projekt_1790_Projektovy_zamer_detailny

Naposledy upravil Admin-metais MetaIS 2024/11/20 15:54

 

 

PRÍSTUP K PROJEKTU

(Verzia dokumentu v1.01/07_2021)

Identifikovanie požiadaviek na technickú časť riešenia

Identifikácia projektu

Povinná osoba

Ministerstvo zdravotníctva SR

Názov projektu

Privátny Komunitný Zdravotnícky Cloud

Zodpovedná osoba za projekt

Lucia Janesová, projektový manažér

Realizátor projektu

MZ SR a NCZI

Vlastník projektu

Matúš Šesták

Schvaľovanie dokumentu

Položka

Meno a priezvisko

Organizácia

Pracovná pozícia

Dátum

Podpis

(alebo elektronický súhlas)

Vypracoval

Radoslav Fekete

NCZI

Riaditeľ úseku IT služieb a bezpečnosti

17.5.2022

 

Vypracoval

Július Kováč

MZ SR

IT koordinátor

31.05.2022

 

 

 

OBSAH

  1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3

1.1         História zmien. 3

  1. ÚČEL DOKUMENTU.. 4

2.1         Konvencie používané v dokumentoch – označovanie požiadaviek. 4

  1. POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA. 4
  2. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU.. 4

4.1         Biznis vrstva. 5

4.2         Aplikačná vrstva. 7

4.2.1      Rozsah informačných systémov. 7

4.2.2      Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS). 9

4.2.3      Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS). 10

4.2.4      Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly. 10

4.2.5      Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov  (IS CSRÚ). 10

4.2.6      Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ.. 10

4.2.7      Konzumovanie údajov z IS CSRU.. 11

4.3         Dátova vrstva. 12

4.3.1      Údaje v správe organizácie. 12

4.3.2      Dátový rozsah projektu. 12

4.3.3      Kvalita a čistenie údajov. 13

4.4         Referenčné údaje. 14

4.4.1      Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné. 14

4.4.2      Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CSRU.. 15

4.5         Otvorené údaje. 15

4.6         Analytické údaje. 15

4.7         Moje údaje. 16

4.8         Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 16

4.9         Technologická vrstva. 17

4.9.1      Prehľad technologického stavu. 17

4.9.2      Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky. 17

4.9.3      Návrh riešenia technologickej architektúry. 17

4.9.4      Využívanie služieb z katalógu  služieb vládneho cloudu. 18

4.9.5      Jazyková lokalizácia. 18

4.10       Bezpečnostná architektúra. 18

  1. ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY. 20
  2. ZDROJOVÉ KÓDY. 20
  3. PREVÁDZKA A ÚDRŽBA.. 20

7.1         Prevádzkové požiadavky. 20

7.1.1      Úrovne podpory používateľov: 20

7.2         Požadovaná dostupnosť IS: 22

7.2.1      Dostupnosť (Availability). 23

7.2.2      RTO (Recovery Time Objective). 23

7.2.3      RPO (Recovery Point Objective). 23

  1. POŽIADAVKY NA PERSONÁL. 24
  2. IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU. 24
  3. PRÍLOHY. 24

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.     POPIS ZMIEN DOKUMENTU

1.1         História zmien

Verzia

Dátum

Zmeny

Meno

0.1

22.3.2022

Prvý draft

Radoslav Fekete

1.0

11.2.00

Aktualizácia

Radoslav Fekete

1.1

14.06.2022

Doplnenie dokumentu

Július Kováč

 

 

 

 

Šedý text v celom dokumente predstavuje nápovedu pre vyplnenie dokumentu, po vyplnení kapitol odporúčame text šedou farbou vymazať.

Zelenou farbou je nápoveda pre prípravnú fázu projektu (ešte nečerpáte rozpočet) a modrou farbou pre iniciačnú fázu projektu ,rovnako ako v prípade šedého textu odporúčame po vyplnení mazať.

 

Pre prípravnú fázu, prosím ukladajte dokumenty s prefixom P_XX (podľa vyhlášky) a pre iniciačnú fázu s prefixom I_XX.

Finálna, schválená verzia dokumentácia z predošlej fázy musí byť na karte dokumentov v MetaIS uložená s koncovkou _FIN.

Poznámka: Odporúčame aby ste si VŠETKY TABUĽKOVÉ VSTUPY evidovali a spravovali v jednom centrálnom EXCELI – s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.

Nápoveda inštrukcie k vypĺňaniu dokumentu  PRÍSTUP K PROJEKTU:

 

  • Text uvedený „zelenou farbou“ vypĺňate v PRÍPRAVNEJ FÁZE projektu
    • j. ešte pred akýmkoľvek schvaľovaním a odsúhlasovaním vášho projektového zámeru vo vedení úradu (OVM) alebo u vašej autority, ktorá je zodpovedná za rozpočet
    • v tejto fáze ešte nečerpáte rozpočet
  • Text uvedený „modrou farbou“ vypĺňate v INICIAČNEJ FÁZE projektu
    • j. už po úvodnom odsúhlasení vedením organizácie pokračujete v zdetailizovaní vášho Prístupu k projektu
    • v tejto fáze začínate alokovať pracovníkov na špecializovaných útvaroch – z dôvodu dopĺňania úvodných vstupov

VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html.

 

2.     ÚČEL DOKUMENTU

Doplniť vstupy v PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • V súlade s Vyhláškou 85/2020 Z.z. o riadení projektov - je dokument Prístup k projektu pre prípravnú fázu určený na rozpracovanie informácií k projektu z pohľadu aktuálneho stavu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, alokovaní rozpočtu, ľudských zdrojov a prechode do iniciačnej fázy.

Doplniť vstupy v INICIAČNEJ FÁZE:

  • V súlade s Vyhláškou 85/2020 Z.z. o riadení projektov - je dokument Prístup k projektu pre iniciačnú fázu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu z pohľadu budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

 

Dokument Prístup k projektu v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má o.i popisovať riešenie projektu v oblastiach:

  1. Požiadaviek na architektúru riešenia – biznis vrstva, aplikačná vrstva, technologická vrstva, ...
  2. Požiadaviek na dátový model, dátové konverzie a migrácie
  3. Požiadaviek na vládny cloud, prípadne zdôvodnenie jeho použitia
  4. Kapacitných požiadaviek na HW, SW a licencie
  5. Požiadaviek na bezpečnosť riešenia
  6. Požiadaviek na testovanie a akceptačné kritéria
  7. Požiadaviek na prevádzku, výkonnosť, dostupnosť a zálohovanie
  8. Požiadaviek na integrácie, rozhrania a spoločné komponenty
  9. Požiadaviek na dokumentáciu a školenia.

 

Všetky požiadavky uvedené v Prístupe k projektu v príslušných kapitolách, musia byť v súlade s funkčnými, nefunkčnými a technickými požiadavkami uvedenými v Katalógu požiadaviek (  - I-02 BC/CBA, karta: Katalóg požiadaviek).

 

Dokument popisuje projekt Komunitného zdravotníckeho cloudu (KZC). KZC je postavený na dynamicky rozširujúcej sa infraštruktúre a automatizácii kľúčových procesov alokácie zdrojov a jednotlivých služieb cez webové UI a API rozhranie. Infraštruktúra KZC je navrhnutá cez dve datacentrá v jednom regióne. Bratislavský región bude tvorený výpočtovými centrom na Kopčianskej a na Lazaretskej.

Účelom KZC je postaviť modernú privátnu cloudovú infraštruktúru s dôrazom na špecifické požiadavky NCZI a jednotlivých rezortov MZSR. Sú to hlavne špecifické platformy pre automatizáciu požiadaviek IaaS a PaaS ako napríklad takzvané out of box enterprise riešenia ako ansible automation a Kubernetes platforma, teda riešenia preverené časom a reálnou prevádzkou v súkromnej a verejnej sfére.

 

2.1         Konvencie používané v dokumentoch – označovanie požiadaviek

Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd.

Architektúrne požiadavky používajú konvenciu:

Napr.

A_AB_Oxx

  • A – architektúrna požiadavka
  • AB – označenie systému  (ak existuje členenie; môže byť vypustené)
  • O – označenie požiadavky
  • xx – číslo požiadavky

Infraštruktúrne požiadavky používajú konvenciu:

Napr.

IP_nn_ORxx

  • IP – infraštruktúrna požiadavka
  • nn – identifikácia  (ak existuje členenie; môže byť vypustené)
  • O – označenie požiadavky
  • xx – číslo požiadavky

Komunikačné požiadavky používajú konvenciu: ...

Bezpečnostné požiadavky používajú konvenciu: ...

Požiadavky na dodávateľa používajú konvenciu: ...

Prevádzkové požiadavky používajú konvenciu: ...

Ostatné technické požiadavky používajú konvenciu: ...

3.     POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

 

Opis navrhovaného riešenia sa spracováva až po definovaní vybranej alternatívy riešenia, t.j. v iniciačnej fáze projektu (Popis vybraného riešenia – popis TO BE stavu - na základe výsledkov MCA z dokumentu Projektový zámer).

 

Obsahom tejto kapitoly je manažérsky sumár navrhovaného riešenia z pohľadu architektúry.

Tento dokument popisuje vybudovanie Komunitného zdravotníckeho cloudu MZ SR (ďalej len „KZC“). Projekt vybudovania KZC pozostáva z vytvorenia škálovateľnej a dynamicky sa rozširujúcej IT infraštruktúre, s možnosťami komplexného využitia súčasných moderných technologických funkcionalít, a to s dôrazom využitia čo najviac možnosť automatizácie a orchestrácie pre alokáciu IT zdrojov  kľúčovým procesom, aplikáciám resp. službám, a to buď cez Web rozhranie alebo API rozhranie. Tento návrh infraštruktúry je koncipovaný pre dve fyzické datacentrá MZ SR.

Hlavným zámerom a účelom KC je postaviť modernú privátnu cloud infraštruktúru s dôrazom na špecifické požiadavky MZ SR a jeho rezortných organizácií. Hlavnými stavebnými blokmi sú riešenia umožňujúce poskytovanie a konzumovanie hardvérových prostriedkov (storage, compute, network) ako službu s dôrazom na multitenantnosť, čiže schopnosť zdieľať dané hardvérové prostriedky medzi viacerými tenantmi tak, aby boli títo tenanti separovaní. Z pohľadu tenanta sú najviac služby IaaS, KaaS (Kubernetes as a Service), Caas (Container as a Service). Neoodeliteľnou integrovanou súčasťou claudového riešenia by mal byť aj koncept “Infrastructure as a Code” a spriahnutie KZC s automatizačnými nástrojmi, ako sú napríklad Ansible a Terraform. Samozrejmosťou je API rozhranie, umožňujúce programatické konfigurovanie privátneho cloudu.

Logická architektúra popisovaná vyššie je navrhnutá pre vytváranie rôznych virtualizačných/cloudových prostredí a je navrhnutá tak, aby čo v najväčšej možnej miere využívala silné stránky koncepcie komunitného cloudu, tak ako je to zobrazené schematicky na obrázku nižšie.

Súčasná infraštruktúra:

Nosné nadrezortné ISVS

Nosné rezortné ISVS

ISVS rezortných organizácií

IS zriadené vrámci agendy EÚ

Účel:

Na jednom mieste poskytovať komplexné informácie rezortu a rezortných organizácií a služby s tým spojené, aby predmetné IS zabezpečili výkon agendových povinností vyplývajúcich nielen z legislatívnych požiadaviek SR ale aj z nariadení EÚ, aby sa zabránilo akýmkoľvek stratám či sankciách pri ich nevhodnom či nesprávnom prevádzkovaní. 

Hlavné informačné systémy rezortu Ministratva zdravotníctva SR a podriadených organizácií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hlavné (kľúčové) ISVS prevádzkované rezortom MZ SR a organizáciami rezortu

Správca IS VS

Názov IS VS

Kód MetaIS

isvs_10589

GIDE

isvs_10536

Vybavenie a obnova IKT MZ SR

isvs_10975

Zoznam poistencov čakajúcich na poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti

isvs_10881

Zoznam kategorizovaných nemocníc zaradených do siete kategorizovaných nemocníc

isvs_10880

Webové sídlo inštitútu

isvs_10764

Portál vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní

isvs_10138

Software PS IMAGO PRO

isvs_10040

Registratúra

isvs_9829

Národný drogový systém

isvs_9828

Sťažnostná registratúra

isvs_9827

Číselník zdravotníckej informatiky

isvs_9804

Informačný systém úradu pre riadenie podriadených organizácií (ISÚRPO)

isvs_9759

Webové sídlo Národnej transfúznej služby SR

isvs_6911

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice Hronovce

isvs_6931

Webové sídlo Fakultnej nemocnice Nitra

isvs_7006

Webové sídlo Detskej fakultnej nemocnice Košice

isvs_6689

Webové sídlo Centra pre liečbu drogových závislostí

isvs_7852

Webové sídlo Liečebne pre dlhodobo chorých Štiavnička

isvs_7633

Webové sídlo Psychiatrickej liečebne Sučany

isvs_7627

Webové sídlo Záchrannej služby Košice

isvs_8386

Slovenský artroplastický register (SAR)

isvs_9471

Webové sídlo Záchrannej zdravotnej služby Bratislava

isvs_7715

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov

isvs_7259

Webové sídlo Centra pre liečbu drogových závislostí

isvs_7804

Webové sídlo Národného onkologického ústavu v Bratislave

isvs_7462

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie

isvs_7243

Webové sídlo - Národný ústav detských chorôb

isvs_8451

Webové sídlo Národnej transplantačnej organizácie

isvs_8502

Webové sídlo Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR (www.155.sk)

isvs_7690

Webové sídlo Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy

isvs_7913

Webové sídlo Centra pre liečbu drogových závislostí Košice

isvs_7838

Webové sídlo Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica

isvs_8460

Webové sídlo Univerzitnej nemocnice Martin (www.unm.sk)

isvs_7829

Webové sídlo Univerzitnej nemocnice Bratislava

isvs_8424

Webové sídlo Fakultnej nemocnice Trnava

isvs_7198

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici

isvs_7141

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky

isvs_7881

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina

isvs_8387

Webové sídlo Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice

isvs_7022

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice P. Pinela

isvs_8445

Webové sídlo Národného rehabilitačného centra Kováčová

isvs_7582

WEB sídlo Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny

isvs_7624

Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní

isvs_9589

Servisná zmluva, podpora a rozvoj Správy registratúry- Informačný systém Fabasoft

isvs_9433

Zmluva o údržbe a rozvoji Aplikačného programového vybavenia Asseco SPIN Health-2016-12-01

isvs_9431

„Portál vzdelávania zdravotníckych pracovníkov – komplexná analýza pre tvorbu portálu“

isvs_9429

Prevádzka Registrov povolení a registra humánnej farmácie

isvs_9427

Integračné rozhranie/middleware s ETL - MZ SR

isvs_9420

Analytický modul (Business Intelligence) MZ SR

isvs_9419

Modul Datamart MZ SR

isvs_9418

Modul Portál a content management systém MZ SR

isvs_9417

IS Analytický nástroj pre ekonomickú reguláciu MZ SR

isvs_9416

Webové stránky MZ SR- Vaše zdravotníctvo

isvs_9364

Informačný systém SPIN

isvs_9321

Národný elektronický portál pre klinické skúšanie

isvs_8483

IS KUZZ

isvs_8125

CSM

isvs_7752

Mzdový systém NCZI

isvs_7742

Informačný systém pre databázu referenčných cien pre potreby Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

isvs_4852

DALI - Informačný systém pre kategorizáciu

isvs_4851

Centrálny Informačný Systém Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

isvs_4853

Informačný systém STATA

isvs_4850

Portál Kategorizácia

isvs_4845

Webové sídlo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

isvs_4826

HUMAN

isvs_4849

Intranet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

isvs_4848

Epidemiologický informačný system

isvs_6103

Národný portál zdravia (NPZ)

isvs_401

Webové sídlo Národného centra zdravotníckych informácií

isvs_4857

Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)

isvs_400

Informačný eHealth portál eZdravotnictvo.sk

isvs_4844

 

 

 

 

 

 

 

Fakultné Nemocnice a Centrá  (ako prísp. Org. Zdrav. Poist.)

