Podpis

(alebo elektronický súhlas)

MIRRI SR

Zefektívniť, centralizovať  a automatizovať postupy zberu informácií o fyzickej infraštruktúre na území SR

Podporiť rozširovanie širokopásmového pripojenia pre znevýhodnené oblasti - efektívna alokácia štátnej pomoci

Poskytovať informácie o existujúcej a plánovanej pasívnej infraštruktúre

oprávneným subjektom

Zvýšiť úroveň zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry a znížiť náklady pri budovaní širokopásmových sietí.

Poskytovať informácie o existujúcej a plánovanej  pasívnej infraštruktúre

oprávneným subjektom.

Zvýšiť úroveň zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry a znížiť náklady pri budovaní širokopásmových sietí

Zjednodušiť a urýchliť procesy stavebného konania a znížiť čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre, vrátane ostatných odvetví  pri stavebnom konaní

Zjednodušiť a urýchliť procesy stavebného konania a znížiť čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre  pri stavebnom konaní

AKTÉR / STAKEHOLDER

SUBJEKT

(názov / skratka)

ROLA

(vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.)

Informačný systém

(názov ISVS a MetaIS kód)

CIEĽ

SPÔSOB ICH MERANIA/

OVERENIA
PO NASADENÍ
(overenie naplnenie cieľa)

500 – 1000 km

Nepridelené finančné prostriedky

Komplikácie s verejným obstarávaním

1. 
   
   1. Alternatívy a Multikriteriálna analýza

• Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené 3 rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.

Cieľom projektu je vyriešenie problému definovaného vo vyššie uvedených kapitolách a teda vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. V nadväznosti na takto definovaný problém je možné stanoviť 3 biznis alternatívy, pričom každá z nich v určitom rozsahu daný problém rieši.

1.  
   1. 
      
      1. Multikriteriálna analýza

Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA

1. 
   
   1. 
      
      1. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

1.  
   1. 
      
      1. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Alternatíva na úrovni technologickej architektúry reflektuje alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití hybridného cloudu.

• POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

Vecné výstupy projektu sú definované v nasledujúcich podkapitolách:

1. 
   
   1. 
      
      1. Etapa 1 – Analýza a dizajn

V rámci Etapy1 budú zostavený komplex procesno-analytických a metodických postupov, hodnotení, validácie a návrhu procesov a postupov konsolidácie údajov, finalizácia architektúry riešenia a aplikovanie princípu API First. Špecifikácia vystavených služieb bude navrhnutá v rámci fázy Analýza a dizajn.

Hlavným prínosom je nastavenie metodického postupu pre vstup a spracovanie a konverziu údajov z rôznych zdrojov. Práve pestrosť a nejednotnosť poskytovaných údajov vedie k potrebe zostavenia jednotnej metodiky, metodického postupu, pre konverzie a spracovanie priestorových údajov, tak aby ich bolo možné plnohodnotne využívať v rámci komplexného riešenia. Na návrhu metodického postupu by sa mali zúčastniť experti pre priestorové informácie spolu s expertami pre geodetické merania, expertami pre agendu INSPIRE a s odbojnými expertmi pre líniové stavby. Výsledkom tohto procesu by malo byť nastavenie spoločného metodického postupu, neskôr kodifikovaného aj samostatným predpisom, ktorý by obsiahol pomerne širokú množinu zdrojových formátov a popisných sprievodných údajov. 

