PROJEKTOVÝ ZÁMER

Manažérsky výstup I-02

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

OBSAH.. 2

ZOZNAM OBRÁZKOV. 3

ZOZNAM TABULIEK. 3

1.   HISTÓRIA DOKUMENTU.. 4

2.   ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 4

2.1             Použité skratky a pojmy. 4

2.2             Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 6

3.   DEFINOVANIE PROJEKTU.. 6

3.1             Manažérske zhrnutie. 6

3.1.1          Kontext projektu. 6

3.1.2          Implementácia a partneri 7

3.1.3          Výsledky implementácie projektu. 7

3.1.4          Predpokladaná finančná alokácia projektu a dĺžka realizácie. 10

3.2             Motivácia a rozsah projektu. 10

3.2.1          Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený. 10

3.2.2          Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu: 13

3.2.3          Obmedzenia pre dosiahnutie cieľov projektu. 14

3.2.4          Motivácia na dosiahnutie budúceho stavu. 14

3.3             Zainteresované strany/Stakeholderi 16

3.4             Ciele projektu. 17

3.5             Merateľné ukazovatele (KPI) 18

3.6             Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 20

3.7             Riziká a závislosti 22

3.8             Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry. 32

3.8.1          Popis biznis alternatív. 33

3.9             Multikriteriálna analýza. 36

3.9.1          Vyhodnotenie MCA.. 38

3.10           Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry. 41

3.11           Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry. 43

4.   POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) 43

5.   NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 50

5.1             Popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu biznis architektúry. 50

5.1.1          Používatelia riešenia. 50

5.1.2          Základné biznis požiadavky. 52

5.1.3          Súlad s legislatívou. 52

5.1.4          Integrácie. 53

5.1.5          Biznis služby riešenia. 53

5.1.6          Navrhovaná biznis architektúra riešenia. 55

5.2             Popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu aplikačnej architektúry. 57

5.2.1          Dátová architektúra. 58

5.3             Popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu technologickej architektúry. 59

6.   LEGISLATÍVA.. 59

7.   ROZPOČET A PRÍNOSY. 61

7.1             Predpokladané Náklady realizovaného projektu. 61

7.2             Identifikované prínosy projektu. 62

7.2.1          Kontext prínosov obdobných riešení v zahraničí 62

7.2.2         Ekonomická analýza v podmienkach Slovenska – predpoklady a základné premenné. 62

7.2.3          Prínosy implementácie inteligentných regulácií 63

7.2.3.1      Implementácia IT platformy lepšej regulácie. 64

7.2.3.2      Register regulácií 65

7.2.3.3      Dodatočné funkcionality riešenia. 67

7.2.3.4      Ďalšie kvalitatívne prínosy projektu. 67

7.3             Sumarizácia nákladov a prínosov. 67

7.3.1          Monitorovanie úspešnosti projektu. 68

8.   HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA.. 68

9.   PROJEKTOVÝ TÍM... 73

9.1             Pracovné náplne. 73

10. ODKAZY. 73

11. PRÍLOHY. 73

Zoznam Obrázkov

Obrázok 1: Podpora regulačného cyklu - každá fáza v regulačnom cykle bude podporená dátovou vrstvou. 7

Obrázok 2: Náplň inteligentných regulácií ............................................................................................................................12

Obrázok 3: Motivácia realizácie projektu. 16

Obrázok 4: Navrhovaná biznis architektúra riešenia. 56

Obrázok 5: Rámcový koncept aplikačnej architektúry. 58

Obrázok 6: Rámcový koncept technologického riešenia. 59

Obrázok 7: Prehľad legislatívy. 61

Obrázok 8: Výška administratívnej záťaže na podnikateľov podľa rezortov. 64

Zoznam Tabuliek

Tabuľka 1: Zoznam pojmov a skratiek. 5

Tabuľka 2: Náklady a trvanie projektu. 10

Tabuľka 3: Zainteresované strany / stakeholderi 17

Tabuľka 4: Ciele projektu. 18

Tabuľka 5: Merateľné ukazovatele projektu. 20

Tabuľka 6: Budované koncové služby. 21

Tabuľka 7: Tabuľka kategorizácia rizík. 32

Tabuľka 8: Prehľad alternatív .................................................................................................................................................36

Tabuľka 9: Kritéria pre MCA.. 38

Tabuľka 10: Vyhodnotenie alternatív v rámci MCA.. 41

Tabuľka 11: Prehľad alternatív. 43

Tabuľka 12: Rámcové trvania inkrementov. 44

Tabuľka 13: Realizované aktivity v rámci jednotlivých fáz projektu. 48

Tabuľka 14: Výstupy jednotlivých fáz projektu. 50

Tabuľka 15: Popis používateľov riešenia. 51

Tabuľka 16: Predpokladané náklady realizácie projektu. 61

Tabuľka 17: CBA projektu IT platforma lepšej regulácie. 68

Tabuľka 18: Rámcový harmonogram projektu. 72

Tabuľka 19: Vysvetlivky k harmonogramu. 73

História DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

1. 1. Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1: Zoznam pojmov a skratiek

1. 1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

V rámci katalógu požiadaviek boli použité nasledovné typy požiadaviek:

• funkčná
• ne-funkčná
• technická,

pričom boli číslované ako ID_1 a následné, bez rozlíšenia o aký typ požiadavky sa jedná.

1. DEFINOVANIE PROJEKTU
   1. Manažérske zhrnutie
      1. Kontext projektu

Projekt navrhuje vytvorenie komplexnej IT platformy lepšej regulácie pre Ex ante posudzovanie vplyvov regulácií, Ex post hodnotenie ich účelnosti a efektívnosti, manažment a monitoring regulovaného prostredia, ako aj manažment a monitoring plnenia stratégií a Programového vyhlásenia vlády. Vychádza z myšlienky lepšieho riadenia a spravovania (governance) štátu, ktorý má regulačnú právomoc, a to z holistického pohľadu (whole of government), t. j. počas celého cyklu existencie regulácií od ich vzniku až po implementáciu a ich spätné vyhodnotenie.

Cieľom tohto projektu je prostredníctvom metodík a nástrojov lepšej regulácie optimalizovať regulačné prostredie v SR, čo bude mať významné pozitívne vplyvy na podnikateľov i občanov SR vo všeobecnosti, pričom sa zlepší aj transparentnosť vyhodnocovania plnenia stratégií a programových vyhlásení vlády vo väzbe na strategické ciele a smerovanie.

V predmetnom materiáli sú okrem iného navrhované aj  zmeny v obsahu doložiek, inštitúciách a procesoch (časť 3. Navrhovaná reforma posudzovania vplyvov) a elektronizácia procesov. MH SR plánuje otvoriť diskusiu o  reforme posudzovania vplyvov v podmienkach Slovenskej republiky a zavedení konceptu veľkej a malej RIA,  teda zameranie sa na materiály s významným vplyvom na posudzované oblasti ako i diskusiu o výstupoch materiálu UHP „Ako nestrieľať naslepo“ (https://www.mfsr.sk/files/archiv/84/Ako_nestrielat_naslepo.pdf),  predovšetkým časti analýzy, ktorá sa venuje zvyšovaniu kvality prijímanej legislatívy.

Znižovanie administratívneho a finančného zaťaženia vyplývajúceho z regulačného prostredia je možné realizovať viacerými prístupmi:

1. Kompetentným Ex ante posudzovaním vplyvov navrhovaných regulácií v rámci jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, založeným na odborných a relevantných podkladoch a modeloch tak, aby boli regulácie prijímané v súlade s princípom informovaného rozhodovania.
2. Ex post hodnotením účelnosti a efektívnosti existujúcich regulácií z hľadiska dosiahnutia stanoveného cieľa. Na základe tohto hodnotenia by mali byť regulácie v prípade potreby revidované, resp. zrušené.
3. Znižovaním existujúceho regulačného zaťaženia v oblastiach, kde prínosy regulácie neprevyšujú náklady nimi vyvolané.
4. Sprehľadnením regulačného prostredia pre podnikateľské subjekty tak, aby každý z nich vedel jednoducho získať prehľad o reguláciách, ktoré sa ho týkajú a o ich vplyvoch na jeho podnikateľskú činnosť.
5. Zefektívnenie existujúcich činností a podpora nových činností lepšej regulácie prostredníctvom využívania služieb eGovernmentu.

Príprava regulácií, Ex ante posudzovanie vplyvov a Ex post hodnotenie účelnosti a efektívnosti regulácií sú previazané najmä s legislatívnym procesom, pre ktorý vytvárajú analýzy a podklady, ktoré sú súčasťou výsledného materiálu predkladaného do medzirezortného pripomienkového konania. Rozsah procesov podporených inteligentnými reguláciami je znázornený na nasledujúcej schéme. Kľúčovým prínosom je podpora nového procesu Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti regulácií. Tieto sa budú posudzovať po prejdení relevantného času po ich zavedení do praxe. V tomto procese je možné analyzovať to, či daná regulácia napĺňa očakávané ciele a nevyvoláva dodatočné negatívne vplyvy. Na základe tohto hodnotenia bude možné vykonať podľa potreby nápravné opatrenia, napríklad danú reguláciu upraviť alebo zrušiť. Systém inteligentných regulácií tak poskytuje komplexný obraz o celom životnom cykle regulácie a umožňuje ho efektívne riadiť.

Obrázok 1: Podpora regulačného cyklu - každá fáza v regulačnom cykle bude podporená dátovou vrstvou

Projektový zámer analyzuje 3 základné alternatívy, ako je možné realizovať systém Inteligentných regulácií (jednotný centralizovaný systém oproti distribuovaným systémom a nadstavbou nad existujúcimi aplikáciami). Projekt navrhuje centrálne riešenie lepšej regulácie, ktoré je najlepším variantom z nasledujúcich dôvodov:

• lepší prenos skúseností a najlepších praktík smerom k jednotlivým predkladateľom regulácií a analytickým útvarom jednotlivých rezortov,
• lepšia kontrola dosahovania výsledkov,
• umožnenie kvantifikácie celkových vplyvov regulácie syntézou vstupov od predkladateľa materiálu a gestorov metodík.
  1. 1. Implementácia a partneri

Projekt bude implementovať prijímateľ MH SR v spolupráci s Úradom vlády SR, ktorý má v kompetencii práve úlohy vyhodnocovania a monitoringu napĺňania strategického smerovanie a PVV.

Podľa § 6 písmena e) a f) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je MH SR ústredným orgánom štátnej správy pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia.

Z pohľadu úsekov verejnej správy rieši:

• U00008 - Podpora malého podnikania a stredného podnikania vrátane podpory potravinárskych produktov, ktoré nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podpory spracovania dreva a biotechnológií
• U00009 - Stratégia tvorby podnikateľského prostredia a podpora podnikateľského prostredia vrátane podpory potravinárskeho podnikateľského prostredia, ktorého produkty nie sú zaradené do prílohy I
  1. 1. Väzba projektu na NKIVS 2021

Celkovo je potrené zdôrazniť, že projekt reflektuje na koncepciu rozvoja informačných systémov štátu ako aj elektronizáciu procesov štátnej a verejnej správy. Z pohľadu prioritných osí NKIVS 2021 má projekt väzbu na nasledujúce:

1. 1. 1. Výsledky implementácie projektu        

Výsledkom projektu Inteligentné regulácie bude:

• Zavedenie služieb pre:
  • aplikovanie postupov dátovej vedy pri posudzovaní vplyvov regulácie,
  • dátovú časť platformy, ktorá prispeje k tvorbe dát potrebných pre správne Ex ante posudzovanie vplyvov a Ex post hodnotenie účelnosti a efektívnosti regulácií,
  • modelovanie vplyvov pripravovanej alebo upravovanej regulácie a ich následné prepočítanie na základe reálnych dát v Ex post hodnotení účelnosti a efektívnosti,
  • získavanie spätnej väzby o fungovaní regulovaného prostredia,
  • efektívnu spoluprácu pri príprave regulácie a posudzovaní jej vplyvov,
  • orientovanie sa v regulovanom prostredí, analýzu duplicít vyskytujúcich sa v reguláciách, double- banking a gold-plating,
  • inteligentné vyhľadávanie aktuálnych povinností týkajúcich sa konkrétneho subjektu.
• Vytvorenie komplexnej IT platformy lepšej regulácie, ktorá podporí proces vytvárania štruktúrovaných regulácií v strojovo čitateľnej podobe s možnosťou inteligentného vyhľadávania;
• Zavedenie dátovej vedy a rozhodovania na základe dôkazov do procesu prípravy, schvaľovania a revízie regulácií;
• Vyššia kvalita vypracovania doložiek vybraných vplyvov k reguláciám, ktoré budú interaktívne, ľahko čitateľné a ktoré budú pracovať s overenými a aktuálnymi dátami;
• Podpora Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti existujúcich regulácií;
• Lepšia orientácia pre občanov a podnikateľov vo svojich právach a povinnostiach;
• Vytvorenie nástrojov na monitorovanie a vyhodnocovanie plnení stratégií a PVV.

Projekt a súvisiace reformné kroky posudzovania vplyvov si kladú za cieľ dosiahnuť nasledovné:

Vyššie uvedené ciele nepredstavujú ciele implementácie samotného IT nástroja, ale sú projekt presahujúce a dosiahnuteľné len kombináciou ďalších reformných krokov v tejto oblasti.

Podnikatelia získajú:

• Jednoduché, prehľadné a potrebné regulácie: Všetky regulácie budú prístupné na jednom mieste a posúdi sa ich opodstatnenosť na základe dôsledného hodnotenia vplyvov a konzultácie s dotknutými subjektmi. Podnikatelia v regulovanom prostredí si dokážu lepšie plniť svoje povinnosti a hlásiť sa o svoje práva, ak je prostredie prehľadné, regulácie ľahko vyhľadateľné pre konkrétneho podnikateľa, previazané so súvisiacimi orgánmi verejnej moci a ich agendami. V rámci dobrého regulačného rámca sú odstránené duplicity a protichodné, obsolentné či nejednoznačné predpisy. Jednoduchosť prostredia znamená tiež odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže, čo sa dá dosiahnuť vďaka lepšiemu zdieľaniu dát medzi inštitúciami verejnej správy a inteligentným informačným systémom.
• Vizualizáciu vplyvov regulácií na malých a stredných podnikateľov: Riešenie ponúkne kreatívne a interaktívne spôsoby ako si vizualizovať a vypočítať vplyvy nových regulácií na malých a stredných podnikateľov, a to zrozumiteľným a graficky lákavým spôsobom pre každú záujmovú skupinu.
• Analýzu účelnosti a efektívnosti regulácie: V stanovenej lehote od zavedenia regulácie do praxe sa vygeneruje notifikácia o možnosti spustenia  procesu hodnotenia jej účelnosti a efektívnosti. Zodpovední na strane verejnej správy zozbierajú objektívne dôkazy z reálneho prostredia o tom, aké má regulácia skutočné vplyvy. Podľa výsledných skutočných vplyvov, aktuálnosti regulácie a podľa toho, koľko zdrojov je naozaj potrebných na jej dodržiavanie, sa regulácia buď ponechá, upraví alebo zruší.

Verejnosť získa:

• Platformu pre širšiu spoluprácu: Každý dotknutý subjekt, regulátor, odborná a laická verejnosť sa budú môcť zapojiť podľa vopred nastavených pravidiel, prispôsobených danému subjektu. Platforma bude inkluzívna, interaktívna a umožní zúčastňovať sa na rozhodovaní vďaka najnovším technológiám.
• Výsledný vplyv regulácií prospešný pre spoločnosť: Každá regulácia prináša množstvo vplyvov, ktoré sú často protichodné. Je preto potrebné zaviesť mechanizmus porovnania jednotlivých vplyvov pri stanovovaní výsledného stanoviska. Zámerom je, aby pozitívne vplyvy navrhovaných regulácií prevažovali nad negatívnymi vplyvmi.
• Transparentný a participatívny proces tvorby regulácií: Participatívny návrh verejných politík a regulácií patrí k prioritám nového programového obdobia a môže sprístupniť výrazný odborný potenciál mimovládneho sektora a odbornej verejnosti pre prospech zlepšovania regulačného prostredia. Jednotlivé záujmové a dotknuté skupiny môžu mať priestor vyjadriť svoje názory, námety a spätnú väzbu a prispieť tak ku kvalitnému návrhu regulácie ako i modelu posudzovania vplyvov. Vďaka novým komunikačným technológiám bude možné výrazne rozšíriť a zefektívniť proces konzultácií.

Z pohľadu pozitívnych dopadov pre zamestnancov verejnej správy môžeme predpokladať nasledovné:

• Hladký priebeh procesov posudzovania vplyvov – Pre predkladateľov bude jednoduché sledovať a manažovať stav prípravy regulácie, zapojiť kľúčové strany do procesu konzultácií, prieskumov a konaní, vyhodnocovať a zlepšovať celý proces.
• Interaktívnu vizualizáciu analýzy vybraných vplyvov – Predkladateľom nových návrhov regulácií bude riešenie poskytovať nástroje a služby pre spracovanie doložiek vybraných vplyvov a analýz vybraných vplyvov. Pre verejnú správu bude k dispozícií jednoduchá navigácia reguláciami, ich cieľmi, prepojenými s merateľnými KPI, dotknutými subjektmi a pravidlami. Vypočítané vplyvy pre jednotlivé regulácie budú interaktívne a zrozumiteľne znázornené, aby bolo jasné, na základe akých predpokladov boli vyčíslené a čo ich v reálnom prostredí bude ovplyvňovať. Bude možné simulovať rôzne scenáre vypočítaných vplyvov na základe zmeny vstupných parametrov, ako napríklad počtu dotknutých subjektov alebo zmeny prognózy vývoja rastu miezd.
• On-line vyhodnotenie modelovania vplyvov: Gestori metodík pre jednotlivé oblasti posudzovania vplyvov získajú možnosti pre integráciu svojich analytických modelov a subsystémov. Analytické modely budú automaticky prepočítané na základe dostupnosti nových dát z monitoringu regulovaného prostredia. Bude možné porovnať predikcie dát v modeloch s realitou a objektívne hodnotiť kvalitu doložiek vybraných vplyvov k predkladaným materiálom.
• Overené dátové zdroje: Všetky relevantné dátové zdroje verejnej správy a externé zdroje tretích strán budú dostupné pre modelovanie a overené z pohľadu autenticity, kvality a integrity dát.
  1. 1. Predpokladaná finančná alokácia projektu a dĺžka realizácie

Tabuľka 2: Náklady a trvanie projektu

1. 1. Motivácia a rozsah projektu
      1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený

Štát výrazne ovplyvňuje fungovanie ekonomiky a kvalitu života občanov prostredníctvom nastavenia regulačného rámca zákonmi aj podzákonnými predpismi; čiastočne aj stratégiami či koncepciami. K tomu sa pridáva regulačný rámec EÚ - najmä právne akty s priamym účinkom ako sú nariadenia EÚ. Kvalita regulačného rámca a s ňou spojená úroveň administratívnej a regulačnej záťaže a schopnosť podnikov inovovať významne ovplyvňuje konkurencieschopnosť krajiny. Zlepšenie kvality regulovaného prostredia smerom k inteligentnej regulácií je možné dosiahnuť kombináciou reformnej iniciatívy a inovatívnych informačných technológií.

Koncept Lepšej regulácie sa nezaoberá konkrétnymi sektorovými politikami, ale stanovuje centrálne ciele, procesné a kvalitatívne štandardy a pravidlá, Ex ante posudzovania vplyvov a Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti regulácií, vďaka ktorým sa legislatíva či regulácie pripravujú, posudzujú, schvaľujú, implementujú, vyhodnocujú a upravujú alebo rušia. Jej konečným cieľom je prostredníctvom optimalizácie regulačného prostredia zvýšiť transparentnosť a konkurencieschopnosť štátu. Problematika lepšej regulácie si preto vyžaduje centrálnu odbornú koordináciu a dohľad nad celým životným cyklom regulácie, čo už dnes Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“) v istej miere v rámci Ex ante posudzovania vplyvov vykonáva prostredníctvom Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „komisia RIA“).

Posudzovanie vplyvov Ex ante (v zahraničí často označované ako „Regulatory Impact Assessment“) je jedným z procesov v rámci životného cyklu regulácie. Začína sa definovaním problému a konzultáciami s dotknutými subjektmi. V rámci konzultácií sa diskutujú rôzne alternatívy riešenia daného problému – zlyhania trhu. Často sa opomína, že daný problém nemusí byť riešený len novou reguláciou. Inou alternatívou je napríklad podpora samoregulácie alebo zlepšenie spôsobov dodržiavania a vymáhania existujúcej regulácie. Súčasťou konzultačného procesu je posúdenie vplyvov navrhovanej regulácie pred jej zavedením do praxe (Ex ante), ak zavedenie novej regulácie bolo zvolené ako najlepšia alternatíva. Zároveň sa definujú ciele regulácie a spôsob vyhodnotenia jej účelnosti a efektívnosti, ktoré sa analyzujú po zavedení regulácie do praxe, v ktorej je možné získavať reálne informácie o jej vplyve na regulačné prostredie a na riešenie zlyhaní trhu. Ak regulácia v praxi na základe objektívnych dôkazov neplní svoj účel, alebo jej dodržiavanie nie je efektívne a spôsobuje vedľajšie neplánované vplyvy, je dôležité ju dôsledne prehodnotiť a následne upraviť alebo úplne odstrániť z regulačného rámca.

Systematicky vylepšovať regulačný rámec obsahujúci tak obrovský počet regulácií je bez IKT podpory prakticky nemožné. Preto okrem nastavenia inovatívnych procesov bude posudzovanie vybraných vplyvov podporené aj komplexným IT riešením, ktoré bude schopné spracovať veľké množstvo relevantných údajov tak, aby v reálnom čase umožnilo sledovať vplyvy regulácií a hlavným aktérom v rozhodovacom procese prinieslo dostatočné nástroje pre posúdenie vypočítaných vplyvov a vzájomnú spoluprácu na zlepšovaní regulovaného prostredia.

Realizáciou projektu Inteligentné regulácie dôjde k zefektívneniu procesov súvisiacich s prijímaním nových regulácií a zároveň k zásadnému skvalitneniu posudzovania vplyvov týchto regulácií a k následnému hodnoteniu ich účelnosti a efektívnosti. Tým, že celý proces bude podporený prostredníctvom IKT, bude sa vytvárať znalostná báza regulovaného prostredia na základe presne definovaného sémantického a logického modelu, ako aj matematické modely vplyvov regulácií. Táto znalostná báza umožní efektívne spravovať regulačný rámec vďaka modelovaniu jeho fungovania a overovaniu týchto modelov na základe spätnej väzby z regulovaného prostredia. Takéto komplexné informácie o regulačnom rámci budú slúžiť odborníkom nielen v procese prípravy a posudzovania nových regulácií, ale aj v procese monitorovania regulovaného prostredia, dozoru a dohľadu.

Inteligentné regulácie budú poskytovať služby aj pre fyzické a právnické osoby v procese plnenia si svojich povinností alebo uplatňovania si svojich nárokov vyplývajúcich z regulácií (napríklad služby inteligentných regulácií dokážu interaktívne odpovedať na otázky: aké regulácie sa týkajú daného subjektu, aké sú administratívne náklady danej regulácie, aké práva, povinnosti a nároky z nej vznikajú, aké agendy s ňou súvisia, kto je za reguláciu zodpovedný).

Realizácia projektu vytvorí IT platformu lepšej regulácie, ktorá umožní rozhodovanie v oblasti regulácií na základe dôkazov a transparentného zapojenia všetkých zainteresovaných osôb, a to vďaka nasledujúcim princípom riešenia:

• Hladký priebeh procesov posudzovania vplyvov – bude jednoduché sledovať a manažovať stav prípravy regulácie, zapojiť kľúčové strany do procesu konzultácií, prieskumov a konaní, vyhodnocovať a zlepšovať celý proces.
• Interaktívna vizualizácia analýzy vybraných vplyvov – bude k dispozícií jednoduchá navigácia reguláciami, ich cieľmi, prepojenými s merateľnými KPI, dotknutými subjektmi a pravidlami. Vypočítané vplyvy pre jednotlivé regulácie budú interaktívne a zrozumiteľne znázornené, aby bolo jasné, na základe akých predpokladov boli vyčíslené a čo ich v reálnom prostredí bude ovplyvňovať. Bude možné simulovať rôzne scenáre vypočítaných vplyvov na základe zmeny vstupných parametrov, ako napríklad počtu dotknutých subjektov alebo zmeny prognózy vývoja rastu miezd.
• Transparentné analytické modely – odborná verejnosť a zamestnanci verejnej správy budú mať možnosť pristúpiť k analytickým a dátovým modelom, učiť sa z nich a kontrolovať ich.
• On-line vyhodnotenie modelovania vplyvov – analytické modely budú automaticky prepočítané na základe dostupnosti nových dát z monitoringu regulovaného prostredia. Bude možné porovnať predikcie dát v modeloch s realitou a objektívne hodnotiť kvalitu doložiek vybraných vplyvov k predkladaným materiálom.
• Overené dátové zdroje – všetky relevantné dátové zdroje verejnej správy a externé zdroje tretích strán budú dostupné pre modelovanie a overené z pohľadu kvality a integrity dát.
• Platforma pre širšiu spoluprácu – každý dotknutý subjekt, regulátor, odborná a laická verejnosť sa budú môcť zapojiť podľa vopred nastavených pravidiel.

Rozsah projektu:

V rámci projektu budú nasadené nové moduly:

• kolaboračná platforma pre podporu procesov posudzovania vplyvov v celom regulačnom cykle,
• analytické nástroje pre analýzu vybraných vplyvov, double-banking a gold-plating,
• administratívne nástroje pre nastavenie a správu IT platformy lepšej regulácie,
• register regulácií,
• správa znalostí,
• údajová základňa pre podporu Ex ante posudzovania vplyvov a Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti,
• komplexný monitoring regulovaného prostredia,
• monitoring plnenia stratégií a Programového vyhlásenia vlády

a znovu použité a upravené moduly:

• Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov (IS CSRÚ),
• Modul procesnej integrácie a integrácie údajov,
• Elektronická zbierka zákonov (SLOV- LEX)
• Informačný systém Sledovanie legislatívneho procesu
• Informačný systém KAV

Aby boli regulácie pripravované a aktualizované na základe objektívnych znalostí, nová IT platforma umožní maximalizovanie pozitívnych vplyvov regulácií a minimalizovanie negatívnych vplyvov a administratívnu náročnosť. Projekt zavedie do praxe inovatívne metódy z dátovej vedy, ktoré sa budú využívať pri modelovaní prínosov a nákladov regulácií. Tieto metódy budú aplikované v interaktívnych modeloch, ktoré môžu byť kedykoľvek prepočítané na základe presnejších dát.

Obrázok 2: Náplň inteligentných regulácií

Kolaboračná platforma pre podporu procesov posudzovania vplyvov v celom regulačnom cykle: Poskytne online nástroje pre prípravu regulácie, prieskumy prostredníctvom inteligentných formulárov a konzultácie. Podporí sa celý proces posudzovania vplyvov Ex ante a Ex post – teda aj proces hodnotenia účelnosti a efektívnosti – počas tohto procesu bude možné analyzovať aj históriu konzultácií a prieskumov a identifikovať, ktoré osoby alebo združenia boli najbližšie vo svojich predpovediach k realite po zavedení regulácie, a tiež ktoré osoby alebo združenia poskytli najrelevantnejšie informácie a údaje. Účelom je vyhodnocovať kvalitu nastavenia procesu konzultácií a prieskumov a tým zlepšovať komunikáciu s dotknutými subjektami tak, aby konzultácie a prieskumy prinášali želané vstupy pre tvorbu kvalitnejších doložiek vybraných vplyvov.

Analytické nástroje pre analýzu vplyvov, double-banking a gold-plating: Táto časť platformy poskytuje nástroje na modelovanie určených regulácií (v definovanom sémantickom modeli) a posudzovanie vplyvov regulácií na prostredie prostredníctvom simulácií a striktných postupov dátovej analýzy. Vo vytvorených modeloch bude možné spúšťať rôzne simulácie vplyvov pri zmene premenných ako napríklad počet dotknutých subjektov alebo zmenu predikcie vývoja cien daného tovaru. Dôležitý bude tiež koncept predikcie, ktorý od súčasného dátumu bude predpovedať hodnoty do budúcnosti, ako aj možnosť neustále prepočítať model na základe nových historických údajov alebo úprav predpokladov.

Administratívne nástroje pre nastavenie a správu IT platformy lepšej regulácie: Manažment prístupov a spolupráce – prostredníctvom tohto modulu sú nastavené rôzne úrovne používania kolaboračnej platformy a analytických nástrojov – napr. ako zamestnanec verejnej správy, fyzická alebo právnická osoba, pričom každé konto má definovaný rozsah využívaných funkcií portálu, oprávnenia v analytických nástrojoch ako aj spôsoby spolupráce nad obsahom v Správe znalostí. Súčasťou modulu je aj správa konta, kde používateľ pristupuje k svojim osobným údajom a preferenciám, ktoré umožňujú vytvoriť si svoj personalizovaný prístup k funkcionalite. Jedná sa napríklad o definovanie tém a oblastí záujmu o regulačný rámec, o ktorých má byť používateľ informovaný alebo ku ktorým si želá poskytnúť spätnú väzbu prostredníctvom prieskumov.

Správa znalostí: Jedná sa o bázu znalostí, v ktorých budú zosumarizované znalosti rozdelené podľa rôznych tém. Bude sa jednať napr. o najlepšiu prax z okolitých krajín pre dané témy, manažment analytických modelov a správu participácie dotknutých subjektov, ktorá bude sledovať, ktoré subjekty a s akou relevanciou sa musia vyjadriť k danej téme pripravovaného materiálu. Najlepšia prax z krajín a inštitúcií, ktoré sú lídrami v lepšej regulácií ako Veľká Británia, Holandsko, Spojené štáty americké a Európska komisia, bude spracovaná do štruktúrovanej, strojovo spracovateľnej podoby v slovenskom a anglickom jazyku.

Register regulácií: V gescii MH SR vznikla databáza regulácií a predpisov, ktorá bude postupne zlepšovaná a rozširovaná v Registri regulácií. Zabezpečí sa tak efektívny prístup k manažmentu regulačného rámca ako aj k využívaniu informácií o regulovanom prostredí, a to nie len v procese prípravy a posudzovania vplyvov nových regulácií, ale aj v procese monitorovania regulovaného prostredia a Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti regulácií. Vytvorí sa systém evidujúci platné regulácie, ktorý bude pravidelne aktualizovaný. Jedná sa o základný zdroj informácií o identifikovaných, analyzovaných a monitorovaných reguláciách, ktoré budú opísané, klasifikované a modelované podľa nastavených sémantických pravidiel. Ku každej dôležitej regulácii bude prelinkovaná interaktívna analýza vybraných vplyvov v Správe znalostí, ktorá bude napojená na analytické nástroje umožňujúce simulácie budúcich vplyvov.

Údajová základňa pre podporu Ex ante posudzovania vplyvov a Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti: Údajová základňa potrebných dát pre správne posúdenie vplyvov navrhovaných materiálov bude vytvorená z už existujúcich informačných zdrojov (štatistické dáta, kalkulačka nákladov regulácie a pod.), ktoré budú doplnené aj o nové údaje, ktoré sú špecificky potrebné pre proces posudzovania vplyvov, resp. také, ktoré sa počas posudzovania vplyvov vytvárajú.

Komplexný monitoring regulovaného prostredia: Umožnia sa inovatívne postupy pre zber dát v takmer reálnom čase a ich vyhodnocovanie prostredníctvom Analytických nástrojov.

Monitoring plnenia stratégií a Programového vyhlásenia vlády: V rámci projektu vznikne Register stratégií, ktorý bude postupne zlepšovaný a rozširovaný. Zabezpečí sa tak efektívny prístup k strategickému manažmentu regulačného rámca ako aj k využívaniu informácií o regulovanom prostredí v procese prípravy a posudzovania vplyvov nových regulácií vzhľadom na existujúce strategické dokumenty (stratégie). Vytvorí sa systém evidujúci platné stratégie, ktorý bude pravidelne aktualizovaný. Rovnako vznikne základný zdroj informácií o identifikovaných, analyzovaných a monitorovaných stratégiách, strategických cieľoch, merateľných ukazovateľoch k strategickým cieľom, operatívnym cieľom a opatreniam na ich dosiahnutie, ktoré budú opísané, klasifikované a modelované podľa nastavených sémantických pravidiel. Ku každej stratégii bude prelinkovaná interaktívna analýza vybraných vplyvov v Správe znalostí, ak existuje, a ktorá bude napojená na analytické nástroje, umožňujúce simulácie budúcich vplyvov.

1. 1. 1. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu:

Primárnym predmetom projektu sú nasledovné biznis procesy:

• Ex ante posudzovanie vplyvov (v rámci legislatívneho procesu).
• V rámci biznis funkcie Správa regulácií a modelov sa vykonáva:
  • Modelovanie legislatívneho prostredia,
  • Modelovanie regulovaného prostredia,
  • Stanovenie priorít pre monitorovanie regulovaného prostredia.

• Monitoring regulovaného prostredia.
• Ex post hodnotenie účelnosti a efektívnosti - Ex post hodnotenie sa vykonáva po schválení a následnej implementácii právnej úpravy alebo iných nástrojov verejnej politiky do praxe
• Využívanie registra regulácií podnikateľskou sférou, zamestnancami verejnej správy, občanmi.
• Monitoring stratégií a napĺňania PVV

Jednotlivé procesy sú detailnejšie popísané v Prístup k projektu.

1. 1. 1. Obmedzenia pre dosiahnutie cieľov projektu

Dosiahnutie cieľov projektu môže byť obmedzené viacerými rizikami, ktoré sa vyskytujú v rôznych oblastiach riadenia a implementácie IT technológií a regulačných procesov. Nedostatočné pokrytie technologických procesov, ako sú databázy, workflow, analytické a sémantické nástroje, môže brániť efektívnemu uplatňovaniu regulácií. Realizácia a uplatňovanie Jednotnej metodiky závisí vo veľkej miere na ľudskom faktore, čo prináša riziko nesprávneho alebo nekonzistentného použitia pravidiel. Nedostatočná báza znalostí pri posudzovaní vplyvov regulácií ďalej sťažuje presné a včasné vyhodnocovanie. Izolovaný dozor a dohľad bez dostatočnej IT podpory vedie k neefektívnemu vymáhaniu regulácií. Absencia proaktívnej komunikácie s relevantnými stakeholdermi, ako sú občania a podniky, vedie k nízkej akceptácii a spolupráci. Nekonzistentnosť a zložitosť regulačného prostredia, ktorá nie je systémovo riešená, prispieva k zmätku a nesprávnemu pochopeniu regulácií. Navyše, regulácie nie sú retrospektívne vyhodnocované, čo znamená, že ich účelnosť a napĺňanie cieľov nie sú systematicky analyzované. Povinnosť posudzovať vplyvy regulácie nie je aplikovaná konzistentne na všetky typy regulácií, čo spôsobuje nerovnomernosť v ich účinnosti. A napokon, dotknuté subjekty si nemusia osvojiť definované prínosy, čo môže viesť k odporu voči navrhovaným riešeniam systému Inteligentných regulácií.

1. 1. 1. Motivácia na dosiahnutie budúceho stavu

Agenda lepšej regulácie a zavedenie systematického posudzovania vplyvov regulácií (RIA) patrí k hlavným nástrojom pre zefektívnenie verejnej správy v oblasti návrhu politík a regulácií. Riešenie Inteligentné regulácie vychádza z princípov reformy verejnej správy 2020, ktoré sú:

• Skvalitnenie procesu prípravy a tvorby právnych predpisov a strategických dokumentov na základe systematického uplatňovania princípov otvorenosti, zrozumiteľnosti a zapojenia verejnosti pri ich príprave.

• Jednoduché a potrebné regulácie, pričom sa sprehľadnia a zjednodušia existujúce právne predpisy. Všetky regulácie budú prístupné na jednom mieste a posúdi sa ich opodstatnenosť na základe dôsledného hodnotenia vplyvov a konzultácie s dotknutými subjektmi.

• Využívanie dát v rozhodovaní, pričom rozhodovacie procesy vo verejnej správe budú podporené informáciami, získanými automatizovanou analýzou dát, ktorými verejná správa disponuje.

• Posilňovanie ľudských zdrojov, zvyšovanie potrebných kompetencií a kapacít vo verejnej správe.

V rámci lepšieho návrhu politík a regulácií budú nasadené informačné nástroje, ktoré umožnia implementáciu konceptu „Data-driven state“ (štáte, fungujúcom na základe využívania dát) do praxe. Znamená to, že pre jednotlivé oblasti rozhodovania budú k dispozícií modely, dáta a nástroje, ktoré umožnia vytvoriť analýzy, na základe ktorých sa podporí rozhodovanie. Potrebná bude i reforma fungovania organizácií a procesov vo verejnej správe tak, aby boli tieto analýzy efektívne používané a zároveň zverejňované vo vhodnej vizuálnej podobne pre verejnosť.

Garantom procesu posudzovania vybraných vplyvov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej „garant RIA“), pričom dohľad a kontrolu nad správnosťou procesu posudzovania vplyvov zabezpečuje Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov („ďalej komisia RIA“).

Základnými hnacími prvkami, ktoré motivujú zmenu pre jednotlivých kľúčových hráčov, sú:

• Aby bola príprava regulácii vykonávaná na základe objektívnych znalostí (prekladateľ návrhu regulácie a gestori jednotlivých metodík posudzovania vplyvov) – nový systém by mal umožniť maximalizovanie pozitívnych vplyvov regulácií a minimalizovanie negatívnych vplyvov a administratívnej  náročnosti. Znamená to tiež, že k dispozícii budú presné a overené dáta pre tvorbu analytických modelov, ktoré budú počítať vplyvy regulácií.

• Aby boli vplyvy regulácií zanalyzované exaktne (gestori metodík, garant RIA a komisia RIA) – kvalita a presnosť analytických modelov a metodicky správny proces tvorby analýz vybraných vplyvov sú kľúčové pre lepšie posudzovanie legislatívnych návrhov. Bude preto podporovaná kontrola výpočtov a modelov, zdieľanie najlepších skúseností ako i celková inovácia procesu posudzovania. Nástroje posudzovania vplyvov sa už nemajú opierať takou mierou o analýzu prínosov a nákladov, ktorá bola typická pre predchádzajúce obdobie programov lepšej regulácie, ale majú zavádzať i rôzne behaviorálne a kontextuálne nástroje.

• Aby bol výsledný vplyv regulácií prospešný pre spoločnosť (garant RIA, komisia RIA a Národná rada SR) – každá regulácia prináša množstvo vplyvov, ktoré sú často protichodné. Je preto potrebné zaviesť mechanizmus porovnania jednotlivých vplyvov pri stanovovaní výsledného stanoviska. Zámerom je, aby prevažovali návrhy s pozitívnymi vplyvmi nad tými negatívnymi..

• Aby bol zabezpečený transparentný a participatívny proces tvorby regulácií (garant RIA, komisia RIA občania a podnikatelia) – participatívny návrh verejných politík a regulácií patrí k prioritám nového programového obdobia a môže sprístupniť výrazný odborný potenciál mimovládneho sektora a odbornej verejnosti pre prospech zlepšovania regulačného prostredia. Jednotlivé záujmové a dotknuté skupiny môžu mať priestor vyjadriť svoje názory a námety a spätnú väzbu a prispieť tak ku kvalitnému návrhu regulácie ako i modelu posudzovania vplyvov. Vďaka novým komunikačným technológiám bude možné výrazne rozšíriť proces konzultácií.

• Aby bolo regulované prostredie prehľadné a jednoduché (občania a podnikatelia) – aktéri v regulovanom prostredí dokážu lepšie plniť svoje povinnosti a hlásiť sa o svoje práva, ak je prostredie prehľadné, regulácie ľahko vyhľadateľné podľa požiadaviek aktéra, previazané so súvisiacimi orgánmi verejnej moci a ich agendami. V rámci dobrého regulačného rámca sú odstránené duplicity a protichodné, obsolentné či nejednoznačné predpisy. Jednoduchosť prostredia znamená tiež odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže, čo sa dá dosiahnuť vďaka lepšiemu zdieľaniu dát medzi inštitúciami verejnej správy

Systém Inteligentné regulácie nasleduje tieto biznis princípy:

• Rozhodovací proces je otvorený a transparentný - v tomto princípe je kladený dôraz na posilnenie demokratizácie procesu a jeho priblíženie občanom, pričom zvýšenie počtu konzultácií v ranom štádiu tvorby regulácie a interaktívna tvorba regulácie, ktorá sa zameriava na zlepšenie riadenia využívaním IT nástrojov na zhromažďovanie a analyzovanie reakcií, sú najdôležitejším krokom,
• Dotknuté subjekty môžu vstupovať do rozhodovania formou konzultácie a participácie - konzultácie dokážu rozšíriť rozsah variant riešenia verejnej politiky a regulácie a vniesť do problematiky nové myšlienky, pričom ide o cenný a nenákladný zdroj údajov, dát a informácií, potrebných na tvorbu verejnej politiky, vrátane regulácií. Je ich možné aplikovať na overenie predpokladov a analýz vybraných vplyvov predkladateľa návrhu regulácie. Základom konzultačného procesu je vytipovanie dotknutých subjektov, t. j. zainteresovaných strán na ktoré bude mať navrhovaná právna úprava priamy či nepriamy vplyv. Tento spôsob konzultácie by sa však nemal zamieňať s (medzirezortným) pripomienkovým konaním, ktoré prebieha medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a ktoré je prebieha v príliš neskorom štádiu celého procesu, keď je už hotové paragrafové znenie jediného variantu – regulácie.
• Rozhodovanie na základe dôkazov (tzv. evidence based policy making) a presnosť analytických dôkazov a údajov - princíp rozhodovania na základe dôkazov si vyžaduje venovať väčšiu pozornosť spôsobu, akým sa získavajú údaje, aké sú presné a dôveryhodné, ako sa z nich generujú dôkazy, ako sa tieto dôkazy pretavujú do verejnej politiky a prípravy regulácií a tiež ako sa využívajú pri rozhodovaní.
• Transparentnosť a zodpovednosť analytických jednotiek – ide o kontrolu vedeckej a analytickej kvality štúdií, správ a analýz vybraných vplyvov, ktoré vytvorili štátni zamestnanci alebo externisti a pomáhať kľúčovým ministerstvám zlepšovať spôsob využívania vedeckých zistení a analytických údajov v rámci prípravy regulácie. Tento princíp je prepojený aj s reformou, ktorá povedie k tomu, aby sa analytické zručnosti stali kľúčovými zručnosťami štátnych zamestnancov pri ich nábore.
• Minimalizácia regulačných nákladov a negatívnych vplyvov na podnikateľský sektor, občanov či verejnú správu – riešenie musí neustále upozorňovať na to, aké nové regulačné náklady vzniknú so zavedením regulácie, a musí byť schopné podporiť vizualizáciu negatívnych vplyvov a podporovať procesy a nástroje pre hľadanie opatrení, ako tieto negatívne vplyvy eliminovať alebo aspoň minimalizovať.
• Proporcionalita - lepšia regulácia vyžaduje, aby štát intervenoval v podobe regulácií len vtedy, ak si to komplexnosť problémov skutočne vyžaduje. Preto je potrebné zaviesť proces skríningu miery vplyvu, ktorý sa bude vykonávať na základe vopred stanovených kritérií, na základe ktorých sa určí hĺbka analýzy, ktorá má byť proporčná k očakávanému vplyvu. Tieto kritériá sa musia pravidelne prehodnocovať na základe skúseností.
• Ex post hodnotenie účelnosti a účinnosti - Ex post hodnotenie má vyhodnotiť či zamýšľané ciele a účinky, náklady a prínosy regulácie sa skutočne naplnili v praxi a identifikovať nezamýšľané účinky a vplyvy, ktoré počas implementácie regulácie z nej vyplynuli. Okrem sledovania účelnosti a účinnosti Ex post hodnotenie slúži aj základnému pilieru vymožiteľnosti práva – zúčtovateľnosti vlády.

Obrázok 3: Motivácia realizácie projektu

1. 1. Zainteresované strany/Stakeholderi

Tabuľka 3: Zainteresované strany / Stakeholderi

1. 1. Ciele projektu

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené ciele projektu, ktoré budú jeho realizáciou naplnené

Tabuľka 4: Ciele projektu

1. 1. Merateľné ukazovatele (KPI)

Z pohľadu merateľných ukazovateľov boli definované nasledovné:

Tabuľka 5: Merateľné ukazovatele projektu

1. 1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

V rámci definovanie špecifických potrieb koncového používateľa bol braný do úvahy aj výstup projektu EVS - Zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku a hodnotenie politík v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR Kód ITMS2014+ : 314011P828 v rámci aktivity 5: Dizajn procesov a služieb s ohľadom na ich použitie v rámci komplexnej IT platformy lepšej regulácie čiastková aktivita v rámci HA5.

V zmysle špecifikácie HA5 sú vypracované v rámci analytického materiálu nasledujúce výstupy:

1. 1. Špecifikácia potrieb používateľov a Katalóg potrieb
   2. Špecifikácia používateľských požiadaviek na budúcu informatizáciu Lepšej regulácie a Katalóg požiadaviek
   3. Katalóg procesov pre inteligentné regulácie.
   4. Podklady pre manažment zdrojov dát pre dátové modely a základné modelovanie údajov,
   5. Doplnkové analytické podklady.

Dokument je prílohou tohto Projektového zámeru.

Z pohľadu potrieb koncového používateľa (G2E, G2B, G2C) sa uvažuje s vybudovaním nasledovných koncových služieb:

Tabuľka 6: Budované koncové služby

Ako je vidieť z tabuľky vyššie, prevažná časť služieb je určených pre zamestnancov verejnej a štátnej správy. Z pohľadu budovaných služieb pre občanov a podnikateľov, budú tieto v rámci fázy analýza a dizajn navrhnuté tak, aby:

• Spĺňali špecifikáciu požiadaviek koncových používateľov v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
• Boli jasne definovaní koncoví používateľov elektronických služieb, pričom budú popísané cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu.
• Jasne špecifikovali potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv. používateľského príbehu) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú.  

Zároveň bude zrealizovaný používateľský prieskum metódou kvalitatívneho prieskumu. Cieľom bude pomenovať  základné ciele/potreby koncových používateľov, ako aj očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby.

Tieto požiadavky budú uvedené v katalógu požiadaviek a budú realizované prostredníctvom dodávateľa vo fáze Analýzy a dizajnu.

1. 1. Riziká a závislosti

V nasledovnom texte sú definované základné riziká rozdelené do jednotlivých oblastí:

Legislatíva:

• Neochota, respektíve neoprávnenosť predkladateľov využívať možnosti nového systému.
• Podceňovanie dôležitosti predbežného pripomienkového konania, v ktorom bude priestor zlepšovať modely vybraných vplyvov navrhovanej regulácie.
• Politické riziko pri zmene vlády.
• Nadmerné využívanie skráteného legislatívneho konania pri reguláciách s významným vplyvom.

Biznis architektúra:

• Nepresne a nedostatočne definovaný model regulácií, ktorý bude náročné aplikovať v praxi.
• Nízka motivácia na využívanie služieb IT platformy lepšej regulácie (zo strany užívateľov).
• Nespokojnosť užívateľov s navrhovaným riešením služieb a procesov.

• Nevyjasnenie si postavenia IT platformy lepšej regulácie v rámci legislatívneho procesu a procesov dozoru a dohľadu.
• Nebudú vyhodnotené všetky regulácie správne a úplne. (Na rokovanie vlády môžu ísť aj právne predpisy bez súhlasného stanoviska komisie. To znamená, že vyhodnotené vplyvy nemusia byť reálne.).
• Riziko nekoncepčnosti tvorby analýz regulácií s ohľadom na vplyvy, keďže do ex ante fázy môžu zasahovať aj poslanci.

Architektúra informačných systémov:

• Riešenie nebude dostatočne flexibilné.
• Obmedzené možnosti integrácie s externými dátovými zdrojmi.
• Integrácia s externým prostredím bude náročnejšia ako je odhadované v implementácii.
• Priveľká prácnosť sémantického spracovávania regulácií
• Neuspokojivá výkonnosť modulu pre porozumenie slovenského jazyka

Technologická architektúra:

• Problémy pri migrácii údajov v celom rozsahu z distribuovaných systémov do nového riešenia
• Zložitosť a časová náročnosť riešenia s využitím len existujúcich IaaS služieb (PaaS sa môžu výrazne oneskoriť)
• Neuspokojivá škálovateľnosť riešenia
• Vymáhanie dohodnutej SLA bude problematické.

Implementácia a migrácia:

• Implementačný tím nebude mať dostatočnú kapacitu, vedomosti a schopnosti.
• Príprava a spracovanie integračných databáz bude problematické.
• Vytvorené metodológie a postupy budú problematické na implementáciu.
• Koordinácia požiadaviek ostatných subjektov nebude dostatočná.
• Nebude vytvorená dostatočná legislatívna podpora pre implementáciu IT platformy lepšej Regulácie

Bezpečnostná architektúra:

• Možnosť zmeny dát s cieľom sprenevery finančných prostriedkov alebo manipulovania s vybranými vplyvmi regulácií.
• Nedostatočné vybudovanie bezpečnostných technológií a komponentov vo Vládnom cloude v čase spustenia projektu

Prevádzka:

• Služby nebudú poskytované v dostatočnej kvalite (vyskytne sa veľké množstvo chýb, dlhé doby odozvy a podobne).
• Organizačné zabezpečenie podpory nedokáže včas vybudovať štruktúru s dostatočnými skúsenosťami a kvalifikáciou.
• Reakcia na vyriešenie metodicko-procesnej požiadavky bude príliš dlhá a ťažkopádna.
• Nepodarí sa nastaviť proces efektívnej spätnej väzby, inovatívne iniciatívy nebudú presadzované a dôjde k „zamrznutiu“ procesov v suboptimálnom stave.
• Interné personálne kapacity nebudú postačovať na zabezpečenie prevádzky ISVS

Ekonomická analýza:

• Nepodarí sa dosiahnuť preukázateľné úspory podľa plánu.
• Náklady na vybudovanie IT platformy lepšej regulácie sa vymknú kontrole.
• Náklady na prevádzku IT platformy lepšej regulácie sa vymknú kontrole.
• Štát neprijme strategické rozhodnutie v oblasti zlepšovania legislatívneho prostredia a prijímané regulácie budú v rozpore s potrebou zlepšovania regulačného prostredia.

V nasledujúcej tabuľke sú všetky riziká uvedené aj s ich kategorizáciu:

Tabuľka 7: Tabuľka kategorizácia rizík

1. 1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Rozsah problému, ktorý budeme skúmať pri posudzovaní alternatív, predstavuje celý systém pre podporu procesu RIA. Univerzálnosť a jednotnosť riešenia problémov projektu považujeme za dôležitý princíp návrhu riešenia. Zmysluplné alternatívy sú definované pomocou odpovedí na otázky, ktoré adresujú základné aspekty možného riešenia problému. 

Otázky pre stanovanie alternatív:

• Úložisko, kde bude nasadené riešenie:
  • Môžu existovať distribuované úložiská: údaje budú k dispozícii v databázach agendových informačných systémov.
  • Môže existovať centrálne úložisko.
  • Každý subjekt môže mať vlastné úložisko, v ktorom bude spravovať svoje údaje (a riadiť prístup k nim).
• Kompetencie v prípade zmien/rozšírenia RIA:
  • Realizácia na centrálnej úrovni,
  • Realizácia na viacerých miestach.
• Možnosti realizácie:
  • Jednotná aplikácia,
  • Rôzne aplikácie,
  • Centrálne riešenie,
  • Decentralizované riešenie.
• Priame benefity:
  • Regulované subjekty
  • Predkladatelia materiálov
  • Komisia RIA
  • Právnické a fyzické osoby

Na základe jednotlivých možností boli navrhnuté alternatívy, ktorých uskutočniteľnosť je možné posúdiť v rámci multikriteriálnej analýzy. Rozsah problému ako aj rozsah jeho riešenia a k nemu prislúchajúce biznis alternatívy sú zobrazené na nasledujúcom diagrame:

1.  
   1. 1. Popis biznis alternatív

Tabuľka 8: Prehľad alternatív

1. 1. Multikriteriálna analýza

Multikriteriálna analýza vychádza z definovaných cieľov projektu ako aj zo základných biznis požiadaviek. Jednotlivé kritéria aj ich zdôvodnenie je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 9: Kritéria pre MCA

1. 1. 1. Vyhodnotenie MCA

Vyhodnotenie MCA prebiehalo na základe komparatívneho hodnotenia medzi alternatívami. Hodnotenie spočívalo v porovnaní alternatív medzi sebou, pričom sa posudzovalo, ktorá z alternatív plní dané kritérium najlepšie, a ktorá najhoršie. Pri hodnotení boli teda prisudzované body od 0 – 3 (3 – najlepšie -> 0 najhoršie).

Pre sumarizáciu uvádzame posudzované alternatívy:

• Alternatíva 0 – Zachovanie súčasného stavu
• Alternatíva 1 – Vybudovanie centrálneho IS LR
• Alternatíva 2 – Decentralizované riešenie
• Alternatíva 3 – Nadstavba nad existujúcimi aplikáciami

Vyhodnotenie aj so zdôvodnením je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 10: Vyhodnotenie alternatív v rámci MCA

Na základe vyhodnotenia jednotlivých alternatív z pohľadu MCA vzniklo poradie s bodovým hodnotením, ktoré je v nasledujúcej tabuľke:

Na základe realizácie MCA je najvýhodnejším riešením na dosiahnutie cieľov alternatíva 1 – Vybudovanie centralizovaného riešenia postaveného na IS LR.

1. 1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

V nasledujúcej časti sú definované jednotlivé aplikačné komponenty pre uvažované biznis alternatívy:

Všetky zamýšľané alternatívy pre biznis alternatívu B sú nutné, pričom rozsah ich implementácie bude definovaný v rámci analýzy a dizajnu. Predpokladáme, že predovšetkým modul Údajovej základne budú integrovaný na ISVS KAV, pre potreby získavanie údajov pre analytické nástroje. Samotná údajová základňa nie je náhradou pre KAV.

Funkcie vytvoreného systému IR sú poskytované ako služby Software-as-a-Service (SaaS) nasledovným používateľom:

• Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov,
• Gestorovi RIA (MH SR) s vytvorením možnosti poskytovania týchto služieb ostatným gestorom metodík (MPSVR SR, MF SR, MV SR, MŽP SR), ktorí predstavujú hlavných používateľov systému,
• Organizačným jednotkám verejnej správy, ktoré sú predkladateľmi regulácií,
• Organizačným jednotkám verejnej správy, ktoré prispievajú k napĺňaniu Registra regulácií,
• Analytickým jednotkám verejnej správy ako aj tretím stranám (napríklad odborným analytikom na univerzitách), ktoré zabezpečujú analytickú podporu pri analýze vybraných vplyvov regulácií ako aj pri monitorovaní a hodnotení regulovaného prostredia,
• Slovak Business Agency, ktorá zároveň vykonáva Test MSP v rámci procesov systému IR,
• FO a PO, ktoré požadujú prístup k informáciám o reguláciách, či už ako dotknutý subjekt alebo len ako subjekt zaujímajúci sa o regulácie a ich zlepšovanie.

K službám IS IR pristupuje:

• zamestnanec verejnej správy cez jednotný workdesk
• fyzická a právnická osoba vstupujúca do procesu RIA alebo využívajúca služby Registra regulácií v kolaboračnej platforme cez webový portál,
• fyzická a právnická osoba, ktorá je oprávnená prostredníctvom analytických nástrojov pristupovať k dátam a analytickým modelom RIA
  1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Z hľadiska technologickej vrstvy architektúry sa pri nasadení riešenia uvažuje s 2 základnými alternatívami, a to nasadenie on-premise v prostredí MH SR a využitie Vládneho Cloudu. Základné porovnanie nasadenia on-premise a nasadenia v rámci niektorého z cloudových riešení poskytuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 8: Prehľad alternatív

Na základe vyššie uvedených kritérií je možné za najvhodnejšiu technologickú alternatívu považovať využitie vládneho cloudu. Vládny cloud umožní využívať výpočtové prostriedky viacerým OVM, ktoré tvoria jeden ekosystém v RIA a zdieľajú informačné systémy, biznis ciele, požiadavky na bezpečnosť.

Detailnejší popis architektúry je v časti 5 tohto dokumentu.

1. 1. Proof of Concept FIRST

Aj vzhľadom na pripomienky verejnosti, Slovensko.digital, UPH, ale aj vzhľadom na vyhlášku 401/2023 bol projekt rozdelený na 3 základné etapy / inkrementy, ktoré budú relizované postupne. Jedná sa o nasledovné rozdelenie:

• Inkrement 1 – PoC
• Inkrement 2 – Rozvoj 1
• Inkrement 3 – Rozvoj 2
  1. 1. Inkrement1 – vytvorenie Proof of Conceptu

Táto etapa bude prebiehať 18 mesiacov, pričom bude realizovať fázu Analýza a dizajn pre všetky komponenty a všetky identifikované požiadavky v zmysle katalógu požiadaviek, pričom výstupom bude detailný návrh riešenia komplexného projektu a teda všetkých funkčných požiadaviek.

Zároveň prebehne aj implementácia vybraných funkčných požiadaviek (viď katalóg požiadaviek), ktorých implementáciou bude overený celý koncept RIA v minimalistickom riešení. Tvorba PoC prebehne výhradne na SW produktoch resp. aplikáciách založených na open source platformách. Výstupom bude teda produkt, ktorý bude umožňovať realizovať proces RIA elektronizovane ale s obmedzenými funkcionalitami a automatizmami.

1. 1. 1. Inkrement 2 a 3

Tieto inkrementy budú realizované následne po overení riešenia v predchádzajúcom inkremente. Rozdelenie požiadaviek do rozvoja 1 a 2 je uvedené v katalógu požiadaviek, pričom každá požiadavka priradená k modulu bola priradená aj k inkrementu od 1 – 3.

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

Projekt je vhodné etapizovať na viacero inkrementov, pričom v rámci každého z nich budú dodávané výstupy pre jednotlivé moduly systému potrebné v danom čase. Inkrementy teda boli stanovené podľa toho, v akom čase požaduje MH SR nasadenie jednotlivých funkcionalít systému do prevádzky. Z pohľadu výstupov, vzhľadom na predmet projektu a plánovanú časovú realizáciu, bude projekt implementovaný v rámci 3 inkrementov, pričom sa uvažuje s nasledovným nasadením jednotlivých modulov:

V nasledujúcej tabuľke je uvedený predpokladaný časový rámec trvania jednotlivých inkrementov:

Tabuľka 12: Rámcové trvania inkrementov

Realizácia každého inkrementu projektu bude prechádzať štandardnými etapami riadenia IT projektov, a to:

• analýza a dizajn – bude realizovaná pre všetky inkrementy na začiatku projektu aj vzhľadom na fakt, že jednotlivé moduly sú prepojené a je potrebné mať výstupy z tejto fázy kompletné už na začiatku projektu
• implementácia a testovanie – prebehne zvlášť pre inkrement 1 a zvlášť pre inkrement 2 a zvlášť pre inkrement 3
• nasadenie - prebehne zvlášť pre inkrement 1 a zvlášť pre inkrement 2 a zvlášť pre inkrement 3

Pre tieto etapy sú definované jasné výstupy, ktoré majú byť dodané a budú predmetom akceptačných kritérií, pričom jednotlivé výstupy sú jasne definované vo vyhláške č. 401/2023 Z. z. MIRRI, ktorou sa projekt pri implementácii bude riadiť.

Dodávka služieb pre hlavné aktivity bude realizovaná formou projektu v súlade s metodikou, ktorá vychádza z:

• štandardu PRINCE2,
• vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov,
• vykonávacieho predpisu vydaného podľa § 31 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bude dodržiavať internú metodiku integrácií,
• vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v znení neskorších predpisov.

Všetky výstupy projektu musia byť vypracované v súlade s metodikou riadenia QA projektov informatizácie verejnej správy.

Realizácia projektu začne schválením projektového iniciačného dokumentu (PID), ktorý bude vypracovaný dodávateľom. Predpokladané trvanie jednotlivých fáz a hlavných aktivít sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Pod etapami je potrebné rozumieť jednotlivé časti, ktoré môžu byť realizovateľné samostatne oddelenými vývojovými tímami.

Výsledným produktom bude dodaný informačný systém so všetkými definovanými komponentmi akcentujúcimi všetky požiadavky definované v rámci DNR, ktorá bude detailizovať navrhované požiadavky v zmysle prílohy Katalóg požiadaviek.

V nasledujúcej tabuľke sú definované jednotlivé aktivity po fázach projektu pre každú etapu:

Tabuľka 13: Realizované aktivity v rámci jednotlivých fáz projektu

V nasledujúcej tabuľke sú jednotlivé výstupy aktivít podľa fáz projektu:

Tabuľka 14: Výstupy jednotlivých fáz projektu

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

V nasledujúcej časti je uvedený základný popis služieb a funkcionalít z 3 rôznych pohľadov:

• Biznis vrstva, ktorá bude obsahovať popis základných biznis požiadaviek (procesov, komunikačných kanálov, aktérov a iné), ktoré musí systém napĺňať. Samotné biznis požiadavky sa môžu v procese realizácie projektu meniť a dopĺňať, nakoľko samotná detailná analýza a návrh je až predmetom realizácie projektu.
• Aplikačná vrstva, ktorá bude zobrazovať základnú architektúru modulov a komponentov (komunikačné rozhrania, základnú dátovú základňu a iné), ktoré budú vytvorené projektom a ktoré budú navzájom spolupracovať, aby naplnili požiadavky kladené na riešenie.
• Technologická vrstva, bude obsahovať informácie o základnom technologickom pohľade, kde bude nasadené riešenie, či to bude na dedikovanom HW vybavení, alebo to bude virtualizované v inom cloudovom prostredí.  
  1. Popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu biznis architektúry
     1. Používatelia riešenia

V nasledujúcej tabuľke sú uvedení používatelia riešenia a ich vzťah k samotnému ISVS:

Tabuľka 15: Popis používateľov riešenia

V novom ekosystéme inteligentných regulácií budú existovať minimálne nasledujúce role:

• Garant systému
• Predkladateľ
• Člen komisie RIA (Garant RIA alebo gestor metodiky)
• Zamestnanec analytickej jednotky
• Spracovateľ analýzy vybraných vplyvov
• Gestor monitoringu stratégie a PVV
• Užívateľ údajov
• Dotknutý subjekt
  1. 1. Základné biznis požiadavky

Realizácia projektu Inteligentné regulácie by mala smerovať k naplneniu nasledujúcich cieľov:

• Zlepšenie pochopenia skutočných vplyvov regulácie (budeme mať k dispozícii presné znalosti o probléme a vieme tak zlepšovať regulované prostredie a robiť správne intervencie) sa dá dosiahnuť:
  • Definovaním racionálnych cieľov regulácie a spôsobov naplnenia týchto cieľov na základe jasných a kvantifikovateľných indikátorov podporených odbornou diskusiou,
  • Zvýšením komplexnosti a úplnosti analytických modelov pre meranie vplyvov (regulácií),
  • Zabezpečením úplnej množiny dát pre vypracovanie kvalitných a replikovateľných dátových analýz (je potrebná identifikácia a následná integrácia dátových zdrojov a zlepšenie monitorovania regulovaného prostredia).
• Dosiahnutie transparentného procesu tvorby a prijímania regulácií a aplikovanie jednotnej metodiky posudzovania vplyvov na regulácie (aj na momentálne platné regulácie v procese ex-post hodnotenia, aby boli známe vplyvy všetkých regulácií a mohlo sa pristúpiť ku komplexnému zlepšeniu regulačného prostredia).
• Zvýšenie miery dodržiavania regulácií (viac sa dodržiavajú jednoduché a prehľadné regulácie, je však potrebné tiež zvýšiť schopnosť verejnej správy vykonávať dozor a dohľad nad regulovaným prostredím a vymáhať dodržiavanie platných regulácií).
• Zlepšenie regulačného prostredia:
  • Zvýšenie pozitívnych vplyvov regulácií,
  • Odstraňovanie regulácií (z regulačného rámca), ktoré nedosahujú pôvodné účely a požadované vplyvy v praxi,
  • Odstraňovanie duplicít, zastaraných a nevymáhaných regulácií, zjednodušenie regulácií a zvýšenie ich zrozumiteľnosti,
  • Dodržiavanie správnej transpozície legislatívnych aktov EÚ za účelom predchádzania efektu gold-platingu – ide o proces, pri ktorom členská krajina EÚ počas transpozície smernice EÚ do národnej legislatívy pridá požiadavky, povinnosti či štandardy, ktoré originálna smernica neobsahuje,
  • Odstraňovanie vznikajúcich double- bankingov, t. j. regulácií, ktoré sa vzájomne vylučujú (dvojkoľajnosť). Tento problém vzniká nielen medzi právnymi predpismi EÚ a slovenskými právnymi predpismi, ale aj medzi jednotlivými slovenskými právnymi predpismi.
  • Zníženie administratívnej náročnosti pre fyzické a právnické osoby,
  • Zjednodušenie a vyššia flexibilita pri plnení povinností alebo uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich z regulácií,
  • Zvýšenie stability regulačného prostredia,
  • Zjednodušenie orientovania sa v regulovanom prostredí pre jednotlivé subjekty.

V budúcnosti sa plánuje výrazné posilnenie posudzovania vplyvov, ktoré na základe zozbieraných skúseností z hodnotených regulácií bude vstupovať už do procesu prípravy plánových opatrení legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru pre danú politiku.

Posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie musí byť podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR priložené aj k návrhom zákonov poslancov a výborov, ktorí svoje výstupy konzultujú s MH SR.

Právomoc vydávať regulácie má aj samospráva prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. Pri týchto predpisoch však neexistuje ucelený postup, ako popisovať ich vplyvy a účelnosť. Takéto nariadenia však môžu významne ovplyvňovať občanov, podnikateľov či životné prostredie na lokálnej úrovni. Preto budú procesy posudzovania vplyvov dostupné aj na regionálnej úrovni a obce ich budú môcť používať na dobrovoľnej báze, prípadne ich zapracovať do svojich procesov.

1. 1. 1. Súlad s legislatívou

Riešenie musí byť v súlade s nasledovnou platnou legislatívou:

• Zákon č. 95/2019 z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  1. 1. Integrácie

Z pohľadu integrácií sa predpokladá integrácia na nasledujúce informačné systémy:

1. 1. 1. Biznis služby riešenia

Biznis architektúra riešenia sa zaoberá nasledujúcimi strešnými procesmi:

• Ex ante posudzovanie vplyvov (v rámci legislatívneho procesu) – tento proces korešponduje so zámerom posúdiť vplyv každej pripravovanej alebo revidovanej regulácie (opatrenia legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru) na verejné financie, sociálnu situáciu obyvateľstva, zamestnanosť, podnikateľské subjekty, občanov, životné prostredie a na digitalizáciu a inovácie v spoločnosti. Metodicky je tento proces podporený Jednotnou metodikou posudzovania vybraných vplyvov, ktorá sa bude v budúcnosti neustále aktualizovať na základe najlepších praktík z domova aj zo zahraničia. Základným princípom riešenia je, že všetky analýzy vybraných vplyvov sa vykonávajú nad spoločnou bázou dát, aby bolo možné vytvoriť objektívny celkový model RIA, zložený z jednotlivých oblastí posudzovania vplyvov. Riešenie poskytne IT podporu na realizáciu všetkých činností potrebných pre komplexné posúdenie danej regulácie:
  • Zaevidovanie pripravovaného materiálu predkladateľom, ktorý bude mať k dispozícií nástroje na modelovanie plánovaných opatrení a analýzu kontextu regulovaného prostredia,
  • Identifikácia vplyvov regulácie a ich rozsahu vytvorením elektronickej Doložky vybraných vplyvov, ktorú najskôr pripraví predkladateľ a následne ju hodnotia členovia komisie RIA,
  • Analýza vybraných vplyvov regulácie umožňujúca komplexné a flexibilné modelovanie podľa princípov kvalitnej dátovej analýzy (Analyzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie, Analyzovanie vplyvov na životné prostredie, Analyzovanie sociálnych vplyvov, Analyzovanie vplyvov na rodinu, Analyzovanie vplyvov na rozpočet verejnej správy, Analyzovanie vplyvov na verejnú správu). Riešenie tiež musí podporovať možnosť rozšírenia procesu RIA o  ďalšie ľubovoľné témy ako vplyvy na digitalizáciu a vplyvy na inovácie. Posúdenie vplyvov na digitalizáciu by malo nahradiť, prípadne rozšíriť, existujúcu analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, pretože táto sa zaoberá výlučne vplyvmi materiálu na elektronické služby verejnej správy.
  • Test MSP, dostupný pre združenie na podporu malého a stredného podnikania (Slovak Business Agency) a vykonávaný ako súčasť posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie, sa bude po novom skladať z aktualizovaných a rozšírených 5 krokov oproti súčasnej metodike: (i.) Zrealizovanie konzultácie so zástupcami MSP: V tomto kroku sa implementuje niekoľko spôsobov, ktoré umožnia získavať spätnú väzbu od podnikateľov.; (ii.) Identifikovanie rozsahu vplyvov: Predbežné identifikovanie, či sa dané návrhy týkajú všetkých odvetví, jedného alebo viacerých odvetví, iba určitej časti odvetvia, alebo napríklad iba malého počtu podnikateľských subjektov. Okrem informácií o samotnom počte ovplyvnených podnikateľských subjektov je potrebné disponovať aj informáciami o veľkostnej kategórii (podľa počtu zamestnancov) ovplyvnených podnikateľských subjektov. (iii.) Meranie vplyvu predpisov na MSP (náklady/prínosy): V rámci tohto kroku je potrebné identifikovať, aká je približná výška nákladov, ktoré MSP vynaložia v súvislosti s implementáciou právneho predpisu. (iv.) Definovanie nápravných opatrení regulácie: V tomto kroku sa s využitím znalostnej databázy identifikujú možné nápravné opatrenia na elimináciu alebo aspoň zmiernenie vplyvov regulácie a zapracujú sa do modelov nákladov a prínosov. (v.) Prezentovanie vplyvov: Výsledná verzia regulácie bude prezentovaná interaktívnymi vizualizáciami aj s jej vplyvmi na podnikateľské prostredie
  • Vyhodnotenie alternatívnych možností, ktoré je možné evidovať ako alternatívne modely alebo alternatívne predpoklady modelovania súčasného a budúceho stavu regulovaného prostredia,
  • Zrealizovanie a vyhodnotenie konzultácií (garant RIA má možnosť sa vyjadriť, či je potreba konzultácie, a vyhodnotiť splnenie konzultácie (napríklad dostatočný počet subjektov zapojených do konzultácií). Predkladateľ má k dispozícií nástroje pre jednoduché a efektívne vykonanie konzultácie alebo prieskumu s odporúčanou skupinou subjektov,
  • Po medzirezortnom pripomienkovom konaní majú gestori metodík priestor pre záverečné posúdenie vplyvov a prípravu výsledných modelov. Na základe výsledných modelov a záverečného posúdenia vypracuje Komisia RIA stanovisko, ktoré bude dostupné v interaktívnej forme
• V rámci biznis funkcie Správa regulácií a modelov sa vykonáva:
  • Modelovanie legislatívneho prostredia – jedná sa o také zaevidovanie opatrenia legislatívneho alebo nelegislatívneho charakteru do registra regulácií (podľa definovaných sémantických pravidiel), aby bolo nad vybranou množinou opatrení možné realizovať rôzne druhy analýz a vyhodnotení vo väzbe na definované politiky, súvislosti medzi opatreniami, rozsah a typ práv a povinností a dotknuté subjekty. Nastaví sa systém implementácie regulácie do praxe a jej vynucovania. Poskytnú sa tiež služby pre podporu prípravy konceptu regulácie (resp. cieľov a stratégie regulácie), ktorý pozostáva z nasledovných krokov: (i.) Identifikovanie problému, ktorý má daná regulácia riešiť, (ii.) Definovanie cieľov, ktoré má úspešné implementovanie a vynucovanie regulácie dosiahnuť, (iii.) Definovanie subjektov, ktorých sa pripravovaná regulácia dotkne, (iv.) Identifikovanie alternatív riešenia problému inými reguláciami, prípadne dereguláciou, (v.) Definovanie vykonávacích predpisov, ktoré pomenúvajú presné aktivity a povinnosti subjektov, (vi.) Posúdenie transpozície práva EÚ so zámerom vyhýbať sa neopodstatnenému prijímaniu prísnejších pravidiel ako vyžaduje legislatíva EÚ (gold-plating),
  • Modelovanie regulovaného prostredia – predkladateľ vytvára model pre monitorovanie a hodnotenie prijatej regulácie v reálnom prostredí, ktorý vyjadruje vzťahy medzi meranými veličinami charakterizujúcimi dôležité podmienky a stav regulovaného prostredia,
  • Stanovenie priorít pre monitorovanie regulovaného prostredia – v tomto procese sa presne určia merateľné výkonnostné ukazovatele (KPI) a smerodajné ukazovatele stavu regulovaného prostredia, ktoré sa budú merať a monitorovať za účelom overenia očakávaných vplyvov regulácie.
• Monitoring regulovaného prostredia – proces monitorovania vytvára priestor na získanie informácií o efektívnosti a účelnosti prijatej regulácie po jej prijatí. Samotné nastavenie monitoringu pozostáva z nasledujúcich krokov: (i.) Preskúmanie účelnosti regulácie vyhodnotením definovaných KPI a smerodajných ukazovateľov – výstupom môže byť buď ponechanie regulácie, návrh na zmenu a následné ex- post posúdenie alebo úprava spôsobu a predmetu monitorovania, (ii.) Vyhodnotenie možných rizík, ktoré majú vplyv na výsledný efekt implementovanej regulácie, a ich mitigácia, (iii.) Revidovanie predpokladov statického prostredia, ktoré môžu byť použité v dátovej analýze modelov vplyvov.
• Ex post hodnotenie účelnosti a efektívnosti  sa vykonáva po schválení a následnej implementácii právnej úpravy alebo iných nástrojov verejnej politiky do praxe. Vykonáva sa na základe reálnych dát z regulovaného prostredia, pomocou ktorých sa analyzujú:
  • Skutočné vplyvy, ktoré boli predtým len modelované v rámci Ex ante posudzovania vplyvov,
  • Účinnosť - vyhodnotenie, či regulácia spĺňa svoje primárne ciele alebo dosahuje zamýšľané výstupy voči použitým nástrojom,
  • Hospodárnosť – vstupné náklady na uskutočňovanie aktivít,
  • Efektívnosť – pomer vstupov na výstupy a výsledky (typicky analýza nákladov a prínosov),
  • Účinnosť – či ciele alebo boli skutočne dosiahnuté vzhľadom na použité nástroje;
  • Účelnosť – zámerom je napomôcť prijímateľom rozhodnutia a štátnej správe, ktorá zodpovedá za implementáciu regulácie, merať či regulácia je účelne aplikovaná (verejnou správou, občanmi, podnikateľmi, samosprávou).
  • Na základe týchto informácií sa prijme informované rozhodnutie či regulácia skutočne rieši daný problém, alebo ju treba zrušiť z dôvodu nefunkčnosti, neočakávaných negatívnych vplyvov na prostredie, prípadne sa vytvorili ďalšie problémy, ktoré treba riešiť či už samostatne alebo doladením existujúcej regulácie.
• Využívanie registra regulácií podnikateľskou sférou, zamestnancami verejnej správy, občanmi:
  • Prístup k registru regulácií prostredníctvom inteligentného vyhľadávania s využitím filtrov a systému „otázok a odpovedí“.
  • Prezentácia regulácií v danej oblasti vo forme reportov, sémantických stromov, exportov do textového editora alebo kalkulačnej tabuľky.
  • Automatické informovanie používateľa o zmenách v Registri v definovanej oblasti (nové, novelizované či zrušené regulácie, nadobudnutie účinnosti a pod.).
  • Otvorenosť registra a súvisiaceho datasetu regulácií aj pre Linked data a komerčné aplikácie, pre preklad do svetových jazykov a sprístupnenie registra zahraničným podnikateľom.
• Monitorovanie napĺňanie stratégie a Programového vyhlásenia vlády – proces súvisí s identifikáciou strategických cieľov a priorít vlády špecifikovaných v Programovom vyhlásení vlády (PVV) a strategických cieľov identifikovaných vo vládou schválených strategických dokumentoch (SD). Doplnením strategických cieľov a priorít do databázy umožňuje napojiť (stanoviť vzťah) zamýšľané opatrenie na strategické ciele a merateľné KPI uvedené v SD a PVV. Modulu tak umožní realizovať nasledovné procesy:
  •  identifikáciu existencie strategických cieľov a priorít pre napojenie opatrenia na vládne priority a strategické ciele z existujúcich a platných SD;
  •  identifikáciu KPI pre meranie účelnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti opatrenia;
  •  meranie miery plnenia stratégií (SD) a mieru plnenia vládnych priorít uvedených v PVV;
  •  zavedenie vzťahov medzi plánovanými opatreniami cez doplnenie plánovacích vládnych dokumentov (Plán práce vlády; Legislatívny plán vlády) a napojenie na strategické ciele z SD a PVV;
  •  posúdenie miery zhody/konfliktu medzi cieľom opatrení a strategickými cieľmi a prioritami vlády.
    1. Navrhovaná biznis architektúra riešenia

Na nasledujúcej schéme je identifikovaná základná biznis architektúra navrhovaného riešenia

Obrázok 4: Navrhovaná biznis architektúra riešenia

1. 1. Popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu aplikačnej architektúry

IT platforma lepšej regulácie sa skladá z modulov a aplikačných funkcií, v ktorých sú implementované procesy a služby súvisiace s tvorbou regulácií, ex ante - posudzovaním ich vplyvov, ex post – hodnotením účelnosti a efektívnosti, ako aj s monitorovaním regulovaného prostredia a prístupom k reguláciám v Registri regulácií. IT platforma lepšej regulácie sa napája na Elektronickú zbierku zákonov (SLOV-LEX) tak, aby práca predkladateľov materiálov a komisie RIA bola pohodlná počas celého regulačného cyklu a aby nevznikali duplicitné nástroje v oboch systémoch. Prístupy do systému sú vytvorené pre všetky subjekty verejnej správy, ktoré vyžadujú používanie tohto systému. Rovnako je možné vytvoriť prístupy tretích strán, ktoré sa chcú informovať o pripravovaných reguláciách a ich vplyvoch, konzultovať ich alebo sa zúčastňovať prieskumov. Moduly sú interne prepojené modernou a flexibilnou technológiou založenou na API rozhraniach a zároveň je využitá aj centrálna integračná platforma Modul procesnej integrácie a integrácie údajov na informačné systémy verejnej správy mimo samotného systému inteligentných regulácií.

Funkcie vytvoreného systému IR sú poskytované ako služby Software-as-a-Service (SaaS) nasledovným používateľom:

• Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov,
• Gestorovi RIA (MH SR) s vytvorením možnosti poskytovania týchto služieb ostatným gestorom metodík (MPSVR SR, MF SR, MV SR, MŽP SR, MIRRI SR), ktorí predstavujú hlavných používateľov systému,
• Organizačným jednotkám verejnej správy, ktoré sú predkladateľmi regulácií,
• Organizačným jednotkám verejnej správy, ktoré prispievajú k napĺňaniu Registra regulácií,
• Analytickým jednotkám verejnej správy ako aj tretím stranám (napríklad odborným analytikom na univerzitách), ktoré zabezpečujú analytickú podporu pri analýze vybraných vplyvov regulácií ako aj pri monitorovaní a hodnotení regulovaného prostredia,
• Slovak Business Agency, ktorá zároveň vykonáva Test MSP v rámci procesov systému IR,
• FO a PO, ktoré požadujú prístup k informáciám o reguláciách, či už ako dotknutý subjekt alebo len ako subjekt zaujímajúci sa o regulácie a ich zlepšovanie.

K službám IS IR pristupuje:

• zamestnanec verejnej správy cez jednotný workdesk
• fyzická a právnická osoba vstupujúca do procesu RIA alebo využívajúca služby Registra regulácií v kolaboračnej platforme cez webový portál,
• fyzická a právnická osoba, ktorá je oprávnená prostredníctvom analytických nástrojov pristupovať k dátam a analytickým modelom RIA.

IS IR bude integrovaný s informačnými systémami verejnej správy, ktoré súvisia či už s procesom prípravy regulácií, ich monitoringom a dozorom alebo so sprístupňovaním informácií konečným používateľom systému (viď nasledujúca schéma). Integráciou sa získajú dodatočné pozitívne efekty vo forme zjednodušenia až úplného odbúrania niektorých častí administratívnych úkonov pri zbere podkladov pre posudzovanie vybraných vplyvov regulácií. Kľúčové bude analytické rozhranie Centrálneho dátového skladu, ktorý poskytne prístup k údajom nielen v časti pre skúmanie (tzv. Discovery) alebo v štruktúrovanej časti pre BI nástroje, ale pomocou dopytových nástrojov aj do tzv. Data Lake.

V rámci budovania systému budú uplatnené nasledovné princípy:

• Moduly sú interne prepojené modernou a flexibilnou technológiou založenou na API rozhraniach a zároveň sú efektívne využité pre pohodlnú prácu zamestnancov VS. Konkrétne ide o tieto systémy:
  • centrálna integračná platforma Modul procesnej integrácie a integrácie údajov s integráciou na informačné systémy verejnej správy mimo samotného systému inteligentných regulácií,
  • Elektronická zbierka zákonov (SLOV-LEX)
  • Informačný systém na sledovanie legislatívnych zmien
  • Informačný systém Konsolidovaná analytická vrstva
• Spätná kompatibilita údajov pre prepočet vplyvov v rámci ex post – hodnotenia účelnosti a efektívnosti regulácie.
• Interoperabilita údajov: Zmena paradigmy vo využívaní nastane len vtedy, ak bude verejná správa neustále pracovať na štandardizácií dátových formátov, ontológií a otvorených aplikačných rozhraní, aby nedochádzalo k uzamknutiu dát v rámci jedného proprietárneho riešenia.
• Všetky poskytované aplikačné služby v rámci riešenej agendy budú vystavovať také rozhrania, ktoré pre identifikáciu vstupno/výstupných entít používajú URI identifikátory registrované a schválené v Centrálnom metainformačnom systéme. V prípade, že pre potreby riešenej agendy potrebné referenčné URI neexistujú, bude sa o nich žiadať prostredníctvom procesu štandardizácie dátových prvkov v príslušnej pracovnej skupine.
  1. 1. Dátová architektúra

Z dôvodu zabezpečenia požadovanej interoperability riešenia s ostatnými ISVS Slovenskej republiky ako aj odporúčaniami Európskej komisie pre interoperabilitu informačných systémov verejnej správy (ISA), bude nový projekt používať na popis svojich údajov Centrálny model údajov verejnej správy založený na ontológiách, a súčasne na identifikáciu objektov budú použité registrované a schválené URI identifikátory v Centrálnom metainformačnom systéme. Tieto URI identifikátory budú kľúčové jednak pre použitie v dátových službách ale súčasne aj v popise publikovaných otvorených údajov (regulácií). V prípade, že pre potreby riešenej agendy potrebné URI, alebo ontológie existovať nebudú, bude o nich požiadané prostredníctvom procesu štandardizácie dátových prvkov v príslušnej pracovnej skupine.

Výhodou prístupu k dátam založenom na ontológiách je možnosť vytvárať sémantické rozklady regulácií, to znamená vytvoriť vzťahy medzi rôznymi entitami v danom sektore. To umožní prelinkovanie vzťahov v reguláciách aj naprieč sektormi. Tento sémantický rozklad bude pomáhať budovať strojovo pochopiteľné znalosti a trénovať nimi inteligentného asistenta („chatbota“), ktorý  bude postupne schopný ponúknuť inteligentné vyhľadávanie formou „otázky a odpovede“ v celom regulačnom rámci a pomoc pri odhaľovaní gold-platingu a logických nezrovnalostí v reguláciách.

Na nasledujúcej schéme je identifikovaná rámcová aplikačná architektúra navrhovaného systému:

Obrázok 5: Rámcový koncept aplikačnej architektúry

1. 1. Popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu technologickej architektúry

Riešenie systému Inteligentné regulácie bude postavené a nasadené vo Vládnom cloude. V súčasnosti podobné riešenie neexistuje.

Systém bude prevádzkovaný MH SR a bude poskytovať dostatočný výkon pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky.

Súčasťou projektu bude vybudovanie nasledovnej infraštruktúry pre poskytovanie služieb:

• redundantné riešenie aplikačných a databázových serverov,
• zabezpečenie LAN infraštruktúry,
• zabezpečenie SAN infraštruktúry,
• zabezpečenie GovNet konektivity,
• virtualizácie prostredia,
• zálohovanie riešenia.

Pri budovaní aplikačných komponentov v rámci navrhovaného riešenia sa predpokladá maximálne využitie služieb vládneho cloudu. Malo by ísť minimálne o model využívania IaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie virtualizovanej infraštruktúry ako serverov, úložísk údajov a sieťovej infraštruktúry.

Pre úspešné nasadenie a prevádzku systému sa tiež odporúča využitie nasledujúcich eGovernment cloudových služieb PaaS:

• Služby konfiguračného manažmentu;
• Služby pre riadenie procesu nasadzovania nových verzií a ich aktualizácie;
• Služby vývojového aplikačného manažmentu a testovacieho prostredia;
• Správu testovacích scenárov a plánovanie testov;
• Služby správy a konfigurácie softvéru;
• Služby pre dohľad nad plynulou a bezpečnou prevádzkou systému.

Na nasledujúcej schéme je definovaný základný koncept technologickej architektúry:

Obrázok 6: Rámcový koncept technologického riešenia

1. LEGISLATÍVA

Zavedenie komplexnej IT platformy lepšej regulácie si vyžiada úpravy, ktoré modernizujú spôsob Ex ante posudzovania vplyvov a Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti. Je potrebné tiež upraviť možnosti využívania dát verejnej správy, aby mohla verejná správa používať všetky dáta, ktoré má k dispozícii, na analytické účely v procesoch lepšej regulácie. Verejná správa sa bude musieť tiež naučiť pracovať s externými dátovými zdrojmi, ktoré obohatia dostupné datasety. Zároveň bude potrebné upraviť pravidlá zdieľania dát medzi inštitúciami verejnej správy na analytické účely. Bude potrebné novelizovať najmä:

• Legislatívne pravidlá vlády SR – zakomponovanie využívania navrhovaných mechanizmov RIA do povinností v relevantných krokoch legislatívneho procesu a zmena inštitucionálnej podpory legislatívneho procesu. Stanovenie, akým spôsobom budú do úvahy brané výsledné analýzy posudzovania vplyvov.
• Jednotnú metodiku na posudzovanie vybraných vplyvov:
  • rozšírenie doložky vybraných vplyvov o nové komponenty,
  • zavedenie nových pravidiel a procesov pre verejné konzultácie,
  • zvýraznenie významu predbežného pripomienkovacieho konania,
  • zakomponovanie využívania služieb IT platformy lepšej regulácie do povinností v relevantných krokoch posudzovania vplyvov v súvislosti s využívaním nových metód a nástrojov na posudzovanie regulácií,
  • zmena inštitucionálnej podpory vyhodnocovania vplyvov,
  • doplnenie časti ohľadom monitoringu regulovaného prostredia,
  • aktualizácia Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti,
  • nastavenie spôsobu publikácie  výsledkov analýz z posudzovania vplyvov a stanovísk Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti.

Fungovanie a spôsob prevádzky IT platformy lepšej regulácie je potrebné ukotviť v právnom poriadku prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý definuje povinnosti pri manažmente regulácií (kde budú popísané najmä nasledovné pravidlá):

• Stanovenie sémantického modelu regulácií - sémantický model regulácie vyjadruje štruktúru a obsah daných pravidiel (platnosť, dotknuté subjekty, pravidlá a povinnosti a podobne),
• Povinnosti v súvislosti s údržbou dátových modelov a tvorbou analýz vybraných vplyvov pri posudzovaní regulácií,
• Pravidlá používania systému pre inteligentné regulácie,
• Zodpovednosť za prevádzku Registra regulácií
• Možnosť získavať informácie o reguláciách – externé subjekty (FO a PO), ako aj interné subjekty (zamestnanci VS),
• Pravidlá pre vyhodnocovanie a získavanie údajov z monitoringu regulovaného prostredia.
• 
• 

Obrázok 7: Prehľad legislatívy

Zvýšia sa možnosti pre odbornú verejnosť participatívne sa zapájať do prípravy a návrhu politík a regulácií. Zvýši sa tiež množina informácií, ktoré budú pre verejnosť dostupné (transparentnosť návrhu politík a regulácií, analytické modely pre výpočet vplyvov a orientovanie sa v regulovanom prostredí).

Navrhnutý mechanizmus fungovania lepšej regulácie a spôsob Ex ante posudzovania vplyvov a Ex post hodnotenia účelnosti a efektívnosti existujúcich regulácií bude mať tiež zásadný vplyv na legislatívne prostredie ako celok. Dá sa očakávať, že vďaka jeho aplikácii postupne dôjde k výraznému skvalitneniu regulácií a ich nastaveniu tak, aby neboli duplicitné, boli prehľadné a jednoduché a ich pozitívne vplyvy prevažovali nad negatívnymi vplyvmi.

V rámci verejnej správy vzniknú nové povinnosti týkajúce sa získavania a vyhodnocovania informácií v legislatívnom procese. Z krátkodobého pohľadu sa bude jednať o navýšenie kapacít, no z dlhodobého pohľadu pôjde o znižovanie záťaže (či už finančnej alebo administratívnej) pre FO a PO a celkové zlepšenie právneho a regulačného rámca.

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

V tejto časti sú popísané kalkulované náklady na projekt ako aj prínosy, ktoré sa realizáciou projektu dosiahnu.

1. 1. Predpokladané Náklady realizovaného projektu

Predpokladané náklady vychádzajú z UCP analýzy a z plánovania nákladov na interné zdroje. Detailne sú popísané v CBA projektu. Z pohľadu sumarizácie sa jedná o nasledovné náklady:

Tabuľka 16: Predpokladané náklady realizácie projektu

Z pohľadu realizácie projektu sa predpokladá jeho realizácia v 2 krokoch:

1. Národný projekt vybudovania platformy RIA – v rámci tejto časti sa jedná o inkrementy 1 a 2 s nasledovným financovaním:
2. Dodatočný rozvoj národného projektu vybudovania platformy RIA

Vzhľadom na netradičné rozdelenie požiadaviek medzi moduly a inkrementy bol k modulom v CBA (záložka MODULY) priradený inkrement č. 2.

Rozdelenie nákladov na externé a interné výdavky pre jednotlivé inkremeny je v nasledujúcej tabuľke:

tabulka 17

Pre Národný projekt sa teda predpokladá nasledovná alokácia:

Hlavné aktivity - Inkrement PoC a Rozvoj 1 - 6 464 419 z toho

• 013 Softvér + 518 Ostatné služby                             – 5 397 989  € 
• 521 Mzdové náklady               – 1 066 430 €

Podporné aktivity z HA pre inkrement PoC a Rozvoj 1 - 7%

• 907 Paušálne výdavky              – 452 509 €

CELKOM                                    –  6 916  928 €

1. Identifikované prínosy projektu

Prínosy projektu boli definované ešte v pôvodnej štúdií uskutočniteľnosti, ktorá bola schválená na úrovni MIRRI ako aj UHP. Základné premisy týchto prínosov sú rovnaké, a preto sú uvedené v plnom rozsahu tak, ako boli pôvodne kalkulované.

1. 1. 1. Kontext prínosov obdobných riešení v zahraničí

Prínosy projektu Inteligentných regulácií budú do veľkej miery závisieť od nastavenia strategického smerovania v oblasti regulácii. Ako sa uvádza v štúdií The impact of regulation on growth (Frontier Economics, May 2012): „Vzťah medzi reguláciou a rastom môže byť aj negatívny aj pozitívny, čo záleží na type zvažovaných regulácií.“ Vplyvom regulačného prostredia na rast sa zaoberalo viacero štúdií, ktoré dospeli k nasledujúcim záverom:

• Austrálske The Coalition v diskusii s podnikateľským prostredím identifikovali možnosti na zníženie regulačných záťaží o 1 mld. AUD pre zvýšenie HDP o 12 mld. AUD.
• Podľa štúdie OECD Measuring Regulatory Performance existuje priamy vplyv medzi silou regulačného prostredia a rastu HDP krajiny, pričom znížením regulačného zaťaženia je možné predpokladať zvýšený rast HDP o 2,3 % bodu.
• Tá istá štúdia hovorí, že podľa informácií z EÚ má administratívna záťaž priamy vplyv na HDP krajiny, pričom znížením administratívnej záťaže o 25% je možné zvýšiť rast HDP krajiny až o 1,55%.
• V Kanade prebehol prieskum (v rámci štúdie organizácie Canadien Federation of Independent Business), kde sa zisťovalo, aká je  finančná hodnota  dopadov administratívnej záťaže na podniky. Jedná sa o hodnotu 30,5 mld. CAD (toto predstavuje 1,67% na HDP). Samotní podnikatelia tvrdia, že existuje možnosť znížiť túto hodnotu o 10 - 25%, čo predstavuje pre spoločnosti uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 3,05 - 7,63 mld. CAD, ktoré môžu byť použité na rozvoj týchto podnikov.
• V rámci štúdie autorov Abusah and Pingario (2011) bol vyčíslený vplyv implementácie procesu RIA v štáte Victoria v Austrálii. Na základe tejto štúdie autori identifikovali pozitívny vplyv vo výške 180 mil. AUS za rok, čo pri hrubom domácom produkte (353 mil. AUD) tvorí 0,05%.
• Existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, aký vplyv má proces RIA na 1 investované €. Výsledky týchto štúdií sa ťažko aplikujú na podmienky Slovenska, ale je preukázateľné, že proces RIA dokáže mať pozitívny efekt na jedno investované € až vo výške 428 násobku. Jednu zo štúdii realizovala na 15 legislatívnych predpisoch organizácia American Environmental Protection Agency, pričom preukázala, že 10 mil. € v procese RIA dokázalo znížiť náklady vyplývajúce z regulácií o 1 mld., čo predstavuje pomer 1/100.
• Výsledky potvrdzujú (Measuring Regulatory Performance), že ekonomické prínosy sú vyššie tam, kde existujú nezávislé regulačné úrady.
  1. 1. Ekonomická analýza v podmienkach Slovenska – predpoklady a základné premenné

V nasledujúcom texte sú uvedené predpoklady a základné premenné implementácie systému v podmienkach ekonomiky Slovenska:

• Predpoklady:
  • Nastavenie Stratégie lepšej regulácie RIA 2020 na znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže,
  • Dôsledné dodržiavanie procesu RIA pri riešení identifikovaných problémov,
  • Zapojenie externého prostredia do identifikácie zlepšení v oblasti regulácie,
  • Vytvorenie nezávislého dohľadu nad dodržiavaním Jednotnej metodiky a nezávislého auditu kvality
  • Vypracovanie doložiek vybraných vplyvov.
  •  Naplnenie Komponentu 14, Reformy 1: Opatrenia na zníženie regulačného zaťaženia podnikania
• Základné premenné:
  • Overenie realizovateľnosti IT platformy lepšej regulácie, ako aj jeho základných premenných prebehlo v rámci troch etáp projektu znižovania administratívnej záťaže, ktorého výstupom je okrem iného štúdia „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte, November 2014. Ďalej v rokoch 2015 až 2016 sa stala účinnou zatiaľ̌ najvýznamnejšia novela Jednotnej metodiky posudzovania vybraných vplyvov, na základe ktorej do 31. 12. 2016 prijala Komisia RIA na posúdenie spolu 292 materiálov. 211 materiálov bolo predložených na PPK, 65 materiálov na záverečné́ posúdenie a pri 18 materiáloch požiadal predkladateľ̌ o udelenie výnimky z procesu podľa Jednotnej metodiky posudzovania vybraných vplyvov (http://www.economy.gov.sk/uploads/files/PQ5o7wZh.pdf). Táto skúsenosť a intenzívna komunikácia s predkladateľmi materiálov viedla k overeniu predpokladov, základných premenných pri počítaní ekonomickej návratnosti ako aj k zadefinovaniu požiadaviek na IT platformu lepšej regulácie.
  • „Administratívne náklady na 4 566 informačných povinností podnikateľského sektora predstavujú takmer 2,7 mld. EUR ročne. Neopodstatnená administratívna záťaž podnikateľského prostredia je kalkulovaná na 10 % z uvedených administratívnych nákladov. To v absolútnom vyjadrení predstavuje približne 270 mil. EUR ročne. Ide o časť̌ administratívnych nákladov považovanú zo strany podnikateľov za neopodstatnenú.“ (na základe štúdie „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní́ na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte, November 2014)
  • Administratívna záťaž sa vplyvom implementácie reformných projektov zníži o 35%, ako zadefinovala Národná koncepcia informatizácie verejnej správy, čo predstavuje 94,5 miliónov EUR ročne vynaložených podnikateľmi na neopodstatnenú administratívnu záťaž. Tieto zdroje by mohli podnikatelia investovať do svojho rastu a zvyšovania konkurencieschopnosti na trhu.
  • V CBA pre tento projekt počítame s predpokladom priameho príspevku - 20 percentného zníženia nepodstatnej administratívnej záťaže podnikateľov v podobe šetrenia ich času na plnenie si svojich informačných povinností voči verejným inštitúciám. Projekt bude vytvárať vstupy pre ostatné implementačné projekty o tom, ako implementovať služby pre podnikateľov s čo najnižšou administratívnou záťažou a bude prispievať k znižovaniu počtu neopodstatnených informačných povinností.
  • Z nasledujúcich zákonov, ktoré sa týkajú všetkých podnikateľov alebo identifikovaného pomeru z celkového počtu, rátame šetrenie času:
    • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (počet informačných povinností: 77, ktoré sa týkajú 100 % podnikateľských subjektov)
    • Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (počet informačných povinností: 9, ktoré sa týkajú 100 % podnikateľských subjektov)
    • Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (počet informačných povinností: 77, ktoré sa týkajú 80 % podnikateľských subjektov)
    • Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (počet informačných povinností:19, ktoré sa týkajú 20 % podnikateľských subjektov)
    • Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (počet informačných povinností: 22, ktoré sa týkajú 100 % podnikateľských subjektov)
    • Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (počet informačných povinností:      31, ktoré sa týkajú 60 % podnikateľských subjektov)
    • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (počet informačných povinností: 11, ktoré sa týkajú 100 % podnikateľských subjektov)

Celkovo je to 246 povinností, čo je 5.4 % z 4566 povinností. Po zohľadnení podielu podnikateľských subjektov dostaneme ekvivalent 203 povinností, čo je 4.4 %. Pre konzervatívnosť odhadu pracujeme s hodnotou 3.3 %.

• • Všetky premenné v CBA sa budú monitorovať na základe nástrojov popísaných v závere tejto kapitoly,
  • Dodatočný rast HDP po znížení administratívnej náročnosti vzhľadom na relatívne rýchlu návratnosť projektu ani nebolo nutné odhadovať.
    1. Prínosy implementácie inteligentných regulácií

Vzhľadom na viaceré moduly projektu sú prínosy identifikované pre jednotlivé moduly a ich funkcionality, pričom vychádzajú z benefitov, ktoré budú implementáciou dosiahnuté

1. 1. 1. 1. Implementácia IT platformy lepšej regulácie

Kalkulácia vychádza z nasledovných predpokladov a premenných:

• Ušetrený čas podnikateľov vďaka Registru regulácií: Podstatou časovej úspory je to, že pri využívaní portálu právnych informácií Slov-lex alebo inej z dostupných právnych aplikácií nie je možné vyhľadávať podľa regulácií - napr. aké má povinnosti živnostník v maloobchode, internetový predajca, dovozca slnečných panelov. Regulácie dotknutá osoba hľadá čítaním zákonov, vyhľadávaním na internete, sledovaním diskusných fór, konzultáciou s inými osobami. Pritom nesie riziko prehliadnutia regulácie alebo opomenutia novej regulácie. V registri regulácií bude mať k dispozícii sémantické vyhľadávanie podľa svojho zamerania, profilu a ďalšej špecifikácie. Takto v priebehu jedného vyhľadania zistí, aké aktuálne regulácie sa ho týkajú, aké sú legislatívne zmeny v reguláciách (novely, nové, zrušenie existujúcich). Pri výpočte časovej úspory sme zobrali do úvahy množinu 209 316 právnických osôb (Štatistický úrad, 3. kvartál 2016). Ďalej sme zobrali na základe štúdie „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní́ na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte tie najviac zaťažujúce zákony, ktoré sa týkajú všetkých podnikateľov alebo ich daného pomeru a ktoré sa prioritne spracujú do Registra regulácií. Na základe výpočtu vyššie pracujeme s hodnotou 3.3 % z celkového počtu 4 566 povinností.
• Na nasledujúcom obrázku je výška administratívnej záťaže na podnikateľov podľa rezortov (Zdroj: štúdia „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní́ na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte)
• 

Obrázok 8: Výška administratívnej záťaže na podnikateľov podľa rezortov

• Administratívna záťaž predstavuje na základe vyššie spomenutej štúdie v priemere 0,6 hodiny na dohľadanie a splnenie si informačnej povinnosti. Odhad 0,6 hodiny na splnenie informačnej povinnosti je na základe Tabuľky číslo 70 štúdie „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní́ na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte, November 2014, veľmi konzervatívny. Vďaka zavedeniu a neustálemu zlepšovaniu služieb Registra regulácií sa ročná záťaž spojená s informačnými povinnosťami zníži o 5 percent vďaka tomuto modulu, pričom nábeh prínosov bude pozvoľný na základe postupnej akceptácie a využívaniu Registra regulácií podnikateľmi. To znamená, že časová úspora je v jednotlivých rokoch ponížená o predpokladanú nábehovú krivku používateľov Registra regulácií: v prvom roku implementácie bude Register regulácií využívať 0 percent podnikateľov, v druhom roku po ukončení  30 percent podnikateľov, v treťom roku 50 percent, vo štvrtom roku 65 percent, v piatom roku po ukončení 75 percent, v šiestom roku 80 percent a v siedmom a ďalších rokoch 83 percent, čo je predpokladané maximum používateľov. Počet používateľov Registra regulácií bude predstavovať KPI monitorované na základe nástrojov, popísaných v závere tejto kapitoly.
• Ďalšou oblasťou prínosov je šetrenie na strane zamestnancov verejnej správy, ktorí pripravujú a hodnotia vypracované doložky vplyvov, ktorých sa ročne vypracuje vyše 2500. Títo zamestnanci budú môcť vďaka kolaboračnej platforme pre ex-ante posudzovanie vybraných vplyvov efektívnejšie plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Jednotnej metodiky posudzovania vybraných vplyvov. Odhaduje sa, že sa za 10 rokov podarí postupne ušetriť čas o 30 percent. Na jednej doložke sa strávi približne 32 dní, keďže sa v súčasnosti pripravuje 6 vybraných vplyvov, čo znamená v priemere 5,3 dní na jeden vplyv. V týchto dňoch je započítaná nielen príprava, ale aj jeho posudzovanie zamestnancami v Komisii RIA počas predbežného pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania a záverečného posúdenia vplyvov.
• Predpokladá sa kvalitatívny prínos  v podobe ušetrených finančných zdrojov na strane podnikateľov, ktoré budú investované do  svojho podnikania vďaka zníženiu administratívnej záťaže: odhadované len veľmi striedmo vo výške 0,5 percenta z neopodstatnenej administratívnej záťaže vo výške 270 mil. EUR ročne a prenásobené vyššie spomínanou nábehovou krivkou používateľov Registra regulácií.
  1. 1. 1. Register regulácií

Kalkulácia vychádza z nasledovných predpokladov a premenných:

• Z celkového počtu podnikateľov sme vylúčili samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemajú až tak náročné plnenie legislatívnych povinností a pracujeme len s podnikajúcimi spoločnosťami v počte 206 353.
• V roku 2018 bolo publikovaných v Zbierke zákonov 415 legislatívnych aktov.
• Identifikácia nového legislatívneho aktu z pohľadu dopadov na daného podnikateľa: testovanie ukázalo, že priemerná hranica času je viac ako 20 sekúnd (hranica, ktorú sme použili pre model posúdenia dopadov a ktorá vyplynula z testovania). Dôvodom je najmä existencia legislatívnych aktov, ktoré si vyžadujú pre posúdenie:
  • aj nahliadnutie do predmetu plnenia,
  • prechádzanie textu aktu, či sa podnikateľa týka,
  • niekedy potreba ďalšej aktivity, kedy aj po prečítaní textu musí podnikateľ posúdiť, či sa ho zákon týka (napríklad zákon o kybernetickej bezpečnosti).
• V použitom horeuvedenom mixe situácií pri posudzovaní nového legislatívneho aktu podnikateľom je priemerná hodnota 34,18 sekúnd. Preto práca s hodnotou 20 sekúnd je konzervatívna a prekrýva aj možné nepresnosti testovania.
• 415 nových legislatívnych aktov a rok 2018: 8300 sekúnd ročne , čo je viac ako 2 hod. ročne na zistenie, či sa nová legislatíva týka podnikateľa (sám alebo jeho zamestnanci) - o   2 x 206.000 x 0,83 (83 % akceptácia podnikateľmi) = 424.960 hodín ročne
• Využitie Registra regulácií znamená plnú časovú úsporu, lebo podnikateľ bude mať k dispozícii priamo pripravený zoznam toho, čo sa ho týka, a nemusí legislatívou prechádzať. Pre konzervatívny odhad však počítame s úsporou maximálne 90 percent času s postupnou nábehovou krivkou.
• Táto časová náročnosť sa opakuje každý rok, keďže rozsah zmien legislatívy má rastúcu a nie klesajúcu dynamiku.
• Za rok 2018 vzniklo cca. 62 000 nových subjektov (firmy, SZČO), u ktorých je potreba identifikácie už existujúcich zákonov a regulácií výraznejšia ako už u dlhšie podnikajúcich subjektov.
• Podnikanie v každej oblasti vymedzujú desiatky právnych aktov. Niektoré z nich sú kľúčové a spoločné pre všetkých podnikateľov, niektoré špecializované podľa oblasti podnikania. Ako sa môže začínajúci podnikateľ s nimi oboznámiť a následne podľa nich konať?
  • Môže hľadať informácie na Internete. Je tam množstvo článkov pre začínajúcich podnikateľov, právne poradne. Tie si musí nájsť a prečítať. Ale najprv musí vedieť, čo všetko má hľadať – a to na začiatku podnikania nevie. Cenou za tento prístup je čas strávený hľadaním podstatných informácií. Ak si aj informácie nájde, má problém posúdiť, či sú tieto voľne dostupné informácie správne, aktuálne (platné) a úplné.
  • Konzultovať so známymi a príbuznými. Tí ho vedia upriamiť na dôležité veci, ale potom si ich musí aj tak prečítať. Nemá istotu, či mu niečo neopomenuli a správne ho informovali.
  • Môže ísť na Slov-lex, kde má sprístupnený obsah zákonov a prezerať si ich. Na Slov-lexe nenájde odpoveď na otázku – ktoré zákony, paragrafy, regulácie sú pre neho podstatné.
  • Kúpiť si komentované verzie zákonov – tam nájde informácie, ktoré paragrafy sa ho týkajú a ako zabezpečiť legislatívny súlad. Napr. pre 25 top bežných zákonov (viď zoznam nižšie) náklady presiahnu 500 € (ak rátame len s 20 € per publikácia), pre špecializovaného oblasti sú náklady ešte vyššie.
  • Kúpiť si aplikácie pre právnu podporu. Napr. „Zákony pre ľudí Premium“ v cene 180 € ročne alebo EPI Basic € v cene 294 ročne. Ale aj tam si musí legislatívu, ktorá sa ho týka naštudovať.
  • Môže využiť služby právnej kancelárie (hodinová sadzba začína od 50 €). V počiatkoch podnikania málo pravdepodobná možnosť.
  • Kúpiť si priamo vzory legislatívne požadovaných dokumentov – napr. pre BOZP, PO, GDPR. Vzory sú v cenách od 20 €.
  • Nechať si zabezpečenie súladu s niektorými reguláciami externými subjektami – napr. BOZP dokumentáciu. Ceny sú od 150 € a viac pre skupinu regulačných opatrení.
• Alternatívou je čiastočná rezignácia podnikateľa na zabezpečenie súladu podnikania s požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy. Nakoľko súčasťou legislatívy sú aj sankcie a kontroly podnikateľov, tento prístup je rizikový a v dlhšom časovom horizonte neefektívny.
• Začínajúci podnikateľ sa okrem všeobecných zákonov spracovaných v rámci projektu musí oboznamovať aj so špecializovanou legislatívou podľa oblasti svojho zamerania. Celkovo je špecializovaných zákonov  viac ako 500 spolu s viac ako 2000 podzákonnými predpismi.
• V rámci analýzy pracujeme s rozsahom 25 zákonov, ktoré sú špecializované a majú dopad na daného podnikateľa.
• Ak konzervatívne rátame, že v počiatkoch musí podnikateľ venovať oboznamovaniu sa s legislatívou aspoň hodinu týždenne (ak si neplatí drahšie externé služby) počas prvých 3 mesiacov, ide o cca. 13 hodín.
• Cieľom detailnejšieho preskúmania odhadu časových nákladov bolo, či je schopný začínajúci podnikateľ identifikovať regulácie v 25 zákonoch do 13 hodín (780 minút) alebo nie v rozsahu, ktorý bol zistený na testovacej vzorke – viac než 2000 strán textu obsahujúceho viac než 4.000 paragrafov.
• Predpokladajme, že sa podnikateľ pozrie na Slov-lexe na obsah zákona podľa názvov paragrafov, a je schopný vylúčiť cca. 50 % paragrafov ako nepodstatných (môže sa ale mýliť).
• Tak mu ostane na posúdenie cca. 1000 strán právneho textu s 2000 paragrafmi a viac než 10.000 reguláciami.
• Pre overovanie sme si vybrali skúšobnú vzorku 10 osôb. Každá z osôb dostala 10 strán textu zo zákonov. Celý test zabral cca. 1 hodinu.
• Úlohou osoby bolo identifikovať, ktoré regulácie na predloženej strane sa týkajú podnikateľa a príslušné identifikované regulácie si skopírovať do textového súboru.
• Úloha sa mala splniť do jednej minúty. Ak osoba úlohu nesplnila, hodnotenie bolo – časový limit prekročený. Jednu minútu ako limit sme si vybrali preto, lebo ide o posúdenie 1000 strán textu do 780 minút – čo je menej ako minúta na jednu stranu.
• Overovaním na skúšobnej vzorke sme zistili, že osoby nie sú schopné pod 1 minútu prečítať jednu stranu zákona (z .pdf Slov-lexu), identifikovať podstatné regulácie a niekde si ich poznačiť. Táto činnosť zvyčajne presahovala 3 minúty.
• Čiže potrebný čas presahuje 780 minút. Týmto sme si overili, že 780 minút – 13 hodín, je konzervatívny odhad času pre začínajúceho podnikateľa na oboznámenie sa s potrebnou špecializovanou legislatívou.
• Celkovo hodín za všetky nové subjekty na prehľad legislatívy: 13 x 62.000 = 806.000 hodín ročne
• Priemerná hodnota pracovného času: v národnom hospodárstve:
  • Priemerná mesačná mzda 2018: 998 € , čo je cca. 6 € / hod.
  • Celkové náklady podnikateľa sú vyššie ako hrubá mzda, preto 6 € je konzervatívny odhad.
• Hodnota spotrebovaného času:
  • 806.000 x 6 = 4 836 000 € ročne
• Aplikačné moduly Registra regulácií a Správy znalostí dokážu s postupným nábehom vytvoriť polovičnú časovú úsporu voči existujúcemu stavu (len sa pozerať do zoznamu regulácií, ktoré sa týkajú daného podnikateľa, ako aj reflektovať štruktúrované výsledky prípravy regulácií a konzultácií a nie si hľadať v Slov-lexe a na Internete). Táto úspora vzniká každoročne pre nové subjekty.
• Ak rátame, že aplikácia Registra regulácií  znamená polovičnú časovú úsporu voči existujúcemu stavu (len sa pozerať do zoznamu regulácií, ktoré sa týkajú daného podnikateľa, a nie si hľadať v Slov-lexe a na Internete), ide o sumu 2 418 000 € ročne.
  1. 1. 1. Dodatočné funkcionality riešenia

Implementáciou ďalších funkcionalít bude pokračovať  znižovanie času, ktorý trávia podnikatelia plnením si svojich informačných povinností, až do hodnoty 20 percentného celkové šetrenia, indikovaného vyššie.  Šetrenie času bude dané hlavne zavedením procesu ex-post hodnotenia účelnosti a efektívnosti regulácií, ktorý bude podložený kvalitnými dátovými analýzami, a tým pádom dôkazmi o tom, ktoré regulácie a z nich vyplývajúce informačné povinnosti je potrebné odstrániť z regulačného rámca alebo minimálne zjednodušiť. Odhad 0,6 hodiny na splnenie informačnej povinnosti je na základe Tabuľky číslo 70 štúdie „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní́ na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte, November 2014, veľmi konzervatívny.

Kvalitatívne prínosy predstavujú ušetrené finančné zdroje na strane podnikateľov, ktoré môžu byť investované do  podnikania vďaka zníženiu administratívnej záťaže: odhadované len veľmi striedmo vo výške 1,4 percenta z neopodstatnenej administratívnej záťaže vo výške 270 mil. EUR ročne a prenásobené vyššie spomínanou nábehovou krivkou používateľov Registra regulácií ako aj celej IT platformy lepšej regulácie.

Štúdia „Kalkulácia administratívnych nákladov a záťaže podnikania v SR a návrh odporúčaní́ na zníženie záťaže“ od spoločnosti Deloitte, November 2014 poskytuje dôkladnú analýzu právnych predpisov, z ktorých vyplýva administratívna záťaž nielen na strane podnikateľov, ale aj na strane verejnej správy. Ako príklad možno uviesť najnáročnejšiu informačnú povinnosť podnikateľov v oblasti Ochrany spotrebiteľa, a to povinnosť̌ zabezpečiť̌, aby bol predávaný́ výrobok zreteľne označený́ údajmi o výrobcovi alebo aj dovozcovi a dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré́ vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Ak regulácia nezabezpečí, že takéto informácie sa jednoducho, jasne, zrozumiteľne a ideálne elektronicky evidujú v celom výrobnom a predajnom cykle produktov, je pre podnikateľov náročné ich evidovať takým spôsobom, aby sa zamestnanci dozoru a dohľadu vedeli jednoducho zorientovať a overiť si všetky potrebné skutočnosti v prípade kontroly. Ďalším príkladom  je  oblasť  Podpory,  dotácií  a stimulov,  kde  napriek  vysokému  podielu administratívnych nákladov spojených s využitím dotácií z fondov EÚ, takmer 90 % nákladov vyplýva z informačných povinností, ktoré́ boli formulované na národnej úrovni. Komplikovaný proces a formuláre pre podnikateľov znamenajú aj veľkú záťaž pre zamestnancov verejnej správy, ktorí ich musia kontrolovať pri rozhodovaní o pridelenie dotácie.

1. 1. 1. 1. Ďalšie kvalitatívne prínosy projektu

Navrhovaný projekt poskytne aj ďalšie kvalitatívne prínosy, ktoré sa ťažko kvantifikujú:

• Zlepšenie regulačného rámca, ktorý dosahuje želané ciele a motivuje občanov a podnikateľov dodržiavať regulácie,
• Zvýšenie produktivity práce (ušetrenie času pracovníkov) vďaka automatizácií, rozdeleniu úloh, štandardizácií,
• Efektívnejšie využívanie a zdieľanie zdrojov,
• Zlepšenie kvality rozhodnutí pri riešení definovaných problémov v oblasti regulácií,
• Zvýšenie efektivity dohľadu nad regulačným procesom,
• Tvorba znalostnej ekonomiky vplyvom tvorby modelov a analýz vybraných vplyvov pre rôzne oblasti a druhy regulácií a ich opakované využívanie,
• Podpora dopytu po inovatívnych riešeniach v digitálnej ekonomike.
  1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Termín návratu investície je už po 5 rokoch napriek nadmieru konzervatívnemu výpočtu prínosov, ktorý neodhaduje zvýšenie HDP. Pre kalkuláciu boli využité len prvé dva kvantifikované prínosy a to:

• Úspora času úradníkov pri spracovaní doložiek vplyvov
• Úspora času podnikateľa pri plnení si administratívnych povinností

V nasledujúcej tabuľke je celková CBA projektu:

Tabuľka 17: CBA projektu IT platforma lepšej regulácie

1. 1. 1. Monitorovanie úspešnosti projektu

V rámci realizácie projektu sa nastaví systém monitorovania úspešnosti projektu, ktorý bude sledovať dosahovanie predpokladaných prínosov projektu, ako aj vynaložené náklady na realizáciu. Zavedú sa nové nástroje na:

• Meranie času podnikateľov, ktorý trávia plnením daných informačných a regulačných povinností,
• Sledovanie počtu používateľov Registra regulácií,
• Meranie finančných nákladov, ktoré musia podnikatelia vynaložiť na plnenie daných informačných a regulačných povinností,
• Meranie času vybraných zamestnancov verejnej správy, ktorí trávia kontrolou plnenia informačných a regulačných povinností zo strany podnikateľov a návrhom nápravných opatrení,
• Očakávaný vplyv nových alebo upravovaných regulácií na časové a finančné náklady podnikateľov,
• Monitorovanie celkových nákladov realizácie projektu.

Na základe vyššie uvedených dát sa bude počítať nábeh prínosov projektu v čase. Vo forme otvorených dát sa bude zverejňovať všetko, čo súvisí s IT platformou lepšej regulácie, s jej nákladmi a prínosmi. A na základe týchto reálnych dát bude možné automatizovane vyhodnocovať CBA projektu a overiť všetky jej predpoklady.

HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Riadenie projektu bude prebiehať Waterfall metódou tzv. „vodopádu“, ktorý predpokladá vopred jasne daný plán, teda sekvenčný postup od analýzy po nasadenie. A počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. V prípade projektu „Vybudovanie IT platformy lepšej regulácie“ bude mať 3 klasické fázy:

• analýza a dizajn,
• implementácia a testovanie
• nasadenie.

Jednotlivé moduly budú implementované v 3 základných inkrementoch, pričom rámcový harmonogram je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

1. PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)

Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa

• Kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• Biznis vlastník
• Manažér kvality
• UX dizajnér
  1. Pracovné náplne

Pracovné náplne členov projektového tímu budú vypracované v súlade s popismi pozícií uvedenými vo VZORe pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu.

1. ODKAZY

N/A

1. PRÍLOHY

• CBA projektu vrátane katalógu požiadaviek - I_02_BC_CBA_PRILOHA_Projekt_Vybudovanie platformy RIA_MHSR_240410
• HA5_2_Analyticke vystupy pre informatizaciu procesov Lepsej regulacie_v3