PRÍSTUP K PROJEKTU

(Verzia dokumentu v1.01/07_2021)

Identifikovanie požiadaviek na technickú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 2

1.1       História zmien.. 2

1. ÚČEL DOKUMENTU.. 3
2. POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA.. 3
3. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU.. 4

4.1       Aktuálny stav biznis architektúry. 6

4.2       Budúci stav biznis architektúry. 7

4.2.1   Návrh procesu poskytovania informácií pre LIS.. 9

4.2.2   Návrh biznis architektúry pre U-Space.. 11

4.3       Aplikačná vrstva. 11

4.3.2   Rozsah informačných systémov.. 14

4.3.3   Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS). 17

4.3.4   Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS). 18

4.3.5   Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly.. 18

4.3.6   Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov  (IS CSRÚ). 18

4.3.7   Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ.. 19

4.3.8   Konzumovanie údajov z IS CSRU.. 19

4.4       Dátova vrstva. 19

4.4.1   Údaje v správe organizácie.. 19

4.4.2   Dátový rozsah projektu.. 20

4.4.3   Kvalita a čistenie údajov.. 21

4.5       Referenčné údaje. 22

4.5.1   Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné.. 22

4.5.2   Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CSRU   22

4.6       Otvorené údaje. 22

4.7       Analytické údaje. 23

4.8       Moje údaje. 23

4.9       Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 23

4.10    Technologická vrstva. 24

4.10.1 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky.. 24

4.10.2 Návrh riešenia technologickej architektúry.. 25

4.10.3 Využívanie služieb z katalógu  služieb vládneho cloudu.. 26

4.10.4 Jazyková lokalizácia.. 26

4.11    Bezpečnostná architektúra. 26

1. ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY.. 27
2. ZDROJOVÉ KÓDY.. 28
3. PREVÁDZKA A ÚDRŽBA.. 28

7.1       Úrovne podpory používateľov. 28

7.2       Požadovaná dostupnosť IS:. 30

1. POŽIADAVKY NA PERSONÁL.. 31
2. IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU.. 31
3. PRÍLOHY.. 31

1.   POPIS ZMIEN DOKUMENTU

1.1     História zmien

2.   ÚČEL DOKUMENTU

V súlade s vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov je dokument „Prístup k projektu“ pre prípravnú fázu určený na rozpracovanie informácií k projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, alokovaní rozpočtu, ľudských zdrojov a prechode do iniciačnej fázy.

Dokument popisuje nasledovné oblasti:

3.   POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

Navrhované riešením je vybudovanie Informačného systému na poskytovanie leteckej informačnej služby, služieb CIS a služieb U-space ako Integrovaného informačného systému na poskytovanie leteckých informácií (ďalej len „systém IIS PLI“), rozdeleného do dvoch základných modulov.

1. Modul LIS pokrývajúci problematiku leteckých údajov a leteckých informácií a
2. Modul U-space pokrývajúci komplexnú problematiku v oblasti riadenia prevádzky bezpilotných lietadiel[1] a bezpilotných leteckých systémov[2] (ďalej spoločne len „UAS“).

Modul LIS má zabezpečiť integrované poskytovanie leteckých údajov[3] a leteckých informácií[4] v súlade s požiadavkami príslušných právne záväzných aktov Európskej únie spolu s ďalšími informáciami v oblasti bezpilotných lietadiel[5] a bezpilotných leteckých systémov[6] (ďalej spoločne len „UAS“) dôležitých pre civilné letectvo, príslušných vzdušných priestorov, vyhlásených zákazov alebo obmedzení,[7] alebo iných informácií súvisiacich s civilným letectvom a prevádzkou štátnych lietadiel[8] v reálnom čase a v tam, kde je to vhodné aj v mapovom podklade.

Modul LIS zároveň umožní integrované poskytovanie príslušných leteckých údajov a leteckých informácií pri zachovaní požadovanej kvality, čím prispeje k dosahovaniu vysokej úrovne bezpečnosti, zjednodušeniu niektorých procesov nielen v rámci civilného letectva, ale aj v rámci prevádzky štátnych lietadiel.

Modul LIS umožní v rámci jednotného systému zabezpečiť proces dodávania údajov od rôzneho spektra, nielen osôb činných v civilnom letectve, ale aj od iných pôvodcov, ktorých zoznam bude vedený príslušným orgánom štátnej správy, bude určený zodpovedný subjekt za spracovanie, odsúhlasenie a následné schválenie publikovania alebo zverejnenia príslušných leteckých údajov a leteckých informácií.