Rovnako metodicky je potrebné pristúpiť aj k hodnoteniu a optimalizácii jednotlivých plánovaných líniových trás infraštruktúry a ich stretom s legislatívnymi a inými obmedzeniami s ohľadom na nastavenie optimálnych procesov do budúcnosti. V tomto prípade aj pre poloautomatický, resp. automatický schvaľovací proces pri realizácii líniových stavebných prác, spojených s budovaním trás novej infraštruktúry. Pri návrhu metodického postupu by mali spolupracovať experti pre krajinné plánovane, územné plánovanie, s expertami pre agendu INSPIRE a experti pre posudzovanie líniových stavieb v procese EIA, tak aby z metodického návrhu postupu vznikol tematický obsah pre budovanie nových línií, ako parciálna časť Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Medzi inžinierske siete patrí fyzická infraštruktúra na prepravu úžitkových výrobkov - potrubia na prepravu ropy, plynu, chemikálií, vody, kanalizačných a tepelných produktov - a káble na prenos elektriny, káblové distribučné systémy atď. Každá organizácia má rozdielne zodpovednosti, čo ovplyvní druh údajov, ktoré zhromažďuje, spravuje a používa. Niektoré organizácie budú používať jednoduché, zatiaľ čo iné budú mať zložitejšie dátové modely. Aj v tomto prípade bude nutné metodicky spracovať rôznu povahu a úroveň spracovania priestorových údajov a popisných informácií a navrhnúť metodický postup, ako sa táto skutočnosť premietne do návrhu budúceho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Podstatnou časťou Detailného návrhu riešenia je implementácia a zohľadnenie navrhovaných metodických postupov tak, aby zodpovedali plánovaným infraštruktúrnym procesom do budúcnosti. Súčasťou DNR bude aj návrh nového aplikačného riešenia pre Atlas pasívnej infraštruktúry. 

V Detailnom návrhu riešenia sa očakávajú, okrem metodického návrhu jednotlivých procesov aj detailné rozpracovanie: 

• základný popis využívaných údajov 

• zjednotenie odbornej terminológie 

• aplikačnej architektúry riešenia 

• integračnej platformy riešenia 

• komunikačnej platformy riešenia 

• technologickej architektúry riešenia 

• bezpečnosti riešenia 

• prevádzky a podpory riešenia 

Výsledkom Etapy1 je Analýza a Detailný návrh riešenia (DNR), ktorý priamo zohľadňuje navrhované metodické postupy a procesy, no najmä definuje vstupy pre nasledujúce etapy postupu budovania Atlasu pasívnej infraštruktúry. 

1. 
   
   1. 
      
      1. Etapa 2 – Implementácia a testovanie

Na základe výstupov definovaných v Detailnom návrhu riešenia bude v Etape 2 nastavená a implementovaná aplikačná architektúra prostredí pre celkové riešenie, vrátane funkčných, integračných, systémových a nesystémových  požiadaviek na ďalšie systémy. 

V rámci Etapy 2 bude kladený celkový dôraz na development aplikačného prostredia  

• aplikačné služby 

• aplikačné komponenty riešenia 

• integračné väzby a popis údajov 

• metadáta 

Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok UPVS prípadne na registrované mailové adresy. 

Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy.

Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí. 

Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu. 

Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy. 

Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia. Za obzvlášť dôležitú sa považuje integrácia s IS MSRŠD, ktorý zbiera dáta o FI telekomunikačných sietí, ktoré budú do systému integrované.

Úlohu ServiceDesku bude plniť ServiceDesk NASES, bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému. 

Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlas pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby, primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách. 

Výstupom z Etapy 2 je funkčné aplikačné riešenie pre zabezpečenie funkcionalít modulárneho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Bezpečnosť 

Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti systému sú relevantné právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, vyhláška 78/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, zákon 179/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie hybridného vládneho a MIRRI cloudu v nasledujúcich oblastiach:

• bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408,
• bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom,
• bezpečnosť sietí s monitoringom sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení,
• riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov , ktorého implementácia bude súčasťou projektu
• riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití datacentra cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu,
• validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do interných databáz. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením vyhradených údajov,
• riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia,
• nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru,
• analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti,
• nástroje pre testovanie a overovanie zraniteľnosti a odolnosti systémy voči hrozbám.

Vzhľadom na to, že v rámci systému budú  zhromažďované a spracovávané údaje, ktoré môžu mať povahu vyhradených informácií, systém bude musieť byť zabezpečený spôsobom ktorým poskytne adekvátnu ochranu týchto údajov.