 

UN Bratislava

Expertný medicínsky systém pre podporu aktívneho dohľadu nozokomiálnych nákaz a nasadzovania racionálnej antibiotickej liečby

isvs_10282

UN Bratislava

Webové sídlo Národného toxikologického informačného centra

isvs_9282

UN Bratislava

Webové sídlo Univerzitnej nemocnice Bratislava

isvs_8424

UN Bratislava

Centrum právnych dokumentov

isvs_7759

UN Bratislava

Intranet Univerzitnej nemocnice Bratislava

isvs_7601

UN Bratislava

FONS OpenLIMS

isvs_7600

UN Bratislava

VEMA

isvs_7599

UN Bratislava

NIS Clinicom

isvs_7598

UN Bratislava

FaMa

isvs_7597

UN Bratislava

Tomocon PACS

isvs_7596

UN Bratislava

Nemocničný IS Xanta

isvs_7595

UN Bratislava

Microsoft Dynamics NAV 3.70

isvs_7594

UN Bratislava

Nemocničný IS MEDEA

isvs_7593

 

 

 

UN Martin

Expertný medicínsky systém

isvs_10303

UN Martin

Slovenský artroplastický register (SAR)

isvs_9471

UN Martin

Webové sídlo Univerzitnej nemocnice Martin (www.unm.sk)

isvs_7829

UN Martin

Lekárenský softvér WinLSS

isvs_8395

UN Martin

Klasifikačný systém DRG

isvs_8394

UN Martin

Matis IS

isvs_7211

UN Martin

Menovky IS

isvs_7209

UN Martin

RIS

isvs_7131

UN Martin

IS Parking

isvs_7020

UN Martin

Romexis

isvs_7019

UN Martin

TomoCon PACS

isvs_7015

UN Martin

CONA - PATOLÓGIA

isvs_7014

UN Martin

Softip Profit

isvs_7013

UN Martin

Intranet Univerzitnej nemocnice Martin

isvs_7011

UN Martin

FONS OpenLIMS

isvs_7008

UN Martin

Panakea

isvs_7004

UN Martin

Gurmed

isvs_6999

UN Martin

FONS

isvs_6990

UN Martin

MEDEA

isvs_6965

 

 

 

CPLDZ B.Bystrica

Kamerový bezpečnostný systém

isvs_8459

CPLDZ B.Bystrica

OLYMP - Mzdové účtovníctvo

isvs_7801

CPLDZ B.Bystrica

L.E.A. Uafalan - podvojné účtovníctvo

isvs_7800

CPLDZ B.Bystrica

WinADAM

isvs_7799

 

 

 

CPLDZ Bratislava

Webové sídlo Centra pre liečbu drogových závislostí

isvs_7852

CPLDZ Bratislava

Webové sídlo Centra pre liečbu drogových závislostí

isvs_7804

CPLDZ Bratislava

Kamerový bezpečnostný systém

isvs_7889

CPLDZ Bratislava

AutoPlan - A-CORY

isvs_7026

CPLDZ Bratislava

WinOddelenie- Softprogres

isvs_7024

CPLDZ Bratislava

WinAmbulancia -Softprogres

isvs_7021

CPLDZ Bratislava

Majetok 2012

isvs_7009

CPLDZ Bratislava

LEA Uafalan - sklady

isvs_7007

CPLDZ Bratislava

Vema PAM

isvs_7003

CPLDZ Bratislava

L.E.A. Uafalan - podvojné účtovníctvo

isvs_7000

 

 

 

CPLDZ Košice

Webové sídlo Centra pre liečbu drogových závislostí Košice

isvs_

CPLDZ Košice

Kamerovy bezpecnostny system

isvs_7762

CPLDZ Košice

Medicom

isvs_7761

 

 

 

Registratúra

isvs_10971

PACS

isvs_10969

Webové sídlo Detskej fakultnej nemocnice Košice

isvs_6689

Expertný informačný systém

isvs_9141

Objednávací systém

isvs_9139

Dochádzkový systém

isvs_8988

Kamerový systém

isvs_8987

WinLSS

isvs_6887

QM Portál

isvs_6710

EMA

isvs_6707

VEMA

isvs_6705

Microsoft Dynamics NAVISION

isvs_6701

Komplexný nemocničný informačný systém

isvs_6683

 

 

 

MIS na kontrolu plnenia a vyhodnotenie "Plánu činnosti organizácie"

isvs_10584

Vnútroorganizačné účtovníctvo

isvs_10583

HR Modul

isvs_10582

Webové sídlo Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica

isvs_8460

Backup

isvs_9029

Expertný informačný systém

isvs_7798

UtilStudio Pošta

isvs_7797

SALTO ProAccess space

isvs_7796

FONS Enterprise

isvs_7794

FONS Openlims

isvs_7791

Dochádzkový systém Kriváň

isvs_7785

PACS

isvs_7783

Softip Profit

isvs_7777

 

 

 

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici

isvs_7141

Kamerový bezpečnostný systém

isvs_7767

Webové sídlo Detskej ozdravovne Železnô

isvs_7769

Kamerový systém

isvs_9149

Image Net-i-base

isvs_7199

Centrálny nákup

isvs_7182

Vzdelávanie

isvs_7181

Ambulantné registrácie

isvs_7180

Manažment operačných sál

isvs_7177

Plánovanie hospitalizácií

isvs_7175

Evidencia PN

isvs_7173

Zverejňovanie faktúr a objednávok

isvs_7166

DQC systém

isvs_7163

Informačný systém Systému kvality

isvs_7162

Registratúrne stredisko

isvs_7158

Verejná lekáreň

isvs_7155

Nemocničá lekáreň

isvs_7147

Intranet Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici

isvs_7142

Dochádzkový systém

isvs_7098

PACS

isvs_7089

Personálny a mzdový informačný systém

isvs_7080

Ekonomický informačný systém

isvs_7075

Komplexný nemocničný informačný systém

isvs_7072

 

 

isvs_

Expertný medicínsky systém pre podporu aktívneho dohľadu nozokomiálnych nákaz a nasadzovania racionálnej antibiotickej liečby

isvs_10285

WinLSS

isvs_9761

Webové sídlo Fakultnej nemocnice Nitra

isvs_7006

Kamerový systém

isvs_9378

Sklad MTZ

isvs_9377

Lekáreň

isvs_9375

EKO

isvs_9374

Informačný systém stravovacieho zariadenie Kuchyňa

isvs_7839

NIS – XANTA

isvs_7839

FONS Openlims

isvs_7027

LABIS

isvs_7025

VEMA

isvs_7023

PACS

isvs_7018

 

 

 

HR VEMA

isvs_10575

BTS

isvs_10574

NUNTIO registratúra

isvs_10573

Expertný medicínsky systém

isvs_10272

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky

isvs_7881

Expertný IS MZSR

isvs_7915

Nemocničný informačný systém PANAKEA

isvs_7914

Stravovanie zamestnancov - GURMED

isvs_7904

Kamerový bezpečnostný systém

isvs_7873

Nemocničný informačný systém - prevádzkovaný na RTG - PACS

isvs_7159

Nemocničný informačný systém - prevádzkovaný na oddelení patológie – CONA

isvs_7157

Výkazníctvo do zdravotných poisťovní FONS

isvs_7154

Verejná lekáreň

isvs_6440

Dochádzkový a prístupový systém BIOMETRIC

isvs_6639

Personalistika a Mzdy HUMAN

isvs_6638

Nemocničný informačný systém MEDEA

isvs_6636

KIS SPIN Ekonomický SW

isvs_10572

 

 

 

FNsP Prešov

Skladové hospodárstvo a evidencia zmlúv

isvs_10586

FNsP Prešov

Dochádzkový systém

isvs_10585

FNsP Prešov

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov

isvs_7259

FNsP Prešov

Zverejňovanie faktúr a objednávok

isvs_7261

FNsP Prešov

Promys

isvs_7260

FNsP Prešov

Lea-uafalan

isvs_7258

FNsP Prešov

WinADAM

isvs_7257

FNsP Prešov

VEMA

isvs_7256

FNsP Prešov

PACS

isvs_7254

FNsP Prešov

Komplexný nemocničný informačný systém

isvs_7253

 

 

 

FN Trenčín

Expertný medicínsky systém

isvs_10268

FN Trenčín

Parkovací systém

isvs_9256

FN Trenčín

Informačný systém meraných glykémií

isvs_7042

FN Trenčín

Softvér Alpha

isvs_6998

FN Trenčín

Expertný informačný systém

isvs_6991

FN Trenčín

Informačný systém správy budov a zariadení

isvs_6940

FN Trenčín

Personálny a mzdový informačný systém

isvs_6939

FN Trenčín

Ekonomický informačný systém

isvs_6938

FN Trenčín

Lekárenský systém

isvs_6936

FN Trenčín

EEG systém

isvs_6932

FN Trenčín

Webový portál výsledkov vyšetrení

isvs_6922

FN Trenčín

Laboratórny informačný systém

isvs_6917

FN Trenčín

PACS

isvs_6915

FN Trenčín

Intranet Fakultnej nemocnice Trenčín

isvs_6913

FN Trenčín

Elektronická pošta

isvs_6910

FN Trenčín

Webové sídlo Fakultnej nemocnice Trenčín

isvs_6906

FN Trenčín

Nemocničný informačný systém MEDIS

isvs_6897

 

 

 

FN Trnava

Systém na automatické vyťažovanie údajov z dokumentov

isvs_10581

FN Trnava

ADMIS

isvs_10580

FN Trnava

FONS Enterprise

isvs_10225

FN Trnava

Webové sídlo Fakultnej nemocnice Trnava

isvs_7198

FN Trnava

Patologické Oddelenie - CONA

isvs_7172

FN Trnava

Medirex *

isvs_7169

FN Trnava

MIS - Reporting

isvs_7137

FN Trnava

PACS

isvs_7078

FN Trnava

Elektronický infomačný systém - EIS

isvs_7076

FN Trnava

Hematológia - program HEMO

isvs_7074

FN Trnava

Evidencia a ukladanie zmlúv

isvs_7073

FN Trnava

QPR

isvs_7071

FN Trnava

Personalistika a Mzdy SPIN

isvs_7070

FN Trnava

Dochádzkový program RON

isvs_7069

FN Trnava

Microsoft Dynamics 365 Business Central

isvs_7068

FN Trnava

Bodovanie pacientov - FONS

isvs_7066

FN Trnava

Nemocničný informačný systém - Medea

isvs_7065

 

 

 

FNsP Žilina

Nemocničný informačný systém Stapro FONS Enterprise

isvs_10286

FNsP Žilina

Informačný systém Stapro MEDIX

isvs_10284

FNsP Žilina

Expertný medicínsky systém

isvs_10274

FNsP Žilina

Webové sídlo Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina

isvs_8387

FNsP Žilina

Kamerový bezpečnostný systém

isvs_9283

FNsP Žilina

WinAmbulancia, WinOddelenie

isvs_7495

FNsP Žilina

Klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín (DRG)

isvs_7493

FNsP Žilina

Lekárenský softvér WinLSS

isvs_7473

FNsP Žilina

Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve (PACS)

isvs_7422

FNsP Žilina

Expertný informačný systém Ministerstva zdravotníctva Slovenskej Republiky

isvs_7421

FNsP Žilina

Manažérsky informačný systém

isvs_7420

FNsP Žilina

Intranet Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina

isvs_7419

FNsP Žilina

Dochádzkový systém Biometric Attendance Pro W

isvs_7418

FNsP Žilina

Personalistika a mzdy VEMA

isvs_7417

FNsP Žilina

Hospodársky informačný systém Promys

isvs_7416

FNsP Žilina

Evidencia majetku Softip Packet

isvs_7415

FNsP Žilina

Skladové hospodárstvo L.E.A Sklady

isvs_7414

FNsP Žilina

Účtovníctvo L.E.A Uafalan

isvs_7413

FNsP Žilina

Laboratórny informačný systém FONS Openlims

isvs_7412

FNsP Žilina

Výkazníctvo pre zdravotné poistovne Stapro FONS Akord

isvs_7411

FNsP Žilina

Informačný systém logistiky liekov Stapro Panakea

isvs_7409

FNsP Žilina

Stravovací systém Stapro Gurmed

isvs_7408

FNsP Žilina

Nemocničný informačný systém Stapro Medea

isvs_7408

 

 

 

INaMM Košice

WEB sídlo Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny

isvs_7624

INaMM Košice

Nemocničný informačný systém AMBIS

isvs_9367

INaMM Košice

Intranet Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny

isvs_7848

INaMM Košice

GeoVision

isvs_7840

INaMM Košice

Desigo Insight

isvs_7626

INaMM Košice

Nemocničný informačný systém KNIS

isvs_7623

INaMM Košice

LEA UAFALAN

isvs_7622

INaMM Košice

Omega KROS

isvs_7619

INaMM Košice

Human HOUR

isvs_7615

INaMM Košice

Tomocon PACS

isvs_7613

 

 

 

LDCH Štiavnička

Webové sídlo Liečebne pre dlhodobo chorých Štiavnička

isvs_7633

LDCH Štiavnička

Evidencia zmlúv

isvs_7641

LDCH Štiavnička

Profit plus, Softip

isvs_7639

LDCH Štiavnička

Promys, kuchyňa win

isvs_7638

LDCH Štiavnička

Promys, sklad

isvs_7637

LDCH Štiavnička

W-Adam

isvs_7636

LDCH Štiavnička

Human - mzdy a personalistika

isvs_7628

 

 

 

NTS Bratislava

Webové sídlo Národnej transfúznej služby SR

isvs_6911

NTS Bratislava

Spracovanie ekonomickej agendy (MS Dynamics NAV)

isvs_6908

NTS Bratislava

Mzdy a personalistika (Softip HR PLUS)

isvs_6907

NTS Bratislava

RUBÍN

isvs_6892

 

 

 

NRC Kováčová

L.E.A. Uafalan

isvs_62335

NRC Kováčová

L.E.A. – Sklady

isvs_62334

NRC Kováčová

VEMA

isvs_11160

NRC Kováčová

L.E.A.

isvs_11162

NRC Kováčová

Stravovací systém WEGA

isvs_10316

NRC Kováčová

Webové sídlo Národného rehabilitačného centra Kováčová

isvs_7582

NRC Kováčová

Plánovanie procedúr GAMO

isvs_7589

NRC Kováčová

TOP Ortopedická protetika

isvs_7585

NRC Kováčová

WinADAM

isvs_7584

 

 

 

NOÚ Bratislava

Expertný medicínsky systém pre podporu aktívneho dohľadu nozokomiálnych nákaz a nasadzovania racionálnej antibiotickej liečby

isvs_10273

NOÚ Bratislava

Webové sídlo Národného onkologického ústavu v Bratislave

isvs_7462

NOÚ Bratislava

URO

isvs_7403

NOÚ Bratislava

PROMYSOFT

isvs_7402

NOÚ Bratislava

Stravovací systém ASTRIS

isvs_7400

NOÚ Bratislava

PHARMACY

isvs_7397

NOÚ Bratislava

MIS

isvs_7396

NOÚ Bratislava

Coffalyser

isvs_7394

NOÚ Bratislava

Newton Dictate

isvs_7393

NOÚ Bratislava

Vyvolávací systém

isvs_7392

NOÚ Bratislava

Rezervačný systém OMEGA

isvs_7390

NOÚ Bratislava

Dochádzkový systém AKTION

isvs_7389

NOÚ Bratislava

Intranet Národný onkologický ústav v Bratislave

isvs_7388

NOÚ Bratislava

Pumpy Bbraun

isvs_7387

NOÚ Bratislava

Onkosys

isvs_7385

NOÚ Bratislava

Kamerový systém Sony RealShot

isvs_7383

NOÚ Bratislava

SoftProgres NSP

isvs_7378

NOÚ Bratislava

VEMA EKOS

isvs_7377

NOÚ Bratislava

VEMA PAM

isvs_7376

NOÚ Bratislava

PACS

isvs_7375

NOÚ Bratislava

Nemocničný informačný systém ORDINIS

isvs_7353

 

 

 

NÚDCH Bratislava

Expertný medicínsky systém

isvs_10271

NÚDCH Bratislava

Webové sídlo - Národný ústav detských chorôb

isvs_8451

NÚDCH Bratislava

Informačný systém na správu registratúry

isvs_7700

NÚDCH Bratislava

Laboratórny informačný systém

isvs_7698

NÚDCH Bratislava

Informačný systém pre COS a CS

isvs_7697

NÚDCH Bratislava

Dochádzkový informačný systém

isvs_7696

NÚDCH Bratislava

Informačný systém pre vykazovanie do ZP

isvs_7695

NÚDCH Bratislava

Ekonomincký informačný systém

isvs_7694

NÚDCH Bratislava

PACS

isvs_7693

NÚDCH Bratislava

Manažérsky informačný systém

isvs_7692

NÚDCH Bratislava

Nemocničný informačný systém

isvs_7691

 

 

 

NÚRCH Piešťany

Webové sídlo NÚRCH Piešťany

isvs_7884

NÚRCH Piešťany

MIS – manažérsky IS

isvs_7823

NÚRCH Piešťany

Gurmed

isvs_7822

NÚRCH Piešťany

Intranet NÚRCH

isvs_7821

NÚRCH Piešťany

Asseco Wéčko majetok

isvs_7819

NÚRCH Piešťany

Panakea

isvs_7818

NÚRCH Piešťany

Účtovnícky program L.E.A. UAFALAN Arkos

isvs_7817

NÚRCH Piešťany

Vema DCH dochádzkový systém

isvs_7816

NÚRCH Piešťany

FONS OpenLims

isvs_7815

NÚRCH Piešťany

Nemocničný IS MEDEA

isvs_7814

NÚRCH Piešťany

Vema PAM

isvs_7812

 

 

 

MIS Sklad

isvs_7909

MIS RTG

isvs_7907

MIS Proman

isvs_7906

MIS Príjem

isvs_7905

MIS Patol

isvs_7903

MIS Mikro

isvs_7902

MIS Lekáreň

isvs_7901

MIS Lab

isvs_7900

MIS Doprava

isvs_7899

MIS Central

isvs_7898

MIS AMBIS

isvs_7897

Medicínsky (nemocničný) informačný systém PROMIS

isvs_7896

Ekonomický informačný systém EKOS

isvs_7348

 

 

 

PLSB Plešivec

Webové sídlo Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci

isvs_9316

PLSB Plešivec

Nemocničný informačný systém Promis

isvs_7713

PLSB Plešivec

VEMA mzdy

isvs_7712

PLSB Plešivec

LEA UAFALAN

isvs_7711

 

 

 

Psychiatrická liečebňa Sučany

PROMIS

isvs_11161

Psychiatrická liečebňa Sučany

Zápis vyšetrenia do NCZI

as_57964

 

 

 

PN Hronovce

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice Hronovce

isvs_6931

PN Hronovce

Nemocničný informačný systém ORDINIS

isvs_7661

PN Hronovce

Vema PAM

isvs_7660

PN Hronovce

PROMYS-HIS

isvs_7658

PN Hronovce

Lea-Uafalan

isvs_7654

 

 

 