 Hlavným cieľom modulu U-space je vytvorenie základného prostriedku UTM v prostredí Slovenskej republiky s cieľom bezpečnej a efektívnej integrácie UAS do vzdušného priestoru Slovenskej republiky.Vytvorením tohto modulu vznikne systémové riešenie vo vlastníctve štátu, ktoré umožní komplexné zabezpečenie manažmentu prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky zohľadňujúc potreby jednotlivých orgánov štátu. Slovenská republika tak získa možnosť vytvárať zemepisné oblasti UAS[9] v jednotnom jedinečnom digitálnom formáte[10] na účely bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, ochrany súkromia alebo životného prostredia, v rámci ktorých môže prevádzku UAS obmedziť, zakázať, podrobiť určitým požiadavkám na ochranu životného prostredia, umožniť prístup len určitým triedam UAS, určovať vzdušný priestor U-space,[11] a to spôsobom vyžadovaným príslušnými právne záväznými aktmi Európskej únie. Modul U-space zároveň počíta so zabezpečením poskytovania spoločných informačných služieb[12] (ďalej len „služby CIS“) prostredníctvom jednotného poskytovateľa týchto služieb a poskytovania služieb U-space. Okrem naplnenia požiadaviek legislatívneho rámca EÚ[13] pre túto oblasť, toto riešenie pokrýva aj medzirezortné požiadavky manažmentu prevádzky UAS za účelom dosiahnutia rozvoju predmetnej oblasti pri dodržaní m. i. zásady bezpečnosti civilného letectva.

4.   ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené všetky eGov komponenty ako sú ISVS, AS, KS, ktoré sú výstupom projektu (sú budované). eGov komponenty z tejto tabuľky korešpondujú s architektúrou TO BE a sú evidované v METAIS, ktoré sú realizované projektom rozvoja projekt_1808     Vybudovanie integrovaného informačného systému na poskytovanie leteckých informácií.

4.1.1     Modul LIS:

4.1.2     Modul U-space:

4.2     Aktuálny stav biznis architektúry

Aktuálny stav biznis architektúry pre oblasť leteckých údajov a leteckých informácií poskytuje základné funkčnosti systému, ktoré sú poskytované ako služby prevádzkovateľom systému. V súčasnosti sa práca vykonáva prostredníctvom dvoch systémov, čo  možno z pohľadu používateľa považovať za nekomfortné a sťažuje to každodennú prácu pri procesoch tvorby a spracovania údajov ako aj samotného sprístupňovania údajov.

Proces vytvorenia alebo zmeny leteckého údaja alebo informácie, ktorý je nosným procesom v danej agende a bude optimalizovaný realizáciou projektu:

Grafické znázornenie predstavuje proces vytvorenia a zmeny leteckého údaja, ktorý prebieha v nasledujúcich krokoch:

1. Dodávateľ leteckých informácií identifikuje potrebné údaje na zaevidovanie;
2. Tieto údaje v spolupráci so zodpovedným útvarom pripraví v požadovanej podobe a identifikuje všetky potrebné kvalitatívne požiadavky na dané údaje;
3. Následne je možné údaje pripraviť do návrhu v úzkej spolupráci medzi jednotlivými stranami (či už internými kapacitami alebo využitím externých kapacít);
4. Takto spracovaný návrh je následne validovaný a verifikovaný voči požiadavkám, ktoré boli definované na začiatku procesu tvorby resp. sú záväzne stanovené postupmi rovnako internými kapacitami alebo využitím externých;
5. Validovaný a verifikovaný návrh je následne pripravený v štruktúre, ktoré je požadovaná systémom poskytovateľa leteckej informačnej služby;
6. Zodpovedná osoba prejde do systému poskytovateľa leteckej informačnej služby, kde validovaný a verifikovaný návrh zaeviduje, čo sa odohráva v separátnom systéme.

Obrázok č. 2 Model biznis architektúry

Vyššie uvedená vizualizácia predstavuje súčasný stav biznis architektúry.

Súčasná biznis architektúra pre UTM a U-SPACE neexistuje vzhľadom na fakt, že systém v Slovenskej republike nie je vybudovaný.

4.3     Budúci stav biznis architektúry

Biznis architektúra budúceho stavu reflektuje legislatívny zámer postavenia Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „MD SR“) a štátneho podniku Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, š. p., (ďalej len „LPS SR, š. p.“), ktorý je poskytovateľom leteckej informačnej služby a mal by spĺňať požiadavky ako národnej, tak aj nadnárodnej legislatívnej úpravy. Keďže sú súčasné funkcionality nakupované zo strany poskytovateľa týchto služieb, je potrebné tieto funkcionality nanovo vybudovať, a teda z pohľadu naplnenia biznis požiadaviek sú brané za novovzniknuté. Túto skutočnosť reflektuje aplikačná architektúra budúceho stavu, ktorá je následne popísaná.