Na úrovni riešenia postupov a politiky bezpečnosti bude preto potrebné počas implementácie vypracovať bezpečnostný projekt v súlade so zákonom č. 179/2020 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy a doplnení niektorých zákonov a v súlade s č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Rovnako bude nevyhnutné v súlade so zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijať bezpečnostné opatrenia - úlohy, procesy, roly a technológie v organizačnej, personálnej a technickej oblasti, ktorých cieľom je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti počas životného cyklu citlivých údajov a informačných systémov.

1. 
   
   1. 
      
      1. Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia

V kontexte výstupov Detailného návrhu riešenia je predmetom Etapy 3 naplnenie produkčného prostredia údajmi o existujúcej infraštruktúre, pričom budú uplatnené požiadavky a metodické postupy z Etapy 1 na :

• konverziu údajov
• synchronizáciu údajov
• validáciu údajov
• migráciu údajov
• prepojenie metainformácií

V rámci Etapy 3 bude prebiehať postupné naplnenie Atlasu pasívnej infraštruktúry priestorovými údajmi, ktoré budú predspracované a konsolidované podľa metodického postupu z DNR. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ktoré budú tvoriť primárny zdroj dát. Systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami,  číselníkmi a DB priestorom pripravený aj na dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí.  V rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS, budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.

Migrácia existujúcich údajov do aplikačného prostredia bude prebiehať primárne z dát IS MSRŠD, v ďalšom rozvoji aj z iných zdrojov. Migrácia môže prebiehať viacerými kanálmi:

• migrácia existujúcich digitálnych vstupov jednorazovo od jednotlivých poskytovateľov
• vstup existujúcich digitálnych podkladov cez pripravené vstupné rozhranie od jednotlivých poskytovateľov
• vstup digitálnych podkladov z procesu schvaľovania nových navrhovaných trás s vyriešenými stretmi a legislatívnymi a inými obmedzeniami
• vstup digitalizovaných archívnych údajov
• vstup popisných údajov a metainformácií do katalógu Atlasu pasívnej infraštruktúry

Uvažované migrácie do ďalšieho rozvoja (mimo rozsah projektu)

Prvým zdrojom dát je IS MSRŠD ale postupné doplnenie dát z iných zdrojov je nevyhnutné pre celkový obraz infraštruktúry a dosahovaniu nových prísnejších cieľov. Migrácia  dát z IS MSRŠD prebehne inicializačnou dávkou dát.

Podmienkou reálnej využiteľnosti projektu v ďalšom rozvoji je zber a konsolidácia existujúcich a historických podkladov od prevádzkovateľov sietí. Databáza priestorových údajov bude primárne konsolidovať existujúce dáta ÚRSO, ktoré prejdú digitalizáciou a prípadnými upresňujúcimi zameraniami. Podklady sú v súčasnosti v rôznych formátoch často len v papierovej a mapovej podobe. Za týmto účelom bude treba vytvoriť samostatný projektový stream na digitalizáciu a integráciu geodát do Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Digitalizácia a integrácia podkladov o pasívnej infraštruktúre sa bude týkať:

1. prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí - infraštruktúry staršej ako 10 rokov. (tieto údaje bude Atlas pasívnej infraštruktúry konzumovať z rozvoja projektu IS MSRŠD – „GigaOffice“)
2. elektroenergetických spoločností
3. plynárenských spoločností
4. teplárenských spoločností
5. vodárenských spoločností

Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí majú gro svojich mapových podkladov o optickej infraštruktúre už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné hlavne mapové podklady s infraštruktúrou metalických vedení. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.

Elektroenergetické spoločnosti majú svoju VN a VVN časť už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné NN časť vhodnú pre využitie projektu Atlas pasívnej infraštruktúry. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.

Plynárenské spoločnosti prevádzkujú 26 993 km nízkotlakových a strednotlakových vedení vhodných pre projekt Atlasu pasívnej infraštruktúry. Z nich asi 70% nie je zakreslených v digitálnom formáte. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 18 900 km.

