Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)
Naposledy upravil Peter Hrčka 2025/06/11 10:32
Súhrn
-
Vlastnosti stránky (1 modified, 0 added, 0 removed)
-
Prílohy (0 modified, 0 added, 19 removed)
- 1735257539231-927.png
- 1735257626061-778.png
- 1735257706759-180.png
- 1735257770636-115.png
- 1735257834704-784.png
- 1735258182371-526.png
- 1735258213358-100.png
- 1735258253617-411.png
- 1735258332373-826.png
- 1735258343269-670.png
- 1735258403762-519.png
- 1735258477075-154.png
- 1735258486079-462.png
- 1742681758082-269.png
- 1742766148361-687.png
- Snímka obrazovky 2025-03-21 o 19.47.12.png
- Snímka obrazovky 2025-03-21 o 19.54.25.png
- obr1.png
- obr2.png
-
Objekty (0 modified, 0 added, 3 removed)
Podrobnosti
- Vlastnosti stránky
-
- Obsah
-
... ... @@ -8,7 +8,7 @@ 8 8 9 9 10 10 |**Povinná osoba**|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 11 -|**Názov projektu**| Dátovécentrum prevedu, výskum a inovácie11 +|**Názov projektu**|Rozvoj DC a infraštruktúry III. 12 12 |**Zodpovedná osoba za projekt**|Ing. Peter Hrčka (Riaditeľ odboru projektov EŠIF) 13 13 |**Realizátor projektu**|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 14 14 |**Vlastník projektu**|Ing. Peter Kapusta (Riaditeľ sekcie stratégií a projektového riadenia) ... ... @@ -23,7 +23,7 @@ 23 23 |Vypracoval|Ing. Peter Hrčka|CVTI SR|Riaditeľ odboru|27.11.2024| 24 24 |Schválil|Ing. Peter Kapusta|CVTI SR|Riaditeľ sekcie|23.12.2024| 25 25 26 - ==1. História DOKUMENTU==26 +~1. História DOKUMENTU 27 27 28 28 |**Verzia**|**Dátum**|**Zmeny**|**Meno** 29 29 |0.1|02.10.2024|Pracovný návrh| Ing. Peter Hrčka ... ... @@ -30,7 +30,7 @@ 30 30 |1.0|20.11.2024|Zapracovanie súladu s vyhláškou č. 401/2023 Z. z.| Ing. Peter Hrčka 31 31 |2.3|23.12.2024|Schválil|Ing. Peter Kapusta 32 32 33 - ==2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE==33 +2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE 34 34 35 35 V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. 36 36 ... ... @@ -38,7 +38,7 @@ 38 38 Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí. 39 39 40 40 41 - ==2.1 Použité skratky a pojmy==41 +2.1 Použité skratky a pojmy 42 42 43 43 44 44 |**SKRATKA/POJEM**|**POPIS** ... ... @@ -46,8 +46,6 @@ 46 46 |AJ|Analytická jednotka 47 47 |API|Application programming interface 48 48 |AS IS|Aktuálny stav bez realizácie projektu 49 -|BE|Back End 50 -|CA|Kontajnerová aplikácia 51 51 |CIP|Centrálna integračná platforma 52 52 |CVTI SR|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 53 53 |DC|Dátové centrum ... ... @@ -56,24 +56,19 @@ 56 56 |DWH|Data warehouse, úložisko údajov 57 57 |eGov|eGovernement 58 58 |ENPV|Čistá súčasná ekonomická hodnota 59 -|EOSC|European Open Science Cloud 60 60 |ETL|Extract, Transform, Load - Extrahovať, transformovať, načítať 61 61 |EÚ|Európska únia 62 62 |EUR, €|Mena EURO 63 -|FAIR| Findable, Accessible, Interoperable, Reusable60 +|FAIR| 64 64 |G2B|Služby pre podnikateľov (Government to Business) 65 65 |G2C|Služby pre občanov (Government to Citizens) 66 66 |GDPR|General Data Protection Regulation, NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov 67 -|FE|Front End 68 -|HPC|Výkonný výpočtový klaster 69 69 |HW|Hardvér 70 70 |IaaS|Infrastructure as a Service (Infraštruktúra ako služba) 71 -|IB|Informačná bezpečnosť 72 -|KB|Kybernetická bezpečnosť 73 73 |ID|Identifikačné číslo 74 74 |IKT|Informačné komunikačné technológie 75 75 |IS|Informačný systém 76 -|IS CSRÚ|Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov (=IS CPDI)69 +|IS CSRÚ|Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov 77 77 |ISS CVTI SR|Integrovaný systém služieb Centra vedecko-technických informácií SR 78 78 |ISVS|Informačný systém verejnej správy 79 79 |IT|Informačné technológie ... ... @@ -82,7 +82,6 @@ 82 82 |JSON|JavaScript Object Notation, Označenie objektu JavaScript 83 83 |KAV|Konsolidovaná analytická vrstva 84 84 |KPI|Key performance indicators - Kľúčové indikátory výkonnosti 85 -|LLM|Rozšírený jazykový model 86 86 |ML|Machine learning (strojové učenie) 87 87 |MOU|Manažment osobných údajov 88 88 |MŠVVaM SR|Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky ... ... @@ -94,13 +94,10 @@ 94 94 |PM|Projektový manažér 95 95 |PRINCE|Projects in Controlled Environments 96 96 |PROD|Produkčné prostredie 97 -|PSN|Poplachové systémy narušenia 98 98 |REST|Representational State Transfer architectural style for distributed hypermedia systems, Reprezentatívny štatút pre štrukturálny štýl prenosu pre distribuované hypermedia systémy 99 99 |ROI|Návratnosť investícií (Return of Investment) 100 100 |RPO|Register právnických osôb a podnikateľov 101 101 |RV|Riadiaci výbor 102 -|SDP|Systém detekcie požiarov 103 -|SHZ|Stabilné hasiace zariadenia 104 104 |SLA|Service level agreement 105 105 |SOA|Servisne orientovaná architektúra (Service Oriented Architecture) 106 106 |SOC|Security operations center ... ... @@ -109,14 +109,12 @@ 109 109 |TEST|Testovacie prostredie 110 110 |TO BE|Cieľový stav po realizácii projektu 111 111 |TCO|Celkové náklady na vlastníctvo (Total Cost of Ownership) 112 -|UPS|Záložný zdroj napájania 113 113 |ÚPVS|Ústredný portál verejnej správy 114 114 |VO|Verejné obstarávanie 115 115 |VS|Verejná správa 116 -|WAF|Web Application Firewall 117 117 |Z.z.|Zbierka zákonov 118 118 119 - ==2.2 Konvencie pre typy požiadaviek==106 +2.2 Konvencie pre typy požiadaviek 120 120 121 121 122 122 **//Funkcionálne (používateľské) požiadavky //**//majú nasledovnú konvenciu~:// ... ... @@ -138,26 +138,27 @@ 138 138 //Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované PM.// 139 139 140 140 141 - ==3. DEFINOVANIE PROJEKTU==128 +3. DEFINOVANIE PROJEKTU 142 142 143 -== 3.1 Manažérske zhrnutie == 144 144 131 +3.1 Manažérske zhrnutie 145 145 133 + 146 146 Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (ďalej len „CVTI SR“) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (ďalej len „MŠVVaM SR“), národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a špecializovanou vedeckou knižnicou Slovenskej republiky. V zmysle svojho Štatútu je CVTI SR zo strany MŠVVaM SR okrem iného poverené: 147 147 148 148 * budovaním, koordináciou a prevádzkou interdisciplinárnych výskumno-vzdelávacích centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a podporu vzdelávania. 149 149 * budovaním a prevádzkou vybraných celoštátnych informačných registrov MŠVVaM SR, ako napr. Centrálny register evidencie publikačnej činnosti (ďalej len „CREPČ“), Centrálny register evidencie umeleckej činnosti (ďalej len „CREUČ“), Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (ďalej len „CRZP“), Systém na odhaľovanie plagiátov pre potreby slovenských akademických a verejných výskumných inštitúcií (ďalej len „ANTIPLAG“), Informačný systém o vede (ďalej len „SK CRIS“) a ďalšie, a plní úlohy súvisiace s ich prevádzkou. 150 150 151 -CVTI SR dlhodobo zabezpečuje budovanie a prevádzku Dátového centra pre v edu, výskum ainovácie(ďalej len „DCVVaI“), v rámci ktorého sú na národnej úrovni poskytované špecifické služby vedeckej komunite a odbornej verejnosti na Slovensku s využitím robustnej hardvérovej a softvérovej infraštruktúry. V rámci DCVVaIsú zároveň prevádzkované viaceré systémy pre potreby MŠVVaM SR. Aktivity predkladaného projektu priamo nadväzujú na národné projekty implementované zo strany CVTI SR v predchádzajúcich obdobiach.139 +CVTI SR dlhodobo zabezpečuje budovanie a prevádzku Dátového centra pre výskum a vývoj (ďalej len „DCVaV“), v rámci ktorého sú na národnej úrovni poskytované špecifické služby vedeckej komunite a odbornej verejnosti na Slovensku s využitím robustnej hardvérovej a softvérovej infraštruktúry. V rámci DCVaV sú zároveň prevádzkované viaceré systémy pre potreby MŠVVaM SR. Aktivity predkladaného projektu priamo nadväzujú na národné projekty implementované zo strany CVTI SR v predchádzajúcich obdobiach. 152 152 153 -Predmetom predkladaného projektu je dobudovanie a modernizácia centralizovanej IKT infraštruktúry DCV VaIso špecifickým hardvérovým a softvérovým vybavením pre potreby MŠVVaM SR a vedeckej a odbornej komunity v rámci celej SR.141 +Predmetom predkladaného projektu je dobudovanie a modernizácia centralizovanej IKT infraštruktúry DCVaV so špecifickým hardvérovým a softvérovým vybavením pre potreby MŠVVaM SR a vedeckej a odbornej komunity v rámci celej SR. 154 154 155 -CVTI SR je od roku 2020 členom asociácie EOSC a v nadväznosti s Národnou stratégiou pre otvorenú vedu 2021-2028. Nositeľom Národnej stratégie je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je za implementáciu stratégie zodpovedné. Gestorom implementácie je určené Centrum vedeckotechnických informácií SR, ktorého úlohou je dozerať na proces realizácie stratégie, monitorovať riziká, v nadväznosti na aktuálnu situáciu vypracovávať Akčné plány pre otvorenú vedu, v spolupráci s Pracovnou skupinou pre otvorenú vedu priebežne hodnotiť a zverejňovať plnenie úloh Akčných plánov a vypracovať záverečnú Hodnotiacu správu, ktorú predloží Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Národný projekt (IT aj NON-IT aktivity) bude zameraný na komplexnú modernizáciu IKT (IT) a NON-IT infraštruktúry DCV VaICVTI SR, na integráciu nových SW nástrojov a na vytvorenie integračných rozhraní na systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center (SOC) a Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC). Nevyhnutnosť jeho realizácie vyplýva z viacerých dôvodov:143 +CVTI SR je od roku 2020 členom asociácie EOSC a v nadväznosti s Národnou stratégiou pre otvorenú vedu 2021-2028. Nositeľom Národnej stratégie je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je za implementáciu stratégie zodpovedné. Gestorom implementácie je určené Centrum vedeckotechnických informácií SR, ktorého úlohou je dozerať na proces realizácie stratégie, monitorovať riziká, v nadväznosti na aktuálnu situáciu vypracovávať Akčné plány pre otvorenú vedu, v spolupráci s Pracovnou skupinou pre otvorenú vedu priebežne hodnotiť a zverejňovať plnenie úloh Akčných plánov a vypracovať záverečnú Hodnotiacu správu, ktorú predloží Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Národný projekt (IT aj NON-IT aktivity) bude zameraný na komplexnú modernizáciu IKT (IT) a NON-IT infraštruktúry DCVaV CVTI SR, na integráciu nových SW nástrojov a na vytvorenie integračných rozhraní na systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center (SOC) a Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC). Nevyhnutnosť jeho realizácie vyplýva z viacerých dôvodov: 156 156 157 157 * **existujúca požiadavka vedeckej a výskumnej komunity na operatívne dostupné výpočtové kapacity pre experimentálne výpočty;** 158 -* **absencia bezpečnostných prvkov DCV VaIv rámci NON-IT zariadení **(ako vnútorné silnoprúdové rozvody, osvetlenie a elektro rozvádzače; technologické klimatizácie; zdroje nepretržitého napájania (UPS); motorgenerátor (MG); monitorovací systém systémov technologickej infraštruktúry DCVVaI; technologická a objektová bezpečnosť DCVVaI: elektronická požiarna signalizácia (EPS); stabilné hasiace zariadenie (SHZ); skorá detekcia požiaru (SDP); detekcia zaplavenia (DZ); poplachový systém narušenia (PSN); priemyselná televízia (PTV/CCTV); systém kontroly vstupu (SKV)).;146 +* **absencia bezpečnostných prvkov DCVaV v rámci NON-IT zariadení **(ako vnútorné silnoprúdové rozvody, osvetlenie a elektro rozvádzače; technologické klimatizácie; zdroje nepretržitého napájania (UPS); motorgenerátor (MG); monitorovací systém systémov technologickej infraštruktúry DCVaV; technologická a objektová bezpečnosť DCVaV: elektronická požiarna signalizácia (EPS); stabilné hasiace zariadenie (SHZ); skorá detekcia požiaru (SDP); detekcia zaplavenia (DZ); poplachový systém narušenia (PSN); priemyselná televízia (PTV/CCTV); systém kontroly vstupu (SKV)).; 159 159 * **absencia georedundancie;** 160 -* **zvyšujúce požiadavky na výkon a úložný priestor v rámci DCV VaICVTI SR;**148 +* **zvyšujúce požiadavky na výkon a úložný priestor v rámci DCVaV CVTI SR;** 161 161 * **narastajúci počet výskumno-vedeckých projektov a výhľadová potreba upgradu prevádzkovaných technológií;** 162 162 * **aplikovanie otvorenej dátovej vedy so zameraním na spracovávanie a sprístupňovanie výskumných dát;** 163 163 * **prispôsobovanie informačných systémov požiadavkám otvorenej vedy a aplikovanie FAIR princípov;** ... ... @@ -164,27 +164,27 @@ 164 164 * **požiadavka na integráciu na Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC);** 165 165 * **zvýšenie úrovni bezpečnosti v nadväznosti na povinnosti v zmysle Zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti;** 166 166 * **zníženie nákladov na zabezpečenie technickej a technologickej podpory zariadení IKT;** 167 -* **zníženie energetických a prevádzkových nákladov na prevádzku DCV VaICVTI SR – implementácia tzv. „zelených“ technológií s cieľom výrazného zníženia energetickej náročnosti DCVVaI.**155 +* **zníženie energetických a prevádzkových nákladov na prevádzku DCVaV CVTI SR – implementácia tzv. „zelených“ technológií s cieľom výrazného zníženia energetickej náročnosti DCVaV.** 168 168 169 169 Národný projekt pozostáva celkovo z 3 aktivít, ktoré sú detailne popísané v Prístupe k projektu: 170 170 171 -1. **Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCV VaICVTI SR**172 -1. **Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCV VaICVTI SR**159 +1. **Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVaV CVTI SR** 160 +1. **Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVaV CVTI SR** 173 173 1. **Vytvorenie integračných rozhraní na systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center a Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC)** 174 174 175 175 V rozsahu predloženého projektu rozvoja IT sú špecifikované Aktivity 1 a 3. Predmetom predkladanej dokumentácie iniciačnej fázy nie je Aktivita 2, nakoľko sa nejedná o rozvoj informačných technológií. Obsah aktivity 2 je však kontextovo uvedený pre lepšie navnímanie motivácie a architektúry súčasného i budúceho stavu. 176 176 177 -=== AKTIVITA 1 Národného projektu - Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCV VaICVTI SR ===165 +=== AKTIVITA 1 Národného projektu - Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVaV CVTI SR === 178 178 179 -Cieľom tejto aktivity je zaistiť technologickú pripravenosť Dátového centra pre v edu, výskum ainovácie(DCVVaI) na zvládnutie súčasných aj budúcich výziev v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií na národnej úrovni. Modernizácia sa zameriava na obnovu hardvérových komponentov, ako sú servery, diskové polia a sieťové zariadenia, s dôrazom na zvýšenie ich výpočtového výkonu a úložných kapacít, pričom sa kladie dôraz na energetickú efektívnosť a ekologickú udržateľnosť. Softvérové inovácie zahŕňajú zavedenie nástrojov na hyperkonverziu, centralizovaný manažment identít, kryptovanie a šifrovanie dát, manažment bezpečnostných informácií (SIEM), ochranu pred stratou dát (DLP) a správu zraniteľností (vulnerability management). Riešenia pre vysokovýkonné počítanie umožnia poskytovanie služieb na báze privátneho cloudu, čo zvýši dostupnosť zdrojov pre vedecko-výskumné aktivity. Okrem toho sa plánuje konsolidácia analytickej vrstvy pre využitie umelej inteligencie, ktorá umožní efektívnejšiu analýzu veľkého množstva výskumných dát. Vytvorenie redundantného dátového centra zabezpečí kontinuitu prevádzky a eliminuje riziká spojené s výpadkami, čo je kľúčové pre systémy, ktoré kriticky závisia na IKT infraštruktúre.167 +Cieľom tejto aktivity je zaistiť technologickú pripravenosť Dátového centra pre výskum a vývoj (DCVaV) na zvládnutie súčasných aj budúcich výziev v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií na národnej úrovni. Modernizácia sa zameriava na obnovu hardvérových komponentov, ako sú servery, diskové polia a sieťové zariadenia, s dôrazom na zvýšenie ich výpočtového výkonu a úložných kapacít, pričom sa kladie dôraz na energetickú efektívnosť a ekologickú udržateľnosť. Softvérové inovácie zahŕňajú zavedenie nástrojov na hyperkonverziu, centralizovaný manažment identít, kryptovanie a šifrovanie dát, manažment bezpečnostných informácií (SIEM), ochranu pred stratou dát (DLP) a správu zraniteľností (vulnerability management). Riešenia pre vysokovýkonné počítanie umožnia poskytovanie služieb na báze privátneho cloudu, čo zvýši dostupnosť zdrojov pre vedecko-výskumné aktivity. Okrem toho sa plánuje konsolidácia analytickej vrstvy pre využitie umelej inteligencie, ktorá umožní efektívnejšiu analýzu veľkého množstva výskumných dát. Vytvorenie redundantného dátového centra zabezpečí kontinuitu prevádzky a eliminuje riziká spojené s výpadkami, čo je kľúčové pre systémy, ktoré kriticky závisia na IKT infraštruktúre. 180 180 181 -Modernizácia IT infraštruktúry predstavuje jadro projektu „ Dátovécentrum prevedu, výskum a inovácie“. Táto aktivita zahŕňa obnovu hardvérových a softvérových komponentov Dátového centra pre vedu, výskum ainovácie(DCVVaI), s cieľom zabezpečiť vysokú dostupnosť, výpočtový výkon a bezpečnosť systému. Základným cieľom je zvýšiť kapacitu spracovania dát a umožniť efektívne nasadzovanie moderných výpočtových aplikácií. Obnova serverov, diskových polí a sieťových zariadení je kľúčová pre zabezpečenie vysokej výkonnosti a spoľahlivosti infraštruktúry. Nové zariadenia sú navrhnuté tak, aby minimalizovali energetickú náročnosť a zároveň poskytovali dostatočný výpočtový výkon pre náročné vedecko-výskumné úlohy.169 +Modernizácia IT infraštruktúry predstavuje jadro projektu „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“. Táto aktivita zahŕňa obnovu hardvérových a softvérových komponentov Dátového centra pre výskum a vývoj (DCVaV), s cieľom zabezpečiť vysokú dostupnosť, výpočtový výkon a bezpečnosť systému. Základným cieľom je zvýšiť kapacitu spracovania dát a umožniť efektívne nasadzovanie moderných výpočtových aplikácií. Obnova serverov, diskových polí a sieťových zariadení je kľúčová pre zabezpečenie vysokej výkonnosti a spoľahlivosti infraštruktúry. Nové zariadenia sú navrhnuté tak, aby minimalizovali energetickú náročnosť a zároveň poskytovali dostatočný výpočtový výkon pre náročné vedecko-výskumné úlohy. 