Z „biznis“ hľadiska dôjde k zmene agend resp. biznis funkcionalít týkajúcich sa procesných úkonov spracovania samotných leteckých informácií, ako aj ich následne poskytovanie zainteresovaným subjektom na základe špecifických prístupových oprávnení.

Projektom budú vytvorené dva nové koncové moduly, ktoré budú slúžiť na:

• Modul LIS
  • Poskytovanie leteckých informácií - prostredníctvom služby bude možné na základe špecifických oprávnení pristupovať k leteckým údajom a leteckým informáciám;
  • Nahlasovanie chýb a nedostatkov v leteckých údajoch a leteckých informáciách - prostredníctvom služby bude umožnené nahlásenie chýb zo strany konzumentov, ale aj dodávateľom leteckých údajov a leteckých informácií;

• Modul U-Space:
  • Vytváranie a publikácia zemepisných oblastí UAS v jednotnom jedinečnom digitálnom formát (poskytovanie služieb v súlade s požiadavkami príslušných právne záväzných aktov Európskej únie);
  • Poskytovanie služieb CIS (poskytovanie služieb v súlade s požiadavkami príslušných právne záväzných aktov Európskej únie);
  • Poskytovanie služieb U-Space –(poskytovanie koordinačných služieb pre U-Space);
  • Poskytovanie služieb analýzy, vyhodnocovania, distribúcie informácií a dát od C-UAS poskytovateľov (poskytovanie služby analýzy, vyhodnocovanie a distribúcie dát od jednotlivých prevádzkovateľov C-UAS);

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné identifikačné údaje o koncových službách Modulu LIS:

• Tabuľka č. 1 Prehľad koncových služieb, ktoré budú výstupom projektu v časti Modul LIS

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné identifikačné údaje o koncových službách Modulu U-space:

Tabuľka č. 2 Prehľad koncových služieb, ktoré budú výstupom projektu v časti Modul U-space

4.3.1     Návrh procesu poskytovania informácií pre LIS

Grafické znázornenie predstavuje proces vytvorenia a zmeny leteckého údaja, ktorý bude po realizácii projektu prebiehať vo väčšej miere automatizovane s tým, že už samotné odosielanie správ poskytovateľovi leteckej informačnej služby bude prebiehať automatizovane a rovnako aj ostatné činnosti spojené s reportovaním leteckých informácií. Proces prebieha v nasledujúcich krokoch:

1. Dodávateľ leteckých údajov a leteckých informácií identifikuje potrebné údaje na zaevidovanie
2. Tieto údaje v spolupráci so zodpovedným útvarom pripraví v požadovanej podobe a identifikuje všetky potrebné kvalitatívne požiadavky na dané údaje
3. Následne je možné údaje pripraviť do návrhu v úzkej spolupráci medzi jednotlivými stranami (či už internými kapacitami alebo využitím externých kapacít)
4. Takto spracovaný návrh je následne validovaný a verifikovaný voči požiadavkám, ktoré boli definované na začiatku procesu tvorby resp. sú záväzne stanovené postupmi rovnako internými kapacitami alebo využitím externých
5. Validovaný a verifikovaný návrh je následne pripravený v štruktúre, ktoré je požadovaná systémom PAIS.
6. Zodpovedná osoba v rámci systému LIS validovaný a verifikovaný návrh odošle do systému PAIS poskytovateľa leteckej informačnej služby

Vyššie uvedená vizualizácia predstavuje budúci stav biznis architektúry na poskytovanie leteckej informačnej služby, ktorý je rozšírený o prístupové kanály a rovnako o nové koncové služby, ktoré vzniknú realizáciou projektu.

4.3.2     Návrh biznis architektúry U-Space

Nasledujúca schéma definuje biznis architektúru na zabezpečenie procesov U-SPACE:

4.4     Aplikačná vrstva

Aplikačná vrstva kopíruje biznis procesy a poskytuje im dostatočnú podporu na ich realizáciu. Na nasledujúcej schéme je znázornený koncept aplikačnej architektúry:

Obrázok č. 3 Model aplikačnej architektúry navrhovaného riešenia

4.4.1.1      Popis aplikačnej architektúry z pohľadu poskytovania leteckej informačnej služby:

V rámci aplikačnej architektúry sú navrhované nižšie uvedené komponenty, ktoré budú tvoriť systém IIS PLI:

• Portál LIS verejná časť – prostredníctvom tohto portálu sú poskytované jednotlivé údaje v rámci leteckej informačnej služby s tým, že sú dostupné pre kohokoľvek. Údaje je možné získavať priamo na portáli alebo si ich exportovať do podporovaných formátov.
• Portál LIS neverejná časť – ide o portál, kde je potrebné prihlásenie sa, s tým, že tento portál slúži ako na tvorbu údajov, ich schvaľovanie ako aj následné získavanie. Do portálu vstupujú subjekty na základe prístupových oprávaní vydaných relevantným subjektom.
• CORE LIS – ide o modul, prostredníctvom ktorého je poskytovaná letecká informačná služba.