Teplárenské spoločnosti väčšinu svojich podkladov nemá v digitálnej podobe. 340 registrovaných spoločností prevádzkuje približne 1 876 km potrubí vhodných na vektorizáciu a digitalizáciu pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry.

Vodárenské spoločnosti zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou ako aj odvedenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Za týmto účelom prevádzkujú infraštruktúru verejných vodovodov a kanalizácií. Dokumentácia o týchto vedenie jej vedené v mierke 1:50000. Úroveň existujúcich sietí je minimálna. Na území SR je 13 731 km kanalizačných vedení. Z nich približne 90% nie je zakreslených vo formáte vhodnom pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 12 350 km.

Dopravné spoločnosti zabezpečujú leteckú, železničnú a automobilovú dopravu obyvateľstva a tovaru ako aj vnútrozemskú plavbu. Letecká doprava ako aj vnútrozemská plavba neprevádzkujú infraštruktúru vhodnú pre účely Atlasu pasívnej infraštruktúry. Pre účely zdieľania v Atlase pasívnej infraštruktúry je vhodná infraštruktúra železníc a diaľnic.

Železničnú sieť pre Slovensko zabezpečuje a prevádzkuje spoločnosť Železnice Slovenskej republiky. Prevádzku dátovej a optickej infraštruktúry zabezpečuje organizačná zložka Železničné telekomunikácie Bratislava. V digitálnej forme je aktuálne dostupná len sieť uzlových prípojných bodov. Integrovať a digitalizovať do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude nutné jej sieť v dĺžke 3 330 km.

Na Slovensku je v prevádzke 484 km diaľnic a 229 km rýchlostných ciest. Diaľničnú sieť a rýchlostné cesty prevádzkuje spoločnosť Národná Diaľničná Spoločnosť, a.s. Pre účelu tohto projektu sú vhodné svojim profilom a topológiou hlavne diaľničné komunikácie. Odhadovaná dĺžka fyzickej infraštruktúry vhodnej na zapracovanie do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude preto 484 km.

Rozsah špecifikácie produktu INSPIRE Utility Networks Data obsahuje šesť rôznych tém nástrojov:

• Vodná sieť
• Kanalizačná sieť
• Elektrická sieť
• Siete ropy, plynu a chemikálií
• Tepelná sieť
• Telekomunikácie
  1. 
     
     1. 
        Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry

Súčasťou analytických a metodických prác v Etape 1 bude tiež príprava budúceho prevádzkového modelu systému, ktorý bude popísaný v Detailnom návrhu riešenia.

Model bude obsahovať rozdelenie zodpovednosti medzi partnerov projektu za jednotlivé oblasti prevádzky, organizačnú štruktúru, potrebné ľudské zdroje a procesy potrebné k prevádzke riešenia ako aj kompetencie v oblasti rozvoja systému.

Cieľový prevádzkový model bude implementovaný zároveň s implementáciou systému.

Detailný cieľový prevádzkový model, bude pokrývať:

• Procesy a funkčnosť - Hlavné zásady jednoznačne stanovia ako bude Business Vízia & Stratégia definovaná, prevádzkovaná a implementovaná
• Business proces model - Funkcie budú mapované na detailnej úrovni procesov s ovládacími prvkami vloženými do procesov a potom sú zakotvené v procedurálnom dokumente
• Organizácia - Ľudské zdroje, ktoré budú potrebné na prevádzku a vykonávanie procesov alebo poskytovanie funkčnosti systému Atlas pasívnej infraštruktúry. Úlohy a zodpovednosti budú definované v rámci jednoznačnej organizačnej štruktúry.
• Fyzické aktíva - priestory, infraštruktúra a ďalšie aktíva a zdroje potrebné v rámci zabezpečenia prevádzky systému Atlas pasívnej infraštruktúry na podporu procesov a schopností;
• IT aktíva – detailná architektúra riešenia, popis pre informačné systémy, integračné väzby a komunikačné prepojenia potrebné na podporu prevádzky systémov.
• Dodávatelia a obchodní partneri - externé subjekty spolupracujúce pri implementácií a prevádzke riešenia, definície SLA a zmlúv o podpore.
• Systémy riadenia a postupy na vypracovanie stratégie, plánovanie, stanovenie cieľov, riadenie výkonnosti a kontinuálne zlepšovanie.

