projekt_1948_Pristup_k_projektu_detailny
PRÍSTUP K PROJEKTU
(Verzia dokumentu v 1.02/16.09.2022)
Identifikovanie požiadaviek na technickú časť riešenia
Identifikácia projektu
Povinná osoba | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky |
Názov projektu | Štúdia uskutočniteľnosti Platforma IT zdrojov |
Zodpovedná osoba za projekt | Mgr. Jozef Toman |
Realizátor projektu | PricewaterhouseCoopers Advisory s.r.o. |
Vlastník projektu | Ing. Igor Hladík |
Schvaľovanie dokumentu
Položka | Meno a priezvisko | Organizácia | Pracovná pozícia | Dátum | Podpis |
Vypracoval |
|
|
|
|
|
OBSAH
1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU
1.1 História zmien
2. ÚČEL DOKUMENTU
2.1 Konvencie používané v dokumentoch – označovanie požiadaviek a požité skratky
2.1.1 Použité skratky
3. POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
4. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU
4.1 Biznis vrstva
4.1.1 AS IS stav Biznis architektúry
4.1.2 TO BE stav Biznis architektúry
Diagram č. 1 – Náhľad architektúry.
Tabuľka č.1- Prehľad koncových služieb, ktoré budú výstupom projektu.
Diagram č.2 - Model biznis architektúry.
Obrázok č.1 - Procesná mapa
4.2 Aplikačná vrstva
4.2.1 Rozsah informačných systémov
Tabuľka č.2 - Prehľad dotknutých informačných systémov v projekte – súčasný stav.
Tabuľka č. 3 - Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav.
Tabuľka č.4 - Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav.
Diagram č.3 - Model aplikačnej architektúry.
4.2.2 Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS)
Tabuľka č.5 - Prehľad integrácii ISVS na nadrezortné centrálne bloky – budúci stav.
4.2.3 Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS)
Tabuľka č.6 - Prehľad integrácii ISVS na podporné spoločné bloky (SaaS) – budúci stav.
4.2.4 Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly
Tabuľka č.7 - Prehľad integrácii ISVS na spoločné moduly – budúci stav.
4.2.5 Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ)
Tabuľka č.8 - Prehľad integračných väzieb medzi ISVS a IS CSRÚ – budúci stav.
4.2.6 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ
Tabuľka č.9 - Prehľad ISVS a objektov evidencie poskytovaných do IS CSRÚ – budúci stav.
4.2.7 Konzumovanie údajov z IS CSRÚ
Tabuľka č. 10 - Prehľad ISVS a objektov evidencie konzumovaných z IS CSRÚ – budúci stav.
4.3 Dátová vrstva
4.3.1 Údaje v správe organizácie
4.3.2 Dátový rozsah projektu
Tabuľka č.11 - Prehľad objektov evidencie v jednotlivých ISVS/registroch súvisiace s projektom – budúci stav.
4.3.3 Kvalita a čistenie údajov
4.3.3.1 Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality
Tabuľka č.12 - Kategorizácia objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality – budúci stav.
4.3.3.2 Role a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality
Tabuľka č.13 - Prehľad rolí a personálneho zabezpečenia pre riadenie dátovej kvality.
4.4 Referenčné údaje
4.4.1 Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné
Tabuľka č.14 - Prehľad identifikovaných referenčných údajov – budúci stav.
4.4.2 Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CSRU
Tabuľka č.15 - Prehľad konzumovaných/poskytovaných referenčných údajov – budúci stav.
4.5 Otvorené údaje
Tabuľka č.16 - Prehľad otvorených údajov – budúci stav.
4.6 Analytické údaje
Tabuľka č.17 - Prehľad sprístupnených dátových zdrojov určených na analytické účely – budúci stav.
4.7 Moje údaje
Tabuľka č.18 - Prehľad údajov identifikovaných pre službu „moje údaje" – budúci stav.
4.8 Prehľad jednotlivých kategórií údajov
Tabuľka č.19 - Kategorizácia údajov z pohľadu ich využiteľnosti (účelu) - budúci stav.
4.9 Technologická vrstva
4.9.1 Prehľad technologického stavu
4.9.2 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky
Tabuľka č.20 - Prehľad vybraných kapacitných a výkonových požiadaviek – budúci stav.
4.9.3 Návrh riešenia technologickej architektúry
4.9.4 Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu
Tabuľka č.21 - Prehľad požiadaviek na výpočtové kapacity prevádzkových prostredí vo vládnom cloude – budúci stav.
Tabuľka č.22 - Ďalšie doplnkové služby z katalógu cloudových služieb – budúci stav.
4.9.5 Jazyková lokalizácia
4.10 Bezpečnostná architektúra
5. ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY
Tabuľka č. - 23 Prehľad projektov, ktoré sú v štádiu vývoja a v korelácii s pripravovaným projektom
6. ZDROJOVÉ KÓDY
7. PREVÁDZKA A ÚDRŽBA
7.1 Prevádzkové požiadavky
7.1.1 Úrovne podpory používateľov:
7.2 Požadovaná dostupnosť IS:
7.2.1 Dostupnosť (Availability)
7.2.2 Recovery Time Objective (ďalej ako „RTO")
7.2.3 Recovery Point Objective (ďalej ako „RPO")
8. POŽIADAVKY NA PERSONÁL
9. IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU
Diagram č. - 4 Harmonogram projektu.
10. PRÍLOHY
POPIS ZMIEN DOKUMENTU
História zmien
Verzia | Dátum | Zmeny | Meno |
0.01 | 25.08.2022 | DRAFT prístupu k projektu Štúdia uskutočniteľnosti Platforma IT zdrojov. | PricewaterhouseCoopers Advisory s.r.o. |
1.00 | 31.08.2022 | Prístup k projektu Štúdia uskutočniteľnosti Platforma IT zdrojov. | PricewaterhouseCoopers Advisory s.r.o. |
1.01 | 16.09.2022 | Prístup k projektu Štúdia uskutočniteľnosti Platforma IT zdrojov. | PricewaterhouseCoopers Advisory s.r.o. |
1.02 | 16.09.2022 | Finálny prístup k projektu Štúdia uskutočniteľnosti Platforma IT zdrojov. | PricewaterhouseCoopers Advisory s.r.o. |
ÚČEL DOKUMENTU
V súlade s Vyhláškou 85/2020 Z.z. o riadení projektov - je dokument Prístup k projektu pre iniciačnú fázu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu z pohľadu budúceho stavu a navrhovaného riešenia.
Konvencie používané v dokumentoch – označovanie požiadaviek a požité skratky
Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné, nefunkčné a technické. Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť v závislosti od potrieb projektu, napríklad:
Architektúrne požiadavky používajú konvenciu:
A_AB_Oxx
- A– architektúrna požiadavka
- AB– označenie systému (ak existuje členenie; môže byť vypustené)
- O – označenie požiadavky
- xx– číslo požiadavky
Procesné požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
P_ABXY_Rxx
- P – procesná požiadavka
- AB– označenie procesu
- XY – číslo podprocesu
- R – označenie požiadavky
- xx– číslo požiadavky
Reportingové požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
R_nn_Rxx
- R– reportingová požiadavka
- nn – číslo reportu
- R – označenie požiadavky
- xx– číslo požiadavky
Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.
Použité skratky
ID | SKRATKA | POPIS |
1. | API | Application programming interface (aplikačno-programové rozhranie) |
2. | CAMP | Centrálna API Manažment Platforma |
3. | CES | Centrálny ekonomický systém |
4. | CRD | Centrálna rámcová dohoda |
5. | CSRÚ | Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov |
6. | DKS | Dokumentačný systém Fabasoft (správa registratúry) |
7. | DKVI | Doba konečného vyriešenia incidentu |
8. | DM | Demand manažment (riadenie dopytu) |
9. | DNS | Dynamický nákupný systém |
10. | EKS | Elektronický kontraktačný systém |
11. | EPVO | Elektronická platforma verejného obstarávania |
12. | ET | Elektronické trhovisko |
13. | EÚ | Európska únia |
14. | EVO | IS Elektronického verejného obstarávania |
15. | GUI | Graphical user interface |
16. | HW | Hardvér |
17. | IaaS | Infrastructure as a Service (infraštruktúra ako služba) |
18. | IKT | Informačno-komunikačné technológie (organizácie) |
19. | IS | Informačný systém |
20. | IS EFA | Informačný systém elektronickej fakturácie |
21. | ISVS | Informačné systémy verejnej správy |
22. | IT | Informačné technológie |
23. | ITAM | IT Asset management (riadenie IT aktív) |
24. | MCA | Multikritériálna analýza |
25. | META IS 2.0 | Centrálny metainformačný systém verejnej správy |
26. | MF SR | Ministerstvo financií SR |
27. | MIRRI | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky |
28. | NKIVS | Národná koncepcia informatizácie verejnej správy |
29. | OVM | Orgán verejnej moci |
30. | PaaS | Platform as a Service (platforma ako služba) |
31. | PITZ | Platforma IT zdrojov |
32. | POO SR | Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky |
33. | RPO | Recovery Point Objective (ukazovateľ dostupnosti dát) |
34. | RTO | Recovery Time Objective (čas potrebný na obnovenie dát) |
35. | SaaS | Software as a Service (software ako služba) |
36. | SLA | Service Level Agreement (dohoda/zmluva o parametroch poskytovania služby) |
37. | SR | Slovenská republika |
38. | SW | Softvér |
39. | ŠS | Štátna správa |
40. | ÚVO | Úrad pre verejné obstarávanie |
41. | ÚHP | Útvar hodnoty za peniaze |
42. | VM | Vendor manažment (manažment dodávateľov) |
43. | VO | Verejné obstarávanie |
44. | VS | Verejná správa |
45. | V/D | Vendor/dodávateľ |
POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
Jedným z nástrojov pre zlepšenie riadenia požiadaviek a nákladov na informačné technológie (ďalej ako „IT") v rámci informačných systémov verejnej správy (ďalej ako „ISVS") je riadenie objednávania IT zdrojov na základe sledovania dopytu a dostupnosti ich zdrojov. IT zdroje majú byť zaobstarávané s dôrazom na čo najefektívnejšie vynakladanie finančných prostriedkov. Riadenie centrálneho verejného obstarávania (ďalej ako „VO") IT zdrojov je prierezovou témou, ktorá je súčasťou riadenia zdrojov a predstavuje zásadný element pre oblasť „lepšie služby" a „digitálna transformácia" ako aj „riadenie („governance") IT". Účelom riadenia centrálneho VO IT nie sú procesné aspekty VO ani zmena procesov v rámci kompetencie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej ako „ÚVO"). V rámci centralizácie nákupu IT zdrojov hovoríme o koncepte nákupu softvéru (ďalej ako „SW"), cloudových služieb, oblasti personálnych kapacít (IT rolí) a hardvéru (ďalej ako „HW").