PNPM Kremnica

L.E.A. Sklady

isvs_7681

PNPM Kremnica

Kuchyňa

isvs_7677

PNPM Kremnica

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya

isvs_7676

PNPM Kremnica

Vema PaM

isvs_7673

PNPM Kremnica

L.E.A Uafalan

isvs_7671

 

 

 

Psychiatrická nemocnica Pezinok

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice P.Pinela

isvs_8445

Psychiatrická nemocnica Pezinok

Vema PaM

isvs_7653

Psychiatrická nemocnica Pezinok

ProHIS

isvs_7652

Psychiatrická nemocnica Pezinok

Spoločné stravovanie

isvs_7651

Psychiatrická nemocnica Pezinok

Evidence 2000

isvs_7649

Psychiatrická nemocnica Pezinok

ORDINIS

isvs_7648

Psychiatrická nemocnica Pezinok

Arkos L.E.A.

isvs_7646

 

 

 

PN Veľké Zálužie

Webové sídlo Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie

isvs_7243

PN Veľké Zálužie

ANETE SR stravovací systém

isvs_7252

PN Veľké Zálužie

WEGA-LH

isvs_7251

PN Veľké Zálužie

PROMYS-HIS

isvs_7250

PN Veľké Zálužie

Lea-Sklady

isvs_7249

PN Veľké Zálužie

Lea-Uafalan

isvs_7248

PN Veľké Zálužie

Vema-Majetok

isvs_7247

PN Veľké Zálužie

HUMAN – Klasik

isvs_7246

PN Veľké Zálužie

MEDICOM

isvs_7244

 

 

 

 

Príspevkové organizácie napojené Transferom

 

Webové sídlo Národnej transplantačnej organizácie

isvs_8502

Transplantačný informačný systém Slovensko

isvs_7924

Laboratórny informačný systém

isvs_7923

Účtovníctvo

isvs_7922

 

 

 

Administrácia

isvs_11223

Diagnosticko-terapeutické štandardy

isvs_11222

Klinické dáta

isvs_11221

Komunikácia

isvs_11220

Dotazník

isvs_11107

Register záznamov o narodení

isvs_10846

Národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti

isvs_10734

Advanced Rapid Library ARL

isvs_10535

Moje ezdravie

isvs_10308

COMMA

isvs_10278

CUBO

isvs_10277

m-tzdravie

isvs_10188

IoT telehub

isvs_10187

IS tzdravie

isvs_10186

eAlerts

isvs_10175

Register preradených na inú prácu nad rámec zákona

isvs_10166

Register tehotných žien

isvs_10165

Register osôb poistného vzťahu pri vykonaní sociálneho poistenia

isvs_10167

Register inštitútu Ošetrovanie člena rodiny

isvs_10163

Register dočasných pracovných práceneschopností

isvs_10162

Portál o bakteriálnej rezistencii

isvs_10122

Register LOINC

isvs_9953

Register hlásení

isvs_9952

Register šírenia infekcií

isvs_9951

Register epidemiologických a liečebných postupov

isvs_9949

Register subjektov AMR

isvs_9948

Medzinárodná klasifikácia chorôb

isvs_9947

Register baktérií

isvs_9946

IS - Antibakteriálna rezistencia (AMR)

isvs_9944

Online procesy eZdravia (OPE)

isvs_9490

Národný register asistovanej reprodukcie

isvs_8811

Národný artroplastický register

isvs_8810

Národný register tuberkulózy

isvs_8809

Národný register zápalových reumatických chorôb

isvs_8808

Národný register osôb s podozrením na ich zanedbávanie, týranie, zneužívanie a osôb, na ktorých bolo páchané násilie

isvs_8807

Národný register osôb s úrazom vyžadujúcim poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti

isvs_8806

Národný register chronických pľúcnych chorôb

isvs_8805

Národný register neurologických chorôb

isvs_8804

Národný register chorôb obehovej sústavy

isvs_8802

Národný register vrodených chýb

isvs_8801

Národný register diabetes mellitus

isvs_8800

Národný onkologický register

isvs_8799

Národný register elektronických zdravotných knižiek

isvs_8798

Národný register organizácií zaobchádzajúcich s liekmi

isvs_8797

Národný register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

isvs_8796

Národný register zdravotníckych pracovníkov

isvs_8795

Registratúra

isvs_8383

Emailový server pre NCZI

isvs_8014

CSM

isvs_7752

Mzdový systém NCZI

isvs_7742

Jednotná referenčná údajová základňa (JRÚZ)

isvs_7756

Informačný Systém Zdravotníckych Indikátorov (ISZI)

isvs_7755

Kamerový systém NCZI

isvs_7754

Webové sídlo Slovenskej lekárskej knižnice (SLK)

isvs_7753

LDRPS

isvs_7748

Intranet NCZI

isvs_7744

Dochádzkový systém NCZI

isvs_7739

Národný portál zdravia

isvs_401

Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)

isvs_400

Informačný eHealth portál eZdravotnictvo.sk

isvs_4844

Webové sídlo Národného centra zdravotníckych informácií

isvs_4857

 

 

 

OS ZZS SR

Webová aplikácia pre 155.sk

isvs_11135

OS ZZS SR

Content management systm pre AED

isvs_9878

OS ZZS SR

Webové sídlo Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR 155.sk

isvs_7690

OS ZZS SR

ISRA

isvs_10348

OS ZZS SR

Orchestračný modul

isvs_11134

OS ZZS SR

Škálovací modul

isvs_11133

OS ZZS SR

Mapový modul

isvs_11132

OS ZZS SR

Storage modul

isvs_11131

OS ZZS SR

Reverse Proxy

isvs_11130

OS ZZS SR

SDWAN modul

isvs_11129

OS ZZS SR

Notifikačný modul

isvs_11128

OS ZZS SR

IAM modul

isvs_11127

OS ZZS SR

KMS modul

isvs_11126

OS ZZS SR

DMS modul (Dokument manažment systém)

isvs_9875

OS ZZS SR

Backend 155, FR, AED

isvs_11054

OS ZZS SR

Modul pre BI a dátovú analytiku

isvs_9877

OS ZZS SR

Intranetový systém

isvs_9143

OS ZZS SR

First responder

isvs_10347

OS ZZS SR

Mobilná aplikácia 155.sk

isvs_9882

OS ZZS SR

IaaS infraštruktúra

isvs_10742

OS ZZS SR

Dispečerský informačný systém pre operátora ZZS

isvs_7689

OS ZZS SR

Integračný systém pre IS IZS

isvs_10740

OS ZZS SR

Príjem hovorov

isvs_10739

OS ZZS SR

eZZS

isvs_10769

OS ZZS SR

Mobilná aplikácia CDS

isvs_10750

OS ZZS SR

Modul monitor

isvs_10748

OS ZZS SR

Modul CDS

isvs_10747

OS ZZS SR

Modul Backoffice

isvs_10749

OS ZZS SR

Modul KAPACITY

isvs_10746

OS ZZS SR

EHR – Elektronický zdravotný záznam Záchrannej zdravotnej služby

isvs_10517

OS ZZS SR

Operatívny monitoring vozidiel

isvs_10340

OS ZZS SR

Modul AVÍZO

isvs_10033

OS ZZS SR

Api OSZZS SR

isvs_10362

OS ZZS SR

Príjem hovorov LTV155

isvs_10739

OS ZZS SR

DokuWiki

isvs_10358

OS ZZS SR

UHPO

isvs_10360

OS ZZS SR

Objednávky

isvs_10346

OS ZZS SR

DLS

isvs_10345

OS ZZS SR

Mimoriadne udalosti

isvs_10344

OS ZZS SR

Medziklinické transporty

isvs_10343

OS ZZS SR

Hodnotenie operátorov

isvs_10342

OS ZZS SR

Moodle E-vzdelavanie

isvs_9879

OS ZZS SR

Krízový manažment

isvs_9876

OS ZZS SR

Servce desk, Asset mamažment

isvs_9025

OS ZZS SR

Vema-PAM

isvs_7687

OS ZZS SR

Mzdy a personalistika - VEMA PaM

isvs_7688

 

 

 

ZS Košice

Webové sídlo Záchrannej služby Košice

isvs_8386

ZS Košice

Elektronický záznam o zásahu pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti

isvs_7707

ZS Košice

Informačný systém pre správu verejného obstarávania

isvs_6736

ZS Košice

Účtovnícko-personálno-mzdový systém

isvs_6708

ZS Košice

Intranet Záchrannej sužby Košice

isvs_6706

ZS Košice

Zdravotnícky program PROSOFT DOPRAVA

isvs_6696

ZS Košice

Personálny program

isvs_6695

ZS Košice

Majetok VEMA

isvs_6694

ZS Košice

Skladový program L.E.A. Arkos

isvs_6692

ZS Košice

Mzdový program VEMA PAM

isvs_6691

ZS Košice

Účtovnícky program L.E.A. UAFALAN Arkos

isvs_6687

 

 

 

SZU Bratislava

ProEPC

isvs_7793

SZU Bratislava

InfoKey

isvs_7792

SZU Bratislava

L.E.A. Sklady

isvs_7790

SZU Bratislava

ProfLIB

isvs_7786

SZU Bratislava

ADMIS

isvs_7782

SZU Bratislava

MAIS

isvs_7780

SZU Bratislava

IS študent

isvs_7779

SZU Bratislava

ACTION

isvs_7778

SZU Bratislava

PROMIS

isvs_7775

SZU Bratislava

SOFTIP PROFIT

isvs_7774

SZU Bratislava

Faktúry

isvs_7773

 

 

 

 

Kúpele, Liečebné ústavy (ako š.p.)

 

SLOVTHERMAE, KD Dudince, š. p.

 

isvs_

 

 

 

Špecializovaný liečebný ústav , š.p. Kováčová

 

isvs_

 

 

 

 

Ústavy  (ako akciové spoločnosti)

 

NÚSaCCH Bratislava

 

 

 

 

 

Nemocnica Poprad

 

 

 

 

 

SÚSaCCH B.Bystrica

 

 

 

 

 

VOÚ Košice

Worklist Server

isvs_

VOÚ Košice

PACS

isvs_

VOÚ Košice

Navision

isvs_

VOÚ Košice

NIS

isvs_

VOÚ Košice

DRG assecco

isvs_

VOÚ Košice

HOUR

isvs_

 

 

 

VÚSaCCH Košice

 

 

 

 

 

 

Rozpočtové organizácie

 

Hlásenia o dovoze, spotrebe, mimoriadnom dovoze a slovenského výrobcu

isvs_10788

Klinické skúšanie

isvs_10288

Register povolení na výrobu a veľkodistribúciu liekov

isvs_9886

SAP

isvs_9885

Webové sídlo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv

isvs_6849

Spotreba liekov

isvs_6854

eCTD

isvs_6851

Intranet ŠÚKL

isvs_6850

Eudravigilance (R3)

isvs_6846

TerraTrack

isvs_6842

Autodoprava

isvs_6840

Evidencia majetku

isvs_6839

HUMAN

isvs_6838

UAFALAN

isvs_6837

EISOD

isvs_6836

Memphis

isvs_6835

Cerberus

isvs_6834

Vývoz liekov

isvs_6833

Sunset Clause

isvs_6832

eVARsymbol

isvs_6830

Evidencia zdravotníckych pomôcok

isvs_6829

Vnútorný IS o liekoch

isvs_6821

 

 

 

Systém na monitorovanie a sledovanie koncentrácie alegizujúcich častíc v ovzduší

isvs_10827

Informačný systém krízového riadenia COVID 19

isvs_10322

Platforma pre Prediktívne modely prevenčných programov

isvs_10195

UVZ IAM

isvs_9092

UVZ BUS

isvs_9091

Informačný systém štátneho zdravotného dozoru

isvs_9090

Informačný systém Hygieny životného prostredia

isvs_9087

Informačný systém kozmetických výrobkov

isvs_9086

Informačný systém laboratórii

isvs_9085

Informačný systém preventívneho pracovného lekárstva

isvs_9084

Informačný systém Radiácie

isvs_9083

Systém zberu, vyhodnocovania a reportingu údajov

isvs_9080

Informačný systém Test zdravé srdce

isvs_9079

Informačný systém vzdelávania

isvs_9078

Informačný systém stravovacieho zariadenia Kuchyňa

isvs_6900

Národný informačný systém pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká v SR (SNARS)

isvs_6865

Drobný majetok

isvs_6863

Dlhodobý majetok

isvs_6862

Pokladňa

isvs_6860

Banka

isvs_6858

Fakturácia

isvs_6857

Účtovníctvo

isvs_6852

Centrálny register dávok pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

isvs_6848

Správa registratúry

isvs_6847

Kontrola a ochrana zdravej výživy

isvs_6831

Informačný systém úradov verejného zdravotníctva (IS ÚVZ)

isvs_6826

Elektronický správca knižnice (ESK)

isvs_6820

Kamerový bezpečnostný systém

isvs_6819

Mzdy a personalistika Asseco WÉČKO

isvs_6818

Ekonomický systém (EKOS)

isvs_6816

Dochádzkový a prístupový systém RON SOFTWARE

isvs_6815

Intranet Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

isvs_6814

Webové sídlo Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

isvs_6812

Epidemiologický informačný systém

isvs_6103

 

 

 

 

Neziskové organizácie

 

Detská psychiatrická liečebňa, n. o. Hraň

 

 

 

 

 

Národný endokrinologický a diabetologický ústav n.o. Ľubochňa

 

 

 

 

 

Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o. Dolný Smokovec

 

 

 

 

 

NsP Sv. Jakuba, n.o., Bardejov

 

 

 

 

 

Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o.

 

 

 

 

 

Nemocnica s poliklinikou Ilava, n.o.

 

 

 

 

 

Nemocnica s poliklinikou n. o. Kráľovský Chlmec

 

 

 

 

 

Nemocnica Modra n.o.

 

 

 

 

 

Nsp Nové Mesto nad Váhom n. o.

 

 

 

 

 

Nemocnica Alexandra Wintera n.o.

 

 

 

 

 

Nemocnica s poliklinikou, n.o. Revúca

 

 

 

 

 

Odborný liečebný ústav psychiatrický n.o. PH

 

 

 

 

 

Poliklinika "Veľké Kapušany n.o."

 

 

 

 

 

Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o.

 

 

 

 

 

Sanatórium Dr. Guhra n.o. TP

 

 

 

 

 

Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o.

 

 

 

 

 

Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku Bratislava, n.o.

 

 

 

 

 

Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.o.

 

 

 

 

 

VITALITA n.o. LEHNICE

 

 

 

 

 

Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. VK

 

 

 

 

 

Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach n.o.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rezortné systémy v správe NCZI v rôznych datacentrách ako Vládny cloud, Oracle cloud a Google Cloud.

IS UVZ – Tento systém bude uvedený do produkcie v Q2 2022 a prejde pod správu NCZI

SCA – Vakcinačné certifikáty

Súčasná architektúra:

V súčasnosti sú rezortné ISVS ako aj súvisiace služby poskytované prostredníctvom dvoch datacentier - hlavného datacentra ktoré je v správe NCZI na Kopčianskej ulici ??? v Bratislave a záložného dátového centra Lazaretskej ulici v Bratislave. Kľúčové informačné systémy NCZI sa nachádzajú v primárnom dátovom centre, bez redundancie, ostatné systémy, ktoré využíva aj rezort MZ SR sa nachádzajú v záložnom dátovom centre, a zároveň sa pravádzkujú a spravujú aj rezortné IS, ktoré boli umiestnené vo Vládnom cloude, Google alebo Oracle cloude.

Existujúce predmetné riešenia sú resp. boli postavené na samostatných fyzických serveroch, pričom niektoré z nich riešia primárne len jednu aplikáciu, zámerom však bola snaha riešiť čo najviac IS VS, aplikácií či služieb spôsobom fyzického delenia infraštruktúry. Príkladom je projekt eZdravie, pričom celé ezdravie je postavené na klasickom HW s virtualizáciou.

Ďalším nedostatkom je, že v súčasnej architektúre je dnes stav, ktorý sa používa len pre PROD a PRE-PROD prostredie alebo jednotlivé prostredia nie sú homogenizované cez rôzne IS, úplne tu absentuje prostredie pre TEST a DEV, ktoré sú plne v réžii rôznych dodávateľov. Do NCZI sa už len nasadzuje do PRE-PROD a potom do PROD prostredí.

Motiváciou implementácie testovacích a vývojových prostredí popri záložných je efektívne využívanie zdrojov. Platí princíp, že počas bežnej prevádzky sú zdroje alokované pre testovacie a vývojové prostredia, v čase aktivácie záložných prostredí, čo je považované za mimoriadnu situáciu, sú testovacie a vývojové prostredia potlačené, prípadne úplne deaktivované.

Celé eZdravie používa K+D bezpečnostný koncept. Princíp spočíva v oddelení K=klinických a D=demografických dát. Demografické dáta sú uložené v JRUZoch kde sú osobné údaje pacientov a Klinické dáta sú uložene v ezdravie čo sú zdravotné záznamy pacientov. Cieľom tejto architektúry bolo dosiahnuť to, aby sa ani na admin úrovni nedali spojiť klinické záznamy pacienta s jeho identitou. Takéto architektonické riešenie však nie je zrovna nešťastnejšie z pohľadu prístupu k dátam za účelom ďalšieho spracovania a celý koncept je potrebné spraviť nanovo cez anonymizáciu dát.

Avšak najväčší problém NCZI je absencia vhodnej infraštruktúry, modernej aplikačnej architektúry a procesov. Tieto nové zmieňované projekty sú už koncipované tak, aby boli použité moderné architektonické a bezpečnostné princípy, kontajnerizácia a prenositeľnosť medzi prostrediami s použitím DevSecOps. Preto je pre MZ a NCZI urgentná potreba vybudovania moderného datacentra s centrálnymi IaaS a PaaS službami v správe NCZI.