Celková prevádzka systému bude pokrývať minimálne aktivity v oblastiach:

• Riadenie stratégie riešenia
• Dizajn služieb
• Riadenie zmien
• Prevádzka služieb

Celkový návrh štruktúr a procesov bude v rámci projektu detailne vypracovaný v Detailnom návrhu riešenia DNR – Etapa 1.

Metodická a aplikačná podpora:

V rámci Detailné návrhu riešenia bude požadované využitie trojvrstvovej úrovne podpory:

• podpora prvej úrovne (L1) bude zabezpečovaná gestorom riešenia – dedikovaným oddelením JIM v gescii Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
• aplikačná podpora druhej úrovne (L2) bude poskytovaná špecializovanými používateľmi rôznych oddelení, na ktorých budú smerované hlásenia spracované prvou úrovňou,
• tretia úroveň podpory (L3), bude pokrývaná pracovníkmi externej podpory dodávateľa,
• v rámci prvej úrovne podpory bude realizovaný príjem a identifikácia požiadaviek s následným smerovaním na konkrétneho riešiteľa. Druhá úroveň podpory bude rozdelená na viac oblastí podľa funkcie systému.
• prevádzkovanie podpory druhej a tretej úrovne bude personálne zabezpečené dostatočným počtom riešiteľov, ktorých počet bude upravované v závislosti od nárastu potrieb systému.
• v rámci metodickej podpory bude tím podpory realizovať:
  • zabezpečovanie a poskytovanie odbornej prípravy a školení užívateľov služieb Atlas pasívnej infraštruktúry,
  • tvorbu záväzných metodík a poskytovanie odborných rád a usmernení a publikovanie tzv. best practice postupov pre používateľov,
  • evidenciu poskytovanej podpory a na základe analýzy jej obsahu a štruktúry návrh realizácie úsporných, optimalizačných a racionalizačných opatrení.

Podporované prostredia pre implementáciu a prevádzku jednotlivých skupín aktivít budú, v súlade s Detailným návrhom riešenia, vytvorené , zálohované a obnovované podľa SLA.

• NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
  1. Business Architektúra

Architektúra z biznis pohľadu riešenia sa bude koncentrovať na zber a poskytovanie údajov o existujúcej aj plánovanej fyzickej infraštruktúre identifikovanej na území Slovenskej republiky.

Modulárne zostavenie riešenia bude schopné poskytovať služby pre oblasti:

• Zberu dát (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS) 
• Vstup archívnych materiálov
• Plánovanie a budovanie nových trás infraštruktúry (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS) 
• Poskytovanie informácií
• Zobrazovanie informácií v agregátoch

Riešenie bude pracovať primárne s priestorovými informáciami vo vektorovom tvare, doplnenými rozširujúcou údajovou štruktúrou popisujúcou kvalitatívne parametre jednotlivých objektov.

Riešenie bude oprávneným používateľom umožňovať využitie pokročilej priestorovej analytiky za účelom podpory rozhodovania a plánovania výstavby – štatistiky o využiteľnej fyzickej infraštruktúre, prípadne pokrytie územia a % obyvateľstva fyzickou infraštruktúrou orgánom štátnej a verejnej správy lepšie plánovanie budúceho rozvoja infraštruktúry.

Riešenie zároveň umožní kontrolu navrhovaných trás infraštruktúry voči stretom záujmov s priestorom legislatívnej ochrany, alebo inak chránenej lokality.