182 182 183 183 Softvérové inovácie sú zamerané na zavedenie hyperkonvergovanej infraštruktúry, ktorá zjednodušuje správu IT systémov. Táto technológia integruje výpočtové, úložné a sieťové zdroje do jedného riešenia, čím zvyšuje efektivitu a flexibilitu prevádzky. Okrem toho sa plánuje zavedenie centralizovaného manažmentu identít a nástrojov na šifrovanie dát, čo zlepší ochranu citlivých informácií. Projekt kladie dôraz aj na vysokú bezpečnosť. Implementácia SIEM systémov umožní monitorovanie a analýzu bezpečnostných udalostí v reálnom čase. Zavedenie nástrojov na prevenciu straty dát (DLP) zabezpečí ochranu proti neoprávnenému prístupu k citlivým informáciám. Tieto opatrenia sú nevyhnutné pre splnenie legislatívnych požiadaviek v oblasti kybernetickej bezpečnosti Dôležitou súčasťou modernizácie IT infraštruktúry je vytvorenie privátneho cloudu. Tento cloud umožní jednoduché nasadzovanie aplikácií, rýchle spracovanie dát a zvýšenie dostupnosti služieb. Systém bude podporovať geografickú redundanciu, čo znamená, že dáta budú automaticky zálohované v inom geografickom regióne, čím sa zníži riziko straty údajov. Projekt zahŕňa aj implementáciu pokročilých analytických nástrojov pre umelú inteligenciu a strojové učenie. Tieto technológie umožnia efektívnejšie spracovanie a analýzu veľkých dát, čo podporí vedecko-výskumné aktivity na Slovensku. Zavedenie nástrojov na logovanie a analýzu bezpečnostných udalostí prispeje k lepšej kontrole nad prevádzkou systému. Modernizácia IT infraštruktúry je kľúčovým predpokladom pre ďalší rozvoj digitalizácie verejnej správy. Zlepšenie dostupnosti IT služieb, zvýšenie bezpečnosti a zavedenie inovatívnych technológií prispejú k efektívnejšiemu fungovaniu verejného sektora. Projekt týmto spôsobom podporuje strategické ciele Slovenska v oblasti informatizácie. 184 184 185 185 Jedným z kľúčových cieľov tejto aktivity je podpora princípov FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable), ktoré zabezpečujú náleziteľnosť, prístupnosť, interoperabilitu a opätovnú použiteľnosť výskumných dát. Zavedenie týchto princípov prispieva k efektívnejšiemu zdieľaniu vedeckých poznatkov, zlepšuje dostupnosť zdrojov a podporuje otvorenosť výskumu. Prepojenie s európskymi iniciatívami, ako je EOSC, vytvára príležitosti na rozvoj medzinárodnej spolupráce a posilňuje postavenie Slovenska v rámci vedecko-výskumného priestoru EÚ. Ďalším významným aspektom je posilnenie kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom vytvorenia Security Operations Center (SOC). SOC bude slúžiť na monitorovanie a riadenie kybernetických hrozieb, čo zlepší ochranu výskumných dát a IT systémov. Implementácia SOC zároveň zabezpečí súlad s legislatívnymi požiadavkami na ochranu údajov a informačných technológií. Zavedenie robustných integračných rozhraní zlepší interoperabilitu dátového centra s ostatnými národnými a medzinárodnými systémami. Tieto prepojenia umožnia automatizovanú výmenu dát, čo prispeje k zvýšeniu ich aktuálnosti, konzistentnosti a dostupnosti. Projekt zároveň zavádza nástroje na reálnu synchronizáciu údajov, čo zabezpečí ich správnosť a kvalitu. Táto aktivita má významný prínos pre vedecko-výskumnú komunitu aj verejnú správu. Prepojením IT systémov sa vytvárajú nové príležitosti na využívanie zdrojov, podporu inovácií a rozvoj efektívnejších procesov. Slovensko sa vďaka tomu stáva technologicky vyspelým partnerom, pripraveným na výzvy súčasnej doby. 186 186 187 -Rozsah implementovaných technológií A**ktivitou 1:**175 +Rozsah implementovaných technológií aktivitou 1: 188 188 189 189 1. Jednotná platforma pre správu kontajnerových aplikácií (CA), virtuálnych serverov (VM), rozšírených jazykových modelov (LLM) a dátových jazier (DL): 190 190 1. Integračná platforma pre bezpečnostnú a analytickú vrstvu (Security Operations Center - SOC): ... ... @@ -191,7 +191,6 @@ 191 191 (% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 192 192 11. Web Application Firewall (WAF) 193 193 11. Log Analyzer 194 -11. EDR klient 195 195 1. Obnova a rozšírenie platformy Red Hat HPC Clustra: 196 196 (% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 197 197 11. Výpočtový uzol ... ... @@ -222,9 +222,9 @@ 222 222 (% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 223 223 11. SW nástroj (licencia) pre business intelligence, analýzu dát a ich vizualizáciu, vrátane podpory AI 224 224 225 -=== AKTIVITA 2 Národného projektu - Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCV VaICVTI SR ===212 +=== AKTIVITA 2 Národného projektu - Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVaV CVTI SR === 226 226 227 -Táto aktivita sa sústredí na komplexnú obnovu technologickej infraštruktúry nesúvisiacej priamo s IT, ktorá však tvorí základ pre spoľahlivú prevádzku celého Dátového centra. Zahŕňa modernizáciu vnútorných silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie, zdrojov nepretržitého napájania (UPS) a zavedenie pokročilých bezpečnostných riešení, ako sú systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) či poplachové systémy narušenia (PSN). Hlavným cieľom je zabezpečiť optimálnu technologickú a objektovú bezpečnosť, zvýšiť spoľahlivosť a znížiť energetickú náročnosť prevádzky. Obnova zahŕňa aj implementáciu monitorovacích systémov pre kontinuálne sledovanie technologickej infraštruktúry, čo umožní prediktívne údržbové zásahy a minimalizuje neplánované odstávky. Táto aktivita tiež zahŕňa aplikáciu ekologických technológií, čím podporuje princípy udržateľného rozvoja a redukcie prevádzkových nákladov. Non-IT infraštruktúra hrá kľúčovú úlohu v podpore spoľahlivej prevádzky dátového centra. Projekt „ Dátovécentrum prevedu, výskum a inovácie“ zahŕňa komplexnú obnovu tejto infraštruktúry, pričom cieľom je zvýšenie jej spoľahlivosti, efektívnosti a ekologickej udržateľnosti. Hlavnou súčasťou tejto aktivity je modernizácia silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie a záložných zdrojov napájania (UPS). Tieto prvky sú nevyhnutné pre zabezpečenie stabilnej prevádzky IT systémov aj v prípade výpadkov elektrickej energie. Moderné UPS jednotky zabezpečia kontinuálne napájanie kritických zariadení a minimalizujú riziko ich poškodenia. Projekt zahŕňa aj zavedenie pokročilých bezpečnostných opatrení. Moderné systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) a poplachové systémy narušenia (PSN) zvýšia úroveň fyzickej ochrany objektu. Tieto opatrenia sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a IT infraštruktúry pred fyzickými hrozbami.214 +Táto aktivita sa sústredí na komplexnú obnovu technologickej infraštruktúry nesúvisiacej priamo s IT, ktorá však tvorí základ pre spoľahlivú prevádzku celého Dátového centra. Zahŕňa modernizáciu vnútorných silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie, zdrojov nepretržitého napájania (UPS) a zavedenie pokročilých bezpečnostných riešení, ako sú systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) či poplachové systémy narušenia (PSN). Hlavným cieľom je zabezpečiť optimálnu technologickú a objektovú bezpečnosť, zvýšiť spoľahlivosť a znížiť energetickú náročnosť prevádzky. Obnova zahŕňa aj implementáciu monitorovacích systémov pre kontinuálne sledovanie technologickej infraštruktúry, čo umožní prediktívne údržbové zásahy a minimalizuje neplánované odstávky. Táto aktivita tiež zahŕňa aplikáciu ekologických technológií, čím podporuje princípy udržateľného rozvoja a redukcie prevádzkových nákladov. Non-IT infraštruktúra hrá kľúčovú úlohu v podpore spoľahlivej prevádzky dátového centra. Projekt „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“ zahŕňa komplexnú obnovu tejto infraštruktúry, pričom cieľom je zvýšenie jej spoľahlivosti, efektívnosti a ekologickej udržateľnosti. Hlavnou súčasťou tejto aktivity je modernizácia silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie a záložných zdrojov napájania (UPS). Tieto prvky sú nevyhnutné pre zabezpečenie stabilnej prevádzky IT systémov aj v prípade výpadkov elektrickej energie. Moderné UPS jednotky zabezpečia kontinuálne napájanie kritických zariadení a minimalizujú riziko ich poškodenia. Projekt zahŕňa aj zavedenie pokročilých bezpečnostných opatrení. Moderné systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) a poplachové systémy narušenia (PSN) zvýšia úroveň fyzickej ochrany objektu. Tieto opatrenia sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a IT infraštruktúry pred fyzickými hrozbami. 228 228 229 229 Ekologická udržateľnosť je jedným z hlavných cieľov projektu. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, optimalizácia spotreby energie a implementácia obnoviteľných zdrojov energie prispievajú k zníženiu uhlíkovej stopy. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia. Modernizácia non-IT infraštruktúry zahŕňa aj zavedenie inteligentných monitorovacích systémov. Tieto systémy umožnia prediktívnu údržbu zariadení, čím sa minimalizujú neplánované výpadky a zvyšuje spoľahlivosť prevádzky. Integrácia ekologických technológií zároveň znižuje prevádzkové náklady a podporuje trvalú udržateľnosť. 230 230 ... ... @@ -256,16 +256,8 @@ 256 256 257 257 1. Rozšírenie DMS vedeckého cloudu - agendový systém na manažment prideľovania zdrojov dátového centra CVTI SR 258 258 259 - ======246 +**Tento projekt je vypracovaný v súlade s:** 260 260 261 -=== Tento projekt je vypracovaný v súlade s: === 262 - 263 -* Interoperabilitou a integráciou so štátnymi systémami (napr. ISCS, RPO) 264 -* V oblasti kybernetickej bezpečnosti bude zabezpečený súlad úrovne NIS2 265 -* Používateľská prístupnosť sa bude riadiť IDSK 266 -* Bude vytvorené rozhranie OPEN API a v prípade dopytu po otvorených údajov budú publikované otvorené údaje 267 -* Architektonickými princípmi verejnej správy v oblasti modelovania výstupov projektu a prepoužitia aplikačných riešení 268 -* Iniciačná a Realizačná fáza sa budú riadiť architektonickým rámcom verejnej správy (eGov, TOGAF, Archimate) 269 269 * Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy; 270 270 * Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2021 271 271 ... ... @@ -285,22 +285,18 @@ 285 285 * Akčný plán pre otvorenú vedu na rok 2024 - strategická podpora bezplatného online prístupu k vedeckým publikáciám financovaným z verejných zdrojov. 286 286 * Programové vyhlásenie vlády SR 2023-2027 - **záväzok vlády implementovať Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030. Vláda výrazne zainvestuje do budovania, obnovy a udržateľnosti výskumnej infraštruktúry s cieľom zvýšiť kvalitu našich výskumných inštitúcií a umožniť intenzívnejšiu výskumnú spoluprácu so súkromným sektorom. Vláda si uvedomuje, že ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy si Slovensko nemôže dovoliť. Vláda príjme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európskej únie.** Vláda zabezpečí dlhodobú a konzistentnú podporu pre slovenských vedcov pri získavaní projektov zo schém Horizont Europe. Vytvoriť stály program podpory excelentných pracovísk v akademickom výskume. Atraktívnosť slovenských vysokých škôl a vedy závisí aj od ich internacionalizácie. Vláda príjme opatrenia na zvýšenie počtu zahraničných učiteľov, výskumníkov aj študentov, a to najmä na druhom a treťom stupni štúdia. Ich súčasťou bude podpora spolupráce, spoločných projektov a študijných programov s kvalitnými zahraničnými školami a zjednodušenie režimu uznávania dokladov o kvalifikácii a vzdelaní. 287 287 288 - ======267 +**Aktivity projektu plne reflektujú na cieľ politiky súdržnosti OP Slovensko**, definovaných v rámci: 289 289 290 - ===Aktivityprojektuplnereflektujúnacieľ politikysúdržnostiOP Slovensko,definovanýchv rámci:===269 +Cieľa politiky: 1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT, 291 291 292 - **Cieľapolitiky:**1.Konkurencieschopnejšiaa inteligentnejšia Európavďakaresadzovaniuinovatívnejainteligentnejtransformácie hospodárstva a regionálnejprepojenostiIKT,271 +Špecifického cieľa: RSO1.1 Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií, 293 293 294 - **Špecifického cieľa:**RSO1.1Rozvoj arozšírenie výskumnýchainovačných kapacíta využívanie pokročilýchtechnológií,273 +Opatrenia: 1.1.4 Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry, aktivita: 295 295 296 -**Opatrenia:** 1.1.4 Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry, aktivita: 297 - 298 298 b) modernizácia (upgrade) a zabezpečenie prevádzky hardvérovej a softvérovej IKT infraštruktúry pre VaV a prepájanie výskumných dátových centier. 299 299 300 - ======277 +**Životné situácie relevantné pre projekt:** 301 301 302 -=== Životné situácie relevantné pre projekt: === 303 - 304 304 * 023 Veda 305 305 * 024 Výskum 306 306 * 022 Inovácie a vývoj ... ... @@ -315,15 +315,14 @@ 315 315 * vyše 400 služieb 316 316 * vyše 40 dátových zdrojov (napr. CERN Data Portal, EOSC Metadata Knowledge Graph (EOSC MKG): OpenAIRE + EC Data Sources (CORDIS, European Open Data Portal, Open Research Europe, Software Heritage) + EOSC Data Sources (migration & new policies) 317 317 318 -== == 293 +1. 294 +11. Motivácia a rozsah projektu 319 319 320 -== 3.2 Motivácia a rozsah projektu == 321 - 322 322 Digitálny vek umožňuje zmenu spôsobu, akým sa vykonáva výskum, v mnohých smeroch, čo vedie k lepšej vede, zvýšenej dôvere vo vedu a schopnosti čeliť globálnym výzvam. Vedci môžu robiť kvalitnejší výskum vďaka skorému (niekedy až v reálnom čase) prístupu k vedeckým výsledkom, čo im umožní optimalizovať svoju prácu. Vedecké odbory organizované okolo veľkých zdieľaných zariadení už ukazujú výhody zdieľania informácií na celosvetovej úrovni. V čoraz komplexnejšom svete dostupnosť viacerých zdrojov informácií posilňuje dôveru vo vedecké výsledky tým, že uľahčí reprodukciu vedeckých experimentov a porovnávanie výsledkov. Dôvera vo vedu sa musí stať základom nového spoločenského paradigmatu, ak chce Európa a Slovensko ako jej súčasť udržať a rozvíjať svoj spôsob života. Vedci sa vďaka technológiám môžu zapojiť do multidisciplinárnych iniciatív, ktoré riešia kľúčové globálne výzvy 21. storočia, ako sú klimatické zmeny, zdravie, potraviny a biodiverzita, alebo budovanie energeticky efektívnych vozidiel a inteligentnejších miest. Katalyzátorom vedeckého pokroku sa stáva schopnosť rýchlo a efektívne zdieľať informácie, výsledky výskumu, výpočtové zdroje. 323 323 324 324 CVTI SR v zmysle svojej úlohy budovať, koordinovať a prevádzkovať interdisciplinárne výskumno-vzdelávacie centrá a národné infraštruktúry pre výskum, vývoj, inovácie a podporu vzdelávania synergicky nadväzuje na aktivity pre podporu princípov otvorenej vedy vo výskume a vzdelávaní na Slovensku k vede založenej na princípoch dohľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a znovu použiteľnosti. Projekt sa hlási k dlhodobej stratégii európskej komisie pre vytvorenie Európskeho cloudu pre otvorenú vedu. Aby sa naplnil potenciál, ktorý sľubuje otvorená veda, je potrebná nová generácia infraštruktúr, ktoré sprístupnia dokumenty, dáta a softvér vedcom v ľahko použiteľnom a integrovanom prostredí. 325 325 326 -[[image:1 735257539231-927.png]]300 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.gif]] 327 327 328 328 Obrázok 1 Náhľad motivačnej vrstvy architektúry 329 329 ... ... @@ -337,7 +337,8 @@ 337 337 Implementácia projektu, ktorý konverguje existujúcu sieťovú, výpočtovú a dátovú infraštruktúru CVTI SR do súladu s požiadavkami Horizont Európa umožní vedeckej obci podieľať sa na širšom množstve medzinárodných projektov vzhľadom na grantové požiadavky, synergicky podporí moderný interdisciplinárny výskum, prinesie zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti vedeckých. Z uvedených bodov a z hľadiska významu grantovej schémy Horizon Europe pre prostredie slovenského výskumu a vývoja vyplýva potreba pre realizáciu predkladaného projektu. 338 338 339 339 340 -== 3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi == 314 +1. 315 +11. Zainteresované strany/Stakeholderi 341 341 342 342 |**ID**|**AKTÉR / STAKEHOLDER**|((( 343 343 **SUBJEKT** ... ... @@ -359,10 +359,9 @@ 359 359 |//5.//|Občan - študent, výskumný pracovník|G2C|Konzument služieb a výpočtovej kapacity|N/A 360 360 |//6.//|Občan/podnikateľ|G2C/G2B|Konzument informácií|N/A 361 361 362 -== == 337 +1. 338 +11. Ciele projektu 363 363 364 -== 3.4 Ciele projektu == 365 - 366 366 |**ID**|((( 367 367 368 368 ... ... @@ -371,10 +371,9 @@ 371 371 )))|**Názov strategického cieľa**|**Spôsob realizácie strategického cieľa** 372 372 |ID1|Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií|Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT|Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry 373 373 374 -== == 348 +1. 349 +11. Merateľné ukazovatele (KPI) 375 375 376 -== 3.5 Merateľné ukazovatele (KPI) == 377 - 378 378 |**ID**|((( 379 379 380 380 ... ... @@ -383,9 +383,9 @@ 383 383 )))|**Názov 384 384 ukazovateľa **(KPI)|**Popis 385 385 ukazovateľa**|**Merná jednotka** 386 - | (% style="width:80px" %)**AS IS359 + |**AS IS 387 387 merateľné hodnoty** 388 -(aktuálne)| (% style="width:93px" %)**TO BE361 +(aktuálne)|**TO BE 389 389 Merateľné hodnoty** 390 390 (cieľové hodnoty)|((( 391 391 **Spôsob ich merania** ... ... @@ -392,7 +392,7 @@ 392 392 393 393 394 394 )))|**Pozn.