Projektový zámer

Tento projektový zámer predstavuje ideu modernizácie a vybudovania modernej cloudovej platformy určenej na prevádzku všetkých v súčasnosti prevádzkovaných informačných systémov, ako aj nových, resp. už pripravovaných informačných systémov v súlade s princípmi cloudovej infraštruktúry.

Ku každej modernizácii v súčasnosti je dôležité pristupovať spôsobom zohľadňujúcim cloudové princípy. Do cloudu, prípadne na infraštruktúru spĺňajúcu princípy cloudu sa postupne presúva čoraz viac organizácií. Dôvody sú nielen ekonomické, ale aj technologické. Cloudová infraštruktúra svojou efektivitou do istej miery umožňuje jej odberateľom kontrolovať náklady na ňu. Zároveň však láka na vlastnosti týkajúce sa samo obslužnosti, takmer instantnej dostupnosti virtualizovaných strojov, aplikácií a služieb, dynamiku výpočtových a kapacitných zdrojov, atď. Popri tom všetkom sľubuje odbremenenie konzumentov o starosti súvisiace s prevádzkou a vôbec s riadením vlastného IT oddelenia.

Cloudové služby

Cloudové služby v súčasnosti poskytuje celá škála domácich, ako aj globálnych poskytovateľov. Líšia sa však úrovňou poskytovaných služieb. Možno konštatovať, že oblasti dominujú globálny poskytovatelia. Tí popri bežných službách typu IaaS, teda virtualizovaných strojoch, bežne poskytujú platformové služby PaaS, ako aj hotové a na použitie pripravené aplikácie v podobe softvéru ako služba SaaS.

Vo verejnom sektore za posledné obdobie dôležitú úlohu zohral súčasný vládny cloud. Základnou ideou vládneho cloudu, ktorý je prevádzkovaný v dvoch výpočtových centrách, bolo poskytnúť služby typu IaaS a čiastočne PaaS verejným a štátnym inštitúciám. Vzhľadom na výrazné obmedzenia však jeho adopcia hlavne inštitúciami prevádzkujúcimi komplexné informačné systémy je výrazným spôsobom obmedzená. Obmedzenia súvisia hlavne s efektivitou a rýchlosťou tvorby a konfigurácie prostredí, dynamikou konfigurácie a prideľovania zdrojov jednotlivým tenantom,  ako aj absenciou automatizácie, samo-obslužnosti, kontroly nad prostrediami koncovými používateľmi a služieb s vyššou pridanou hodnotou.

Zároveň možno konštatovať treba dodať, že služby sú z prostredia vládneho cloudu poskytované bezplatne a bez spätnej väzby o efektivite využitia alokovaných zdrojov. Nasadeniu každého informačného systému predchádza istý odhad týkajúci sa očakávaných zdrojov, výpočtových aj kapacitných, potrebných pre jeho beh. V drvivej väčšine prípadov sú tieto odhady realizované so značnou mierou rezervy, a práve v tom tkvie nízka miera efektivity prevádzky v bezplatnom prostredí bez spätnej väzby. Výsledkom je tak výrazne skreslený pohľad na využitie pridelených zdrojov.

Súčasný Vládny cloud

Existujúci slovenský vládny cloud je zdieľaná IT infraštruktúra vo veľkosti zhruba troch veľkých slovenských podnikov, umiestnená na dvoch lokalitách. Vládnemu cloudu chýba dynamika v prideľovaní zdrojov, moderné funkcie a predovšetkým služby s vyššou pridanou hodnotou, poskytuje len holú infraštruktúru a platformy. Podľa analytikov Gartneru je však na tom podobne väčšina vládnych cloudov vo svete.

Vládny cloud dnes ponúka tzv. virtuálne servery, čo sú náhrada za klasický podnikový server, výrazne však zaostávajú za ponukou komerčných poskytovateľov svojimi výkonnostnými a kapacitnými parametrami, aj konfiguračnými možnosťami.

Držať krok s globálnymi cloudovými hráčmi je na poli infraštruktúrnych služieb ťažké až nemožné, napriek tomu sú na Slovensku štátom vlastnené cloudy zo strategických dôvodov potrebné. Mali však byť zamerané predovšetkým na nákladovú efektivitu.

Osobitý problém súčasného vládneho cloudu predstavuje ponúkanie služieb zdarma. Môže byť tak preplnený aplikáciami a dátami, ktoré jeho úroveň infraštruktúry nepotrebujú. Pri sledovaní jeho utilizácie je potrebné merať vyťaženosť fyzických zdrojov ako napríklad záťaž fyzických procesorov, nie metriky ktoré vravia o ich obsadenosti. Pohľad na jeho vyťaženosť inak môže byť skreslený.

 

Potreby orgánov verejnej moci v oblasti cloudov

Pri rozhodovaní o tom, ktoré IT služby sa hodia do cloudu, sa odporúča vyvážiť možné prínosy migrácie so súvisiacou prácnosťou a rizikami. Pobeží daná aplikácia v cloude lacnejšie, rýchlejšie, dynamickejšie, bezpečnejšie, či s menej výpadkami? Ponúka cloud potrebnú funkcionalitu, ktorá je v domácom prostredí nedostupná?

Možné úskalia a riziká migrácie do cloudu súvisia s odlišnou architektúrou cloudu, niektoré verzie operačných systémov, či špecifické konfigurácie môžu byť nepodporované. Bývajú aj problémy s prenosom licencií do cloudu. Niektoré aplikácie vyžadujú silnú konektivitu medzi cloudom a používateľmi.

Ekonomicky obzvlášť výhodné býva využívanie hotových SaaS služieb, pri tých odpadajú všetky starosti s ich prevádzkou, ale napríklad aj testovacie či vývojové prostredie v cloude, ktoré je možné výhodne kúpiť a licencovať na krátke obdobia.

Rozhodnutie o tom, ktoré cloudové služby sú vhodné pre ten-ktorý orgán verejnej správy súvisí aj s veľkosťou danej organizácie a vyspelosťou jej IT zručností. Kým väčšie organizácie s vlastnými IT špecialistami vedia využiť aj infraštruktúrne a platformové služby, pre menšie organizácie je optimálne odoberať koncové manažované SaaS služby, pri ktorých vlastných IT odborníkov mať nemusia.

Dlhodobé a strategické potreby MZ SR a zdravotníckych rezortov

NCZI je rozpočtovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Prvoradou úlohou NCZI je prevádzka vlastných, ale aj kritických rezortných informačných systémov. Tieto informačné systémy obsahujú hlavne citlivé zdravotnícke dáta o občanoch SR a majú strategický význam pre Slovenskú republiku. Táto potreba je v nesúlade s akoukoľvek úvahou o migrácii takýchto dát alebo systémov do prostredí globálnych, alebo i lokálnych privátnych poskytovateľov cloudových služieb.

Vzhľadom na komplexnosť prevádzkovaných služieb je dnes taktiež už zrejmé, že aj prevádzka z prostredia už zastaraného vládneho cloudu tiež ani len z časti nenaplní očakávania a požiadavky moderných informačných systémov. Výzva týkajúca sa riešenia tohto stavu sa prirodzene netýka len rezortu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a NCZI, ale je aktuálnym problémom viacerých rezortov, ktoré riešia stratégiu rozvoja IT služieb v dlhodobom horizonte. Riešením sa naskytuje systém implementácie rezortných a komunitných privátnych cloudových infraštruktúr. Touto cestou sa nevyhnutne musí vydať celý rezort MZ SR, vrátane svojich rezortných organizácií.

MZ SR ako aj NCZI považuje riešenie modernizácie IT formou realizácie rezortného privátneho cloudu komunitného typu (KZC) z dlhodobého hľadiska za strategické rozhodnutie. Adresuje totiž všetky výzvy, ktorým dnes zdravotnícky rezort čelí a poskytne plnú kontrolu nad kritickými informačnými systémami a zjednoduší ich prevádzku. Z pohľadu celého rezortu MZ SR (ako aj kľúčovej organizácie akou je NCZI) je mimoriadne dôležité zachovanie práve kontroly z dlhodobého hľadiska prevádzkovaním informačných systémom od vrstvy infraštruktúry až po aplikačnú úroveň a úroveň riadenia prístupov a zabezpečenia bezpečnosti. Len tento prístup umožní efektívne reagovať na budúci vývoj a prípadné hrozby.

Komunitný zdravotnícky cloud je postavený na nasledovnej skupine princípov:

  1. KZC je od základov navrhnutý tak, aby bol efektívnym spôsobom schopný prevádzkovať existujúce a tradičné monolitické, ako aj nové informačné systémy postavené na báze kontajnerizačných technológií.
  2. Základom KZC je autonómny stavebný blok, ktorý poskytuje výpočtové a kapacitné zdroje pre podmnožinu súvisiacich informačných systémov. Súčasťou stavebného bloku sú okrem výpočtových a kapacitných zdrojov aj služby zálohovania a obnovy dát prislúchajúcich predmetnému stavebnému bloku, sieťová konektivita a bezpečnosť. Modularita na báze stavebného bloku umožňuje homogénne rozširovanie a škálovanie KZC popri izolácii jednotlivých informačných systémov a zamedzení šírenia sa prípadných chýb naprieč celou infraštruktúrou.
  3. KZC je navrhnuté pre prevádzku informačných systémov z dvoch výpočtových datacentier pre kritické systémy, ktoré sú tvorené dvojicou ekvivalentne konfigurovaných výpočtových centier, kde druhé datacentrom je zároveň aj záložným výpočtovým centrom. Primárne datacentrum je v Bratislave Kopčianska a druhé datacentrum v Bratislave na Lazaretskej. Logické výpočtové centrum je navrhnuté ako active-active výpočtové centrum zabezpečujúce dostupnosť produkčných služieb s toleranciou zlyhania na úrovni ktoréhokoľvek z výpočtových centier, ktoré ho tvoria. Medzi oboma centrami teda musí existovať spojenie s odozvami pod 10ms. Druhé a teda zároveň záložné výpočtové centrum plní úlohu ochrany pred masívnymi zlyhaniami, uchováva dáta a poskytuje možnosť štartu produkčných služieb na požiadanie.
  4. KZC je zastrešený prevádzkovým portálom, ktorý v každom momente poskytuje pohľad na využitie výpočtových a kapacitných zdrojov celkovo za celý KZC, za jednotlivé obsluhované organizácie, za jednotlivé prostredia až samotné systémy. Umožní tak najefektívnejším možným spôsobom alokovať, monitorovať a upravovať alokáciu zdrojov tak, aby cloudové systémy boli v každom okamihu patrične zaťažené a zbytočne neblokovali nevyužívané zdroje.
  5. KZC zohľadňuje rôznorodosť očakávaní a potrieb rezortov z pohľadu spôsobu prevádzky samotných systémov a IT zručností. KZC je vybavené zdrojmi, ktoré jednotlivým rezortom poskytujú vybrané služby bez potreby výkonu prevádzkových činností predmetnými inštitúciami s tým, že prevádzka je zodpovednosťou prevádzkových tímov NCZI.
  6. Súčasťou KZC je prístupová vrstva poskytujúca riadený, monitorovaný a bezpečný prístup k službám prostredníctvom celej škály privátnych sietí a verejného Internetu. Poskytuje služby riadenia používateľskej základne a sofistikované mechanizmy autentifikácie a autorizácie používateľov.
  7. KZC je vybavené sériou centralizovaných zdieľaných služieb. Medzi najdôležitejšia patria zdieľaný systém pre výkon procesov zálohovania a obnovy dát podľa definovaných politík, centrálny monitoring a logging a systém pre detekciu anomálií, Centrálny SOC a NOC, centrálna správa identít, centrálne služby autentifikácie a autorizácie na báze dvojfaktorovej autentifikácie, Loadbalancing a WAF, centrálne unifikované prístupové služby VPN, centrum pre podporu používateľov a služby service desku, centrálne rozhranie pre správu kontajnerizačnej platformy s DevSecOps a podpornými službami ako vault a git.
  8. Sieťová vrstva KZC je medzi datacentrami zabezpečená transparentným šifrovaním, každé datacentrum má nezávislú konektivitu smerom k používateľom služieb, teda do všetkých privátnych sietí a verejného Internetu. Všetka konektivita je z pohľadu koncových používateľov lokálneho charakteru, poskytuje teda nízke latencie a vysokú spoľahlivosť. Zároveň nelimituje jednotlivé inštitúcie a používateľov z pohľadu objemu prenesených dát v čase.

Motivácia a rozsah projektu

NCZI ezdravie používa zastaranú aplikačnú a hardwarovú architektúru z roku 2012. Hardware je už niekoľko rokov bez podpory a software naráža na limity architektúry, či už zo strany bezpečnosti, výkonu alebo rozšíriteľnosti. Celá architektúra a riešenie je sústredené do jedného datacentra, NCZI nemá záložné datacentrum a ani záložný plán pre prípad výpadku hlavného datacentra. V súčasnosti prebieha paralelne niekoľko projektov, ktoré majú rozširovať alebo nahradiť niektoré komponenty ezdravia alebo iných IS mimo ezdravia avšak hrozí že budú pozdržané z dôsledku absencie vhodnej infraštruktúry, architektúry a moderných procesov. Zámerom a motiváciou projektu teda bude:

  • Zhodnotenie súčasného stavu a architektúry jedného datacentra a identifikácia rizík
  • Návrh novej architektúry a infraštruktúry pre dva datacentrá hlavne pre kritické systémy
  • Návrh architektúry pre orchestráciu a centrálny manažment PaaS a IaaS
  • Návrh nových procesov pre automatizáciu, DevSecOps a komunitné poskytovanie služieb
  • Realizácia zámeru.

Prečo tento návrh na vybudovanie a prevádzku nového KZC:

Existujúca infraštruktúra NCZI je z roku 2012 a z veľkej časti po svojej životnosti a obsahuje architektonické prvky po svojom zenite. Väčšina aplikácií je prevádzkovaných dlhšiu dobu HW ktoré je end of life a presunom do cloud-u sa fakticky skonsolidujú z hľadiska ich výkonu a nebude potrebné pre nich také zložité HW vybavenie a zároveň budú/získajú aj lepšie výkonnostné parametre.

Na druhú stranu existujúci slovenský vládny cloud je zdieľaná IT infraštruktúra vo veľkosti zhruba troch veľkých slovenských podnikov, umiestnená na dvoch lokalitách. Vládnemu cloudu chýba dynamika v prideľovaní zdrojov, moderné funkcie a predovšetkým služby s vyššou pridanou hodnotou, poskytuje len holú infraštruktúru a platformy. Podľa analytikov Gartneru je však na tom podobne väčšina vládnych cloudov vo svete.

Vládny cloud dnes ponúka tzv. virtuálne servery, čo sú náhrada za klasický podnikový server, výrazne však zaostávajú za ponukou komerčných poskytovateľov svojimi výkonnostnými a kapacitnými parametrami, aj konfiguračnými možnosťami.

Držať krok s globálnymi cloudovými hráčmi je na poli infraštruktúrnych služieb ťažké až nemožné, napriek tomu sú na Slovensku štátom vlastnené cloudy zo strategických dôvodov potrebné. Mali však byť zamerané predovšetkým na nákladovú efektivitu.

Problém súčasného vládneho cloudu predstavuje ponúkanie služieb zdarma. Môže byť tak preplnený aplikáciami a dátami, ktoré jeho úroveň infraštruktúry nepotrebujú. Pri sledovaní jeho utilizácie je potrebné merať vyťaženosť fyzických zdrojov ako napríklad záťaž fyzických procesorov, nie metriky ktoré vravia o ich obsadenosti. Pohľad na jeho vyťaženosť inak môže byť skreslený.

Preto tento zámer vybudovať Komunitný Zdravotnícky Cloud, ktorý bude obsahovať nasledovné:

  1. Samoobslužnosť

KZC poskytuje plnú kontrolu nad poskytovanými službami prevádzkovými tímom NCZI prostredníctvom portálu KZC.

  1. Škálovateľnosť

KZC je navrhnuté na báze stavebných blokov. Je škálovateľný naprieč všetkými vrstvami prakticky neobmedzene.

KZC je riešením navrhnutým cez dve lokality, teda v rámci logického výpočtového centra Kopčianska a Lazaretská a kde zároveň záložné výpočtové centrum bude Lazaretská.

  1. Konektivita
    Prístupová infraštruktúra je plne pod kontrolou NCZI a umožňuje bezpečný prístup z množstva podporovaných privátnych sietí, ako aj z verejného Internetu. KZC poskytuje lokálnu a nízko latentnú komunikáciu.
  2. Homogénnosť
    Jednotlivé stavebné bloky KZC sú vždy identické a pripravené na prevádzku konkrétnych typov služieb. Z pohľadu prevádzky sa stále jedná o obmedzenú sadu hardvérových a softvérových zdrojov, ktoré umožňujú vysokú mieru optimalizácie prevádzkových procesov. Zjednodušuje sa tým prevádzka a vzájomná kompatibilita.
  3. Centrálny servisný portál
    Dostupné ako integrálna služba DataCentra.
  4. Monitoring a centrálny logging

Monitoring je vykonávaný centrálne naprieč všetkými informačnými systémami KZC na úrovni fyzickej ale aj aplikačnej infraštruktúry a dostupný cez centrálnu konzolu.

  1. Security Operation Center
    Centrálne stredisko pre bezpečnosť a vyhodnocovanie incidentov pre KZC a rezorty.
  2. Zálohovanie a obnova dát
    Ako zdieľaná centrálna služba KZC implementovanou podľa definovaných pravidiel.
  3. Automatizácia

Automatizované prideľovanie zdrojov a služieb, či už na úrovni IaaS alebo PaaS cez centrálnu konzolu a manažment.

  1. Spoplatňovanie

Katalóg a cenník služieb pre jednotlivé rezorty zdravotníctva z dôvodu optimalizácie využitia zdrojov KZC.

Nižšie uvedená schéma znázorňuje high-level architektúru cez dve datacentrá spolu s kritickými IaaS a PaaS službami a aj navrhované riešenie:

Separácia na aplikačnej úrovni

je vyžadovaná per-Tenant podpora 3-vrstvového aplikačného modelu (Front/Middle/Backend)

(Ilustrácia na nasledujúcom obrázku)

Požadovaná funkcionalita:

Možnosť definovania viacerých bezpečnostných zón v rámci jedného tenant kontajnera.

Stateful firewall ochrana medzi jednotlivými bezpečnostnými zónami

Možnosť poskytovania per-Tenant služby Server Load Balancingu / SSL Akcelerácie v každej bezpečnostnej zóne

Demilitarizovaná zóna

V zmysle Multitenancy architektúry je požadovaná podpora vytvorenia per-Tenant Demilitarizovanej zóny. DMZ zóna je firewallom chránená časť siete, ktoré je vložená medzi privátnu/vnútornú a verejnú/vonkajšiu sieť.

Účelom DMZ zóny je znemožniť vonkajším užívateľom priamy prístup k vnútorným serverov/aplikáciám/dátam.

Požadovaná je flexibilita pri vytváraní per-Tenant DMZ zóny, a to v zmysle:

pripojenia DMZ zóny k jednému firewallu alebo vloženia DMZ zóny medzi 2 firewally – ilustrácia na nasledujúcom obrázku
 

Definovania DMZ zóny je možné v rámci fyzického firewallu alebo na virtuálnych firewalloch.

Vertikálna a horizontálna škálovateľnosť serverov

Zabezpečenie vertikálnej škálovateľnosti v oblasti serverov je v rámci návrhu riešené prostredníctvom serverov s dostatočným počtom CPU jadier a pamäte RAM, aby bolo možné prideliť dostatočné zdroje jednotlivým virtuálnym serverom.

Zabezpečenie horizontálnej škálovateľnosti je umožnené pridávaním výpočtových uzlov.

Infraštruktúra ako služba (IaaS)

Navrhovaná infraštruktúra umožní poskytovanie infraštruktúry ako služby. Toto zahŕňa najmä virtuálne stroje bežiace v rámci hypervízora, úložiská dát, sieťové služby a zálohovanie.

Tieto služby je možné účtovať na základe spotrebovaného výpočtového výkonu, prípadne iných kritérií.

Kubernetes ako služba (KaaS)

Navrhovaná infraštruktúra umožní vytváranie si kubenetes klastrov podľa požiadaviek tenanta. Tento proces je v rámci platformy automatizovaný a pozostáva z vytvorenia control plane a worker nódov.

Platforma ako služba (PaaS)

Navrhovaná infraštruktúra takisto umožní poskytovanie služieb typu platforma ako služba, ktorá spravidla zahŕňa inštanciu operačného systému bežiacu v rámci virtuálneho servera, exekučné prostredie pre vybrané typy programovacieho jazyka, webový server prístup k databázovému serveru. Toto umožní znížiť náklady interných a externých zákazníkov, najmä na prevádzku infraštruktúry a platformy.

Softvér ako služba (SaaS)

V rámci navrhovanej infraštruktúry je možné poskytovať služby typu „softvér ako služba“, ktorá zahŕňa prístup k aplikáciám, ktoré nie sú v správe interných, alebo externých zákazníkov. Takýto prístup umožňuje rapídne zníženie nákladov na vlastníctvo a prevádzku infraštruktúry pre interných, alebo externých zákazníkov.

Poskytovanie tohto typu služieb je však potrebné zvážiť, najme v kontexte multi tenantného prístupu.

Sledované prínosy a ciele tohto projektového zámeru sú:

  • Maximalizácia efektivity vynaložených prostriedkov na prevádzku služieb.
  • Nastavenie pravidiel pre prevádzku služieb spôsobom, ktorý určí pravidlá pre jednotlivé architektonické vrstvy riešenia s cieľom zjednodušenia architektúry a prevádzkových postupov.
  • Maximalizácia dostupnosti a spoľahlivosti prevádzkovaných služieb.
  • Konsolidácia služieb s cieľom čo najlepšieho využitia existujúcich zdrojov.
  • Vybudovanie moderných zdieľaných aplikačných a databázových platforiem pre vývoj nových a modernizáciu existujúcich aplikácií.
  • Štandardizácia a unifikácia prostredia

4.     ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

 

V tejto kapitole detailne rozpracujte  kapitolu 5 Náhľad architektúry z dokumentu I_01 Projektový zámer.

Spracovanie a rozsah tejto kapitoly závisí od typu projektu – budovanie ISVS, rozvoj ISVS, migrácia do vládneho cloudu, nákup HW atď.  Napríklad pri budovaní/rozvoji ISVS navrhujete všetky vrstvy architektúry (biznis, aplikačná, technologická), pri nákupe HW nie je potrebné popisovať biznis a aplikačnú vrstvu architektúry, postačuje v príslušných kapitolách uviesť Nerelevantné a zdôvodnenie a pod.

Architektúra navrhovaného riešenia projektu musí byť v súlade s funkčnými, nefunkčnými a technickými požiadavkami definovanými v katalógu požiadaviek (I-02 BC/CBA, karta: Katalóg požiadaviek).

 

V prípravnej fáze projektu popíšte súčasný (ďalej AS IS) stav architektúry aj s príslušným architektonickým modelom.

V iniciačnej fáze projektu popíšte budúci (ďalej TO BE)  stav architektúry riešenia aj s príslušným architektonickým modelom.

AS IS architektúra a TO BE architektúra musia byť spracované tak, aby bol zreteľný výsledok projektu (zmena).

 

Vyžadujeme, aby návrh architektúry bol zakreslený pomocou modelovacieho jazyka Archimate minimálne vo verzii 3 (link na špecifikáciu: https://www.opengroup.org/archimate-forum/archimate-overview). Pre modelovanie a popis AS IS aj TO BE architektúry odporúčame použiť modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaného formátu „The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format  Standard“. V návrhu zohľadnite usmernenia z používateľskej príručky centrálneho metainformačného systému verejnej správy (aktuálna verzia je zverejnená na: https://metais.vicepremier.gov.sk/help) pre popis, modelovanie a zápis informácií o komponentoch do metainformačného systému verejnej správy (ďalej MetaIS). Pre detailnejší popis procesov, ktorých sa projekt týka je možné použiť tiež modelovací jazyk BPMN (ISO 19510). Pre detailnejší návrh riešenia v aplikačnej vrstve je možné použiť aj jazyk UML (ISO 19505).

Modely môžu obsahovať viac náhľadov na riešenú oblasť tak, aby dostatočne zrozumiteľne popisovali eGov komponenty, ktoré majú byť predmetom riešenia, ako aj ich vzťahy a závislosti navzájom a vzťahy na ostatné komponenty eGov (napr. spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, iné vlastné alebo externé ISVS, služby alebo dátové registre).

 

Upozorňujeme: V prípade, že súčasťou projektu sú zmeny v biznis procesoch, musí byť technické riešenie postavené na aktualizovaných  / redizajnovaných biznis procesoch, s cieľom získať úspory v čase, napr. zrýchlením poskytnutia služby, v znížení nákladov atď.

 

 

4.1         Biznis vrstva

 

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • doplniť výstižné grafické zobrazenia (pohľady na model biznis architektúry) a popis AS IS stavu biznis vrstvy architektúry a krátky popis TO BE stavu z pohľadu biznis architektúry
  • doplniť popis AS IS stavu biznis vrstvy pozostávajúci z nasledujúcich častí:
  • identifikácia kľúčových životných situácii (ŽS), ktorých sa projekt týka. Pri kvantifikácii prínosov je vhodné sústrediť sa na jeden až päť najdôležitejších životných situácií, ktoré predstavujú väčšinu ekonomických nákladov občanov/podnikateľov a nákladov úradov.
  • procesné mapy, ktoré popisujú postupnosť krokov, žiadostí a zodpovedností, ktoré sú v súčasnom stave potrebné pre vyriešenie každej dotknutej ŽS, vypracované v súlade s metodikou optimalizácie procesov MV SR(či už v spolupráci s MV SR v rámci projektu Optimalizácie procesov alebo samostatnom projekte).
  • Skutočné počty podaní (interakcií, návštev úradov) pre jednotlivé kroky a životné situácie.
  • Skutočné časy trvania jednotlivých krokov v procese vybavenia ŽS.
  • Skutočné finančné príjmy, spojené s jednotlivými procesnými krokmi (správne poplatky, prípadné pokuty a sankcie).
  • Skutočné finančné náklady, spojené s jednotlivými procesnými krokmi (náklady na tlač, obálkovanie a poštovné, atď.).

 

Obrázok č.1 Procesná mapa - príklad

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

 

  • doplniť výstižné grafické zobrazenia (pohľady na model architektúry riešenia) a popis TO BE stavu navrhovaného riešenia vybraného na základe MCA popísanej v Projektovom zámere. Navrhované riešenie musí korešpondovať s procesnými mapami a musí popisovať spôsob dosiahnutia a monitoringu prínosov uvedených v CBA.
  • v popise riešenia uviesť popis zmien medzi súčasným a budúcim stavom navrhovaného riešenia.
  • identifikovať a popísať projektom budované, resp. rozvíjané koncové služby. Do tabuľky č.1 uviesť všetky projektom budované/rozvíjané koncové služby, ktoré budú výstupom projektu. Projektom budované/rozvíjané koncové služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu Plánovaná a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy. Projektom budované/rozvíjané koncové služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS kap. 2.1.1  (https://metais.vicepremier.gov.sk/help).
  • doplniť popis TO BE stavu pozostávajúci z nasledujúcich častí:
  • procesné mapy, ktoré popisujú postupnosť krokov, žiadostí a zodpovedností, ktoré budú po realizácii projektu potrebné pre vyriešenie každej dotknutej ŽS, vypracované v súlade s metodikou optimalizácie procesov MV SR (či už v spolupráci s MV SR v rámci projektu Optimalizácie procesov alebo samostatnom projekte).
  • očakávané počty podaní (interakcií, návštev úradov) pre jednotlivé kroky a životné situácie.
  • očakávané časy trvania jednotlivých krokov v procese vybavenia ŽS.
  • očakávané finančné príjmy, spojené s jednotlivými procesnými krokmi (správne poplatky, prípadné pokuty a sankcie).
  • očakávané finančné náklady, spojené s jednotlivými procesnými krokmi (náklady na tlač, obálkovanie a poštovné, atď.).

Trvanie vybavenia ŽS zdôvodní predkladateľ projektu jedným z nasledujúcich spôsobov:

  • Vynechanie procesného kroku z dôvodu reformy (zmeny legislatívy) a/alebo jeho automatizácie (čas potrebný na vykonanie tohto kroku tak bude 0).
  • Odhadom dĺžky trvania procesného kroku v budúcom stave (čas potrebný na vykonanie tohto kroku bude iný ako v súčasnom stave).
  • Odhadom dĺžky trvania nového procesnú kroku, ktorý vznikol z dôvodu procesnej reformy, zmeny legislatívy či zmeny fungovania informačného systému (čas potrebný na vykonanie tohto kroku bude väčší ako nula).

 

Kód KS

(z MetaIS)

 

Názov KS

 

Používateľ KS (G2C/G2B/G2G/G2A)

Životná situácia

(kód z MetaIS)

 

Úroveň elektronizácie KS

Koncovú službu realizuje AS (kód AS z MetaIS)

 

 

 

 

Vyberte jednu z možností

 

 

 

 

 

Vyberte jednu z možností

 

 

 

 

 

Vyberte jednu z možností

 

Tabuľka č.1 Prehľad koncových služieb, ktoré budú výstupom projektu

 

Obrázok č.2 Model biznis architektúry – príklad

4.2      Aplikačná vrstva

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • Uviesť model a popis AS IS stavu aplikačnej vrstvy architektúry.

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

 

4.2.1       Rozsah informačných systémov

 

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • uviesť dotknuté ISVS a ich moduly AS IS stavu vyplnením tabuľky č.2.
  • uviesť informácie o dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu.

 

Kód ISVS

(z MetaIS)

Názov ISVS

Modul ISVS

(zaškrtnite ak ISVS je modulom)

Stav ISVS

Typ ISVS

Kód nadradeného ISVS

(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)

 

 

  Vyberte jednu z možností

  Vyberte jednu z možností

 

 

 

  Vyberte jednu z možností

  Vyberte jednu z možností

 

 

 

  Vyberte jednu z možností

  Vyberte jednu z možností

 

Tabuľka č.2 Prehľad dotknutých informačných systémov v projekte – súčasný stav

 

 

 

 

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť dotknuté ISVS a ich moduly pre TO BE stav vyplnením tabuľky č.3
  • uviesť v tabuľke č.4 budované aplikačné služby, aplikačné služby na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS), ktoré budú výstupom projektu. Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu Plánovaná a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy. Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS kap. 2.1.3  (https://metais.vicepremier.gov.sk/help).

 

 

Kód ISVS (z MetaIS)

Názov ISVS

Modul ISVS

(zaškrtnite ak ISVS je modulom)

Stav IS VS

Typ IS VS

Kód nadradeného ISVS

(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)

 

 

  Vyberte jednu z možností

  Vyberte jednu z možností

 

 

 

  Vyberte jednu z možností

  Vyberte jednu z možností

 

 

 

  Vyberte jednu z možností

  Vyberte jednu z možností

 

Tabuľka č. 3 Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav

 

 

Kód AS

(z MetaIS)

 

 

Názov  AS

Poskytovaná na externú integráciu (zaškrtnite ak áno)

 

Typ cloudovej služby

 

ISVS/modul ISVS

(kód z MetaIS)

 

Aplikačná služba realizuje KS

(kód KS z MetaIS)

 

 

Vyberte jednu z možností

 

 

 

 

Vyberte jednu z možností

 

 

 

 

Vyberte jednu z možností

 

 

Tabuľka č.4 Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav

Obrázok č.3 Model aplikačnej architektúry - príklad

4.2.2       Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS)

 

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • uviesť informácie o v súčasnosti využívaných, resp. nevyužívaných nadrezortných centrálnych blokoch a podporných spoločných blokoch (SaaS) verejnej správy – AS IS stav. Všetky realizované integrácie na nadrezortné centrálne bloky a podporné spoločné bloky (SaaS) v AS IS stave musia byť evidované v MetaIS.
  • uviesť v tabuľke č.5 informácie o využívaní nadrezortných centrálnych blokov (spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente) a podporných spoločných blokov (SaaS) podľa aktuálneho stavu.

 

Kód ISVS

 (z MetaIS)

Názov ISVS

 

Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente

 

 

Vyberte jednu z možností.

 

 

Vyberte jednu z možností.

 

 

Vyberte jednu z možností.

Tabuľka č.5 Prehľad integrácii ISVS na nadrezortné centrálne bloky – súčasný stav

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • v nasledovných kapitolách uviesť plánované využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS) verejnej správy v TO BE stave. Povinnosť využívať nadrezortné centrálne bloky - spoločné moduly stanovuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (najmä § 10 a nasl.). Prehľad a  informácie o nadrezortných centrálnych blokoch a podporných spoločných blokoch (SaaS) sú uvedené v prílohe P8 Zoznam nadrezortných blokov a podporných spoločných blokov Používateľskej príručky MetaIS (https://metais.vicepremier.gov.sk/help).
  • v MetaIS evidovať plánované využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS). Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov  aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2 (https://metais.vicepremier.gov.sk/help). Detailný popis funkcionalít a služieb IS CSRÚ: Integračný manuál služieb IS CSRÚ (https://datalab.digital/dokumenty/).

 

Obrázok č.4 Integrácie na IS CSRÚ - príklad

 

 

 

 

 

4.2.3       Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS)

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť v tabuľke č. 6 prehľad ISVS, ktoré plánujú využívanie podporných spoločných blokov (SaaS) v TO BE stave. Plánované využívanie SaaS riešení musí byť evidované v MetaIS.

Kód ISVS

(z MetaIS)

Názov ISVS

 

Kód a názov podporného spoločného bloku (z MetaIS)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č.6 Prehľad integrácii ISVS na podporné spoločné bloky (SaaS) – budúci stav

4.2.4       Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť v tabuľke č.7 prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly ÚPVS v TO BE stave. Plánované integrácie musia byť evidované v MetaIS.

Kód ISVS

(z MetaIS)

Názov ISVS

 

Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente

 

 

Vyberte jednu z možností.

 

 

Vyberte jednu z možností.

 

 

Vyberte jednu z možností.

Tabuľka č.7 Prehľad integrácii ISVS na spoločné moduly – budúci stav

4.2.5       Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov  (IS CSRÚ)

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť v tabuľke č.8 prehľad ISVS, ktoré sa budú integrovať na nadrezortné centrálne bloky – modul procesnej integrácie a integrácie údajov v TO BE stave. Plánované integrácie musia byť evidované v MetaIS.

 

Kód ISVS (z MetaIS)

Názov (integrovaného) ISVS na IS CSRÚ

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č.8  Prehľad integračných väzieb medzi ISVS a IS CSRÚ – budúci stav

4.2.6       Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť v tabuľke č. 9 prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

ID OE

Názov (poskytovaného) objektu evidencie

Kód ISVS poskytujúceho OE

Názov ISVS poskytujúceho OE

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č.9 Prehľad ISVS a objektov evidencie poskytovaných do IS CSRÚ – budúci stav

4.2.7       Konzumovanie údajov z IS CSRU

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

 

ID  OE

 

Názov (konzumovaného) objektu evidencie

 

Kód a názov ISVS konzumujúceho OE z IS CSRÚ

Kód zdrojového ISVS v MetaIS

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 10 Prehľad ISVS a objektov evidencie konzumovaných z IS CSRÚ – budúci stav

 

4.3      Dátova vrstva

Každá organizácia by mala mať zavedený systematický manažment údajov (vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe. V kapitolách nižšie je potrebné popísať AS IS a následne TO BE stav organizácie z pohľadu údajov, ich štruktúry a následného výkonu príslušnej agendy vo vzťahu k projektu.

4.3.1       Údaje v správe organizácie

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť diagram tried a štruktúrovaný popis entít a atribútov vhodný aj pre strojové spracovanie. Diagram tried uviesť vo forme úplného logického modelu.
  • definovať a popísať plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov, kde je potrebné zrozumiteľne zdokumentovať dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
  • Proces riadenia pre manažment údajov musí byť zavedený nad informačnými systémami, ktoré obsahujú objekty evidencie a budú riešené v projekte.
  • Po organizačnej stránke je podmienkou zavedenie role dátového kurátora (dátový architekt) v organizácii, v rozsahu ako ju definuje strategická priorita Manažment údajov a strategická priorita Otvorené údaje, ktorý bude zodpovedný za koncept systematického manažmentu údajov a úpravu organizačnej štruktúry smerom k vytvoreniu rezortnej dátovej kancelárie.
  • Popísať zavedenie systematického manažmentu údajov v organizácií.

4.3.2       Dátový rozsah projektu

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • pre budované informačné systémy vytvoriť tzv. doménový model, ktorý definuje návrh dátových prvkov súvisiacich s projektom v súlade s existujúcim Centrálnym modelom údajov verejnej správy publikovaným na https://datalab.digital/dokumenty/. Úlohou doménového modelu je vizuálne znázorniť rozsah predmetných údajov daného projektu, pričom je možné abstrahovať od nepodstatných detailov. Je platformovo nezávislý (nie je určený pre konkrétny programovací jazyk).
  • V tabuľke č.11 uviesť a popísať OE, súvisiace s projektom.

Pre modelovanie doménového modelu je potrebné stiahnuť si Centrálny model údajov verejnej správy v preferovanej distribúcii a v novom modeli použiť existujúce dátové prvky, ak tieto patria do domény projektu. Z technického pohľadu je odporučený jazyk UML alebo ArchiMate.

V prípade, že sa používa dátový prvok z Centrálneho dátového modelu je nutné použiť skrátenú formu URI identifikátora daného prvku, napr. pper:PhysicalPerson je skrátený tvar https://data.gov.sk/def/ontology/physical-person/PhysicalPerson https://metais.vicepremier.gov.sk/publicspace?pageId=59836112.

ID OE

Objekt evidencie - názov

Objekt evidencie - popis

Referencovateľný identifikátor URI dátového prvku (áno- uviesť URI/nie nemá)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č.11 Prehľad objektov evidencie v jednotlivých ISVS/registroch  súvisiace s projektom – budúci stav

Obrázok č. 5 Doménový model - príklad                                               Obrázok č. 6 Zjednodušený doménový model - príklad

4.3.3       Kvalita a čistenie údajov

4.3.3.1       Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • zhodnotiť objekty evidencie (uvedené v kap. 4.3.2) so zameraním sa na významnosť kvality údajov pre biznis procesy (možné riziká v dôsledku dátovej nekvality), t.j. ak bude údaj nepresný, bude mať nesprávnu hodnotu, formát, nebude vyplnený, alebo stotožnený voči referenčnému registru, ako významne to ovplyvní príslušnú agendu.
  • zhodnotiť objekty evidencie so zameraním sa na citlivosť kvality údajov, ktorú ovplyvňuje, najmä spôsob vstupu údajov do ISVS. Uviesť ako budú údaje do ISVS zadávané.
  • uviesť informácie či a ako bude zapracovaná možnosť overenia hodnoty údaja.
  • uviesť informácie či bude zapracované pri zadávaní údajov obmedzenie hodnôt, napríklad formou číselníka, alebo podmienok
  • uviesť informácie či budú dáta migrované z iného ISVS. Ak áno, je potrebné zhodnotiť a na základe toho stanoviť v tabuľke č.12 prioritu (poradie dôležitosti) pre meranie dátovej kvality objektov evidencií – t.j. poradie v akom bude správca ISVS približne realizovať meranie dátovej kvality a čistiť údaje. Prvé 2 záznamy sú vyplnené ako príklad. Vymažte, resp. prepíšte ich vlastnými údajmi. Riadky v tabuľke doplňte podľa potreby.

 

 

 

ID OE

Objekt evidencie

(uvádzať OE z tabuľky 11)

Významnosť kvality

1 (malá) až 5 (veľmi významná)

Citlivosť kvality

1 (malá) až 5 (veľmi významná)

Priorita – poradie dôležitosti

(začnite číslovať od najdôležitejšieho)

1

Údaje o štatutárovi

5

3

1.

2

Iné zainteresované osoby

2

3

20.

3

 

 

 

 

Tabuľka č.12 Kategorizácia objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality – budúci stav

4.3.3.2       Role a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • v tabuľke č.13 definovať potrebné kapacity pre zabezpečenie riadenia dátovej kvality – napr. dátový kurátor, data steward, dátový špecialista pre dátovú kvalitu, databázový špecialista, projektový manažér a pod. (https://datalab.digital)

Rola

Činnosti

Pozícia zodpovedná za danú činnosť (správca ISVS / dodávateľ)

Dátový kurátor

Evidencia požiadaviek na dátovú kvalitu, monitoring a riadenie procesu

Dátový kurátor správcu IS

Data steward

Čistenie a stotožňovanie voči referenčným údajom

Pracovník IT podpory

Databázový špecialista

Analyzuje požiadavky na dáta, modeluje obsah procedúr

Dodávateľ

Dátový špecialista pre dátovú kvalitu

Spracovanie výstupov merania, interpretácie, zápis biznis pravidiel, hodnotiace správy z merania

Dátový špecialista pre dátovú kvalitu – nová interná pozícia v projekte

*Iná rola (doplniť)

 

 

Tabuľka č.13 Prehľad rolí a personálneho zabezpečenia pre riadenie dátovej kvality

4.4      Referenčné údaje

 

V národnej koncepcii informatizácie verejnej správy bol zadefinovaný princíp „jedenkrát a dosť“, ku ktorému boli ďalej detailnejšie rozpracované úlohy v dokumente Strategická priorita Manažment údajov. Cieľom je dosiahnutie stavu, kedy orgány verejnej moci pri poskytovaní svojich služieb odstránia povinnosti občanov alebo podnikateľských subjektov predkladať údaje vo forme rôznych výpisov, odpisov, potvrdení, atď., ktorými už disponuje verejná správa v rámci svojich registrov.

 

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • uviesť ako sa ide rozvíjať AS IS stav v oblasti Referenčných údajov a následne vyplniť podkapitoly uvedené nižšie z pohľadu TO BE stavu projektu.

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

Za účelom dosiahnutia TO BE stavu, z ktorého bude benefitovať občan / podnikateľský subjekt úsporou svojho času a prostriedkov, je potrebné popísať viacero nasledujúcich krokov na úrovni participujúcich subjektov verejnej správy:

  • popísať aká je aktuálna kvalita údajov v zdrojových registroch.
  • uviesť dôvod vyhlásenia referenčných údajov (údaje musia byť k subjektu evidencie jedinečné a k týmto údajom je podľa osobitných predpisov uvedená domnienka správnosti).
  • uviesť poskytovateľov a konzumentov (vlastníkov) údajov do centrálnej platformy dátovej integrácie (modulu procesnej integrácie a integrácie údajov slúžiacim pre výmenu údajov pri výkone verejnej moci elektronicky).
  • popísať legislatívu a procesy vo verejnej správe (konkrétnej životnej situácie) , pre konkrétne údaje identifikované v projekte (odstránenie legislatívnych povinností predkladať úradom výpisy a potvrdenia a automatizácia procesov viažucich sa k životným situáciám a interakcie s občanom / podnikateľským subjektom).

4.4.1       Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné

V predchádzajúcich kapitolách boli identifikované integrácie budovaného/rozvíjaného ISVS na IS CSRÚ. V tejto časti dokumentu je potrebné definovať/popísať rozsah a štruktúru na úrovni registrov / objektov evidencie / údajov, ktoré sa navrhujú vyhlásiť za referenčné v naviazanosti na ich zrealizovateľné vzájomné zdieľanie medzi subjektami verejnej správy a dodržanie pravidla, že za referenčné údaje/atribúty sú vyhlasované také údaje/atribúty, ktoré sú k subjektu evidencie jedinečné a práve tie, ktoré využívajú subjekty verejnej správy pri realizácii princípu „1 x a dosť“.

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

ID OE

Názov referenčného registra /objektu evidencie

(uvádzať OE z tabuľky 11)

Názov referenčného údaja

Identifikácia subjektu, ku ktorému sa viaže referenčný údaj

Zdrojový register a registrátor zdrojového registra

1

 

 

 

 

2

 

 

 

 

3

 

 

 

 

Tabuľka č.14 Prehľad identifikovaných referenčných údajov – budúci stav

4.4.2       Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CSRU

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • identifikovať/kvantifikovať v tabuľke č.15 potenciálnych konzumentov týchto objektov evidencie (t.j. navrhovaných k vyhláseniu za referenčné), vrátane ich oprávnenosti/nároku na konzumovanie v zmysle konkrétnych ustanovení osobitných právnych predpisov na strane konzumenta, prípadne aj na strane poskytovateľa. V nadväznosti na uvedené identifikovať osobitné právne predpisy (až na úroveň konkrétneho ustanovenia), ktoré je nutné novelizovať v záujme dosiahnutia TO BE stavu a jeho bezproblémovej aplikovateľnosti.

Poznámka: Pre úspešné napojenie ISVS na IS CSRÚ v roli konzumenta údajov je nutné postupovať v zmysle predložených dokumentov:

     ID

 

Názov referenčného údaja

Konzumovanie / poskytovanie

Osobitný právny predpis pre poskytovanie / konzumovanie údajov

1

 

Vyberte jednu z možností.

 

2

 

Vyberte jednu z možností.

 

3

 

Vyberte jednu z možností.

 

Tabuľka č.15 Prehľad konzumovaných/poskytovaných referenčných údajov – budúci stav

4.5      Otvorené údaje

V tejto časti je potrebné uviesť informácie súvisiace s otvorenými údajmi z pohľadu TO BE stavu projektu.

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • v tabuľke č.16 doplniť názov objektu evidencie (identifikované v kapitole dátový rozsah projektu) pre kategóriu otvorených údajov a stanoviť úroveň požadovanej kvality (interoperability) otvorených údajov. Pravidlá pre úroveň interoperability verejných otvorených údajov sú stanovené v https://wiki.vicepremier.gov.sk/pages/viewpage.action?pageId=23986518.
  • Požadovaná kvalita:
    • Automatizované publikovanie otvorených údajov v kvalite 3★ (Všetky datasety je potrebné registrovať v centrálnom katalógu otvorených údajov na data.gov.sk). Formát CSV, XML, ODS, JSON
    • Automatizované publikovanie otvorených údajov v kvalite 4★ (Všetky datasety je potrebné registrovať v centrálnom katalógu otvorených údajov na data.gov.sk) Formát údajov RDF, OWL, TriX, JSON
    • Automatizované publikovanie otvorených údajov v kvalite 5★ (Všetky datasety je potrebné registrovať v centrálnom katalógu otvorených údajov na data.gov.sk) Formát udajov RDF, OWL, TriX, JSON.

Názov objektu evidencie / datasetu

(uvádzať OE z tabuľky 11)

 

 

Požadovaná interoperabilita 3★ - 5★

Periodicita publikovania

(týždenne, mesačne, polročne, ročne)

Príklad: senzorické údaje merania teploty

3★

Polročne

 

Vyberte jednu z možností.

Vyberte jednu z možností.

 

Vyberte jednu z možností.

Vyberte jednu z možností.

 

Vyberte jednu z možností.

Vyberte jednu z možností.

 

Vyberte jednu z možností.

Vyberte jednu z možností.

 

Vyberte jednu z možností.

Vyberte jednu z možností.

Tabuľka č.16 Prehľad otvorených údajov – budúci stav

4.6      Analytické údaje

V tejto časti je potrebné uviesť informácie súvisiace s analytickými údajmi z pohľadu TO BE stavu projektu.

 

Analytické údaje predstavujú obrovskú skupinu dát získavaných vysokou rýchlosťou z vysokého počtu rôznych typov zdrojov. V priestore verejnej správy sa jedná o dátové zdroje, ktoré sú vytvárané a spravované jednotlivými organizáciami za účelom podpory služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme alebo verejných služieb. Tieto údaje môžeme okrem uvedenej primárnej funkcie využiť aj na analytické spracovanie, tak aby verejná správa dokázala využívať svoje údaje pre potreby prípravy analýz, na podporu rozhodovania, riadenia a lepší návrh politík. Podmienkou pre plné využitie potenciálu údajov vo verejnej správe je ich poznanie (informácie o dátových zdrojoch, ich obsahu a atribútoch) a zabezpečenie prístupu k analytickým údajom pre analytické jednotky.  

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť informácie či je organizácia integrovaná na IS CSRÚ, alebo plánuje inú možnosť integrácie s modulom na sprístupňovanie údajov pre analytické jednotky (napr. KAV).
  • Sprístupnenie dátových zdrojov organizácie na analytické účely v zmysle zákona (Zákon o údajoch - https://datalab.digital/legislativa/).

ID

Názov objektu evidencie pre analytické účely

Zoznam atribútov objektu evidencie

Popis a špecifiká objektu evidencie

1

napr. Dataset vlastníkov automobilov

identifikátor vlastníka; EČV; typ_vozidla; okres_evidencie;...

- dataset obsahuje osobné informácie (r.č. vlastníka)

2

 

 

 

3

 

 

 

Tabuľka č.17 Prehľad sprístupnených dátových zdrojov určených na analytické účely – budúci stav

4.7      Moje údaje

 

V tejto časti je potrebné uviesť informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie mojich údajov, z pohľadu budúceho TO BE stavu projektu.

 

Za moje údaje sa považujú najmä: 

  • množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby 
  • množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom, 
  • množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Relevantné údaje budú dostupné na centrálnej platforme integrácie údajov pre občanov a podnikateľov prostredníctvom modulu Manažmentu osobných údajov. 

Podmienkou je zabezpečiť, aby údaje identifikované pre službu moje údaje boli prístupné elektronicky v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom cez aplikačné programovacie rozhranie, alebo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov) pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej sa týkajú, na základe preukázania elektronickej identity osoby (Zákon o údajoch - https://datalab.digital/legislativa/).

.

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • v prípade, že predkladateľ projektu disponuje údajmi, ktoré spadajú do kategórie mojich údajov, je potrebné vyplniť tabuľku č.18.

Minimálny rozsah pre vyhlásenie dátových prvkov za moje údaje, ktoré musí žiadateľ v projekte zabezpečiť: 

  • označenie povinného subjektu,
  • názov ISVS v ktorom je dátový prvok obsiahnutý,
  • kód informačného systému, v ktorom je dátový prvok obsiahnutý, podľa centrálneho metainformačného systému,
  • označenie dátového prvku,
  • strojovo-spracovateľný formát dátového prvku,
  • technickú špecifikáciu aplikačného programovacieho rozhrania,
  • ďalšie doplňujúce informácie.
  • transparentný pohľad na prístup k údajom subjektu, k logom (kto pristupoval k údajom, za akým účelom a kedy).

ID

Názov registra / objektu evidencie

(uvádzať OE z tabuľky 11)

Atribút objektu evidencie

Popis a špecifiká objektu evidencie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č.18 Prehľad údajov identifikovaných pre službu „moje údaje“ – budúci stav

4.8      Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • vyplniť tabuľku č.19 z pohľadu TO BE stavu projektu. Výstupom predchádzajúcich kapitol je súhrnná tabuľka pre kategorizáciu množiny údajov z pohľadu ich využiteľnosti.

 

ID

Register / Objekt evidencie

(uvádzať OE z tabuľky 11)

Referenčné údaje

Moje údaje

Otvorené údaje

Analytické údaje

1

 

2

 

3

 

4

 

5

 

x

 

Tabuľka č.19 Kategorizácia údajov z pohľadu ich využiteľnosti (účelu)  - budúci stav

4.9      Technologická vrstva

4.9.1       Prehľad technologického stavu

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • uviesť popis a model technologickej vrstvy ASIS stavu, používané výpočtové prostriedky, konfigurácie siete, problematické body, ktoré je potrebné projektom riešiť

Realizáciou projektu Komunitného cloudu bude potrebné zabezpečiť redisign IS vzhľadom na štandardizované IaaS a PaaS poskytované v rámci katalógu cloudových služieb poskytovaných Komunitným cloudom MZ SR.

Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky

Realizáciou projektu predpokladáme zefektívnenie využívania dostupných zdrojov ich priraďovanie v čase podľa aktuálnej potreby ako i súvisiace zníženie kapacitných požiadaviek.

Návrh riešenia technologickej architektúry

 

Bloková schéma návrhu riešenia:

 

Nasledovné princípy popisujú ideovú architektúru KC v prítomnom čase, akoby bola už realitou.

Výpočtové centrá

Dostupnostná zóna Bratislava je tvorená dvojicou výpočtových centier. Mali by byť nimi dátové centrá Kopčianska a Lazaretská.

Obe výpočtové centrá dostupnostnej zóny by mali mať už funkčnú (resp. majú) nezávislú WAN prístupovú infraštruktúru do sietí rezortu MZ SR, GovNet, FinNet a Internetu.

Výpočtové centrá dostupnostnej zóny sú prepojené L2 prepojmi LAN, ako aj okruhov dátových sietí SAN.

Dvojica výpočtových centier sa navonok javí ako jedno logické výpočtové centrum. Je teda zabezpečený možný beh každej produkčnej služby z ľubovoľného výpočtového centra bez zmeny konfigurácie.

Komunitný cloud, IaaS, KaaS a PaaS služby

Funkcie privátneho cloudu zabezpečujú možnosť centrálneho prideľovania, a zriaďovania IaaS, PaaS a SaaS výpočtových zdrojov v podobe virtualizovaných aj fyzických serverov, zdrojov diskových aj sieťových.

Funkcie privátneho cloudu sú k dispozícii prostredníctvom používateľského rozhrania, ako aj prostredníctvom štandardizovaných rozhraní použiteľných pre potreby automatizácie, teda prostredníctvom API rozhraní.

Funkcie privátneho cloudu sú zdieľané a ponuka realizovateľná v rámci konkrétnemu tenantovi pridelených zdrojov.

Privátny cloud umožňuje prístup k monitorovacím funkciám v rámci prostredia a zdrojov príslušného tenanta.

Privátny cloud umožňuje správu na úrovni šablón a možnosť aj ich vytvárania.

Orchestračné služby sú prevádzkované vo všetkých dostupnostných zónach, pričom konfigurácia umožňuje synchronizáciu (napr. version control repozitáre, alebo aplikačné artefakty) medzi jednotlivými zónami.

Aplikačné služby

Aplikačné služby sú prevádzkované na virtuálnych strojoch, prípadne aplikačných orchestračných platformách spravovaných privátnou cloudovou platformou.

Aplikačné služby sú poskytované z predurčených podov zohľadňujúcich licenčné požiadavky aplikácií.

Aplikácie sú postupne migrované zo súčasných proprietárnych Java EE aplikačných serverov Weblogic na open source Java EE aplikačný server Wildfly, alebo Java Servlet containera Tomcat. Alternatívne sú aplikácie migrované do podoby Spring Boot aplikácií.

Migrované aplikácie sú poskytované prostredníctvom kontajnerovej orchestračnej platformy na báze Kubernetes.

Konektivita medzi aplikáciami, ich zabezpečenie, manažment a logovanie a výkonnostný monitoring je zabezpečený unifikovaným riešením.

Aplikačná orchestračná platforma je implementovaná automatizovaným a orchestrovaným spôsobom prostredníctvom cloud služieb pre konkrétnych aplikačných dodávateľov.

Tímy zabezpečujúce prevádzku služieb majú oprávnenia vykonať nasadzovanie aplikačných orchestračných platforiem. Všetky podliehajú centrálnemu IaaS manažmentu.

Oracle databázové služby

Databázové služby sú implementované na platforme štandardných serverov typu x86. Tie predstavujú optimálny spôsob licencovania s licenčným faktorom umožňujúcim využiť jednu licenciu pre dvojicu procesorových jadier.

Databázové služby sú poskytované z predurčených podov, ktoré budú tvorené skupinou systémov výpočtovými zdrojmi vybavenými tak, aby optimalizovali ich licenčné pokrytie a funkcionalitu a požiadavky vznesené na databázové služby. Príkladom je napr. Oracle databázový pod licencovaný Enterprise Edition licenciou bez dodatočných tzv. licenčných options. Druhým príkladom je Oracle databázový pod pre inštancie vyžadujúci napr. funkcionalitu partitioning, ktorá je licencovaná separátne. Tretím je pod zabezpečujúci beh služieb na báza SAP HANA. Oddelenie do separátnych podov je kritické vzhľadom na skutočnosť, že databázové služby sú implementované na virtualizovanej platforme s funkcionalitou bezvýpadkovej migrácie.

Databázové služby sú poskytované na virtualizovaných systémoch, pričom každá inštancia bude bežať na jej dedikovanom virtuálnom stroji. Virtualizáciou služieb získavame vyššiu mieru dostupnosti, možnú živú migráciu, tzv. live migration a výrazne zjednodušenú prevádzku vďaka úplnej eliminácii plánovaných výpadkov.

Platforma pre databázové systémy bude zjednotená a bude ňou Red Hat Enterprise Linux vždy aktuálnej podporovanej verzie pre konkrétnu verziu databázového systému. Rozdiely vo verziách sú možné v prípade špecifických závislostí konkrétneho aplikačného programového vybavenia na databázových službách.

Rozoznávame tri prostredia, produkčné, testovacia a vývojové, pričom testovacia a vývojové môžu byť implementované spolu v jednej inštancii databázovej služby.

Záložné databázové inštancie sú aktualizované prostredníctvom databázových technológií. Záložné databázy sú vytvorené len pre produkčné inštancie.

Open source databázové služby

Požiadavky na databázové služby sú dôkladne analyzované. Použitie licencovaných zdrojov Oracle databázových podov je umožnené len v prípadoch aplikácií neumožňujúcich alternatívny prístup.

Nová generácia moderných cloud-like aplikácií má databázové služby zabezpečené prostredníctvom open source databázových systémov. Medzi podporované open-source databázové systémy zaraďujeme PostgreSQL, MariaDB, MongoDB, Redis, SQLite, Cassandra a Timescale.

Open source databázové služby sú poskytované prostredníctvom Open spource databázového podu, alternatívne priamo zdrojmi aplikačnej orchestračnej platformy.

KZC je navrhnutý na báze stavebných blokov. Je to teda modulárne riešenie a každý z týchto blokov je autonómny. Každý blok zabezpečuje beh určitej služby alebo platformy. Takýto blok je vybavený výpočtovými, kapacitnými aj sieťovými zdrojmi. Zároveň poskytuje služby zálohovania a obnovy dát. Stavebné bloky sú ďalej prepájané na core LAN a core iSCSI vrstvy cez prístupové zariadenia.

Každý stavebný blok je plne modulárny. Obsahuje výpočtové, diskové a sieťové zdroje ktoré zohľadňujú potreby pre informačné systémy tak, aby prevádzka bola čo možno najekonomickejšia. Každý stavebný blok zo začatku bude nastavený na zhruba štvrtinovú kapacitu plného stavebného bloku. Kapacita sa rozširuje potom postupne podľa ďaľších potrieb po ďalších štvrtinách v rámci stavebného bloku.

KZC sa bude implementovať úplne rovnako cez dve datacentrá a teda bude mať rovnaké stavebné bloky avšak rozdielnej kapacity alebo s rozdielnymi zdrojmi v ktorých budú bežať rozdielne systémy alebo platformy. Schéma znázorňuje stavebné bloky, v ktorých napríklad bežia kubernetes clustre, v ďaľšom stavebnom bloku môžu byť umiestnené napríklad ďalšie kubernetes clustre alebo typicky monolitická aplikácia, alebo naopak distribuovaný systém ako ElasticStack alebo S3 compatible storage apodobne.

Tento typ architektúry umožnuje vysokú škálovatelnosť jednotlivých zdrojov a kapacít.

 

 

4.9.2       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • doplniť pre TO BE stav v tabuľke nižšie, požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …)

 

Parameter

Jednotky

Predpokladaná hodnota

Poznámka

Počet interných používateľov

Počet

 

 

Počet súčasne pracujúcich interných používateľov v špičkovom zaťažení

Počet

 

 

Počet externých používateľov (internet)

Počet

 

 

Počet externých používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení

Počet

 

 

Počet transakcií (podaní, požiadaviek) za obdobie

Počet/obdobie

 

 

Objem údajov na transakciu

Objem/transakcia

 

 

Objem existujúcich kmeňových dát

Objem

 

 

Ďalšie kapacitné a výkonové požiadavky ...

 

 

 

Tabuľka č.20 Prehľad vybraných kapacitných a výkonových požiadaviek– budúci stav

4.9.3       Návrh riešenia technologickej architektúry

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • Uviesť návrh a model architektúry technologickej vrstvy s prihliadnutím na zavedenie Cloud-Native ako štandardu pre vývoj nových ITVS a pre programovanie starých ITVS do nového štandardu a na zavedenie štandardu vytvárania a používania zdieľaných služieb.  V prípade, že riešenie nepredpokladá využívanie cloudových služieb z katalógu služieb vládneho cloudu (Iaas,PaaS,SaaS podľa katalógu služieb VC), je potrebné nevyužitie cloudových služieb z katalógu služieb vládneho cloudu dostatočne zdôvodniť. Taktiež požiadavky riešenia na HW, SW a licencie v zmysle požadovaného sizingu pre vývojové, testovacie a produkčné prostredie je potrebné uviesť v dokumente BC/CBA na príslušných kartách.
  • V popise návrhu riešenia je požadované uviesť:
  • prístup k riešeniu technologickej architektúry a súvisiace architektonické rozhodnutia
  • popis požiadaviek na prevádzkové prostredia (vývoj, test, produkčné)
  • diagram nasadenia a komunikačnej infraštruktúry.

 

Poznámka:

Pri výbere požiadaviek na riešenie, je potrebné klásť dôraz  na výber služieb, ktoré sú založené na najmodernejších technológiách, prostredníctvom ktorých bude vytvorený predpoklad na vývoj/tvorbu moderného ISVS. Pre navrhované riešenie odporúčame použiť prístup pre vývoj takzvaných Cloud Native aplikácií. Riešenie „Cloud-native“ ISVS, je v čo najväčšej miere nezávislé na umiestnení v cloude, resp. datacentre. Nezávislosť novovyvíjaného ISVS od cloudového prostredia by malo byť základnou prioritou a podmienkou architektúry ISVS.

Architektúra bude založená na autonómnych stavebných blokoch, kvôli potrebám škálovateľnosti v budúcnosti. Nasledovná schéma znázorňuje high-level architektúru cez dve datacentrá.

Nasledovná schéma znázorňuje high-level architektúru cez dva datacentrá spolu s kritickými IaaS a PaaS službami

Popis architektúry je nasledovný:

Datacentrá:

  • Primárne datacentrum bude umiestnené v Bratislave na Kopčianskej ul.
  • Sekundárne datacentrum bude umiestnené na Lazaretskej Bratislave
  • Datacentrá budú navzájom prepojené cez L2 LAN a vCenter
  • Virtualizačná infraštruktúra bude implementovaná naprieč dvoma výpočtovými centrami v režime active-active s možnosťou migrácie virtualizovaných systémov medzi lokalitami
  • Dvojica výpočtových centier sa navonok javí ako jedno logické výpočtové centrum. Je teda zabezpečený možný beh produkčnej služby z ľubovoľného výpočtového centra.

Perimeter:

  • Rozšíri sa existujúci perimeter eZdravia o perimeter Primárneho datacentra a vytvorí sa nový kontext pre cloud
  • Perimeter sa neskôr roztiahne aj na sekundárne datacentrum
  • Perimeter umožňuje poskytovať prístupy na úrovni tenantov

Loadbalancing:

  • Samostatné loadbalancre budú umiestnené v perimetry pre externé služby pre každé datacentrum
  • Samostatné loadbalancre budú umiestnene v internej zóne slúžiace pre balancing PaaS a IaaS interných služieb pre každé datacentrum
  • Loadbalancre umožňujú poskytovať prístupy na úrovni tenantov
  • Nad loadbalancermi umiestnenými samostatne v každom datacentre vznikne jeden logický globálny loadbalancer pre perimeter a pre internú zónu s globálnym DNS

Iaas a PaaS služby

  • Prideľovanie a zriaďovanie zdrojov pre IaaS a PaaS služby bude riešené centrálne cez automatizačné nástroje
  • Tieto funkcionality sú dostupné cez UI ale hlavne cez API rozhrania kvôli automatizácii
  • Funkcie privátneho cloudu sú zdieľané a ponuka realizovateľná v rámci konkrétnemu tenantovi pridelených zdrojov
  • Privátny cloud umožňuje prístup k monitorovacím funkciám v rámci prostredia a zdrojov príslušného tenanta
  • Privátny cloud umožňuje správu na úrovni šablón a možnosť aj ich vytvárania alebo úprav podľa potrieb
  • Orchestračné služby sú prevádzkované vo všetkých dostupnostných zónach, pričom konfigurácia umožňuje synchronizáciu (napr. version control repozitáre, alebo aplikačné artefakty) medzi jednotlivými zónami.

Aplikačné služby

  • Aplikačné služby sú primárne prevádzkované na aplikačných orchestračných platformách (Kubernetes) spravovaných privátnou cloudovou platformou, alternatívne sú prevádzkovane na virtuálnych serveroch
  • Aplikácie sú postupne migrované zo súčasných proprietárnych Microsoft .NET aplikačných serverov na .NET Core alebo  na open source Java EE a migrované do kontajnerov.
  • Aplikácie vybudované na kontajner ready technológiách sú migrovane do orchestračných platformách spravovaných privátnou cloudovou platformou a teda Kubernetes
  • Konektivita medzi aplikáciami, ich zabezpečenie, manažment a logovanie a performance monitoring je zabezpečený prostredníctvom riešenia na báze centrálneho Monitoringu Prometheus/Grafana a loggingu ElasticStack prípadne Istio
  • Aplikačná orchestračná platforma je implementovaná automatizovaným a orchestrovaným spôsobom prostredníctvom centrálneho manažmentu a ďalej sprístupňovaná pre konkrétnych aplikačných dodávateľov
  • Tímy zabezpečujúce prevádzku služieb majú oprávnenia vykonať nasadzovanie aplikačných orchestračných platforiem. Všetky podliehajú centrálnemu manažmentu.

 

MicrosoftSQL a Opensource databázové služby

  • Databázové služby sú poskytované na virtualizovaných systémoch, pričom každá inštancia bude bežať na jej dedikovanom virtuálnom stroji. Virtualizáciou služieb získavame vyššiu mieru dostupnosti, možnú živú migráciu, tzv. live migration a výrazne zjednodušenú prevádzku vďaka úplnej eliminácii plánovaných výpadkov.
  • Platforma pre databázové systémy bude zjednotená a bude ňou Red Hat Enterprise Linux pre kritické systémy a CentOS pre nekritické systémy a bude vždy aktuálnej podporovanej verzie pre konkrétnu verziu databázového systému. Rozdiely vo verziách sú možné v prípade špecifických závislostí konkrétneho aplikačného programového vybavenia na databázových službách.
  • Rozoznávame štyri prostredia, produkčné, pre-produkčné, testovacia a vývojové, pričom testovacia a vývojové môžu byť implementované spolu v jednej inštancii databázovej služby.
  • Produkčné databázové prostredia sú primárne sprístupňované z logického výpočtového centra Kopčianska. Záložné inštancie sú dostupné vo výpočtovom centre Lazaretská.
  • Klustrované produkčné databázové prostredia sú primárne sprístupňované z logického výpočtového centra Kopčianska a synchrónne replikované do záložnej inštancie do datacentra Lazaretská
  • Záložné databázové inštancie sú aktualizované prostredníctvom databázových technológií. Záložné databázy sú vytvorené len pre produkčné inštancie.
  • Aktivácia databázových služieb je realizovateľná formou fail/over a switch/over pre pokrytie rôznych scenárov testovania a ostrej aktivácie záložných systémov.
  • Nová generácia moderných cloud-like aplikácií má databázové služby zabezpečené prostredníctvom open source databázových systémov. Medzi podporované open-source databázové systémy zaraďujeme PostgreSQL, MariaDB a MySQL.

LAN infraštruktúra

  • LAN infraštruktúra je navrhnutá ako dvojvrstvová pozostávajúca z core a access vrstvy. Access vrstva je súčasťou každého stavebného bloku, zabezpečuje konektivitu systémov stavebného bloku navzájom, ako aj ich konektivitu do externého sveta prostredníctvom core vrstvy.
  • Access vrstva v prostredí data centra Kopčianska zabezpečuje L2 konektivitu medzi výpočtovými centrami
  • Core vrstva centralizuje konektivitu do externého sveta.

Dátová sieť iSCSI

  • Dátová sieť je konfigurovaná v naprieč dvojicou výpočtových centier
  • Dátová sieť je implementovaná v podobe dvojíc nezávislých virtuálnych dátových sietí pre použitie v rámci segmentov využitia a v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a best practices na budovanie iSCSI dátových sietí.
  • iSCSI dátová sieť ja navrhovaná ako dvojvrstvová tvorená core a access vrstvami. Core vrstva agreguje a zabezpečuje konektivitu medzi výpočtovými centrami, ako aj konektivitu smerom na zdieľané služby. Access vrstva zabezpečuje konektivitu medzi výpočtovými blokmi stavebného bloku a im prislúchajúcim storage zdrojom a systémom pre zálohovania a obnovu dát.