Riešenie umožní kontrolu súladu plánovej trasy s obmedzeniami:

• Legislatívne obmedzenia
• Ochranné pásma a chránené územia (podľa aktuálneho delenia)
• Prírodné rizikové oblasti
• Rizikové oblasti industriálne, vrátane environmentálnych záťaží
• Stret s líniou existujúcej infraštruktúry

Podporená bude hlavne :

•  
• Výstavba ďalšej generácie telekomunikačných sietí, šírenie prístupu k širokopásmovému internetu jeho rýchlejším a cenovo efektívnejším budovaním.
• Regulačné rozhodnutia príslušných regulačných úradov podporené analýzami konsolidovaných priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre SR.

Publikovanie informácií o plánovaných výstavbách povinne pri prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov a voliteľne pri aktivitách pripravovaných zo súkromných zdrojov pre efektívnejšiu koordináciu a zdieľanie nákladov stavebných prác.

Aktéri v roliach poskytovateľov a žiadateľov informácií budú vytvárať základné dátové toky centralizovaného riešenia.

Hlavnými aktérmi systému budú:

• Povinné osoby - ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce
• Prevádzkovatelia sietí - podniky alebo osoby ktoré prevádzkujú alebo uskutočňujú výstavbu siete alebo siete určenej na poskytovanie služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry.
• Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí - primárni žiadatelia o informácie o pasívnej infraštruktúre, zároveň aj poskytovatelia údajov.

V špecifickom postavení budú partneri projektu:

• JIM - zo zákona realizuje zber priestorových a technických informácií o telekomunikačnej FI a vystupuje v pozícii správcu údajov a prístupov k nim. Zdrojom dát je IS MSRŠD.
• MŽP - garant NIPI a správca štruktúry priestorových údajov zodpovedný za implementáciu INSPIRE, zároveň podľa princípu jedenkrát a dosť využíva priestorové informácie o verejných vodovodoch a kanalizáciách ktoré je povinný zhromažďovať a vyhodnocovať.

Obrázok 1 - Business architektúra navrhovaného riešenia

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých služieb, ktoré budú realizované v rozhraní navrhovaného riešenia:

Tabuľka mapovania stakeholderov na biznis role

Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace s poskytovaním informácií o FI. Základnými udalosťami spúšťajúcimi poskytovanie informácie o FI sú zaregistrovanie žiadosti o informáciu o FI a zaregistrovanie informácie o plánovanej výstavbe FI. Obe sú iniciované prevádzkovateľmi sietí.

Obrázok 2 - Popis služieb a funkčných blokov pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú poskytovanie informácií o FI:

Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace so zberom údajov o FI.

Obrázok 3 - Popis služieb a funkčných blokov pre zber údajov o FI

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú zber údajov o FI:

1. 
   
   1. Aplikačná architektúra

Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok ÚPVS prípadne na registrované mailové adresy. 

Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy. Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí. 

Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu. 

Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy. 

Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia. 

Samostatným komponentom bude ServiceDesk, ktorého úlohou bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému. 

Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlasu pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách.

Obrázok 4 - Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných služieb:

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných rozhraní:

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných komponentov:

• Okrem integrácie s informačnými systémami štátnej správy bude možné prepojiť Atlas pasívnej infraštruktúry aj so systémami prevádzkovateľov sietí. Integračné rozhranie zabezpečí webové služby na automatizované odovzdávanie údajov o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách. Systém bude integrovaný aj s RPI (Register priestorových informácií (RPI) je v zmysle zákona č.3/2010 Z.z. o Národnej infraštruktúre priestorových informácií (NIPI) v znení neskorších predpisov, informačný systém verejnej správy, ktorý zabezpečuje jednotný prístup k zdrojom súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov, vrátane ich metaúdajov. Informačný systém zároveň za Slovenskú republiku poskytuje Národnú vyhľadávaciu službu, prostredníctvom ktorej sprístupňuj metaúdaje o geozdrojoch pre INSPIRE Geoportál Európskej Komisie.

RPI umožňuje tvorbu, import, vyťažovanie (harvesting),  správu a publikáciu metaúdajov.) na účely publikácie otvorených údajov o fyzickej infraštruktúre, v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (NIPI) č. 3/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

1. 
   