** 395 -|ID1|(% colspan="1"rowspan="5" %)(((368 +|ID1|(% rowspan="4" %)((( 396 396 397 397 398 398 ... ... @@ -401,18 +401,17 @@ 401 401 402 402 403 403 Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií 404 -)))|Počet nových nových funkcionalít ISS CVTI SR|Ukazovateľ vyjadruje počet nových infraštruktúrnych služieb|počet|(% style="width:80px" %)0|(% style="width:93px" %)9|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 405 -|ID2|Počet organizácií zapojených do konzumácie IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet organizácií, ktoré konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|(% style="width:80px" %)0|(% style="width:93px" %)40|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 406 -|ID3|Počet vedecko výskumných pracovníkov zapojených do poskytnutia IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet vedecko výskumných pracovníkov, ktorí konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|(% style="width:80px" %)0|(% style="width:93px" %)1000|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 407 -|ID4|Počet nových integračných rozhraní|Ukazovateľ vyjadruje počet nových integračných rozhraní na EOSC nod|počet|(% style="width:80px" %)0|(% style="width:93px" %)1|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 408 -|ID5|Úspora|Ukazovateľ vyjadruje mieru úspory subjektov realizujúcich VaV pri využití infraštruktúry CVTI SR v porovnaní s komerčným modelom |€|(% style="width:80px" %)0|(% style="width:93px" %)18 000 000|Prepočet cien infraštruktúrnych jednotiek poskytovateľov| 409 -|ID6|PSKPO045|Počet vybudovaných zariadení výskumnej infraštruktúry|Ukazovateľ vyjadruje počet vybudovaných dátových centier |počet|(% style="width:80px" %)0|(% style="width:93px" %)1|Prevádzkové štatistiky DC|Vybudovanie DC a záložnej lokality predstavuje 1 výskumnú infraštruktúru 377 +)))|Počet nových nových funkcionalít ISS CVTI SR|Ukazovateľ vyjadruje počet nových|počet|0|9|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 378 +|ID2|Počet organizácií zapojených do konzumácie IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet organizácií, ktoré konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|0|40|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 379 +|ID3|Počet vedecko výskumných pracovníkov zapojených do poskytnutia IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet vedecko výskumných pracovníkov, ktorí konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|0|1000|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 380 +|ID4|Počet nových integračných rozhraní|Ukazovateľ vyjadruje počet nových integračných rozhraní na EOSC nod|počet|0|1|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 410 410 411 -== == 382 +1. 383 +11. Špecifikácia potrieb koncového používateľa 412 412 413 - ==3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa==385 +Súčasťou realizácie projektu je implementácia úprav elektronických služieb, ktoré majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. Špecifikácia požiadaviek bola realizovaná koncovými používateľmi a je v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou a s návrhom jej zmien ako súčasť projektov) a s postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Špecifikácia potrieb resp. cieľov koncových používateľov, ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú boli definované na základe analýzy a diskusií (prieskumu) s odborne spôsobilými osobami, ktoré zastupujú vybrané zúčastnené strany. 414 414 415 - Súčasťourealizácieprojektu jemplementáciaúprav elektronickýchslužieb,ktoré majú grafické aleboinépoužívateľskérozhraniea sú určenépreobčanov/podnikateľov(aleboaj pracovníkov verejnej správy pracujúcich sagendovýmsystémom), ďalejoznačených akokoncoví používatelia. Špecifikácia požiadaviek bola realizovanákoncovýmipoužívateľmije v súladesegislatívou(saktuálneplatnoua snávrhomjejzmien ako súčasťprojektov)as postupmi pri vytváraníelektronických služiebverejnejsprávy podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizáciiagendy verejnej správy.Špecifikácia potrieb resp.cieľovkoncových používateľov, ktoré identifikujú,čojednotlivéskupinykoncových používateľovod elektronickejslužbypožadujú bolidefinovanénazákladeanalýzy a diskusií(prieskumu) sodborne spôsobilými osobami,ktoré zastupujú vybrané zúčastnené strany. Vzhľadom na širokú množinu koncových používateľov a veľké rozdiely v IT zručnostiach používateľov budú kladené vysoké nároky na dizajn, intuitívnosť a celkovú prácu s dátami v grafickom rozhraní riešenia. V rámci prípravnej fázy projektu bol realizovaný používateľský prieskum formou riadeného rozhovoru, ktorý stanovil rámec používateľskej cesty a produktového zoznamu požiadaviek (karta Katalóg požiadaviek v CBA).387 +Budúce riešenie má širokú škálu koncových používateľov s rôznymi potrebami a očakávaniami. Projektom implementované riešenia budú slúžiť ako cenný nástroj pre SŽZ, úradníkov, policy makerov, tvorcov vedných politík, akademickú obec, širokú verejnosť a novinárov, subjekty zainteresované do krajanskej problematiky. Vzhľadom na širokú množinu koncových používateľov a veľké rozdiely v IT zručnostiach používateľov budú kladené vysoké nároky na dizajn, intuitívnosť a celkovú prácu s dátami v grafickom rozhraní riešenia. V rámci prípravnej fázy projektu bol realizovaný používateľský prieskum formou riadeného rozhovoru, ktorý stanovil rámec používateľskej cesty a produktového zoznamu požiadaviek (karta Katalóg požiadaviek v CBA). 416 416 417 417 V rámci projektu budú riešenia implementované tak, aby novým používateľom poskytli intuitívne a efektívne vedenie pri ich prvej návšteve. Tento proces zabezpečí, že používatelia získajú základné informácie o možnostiach portálu a budú schopní plne využívať funkcionality systémov. Návrh systémov bude navrhnutý tak, aby prispôsobil rozhranie verejného portálu na notebookové, tabletové a mobilné zariadenia v plnej funkcionalite. Táto služba prispôsobuje zobrazenie rozhrania a jeho komponentov menším zobrazovacím plochám, aby používateľ disponoval plnohodnotnou funkcionalitou. Služba automaticky vyhodnocuje špecifikácie obrazovky používateľa a FE rozhranie verejného portálu má predom zadefinované správanie komponentov a rozloženia. 418 418 ... ... @@ -451,8 +451,6 @@ 451 451 452 452 **Neautentifikovaní používatelia v roli Guest** sú neprihlásení používatelia využívajúci verejne dostupnú časť portálu bez potreby overenia identity. Na portáli majú dostupné základné informácie o službách a všeobecné informácie stránky. Cieľom portálu je pre používateľa je poskytnúť dostatok informácií pre získanie prehľadu o funkciách portálu a jeho využití. Následne vie používateľ posúdiť, či má záujem o využitie poskytovaných služieb a pre ďalšie akcie môže požiadať o registráciu, prípadne využiť svoj existujúci účet pre ďalšie akcie na portáli. 453 453 454 -Prístup bude umožnený pre všetkých používateľov, avšak poskytovanie IT zdrojov bude obmedzené pre prihlásených / overených používateľov vzhľadom na obmedzené IT kapacity, ktoré dokáže NP DC poskytnúť v rámci projektu a zároveň z obavy spamu, neoprávneného používania a zabezpečenia KIB infraštruktúry CVTI SR a ostatných užívateľov využívajúcich IT zdroje NP. 455 - 456 456 **Autentifikovaní používatelia** získavajú prístup k verejne neprístupným častiam portálu prostredníctvom registrácie a prihlásenia do systému ISS CVTI SR. Pre používateľov sú sprístupnené časti portálu podľa jeho pridelenej role. 457 457 458 458 Používateľ v roli **Registrovaný používateľ** je spotrebiteľom služieb systému ISS CVTI SR. Obstaranie služieb môže iniciovať prostredníctvom vyplnenia objednávky vybranej služby z katalógu služieb. V objednávke služby špecifikuje požiadavky vyplnením formulára konfigurácie služby. Objednané služby má zobrazené v zozname objednávok. Po aktivovaní objednaných služieb má služby dostupné v zozname aktívnych služieb. ... ... @@ -465,12 +465,10 @@ 465 465 466 466 Používateľ v roli **Tester katalógu služieb** je testujúcim používateľom služieb. V katalógu služieb má prístupné neaktívne služby a môže iniciovať ich objednanie za účelom testovania priebehu objednávky. 467 467 468 -[[image:1 735257626061-778.png]]438 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.jpg]] 469 469 470 470 Obrázok 2 Proces/zákaznícka cesta zadania/vybavenia objednávky zdrojov 471 471 472 -V zmysle princípu 1x a dosť bude pri implementácii procesov zákazníckej cesty uplatňované zdieľanie a využívanie údajov v súlade s platnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov. Autentifikovaní používatelia nebudú musieť opakovane zadávať údaje, ktoré je možné získať využitím interných registrov alebo vonkajších integrácií, čím sa minimalizuje potreba manuálneho zadávania údajov. 473 - 474 474 **Popis procesu/zákazníckej cesty zadania/vybavenia objednávky zdrojov** 475 475 476 476 Registrovaný používateľ môže iniciovať vybavenie služby vytvorením objednávky. Vytvorenie začína vyhľadaním služby v katalógu služieb, otvorením jej detailu a zvolením tlačidla „Objednať službu“. Tlačidlo otvára formulár objednania služby. Formulár pozostáva z identifikačnej časti zvolenej služby a konfiguračnej časti. Formulár bude dynamický, pri službách neobsahujúcich konfiguračné atribúty nie je záložka „Konfigurácia“ zobrazená. Ďalší priebeh procesu závisí od charakteru služby: Objednávka služby vyžadujúcej autorizáciu - zmení stav objednávky na „Čaká na posúdenie“ a proces pokračuje autorizáciou objednávky alebo objednávka služby nevyžadujúcej autorizáciu – zmení stav objednávky na „Spracováva sa“ a proces pokračuje priradením objednávky. Schválením objednávky je zmenený stav objednávky na „Spracováva sa“ a proces pokračuje na priradenie objednávky. Zamietnutím objednávky je zmenený stav objednávky na „Zrušená“ a proces je pozastavený. Služby nevyžadujúce autorizáciu pokračujú v procese bez autorizácie objednávky. Stav objednávky je v tomto kroku zmenený na „Spracováva sa“. Spracovávanie objednávky prebieha prostredníctvom vytvorenej konfiguračnej úlohy v stave „Nová“. Administrátor služieb/aplikácií má prístupné konfiguračné úlohy v zozname konfiguračných úloh. Detail konfiguračnej úlohy Delegovaním objednávky je úloha autorizácie pridelená inému pracovníkovi v roli „Systémový manažér“. Eskalovaním je požiadané o prioritné spracovanie úlohy iným pracovníkom v roli „Systémový manažér“. K zvolenej možnosti je vybraný pracovník pre priradenú, delegovanú alebo eskalovanú úlohu prostredníctvom výberového okna „Asociovať komu“. ... ... @@ -488,78 +488,79 @@ 488 488 489 489 Po vybavení objednávky je pre používateľa v roli „Registrovaný používateľ“ sprístupnená objednávaná služba a používateľ môže iniciovať jej spustenie prostredníctvom portálu (položka menu „O službách“/“Služby“). 490 490 491 - 492 492 **Spracovávanie žiadostí a automatické prideľovanie IT zdrojov v dátovom centre CVTI funguje na princípe, ktorý zahŕňa niekoľko dôležitých krokov:** 493 493 494 494 Podanie žiadosti: 495 495 496 -* Oprávnený používateľ podá žiadosť o pridelenie IT zdrojov cez portál vo forme elektronického formulára. 497 -* Formulár je automaticky predvyplnený, ak sú potrebné údaje už v systéme, čím sa znižuje potreba manuálneho zadávania informácií. 463 +* 464 +** Oprávnený používateľ podá žiadosť o pridelenie IT zdrojov cez portál vo forme elektronického formulára. 465 +** Formulár je automaticky predvyplnený, ak sú potrebné údaje už v systéme, čím sa znižuje potreba manuálneho zadávania informácií. 498 498 499 499 Automatická formálna kontrola: 500 500 501 -* Hneď po podaní žiadosti systém vykoná formálnu kontrolu. Táto kontrola zabezpečí, že všetky požadované polia sú správne vyplnené a že žiadosť spĺňa základné kritériá (napríklad kontrola platnosti zmluvy, identity žiadateľa a pod.). 502 -* Ak žiadosť neprejde kontrolou, systém používateľovi automaticky oznámi chyby a poskytne možnosť ich opraviť pred opätovným podaním. 469 +* 470 +** Hneď po podaní žiadosti systém vykoná formálnu kontrolu. Táto kontrola zabezpečí, že všetky požadované polia sú správne vyplnené a že žiadosť spĺňa základné kritériá (napríklad kontrola platnosti zmluvy, identity žiadateľa a pod.). 471 +** Ak žiadosť neprejde kontrolou, systém používateľovi automaticky oznámi chyby a poskytne možnosť ich opraviť pred opätovným podaním. 503 503 504 504 Automatizované spracovanie žiadosti: 505 505 506 -* Po úspešnom prechode formálnou kontrolou žiadosť postupuje na automatické spracovanie. 507 -* Na základe typu žiadosti a požadovaných IT zdrojov systém rozhodne, či môže byť žiadosť spracovaná automaticky alebo potrebuje manuálne schválenie. 508 -* Napríklad, ak ide o štandardný typ žiadosti, ktorá nevyžaduje nadštandardné zdroje, môže byť spracovaná plne automaticky bez zásahu administrátora. 475 +* 476 +** Po úspešnom prechode formálnou kontrolou žiadosť postupuje na automatické spracovanie. 477 +** Na základe typu žiadosti a požadovaných IT zdrojov systém rozhodne, či môže byť žiadosť spracovaná automaticky alebo potrebuje manuálne schválenie. 478 +** Napríklad, ak ide o štandardný typ žiadosti, ktorá nevyžaduje nadštandardné zdroje, môže byť spracovaná plne automaticky bez zásahu administrátora. 509 509 510 510 Automatické pridelenie IT zdrojov: 511 511 512 -* Po schválení sa spustí proces pridelenia požadovaných IT zdrojov (napr. výpočtová kapacita, úložisko, virtuálne servery). 513 -* Systém overí dostupnosť požadovaných zdrojov v dátovom centre a zabezpečí ich rezerváciu na požadované obdobie. 514 -* Ak sú zdroje dostupné, systém ich automaticky pridelí a vygeneruje potrebné prístupové údaje (napr. prihlasovacie údaje, IP adresy). 482 +* 483 +** Po schválení sa spustí proces pridelenia požadovaných IT zdrojov (napr. výpočtová kapacita, úložisko, virtuálne servery). 484 +** Systém overí dostupnosť požadovaných zdrojov v dátovom centre a zabezpečí ich rezerváciu na požadované obdobie. 485 +** Ak sú zdroje dostupné, systém ich automaticky pridelí a vygeneruje potrebné prístupové údaje (napr. prihlasovacie údaje, IP adresy). 515 515 516 516 Zaslanie prístupových údajov: 517 517 518 -* Používateľ obdrží všetky potrebné údaje pre prístup k prideleným zdrojom cez elektronický kanál, napríklad cez e-mail alebo cez osobnú oblasť na portáli. 519 -* Systém určí dátum, dokedy sú pridelené zdroje dostupné, čo znamená, že každý zdroj má limitovaný čas platnosti. 489 +* 490 +** Používateľ obdrží všetky potrebné údaje pre prístup k prideleným zdrojom cez elektronický kanál, napríklad cez e-mail alebo cez osobnú oblasť na portáli. 491 +** Systém určí dátum, dokedy sú pridelené zdroje dostupné, čo znamená, že každý zdroj má limitovaný čas platnosti. 520 520 521 521 Monitorovanie a správa pridelených zdrojov: 522 522 523 -* Systém neustále monitoruje dostupnosť pridelených zdrojov a ich vyťaženie. 524 -* Ak nastanú nejaké problémy (napr. prekročenie limitov, nedostatočná kapacita), systém môže automaticky upozorniť používateľa alebo administrátora. 495 +* 496 +** Systém neustále monitoruje dostupnosť pridelených zdrojov a ich vyťaženie. 497 +** Ak nastanú nejaké problémy (napr. prekročenie limitov, nedostatočná kapacita), systém môže automaticky upozorniť používateľa alebo administrátora. 525 525 526 526 Obnovenie alebo ukončenie prístupu k zdrojom: 527 527 528 -* Pred uplynutím platnosti pridelených zdrojov môže používateľ požiadať o predĺženie ich platnosti, ktoré môže byť automaticky schválené alebo vyžadovať manuálne potvrdenie v závislosti od politiky dátového centra. 529 -* Po uplynutí platnosti sa zdroje automaticky uvoľnia a sú pripravené na pridelenie ďalším používateľom. 501 +* 502 +** Pred uplynutím platnosti pridelených zdrojov môže používateľ požiadať o predĺženie ich platnosti, ktoré môže byť automaticky schválené alebo vyžadovať manuálne potvrdenie v závislosti od politiky dátového centra. 503 +** Po uplynutí platnosti sa zdroje automaticky uvoľnia a sú pripravené na pridelenie ďalším používateľom. 530 530 531 -**Prieskum medzi vedecko-výskumnými pracovníkmi.** 532 - 533 -Za účelom preverenia dopytu dopytu po službách IT infraštruktúry v rámci vedecko-výskumnej obce na Slovensku bol zrealizovaný dotazníkový prieskum medzi individuálnymi vedeckými pracovníkmi, ktorý k 16.2.2025 zodpovedalo 1007 respondentov. Podľa výsledkov prieskumu o bezodplatné poskytnutie výpočtovej a dátovej infraštruktúry prejavilo záujem 83% respondentov. Z výsledkov vyplynul najväčší záujem o služby analýzy textu a dát, nasledované službami archivácie a dlhodobého ukladania, službami zálohovania, virtuálnych serverov a databázovými službami. Pri otázke smerujúcej ku konkretizovaniu predpokladaných výpočtových a databázových kapacít z tých, ktorí potreby dokázali kvantifikovať, spolu vyše 61% respondentov požaduje výpočtové kapacity malého až stredné rozsahu. Ďalších 16% respondentov požaduje vysoké výpočtové kapacity a iba približne 12% respondentov požaduje veľmi vysoké výpočtové kapacity napr. alokovateľné pre superpočítač. 534 - 535 535 **Prieskum na univerzitách – technické a technologické požiadavky vysokých škôl, ktoré by dokázalo zabezpečiť CVTI SR** 536 536 507 + 537 537 Prieskum bol odoslaný na všetky verejné vysoké školy v Slovenskej republike s cieľom zistiť technické a technologické potreby, ktoré univerzity pociťujú v súvislosti so svojou výskumnou a vývojovou činnosťou. Získané informácie mali identifikovať kľúčové oblasti, kde by univerzity uvítali podporu v oblasti IT infraštruktúry, výpočtového výkonu a prístupu k dátovým a technologickým riešeniam. Odpovede na prieskum boli doručené od šiestich (očakávame že príde viac) univerzít, čo umožnilo vytvoriť obraz o aktuálnych výzvach a potrebách, s ktorými sa inštitúcie stretávajú. 