Cieľom Platformy IT zdrojov (ďalej ako „PITZ") je identifikovať najlepšie vhodné a ekonomicky udržateľné riešenie pre nákup IT zdrojov pre subjekty štátnej správy (ďalej ako „ŠS") a verejnej správy (ďalej ako „VS") v zmysle Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (ďalej ako „POO SR"). Reformou budú zavedené nástroje a politika pre nový spôsob prípravných procesov VO a využívania IT zdrojov, odborných kapacít a využívania cloudových služieb. Samostatný modul Katalógu služieb vládneho cloudu bude neoddeliteľnou súčasťou PITZ. Vývoj a implementácia modulu Katalógu služieb vládneho cloudu bude financovaný z POO.
Jednou z plánovaných reforiem v oblasti eGovernmentu, ktorá je zadefinovaná v POO SR, je zavedenie lepšieho managementu IT zdrojov. Primárnym cieľom tejto reformy je:
- optimalizovať resp. znižovať náklady na IT v ŠS a VS;
- umožniť efektívnejšiu prípravu, implementáciu a riadenie projektov IT v ŠS a VS vo forme centralizácie procesov obstarania a managementu vybraných IT zdrojov.
V zmysle vyhodnotenia multikriteriálnej analýzy (ďalej ako „MCA") je posudzovaná a na implementáciu navrhovaná biznis alternatíva 1 PITZ - úplná implementácia všetkých komponentov, ktorá poskytne:
- vybudovanie Platformy pre centrálne obstarávanie IT zdrojov, ktoré bude prístupné pre všetky orgány verejnej moci (ďalej ako „OVM") v Slovenskej republike (ďalej ako „SR"). V platforme bude zohľadnená bezpečnosť informačných systémov (ďalej ako „IS"), požiadavky referenčnej architektúry, kvalita služieb, jej súčasťou bude katalóg IT zdrojov a
- zvýšenie efektívnosti zaobstarávania IT zdrojov (centralizácia, sprehľadnenie a sprístupnenie postupnosti procesov) prostredníctvom jednotnej a verejne dostupnej elektronickej platformy IT zdrojov (pre všetky nadlimitné, podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou) formou aktuálnych metodických usmernení a
- úsporu v EUR (úspory z rozsahu, prípadne vyplývajúce z dodatočných benefitov centralizácie ako napríklad hodnotové zámeny, presuny licencií medzi subjektami ŠS a VS) a
- skrátenie času potrebného na pokrytie potrieb v prípadne využitia centrálnych kontraktov (vrátane očakávaného zníženia administratívnej záťaže na strane jednotlivých organizácií ŠS a VS spojenej s procesom VO) a
- budovanie databázy znalostí na efektívne vyhodnocovanie údajov z procesu VO (v oblasti štandardizácie demand managementu (ďalej ako „DM") a vendor managementu (ďalej ako „VM") a tiež ako expertná podpora jednotlivých organizácií) a v neposlednom rade tiež automatické vyplnenie žiadosti prostredníctvom PITZ na konci prípravných procesov pred VO a následne doručenie predmetnej žiadosti do dokumentačného systému Fabasoft (ďalej ako „DKS") pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej ako „MIRRI")/Útvaru hodnoty za peniaze (ďalej ako „ÚHP").
V zmysle vybranej alternatívy v rámci navrhovaného riešenia vznikne jednotná a verejne dostupná elektronická PITZ podporujúca celý prípravný proces pred VO IT zdrojov. Riešenie teda podporí tieto procesné oblasti:
- dostatočná centralizácia manažovaných IT zdrojov a manažment zmlúv;
- riadenie a kontrola požiadaviek na IT zdroje v nadväznosti na čerpanie prostriedkov;
- dostatočný prístupu k relevantným informáciám ohľadom IT zdrojov;
- implementácia DM a VM;
- jednotnosť a efektívnosť realizácie prípravných procesov pred VO (Metodické usmernenia daných dodávateľov);
- efektívne a transparentné porovnávanie cien za rovnaké alebo obdobné IT zdroje;
- prehľad o plnení rámcových zmlúv vo vzťahu k IT zdrojom;
- jednotný katalóg IT zdrojov;
- integrácia medzi PITZ a Centrálnou API Manažment Platformou (ďalej ako „CAMP");
- integrácia medzi PITZ a Informačným systémom riadenia IT aktív (ďalej ako „ITAM", z anj. IT Asset Management);
- integrácia medzi PITZ a Centrálnym metainformačným systémom verejnej správy (ďalej ako „META IS 2.0");
- integrácia medzi Elektronickou platformou verejného obstarávania (ďalej ako "EPVO") a Centrálnym ekonomickým systémom (ďalej ako „CES")/informačným systémom elektronickej fakturácie (ďalej ako „IS EFA");
- integrácia medzi CES/IS EFA a ITAM;
- integrácia medzi PITZ a Ústredným portálom verejnej správy (ďalej ako „ÚPVS");
- presmerovania zákazníka (OVM) na platformu EPVO;
- doručovanie žiadostí z PITZ cez ÚPVS do DKS a po schválení zo strany MIRRI/ÚHP z DKS do ÚPVS.
Implementáciou PITZ sa zvýši kvalita nasledovných služieb pre OVM:
- Zjednodušenia prístupu k službám a produktom, ako aj zlepšenia prístupu k relevantným informáciám.
- Pochopenie potrieb a správania OVM zvyšuje spokojnosť a zlepšuje služby.
- Predpovedanie s vyššou presnosťou (forecasting): prediktívne analytické snahy optimalizujú rozhodnutia MIRRI a zlepšujú centrálne riadenie dodávateľského reťazca.
- Znížené náklady: vylepšené predpovedanie optimalizuje investície do zásob a môže minimalizovať úroveň bezpečnostných zásob.
- Vylepšenie existujúcich a uvedenie nových IT zdrojov: poskytnutie nových IT zdrojov na základe potrieb OVM a neustále vylepšovanie na základe spätnej väzby od OVM.
- Efektívnejšie plánovanie: dosiahnutie správnej rovnováhy medzi dopytom a ponukou a minimalizovanie prebytku pomocou spoľahlivých reportov.
- OVM po úspešnom absolvovaní prípravných procesov pred VO bude mať v PITZ automaticky vyplnenú žiadosť, ktorá bude následne doručená cez ÚPVS do DKS MIRRI/ÚHP. Následne po schválení / neschválení (žiadosťou o dopracovanie) žiadosti zo strany MIRRI/ÚHP bude vyjadrenie k predmetnej žiadosti doručené pre OVM do jeho schránky na ÚPVS.
ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU
Biznis vrstva
AS IS stav Biznis architektúry
Súčasný stav (AS IS) architektúry ako ani architektonický model neexistujú, z čoho vyplýva, že v súčasnosti komponenty PITZ nie sú vedené v žiadnom IT riešení. Nie sú centralizované, z čoho plynie neefektívnosť zaobstarávania IT zdrojov, vysoké náklady, neprimerane dlhé trvanie procesov VO ako aj neexistencia databázy znalostí na efektívne vyhodnocovanie údajov z procesov VO.
TO BE stav Biznis architektúry
Kompetencia PITZ je rozvinutá v Uznesení vlády Slovenskej republiky pod číslom 286/2019, na základe ktorého je MIRRI zodpovedné za koordináciu a systematický centralizovaný prístup k nákupu produktov a IT služieb súvisiacich so zabezpečením a rozvojom Informačno-komunikačnýh technológií (ďalej ako „IKT") s celkovým cieľom skrátiť čas a znížiť náklady na takýto rozvoj. Touto investíciou sa skráti trvanie vybavenia verejných služieb optimalizáciou a automatizáciou administratívnych postupov. V neposlednom rade projekt ku ktorému je táto dokumentácia vypracovaná, vychádza zo strategickej priority Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (ďalej ako „NKIVS"), kde sa uvádza „Dôraz bude kladený na zvýšenie dostupnosti a jednoduchosti poskytovaných elektronických služieb ŠS a VS, aby bolo možné kdekoľvek a jednoducho požiadať o služby ŠS a VS, uplatniť si svoje práva a vyriešiť základné životné situácie občanov SR ale aj Európskej únie (ďalej ako „EÚ")".
V NKIVS sa v kapitole „2.2 Transformácia architektúry verejnej správy" popisuje Biznis architektúra ako:
- Legislatívna podpora digitálnej transformácie organizácie, procesov a poskytovania služieb VS.
- Digitálna transformácia procesov využitím integrácie podporných ISVS a automatickej výmeny, spracovania informácií a automatickej prípravy rozhodnutí na základe dát. Zníženie podielu manuálnych aktivít a eliminácia závislosti od miestnej príslušnosti.
- Optimalizácia a racionalizácia funkcií a procesov vo verejnej správe využitím procesov a služieb, ktoré je možné vzhľadom na ich značnú zhodu a podobnosť realizovať jednotným spôsobom prostredníctvom spoločných stavebných blokov a riešení využívajúcich koncept BPaaS podporených vhodnou formou ISVS (spoločný modul alebo spoločný blok SaaS).
- Kooperácia pri správe jednotného informačného obsahu prezentovaného používateľom služieb VS.
- Kooperácia pri integrácii a realizácii komplexných služieb podľa životných situácií a ich zlepšovaní.
- Využívanie výsledkov monitoringu poskytovaných aplikačných služieb, aplikačne podporovaných procesov, zdrojov a okolia pre zlepšovanie biznis procesov, rozsahu a úrovne poskytovaných služieb.
- Využitie integrácií dát a aplikačných služieb pre digitálnu transformáciu procesov, ich automatizáciu a využitie dát na podporu rozhodovania.
- Využitie prístupu k dátam, rozhodnutiam a digitalizovaným dokumentom na realizáciu princípu 1-krát a dosť.
- Implementácia spoločných modulov a spoločných blokov ISVS pre podporu optimalizácie a racionalizácie funkcií a procesov vo verejnej správe.
- Nasadenie spoločne využívaných nástrojov na podporu medzirezortnej spolupráce a komunikácie.
- Jasne stanovená zodpovednosť (aj legislatívne) za správne fungovanie komponentov ITVS a nimi podporovaných procesov pre včasné zabezpečenie legislatívnych aktualizácií a riešenie incidentov.
- Spracovanie spätnej väzby pre vylepšovanie poskytovaných služieb.
Biznis architektúra vychádza zo základných cieľov projektového zámeru, ktorých spoločným prvkom je sprístupniť všetkým OVM PITZ, ktorou bude podporené efektívnejšie využívanie IT zdrojov, ktoré budú vopred centrálne obstarané (rámcový kontrakt) a používatelia budú kapacity dynamicky čerpať podľa potreby. Zníženie nákladov bude dosiahnuté vďaka zefektívneniu využívania nakúpených kapacít dynamickým prideľovaním a skrátením času vďaka centrálne obstaraným IT zdrojom. Zároveň bude zohľadňovať aktuálne a pripravované legislatívne rámce v oblasti eGOV na národnej, ako aj EÚ úrovni.
OVM, budú môcť využívať PITZ na nájdenie potrebných informácií a krokov postupností, pre prípravné procesy pred VO v oblasti SW, cloudových riešení, IT rolí a HW vybavenia pre ich súčasné ako aj budúce projekty.
Administrátor, MIRRI, bude využívať PITZ na zverejňovanie aktuálnych metodický usmernení, zverejňovanie katalógov ponúk/cien/zmlúv, komunikáciu s OVM a reporting (DM a VM).
Vendor/dodávateľ (ďalej ako „V/D") na základe centrálnych zmlúv zriadených s MIRRI budú na PITZ ponúkať svoje IT zdroje.
PITZ bude implementovaný formou webového rozhrania, ktoré bude pravidelne aktualizované a udržiavané zo strany MIRRI a ktorého súčasťou budú koncové služby:
- Prihlasovanie do Platformy IT zdrojov – KS umožní používateľovi prihlásenie sa do PITZ na základe prihlasovacích údajov ako má používateľ pridelené do META IS.
- Poskytovanie informácií ku žiadosti o IT zdroje – KS umožní komunikáciu medzi MIRRI a OVM ohľadom otázok používateľa pre všetky prípravné procesy uskutočňované v PITZ pred samotným VO.
- Presmerovanie na Elektronickú platformu verejného obstarávania na konkrétny Dynamický nákupný systém – KS po schválení žiadosti zo strany MIRRI/ÚHP používateľovi sprístupní tlačidlo pre presmerovanie na EPVO na konkrétny DNS.
- Výber IT zdrojov pre plánované centrálne VO – KS používateľovi sprístupní v PITZ kompletný katalóg pre uskutočnenie výberu IT zdrojov pre plánované centrálne VO.
- Poskytovanie metodických usmernení v oblasti IT zdrojov – KS používateľovi v PITZ sprístupní všetky metodické usmernenia z dielne MIRRI pre prípravné procesy pred VO v oblasti IT zdrojov.
- Vykonanie analýzy potrieb IT zdrojov – KS umožní používateľovi v PITZ vykonanie analýzy jeho potrieb IT zdrojov v prvom kroku prípravného procesu pred VO.
- Podávanie žiadostí o IT zdroje – KS používateľovi umožní podanie žiadosti na schvaľovací proces pre MIRRI/ÚHP priamo z PITZ.
- Sprístupnenie katalógov ponúk a cien IT zdrojov – KS používateľovi sprístupní v PITZ kompletné katalógy ponúk / cien od všetkých zazmluvnených Vendorov / dodávateľov v oblasti IT zdrojov.
- Sprístupnenie katalógov zmlúv IT zdrojov - KS používateľovi sprístupní v PITZ kompletné katalógy uzavretých zmlúv. Katalógy zmlúv budú pravidelne aktualizované zo strany MIRRI.
- Objednávanie softvérových licencií pre žiadosť o IT zdroje – KS používateľovi umožní v PITZ objednávanie SW licencií pre žiadosť o IT zdroje.
- Objednávanie cloudových služieb pre žiadosť o IT zdroje - KS používateľovi umožní v PITZ objednávanie cloudových služieb pre žiadosť o IT zdroje.
- Objednávanie IT rolí pre žiadosť o IT zdroje - KS používateľovi umožní v PITZ objednávanie IT rolí pre žiadosť o IT zdroje.
- Objednávanie hardvérových riešení pre žiadosť o IT zdroje - KS používateľovi umožní v PITZ objednávanie HW riešení pre žiadosť o IT zdroje.
- Demand manažment IT zdrojov – KS umožní MIRRI v PITZ vykonanie DM;
Vendor manažment IT zdrojov – KS umožní MIRRI v PITZ vykonanie VM.
Nasledujúci diagram znázorňuje návrh budúcej architektúry biznis služieb PITZ. Primárnym cieľom je vytvorenie webového rozhrania, prostredníctvom ktorého bude môcť OVM pristupovať k centrálne obstarávaným IT zdrojom.Diagram č. 1 – Náhľad architektúry.
Interné integrácie MIRRI:
CAMP bude centrálnym komponentom, prostredníctvom ktorého bude prebiehať v budúcnosti kompletná komunikácia v oblasti elektronických služieb štátu. Technologické prostriedky, ktoré platforma poskytne komerčnej sfére, budú k dispozícii aj samotným agendovým ISVS. Zlepší sa tak integrácia systémov na úrovni Application programming interface (ďalej ako „API") a to nielen pre existujúce IS, ale aj pre nové aplikácie v budúcnosti. Papierové podania a „poloautomatický" prenos údajov exportom a importom elektronických súborov medzi zdrojovým a cieľovým IS bude nahradený plnoautomatickým riešením bez potreby manuálneho zásahu do procesu.
META IS 2.0 je najmä evidenčným portálom, ktorý obsahuje údaje a správu životného cyklu údajov o službách, IS, číselníkoch, referenčných registroch a referencovateľných identifikátoroch, licenciách ako aj ďalších komponentoch eGovernmentu v SR. Účelom systému je správnosť, kompletnosť a dostupnosť aktuálnych informácií. PITZ bude z META IS 2.0 získavať autentifikačné a autorizačné údaje o používateľoch (OVM).
ITAM bude riešiť nedostatky súčasného stavu, umožňovať zber presných a aktuálnych informácií o aktívach IT jednotlivých OVM, čím sa budú vytvárať predpoklady pre následnú optimalizáciu správy a zefektívnenie vynakladania finančných prostriedkov na aktíva IT v rámci ŠS a VS. Cez ITAM budú do PITZ tiež doručované položkovité faktúry z CES/IS EFA z ukončených a zrealizovaných VO pre potreby reportingu (DM a VM).
DKS, je určený pre automatizovanú správu registratúry, obeh spisov a záznamov v rámci organizácie a administratívnych procesov MIRRI. Slúži na automatizovaný výber a odoslanie podaní z eDesk schránky MIRRI s pripojením systémovej pečate MIRRI a časovej pečiatky. Do DKS budú MIRRI doručované žiadosti z PITZ a následne po schválení/neschválení (žiadosťou o dopracovanie) žiadosti zo strany MIRRI/ÚHP bude vyjadrenie k predmetnej žiadosti doručené pre OVM do jeho schránky na ÚPVS.
Spoločné moduly:
ÚPVS zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám ŠS a VS. ÚPVS je definovaný ako ISVS, prostredníctvom ktorého je možné centrálne vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s ktorýmkoľvek OVM a pristupovať k spoločným modulom.
Externé integrácie (integrácia medzi EPVO a CES/IS EFA a tiež integrácia medzi CES/IS EFA a ITAM):
EPVO bude IS, ktorý bude slúžiť na zabezpečenie zadávania zákaziek na dodanie tovarov a na poskytnutie služieb, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Prostredníctvom jednotlivých modulov EPVO bude možné riadiť a realizovať všetky činnosti vo VO.
CES bude ISVS, ktorý bude slúžiť na spracúvanie údajov a na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činností na výkon vnútorných riadiacich procesov a organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností, v rozsahu a v súlade s osobitnými predpismi, pri evidencii a realizácii rozpočtu, vedení účtovníctva a výkazníctve, evidencii a správe majetku a riadení ľudských zdrojov.
IS EFA poskytuje prostredie pre vyhotovenie, zasielanie, prijatie elektronickej faktúry a pre jej následné spracovanie aj automatizovaným spôsobom v súlade s legislatívou EÚ a SR pri obchodnom vzťahu subjektov v rámci procesov VO.
OVM po úspešnom absolvovaní prípravných procesov pred VO bude mať v PITZ automaticky vyplnenú žiadosť, ktorú si bude môcť pred podaním exportovať pre účely interných procesov (pripomienky / úpravy zo strany OVM). Následne bude môcť OVM žiadosť odoslať cez ÚPVS do DKS MIRRI/ÚHP. Po schválení/neschválení (žiadosťou o dopracovanie) žiadosti zo strany MIRRI/ÚHP bude vyjadrenie k predmetnej žiadosti doručené pre OVM do jeho schránky na ÚPVS. Po interných procesoch OVM ohľadne schválených žiadostí, OVM manuálne zaregistruje svoju žiadosť do EPVO. Po úspešnom ukončení procesov VO si MIRRI bude môcť manuálne stiahnuť potrebné údaje z EPVO (prostredníctvom Graphical user interface (ďalej ako „GUI")). Z EPVO budú doručené položkovité informácie o predmetnom VO do CES resp. IS EFA odkiaľ prostredníctvom integrácie budú tieto informácie doručené do ITAM a následne naspäť do PITZ, kde na základe týchto informácií bude môcť MIRRI uskutočňovať DM a VM.Kód KS
(z MetaIS)Názov KS
Používateľ KS (G2C/G2B/G2G/G2A)
Životná situácia
(kód z MetaIS)Úroveň elektronizácie KS
Koncovú službu realizuje AS (kód AS z MetaIS)
ks_351519
Prihlasovanie do Platformy IT zdrojov
G2G
N/A
úroveň 4
as_63220
ks_351520
Poskytovanie informácií ku žiadosti o IT zdroje
G2G
N/A
úroveň 4
as_63221
ks_351521
Presmerovanie na Elektronickú platformu verejného obstarávania na konkrétny Dynamický nákupný systém
G2G
N/A
úroveň 4
as_63222
ks_351522
Výber IT zdrojov pre plánované centrálne VO
G2B
N/A
úroveň 4
as_63223
ks_351523
Poskytovanie metodických usmernení v oblasti IT zdrojov
G2G
N/A
úroveň 4
as_63224
ks_351524
Vykonanie analýzy potrieb IT zdrojov
G2G
N/A
úroveň 4
as_63225
ks_351525
Podávanie žiadostí o IT zdroje
G2G
N/A
úroveň 4
as_63226
ks_351526
Sprístupnenie katalógov ponúk a cien IT zdrojov
G2B
N/A
úroveň 4
as_63228
ks_351527
Sprístupnenie katalógov zmlúv IT zdrojov
G2G
N/A
úroveň 4
as_63229
ks_351528
Objednávanie softvérových licencií pre žiadosť o IT zdroje
G2G
N/A
úroveň 4
as_63230
ks_351529
Objednávanie cloudových služieb pre žiadosť o IT zdroje
G2G
N/A
úroveň 4
as_63231
ks_351530
Objednávanie IT rolí pre žiadosť o IT zdroje
G2G
N/A
úroveň 4
as_63232
ks_351531
Objednávanie hardvérových riešení pre žiadosť o IT zdroje
G2G
N/A
úroveň 4
as_63233
ks_351532
Demand manažment IT zdrojov
G2G
N/A
úroveň 4
as_63234
ks_351533
Vendor manažment IT zdrojov
G2G
N/A
úroveň 4
as_63235
Tabuľka č.1- Prehľad koncových služieb, ktoré budú výstupom projektu.
Diagram č.2 - Model biznis architektúry.
Obrázok č.1 - Procesná mapa
Aplikačná vrstva
Súčasný model a popis AS IS stavu aplikačnej vrstvy architektúry neexistuje.
Model a popis TO BE stavu aplikačnej vrstvy architektúry je znázornený v Diagrame č. 1.Rozsah informačných systémov
Kód ISVS
(z MetaIS)Názov ISVS
Modul ISVS
(zaškrtnite ak ISVS je modulom)Stav ISVS
Typ ISVS
Kód nadradeného ISVS
(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)isvs_450
IS Elektronického verejného obstarávania (ďalej ako „EVO")
☐
Prevádzkovaný a plánujem rozvoj
Agendový
N/A
N/A
Elektronický kontraktačný systém (Ďalej ako „EKS")
☐
Prevádzkovaný a plánujem rozvoj
Agendový
N/A
isvs_62
Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS)
☐
Prevádzkovaný a plánujem rozvoj
Ekonomický a administratívny chod inštitúcie
N/A
isvs_9996
Správa registratúry (DKS)
☐
Prevádzkovaný a plánujem rozvoj
Ekonomický a administratívny chod inštitúcie
N/A
Tabuľka č.2 - Prehľad dotknutých informačných systémov v projekte – súčasný stav.
Podmienkou pre budúce uvedenie do prevádzky a plnohodnotné fungovanie webového rozhrania PITZ je implementácia ITAM v plnom rozsahu. PITZ bude priamo závislé na integráciách medzi PITZ a ITAM, PITZ a META IS 2.0. Pre plnohodnotné fungovanie vybranej alternatívy PITZ na základe výsledkov MCA bude tiež potrebná integrácia medzi, PITZ a ÚPVS, EPVO a CES resp. IS EFA, CES resp. IS EFA a ITAM. Integrácie na všetky IS budú implementované cez rozhranie CAMP podľa integračných štandardov MIRRI. Tiež bude potrebné zabezpečiť doručovanie žiadostí z PITZ cez ÚPVS do DKS a z DKS do ÚPVS.
META IS 2.0 slúži pre podporu riadenia informatizácie ŠS a VS a systému pre tvorbu politík v oblasti informačnej spoločnosti, ako aj pre podporu cieľov efektívnej ŠS a VS, ktorými sú vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky. META IS 2.0 je najmä evidenčným portálom, ktorý obsahuje údaje a správu životného cyklu údajov o službách, IS, číselníkoch, referenčných registroch a referencovateľných identifikátoroch, licenciách ako aj ďalších komponentoch eGovernmentu v SR. Účelom systému je správnosť, kompletnosť a dostupnosť aktuálnych informácií.
META IS 2.0 bude podporovať:- riadenie informatizácie ŠS a VS;
- tvorbu politík v oblasti informačnej spoločnosti;
- nástroje na centrálnu správu v oblasti informačnej spoločnosti;
- ciele efektívnej ŠS a VS, ktorými sú vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky;
- zjednodušený a sprehľadnený proces integrácie elektronických služieb;
- zjednodušený a sprehľadnený proces komunikácie medzi orgánmi ŠS a VS.
META IS 2.0 bude pre PITZ poskytovať kompletný číselník OVM a používateľov aj s prihlasovacími údajmi ako aj číselník IS.
Implementácia ITAM bude riešiť nedostatky súčasného stavu, umožňovať zber presných a aktuálnych informácií o aktívach IT jednotlivých OVM, čím sa budú vytvárať predpoklady pre následnú optimalizáciu správy a zefektívnenie vynakladania finančných prostriedkov na aktíva IT v rámci ŠS a VS. Rozvoj ITAM bude podporovať prevádzky, údržby a implementácie v prostredí vládneho cloudu, ktorý poskytne nástroje pre podporu zefektívňovania riadenia aktív IT v ŠS a VS, vrátane kontroly, optimalizácie, štandardizácie a centralizácie schvaľovania využitia a nákupu HW a SW aktív v rámci vybraných OVM, čím sa významne prispeje k znižovaniu nákladov na aktíva IT v ŠS a VS. ITAM bude pozostávať z centrálnej časti implementovanej do prostredia vládneho cloudu a distribuovanej časti – agentov, ktorí budú postupne nasadzovaní do infraštruktúry vybraných OVM.
Pre PITZ bude ITAM poskytovať informácie potrebné pre plnohodnotné vykonávanie kontrakt manažmentu (objednávky, zmluvy, faktúry).
ITAM tiež umožní prepojenie s META IS 2.0 za účelom evidenčných informácií o stave SW licencií, a pod. ITAM bude fungovať ako zdroj dát pre META IS 2.0 prostredníctvom štandardizovaného API rozhrania, a tiež bude možné využiť dáta evidované v META IS 2.0 pre účely ITAM nástroja, ak to kvalita a štruktúra dát umožní. Avšak akákoľvek požiadavka na zverejnenie informácií bude predmetom analýzy v rámci realizácie projektu.
EPVO bude IS, ktorý bude slúžiť na zabezpečenie zadávania zákaziek na dodanie tovarov, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Prostredníctvom jednotlivých modulov EPVO bude možné riadiť a realizovať všetky činnosti vo VO. Vďaka týmto nástrojom bude možné realizovať celý komplex procesov VO od zadávania požiadaviek na obstarávanie a plánovanie, cez realizáciu procesu obstarávania a uzatvorenia zmlúv, až po sledovanie plnení. Všetko online a plne elektronicky. Funkcionality EPVO budú zabezpečené najmä s využitím IS EVO a elektronického trhoviska (ďalej ako „ET").
EPVO bude podporovať zadávanie:
- nadlimitných zákaziek;
- podlimitných zákaziek;
- zákaziek s nízkymi hodnotami so zverejnením vo vestníku;
- zákaziek s nízkymi hodnotami bez zverejnenia vo vestníku.
V EPVO bude možné ďalej uskutočniť prípravné trhové konzultácie (ďalej ako PTK"), dynamický nákupný systém (ďalej ako „DNS") a elektronickú aukciu. OVM bude po odoslaní žiadosti a následnom schválení zo strany MIRRI presmerovaný na EPVO. OVM bude pred presmerovaním doručené aj konkrétne metodické usmernenie na postupnosť krokov v EPVO pre čo najrýchlejšiu orientáciu a maximalizáciu úspor času.
CES bude ISVS, ktorý bude slúžiť na spracúvanie údajov a na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činností na výkon vnútorných riadiacich procesov a organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností, v rozsahu a v súlade s osobitnými predpismi, pri evidencii a realizácii rozpočtu, vedení účtovníctva a výkazníctve, evidencii a správe majetku a riadení ľudských zdrojov. CES bude poskytovať zdieľané, metodicky a procesne unifikované služby na eGovernment cloud platforme, komplexne pokrývajúce elektronický výkon ekonomických a podporných činností vybraných subjektov ŠS a VS, vrátane služieb jeho aplikačnej a metodicko-procesnej podpory. Cieľom projektu bola implementácia ekonomického IS ako základného prostriedku pre uplatnenie unifikácie a následnej optimalizácie ekonomických procesov subjektov ŠS a VS, ktorá umožní Ministerstvu financií SR (ďalej ako „MF SR") ich centrálne metodicky riadiť a usmerňovať, zefektívňovať ich výkon a znižovať náklady na ich prevádzku.
Hlavným cieľom projektu IS EFA je vytvorenie prostredia pre umožnenie vyhotovenia, zasielania, prijatia elektronickej faktúry pre jej následné spracovanie aj automatizovaným spôsobom v súlade s legislatívou EÚ a SR pri obchodnom vzťahu subjektov v rámci procesov VO. Primárne bolo teda potrebné realizáciou projektu transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ o elektronickej fakturácii o VO do prostredia SR, štandardizovať procesy fakturácie v obchodnom styku so ŠS a VS, zefektívniť a zrýchliť procesy prijatia faktúr a podporiť následné spracovávanie faktúr, a tiež zabezpečiť úsporu nákladov na tlač, poštovné a doručenie faktúr. Implementácia zaručenej elektronickej fakturácie prispieva najmä k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov. Zavedením jednotnej elektronickej fakturácie v celej Európskej únii sa v neposlednom rade prispeje k podpore cezhraničného obchodu a zavedeniu interoperability v oblasti elektronizácie faktúr, pričom sa zvýši transparentnosť vystavených a prijatých faktúr OVM. Všetky elektronické faktúry, ktorých príjemcom a odosielateľom je štátna inštitúcia, budú prostredníctvom IS EFA zverejnené a voľne k dispozícii k nahliadnutiu. IS EFA prináša možnosti vyhotovovania elektronických faktúr aj pre malých podnikateľov, ktorým bude týmto spôsobom bezodplatne poskytnutá webová online aplikácia, ktorá bude nápomocná pri vyhotovovaní a správe faktúr v predpísanom elektronickom formáte a zároveň bude poskytovať možnosti automatizovaných formálnych kontrol elektronických faktúr v reálnom čase. IS EFA poskytne pre potreby PITZ elektronické položkovité faktúry, ktoré budú integráciou dostupné pre ITAM.
ÚPVS zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám ŠS a VS. ÚPVS je definovaný ako ISVS, prostredníctvom ktorého je možné centrálne vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s ktorýmkoľvek OVM a pristupovať k spoločným modulom, a to najmä prostredníctvom siete internet podľa zákona č. 305/2013 Z. z.o e-Governmente. Správcom ÚPVS je MIRRI a prevádzkovateľom je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Obsah ÚPVS zahŕňa digitálny obsah vo forme podporných informácií na využitie služieb a samotné poskytovanie elektronických služieb.
Koncept obsahu ÚPVS sa riadi nasledujúcimi princípmi:
- Organizácia informácií a služieb podľa okruhov životných situácií – v súčasnom „informačnom pretlaku" často býva náročné získanie potrebnej informácie. Z tohto dôvodu sú služby na ÚPVS logicky členené podľa cieľovej skupiny (občan/podnikateľ/inštitúcia) a okruhov životných situácií, ktoré sprístupňujú informácie a služby zoradené v abecednom poradí. Tento koncept umožňuje pristupovať k požadovaným informačným zdrojom, ako aj elektronickým službám štruktúrovane, podľa skutočných požiadaviek používateľa a cielene filtrovať rozsiahly obsah ÚPVS. Štrukturalizácia obsahu ÚPVS je jedným z rozhodujúcich prínosov ÚPVS vzhľadom na distribuované zdroje na stránkach jednotlivých pripojených subjektov.
- Virtuálna centralizácia z hľadiska používateľov služieb ÚPVS predstavuje portál centralizovaného riešenia, kde sú z jedného miesta dostupné všetky informácie a logicky členené elektronické služby prístupné jednotným spôsobom. Centralizácia však nie je realizovaná presunom služieb na ÚPVS, ide o virtuálne centralizovaný systém, ktorý predstavuje integračnú platformu pre všetky ďalšie služby – informačné zdroje a systémy implementujúce jednotlivé procesy. Vládny portál aj s distribuovanou štruktúrou sa však používateľovi javí ako centralizovaný systém s jednotnou logikou a štruktúrou.
Prostredníctvom ÚPVS budú žiadosti od OVM z PITZ doručované do DKS MIRRI/ÚHP. Následne po schválení/neschválení (žiadosťou o dopracovanie) žiadosti zo strany MIRRI/ÚHP bude žiadosť doručená pre OVM do jeho schránky na ÚPVS.
DKS je určený pre automatizovanú správu registratúry, obeh spisov a záznamov v rámci organizácie a administratívnych procesov MIRRI. Slúži na automatizovaný výber a odoslanie podaní z eDesk schránky MIRRI s pripojením systémovej pečate MIRRI a časovej pečiatky. Možnosť elektronického výkonu verejnej moci je umožnený cez mandátne certifikáty štatutárov. V prípade žiadostí s hodnotou nad 1M Eur (s DPH), musí byť predmetná žiadosť schválená okrem MIRRI aj ÚHP.
IS back-endu na zabezpečenie ekonomického a administratívneho chodu inštitúcie, zabezpečuje najmä správu a koordináciu všetkých zdrojov, pracovísk a funkcií, napr. elektronická podateľňa, registratúra, správa dokumentov, účtovníctvo, mzdy, správa majetku. DKS sa skladá z evidenčnej a procesnej registratúry. Evidenčná registratúra ponúka len aplikácie pre riadenie evidenčnej spisovej služby, ktoré obsahujú iba nástroje na registráciu a evidenciu dokumentov prijatých organizáciou. Procesná spisová služba predstavuje vyššiu úroveň, keďže jej súčasťou sú aj súvisiace schvaľovacie procesy. Obsahuje evidenciu, skenovanie, pridelenie spisového čísla, resp. čiarového kódu, ale aj nástroje na riadenie a kontrolu toku dokumentov v organizácii, ako sú schvaľovacie procesy, história zmien či dodržiavanie termínov daných legislatívou a internými smernicami. Fabasoft eGov-Suite zrýchľuje, zefektívňuje a sprehľadňuje procesy spojené s automatizovanou správou registratúry. Je určený pre centrálne štátne a regionálne orgány, ako aj pre súkromný sektor. Spĺňa medzinárodné normy a štandardy akými sú DOMEA v Nemecku, ELAK v Rakúsku, GEVER vo Švajčiarsku a TNA vo Veľkej Británii. Ako prvý produkt v SR získal certifikát Ministerstva vnútra SR o zhode so štandardmi pre elektronické IS na správu registratúry definované vo výnose č. 525/2011. Fabasoft eGov-Suite je technologicky založený na produkte Fabasoft Folio. Vďaka vysokej škálovateľnosti je možné ho rýchlo a efektívne nasadzovať v organizáciách rôznej veľkosti, od menších až po veľké inštalácie s tisíckami používateľov, zložitou organizačnou štruktúrou, pracovnými postupmi a veľkým množstvom dokumentov.
CAMP bude centrálnym komponentom, prostredníctvom ktorého bude prebiehať v budúcnosti kompletná komunikácia v oblasti elektronických služieb štátu. Cieľom vybudovania Centrálnej API manažment platformy je vytvoriť prostredie pre publikovanie služieb OVM a konzumovanie služieb prostredníctvom Open API rozhraní tretími stranami. CAMP je zameraná hlavne na poskytovanie služieb pre komerčnú sféru a biznis sféru. Platforma umožní využívanie elektronických služieb agendových ISVS, nie však priamo budovanou API manažment platformou ale sprostredkovane prostredníctvom iných aplikácií, ktoré budú využívať elektronické služby, platformou poskytované. Technologické prostriedky, ktoré platforma poskytne komerčnej sfére, budú k dispozícii aj samotným agendovým ISVS. Zlepší sa tak integrácia systémov na úrovni API a to nielen pre existujúce systémy, ale aj pre nové aplikácie v budúcnosti. Papierové podania a „poloautomatický" prenos údajov exportom a importom elektronických súborov medzi zdrojovým a cieľovým IS bude nahradený plnoautomatickým riešením bez potreby manuálneho zásahu do procesu. Jediný podporovaný prístup implementácie web služieb bude REST/Restful v prevedení s výmenou správ v štandarde JSON, všetky nové publikované REST služby (do multikanálového prostredia eGov) budú popísané pomocou štandardu Open API 3.0 (a vyšším). Tieto definičné súbory budú publikované na META IS 2.0, odkiaľ ich bude možné (automatizovane) nasadzovať na CAMP.
Všetky integrácie týkajúce sa PITZ ako aj tok informácií a dokumentov budú zabezpečené práve prostredníctvom CAMP.
Kód ISVS (z MetaIS) | Názov ISVS | Modul ISVS | Stav IS VS | Typ IS VS | Kód nadradeného ISVS |
isvs_11474 | Platforma IT zdrojov (PITZ) | ☐ | Plánujem budovať | Agendový | N/A |
su_463 | Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia | ☐ | Plánujem budovať | Agendový | N/A |
isvs_9597 | Centrálny informačný systém na riadenie IT aktív verejnej správy (ITAM) | ☐ | Plánujem budovať | Agendový | N/A |
isvs_11101 | Elektronická platforma verejného obstarávania (EPVO) | ☐ | Plánujem budovať | Agendový | N/A |
isvs_6252 | Centrálny ekonomický systém (CES MFSR) | ☐ | Plánujem budovať | Ekonomický a administratívny chod inštitúcie | N/A |
isvs_9278 | Informačný systém elektronickej fakturácie (IS EFA) | ☐ | Plánujem budovať | Ekonomický a administratívny chod inštitúcie | N/A |
isvs_9513 | Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) | ☐ | Plánujem budovať | Integračný | N/A |
Tabuľka č. 3 - Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav.
Kód AS | Názov AS | Poskytovaná na externú integráciu (zaškrtnite ak áno) | Typ cloudovej služby | ISVS/modul ISVS | Aplikačná služba realizuje KS |
as_63220 | Autentifikácia / autorizácia | ☒ | SaaS |
| ks_351519 |
as_63221 | Komunikačný kanál | ☐ | SaaS |
| ks_351520 |
as_63222 | Volanie EPVO | ☒ | SaaS |
| ks_351521 |
as_63223 | Register IT zdrojov | ☐ | Vyberte jednu z možností |
| ks_351522 |
as_63224 | Register usmernení | ☐ | SaaS |
| ks_351523 |
as_63225 | Správa dokumentov | ☐ | SaaS |
| ks_351524 |
as_63226 | Správa žiadostí | ☐ | SaaS |
| ks_351525 |
as_63227 | Využitie spoločných modulov ÚPVS | ☒ | SaaS |
|
|
as_63228 | Správa katalógu / cien | ☐ | SaaS |
| ks_351526 |
as_63229 | Správa zmlúv | ☐ | SaaS |
| ks_351527 |
as_63230 | Správa softvérových licencií | ☐ | SaaS |
| ks_351528 |
as_63231 | Správa cloudových služieb | ☐ | SaaS |
| ks_351529 |
as_63232 | Správa IT rolí | ☐ | SaaS |
| ks_351530 |
as_63233 | Správa hardvérových riešení | ☐ | SaaS |
| ks_351531 |
as_63234 | Správa dopytu | ☐ | SaaS |
| ks_351532 |
as_63235 | Správa vendorov / dodávateľov | ☐ | SaaS |
| ks_351533 |
Tabuľka č.4 - Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav.
Diagram č.3 - Model aplikačnej architektúry.
Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS)
V súčasnosti sa nevyužívajú žiadne nadrezortné centrálne bloky a podporné spoločné bloky (SaaS) ŠS a VS.
Kód ISVS | Názov ISVS | Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente |
projekt_514 | Centrálna API Manažment Platforma (Platforma pre publikovanie služieb štátu cez Open API) | Modul procesnej integrácie a integrácie údajov |
su_463 | Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia | Autentifikačný modul |
isvs_9597 | Centrálny informačný systém na riadenie IT aktív | Modul dlhodobého uchovávania |
Tabuľka č.5 - Prehľad integrácii ISVS na nadrezortné centrálne bloky – budúci stav.
Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS)
Pre projekt PITZ sa neplánuje využívanie podporných spoločných blokov (SaaS) v TO BE stave.
Kód ISVS | Názov ISVS | Kód a názov podporného spoločného bloku (z MetaIS) |
- | - | - |
Tabuľka č.6 - Prehľad integrácii ISVS na podporné spoločné bloky (SaaS) – budúci stav.
Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly
Pre projekt PITZ sa plánuje integrácia na spoločné moduly podľa nasledovnej tabuľky.
Kód ISVS | Názov ISVS | Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente |
isvs_62 | ÚPVS | Modul elektronických schránok |
Tabuľka č.7 - Prehľad integrácii ISVS na spoločné moduly – budúci stav.
Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ)
Projekt PITZ sa neplánuje integrovať na nadrezortné centrálne bloky – modul procesnej integrácie a integrácie údajov ISVS na IS CSRÚ.
Kód ISVS (z MetaIS) | Názov (integrovaného) ISVS na IS CSRÚ |
- | - |
Tabuľka č.8 - Prehľad integračných väzieb medzi ISVS a IS CSRÚ – budúci stav.
Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ
Z projektu PITZ sa nebudú poskytovať údaje (objektov evidencie) z ISVS do IS CSRÚ.
ID OE | Názov (poskytovaného) objektu evidencie | Kód ISVS poskytujúceho OE | Názov ISVS poskytujúceho OE |
- | - | - | - |
Tabuľka č.9 - Prehľad ISVS a objektov evidencie poskytovaných do IS CSRÚ – budúci stav.
Konzumovanie údajov z IS CSRÚ
Projekt PITZ nebude konzumovať žiadne údaje z IS CSRÚ.
ID OE | Názov (konzumovaného) objektu evidencie | Kód a názov ISVS konzumujúceho OE z IS CSRÚ | Kód zdrojového ISVS v MetaIS |
- | - | - | - |
Tabuľka č. 10 - Prehľad ISVS a objektov evidencie konzumovaných z IS CSRÚ – budúci stav.
Dátová vrstva
Každá organizácia by mala mať zavedený systematický manažment údajov (vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe.
Údaje v správe organizácie
Dátová architektúra riešenia, diagram tried, plánovane procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov v AS IS stave neexistujú.
Po organizačnej stránke je podmienkou zavedenie role dátového kurátora (dátový architekt) v organizácii, v rozsahu ako ju definuje strategická priorita Manažment údajov a strategická priorita Otvorené údaje, ktorý bude zodpovedný za koncept systematického manažmentu údajov a úpravu organizačnej štruktúry smerom k vytvoreniu rezortnej dátovej kancelárie.
Dátový rozsah projektu
Zoznam objektov evidencie bude postupne dopĺňaný počas implementácie.
ID OE | Objekt evidencie - názov | Objekt evidencie - popis | Referencovateľný identifikátor URI dátového prvku (áno- uviesť URI/nie nemá) |
ID_01 | Katalóg komodít/subkomodít | Katalóg obsahuje kompletný zoznam ponúkaných komodít/subkomodít. | Nie nemá. |
ID_02 | Metodické usmernenia | Metodické usmernenia pre všetky centrálne obstarávané komodity/subkomodity. | Nie nemá. |
ID_03 | Katalóg ponúk/cien | Katalóg obsahuje kompletný zoznam ponúk/cien. | Nie nemá. |
ID_04 | Katalóg zmlúv | Katalóg obsahuje kompletný zoznam zmlúv. | Nie nemá. |
ID_05 | Katalóg žiadostí | Katalóg obsahuje kompletný zoznam žiadostí. | Nie nemá. |
Tabuľka č.11 - Prehľad objektov evidencie v jednotlivých ISVS/registroch súvisiace s projektom – budúci stav.
Kvalita a čistenie údajov
Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality
ID OE | Objekt evidencie | Významnosť kvality | Citlivosť kvality | Priorita – poradie dôležitosti |
ID_01 | Katalóg komodít/subkomodít | 5 | 5 | 2. |
ID_02 | Metodické usmernenia | 5 | 5 | 1. |
ID_03 | Katalóg ponúk/cien | 4 | 4 | 3. |
ID_04 | Katalóg zmlúv | 4 | 4 | 5. |
ID_05 | Katalóg žiadostí | 4 | 4 | 4. |
Tabuľka č.12 - Kategorizácia objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality – budúci stav.
Role a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality
Rola | Činnosti | Pozícia zodpovedná za danú činnosť (správca ISVS / dodávateľ) |
Databázový špecialista | Analyzuje požiadavky na dáta, modeluje obsah procedúr. | Dodávateľ. |
Dátový kurátor | Evidencia požiadaviek na dátovú kvalitu, monitoring a riadenie procesu. | Dátový kurátor správcu IS. |
Dátový špecialista pre dátovú kvalitu | Spracovanie výstupov merania, interpretácie, zápis biznis pravidiel, hodnotiace správy z merania. | Dátový špecialista pre dátovú kvalitu – nová interná pozícia v projekte. |
Tabuľka č.13 - Prehľad rolí a personálneho zabezpečenia pre riadenie dátovej kvality.
Referenčné údaje
V NKIVS bol zadefinovaný princíp „jedenkrát a dosť", ku ktorému boli ďalej detailnejšie rozpracované úlohy v dokumente Strategická priorita Manažment údajov. Cieľom je dosiahnutie stavu, kedy OVM pri poskytovaní svojich služieb odstránia povinnosti občanov alebo podnikateľských subjektov predkladať údaje vo forme rôznych výpisov, odpisov, potvrdení, atď., ktorými už disponuje ŠS a VS v rámci svojich registrov.
Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné
Navrhované objekty evidencie k vyhláseniu za referenčné z pohľadu ich dátovej kvality v zmysle podkapitoly venujúcej sa kvalite a čisteniu údajov v AS IS stave, ako ani v TO BE stave neexistujú.
ID OE | Názov referenčného registra /objektu evidencie | Názov referenčného údaja | Identifikácia subjektu, ku ktorému sa viaže referenčný údaj | Zdrojový register a registrátor zdrojového registra |
- | - | - | - | - |
Tabuľka č.14 - Prehľad identifikovaných referenčných údajov – budúci stav.
Projekt PITZ neplánuje objekty evidencie k vyhláseniu za referenčné z pohľadu ich dátovej kvality v zmysle podkapitoly venujúce sa kvalite a čisteniu údajov.
Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CSRU
Projekt PITZ neplánuje konzumentov týchto objektov evidencie (t.j. navrhovaných k vyhláseniu za referenčné), vrátane ich oprávnenosti/nároku na konzumovanie v zmysle konkrétnych ustanovení osobitných právnych predpisov na strane konzumenta, prípadne aj na strane poskytovateľa (konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CSRU).
ID | Názov referenčného údaja | Konzumovanie / poskytovanie | Osobitný právny predpis pre poskytovanie / konzumovanie údajov |
---|---|---|---|
- | - | - | - |
Tabuľka č.15 - Prehľad konzumovaných/poskytovaných referenčných údajov – budúci stav.
Otvorené údaje
V projekte PITZ sa predpokladá s informáciami súvisiacimi s otvorenými údajmi z pohľadu TO BE stavu projektu iba z pohľadu čerpania z rámcových zmlúv (v percentách), t.j. výstup z kontrakt manažmentu.
Názov objektu evidencie / datasetu | Požadovaná interoperabilita 3★ - 5★ | Periodicita publikovania |
- | - | - |
Tabuľka č.16 - Prehľad otvorených údajov – budúci stav.
Analytické údaje
Analytické údaje predstavujú obrovskú skupinu dát získavaných vysokou rýchlosťou z vysokého počtu rôznych typov zdrojov. V priestore ŠS a VS sa jedná o dátové zdroje, ktoré sú vytvárané a spravované jednotlivými organizáciami za účelom podpory služieb ŠS a VS, služieb vo verejnom záujme alebo verejných služieb. Tieto údaje môžeme okrem uvedenej primárnej funkcie využiť aj na analytické spracovanie, tak aby ŠS a VS dokázali využívať svoje údaje pre potreby prípravy analýz, na podporu rozhodovania, riadenia a lepší návrh politík. Podmienkou pre plné využitie potenciálu údajov v ŠS a VS je ich poznanie (informácie o dátových zdrojoch, ich obsahu a atribútoch) a zabezpečenie prístupu k analytickým údajom pre analytické jednotky.
Z pohľadu TO BE stavu projektu, budú v projekte implementované DM a VM. V priestore ŠS a VS sa jedná o dátové zdroje, ktoré budú vytvárané a spravované prevádzkovateľom PITZ (MIRRI) za účelom poskytovania centrálneho miesta pre reportovanie hodnôt investícií do IT zdrojov formou monitorovania nákladov, podania žiadostí, transakcií a návratnosti (DM a VM).
MIRRI bude aplikovať DM na riadenie dopytu a metodiku plánovania, ako uspokojiť dopyt po IT zdrojoch. Výsledkom bude užšia koordinácia stratégie, kapacity a potrieb OVM.
Úlohou DM je riadenie dopytu, ktoré pokrýva viacero oblastí vrátane posilňovania úrovne zásob a plánovania (forecasting), plánovania VO a tiež propagácie IT zdrojov potrebných pre príslušné OVM. DM je proces, ktorý podporuje riadenie dodávateľského reťazca, ktorý sa vzťahuje na riadenie všetkých činností MIRRI súvisiacich so získavaním, vývojom a dodávkami, vrátane presunu materiálov, služieb a tovarov od V/D. Úspešné tímy DM sú dnes zamerané na zákazníka (OVM), je to všetko o schopnosti predvídať a napĺňať dopyt správnymi IT zdrojmi. Špecifické oblasti zamerania zahŕňajú zlepšené služby pre OVM, presnejšie prognózy a nižšie náklady.
VM popisuje procesy, ktoré bude MIRRI používať na riadenie svojich V/D. Riadenie V/D bude zahŕňať činnosti, ako je výber V/D, vyjednávanie zmlúv, kontrola nákladov, znižovanie rizík súvisiacich s V/D a tiež zabezpečenie poskytovania ich služieb. VM je dôležitý z viacerých dôvodov. V prvom rade V/D manažment hrá kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výber správneho V/D pre konkrétnu potrebu. Okrem toho môže MIRRI využiť riadenie V/D na dosiahnutie cieľov, ako je napríklad využitie príležitostí na úsporu nákladov, ako aj podniknutie krokov na urýchlenie procesu onboardingu. V/D je tiež potrebné efektívne riadiť, aby sa znížilo riziko narušenia dodávateľského reťazca a zabezpečilo sa, že poskytované tovary a služby budú dodané včas a podľa očakávanej normy. Okrem toho môže efektívny proces VM pomôcť MIRRI vybudovať pevnejšie vzťahy s ich dodávateľmi, čo môže následne viesť k príležitostiam vyjednať lepšie podmienky.
Výhody VM:
- zlepšenie výberu V/D;
- úspora nákladov;
- pružnejšiu registráciu V/D;
- zníženie rizika narušenia dodávateľského reťazca;
- posilnenie dodávateľských vzťahov;
- vyjednávanie lepších podmienok.
Dátové zdroje určené na analytické účely nebudú získavané z IS CSRÚ.
ID | Názov objektu evidencie pre analytické účely | Zoznam atribútov objektu evidencie | Popis a špecifiká objektu evidencie |
1 | Množstvo finančných prostriedkov vyhlásených cez centrálne VO | Identifikátor Centrálna rámcová dohoda (ďalej ako"CRD"), CDNS; PHZ CRD a CDNS | Dataset neobsahuje osobné informácie. Zoznam vyhlásených centrálnych VO vrátane finančných hodnôt |
2 | Zoznam žiadateľov a žiadostí zadaných cez PITZ | Identifikačné údaje OVM. IT zdroje kategórie, katalógové položky | Dataset neobsahuje osobné informácie ale informácie ukladané po položkách |
3 | Stav čerpania z centrálnych zmlúv a centrálnych DNS | Identifikátor IT kategórie, IKT zmluvy alebo DNS. Zrealizované obstarávania identifikované po položkách | Dataset neobsahuje osobné údaje. Bude obsahovať odpočet čerpania CRD a CDNS |
4 | Množstvo ušetrených finančných prostriedkov | Id_vo, sumy pred obstaraním (cenníková, katalógová cena) výsledná cena po obstaraní, rozdiel | Dataset bude obsahovať odpočet šetrenia finančných prostriedkov vďaka centrálnemu obstarávaniu.. |
5. | Prehľad cenníkových cien katalógových položiek IT zdrojov | Id_položky, cena v aktuálnom čase | Prehľad umožní analyzovať vývoj cenníkových cien v čase. |
Tabuľka č.17 - Prehľad sprístupnených dátových zdrojov určených na analytické účely – budúci stav.
Moje údaje
Za moje údaje sa považujú najmä:
- množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby;
- množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom;
- množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
Relevantné údaje budú dostupné na centrálnej platforme integrácie údajov pre občanov a podnikateľov prostredníctvom modulu Manažmentu osobných údajov.
Podmienkou je zabezpečiť, aby údaje identifikované pre službu moje údaje boli prístupné elektronicky v strojovo-spracovateľnom formáte (automatizovaným spôsobom cez aplikačné programovacie rozhranie, alebo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov) pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej sa týkajú, na základe preukázania elektronickej identity osoby.
V projekte PITZ nebudú aplikované informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie mojich údajov, z pohľadu TO BE stavu projektu.
ID | Názov registra / objektu evidencie | Atribút objektu evidencie | Popis a špecifiká objektu evidencie |
- | - | - | - |
Tabuľka č.18 - Prehľad údajov identifikovaných pre službu „moje údaje" – budúci stav.
Prehľad jednotlivých kategórií údajov
ID | Register / Objekt evidencie | Referenčné údaje | Moje údaje | Otvorené údaje | Analytické údaje |
ID_01 | Katalóg komodít/subkomodít | ☐ | ☐ | ☐ | ☒ |
ID_02 | Metodické usmernenia | ☐ | ☐ | ☐ | ☐ |
ID_03 | Katalóg ponúk/cien | ☐ | ☐ | ☐ | ☒ |
ID_04 | Katalóg zmlúv | ☐ | ☐ | ☒ | ☐ |
ID_05 | Katalóg žiadostí | ☐ | ☐ | ☐ | ☒ |
Tabuľka č.19 - Kategorizácia údajov z pohľadu ich využiteľnosti (účelu) - budúci stav.
Technologická vrstva
Prehľad technologického stavu
Pre projekt PITZ neexistuje model technologickej vrstvy v AS IS stave, používané výpočtové prostriedky, konfigurácie siete ani problematické body.
Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky
Parameter | Jednotky | Predpokladaná hodnota | Poznámka |
Počet interných používateľov | Počet | 8 |
|
Počet súčasne pracujúcich interných používateľov v špičkovom zaťažení | Počet | 6 |
|
Počet externých používateľov (internet) | Počet | 400 |
|
Počet externých používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení | Počet | 100 |
|
Počet transakcií (podaní, požiadaviek) za obdobie | Počet/obdobie | 180/rok |
|
Objem údajov na transakciu | Objem/transakcia | 10 MB |
|
Objem existujúcich kmeňových dát | Objem | 10 GB |
|
Tabuľka č.20 - Prehľad vybraných kapacitných a výkonových požiadaviek – budúci stav.
Návrh riešenia technologickej architektúry
Pri výbere požiadaviek na riešenie, je potrebné klásť dôraz na výber služieb, ktoré sú založené na najmodernejších technológiách, prostredníctvom ktorých bude vytvorený predpoklad na vývoj/tvorbu moderného ISVS. Pre navrhované riešenie odporúčame použiť prístup pre vývoj takzvaných „Cloud-native" aplikácií. Riešenie „Cloud-native" ISVS, je v čo najväčšej miere nezávislé na umiestnení v cloude, resp. datacentre. Nezávislosť novo vyvíjaného ISVS od cloudového prostredia by malo byť základnou prioritou a podmienkou architektúry ISVS.
Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu
V súlade s NKIVS by technologická architektúra mala byť založená na cloudových službách. V rámci VO je potrebné potenciálneho uchádzača o zákazku požiadať o návrh technologickej infraštruktúry potrebnej pre implementáciu a prevádzku navrhovaného riešenia. Dodávateľ by pre svoj návrh technologického prostredia mal využiť hlavne cloudové služby vládneho cloudu, alebo služby uvedené v katalógu služieb, ktoré prešli procesom klasifikácie, hodnotenia, registrácie a zaradenia do katalógu služieb zverejnenom na stránke MIRRI.
Prostredie | Služba z katalógu cloudových služieb pre zriadenie výpočtového uzla | Požadované kapacitné parametre cloudovej služby (napr. objem a typ diskového priestoru, pamäť, procesorový výkon) |
|
|
|
|
| Dátový priestor (GB) | Tier diskového priestoru | Počet vCPU | RAM (GB) |
Testovacie | Computing | 300 | T2 | 6 | 24 |
Produkčné | Computing | 1000 | T2 | 8 | 48 |
Vývojové | Computing | 2000 | T2 | 16 | 96 |
Tabuľka č.21 - Prehľad požiadaviek na výpočtové kapacity prevádzkových prostredí vo vládnom cloude – budúci stav.
Ďalšie služby potrebné pre prevádzku projektu PITZ z katalógu služieb vládneho cloudu nie sú potrebné.
ID | Ďalšie služby potrebné na prevádzku projektu z katalógu služieb vládneho cloudu (stručný popis / názov) | Hodnoty |
- | - | - |
Tabuľka č.22 - Ďalšie doplnkové služby z katalógu cloudových služieb – budúci stav.
Požiadavky na služby vládneho cloudu odporúčame mať ešte pred vyhlásením VO odkomunikované s prevádzkovateľom vládneho cloudu (MV SR / MIRRI) v súlade s postupom zverejneným na webovom sídle.
Jazyková lokalizácia
Riešenie bude primárne prevádzkované v jednej jazykovej verzii v slovenskom jazyku. V prípade potreby bude možné doplniť jazykovú mutáciu podľa potreby.
Bezpečnostná architektúra
Pre projekt PITZ popis AS IS stavu z pohľadu súčasného riešenia bezpečnostnej architektúry neexistuje.
Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti IS sú rovnako ako v súčasnom stave právne predpisy ako zákon č. 122/2013 o ochrane osobných údajov, zákon č. 275/2006 o informačných systémoch VS a s ním súvisiaci výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy a ďalej ISO/IES 27000, Common Criteria a OWASP Guides a dodatočných požiadaviek prevádzkovateľa systému.
Zamýšľaný centrálny nástroj na správu PITZ bude zakomponovaný do prostredia vládneho cloudu. Z pohľadu bezpečnostnej architektúry rozlišuje vládny cloud kompetencie v oblasti bezpečnosti IS na dvoch úrovniach:
- Na úrovni nízkoúrovňovej bezpečnosti technologickej infraštruktúry a bezpečnosti IS preberá zodpovednosť za garantovanie bezpečnosti vládny cloud.
- Bezpečnosť samotného riešenia bude v kompetencii používateľa služieb vládneho cloudu, MIRRI.
V rámci bezpečnostnej architektúry sú definované ciele a požiadavky aplikované vo forme konkrétnych opatrení a mechanizmov na účely bezpečnosti navrhovaného riešenia.
Bezpečnostná architektúra bude zahŕňať tieto oblasti:
- Dodržiavanie interných pravidiel a predpisov riadenia informačnej bezpečnosti MIRRI.
- Systém riadenia aplikačnej bezpečnosti.
- Monitorovanie bezpečnosti a riadenie incidentov.
- Segmentácia siete, monitoring a ochrana sieťového spojenia.
Pri návrhu sa požaduje zohľadniť tieto kritériá bezpečnosti:
- Architektúra technických prvkov musí byť navrhnutá tak, aby v kooperácii s ostatnými oblasťami riešenia, ako napr. sieťová a aplikačná architektúra, umožnila stálu dostupnosť a škálovateľnosť.
- Na pripájanie externých IS musí byť vytvorený bezpečný a autentizovaný komunikačný kanál.
- Autentizácia a autorizácia používateľov pristupujúcich k IS musí byť adekvátna spôsobu ich pripojenia a oprávneniam používateľov na činnosti v IS.
- Pri návrhu komunikácie medzi IS sa musí používať štandardný spôsob komunikácie medzi systémami, predovšetkým webové služby využívajúc dátové vety vo formáte Extensible Markup Language, definíciu údajových štruktúr pomocou XML Schema Definition a definíciu komunikačných rozhraní webových služieb pomocou jazyka Web Services Description Language.
- Komunikácia medzi centrálnym nástrojom a agentmi bude prebiehať formou zabezpečenej komunikácie a odosielané súbory budú dostatočne šifrované.
- Príslušné dátové typy pre údaje prenášané webovými službami sa musia navrhnúť tak, aby bola umožnená účinná kontrola špecializovanými bezpečnostnými mechanizmami.
ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY
Stakeholder | Kód projektu | Názov projektu | Termín ukončenia projektu | Popis závislosti |
MIRRI | isvs_9513 | Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) | Plánované ukončenie projektu 05/2022 | Zabezpečí rozhranie API Gateway. |
MIRRI | su_463 | Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia | - | Napojenie na API Gateway. |
MIRRI | isvs_9597 | Centrálny informačný systém na riadenie IT aktív | 06/2023 | Napojenie na API Gateway. |
Úrad vlády Slovenskej republiky | isvs_11101 | Elektronická platforma verejného obstarávania (EPVO) | N/A | Napojenie na API Gateway. |
Ministerstvo financií Slovenskej republiky | isvs_6252 | Centrálny ekonomický systém (CES MFSR) | 6/2023 | Napojenie na API Gateway. |
Ministerstvo financií Slovenskej republiky | isvs_9278 | Informačný systém elektronickej fakturácie (IS EFA) | 12/2022 | Napojenie na API Gateway. |
Tabuľka č. - 23 Prehľad projektov, ktoré sú v štádiu vývoja a v korelácii s pripravovaným projektom
ZDROJOVÉ KÓDY
Úspešný uchádzač bude povinný pri akceptácii Diela odovzdať verejnému obstarávateľovi funkčné produkčné prostredie, vrátane úplného a aktuálneho zdrojového kódu.
Úspešný uchádzač odovzdá pri akceptácii Diela Objednávateľovi zároveň úplný aktuálny zdrojový kód zapečatený, na neprepisovateľnom technickom nosiči dát s označením časti a verzie IS, ktorej sa týka; za odovzdanie zdrojového kódu Objednávateľovi sa na účely tejto Zmluvy o dielo rozumie odovzdanie technického nosiča dát Oprávnenej osobe Objednávateľa. O odovzdaní a prevzatí technického nosiča dát bude oboma Zmluvnými stranami spísaný a podpísaný písomný preberací protokol.
Úplný zdrojový kód sa skladá zo zdrojového kódu každého počítačového programu tvoriaceho IS, ktorý bol úspešným uchádzačom vytvorený pri plnení tohto projektu. Zdrojový kód bude spustiteľný v prostredí verejného obstarávateľa a musí byť v podobe, ktorá zaručuje možnosť overenia, že je kompletný a v správnej verzii, tzn. umožňujúcej kompiláciu, inštaláciu, spustenie a overenie funkcionality, a to vrátane kompletnej dokumentácie zdrojového kódu takejto časti IS.
Dôležité usmernenie pre oblasť zdrojových kódov:
- Centrálny repozitár zdrojových kódov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-78/znenie-20200501#p31https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-78/znenie-20200501#p31
- Overenie zdrojového kódu s cieľom jeho prepoužitia: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p7-3-chttps://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p7-3-c
- Spôsoby zverejňovania zdrojového kódu: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p8-9https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p8-9
- Inštrukcie k EUPL licenciám: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdfhttps://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf
PREVÁDZKA A ÚDRŽBA
Pre projekt PITZ popis AS IS stavu zabezpečenia prevádzky a údržby neexistuje.
Prevádzkové požiadavky
Úrovne podpory používateľov:
Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:
- L1 podpory IS (Level 1, priamy kontakt zákazníka) - jednotný kontaktný bod verejného obstarávateľa – IS Solution manager, ktorý je v správe verejného obstarávateľa a v prípade jeho nedostupnosti Centrum podpory používateľov (zabezpečuje prevádzkovateľ IS a DataCentrum).
- L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS – verejný obstarávateľ).
- L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).
Definícia:
- Podpora L1 (podpora 1. stupňa) - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
- Podpora L2 (podpora 2. stupňa) – riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
- Podpora L3 (podpora 3. stupňa) - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobťažnejších Hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov.
Pre služby sú definované takéto service level agreement (ďalej ako „SLA"):
- Help desk je dostupný cez IS solution manager a pre vybrané skupiny užívateľov cez telefón a email, incidenty sú evidované v IS solution manager.
- Dostupnosť L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní).
Riešenie incidentov – SLA parametre:
Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.
Označenie naliehavosti incidentu:
Označenie naliehavosti incidentu
Závažnosť incidentu
Popis naliehavosti incidentu
A
Kritická
Kritické chyby, ktoré spôsobia úplné zlyhanie systému ako celku a nie je možné používať ani jednu jeho časť, nie je možné poskytnúť požadovaný výstup z IS.
B
Vysoká
Chyby a nedostatky, ktoré zapríčinia čiastočné zlyhanie systému a neumožňuje používať časť systému.
C
Stredná
Chyby a nedostatky, ktoré spôsobia čiastočné obmedzenia používania systému.
D
Nízka
Kozmetické a drobné chyby.
Možný dopad:
Označenie závažnosti incidentu
Dopad
Popis dopadu
1
Katastrofický
Katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo katastrofická strata dát.
2
Značný
Značný dopad alebo značná strata dát.
3
Malý
Malý dopad alebo malá strata dát.
Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:
Matica priority incidentov
Dopad
Katastrofický - 1
Značný - 2
Malý - 3
Naliehavosť
Kritická - A
1
2
3
Vysoká - B
2
3
3
Stredná - C
2
3
4
Nízka - D
3
4
4
Vyžadované reakčné doby:
Označenie priority incidentu
Reakčná doba (1) od nahlásenia incidentu po začiatok riešenia incidentu
Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu (ďalej ako „DKVI") (2)
Spoľahlivosť (3)
(počet incidentov za mesiac)1
0,5 hod.
4 hodín
1
2
1 hod.
12 hodín
2
3
1 hod.
24 hodín
10
4
1 hod.
Vyriešené a nasadené v rámci plánovaných releasov.
- (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na help desk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.
- (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.
- (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.
Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia:
- Majú prioritu 3 a nižšiu.
- Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia.
- Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.
Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:
- Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál).
- Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál).
Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.
Požadovaná dostupnosť IS:
Popis | Parameter | Poznámka |
Prevádzkové hodiny | 24 hodín | od 00:00 hod. - 23:59 hod. |
Servisné okno | 10 hodín | od 19:00 hod. - do 5:00 hod. počas pracovných dní |
| 24 hodín | od 00:00 hod. - 23:59 hod. počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov |
Dostupnosť produkčného prostredia IS | 98,5% |
|
Dostupnosť (Availability)
Dostupnosť (Availability) znamená, že dáta alebo iné zariadenie sú prístupné v okamihu ich potreby. Vyjadruje sa v percentách dostupného času.
Pre tento projekt je navrhnutá dostupnosť na úrovni 98,5%, to znamená maximálny výpadok 5,5 dňa z kalendárneho roka.
Riešenie dostupnosti v praxi: Nedostupnosť dát je jedným z rizík, ktorý môže postihnúť každú organizáciu. Dostupnosť je jedným s kľúčových požiadaviek na každý dôležitý IS a vplyv na dostupnosť má mnoho faktorov, napríklad:
V prípade, že je časť SW alebo infraštruktúra zabezpečovaná externe (napr. hosting, webhosting), prenáša sa zodpovednosť za dostupnosť týchto komponentov na dodávateľa. Potom je potrebné mať vhodným spôsobom ošetrenú úroveň dostupnosti, ktorú musí dodávateľ dodržať. Zvyčajne je dostupnosť súčasťou dohody o úrovni poskytovaných služieb (SLA).
Recovery Time Objective (ďalej ako „RTO")
RTO je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RTO vyjadruje množstvo času potrebné pre obnovenie dát a celej prevádzky nedostupného IS. Môže byť v závislosti na použitej technológii vyjadrené v sekundách, hodinách či dňoch.
Využitie RTO v praxi: Ukazovateľ RTO sa z pohľadu zákazníka využíva pre vyjadrenie doby pre obnovu dát. (napr. formou SLA). Na druhú stranu poskytovatelia dnes môžu voliť rôzne technológie zálohovanie, respektíve replikovanie dát a dobu obnovy dát znížiť až k nulovému výpadku. Existujúce technológie sa delia nasledovne:
- tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá rádovo hodiny až dni;
- asynchrónna replikácia dát - výpadok a obnova je v priebehu sekúnd až minút;
- synchrónna replikácia dát - nulový výpadok.
RTO bude riešené formou tradičného zálohovania a obnovy a definované pri realizácií projektu.
Recovery Point Objective (ďalej ako „RPO")
RPO je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RPO vyjadruje, do akého stavu (bodu) v minulosti možno obnoviť dáta. Inými slovami množstvo dát, o ktoré môže organizácia prísť.
Využitie RPO v praxi: Ukazovateľ RPO sa z pohľadu zákazníka využíva pre vyjadrenie množstva obnoviteľných dát. (napr. formou SLA). Na druhú stranu poskytovatelia dnes môžu voliť rôzne technológie zálohovania, respektíve replikovanie dát a bod obnovy dát znížiť až k nulovej strate. Existujúce technológie sa delia nasledovne:
- tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá rádovo hodiny až dni;
- asynchrónna replikácia dát - výpadok a obnova je v priebehu sekúnd až minút, strata sa blíži k nule;
- synchrónna replikácia dát - nulový výpadok.
RPO bude riešené formou tradičného zálohovania a obnovy a definované pri realizácií projektu. Očakáva sa nulová strata údajov.
POŽIADAVKY NA PERSONÁL
V rámci projektu bude vytvorený interný projektový tím MIRRI v zložení:
- Projektový manažér;
- Kľúčový používateľ;
- Finančný manažér;
- IT analytik;
- IT architekt;
- Tester;
- Dátový špecialista;
- Business analytik;
- Špecialista na bezpečnosť.
V rámci projektu bude požiadavka na zabezpečenie/vytvorenie externého projektového tímu na strane dodávateľa v zložení:
- Projektový manažér IT projektu;
- IT analytik;
- IT architekt;
- IT programátor / vývojár;
- IT tester;
- Odborník pre IT dohľad / QA;
- Špecialista pre infraštruktúry / HW špecialista;
- Špecialista pre bezpečnosť IT.
IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU
Projekt bude implementovaný v zmysle Vyhlášky č. 85/2022 Z. z. o projektovom riadení realizovaný metódou Agile a bude rozdelený na viaceré inkrementy z nasledujúceho dôvodu:
Projekt pozostáva z dodania po inkrementoch do jedného konečného funkčného celku a to PITZ v súlade s POO SR, presnejšie Komponentu 17 – Digitálne Slovensko – eGovernment - Reforma č. 2: Centrálny manažment IT zdrojov. PITZ bude postupne napĺňaný predmetnými IT zdrojmi a tiež budú implementované integrácie na ďalšie IS podľa nasledujúceho harmonogramu:
Diagram č. - 4 Harmonogram projektu.
1. inkrement musí obsahovať z realizačnej fázy projektu etapy implementácia, testovanie a nasadenia do produkcie je možné realizovať viacerými iteráciami v závislosti od charakteru projektu. Každý doručený inkrement projektu je následne testovaný a nasadený na produkčnom prostredí informačnej technológie a je možné začať s dokončovacou fázou projektu, alebo pokračovať ďalším inkrementom.
Napĺňanie PITZ jednotlivými IT zdrojmi bude schvaľované riadiacim výborom projektu.
Kľúčovým prvkom reformy je vytvorenie a následný rozvoj komplexnej PITZ. Ambíciou je vybudovať platformu v rozsahu porovnateľnom s modelmi efektívne fungujúcimi v zahraničí (primárne www.digitalmarketplace.service.gov.uk, prípadne www.buyict.gov.au/sp), ktorá pokryje potreby a požiadavky verejného sektora SR rešpektujúc obmedzenia dané špecifikami SR (napr. zákon o VO). Plánovaný koncept PITZ si kladie za cieľ nadviazať na súčasné aktivity v oblasti centrálneho managementu IT zdrojov a tieto rozšíriť z pohľadu:
- portfólia centrálne manažovaných produktov a služieb;
- zlepšenia managementu a správy kontraktov;
- zjednodušenia a zrýchlenia prípravných procesov pred VO;
- riadenia a kontroly požiadaviek v nadväznosti na čerpanie prostriedkov („governance");
- vytvorenia databázy znalostí;
- zjednodušenia prístupu k službám a produktom, ako aj zlepšenia prístupu k relevantným informáciám.
PRÍLOHY
Prístup k projektu Štúdia uskutočniteľnosti Platforma IT zdrojov neobsahuje žiadne prílohy.