   1. technologická architektúra 

Technologická architektúra riešenia bude postavená na hybridnom cloudovom riešení MIRRI cloudu a virtualizačnej platforme vládneho cloudu, prevádzkovaného Ministerstvom vnútra SR, a využije služby IaaS na hosťovanie sady virtuálnych serverov aj kontajnerizačné platformy.

Tieto servery budú rozdelené podľa aplikačných vrstiev na:

• Front office – zabezpečujúci komunikáciu s používateľmi,
• Middle office – sprostredkovávajúci aplikačnú logiku a integrácie,
• Back office – určený na spracovanie a ukladanie dát.

Architektúru doplnia obslužné komponenty, ako sú load balancery a reverzné proxy servery, ktoré budú riadiť vyvažovanie záťaže a smerovanie komunikácie.

Na rozhraní s internetom bude nasadené API Gateway appliance, preferovane fyzického typu, ktoré zabezpečí bezpečnú komunikáciu a kontrolu prístupu k API rozhraniam. Komunikačné toky budú riadené medzi izolovanými subdoménami, čím sa zvýši bezpečnosť a modularita systému. Bude aplikovaný princíp API First.

Kvôli vyššej bezpečnosti budú komponenty GIS modul, Mapový server a Priestorová DB umiestnené vo Vládnom cloude.

Virtuálne dátové úložiská budú optimalizované pre vysokú rýchlosť čítania a zápisu, aby sa zabezpečila plynulá práca s veľkým objemom priestorových dát.

Vzhľadom na to, že hybridné cloudové riešenie vo forme PaaS momentálne nedokáže pokryť požiadavky navrhovaného systému, architektúra bude doplnená o špecifické komponenty na mieru, ktoré zabezpečia:

• Riadenie dátových tokov,
• Konsolidáciu integrácií,
• Vysokovýkonné úložiská prispôsobené na prácu s rozsiahlymi datasetmi.

Požadované funkcionality datacentra

• Backup & Restore – zálohovanie konfigurácií, snapshoty serverov, zálohy a obnovy databáz.
• Clustering – eliminácia jednotlivých bodov zlyhania (SPOF) prostredníctvom clustrov aplikačných serverov.
• Load balancing – dynamické rozdelenie záťaže medzi jednotlivé clustery.
• SDN (Software Defined Networking) – softvérovo definovaná sieťová infraštruktúra.
• Virtual storage – virtualizované úložiská s vysokou kapacitou a rýchlosťou.
• Network partitioning – izolácia siete do samostatných subnetov.
• Data replication – replikácia dát na úrovni dátových storageov pre zabezpečenie dostupnosti a redundancie.

Obrázok 5 - Technologická architektúra navrhovaného riešenia

V prípade nedostatčne pripraveného MIRRI cloud riešenie bude jeho pripravovaná časť presunutá do a prevádzkovaná vo vládnom cloude.

Prístup z externého prostredia

Pomocou VPN bude zabezpečené prepojenie oprávnených povinných osôb so serverovou infraštruktúrou, pričom bude možné bezpečne pristupovať k jednotlivým serverom.

• LEGISLATÍVA

• Architektonický vstup nevyžaduje zmenu legislatívy.

• ROZPOČET A PRÍNOSY

Rozpočet sa zakladá na UCP analýze a prieskume trhu v prípade systémového SW pre projekt.

Prínosy boli kalkulované ako úspora nákladov na klasické zemné práce pri nahradení xDSL pripojení a pevného rádiového pripojenia optickou technológiou využitím existujúcej infraštruktúry alebo budovaním novej siete aj s inými sieťami.

• Sumarizácia nákladov a prínosov

Nákladová štruktúra projektu:

Hlavné aktivity:

• Vývoj aplikácií – 5 043 915 € z toho:
• 013 Softvér – 4 357 467 €
• 521 Mzdové výdavky – 686 448 €
• Nákup HW a SW – 3 360 880

Podporné aktivity:

• 907 paušálna sadzba – 6 588 336 €

Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 8 993 131 €

Projekt je navrhnutý tak, že nepredpokladá s rozvojom nad rámec definoného v projekte, pričom prípadný rozvoj v budúcnosti bude predmetom samotného projektu.