Vyššie uvedené moduly sú podporované nasledovnými aplikačnými službami:

• Tvorba údajov pre LIS
• Konzumovanie údajov zo systémov pôvodcov
• Konzumovanie údajov z IS CSR
• Schvaľovanie a verifikácia údajov pre LIS
• Tvorba produktov pre LIS
• Zverejňovanie a poskytovanie údajov

Tieto služby napĺňajú procesný model tvorby údajov pre LIS.

V rámci aplikačnej architektúry sú zamýšľané aj integrácie na nasledovné systémy:

• EAD (cez modul PAMS) – je centralizovaná referenčná databáza leteckých informácií so zaručenou kvalitou pre používateľov vzdušného priestoru a integrované riešenie leteckej informačnej služby pre poskytovateľov služieb, ktoré poskytujú členské štáty Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky.
• IBAF (Pre-Flight briefing) – ide o systém na predletový brífing
• Systémy pôvodcov informácií – ide o systémy pôvodcov údajov, ktoré budú integrované pre potreby importu podkladových materiálov pre leteckú informačnú službu
• Systémy konzumentov informácií – ide o systémy konzumentov, ktoré budú integrovateľné na odoberanie a konzumovanie údajov z o systému IIS PLI
• LARA – je online systém na vytváranie reportov na úrovni Európskej únie
• IS CSRU – jedná sa o integráciu pre potreby konzumovania údajov o PO a FO

4.4.1.2      Popis aplikačnej architektúry z pohľadu U-SPACE

V tejto časti sú popísané základné komponenty pre modul U-Space, ktorý je súčasťou celého systému IIS PLI a skladá sa z troch nasledovných pod-modulov:

1. Zemepisné oblasti UAS
2. CIS
3. USSP

Pod-Modul zemepisné oblasti UAS

Modul zemepisné oblasti tvorí samostatný pod-modul, ktorého hlavnou úlohou je umožnenie vytvárania a publikovania zemepisných oblastí UAS v jednotnom jedinečnom formáte stanovenom legislatívou EÚ. Samotný pod-modul umožňuje najmä nasledovné aplikačné služby:

• Podávanie žiadostí o vydanie a publikovanie stálych/dočasných zemepisných oblastí UAS určeným orgánom verejnej moci a ďalším zainteresovaným orgánom;
• Prijímanie, spracúvanie a distribúciu informácií a údajov potrebných na vydanie/publikovanie zemepisnej oblasti UAS;
• Tvorba zemepisných oblastí UAS;
• Vydávanie, zmena, zrušenie a publikácia zemepisných oblastí UAS v jednotnom jedinečnom formáte;
• Konzumácia údajov zo systémov orgánov verejnej moci/zainteresovaných subjektov, ktoré sú potrebné na vydávanie, zmenu, zrušenie a publikáciu zemepisných oblastí UAS;
• Viacstupňové schvaľovanie a verifikáciu, prípadne ak je na vydanie, zmenu, zrušenie a publikáciu zemepisných oblastí potrebný súhlas viacerých orgánov verejnej moci, pripadne iných zainteresovaných subjektov;

V rámci aplikačnej architektúry sú zamýšľané integrácie na nasledovné systémy:

• Systémy poskytovateľa leteckých navigačných služieb/leteckej informačnej služby;
• EAD;
• Systémy pôvodcov informácií potrebných na vytvorenie, zmenu alebo zrušenie zemepisnej oblasti UAS;
• Systémy konzumentov informácií, t. j. publikovaných zemepisných oblastí UAS.

Používateľmi pod-modulu sú najmä nasledovné subjekty:

• orgán verejnej moci, prípadne iná inštitúcia poverená určovaním zemepisných oblastí UAS;
• orgán verejnej moci, prípadne iná inštitúcia poverená publikovaním zemepisných oblastí UAS;
• Žiadatelia o určenie zemepisnej oblasti UAS;
• Pôvodcovia informácií;
• Konzumenti informácií.

Pod-modul CIS:

Poskytovateľ služieb CIS (CISP) je určený zodpovedným orgánom ako jediný poskytovateľ spoločných informačných služieb na výlučnom základe vo všetkých alebo niektorých vzdušných priestoroch U-space. Účelom CIS je vytvoriť technickú platformu a otvoriť jej rozhrania pre USSP a iné zainteresované strany tak, aby bolo zabezpečené prijímanie, distribúcia a výmena stanovených informácií a údajov.

Systémové riešenie CIS umožní prijímanie, distribúciu a výmenu legislatívou stanovených informácií a údajov nielen v rámci vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ale taktiež v rámci jednotlivých zemepisných oblastí UAS iných ako vzdušný priestor U-space.

Súčasťou budúcej aplikačnej architektúry je aj napojenie na výstupy prevádzkovateľov systémov proti nelegálnemu lietaniu s UAS, ktorými môžu byť súkromné osoby alebo verejné organizácie a inštitúcie s potrebou chrániť určité oblasti, alebo infraštruktúru, pred nelegálnymi letmi UAS. Na dosiahnutie komplexného a bezpečného systému riadenia UAS bude pro futuro nutná implementácia platforiem Counter-UAS (C-UAS) do novej aplikačnej architektúry.

V rámci aplikačnej architektúry sú zamýšľané integrácie na nasledovné systémy:

• Systémy poskytovateľ leteckých navigačných služieb/ leteckej informačnej služby;
• Systémy poskytovateľ leteckých navigačných služieb/ATSP týkajúce sa letovej prevádzky v riadenom vzdušnom priestore;
• Systémy poskytovateľ leteckých navigačných služieb/letovej informačnej služby (FIC) týkajúce sa letovej prevádzky v neriadenom vzdušnom priestore;
• meteorologické údaje;
• Register prevádzkovateľov UAS;
• EAD;
• Pod-modul zemepisné oblasti;
• antidronové systémy (C-UAS);
• Systémy konzumentov informácií, t. j. orgány verejnej moci prípadne iné zainteresované inštitúcie;
• Systémy konzumentov informácií, t. j. poskytovatelia služieb U-space (USSP);
• Údaje o všeobecnom letectve vykonávajúcom lety vo vzdušnom priestore U-space.

Používateľmi pod-modulu sú najmä nasledovné inštitúcie:

• Jednotný poskytovateľ služieb CIS;
• poskytovateľ letových prevádzkových služieb ako subjekt vykonávajúci dynamickú rekonfiguráciu vzdušného priestoru;
• poskytovateľ leteckých navigačných služieb/letovej informačnej služby (FIC) s cieľom výmeny informácií o letovej prevádzke/prevádzke UAS v neriadenej časti vzdušného priestoru;
• poskytovateľ leteckých navigačných služieb /leteckej informačnej služby s cieoľm vkladania a prijímania informácií a dát;
• orgány verejnej moci, pripadne iné inštitúcie za účelom vkladania a dát;
• poskytovatelia služieb U-space (USSP);
• Prevádzkovateľ registra prevádzkovateľov UAS;
• Prevádzkovatelia antidronových systémov;
• Iní pôvodcovia/konzumenti informácií;
• Všeobecné letectvo.

Pod-modul USSP

Poskytovateľ služieb U-space (USSP) poskytuje služby U-space prevádzkovateľom UAS poskytovaním rozhraní, prostredníctvom ktorých prevádzkovatelia UAS pristupujú aspoň k minimálnemu súboru služieb U-space. Poskytovatelia USSP sú prepojení s ďalšími účastníkmi (napr. poskytovateľov doplnkových dátových služieb pre prevádzkovateľov UAS) a zdieľajú letové zámery svojich príslušných prevádzkovateľov a koordinujú sa pri riešení svojich potenciálne konfliktných prevádzkach prostredníctvom služieb CIS.

Poskytovatelia doplnkových dátových služieb sú osoby, ktoré poskytujú údaje a služby s pridanou hodnotou pre poskytovateľov USSP na prípravu a prevádzku UAS. IdeIde napr. o poskytovateľov meteorologických informácií, tepelných máp hustoty obyvateľstva, informácií o polohe pozemnej infraštruktúry, mobilných alebo poisťovacích služieb.

Cieľom vytvorenia pod-modulu je vytvorenie systémového riešenia, ktoré Slovenskej republike umožní poskytovania povinných a členským štátom Európskej únie určiteľných služieb U-space v určených vzdušných priestoroch U-space. Systémové riešenie umožní taktiež poskytovanie jednej, alebo viacerých služieb U-space v zemepisnej oblasti UAS inej ako vzdušný priestor U-space s cieľom zabezpečenia bezpečnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

V rámci aplikačnej architektúry sú zamýšľané integrácie na nasledovné systémy:

• CISP/CIS;
• Systémy poskytovateľov doplnkových dátových služieb ako systémy pôvodcov služieb, informácií a údajov;

Používateľmi pod-modulu sú najmä nasledovné prevádzkovatelia, operátori a piloti UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky.

Na nasledujúcej schéme je grafické znázornenie celého ekosystému poskytovania služieb U-Space:

4.4.2     Rozsah informačných systémov

Tabuľka č. 3 Prehľad dotknutých informačných systémov v projekte – súčasný stav

Tabuľka č. 4 Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav

Tabuľka č. 5 Prehľad budovaných aplikačných služieb Modulu LIS – budúci stav

Tabuľka č. 6 Prehľad budovaných aplikačných služieb Modulu U-space – budúci stav

4.4.3     Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS)

Tabuľka č. 7 Prehľad integrácii ISVS na nadrezortné centrálne bloky – súčasný stav

4.4.4     Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS)

Irelevantné

Tabuľka č. 8 Prehľad integrácii ISVS na podporné spoločné bloky (SaaS) – budúci stav

4.4.5     Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly

Irelevantné

Tabuľka č. 9 Prehľad integrácii ISVS na spoločné moduly – budúci stav

4.4.6     Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov  (IS CSRÚ)

Tabuľka č. 10 Prehľad integračných väzieb medzi ISVS a IS CSRÚ – budúci stav

4.4.7     Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Nebudú poskytované údaje

Tabuľka č. 11 Prehľad ISVS a objektov evidencie poskytovaných do IS CSRÚ – budúci stav

4.4.8     Konzumovanie údajov z IS CSRU

Tabuľka č. 12 Prehľad ISVS a objektov evidencie konzumovaných z IS CSRÚ – budúci stav

4.5     Dátová vrstva

Projekt bude budovaný v zmysle nárokov na budovanie manažmentu údajov vo verejnej správy. Budú implementované procesy, aby bola zabezpečená dostatočná kvalita údajov. Procesy manažmentu údajov budú zabezpečené nasledovnými biznis procesmi:

Jedná sa nasledovné procesy:

• Manažment kvality údajov
• Profilovanie dát
• Riešenie dátovej kvality
  • Vylučovanie dát
  • Prijať dáta s chybami,
  • Oprava dát
  • Vložením prednastavenej hodnoty
• Integrácia údajov
• Obohacovanie dát

4.5.1     Údaje v správe organizácie

Na nasledujúcej schéme sú identifikované údaje, ktoré sú predmetom projektu:

4.5.2     Dátový rozsah projektu

V nasledujúcej tabuľke sú identifikované jednotlivé objekty evidencie a ich popis

Tabuľka č. 13 Prehľad objektov evidencie v jednotlivých ISVS/registroch  súvisiace s projektom – budúci stav

4.5.3     Kvalita a čistenie údajov

4.5.3.1      Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

Tabuľka č. 14 Kategorizácia objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality – budúci stav

4.5.3.2      Role a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

Tabuľka č. 15 Prehľad rolí a personálneho zabezpečenia pre riadenie dátovej kvality

4.6     Referenčné údaje

Projekt negeneruje referenčné údaje

4.6.1     Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné

Projektom nebudú vytvorené údaje, ktoré by bolo možné vyhlásiť za referenčné.

4.6.2     Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CSRU

Tabuľka č. 16 Prehľad konzumovaných/poskytovaných referenčných údajov – budúci stav

4.7     Otvorené údaje

Modul LIS

Projekt sám o sebe generuje údaje ktoré sú verejne dostupné. Všetky údaje, ktoré sú v súčasnosti produkované sú zverejnené na nasledujúcom portály - https://aim.lps.sk/web/   

Pre získanie prehľadu o všetkých informáciách je potrebné prihlásenie sa do portálu. Kvality údajov sa riadi osobitnými predpismi, pričom údaje nebudú publikované podľa otvorených údajov, ktoré sú definované v strategických prioritách v oblasti údajov.

Modul U-space

Výstup bude produkcia rozličných kategórií údajov, medzi ktoré budú patriť aj údaje, ktoré budú verejne dostupné. Ide najmä o údaje o zemepisných oblastiach UAS, ako aj údaje o jednotlivých určených vzdušných priestoroch U-space.

Tabuľka č. 17 Prehľad otvorených údajov – budúci stav

4.8     Analytické údaje

Projekt negeneruje analytické údaje

Tabuľka č. 18 Prehľad sprístupnených dátových zdrojov určených na analytické účely – budúci stav

4.9     Moje údaje

Projekt negeneruje údaje pre službu Moje údaje

Tabuľka č. 19 Prehľad údajov identifikovaných pre službu „moje údaje“ – budúci stav

4.10   Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Z pohľadu prehľadu údajov je postačujúca tabuľka č. 11, vzhľadom na fakt, že nie sú kategorizované podľa nižšie uvedených princípov.

Tabuľka č. 20 Kategorizácia údajov z pohľadu ich využiteľnosti (účelu)  - budúci stav

4.11   Technologická vrstva

V tejto časti je popísaný návrh technologického riešenia.

4.11.1   Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky

Požiadavky predstavujú všeobecné požiadavky, ktoré budú v rámci procesov VO spresňované, aby bolo možné pripraviť reálnu technologickú vrstvu na implementáciu a prevádzku riešenia.

V nasledujúcej tabuľke je uvedené predpokladané vyťaženie systému:

Tabuľka č. 21 Prehľad vybraných kapacitných a výkonových požiadaviek– budúci stav

4.11.2   Návrh riešenia technologickej architektúry

V rámci technologickej architektúry sa počíta s využitím IaaS služieb komunitného cloudu. Na nasledujúcej schéme je znázornená technologická architektúra potrebná pre navrhované riešenie:

4.11.3   Využívanie služieb z katalógu  služieb vládneho cloudu

Nebudú využívané

Tabuľka č. 22 Prehľad požiadaviek na výpočtové kapacity prevádzkových prostredí vo vládnom cloude – budúci stav

4.11.4   Jazyková lokalizácia

Slovenský jazyk a anglický jazyk.

4.12   Bezpečnostná architektúra

Prevádzka riešenia bude realizovaná v rámci komunitného cloudu, ktorý je kontinuálne aktualizovaný proti najnovším bezpečnostným hrozbám. Súčasťou riešenia vládneho cloudu je aj viacero bezpečnostných nástrojov zabezpečujúcich zvýšenú ochranu prevádzkovaných systémov. Cloudové prostredie využíva niekoľkoúrovňovú bezpečnostnú ochranu a analýzu zloženú z produktov (napr. Firewall, IPS, IDS, DDoS, SIEM, NBAD a ďalšie.).

Všetky rozhrania si budú vyžadovať pripojenie pomocou SSL. Zabezpečený bude monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti údajov na diskových poliach, logovanie prístupov a zmien, ako aj služba poskytovania bezpečnej prístupovej siete. V rámci samotného IS budú využívané analytické nástroje na monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti. V rámci IKT vybavenia bude zabezpečené nástroje na ochranu proti škodlivému softvéru. IKT vybavenie v rámci miest podpory bude využívať VPN prepojenie. Pred spustením IS do prevádzky budú v spolupráci s CSIRT.SK realizované penetračné testy.

Povinnosťou bude preukázať súlad so zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre úspešnú realizáciu projektu je potrebné zabezpečiť dodržanie pravidiel ustanovených vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov. Z hľadiska ochrany osobných údajov bude dátový manažment realizovaný v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Implementácia a prevádzka systému musí v oblasti bezpečnosti brať do úvahy aj zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bude vypracovaný bezpečnostný projekt rešpektujúci tieto pravidlá.

Projekt bude reflektovať aj nasledovnú legislatívu:

• zákon č. 95/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov
• zákon č. 69/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov
• zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú .v. EÚ L 119, 4.5.2016)
• zákon č. 18/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov

5.     ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY

Bez závislosti

Tabuľka č. 23 Prehľad projektov, ktoré sú v štádiu vývoja a v korelácii s pripravovaným projektom

6.     ZDROJOVÉ KÓDY

Súčasťou dodávky budú aj zdrojové kódy k vytvorenému riešeniu, pokiaľ to nevylučujú licenčné podmienky tretích osôb vo vzťahu k štandardným Softvérovým produktom, s komentármi a technickým popisom, a to pre prevádzkové a testovacie verzie počítačových programov, a práva na ich zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. a § 31 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z.

7.     PREVÁDZKA A ÚDRŽBA

Minimálne požiadavky na prevádzku systému:

• Miera dostupnosti - 24x7, dostupnosť 99%, doba odstránenia poruchy do 4 hodín
• Forma podpory: telefonická, email, ServiceDesk, podpora priamo na mieste,
• Riešenie redundancie technických prostriedkov: v závislosti od úrovne poskytovania služieb vládneho cloudu v čase nasadzovania projektu.

Spôsob prevádzky bude zabezpečený kombináciou viacerých zdrojov:

• Určený zamestnanci LPS SR, š. p.
• Prevádzku komunitného cloudu zabezpečuje MD SR
• Zhotoviteľ diela

7.1     Úrovne podpory používateľov

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

• prvú úroveň podpory (L1) bude zabezpečovať LPS SR, š. p.
• podpora druhej úrovne (L2) bude zabezpečovaná
  • dodávateľom,
  • Prevádzkovateľom komunitného cloudu pre incidenty týkajúce sa služieb vládneho cloudu(predovšetkým infraštruktúrne a technologické požiadavky),
• tretia úroveň podpory (L3), bude zabezpečovaná dodávateľsky,

Definícia podpory používateľov:

• Podpora L1 (podpora 1. stupňa) - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
• Podpora L2 (podpora 2. stupňa) – riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
• Podpora L3 (podpora 3. stupňa) - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobtiažnejších hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov.

Pre služby sú definované takéto SLA:

• Help Desk je dostupný cez IS Solution manager a pre vybrané skupiny užívateľov cez telefón a email, incidenty sú evidované v IS Solution manager,
• Dostupnosť L2 a L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní),

7.1.1.1      Riešenie incidentov – SLA parametre

Za incident je považovaná chyba IS, t. j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou  dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

možný dopad:

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

• (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.
• (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.
• (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.
• (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia:
  • Majú prioritu 3 a nižšiu
  • Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia
  • Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)
• Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

7.2     Požadovaná dostupnosť IS:

8.     POŽIADAVKY NA PERSONÁL

Viď. príslušná časť v Projektovom zámere

9.     IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU

Viď. časť Projektový zámer

10.  PRÍLOHY

Viď. časť Projektový zámer

[1] Podľa čl. 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v platnom znení „bezpilotné lietadlo je akékoľvek lietadlo prevádzkované autonómne alebo určené na samostatnú prevádzku alebo na pilotovanie na diaľku bez pilota na palube“.

[2] Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/947 v platnom znení bezpilotný letecký systém je bezpilotné lietadlo a vybavenie na jeho diaľkové ovládanie.

[3] Podľa bodu 9 prílohy I vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/373 v platnom znení „letecké údaje sú vyjadrenie leteckých faktov, koncepcií alebo pokynov formálnym spôsobom vhodným na komunikáciu, výklad alebo spracovanie“.

[4] Podľa bodu 13 prílohy I vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/373 v platnom znení „letecké informácie sú informácie, ktoré sú výsledkom zhromažďovania, analýzy a formátovania leteckých údajov“.

[5] Podľa čl. 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v platnom znení „bezpilotné lietadlo je akékoľvek lietadlo prevádzkované autonómne alebo určené na samostatnú prevádzku alebo na pilotovanie na diaľku bez pilota na palube“.

[6] Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/947 v platnom znení bezpilotný letecký systém je bezpilotné lietadlo a vybavenie na jeho diaľkové ovládanie.

[7] Podľa čl. 2 ods. 2 psím. c) nariadenia (ES) č. 2150/2005 „obmedzenie vzdušného priestoru znamená vymedzený vzdušný priestor, v ktorom môžu byť v určitých časoch rôznym spôsobom riadené činnosti nebezpečné pre let lietadla („nebezpečná oblasť“); alebo taký vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pevninou alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla obmedzený v súlade s určitými špecifickými podmienkami („obmedzená oblasť“); alebo vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pevninou alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla zakázaný („zakázaná oblasť“).“

[8] Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. „štátny lietadlom je lietadlo vo vojenských službách alebo v policajných službách“.

[9] Podľa článku 15 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 „pri určovaní zemepisných oblastí UAS z dôvodov bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, ochrany súkromia alebo životného prostredia môžu členské štáty:

1. a) zakázať určité alebo všetky prevádzky UAS, vyžadovať osobitné podmienky pre určité alebo všetky prevádzky UAS alebo požadovať predchádzajúce prevádzkové povolenie pre určité alebo všetky prevádzky UAS;
2. b) podrobiť prevádzky UAS konkrétnym environmentálnym normám;
3. c) umožniť prístup len pre určité triedy UAS;
4. d) umožniť prístup len pre UAS vybavené určitými technickými vlastnosťami, najmä systémami diaľkovej identifikácie alebo georeferenčnými výstražnými systémami.“

[10] Podľa článku 15 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 „Ak členské štáty podľa odseku 1 alebo 2 určia zemepisné oblasti UAS, na účely georeferenčnej informovanosti zabezpečia, aby sa informácie o zemepisných oblastiach UAS vrátane ich obdobia platnosti sprístupnili verejnosti v jednotnom jedinečnom digitálnom formáte.“

[11] Podľa článku 2 ods. 4 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) služba U-space „je služba využívajúca digitálne služby a automatické funkcie určená na podporu bezpečného, chráneného a efektívneho prístupu veľkého počtu UAS do vzdušného priestoru U-space.“

[12] Podľa článku 2 ods. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) spoločná informačná služba „je služba pozostávajúca zo šírenia statických a dynamických údajov s cieľom umožniť poskytovanie služieb U-space na účely manažmentu prevádzky bezpilotných lietadiel.“

[13] Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/947, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/664, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021 a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/666.