PROJEKTOVÝ ZÁMER



Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia
Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah
1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU 
1.1. História zmien 
2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE 
2.1. Použité skratky (príklady) 
2.1.1. Použité skratky (príklady) 
2.1.2. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 
3. DEFINOVANIE PROJEKTU 
3.1. Manažérske zhrnutie 
3.2. Motivácia a rozsah projektu 
3.3. Zainteresované strany/Stakeholderi 
3.4. Ciele projektu a merateľné ukazovatele 
3.5. Špecifikácia potrieb koncového používateľa 
3.6. Riziká a závislosti 
3.7. Alternatívy a Multikriteriálna analýza 
3.7.1. Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry 
3.7.2. Multikriteriálna analýza 
3.7.3. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry 
3.7.4. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry 
4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) 
5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY 
6. LEGISLATÍVA 
7. ROZPOČET A PRÍNOSY 
8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA 
9. PROJEKTOVÝ TÍM 
10. PRACOVNÉ NÁPLNE 
11. ODKAZY 
12. PRÍLOHY

POPIS ZMIEN DOKUMENTU

História zmien

ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Dokument je výstupom z prípravnej a inicializačnej fázy v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z.z. o riadení projektov. Tento dokument popisuje prístup k riešeniu monitorovania, riadenia a prevádzkovania IT služieb Ministerstva vnútra SR nad úrovňou existujúceho IT Service Managementu.

Použité skratky (príklady)

Použité skratky (príklady)

Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

• RF - funkčná požiadavka
• xxx - oblasť požiadavky
• yyy - číslo požiadavky
•  

Nefunkčné a technické požiadavky majú nasledovnú konvenciu

• RNF – nefunkčná požiadavka
• Požiadavka xxx – oblasť
• Požiadavka yyy – číslo
•  

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

DEFINOVANIE PROJEKTU

Manažérske zhrnutie

SITB MV SR pri prevádzkovaní kritických aplikačných systémov a poskytovaní služieb týmito aplikačnými systémami, ako sú napríklad registre pre podporu elektronických služieb štátu, interné policajné systémy, , národné systémy NSIS2-NG integrované/prepojené s bezpečnostnými systémami na úrovni EU atď., potrebuje zvýšiť súčasnú úroveň prevádzkovej dostupnosti a odolnosti. Táto úloha neznamená len realizáciu postupných zmien v súčasnej technickej a aplikačnej infraštruktúre, ale aj na úrovni monitorovania, riadenia a prevádzky (správy) služieb tak, aby služby informačných systémov poskytované občanom, iným inštitúciám v rámci SR a EU, boli cieľovo dostupné na požadovanej kvalitatívnej úrovni.
Monitorovanie, riadenie a prevádzka (správa) IT služieb zahŕňa všetky činnosti, ktoré organizácia robí pre plánovanie, návrh, dodávku, prevádzku a optimalizáciu IT služieb, ktoré ponúka svojim zákazníkom a koncovým používateľom.
 Správa IT služieb zahŕňa prevádzkové aspekty aplikácií a služieb. Keď je aplikácia nasadená do prevádzky, musí byť spravovaná. Aplikácie musia byť monitorované a riadené, aby sa zaistila dostupnosť a výkon podľa dohôd o úrovni služieb (SLA) alebo cieľov úrovne služieb (SLO).
 Súčasný pohľad na Správu IT služieb redefinuje tradičné prístupy k riadeniu IT služieb, ako je napríklad knižnica IT infraštruktúry (ITIL) tak, aby lepšie zodpovedala potrebám cloudových a DevOps vzorov a prístupov.
SITB MV SR pre zabezpečenie požadovanej úrovne IT služieb potrebuje výrazne prehodnotiť svoj doterajší prístup a možnosti pri Monitorovaní, riadení a prevádzke IT služieb. SITB MV SR potrebuje smerovať svoje úsilie k novej generácii riadenia prevádzky, ktorá výrazne zníži výskyt závažných problémov, redukuje zdroje potrebné na správu a je extrémne používateľsky prijateľné. Nová generácia riadenia prevádzky IT služieb by mala:
 Konsolidovať udalosti logov a metriky získané z vlastných DC (on-premise) prostredí, cloudového alebo hybridného prostredia do jedného prevádzkového prostredia a pohľadu,
 Poskytnúť dynamické zobrazovanie topológii, vzťahov a závislostí v infraštruktúrnych a aplikačných prostrediach,
 Urýchliť a zjednodušiť identifikáciu, izoláciu a riešenie problémov pri prevádzke pomocou vyhľadávacích a analytických služieb,
 Aplikovať prístupy algoritmov AI a inteligentného strojového učenia na identifikáciu vzorov, anomálií v prebiehajúcom toku udalostí logov a metrík z IS v DC MV SR
 Znížiť celkové náklady na správu a eliminovať manuálne úsilie automatizáciou činností a vykonávaním automatizovanej diagnostiky a opravy.
 Cieľové riešenie je zamerané na tieto kľúčové oblasti:

• Zber logov a udalostí z prostredia IT systémov DC MV SR
• Dynamická vizualizácia a prehľadnosť (visibilita) meniaceho sa prostredia IT
• Analýza a udalostí a metrík
• Automatizácia vyhodnotenia udalostí a metrík a logov využitím nástrojov AI
• Podpora pre vyhodnocovanie a optimalizáciu biznis procesov a služieb

Z pohľadu verejného obstarávania IT orgánmi verejnej moci sa jedná o oblasť zabezpečovania prevádzky agendových informačných systémov.
Projekt si vyžiada celkové predpokladané investičné náklady vo výške 3 409 383,70 EUR. Návratnosť prinesie v 4 roku od začatia realizácie projektu. Návratnosť v období 10 rokov môže byť zvýšená postupným rozširovaním monitorovania, vizualizácie a optimalizáciou procesov pre všetky elektronické služby poskytované agendami MV SR.
Projekt bude financovaný z Programu Slovensko:

• Priorita 1P2 Digitálna prepojiteľnosť
• špecifický cieľ RSO1.2 využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
• opatrenie 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie oblasť B. Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných verejných služieb a Kybernetická a informačná bezpečnosť

Projektom budú adresované nasledovné merateľné ukazovatele projektu relevantné pre Program Slovensko:

• Identifikačný kód RCO14, verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych služieb, produktov a procesov

Motivácia a rozsah projektu

Agenda VS: Monitorovanie, riadenie a prevádzka IT služieb
Dotknuté IS VS:

• Evidencia vozidiel (EVO), Kód MetaIS: isvs_171
• Centrálny informačný systém matričnej agendy (CISMA), Kód MetaIS: isvs_193
• Registre fyzických osôb (RFO),kódMetaIS: isvs_191
• Elektronická identifikačná karta (eID), Kód MetaIS: isvs_180

Aktéri:

• Ministerstvo vnútra SR
  • Pracovníci verejnej správy - spracovávajú a sledujú spracovanie elektronických služieb pre občanov
• Fyzické osoby
  • Občania SR - realizujú podania pre riešenie svojich životných situácií formou elektronických služieb
  • Cudzinec - realizuje podania pre riešenie svojich životných situácií formou elektronických služieb
  • Zamestnanec MV SR.
• Právnické osoby
  • Podnikateľ - realizujú podania pre riešenie svojich životných situácií formou elektronických služieb
  • Okresný úrad - využíva aplikačné služby Ministerstva vnútra
  • Ostatné OVM - využívajú aplikačné služby Ministerstva vnútra

V súčasnosti disponuje SITB MV SR s viacerými monitorovacími nástrojmi na sledovanie infraštruktúry, aplikácií a komunikačných sietí. Je to izolované monitorovanie na sledovanie jednotlivých častí infraštruktúry. Vyhľadávanie väzieb a súvislosti pri riešení problémov je manuálne a veľmi prácne a zdĺhavé, nie je k dispozícii konsolidovaný pohľad na celkový stav elektronických služieb poskytovaných pre občanov, interných a externých používateľov. Pre pracovníkov aplikačnej podpory chýbajú informácie o reálnom stave dostupnosti jednotlivých aplikácií, ktoré tvoria systém elektronických služieb. Nie sú k dispozícii ani ucelené informácie o využívaní elektronických služieb, ktoré sú zvyčajne podporené viacerými aplikačnými službami. V prípade vzniku chybového stavu po odoslaní podania, sa Odbor aplikácií reálne dozvie o vzniknutom probléme až po nahlásení incidentu občanmi cez Call Centrum MV SR. Hľadanie chýb v podaniach je zároveň veľmi prácne a časovo náročné, je nutné poznať o aký typ podania ide, presný čas odoslania podania a identifikačné údaje, na základe ktorých je konkrétne podanie a jeho stav dohľadateľný. Nie všetky chybné podania sa podarí opätovne spracovať, v niektorých prípadoch sú procesy spracovania podaní manuálne ukončené a zadávateľovi sú zaslané inštrukcie na vytvorenie nového podania pre korektné spracovanie.
 Teda v súčasnosti je veľmi náročné identifikovať stav podania podľa základných identifikátorov, ktoré majú občania jednoducho k dispozícii, ako je napríklad číslo OP, rodné číslo EČV a pod. V prípade problémov je potrebné od občanov získať/vyžiadať okrem základných identifikátorov podania aj veľmi presný čas, kedy bolo podanie realizované.
Identifikované problémy súčasného stavu:

• Chýbajúce informácie o stave a dostupnosti elektronických služieb
• O problémoch pri spracovaní podaní a o výpadkoch sa SITB a OA dozvedá len na základe hlásenia problému od občanov
• Vysoká administratívna a manuálna záťaž pri spracovávaní chybových stavov elektronických podaní
• Vysoké náklady na prácne identifikovanie chybných podaní od občanov
• Nie je možné identifikovať stav podania podľa identifikátorov dostupných pre občanov, je potrebné uvedenie presného času podania a identifikačných údajov, na základe ktorých je možné podanie dohľadať
• Zbytočné zdržanie na strane občanov a podnikateľov pri spracovaní podaní pri chybovom stave
• V niektorých prípadoch je nutné proces spracovania podania ukončiť a občan musí vytvoriť nové podanie pre korektné spracovanie
• Vzniká nevôľa zo strany občanov a zníženie dôvery zo strany verejnosti pri používaní elektronických služieb

Predmetom projektu sú zlepšenia pre nasledovné biznis procesy:

• Procesy vytvárania a správy registra vozidiel pre agendu evidencie vozidiel (EVO), vrátane spracovania podaní od občanov a podávania informácií ďalším úradom / inštitúciám a verejnosti
• Procesy získania úradných potvrdení matričných udalostí (CISMA) pre slovenské aj európske orgány a zastupiteľnosť matričných úradov pri vydávaní elektronických úradných výpisov o matričných udalostiach pre zistenie alebo overenie osobného stavu osoby v knihách manželstiev, narodení a úmrtí
• Procesy vytvárania a správy údajov o všetkých fyzických osobách (RFO), ktoré prichádzajú do styku s verejnou správou a poskytovanie elektronických služieb registra fyzických osôb iným modulom informačných systémov verejnej správy.
• Procesy modifikácie kontaktných údajov v informačnom systéme agendy občianskych preukazov (eID), nahlásenia straty alebo odcudzenia občianskeho preukazu s čipom, overenia platnosti jednotlivých certifikátov vydaných na občianskom preukaze s čipom, procesy na podanie a spracovanie žiadosti o vydanie občianskeho preukazu s čipom.

V rámci realizácie projektu boli vybrané z veľkého množstva prevádzkovaných informačných systémov ministerstvom vnútra 4 najkritickejšie systémy z pohľadu občana a zároveň aj z pohľadu OVM. Jedná sa o Národnú evidenciu vozidiel, ktorej elektronické služby pre občana tvoria približne ¾ z celkových podaní občanmi na MV SR. Služby Centrálneho informačného systému matrík zahŕňajú základné životné situácie občana ako je narodenie, úmrtie, sobáš, rozvod. Služby Registra fyzických osôb využívajú všetky OVM vzhľadom na jeho referenčnosť. Služby Elektronickej identifikačnej karty ako služby poskytujúce podporu pre základný doklad občana Slovenskej republiky. Podrobný rozpis elektronických služieb sa nachádza v dokumente Prístup k projektu kapitola 3. Popis navrhovaného riešenia.
Počet podaní občanmi pre tieto vybrané 4 informačné systémy predstavuje 367548 za rok 2022, z celkového počtu 403 877 podaní občanmi využívajúcich elektronické služby MV SR za rok 2022.
Postupne v budúcnosti by sa mohol systém monitorovania, riadenia a prevádzky IT služieb rozšíriť na všetky systémy MV SR.
 Realizáciou projektu bude odstránený problém sledovania a dohľadania stavu podaní občanov, riešenie chybových stavov bude proaktívne. Po doplnení monitorovania, riadenia a prevádzky IT služieb boli identifikované aj príležitosti:

• Efektívnejšie spracovanie podaní od občanov pre najviac využívané celoštátne evidencie
• Zjednodušenie procesu identifikácie chybových stavov podaní a ich proaktívne riešenie ešte pred tým, ako občan zistí, že problém vznikol
• Skvalitnenie elektronických služieb a zvýšenie spokojnosti na strane občanov a podnikateľov

Rozsah projektu sa týka nasledovného počtu podaní podľa agend:

Model motivačnej architektúry pre dosiahnutie budúceho stavu je znázornený na nasledujúcom obrázku:


Systém na monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb je kľúčovým nástrojom pre plánovanie, návrh, dodávku, prevádzku a optimalizáciu IT služieb, ktoré ponúka svojim koncovým používateľom.
Realizáciou projektu bude umožnené efektívne sledovanie stavu podaní občanov a prehľadávanie informácií ohľadom stavu podaní týkajúcich sa riešenia životných situácií občanov. Cieľom je pokrytie všetkých aspektov sledovania a riadenia elektronických služieb podporovaných informačnými systémami MVSR a získanie prehľadu nad procesmi spracovania elektronických podaní občanov s možnosťou ďalšej optimalizácie. Medzi hlavné zainteresované subjekty patria:

• Koncový používateľ - občan, fyzická osoba, alebo podnikateľ právnická osoba, využívajúca elektronické služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
• Pracovník štátnej a verejnej správy - pracovník, ktorí v rámci svojich povinností zabezpečuje spracovanie podaní a riadenie konaní občanov.

Cieľom riešenia je:

1. Zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti služieb pre občanov

• zvýšenie úžitkovej hodnoty elektronických služieb pre občanov
• zvýšenie dostupnosti elektronických služieb
• zvýšenie presnosti a kompletnosti informácií o elektronických podaniach občanov

1. Zlepšenie služieb pre občanov

• Zrýchlenie a zefektívnenie poskytovania elektronických služieb
• zlepšenie prístupu k informáciám o stave podaní občanov
• sprehľadnenie životného cyklu procesov spracovania podaní

1. Skvalitnenie prevádzky Informačných systémov

• zlepšenie prehľadu o stave dostupnosti informačných systémov
• identifikácia problémov a anomálií v reálnom čase
• zrýchlenie identifikácie možností riešenia problémov
• zlepšenie prehľadu o výkonnosti a priepustnosti systémov

Projekt bude realizovaný pre koncové a aplikačné služby Centrálneho informačného systému matrík, Registra fyzických osôb, Evidencie vozidiel a Elektronickej identifikačnej karty. Konkrétny rozpis dotknutých služieb je uvedený v Prístupe projektu.
 Aplikované princípy (v zmysle NKIVS)
 Hlavným zameraním projektu z pohľadu NKIVS je najmä smerovanie k dosiahnutiu strategickej priority Orientácia na používateľa, multikanálový prístup, orchestrácia a životné situácie, ale aj Nákup vo verejnej správe, Ľudské zdroje v IT vo verejnej správe a Kybernetická a informačná bezpečnosť

• Projekt priamo prispieva k dosiahnutiu strategického cieľa Používanie služieb eGovernmentu občanmi (DESI), Prioritná os 1 – Lepšie služby, kedy zavedením proaktívneho monitoringu elektronických služieb sa prispeje k ich vyššej dostupnosti, a teda k zvýšeniu podielu elektronickej komunikácie s MV SR, zvýšeniu spokojnosti a dôvery používateľov s elektronickými službami MV SR a tým pádom aj k zjednodušeniu prístupu používateľov k týmto elektronickým službám

• Projekt zároveň nepriamo prispieva aj k dosiahnutiu strategického cieľa Používanie služieb eGovernmentu občanmi (DESI), Prioritná os 3 Efektívne IT a Prioritná os 4 Kybernetická a informačná bezpečnosť, kedy sa zavedením proaktívneho monitoringu elektronických služieb prispeje aj k zvýšeniu úžitkovej hodnoty informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu, skráti sa čas na prípravu a doručenie služieb a výsledkov informačných systémov verejnej správy, keďže služby budú z pohľadu používateľa dostupnejšie, a teda dôjde k optimalizácii nákladov verejnej správy. Proaktívny monitoring elektronických služieb môže zároveň prispieť k zvýšeniu schopnosti včasnej identifikácie kybernetických incidentov vo verejnej správe

Zainteresované strany/Stakeholderi

Ciele projektu a merateľné ukazovatele

Ciele/Merateľné ukazovatele

Projekt prinesie aj kvalitatívne ukazovatele, ktoré nie je možné porovnať s „to be" stavom, pretože nie sú dispozícií také interné systémy, z ktorých tieto ukazovatele by bolo možné porovnávať a sú to:

1. 1. Dynamická viditeľnosť a prehľadnosť (visibilita) meniaceho sa IT prostredia v reálnom čase
   2. Proaktívne monitorovanie infraštruktúry a aplikácií elektronických služieb
   3. Sledovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti procesov

Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Projekt nerealizuje nové elektronické služby s grafickým používateľským rozhraním slúžiacim pre občanov, ale poskytne služby na efektívnu podporu prevádzke dôležitých elektronických služieb, ktoré sú MV SR poskytované pre občanov, podnikateľov, živnostníkov, organizácie a iné právnické osoby a zároveň pre inštitúcie verejnej správy. Tieto služby budú slúžiť na zlepšenie kvality a zefektívnenie poskytovania elektronických služieb.
 Boli identifikovaní nasledovní interní koncoví používatelia systému na Monitorovanie, riadenie a prevádzku IT služieb a boli špecifikované ich nasledovné potreby:
  Pracovník Call Centra

• Sledovanie aktuálneho stavu dostupnosti elektronických služieb pre občanov
• Zisťovanie informácií o aktuálnom stave podaní občanov a o stave jeho spracovania

Pracovník aplikačnej podpory

• Monitorovanie stavu dostupnosti prevádzkovaných IT služieb
• Získanie prehľadu o elektronických službách a ich podpore pomocou aplikačných komponentov a komponentov infraštruktúry
• Dynamická viditeľnosť a prehľadnosť (visibilita) meniaceho sa prostredia v reálnom čase
• Zobrazenie historických údajov o stave prostredia v čase výpadku alebo zníženia kvality služieb

Garant aplikačného systému

• Sledovanie využívania elektronických služieb a spracovania podaní
• Podpora pre zmapovanie a analýzu vykonávania biznis procesu
• Simulácia a animácia zmien vykonávania biznis procesu
• Podpora pre vyhodnocovanie a optimalizáciu biznis procesov a služieb
• Sledovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti procesov

Pracovník aplikačného vývoja

• Zobrazenie topológie služieb
• Dynamická viditeľnosť a prehľadnosť meniaceho sa prostredia

Správca systému

• Proaktívne monitorovanie infraštruktúry a aplikácii
• Analýza udalostí a metrík
• Automatizácia vyhodnotenia udalostí a odpovedí využitím nástrojov AI
• Monitoring výkonnosti a priepustnosti prostredí

Riziká a závislosti

Hlavné riziká a závislosti sú spracované v príloh č. 1 – Zoznam rizík a závislostí.

Alternatívy a Multikriteriálna analýza

Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

Alternatívy podľa biznisovej vrstvy architektúry sú nasledovné:
1.Pokračovať v existujúcom prístupe a používaných nástrojoch
Znamená to zotrvať na izolovanom, reálne reaktívnom a vo veľkej miere manuálnom prístupe, zdĺhavom postupe pri hľadaní, odstraňovaní a riešení problémových stavov v infraštruktúrnom a aplikačnom prostredí. Pri doterajšom trende nárastu počtu podaní a predpokladanom zvýšenom náraste bude táto alternatíva neudržateľná a môže to spôsobiť v konečnom dôsledku kolaps systému poskytovania služieb.
2.Rozšírenie počtu (zamestnanie) pracovníkov Call Centra a aplikačnej podpory na dohľadanie chybných podaní za predpokladu zachovania existujúceho spôsobu práce a pri existujúcich nástrojov.
Pri každoročnom náraste počtu podaní sa zvyšuje aj počet chýb/chybovosť podaní a zároveň sa zvyšuje aj náročnosť hľadania príčiny vzniku chýb. Pri súčasnom spôsobe práce a pri pokračujúcom trende nárastu počtu podaní, pracovníci Call Centra nemajú potrebnú kapacitu na identifikovanie podaní a hľadanie príčiny chýb a ani pri posilnení o pracovníkov aplikačnej podpory sa doba dohľadania výrazne nezlepší a nebude akceptovateľná. Táto alternatíva zdanlivo rieši problém dočasne, ale pri náraste počtu podaní sa stav preťaženia pracovníkov Call Centra a aplikačnej podpory ešte zhorší.
3.Nasadiť (implementovať) plne integrované nové riešenie s požadovanou / definovanou funkčnosťou.
Hlavným cieľom je proaktívny dohľad na prevádzkové prostredie služieb a tým výrazne zníženie počtu nahlasovaných incidentov a rýchlejšie riešenie vzniknutých problémov bez požadovania dodatočných informácii od používateľov elektronických služieb. Táto alternatíva je aj pri súčasnom počte pracovníkov Call Centra a aplikačnej podpory najefektívnejšia a zároveň zvýši spokojnosť koncových používateľov pri používaní elektronických služieb štátu.
V rámci vyhodnocovania alternatív nebolo uvažované o implementácií riešenia v podobe SaaS a ani v podobe Open Source.
Napriek tomu, že open source ponúka mnoho výhod, existujú aj niektoré nevýhody, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri jeho využití. Uvádzame niektoré z nich ktoré pri posudzovaní o zaradení ako možnej alternatívy zavážili:

• Obmedzená zodpovednosť a podpora: V prípade open source softvéru neexistuje jediný dodávateľ, ktorý by bol zodpovedný za jeho prevádzku a podporu. Môže to znamenať, že nie je jasne definované, kto nesie zodpovednosť za opravy chýb, zaistenie bezpečnosti a poskytovanie technickej podpory. To môže byť problematické, najmä pre spoľahlivú a rýchlu podporu.
• Zložitosť implementácie: Aj keď je open source softvér dostupný zadarmo, implementácia a nasadenie môžu byť časovo a technicky náročné. Je potrebné mať skúsenosti a technické znalosti, aby bolo možné správne nakonfigurovať, vykonať prispôsobenie a integrovať softvér do existujúcej infraštruktúry. To môže zvýšiť celkové náklady na prevádzku a správu.
• Neistota ohľadom budúcnosti projektu: Open source projekty sú často závislé na dobrovoľných prispievateľoch a komunite. Existuje možnosť, že projekt stratí podporu alebo sa prestane aktívne vyvíjať, ak sa komunita rozpadne alebo sa dobrovoľníci rozhodnú venovať svoj čas iným projektom. To môže spôsobiť problémy s dlhodobou udržateľnosťou a podporou softvéru.
• Obmedzené funkcie a špecifické požiadavky: Zatiaľ čo open source softvér je všeobecne veľmi flexibilný, môže sa stať, že niektoré špecifické funkcie alebo požiadavky nie sú k dispozícii alebo sú ťažko realizovateľné. Vzhľadom na to, že open source projekty sú často vyvíjané komunitou a zdroje sú obmedzené, môžu byť niektoré požiadavky nižšej priority alebo nie sú implementované vôbec.
• Patentové a autorskoprávne obmedzenia: Pri používaní open source softvér je dôležité dôkladne skúmať licencie a zmluvné podmienky, aby sa zabránilo porušovaniu patentov alebo autorských práv.

V konečnom dôsledku využitie komerčných poskytovateľov pri spracovávaní údajov z interných systémov MV SR si vyžaduje bezpečnostné schválenie.
 Predchádzajúce generácie týchto systémov boli zamerané prevažne na vytváranie pravidiel a hraničných hodnôt monitorovaných systémov. Rozsah vstupných systémov, rozsah dát a sledovaných parametrov v konečnom dôsledku u takýchto systémov viedol k veľmi komplikovanej prevádzke, údržbe a rozvoja systému. Pokroky v implementáciách matematických (štatistických) algoritmov v oblasti strojového (machine learning) a hlbokého strojového učenia (deep learning) umožnili a umožňujú reálne nasadenie týchto systémov do oblasti monitoringu a riadenia prevádzky IT v DCs (on-premise). Nasadenie (on-premise) znamená , že MV SR bude výhradným prevádzkovateľom systému s plnou kontrolou nad údajmi a procesmi v rámci systému.
 

Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
 Zúženie uvedených alternatív riešenia prebieha prostredníctvom multikriteriálnej analýzy (MCA) zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedeného cieľa.
Alternatíva 1 z pohľadu biznisovej vrstvy nerieši zlepšenia z pohľadu definovaných kritérií.
Kritéria MCA pre alternatívu 2 biznisovej vrstvy architektúry:

Alternatíva 2 z pohľadu biznisovej vrstvy len veľmi čiastočne rieši, resp. dočasne rieši kritériá uvedené v kapitole Motivácia. Zároveň vzniknú nové náklady, buď na mzdy nových pracovníkov aplikačnej podpory alebo vzniknú nové náklady na zapojenie externých dodávateľov.
Kritéria MCA pre alternatívu 3 biznisovej vrstvy architektúry:

V zmysle vyhodnotenia MCA bude ďalej riešená a posudzovaná alternatíva 3.

Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Pre stanovenie alternatív z hľadiska aplikačnej vrstvy architektúry boli vybrané dve kritériá:

1. Členenie podľa typu, času a miesta vzniku indikátorov dátových zdrojov pri prevádzke IS ( primárne pre metriky, logy, topológiu a sekundárne (neskôr) pre udalosti, výstrahy, notifikácii, tikety, chaty, sociálne siete ... )
2. Členenie podľa aplikačných modulov a poskytovaných funkčností

Pri aplikovaní týchto kritérií na aplikačnú vrstvu architektúry boli stanovené tieto 2 alternatívy:

1. Minimalistický variant

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené aplikačné moduly/funkcionality a typy dátových zdrojov, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie čiastkových cieľov pre monitorovanie a vizualizáciu prostredia prevádzky elektronických služieb. V tejto variante budú nasadené Aplikačné moduly pre Manažment metrík a logov a Manažment topológií. Z aplikačného modulu Manažment AI modelov budú použité algoritmy pre detekciu anomálií a predikcií pri metrikách a logoch a OOB (out-of-box :bez nutnosti AI tréningu) modely pre kľúčové technologické komponenty. Z modulu Monitorovanie aplikácii a infraštruktúry bude riešené Zber údajov z prostredia aplikácii a infraštruktúry (metriky, logy, topológia) a Identifikácia problémov a anomálii (detekcia anomálií v metrikách a logoch, detekcia incidentov a problémových stavov). Tento variant umožní získať dynamický kontextový pohľad (dynamická topológia s históriou) na prostredie s informáciami o stave technologických a aplikačných komponentov a logických skupín.

1. Cieľový variant riešenia

Bude zabezpečovať plnú funkčnosť pre monitorovanie a vizualizáciu, a zároveň je rozšírený o funkcionalitu vyhľadávania a analytických nástrojov, využitia a riadenia AI modelov a Optimalizáciou biznis procesov pri spracovaní elektronických služieb občanov. V Cieľovom variante je predchádzajúca verzia doplnená o ďalšie indikátory dátových zdrojov a Aplikačné moduly pre Manažment udalostí (zber, automatizované spracovanie, analýza a korelácia, zgrupovanie, lokalizácia chýb pomocou AI modelov, ), Manažment AI modelov (príprava AI prostredia a dát, výber a príprava AI algoritmov, generovanie AI modelov) a Manažment biznis procesov.
Cieľový variant spája, integruje a kombinuje výstupy z vyhodnotenia metrík, logov, doplňuje zdroje a typy dát a nasadenie ďalších AI algoritmov a modelov pri spracovaní a analytike udalostí s výstupom pre používateľov, integráciou na aktualizáciu/zobrazenie topológie. Manažment biznis procesov je samostatná oblasť, ktorá umožňuje analýzu, modelovanie, vyhodnotenie životného cyklu procesov elektronických služieb.
Z hľadiska dosiahnutia cieľových parametrov KPI a overenia plnej funkčnosti riešenia na vybranej skupine zdrojových systémov bola zvolená alternatíva 2. Táto alternatíva celkovo spĺňa princípy budovania moderného riadenia IKT. V rámci realizácie projektu bude zabezpečený prenos know-how na používateľský a prevádzkový tím MV SR.

Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Riešenie predpokladá dedikované technologické prostredie (on-premise DC MVSR) tak, aby sa dosiahla požiadavka nezávislosti zdrojov (CPU,RAM, Storage) prostredia (Manage from) od prevádzkového prostredia (Managed to).
 Z pohľadu technologickej vrstvy pripadajú do úvahy tieto alternatívy:

1. Virtualizačná platforma:

Virtualizačná platforma VMware s OS MS Windows a OS Linux,
 Virtualizačná platforma PowerVM s OS AIX, OS Linux (ppc64le),
 Tieto platformy sú v súčasnosti dominantné pri prevádzke systémov v DC MVSR

1. Platforma pre orchestráciu kontainerov (K8S)

V súčasnosti IT MVSR overuje pre prevádzku nových systémov moderné otvorené kontajnerové prostredie ( RHEL Openshift). Táto platforma bude umožňovať prevádzku systému vo vlastnom datacentra (on-premise), ale do budúcna bude možné prevádzkovať toto riešenie aj v režime tzv. hybridného cloudu.

1. Integrácia virtualizačnej a kontajnerovej platformy

Niektoré časti riešenia môžu byť nasadené na kontajnerovej platforme (napr. aplikačná úroveň) a niektoré na virtualizačnej platforme (napr. persistentné db dáta).
Po zvážení viacerých aspektov každej z uvedených alternatív sme dospeli k záveru, že pre technologickú vrstvu je preferovaná alternatíva 2., ktorá poskytuje možnosť najlepšieho využitia zdrojov technologickej vrstvy.
Výber preferovanej alternatívy
Výber preferovanej alternatívy z pohľadu biznis, aplikačnej a technologickej vrstvy je možné znázorniť nasledovne:


 

POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

V realizácii projektu budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty.
 Výstupy projektu:

NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

 Navrhovaná architektúra systému zabezpečí nasledovné funkcionality:

1. Monitorovanie prevádzkovaných IT služieb
2. Sledovanie topológie elektronických služieb a ich dostupnosti
3. Sledovanie využívania elektronických služieb a spracovania podaní
4. Sledovanie vykonávania biznis procesov

Náhľad architektúry je znázornený v diagrame:

Detailnejšie je navrhovaná architektúra rozpracovaná v dokumente Prístup k projektu.

LEGISLATÍVA

Predpisy súvisiace s postavením a pôsobením danej organizácie:

• Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Právne predpisy súvisiace s oblasťou informatizácie, poskytovania elektronických služieb a informačnej a kybernetickej bezpečnosti:

• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ROZPOČET A PRÍNOSY

Náklady na budúce riešenie:

Sumarizácia nákladov a prínosov

Východiskovými parametrami pre vyhodnotenie návratnosti projektu sú:

• zvýšenie dostupnosti systémov, ktoré poskytujú elektronické služby pre občanov
• zníženie počtu a doby riešenia incidentov/problémov od občanov využívajúcich elektronické služby
• zníženie manuálneho úsilia (nákladov) pri riešení incidentov a problémov pri zabezpečení prevádzky elektronických služieb pracovníkmi MVSR

Potreba zabezpečiť, aby služby pre občanov boli dodávané v kvalite a v akceptovanom časovom intervale vyplýva z dlhodobo sledovaných parametrov OA a OSK MVSR (Call Centrum, ServiceDesk, Infraštruktúra).
V prílohe č. 3 ( Incidenty verzus podania /excel )sú uvedené príklady, kedy občan musí realizovať podanie viacnásobne, prípadne sa neúmerne predlžuje čas a potrebné nasadenie na strane MVSR pri riešení incidentov a problémov nahlásených občanmi.
Okrem uvedených parametrov projekt zabezpečí zber, vyhodnotenie a štatistické údaje o prevádzke elektronických služieb a ich detailnejšom využívaní, ktorými dnes MV SR nedisponuje a preto nie je možné úplne exaktne na faktoch vyhodnotiť súčasný stav a tým aj kvantifikovať priame prínosy budúceho stavu. Podklady uvedené v jednotlivých prílohách sú zozbierané  z dostupných údajov Call Centra, Service Desk OA MVSR a OSK MV SR.
Kvantitatívna úroveň
Na kvantitatívnej úrovni sú prínosy/úspory projektu definované/vyčíslené v nasledujúcich dvoch parametroch:

1. Úspora času občana pri využívaní elektronických služieb štátu

V súčasnosti občania kontaktujú (telefonicky alebo mailom) Call Centrum MV SR v prípade akýchkoľvek problémov pri riešení svojej životnej situácie. Následne na Call Centre (CC) operátori vyhodnotia daný kontakt a buď vyriešia danú situáciu priamo alebo daný kontakt označia ako incident a je transferovaný na Service Desk MV SR. Výpočet prínosov pre občana vychádza z údajov, ktoré má MV SR momentálne k dispozícii a s odhadom na dĺžky trvania riešenia kontaktov s občanom na základe praktických skúsenosti pracovníkov CC. Pomer prínosov za jednotlivé moduly riešenia je odhadnutý v pomere 6:4 medzi modulom Vizualizácia a Modulom AI.
 Ďalšia úspora, ktorú projekt prináša je skvalitnenie práce s formulármi pri podaniach, kde sa počíta s ušetrením času občana napr. zmenou formulárov na tzv. inteligentné formuláre, ktoré dáta predvypĺňajú. Pri tomto parametri sa predpokladá postupné vylepšenie v rámci rokov čo vyjadruje koeficient použitý v CBA.
 Vzhľadom na to, že sa predpokladá postupne zvýšenie využívania elektronických služieb, ktoré budú optimalizované, tak prínosy aj po realizácii inkrementu 1 počítajú s prínosom pre ďalšie roky. Je možné urobiť relevantné porovnanie prínosov napr. po 1 roku prevádzkovania, keďže samotný systém, ktorý bude v rámci projektu vybudovaný bude mať zozbierané dáta zo všetkých monitorovaných oblastí a zabezpečí realizovať analytické pohľady na tieto dáta. Zároveň sa predpokladá zaradenie všetkých prevádzkovaných systémov (aj všetkých elektronických služieb) do monitorovania a sledovania priebehu spracovaní.

1. Úspora času odborných pracovníkov MV SR pri zabezpečení prevádzky elektronických služieb

Incidenty, ktoré riešia odborní pracovníci MV SR sú registrované vo viacerých systémoch: Service Desk (nahlasované incidenty), alerty z infraštruktúrneho prostredia, kde do prepočtov sa zahrnuli len významné infraštruktúrne alerty (critical a major alerts). Incidenty boli zakategorizované podľa závažnosti a to incidenty, ktoré sú vyriešené do 1 hodiny a tie, kde je trvanie 4 alebo viac hodín (detaily o časovom riešení niektorých incidentov sa nachádzajú v prílohe č. 3 ( Incidenty verzus podania /excel ). Priemerný počet pracovníkov bol odhadnutý na 3, čo považujeme za veľmi konzervatívny odhad. Rozpätie počtu pracovníkov podľa závažnosti incidentov a alertov môže byť rôzne, zväčša sa tomu venuje viac pracovníkov z rôznych odborov MV (garant, metodik, administrátor DB, sieťový administrátor, administrátor oper. systémov.....).
 Prvé 2 roky používania sa predpokladá 50% úspora ročne pre vybrané služby. Od piateho roku sa predpokladá úspora pri riešení ostatných incidentov pri postupnom dopĺňaní systému.
 Vyriešenie incidentu je o vyriešení nedostupnosti systému, ale v kalkuláciách nie je počítané s nákladmi na riešenie problému, do ktorého je incident preklasifikovaný (odstránenie príčiny incidentu).
 Znižovanie počtu incidentov a skracovanie času vyriešenia má priamy dopad aj na ušetrený čas občana, ale toto momentálne nevieme podložiť sledovanými dátami. Toto bude možné vyčíslovať po zavedení projektu.
 Zároveň už pri realizácii systému pre vybrané služby bude dochádzať k úsporám aj pri iných službách, keďže sú prevádzkované na spoločnej technológii.
 Pomer prínosov za jednotlivé moduly je empiricky odhadnutý v pomere 2:3:5 medzi modulom Monitoring, Vizualizácia a Modulom AI.
Kvalitatívna úroveň
Projekt svojimi aktivitami adresuje terajší nevyhovujúci stav s cieľom zabezpečenia prínosov pre spoločnosť. Na kvalitatívnej úrovni je možné prínosy rozdeliť do nasledujúcich základných oblastí:
 1. Zvýšenie kvality a úrovne poskytovania elektronických služieb občanom
 2. Nastavenie spôsobu monitorovania, riadenia a prevádzky (správa) IT služieb SITB MVSR na požadovanú úroveň
 3. Získanie reálnych dát z prevádzky informačných systémov a výkonnosti elektronických služieb, ich vyhodnocovanie pre optimálnejšie riadenie a plánovanie rozvoja elektronických služieb občanom.

HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Časový harmonogram realizačnej fázy je nastavený na 24 mesiacov s finálnym termínom ukončenia najneskôr do 12/2025.

Projekt bude riadený metódou Waterfall – vodopádovým prístupom. Požiadavky budú pevne stanovené a nemenné počas procesu vývoja. To znamená, že celý projekt je plánovaný a navrhovaný vopred, pričom sa kladie dôraz na presnosť a podrobnú dokumentáciu.




 

PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV) v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• zástupca vlastníkov procesov objednávateľa
• zástupca kľúčových používateľov objednávateľa
• člen RV zodpovedný za proces VO
• zástupca dodávateľa (bude doplnený až po ukončení VO / voliteľný člen)

Určuje sa Projektový manažér verejného obstarávateľa (PM) a zostavuje sa Projektový tím v zložení:

• kľúčový používateľ,
• IT analytik,
• IT architekt,
• manažér kvality,
• vlastník procesov

PRACOVNÉ NÁPLNE

Projektový manažér

• zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
• zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.
• zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.

Kľúčový používateľ

• zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
• zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
• Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov

IT analytik

• zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
• analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
• Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.
• Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.
• Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).

IT architekt

• zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.
• vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.
• zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.

Manažér kvality

• zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.
• plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.
• Počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje zhodu kvality projektových výstupov s požiadavkami. Realizuje postupy riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa. Kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami.

Vlastník procesov

• zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.
• zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.

ODKAZY

PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí (Excel)
Príloha 2: BC/CBA (obsahuje aj katalóg požiadaviek)
Príloha č.3 : Incidenty verzus podania
Príloha č.4: Prínosy výpočet

Koniec dokumentu