• PRÍNOSY Projektu

Prínosy projektu boli kalkulované na základe úspory nákladov v súvislosti s budovaním infraštruktúry pri rozširovaní optickej siete, ktorá nahradí xDSL a rádiové pripojenie. Kalkulácia je založená na prepočte úspory nákladov na realizačné práce pre využití existujúcich elektrických vedení.

Podľa zverejnených štatistík ÚRSO boli v roku 2022 nasledovné počty odberných miest a dĺžky nadzemného vedenia s nízkym napätím pre celú SR použiteľného pre účel projektu:

Ďalej podľa štatistiky zverejnenej na webe Ministerstva dopravy boli pripojenia v roku 2022 v týchto počtoch:

Pri kalkulácii celkových prínosov projektu bol uplatnený predpoklad úspory nákladov v objeme 25% vychádzajúci zo Štúdie SMART 2015/0066 spracovanej spoločnosťami WIK-Consult GmbH  a Valdani Vicari & Associati S.r.l.  vypracovanej pre Európsku komisiu. Priemerná cena 20 000 EUR za km vybudovaného pripojenia bola použitá zo Štúdie uskutočniteľnosti- Národného plánu širokopásmového pripojenia. Pri budovaní sietí ako náhrade xDSL alebo rádiového pripojenia sa uvažuje s 50% využitím existujúcej infraštruktúry alebo spoločným budovaním s inými sieťami.

Na základe vyššie uvedených informácii bola vypočítaná dĺžka optickej siete ako náhrady oboch typov pripojenia a následne prepočítaná cena vybodovania tohto pripojenia pri predpokladanej miere využitia existujúcej infraštruktúry (50%) a úspore (25%) pri využití elektrických vedení.

Vyššie vypočítané prínosy boli vo výpočte CBA uvedené ako kvalitatívne prínosy aplikované od tretieho roku (1 696 939 EUR) a potom vo všetkých nasledujúcich rokoch (3 636 297 EUR).  

Kvalitatívne prínosy projektu sa prejavia v znížení nákladov na zavádzanie nových širokopásmových sietí, ktoré by mohlo podporiť rozširovanie zavádzania optických sietí do oblastí (vrátane vidieckych), kde by ich ďalšie budovanie bolo inak nerentabilné a umožní dostupnosť širokopásmového vysokorýchlostného pripojenia, ktoré ponúka vyššiu kvalitu pripojenia a väčší výber poskytovateľov internetu pre odberateľov najmä v husto obývaných oblastiach. Štúdia SMART 2015/0066 poukazuje aj pozitívny vplyv zrýchleného budovania optických sietí, ako aj rastúcej rýchlosti pripojenia užívateľov na  nárast HDP krajiny.

• Vyhodnotenie CBA

V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:

• HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, čo znamená vodopádový prístup, ktorý počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

• PROJEKTOVÝ TÍM

Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu.

Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:

• predseda RV
• podpredseda RV
• zástupca kľúčových používateľov
• Projektový manažér
• zástupca dodávateľa

Zloženie riadiaceho výboru:

Zloženie projektového tímu:

• PRACOVNÉ NÁPLNE

 Zástupca vlastníkov procesov

Zástupca kľúčových používateľov

Projektový tím

• ODKAZY

• [1] - Štatistický úrad SR –

https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zCjIjTDIdFRUBADse0bP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/

• PRÍLOHY

• Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí
• Príloha 2: Prístup k projektu – detailný
• Príloha 3: špecifická BC/CBA

Koniec dokumentu

[1] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[2] Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[3] Zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[4] Štúdia Európskej komisie SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed 

[5] Štúdia Európskej komisie SMART 2012/0013 Support for the preparation of an impact assessment to accompany an EU initiative on reducing the costs of high‐speed broadband infrastructure deployment  

[6] Zdroj: Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed

[7] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  

[8] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 

[9] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  

[10] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati