PROJEKTOVÝ ZÁMER

(Verzia dokumentu v1.82/09_2021)

Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3

1.1.        História zmien. 3

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3

2.1.        Použité skratky. 3

1. DEFINOVANIE PROJEKTU.. 3

3.1.        Manažérske zhrnutie. 3

3.2.        Motivácia a rozsah projektu. 5

3.3.        Zainteresované strany/Stakeholderi 14

3.4.        Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 14

3.5.        Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 15

3.6.        Riziká a závislosti 15

3.7.        Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 15

3.7.1.         Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 15

3.7.2.         Multikriteriálna analýza. 16

3.7.3.         Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 16

3.7.4.         Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 16

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU). 18
2. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 20
3. LEGISLATÍVA. 24
4. ROZPOČET A PRÍNOSY. 25
5. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA. 27
6. PROJEKTOVÝ TÍM.. 27
7. PRACOVNÉ NÁPLNE. 28
8. ODKAZY. 31
9. PRÍLOHY. 31

1.     POPIS ZMIEN DOKUMENTU

História zmien

2.     ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Účelom predkladaného dokumentu je súhrnný rámcový popis informácií o zmysle a dôvodoch realizácie projektu, odhadovaných prínosoch a nákladoch projektu, odôvodnení alokácie nevyhnutných zdrojov projektu, časovom rámci realizácie a odhadovaných rizikách projektu. Projektová dokumentácia slúži ako podklad k prijatiu rozhodnutia o prechode do iniciačnej fázy, v súlade s vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z.  o riadení projektov v znení vyhlášky č. MIRRI SR č. 545/2021 Z. z. (ďalej len „Vyhláška č. 85/2020 Z. z.).

Použité skratky

3.     DEFINOVANIE PROJEKTU

Manažérske zhrnutie

Z novej stavebnej legislatívy a začiatku účinnosti Zákona č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 Z.z. o Výstavbe k 1.4.2024, vyplýva Úradu pre územné plánovanie a výstavbu ako správcovi ITVS povinnosť poskytovať služby na úsekoch územného plánovania a výstavby elektronicky. Za týmto účelom sa postupne buduje riešenie informačného systému územného plánovania a výstavby (IS UPV) ako súčasť programu na digitálnu transformáciu Úradu a procesov územného plánovania a výstavby.

Program digitálnej transformácie zahŕňa niekoľko pracovných balíkov implementovaných v rámci viacerých projektov, ktoré majú zabezpečiť, že sa Úrad pre územné plánovanie a výstavbu stane modernou a výkonnou inštitúciou s digitálnymi nástrojmi a procesmi, ktoré zrýchlia výstavbu a zásadne skvalitnia plánovanie a analýzu využitia územia a v konečnom dôsledku zvýšia kvalitu života v regiónoch. Pracovný balík informačného systému územného plánovania a výstavby (IS UPV) zahŕňa zavedenie jednotného informačného systému, ktorý umožní rýchlejšiu a efektívnejšiu komunikáciu medzi úradmi a stavebníkmi. V rámci tohto pracovného balíka sa zavedie aj automatizované povoľovanie stavieb a monitorovanie ich prevádzky, ktoré bude postavené na dátach a zabezpečí rýchlejší a efektívnejší proces stavebného konania. Ďalšou súčasťou tohto balíka je zavedenie štandardov a dátovej interoperability, ktoré zabezpečia jednotnú kvalitu a zrozumiteľnosť územnoplánovacích dokumentov a územnoplánovacích podkladov. 

Pracovný balík budovania kapacít úradu zahŕňa opatrenia, ktoré majú zlepšiť a posilniť kapacity úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Tento balík sa zameriava na zvýšenie kvalifikácie a schopností zamestnancov úradu, aby boli schopní plniť svoje povinnosti v súlade s novou stavebnou legislatívou. Budovanie kapacít zahŕňa aj zlepšenie technického vybavenia a infraštruktúry úradu. 

Pracovný balík IT riadenia a informačného systému sa zameriava na riadenie IT infraštruktúry úradu a zabezpečenie, aby boli informačné systémy úradu schopné podporovať novú stavebnú legislatívu. V rámci tohto balíka sa budú realizovať opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a dostupnosti informačných systémov úradu, ako aj na zvýšenie ich výkonnosti a efektivity.

Informačný systém IS UPV bude implementovaný  a rozvíjaný prostredníctvom viacerých projektov (ako program). Jednotlivé funkcionality budú postupne uvoľňované vo verziách životného cyklu (10 rokov) systému označených ako 1.0 až 4.0. Projekty pre každú verziu systému obsahujú pracovné balíčky zamerané na  implementáciu zmien primerane rozložených na každú z vrstiev cieľovej architektúry systému.

Verzia 1.0: Digitalizácia a Elektronická Komunikácia (4/2024) – je predmetom tohto dokumentu.

• Projekt: Projekt Digitalizácia formulárov a elektronická komunikácia vrátane základnej HW infraštruktúry úradu
• Cieľ: Digitalizovať procesy a umožniť elektronickú komunikáciu podľa zákona o výstavbe (ZoG) – povinnosti platné od 01.04.2024. Vytvoriť základnú infraštruktúru pre tvorbu digitálneho obrazu krajiny (DOK) digitálnych Územných Plánov a digitálnych dvojičiek stavieb.
• Výstupy:
  • Elektronické formuláre pre podania a rozhodnutia.
  • Elektronické doručovanie a overovanie podpisovania (G2C, G2G).
  • Elektronické úložisko pre projektovú dokumentáciu.
  • HW základňa úradu pre legislatívu k 01.04.2024, realizáciou „proof of concept“ a tvorbu digitálneho obrazu krajiny digitálnych Územných Plánov a digitálnych dvojičiek stavieb a systémy vnútornej správy úradu.

Verzia 2.0: Čiastočná Automatizácia a Validácia (3/2026) 

• Projekt: Čiastočná Automatizácia a Asistované Rozhodovanie (projekt v príprave, indikatívne náklady 4 až 5 mil. EUR)
• Cieľ: Zaviesť čiastočnú automatizáciu procesov. Implementovať validáciu projektových dokumentov stavieb voči regulatívnym štandardom a poskytnúť asistované služby pre podporu rozhodovania.
• Výstupy:
  • Rozšírená “inteligencia” elektronických formulárov (rozšírené taxonómie, integrácie, validácie a kontroly)
  • Aktualizované DOK a digitálne Územné Plány (ÚP) pre krajské mestá.
  • Možnosť evidovať projektové dokumenty priamo z modelu stavieb (BIM) pre jednoduché stavby a modelu územia (LIM, CIM) pre územné plány obcí a územnoplánovacie podklady.
  • Automatizované validácie projektov voči regulatívnym štandardom miest a obcí v DOK.

Verzia 3.0: Plná Automatizácia a Asistované Služby (1/2028) 

• Projekt: Úplná Automatizácia a Pokročilé Asistované Rozhodovanie (projekt plánovaný, indikatívna výška nákladov 4 až 6 EUR na SW)
• Cieľ: Dosiahnuť plnú automatizáciu procesov. Zlepšiť validáciu projektových dokumentov a poskytnúť pokročilé asistované služby pre rozhodovanie.
• Výstupy:
  • Rozšírené DOK a digitálne ÚP pre krajské a okresné mestá.
  • Možnosť evidovať projektové dokumenty priamo z modelov stavieb (BIM) pre jednoduché a stredne náročné stavby a (LIM, CIM) komplexných digitálnych modelov územia (CIM, LIM)
  • Pokročilá analytika a automatizované validácie projektov voči regulatívnym štandardom miest a obcí v DOK.

Verzia 4.0: Rozšírená Automatizácia (3/2032) 

• Projekt: Rozšírená Automatizácia (projekt plánovaný, indikatívna výška nákladov bude definovaná neskôr pred projektom)
• Cieľ: Implementovať pokročilú automatizáciu procesov a poskytnúť plné asistované služby pre rozhodovanie.
• Výstupy:
  • Spracovanie Digitálneho Dvojčaťa SR
  • Strojové Spracovanie Pravidiel a Regulácií
  • Automatizované Asistované Rozhodovanie s Použitím AI
  • Modelovanie Zmien a Predikcia Vývoja
  • Integrácia s BIM, LIM a CIM

Program bude postupne implementovať digitálne dvojičky a zabezpečí efektívnu správu údajov o stavbách. Tieto údaje budú používané pre plánovanie, automatizáciu a poskytovanie služieb územného plánovania a povoľovania stavieb. Každá fáza programu prinesie nové funkcie a zlepšenia a tým umožní postupný prechod k efektívnejšiemu a technologicky inovatívnemu Úradu a procesu územného plánovania a povoľovania stavieb, ktorého je garantom.

Predmetom navrhovaného projektu a jeho cieľom je:

• Digitalizovať procesy a umožniť elektronickú komunikáciu podľa zákona o výstavbe (ZoG) - povinnosti platné od 01.04.2024,
• Vytvoriť základnú IKT infraštruktúru úradu v súvislosti s:
  • implementáciou a nasadzovaním  funkcionalít v súvislosti legislatívou k 01.04.2024 a s nimi súvisiacich koncových služieb (v zmysle požiadaviek na technologickú vrstvu definovaných v rámci Prístupu k projektu);
  • realizáciou „proof of concept“ a tvorbu digitálneho obrazu krajiny (DOK) digitálnych Územných Plánov a digitálnych dvojičiek stavieb;
  • implementáciou ďalších služieb úradu s cieľom umožniť poskytovanie verejného testovacieho prostredia v zmysle § 25 ods. 13 zákona o územnom plánovaní;
  • celkovou IT podporou pre fungovanie úradu (nasadenie Registratúry úradu a iných systémov vnútornej správy úradu).

Hlavné aktivity projektu:

• Analýza a dizajn
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie

Dĺžka projektu: je plánovaná na 6 mesiacov.

Odhadované náklady: sú 4 339 929 € s DPH. 

Prínosy projektu

Kvantitatívne prínosy

• Šetrenie času občana/podnikateľa pri elektronickom podávaní žiadostí o stavebné povolenia, ohlásenia stavby, územné rozhodnutia, kolaudačné rozhodnutia a ostatné typy
• Šetrenie finančných prostriedkov občanov/podnikateľov na odstránenie nákladov na papierové podania (šetrenie nákladov na tlač 2 párov projektovej dokumentácie, ktoré je potrebné odovzdať pri žiadostí o stavebné povolenie)

Kvalitatívne prínosy

• Digitalizácia procesov a centralizácia stavebného konania zároveň prispeje k zvýšeniu transparentnosti, keďže sa zlepšia všetky dôležité faktory, ako štandardizácia procesov, motivácia ku korupcii, efektívna vnútorná kontrola, obmedzenie stretu záujmov a pod.
• Skrátenie a zjednodušenie stavebného konania zvýši atraktívnosť Slovenskej republiky ako krajiny na investovanie, čo bude mať priamy vplyv na rast HDP, rast zamestnanosti, nové a vyvolané investície. Všetky tieto prínosy novej stavebnej legislatívy povedú k najvyššie zamýšľanému cieľu, a to zvýšeniu kvality života obyvateľov na Slovensku.

Motivácia a rozsah projektu

Na obrázku a nižšie v texte je spracovaná motivačná architektúra, ktorá je principiálne platná pre tento navrhovaný projekt, ako aj pre ďalšie projekty rozvoja úradu (plánované až do roku 2032).

Realizáciou tohto projektu plánujeme digitalizovať procesy - umožniť elektronickú komunikáciu podľa zákona o výstavbe, obstarať a inštalovať vybrané komponenty technologickej vrstvy architektúry a naplniť požiadavky vyplývajúce zo Zákona č. 200/2022 Z.z o územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 Z.z. o výstavbe a zaviesť novú stavebnú legislatívu do praxe a to z pohľadu definovaných povinností s účinnosťou od 01.04.  prostredníctvom elektronických formulárov pre podania a rozhodnutia,  elektronického doručovania a overovania podpisovania (G2C, G2G) a elektronického úložiska pre projektovú dokumentáciu.

informačného systému územného plánovania a výstavby (ďalej aj IS UPV).

Všeobecná špecifikácia Motivačnej vrstvy architektúry v kontexte ArchiMate:

• Stakeholder (Zainteresovaná strana): Zainteresovaná strana predstavuje jednotlivca, tím alebo organizáciu (alebo triedu zainteresovaných strán), ktorá zastupuje svoje záujmy vo vzťahu k výsledku architektúry. Zainteresované strany môžu byť interné alebo externé a môžu mať rôzne role a zodpovednosti v rámci architektonického procesu.
• Driver (Motivátor): Motivátor je externá alebo interná podmienka, ktorá motivuje organizáciu definovať svoje ciele a implementovať potrebné zmeny na ich dosiahnutie. Motivátory môžu byť napríklad legislatívne požiadavky, nové obchodné príležitosti, technologické trendy, konkurenčný tlak alebo potreba zlepšiť výkonnosť organizácie.
• Goal (Cieľ): Cieľ je vysokoúrovňové vyhlásenie o úmysle, smerovaní alebo požadovanej konečnej situácii pre organizáciu a jej zainteresované strany. Ciele vymedzujú očakávané výsledky a smer, ktorým sa organizácia snaží uberať.
• Requirement (Požiadavka): Požiadavka je vyhlásenie o potrebe, ktorú musí architektúra spĺňať. Požiadavky identifikujú špecifické funkčné alebo nefunkčné požiadavky, ktoré musia byť zahrnuté do architektúry.
• Motivačná vrstva architektúry sa zaoberá identifikáciou, analýzou a správou motivačných faktorov, ktoré ovplyvňujú organizáciu a jej architektúru. Tieto prvky pomáhajú získať lepšie porozumenie potrieb a cieľov zainteresovaných strán a sú dôležité pre plánovanie, rozhodovanie a riadenie zmien v architektúre.

Na základe špecifikácií motivačnej vrstvy, môžeme identifikovať niekoľko hlavných požiadaviek a cieľov (platných pre program digitálnej transformácie). Tu je súhrn týchto požiadaviek a cieľov:

Požiadavky:

• Zaviesť a podporiť jednotný proces pre nakladanie s údajmi, ktoré sa týkajú územných plánov a stavebných povolení.
• Včleniť novú organizáciu riadenia procesov vyplývajúcu z novej legislatívy pre územné plánovanie a výstavbu.
• Zjednotiť procesy a dáta v jednotnom dátovom prostredí.
• Elektronizovať procesy súvisiace s výstavbou a územným plánovaním v súlade s novými zákonmi.
• Zabezpečiť automatizáciu procesov a implementáciu moderných technológií ako BIM, LIM, CIM.

Ciele:

• Zaviesť stavebnú legislatívu do praxe pomocou technológií BIM, LIM a CIM pre efektívne plánovanie a správu stavebných projektov. V rámci tohto navrhovaného projektu je potrebné naplniť povinnosti vyplývajúce zo stavebnej legislatívy – s účinnosťou od 01.04.2024.
• Vytvoriť a udržiavať digitálny obraz krajiny ako zdroj informácií pre územné plánovanie a riadenie výstavby.
• Poskytnúť informačný systém pre územný plán s rôznymi komponentmi, ako sú užívateľské rozhranie, správa dát, analýza dát a plánovanie a správa.
• Vyvinúť produkt stavebného povolenia pre spracovanie projektov a automatizované schvaľovanie stavieb.
• Vytvoriť API pre prístup k digitálnemu obrazu krajiny pre potreby územného plánovania a povoľovania stavieb.

Produkty a služby informačného systému (realizácia projektmi až do roku 2032):

• Územný plán: Obsahuje rôzne územnoplánovacie dokumenty a podklady a zahŕňa komponenty ako užívateľské rozhranie, správu dát, analýzu dát a plánovanie a správu.
• Stavebné povolenie: Je samostatnou aplikáciou alebo modulom pre spracovanie projektov a zahŕňa služby pre vytváranie projektov, evidenciu projektov, kontrolu kvality modelov stavieb a posudzovanie a vyjadrenie.
• API - Digitálny obraz krajiny: Poskytuje softvérové rozhranie pre prístup k dátam v digitálnom obraze krajiny pre účely BIM, LIM a CIM.
• Stavebné e-povolenie pre garáže, rodinné domy a iné typy stavieb by prebiehalo automaticky na základe jednoduchého princípu. Stavebník vkladá svoju stavbu do systému, a ak je územný plán v správnom formáte, systém automaticky validuje, či stavba spĺňa regulatívy územného plánu. Stavebník môže pohybovať objektom v 3D mape a farba signalizuje, či je stavba v poriadku alebo nie. Zelená farba značí, že stavba je v súlade s regulatívou, zatiaľ čo červená farba značí, že sú potrebné úpravy. Projektant alebo stavebník môže napríklad posunúť stavbu ďalej od susedného pozemku alebo upraviť iné parametre.
• Jednotné dátové prostredie je kľúčovou požiadavkou pre úspešnú automatizáciu procesov. Zabezpečuje konzistentné a kompatibilné spracovanie a výmenu údajov medzi rôznymi komponentmi informačného systému a umožňuje efektívnu spoluprácu medzi rôznymi aktérmi.
• Celkovo ide o zavádzanie moderných technológií a postupov, ako BIM, LIM, CIM, digitálneho obrazu krajiny a automatizácie procesov, s cieľom zlepšiť kvalitu územného plánovania, povoľovania stavieb a riadenie výstavby. Tieto opatrenia majú prispieť k efektívnemu využívaniu digitálnych nástrojov, zjednoteniu riešení a zabezpečeniu súladu s platnými zákonmi a predpismi.

Aktéri projektu, ich ciele, požiadavky a obmedzenia:

 1.1. Vlastníci pozemkov, stavieb, zariadení (Stakeholder)

• Lepšia kontrola nákladov: Digitálne modely a súvisiace nástroje umožňujú lepšiu kontrolu nákladov na výstavbu a údržbu stavby, čo môže viesť k ich zníženiu.
• Lepšia kvalita stavby: BIM, LIM a CIM umožňujú identifikáciu a elimináciu chýb ešte pred samotnou výstavbou, čo vedie k lepšej kvalite stavby a zníženiu nákladov na opravy.
• Vylepšená správa a údržba stavby: Digitálne modely umožňujú lepšiu správu a údržbu stavby v priebehu celého jej životného cyklu, čo vedie k znižovaniu nákladov a zlepšeniu kvality.
• Zvýšená hodnota nehnuteľnosti: Vysoká kvalita stavby a lepšia správa a údržba môžu viesť k zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti a zlepšeniu možností jej predaja alebo prenájmu.
• Lepšia predajnosť: Lepšia kvalita stavby, nižšie náklady na údržbu a zvýšená hodnota nehnuteľnosti môžu viesť k lepšej predajnosti a vyššiemu záujmu potenciálnych kupcov.
• Lepšia spolupráca so zákazníkmi: BIM, LIM a CIM umožňujú lepšiu spoluprácu so zákazníkmi pri plánovaní a realizácii stavby, čo môže viesť k zlepšeniu vzťahu s nimi a lepšej reputácii firmy.

 1.1.1. Stavebník (Stakeholder)

• Lepšia spolupráca a koordinácia: Využitie BIM, LIM a CIM umožňuje projektantom lepšiu spoluprácu a koordináciu s ostatnými účastníkmi projektu, čo vedie k zníženiu času a nákladov na projekt.
• Lepšie plánovanie a riadenie projektu: Digitálne modely a nástroje umožňujú projektantom lepšie plánovanie a riadenie projektu, čím sa zvyšuje jeho efektivita a znižujú sa riziká.
• Rýchlejšie identifikovanie a riešenie problémov: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje stavebníkom rýchlejšie identifikovať a riešiť problémy ešte pred samotnou výstavbou, čo vedie k zníženiu nákladov na opravy.
• Lepšia kvalita výsledného produktu: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje stavebníkom a projektantom lepšie plánovanie a koordináciu projektu, čo vedie k lepšej kvalite výsledného produktu.
• Zlepšená efektivita a produktivita: Využitie BIM, LIM a CIM umožňuje projektantom zvýšiť efektivitu a produktivitu práce a zlepšiť časový manažment projektu.
• Lepšie využitie zdrojov: Digitálne modely umožňujú stavebníkom lepšie využívať zdroje a minimalizovať straty materiálov, čím sa znižujú náklady a zvyšuje efektivita projektu.

 1.1.2. Správca (Stakeholder)

• Lepšie plánovanie údržby a opráv: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje správcom lepšie plánovanie údržby a opráv stavieb, čo vedie k znižovaniu nákladov a minimalizácii rizík.
• Zlepšená kontrola nákladov: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje správcom lepšie sledovanie a kontrolu nákladov na údržbu a opravy stavieb.
• Lepšie zhodnotenie stavu stavieb: Digitálne modely umožňujú správcom lepšie zhodnotenie stavu stavieb a ich súčastí, čím sa zlepšuje efektivita plánovania údržby a opráv.
• Lepšia spolupráca a koordinácia: Využitie BIM, LIM a CIM umožňuje správcom lepšiu spoluprácu a koordináciu s ostatnými účastníkmi projektu, čo vedie k zníženiu času a nákladov na projekt.
• Zvýšená efektivita a produktivita: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje správcom zvýšiť efektivitu a produktivitu práce a zlepšiť časový manažment projektu.
• Zlepšené riadenie rizík: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje správcom lepšie identifikovať a riadiť riziká spojené s údržbou a opravami stavieb, čo vedie k minimalizácii rizík a nákladov.

 1.2. Orgán verejnej moci (Stakeholder)

• Zvýšená efektivita stavieb založená na BIM, LIM a CIM prináša benefity aj pre úradníkov a politikov:
• Zrýchlenie procesov: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje zrýchliť procesy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, čo zlepšuje efektivitu práce úradníkov a politikov a umožňuje im rýchlejšie a efektívnejšie riešiť potreby a požiadavky občanov a podnikateľov v danom území.
• Zlepšená spolupráca: Digitálne nástroje umožňujú zlepšiť spoluprácu medzi úradníkmi, politikmi, projektantmi a stavebnými firmami a umožňujú lepšie zdieľanie informácií a koordináciu činností, čo zvyšuje efektivitu práce a minimalizuje chyby a nezrovnalosti.
• Zvýšená transparentnosť: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje zvýšiť transparentnosť procesov súvisiacich s územným plánovaním a výstavbou, čo umožňuje občanom a podnikateľom lepšie porozumieť rozhodnutiam a krokom, ktoré sú v danej oblasti realizované.
• Zlepšená kvalita rozhodnutí: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje poskytnúť úradníkom a politikom lepšie a presnejšie informácie o danom území a stavbách, čo im umožňuje robiť kvalitnejšie a informovanejšie rozhodnutia.
• Zlepšená efektivita využitia zdrojov: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje zlepšiť efektivitu využitia zdrojov pri územnom plánovaní a výstavbe, čo môže viesť k znižovaniu nákladov a zlepšeniu kvality práce.
• Lepšia reakcia na potreby občanov a podnikateľov: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje lepšiu a rýchlejšiu reakciu na potreby a požiadavky občanov a podnikateľov v danom území, čo zvyšuje spokojnosť a dôveru v úradníkov a politikov.

 1.3. Občan a podnikateľ (Stakeholder)

• Zvýšená efektivita stavieb založená na BIM, LIM a CIM prináša benefity aj občanom a podnikateľom v danom území:
• Zlepšená kvalita stavieb: Využitie digitálnych nástrojov a modelov umožňuje zlepšiť kvalitu stavieb a minimalizovať chyby a nedostatky v ich konštrukcii, čo zvyšuje bezpečnosť a komfort pre obyvateľov a podnikateľov v danom území.
• Zvýšená bezpečnosť a ochrana: Lepšia kvalita stavieb a ich konštrukcie umožňuje zvýšiť bezpečnosť a ochranu občanov a ich majetku pred nebezpečnými situáciami, ako napr. požiarmi alebo inými rizikami.
• Lepšie plánovanie rozvoja územia: Využitie digitálnych modelov umožňuje lepšie plánovať rozvoj územia a minimalizovať jeho negatívne vplyvy na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov a podnikateľov v danom území.
• Zlepšená hospodárska situácia: Lepšia efektivita stavieb umožňuje podnikateľom v danom území zlepšiť svoju hospodársku situáciu a konkurencieschopnosť v rámci trhu.
• Zvýšená udržateľnosť: Využitie digitálnych modelov a nástrojov umožňuje zlepšiť udržateľnosť stavieb a celkového rozvoja územia, čo má pozitívny vplyv na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov a podnikateľov v danom území.
• Zlepšené služby: Využitie digitálnych nástrojov umožňuje zlepšiť poskytovanie služieb v danom území, ako napr. služby súvisiace s vodou, energiou, telekomunikáciami a pod.

 1.4. Bezpečnosť (requirement)

• Pri vytváraní a správe digitálneho dvojčaťa je veľmi dôležité zabezpečiť bezpečnosť dát a systémov. Zohľadniť treba niekoľko bezpečnostných požiadaviek:
• Autentifikácia a autorizácia: Je dôležité mať kontrolovaný prístup k dátam a systémom pomocou autentifikácie a autorizácie, aby sa zabránilo neoprávnenému prístupu a manipulácii s dátami.
• Šifrovanie dát: Dáta majú byť šifrované pri prenose a ukladaní, aby sa zabránilo ich neoprávnenej manipulácii a odhaleniu citlivých informácií.
• ⁃ Zálohovanie dát: Dôležité je pravidelné zálohovanie dát, aby sa zabránilo ich strate v prípade havárie alebo útoku.
• Detekcia a ochrana pred útokmi: Treba zabezpečiť ochranu proti útokom na dáta a systémy. To znamená, že by sa malo používať antivírusový software, firewall, detekcia útokov a podobne.
• Správa prístupov: Dôležitou súčasťou bezpečnostnej stratégie je aj správa prístupov. Tá zabezpečuje, aby boli prístupy k dátam a systémom poskytované iba oprávneným používateľom.
• Okrem týchto bezpečnostných požiadaviek je dôležité mať aj jasnú stratégiu zabezpečenia dát a systémov a pravidelne ju aktualizovať a testovať, aby sa minimalizovali riziká a zabezpečila sa kontinuita prevádzky.

 1.5. Zvýšená efektívnosť stavieb (Driver)

• Zavádzanie BIM (Building Information Modeling), LIM (Land Information Modeling) a CIM (City Information Modeling) prináša viacero výhod a hnacích síl zvýšenej efektívnosti stavieb. Niektoré z nich sú:
• Lepšie plánovanie a koordinácia: Vytvorenie digitálnych modelov umožňuje lepšie plánovanie a koordináciu medzi rôznymi oblasťami stavby, ako sú architektúra, inžinierstvo, stavebné práce a správa stavby.
• Redukcia chýb a rizík: BIM, LIM a CIM umožňujú identifikáciu a elimináciu chýb a problémov ešte pred začatím samotnej výstavby. Tým sa znižuje riziko vzniku chýb a tým aj náklady spojené s ich opravou.
• Zlepšená vizualizácia: Digitálne modely poskytujú lepšiu vizualizáciu, ktorá umožňuje lepšiu predstavu o výslednom vzhľade stavby, jej umiestnení a okolí.
• Zvýšená efektivita: Digitálne modely a súvisiace nástroje zvyšujú efektivitu výstavby tým, že zjednodušujú procesy ako sú kalkulácie, kontrola kvality a riadenie zdrojov.
• Vylepšené riadenie a správa stavby: BIM, LIM a CIM umožňujú lepšie riadenie a správu stavby a jej súčastí v priebehu celého životného cyklu.
• Zlepšená spolupráca a komunikácia: Digitálne modely a súvisiace nástroje umožňujú lepšiu spoluprácu a komunikáciu medzi rôznymi členmi tímu, čím sa zvyšuje efektivita a znižujú sa náklady.

 1.6. Zlepšená kvalita života v území (Driver)
Využitie digitálneho dvojčaťa v územnom plánovaní a povoľovaní stavieb prináša množstvo príležitostí na zlepšenie kvality života v území v rôznych oblastiach. Niektoré z najvýznamnejších hnacích síl v tejto oblasti sú:

• Priestorový:
  • Zlepšenie prehľadnosti územného plánovania a transparentnosti rozhodovacieho procesu, čo umožní občanom a zainteresovaným stranám aktívne sa zapojiť do rozhodovania o plánovaných zmenách v území.
  • Presnejšie a včasné informácie o plánovaných zmenách v území, umožňujúce aktívnu účasť občanov a zainteresovaných strán na rozhodovacom procese.
  • Optimalizácia využitia územia a efektívne rozmiestnenie obytných, komerčných a verejných priestorov na základe dátových analýz a modelovania, čo prispieva k zlepšeniu dostupnosti služieb v celom území.

• Podnikateľský:
  • Zjednodušenie procesu získavania povolení a rýchlejší prístup k informáciám o plánovaných zmenách v území, umožňujúce rýchlejšiu a efektívnejšiu realizáciu podnikateľských zámerov.
  • Vytvorenie atraktívneho a konkurencieschopného podnikateľského prostredia v rámci územia, čo prispieva k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest.

• Technologický:
  • Využitie moderných technológií (napr. umelá inteligencia, IoT) na zber a analýzu dát o životnom prostredí a doprave, čo umožní lepšie rozhodovanie a plánovanie v oblasti územného plánovania a výstavby.
  • Zavedenie digitálnych nástrojov a platform, ktoré uľahčia komunikáciu medzi zainteresovanými stranami a zvýšia transparentnosť rozhodovacieho procesu.

• Environmentálny:
  • Zníženie negatívneho dopadu výstavby na životné prostredie a ochranu prírodných zdrojov pomocou dátového modelovania a plánovania.
  • Zlepšenie kvality ovzdušia, vody a pôdy v rámci územia prostredníctvom dôkladnejšieho plánovania infraštruktúry a komunikácie.

• Spoločenský:
  • Zlepšenie dostupnosti verejných služieb ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra v rámci územia
  • Podpora rozvoja sociálneho bývania a zabezpečenie prístupu k bytom pre všetkých obyvateľov
  • Vytvorenie bezbariérového prostredia a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky sociálne skupiny
  • Zlepšenie verejnej dopravy a prístupnosti verejných priestorov pre všetkých obyvateľov

• Kultúrny:
  • Zohľadnenie kultúrneho dedičstva a histórie územia v procese územného plánovania a výstavby
  • Podpora rozvoja kultúrneho a turistického priemyslu v rámci územia, čo prispieva k ekonomickému rastu a zvyšovaniu kvality života obyvateľov
  • Vytvorenie kultúrnych a umeleckých priestorov a zabezpečenie prístupnosti kultúry pre všetkých obyvateľov
  • Zvýšenie atraktívnosti územia pre návštevníkov a obyvateľov a vytvorenie nových možností pre rozvoj kultúry a umenia v rámci územia.

 1.7. Zvýšená automatizácia a rýchlosť procesov (Driver)
Zvýšená automatizácia a rýchlosť procesov v územnom plánovaní a povoľovaní stavieb môže byť veľmi prospešná pre všetky zainteresované strany, vrátane orgánov verejnej moci, občanov a podnikateľov, a vlastníkov. Hnacie sily, ktoré súvisia s touto silou sú:

• Orgány verejnej moci:
  • Zvýšená efektivita vydávania povolení: automatizovaný proces povoľovania stavieb umožňuje orgánom verejnej moci zvyšovať rýchlosť a efektivitu vydávania povolení na stavby.
  • Zlepšené riadenie projektov: digitálne dvojča a využitie digitálnych údajov zlepšuje riadenie projektov a umožňuje orgánom verejnej moci sledovať stavby a projekty s vysokou presnosťou a aktuálnosťou.
  • Znižovanie administratívnej záťaže: automatizované procesy znižujú administratívnu záťaž pre orgány verejnej moci, čím sa umožňuje zamerať sa na kľúčové rozhodnutia a zlepšiť kvalitu vydávania povolení.

• Občania a podnikatelia:
  • Rýchlejšie a jednoduchšie povolenie na stavbu: automatizované procesy povoľovania stavieb umožňujú občanom a podnikateľom získanie povolenia rýchlejšie a jednoduchšie.
  • Zvýšená transparentnosť a lepší prístup k informáciám: digitálny dvojča a zdieľané dátové úložisko integrovaného modelu digitálneho obrazu krajiny umožňuje lepší prístup k informáciám pre občanov a podnikateľov, čo zvyšuje transparentnosť a znižuje možnosť konfliktov.
  • Zlepšená kvalita života: automatizované procesy a rýchlejšie povolenia môžu viesť k rýchlejšiemu pokroku projektov a zlepšeniu kvality života v oblastiach, kde sa stavby plánujú alebo uskutočňujú.

• Vlastníci:
  • Lepšie riadenie nehnuteľností: digitálny dvojča a využitie digitálnych údajov umožňuje lepšie riadenie nehnuteľností a ich prevádzky, čím sa zvyšuje efektivita správy a údržby.
  • Zníženie nákladov na údržbu: digitálny model krajiny

 1.8. Digitálny obraz krajiny (Goal)

• Digitálny obraz krajiny je súbor digitálnych dát, ktoré predstavujú reprezentáciu fyzickej povrchu zeme v digitálnej podobe. Tieto dáta zahŕňajú topografické, geodetické a iné informácie, ktoré sú získané pomocou rôznych technológií, ako sú napríklad mračná bodov, fotogrametria, alebo geofyzikálne merania. Digitálny obraz krajiny sa používa v rôznych oblastiach, vrátane územného plánovania, stavebníctva, ochrany prírody, zemepisu a ďalších. V súčasnosti sa digitálny obraz krajiny stáva dôležitým nástrojom v oblasti digitálneho modelovania krajiny a mestských oblastí ako sú BIM (Building Information Modeling), LIM (Land Information Modeling) a CIM (City Information Modeling).
• Cieľom vytvorenia a udržiavania digitálneho modelu krajiny z pohľadu územného plánovania a výstavby je vytvoriť komplexný a presný digitálny model územia, ktorý bude slúžiť ako zdroj informácií pre plánovanie a riadenie výstavby, pre monitorovanie stavby a pre komunikáciu medzi všetkými zainteresovanými stranami.
• Tento digitálny model krajiny by mal zahrňovať informácie o teréne, o plánovaných a existujúcich stavbách, o sietiach infraštruktúry, o prírodných a kultúrnych hodnotách a o ostatných aspektoch, ktoré majú vplyv na územné plánovanie a výstavbu. Tento model by mal byť dynamický a aktualizovaný v reálnom čase, aby bol vždy spoľahlivým zdrojom informácií.
• Cieľom udržiavania digitálneho modelu je zabezpečiť, aby bol vždy aktuálny a presný, aby sa minimalizovali chyby a konflikty v rámci plánovania a výstavby a aby sa zvýšila efektivita procesov v územnom plánovaní a výstavbe. Zároveň by mal byť digitálny model krajiny prístupný a použiteľný pre všetky zainteresované strany, ako sú stavebníci, verejná správa a verejnosť, amajú efektívne komunikovať a spolupracovať pri plánovaní a realizácii stavebných projektov.

 1.9. Zavedenie stavebnej legislatívy do praxe pomocou BIM, LIM a CIM (Goal)

• BIM (Building Information Modeling) je digitálny proces pre tvorbu, správu a zdieľanie informácií o stavebných projektoch. BIM umožňuje integráciu informácií o dizajne, materiáloch, konštrukcii, výkone a nákladoch, čo umožňuje efektívnejšie plánovanie a správu stavebných projektov. V kontexte územného plánovania, BIM umožňuje tvorbu presných digitálnych modelov budúcich stavieb a ich vplyvu na okolitý priestor.
• LIM (Land Information Model) je digitálny model, ktorý zahrňuje informácie o zemepisných a pozemkových údajoch, vrátane výškových údajov, vlastníckych práv, využitia pôdy a geologických informácií. LIM umožňuje presnejšie a efektívnejšie plánovanie a správu územia a jeho využitia. V kontexte povoľovania stavieb, LIM umožňuje lepšiu kontrolu a správu využitia pozemkov a určenie vhodných miest pre budúce stavby.
• CIM (City Information Model) je rozšírením BIM a LIM pre mestské prostredie. CIM zahŕňa informácie o infraštruktúre, doprave, verejných priestranstvách, verejnom osvetlení a iných mestských zariadeniach. CIM umožňuje presnejšie a efektívnejšie plánovanie a správu mesta ako celku a jeho infraštruktúry. V kontexte územného plánovania a povoľovania stavieb, CIM umožňuje lepšiu integráciu a koordináciu plánovania a správy verejnej infraštruktúry s plánovaním a stavbou nových budov a iných súkromných projektov.
• Využitie BIM, LIM a CIM v kontexte územného plánovania a povoľovania stavieb umožňuje lepšiu kontrolu a správu územia a jeho využitia, presnejšie a efektívnejšie plánovanie a správu stavebných projektov a mesta ako celku, a zlepšenie koordinácie medzi verejnou infraštruktúrou a súkromnými projektmi. To môže viesť k znižovaniu nákladov, času a zlepšeniu kvality pri plánovaní a výstavbe nových budov a infraštruktúry.

 1.10. Nová legislatíva územného plánovania a povoľovania stavieb (requirement)

• Zákony č. 201/2022 Z. z. Zákon o výstavbe a č. 200/2022 Z. z. Zákon o územnom plánovaní vyžadujú elektronizáciu mnohých procesov súvisiacich s výstavbou a územným plánovaním. Konkrétne sa požaduje:
• Elektronické podanie žiadosti o povolenie stavby: Stavebník musí elektronicky podať žiadosť o povolenie stavby na príslušnom územnom odbore.
• Digitálne územné plánovanie: Územné plánovanie sa musí zakladať na dátach digitálneho obrazu krajiny, ktoré umožňujú presnú analýzu a simuláciu využitia územia.
• Automatické povoľovanie stavieb: S cieľom zjednodušiť proces povoľovania stavieb a urýchliť ho, zákony požadujú, aby bolo v budúcnosti možné určité typy stavieb povoliť automaticky.
• Digitálne dvojča: Stavebné firmy musia využívať digitálne dvojča, ktoré zjednodušuje a zefektívňuje projektovanie, výstavbu a údržbu stavieb.
• 3D model krajiny: Pri vypracovaní projektov a plánovania územia sa má využívať 3D model krajiny, ktorý umožňuje presnejšie plánovanie a simulácie využitia územia.
• BIM (Building Information Modeling): Pri projektovaní a výstavbe stavieb sa má využívať BIM, ktorý umožňuje efektívne plánovanie, projektovanie a správu stavieb. BIM tiež podporuje vytváranie digitálnych dvojičiek stavieb.
• Celkovo teda zákony požadujú, aby sa výstavba a územné plánovanie využívali moderné technológie a postupy, ktoré umožňujú efektívne a presné plánovanie a riadenie výstavby, a tým aj zlepšenie kvality stavieb a ochranu životného prostredia.

 1.11. Dizajn architektúry riešenia (requirement)

• Základné požiadavky na dizajn architektúry riešenia procesov územného plánovania a povoľovania výstavby postavenom na digitálnom modele krajiny a využitím technológii informačného modelovania, BIM, LIM, CIM, štandardu IFC a CityGML sú nasledovné:
• Identifikácia potrieb a požiadaviek - architektúra riešenia musí začať s identifikáciou potrieb a požiadaviek zainteresovaných strán, ako sú zákazníci, používatelia, regulátori a iné subjekty v procese územného plánovania a povoľovania výstavby. V tejto fáze majú byť zmapované potrebné funkčné a nefunkčné požiadavky na riešenie.
• Modelovanie procesov - v druhej fáze by sa malo vytvoriť model procesov, ktorý bude obsahovať všetky kroky, ktoré musia byť vykonané v procese územného plánovania a povoľovania výstavby. Tento model by mal zohľadňovať všetky aspekty procesu, od začiatku až po koniec.
• Vytvorenie digitálneho modelu krajiny - digitálny model krajiny by mal byť vytvorený s využitím technológií informačného modelovania, ako je BIM (Building Information Modeling), LIM (Landscape Information Modeling) a CIM (City Information Modeling). Tento model by mal zahrňovať všetky informácie o teréne, pozemkoch, budovách, infraštruktúre a iných prvokoch, ktoré sú dôležité pre územné plánovanie a povoľovanie výstavby.
• Využitie štandardov IFC a CityGML - pre výmenu informácií medzi rôznymi systémami a aplikáciami majú byť použité štandardy IFC (Industry Foundation Classes) a CityGML. Tieto štandardy umožňujú presnú a jednoznačnú výmenu informácií o objektoch, ktoré sú súčasťou digitálneho modelu krajiny.
• Vytvorenie riešenia na základe architektúry - na základe identifikovaných potrieb, modelu procesov, digitálneho modelu krajiny a využitia štandardov musí byť vytvorené riešenie, ktoré umožní efektívne a presné riadenie procesu územného plánovania a povoľovania výstavby.
• V rámci architektúry riešenia procesov územného plánovania a povoľovania výstavby s použitím digitálneho modelu krajiny a technológií informačného modelovania, BIM, LIM, CIM, štandardu IFC a CityGML, inteligentných elektronických formulárov a elektronického doručovania, je dôležité zabezpečiť nasledujúce aspekty:
  • Kvalitu digitálneho modelu krajiny a informačných modelov
  • Digitálny model krajiny a informačné modely musia byť kvalitné, presné a aktuálne. Zabezpečenie kvality zahŕňa napríklad pravidelné aktualizácie a overovanie údajov, ktoré sú v digitálnom modeli krajiny a informačných modeloch uložené.
  • Interoperabilitu medzi aplikáciami a systémami
  • Aplikácie a systémy používané v rámci riešenia musia byť schopné spolupracovať a vymieňať si dáta medzi sebou bez straty informácií. To vyžaduje použitie otvorených štandardov a protokolov, ako je napríklad štandard IFC a CityGML.
  • Bezpečnosť a ochranu údajov
  • Je dôležité zabezpečiť ochranu digitálneho modelu krajiny a informačných modelov pred neoprávneným prístupom a zneužitím. To zahŕňa napríklad zabezpečenie prístupu k údajom iba pre oprávnené osoby a zabezpečenie zálohovania dát.
  • Efektívnu výmenu údajov a dokumentov
  • Je dôležité zabezpečiť efektívnu výmenu údajov a dokumentov medzi rôznymi stranami, ako sú napríklad úrady, projektanti, dodávatelia a obyvatelia. To môže byť dosiahnuté pomocou inteligentných elektronických formulárov a elektronického doručovania.
  • Správu procesov územného plánovania a povoľovania výstavby
  • Je dôležité zabezpečiť efektívnu správu procesov územného plánovania a povoľovania výstavby, ako sú napríklad procesy súvisiace s poskytovaním územného rozhodnutia, konzultácie s občanmi a poskytovanie informácií o plánovaní a výstavbe. To môže byť dosiahnuté pomocou digitálneho modelu krajiny a informačných modelov

 1.12. HW and SW (requirement)
Komponent HW and SW (Requirement) zabezpečuje potrebný hardvérový a softvérový základ pre vytvorenie a správu digitálneho dvojčaťa v rámci systému územného plánovania a výstavby. Tento komponent musí spĺňať nasledujúce požiadavky:

• Výkonná HW architektúra:
  • Výpočtové zdroje: Komponent HW and SW musí disponovať dostatočne výkonnými serverovými zariadeniami s vysokou výpočtovou kapacitou, ktoré umožnia rýchle a efektívne spracovanie veľkého množstva dát.
  • Pamäť a úložisko: HW architektúra musí obsahovať dostatočnú kapacitu pamäte RAM a úložiska, aby bolo možné ukladať a manipulovať s rozsiahlymi dátovými súbormi.
  • Clusterová konfigurácia: Pre zabezpečenie dostupnosti a odolnosti voči výpadkom môže byť vyžadovaná konfigurácia serverových zariadení v clusterovom usporiadaní.
• Softvérová architektúra:
  • Integrácia technológií: Softvérová architektúra musí umožňovať integráciu rôznych technológií, ktoré sú potrebné pre správne fungovanie digitálneho dvojčaťa.
  • Cloudové riešenia: Pre efektívnu škálovateľnosť, výkon a vzdialený prístup a správu digitálneho dvojčaťa sa odporúča využiť cloudové riešenia.
• Integrácia dátových zdrojov a nástrojov:
  • GIS softvér: Pre integráciu dátových zdrojov priestorových informácií sa môže využiť GIS softvér, ktorý umožňuje správu geografických dát a ich integráciu do digitálneho dvojčaťa.
  • BIM softvér: Na správu 3D modelov a budov môže byť použitý BIM softvér, ktorý podporuje IFC formát.
  • Štandardy dátových štruktúr: Pre správu dátových štruktúr a ich integráciu sa môžu použiť štandardy ako IFC, CityGML, LIM a CIM.
  • Nástroje na spracovanie mračien bodov: Pre rýchle spracovanie a klasifikáciu veľkého množstva dát z mračien bodov sa môžu použiť príslušné nástroje.
• Zabezpečenie:
  • Zabezpečenie dát a prístupu: Komponent HW and SW musí zabezpečiť ochranu dát a zabezpečený prístup k nim, aby sa minimalizovalo riziko úniku dát a neoprávneného prístupu.
• Real-time výkon a dostupnosť:
  • Rýchle spracovanie dát: Softvérová architektúra musí byť navrhnutá tak, aby zabezpečila rýchle a efektívne spracovanie dát v reálnom čase.
  • Dostupnosť služieb: Hardvérová architektúra a softvérová konfigurácia musia zabezpečiť vysokú dostupnosť služieb a systémov, čo znamená minimalizáciu výpadkov a možnosť rýchlej obnovy.

Komponent HW and SW (Requirement) významne ovplyvňuje výkonnosť, dostupnosť a spoľahlivosť digitálneho dvojčaťa v rámci systému územného plánovania a výstavby. Jeho vhodný výber, konfigurácia a správa sú kľúčové pre úspešnú implementáciu tohto systému a dosiahnutie cieľov zlepšenia územného plánovania a výstavby s pomocou digitálneho modelu krajiny.

 
 1.13. Organizácia a automatizácia procesov (requirement)
Pri organizácii a automatizácii procesov územného plánovania a povoľovania výstavby s použitím digitálneho modelu krajiny a technológií informačného modelovania, BIM, LIM, CIM, inteligentných elektronických formulárov a elektronického doručovania je dôležité zabezpečiť nasledujúce veci:

• Integrácia digitálneho modelu krajiny s technológiou informačného modelovania (BIM, LIM, CIM) - aby sa zabezpečilo efektívne využitie digitálnych nástrojov a zjednotilo sa riešenie územného plánovania a povoľovania výstavby.
• Využitie štandardu IFC a CityGML - aby bolo zabezpečené interoperabilné prepojenie medzi rôznymi softvérovými nástrojmi a možnosť ich vzájomného využitia.
• Vytvorenie inteligentných elektronických formulárov - aby bolo zabezpečené správne a efektívne vybavovanie procesov a minimalizovalo sa riziko chýb pri zadávaní údajov.
• Využitie elektronického doručovania - aby bolo zabezpečené efektívne doručovanie rozhodnutí, podaní a iných elektronických dokumentov v rámci procesov územného plánovania a povoľovania výstavby.
• Zabezpečenie súladu s platnými zákonmi o výstavbe a územnom plánovaní (č. 201/2022 Z. z. a č. 200/2022 Z. z.) - aby boli procesy v súlade so zákonom a minimalizovalo sa riziko chýb a zbytočných právnych sporov.
• Implementácia automatizácie procesov - aby sa minimalizovalo riziko chýb a zvýšila sa efektivita procesov, napríklad v oblasti kontrol a hodnotení projektov alebo v rámci generovania rozhodnutí.
• Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany údajov - aby boli citlivé a dôverné údaje ochránené pred neoprávneným prístupom a zneužitím.
• Vytvorenie prehľadných a prístupných archívov dokumentov - aby bolo zabezpečené jednoduché vyhľadávanie a využitie dokumentov v budúcnosti.
• Vytvorenie prehľadného a efektívneho systému monitorovania a kontroly procesov - aby bolo možné sledovať priebeh a stav konkrétnych projektov a minimalizovať riziká

 1.14. Portál, aplikácie, API elektronických služieb (requirement)
Pre vytvorenie a prevádzku portálu, aplikácií, API a elektronických služieb územného plánovania automatizovaného povoľovania stavieb v prostredí digitálneho obrazu krajiny a v súlade s ID-SK Frontend – Jednotným dizajn manuálom elektronických služieb a webových sídiel sú potrebné nasledujúce požiadavky a pracovné balíčky:

• Požiadavky:
  • Digitálny obraz krajiny - potrebné je vytvorenie digitálneho modelu krajiny, ktorý bude slúžiť ako základ pre digitálne plánovanie stavieb
  • BIM, LIM, CIM a dátový štandard IFC - potrebné sú technológie pre modelovanie, manažment a zdieľanie informácií o stavbách a krajine v digitálnom prostredí, aby bolo možné správne plánovať a povolovať stavby
  • ID-SK Frontend - Jednotný dizajn manuál elektronických služieb a webových sídiel je potrebné dodržiavať, aby boli všetky elektronické služby a portály konzistentné a používateľsky prívetivé
  • Automatizované povoľovanie stavieb - pre rýchle a efektívne schvaľovanie stavieb je potrebné mať automatizovaný proces povoľovania

• Pracovné balíčky:
  • Vývoj portálu, aplikácií a API - vyžaduje sa vývoj softvéru pre užívateľské rozhranie a spracovanie dát, ktorý bude umožňovať prístup k digitálnemu obrazu krajiny a automatizovanému povoľovaniu stavieb
  • Implementácia BIM, LIM, CIM a dátového štandardu IFC - vyžaduje sa implementácia technológií pre správne modelovanie a zdieľanie informácií o stavbách a krajine v digitálnom prostredí
  • Implementácia ID-SK Frontend - Jednotného dizajn manuálu elektronických služieb a webových sídiel - vyžaduje sa implementácia dizajnu manuálu pre zabezpečenie konzistencie a používateľskej prívetivosti všetkých elektronických služieb a portálov
  • Automatizované povoľovanie stavieb - vyžaduje sa vytvorenie a implementácia procesu automatizovaného povoľovania stavieb, ktorý bude zabezpečovať rýchle a efektívne schvaľovanie stavieb v digitálnom prostredí.

 1.15. Rozvoj, správa a prevádzka systému (requirement) 

• Hlavné požiadavky na správu, prevádzku a rozvoj portálu, aplikácií, API a elektronických služieb územného plánovania automatizovaného povoľovania stavieb v súlade so zákonom č. 95/2019 Z. z. Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zahŕňajú:
  • Zabezpečenie informačnej bezpečnosti
  • Zabezpečenie dostupnosti a spoľahlivosti služieb
  • Zabezpečenie ochrany osobných údajov
  • Zabezpečenie interoperability so systémami verejnej správy
  • Zabezpečenie kvality a presnosti poskytovaných informácií
  • Zabezpečenie dodržiavania zákonných požiadaviek na archiváciu a správu dokumentov
  • Zabezpečenie podpory a servisu pre používateľov a administrátorov systému

• Pracovné balíčky, ktoré sú potrebné na správu, prevádzku a rozvoj systému zahŕňajú:
  • Správu informačnej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia ochrany proti neoprávnenému prístupu a ochrany citlivých údajov
  • Správu infraštruktúry, vrátane zabezpečenia dostupnosti a spoľahlivosti systému
  • Správu databáz a úložísk, vrátane zabezpečenia integrity a kvality uložených dát
  • Správu konfigurácie a verzií softvéru
  • Správu užívateľov a prístupových práv
  • Správu dokumentov a ich archiváciu
  • Vývoj a úpravu funkčností, vrátane integrácie s inými systémami a technológiami
  • Testovanie a nasadzovanie nových verzií systému
  • Podporu a servis pre používateľov a administrátorov systému.

Dotknutý úsek VS:

• U00055 Stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov (k úseku VS v zmysle aktuálneho číselníka prináleží niekoľko desiatok agend VS. V súvislosti s novou právnou úpravou pre oblasť územného plánovania a výstavby, a s úpravami pôsobnosti orgánov štátnej správy vo výstavbe, je aktuálny základný číselník potrebné aktualizovať)

Dotknuté prioritné osy v zmysle NKIVS:

• Prioritná os 1: Lepšie služby
• Prioritnú os 2: Digitálna a dátová transformácia

Dotknuté čiastkové ciele pre danú prioritnú os v zmysle NKIVS:
Prioritná os 1

• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou – ukazovateľ: Počet listinných doručení zaslaných v rámci verejnej správy;
• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami – ukazovateľ: Úroveň spokojnosti so sledovanými službami.

Prioritná os 2

• Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe – ukazovateľ: Podiel sledovaných systémov, ktoré stotožňujú vstupujúce údaje s referenčným.

Aplikované princípy informatizácie VS (v zmysle NKIVS):
V kontexte informačného systému územného plánovania a výstavby sa uplatňujú nasledujúce princípy:
Princíp P1: Orientácia na používateľa

• Služby sú dostupné cez alternatívne fyzické aj digitálne kanály, čím sa zohľadňujú rôzne preferencie používateľov.
• Systém je prístupný aj pre osoby so zdravotným postihnutím, seniorov a iné znevýhodnené skupiny občanov.
• Používatelia majú jednoduchú navigáciu a rýchly prístup k požadovaným službám územného plánovania a výstavby.
• Služby sú integrované do životných situácií používateľov, čo umožňuje ich rýchle a efektívne vybavovanie.
• Používatelia majú možnosť poskytnúť spätnú väzbu, nahlásiť chyby a navrhovať zlepšenia, čím môžu konštruktívne prispieť k zlepšeniu systému.

Princíp P2: Prirodzene digitálna verejná správa

• Územné plánovanie a výstavba sa realizujú prostredníctvom digitálnych služieb, čo umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie vybavovanie požiadaviek občanov a podnikov.
• Procesy verejnej správy sú neustále zjednodušované a zefektívňované s cieľom minimalizovať manuálne aktivity a administratívnu záťaž.
• Informatizácia verejnej správy sleduje najvyššiu hodnotu za peniaze, pričom sa zohľadňujú potreby používateľov a vyhodnocujú sa náklady a prínosy.

Princíp P3: Údaje sú aktíva

• Údaje a informácie o územnom plánovaní a výstavbe sú chránené a uchovávané s ohľadom na ich správnosť, aktuálnosť a dostupnosť.
• Každý údajový prvok má jasne definovaného vlastníka a správcu, ktorí sú zodpovední za ich kvalitu a ochranu.
• Verejná správa umožňuje prístup k údajom, na ktoré majú používatelia legitímny nárok, čím sa minimalizuje opätovné poskytovanie údajov.

Princíp P4: Opätovná použiteľnosť

• Pri návrhu informačného systému sa uprednostňuje používanie centrálnych spoločných blokov, čo umožňuje šetrenie času a finančných prostriedkov.
• Aplikačné rozhrania sú dostupné pre používanie komukoľvek za dodržania bezpečnostných a technologických podmienok.
• Systém je členený na menšie samostatné funkčné časti, ktoré sú prepojené dobre definovanými rozhraniami, čo zabezpečuje škálovateľnosť, flexibilitu a opätovnú použiteľnosť.

Princíp P5: Transparentnosť verejnej správy

• Používatelia majú jednoduchý prístup k svojim údajom a informáciám o územnom plánovaní a výstavbe evidovaným verejnou správou.
• Verejné údaje týkajúce sa územného plánovania a výstavby sú voľne dostupné na opakované použitie s výnimkou ochrany osobných údajov a dôvernosti.
• Služby verejnej správy sú navrhované tak, aby umožňovali kontrolu a auditovateľnosť ich spracovania.

Princíp P6: Bezpečnosť

• Bezpečnostné opatrenia sú integrované už v štádiu návrhu informačného systému, čo zabezpečuje bezpečné používanie služieb územného plánovania a výstavby.
• Informačný systém je chránený pred výpadkami a útokmi, čo zaručuje jeho dostupnosť pre používateľov.
• Údaje a služby sú chránené pred neoprávneným prístupom a modifikáciou, čím sa zabezpečuje ich integrita a dôvernosť.

Zainteresované strany/Stakeholderi

Ciele projektu a merateľné ukazovatele

Ciele/Merateľné ukazovatele

Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Pred prijatím novej stavebnej legislatívy bol realizovaný prieskum formou dotazníka a uskutočnených rozhovorov (ISBA MV SR) s cieľom vyhodnotiť súčasný stav v oblasti stavebného konania a navrhnúť možné úpravy, odporúčania a zmeny. Týmto prieskumom bolo získaných 127 odpovedí od samostatných stavebných úradov a 99 odpovedí od spoločných stavebných úradov.

Projekt reflektuje výsledky prieskumu realizovaného v rámci legislatívneho procesu  a zároveň implementuje  novú úpravu stavebnej legislatívy, ktorá je zásadnou reformou a vyplýva z dlhodobej odbornej ako aj verejnej diskusie v rámci tejto problematiky. Reforma, resp. celá legislatívna úprava vrátane stanovania funkčnosti nového IS UPV a zmien v oblasti kompetencií a realizácie procesov stavebných konaní reaguje na požiadavky odbornej a laickej verejnosti (pôvodná legislatívna úprava bola z roku 1976).

Riziká a závislosti

Riziká a závislostí sú spracované v Prílohe č. 1 – Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ..

Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase iniciačnej fázy projektu.

Alternatívy a Multikriteriálna analýza

3.7.1.      Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

Navrhovaný projekt má za cieľ realizovať novú stavebnú legislatívu v súvislosti so začiatkom účinnosti Zákona č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 Z.z. o Výstavbe k 1.4.2024, z ktorej vyplýva Úradu pre územné plánovanie a výstavbu ako správcovi ITVS povinnosť poskytovať služby na úsekoch územného plánovania a výstavby elektronicky. Za týmto účelom sa postupne buduje riešenie informačného systému územného plánovania a výstavby (IS UPV). Výpočet alternatív pomocou biznis vrstvy je z pohľadu navrhovaného projektu irelevantný a to vzhľadom na to, že v rámci možných biznisových alternatív (bez zmeny, organizačné a kompetenčné zmeny v oblasti výkonu stavebnej legislatívy so zachovaním pôvodnej procesnej úpravy, zmeny z pohľadu lehôt, alebo celková reforma z pohľadu kompetenčného zabezpečenia ako aj z pohľadu procesnej úpravy a podobne) je realizovaná alternatíva: celková reforma stavebnej legislatívy vrátane kompetenčných zmien, ako aj procesných zmien. Celkový kontext legislatívnej úpravy je uvedený aj v dôvodových správach:

K Zákonu o výstavbe: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=831

K Zákonu o územnom plánovaní: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=830

3.7.2.      Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov. Na základe vyššie uvedeného je riešená biznis alternatíva: celková reforma stavebnej legislatívy vrátane kompetenčných zmien, ako aj procesných zmien (spracovanie MCA v tomto kontexte je teda irelevantné).

3.7.3.      Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Z pohľadu alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry existuje len alternatíva, ktorá bude napĺňať „must have“ kritériá a to implementáciu funkcionalít systém IS UPV, ktoré zabezpečia:

• Elektronizáciu procesov v oblasti územného plánovania a stavebného konania a podporu
• Implementáciu koncových služieb pre FO/PO
• Implementáciu tzv. „Digitálneho obrazu SR“

v súlade s požiadavkami na IS UPV a elektronickú komunikáciu v zmysle nove stavebnej legislatívy. IS UPV upravuje Zákon o územnom plánovaní v § 25.

Návrhovým projektom má byť implementovaná verzia 1.0: Digitalizácia formulárov a elektronická komunikácia vrátane základnej HW infraštruktúry úradu (4/2024).

3.7.4.      Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Projekt v časti budovania infraštruktúry, ako je obstaranie, dodanie, inštalácia a prevádzka IKT infraštruktúry, má charakter technickej realizácie a podpory celého systému na základe špecifikácie IS. V tomto type projektu nie je zameraný na rôzne riešenia biznis procesov, ale skôr na zabezpečenie optimálnej technologickej podpory a efektívneho fungovania systému.

Alternatívami riešenia sú:

• vlastná infraštruktúra + využitie cloudových služieb v zmysle katalógu cloudových služieb pre zálohovanie údajov
• využitie cloudových služieb v zmysle katalógu cloudových služieb

HPC (High-Performance Computing) systémy:

• Vládny cloud:
  • Výpočtový výkon: 2-32 vCPUs (predpokladajme, že pre HPC využijeme maximum - 32 vCPUs).
  • RAM: 4-512 GB.
  • Úložisko: Dočasné SSD (2 GB - 1 TB).
  • Max. dátový objem: 300 GB.
  • Sieťová rýchlosť: Do 10 Gbps.
• Požiadavky:
  • Vysokovýkonné procesory, veľká pamäťová kapacita, rýchle úložisko s vysokou priepustnosťou (SSD, NVMe).
  • Paralelné spracovanie dát.
  • Distribuované výpočtové frameworky ako Apache Hadoop, Apache Spark.
• Vyhodnotenie:
  • Výpočtový výkon a RAM vo vládnom cloude sú pravdepodobne nedostatočné pre veľmi náročné HPC úlohy.
  • Dočasné SSD úložisko v cloude sa nemusí hodiť pre trvalé HPC úlohy.
  • Chýba zmienka o podpore Apache Hadoop alebo Apache Spark v cloude.
  • Paralelné spracovanie dát nemá v cloude explicitne definované parametre.

Bežné servery:

• Vládny cloud:
  • Podpora pre web servery, databázy, aplikácie.
  • Rozšíriteľnosť: Vertikálne škálovanie.
• Požiadavky:
  • Podpora webových serverov, aplikačných serverov, databázových serverov, cache serverov atď.
  • Operačné systémy: Linux, Windows.
• Vyhodnotenie:
  • Vládny cloud pokrýva potrebu bežných serverových služieb.
  • Vertikálne škálovanie je k dispozícii.

Úložisko:

• Vládny cloud:
  • Úložisko: Dočasné SSD (2 GB - 1 TB).
  • Max. dátový objem: 300 GB.
• Požiadavky:
  • All-flash diskové pole, NVMe, s kapacitou 150 TiB.
  • Hybridné diskové pole s kapacitou 5 TiB SSD a 75 TiB HDD.
  • Pásková knižnica s celkovou dátovou priepustnosťou mechaník aspoň 1600 MB/s.
• Vyhodnotenie:
  • Kapacita úložiska v vládnom cloude je veľmi obmedzená v porovnaní s požiadavkami.
  • Chýbajú explicitné parametre pre all-flash diskové pole, NVMe, hybridné úložisko a páskovú knižnicu v cloude.

Sieťová konektivita, škálovateľnosť, bezpečnosť:

• Požiadavky obsahujú rôzne špecifikácie týkajúce sa sieťovej konektivity, škálovateľnosti, redundancie, bezpečnosti a autentifikácie.
• Vládny cloud poskytuje vysokorýchlostné sieťové pripojenie (do 10 Gbps) a vertikálne škálovanie.
• Vyhodnotenie:
  • Vládny cloud nemusí úplne pokrývať všetky špecifické požiadavky na sieťovú konektivitu, škálovateľnosť a bezpečnosť.

Vládny cloud môže byť vhodný pre bežné serverové služby s obmedzenými požiadavkami na úložisko a výpočtový výkon. Pre HPC úlohy a špecifické požiadavky na úložisko nie je vládny cloud, resp. jeho služby, dostatočný.

Z pohľadu služieb vládneho cloudu - verejná časť pre Data Storage Engine sa požaduje:

• Ukladanie a správu dát v rôznych formátoch a databázach.
• Zabezpečenie dostupnosti a výkonu databázy prostredníctvom techník ako clusterovanie a replikácia dát.
• Flexibilitu a škálovateľnosť s použitím cloudových úložísk.
• Kompatibilitu s relačnými a NoSQL databázami.
• Rôzne dátové formáty a komunikačné protokoly.

Na základe uvedených služieb vládnych cloudových služieb (verejná časť), uvádzame zoznam služieb, ktoré sa potenciálne zhodujú požiadavkami: Nakoľko všetky služby vládneho cloudu - verejná časť sú predmetom verejného obstarávania, bude bližšia špecifikácia a mapovanie na požiadavky predmetom procesu verejného obstarávania.

IaaS: (poskytuje infraštruktúrne služby, ktoré môžete využiť pre váš Data Storage Engine)

• CloudVM, CloudPRO, SWAN vDC, GAMO CloudvDC: Virtual private server alebo virtual private cloud služby, ktoré by mohli poskytnúť základnú infraštruktúru pre Data Storage Engine.
• Storage, Aliter Secure storage, Oracle Cloud Storage - Object Storage, Storage - File Storage, Oracle Cloud Storage - Block Storage, Oracle Cloud Storage - Archive Storage: Služby ukladania dát, ktoré zodpovedajú požiadavkám na cloudové úložisko a správu dát.

PaaS: (platforma ako služba, ktorá môže poskytnúť konkrétne databázové a úložiskové riešenia)

• IWAY PostgreSQL v.1.0.1, Aliter PostgreSQL (Azure), Aliter MySQL (Azure): Relačné databázové služby, ktoré sú kompatibilné s vašimi technologickými požiadavkami.
• Aliter Blob Storage (Azure), Aliter Archive Storage (Azure), Azure Blob Storage, Azure Files Storage: Cloudové úložné služby, ktoré môžu spĺňať vaše požiadavky na ukladanie dát.
• Oracle Container Engine for Kubernetes, Aliter Kubernetes Service (Azure), IBM Kubernetes: Tieto služby môžu poskytnúť potrebnú flexibilitu a škálovateľnosť pre váš systém.

SaaS: (Nie sú priamo spojené s vašimi požiadavkami, ale môžu ponúkať doplnkové služby, napr. v oblasti zabezpečenia)

• Azure Active Directory: Môže poskytnúť potrebné zabezpečenie pre prístup k dátam a ich správu.

Vyhodnotenie:
Z pohľadu požiadaviek úradu a na základe kritérií, ako aj na základe detailnejšej analýzy je preferovaná alternatíva: vlastná infraštruktúra + využitie cloudových služieb v zmysle katalógu cloudových služieb pre zálohovanie údajov.

V budúcnosti, pred koncom životnosti nakupovanej HW infraštruktúry, sa však bude implementované riešenie, ako aj ďalšie rozvíjané komponenty, migrovať resp. nasadzovať v infraštruktúre Vládneho cloudu.  

4.     POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre navrhovaného projektu.

Detailné informácie k realizačným výstupom projektu:

Elektronické formuláre

• Licencia na vytváranie a manažovanie elektronických formulárov
• Vytvorenie a správa 20 elektronických formulárov a ich registrácia na webovom portáli slovensko.sk

Webový portál

• Frontendový komponent ako používateľské rozhranie pre interakciu
• Integrácia na elektronické formuláre pre ich zobrazovanie na webovom portáli
• Integrácia na Data Storage pre ukladanie potrebných údajov
• Integrácia na Registratúru s integráciou na ÚPVS eDesk
• Integrácia na spoločné moduly ÚPVS
  • IAM za účelom autentifikácie externých používateľov
  • IS PEP za účelom realizácie poplatkov

IKT infraštruktúra

Nižšie uvedené prvky základnej technologickej vrstvy architektúry (technické prostriedky, programové prostriedky a služby) reprezentujú zdroje, zariadenia a softvérové komponenty, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie a interakciu systému. Každý uzol (Node) predstavuje konkrétny fyzický alebo výpočtový zdroj, ktorý je hostovaný, manipulovaný alebo interaguje s inými zdrojmi. Hardvérové zariadenia (Hardware) slúžia ako platforma pre nasadenie softvéru a systémový softvér (System Software) poskytuje potrebné prostredie pre ukladanie, vykonávanie a používanie softvéru a dát. Technologické rozhranie (Technology Interface) umožňuje komunikáciu a interakciu medzi uzlom a vonkajším prostredím.

Tieto špecifikácie technológií poskytujú presný popis zdrojov a komponentov Technologickej vrstvy architektúry, ktoré sú potrebné pre fungovanie systému.

Uzol (Node):

• Server typ 1: Fyzický server so špecifikáciami, 128 threadov, 1024GB RAM, nasadený operačný systém Windows Server, Ubuntu Server, Debian-like systém a RedHat.
• Server typ 2: Fyzický server so špecifikáciami, 256 threadov, 1024GB RAM, nasadený operačný systém Ubuntu Server, Debian-like systém a RedHat.
• Diskové pole all-flash: All-flash diskové pole s kapacitou 150TB (alebo viac) a vysokou rýchlosťou prenosu dát.
• Hybridné diskové pole: Hybridné diskové pole s kapacitou 80TB (alebo viac), kombinujúce rýchlosť SSD diskov (5TB) s kapacitou HDD diskov (75TB) použité ako úložisko pre zálohovanie celého systému a dát s kapacitou 75TB (krátkodobý pohľad) a 250TB (strednodobý pohľad)
• Pásková knižnica: Knižnica pre ukladanie dát na pásky s kapacitou 800TiB a možnosťou zálohovania a archivácie.
• Klastrovaný paralelný súborový systém: Klastrovaný súborový systém, ktorý poskytuje distribuované úložisko pre dáta s vysokou dostupnosťou a výkonom.
• Log storage: Úložisko pre archiváciu logov minimálne po dobu 3 rokov s kapacitou 24TB (vládny cloud).
• Monitor: Fyzický monitor na sledovanie a riadenie systému.
• Konzolový prepínač: Prepínač na riadenie a správu konzolových prístupov k zariadeniam.
• UPS: Nepretržitý zdroj napájania pre zabezpečenie nepretržitého chodu systému v prípade výpadku elektrickej energie.

Zariadenie (Hardware):

• Rovnaké špecifikácie ako u uzlov (Node).

Systémový softvér (System Software):

• Operačný systém: Ubuntu Server, Debian-like systém a RedHat systém pre server typ 1 a server typ 2.
• Aplikačné servery: Softvérové komponenty, ktoré umožňujú nasadenie a správu aplikácií v systéme.
• Databázové systémy: Systémy na ukladanie a správu dát, napríklad PostgreSQL, MySQL, Oracle.
• Zálohovací softvér: Softvér na zálohovanie a obnovu dát, napríklad Veeam, Bacula, Commvault.

Technologické rozhranie (Technology Interface):

• API: Rozhranie na komunikáciu a integráciu so službami poskytovanými uzlom.
• Sieťové porty: Fyzické porty pre pripojenie a komunikáciu so zariadeniami.
• Webové rozhranie: Rozhranie umožňujúce interakciu s uzlom prostredníctvom webového rozhrania.

5.     NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Biznis architektúra

Predmetom navrhovaného projektu je implementácia riešení, ktoré zabezpečia digitalizáciu procesov a umožnia elektronickú komunikáciu podľa zákona o výstavbe – povinnosti platné od 01.04.2024:

• Vytvoria sa elektronické formuláre pre podania a rozhodnutia (pre navrhované koncové služby);
• Zabezpečí sa identifikácia a autentifikácia, elektronické doručovanie a overovanie podpisovania (G2C, G2G);
• Vytvorí sa elektronické úložisko pre projektovú dokumentáciu.

Tým bude naplnená cieľová biznis architektúra v časti el. komunikácie a ukladania projektovej dokumentácie:

Biznis architektúra

Schéma Biznis architektúry

Navrhované koncové služby:

• Ohlasovanie stavieb
• Podávanie žiadostí o povolenie stavby
• Podávanie žiadostí zmenu v rámci povoľovania stavby
• Podávanie žiadostí o overenie projektu stavby
• Podávanie návrhov na povolenie skúšobnej prevádzky alebo predčasného užívania stavby
• Podávanie žiadostí o osvedčenie skutočného zhotoviteľa stavby
• Podávanie návrhu na kolaudáciu stavby
• Podávanie žiadostí o vydanie povolenia na odstránenie stavby
• Podávanie žiadostí o vydanie osvedčenia o spôsobilosti na prevádzku
• Podávanie odvolaní proti rozhodnutiam stavebného úradu
• Evidencia územnoplánovacej dokumentácie
• Podávanie stanovísk dotknutých osôb
• Evidencia územnoplánovacieho podkladu

Aplikačná architektúra

V rámci navrhovaného projektu budú implementované komponenty, ktoré zabezpečia el. komunikáciu, procesy identifikácie a autentifikácie prostredníctvom eID, doručovania, životného cyklu formulárov, vrátane integrácií na relevantné IS VS:

Schéma aplikačná architektúra:

Technologická architektúra

Z technologického pohľadu sa vytvorí základná IKT infraštruktúra úradu v súvislosti s:

• implementáciou a nasadzovaním  funkcionalít v súvislosti legislatívou k 01.04.2024, a s nimi súvisiacich koncových služieb (v zmysle požiadaviek na technologickú vrstvu definovaných v rámci Prístupu k projektu);
• realizáciou „proof of concept“ a tvorbu digitálneho obrazu krajiny (DOK) digitálnych Územných Plánov a digitálnych dvojičiek stavieb;
• implementáciou ďalších služieb úradu s cieľom umožniť poskytovanie verejného testovacieho prostredia v zmysle § 25 ods. 13 zákona o územnom plánovaní;
• celkovou IT podporou pre fungovanie úradu (nasadenie Registratúry úradu a iných systémov vnútornej správy úradu)

Schéma technologickej architektúry:

Súčasťou nasadenia IKT infraštruktúry je nasadenie a konfiguráciu fyzických zariadení, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie systému.

Kľúčovými prvkami sú:

1. 4 fyzické servery typu 1 a 3 fyzické servery typu 2
2. 2 fyzické Diskové polia all-flash
3. 1 fyzické Hybridné diskové pole
4. 1 fyzická Pásková knižnica:
5. Klastrovaný paralelný súborový systém
6. Úložisko pre archiváciu logov
7. Úložisko dát pre zálohy
8. Monitor a konzolový prepínač
9. Nepretržitý zdroj napájania (UPS)

Súčasťou projektu je doplnenie jednotlivých HW položiek pre potreby vybudovania základnej HW infraštruktúry úradu. Položky sú uvedené v zozname v dokumente BC/CBA na karte HW a licencie.

V rámci riešenia budú využité Cloudové služby (podľa platného katalógu cloudových služieb) pre zálohovanie údajov.

V budúcnosti, pred koncom životnosti nakupovanej HW infraštruktúry, sa bude implementované riešenie, ako aj ďalšie rozvíjané komponenty IS UPV, migrovať resp. nasadzovať v infraštruktúre Vládneho cloudu.  

Bezpečnostná architektúra

Návrh riešenia bezpečnostnej architektúry reflektuje cieľ projektu vytvoriť prostredie v ktorom bude možné čo najefektívnejšie zvyšovať úroveň kybernetickej bezpečnosti pre samosprávy SR a občanov SR využívajúcich elektronické služby samospráv. Predmetom projektu je implementácia riešenia ktoré zabezpečí dodržanie minimálnej požadovanej bezpečnostnej úrovne.

6.     LEGISLATÍVA

Projekt nemá žiadny legislatívny dopad. Nové riešenie musí byť v súlade s platnou legislatívou a to najmä:

• Zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe Zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní;
• Zákon č. 201/2022 Z.z. o Výstavbe.

Úprava ukladá správcovi ITVS poskytovať služby na úsekoch územného plánovania a výstavby elektronicky.

7.     ROZPOČET A PRÍNOSY

V rámci ekonomickej analýzy je kladený dôraz predovšetkým na definovanie prínosov navrhovaného projektu a to ako kvalitatívnych, tak aj kvantitatívnych (finančné a ekonomické). Z pohľadu ekonomickej analýzy ide predovšetkým o pohľad na prínosy, ktoré samostatné riešenie prinesie.

Kvantitatívne a kvalitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:

Kvantitatívne prínosy

• Šetrenie času občana/podnikateľa pri elektronickom podávaní žiadostí o stavebné povolenia, ohlásenia stavby, územné rozhodnutia, kolaudačné rozhodnutia a ostatné typy
• Šetrenie finančných prostriedkov občanov/podnikateľov na odstránenie nákladov na papierové podania (šetrenie nákladov na tlač 2 párov projektovej dokumentácie, ktoré je potrebné odovzdať pri žiadostí o stavebné povolenie)

Kvalitatívne prínosy

• Digitalizácia procesov a centralizácia stavebného konania zároveň prispeje k zvýšeniu transparentnosti, keďže sa zlepšia všetky dôležité faktory, ako štandardizácia procesov, motivácia ku korupcii, efektívna vnútorná kontrola, obmedzenie stretu záujmov a pod.
• Skrátenie a zjednodušenie stavebného konania zvýši atraktívnosť Slovenskej republiky ako krajiny na investovanie, čo bude mať priamy vplyv na rast HDP, rast zamestnanosti, nové a vyvolané investície. Všetky tieto prínosy novej stavebnej legislatívy povedú k najvyššie zamýšľanému cieľu, a to zvýšeniu kvality života obyvateľov na Slovensku.

Parametre pre účely ohodnotenia prínosov

Jednotlivé údaje sú z vybraných štatistických údajov, ak nie je uvedené inak – bližšie informácie k nižšie uvedeným parametrom a vysvetlenia k meraným procesom sú uvedené v CBA na záložke Faktory. Jednotlivé definované časové merania vychádzajú z jednotlivých meraní časov na (viď záložka Procesy – AS IS), prípadne použitím „benchmarkových časov“ často používaných meraní v iných projektoch.

Celkový ročný počet listinných podaní za rok 2021 (Štatistika ISBA MV SR (https://www.minv.sk/?institut-spravnych-bezpecnostnych-analyz-isba&subor=433230): 131 845

Celkový ročný počet podaní za rok 2021 typu Stavebné povolenie: 31 643

Celkový ročný počet podaní za rok 2021 typu Ohlásenie stavby: 26 369

Celkový ročný počet podaní za rok 2021 typu Územné rozhodnutie: 7 911

Celkový ročný počet podaní za rok 2021 typu Kolaudačné rozhodnutie: 35 598

Celkový ročný počet podaní za rok 2021 typu Ostatné žiadosti (zmena stavby, odstránenie stavby a iné): 30 324

Ročný počet podaní pre rok 2024 starý / nový zákon (počítame do 1.4.2024 bude polovica všetkých podaní ešte riešená prostredníctvom pôvodnej legislatívy a polovica už novým zákonom: 50%

Ročný počet elektronických podaní 2029 (Po uplynutí roka 2028 bude 100% elektronických podaní): 100%

% elektronických podaní pre ďalšie roky od roku 2024

• Stavebné povolenie 70% s postupným nábehom 5% každý rok do dosiahnutia 100% v roku 2029
• Ohlásenie stavby 10% s postupným nábehom 10% každý rok do dosiahnutia 100% v roku 2029
• Územné rozhodnutie 100% už prvý rok
• Kolaudačné rozhodnutie 30% s postupným nábehom 10% každý rok do dosiahnutia 100% v roku 2029
• Ostatné žiadosti 50% s postupným nábehom 5% každý rok do dosiahnutia 100% v roku 2029

Priemerný čas šetrenia pre odoslanie žiadosti (Uvažujeme so šetrením času 53 minút pre každú cestu, čakanie a späť t.j. cesta na OVM a späť, parkovanie, čakanie a samotné predloženie dokumentácie). Pre účely stavebného konania počítame s minimálne trojnásobným počtom návštev stavebného úradu (odovzdanie, riešenie, vyzdvihnutie rozhodnutia). Navyše každá návšteva sa prevažne uskutočňuje na inom stavebnom úrade, ako má občan/podnikateľ trvalé bydlisko/sídlo.: 0,883 hod.

Priemerná cena tlače 1 páre dokumentácie (Počítame s dvoma páre tlačenej dokumentácie pre účely stavebného povolenia a ostatné potrebné páry tlačenej dokumentácie zostávajú nezmenené.): 65,00 €

Sumarizácia nákladov
Celkové náklady na vlastníctvo boli stanovené na základe Metodického pokynu k spracovaniu biznis case a cost benefit analýzy informačných technológií verejnej správy. Náklady na projekt sú definované nasledovne:

• Externé pozície na analýzu, vývoj a implementáciu funkcionalít pre digitalizáciu procesov a umožnenie elektronickej komunikácie podľa zákona o výstavbe (oblasť elektronické formuláre) – 51 072 EUR s DPH
• Interné pozície na analýzu, vývoj a implementáciu funkcionalít pre digitalizáciu procesov a umožniť elektronickú komunikáciu podľa zákona o výstavbe (oblasť webového portálu a integračného komponentu pre integrácie na spoločné moduly ÚPVS) – 458 669 EUR
• Nákup základnej IKT infraštruktúry a potrebných SW licencií pre implementáciu, nasadzovanie, testovanie a prevádzku vybudovaných služieb – 3 693 688 EUR s DPH

Celkové náklady na implementáciu projektu sú stanovené na sumu 4 339 929 EUR s DPH, ktoré sú vyčíslené v prvom až druhom roku realizácie projektu T1 až T2.

V budúcom stave sa uvažuje so zabezpečením podpory obstaraného HW a licencií, ktorá bude zabezpečená na obdobie 5 rokov od dodania HW a licencií v hodnote 654 621 EUR. Po uplynutí tohto obdobia a pred uplynutím životnosti HW sa budú v tom čase nasadené komponenty migrovať na infraštruktúru Vládneho cloudu.

Následná prevádzka dodaného projektu po dodaní bude v réžií ÚÚPaV SR. Riadenie projektu ako aj nutné interné kapacity podľa vyhlášky budú zabezpečené z interných zdrojov. Ich približné vyčíslenie počtu človekodní je súčasťou priloženej CBA.

 

Projekt je návratný v 3 roku od začatia poskytovania služieb s dosiahnutým šetrením na úrovni 40 984 388 EUR za obdobie 10 rokov, ktoré sú počítané od začiatku účinnosti zákona t.j. ukončení realizácie projektu.

Návratnosť projektu (T): T3

Pomer prínosov a nákladov (BCR): 6,31

Ekonomická vnútorná výnosová miera (EIRR): 77,6%

Finančná čistá súčasná hodnota (FNPV): -4 984 747 EUR

Ekonomická čistá súčasná hodnota (ENPV): 27 308 437 EUR

Detailné informácie k TCO sú uvedené v samostatnej prílohe BC/CBA.

8.     HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Predpokladaná dĺžka trvania realizačnej fázy je stanovená na 6 mesiacov a termínom začatia najneskôr 10/2023 s termínom dokončenia do 03/2024.

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall
Waterfall- vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

9.     PROJEKTOVÝ TÍM

Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu.

Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:

• Predseda RV;
• zástupca vlastníkov procesov objednávateľa;
• zástupca kľúčových používateľov objednávateľa;
• člen RV zodpovedný za proces VO;

Určuje sa Projektový manažér verejného obstarávateľa (PM) a zostavuje sa Projektový tím v zložení:

• Kľúčový používateľ (1 FTE);
• IT Architekt (1 FTE);
• IT Analytik (3 FTE);
• IT Programátor (6 FTE)

10.   PRACOVNÉ NÁPLNE

RV je riadiaci orgán projektu, ktorý zodpovedá najmä za splnenie stanovených cieľov projektu, rozhoduje o zmenách, ktoré majú zásadný význam a prejavujú sa hlavne dopadom na časový harmonogram a finančné prostriedky projektu. Reprezentuje najvyššiu akceptačnú autoritu projektu. Rokovací poriadok a štatút Riadiaceho výboru projektu upravuje najmä úlohy, zloženie a pôsobnosť RV, ako aj práva a povinnosti členov RV pri riadení a realizácii predmetného projektu.

Projektový manažér riadi projekt, kvalitu a riziká projektu a zabezpečuje plnenie úloh uložených RV. Členovia projektového tímu zabezpečujú plnenie úloh uložených projektovým manažérom, alebo RV.

Ďalšie povinnosti členov RV, projektového manažéra a členov projektového tímu sú uvedené vo Vyhláške č. 85/2020 Z. z. a v doplňujúcich vzoroch a šablónach zverejnených na webovom sídle MIRRI SR. Podrobné pracovné náplne, povinnosti projektového tímu a ich zodpovednosti budú predmetom menovacích dekrétov.

11.   ODKAZY

Táto verzia neobsahuje relevantné odkazy.

12.   PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí

Koniec dokumentu