PROJEKTOVÝ ZÁMER

(Verzia dokumentu 1.0)

Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3

.1.    História zmien.. 3

ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3

.1.    Použité skratky (príklady). 3

DEFINOVANIE PROJEKTU.. 4

.1.    Manažérske zhrnutie. 4

.2.    Motivácia a rozsah projektu.. 5

3.2.1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený. 5

3.2.2. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu. 10

3.2.3. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje. 10

3.2.4. ROZSAH PROJEKTU.. 10

3.2.5. MOTIVÁCIA PROJEKTU. 10

Zainteresované strany/Stakeholderi. 12

.1.    Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 13

Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 13

.1.    Riziká a závislosti. 13

.2.    Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 14

Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 14

.1.1.  Multikriteriálna analýza. 15

.1.2.  Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 16

.1.3.  Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 17

POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU). 17

.1.1.       Etapa 1 – Analýza a dizajn. 19

.1.2.       Etapa 2 – Implementácia a testovanie. 20

Bezpečnosť. 20

.1.3.       Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia. 21

.1.4.       Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry. 22

NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 23

.1.    Business Architektúra. 23

.2.    Aplikačná architektúra. 28

.3.    technologická architektúra. 31

LEGISLATÍVA. 32

ROZPOČET A PRÍNOSY. 32

Sumarizácia nákladov a prínosov. 32

Nákladová štruktúra projektu: 32

PRÍNOSY Projektu. 32

Vyhodnotenie CBA. 33

HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA. 35

PROJEKTOVÝ TÍM.. 36

PRACOVNÉ NÁPLNE. 36

ODKAZY. 44

PRÍLOHY. 44

• POPIS ZMIEN DOKUMENTU
  1. História zmien

• ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, nahľaď architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

Tento dokument sa zameriava na odôvodnenie výstavby Informačného systému „Atlas pasívnej infraštruktúry“.

Poskytuje prehľad možných alternatívnych riešení projektu s dôrazom na optimálne financovanie a očakávanú funkcionalitu systému. Obsahuje ukážky z realizácie podobných projektov v rôznych krajinách a analyzuje aktuálny stav dostupnosti vysokorýchlostného a ultrarýchleho internetu v členských štátoch EÚ. Taktiež sa venuje legislatívnej podpore a hodnotí aktuálny systém zhromažďovania údajov o fyzickej infraštruktúre.

Pod pojmom fyzická infraštruktúra, ako ju definuje Zákon o elektronických komunikáciách (Zákon č. 452/2021 Z.z.). Fyzická infraštruktúra je akýkoľvek prvok siete alebo prvok siete určenej na poskytovanie iných služieb (§ 25 ods. 1 písm. a), do ktorej alebo na ktorú je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä chráničky, mikrotrubičky, rúry, multirúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb. Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona.

Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry bude pod pojmom fyzická infraštruktúra evidovať následovné objekty budov a stavieb, technologických zariadení, energetickej infraštruktúry a dopravnej infraštruktúry.

Pre  prevádzkovateľov sietí, okrem telekomunikačných prevádzkovateľov:

• Elektroenergetika
• Plynárenstvo
• Tepelná energetika
• Vodné hospodárstvo

V ďalšej časti dokumentu sú detailne rozpracované architektonické návrhy systému, rozpočet projektu a predpokladané benefity, ktoré jeho realizácia prinesie.

1. 
   
   1. Použité skratky

• DEFINOVANIE PROJEKTU
  1. Manažérske zhrnutie

Európska únia považuje rozvoj vysokorýchlostného internetu za kľúčový faktor rastu digitálnej ekonomiky. Z tohto dôvodu zaviedla pravidlá na zníženie nákladov pri výstavbe širokopásmového pripojenia, čo je súčasťou realizácie jednotného trhu elektronických komunikácií a budovania prepojeného kontinentu. Európska komisia určila svoje ciele pre jednotný digitálny trh v rámci Digitálnej agendy pre Európu a neskôr aj v Stratégii pre jednotný digitálny trh. Tieto ciele sa následne implementovali do rôznych smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré sa pretransformovali do národnej legislatívy.

Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ bolo do konca roka 2020 nevyhnutné zabezpečiť prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou nad 30 Mbit/s pre všetkých občanov EÚ, pričom aspoň 50 % domácností malo mať zriadenú zmluvu o pripojení s rýchlosťou 100 Mbit/s. Tento cieľ sa však na Slovensku nepodarilo splniť. Aby sa tento cieľ mohol dosiahnuť, je nevyhnutné vybudovanie informačného systému spoločnej fyzickej infraštruktúry, známeho ako Atlas pasívnej infraštruktúry.

Cieľom tohto projektu je vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model nadrezortného systému geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. Tento systém bude pripravený zahŕňať dáta od približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov, vrátane elektronických komunikačných sietí, ktorých dáta bude čerpať z IS MSRŠD, tiež prevádzkovateľov tepelného hospodárstva, energetiky, vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry a ďalších oblastí. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami,  číselníkmi a databázovým priestorom podporovať aj dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí a v rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.

Samotný projekt Atlas pasívnej infraštruktúry bude nadrezortným systémom, ktorý nemôže zdieľať GIS architektúru s už existujúcou architektúrou v projekte IS MSRŠD (a jeho rozvoja) z dôvodu jeho primárneho zamerania na funkčnosti pre meranie a mapovanie pokrytie, je štrukturálne iný a každá sieť fyzickej infraštruktúry (energetická, vodné hospodárstvo, tepelná energetika, plynárenská, sieť budov a výstavby) bude potrebovať vlastnú vrstvu so špecifickými požiadavkami a analytickými nástrojmi. Zároveň bude potrebné splniť všetky bezpečnostné predpoklady a zabezpečenie takéhoto systému, ktorý bude obsahovať dáta o zbieranej FI vyššou úrovňou ako je zabezpečenie v pripravovanom rozvoji projektu IS MSRŠD.

Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry tvorí spoločný program spolu s projektom GigaOffice, nakoľko IS MSRŠD ako ISVS projektu GigaOffice je prvým zdrojom dát pre spustenie ISVS Atlas pasívnej infraštruktúry. IS MSRŠD je určený a zameraný úsek verejnej správy telekomunikácií. Jeho hlavnou úlohou je zber informácií a vyhodnocovanie informácií o telekomunikačnom pokrytí a pasívnej telekomunikačnej infraštruktúre, ktorá samotné pokrytie zabezpečuje. Atlas pasívnej infraštruktúry je prijímateľom dát a v synergii s ostatnými dátami o infraštruktúre (elektrická, vodovodná, plynová a podobne) tvorí ucelený a komplexný pohľad na infraštruktúru ako celok. V súčasnosti IS MSRŠD obsahuje informácie a dáta o telekomunikáciách zo zberu vykonaného v roku 2024 odovzdaných jednotlivými poskytovateľmi elektronických a komunikačných služieb a sietí a prevádzkovateľmi telekomunikačnej infraštruktúry.

Systém bude chránený a prístup k citlivým obchodným údajom budú mať iba oprávnení prevádzkovatelia sietí a verejné a štátne subjekty, ktoré budú mať podľa národnej legislatívy právo na prístup k týmto údajom. Tento systém bude vytvorený v súlade s medzinárodným štandardom INSPIRE a špecifikáciou pre Utility a Governmental services.

Cieľom je znížiť náklady na výstavbu infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri výstavbe sietí. Prínosy projektu sa prejavia nielen pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ale aj pre ostatných prevádzkovateľov sietí, ktorí môžu profitovať z prenájmu existujúcej infraštruktúry (za predpokladu súhlasu so zdieľaním), ako aj z úspor pri spoločnej výstavbe nových sietí. Tieto úspory budú vyplývať zo spolupráce pri navrhovaní, plánovaní a realizácii stavebných prác.

Systém bude napomáhať rýchlejšiemu vybavovaniu stavebných povolení a výstavbe, lepšiemu plánovaniu a rozvoju územia, efektívnejšej energetike a utility (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), inteligentnej doprave a verejnej mobility, bezpečnosti a krízovému manažmentu, digitalizácii a zdieľaniu dát, inteligentnej správe majetku. Predpokladá sa lepšia koordinácia výstavy a modernizácia infraštruktúry, menej byrokracie, efektívnejšie využitie štátnych pozemkov, úspora nákladov na budovanie duplicít a lepšie plánovanie investícií do verejných služieb.

Z hľadiska subjektu sa projekt týka MIRRI SR. MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie,

b) oblasť investícií v rozsahu strategického plánovania a strategického projektového riadenia, ako aj koordináciu investičných projektov a vypracovanie národného strategického investičného rámca v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, a vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,

c) regionálny rozvoj vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja,

d) centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry tak odpovedá na požiadavky Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS), kde prispieva k skvalitneniu digitálnych a dátových služieb, a zároveň napĺňa ciele Národného plánu širokopásmového pripojenia, ktoré sa zameriavajú na dostupnú a stabilnú konektivitu naprieč celou Slovenskou republikou. Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021, konkrétne:

• Prioritná os 1 - Lepšie služby
  • Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami
  • Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
• Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia
  • Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
  • Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

Projekt bude realizovaný v rámci Programu Slovensko:

• Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie  

• Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy  

• Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie  

• Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb  

Projekt bude realizovaný prostredníctvom nasledovnej hlavnej aktivity: Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe. Spôsob realizácie hlavnej aktivity: Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:

Hlavné etapy projektu:

• Analýza a dizajn
• Implementácia a testovanie
• Nasadenie.

Dĺžka projektu: je plánovaná na 24 mesiacov.

Celkové indikatívne náklady projektu sú vo výške  8 909 250 EUR a skladajú sa z 3 hlavných skupín výdavkov a to 521 Mzdové výdavky (633 030 EUR), 518 ostatné služby ( 4 332 492 EUR), 022  Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a 013 Softvér (spolu 3 360 880 EUR). Výška výdavkov bola stanovená na základe uzatvorenej stanovených limitov MIRRI SR uvedených v CBA. Podporné aktivity sú v celkovej výške 582 848 EUR, čo predstavuje 7% z celkových oprávnených priamych výdavkov.

1. 
   
   1. Motivácia a rozsah projektu

3.2.1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený

Cieľom tohto projektu je vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model nadrezortného systému geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku, ktorý tu doteraz chýbal. Tento systém bude pripravený zahŕňať dáta od približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov, vrátane elektronických komunikačných sietí.

Cieľom je znížiť náklady na výstavbu infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri výstavbe fyzickej infraštruktúry.

Prínosy projektu sa prejavia nielen pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ale aj pre ostatných prevádzkovateľov sietí, ktorí môžu profitovať z prenájmu existujúcej infraštruktúry (za predpokladu súhlasu so zdieľaním), ako aj z úspor pri spoločnej výstavbe nových sietí. Tieto úspory budú vyplývať zo spolupráce pri navrhovaní, plánovaní a realizácii stavebných prác.

Vláda Slovenskej republiky považuje koordináciu výstavby širokopásmových sietí za kľúčovú investičnú prioritu, aby bolo zabezpečené dosiahnutie národného a európskeho cieľa, ktorý spočíva v poskytovaní vysokorýchlostného a ultrarýchleho internetu pre všetky domácnosti na Slovensku. Na základe odporúčaní EÚ pre Slovensko je nevyhnutné investovať do rozvoja digitálnej infraštruktúry, využívania širokopásmového pripojenia a pokrytia 5G sieťami. Súčasne je potrebné zlepšiť kvalitu verejných služieb, zjednodušiť administratívne procesy a zaviesť jednotné kontaktné miesta pre štátne služby. Zefektívnenie verejných inštitúcií môže byť podporené ďalšou digitalizáciou, lepšou koordináciou a plánovaním digitálnej infraštruktúry, ako aj rozvojom softvérových riešení. Okrem toho je potrebné posilniť inovačný potenciál podnikov, najmä malých a stredných podnikov, čo si vyžaduje riešenie problémov spojených s neefektívnym riadením výskumného a inovačného ekosystému.

Budovanie širokopásmového pripojenia, ktorého nevyhnutným predpokladom je vytvorenie Atlasu pasívnej infraštruktúry, je podporované nasledujúcou legislatívou a národnými dokumentmi:

Legislatíva:

Zákon o regulácii v sieťových odvetviach

Zákon č. 250/2012 Z.z. upravuje okrem iného i reguláciu v sieťových odvetviach, pričom sieťovými odvetviami pre účely zákona sú:

• Elektroenergetika
• Plynárenstvo
• Tepelná energetika
• Vodné hospodárstvo

MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy a jeho kompetencie, ktoré sú bližšie popísané v predošlej kapitole, ho predurčujú ako realizátora projektu.

Pôvodnou motiváciou ÚPREKAPs bola spolupráca s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako partnera projektu z dôvodu zlepšenia regulácie v sieťových odvetviach. V súčasnosti úrad disponuje množstvom papierových podkladov (máp so zakreslenými sieťami a ich prvkami) v ťažko čitateľných mierkach, čo komplikuje prácu zamestnancom úradu.

Digitalizácia a celkovo zlepšenie regulácie je podporované Plánom obnovy ako Podpora plnenia strategických cieľov RIA 2020 - Stratégia lepšej regulácie, v gescii Ministerstva hospodárstva SR, za účelom uľahčovania podnikania odbúravaním neopodstatnených regulačných bariér a byrokracie, ktoré spôsobujú dodatočné finančné náklady či časové zaťaženie.

Vzhľadom na to, že ÚRSO nie je ústredným orgánom štátnej správy, nepatrí medzi povinné osoby podľa ZEK, a preto sa na neho povinnosť zasielať informácie JIMu nevzťahuje a že sa v predloženej novele ZEKu rozširuje okruh subjektov, ktoré sú povinné poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre na prevádzkovateľov sietí, partnerstvo s ÚRSO bolo JIMom vyhodnotené ako nie potrebné.

Zákon o elektronických komunikáciách

Zákon č. 452/2021 Z.z., ktorý novelizuje zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v zmení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou, ktorá definuje politiku a definuje konkrétne priority našej krajiny, víziu digitálnej transformácie Slovenska, predpoklady jej realizácie a prioritné sektory jej implementácie. Jej súčasťou je i Národný plán širokopásmového pripojenia na Slovensku.

Národný plán širokopásmového pripojenia definuje strategický prístup Slovenska pri budovaní elektronických komunikačných sietí s veľmi vysokou kapacitou pre účel zavádzania ultra-rýchleho širokopásmového pripojenia tak, aby došlo k naplneniu cieľov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre gigabitovú spoločnosť EÚ a strategických zámerov Slovenska v oblasti ďalšieho rozvoja komunikačnej infraštruktúry.

V oblasti výstavby infraštruktúry ultrarýchleho pripojenia si Slovensko stanovilo za cieľ pripojiť všetky domácností o rýchlosti stiahnutia dát minimálne 100 Mbit/s s možnosťou rozšírenia na 1 Gbit/s do roku 2030 a subjektov sociálno-ekonomickej interakcie pripojením o rýchlosti aspoň 1 Gbit/s.

Slovensko plánuje podporiť výstavbu pasívnej optickej infraštruktúry s plne optickým riešením optických prístupových sietí až do budov FTTP (FTTB alebo FTTH) s topológiou bod-bod (P2P) alebo s topológiou bod-multibod (P2MP).

V súlade s vyhláškou 401/2023 § 8 bol spravený používateľský prieskum formou best practices na základe podobných projektov realizovaných v zahraničí, ktoré sú spomenuté nižšie.

Niekoľko príkladov existujúcich informačných systémov v Európskej únii:

Informačný systém o existujúcej infraštruktúre v Nemecku (Infrastrukturatlas) – systém umožňuje online prehľad o existujúcej infraštruktúre v GIS databáze. Systém bol implementovaný v roku 2009, ako dobrovoľný pre prevádzkovateľov sietí, ktorí chceli zdieľať informácie o svojej infraštruktúre. Povinným sa stal v roku 2012. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí sú povinní zdieľať informácie o ich fyzickej infraštruktúre raz ročne. Informácie o existujúcej infraštruktúre sú zaznamenávané v Atlase pasívnej infraštruktúry a sú dostupné vybraným užívateľom na základe požiadavky. Po posúdení informácie má užívateľ právo priamo komunikovať s vlastníkom infraštruktúry a vyjednávať o možnosti zdieľania infraštruktúry. Každý z účastníkov, ktorý si prezerá informácie musí mať odsúhlasené autorizácie a systém je otvorený iba pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí.  Tento systém umožnil jednoduchšiu komunikáciu medzi prevádzkovateľmi sietí a od roku 2012, kedy bolo v systéme iba 35 žiadostí, vzrástol ich počet v roku 2017 na 2195. [1]

Informačný systém v Portugalsku

Informačný systém zbiera dáta, ktoré sú využiteľné pre elektronickú komunikáciu. Zaujímavým aspektom tohto systému je rozsah detailov, ktoré má systém poskytovať (vrátane postupov, cenotvorby a informáciách o dostupnej kapacite potrubia priamo od prevádzkovateľa). Systém sa tiež zameriava na začlenenie informácií o plánoch infraštruktúry. Systém bol spustený do prevádzky 14.1.2016 pod názvom SIIA (Informačný systém vhodných infraštruktúr). Informačný systém by mal poskytovať tieto informácie:

• 
  
  • Postupy a podmienky sprístupnenia práv k sieťam
  • Oznámenia o plánovanej výstavbe sietí – všetky projekty, ktoré môžu byť použiteľné pre infraštruktúru na elektronickú komunikáciu  musia byť oznámené jednotnému informačnému miestu minimálne 20 dní pred začatím prác, aby sa komunikačné spoločnosti mohli pripojiť k projektu.
  • Geo-referenčné údaje, ktoré integrujú informácie o umiestnení všetkých infraštruktúr, ktoré sú vhodné pre elektronickú komunikačnú infraštruktúru
  • Postupy a podmienky  používania prístupu

Systém by mal do budúcnosti obsahovať i informácie o dostupnej kapacite, cenových podmienkach ...

Dáta do systému sú zdieľané prostredníctvom Jednotného informačného miesta, sú dohodnuté určité termíny na aktualizáciu údajov, ako i sankcie v prípade nesplnenia povinnosti. [2]

Informačný systém v Belgicku

Belgicko je krajina, ktorá má najviac regulácií pri výstavbe . Každý vlastník sietí má vlastnú databázu sietí a informácií o zamýšľaných stavebných prácach. Dáta o infraštruktúre sú synchronizované hlavne cez dva webové portály, ktoré sú prevádzkované  vládnymi organizáciami jednotlivých regiónov.

Obrázok 1 ukážka informačného systému v Belgicku

• GIPOD webový portál zbiera informácie o stavebných prácach vo Flámsku. Existuje podobný portál pre Valónsky región s názvom Osiris. Informácie sprístupnené prostredníctvom tohto portálu posilňujú spoluprácu medzi jednotlivými účastníkmi prevádzkujúcimi siete (infraštruktúrne a cestné).
• Flámska vládna databáza prevádzkuje portál "KLIP". Ten má za cieľ vyhnúť sa poškodeniu káblov a rúr prostredníctvom lepšieho prístupu k informáciám o kábloch a informáciách o potrubiach zúčastneným stranám počas "zemných prác". Podobný portál bol vyvinutý pre región Valónsko a Brusel, ktorý sa nazýva KLIM CICC.

Potenciálni žiadatelia o prístup dostávajú notifikáciu vo vyššie uvedených systémoch o zamýšľaných stavebných prácach a majú 6 týždňov na vyjadrenie svojho záujmu spolupodieľať sa na stavebných prácach.  [3]

Informačný systém vo Švédsku Ledningskollen

Systém je určený na vyhľadávanie informácií na podporu spoločnej výstavby sietí  ako i zabráneniu poškodenia existujúcich potrubí. Ukazuje, kde prevádzkovatelia sietí plánujú budovať siete, alebo kde majú fyzickú infraštruktúru, avšak nezahŕňa údaje o umiestnení káblov. Za aktualizáciu systému sú zodpovední vlastníci sietí. Systém je prístupný všetkým prevádzkovateľom sietí, ktorí sú pripojení k systému. Informácie sú žiadané na dotaz cez výber danej oblasti, ako je zobrazené na obrázku nižšie.

Obrázok 2 Ukážka informačného systému vo Švédsku[4]

V nižšie uvedenom grafickom vyjadrení uvádzame nákladovosť jednotlivých riešení

Graf 3 Nákladovosť jednotlivých riešení  [5]

Spoločné budovanie infraštruktúry a rozdelenie nákladov

Pri spoločnom budovaní sietí je evidovaná jednoznačná úspora nákladov. Otázne je ich rozdelenie. Nakoľko sa pri budovaní nových sietí môžu zúčastňovať účastníci z rôznych segmentov, nie je jednoznačné rozdelenie nákladov podľa ich počtu. Niektorí účastníci majú požiadavky na hlbšie kopanie (kanalizácie, potrubia), ako sú potrebné pre elektronické komunikácie. Riešenie prepočtu nákladov podľa hĺbky výkopu uplatnil napríklad región Flámsko v Belgicku, kde energetická spoločnosť Eandis ponúka sieťové riešenia pre elektrickú energiu, plyn, teplo a verejné osvetlenie. Spoločnosť Eandis spolupracuje s inými spoločnosťami, aby maximalizovali synergiu (Synductis) pri kladení káblov. Spoločnosť Vlaamse Raad Nutsbedrijven (VRN) vytvorila súbor koeficientov pre zdieľanie výkopových nákladov medzi  sieťovými odvetviami. Pre kombináciu spoločností Silno prúdová / Telekomunikačná ide o zdieľanie nákladov približne v pomere 62,5% / 37,5%. [6]

Príklady spolupráce

Zdieľanie kanalizácie Paríž

Sprístupnenie sietí, vrátane kanalizácie v oblasti Paríža a stožiarov vo vidieckych oblastiach Francúzska a Portugalska bolo jedným z faktorov, ktoré prispeli k skorému nasadeniu FTTH / B a zvýšeniu konkurencie v oblasti infraštruktúry v mestských oblastiach.

Parížska kanalizácia sa rozširovala na 2300 km, z ktorých viac ako 1500 km bolo možné použiť na inštaláciu komunikačných sietí. Využívanie kanalizácie bolo podporené proaktívnym úsilím regionálnych úradov o zníženie poplatkov za prístup do kanalizácie. V skutočnosti na lokálnu prípojku (koncových 100 až 400 metrov do budovy) mesto navrhlo stanoviť cenu 0,65 EUR za meter, čo bolo značne menej ako poplatok za 1 meter, ktorý stanovila francúzska vláda vo vyhláške. V septembri 2016 mesto uviedlo, že v parížskej oblasti bolo už takto nainštalovaných 1800 km optických vláken. [7]

Nemecko

Spoločnosť Fast Opticom, ktorá pôsobí v Nemecku a v susedných krajinách, poskytuje ďalší príklad synergií zavádzania technológií s využitím prístupu do kanalizácie.  Spoločnosť vznikla v roku 2003 ako konzorcium spoločností zameraných na oblasť telekomunikácií, plánovania sietí, robotizácie a sanácie kanalizácie. Špecializuje sa na ekologické kladenie optických vlákien v existujúcej kanalizácii a ich pripojenie priamo do jednotlivých domov. Spolupráca vedie k výhodným spoluprácam pre všetky zúčastnené strany. Obyvatelia sú spokojní s budovaním sietí iným spôsobom, ktorý redukuje zemné práce. Stavebné práce sú potrebné iba na to, aby sa na trase prepojili krátke medzery, ako aj na pripojenie rozvodných skriniek a budov s vonkajšími prístupovými bodmi. Priemyselné a obchodné budovy, ako aj väčšie viacbytové budovy môžu byť bežne pripojené priamo cez kanalizáciu, pretože kanalizačné potrubie je dostatočne dimenzované. Majitelia odpadových vôd na jednej strane získavajú zo spolupráce vo forme dodatočných výnosov, zároveň nie sú zbytočne zaťažovaní dodatočnými nákladmi spojenými s prevádzkou potrubia pre optické siete. Doteraz bolo realizovaných približne 250 projektov v dobrovoľnej spolupráci s vlastníkmi odpadových vôd.

Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí získavajú rýchlejší prístup na trh, ako v situácii keby budovali vlastnú infraštruktúru. Technológia umožňuje denne vybudovať až 250 metrov infraštruktúry. Keďže je kanalizácia budovaná dostatočne hlboko, nehrozí poškodenie sietí. Náklady na budovanie optických sietí sú výrazne nižšie v porovnaní s klasickými inžinierskymi prácami. Výstupom bolo položenie 900 km optiky do 300 000 domácností.

Nasledujúci obrázok znázorňuje priemernú investíciu na meter potrubia pre inžinierske práce (žlté) a technológiu FAST (modrá), ktorá bola využitá pri budovaní sietí v kanalizácii. Na ľavej strane je zobrazená žltou investícia do inžinierskych prác s rôznymi povrchmi (asfalt, betónové dosky, dlažba z prírodného kameňa). V strede je investícia do dvoch rôznych prístupných a neprístupných kanalizačných potrubí zobrazené modrou farbou, rovnako ako (staršie ako 20 rokov) zľavnené poplatky za prístup do odpadových vôd v šedej. Vpravo je vypočítaná vážená priemerná investícia na meter potrubia, pričom priemerná investícia do potrubia na meter je približne 100 € pre novobudovanú kanalizáciu a približne 60 € pre technológiu FAST. [8]

Graf 4 priemerná investícia na meter potrubia inžinierskych prác [9]

Železnice

Existujú rôzne príklady spolupráce medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a železničnými spoločnosťami v Európe. V niektorých prípadoch železničné spoločnosti inštalovali telekomunikačnú infraštruktúru popri tratiach, ktoré boli neskôr predané poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Napríklad britská železnica predala svoju telekomunikačnú jednotku poskytovateľovi Racal v roku 1996. Následne ale  v roku 2002 priviedla svoju firmu späť do podnikania v telekomunikáciách.

Spolupráca s energetickými spoločnosti

Príkladom je spolupráca Tirolskej vlády a spoločnosti TIWAG

V roku 2014 vláda Tirolska podpísala zmluvu na používanie prázdnych potrubí so spoločnosťou TIWAG (miestny dodávateľ energií). Právo na používanie je prevoditeľné na obce, ktoré chcú budovať širokopásmové pripojenie v týchto potrubiach. Vo všeobecnosti, ak chce obec budovať optickú sieť, vypracuje celkový plán požadovanej topológie siete, vrátane budúcich stavebných prác a zohľadní využitie existujúcej infraštruktúry. Ako ďalší krok koordinujú s TIWAG, či konkrétne potrubia sú použiteľné alebo nie. Proces môže trvať niekoľko rokov, ale môže dosiahnuť pri investíciách značné úspory. Akonáhle sú k dispozícii potrubia, obce vkladajú optické vlákno a budujú pasívnu optickú sieť, ktorú neskôr prevádzkuje jedna alebo viac telekomunikačných spoločností. TIWAG obciam nemôže účtovať poplatok za prístup, dostáva však protihodnotu vo forme práva využívať optické vlákno.

Sieť pasívnych vlákien postavených obcami ponúka nediskriminačný prístup prevádzkovateľom telekomunikačným sietí. Siete prevádzkuje obec, na údržbu a opravy si najíma zvyčajne tretie strany.

Hlavnou motiváciou Tirolskej vlády bol nezáujem trhu o pokrývanie týchto oblastí širokopásmovým internetom. Vďaka dohode o výmene práv došlo k výraznému zníženiu nákladov pri budovaní týchto sietí priamo vládou. TIWAG získal právo prístupu približne v 150 komunitách. Na základe i týchto projektov do roku 2024  bude mať 240 000 ľudí prístup k širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.

Luxemburg

Spoločnosť LuxConnect je súkromná spoločnosť, ktorá prevádzkuje nenasvietené optické vlákna a dátové centrá v Luxemburgu. Luxemburská vláda ako jej akcionár investovala 30 mil. EUR do rozvoja optických sietí, aby bolo možné priamo v Luxemburgu budovať dátové centrá a riešiť náročné dátové operácie. Hlavnými zákazníkmi spoločnosti LuxConnect sú dopravcovia, telekomunikačné spoločnosti a dátové centrá. Spoločnosť sa pri budovaní optických sietí rozhodla pre spoluprácu so spoločnosťou Creos, hlavným distribútorom plynu a elektriny. Táto spoločnosť vlastní potrubný systém. Podstatou spolupráce bola dohoda o vzájomnom prenajímaní sietí – LuxConnect potrubia, Creos optická sieť, pričom pomer bol nasledovný:

1 km potrubia za 6 km optických vlákien.          

Východiskom pri uzavretí dohody bolo rýchlejšie a menej nákladné budovanie optických sietí. Spoločnosť Creos mala záujem o inteligentné meranie svojich stredno-napäťových staníc, na čo by potreboval 150 mil. EUR pre vybudovanie  1300 km optiky.

Pri takomto budovaní sietí spoločnosť LuxConnect ušetrila 90% nákladov oproti nákladom za budovanie sietí v roku 2015 bežnými stavebnými prácami. Creos by štandardne pri budovaní optiky potrebnej pre svoje účely investoval 150 mil., pri spolupráci boli jeho náklady iba 35 mil. EUR a to investovaním do prepojenia všetkých svojich staníc do  last mile. [10]

3.2.2. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu

Predmetom projektu sú nasledovné biznis procesy:

• Zber údajov o pasívnej infraštruktúre (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS)
• Poskytovanie informácií o pasívnej infraštruktúre

3.2.3. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje

Z pohľadu životných situácií projekt podporuje výkon verejnej správy v rámci nasledovných životných situácií:

Tabuľka č. 1 - Zoznam projektom zlepšovaných životných situácií

Výnos MF SR č. 478/2010 Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy nedefinoval pre samotného žiadateľa žiaden úsek. Avšak pre  tento projekt sú relevantné nasledovné úseky:

Tabuľka č. 2 - Zoznam projektom zlepšovaných úsekov

3.2.4. ROZSAH PROJEKTU

Z hľadiska subjektu sa projekt týka MIRRI SR. MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie,

b) oblasť investícií v rozsahu strategického plánovania a strategického projektového riadenia, ako aj koordináciu investičných projektov a vypracovanie národného strategického investičného rámca v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, a vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,

c) regionálny rozvoj vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja,

d) centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

Predmetom projektu je vybudovanie informačného systému spoločnej fyzickej infraštruktúry, známeho ako Atlas pasívnej infraštruktúry.

3.2.5. MOTIVÁCIA PROJEKTU

Motiváciou projektu je vytvorenie podmienok pre efektívny manažment a plánovanie sietí, kde bude možné vidieť jednotlivé prvky súčasnej a plánovanej infraštruktúry a optimalizovať tak investičné rozhodnutia. Motiváciou je zároveň podľa princípu „jedenkrát a dosť“ poskytovať informácie o fyzickej infraštruktúre všetkým  subjektom štátnej a verejnej správy, ktoré majú v legislatíve ustanovenú povinnosť spracovávať informácie o fyzickej infraštruktúre v rámci svojich aktivít.

Strategické dokumenty na úrovni EÚ definujú, že na budovanie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia je nevyhnutné dôsledné plánovanie, koordinácia stavebných aktivít a znižovanie administratívneho zaťaženia, ktoré umožní znížiť veľkú časť nákladov pri budovaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, ako i pomôže chrániť životné prostredie vo forme eliminácie zbytočných duplicitných rozkopávok.

Ako predpoklad pre splnenie cieľa navrhuje vybudovanie spoločnej fyzickej infraštruktúry. Za fyzickú infraštruktúru považuje akýkoľvek prvok siete, ktorý má slúžiť na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom. Sú to najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén, veže a stĺpy. Tieto ustanovenia sú upravené v zákone č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (viac v časti legislatíva). 

Ďalším motivačným faktorom pre realizáciu projektu je potreba informácií o fyzickej infraštruktúre z dôvodu budovania nových sietí resp. rekonštrukcií už existujúcich sietí, pri ktorých je potrebné zohľadniť ochranné pásmo sietí už vybudovaných. V súčasnosti absencia informácií spôsobuje škody vzniknuté rozkopávkami, pri ktorých dochádza k poškodeniu už prevádzkovanej technológie.

Dotknuté strategické ciele v zmysle NKIVS:

Prioritná os 1 - Lepšie služby

• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami
• Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.

Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia

• Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
• Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

V súlade s hlavnými princípmi informatizácie verejnej správy (podľa NKIVS):

• P1 – Orientácia na používateľa
  • • Jednoduchá prístupnosť služieb
  • • Personalizácia a Proaktívnosť
• P2 – Prirodzene digitálna verejná správa
  • Kontinuálne administratívne zjednodušovanie - optimalizácia procesov a legislatívy
  • Prednostné využívanie digitálnych služieb a dát pre rozhodovanie
  • Efektívnosť a pridaná hodnota – najvyššia hodnota za peniaze
• P3 – Údaje sú aktíva
  • Maximalizácia zdieľania a spoločného využívania údajov (obmedzené len legitímnosťou) pre lepšie rozhodovanie
• P6 – Bezpečnosť
  • Optimálna úroveň bezpečnosti
  • Včasné riešenie bezpečnosti
  • Dostupnosť – odolnosť voči výpadkom

Systém bude napomáhať rýchlejšiemu vybavovaniu stavebných povolení a výstavbe, lepšiemu plánovaniu a rozvoju územia, efektívnejšej energetike a utility (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), inteligentnej doprave a verejnej mobility, bezpečnosti a krízovému manažmentu, digitalizácii a zdieľaniu dát, inteligentnej správe majetku. Predpokladá sa lepšia koordinácia výstavy a modernizácia infraštruktúry, menej byrokracie, efektívnejšie využitie štátnych pozemkov, úspora nákladov na budovanie duplicít a lepšie plánovanie investícií do verejných služieb.

• Zainteresované strany/Stakeholderi

1. Ciele projektu a merateľné ukazovatele

Ciele/Merateľné ukazovatele

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené aj iné výsledkové ciele projektu, ktoré vychádzajú z povahy projektu:

• Špecifikácia potrieb koncového používateľa

MIRRI SR – IS Atlas pasívnej infraštruktúry vytvorí priestor pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre oprávneným subjektom.

ÚPREKAPS - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne vyzbierané podklady o fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov sietí a tým podporí znižovanie nákladov pri budovaní širokopásmového internetu. Zároveň do IS Atlas pasívnej infraštruktúry bude prostredníctvom zberu a integrácie na  IS MSRŠD vkladať údaje o infraštruktúre telekomunikačných sietí, ktorých je vlastníkom.

OVM – OVM môžu čerpať z IS Atlas pasívnej infraštruktúry informácie o fyzickej infraštruktúre, čím podporia rozhodovanie vo svojich procesoch. Atlas fyzickej infraštruktúry podporí aj proces zníženia nákladov na výstavbu a plánovanie infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri budovaní a zdieľaní fyzickej infraštruktúry. (Stavebné úrady, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenský pozemkový fond, Regionálne samosprávy a magistráty, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), Ministerstvo hospodárstva, Štatistický úrad, ÚRSO, Vodárenské spoločnosti, distribučné spoločnosti, SPP, NDS, ŽSR, HaZZ, PZ SR Ministerstvo obrany, atď..

Prevádzkovatelia sietí  - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne podklady pre procesy stavebného konania a tým bude znižovať čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre pri stavebnom konaní.

Verejnosť - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne podklady pre procesy stavebného konania, na základe ktorého zjednoduší proces stavebného konania a skráti čas potrebný na vybavenie.

Telekomunikačný operátori – Vkladajú dáta do IS Atlas pasívnej infraštruktúry (cez plánovaný rozvoj IS MSRŠD) a sú poskytovateľmi dát do tohto informačného systému.

1. 
   
   1. Riziká a závislosti

1.  
   1. Alternatívy a Multikriteriálna analýza

• Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené 3 rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.

Cieľom projektu je vyriešenie problému definovaného vo vyššie uvedených kapitolách a teda vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. V nadväznosti na takto definovaný problém je možné stanoviť 3 biznis alternatívy, pričom každá z nich v určitom rozsahu daný problém rieši.

1.  
   1. 
      
      1. Multikriteriálna analýza

Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA

1. 
   
   1. 
      
      1. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

1.  
   1. 
      
      1. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Alternatíva na úrovni technologickej architektúry reflektuje alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití hybridného cloudu.

• POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

Vecné výstupy projektu sú definované v nasledujúcich podkapitolách:

1. 
   
   1. 
      
      1. Etapa 1 – Analýza a dizajn

V rámci Etapy1 budú zostavený komplex procesno-analytických a metodických postupov, hodnotení, validácie a návrhu procesov a postupov konsolidácie údajov, finalizácia architektúry riešenia a aplikovanie princípu API First. Špecifikácia vystavených služieb bude navrhnutá v rámci fázy Analýza a dizajn.

Hlavným prínosom je nastavenie metodického postupu pre vstup a spracovanie a konverziu údajov z rôznych zdrojov. Práve pestrosť a nejednotnosť poskytovaných údajov vedie k potrebe zostavenia jednotnej metodiky, metodického postupu, pre konverzie a spracovanie priestorových údajov, tak aby ich bolo možné plnohodnotne využívať v rámci komplexného riešenia. Na návrhu metodického postupu by sa mali zúčastniť experti pre priestorové informácie spolu s expertami pre geodetické merania, expertami pre agendu INSPIRE a s odbojnými expertmi pre líniové stavby. Výsledkom tohto procesu by malo byť nastavenie spoločného metodického postupu, neskôr kodifikovaného aj samostatným predpisom, ktorý by obsiahol pomerne širokú množinu zdrojových formátov a popisných sprievodných údajov. 

Rovnako metodicky je potrebné pristúpiť aj k hodnoteniu a optimalizácii jednotlivých plánovaných líniových trás infraštruktúry a ich stretom s legislatívnymi a inými obmedzeniami s ohľadom na nastavenie optimálnych procesov do budúcnosti. V tomto prípade aj pre poloautomatický, resp. automatický schvaľovací proces pri realizácii líniových stavebných prác, spojených s budovaním trás novej infraštruktúry. Pri návrhu metodického postupu by mali spolupracovať experti pre krajinné plánovane, územné plánovanie, s expertami pre agendu INSPIRE a experti pre posudzovanie líniových stavieb v procese EIA, tak aby z metodického návrhu postupu vznikol tematický obsah pre budovanie nových línií, ako parciálna časť Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Medzi inžinierske siete patrí fyzická infraštruktúra na prepravu úžitkových výrobkov - potrubia na prepravu ropy, plynu, chemikálií, vody, kanalizačných a tepelných produktov - a káble na prenos elektriny, káblové distribučné systémy atď. Každá organizácia má rozdielne zodpovednosti, čo ovplyvní druh údajov, ktoré zhromažďuje, spravuje a používa. Niektoré organizácie budú používať jednoduché, zatiaľ čo iné budú mať zložitejšie dátové modely. Aj v tomto prípade bude nutné metodicky spracovať rôznu povahu a úroveň spracovania priestorových údajov a popisných informácií a navrhnúť metodický postup, ako sa táto skutočnosť premietne do návrhu budúceho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Podstatnou časťou Detailného návrhu riešenia je implementácia a zohľadnenie navrhovaných metodických postupov tak, aby zodpovedali plánovaným infraštruktúrnym procesom do budúcnosti. Súčasťou DNR bude aj návrh nového aplikačného riešenia pre Atlas pasívnej infraštruktúry. 

V Detailnom návrhu riešenia sa očakávajú, okrem metodického návrhu jednotlivých procesov aj detailné rozpracovanie: 

• základný popis využívaných údajov 

• zjednotenie odbornej terminológie 

• aplikačnej architektúry riešenia 

• integračnej platformy riešenia 

• komunikačnej platformy riešenia 

• technologickej architektúry riešenia 

• bezpečnosti riešenia 

• prevádzky a podpory riešenia 

Výsledkom Etapy1 je Analýza a Detailný návrh riešenia (DNR), ktorý priamo zohľadňuje navrhované metodické postupy a procesy, no najmä definuje vstupy pre nasledujúce etapy postupu budovania Atlasu pasívnej infraštruktúry. 

1. 
   
   1. 
      
      1. Etapa 2 – Implementácia a testovanie

Na základe výstupov definovaných v Detailnom návrhu riešenia bude v Etape 2 nastavená a implementovaná aplikačná architektúra prostredí pre celkové riešenie, vrátane funkčných, integračných, systémových a nesystémových  požiadaviek na ďalšie systémy. 

V rámci Etapy 2 bude kladený celkový dôraz na development aplikačného prostredia  

• aplikačné služby 

• aplikačné komponenty riešenia 

• integračné väzby a popis údajov 

• metadáta 

Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok UPVS prípadne na registrované mailové adresy. 

Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy.

Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí. 

Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu. 

Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy. 

Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia. Za obzvlášť dôležitú sa považuje integrácia s IS MSRŠD, ktorý zbiera dáta o FI telekomunikačných sietí, ktoré budú do systému integrované.

Úlohu ServiceDesku bude plniť ServiceDesk NASES, bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému. 

Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlas pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby, primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách. 

Výstupom z Etapy 2 je funkčné aplikačné riešenie pre zabezpečenie funkcionalít modulárneho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Bezpečnosť 

Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti systému sú relevantné právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, Vyhláška 78/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, zákon 179/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie hybridného vládneho a MIRRI cloudu v nasledujúcich oblastiach:

• bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408,
• bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom,
• bezpečnosť sietí s monitoringom sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení,
• riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov , ktorého implementácia bude súčasťou projektu
• riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití datacentra cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu,
• validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do interných databáz. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením vyhradených údajov,
• riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia,
• nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru,
• analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti,
• nástroje pre testovanie a overovanie zraniteľnosti a odolnosti systémy voči hrozbám.

Vzhľadom na to, že v rámci systému budú  zhromažďované a spracovávané údaje, ktoré môžu mať povahu vyhradených informácií, systém bude musieť byť zabezpečený spôsobom ktorým poskytne adekvátnu ochranu týchto údajov.

Na úrovni riešenia postupov a politiky bezpečnosti bude preto potrebné počas implementácie vypracovať bezpečnostný projekt v súlade so zákonom č. 179/2020 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy a doplnení niektorých zákonov a v súlade s vyhláškou č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Rovnako bude nevyhnutné v súlade so zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijať bezpečnostné opatrenia - úlohy, procesy, roly a technológie v organizačnej, personálnej a technickej oblasti, ktorých cieľom je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti počas životného cyklu citlivých údajov a informačných systémov.

1. 
   
   1. 
      
      1. Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia

V kontexte výstupov Detailného návrhu riešenia je predmetom Etapy 3 naplnenie produkčného prostredia údajmi o existujúcej infraštruktúre, pričom budú uplatnené požiadavky a metodické postupy z Etapy 1 na :

• konverziu údajov
• synchronizáciu údajov
• validáciu údajov
• migráciu údajov
• prepojenie metainformácií

V rámci Etapy 3 bude prebiehať postupné naplnenie Atlasu pasívnej infraštruktúry priestorovými údajmi, ktoré budú predspracované a konsolidované podľa metodického postupu z DNR. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ktoré budú tvoriť primárny zdroj dát. Systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami,  číselníkmi a DB priestorom pripravený aj na dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí.  V rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS, budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.

Migrácia existujúcich údajov do aplikačného prostredia bude prebiehať primárne z dát IS MSRŠD, v ďalšom rozvoji aj z iných zdrojov. Migrácia môže prebiehať viacerými kanálmi:

• migrácia existujúcich digitálnych vstupov jednorazovo od jednotlivých poskytovateľov
• vstup existujúcich digitálnych podkladov cez pripravené vstupné rozhranie od jednotlivých poskytovateľov
• vstup digitálnych podkladov z procesu schvaľovania nových navrhovaných trás s vyriešenými stretmi a legislatívnymi a inými obmedzeniami
• vstup digitalizovaných archívnych údajov
• vstup popisných údajov a metainformácií do katalógu Atlasu pasívnej infraštruktúry

Uvažované migrácie do ďalšieho rozvoja (mimo rozsah projektu)

Prvým zdrojom dát je IS MSRŠD ale postupné doplnenie dát z iných zdrojov je nevyhnutné pre celkový obraz infraštruktúry a dosahovaniu nových prísnejších cieľov. Migrácia  dát z IS MSRŠD prebehne inicializačnou dávkou dát.

Podmienkou reálnej využiteľnosti projektu v ďalšom rozvoji je zber a konsolidácia existujúcich a historických podkladov od prevádzkovateľov sietí. Databáza priestorových údajov bude primárne konsolidovať existujúce dáta ÚRSO, ktoré prejdú digitalizáciou a prípadnými upresňujúcimi zameraniami. Podklady sú v súčasnosti v rôznych formátoch často len v papierovej a mapovej podobe. Za týmto účelom bude treba vytvoriť samostatný projektový stream na digitalizáciu a integráciu geodát do Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Digitalizácia a integrácia podkladov o pasívnej infraštruktúre sa bude týkať:

1. prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí - infraštruktúry staršej ako 10 rokov. (tieto údaje bude Atlas pasívnej infraštruktúry konzumovať z rozvoja projektu IS MSRŠD – „GigaOffice“)
2. elektroenergetických spoločností
3. plynárenských spoločností
4. teplárenských spoločností
5. vodárenských spoločností

Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí majú gro svojich mapových podkladov o optickej infraštruktúre už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné hlavne mapové podklady s infraštruktúrou metalických vedení. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.

Elektroenergetické spoločnosti majú svoju VN a VVN časť už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné NN časť vhodnú pre využitie projektu Atlas pasívnej infraštruktúry. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.

Plynárenské spoločnosti prevádzkujú 26 993 km nízkotlakových a strednotlakových vedení vhodných pre projekt Atlasu pasívnej infraštruktúry. Z nich asi 70% nie je zakreslených v digitálnom formáte. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 18 900 km.

Teplárenské spoločnosti väčšinu svojich podkladov nemá v digitálnej podobe. 340 registrovaných spoločností prevádzkuje približne 1 876 km potrubí vhodných na vektorizáciu a digitalizáciu pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry.

Vodárenské spoločnosti zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou ako aj odvedenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Za týmto účelom prevádzkujú infraštruktúru verejných vodovodov a kanalizácií. Dokumentácia o týchto vedenie jej vedené v mierke 1:50000. Úroveň existujúcich sietí je minimálna. Na území SR je 13 731 km kanalizačných vedení. Z nich približne 90% nie je zakreslených vo formáte vhodnom pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 12 350 km.

Dopravné spoločnosti zabezpečujú leteckú, železničnú a automobilovú dopravu obyvateľstva a tovaru ako aj vnútrozemskú plavbu. Letecká doprava ako aj vnútrozemská plavba neprevádzkujú infraštruktúru vhodnú pre účely Atlasu pasívnej infraštruktúry. Pre účely zdieľania v Atlase pasívnej infraštruktúry je vhodná infraštruktúra železníc a diaľnic.

Železničnú sieť pre Slovensko zabezpečuje a prevádzkuje spoločnosť Železnice Slovenskej republiky. Prevádzku dátovej a optickej infraštruktúry zabezpečuje organizačná zložka Železničné telekomunikácie Bratislava. V digitálnej forme je aktuálne dostupná len sieť uzlových prípojných bodov. Integrovať a digitalizovať do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude nutné jej sieť v dĺžke 3 330 km.

Na Slovensku je v prevádzke 484 km diaľnic a 229 km rýchlostných ciest. Diaľničnú sieť a rýchlostné cesty prevádzkuje spoločnosť Národná Diaľničná Spoločnosť, a.s. Pre účelu tohto projektu sú vhodné svojim profilom a topológiou hlavne diaľničné komunikácie. Odhadovaná dĺžka fyzickej infraštruktúry vhodnej na zapracovanie do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude preto 484 km.

Rozsah špecifikácie produktu INSPIRE Utility Networks Data obsahuje šesť rôznych tém nástrojov:

• Vodná sieť
• Kanalizačná sieť
• Elektrická sieť
• Siete ropy, plynu a chemikálií
• Tepelná sieť
• Telekomunikácie
  1. 
     
     1. 
        Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry

Súčasťou analytických a metodických prác v Etape 1 bude tiež príprava budúceho prevádzkového modelu systému, ktorý bude popísaný v Detailnom návrhu riešenia.

Model bude obsahovať rozdelenie zodpovednosti medzi partnerov projektu za jednotlivé oblasti prevádzky, organizačnú štruktúru, potrebné ľudské zdroje a procesy potrebné k prevádzke riešenia ako aj kompetencie v oblasti rozvoja systému.

Cieľový prevádzkový model bude implementovaný zároveň s implementáciou systému.

Detailný cieľový prevádzkový model, bude pokrývať:

• Procesy a funkčnosť - Hlavné zásady jednoznačne stanovia ako bude Business Vízia & Stratégia definovaná, prevádzkovaná a implementovaná
• Business proces model - Funkcie budú mapované na detailnej úrovni procesov s ovládacími prvkami vloženými do procesov a potom sú zakotvené v procedurálnom dokumente
• Organizácia - Ľudské zdroje, ktoré budú potrebné na prevádzku a vykonávanie procesov alebo poskytovanie funkčnosti systému Atlas pasívnej infraštruktúry. Úlohy a zodpovednosti budú definované v rámci jednoznačnej organizačnej štruktúry.
• Fyzické aktíva - priestory, infraštruktúra a ďalšie aktíva a zdroje potrebné v rámci zabezpečenia prevádzky systému Atlas pasívnej infraštruktúry na podporu procesov a schopností;
• IT aktíva – detailná architektúra riešenia, popis pre informačné systémy, integračné väzby a komunikačné prepojenia potrebné na podporu prevádzky systémov.
• Dodávatelia a obchodní partneri - externé subjekty spolupracujúce pri implementácií a prevádzke riešenia, definície SLA a zmlúv o podpore.
• Systémy riadenia a postupy na vypracovanie stratégie, plánovanie, stanovenie cieľov, riadenie výkonnosti a kontinuálne zlepšovanie.

Celková prevádzka systému bude pokrývať minimálne aktivity v oblastiach:

• Riadenie stratégie riešenia
• Dizajn služieb
• Riadenie zmien
• Prevádzka služieb

Celkový návrh štruktúr a procesov bude v rámci projektu detailne vypracovaný v Detailnom návrhu riešenia DNR – Etapa 1.

Metodická a aplikačná podpora:

V rámci Detailné návrhu riešenia bude požadované využitie trojvrstvovej úrovne podpory:

• podpora prvej úrovne (L1) bude zabezpečovaná gestorom riešenia – dedikovaným oddelením JIM v gescii Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
• aplikačná podpora druhej úrovne (L2) bude poskytovaná špecializovanými používateľmi rôznych oddelení, na ktorých budú smerované hlásenia spracované prvou úrovňou,
• tretia úroveň podpory (L3), bude pokrývaná pracovníkmi externej podpory dodávateľa,
• v rámci prvej úrovne podpory bude realizovaný príjem a identifikácia požiadaviek s následným smerovaním na konkrétneho riešiteľa. Druhá úroveň podpory bude rozdelená na viac oblastí podľa funkcie systému.
• prevádzkovanie podpory druhej a tretej úrovne bude personálne zabezpečené dostatočným počtom riešiteľov, ktorých počet bude upravované v závislosti od nárastu potrieb systému.
• v rámci metodickej podpory bude tím podpory realizovať:
  • zabezpečovanie a poskytovanie odbornej prípravy a školení užívateľov služieb Atlas pasívnej infraštruktúry,
  • tvorbu záväzných metodík a poskytovanie odborných rád a usmernení a publikovanie tzv. best practice postupov pre používateľov,
  • evidenciu poskytovanej podpory a na základe analýzy jej obsahu a štruktúry návrh realizácie úsporných, optimalizačných a racionalizačných opatrení.

Podporované prostredia pre implementáciu a prevádzku jednotlivých skupín aktivít budú, v súlade s Detailným návrhom riešenia, vytvorené , zálohované a obnovované podľa SLA.

• NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
  1. Business Architektúra

Architektúra z biznis pohľadu riešenia sa bude koncentrovať na zber a poskytovanie údajov o existujúcej aj plánovanej fyzickej infraštruktúre identifikovanej na území Slovenskej republiky.

Modulárne zostavenie riešenia bude schopné poskytovať služby pre oblasti:

• Zberu dát (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS) 
• Vstup archívnych materiálov
• Plánovanie a budovanie nových trás infraštruktúry (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS) 
• Poskytovanie informácií
• Zobrazovanie informácií v agregátoch

Riešenie bude pracovať primárne s priestorovými informáciami vo vektorovom tvare, doplnenými rozširujúcou údajovou štruktúrou popisujúcou kvalitatívne parametre jednotlivých objektov.

Riešenie bude oprávneným používateľom umožňovať využitie pokročilej priestorovej analytiky za účelom podpory rozhodovania a plánovania výstavby – štatistiky o využiteľnej fyzickej infraštruktúre, prípadne pokrytie územia a % obyvateľstva fyzickou infraštruktúrou orgánom štátnej a verejnej správy lepšie plánovanie budúceho rozvoja infraštruktúry.

Riešenie zároveň umožní kontrolu navrhovaných trás infraštruktúry voči stretom záujmov s priestorom legislatívnej ochrany, alebo inak chránenej lokality.

Riešenie umožní kontrolu súladu plánovej trasy s obmedzeniami:

• Legislatívne obmedzenia
• Ochranné pásma a chránené územia (podľa aktuálneho delenia)
• Prírodné rizikové oblasti
• Rizikové oblasti industriálne, vrátane environmentálnych záťaží
• Stret s líniou existujúcej infraštruktúry

Podporená bude hlavne :

•  
• Výstavba ďalšej generácie telekomunikačných sietí, šírenie prístupu k širokopásmovému internetu jeho rýchlejším a cenovo efektívnejším budovaním.
• Regulačné rozhodnutia príslušných regulačných úradov podporené analýzami konsolidovaných priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre SR.

Publikovanie informácií o plánovaných výstavbách povinne pri prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov a voliteľne pri aktivitách pripravovaných zo súkromných zdrojov pre efektívnejšiu koordináciu a zdieľanie nákladov stavebných prác.

Aktéri v roliach poskytovateľov a žiadateľov informácií budú vytvárať základné dátové toky centralizovaného riešenia.

Hlavnými aktérmi systému budú:

• Povinné osoby - ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce
• Prevádzkovatelia sietí - podniky alebo osoby ktoré prevádzkujú alebo uskutočňujú výstavbu siete alebo siete určenej na poskytovanie služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry.
• Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí - primárni žiadatelia o informácie o pasívnej infraštruktúre, zároveň aj poskytovatelia údajov.

V špecifickom postavení budú partneri projektu:

• JIM - zo zákona realizuje zber priestorových a technických informácií o telekomunikačnej FI a vystupuje v pozícii správcu údajov a prístupov k nim. Zdrojom dát je IS MSRŠD.
• MŽP - garant NIPI a správca štruktúry priestorových údajov zodpovedný za implementáciu INSPIRE, zároveň podľa princípu jedenkrát a dosť využíva priestorové informácie o verejných vodovodoch a kanalizáciách ktoré je povinný zhromažďovať a vyhodnocovať.

Obrázok 1 - Business architektúra navrhovaného riešenia

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých služieb, ktoré budú realizované v rozhraní navrhovaného riešenia:

Tabuľka mapovania stakeholderov na biznis role

Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace s poskytovaním informácií o FI. Základnými udalosťami spúšťajúcimi poskytovanie informácie o FI sú zaregistrovanie žiadosti o informáciu o FI a zaregistrovanie informácie o plánovanej výstavbe FI. Obe sú iniciované prevádzkovateľmi sietí.

Obrázok 2 - Popis služieb a funkčných blokov pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú poskytovanie informácií o FI:

Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace so zberom údajov o FI.

Obrázok 3 - Popis služieb a funkčných blokov pre zber údajov o FI

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú zber údajov o FI:

1. 
   
   1. Aplikačná architektúra

Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok ÚPVS prípadne na registrované mailové adresy. 

Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy. Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí. 

Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu. 

Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy. 

Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia. 

Samostatným komponentom bude ServiceDesk, ktorého úlohou bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému. 

Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlasu pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách.

Obrázok 4 - Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných služieb:

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných rozhraní:

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných komponentov:

• Okrem integrácie s informačnými systémami štátnej správy bude možné prepojiť Atlas pasívnej infraštruktúry aj so systémami prevádzkovateľov sietí. Integračné rozhranie zabezpečí webové služby na automatizované odovzdávanie údajov o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách. Systém bude integrovaný aj s RPI (Register priestorových informácií (RPI) je v zmysle zákona č.3/2010 Z.z. o Národnej infraštruktúre priestorových informácií (NIPI) v znení neskorších predpisov, informačný systém verejnej správy, ktorý zabezpečuje jednotný prístup k zdrojom súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov, vrátane ich metaúdajov. Informačný systém zároveň za Slovenskú republiku poskytuje Národnú vyhľadávaciu službu, prostredníctvom ktorej sprístupňuj metaúdaje o geozdrojoch pre INSPIRE Geoportál Európskej Komisie.

RPI umožňuje tvorbu, import, vyťažovanie (harvesting),  správu a publikáciu metaúdajov.) na účely publikácie otvorených údajov o fyzickej infraštruktúre, v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (NIPI) č. 3/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

• Pre zabezpečenie komunikácie s používateľmi bude systém prepojený na ÚPVS, ktorý umožní odovzdávanie notifikácií do elektronických schránok oprávnených subjektov, v prípade spustenia plánovaného projektu Centrálny notifikačný modul (CNM), tak integrácia prebehne na nový CNM, ktorý sa plánuje uviesť do prevádzky.
• Na zobrazovanie podkladových máp s dôrazom na informácie z katastra nehnuteľností bude systém integrovaný s Geoportálom ÚGKK (ZBGIS), čím sa zabezpečí vizualizácia územných údajov v kontexte fyzickej infraštruktúry.
• Systémy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nebudú s IS Atlas pasívnej infraštruktúry technicky prepojené priamo. Prenos dát bude zabezpečený cez Aplikačnú integračnú vrstvu (OpenApi) v plánovanom projekte Implementačný nástroj podpory gigabitových infraštruktúr v zmysle Digitálneho kompasu 2030 - “GigaOffice”. Technická špecifikácia integrácie je uvedená v dokumente Prístup k projektu.
• Integrácia na Centrálnu API Manažment platformu (CAMP). Atlas pasívnej infraštruktúry by sa mal pridať k platforme pre publikovanie služieb štátu cez Open API. Aplikačné rozhrania elektronických služieb sú verejné pre dôveryhodné aplikácie tretích strán a budované spôsobom umožňujúcim ich použitie komukoľvek (po splnení určených podmienok). Všetky služby informačných systémov VS, ktoré sú dostupné pre občanov a podnikateľov grafickým rozhraním, majú byť dostupné aj otvoreným aplikačným rozhraním – cez Open API. Špecifikácia vymieňaných dát s CAMP bude predmetom fázy Analýza a dizajn počas realizácie DNR.
• ServiceDesk NASES – Integrácia zabezpečí správu incidentov, riešenie problémov a spracovanie požiadaviek používateľov.

1. 
   
   1. technologická architektúra 

Technologická architektúra riešenia bude postavená na hybridnom cloudovom riešení MIRRI cloudu a virtualizačnej platforme vládneho cloudu, prevádzkovaného Ministerstvom vnútra SR, a využije služby IaaS na hosťovanie sady virtuálnych serverov aj kontajnerizačné platformy.

Tieto servery budú rozdelené podľa aplikačných vrstiev na:

• Front office – zabezpečujúci komunikáciu s používateľmi,
• Middle office – sprostredkovávajúci aplikačnú logiku a integrácie,
• Back office – určený na spracovanie a ukladanie dát.

Architektúru doplnia obslužné komponenty, ako sú load balancery a reverzné proxy servery, ktoré budú riadiť vyvažovanie záťaže a smerovanie komunikácie.

Na rozhraní s internetom bude nasadené API Gateway appliance, preferovane fyzického typu, ktoré zabezpečí bezpečnú komunikáciu a kontrolu prístupu k API rozhraniam. Komunikačné toky budú riadené medzi izolovanými subdoménami, čím sa zvýši bezpečnosť a modularita systému. Bude aplikovaný princíp API First.

Kvôli vyššej bezpečnosti budú komponenty GIS modul, Mapový server a Priestorová DB umiestnené vo Vládnom cloude.

Virtuálne dátové úložiská budú optimalizované pre vysokú rýchlosť čítania a zápisu, aby sa zabezpečila plynulá práca s veľkým objemom priestorových dát.

Vzhľadom na to, že hybridné cloudové riešenie vo forme PaaS momentálne nedokáže pokryť požiadavky navrhovaného systému, architektúra bude doplnená o špecifické komponenty na mieru, ktoré zabezpečia:

• Riadenie dátových tokov,
• Konsolidáciu integrácií,
• Vysokovýkonné úložiská prispôsobené na prácu s rozsiahlymi datasetmi.

Požadované funkcionality datacentra

• Backup & Restore – zálohovanie konfigurácií, snapshoty serverov, zálohy a obnovy databáz.
• Clustering – eliminácia jednotlivých bodov zlyhania (SPOF) prostredníctvom clustrov aplikačných serverov.
• Load balancing – dynamické rozdelenie záťaže medzi jednotlivé clustery.
• SDN (Software Defined Networking) – softvérovo definovaná sieťová infraštruktúra.
• Virtual storage – virtualizované úložiská s vysokou kapacitou a rýchlosťou.
• Network partitioning – izolácia siete do samostatných subnetov.
• Data replication – replikácia dát na úrovni dátových storageov pre zabezpečenie dostupnosti a redundancie.

Obrázok 5 - Technologická architektúra navrhovaného riešenia

V prípade nedostatčne pripraveného MIRRI cloud riešenie bude jeho pripravovaná časť presunutá do a prevádzkovaná vo vládnom cloude.

Prístup z externého prostredia

Pomocou VPN bude zabezpečené prepojenie oprávnených povinných osôb so serverovou infraštruktúrou, pričom bude možné bezpečne pristupovať k jednotlivým serverom.

• LEGISLATÍVA

• Architektonický vstup nevyžaduje zmenu legislatívy.

• ROZPOČET A PRÍNOSY

Rozpočet sa zakladá na UCP analýze a prieskume trhu v prípade systémového SW pre projekt.

Prínosy boli kalkulované ako úspora nákladov na klasické zemné práce pri nahradení xDSL pripojení a pevného rádiového pripojenia optickou technológiou využitím existujúcej infraštruktúry alebo budovaním novej siete aj s inými sieťami.

• Sumarizácia nákladov a prínosov

Nákladová štruktúra projektu:

Hlavné aktivity:

• Vývoj aplikácií – 4 965 521 € z toho:
• 013 Softvér – 4 332 492 €
• 521 Mzdové výdavky – 633 030 €
• Nákup HW a SW – 3 360 880

Podporné aktivity:

• 907 paušálna sadzba – 6 582 848 €

Prevádzkové výdavky (v zmysle CBA %) - ročne:

• SW - 302 328 €
• Aplikacie - 216 625 €
• HW - 33 760 €

Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 8 909 250 €

Projekt je navrhnutý tak, že nepredpokladá s rozvojom nad rámec definovaného v projekte, pričom prípadný rozvoj v budúcnosti bude predmetom samotného projektu. Ďalej sa v projekte ráta s použitím jedného inkrementu za účelom zjednodušenia plánovania a koordinácie dodávky jednotlivých komponentov projektu. Všetky štyri moduly budú vyvíjané paralelne, pričom ich implementácia bude ukončená v rovnakom čase. Tento prístup minimalizuje riziko nesúladu medzi modulmi, pretože všetky komponenty budú testované a nasadené ako celok. Pri projekte s dĺžkou 24 mesiacov je tento model vhodný na zabezpečenie komplexnej integrácie a funkčnosti systému, pričom umožňuje efektívne riadenie zdrojov. Katalóg požiadaviek obsahuje najviac požiadaviek s najvyššou zložitosťou, ktoré zahŕňajú komplexné užívateľské rozhrania alebo spracovanie dát. Tieto požiadavky reflektujú potrebu vytvoriť robustný systém schopný spracovať veľké množstvo údajov a podporovať pokročilé analytické funkcionality. Vysoký počet takýchto požiadaviek je odrazom náročnosti projektu, ktorý má za cieľ poskytovať sofistikované služby, ako je správa priestorových údajov, notifikácie či integrácia s externými systémami. Ďalej v rámci UCP analýzy boli použité konzervatívne hodnoty pre ECF a TCF, nakoľko projekt je komplexný. Vyššia hodnota ECF reflektuje nároky na skúsenosti tímu a TCF technickú náročnosť projektus ohľadom na potrebu implementácie pokročilých technológií a robustných riešení. UAW bolo stanovené na základe vstupov z biznis architektúry projektu. Faktor produktivity (PF) na úrovni 30 hodín na jeden UCP bol stanovený pre dva moduly vzhľadom na ich vysokú komplexnosť a požiadavku na precíznu implementáciu. Vyšší PF reflektuje potrebu detailného testovania, validácie a optimalizácie kódu, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a bezpečnosť systému.

• PRÍNOSY Projektu

Prínosy projektu boli kalkulované na základe úspory nákladov v súvislosti s budovaním infraštruktúry pri rozširovaní optickej siete, ktorá nahradí xDSL a rádiové pripojenie. Kalkulácia je založená na prepočte úspory nákladov na realizačné práce pre využití existujúcich elektrických vedení.

Podľa zverejnených štatistík ÚRSO boli v roku 2022 nasledovné počty odberných miest a dĺžky nadzemného vedenia s nízkym napätím pre celú SR použiteľného pre účel projektu:

Ďalej podľa štatistiky zverejnenej na webe Ministerstva dopravy boli pripojenia v roku 2022 v týchto počtoch:

Pri kalkulácii celkových prínosov projektu bol uplatnený predpoklad úspory nákladov v objeme 25% vychádzajúci zo Štúdie SMART 2015/0066 spracovanej spoločnosťami WIK-Consult GmbH  a Valdani Vicari & Associati S.r.l.  vypracovanej pre Európsku komisiu. Priemerná cena 20 000 EUR za km vybudovaného pripojenia bola použitá zo Štúdie uskutočniteľnosti- Národného plánu širokopásmového pripojenia. Pri budovaní sietí ako náhrade xDSL alebo rádiového pripojenia sa uvažuje s 50% využitím existujúcej infraštruktúry alebo spoločným budovaním s inými sieťami.

Na základe vyššie uvedených informácii bola vypočítaná dĺžka optickej siete ako náhrady oboch typov pripojenia a následne prepočítaná cena vybodovania tohto pripojenia pri predpokladanej miere využitia existujúcej infraštruktúry (50%) a úspore (25%) pri využití elektrických vedení.

Vyššie vypočítané prínosy boli vo výpočte CBA uvedené ako kvalitatívne prínosy aplikované od tretieho roku (1 696 939 EUR) a potom vo všetkých nasledujúcich rokoch (3 636 297 EUR).  

Kvalitatívne prínosy projektu sa prejavia v znížení nákladov na zavádzanie nových širokopásmových sietí, ktoré by mohlo podporiť rozširovanie zavádzania optických sietí do oblastí (vrátane vidieckych), kde by ich ďalšie budovanie bolo inak nerentabilné a umožní dostupnosť širokopásmového vysokorýchlostného pripojenia, ktoré ponúka vyššiu kvalitu pripojenia a väčší výber poskytovateľov internetu pre odberateľov najmä v husto obývaných oblastiach. Štúdia SMART 2015/0066 poukazuje aj pozitívny vplyv zrýchleného budovania optických sietí, ako aj rastúcej rýchlosti pripojenia užívateľov na  nárast HDP krajiny.

Prínosy tohto projektu boli kalkulované na základe údajov iba pre tento projekt a nie sú duplikované v komplementárnom projekte Gigaoffice, kde boli prínosy počítané na podobnom metodickom základe, ale zameriavali sa na backhaul nepokrytých obcí.

• Vyhodnotenie CBA

V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:

• HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, čo znamená vodopádový prístup, ktorý počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

• PROJEKTOVÝ TÍM

Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu.

Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:

• predseda RV
• podpredseda RV
• zástupca kľúčových používateľov
• Projektový manažér
• zástupca dodávateľa

Zloženie riadiaceho výboru:

Zloženie projektového tímu:

• PRACOVNÉ NÁPLNE

 Zástupca vlastníkov procesov

Zástupca kľúčových používateľov

Projektový tím

• ODKAZY

• [1] - Štatistický úrad SR –

https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zCjIjTDIdFRUBADse0bP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/

• PRÍLOHY

• Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí
• Príloha 2: Prístup k projektu – detailný
• Príloha 3: špecifická BC/CBA

Koniec dokumentu

[1] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[2] Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[3] Zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[4] Štúdia Európskej komisie SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed 

[5] Štúdia Európskej komisie SMART 2012/0013 Support for the preparation of an impact assessment to accompany an EU initiative on reducing the costs of high‐speed broadband infrastructure deployment  

[6] Zdroj: Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed

[7] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  

[8] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[9] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  

[10] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati