PROJEKTOVÝ ZÁMER




Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU 
1.1 História zmien 
2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE 
2.1 Použité skratky a pojmy 
2.1.1 Použité skratky a pojmy 
2.2 Konvencie pre typy požiadaviek 
3. DEFINOVANIE PROJEKTU 
3.1 Manažérske zhrnutie 
3.2 Úvod 
3.3 Základné východiská a podklady 
3.4 Motivácia a rozsah projektu 
3.5 Zainteresované strany/Stakeholderi 
4. Ciele projektu a merateľné ukazovatele 
5. Špecifikácia potrieb koncového používateľa 
6. Riziká a závislosti 
7. Alternatívy a Multikriteriálna analýza 
7.1 Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry 
7.2 Multikriteriálna analýza 
7.3 POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) 
8. Legislatíva 
9. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY 
10. ROZPOČET A PRÍNOSY 
11. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA 
12. PROJEKTOVÝ TÍM 
13. PRÍLOHY

POPIS ZMIEN DOKUMENTU

História zmien

ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Dokument je spoločným výstupom prípravnej a iniciačnej fázy projektu v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov.

Použité skratky a pojmy

Použité skratky a pojmy

Konvencie pre typy požiadaviek

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na funkčné, nefunkčné a technické. Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť v závislosti od potrieb projektu, napríklad:
Funkčné, nefunkčné a technické požiadavky používajú konvenciu:
rrrr/yyy/xxx

• rrrr – rok
• yyy – číslo oblasti
• xxx – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

DEFINOVANIE PROJEKTU

Manažérske zhrnutie

Predložená zámer sa zameriava na vytvorenie Informačného systému pre plnú elektronizáciu životného cyklu elektronického plnomocenstva a zavedenie elektronických služieb pre občanov a podnikateľov.
 Existujúci informačný systém Centrálna evidencia splnomocnení poskytuje na mieru vytvorené služby pre agendy evidencie vozidiel, centrálnej ohlasovne evidencie matrík a technických preukazov. Pre evidenciu vozidiel ide len o jednu službu ( isvs_171), ktorá realizuje nasledovnú koncovú službu - Zápis splnomocnenia k evidenčnému úkonu s vozidlom (sluzba_egov_1040).
Pri realizácii tohto IS nebolo braná do úvahy možnosť realizovať obecnú službu pre každý typ splnomocnenia – napríklad iba pre jednu agendu alebo viac agend, časové obmedzenie alebo neobmedzená doba pre splnomocnenie a pod. Zároveň nebol budovaný aby pre takúto množinu podmienok poskytoval procesnú podporu a ani s tým súvisiacu správu dokumentov (konania sa vedú manuálne, evidenčné zväzky v papierovej forme). Agendy sú tak zvyčajne elektronizované len čiastočne, čo má za následok, že údaje v týchto agendách vykazujú neuspokojivú mieru kvality. Neexistencia elektronických záznamov o vytvorených a použitých splnomocnení znemožňuje vykonávať štatistiky a analýzy a na základe nich efektívne reagovať a prijímať rozhodnutia v agendách. Rovnako nie je možné efektívne zabezpečiť prevádzku existujúceho systému vo vládnom cloude.
 Základom riešenia nového IS CREP bude vytvorenie jednotného metodického a procesného biznis modelu založeného na zmenených procesoch, ktoré zabezpečia výkon pôvodnej agendy a integráciu na iné registre, či IS eGovermentu (integrácie napomôžu automatizácii procesov). Podkladom na vypracovanie tohto zámeru boli tiež výstupy z národného projektu  „Optimalizácia procesov vo verejnej správe" realizovaný cez Operačný program Efektívna verejná správa (ďalej len OP EVS).
 Údaje v IS CREP budú mať postavenie zdrojových údajov, pričom anonymizované budú dostupné vo formáte otvorených údajov najmä za účelom štatistík a analýz.
 IS CREP bude predstavovať moderný a komplexný informačný systém, napĺňať stanovené architektonické princípy a bude integrovaný s centrálnymi komponentmi podľa referenčnej architektúry.
 Hlavným cieľom projektu je zavedenie plne elektronických služieb a obojstrannej elektronickej komunikácie medzi občanmi, podnikateľmi a štátnou správou, odstránenie manuálnych úkonov, papierovej evidencie, zvýšenie kvality údajov a s tým súvisiaca schopnosť analyzovať údaje a prijímať informované rozhodnutia.
 Elektronické spracovanie a podpora procesov vytvorí rozsiahlu databázu údajov. Zavedenie mechanizmov pre analýzu údajov o jednotlivých procesoch umožní:

• identifikovať trendy a na základe toho adekvátne nastavovať ciele a odporúčania potrebné pre rozhodovanie v rámci životného cyklu elektronického plnomocenstva a zavedených elektronických služieb pre občanov a podnikateľov,
• objektívnu kontrolu a riadenie kvality činnosti jednotlivých aktérov,
• predikciu rizík pri správe plnomocenstiev a pod.

Prínosom projektu je najmä zrušenie nutnosti nosiť papierové plnomocenstvá pri vybavovaní agendy plnou elektronizáciou plnomocenstva, ušetrený čas zamestnancov verejnej správy a občanov a podnikateľov pri vybavovaní jednotlivých agend.
 Jednou zo základných požiadaviek modernizácie IS v rámci verejnej správy je centralizácia procesov jednotlivých informačných systémov a technológii, nastolenie nových progresívnych platforiem, unifikovanie postupov. MV SR k tejto téme pristupuje veľmi zodpovedne a rieši čiastkové úlohy, výsledkom ktorých bude zefektívnenie práce zamestnancov s výsledným efektom zjednodušenia komunikácie občana.
 Predkladaný zámer vychádza z princípov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá radikálne mení pohľad na nasadenie IS s využitím Enterprise architektúry (EA), ktorá je jedným z kľúčových nástrojov  informačno-komunikačnej technológie využitej pre potreby verejnej správy a poskytuje prostriedky na jej efektívne riadenie a kontrolu s cieľom :

• Posun k službám zameraným na zvyšovanie kvality života,
• Posun k službám zameraným na nárast konkurencieschopnosti,
• Priblíženie verejnej správy k maximálnemu využívaniu dát v zákaznícky orientovaných procesoch,
• Optimalizácia využitia informačných technológii vo verejnej správe vďaka platforme zdieľaných služieb,
• Bezpečnosť digitálneho a kybernetického priestoru a bezpečnosť údajov a transakcií a pod.

Doteraz realizovaná informatizácia výkonu verejnej správy v kompetencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so súvisiacimi projektami:

• „Elektronický archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky",
• „Elektronické služby pre osvedčenie o evidencii vozidla",
• „Elektronické služby národnej evidencie vozidiel",
• „Elektronické služby národnej evidencie vozidiel, časť 2"
• „Elektronické služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úseku verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku"
• prípadne ďalšie,

zabezpečila dodanie informačných systémov, ktoré realizujú koncové služby a tie je možné použiť ako základ pre budovanie procesne orientovaných informačných systémov.
 Cieľom investičnej priority je posilnenie aplikácií IKT v rámci elektronickej štátnej správy, elektronického vzdelávania, elektronickej inklúzie, elektronickej kultúry a elektronického zdravotníctva.
 Navrhovaný národný projekt spadá do prioritnej osi PO7 OPII (Informačná spoločnosť) a prispieva k naplneniu nasledujúceho špecifického cieľa, a to umožnenie modernizácie a racionalizácie verejnej správy IKT prostriedkami.
 Východiskom bola intervencia - Služby a aplikácie elektronickej verejnej správy Služby a aplikácie elektronickej verejnej správy vrátane elektronického obstarávania, opatrení IKT na podporu reformy verejnej správy, kybernetickej bezpečnosti, opatrení na ochranu dôvernosti a súkromia, elektronickej justície a elektronickej demokracie.
 Intervencia slúži:

• inštitúciám verejnej správy na modernizáciu svojich služieb, agendových informačných systémov a zlepšenie využívania dát pre podporu rozhodovania.
• gestorom centrálnych riešení a zdieľaných služieb na vybudovanie príslušných komponentov.

Zámer primárne vychádza z cieľov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR, predovšetkým:

• 3.1.1 a) Posun k službám zameraným na zvyšovanie kvality života: Zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti elektronických služieb pre občanov,
• 3.1.1 b) Posun k službám zameraným na zvyšovanie kvality života: Zlepšenie digitálnych zručností a inklúzie znevýhodnených jednotlivcov do digitálneho trhu,
• 3.1.2 Posun k službám zameraným na nárast konkurencieschopnosti: Zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti elektronických služieb pre podnikateľov,
• 3.1.3 Priblíženie verejnej správy k maximálnemu využívaniu údajov: Zlepšenie dostupnosti údajov verejnej správy vo forme otvorených údajov,
• 3.1.4 a) Umožnenie modernizácie a racionalizácie verejnej správy IKT prostriedkami (neustále zlepšovanie služieb pri využívaní moderných technológií): Zlepšenie výkonnosti verejnej správy vďaka nasadeniu moderných informačných technológií,
• 3.1.4 b) Umožnenie modernizácie a racionalizácie verejnej správy IKT prostriedkami (neustále zlepšovanie služieb pri využívaní moderných technológií): Zlepšenie využívania údajov a znalostí v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe,
• 3.1.5 a) Optimalizácia využitia informačných technológií vo verejnej správe vďaka platforme zdieľaných služieb: Racionalizácia prevádzky informačných systémov pomocou vládneho cloudu,
• 3.1.5 b) Optimalizácia využitia informačných technológií vo verejnej správe vďaka platforme zdieľaných služieb: Zlepšenie „governance" verejného IT,
• 3.1.6 Bezpečnosť kybernetického priestoru: Zvýšenie ochrany kybernetického priestoru.

Úvod

Pre zavádzanie elektronických služieb jednotlivých OVM, ktoré majú v plnej miere nahradiť služby realizované na základe listinnej komunikácie alebo prostredníctvom osobného styku, a ktoré je možne vykonávať na základe plnomocenstva, sa predpokladá splnenie zákonných požiadaviek, na základe ktorých sa musia vytvoriť a spracovať elektronické dokumenty a realizovať úkony prostredníctvom IT systémov (elektronického výkonu verejnej moci) tak, aby tieto elektronické dokumenty a úkony mali právne záväzný charakter (boli určité, definované, auditovateľné a v súlade so štandardmi).
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe stanovil povinnosť pre povinné osoby zabezpečiť, aby nimi spravované IS VS boli v súlade so štandardami. Pre účely elektronického výkonu verejnej moci prostredníctvom elektronickej komunikácie a pre spracovávanie autorizovaných elektronických dokumentov sú dôležité najmä nasledovné oblasti:

• Štandardy pre integráciu dát
• Štandardy použitia súborov
• Dátové štandardy
• Štandardy elektronických služieb verejnej správy
• Štandardy pre formáty elektronických dokumentov

Za účelom zvýšiť využívanie elektronických služieb štátu a zrýchliť agendové procesy má vzniknúť predmetný informačný systém centrálnej evidencie splnomocnení. Vybrané životné situácie je možné vykonávať na základe plnomocenstva. Prostredníctvom predmetného systému bude možné už existujúce agendové procesy plne elektronizovať aj pre úkony zadania a použitia splnomocnenia, prípadne súhlasu. Zároveň bude možné využívať elektronické služby systému aj pre manuálne procesy stále realizované vstupmi a výstupmi v listinnej podobe.

Základné východiská a podklady

Predpisy súvisiace s postavením a pôsobením danej organizácie:

• Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
• Projekt je navrhnutý ako národný projekt. Celá oblasť problematiky, ktorá je predmetom projektu, je vo výlučnej kompetencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Predpisy súvisiace s výkonom agend danej organizácie v kontexte projektu:

• §23 Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente); podľa ktorého je MV SR správcom pre Centrálny register elektronických plnomocenstiev.
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii;
• Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) ;
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Nariadenie eIDAS)
• Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1505 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa dôveryhodných zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu;
• Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1506 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať, podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu;
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Právne predpisy súvisiace s oblasťou informatizácie, poskytovania elektronických služieb a informačnej a kybernetickej bezpečnosti:
 Samotná oblasť právnych predpisov, ktorá súvisí s oblasťou informatizácie, poskytovania elektronických služieb a informačnej a kybernetickej bezpečnosti, je tvorená rôznorodou skupinou zákonných, ale aj podzákonných právnych predpisov. Vzhľadom na členstvo SR v EÚ je potrebné zohľadniť aj priamo účinné normy, ktoré nevyžadujú dodatočnú implementáciu zo strany zákonodarcu, nariadenia EÚ.
 Medzi tieto právne predpisy patria predovšetkým:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Projekt sa zameriava na vyhodnotenie možnosti informatizácie procesov spojených so vytvorením, použitím, zmenou alebo zrušením alebo vypršaním platnosti plnomocenstva. Plnomocenstvá sa budú dať použiť v rámci agend vedených verejnou správou tak ako to definuje aj Oddiel 4 - Zastupovanie (§ 16 a § 17 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok).
 Centrálny register elektronických plnomocenstiev (ďalej len IS CREP) zabezpečí každému:

• splnomocniteľovi po úspešnej autentifikácii možnosť uloženia a odvolania elektronického plnomocenstva v centrálnom registri elektronických plnomocenstiev,
• splnomocnencovi po úspešnej autentifikácii možnosť vypovedania elektronického plnomocenstva,
• splnomocniteľovi, splnomocnencovi a orgánu verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické plnomocenstvo týka, sprístupnenie elektronického plnomocenstva.

Riešenie bude určené pre pracovníkov verejnej správy ako aj pre širokú verejnosť. Podľa zákona o správnom konaní sa môžu dať účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať plnomocenstvom
 Víziou MV SR je vytvorenie spoľahlivého, bezpečného a robustného riešenia, ktoré bude poskytovať služby občanom a podnikateľom ako aj zabezpečovať podporu činností MV SR efektívnejším spôsobom ako to je v súčasnosti. Implementácia riešenia bude viesť k automatizácii činností, zvýšeniu efektívnosti práce v gescii MV SR a zníženiu zaťaženia občanov a podnikateľov pri vybavovaní príslušných služieb.
 Dôvodom pre projekt IS CREP je predovšetkým riešenie nižšie uvedených problémov a zároveň naplnenie uvedených príležitostí súčasnej doby:

• Problém: V súčasnej dobe neexistuje centrálne riešenie na úrovni verejne správy v tejto oblasti. V rámci Informačného systému Evidencia vozidiel bol budovaná jedna služba ( isvs_171), ktorá poskytuje nasledovnú koncovú službu - Zápis splnomocnenia k evidenčnému úkonu s vozidlom (sluzba_egov_1040)
• Príležitosť: Elektronizovaním správy plnomocenstiev sa vytvoria dve príležitosti:

(1) uvoľní sa časová kapacita pracovníkom, ktorá môže byť venovaná na promptné vybavenia príslušnej agendy, namiesto kontroly či dané plnomocenstvo je správne a platné.
(2) z pohľadu občana alebo podnikateľa musí pri uložení elektronického plnomocenstva v centrálnom registri elektronických plnomocenstiev, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické plnomocenstvo týka, povinne získať informácie o rozsahu oprávnenia splnomocnenca z tohto elektronického plnomocenstva a nebude oprávnený požadovať od splnomocniteľa alebo splnomocnenca preukázanie tohto oprávnenia (ak nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu alebo o tom, či oprávnenie trvá).

• Problém: Aktuálny informačný systém CESP nie je prispôsobený na zákonné požiadavky (je jednoúčelovo orientovaný na vybrané agendy) a nespĺňa kvalitatívne parametre, aké sa v súčasnosti kladú na moderné systémy v zmysle NKIVS a Výnosu MF SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre ISVS.

• Problém: Architektúra súčasného informačného systému CESP nie je kompatibilná s aktuálne prebiehajúcimi projektami štátnej správy a stratégiou centralizácie informačných systémov verejnej správy do dátových centier a riešením na báze cloudových služieb.

• Príležitosť: Implementácia optimalizačných opatrení a nových návrhov TO-BE procesov, ktoré sú výstupmi z národného projektu  „Optimalizácia procesov vo verejnej správe" realizovaný cez Operačný program Efektívna verejná správa (ďalej len OP EVS).

• Ďalšie príležitosti Uloženie, odvolanie, vypovedanie a sprístupnenie elektronického plnomocenstva bude bezodplatné a vykoná sa prostredníctvom na to určenej funkcie centrálneho registra elektronických plnomocenstiev v spojení s autorizáciou úkonu, pričom ak dôjde k odvolaniu alebo vypovedaniu elektronického plnomocenstva, centrálny register elektronických plnomocenstiev bezodkladne vyznačí informáciu o tejto skutočnosti pri príslušnom elektronickom plnomocenstve.

Dôvody realizácie systému pre občana a podnikateľa:

• Zjednodušenie a zrýchlenie komunikácie s verejnou správou v rámci promptného vybavenia príslušnej agendy kde sa bude elektronické plnomocenstvo používať. Systém bude zasielať notifikácie o použití plnomocenstva v agende, prípadne bude upozorňovať na blížiace sa lehoty ako napr. pred uplynutím doby platnosti plnomocenstva, a pod.
• Úspora času tým, že pracovník verejnej správy bude mať k dispozícii informáciu, o existencii elektronického plnomocenstva (realizácia zásady jeden krát a dosť).
• Zvýšenie bezpečnosti a ochrany pred neoprávneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a stratou.

Dôvody realizácie systému pre zamestnancov verejnej správy:

• Zavedením systému sa docieli zrýchlenie konania a vytvorí sa časový priestor pre pracovníkov VS, plne sa venovať odborným činnostiam, bez nutnosti venovať sa aj podporným administratívnym prácam, prípadne vytvorenie priestoru pre ich vzdelávanie a odborný rast.
• Jednoduchosť poskytovania služieb bez ohľadu na miesto a komunikačný kanál (pracovník VS má všetko potrebné na jednom mieste).
• Možnosť realizácie reportov a dátových a procesných analýz za účelom kontinuálneho zlepšovania.

Negatívny stav v prípade, ak projekt nebude realizovaný:
 V prípade že systém nebude realizovaný, nevytvoria sa predpoklady pre inováciu verejnej správy a v praxi zostane stav, ktorý je popísaný vyššie ako napríklad:

• nezavedú sa elektronické služby tak ako ich definuje § 23a zákona č. 305/2013 Z.z. zákon o e-Governmente,
• nemožnosť analyticky spracovať dostupné informácie, vyhľadávať trendy a vzory v správaní sa občanov/podnikateľov a tým pádom zvýšiť bezpečnosť a pridanú hodnotu na jednotlivých úsekoch agend verejnej správy, kde sa používa plnomocenstvo,
• nezavedú sa elektronické služby s moderným UX (podľa[ jednotného dizajn manuálu elektronických služieb|https://idsk-elements.herokuapp.com/]),
• hrozí riziko rôzneho procesného postupu na jednotlivých pracoviskách (diskriminácia žiadateľov, keďže na rôznych pracoviskách sú rôzne procesné postupy, ktoré by boli zavedením systému zjednotené).

Predmetom tohto zámeru je vyhodnotenie možnosti zavedenia nového IS CREP v súlade s architektonickým rámcom verejnej správy. V rámci štúdie je riešené prepojenie na informačné systémy ďalších inštitúcií verejnej správy, ktoré by mali poskytovať vstupné informácie pre systém IS CREP (napr. Register fyzických osôb (isvs_191), Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (isvs_420), a pod.
Podkladom na vypracovanie tejto štúdie boli tiež výstupy z národného projektu  „Optimalizácia procesov vo verejnej správe" realizovaný cez Operačný program Efektívna verejná správa (ďalej len OP EVS). Procesné mapy sú uvedené v samostatnej prílohe.
 V rámci tohto projektu pre danú oblasť štúdie uskutočniteľnosti boli vykonané nasledovné aktivity:

• Analýza súčasného stavu v oblasti procesov, kompetencií a systému riadenia organizácií verejnej správy so zámerom zistenia súčasného stavu procesov, kompetencií a systému riadenia inštitúcií VS, ktoré sú zainteresovanými stranami v riešení životných situácií definovanými v prvej fáze projektu. Súčasťou tejto fázy projektu bolo stanovenie východiskových hodnôt výkonnosti procesov podľa prioritizácie, ktoré sú potrebné pre výber procesov na optimalizáciu. Výsledkom tejto analýzy je aj zoznam optimalizačných príležitostí, ktorý bude slúžil ako základný podklad pre následnú aktivitu.
• Dizajn a implementácia inovovaných procesov – sa realizoval za účelom zabezpečenia implementácie procesov ako prostriedku pre naplnenie optimalizačných príležitostí stanovených v predošlej fáze projektu. Nutným predpokladom realizácie optimalizačných príležitostí je identifikovanie najlepšej praxe, ktorá predstavuje zdroj znalostnej databázy slúžiacej pre definovanie dizajnu budúceho stavu výkonu procesov VS. Implementácia týchto procesov je súčasťou projektu navrhovaného v tejto štúdii uskutočniteľnosti.

Po realizovaní projektu bude možné začať realizovať aj nasledovnú aktivitu projektu „Optimalizácia procesov vo verejnej správe":

• Meranie, vyhodnocovanie a zlepšovanie procesov – sa realizuje za účelom zabezpečenia priebežnej aktualizácie a zlepšovania nového procesného modelu implementovaného v predošlej fáze projektu. Vlastníci procesov majú k dispozícii výkonnostné ukazovatele vypovedajúce o účinnosti a efektívnosti procesov na základe ktorých navrhujú a vykonávajú zmeny v procesoch a tým ju optimalizujú. Na základe vyhodnotenia optimalizovaných procesov budú v prípade potreby definované nové návrhy pre optimalizáciu výkonu procesov VS, ktoré umožnia efektívne riešenie životných situácií.

Predkladaný dokument popisuje:

• výber vhodnej alternatívy,
• architektúru riešenia,
• určenie motivácie základných stakeholderov a ich záujmy,
• biznis architektúru, biznis funkcie a biznis služby,
• architektúra informačných systémov znázorňujúcich vnútornú kompozíciu systému a integračné väzby systému s okolím.

Informačný systém IS CREP bude umiestnený v eGovernment cloude pričom bude využívať poskytované služby IaaS a PaaS.
  Z hľadiska MV SR uvedené oblasti spadajú pod nasledovný úsek:

Táto štúdia pokrýva nasledovné životné situácie:

Vymedzenie subjektov, ktorých sa dotýka navrhované riešenie projektu:
 Projekt sa bude priamo dotýkať občanov/podnikateľov, ktorý chcú na vybavenie agendy využiť plnomocenstvo, zamestnancov verejnej správy, pri ktorých agendách je možné využiť plnomocenstvo, ako aj všetkých osôb, ktoré využívajú OpenData.

• Zavedením systému bude naplnený hlavný cieľ – zriadenie centrálneho registra elektronických plnomocenstiev tak ako ich definuje § 23a zákona č. 305/2013 Z.z. zákon o e-Governmente.

Ministerstvo vnútra SR -Prevádzkovateľ cloudových služieb - Ústredný orgán štátnej správy pre všeobecnú vnútornú správu a z hľadiska budovania vládneho cloudu aj v roli  poskytovateľa cloudových služieb,
Inštitúcia verejnej správy - Subjekt verejnej správy, ktorý zabezpečuje výkon agend verejnej správy, vrátane správneho konania, priestupkov a pokút a pod. Z pohľadu vládneho cloudu vystupuje v roli odberateľa cloudových služieb.
Pracovník verejnej správy - Pracovník zabezpečujúci, v rámci svojich povinností, vykonávanie procesov, ktoré budú podporené centrálnymi spoločnými blokmi.
Partner cloudovej služby - Partnerom cloudovej služby je povinná osoba, ktorá sa zapája do podpory alebo pomoci činnostiam poskytovateľa cloudovej služby alebo odberateľa cloudovej služby, resp. oboch. Rola partnera cloudovej služby v sebe zahŕňa aj aktivity sprostredkovateľa cloudových služieb, ako: osoby, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb sprostredkuje využívanie, výkon a dodávku cloudových služieb.

Motivácia a rozsah projektu

Dotknuté životné situácie:

• 008 - Registrácia živnosti
• 016 - Rozširovanie podnikania
• 058 - Účasť na veciach verejných
• 030 - Zatvorenie podniku
• 083 - Dopravné nehody a priestupky
• 008 - Registrácia živnosti
• 085 - Evidencia vozidla
• 004 - Doklady potrebné k začatiu podnikania
• 114 - Rodičovstvo
• 109 - Narodenie
• 157 - Kataster nehnuteľností
• 179 - Zbrane a strelivo
• 177 - Polícia

Dotknutý úsek VS:

• U00103 - Živnostenské podnikanie.
• U00099 - Matričné veci
• U00091 - Evidencia obyvateľov
• U00088 - Občianske preukazy a štátne občianstvo

Dotknuté agendy VS:

• A0001500 - Zabezpečovanie prevádzky živnostenského registra
• A0001499 - Riadenie a kontrola výkonu štátnej správy na úseku živnostenského podnikania
• A0001497 - Zabezpečovanie jednotného informačného systému v živnostenskom podnikaní, vedenie zoznamu, z ktorého sú poskytované jednorazové údaje pre kontrolné, inšpekčné, dozorné a vyhľadávacie orgány v rozsahu ich vecnej pôsobnosti
• A0001440 - Oznamovacia povinnosť v oblasti matrík
• A0001445 - Vykonávanie dodatočných záznamov v matričných knihách
• A0001451 - Vedenie osobitnej matriky
• A0001452 - Zmena mena a priezviska
• A0001448 - Vedenie rodnej matriky
• A0001298 - Vedenie centrálnej evidencie obyvateľov a zaznamenávanie údajov do registra obyvateľov
• A0001300 - Hlásenie pobytu občana Slovenskej republiky
• A0001305 - Oznamovanie ohlasovniam narodenie dieťaťa, uzavretie manželstva, úmrtie občana a zmenu mena alebo priezviska občana
• A0001263 - Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky
• A0001307 - Vedenie evidencie občanov predčasne ukončujúcich prechodný pobyt
• A0001264 - Osvedčovanie štátneho občianstva Slovenskej republiky
• A0001262 - Udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky

Aktéri:

• Fyzické osoby:
  • občan;
  • zamestnanec MV SR.
• Právnické osoby
  •  podnikateľ;
  •  MV SR;
  •  ďalšie OVM;

Zainteresované strany/Stakeholderi

Ciele projektu a merateľné ukazovatele

Ciele/Merateľné ukazovatele

Špecifikácia potrieb koncového používateľa

• Projekt nerealizuje nové elektronické služby s grafickým používateľským rozhraním a univerzálnym integračným rozhraním.
• Systém bude prevádzkovaný vo vládnom cloude a integrovaný na rezortné systémy.
• Atribúty entít, ich stavy a procesné spracovanie musí presne zodpovedať aktuálne platnej legislatíve.

Riziká a závislosti

• Riziká a závislostí sú spracované v Prílohe č.2 – Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI

Alternatívy a Multikriteriálna analýza

Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

Nižšie sa nachádzajú posudzované alternatívy:
 Alternatívy riešenia

Krabicové riešenie nie je dostupné na trhu, ide o vlastnú implementáciu špecifickej legislatívy.

Multikriteriálna analýza

Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA

POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

Z pohľadu výstupov je projekt realizovaný v 4 inkrementoch, ktorého trvanie je predpokladané na 15 mesiacov. Pričom bude realizovaný prostredníctvom nasledujúcich fáz:

Legislatíva

• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení č. 35/1965 Zb., 58/1969 Zb., 131/1982 Zb., 131/1982 Zb., 94/1988 Zb., 188/1988 Zb., 87/1990 Zb., 105/1990 Zb., 116/1990 Zb., 87/1991 Zb., 509/1991 Zb., 264/1992 Zb., 278/1993 Z. z., 249/1994 Z. z., 153/1997 Z. z., 211/1997 Z. z., 252/1999 Z. z., 218/2000 Z. z., 261/2001 Z. z., 281/2001 Z. z., 23/2002 Z. z., 34/2002 Z. z., 95/2002 Z. z., 184/2002 Z. z., 215/2002 Z. z., 526/2002 Z. z., 526/2002 Z. z., 504/2003 Z. z., 515/2003 Z. z., 150/2004 Z. z., 150/2004 Z. z., 404/2004 Z. z., 635/2004 Z. z., 635/2004 Z. z., 171/2005 Z. z., 266/2005 Z. z., 336/2005 Z. z., 118/2006 Z. z., 188/2006 Z. z., 84/2007 Z. z., 209/2007 Z. z., 335/2007 Z. z., 568/2007 Z. z., 214/2008 Z. z., 379/2008 Z. z., 477/2008 Z. z., 186/2009 Z. z., 575/2009 Z. z., 129/2010 Z. z., 546/2010 Z. z., 130/2011 Z. z., 161/2011 Z. z., 69/2012 Z. z., 180/2013 Z. z., 102/2014 Z. z., 102/2014 Z. z., 106/2014 Z. z., 335/2014 Z. z., 39/2015 Z. z., 117/2015 Z. z., 239/2015 Z. z., 273/2015 Z. z., 438/2015 Z. z., 91/2016 Z. z., 125/2016 Z. z.),
• Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 275/2006 Z. z. Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení č. 678/2006 Z. z., 385/2008 Z. z., 553/2008 Z. z., 570/2009 Z. z., 570/2009 Z. z., 69/2012 Z. z., 289/2012 Z. z., 202/2013 Z. z., 305/2013 Z. z., 176/2015 Z. z., 273/2015 Z. z., 273/2015 Z. z., 273/2015 Z. z., 272/2016 Z. z.),
• Zákon č. 215/2002 Z. z. Zákon o elektronickom podpise a doplnení niektorých zákonov (v znení č. r1/c131/2002 Z. z., 679/2004 Z. z., 301/2005 Z. z., 25/2006 Z. z., 275/2006 Z. z., 214/2008 Z. z., 563/2009 Z. z., 289/2012 Z. z., 305/2013 Z. z., 160/2015 Z. z., 273/2015 Z. z., 91/2016 Z. z.),
• Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. júna 2015, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 276/2014 Z. z.,
• Vyhláška č. 275/2014 Ministerstva financií Slovenskej republiky z 3. októbra 2014 o zaručenej konverzii,
• Vyhláška úradu na ochranu osobných údajov SR č. 164/2013 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení,
• Výnos č. 55/2014 Z. z. Ministerstva financií SR, o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov.

NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Riešenie bude postavené na štvorvrstvovej architektúre:

1. Používateľský frontend
2. Middleware
3. Backend
4. Perzistenčná vrstva.

Backend bude posktytovať REST API a bude ho publikovať pre frontend, interné rezortné systémy ako aj systémy iných OVM na midlleware vrstve.
 Riešenie musí byť v režime vysokej dostupnosti s prepojmi do vládnych sieti.
 Architektúra musí spĺňať aplikačné, infraštruktúrne a bezpečnostné štandardy na IS MV SR.
 Riešenie poskytne rozhrania správcovi systému, správcom jednotlivých inštancií pre jednotlivé IS a konečným používateľom zadávajúcim vlastné splnomocnenia.

ROZPOČET A PRÍNOSY

Priložená CBA bola vypracovaná podľa Metodického pokynu k spracovaniu biznis case a cost benefit analýzy informačných technológií verejnej správy.
 V rámci ekonomickej analýzy je kladený dôraz predovšetkým na definovanie prínosov navrhovaného projektu a to ako kvalitatívnych, tak aj kvantitatívnych (finančné a ekonomické). Projekt po implementácií prinesie nižšie definované prínos. Je však nutné podotknúť, že projekt sám o sebe skôr vytvára predpoklady pre ďalšie prínosy na strane gestorských orgánov resp. umožní zaviesť jednotnú technológiu pre všetky systémy ministerstva a poskytnúť vysoko bezpečné riešenie s viacúrovňovým overovaním používateľov spolu s použitím kryptografickým mechanizmov.
Kvantitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:
Zníženie nákladov na listinné podania vzhľadom na zvýšenie počtu elektronicky prijatých podaní:

• Zníženie času občana a splnomocnených osôb na vybavenie elektronickej služby oproti listinnému podaniu.
• Zrýchlenie agendových procesov.
• Kľúčové validácie v čase podania ako aj v čase spracovania agendou.
• Umožnenie vyplnenia podania formulára splnomocnenia priamo prostredníctvom špecializovaného portálu.
• Kontrola overenia autorizácie podania až po prijatí podania do podateľne – vyššie % prijatia podaní.
• Umožnenie podania aj prostredníctvom priložených dokumentov – vyššie % prijatia podaní.
• Zníženie času zamestnanca vynaloženého na overenie vytvoreného úradného dokumentu.
• Obmedzenia vynaloženia nákladov na zakúpenie licencií pre zamestnancov pre podpis mandátnym certifikátom.

Kvalitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:

• Automatické overenie súhlasu alebo splnomocnenia pre rozličné agendové procesy.
• Zníženie nákladov na zavádzanie ďalších elektronických služieb vzhľadom na štandardizáciu rozhraní a poskytovania služieb splnomocnení.
• Zníženie nákladov na existujúce agendy.

Sumarizácia nákladov a prínosov

HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall
 Waterfall- vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.
Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú špecifikáciu - detailnú a technickú špecifikáciu - rámcovú.

PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV) v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• zástupca vlastníkov procesov objednávateľa
• zástupca kľúčových používateľov objednávateľa za funkčnú oblasť
• zástupca kľúčových používateľov objednávateľa za technickú oblasť
• zástupca dodávateľa

Určuje sa Projektový manažér projektu (PM) a po spustení realizačnej fázy bude zostavený Projektový tím, pričom budú definované nasledovné pozície:

• kľúčový používateľ,
• IT analytik,
• IT architekt,
• manažér kvality,
• vlastník procesov,
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Mená pre jednotlivé pozície projektového tímu budú doplnené pred zahájením realizačnej fázy projektu, rozhodnutím riadiaceho výboru a na základe návrhu projektového manažéra.
 Podrobné pracovné náplne, povinnosti členov projektového tímu a ich zodpovednosti budú predmetom menovacích dekrétov.
Projektový manažér

• zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
• zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.
• zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.

Kľúčový používateľ

• zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
• zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
• Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov

IT analytik

• zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
• analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
• Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.
• Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.
• Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).

IT architekt

• zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.
• vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.
• zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.

Manažér kvality

• zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.
• plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.
• Počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje zhodu kvality projektových výstupov s požiadavkami. Realizuje postupy riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa. Kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami.

Vlastník procesov

• zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.
• zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.

Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti

• zodpovedá za dodržanie princípov a štandardov na kybernetickú a IT bezpečnosť, za kontrolu a audit správnosti riešenia v oblasti bezpečnosti.

• koordinuje a riadi činnosť v oblasti bezpečnosti prevádzky IT, spolupracuje na projektoch, na rozvoji nástrojov a postupov k optimalizácii bezpečnostných systémov a opatrení. Stanovuje základné požiadavky, podmienky a štandardy pre oblasť bezpečnosti programov, systémov, databázy či sieti. Spracováva a kontroluje príslušné interné predpisy a dohliada nad plnením týchto štandardov a predpisov. Kontroluje a riadi činnosť nad bezpečnostnými testami, bezpečnostnými incidentmi v prevádzke IT. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom počítačov a informačných systémov pre oblasť bezpečnosti

  ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
  1.	Bude definované	Bude definované	Bude definované	Bude definované
  2.	Bude definované	Bude definované	Bude definované	Bude definované
  3.	Bude definované	Bude definované	Bude definované	Bude definované

  
  

  PRÍLOHY

  Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí (Excel):