PRÍSTUP K PROJEKTU




Identifikovanie požiadaviek na technickú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

OBSAH
1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU 
1.1 História zmien 
2. ÚČEL DOKUMENTU 
2.1 Konvencie používané v dokumentoch – označovanie požiadaviek 
3. POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA 
4. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU 
4.1 Biznis vrstva 
4.2 Aplikačná vrstva 
4.2.1 Rozsah informačných systémov 
4.3 Dátova vrstva 
4.4 Referenčné údaje 
4.5 Otvorené údaje 
4.6 Analytické údaje 
4.7 Moje údaje 
4.8 Technologická vrstva 
4.8.1 Prehľad technologického stavu 
4.8.2 Návrh riešenia technologickej architektúry 
4.9 Bezpečnostná architektúra 
5. ZDROJOVÉ KÓDY 
6. PREVÁDZKA A ÚDRŽBA 
6.1 Prevádzkové požiadavky 
6.1.1 Úrovne podpory používateľov: 
6.2 Požadovaná dostupnosť IS: 
6.2.1 RTO (Recovery Time Objective) RPO (Recovery Point Objective) 
7. POŽIADAVKY NA PERSONÁL 
8. IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU

POPIS ZMIEN DOKUMENTU

História zmien

ÚČEL DOKUMENTU

Tento dokument popisuje prístup k riešeniu monitorovania, riadenia a prevádzkovania IT služieb Ministerstva vnútra SR nad úrovňou existujúceho IT Service Managementu. Navrhované riešenie umožní efektívne riadenie elektronických služieb zavedených v rámci projektov informatizácie verejnej správy a zlepšenie diagnostiky a zníženie reakčnej doby pri riešení incidentov týkajúcich sa týchto služieb. Zároveň umožní zlepšenie prehľadu o aktuálnom stave elektronických podaní občanov a získanie prehľadu o využívaní elektronických služieb. Podpora pre efektívne riadenie elektronických služieb spočíva v:

• Monitorovanie infraštruktúry, aplikácií a elektronických služieb
• Vizualizácia aktuálneho a historického stavu infraštruktúry, aplikácií a elektronických služieb
• Aplikácia analytických prístupov a nástrojov pri riešení anomálií prostredia
• Systematické sledovanie a analýza podaní od občanov, proaktívna podpora riešenia chybových stavov
• Vytváranie súhrnných štatistických údajov o stave a využívaní elektronických služieb
• Optimalizácia biznis procesov na spracovanie elektronických služieb občanov
• Sprístupnenie stavu a využívanie sledovaných údajov na plnenie MetaIS v oblasti monitorovania parametrov prevádzkovaných služieb

Konvencie používané v dokumentoch – označovanie požiadaviek

Funkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
 RF_xxx.yyy

• RF – funkčná požiadavka
• xxx – oblasť požiadavky
• yyy– číslo požiadavky

Nefunkčné a technické požiadavky majú nasledovnú konvenciu

• RNF – nefunkčná požiadavka
• xxx – oblasť požiadavky
• yyy– číslo požiadavky

POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb je kľúčovým nástrojom pre plánovanie, návrh, dodávku, prevádzku a optimalizáciu IT služieb, ktoré MVSR poskytuje svojim používateľom.
 Navrhovaným riešením bude umožnené efektívne sledovanie celkového stavu podaní občanov a rýchlejšie sprístupnenie informácií stavu jednotlivých podaní týkajúcich sa riešenia životných situácií občanov. Cieľom riešenia je pokrytie všetkých aspektov sledovania a riadenia elektronických služieb podporovaných informačnými systémami MVSR a získanie prehľadu nad procesmi spracovania elektronických podaní občanov s možnosťou ich ďalšej optimalizácie.
 Navrhované riešenie pomôže rýchlejšie a efektívnejšie riešiť problémové stavy najviac používaných agendových systémov a IT služieb a postupne by sa mohlo rozšíriť na všetky systémy MVSR.
 Navrhované riešenie sa zameriava na tieto kľúčové funkčné oblasti riadenia a prevádzky IT služieb:

• Proaktívne monitorovanie infraštruktúry, aplikácii a IT služieb
• Dynamická vizualizácia topológie, závislostí a prehľadnosť (visibilita) meniaceho sa IT prostredia
• Analýza udalostí a metrík z monitorovaného prostredia
• Automatizácia vyhodnotenia udalostí a metrík využitím analytických nástrojov a nástrojov umelej inteligencie
• Podpora pre vyhodnocovanie a optimalizáciu biznis procesov a služieb

Prínosy navrhovaného riešenia sa týkajú najmä týchto oblastí:

• získania komplexných informácií o stave systémov na podporu prevádzkovaných IT služieb
• umožnenie vizualizácie aktuálnej topológie v rámci viacerých domén dynamickej a statickej infraštruktúry a služieb
• udržiavanie aktuálneho a historického stavu topológie prostredia
• zistenie presného kontextu okolo udalostí a súvisiacich metrík - pred, počas a po ich výskyte
• využitie analytiky a AI modelov pre rýchlejšie riešení príčin chybových stavov a anomálií prostredia
• podpora pre predvídanie/predchádzanie problémovým stavom pri poskytovaní IT služieb
• zníženie počtu hlásených incidentov proaktívnym prístupom k riešeniu chybových stavov
• zavedenie systematického sledovania a analýzy podaní od občanov
• rýchle vyhľadávanie informácií o stave informačných systémov, aplikácií a podaní občanov
• optimalizácia biznis procesov na spracovanie elektronických služieb občanov

Využitie umelej inteligencie v monitoringu prevádzky IT systémov:

• Automatické zisťovanie a detekcia problémov: UI môže analyzovať veľké množstvo údajov a vzorov prevádzky a automaticky identifikovať anomálie a potenciálne problémy. To umožňuje rýchle zistenie a detekciu vznikajúcich chýb alebo výpadkov v reálnom čase.
• Prediktívne udržiavanie: UI môže predikovať potenciálne problémy alebo výpadky na základe histórie a vzorov prevádzky. To umožňuje plánovanie údržby a opráv vopred, čo znižuje riziko výpadkov a minimalizuje vplyv na prevádzku.
• Optimalizácia výkonu: UI môže monitorovať a analyzovať výkon IT systémov a navrhovať optimalizačné opatrenia. Napríklad môže odporúčať úpravu konfigurácie, rozširovanie kapacity alebo optimalizáciu zdrojov s cieľom dosiahnuť maximálny výkon.
• Snímanie a analýza veľkého množstva údajov: UI je schopná spracovať a analyzovať veľké množstvo údajov z rôznych zdrojov, ako sú logovacie súbory, senzory alebo metriky v reálnom čase. To poskytuje holistický pohľad na stav prevádzky a umožňuje lepšie rozhodovanie.
• Automatické upozornenia a odpovede na udalosti: UI môže automaticky generovať upozornenia na základe definovaných pravidiel a vykonávať automatické akcie na základe identifikovaných udalostí. To umožňuje rýchlu reakciu a minimalizuje ľudskú záťaž.
• Redukcia falošných poplachov: UI je schopná naučiť sa a rozpoznať normálne vzorce prevádzky a oddeľovať ich od skutočných udalostí vyžadujúcich pozornosť. To pomáha redukovať falošné poplachy a umožňuje zameranie sa na skutočne dôležité udalosti.
• Efektívnejšie využitie zdrojov: UI môže pomôcť identifikovať a odstrániť nadbytočné, neefektívne alebo nevyužívané zdroje v IT systéme. To zlepšuje využitie kapacity, znižuje náklady a zvyšuje efektivitu prevádzky.
• Zlepšenie bezpečnosti: UI môže monitorovať a analyzovať prevádzku a identifikovať potenciálne hrozby alebo útoky. Tým pomáha zvýšiť úroveň bezpečnosti IT systémov a rýchlo reagovať na bezpečnostné incidenty.
• Lepšia predstavivosť a vizualizácia dát: UI môže vytvárať prehľadné a interaktívne vizualizácie údajov, ktoré umožňujú rýchlu a jednoduchú interpretáciu stavu prevádzky. To zlepšuje schopnosť IT personálu pochopiť a reagovať na aktuálne situácie.
• Kontinuálna optimalizácia: UI je schopná neustále sa učiť a adaptovať na zmeny v prevádzke a prostredí. To znamená, že môže neustále zlepšovať svoje schopnosti a prispôsobovať sa novým výzvam a technológiám v oblasti IT monitoringu.

Tieto dôvody ukazujú, že využitie umelej inteligencie v monitoringu prevádzky IT systémov môže viesť k efektívnejšiemu a spoľahlivejšiemu riadeniu IT infraštruktúry a zabezpečiť vyššiu kvalitu služieb pre používateľov.
Projekt sa realizuje pre vybrané nižšie uvedené elektronické služby (EVO, NEVO, CISMA, RFO) .
Elektronické služby Národnej evidencie vozidiel sú najčastejšie využívané elektronické služby občanmi. Početnosť volaní predstavuje zhruba 3/4 z celkového počtu volaní. Služby Centrálneho informačného systému matrík zahŕňajú základné životné situácie občana ako je narodenie, úmrtie, sobáš, rozvod. Služby Registra fyzických osôb využívajú všetky OVM vzhľadom na jeho referenčnosť. Služby Elektronickej identifikačnej karty ako služby poskytujúce podporu pre základný doklad občana Slovenskej republiky.
Po vyhodnotení realizácie projektu na vybraných elektronických službách bude možné explicitne vyhodnotiť dosiahnuté ciele. Na základe získaných vyhodnotených dát bude možné detailne naplánovať pokrytie/začlenenie všetkých prevádzkovaných elektronických služieb a informačných systémov. MV SR po vyhodnotení projektu zároveň zváži aj možnosť pokrytia elektronických služieb prevádzkovaných vo Vládnom cloude.

1. Koncové elektronické služby

1. Aplikačné služby

ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Navrhovaná architektúra systému zabezpečí nasledovné funkcionality:
1.Monitorovanie prevádzkovaných IT služieb
Do parametrov sledovaných v systéme na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb budú zaradené aj tie, ktoré sú požadované pre monitorovania prevádzkovaných služieb pre MetaIS, ako sú:
Parametre aplikačnej služby:

• Počet volaní služby - Počet elektronických volaní služby za merané obdobie. Spravidla ide o údaj nameraný automatizovane.
• Doba odozvy aplikačnej služby - Priemerná doba synchrónnej odpovede služby, t.j. celkový čas potrebný na reakciu po požiadavke na službu (v sekundách). Spravidla ide o údaj nameraný automatizovane.
• Kumulatívna doba plánovaných odstávok - Kumulatívna doba plánovaných odstávok služby za merané obdobie (v hodinách). Spravidla ide o údaj nameraný automatizovane.
• Úroveň dostupnosti - Hodnota vyjadrujúca podiel celkového času plánovanej dostupnosti po odrátaní času technického zlyhania (výpadku) a celkového času plánovanej doby dostupnosti (v percentách). Spravidla ide o údaj nameraný automatizovane.

Parametre koncovej služby:

• Počet podaní – Celkový počet podaní cez všetky komunikačné kanály (osobne, listinne, elektronicky...) za merané obdobie, pričom do celkového počtu podaní sa nezapočítava ostatná komunikácia vzťahujúca sa k podaniu.
• Počet elektronických podaní – Celkový počet elektronických podaní za merané obdobie.
• Počet návštev informačného obsahu - Celkový počet jedinečných návštevníkov, ktorí navštívili URL informácie o koncovej službe z akéhokoľvek zariadenia za merané obdobie 1 mesiac. Parameter sa monitoruje a eviduje v MetaIS v prípade, že je informačný obsah dostupný cez špecializovaný portál. Ak je informačný obsah umiestnený na stránkach ÚPVS, tak tento parameter nie je potrebné monitorovať a evidovať v MetaIS. V prípade, že informačný obsah umiestnený na špecializovanom portály zobrazuje informácie o viacerých koncových službách, t.j. URL informácie o službe nie je jedinečné pre každú monitorovanú koncovú službu, nameraná hodnota počet návštev informačného obsahu sa zaeviduje v MetaIS pre každú koncovú službu, ku ktorej sa informačný obsah vzťahuje.

2.Sledovanie topológie elektronických služieb a ich vyhodnotenie
Vytvorenie a dynamické zobrazovanie topológie elektronických služieb a ich vzťahov v grafickej forme pomocou grafovej topológie a dashboardov, grafová vizualizácia zobrazenia závislostí medzi elektronickými službami, aplikáciami a infraštruktúrou pre potreby sledovania, rýchlej orientácie a analýz, s možnosťou napojenia na existujúce zdroje dát a konfiguračné databázy.
Grafické zobrazenie výsledného stavu elektronických služieb formou dashboardov:

• Zelená – všetko v poriadku
• Oranžová – pomalšie reakčné časy, dlhší čas vykonávania - kontrolované voči nastaveným parametrom pre danú službu
• Červená – služba neodpovedá alebo nemá dostupné zdroje

Sledovanie využívania jednotlivých elektronických služieb a stavu spracovania podaní, zobrazovanie počtu podaní podľa stavu spracovania, podľa druhu podania, sledovanie životného cyklu podaní, vytváranie súhrnných štatistických údajov o službách.
3.Analýza a vyhodnotenie udalostí a metrík z monitorovaného prostredia
Zozbierané údaje z prostredia o spracovaní podaní k elektronickým službám, z produkčných aplikačných systémov a infraštruktúrnych komponentov obsahujú množstvo cenných informácii, ktoré je možné získať nasadením vhodných analytických nástrojov a nástrojov umelej inteligencie a výrazne prispieť k zlepšeniu, optimalizácii prevádzkového prostredia.
4.Optimalizácia vykonávania biznis procesov
 Sledovanie vykonávania biznis procesov týkajúcich sa spracovania podaní od občanov, analýza vykonávania procesov, simulácie a animácie navrhovaných zmien procesov, optimalizácie a rozdielové analýzy a sledovanie kľúčových indikátorov výkonnosti procesov.

Biznis vrstva

Popis súčasného stavu
V rámci súčasného stavu biznis architektúry sú identifikovaní títo biznis aktéri a ich role:

• Ministerstvo vnútra SR
  • Pracovníci verejnej správy - spracovávajú a sledujú spracovanie elektronických služieb pre občanov
• Fyzické osoby
  • Občania SR - realizujú podania pre riešenie svojich životných situácií formou elektronických služieb
  • Cudzinec - realizuje podania pre riešenie svojich životných situácií formou elektronických služieb
  • Zamestnanec MV SR.
• Právnické osoby
  • Podnikateľ - realizujú podania pre riešenie svojich životných situácií formou elektronických služieb
  • Okresný úrad - využíva aplikačné služby Ministerstva vnútra
  • Ostatné OVM - využívajú aplikačné služby Ministerstva vnútra

Projektom sú dotknuté nasledovné základné biznis funkcie:

• Poskytovanie služieb MV SR - základnou funkciou verejnej správy je poskytovať aj elektronické služby fyzickým a právnickým osobám (občanom, podnikateľom, cudzincom, organizáciám verejnej správy a európskej administratíve).

V kontexte projektu sú riešené hlavne tieto biznis funkcie MV SR:

• vytváranie a správa registra vozidiel pre agendu evidencie vozidiel (EVO), vrátane spracovania elektronických podaní od občanov a podávania informácií ďalším úradom / inštitúciám a verejnosti,
• získanie úradných potvrdení matričných udalostí (CISMA) pre slovenské aj európske orgány a zastupiteľnosť matričných úradov pri vydávaní elektronických úradných výpisov o matričných udalostiach pre zistenie alebo overenie osobného stavu osoby v knihách manželstiev, narodení a úmrtí,
• vytváranie a správa údajov o všetkých fyzických osobách (FRO), ktoré prichádzajú do styku s verejnou správou a poskytovanie elektronických služieb registra fyzických osôb iným modulom informačných systémov verejnej správy,
• modifikácia kontaktných údajov v informačnom systéme agendy občianskych preukazov (eID), nahlásenia straty alebo odcudzenia občianskeho preukazu s čipom, overenia platnosti jednotlivých certifikátov vydaných na občianskom preukaze s čipom, procesy na podanie a spracovanie žiadosti o vydanie občianskeho preukazu s čipom.

Elektronické služby verejnej správy poskytujú viditeľnú hodnotu, napr. v podobe vydávania rozhodnutí alebo iných výstupov a umožňujú efektívne riešiť životné situácie, v ktorých sa občania alebo podnikatelia môžu nachádzať. Súčasťou funkcie poskytovania služieb MV SR sú tiež funkcie podpory koncových používateľov pri riešení chybových stavov pri spracovaní ich podaní.
 V súčasnosti sa Odbor aplikácií dozvedá o vzniknutom probléme pri spracovaní podaní občanov len v prípade, že občan nahlási incident cez Call Centrum (telefonicky alebo emailom). Po prijatí incidentu týkajúceho sa podania občana, je tento incident presmerovaný na vyššiu úroveň aplikačnej podpory. Od občana sú vyžiadané informácie o konkrétnej elektronickej službe, základné identifikátori podania, popis detailov služby, presný čas a dátum podania. Pracovník aplikačnej podpory sa po prihlásení do technického rozhrania integračnej platformy vyhľadá správny kompozit podľa služby. Následne vyhľadá správnu inštanciu podľa času podania. Spravidla sa podanie v integračnej platforme zapíše skôr ako príde občanovi správa o podaní, preto je potrebné prehľadať viacero inštancií pred uvedeným časom. Vykoná sa vizuálna kontrola jednotlivých inštancií podaní v rovnakom čase s cieľom identifikácie konkrétneho chybného podania podľa uvedených identifikátorov (VIN, evidenčné číslo vozidla, rodné číslo občana a pod). Tento postup je časovo náročný a prácny, je potrebné kontrolovať detaily podania rozkliknutím detailu inštancie a prehľadávať v xml dokumente uvedené identifikátory. Po nájdení správneho podania je potrebné sa vrátiť na flow trace, kde sú zobrazené chyby a riešiť vzniknutú chybu na základe popisu v konkrétnom agendovom alebo evidenčnom systéme.
 Nie všetky chybné podania sa podarí opätovne spracovať, v niektorých prípadoch sú procesy spracovania podaní manuálne ukončené a zadávateľovi sú zaslané inštrukcie na vytvorenie nového podania pre korektné spracovanie.
 Teda v súčasnosti je veľmi náročné identifikovať stav podania podľa základných identifikátorov, ktoré majú občania jednoducho k dispozícii, ako je napríklad číslo OP, rodné číslo EČV a pod. V prípade problémov je potrebné od občanov získať/vyžiadať okrem základných identifikátorov podania aj veľmi presný čas, kedy bolo podanie realizované.
Návrh budúceho stavu
Biznis vrstva architektúry bola vytvorená vo väzbe na potreby používateľov pre sledovanie stavu podaní a prehľadávanie informácií ohľadom stavu podaní týkajúcich sa riešenia ich životných situácií.
 Projekt neobsahuje popis vytvorenia alebo optimalizácie procesných postupov (reformu) verejnej správy, personálneho zabezpečenia a organizačného zabezpečenia, projekt zakladá predpoklad na optimalizáciu biznis procesov na spracovanie elektronických služieb a služieb samotných zavedením proaktívneho monitoringu služieb a kľúčových funkčných celkov v oblasti riadenia a prevádzky IT služieb, napr. aj prostredníctvom využitia umelej inteligencie pri analýzach vykonávaných procesov, simuláciách a animáciách navrhovaných zmien procesov, optimalizáciách a rozdielových analýzach a sledovaní kľúčových indikátorov výkonnosti procesov.
Navrhované riešenie pokrýva dva základné pohľady:
1.Pohľad elektronických služieb
 Oddelenie zodpovedné za poskytovanie elektronických služieb používateľom potrebuje primárne vedieť, ako „služby bežia" a či sú nejaké problémy, ktoré vplývajú na kvalitu služieb.
2.Pohľad prevádzky IT služieb
 Zodpovednosť za prevádzku/beh IT služieb, na ktorých sú závislé služby. Podporuje každodenné aktivity spojené s pohľadom na technologické a aplikačné komponenty so schopnosťou rýchlej reakcie na udalosti/incidenty v kontexte znalosti IT prostredia.
 Vizualizácia pohľadov je na nasledujúcom obrázku:

Obrázok č.1 Zobrazenie potrieb používateľov
 Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb pozostáva z viacerých komponentov, ktoré umožňujú riadenie služieb nad úrovňou IT Service Managementu.
 Cieľom je pokrytie všetkých aspektov sledovania a riadenia elektronických služieb podporovaných informačnými systémami MV SR a získanie prehľadu nad procesmi spracovania elektronických podaní občanov s možnosťou ďalšej optimalizácie. Obsah je znázornený nasledujúcom obrázku:

Obrázok č.2 Model biznis architektúry
Zároveň, pre monitorovanie prevádzkovaných služieb je možné vytvoriť komplexný systém na sledovanie spracovania elektronických služieb, ktorý bude zároveň aj zdrojom automatizovane nameraných údajov potrebných na plnenie MetaIS v oblasti monitorovania parametrov prevádzkovaných služieb.
 Popis jednotlivých biznis služieb a funkcií je v nasledujúcich kapitolách.
Monitorovanie aplikácií a infraštruktúry
Základnou podporou pre túto biznis službu bude napojenie existujúcich a novo vybudovaných monitorovacích systémov zabezpečujúcich monitorovanie aplikácií, transakcií a implementovaných funkcií, ktoré koncoví používatelia využívajú. Okrem aplikačného monitoringu je monitorovaná aj podporná infraštruktúra pre aplikáciu. Monitorovanie je zamerané na vykonávanie transakcií iniciovaných koncovými používateľmi, a keď sa tieto transakcie nevykonávajú správne, ich úlohou je poukázať na okolnosti a súvislosti v tých častiach aplikácie, ktoré spôsobujú tento problém. Takýto prístup k monitorovaniu kombinuje meranie toho, čo je skutočne dôležité (významové), s diagnostikou toho, čo skutočne spôsobuje problémy. Navrhované
 riešenie pre monitorovanie aplikácií a infraštruktúry bude zabezpečené funkciami a procesmi na:

• Prenos a spracovanie udalostí z prostredia
• Zber údajov z prostredia aplikácií a infraštruktúry
• Monitoring výkonnosti a priepustnosti systémov
• Koreláciu a signalizáciu problémov v reálnom čase
• Identifikáciu problémov a anomálií v reálnom čase

Manažment udalostí
Informácie, ktoré prichádzajú v reálnom čase z monitorovacích nástrojov je potrebné zachytávať, obohacovať o doplňujúce dáta, spracovávať, korelovať, deduplikovať a vykonávať nad nimi takzvanú Root Cause Analýzu. Výsledky tohto spracovania sú k dispozícii pracovníkom prevádzky, ktorí zabezpečujú správu systémov, ale aj všetkým pracovníkom na podporu prevádzky systémov a pracovníkom aplikačného vývoja, a to v špecializovanom portáli na podporu a riadenie prevádzky služieb.
 Táto biznis služba riadi spracovanie udalostí v prostredí a preto sa jej hovorí aj Manažment udalostí.
 Manažment udalostí využíva procesy korelácie a analýzy, a tak poskytuje robustné riešenie riadenia výstrah založené na analytike. Manažment udalostí sa taktiež používa na zhromažďovanie, konsolidáciu a koreláciu udalostí a údajov o komponentoch topológie služieb z rôznych zdrojov.
 Nasledovné funkcie a procesy budú tvoriť biznis službu pre Manažment udalostí:

• Prenos a spracovanie udalostí z prostredia
• Analýza a korelácia udalostí
• Doplnenie a obohatenie udalostí
• Root Cause Analýza
• Detekcia anomálií a problémov

Manažment metrík
Správca metrík je integračný komponent riešenia slúžiaci k integrácii dát zo zdrojových systémov. Tieto dáta v podobe udalostí sú transformované do jednotného formátu a taktiež sú poskytnuté AI komponentu na ďalšiu analýzu.
 Na Manažment metrík budú využívané nasledovné funkcie:

• Definovanie sledovaných metrík
• Analytika súvisiacich udalostí
• Prediktívne alerty
• Detekcia anomálií v metrikách
• Identifikácia riešenia problémov

Manažment topológií
Aby výstupy z Manažmentu udalostí a Manažmentu AI modelov boli jednoducho interpretovateľné, je nutné ich naviazať na grafické modely jednotlivých služieb. Preto je nevyhnutné mať k dispozícii nástroj na modelovanie a vizualizáciu topológie služieb. Takéto riešenie poskytuje prevádzkovým tímom úplný aktuálny prehľad a kontrolu nad dynamickou infraštruktúrou a službami, umožňuje vyhľadávať konkrétny sieťový zdroj a potom prezentuje konfigurovateľný pohľad na jeho topológiu v rámci vzťahov a stavov, a to v reálnom čase aj v definovateľnom časovom okne. Grafická reprezentácia služby bude odzrkadľovať reálny stav na základe informácií prichádzajúcich z Manažmentu udalostí a Manažmentu AI modelov.
 Biznis služba bude pokrytá nasledovnými funkciami:

• Získanie topológie z prostredia
• Logické spájanie komponentov a služieb z prostredia
• Statická vizualizácia prostredia
• Dynamická vizualizácia prostredia
• Historické pohľady na topológiu

Manažment AI modelov
 Historické údaje z logovacích systémov môžu v sebe obsahovať dôležité informácie. Na ich základe sa dá zistiť štandardné fungovanie prostredia (baseline) ako aj rôzne deviácie a odchýlky v tomto správaní. Aby bolo možné tieto informácie využiť, treba vziať do úvahy ich rozsah. Keďže sa jedná o dáta logované z mnohých aplikácií za dlhé obdobie, ich rozsah a závislostí býva široký. Preto je v tejto disciplíne nevyhnutné zapojiť nástroje umelej inteligencie.
 Manažment AI modelov aplikuje AI (umelú inteligenciu) na štruktúrované a neštruktúrované údaje z aplikácií a infraštruktúrnych komponentov IT prostredia s cieľom analyzovať a informovať tím prevádzky IT o vznikajúcich problémoch. Je možné trénovať modely na čítanie a analýzu protokolov, udalostí a iných údajov o incidentoch, na zisťovanie a koreláciu anomálií v jednotlivých komponentoch a na lokalizáciu porúch. Modely môžu tieto poznatky poskytovať prostredníctvom rozhrania ChatOps (napr. Teams, Slack), aby pomohli tímom prevádzky IT pochopiť povahu a vplyv problémov, usmerniť a informovať o krátkodobých nápravách a trvalých riešeniach.
 Biznis službu budú tvoriť nasledovné funkcie na podporu manažmentu AI modelov:

• Vytvorenie tréningovej definície
• Príprava dát na tréning AI modelu
• Plán tréningu
• Tréning a nasadenia AI modelu
• Optimalizácia AI modelu

Manažment biznis procesov
Manažment biznis procesov bude nápomocný pri sledovaní fáz životného cyklu podaní, ktorý spočíva v nasledovných krokoch (generický postup):
1.Vyvolanie (spustenie, štart, začatie) služby:

• Overenie identity občana
• Funkčné overenie prihláseného používateľa pomocou eID

2.Spracovanie služby:

• Vytvorenie podania občanom
  • Vytvorenie podania na Portáli MVSR – GUI Portlety na Websphere portáli
  • Alternatívna vetva – napr. Server na ukladanie príloh
  • Zápis podania cez SSG – SOA Security Gateway
  • Spustenie BPEL procesu v SOA BPEL
  • Zaslanie podania do EKR – Elektronická podateľňa
  • Zaslanie podania cez OSB – Oracle ESB do agendového systému
• Zápis podania do agendového systému (backendového systému, kde bude prebiehať spracovanie)
• Zápis podania do registratúrneho systému Fabasoft (zaradenie do spisu, určenie spracovateľa)
• Spracovanie podania v agendovom systéme podľa definovaných workflow
• Odpoveď pre občana - uloženie podania, uloženie výstupných dokumentov
• Zápis výstupného dokumentu do registratúrneho systému Fabasoft
• Schválenie výstupného dokumentu
• Podpísanie výstupného dokumentu pomocou UPVS CEP
• Odosielanie informačnej správy do eDesku občana

3.Ukončenie služby:

• Úspešne vybavená služba pre občana a ukončený proces spracovania podania

Na Manažment biznis procesov budú využívané nasledovné funkcie:

• Zmapovanie biznis procesu
• Analýza vykonávania procesu
• Simulácia a animácia procesu
• Optimalizácia procesu a GAP analýza
• Sledovanie KPI a prediktívna analýza

Aplikačná vrstva

Popis súčasného stavu
V súčasnosti na MV SR neexistuje jednotný systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT. Nižšie sú popísané existujúce monitorovacie nástroje, ktoré sú rôzne v závislosti od dodávateľov konkrétnych informačných systémov. Nový projekt by mal priniesť komplexný nástroj s jednoznačnými predpismi monitorovania a riadenia pre budúce informačné systémy MV SR a zároveň postupne v rámci zmenových požiadaviek začleniť aj existujúce informačné systémy.
 Z existujúcich nástrojov bude v rámci analýzy uskutočnený len zber dáta a následne vyhodnocovaný k možnému ďalšiemu využitiu. V prípade úspešnej realizácie tohto projektu sa už aktuálne monitorovacie nástroje nebudú využívať a postupne budú odstavené v čase preklopenia všetkých IS na nový monitorovací nástroj.
 V súčasnosti monitorovanie, riadenie a prevádzka IT služieb v prostredí SITB MVSR z hľadiska funkčnosti je možné rozdeliť do dvoch úrovní:

1. Funkcionalita jednotlivých manažment nástrojov pre technológie a SW middleware, ktoré boli, resp. sú súčasťou dodávok v rámci projektov. Z toho vyplýva aj izolovanosť a obmedzenia využitia týchto nástrojov pri zabezpečení prevádzky IT služieb.
2. Špecializované monitorovacie nástroje na úrovni technológie (napr. CA monitoring, DB monitoring, OS monitoring, Storage a Network monitoring) a nástroje na zber, ukladanie a vyhľadávanie v logoch niektorých aplikačných systémov.

OSK SITB zabezpečuje prevádzku technologickej (HW, OS, Network, Storage) a aplikačnej infraštruktúry po úroveň middleware (RDBMS, Aplikačné servre). Využíva nástroje na základný infraštruktúrny monitoring (napr. CA monitoring) a nástroje na manažment a monitoring, ktoré boli súčasťou dodávky technologických komponentov. Zároveň využívajú nástroje (prevažne vo forme scriptov), ktoré boli vytvorené buď vlastnými kapacitami alebo dodávateľmi aplikácii.
 Na identifikáciu a analýzu aplikačných logov z niektorých aplikácii sa využíva prehliadač dodaný v rámci aplikačného vybavenia (LogViewer). Aplikačné logy sa zbierajú a ukladajú do dedikovaných log serverov vytvorených v rámci aplikačných domén. Toto prostredie je hlavne určené pre prípravu log súborov na analýzu pre dodávateľov aplikácii. Systémové logy z niektorých aplikácii sa prenášajú a indexujú v systéme elasticsearch s prehliadačom kibana. Tento systém však nebol dimenzovaný na súčasný kapacitný nárast a pri jeho prevádzke sa musia redukovať počty pripojených aplikačných systémov. Celkove je činnosť administrátorov pri identifikácii a riešení problémových stavov do značnej miery reaktívna a manuálne náročná a vyčerpávajúca.
 Odbor aplikácií SITB zabezpečuje prevádzku biznis služieb pre občanov a interných používateľov. Incident, resp. problémový stav sa k administrácii dostane cez Service Desk nástroj. Administrácia používa v prevažnej miere manažovacie nástroje dodané v rámci technológie Oracle SOAIP a ESB (Oracle Enterprise manager). Činnosť je do veľkej miery reaktívna a manuálne náročná.
Návrh budúceho stavu
Model aplikačnej architektúry budúceho riešenia systému na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb:

Obrázok č.3 Model aplikačnej architektúry
Aplikačné komponenty systému na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb sú nasledovné:

• Moduly frontendu
  • Administrácia identít a prístupových práv bude spoločný modul pre všetky komponenty v navrhovanom riešení. Slúži pre administrátorov na nastavenie prístupových práv ku konkrétnym rozhraniam jednotlivých častí riešenia.

• • Zobrazovanie stavu aplikácií umožní včasnú identifikáciu nedostupnosti aplikačných komponentov a tak napomáha k rýchlej analýze a riešeniu vzniknutých problémov v aplikáciách formou jednoduchých dashboardov a upozornení.

• • Prehliadanie udalostí, metrík a topológií poskytne:
    • webové rozhranie, ktoré zobrazuje udalosti z rôznych zdrojových systémov. Tieto udalosti je možné filtrovať a na základe filtrov vytvárať rôzne pohľady. Toto webové rozhranie tiež umožňuje zobraziť udalosti v rámci topológie konkrétnej služby,
    • pohľad na topológiu jednotlivých služieb, ktorá je vytváraná na základe dát z konfiguračných databáz a pozbieraných informácií zo zdrojových systémov,
    • okamžité zobrazenie stavu dostupnosti komponentov a služieb, keďže prichádzajúce udalosti sú automaticky párované na službu a jej komponenty.

• • Vyhľadávanie, analytika logov a udalostí poskytne pre používateľov webové rozhranie, ktoré umožňuje:
    • vyhľadávanie udalostí zo všetkých zdrojových systémov, ktoré budú integrované do riešenia,
    • analytiku logov z jednotlivých systémov, ktoré prejdú prvotnou analýzou a filtráciou udalostí, aby bol zaistený zber iba podstatných udalostí,
    • vytváranie vzorcov, ktoré sú potom použité pre zobrazenie udalostí týkajúcich sa periódy výpadku, na identifikáciu transakcie alebo typu aplikácie.

• • Zobrazovanie stavu infraštruktúry je podporené prehľadným dashboardom, do ktorého sú zosynchronizované informácie z monitorovacích nástrojov infraštruktúry. Napomáhajú pri riešení vzniknutých problémov v rámci infraštruktúry, ale zároveň aj signalizujú prekročenie nastavených prahových hodnôt ešte v čase, keď je možné problémom predísť.

• • Riadenie životného cyklu AI modelov umožňuje sprístupnenie vybraných dát pre tvorbu AI modelov, konfiguráciu, riadenie a vyhodnotenie výsledkov tréningovej fázy tvorby AI modelov, nasadenie AI modelov a prehľad aplikačného pokrytia pre jednotlivé AI modely.

• • Reporting udalostí, metrík a služieb umožňuje zobraziť reporty, ktoré budú obsahovať výpis udalostí za určité časové obdobie vzťahujúce sa ku konkrétnej službe. Na základe reportov je možné určiť štatistiky výpadkov služieb.

• • Zobrazovanie vykonávania biznis procesov umožňuje analýzu biznis procesov, vizualizáciu, prispôsobenie pohľadov na procesy pomocou štatistickej analýzy, zobrazenie podľa rôznych kritérií (frekvencia, doba trvania), hľadanie biznisových pravidiel v týchto procesoch, analýzu neefektívnosti procesov, hľadanie chýb a výnimiek, neoprávnené aktivity biznis používateľov.
  • Simulovanie biznis procesov pomáha pri navrhovaní vylepšení biznis procesov pomocou automatizácie a pri porovnaní dizajnu procesu (BPMN) s realitou pri jeho vykonávaní.

• Moduly aplikácií, analytiky a reportingu

• • Služby monitorovania budú doplnené pre komponenty a aplikácie, ktoré nie sú pokryté existujúcimi monitorovacími nástrojmi.

• • Služby správcu metrík tvoria integračné komponenty, ktoré slúžia na integráciu dát zo zdrojových systémov. Tieto dáta v podobe udalostí sú transformované do jednotného formátu a poskytnuté AI komponentu na analýzu.

• • Služby správcu topológie umožňujú:
    • vytvárať topológiu jednotlivých služieb na základe informácií o ich komponentoch a ich vzťahoch,
    • zobraziť stav dostupnosti komponentov a celej služby, keďže sú na jednotlivé komponenty služieb naviazané udalosti zo správcu udalostí,
    • zobraziť dekompozíciu služby na procesné komponenty až na úroveň infraštruktúrnych prvkov,
    • zobraziť vývoj dostupnosti služby a ich komponentov v priebehu času, umožňuje tak odhaliť pôvod výpadku služby.

• • Služby správcu udalostí zabezpečujú:
    • integráciu na zdroj udalostí z rôznych systémov, ktoré vykonávajú dohľad nad infraštruktúrou, aplikáciami a sieťou,
    • transformáciu udalostí z rôznych systémov do jednotného formátu, aby bolo možné na všetky udalosti aplikovať rovnaké pravidlá pre spracovanie, filtráciu a zobrazenia.

• • Služby správcu AI modelov poskytujú služby sprístupnenia vybraných dát pre tvorbu AI modelov, riadenia tvorby a behu tréningových definícii AI modelov, nasadenia AI modelov.

• • Služby správcu procesov umožňujú:
    • načítať informácie z logov za jednotlivé aplikácie, ktoré sú súčasťou zmapovaných biznis procesov,
    • Podporu priameho čítania dát zo systémov, minimálne zo SAP systému
    • analýzu informácií z logického a štatistického pohľadu a automaticky generujú vizualizáciu biznis procesu,
    • vytváranie digitálnej dvojičky (digital twin) pre aplikovanie what-if analýzy na daný proces.

• Moduly plnenia a uloženia dát

• • Streamovanie a spracovanie dát zabezpečí podmienky pre ukladanie a správu hybridných dát. Hybridnými dátami sa myslia ako relačné štruktúrované dáta, tak neštruktúrované dáta. Riešenie umožňuje súčasné vyhľadávanie v relačných dátach a neštruktúrovaných dátach, napríklad JSON dokumentoch. Zároveň poskytuje rozhranie pre zber a ukladanie dát v reálnom čase, napríklad vo forme podpory MQTT protokolu a taktiež podporuje rozhrania REST API.

• • Ukladanie neštruktúrovaných údajov obsahuje podporu vo forme špeciálneho dátového typu pre ukladanie JSON dokumentov. Dáta sú uložené interne v databázovej technológii vo forme Binary JSON (BSON). Riešenie má implementované funkcie pre vyhľadávanie a indexovanie takto uložených dát.

• • Ukladanie štruktúrovaných údajov plní súčasne úlohu tradičnej relačnej databázy pre ukladanie a správu relačných dát. Z dôvodov kompatibility s dátami uloženými v štruktúre JSON, umožňuje vracať relačné dáta vo formáte JSON v štruktúre kľúč (meno položky), hodnota (hodnota položky vo vybranom zázname).

Rozsah informačných systémov

V súčasnosti MV SR nemá jednotný systém monitorovania, riadenia a prevádzky IT služieb.
Agendové informačné systémy (EVO, CISMA, RFO, eID) nebudú dotknuté z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu.
 V rámci projektu bude vybudovaný nový informačný systém, ktorý zabezpečí monitorovanie, riadenie a prevádzkovanie IT služieb Ministerstva vnútra SR nad úrovňou existujúceho IT Service Managementu pri prevádzkovaní kritických aplikačných systémov, ako sú napríklad policajné systémy, registre pre podporu elektronických služieb štátu, systémy integrované s bezpečnostnými systémami na úrovni EU atď., a zabezpečí zvýšenie úrovne prevádzkovej dostupnosti a odolnosti tak, aby služby poskytované občanom a iným inštitúciám v rámci SR a EU, boli dostupné na požadovanej kvalitatívnej úrovni.
 

Tabuľka č. 3 Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav

Tabuľka č.4 Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav

Dátova vrstva

Dáta do systému na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb budú plnené z logovacích súborov infraštruktúry a aplikácií. Štruktúrou budú v maximálnej miere prispôsobené na optimálne a rýchle prehľadávanie, keďže pôjde o veľké množstvo dát.
 Dátová vrstva bude navrhnutá a zdokumentovaná počas implementačnej fázy projektu na základe analýzy logov z rôznych systémov a ich informačnej hodnoty.

Referenčné údaje

Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb nebude obsahovať referenčné údaje, bude obsahovať informácie o stave dostupnosti služieb a o stave spracovania podaní, ktoré budú získavané zo zdrojových agendových systémov.

Otvorené údaje

Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb bude formou otvorených údajov poskytovať nasledujúce štatistiky:

Tabuľka č.16 Prehľad otvorených údajov – budúci stav

Analytické údaje

Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb bude získavať dáta zo zdrojových systémov a bude obsahovať analytické údaje, ktoré budú využívané jednak na podporu služieb verejnej správy, ale bude možné využiť aj na analytické spracovanie na vyhodnocovanie využívania služieb, pre potreby prípravy analýz, na podporu rozhodovania a riadenia poskytovania služieb, na podporu lepšieho návrhu pravidiel súvisiacich s poskytovaním služieb pre širokú verejnosť a s ich sprevádzkovaním. Analytické údaje budú slúžiť pre potreby ministerstva vnútra.

Moje údaje

Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb nebude obsahovať moje údaje.

Technologická vrstva

Prehľad technologického stavu

Popis súčasného technologického stavu
 OSK SITB zabezpečuje prevádzku technologickej a aplikačnej infraštruktúry po úroveň middleware (RDBMS, Aplikačné servre). Využíva nástroje na základný infraštruktúrny monitoring (napr. CA monitoring) a nástroje na manažment a monitoring, ktoré boli súčasťou dodávky technologických komponentov.
 Pre monitorovanie technologického prostredia IBM WebSphere Portal bola už pred niekoľkými rokmi nasadená opensourcová platforma ElasticSearch. Platforma ElasticSearch (ELK) umožňuje spracovávať štruktúrované dáta log súborov, ktoré sú pri spracovaní priradené do polí. Takto definované polia je možné využiť pri vizualizácii nástrojom Kibana a jednotlivé polia je možné používať pre filtráciu a koreláciu logov z rôznych systémov. Monitoring realizovaný nástrojom Elasticsearch umožňuje „near real time" monitoring. Dáta monitorovaných systémov sú priebežne spracovávané a je možné ich okamžite zobrazovať a vyhodnocovať. Postupne boli na monitorovanie v prostredí DC MV SR do ElasticSearch platformy doplňované ďalšie systémy.
 Súčasná ELK infraštruktúra OSK MV SR nebola plánovaná a ani v súčasnosti nie je kapacitne (storage) a ani výkonovo (CPU/RAM) schopná spracovávať väčší objem logov, resp. rozšíriť počet pripojených systémov. Je potrebné navrhnúť a realizovať úplne novú infraštruktúru pre zber, ukladanie, vizualizáciu, vyhľadávanie a analýzu logov v aplikačnom prostredí DC MVSR. Zároveň je nutné prejsť od reaktívneho vyhľadávania (podklady pre dodávateľov aplikácii) na reálne sledovanie stavu a upozorňovanie (alerting) na vzniknuté chybové stavy.

Návrh riešenia technologickej architektúry

Pre technologickú platformu navrhovaného riešenia je doporučovaná otvorená platforma pre orchestráciu kontainerov a virtuálnych serverov, ktorá deklaratívnym spôsobom umožňuje zabezpečiť dostupnosť a odolnosť nasadzovaných aplikácií. Spolu s využitím doporučovaných prístupov a vzorov pri tvorbe a nasadzovaní aplikácii (Cloud Native applications, DevSecOps) vytvorí moderné otvorené prostredie pre prevádzku systému na požadovanej úrovni. Otvorená platforma by zároveň mala umožňovať cieľovo prevádzku systému vo vlastnom datacentre (on-premise), vo verejnom cloudovom prostredí, resp. v hybridnom cloudovom prostredí. Navrhované riešenie umožňuje využiť zdroje aj vládneho cloudu napr. na úrovni infraštruktúrnych služieb (IaaS) pokiaľ nebudú dostupné služby otvorenej prevádzkovej kontainerovej platformy (PaaS).

Obrázok č.4 Model technologickej platformy
Na nasledujúcom modeli technologickej architektúry otvorenej kontainerovej platformy sú zobrazené jednotlivé technologické komponenty zabezpečujúce riadenie/manažment platformy (master nódy), infraštruktúrne služby pre sieťovú komunikáciu (infra nódy), služby persistencie dát v storage vrstve (storage nódy) a prostredie pre nasadzovanie a prevádzku aplikačných komponentov (worker nódy). Umiestnením nódov do zón dostupnosti konkrétneho infraštruktúrneho prostredia je možné dosiahnuť požadované úrovne prevádzkovej odolnosti a spoľahlivosti systému.

Obrázok č.5 Model technologickej architektúry
V rámci prieskumu trhu a rámcového ocenenia projektu sme vybrali jeden z najlepších nástrojov IBM Cloud Pak for Watson AIOps.
 IBM CP4WAIOps je príkladom AIOps platformy, ktorá spĺňa našu stratégiu a očakávania pri výbere. Na trhu je niekoľko (mnoho) iných platforiem, požadujeme však primárne nasadenie on-premise v DC, znalosť a skúsenosť so súčasnou a pripravovanou technickou a aplikačnou infraštruktúrou. Dôležitým faktorom pri našom výbere je dostupnosť, resp. kvalita tzv. out-of-box (OOB) modelov s možnosťou okamžitého nasadenia ( bez potreby trénovacej fázy) pre naše kľúčové technologické prevádzkové komponenty ako sú WebSphere AS a MQ.

Bezpečnostná architektúra

V kontexte bezpečnosti boli identifikované nasledujúce globálne a MV SR štandardy:
Globálne

1. STN ISO/IEC 27002: Informačné technológie, Bezpečnostné metódy, Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti
2. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Zákon 69/2018 Zz (NBÚ) o kybernetickej bezpečnosti
4. Vyhláška 179/2020 Zz Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti

MV SR

1. Bezpečnostný štandard pre operačný systém AIX a HMC
2. Bezpečnostné princípy pre siete Datacentra a DMZ MV SR

Najdôležitejšie oblasti bezpečnosti, ktoré bude Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb využívať, sú nasledujúce:
Identifikácia a autentizácia používateľov
 Na identifikáciu a autentizáciu používateľov sa budú využívať existujúce služby na podporu práce interných používateľov:

• interný LDAP MV SR

Dátové centrá a fyzická bezpečnosť
Vzhľadom na to, že systém bude v úvodnej fáze zameraný na kritické/vyhradené systémy MV SR prevádzkované v dátových centrách MV SR (onpremise) je vhodnejšie/efektívnejšie (aj z hľadiska reálneho a úspešného nasadenia a prístupu vybraných interných pracovníkov MVSR) aby infraštruktúra novo vznikajúceho systému na monitorovanie , riadenie a prevádzku IT služieb bola oddelená od ostatných produkčných systémov a bola v tejto fáze vytvorená v dátových centrách (on-premise). Po vyhodnotení tejto fázy je možné zvážiť umiestnenie niektorých funkčných modulov/komponentov, prípadne využitie externých služieb ( API Services) z externého cloudového prostredia ( Vládny cloud, alebo akceptovateľný verejný poskytovateľ).
Sieťová infraštruktúra
 Rovnako, ako v prípade dátových centier, aj sieťová infraštruktúra a s tým súvisiace mechanizmy bezpečnosti sú dané existujúcim stavom.

ZDROJOVÉ KÓDY

Prístup k zdrojovým kódom sa bude riadiť princípom č.2 - Prenos duševného vlastníctva a dôsledné zabezpečenie prevencie "vendor lock-in", vrátane maximálneho zníženia závislosti od dodávateľa/dodávateľov (zdroj Metodické usmernenie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky k aplikácii základných princípov pri realizácii projektov IT financovaných z verejných zdrojov a zdrojov EÚ č. 009417/2021/oSBAA-1 zo dňa 31. marca 2021). Dodaný systém bude pozostávať vytvoreného zdrojového kódu a preexistentného zdrojového kódu (zdrojový kód tej časti diela, ktorá je softvérovým produktom/službou tretej strany alebo ide o open source SW. Zdrojový kód ako aj licencia má v tomto prípade jasne definované
 pravidlá).

PREVÁDZKA A ÚDRŽBA

Prevádzka projektu bude zabezpečená za rovnakých podmienok ako prevádzka súčasných informačných systémov prevádzkovaných v DC MV SR a za parametrov uvedených v ďalších podkapitolách.
 Úroveň L1 a L2 bude zabezpečená internými zamestnancami MV SR. L3 bude zabezpečená na základe SLA zmluvy spĺňajúcej parametre SLA uvedené v ďalších podkapitolách.

Prevádzkové požiadavky

Úrovne podpory používateľov:

• L1 podpora IS (Level 1, priamy kontakt zákazníka) - jednotný kontaktný bod verejného obstarávateľa – Call Centrum MV SR.
• L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov a oddelenie aplikačnej podpory OA SITB MVSR, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS – verejný obstarávateľ).
• L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).

SLA parametre
Dostupnosť L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní)
Riešenie incidentov – SLA parametre
 Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

• Označenie naliehavosti incidentu:

  Označenie naliehavosti incidentu	Závažnosť incidentu	Popis naliehavosti incidentu
  A	Kritická	Kritické chyby, ktoré spôsobia úplné zlyhanie systému ako celku a nie je možné používať ani jednu jeho časť, nie je možné poskytnúť požadovaný výstup z IS.
  B	Vysoká	Chyby a nedostatky, ktoré zapríčinia čiastočné zlyhanie systému a neumožňuje používať časť systému.
  C	Stredná	Chyby a nedostatky, ktoré spôsobia čiastočné obmedzenia používania systému.
  D	Nízka	Kozmetické a drobné chyby.

  možný dopad:

  Označenie závažnosti incidentu	Dopad	Popis dopadu
  1	katastrofický	katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo strata dát,
  2	značný	značný dopad alebo strata dát
  3	malý	malý dopad alebo strata dát

   

• Výpočet priority incidentu :

Vyžadované reakčné doby:

• (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

• (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

• (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

• • • • (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia

1. Majú prioritu 3 a nižšiu
2. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia
3. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

Požadovaná dostupnosť IS:

RTO (Recovery Time Objective) RPO (Recovery Point Objective)

Hoci je obvyklé uvádzať dostupnosť systému v percentách (percentuálny údaj o množstve času, počas ktorého sú služby systému dostupné), presnejšími ukazovateľmi ( hlavne pre implementáciu) sú parametre požadovanej doby obnovenia prevádzky systému (RTO) a na množstvo dát (vyjadrené v časovej dobe) (RPO), o ktoré môžeme prísť.
Návrh pre systém:
RTO (Recovery Time Objective) - doba obnovenia systému, t.j. za ako dlho po výpadku musí byť systém funkčný
RTO= 4Hod , resp od 4Hod do 8Hod
RPO (Recovery Point Objective) - aké množstvo dát (vyjadrené v množstve času) môže byť stratené od vymedzeného okamihu.
 RPO = 12Hod , resp od 8hod do 12H
Požiadavka na RPO pre takýto typ systému nemusí byť kritická hodnota, lebo kľúčové údaje/informácie sú principiálne dostupné na zdrojových systémoch a môžu byť následne spracované počas prevádzky.
Požiadavka na RTO pre takýto typ systému nebýva na kritických hodnotách ( minúty, prípadne desiatky minút), ale realita býva taká, že prevádzka (Operations) sa snaží spustiť takýto typ systému medzi prvými (hlavne pri DR udalostiach), aby mala prehľad o spustení ostatných kritických systémov, čo urýchli ich nábeh a plnú funkčnú dostupnosť pre používateľov. Dopad je väčšinou taký, že sa dodatočne zvyšuje úroveň RTO ( znižuje sa požadovaná hodnota v množstve času)

 

POŽIADAVKY NA PERSONÁL

Všetky potrebné zdroje sú definované v dokumentácií Projektový zámer kapitola9. projektový tím.

IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU

Projekt bude riadený metódou Waterfall – vodopádovým prístupom. Projekt ma jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Zároveň je potrebné zminimalizovať priestor na zmeny v priebehu realizácie, aby nedošlo k posunom termínov a preto je táto metóda pre tento projekt najvhodnejšia.