 

Schéma ktorá znázorňuje KZC časť (oranžovým) pripojená do existujúceho perimetra eZdravia v lokalite Kopčianska

Schéma ktorá znázorňuje KZC časť spolu s novým perimetrom v lokalite Lazaretská

4.9.4       Využívanie služieb z katalógu  služieb vládneho cloudu

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • popísať navrhované riešenia využívania služieb vládneho cloudu  (uvedené v tabuľkách nižšie) a uviesť parametre požadovaných prostredí:
  • Vývojové (v zmysle požadovaného sizingu uvedeného v tabuľkách nižšie)
  • Testovacie (v minimálnom možnom sizingu uvedeného v tabuľkách nižšie) – určené pre testy nových modulov, úprav, zmenových požiadaviek a retesty na úrovni upgrade‑ov (nie pre záťažové testovanie).
  • Produkčné (v zmysle požadovaného sizingu uvedeného v tabuľkách nižšie)
  • určiť v štruktúrovanej podobe (tabuľka č.21) množstvo požadovaných zdrojov projektu, vyskladaním virtuálnych serverov zo šablón zverejnených na stránke https://sk.cloud v sekcii “Katalóg služieb - Aktuálne ponúkané šablóny VM”

Poznámka:

V súlade s NKIVS by technologická architektúra mala byť založená na cloudových službách. V rámci verejného obstarávania je potrebné potenciálneho uchádzača o zákazku požiadať o návrh technologickej infraštruktúry potrebnej pre implementáciu a prevádzku navrhovaného riešenia. Dodávateľ by pre svoj návrh technologického prostredia mal využiť hlavne cloudové služby vládneho cloudu alebo služby uvedené v katalógu služieb, ktoré prešli procesom klasifikácie, hodnotenia, registrácie a zaradenia do katalógu služieb zverejnenom na stránke MIRRI:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb/index.html

 

Prostredie

Služba z katalógu cloudových služieb pre zriadenie výpočtového uzla 

 

Požadované kapacitné parametre cloudovej služby (napr. objem a typ diskového prisetoru, pamäť, procesorový výkon)

Dátový priestor (GB)

Tier diskového priestoru

Počet vCPU

RAM (GB)

Vývojové

 

 

 

 

 

Testovacie

 

 

 

 

 

Produkčné

 

 

 

 

 

                Tabuľka č.21 Prehľad požiadaviek na výpočtové kapacity prevádzkových prostredí vo vládnom cloude – budúci stav

  • určiť v štruktúrovanej podobe (tabuľka č.22) ďalšie služby potrebné na prevádzku projektu podľa katalógu cloudových služieb. Tabuľku si treba prispôsobiť, aby čo najlepšie odpovedala aktuálnym podmienkam zadania a návrhu riešenia.

ID

Ďalšie služby potrebné na prevádzku projektu z katalógu služieb vládneho cloudu

(stručný popis / názov)

Hodnoty

1.

Doplň názov a stručný popis

 

2.

Doplň názov a stručný popis

 

3.

Doplň názov a stručný popis

 

Tabuľka č.22 Ďalšie doplnkové služby z katalógu cloudových služieb – budúci stav

Poznámka:

Požiadavky na služby vládneho cloudu odporúčame mať ešte pred vyhlásením VO odkomunikované s prevádzkovateľom vládneho cloudu (MV SR) v súlade s postupom zverejneným na webovom sídle https://sk.cloud v sekcii “Postup a hlavné kroky pre vytvorenie projektu vo Vládnom cloude” alebo https://www.sk.cloud/data/Postup_a_hlavne_kroky_pre_vytvorenie_projektu_vo_Vladnom_cloude.pdf.

4.9.5       Jazyková lokalizácia

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť požiadavky na jazykovú lokalizáciu riešenia TO BE stavu.

 

 

4.10   Bezpečnostná architektúra

 

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • uviesť popis AS IS stavu z pohľadu súčasného riešenia bezpečnostnej architektúry.

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť popis TO BE stavu riešenia bezpečnostnej architektúry  (+ popis alternatív)
  • uviesť súlad navrhovanej bezpečnostnej architektúry s dotknutými právnymi normami a zároveň s technickými normami, ktoré stanovujú úroveň potrebnej bezpečnosti IS, pre manipuláciu so samotnými dátami, alebo technické/technologické/personálne zabezpečenie samotnej výpočtovej techniky/HW vybavenia. Ide najmä o:
  • Zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe
  • Zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti
  • Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre
  • vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
  • vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
  • vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
  • Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Stručne popísať postupy na dosiahnutie potrebnej úrovne bezpečnosti a spôsob zabezpečenia aktív projektu na jednotlivých vrstvách architektúry (dôvernosť, dostupnosť a integrita).
  • Doplniť požiadavky na používateľské role a správu aplikácie
    • Interní používatelia (pracovníci ABC – administrácia , správa, podpora)
    • Externí používatelia (zákazníci, partneri tretie strany).

 

5.     ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • Uviesť v tabuľke č.23 sumárny prehľad všetkých projektov a programov, ktoré sú v štádiu vývoja a v korelácii s pripravovaným projektom.

 

Stakeholder

Kód projektu

(z MetaIS)

Názov projektu

Termín ukončenia projektu

Popis závislosti

Napr. MIRRI SR

Projekt XY

Projekt_1234

04/2021

Vyplniť

Tabuľka č. 23 Prehľad projektov, ktoré sú v štádiu vývoja a v korelácii s pripravovaným projektom

 

V popise závislostí per budovaný/rozvíjaný ISVS zohľadnite:

  • Požiadavky pre časť „Napojenie na API Gateway“ (volanie backendových služieb výlučne cez API Gateway, jednotné pripojenie a interakcia prístupových miest, frontendov cez ISVS prevádzkovateľa NASES).

 

6.     ZDROJOVÉ KÓDY

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • doplniť požiadavky na zdrojové kódy (napr. zo vzorovej zmluvy). Aké druhy, formy a štruktúry zdrojových kódov požadujte odovzdať. Stručne popíšte aj spôsob ich preberania, periodicitu (pri akých míľnikoch) a spôsob archivácie.
  • doplniť pravidlá pre preberanie, správu a archiváciu zdrojových kódov a tieto pravidlá následne preniesť do ZoD/SLA. po uzatvorení zmluvy s dodávateľom riešenia – zohľadniť ich aj v PIDe
  • Doporučujeme naviazať preberanie/odovzdávanie zdrojových kódov na fakturačné míľniky.

 

Upozorňujeme: navrhnite spôsob, ako predísť „Vendor lock-in“ = t.j. dodávané riešenie musí byť v súlade so Zákonom o ITVS (ktorý „vendor lock-in“ nepovoľuje). Následne ustanovenia predchádzaniu vendor-lockinu musia byť zahrnuté aj v ZoD a SLA.

 

Dôležité usmernenie pre oblasť zdrojových kódov:

7.     PREVÁDZKA A ÚDRŽBA

 

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

  • doplniť popis AS IS stavu zabezpečenia prevádzky a údržby - popísať AS IS stav podpory prevádzky a úroveň poskytovania služieb (SLA).

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • doplniť popis TO BE stavu zabezpečenia prevádzky a údržby - popísať TO BE stav podpory prevádzky a úroveň poskytovania služieb (SLA).
  • uveďte prehľad všetkých predpokladaných požiadaviek na prevádzku a údržbu cieľového riešenia.

 

7.1      Prevádzkové požiadavky

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • uviesť popis L1 úrovne – požiadavky / očakávania
  • uviesť popis L2 úrovne – požiadavky / očakávania
  • uviesť popis L3 úrovne – požiadavky / očakávania
  • štandardný čas podpory, čas/rýchlosť odstraňovania vád, dostupnosť systému, zálohovanie, plán obnovy systému, atď.
  • požadované SLA na služby systémovej a aplikačnej podpory – servisné služby vzťahujúce sa na produkčné a testovacie prostredie IS.

7.1.1       Úrovne podpory používateľov:

 

Help Desk  bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

 

  • L1 podpory IS (Level 1, priamy kontakt zákazníka) - jednotný kontaktný bod verejného obstarávateľa – IS Solution manager, ktorý je v správe verejného obstarávateľa a v prípade jeho nedostupnosti Centrum podpory používateľov (zabezpečuje prevádzkovateľ IS a DataCentrum).

 

  • L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS – verejný obstarávateľ).

 

  • L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).

 

Definícia:

 

  • Podpora L1 (podpora 1. stupňa) - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.

 

  • Podpora L2 (podpora 2. stupňa) – riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.

 

  • Podpora L3 (podpora 3. stupňa) - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobťiažnejších Hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov.

 

Pre služby sú definované takéto SLA:

 

  • Help Desk je dostupný cez IS Solution manager a pre vybrané skupiny užívateľov cez telefón a email, incidenty sú evidované v IS Solution manager,
  • Dostupnosť L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní),

 

Riešenie incidentov – SLA parametre

 

Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou  dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

 

  • Označenie naliehavosti incidentu:

Označenie naliehavosti incidentu

Závažnosť  incidentu

Popis naliehavosti incidentu

A

Kritická

Kritické chyby, ktoré spôsobia úplné zlyhanie systému ako celku a nie je možné používať ani jednu jeho časť, nie je možné poskytnúť požadovaný výstup z IS.

B

Vysoká

Chyby a nedostatky, ktoré zapríčinia čiastočné zlyhanie systému a neumožňuje používať časť systému.

C

Stredná

Chyby a nedostatky, ktoré spôsobia čiastočné obmedzenia používania systému.

D

Nízka

Kozmetické a drobné chyby.

 

možný dopad:

 

Označenie závažnosti incidentu

 

Dopad

Popis dopadu

1

katastrofický

katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo strata dát,

2

značný

značný dopad alebo strata dát

3

malý

malý dopad alebo strata dát

 

  • Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

 

Matica priority incidentov

Dopad

Katastrofický - 1

Značný - 2

Malý - 3

Naliehavosť

Kritická - A

1

2

3

Vysoká - B

2

3

3

Stredná - C

2

3

4

Nízka - D

3

4

4

 

Vyžadované reakčné doby:

 

Označenie priority incidentu

Reakčná doba(1) od nahlásenia incidentu po začiatok riešenia incidentu

Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu (DKVI) (2)

Spoľahlivosť (3)

(počet incidentov za mesiac)

1

0,5 hod.

4  hodín

1

2

1 hod.

12 hodín

2

3

1 hod.

24 hodín

10

4

1 hod.

Vyriešené a nasadené v rámci plánovaných releasov

 

  • (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

 

  • (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

 

  • (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

 

  • (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia
  1. Majú prioritu 3 a nižšiu
  2. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia
  3. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

 

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

  • Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
  • Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

 

7.2      Požadovaná dostupnosť IS:

 

Popis

Parameter

Poznámka

Prevádzkové hodiny

12 hodín

od 6:00 hod. - do 18:00 hod. počas pracovných dní

Servisné okno

10 hodín

od 19:00 hod. - do 5:00 hod. počas pracovných dní

24 hodín

od 00:00 hod. - 23:59 hod. počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov

Servis a údržba sa bude realizovať mimo pracovného času.

Dostupnosť produkčného prostredia IS

98,5%

·          98,5% z 24/7/365  t.j. max ročný výpadok je 66 hod.

·          Maximálny mesačný výpadok je 5,5 hodiny.

·          Vždy sa za takúto dobu považuje čas od 0.00 hod. do 23.59 hod. počas pracovných dní v týždni.

·          Nedostupnosť IS sa počíta od nahlásenia incidentu Zákazníkom v čase dostupnosti podpory Poskytovateľa (t.j. nahlásenie incidentu na L3 v čase od 6:00 hod. - do 18:00 hod. počas pracovných dní).  Do dostupnosti IS nie sú započítavané servisné okná a plánované odstávky IS.

·          V prípade nedodržania dostupnosti IS bude každý ďalší začatý pracovný deň nedostupnosti braný ako deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu.

 

TEXT pre inšpiráciu – vyberte si pre vás potrebné

 

7.2.1       Dostupnosť (Availability)

 

Čo je Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť (Availability) znamená, že dáta alebo iné zariadenie sú prístupné v okamihu ich potreby. Vyjadruje sa v percentách dostupného času.

 

Dostupnosť (Availability) je pojem z oblasti riadenia bezpečnosti v organizácii. Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Orientačný zoznam dostupnosti je uvedený v tabuľke:

  • 90% dostupnosť znamená výpadok 36,5 dňa
  • 95% dostupnosť znamená výpadok 18,25 dňa
  • 98% dostupnosť znamená výpadok 7,30 dňa
  • 99% dostupnosť znamená výpadok 3,65 dňa
  • 99,5% dostupnosť znamená výpadok 1,83 dňa
  • 99,8% dostupnosť znamená výpadok 17,52 hodín
  • 99,9% (“tri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 8,76 hodín
  • 99,99% (“štyri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 52,6 minút
  • 99,999% (“päť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 5,26 minút
  • 99,9999% (“šesť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 31,5 sekúnd

 

Hoci je obvyklé uvádzať dostupnosť v percentách, presnejšie ukazovatele sú vyjadrením doby obnovenia systému a na množstvo dát, o ktoré môžeme prísť:

 

 

Riešenie dostupnosti v praxi: Nedostupnosť dát je jedným z rizík, ktorý môže postihnúť každú organizáciu. Dostupnosť je jedným s kľúčových požiadaviek na každý dôležitý informačný systém a vplyv na dostupnosť má mnoho faktorov, napríklad:

 

V prípade, že je časť softvér alebo infraštruktúra zabezpečovaná externe (napr. hosting, webhosting), prenáša sa zodpovednosť za dostupnosť týchto komponentov na dodávateľa. Potom je potrebné mať vhodným spôsobom ošetrenú úroveň dostupnosti, ktorú musí dodávateľ dodržať. Zvyčajne je dostupnosť súčasťou dohody o úrovni poskytovaných služieb (SLA).

7.2.2       RTO (Recovery Time Objective)

RTO (Recovery Time Objective) je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RTO vyjadruje množstvo času potrebné pre obnovenie dát a celého prevádzky nedostupného systému (softvér).

 

Recovery Time Objective (zvyčajne sa požíva skratka RTO) je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RTO vyjadruje množstvo času potrebné pre obnovenie dát a celej prevádzky nedostupného systému (softvér). Môže byť, v závislosti na použitej technológii, vyjadrené v sekundách, hodinách či dňoch.

 

Využitie RTO v praxi: Ukazovateľ RTO sa z pohľadu zákazníka využíva pre vyjadrenie doby pre obnovu dát. (napr. formou SLA). Na druhú stranu poskytovatelia dnes môžu voliť rôzne technológie zálohovanie, respektíve replikovanie dát a dobu obnovy dát znížiť až k nulovému výpadku. Existujúce technológie sa delia zhruba nasledovne:

 

  • Tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni
  • Asynchrónne replikácie dát - výpadok a obnova v poriadku sekúnd až minút
  • Synchrónny replikácie dát - nulový výpadok

7.2.3       RPO (Recovery Point Objective)

RPO (Recovery Point Objective) je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RPO vyjadruje, do akého stavu (bodu) v minulosti možno obnoviť dáta.

 

Recovery Point Objective (zvyčajne sa požíva skratka RPO) je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RPO vyjadruje, do akého stavu (bodu) v minulosti možno obnoviť dáta. Inými slovami množstvo dát, o ktoré môže organizácia prísť.

 

Využitie RPO v praxi: Ukazovateľ RPO sa z pohľadu zákazníka využíva pre vyjadrenie množstva obnoviteľných dát. (napr. formou SLA). Na druhú stranu poskytovatelia dnes môžu voliť rôzne technológie zálohovanie, respektíve replikovanie dát a bod obnovy dát znížiť až k nulovej strate. Existujúce technológie sa delia zhruba nasledovne:

 

  • Tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni
  • Asynchrónne replikácie dát - výpadok a obnova v poriadku sekúnd až minút, strata sa blíži k nule
  • Synchrónny replikácie dát - nulová strata

 

 

8.     POŽIADAVKY NA PERSONÁL

 

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • Doplniť požiadavky na projektové personálne zabezpečenie (projektové role a ich obsadenie)
  • Doplniť rámcové požiadavky na obsadenie TO BE procesu
  • Doplniť požiadavky potrebných školení a certifikátov.

 

Nasledujúci zoznam interného personálu bude potrebný na implementáciu projektu a prevádzku KZC

Sieťový administrátor             2

Systémový administrátor        2

Bezpečnostný administrátor   2

Solution architekt                   1

Devops inžinier                     3

Projektový manažér                2

Finančný kontroling                2

Nasledujúce externé zdroje bude potrebné pre implementáciu a podporu L3 KZC

Senior Solution Architekt                                        1

Architekt pre IT automatizáciu                               1

Architekt pre kontajnerovú platformu                     1

Technický expert pre kontajnerovú platformu       1

Technický špecialista pre automatizáciu                 1

Technický špecialista pre DevOps a DevSecOps    1

Technický špecialista pre zálohovanie                    1

Projektový Manažér                                                1

9.     IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • Posúdenie spôsobov nasadzovania jednotlivých prístupov v praxi

V zmysle Vyhlášky 85/20202 Zz o projektovom riadení je potrebné posúdiť spôsob realizácie projektu metódou waterfall, agile alebo ich kombináciou.

 

V zmysle vyhlášky 85/2020 Zz o projektovom riadení je možné pristupovať k realizácii projektu prostredníctvom čiastkových plnení, t.j. inkrementov, a to:

 

  • Inkrement musí obsahovať z realizačnej fázy projektu aspoň etapu Implementácia a Testovanie a Nasadenia do produkcie; je možné ho realizovať viacerými iteráciami v závislosti od charakteru projektu a každý doručený inkrement projektu je nasadený na produkčnom prostredí informačnej technológie a je možné začať s dokončovacou fázou projektu, alebo pokračovať ďalším inkrementom
  • Ak realizačná fáza veľkých projektov pozostáva z dodania jedného funkčného celku alebo dodania výlučne technických prostriedkov, objednávateľ v produkte P-03 Prístup k projektu – rámcový, I-03 Prístup k projektu - detailný a v I-02 BC/CBA, posúdi a vyhodnotí aj alternatívy rozdelenia na inkrementy na preukázanie ekonomickej nevýhodnosti alebo technických obmedzení rozdeliť projekt na inkrementy.

Poznámka: odporúčame, aby ste si VŠETKY TABUĽKOVÉ VSTUPY evidovali a spravovali v jednom centrálnom EXCELI – s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.

 

 

10.  PRÍLOHY

Doplniť vstupy v  INICIAČNEJ FÁZE:

  • V prípade potreby doplniť zoznam príloh

Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

  • Podľa §7, odsek 4 – Vyhlášky 85/2020 Z.z – je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového prístupu odbornou verejnosťou
  • Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
  • Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 85/2020 Zz.

 

Koniec dokumentu