538 538 539 539 540 540 **Zhrnutie záverov prieskumu** 541 541 542 -Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) pre približne 130 vedeckých a výskumných pracovníkov v súčasnosti využíva nástroje centrálne zabezpečované prostredníctvom CVTI SR (nástroj Overleaf), pričom na základe aktuálne realizovaného rozsahu vedecko výskumnej miestnosti prejavila o širší rozmer kooperácie a prepoužitia IKT nástrojov napr. v rozsahu kybernetiky, umelej inteligencie, dostupnosti datasetov. Z hľadiska dátových štruktúr prejavila fakulta záujem o minimálne 200TB úložného priestoru, pre výskumné úlohy v oblasti strojového učenia, v oblasti návrhu a simulácií štruktúr a prvkov, rôzne obrazové databázy pre medicínske účely a pod. Fakulta zároveň bola schopná v danom štádiu konkretizovať projekty a výskumné aktivity ako Horizon-Twinning (projekt FreeTwinEV) a vyzvania Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, projekty z Plánu obnovy v oblasti digitalizácie výrobných procesov, elektromobility, energetiky, výpočty v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia v projektoch Horizon Europe, VEGA. 543 543 514 +Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre približne 130 vedeckých a výskumných pracovníkov v súčasnosti využíva nástroje centrálne zabezpečované prostredníctvom CVTI SR (nástroj Overleaf), pričom na základe aktuálne realizovaného rozsahu vedecko výskumnej miestnosti prejavila o širší rozmer kooperácie a prepoužitia IKT nástrojov napr. v rozsahu kybernetiky, umelej inteligencie, dostupnosti datasetov. Z hľadiska dátových štruktúr prejavila fakulta záujem o minimálne 200TB úložného priestoru, pre výskumné úlohy v oblasti strojového učenia, v oblasti návrhu a simulácií štruktúr a prvkov, rôzne obrazové databázy pre medicínske účely a pod. Fakulta zároveň bola schopná v danom štádiu konkretizovať projekty a výskumné aktivity ako Horizon-Twinning (projekt FreeTwinEV) a vyzvania Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, projekty z Plánu obnovy v oblasti digitalizácie výrobných procesov, elektromobility, energetiky, výpočty v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia v projektoch Horizon Europe, VEGA. 544 544 545 -Technická univerzita v Košiciach (TUKE) aktuálne využíva vlastnú výpočtovú kapacitu hlavne s využitím GPU, pre rozsiahle výpočty v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia, spracovania veľkých modelov a rôznych foriem simulácií. Táto potreba vzniká v čoraz väčšom dopyte po spracovaní dát zo strany výskumných a pedagogických zamestnancov univerzity, ako aj zo strany študentov. S touto požiadavkou úzko súvisí ukladanie výsledkov, modelov, vstupných dát na vysokovýkonných all-flash diskových poliach. Aktuálne sa v tejto infraštruktúre nachádza viac ako 350 virtuálnych serverov, pričom požiadavky a žiadosti stále rastú, čo má značný dopad na rozširovanie serverovej infraštruktúry TUKE. TUKE má tiež k dispozícií rôzne trénované modely pre AI v rôznych oblastiach výskumu umelej inteligencie. Aktuálne vie vyťažiť niekoľko desiatok vlákien GPU (pod pojmom vlákno rozumieme konkrétny kus grafického procesora). Najčastejšie sa jedná o veľké jazykové modely, ako aj modely simulácií rôznych kritických stavov v oblasti stavebníctva, strojárstva a pod. Optimálnu veľkosť úložiska pre trénovanie modelov odhaduje na približne 10TB all-flash diskových polí. Prístup k zdieľanej IKT infraštruktúre CVTI SR zníži požiadavky na financovanie vlastných infraštruktúrnych projektov. Kvantitatívne očakáva využitie na úrovni procesora NVIDIA DGX a diskovej kapacite do 20TB all-flash. 546 546 517 +Technická univerzita v Košiciach aktuálne využíva vlastnú výpočtovú kapacitu hlavne s využitím GPU, pre rozsiahle výpočty v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia, spracovania veľkých modelov a rôznych foriem simulácií. Táto potreba vzniká v čoraz väčšom dopyte po spracovaní dát zo strany výskumných a pedagogických zamestnancov univerzity, ako aj zo strany študentov. S touto požiadavkou úzko súvisí ukladanie výsledkov, modelov, vstupných dát na vysokovýkonných all-flash diskových poliach. Aktuálne sa v tejto infraštruktúre nachádza viac ako 350 virtuálnych serverov, pričom požiadavky a žiadosti stále rastú, čo má značný dopad na rozširovanie serverovej infraštruktúry TUKE. TUKE má tiež k dispozícií rôzne trénované modely pre AI v rôznych oblastiach výskumu umelej inteligencie. Aktuálne vie vyťažiť niekoľko desiatok vlákien GPU (pod pojmom vlákno rozumieme konkrétny kus grafického procesora). Najčastejšie sa jedná o veľké jazykové modely, ako aj modely simulácií rôznych kritických stavov v oblasti stavebníctva, strojárstva a pod. Optimálnu veľkosť úložiska pre trénovanie modelov odhaduje na približne 10TB all-flash diskových polí. Prístup k zdieľanej IKT infraštruktúre CVTI SR zníži požiadavky na financovanie vlastných infraštruktúrnych projektov. Kvantitatívne očakáva využitie na úrovni procesora NVIDIA DGX a diskovej kapacite do 20TB all-flash. 547 547 548 -Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave (UCM) disponuje počtom 363 vedeckých pracovníkov, pričom vyjadrila potrebu doplniť IT infraštruktúru v podobe cloudového výpočtového výkonu, virtualizačných riešení a nástrojov pre umelú inteligenciu (AI). Ďalej bola identifikovaná potreba úložiska pre vedecké dáta, nástroja na ich zdieľanie, archiváciu a sprístupnenie v súlade s princípmi otvorenej vedy. Tiež sú potrebné nástroje na správu výskumných dát, vrátane metadát a dokumentácie výskumných projektov. Uľahčenie vedeckej práce by predstavovalo sprístupnenie vedeckých databáz, ako napríklad Statista a iné. Každý výskumník na univerzite produkuje dáta v rôznych formách, vrátane štruktúrovaných datasetov, neštruktúrovaných raw dát a live feeds, pričom univerzita je ochotná tieto dáta ukladať a zdieľať s ostatnými VaV inštitúciami prostredníctvom zabezpečenej infraštruktúry v CVTI SR. Univerzita plánuje participovať na projektoch ako Horizont Europe – Teaming for Excellence, VEGA a APVV, pričom požiadavky na výpočtovú kapacitu a úložisko predstavujú významnú výzvu pre participáciu na vedeckých grantových projektoch. 549 549 520 +Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave disponuje počtom 363 vedeckých pracovníkov, pričom vyjadrila potrebu doplniť IT infraštruktúru v podobe cloudového výpočtového výkonu, virtualizačných riešení a nástrojov pre umelú inteligenciu (AI). Ďalej bola identifikovaná potreba úložiska pre vedecké dáta, nástroja na ich zdieľanie, archiváciu a sprístupnenie v súlade s princípmi otvorenej vedy. Tiež sú potrebné nástroje na správu výskumných dát, vrátane metadát a dokumentácie výskumných projektov. Uľahčenie vedeckej práce by predstavovalo sprístupnenie vedeckých databáz, ako napríklad Statista a iné. Každý výskumník na univerzite produkuje dáta v rôznych formách, vrátane štruktúrovaných datasetov, neštruktúrovaných raw dát a live feeds, pričom univerzita je ochotná tieto dáta ukladať a zdieľať s ostatnými VaV inštitúciami prostredníctvom zabezpečenej infraštruktúry v CVTI SR. Univerzita plánuje participovať na projektoch ako Horizont Europe – Teaming for Excellence, VEGA a APVV, pričom požiadavky na výpočtovú kapacitu a úložisko predstavujú významnú výzvu pre participáciu na vedeckých grantových projektoch. 550 550 551 -Univerzita Komenského v Bratislave (UK) s približne 4400 vedeckými pracovníkmi realizuje výskum závislý od pokročilých metód spracovania dát, pričom aktuálne využíva vysoko výkonný výpočtový klaster (HPC) s aktuálnou potrebou rozšírenia za účelom základného a aplikovaného výskumu v oblasti teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, spracovanie big data a hlboké strojové učenie. Potreba budúceho výpočtového výkonu bola estimovaná na úroveň 1000 TFLOPS a úložiska 1PB. Dopyt je aj po licenciách pre platené výpočtové platformy teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, analytiku nad štruktúrami typu big data a hlbokého strojového učenia. 552 552 523 +Univerzita Komenského v Bratislave s približne 4400 vedeckými pracovníkmi realizuje výskum závislý od pokročilých metód spracovania dát, pričom aktuálne využíva vysoko výkonný výpočtový klaster (HPC) s aktuálnou potrebou rozšírenia za účelom základného a aplikovaného výskumu v oblasti teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, spracovanie big data a hlboké strojové učenie. Potreba budúceho výpočtového výkonu bola estimovaná na úroveň 1000 TFLOPS a úložiska 1PB. Dopyt je aj po licenciách pre platené výpočtové platformy teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, analytiku nad štruktúrami typu big data a hlbokého strojového učenia. 553 553 554 -Univerzita Konštantína filozofa v Nitre (UKF) s počtom 425 vedeckých pracovníkov najväčšie požiadavky na dáta a výpočtové prostriedky identifikovala v oblasti spracovania prirodzeného jazyka a dátovej vedy na Katedre informatiky, spracovanie mapových podkladov na Katedre ekológie a environmentalistiky a Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja. V dôsledku toho vyjadrila požiadavku na sprístupnenie prostriedkov pre ukladanie veľkého objemu štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát a realizáciu výpočtov s využitím pokročilých knižníc programovacieho jazyka Python dostupných okrem konzoly aj cez grafické prostredie. Väčšina výpočtov a projektov dátovej vedy sa doteraz uskutočňuje na osobných počítačoch, ktorých výkon je často obmedzený výpočtovým výkonom, operačným systémom alebo časom. To bráni v riešení viacerých plánovaných projektov s praxou. Dlhodobým problémom je personálne zabezpečenie administrácie servera a neustále rastúce požiadavky na upgrade a nové technológie, ako aj správa projektov dátovej vedy vrátane verzionovania kódu a dát. Vytvorenie dostatočnej IT infraštruktúry pre účely vedy a výskumu je dlhodobým cieľom UKF a nevyhnutným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a riešenie zadaní z praxe. 555 555 526 +Univerzita Konštantína filozofa v Nitre s počtom 425 vedeckých pracovníkov najväčšie požiadavky na dáta a výpočtové prostriedky identifikovala v oblasti spracovania prirodzeného jazyka a dátovej vedy na Katedre informatiky, spracovanie mapových podkladov na Katedre ekológie a environmentalistiky a Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja. V dôsledku toho vyjadrila požiadavku na sprístupnenie prostriedkov pre ukladanie veľkého objemu štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát a realizáciu výpočtov s využitím pokročilých knižníc programovacieho jazyka Python dostupných okrem konzoly aj cez grafické prostredie. Väčšina výpočtov a projektov dátovej vedy sa doteraz uskutočňuje na osobných počítačoch, ktorých výkon je často obmedzený výpočtovým výkonom, operačným systémom alebo časom. To bráni v riešení viacerých plánovaných projektov s praxou. Dlhodobým problémom je personálne zabezpečenie administrácie servera a neustále rastúce požiadavky na upgrade a nové technológie, ako aj správa projektov dátovej vedy vrátane verzionovania kódu a dát. Vytvorenie dostatočnej IT infraštruktúry pre účely vedy a výskumu je dlhodobým cieľom UKF a nevyhnutným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a riešenie zadaní z praxe. 556 556 557 -Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) konkrétne vyjadrila dopyt po službách pre ukladanie a správu dát pre potreby Národných referenčných centier a ďalších vedeckých tímov. Rovnako bol identifikovaný prínos v podobe zdieľania vedeckých údajov z oblastí ako lekárstvo a jeho jednotlivé špecializácie, laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve, farmakoekonomika a zdravotnícke technológie, aplikácie vyšších algoritmov AI do zdravotníctva a telemedicína, pričom je univerzita pripravená zdieľať reportované údaje, ktoré sú súčasťou vedecko-výskumných aktivít. Vzhľadom na charakter výskumu a dát univerzita preferuje sprístupnenie zabezpečenej sekcie dátového centra s úvodnou projekciou 100TB a výkonnými servermi s akceleráciou pre AI aplikácie. Univerzita zároveň v prieskume zdôraznila vlastné limity pre uchádzanie sa o grantové schémy pre pokrytie vyššie uvedených potrieb. 558 558 529 +Sumárne prieskum odhalil, že univerzity pociťujú výrazný nedostatok v oblasti výpočtových kapacít a úložných priestorov pre spracovanie veľkého množstva dát, čo je nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Niektoré inštitúcie, ako UKF a SZU, zdôraznili potrebu prístupu k superpočítačom, zabezpečeným dátovým centrám a technológiám umelej inteligencie. Univerzity zároveň poukazujú na obmedzené technické zdroje pre prácu s veľkými dátami a potrebu cloudových služieb, ktoré by umožnili efektívnejší výskum a prácu s dátami. 559 559 560 -Sumárne prieskum odhalil, že univerzity pociťujú výrazný nedostatok v oblasti výpočtových kapacít a úložných priestorov pre spracovanie veľkého množstva dát, čo je nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Niektoré inštitúcie, ako UKF a Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU), zdôraznili potrebu prístupu k superpočítačom, zabezpečeným dátovým centrám a technológiám umelej inteligencie. Univerzity zároveň poukazujú na obmedzené technické zdroje pre prácu s veľkými dátami a potrebu cloudových služieb, ktoré by umožnili efektívnejší výskum a prácu s dátami. 561 561 562 - 563 563 Ďalším kľúčovým zistením je požiadavka univerzít na zdieľanie a prístup k externým výskumným dátam a technologickým riešeniam z iných inštitúcií na Slovensku a v rámci Európskej únie. Tento aspekt je dôležitý pre medziodborovú spoluprácu a rozvoj moderných výskumných projektov. Mnohé univerzity tiež hľadajú riešenia na zlepšenie administratívnych a technologických procesov, vrátane kontajnerizácie a správy výskumných projektov pomocou MLOps. 564 564 565 565 ... ... @@ -593,253 +593,9 @@ 593 593 594 594 . 595 595 596 -Predpokladaný zoznam projektov (okrem iných), ktoré budú využívať infraštruktúru DC CVTI pre VaV: 565 +1. 566 +11. Riziká a závislosti 597 597 598 -|Subjekt|Názov projektu|IT zdroje|Stav 599 -|CVTI SR|Národná teleprezentačná infraštruktúra (NTI)|• 258 GB RAM 600 -• 128 CPU jadier 601 -• 100 TB úložného priestoru|Projekt skončený - akivity stále prebiehajú 602 -|CVTI SR|Výskum v sieti SANET - backup + data store|• 512 GB RAM 603 -• 128 CPU jadier 604 -• 100 TB úložného priestoru|Projekt skončený - akivity stále prebiehajú 605 -|CVTI SR|Podpora účasti SR v Európskom priestore II|• 128 GB RAM 606 -• 32 CPU jadier 607 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 608 -|CVTI SR|Národný informáčný systém podpory výskumu a vývoja|• 128 GB RAM 609 -• 32 CPU jadier 610 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 611 -|CVTI SR|Národný ekosystém otvorenej vedy|• 128 GB RAM 612 -• 220 CPU jadier 613 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný - schválený 614 -|CVTI SR|Strategický projekt rozvoja dátových služieb poskytovaných prostredníctvom informačných systémov a implementácie dátovej vedy a analytiky pre vedeckú komunitu a podporu znalostnej spoločnosti|• 300 RAM pamäte 615 -• 450 CPU jadier 616 -• 320 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 617 -|CVTI SR|PA 07 Knowledge Society|• 32 GB RAM 618 -• 8 CPU jadier 619 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 620 -|CVTI SR|Harmonisation of Mission in the Danube region|• 32 GB RAM 621 -• 8 CPU jadier 622 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 623 -|CVTI SR|Fostering the implementation of shallow geothermal hybrid heating and cooling systems in the Danube Region|• 32 GB RAM 624 -• 8 CPU jadier 625 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 626 -|CVTI SR|Breathing Life into the New European Research Area and the ERA Policy Agenda Through Engaging Awareness-Raising Initiatives|• 32 GB RAM 627 -• 8 CPU jadier 628 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 629 -|CVTI SR|Transnational network of national contact points (NCPs) for widening participation and strenghtening the Europan research area|• 32 GB RAM 630 -• 8 CPU jadier 631 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 632 -|CVTI SR|Automated Maskless Laser Lithography Platform for First Time Right Mixed Scale Patterning|• 128 GB RAM 633 -• 32 CPU jadier 634 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 635 -|CVTI SR|SEcurity REsearch NCPs network 5|• 128 GB RAM 636 -• 32 CPU jadier 637 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 638 -|CVTI SR|Slovak Quantum Communication Infrastructure|• 512 GB RAM 639 -• 128 CPU jadier 640 -• 50 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 641 -|CVTI SR|Enterprise Europe Network|• 32 GB RAM 642 -• 8 CPU jadier 643 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 644 -|CVTI SR|Podporovanie rozvoja inteligentných laboratórií v knižniciach|• 32 GB RAM 645 -• 8 CPU jadier 646 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 647 -|CVTI SR|Tvorba syntetických dát, vývoj a využitie modelovacích nástrojov pre socioekonomické modelovanie, simulácie a prognózovanie|• 64 RAM pamäte 648 -• 128 CPU jadier 649 -• 5-10 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 650 -|CVTI SR|Monitorovanie a hodnotenie úrovne kľúčových kompenetecií dospelých|• 32 GB RAM 651 -• 8 CPU jadier 652 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 653 -|CVTI SR|Financovanie ekosystémových aktivít vo VVI|• 32 GB RAM 654 -• 8 CPU jadier 655 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 656 -|CVTI SR|Návrh AWG obvodov pre super pasívne optické siete|• 128 GB RAM 657 -• 32 CPU jadier 658 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 659 -|CVTI SR|Biodetekcia environmentálnych polutantov a ich interakcie so živými organizmami pomocou pokročilých biofotonických metód|• 128 GB RAM 660 -• 32 CPU jadier 661 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 662 -|CVTI SR|Európske partnerstvá rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie|• 400-500 GB RAM 663 -• 150-400 CPU jadier 664 -• 100-250 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 665 -|CVTI SR|Inclusive and Creative Education with Robotics and AI|• 32 GB RAM 666 -• 8 CPU jadier 667 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 668 -|CVTI SR|360 Photonics Career Launch Programs|• 32 GB RAM 669 -• 8 CPU jadier 670 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 671 -|CVTI SR|MSCA-NET: Cooperation and Support for MSCA NCPs|• 32 GB RAM 672 -• 8 CPU jadier 673 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 674 -|CVTI SR|Capacity-building and transnational cooperation for National Contact Points (NCPs) for the EIC under Horizon Europe|• 32 GB RAM 675 -• 8 CPU jadier 676 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 677 -|CVTI SR|Ideal-ist transnational NCP project|• 32 GB RAM 678 -• 8 CPU jadier 679 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 680 -|CVTI SR|Cooperation Of Space NCPs as a Means to Optimise Services for Horizon Europe|• 32 GB RAM 681 -• 8 CPU jadier 682 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 683 -|CVTI SR|Network of National Contact Points for Cluster 6: Food, Bioeconomy, Natural Resources, Agriculture and Environment|• 32 GB RAM 684 -• 8 CPU jadier 685 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 686 -|CVTI SR|Horizon Academy: Connecting And Training NCPs Towards A Unified Support System |• 32 GB RAM 687 -• 8 CPU jadier 688 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 689 -|CVTI SR|NCP4Missions|• 32 GB RAM 690 -• 8 CPU jadier 691 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 692 -|CVTI SR|NCP4Industry|• 32 GB RAM 693 -• 8 CPU jadier 694 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 695 -|CVTI SR|Strengthening Technology Transfer Ecosystem through Innovative and Digital Approaches|• 32 GB RAM 696 -• 8 CPU jadier 697 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 698 -|CVTI SR|Dissemination and Exploitation Support Facility|• 32 GB RAM 699 -• 8 CPU jadier 700 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 701 -|CVTI SR|EIT Food Hub Slovakia|• 32 GB RAM 702 -• 8 CPU jadier 703 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 704 -|CVTI SR|Fotovoltická perovskitová štruktúra: korelácia chemicko-priestorových parametrov a dynamiky nosičov náboja|• 32 GB RAM 705 -• 8 CPU jadier 706 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 707 -|CVTI SR|Poruchové stavy v organických fototranzistiroch: Kľúč k inováciám v elektronike|• 32 GB RAM 708 -• 8 CPU jadier 709 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 710 -|CVTI SR|Smart vzdelávanie v knižniciach bez hraníc|• 32 GB RAM 711 -• 8 CPU jadier 712 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 713 -|CVTI SR|NCP4Industry+|• 32 GB RAM 714 -• 8 CPU jadier 715 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 716 -|CVTI SR|Cooperation Of Space NCPs as a Means to Optimise Services for Horizon Europe (plus)|• 32 GB RAM 717 -• 8 CPU jadier 718 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 719 -|CVTI SR|Vysokorýchly celooptický prepínač na báze dvojjadrových optických vlákien|• 32 GB RAM 720 -• 8 CPU jadier 721 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 722 -|CVTI SR|Laserom indukovaná plazmová analýza tenkých vrstiev a tekutín s cieľom zlepšenia jej citlivosti a priestorového rozlíšenia.|• 32 GB RAM 723 -• 8 CPU jadier 724 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt skončený - akivity stále prebiehajú 725 -|CVTI SR|Pokročilé 2D nanorozmerné "MXénové" rozhrania ako perspektívne imobilizačné platformy pre návrh (bio)senzorov na detekciu biomarkerov rakoviny a obohatenie glykánov|• 258 GB RAM 726 -• 128 CPU jadier 727 -• 50 TB úložného priestor"|Projekt v realizácií 728 -|CVTI SR|Siete novej generácie založené na hybridnej konfigurácii s integrovanými pasívnymi optickými prvkami|• 258 GB RAM 729 -• 128 CPU jadier 730 -• 50 TB úložného priestor|Projekt v realizácií 731 -|CVTI SR|Hybridné technológie pre integráciu prvkov fotonických systémov|• 512 GB RAM 732 -• 128 CPU jadier 733 -• 100 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 734 -|CVTI SR|Resilience of Makerspaces in V4 and BIH|• 32 GB RAM 735 -• 8 CPU jadier 736 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 737 -|CVTI SR|Centrálny register evidencie publikačnej činnosti (CREPČ), |• 128 GB RAM 738 -• 32 CPU jadier 739 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 740 -|CVTI SR|Centrálny register záverečných prác (CRZP), |• 128 GB RAM 741 -• 32 CPU jadier 742 -• 400 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 743 -|CVTI SR| Antiplagiátorský systém (ANTIPLAG), |• 128 GB RAM 744 -• 32 CPU jadier 745 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 746 -|CVTI SR|Centrálny register evidencie umeleckej činnosti (CREUČ), |• 128 GB RAM 747 -• 32 CPU jadier 748 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 749 -|CVTI SR|Discovery systém pre elektronické informačné zdroje (PRIMO), |• 128 GB RAM 750 -• 32 CPU jadier 751 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 752 -|CVTI SR|Centrálny repozitár pre správu správa výskumných dát (SVD), |• 128 GB RAM 753 -• 32 CPU jadier 754 -• 100 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 755 -|CVTI SR|Centrálny repozitár pre správu vedeckých a odborných publikácií (SCIDAP),|• 128 GB RAM 756 -• 32 CPU jadier 757 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 758 -|CVTI SR|Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie (SK CRIS) a plánované rozšírenia.|• 128 GB RAM 759 -• 64 CPU jadier 760 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 761 -|CVTI SR|Digitalizácia publikačnej činnosti|• 500 RAM pamäte 762 -• 64 CPU jadier 763 -• 500-750 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 764 -|CVTI SR|Manažment údajov pre oblasť vedy a výskumu|• RAM pamäte 765 -• CPU jadier 766 -• TB úložného priestoru|Projekt skončený - akivity stále prebiehajú 767 -|CVTI SR| 768 -Tvorba nukleových stád dojníc s požiadavkou na vysoký zdravotný status cestou využitia genomickej selekcie, inovatívnych biotechnologických metód a optimálneho manažmentu chovu|• 128 RAM pamäte 769 -• 128 CPU jadier 770 -• 20-50 TB úložného priestoru"|Projekt skončený - akivity stále prebiehajú 771 -|MŠVVaM SR|Informačný systém grantového manažmentu|• 128 RAM pamäte 772 -• 128 CPU jadier 773 -• 20-50 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 774 -|MŠVVaM SR|Register oprávnených žiadateľov|• 32 RAM pamäte 775 -• 128 CPU jadier 776 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 777 -|MŠVVaM SR|RAIS|• 500 RAM pamäte 778 -• 200 CPU jadier 779 -• 600–900 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 780 -|MŠVVaM SR|Platforma umelej inteligencie|• 800-1000 RAM pamäte 781 -• 700-1200 CPU jadier 782 -• 100-300 TB úložného priestoru na pilotnú fázu|Projekt plánovaný 783 -|UNIBA|Národná genomická a bioinformatická digitálna platforma pre ľudské patogény|• 32 RAM pamäte 784 -• 128 CPU jadier 785 -• 2-5 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 786 -|UNIBA|GenSafe: Integrácia genomických dátových zdrojov pre národnú bezpečnosť v humánnej, potravinovej a environmentálnej oblasti|• 100 RAM pamäte 787 -• 128 CPU jadier 788 -• 50–100 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 789 -|Envirocentrum|GEO výskum|• 128 RAM pamäte 790 -• 128 CPU jadier 791 -• 30 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 792 -|3IPK|Blockchain komunikácia ISS - zem|•400 RAM pamäte 793 -• 200 CPU jadier 794 -• 50-100 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 795 -|UNIBA,STU,TNUNI|InnovAIte Slovakia: Illuminating Pathways for AI-Driven Breakthroughs|• 500 RAM pamäte 796 -• 256 CPU jadier 797 -• 75-125 TB úložného priestoru|Projekt v realizácií 798 -|UCM|Dlhodobý strategický výskum v oblasti analýzy odpadových vôd ako nástroja pre monitorovanie verejného zdravia a environmentálnej bezpečnosti|2x: 799 -• 32 RAM pamäte 800 -• 64 CPU jadier 801 -• 5 TB úložného priestoru na pilotnú fáz"|Projekt plánovaný 802 -|ACE|Výskum možností transformácie softvérových riešení s využitím nástrojov umelej inteligencie|• 64 RAM pamäte 803 -• 64 CPU jadier 804 -• 10 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 805 -|SZU|Národné referenčné centrá (zdravotnícke dáta, verejné zdravotníctvo).|Výpočtová kapacita: 500 GPU akcelerované výpočty na analýzu citlivých zdravotníckych údajov. 806 -\\Úložný priestor: Minimálne 500 TB pre anonymizované klinické dáta, obrazové dáta z rádiologických vyšetrení, genetické a genomické dáta.|Projekt plánovaný 807 -|TUZVO|Digitálne dvojčatá lesa: Vývoj algoritmov a modelovanie pre udržateľné lesníctvo.|Výpočtová kapacita: Výkonné GPU servery na spracovanie komplexných simulácií, približne 100-500 GPU. 808 -\\Úložný priestor: 800 TB na ukladanie mračien bodov z laserového skenovania a geografických dát.|Projekt plánovaný 809 -|UCM|Digitálne médiá: Analýza dát v oblasti masmediálnej komunikácie. 810 -Výskum v biotechnológiách a psychológii.|Výpočtová kapacita: Minimálne 128 CPU a 300 GB RAM na virtuálne servery. 811 -\\Úložný priestor: 600 TB na štruktúrované a neštruktúrované dáta. 812 -\\Pre každý projekt zvlášť|Projekt plánovaný 813 -|UKF|Spracovanie prirodzeného jazyka a výskum veľkých jazykových modelov. 814 -Dátová veda: Analýza environmentálnych dát a geografických dát.|Výpočtová kapacita: GPU akcelerované výpočty, približne 200 TFLOPS GPU. 815 -Úložný priestor: 100 TB pre spracovanie veľkých datasetov a archívy projektov.|Projekt plánovaný 816 -|CVTI SR|Národný projekt - Národná vedecká knižnica|• 128 RAM pamäte 817 -• 128 CPU jadier 818 -• do 100 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 819 -|CVTI SR|Národný projekt VABIS|• 32 RAM pamäte 820 -• 64 CPU jadier 821 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 822 -|UNIZA|Kybernetická bezpečnosť a riadenie komplexných distribučných systémov|GPU akcelerácia (200–300 TFLOPS) na simuláciu kybernetických útokov a vývoj ML modelov pre detekciu hrozieb. 823 -90 CPU jadier pre simuláciu distribuovaných architektúr a riadenia sieťových procesov. 824 -Úložný priestor: 825 -500 TB na ukladanie štruktúrovaných datasetov z monitorovania siete, záznamov anomálií a historických logov.|Projekt plánovaný 826 -|SAV|Distribuovaný systém prírodovedných zbierok|2x: 827 -• 32 RAM pamäte 828 -• 64 CPU jadier 829 -• 5 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 830 -|CANEX|Umelou inteligenciou vylepšený ekosystém pre odpadové hospodárstvo a technické služby a správu majetku mesta|• 512 GB RAM 831 -• 128 CPU jadier 832 -• 100 TB úložného priestoru|Projekt plánovaný 833 -|ACE| 834 -Výskumné centrum pre analýzu a ochranu dát - II. etapa|• 128 GB RAM 835 -• 32 CPU jadier 836 -• 20 TB úložného priestoru|Projekt skončený - akivity stále prebiehajú 837 - 838 -(% class="wikigeneratedid" %) 839 -CVTI SR zároveň plánuje zrealizovať štúdiu uskutočniteľnosti migrácie univerzitných HW kapacít do CVTI, čo by mohlo byť východiskom pre širšiu konsolidáciu infraštruktúr v gescii rezortu. 840 - 841 -== 3.7 Riziká a závislosti == 842 - 843 843 Riziká a závislosti sú spracované v Prílohe č. 1 – **Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ**. Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase prípravno-iniciačnej fázy projektu. 844 844 845 845 |**ID**|**NÁZOV RIZIKA a ZÁVISLOSTI**|**POPIS / NÁSLEDOK** ... ... @@ -856,10 +856,9 @@ 856 856 |11|Nesúčinnosť a nespoľahlivosť dodávateľa|Predčasné ukončenie projektu, alebo predĺženie doby realizácie projektu. 857 857 |12|Nedostatok ľudských zdrojov|Predĺženie doby realizácie projektu. Výstupy projektu budú dodané v nedostatočnej kvalite. 858 858 859 -== == 584 +1. 585 +11. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry 860 860 861 -== 3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry == 862 - 863 863 Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov. 864 864 865 865 ... ... @@ -868,17 +868,22 @@ 868 868 869 869 **Biznis alternatíva A0** predstavuje zachovanie status quo. V súčasnom stave z IT hľadiska predmetná infraštruktúra formou proof of concept preverila CVTI SR v roli poskytovateľa verejných a bezplatných elektronických služieb predovšetkým pre ukladanie dát, pre hosting a pre prístup k rôznym softvérom. Aktuálna miera využitia služieb dátového centra CVTI ZA vytvára priestor pre rozšírenie množiny poskytovaných služieb, po ktorých je preukázaný dopyt na strane vysokých škôl, univerzít a vedeckej obce. 870 870 595 + 871 871 **Biznis alternatíva A1** predstavuje alternatívu s cieľom vyhovieť dopytu vzdelávacích a výskumných inštitúcií po operatívnej dostupnosti výpočtového výkonu, úložiska a zdieľaných dát formou obstarania cloudových služieb. **Pre účely vyhodnotenia tejto alternatívy aj z hľadiska nákladovej analýzy bola vypracovaná samostatná BC/CBA.** Alternatíva má rovnaký rozsah poskytovaných funkcionalít a služieb, vzhľadom na charakter a rozsah projektu je rozsah obdobia poskytovaných služieb zachovaný voči biznis alternatíve A2. **Predmetná alternatíva vykazuje vyššiu nákladovosť na sledované obdobie**. 872 872 598 + 873 873 **Biznis alternatíva A2** predstavuje rozšírenie dátového centra CVTI ZA s cieľom vyhovieť dopytu vzdelávacích a výskumných inštitúcií po operatívnej dostupnosti výpočtového výkonu, úložiska a zdieľaných dát formou kontinuity rozšírenej prevádzky dátového centra. 874 874 875 -[[image:1735257706759-180.png]] 876 876 602 +//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image006.gif]]// 603 + 877 877 Obrázok 3 Rozpad biznis alternatív projektu 878 878 879 879 880 -== 3.9 Multikriteriálna analýza == 881 881 608 +1. 609 +11. Multikriteriálna analýza 610 + 882 882 Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov. 883 883 884 884 Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej). ... ... @@ -900,23 +900,7 @@ 900 900 |Kritérium C (KO)|Zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti|X|X|X|X|X| 901 901 |Kritérium D (KO) Kompatibilita s existujúcimi iniciatívami|Efektívne využitie existujúcich prevádzkových kapacít|X|X|X| |X|X 902 902 |Kritérium E (KO) Nezávislosť ekosystému|Nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.|X|X|X|X|X|X 903 -| |((( 904 -Kritérium F (KO) 905 905 906 -Migračné práce 907 -)))|Minimalizácia zásahu do prevádzkovaných informačných systémov.| |X|X|X|X| 908 -| |((( 909 -Kritérium G (KO) 910 - 911 -Biznis kontinuita 912 -)))|Zabezpečenie kontinuity prevádzky aplikácií a infraštruktúr bez vyvolania zásadných zmien v prevádzkovej dostupnosti narušenia zmluvných záväzkov.| |X|X|X|X| 913 -| |((( 914 -Kritérium H (KO) 915 - 916 -Interné kapacity 917 -)))|Riešenie musí minimalizovať nároky na dodatočné ľudské zdroje.| |X|X|X|X| 918 -| | | | | | | | | 919 - 920 920 Šablóna pre vyhodnotenie MCA na biznis vrstve 921 921 922 922 |**Zoznam kritérií**|((( ... ... @@ -936,58 +936,37 @@ 936 936 937 937 **dosiahnutia** 938 938 ))) 939 -|Kritérium A (KO)|nie|Alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu, teda bez rozšírenia poskytovaných služieb.|áno|Obstaraním cloudových služieb sa potencionálne zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.|áno|Rozvojom DCV VaIZA sa zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.940 -|Kritérium B|áno|Geografická blízkosť DCV VaIZAbola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní|nie|Obstaranie cloudových služieb vytvára riziko uloženia a spracovania dát na dlhšie ako nevyhnutné vzdialenosti.|áno|Geografická blízkosť DCVVaIZA bola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní941 -|Kritérium C (KO)|nie|V súčasnosti sú identifikované potreby na mitigáciu rizika a implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré zachovanie status quo neumožňuje.|áno|Obstaranie cloudových služieb bude znamenať zvýšenie aktuálnej úrovne kybernetickej bezpečnosti.|áno|Rozvoj DCV VaIZA predpokladá implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré siginifikantne zvýšia mieru zabezpečenia.652 +|Kritérium A (KO)|nie|Alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu, teda bez rozšírenia poskytovaných služieb.|áno|Obstaraním cloudových služieb sa potencionálne zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.|áno|Rozvojom DCVaV ZA sa zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR. 653 +|Kritérium B|áno|Geografická blízkosť DCVaV ZAbola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní|nie|Obstaranie cloudových služieb vytvára riziko uloženia a spracovania dát na dlhšie ako nevyhnutné vzdialenosti.|áno|Geografická blízkosť DCVaV ZA bola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní 654 +|Kritérium C (KO)|nie|V súčasnosti sú identifikované potreby na mitigáciu rizika a implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré zachovanie status quo neumožňuje.|áno|Obstaranie cloudových služieb bude znamenať zvýšenie aktuálnej úrovne kybernetickej bezpečnosti.|áno|Rozvoj DCVaV ZA predpokladá implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré siginifikantne zvýšia mieru zabezpečenia. 942 942 |Kritérium D (KO)|nie|Alternatíva nepredstavuje efektívne využitie existujúcich prevádzkových kapacít, nakoľko nedôjde k optimálnemu využitiu existujúcej infraštruktúry.|nie|Alternatíva cloudových služieb znamená odklon od kontinuity budovania vlastnej infraštruktúry a potrebu dodatočných úprav procesov a nástrojov pre prevádzku vo verejnom cloude..|áno|Alternatíva znamená biznis, procesnú a štrukturálnu kontinuitu rozvoja. 943 943 |Kritérium E (KO)|áno|Vytvorením vlastnej infraštruktúry (EOSC) sa zaisťuje, že spravovanie vedeckých dát nebude závislé od komerčných subjektov, ktoré môžu mať iné ciele, ako je podpora otvorenej vedy.|nie|Nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.|áno|Vytvorením vlastnej infraštruktúry (EOSC) sa zaisťuje, že spravovanie vedeckých dát nebude závislé od komerčných subjektov, ktoré môžu mať iné ciele, ako je podpora otvorenej vedy. 944 -|((( 945 -Kritérium F (KO) 946 946 947 -Migračné práce 948 -)))|áno|Zachovanie súčasného stavu nevytvára žiadne požiadavky na migračné práce.|nie|Komplexný prechod prevádzky z vlastnej infraštruktúry na cloud prostredie vytvára požiadavky na úpravy, refaktorovanie alebo dokonca úplnú prepracovanie prevádzkovaných aplikácií.|áno|Alternatíva predstavuje rozšírenie v súčasnosti prevádzkovaného konceptu bez nutnosti realizácie migračných prác, predĺženia harmonogramu projektu a komplexity migrácie údajov. 949 -|((( 950 -Kritérium G (KO) 951 - 952 -Biznis kontinuita 953 -)))|áno|Zachovanie súčasného stavu vytvára riziko, ale nenarúša aktuálne procesy.|nie|Prevádzka aplikácií v cloud prostredí môže vyvolať dodatky k uzatvoreným zmluvám o prevádzke informačných systémov, vyvolať dodatočné náklady úpravou zmluvných vzťahov a ohroziť udržateľnosť projektov.|áno|Alternatíva znamená zachovanie zmlúv o prevádzke informačných systémov s postupnou aktualizáciou podľa potrieb CVTI SR. 954 -|((( 955 -Kritérium H (KO) 956 - 957 -Interné kapacity 958 -)))|áno|Zachovanie súčasného stavu zásadne nezvyšuje požiadavky na ľudské zdroje.|nie|V súčasnosti CVTI SR nedisponuje zamestnancami so skúsenosťami s komerčnými cloudovými riešeniami a s Azure certifikáciami, využitie komerčného cloudového riešenia by si vyžadovalo dodatočné náklady na hiring nových zamestnancov, školenia a adaptačné obdobie. Nedostatok kvalifikovaných špecialistov na trhu môže viesť k predĺženiu procesu výberu a prípadne vyšším nárokom na mzdy pre získanie kvalitných odborníkov.|áno|Sú vyžadované minimálne zásahy do kvalifikácie a rozsahu interných kapacít, čím sa podporuje biznis kontinuita a minimalizujú sa náklady na ľudské zdroje. 959 - 960 960 **Na základe multikriteriálnej analýzy je preferovanou biznis alternatívou Alternatíva A2, nakoľko spĺňa všetky požiadavky (vrátane nie KO) stakeholderov projektu.** 961 961 962 962 963 -== 3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry == 964 964 662 +1. 663 +11. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry 664 + 965 965 Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy. 966 966 967 967 968 - **Z hľadiska aplikačnej alternatívy A0**sa jedná o zachovanie súčasného stavu. ISS CVTI SR bude ponechaný bez zmeny so súčasnou mierou i rozsahom poskytovaných služieb, ako aj existujúcimi rizikami prevádzky. Adresovaný nie je žiaden z hnacích prvkov ani cieľov motivačnej architektúry nad rámec súčasného stavu. Alternatíva nereflektuje výsledky kvantitatívneho prieskumu medzi vysokými školami a univerzitami.668 +Z hľadiska aplikačnej alternatívy A0 sa jedná o zachovanie súčasného stavu. ISS CVTI SR bude ponechaný bez zmeny so súčasnou mierou i rozsahom poskytovaných služieb, ako aj existujúcimi rizikami prevádzky. Adresovaný nie je žiaden z hnacích prvkov ani cieľov motivačnej architektúry nad rámec súčasného stavu. Alternatíva nereflektuje výsledky kvantitatívneho prieskumu medzi vysokými školami a univerzitami. 969 969 970 -**Aplikačná alternatíva A1** znamená minimálne rozšírenie súčasného stavu predovšetkým o prvky kybernetickej bezpečnosti. V nadväznosti na zvýšenie informačnej bezpečnosti sa v danej alternatíva zvažuje rozvoj zálohovacích nástrojov a kapacít spolu s monitoringom prevádzky. Uvedená kombinácia adresuje niektoré ciele a hnacie prvky motivačnej architektúry, napr. zlepšenie kvality a efektivity procesov, zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Kombinácia uvedených postupov však neadresuje zásadný cieľ FAIR dáta vo vede ani hnacie prvky podpora inovácií a uľahčenie interdisciplinárneho výskumu. 971 971 972 - Väčšinaexistujúcich „core“ informačných systémov,ktoréprevádzkuje CVTI SR, bola vyvíjanáaimplementovanáv technologickýchprostrediach, ktoré primárnenepočítalis využívanímcloudovýchplatforiem(tzv.non-cloud-nativesystémy). Tietoystémy boličastonavrhnuté aoptimalizovanépre tradičnú,prevažneon-premise infraštruktúru,čopredstavujevýznamnétechnickévýzvypri migrácii dokomerčnýchcloudových služieb, akoujenapríkladplatforma MicrosoftAzure. Existujúce aplikáciečastovyužívajúmonolitickú architektúru, ktorá nie je vhodnápreynamickéškálovaniečiefektívnu správuzdrojov v cloudovomprostredí. Tieto zmeny sivyžadujú časovo aj finančne náročný redizajn systémov.Aplikácieboli pôvodnenavrhnuté pre tradičné dátovécentráavyužívajúproprietárnedatabázové technológiea sú úzko previazané s lokálnymiúložiskami dát apretoniesú ľahko migrovateľnédo cloudových platforiem. Migrácia byvyžadovala úpravy dátových vrstiev,prípadne úplné nahradenie databázových technológiícloudovo-kompatibilnými riešeniami, ako sú napr. AzureSQL Database,Cosmos DBaleboiné cloudové databázové systémy. Niektoré ISVS súpostavené na zastaranýchtechnológiách,pre ktoréužvýrobcaneposkytujepodporualebo aktualizácie.Tietoaplikácieúmimoriadnenáročné na migráciudocloudu, pretožeprechodsivyžaduje nielentechnickúadaptáciu, aleajriešenieproblémovsúvisiacichs chýbajúcoudokumentáciou,know-how čichnickoupodporoudodávateľa.671 +Aplikačná alternatíva A1 znamená minimálne rozšírenie súčasného stavu predovšetkým o prvky kybernetickej bezpečnosti. V nadväznosti na zvýšenie informačnej bezpečnosti sa v danej alternatíva zvažuje rozvoj zálohovacích nástrojov a kapacít spolu s monitoringom prevádzky. Uvedená kombinácia adresuje niektoré ciele a hnacie prvky motivačnej architektúry, napr. zlepšenie kvality a efektivity procesov, zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Kombinácia uvedených postupov však neadresuje zásadný cieľ FAIR dáta vo vede ani hnacie prvky podpora inovácií a uľahčenie interdisciplinárneho výskumu. 973 973 974 - Využitiekomerčnéhocloudového riešenia, akým je napríkladplatforma MicrosoftAzure,predstavuje zásadnúzmenuvspôsobe prevádzky informačnýchsystémov.Tátozmena kladiezvýšenénárokyna odbornéznalostia špecifickétechnickékompetenciezamestnancovorganizácie.VsúčasnostivšakCVTISR nedisponujezamestnancami, ktorímajúrelevantné skúsenostisomerčnýmicloudovýmiešeniami apríslušnými odbornýmicertifikáciami spoločnosti Microsoft (napríkladAzureFundamentals,AzureAdministrator,AzureSolutionsArchitectčiAzureSecurityEngineer).673 +Aplikačná alternatíva A2 predstavuje rozšírenie súčasného stavu o prvky zvyšujúce bezpečnosť prevádzky z hľadiska kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zálohovacích kapacít a nástrojov, zabezpečenia monitoringu prevádzky, nástrojov pre strojové učenie a AI modelovanie dát a kontajnerizačnú platformu. Z hľadiska cieľov a hnacích prvkov motivačnej architektúry, ako aj z hľadiska výsledkov kvantitatívneho prieskumu medzi univerzitami a vysokými školami je táto alternatíva preferovaná. Predstavuje úpravu ISS CVTI SR pre prideľovanie nových služieb, implementáciu nevyhnutných platforiem a úpravu biznis koncovej služby. 975 975 976 -Implementácia cloudových služieb si preto vyžaduje, aby organizácia aktívne zabezpečila personálne kapacity, ktoré budú schopné efektívne riadiť, spravovať, monitorovať a ďalej rozvíjať cloudové prostredie v súlade s potrebami a bezpečnostnými štandardmi organizácie. 977 977 978 - Vzhľadomnauvedené skutočnosti možno identifikovať nasledujúceodbornéaekonomickéaspekty spojenésrozšírenímtímu o zamestnancov s požadovanýmikompetenciami:676 +//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image008.gif]]// 979 979 980 -Potreba náboru nových odborníkov - Keďže aktuálni zamestnanci CVTI SR nie sú vybavení potrebnými skúsenosťami a zručnosťami v oblasti komerčných cloudových riešení, vzniká potreba prijatia nových špecialistov. Tento nábor je náročný nielen z hľadiska času a nákladov na proces výberu, ale aj vzhľadom na konkurenciu v oblasti pracovného trhu s kvalifikovanými IT odborníkmi. Nedostatok kvalifikovaných špecialistov na trhu môže viesť k predĺženiu procesu výberu a prípadne vyšším nárokom na mzdy pre získanie kvalitných odborníkov. Náklady na vzdelávanie a certifikácie - Existujúce IT tímy CVTI SR budú musieť prejsť intenzívnym školením, prípadne rekvalifikáciou. Náklady na certifikačné kurzy, tréningové programy a kontinuálne vzdelávanie zamestnancov môžu byť významné. Získanie certifikácií ako Microsoft Azure Fundamentals (AZ-900), Azure Administrator (AZ-104), Azure Solutions Architect Expert (AZ-305), Azure Security Engineer (AZ-500) či ďalších špecifických odborných certifikátov predstavuje časovo aj finančne náročný proces. Adaptačné obdobie a zníženie produktivity - Prechod zamestnancov na prácu s novým technologickým prostredím spravidla sprevádza adaptačné obdobie, ktoré môže spôsobiť dočasný pokles ich produktivity. Počas tohto obdobia je potrebné rátať s obmedzenou kapacitou tímu na vykonávanie štandardných pracovných povinností, čo má priamy dopad na produktivitu celej organizácie. Navyše, obdobie adaptácie môže byť dlhšie v prípade zamestnancov, ktorí sa doteraz nezaoberali cloudovými technológiami, čo opäť vedie k dodatočným nákladom a potrebám dočasného zvýšenia kapacít. Riziko fluktuácie - Po získaní cenných certifikácií a skúseností môžu kvalifikovaní zamestnanci inklinovať k odchodu za lepšie platenými pozíciami na komerčnom trhu práce. Toto riziko prináša pre CVTI SR potenciálnu stratu investícií do školení a opätovné náklady na nábor, školenie a adaptáciu nových pracovníkov. Preto je potrebné prijať aj opatrenia na stabilizáciu tímu formou vhodných zamestnaneckých benefitov, motivačných opatrení a plánovania kariérneho rastu. Potreba externého poradenstva a podpory - S cieľom minimalizovať riziká a zabezpečiť úspešný proces migrácie do cloudu môže byť potrebné dočasné zapojenie externých konzultantov alebo firiem špecializujúcich sa na cloudové služby, ktorí by poskytovali podporu pri úvodnej fáze implementácie a adaptácii tímu na nové technológie. Tieto služby sú zvyčajne nákladné, a preto je potrebné ich plánovať v rozpočte projektu ako dodatočný náklad. 981 - 982 -**Aplikačná alternatíva A2** predstavuje rozšírenie súčasného stavu o prvky zvyšujúce bezpečnosť prevádzky z hľadiska kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zálohovacích kapacít a nástrojov, zabezpečenia monitoringu prevádzky, nástrojov pre strojové učenie a AI modelovanie dát a kontajnerizačnú platformu. Z hľadiska cieľov a hnacích prvkov motivačnej architektúry, ako aj z hľadiska výsledkov kvantitatívneho prieskumu medzi univerzitami a vysokými školami je táto alternatíva preferovaná. Predstavuje úpravu ISS CVTI SR pre prideľovanie nových služieb, implementáciu nevyhnutných platforiem a úpravu biznis koncovej služby. 983 - 984 - 985 -[[image:1735257770636-115.png]] 986 - 987 987 Obrázok 4 Rozpad aplikačných alternatív projektu 988 988 989 989 990 -== 3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry == 681 +1. 682 +11. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry 991 991 992 992 Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom bolo zvažované využite služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu ([[odkaz na katalóg>>url:https://mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb/]] služieb ) a privátneho cloudu. 993 993 ... ... @@ -995,7 +995,7 @@ 995 995 **Z hľadiska využitia vládneho cloudu bola táto možnosť vylúčená na základe biznis case a motivácie projektu_1928 eSKa cloud. Z hľadiska využitia nástrojov poskytovaných projektom eSKa cloud bola táto možnosť vylúčená z dôvodu požiadaviek vysokých škôl a univerzít na operatívne prideľovanie služieb pre výskumné a experimentálne výpočty, z hľadiska predpokladu spracovania citlivých údajov napr. výskumu ľudského genómu a pod., ako aj z hľadiska požiadaviek EOSC na nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím sa propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.** 996 996 997 997 998 - == 4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)==690 +1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) 999 999 1000 1000 Výstupom projektu je funkčné, stabilné, efektívne, bezpečné miesto prevádzky, ktoré sa dosiahne doplnením SW a HW infraštruktúry. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu. 1001 1001 ... ... @@ -1132,39 +1132,55 @@ 1132 1132 - M-05 Analýza nákladov a prínosov 1133 1133 ))) 1134 1134 1135 -== == 1136 1136 1137 -== 5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY - BUDÚCI STAV == 1138 1138 829 + 830 + 831 + 832 + 833 + 834 + 835 + 836 + 837 + 838 + 839 + 840 + 841 + 842 + 843 +1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY - BUDÚCI STAV 844 + 1139 1139 Architektúra dátového centra, ako je znázornené na obrázku, predstavuje moderné, redundantné a vysoko výkonné riešenie, ktoré spája dve geograficky oddelené lokality – dátové centrum DC1 a DC2. Tieto dve centrá sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET, čo zaisťuje spoľahlivú komunikáciu, synchronizáciu dát a záložnú prevádzku pre prípad zlyhania jednej z lokalít. Celý systém je navrhnutý tak, aby podporoval vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť infraštruktúry, ktorá slúži na spracovanie dát, výpočty a prevádzku aplikácií, pričom kľúčové aspekty infraštruktúry sú optimalizované pre potreby moderného výskumu a vývoja. 1140 1140 1141 1141 1142 -[[image:1735257834704-784.png]] 1143 1143 1144 - Obrázok 5 Náhľad High–lvlarchitektúry dátových centier DC1(Žilina) a DC2 (Ružomberok)849 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image010.gif]] 1145 1145 851 +Obrázok 5 Náhľad High–lvl architektúry dátových centier DC1 a DC2 1146 1146 853 + 854 + 1147 1147 V dátovom centre DC1 sú centralizované manažérske uzly, ktoré slúžia na správu všetkých kľúčových procesov. Tieto tri fyzické servery umožňujú efektívne riadenie kontajnerových aplikácií a virtuálnych strojov, pričom platforma Kubernetes je základným pilierom pre orchestráciu kontajnerov. Manažérske uzly koordinujú nasadenie aplikácií, monitorovanie výkonu a správu zdrojov, čo zaručuje plynulú a efektívnu prevádzku. Okrem toho sa v DC1 nachádzajú výpočtové uzly, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín – deväť uzlov pre štandardné kontajnery a virtuálne stroje a dva špecializované uzly optimalizované pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia. Tieto AI klastre sú vybavené akceleráciou pomocou GPU, čo umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie výpočtovo náročných úloh, akými sú modelovanie dát, tréning neurónových sietí alebo prediktívne analýzy. 1148 1148 1149 1149 1150 1150 Úložná infraštruktúra v DC1 pozostáva z vysokovýkonných NVMe flash diskov pre nízkolatenčné aplikácie, ktoré vyžadujú okamžitý prístup k dátam, a veľkokapacitných úložísk pre nízko-rýchlostné systémy. Zálohovacie systémy zabezpečujú ochranu dát prostredníctvom redundancie a replikácie, pričom páskové knižnice slúžia na dlhodobú archiváciu dát, ktorá spĺňa legislatívne požiadavky na ochranu a uchovávanie údajov. Nová infraštruktúra dátového jazera (Datalake) je navrhnutá tak, aby poskytovala efektívne riešenie pre ukladanie a spracovanie veľkých objemov neštruktúrovaných dát. Datalake slúži ako centrálne úložisko pre analýzu, spracovanie a vizualizáciu dát v rámci výskumných projektov. 1151 1151 1152 -Dátové centrum DC2 je postavené ako redundantný partner DC1, pričom jeho architektúra je navrhnutá s podobnými princípmi. Trojica manažérskych uzlov zabezpečuje orchestráciu a správu všetkých procesov, zatiaľ čo šesť výpočtových uzlov je optimalizovaných pre kontajnerové a virtuálne aplikácie. Jeden špeciálny AI uzol v DC2 umožňuje rozšírenie schopností spracovania umelej inteligencie. Úložiská v DC2 zahŕňajú flash disky pre nízkolatenčné aplikácie a zálohovacie systémy, ktoré poskytujú bezpečnosť a kontinuitu dát v prípade výpadku alebo zlyhania. 860 +* 861 +** 862 +** Dátové centrum DC2 je postavené ako redundantný partner DC1, pričom jeho architektúra je navrhnutá s podobnými princípmi. Trojica manažérskych uzlov zabezpečuje orchestráciu a správu všetkých procesov, zatiaľ čo šesť výpočtových uzlov je optimalizovaných pre kontajnerové a virtuálne aplikácie. Jeden špeciálny AI uzol v DC2 umožňuje rozšírenie schopností spracovania umelej inteligencie. Úložiská v DC2 zahŕňajú flash disky pre nízkolatenčné aplikácie a zálohovacie systémy, ktoré poskytujú bezpečnosť a kontinuitu dát v prípade výpadku alebo zlyhania. 863 +** 864 +** Spojenie medzi DC1 a DC2 prostredníctvom siete SANET je kľúčové pre synchronizáciu dát a záložnú prevádzku. Táto prepojenosť umožňuje replikáciu záloh, spoločné využitie zdrojov a vysokú odolnosť voči poruchám. Platformy ako Kubernetes a VMware ESX, používané v oboch dátových centrách, poskytujú flexibilitu pri správe aplikácií a infraštruktúry, pričom umožňujú hybridný prístup, ktorý kombinuje tradičné virtuálne stroje a moderné kontajnery. 865 +** 866 +** Celý systém je podporený pokročilými monitorovacími a analytickými nástrojmi, ktoré zabezpečujú prehľad o výkone infraštruktúry a umožňujú optimalizáciu prevádzky. Monitorovanie hardvérových komponentov a analýza logov poskytujú cenné dáta na identifikáciu potenciálnych problémov a zlepšenie efektivity. Systém na správu nákladov pomáha sledovať spotrebu zdrojov a identifikovať možnosti optimalizácie, čím prispieva k zníženiu prevádzkových nákladov. Rýchla správa tiketov a zálohovacie mechanizmy pre kontajnery zaručujú kontinuitu služieb a ochranu dát. Architektúra tohto dátového centra tak spája moderné technologické prístupy, ako sú HPC klastre, dátové jazero a AI infraštruktúra, s dôrazom na vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Jej návrh zohľadňuje súčasné potreby výskumu a vývoja, pričom umožňuje budúce rozšírenie a integráciu nových technológií, čím sa stáva robustným riešením pre akademické a vedecké prostredie. High-level architektúra dátového centra na obrázku ilustruje moderný systém navrhnutý pre vysoký výkon, škálovateľnosť a efektívnu správu dát. Tento systém pozostáva z dvoch geograficky oddelených dátových centier (DC1 a DC2), ktoré sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET. Táto redundancia a prepojenie zaručuje spoľahlivosť, zálohovanie a kontinuálnu prevádzku služieb aj v prípade výpadku jedného dátového centra. 1153 1153 1154 -Spojenie medzi DC1 a DC2 prostredníctvom siete SANET je kľúčové pre synchronizáciu dát a záložnú prevádzku. Táto prepojenosť umožňuje replikáciu záloh, spoločné využitie zdrojov a vysokú odolnosť voči poruchám. Platformy ako Kubernetes a VMware ESX, používané v oboch dátových centrách, poskytujú flexibilitu pri správe aplikácií a infraštruktúry, pričom umožňujú hybridný prístup, ktorý kombinuje tradičné virtuálne stroje a moderné kontajnery. 1155 - 1156 -Celý systém je podporený pokročilými monitorovacími a analytickými nástrojmi, ktoré zabezpečujú prehľad o výkone infraštruktúry a umožňujú optimalizáciu prevádzky. Monitorovanie hardvérových komponentov a analýza logov poskytujú cenné dáta na identifikáciu potenciálnych problémov a zlepšenie efektivity. Systém na správu nákladov pomáha sledovať spotrebu zdrojov a identifikovať možnosti optimalizácie, čím prispieva k zníženiu prevádzkových nákladov. Rýchla správa tiketov a zálohovacie mechanizmy pre kontajnery zaručujú kontinuitu služieb a ochranu dát. Architektúra tohto dátového centra tak spája moderné technologické prístupy, ako sú HPC klastre, dátové jazero a AI infraštruktúra, s dôrazom na vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Jej návrh zohľadňuje súčasné potreby výskumu a vývoja, pričom umožňuje budúce rozšírenie a integráciu nových technológií, čím sa stáva robustným riešením pre akademické a vedecké prostredie. High-level architektúra dátového centra na obrázku ilustruje moderný systém navrhnutý pre vysoký výkon, škálovateľnosť a efektívnu správu dát. Tento systém pozostáva z dvoch geograficky oddelených dátových centier (DC1 a DC2), ktoré sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET. Táto redundancia a prepojenie zaručuje spoľahlivosť, zálohovanie a kontinuálnu prevádzku služieb aj v prípade výpadku jedného dátového centra. 1157 - 1158 1158 **Dátové centrum DC1** 1159 1159 1160 1160 1. Manažérske uzly (Management Node Cluster) 1161 1161 Obsahuje tri fyzické servery, ktoré spravujú kľúčové procesy v rámci dátového centra. Manažérske uzly riadia nasadenie kontajnerov, virtuálnych strojov (VM) a orchestráciu aplikácií, pričom využívajú platformy ako Kubernetes na správu kontajnerových aplikácií. 1162 1162 1. Výpočtové uzly (Worker Node Cluster). Tieto uzly sú rozdelené na dva hlavné klastre: 1163 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 1164 1164 11. 9 Worker Node fyzických serverov pre štandardné kontajnery a VM, čo pokrýva široké spektrum aplikácií. 1165 1165 11. 2 Worker Node AI Clustre, ktoré sú optimalizované pre aplikácie umelej inteligencie (AI) a strojového učenia (ML), vrátane podpory GPU akcelerácie. 1166 1166 1. Úložné systémy 1167 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 1168 1168 11. Flash disky pre nízku latenciu a vysokorýchlostné aplikácie, ktoré vyžadujú rýchle spracovanie údajov. 1169 1169 11. Úložiská pre veľkokapacitné a nízko-rýchlostné aplikácie. 1170 1170 11. Zálohovacie systémy na dlhodobé uchovávanie dát. ... ... @@ -1203,7 +1203,7 @@ 1203 1203 Na európskej úrovni predstavuje Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC) iniciatívu Európskej komisie, ktorá vznikla v roku 2015 s cieľom vytvoriť veľkú infraštruktúru na podporu a rozvoj otvorenej vedy a inovácií v Európe a mimo nej. EOSC poskytuje katalóg služieb, softvéru a údajov z rôznych európskych výskumných e-infraštruktúr, čím umožňuje výskumníkom ukladať, spravovať, analyzovať a opätovne využívať dáta na výskumné, inovačné a vzdelávacie účely 1204 1204 1205 1205 1206 -Prepojenie dátových centier, ako je Dátové centrum pre vedu ,výskuma inovácie(DCVVaI) prevádzkované Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), s európskymi iniciatívami, akou je Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC), je kľúčové pre naplnenie cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Európska komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že EOSC bude v počiatočných fázach prepájať existujúce infraštruktúry vedeckých dát, ktoré sú momentálne roztrúsené naprieč rôznymi vednými disciplínami a členskými štátmi, čím sa prístup k vedeckým dátam stane jednoduchším, lacnejším a efektívnejším. Národná stratégia pre otvorenú vedu na roky 2021-2028, schválená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, prezentuje základné tézy otvorenej vedy, opisuje situáciu v oblasti otvorenej vedy v Európe a analyzuje východiskový stav na Slovensku. Táto stratégia definuje zainteresované skupiny a strategické oblasti na presadzovanie princípov otvorenej vedy na Slovensku, pričom zdôrazňuje potrebu prepojenia národných dátových centier s európskymi iniciatívami, aby sa zabezpečil voľný tok údajov a ich efektívne využívanie v rámci celej Európy.914 +Prepojenie dátových centier, ako je Dátové centrum pre vedu a výskum (DC VaV) prevádzkované Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), s európskymi iniciatívami, akou je Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC), je kľúčové pre naplnenie cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Európska komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že EOSC bude v počiatočných fázach prepájať existujúce infraštruktúry vedeckých dát, ktoré sú momentálne roztrúsené naprieč rôznymi vednými disciplínami a členskými štátmi, čím sa prístup k vedeckým dátam stane jednoduchším, lacnejším a efektívnejším. Národná stratégia pre otvorenú vedu na roky 2021-2028, schválená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, prezentuje základné tézy otvorenej vedy, opisuje situáciu v oblasti otvorenej vedy v Európe a analyzuje východiskový stav na Slovensku. Táto stratégia definuje zainteresované skupiny a strategické oblasti na presadzovanie princípov otvorenej vedy na Slovensku, pričom zdôrazňuje potrebu prepojenia národných dátových centier s európskymi iniciatívami, aby sa zabezpečil voľný tok údajov a ich efektívne využívanie v rámci celej Európy. 1207 1207 1208 1208 1209 1209 Prepojenie národných dátových centier s európskymi infraštruktúrami, ako je EOSC, umožňuje výskumníkom efektívne ukladať, spravovať, analyzovať a opätovne využívať dáta na výskumné, inovačné a vzdelávacie účely. Tým sa podporuje spolupráca medzi výskumnými inštitúciami na národnej aj medzinárodnej úrovni, čo je v súlade s cieľmi otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. ... ... @@ -1212,10 +1212,12 @@ 1212 1212 Z uvedeného vyplýva, že prepojenie dátových centier, ako je DC VaV, s európskymi iniciatívami, akou je EOSC, je nevyhnutné pre dosiahnutie strategických cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Tým sa zabezpečí efektívne využívanie vedeckých dát, podpora inovácií a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho výskumného priestoru. 1213 1213 1214 1214 923 + 1215 1215 **Biznis architektúra rozšíreného dátového centra** 1216 1216 1217 -Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie (DCVVaI), modernizované v rámci projektu, poskytne širokú škálu služieb určených na podporu akademických a výskumných inštitúcií, univerzít a vysokých škôl. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby pokryli komplexné potreby vedecko-výskumného prostredia a umožnili efektívne využívanie moderných IT technológií na podporu vzdelávania, výskumu a inovácie. 1218 1218 927 +Dátové centrum pre výskum a vývoj (DCVaV), modernizované v rámci projektu „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“, poskytne širokú škálu služieb určených na podporu akademických a výskumných inštitúcií, univerzít a vysokých škôl. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby pokryli komplexné potreby vedecko-výskumného prostredia a umožnili efektívne využívanie moderných IT technológií na podporu vzdelávania, výskumu a inovácie. 928 + 1219 1219 Jednou z kľúčových oblastí služieb je ukladanie a správa dát. Dátové centrum poskytne škálovateľné úložné kapacity na ukladanie veľkých objemov vedecko-výskumných dát, ktoré budú prístupné prostredníctvom blokového, súborového a objektového ukladania. Tieto služby zahŕňajú aj zálohovanie a dlhodobú archiváciu dát, pričom sa využívajú pokročilé technológie deduplikácie a páskové knižnice. Na ochranu dát bude implementovaná replikácia medzi geograficky oddelenými lokalitami, čím sa zvýši bezpečnosť a dostupnosť informácií. Dátové služby budú navrhnuté v súlade s princípmi FAIR, aby boli dáta jednoducho nájditeľné, prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné. V oblasti výpočtových služieb dátové centrum poskytne vysokovýkonné výpočtové prostredie (HPC), optimalizované na spracovanie náročných vedecko-výskumných úloh, ako sú simulácie, modelovanie a analýza veľkých dát. Pre potreby umelej inteligencie a strojového učenia bude dostupný špeciálny výpočtový výkon s podporou GPU akcelerácie, čo výrazne urýchli výpočtovo náročné úlohy. Virtuálne prostredia umožnia nasadenie a správu virtuálnych serverov a kontajnerov, ktoré budú flexibilne prispôsobiteľné špecifickým potrebám výskumných projektov. 1220 1220 1221 1221 ... ... @@ -1227,7 +1227,7 @@ 1227 1227 Analytické služby budú podporovať pokročilé spracovanie dát prostredníctvom centralizovaného prostredia Data Lake, ktoré umožní efektívne spravovanie veľkých objemov dát a ich analýzu. Nástroje na logovanie a monitoring poskytnú prehľad o systémových udalostiach a optimalizujú prevádzkové procesy. Pre aplikácie umelej inteligencie bude dátové centrum ponúkať prostredie na nasadenie, škálovanie a správu AI aplikácií, pričom podpora Kubernetes a GitOps zefektívni celý vývojový cyklus. V kontexte modernej biznis architektúry zohrávajú kľúčovú úlohu technológie ako SIEM, AI modelovanie, hyperkonvergovaná infraštruktúra, kontajnerizácia, OpenShift konzola, stretched cluster úložisko, Kubernetes a GitOps. Tieto komponenty spoločne prispievajú k efektívnejšiemu riadeniu IT infraštruktúry, zvyšujú bezpečnosť a podporujú agilný vývoj aplikácií. 1228 1228 1229 1229 1230 -[[image:1 735258182371-526.png]]940 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image012.gif]] 1231 1231 1232 1232 Obrázok 6 Náhľad biznisovej vrstvy architektúry (zelená označuje nové prvky) 1233 1233 ... ... @@ -1259,8 +1259,19 @@ 1259 1259 Dôležitým prvkom biznisovej architektúry projektu je zapojenie slovenských inštitúcií, ako je Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied, ktoré už participujú na viacerých projektoch EOSC. Tieto inštitúcie prispievajú k rozvoju technických a organizačných štruktúr EOSC a zároveň získavajú prístup k jeho rozsiahlym zdrojom a infraštruktúre. Integrácia s EOSC prináša významné výhody, vrátane zlepšeného prístupu k dátam a službám, podpory interdisciplinárnej spolupráce, zvýšenia efektivity výskumu a posilnenia postavenia Slovenska v európskom výskumnom priestore. Zároveň prispieva k rozvoju otvorenej vedy a inovácie v rôznych oblastiach spoločnosti. Biznisová architektúra tak poskytuje základ nielen pre technologickú modernizáciu, ale aj pre zapojenie Slovenska do medzinárodných vedeckých a výskumných iniciatív. Týmto spôsobom prispieva k napĺňaniu strategických cieľov Slovenskej republiky v oblasti informatizácie, digitalizácie a otvorenej vedy. 1260 1260 1261 1261 972 + 973 + 974 + 975 + 976 + 977 + 978 + 979 + 980 + 981 + 1262 1262 **Aplikačná architektúra rozšíreného dátového centra** 1263 1263 984 + 1264 1264 Aplikačná architektúra modernizovaného dátového centra je navrhnutá tak, aby zabezpečila komplexnú podporu vedecko-výskumných, akademických a prevádzkových aktivít. Jedným z jej pilierov je schopnosť flexibilne spravovať aplikácie a poskytovať robustné prostredie pre ich prevádzku. Dôležitým prvkom architektúry je kontajnerizácia, ktorá umožňuje balenie aplikácií spolu so všetkými ich závislosťami do kontajnerov. Týmto spôsobom je možné aplikácie izolovať od prostredia, v ktorom sú spustené, čo zaručuje ich konzistentnosť a stabilitu bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v testovacom, vývojovom alebo produkčnom prostredí. 1265 1265 1266 1266 ... ... @@ -1273,8 +1273,10 @@ 1273 1273 Ďalším dôležitým aspektom je dostupnosť a redundancia. Použitie stretched cluster úložísk umožňuje replikáciu dát medzi rôznymi geografickými lokalitami, čo zabezpečuje ich ochranu pred stratou a zároveň garantuje kontinuitu prevádzky aj v prípade technických výpadkov. Táto funkcia je obzvlášť dôležitá pre aplikácie kritické pre výskum, ktoré si vyžadujú nepretržitý prístup k dátam a vysokú spoľahlivosť infraštruktúry. Celá aplikačná architektúra je postavená na princípoch otvorenosti, škálovateľnosti a bezpečnosti, čím zaisťuje, že dátové centrum dokáže reagovať na dynamické požiadavky akademického a výskumného prostredia. Jej flexibilita umožňuje ľahkú integráciu nových technológií a služieb, čo z nej robí kľúčový prvok v digitálnej transformácii vedeckého a akademického sektora. 1274 1274 1275 1275 1276 -[[image:1742766148361-687.png]] 1277 1277 998 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image014.gif]] 999 + 1000 + 1278 1278 Obrázok 7 Náhľad aplikačnej vrstvy architektúry 1279 1279 1280 1280 ... ... @@ -1310,38 +1310,17 @@ 1310 1310 Dátový sklad je centralizované úložisko, ktoré zhromažďuje a konsoliduje dáta z rôznych zdrojov pre potreby analýzy a reportovania. Tento systém používa ETL procesy (extract, transform, load), aby zabezpečil, že dáta sú pripravené na použitie a konzistentné. Dátový sklad podporuje výskumné a vývojové aktivity tým, že poskytuje výkonné analytické nástroje na identifikáciu trendov, tvorbu predikcií a hodnotenie výkonnosti. Dôležitou súčasťou je aj správa metadát, ktorá umožňuje jednoduché vyhľadávanie a organizáciu dát. Platforma je optimalizovaná pre rýchle dotazy a podporuje integráciu s nástrojmi umelej inteligencie, ktoré vyžadujú prístup k veľkým množstvám dát. 1311 1311 1312 1312 1313 -**Platforma pre monitoring h árdverových komponentov aoperačnýchsystémov vrátaneplatforiem pre prevádzku kontajnerov a virtuálnych serverov**1036 +**Platforma pre monitoring hardvérových komponentov a aplikácií** 1314 1314 1315 1315 Monitoring hardvéru a aplikácií je kritický pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky dátového centra. Táto platforma zhromažďuje dáta z hardvérových senzorov, logov a aplikačných rozhraní, ktoré následne analyzuje a vizualizuje. Poskytuje real-time prehľad o stave systému, vrátane metriky, ako je využitie procesora, pamäte, úložiska a sieťových zdrojov. Platforma obsahuje funkcie na automatické upozornenie v prípade prekročenia stanovených prahových hodnôt, čo umožňuje rýchlu reakciu na potenciálne problémy. Jej cieľom je minimalizovať prestoje a optimalizovať výkon infraštruktúry. 1316 1316 1317 1317 1318 -**Platforma AI-as-a-Service** 1319 1319 1320 - Cieľomaktivity je vytvorenie Platformy AI as a Service (AIaaS), ktorá poskytne výskumným pracovníkom, akademickým inštitúciámaštudentom pokročilénástroje založenéna umelej inteligencii (AI). Platforma bude slúžiť ako centralizovaný ekosystém pre podporu vedeckéhovýskumu,akademického vzdelávania a hodnotenia vedeckých výstupov, pričom poskytneudržateľnosť a rozšíriteľnosť o ďalšie moduly v budúcnosti. AIaaS bude priamo integrovaná s Aktivitou 3.1042 +**Komunikačného asistenta** 1321 1321 1322 - V rámci aktivityCVTISRbudú implementované nasledujúcemoduly:1044 +Komunikačný asistent, často poháňaný technológiami NLP (Natural Language Processing), slúži na automatizáciu bežných otázok a požiadaviek používateľov. Môže byť nasadený ako chatovací robot alebo hlasový asistent, ktorý poskytuje okamžité odpovede na otázky týkajúce sa infraštruktúry, služieb alebo technickej podpory. Táto platforma výrazne zlepšuje užívateľskú skúsenosť a znižuje záťaž na technické tímy. Komunikačný asistent môže byť integrovaný s ďalšími systémami na poskytovanie personalizovaných informácií alebo na vykonávanie základných úkonov na požiadanie. 1323 1323 1324 -**AI na automatizované recenzovanie vedeckých článkov** 1325 1325 1326 -Tento modul bude slúžiť na podporu hodnotenia vedeckých článkov a rukopisov v rámci recenzného procesu. Bude využívať metódy spracovania prirodzeného jazyka (NLP) a strojového učenia na analýzu štruktúry vedeckých publikácií. Funkcionality zahŕňajú: 1327 - 1328 -* Automatické hodnotenie originality, štruktúry a jazykovej kvality článku 1329 -* Detekcia etických problémov (plagiátorstvo, manipulácia s dátami, nerelevantné citácie) 1330 -* Generovanie odporúčaní na vylepšenie rukopisu na základe existujúcich akademických štandardov 1331 -* Porovnanie obsahu článku s existujúcou vedeckou literatúrou 1332 - 1333 -**AI Tutor - Hodnotenie kvality výučby a personalizovaného učenia** 1334 - 1335 -Modul AI Tutor bude slúžiť ako interaktívny nástroj pre študentov a výskumníkov na získavanie personalizovaných odpovedí na akademické otázky a podporu v učení. Bude postavený na princípoch adaptívneho vzdelávania s cieľom poskytovať: 1336 - 1337 -* Interaktívne vysvetlenie teoretických konceptov a riešenie príkladov 1338 -* Automatizovanú spätnú väzbu na písomné odpovede študentov 1339 -* Generovanie personalizovaných učebných plánov na základe úrovne vedomostí používateľa 1340 -* Možnosť simulácie skúškových otázok a testovania študentov 1341 - 1342 -Navrhované riešenie umožní centrálne využitie umelej inteligencie na automatizáciu vybraných procesov, čím sa zvýši kvalita a efektivita výskumnej činnosti a vzdelávacieho procesu. CVTI SR, ako prevádzkovateľ centrálnej platformy požaduje použitie LLM (jazykového modelu) a NLP techník na porozumenie zámeru užívateľa. Platforma umožní rozpoznávanie zámeru konverzácie, vysokú odolnosť proti preklepom. Pre rozpoznanie zámeru používateľa musí platforma reflektovať na dopyt používateľa do 10 položených otázok. Systém sleduje dopyty používateľov a automatizovane sa učí, spresňuje detekciu zámerov dopytov od používateľov, pričom obsahuje možnosť úvodného trénovania za účelom lepších reakcií v úvodnej prevádzke. Platformu je možné prepnúť do trénovacieho módu a neskôr prepnúť do módu s vyššou istotou rozhodovania. Trénovanie modelu bude prebiehať min. 2x do kalendárneho roka. AIaaS musí mať schopnosť rozpoznania neistoty určenia zámeru konverzácie, proaktívne ponúkať niekoľko možných variantov pokračovania konverzácie. Systém musí obsahovať funkciu RAG. 1343 - 1344 - 1345 1345 **Platforma na manažment nákladov** 1346 1346 1347 1347 Táto platforma je navrhnutá tak, aby poskytovala prehľad o nákladoch spojených s prevádzkou IT infraštruktúry a umožňovala efektívne riadenie rozpočtov jednotlivých projektov alebo oddelení. Platforma zhromažďuje informácie o spotrebe zdrojov, ako sú výpočtová kapacita, úložisko a sieťové služby, a tieto údaje transformuje do podrobných reportov. Jednou z jej hlavných funkcií je kategorizácia nákladov na základe konkrétnych služieb alebo projektov, čo umožňuje presnú alokáciu výdavkov. Okrem toho platforma obsahuje analytické nástroje, ktoré identifikujú oblasti s neefektívnym využívaním zdrojov a navrhujú optimalizačné opatrenia. ... ... @@ -1369,6 +1369,7 @@ 1369 1369 Zálohovanie je kritickou súčasťou aplikačnej architektúry, ktorá zabezpečuje ochranu dát pred stratou alebo poškodením. Platforma pre zálohovanie umožňuje automatizované zálohovacie procesy pre všetky aplikácie a dáta spravované dátovým centrom. Zálohy sú ukladané na dedikované úložiská s vysokou dostupnosťou a redundanciou. Platforma podporuje pokročilé technológie, ako je deduplikácia dát, ktorá minimalizuje priestor potrebný na úložisko, a využitie páskových knižníc na dlhodobú archiváciu. V prípade incidentu, ako je kybernetický útok alebo zlyhanie hardvéru, umožňuje rýchlu obnovu dát a minimalizáciu prestojov. Zálohovanie je navrhnuté tak, aby spĺňalo štandardy najlepšej praxe pre ochranu dát, a je plne integrované s bezpečnostnými systémami, ktoré zabezpečujú šifrovanie záloh a ich ochranu pred neoprávneným prístupom. 1370 1370 1371 1371 1074 + 1372 1372 **Integrovaný systém služieb** 1373 1373 1374 1374 Integrovaný systém služieb spája všetky komponenty aplikačnej architektúry do jedného koherentného celku. Tento systém slúži na riadenie procesov, konfigurácií a zdrojov, čo zabezpečuje hladkú prevádzku a efektívnu spoluprácu medzi jednotlivými platformami. Jednou z hlavných výhod tohto systému je jeho schopnosť automatizovať zložité procesy, ako je nasadzovanie nových aplikácií, aktualizácie softvéru alebo správa incidentov. Systém poskytuje jednotné rozhranie pre všetky operácie, čo zlepšuje prehľadnosť a znižuje záťaž na administratívne tímy. Integrovaný systém služieb je nevyhnutný pre koordináciu všetkých častí infraštruktúry a zabezpečuje, že všetky aplikácie a platformy spolupracujú efektívne a bez konfliktov. ... ... @@ -1396,6 +1396,7 @@ 1396 1396 Dôležitým aspektom tejto platformy je podpora interdisciplinárneho výskumu. Dáta môžu byť zdieľané medzi rôznymi vednými odbormi, čím sa podporuje spolupráca výskumníkov z rôznych oblastí. Týmto spôsobom vznikajú virtuálne výskumné tímy, ktoré môžu efektívne zdieľať znalosti a využívať zdroje. Zároveň je zabezpečená integrita dát prostredníctvom pokročilých bezpečnostných opatrení, ako je šifrovanie pri prenose aj na úložisku, viacúrovňová autentifikácia a správa prístupových práv.Platforma pre vedecké a výskumné dáta taktiež poskytuje možnosť spracovania dát na výpočtovo náročných systémoch, čo zahŕňa podporu pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia. Výpočtová kapacita je dynamicky prideľovaná podľa aktuálnych potrieb, pričom využitie GPU akcelerácie výrazne zrýchľuje výpočty. Táto funkcia je obzvlášť dôležitá pre moderné výskumné projekty, ktoré si vyžadujú analýzu veľkých dátových súborov. Význam tejto platformy spočíva aj v schopnosti podporovať otvorenú vedu prostredníctvom zdieľania dát a výsledkov výskumu v súlade s medzinárodnými štandardmi. Umožňuje efektívne využívanie existujúcich dátových zdrojov a podporuje vznik nových vedeckých objavov. Týmto spôsobom platforma prispieva k rozvoju interdisciplinárneho výskumu, zvyšuje efektivitu vedeckých procesov a umožňuje slovenským výskumníkom dosiahnuť významné výsledky na globálnej úrovni. Je neoddeliteľnou súčasťou moderného výskumného prostredia, ktorá prináša technologické inovácie a podporuje vedecký pokrok. 1397 1397 1398 1398 1102 + 1399 1399 **Technologická architektúra rozšíreného dátového centra** 1400 1400 1401 1401 ... ... @@ -1402,8 +1402,9 @@ 1402 1402 Technologická architektúra dátového centra opísaná v dokumente predstavuje komplexný ekosystém moderných riešení navrhnutých na zabezpečenie vysokej dostupnosti, škálovateľnosti a bezpečnosti infraštruktúry. Jej kľúčovými komponentmi sú moderné výpočtové klastre, pokročilé diskové úložiská, sieťové riešenia a zabezpečené virtualizačné prostredia, ktoré spolu vytvárajú robustné prostredie na podporu vedecko-výskumných aktivít a služieb pre verejnú správu. Architektúra začína na úrovni výpočtovej infraštruktúry, ktorá zahŕňa nové servery vybavené modernými procesormi s vysokým výpočtovým výkonom a veľkou kapacitou pamäte. Tieto servery podporujú virtualizačné technológie, ako sú VMware a Kubernetes, čo umožňuje efektívne využitie hardvérových zdrojov a jednoduchú správu aplikácií. Virtualizačné prostredie poskytuje podporu pre živú migráciu virtuálnych strojov a nasadzovanie kontajnerových aplikácií, čím zvyšuje flexibilitu a odolnosť celého systému. Disková infraštruktúra je navrhnutá s využitím NVMe all-flash úložísk, ktoré poskytujú vysoký výkon a nízku latenciu. Tieto úložiská sú optimalizované na spracovanie veľkých objemov dát, ktoré generujú aplikácie z oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a analýzy veľkých dát. Úložiská podporujú technológie replikácie a deduplikácie, čo zvyšuje efektivitu a bezpečnosť uchovávaných dát. Systém zároveň obsahuje páskové knižnice na dlhodobú archiváciu, čo zabezpečuje ochranu dát pred stratou a umožňuje ich uchovanie v súlade s legislatívnymi požiadavkami. 1403 1403 1404 1404 1405 -[[image:1 735258253617-411.png]]1109 +//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image016.gif]]// 1406 1406 1111 + 1407 1407 Obrázok 8 Náhľad technologickej vrstvy architektúry (zelená označuje nové prvky) 1408 1408 1409 1409 ... ... @@ -1416,13 +1416,16 @@ 1416 1416 Technologická architektúra dátového centra je navrhnutá tak, aby spĺňala najvyššie štandardy bezpečnosti, výkonu a udržateľnosti, čím poskytuje stabilné a efektívne prostredie pre podporu výskumu, vývoja a služieb verejnej správy. Jej modulárny dizajn umožňuje budúce rozšírenia a prispôsobenie sa novým technologickým trendom, čím zabezpečuje dlhodobú hodnotu a relevanciu infraštruktúry. 1417 1417 1418 1418 1419 -== 5.1 Prehľad e-Government komponentov == 1124 +* 1125 +** 1420 1420 1127 +1. 1128 +11. Prehľad e-Government komponentov 1129 + 1421 1421 Vzhľadom na skutočnosť, že sada projektovej dokumentácie v zmysle Vyhlášky 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy obsahuje aj dokument I-03 prístup k projektu, všetky informácie relevantné pre túto kapitolu sú uvedené vo výstupe I-03 Prístup k projektu. 1422 1422 1132 +1. LEGISLATÍVA 1423 1423 1424 -== 6. LEGISLATÍVA == 1425 - 1426 1426 Legislatívne požiadavky vo vzťahu k Projektu ustanovuje nasledovný základný európsky a národný legislatívny rámec: 1427 1427 1428 1428 * Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, ... ... @@ -1441,23 +1441,38 @@ 1441 1441 * Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-20239/4722-1:11 o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti osôb na vykonávanie výskumu a vývoja; 1442 1442 * Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 12. augusta 2009 č. CD-2009-23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj, v znení výnosu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 5. marca 2015 č. 2015-7174/11543:7-15AA. 1443 1443 1444 -== == 1445 1445 1446 -== 7. ROZPOČET A PRÍNOSY == 1447 1447 1448 -== 7.1 Sumarizácia nákladov a prínosov == 1449 1449 1155 + 1156 + 1157 + 1158 + 1159 + 1160 + 1161 + 1162 + 1163 + 1164 + 1165 + 1166 +1. ROZPOČET A PRÍNOSY 1167 + 1168 +1. 1169 +11. Sumarizácia nákladov a prínosov 1170 + 1450 1450 **NÁKLADY** 1451 1451 1452 1452 Sumarizácia nákladov: 1453 1453 1454 -[[image:Snímka obrazovky 2025-03-21 o 19.47.12.png]] 1455 1455 1176 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image018.gif]] 1456 1456 1178 + 1457 1457 Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia za obdobie 10 rokov: 1458 1458 1459 -[[image: Snímkabrazovky 2025-03-21 o 19.54.25.png]]1181 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image020.gif]] 1460 1460 1183 + 1461 1461 Interpretácia výsledkov: 1462 1462 1463 1463 ... ... @@ -1464,12 +1464,12 @@ 1464 1464 Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov: 1465 1465 1466 1466 1467 -Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,4 21190 +* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,46 1468 1468 1469 -Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t 9(v8.roku)1192 +Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t7 (v 6 roku) 1470 1470 1471 1471 1472 -**Rozpočet projektu: 3 2238604,81Eur**1195 +**Rozpočet projektu: 31 115 436,37 Eur** 1473 1473 1474 1474 Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom UCP analýzy a prostredníctvom oslovenia a prieskumu trhu. Vypočítané náklady projektu a výšku rozpočtu môžeme rozdeliť nasledovne: 1475 1475 ... ... @@ -1476,22 +1476,43 @@ 1476 1476 1477 1477 **Hlavné aktivity:** 1478 1478 1479 -**Externé služby:** 2128106,61Eur s DPH1202 +**Externé služby:** 1 220 467,20 Eur s DPH 1480 1480 1481 -**Interné mzdové výdavky: 213 542,00 Eur1204 +**Interné mzdové výdavky: **1 387 152,00 Eur 1482 1482 1483 -**HW:** 0007379,00Eur s DPH1206 +**HW:** 21 057 280,96 Eur s DPH 1484 1484 1485 -**SW: **5 350509,59Eur s DPH1208 +**SW: **5 469 953,58 Eur s DPH 1486 1486 1487 -**Spotreba energie: ** 1 430 000,00 Eur s DPH 1488 1488 1489 - 1490 1490 **Podporné aktivity:** 1491 1491 1492 -907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU 210967,60Eur1213 +907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU 1 980 582,63 Eur 1493 1493 1494 1494 1216 + 1217 + 1218 +|**Náklady**|**Suma** 1219 +|**Všeobecný materiál**| 1220 +|**IT - CAPEX**| 1221 +|Aplikácie|//2 607 619,20 €// 1222 +|SW|//5 469 953,58 €// 1223 +|HW|//21 057 280,96 €// 1224 +|**IT - OPEX- prevádzka**| 1225 +|Aplikácie|//427 163,52 €// 1226 +|SW|//2 297 380,50 €// 1227 +|HW|//3 230 388,28 €// 1228 +|**Prínosy**| 1229 +|**Finančné prínosy**| 1230 +|Administratívne poplatky| 1231 +|Ostatné daňové a nedaňové príjmy| 1232 +|**Ekonomické prínosy**| 1233 +|Občania (€)| 1234 +|Úradníci (€)| 1235 +|Úradníci (FTE)| 1236 +|**Kvatifikované prínosy**| 1237 +|Iné kvantifikované prínosy (€)|//47 294 427 €// 1238 + 1495 1495 **PRÍNOSY:** 1496 1496 1497 1497 **Kvantifikácia ekonomických prínosov** ... ... @@ -1521,11 +1521,12 @@ 1521 1521 Uvedené prínosy predstavujú verifikovateľné a kvantifikovateľné prínosy projektu. Vzhľadom na charakter projektu, jeho vedecko-výskumnú povahu je potrebné do úvahy vziať aj kvantitatívne prínosy, ktoré pre svoju komplexicitu považujeme pre potreby CBA za ťažko vyčísliteľné, no referencovateľné. Spoločenské prínosy výskumu a vývoja nie je možné alebo jednoduché trhovo oceniť. Ide napr. o otázky bezpečnosti, klimatických zmien alebo starnutia populácie. Riešenie týchto a ďalších výziev prináša spoločnosti najmä spoločenský prospech, nie priamy ekonomický benefit. Prípadne prináša ekonomický benefit v neskorších fázach, vo veľmi dlhom časovom horizonte. Napr. podľa sumarizácie dostupných zdrojov zo strany VAIA (https:~/~/vaia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/06/Priloha-2-Navratnost-investicie-do-vyskumu-vyvoja-a-inovacii.pdf?utm_source=chatgpt.com) v kontexte súkromnej sféry platí, že Investície do výskumu, vývoja a inovácií predstavujú investíciu s vysokou návratnosťou pre firmy aj spoločnosť. Návratnosť investície do výskumu a vývoja sa pre individuálnu firmu pohybuje v rozmedzí 10-30 %. Celkovo je možné konštatovať, že verejné investície do výskumu a vývoja výrazne prispievajú k ekonomickému rastu. ([[https:~~/~~/www.cpb.nl/sites/default/files/publicaties/download/cpb-discussion-paper-313-macroeconomic-analysis-returns-public-r>>url:https://www.cpb.nl/sites/default/files/publicaties/download/cpb-discussion-paper-313-macroeconomic-analysis-returns-public-r]]-and-d-investments.pdf?) 1522 1522 1523 1523 1268 + 1524 1524 **Kvalitatívne prínosy:** 1525 1525 1526 1526 **Zlepšenie VaV infraštruktúry** 1527 1527 1528 -Projekt " Dátovécentrum prevedu, výskum a inovácie" sa zameriava na modernizáciu IT a non-IT technológií, čo prináša zásadné zlepšenie výskumnej infraštruktúry na Slovensku. Jedným z hlavných prínosov je zvýšenie výpočtovej kapacity a úložného priestoru, ktoré sú kľúčové pre spracovanie a analýzu rozsiahlych dát v rôznych vedných odboroch, ako sú biotechnológie, umelá inteligencia, alebo simulácie fyzikálnych procesov. Modernizácia zahŕňa obmenu zastaraných hardvérových komponentov za energeticky efektívne riešenia, ktoré sú schopné zvládnuť náročné výpočtové operácie a podporiť vznik nových vedeckých poznatkov. Nové technológie, ako sú hyperkonvergované infraštruktúry, umožňujú efektívnu integráciu výpočtových, úložných a sieťových zdrojov do jedného systému. To prináša flexibilitu, škálovateľnosť a jednoduchšiu správu. Zlepšenie infraštruktúry taktiež umožňuje vytváranie redundantných dátových centier, čím sa zabezpečí kontinuita prevádzky a eliminuje riziko výpadkov. Vedecké organizácie získajú stabilné prostredie na prevádzku svojich systémov, čo výrazne zlepší kvalitu a efektivitu ich práce. Táto modernizácia vytvára podmienky na podporu nových technológií a inovácií v oblasti výskumu, vývoja a vzdelávania, čím Slovensko posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnej vedeckej scéne. Zlepšenie výskumnej infraštruktúry je základným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a atraktivity slovenských výskumných inštitúcií.1273 +Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." sa zameriava na modernizáciu IT a non-IT technológií, čo prináša zásadné zlepšenie výskumnej infraštruktúry na Slovensku. Jedným z hlavných prínosov je zvýšenie výpočtovej kapacity a úložného priestoru, ktoré sú kľúčové pre spracovanie a analýzu rozsiahlych dát v rôznych vedných odboroch, ako sú biotechnológie, umelá inteligencia, alebo simulácie fyzikálnych procesov. Modernizácia zahŕňa obmenu zastaraných hardvérových komponentov za energeticky efektívne riešenia, ktoré sú schopné zvládnuť náročné výpočtové operácie a podporiť vznik nových vedeckých poznatkov. Nové technológie, ako sú hyperkonvergované infraštruktúry, umožňujú efektívnu integráciu výpočtových, úložných a sieťových zdrojov do jedného systému. To prináša flexibilitu, škálovateľnosť a jednoduchšiu správu. Zlepšenie infraštruktúry taktiež umožňuje vytváranie redundantných dátových centier, čím sa zabezpečí kontinuita prevádzky a eliminuje riziko výpadkov. Vedecké organizácie získajú stabilné prostredie na prevádzku svojich systémov, čo výrazne zlepší kvalitu a efektivitu ich práce. Táto modernizácia vytvára podmienky na podporu nových technológií a inovácií v oblasti výskumu, vývoja a vzdelávania, čím Slovensko posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnej vedeckej scéne. Zlepšenie výskumnej infraštruktúry je základným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a atraktivity slovenských výskumných inštitúcií. 1529 1529 1530 1530 1531 1531 **Podpora otvorenej vedy a FAIR princípov** ... ... @@ -1537,7 +1537,7 @@ 1537 1537 1538 1538 **Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti** 1539 1539 1540 -Jedným z kľúčových aspektov projektu je posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zavedenie Security Operations Center (SOC) poskytne centralizované riadenie kybernetických hrozieb a umožní rýchlu reakciu na potenciálne incidenty. SOC zabezpečí monitorovanie systémov v reálnom čase, analýzu bezpečnostných udalostí a prevenciu pred stratou dát. Projekt taktiež obsahuje implementáciu pokročilých technológií, ako sú šifrovanie dát, centralizovaný manažment identít a ochrana pred stratou dát (DLP). Tieto opatrenia významne znižujú riziko neoprávneného prístupu a zabezpečujú ochranu citlivých informácií. Posilnená kybernetická bezpečnosť je obzvlášť dôležitá pre vedecké organizácie, ktoré často spracúvajú dáta strategického významu. 1285 +Jedným z kľúčových aspektov projektu "Rozvoj DC a infraštruktúry III." je posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zavedenie Security Operations Center (SOC) poskytne centralizované riadenie kybernetických hrozieb a umožní rýchlu reakciu na potenciálne incidenty. SOC zabezpečí monitorovanie systémov v reálnom čase, analýzu bezpečnostných udalostí a prevenciu pred stratou dát. Projekt taktiež obsahuje implementáciu pokročilých technológií, ako sú šifrovanie dát, centralizovaný manažment identít a ochrana pred stratou dát (DLP). Tieto opatrenia významne znižujú riziko neoprávneného prístupu a zabezpečujú ochranu citlivých informácií. Posilnená kybernetická bezpečnosť je obzvlášť dôležitá pre vedecké organizácie, ktoré často spracúvajú dáta strategického významu. 1541 1541 1542 1542 1543 1543 Zabezpečenie súladu s legislatívou, ako je Zákon č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti, prináša dôveru v používanie IT systémov a zlepšuje reputáciu slovenských vedeckých inštitúcií. Zlepšená bezpečnosť tiež umožňuje využívanie medzinárodných grantov a spoluprác, ktoré často vyžadujú prísne bezpečnostné štandardy. ... ... @@ -1548,7 +1548,7 @@ 1548 1548 Projekt sa zameriava na optimalizáciu správy a pridelenia IT zdrojov prostredníctvom centralizovaného softvérového nástroja na manažment zdrojov. Automatizácia procesov, ako je prideľovanie výpočtovej kapacity alebo úložného priestoru, eliminuje manuálne chyby a znižuje čas potrebný na administratívu. To umožňuje vedeckým pracovníkom sústrediť sa na ich výskum a vývoj. Automatizované monitorovanie zdrojov zabezpečuje ich optimálne využitie a minimalizuje plytvanie. V prípade nedostatku zdrojov systém dokáže prioritizovať kritické úlohy, čo zlepšuje dostupnosť služieb. Navyše, systém umožňuje transparentné sledovanie využitia zdrojov, čo podporuje lepšie rozhodovanie a alokáciu financií. Efektívne využitie zdrojov nielen znižuje náklady, ale aj zlepšuje kvalitu poskytovaných služieb. Tento prístup prispieva k udržateľnosti a dlhodobému rozvoju výskumného prostredia na Slovensku. 1549 1549 1550 1550 1551 -Projekt 1296 +Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." zahŕňa implementáciu ekologických technológií, ktoré výrazne znižujú energetickú náročnosť a podporujú udržateľnosť. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, obnoviteľných zdrojov energie a optimalizácia spotreby prispievajú k redukcii uhlíkovej stopy dátového centra. Použitie energeticky efektívnych zariadení, ako sú moderné servery a úložiská, minimalizuje prevádzkové náklady a zlepšuje celkovú efektivitu infraštruktúry. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia a zvyšujú reputáciu krajiny ako technologicky vyspelého a ekologicky zodpovedného partnera. Ekologická udržateľnosť nie je len otázkou nákladov, ale aj dôležitým faktorom pri získavaní medzinárodných grantov a spoluprác. Organizácie, ktoré integrujú ekologické princípy do svojej činnosti, majú často vyššiu šancu na úspech v medzinárodných výzvach. 1552 1552 1553 1553 1554 1554 **Zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti** ... ... @@ -1558,13 +1558,13 @@ 1558 1558 1559 1559 **Zlepšenie akademického a výskumného prostredia** 1560 1560 1561 -Prieskumy medzi univerzitami ukazujú, že nedostatok výpočtových kapacít a úložného priestoru je jednou z hlavných prekážok moderného výskumu na Slovensku. Projekt " Dátovécentrum prevedu, výskum a inovácie" rieši tieto výzvy poskytovaním robustnej infraštruktúry, ktorá podporuje náročné vedecké úlohy. Moderné IT a non-IT riešenia umožnia univerzitám realizovať projekty, ktoré by inak neboli možné z dôvodu technických obmedzení. Študenti a vedci získajú prístup k nástrojom, ako sú superpočítače, AI platformy a pokročilé dátové úložiská, ktoré podporia kvalitu vzdelávania a výskumu.1306 +Prieskumy medzi univerzitami ukazujú, že nedostatok výpočtových kapacít a úložného priestoru je jednou z hlavných prekážok moderného výskumu na Slovensku. Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." rieši tieto výzvy poskytovaním robustnej infraštruktúry, ktorá podporuje náročné vedecké úlohy. Moderné IT a non-IT riešenia umožnia univerzitám realizovať projekty, ktoré by inak neboli možné z dôvodu technických obmedzení. Študenti a vedci získajú prístup k nástrojom, ako sú superpočítače, AI platformy a pokročilé dátové úložiská, ktoré podporia kvalitu vzdelávania a výskumu. 1562 1562 1563 1563 1564 1564 **Projekt taktiež zlepšuje spoluprácu medzi akademickými inštitúciami a priemyslom, čím podporuje prenos znalostí a inovácie. Toto zlepšenie prispieva k zvýšeniu atraktivity slovenského akademického prostredia pre domácich aj zahraničných študentov a výskumníkov.** 1565 1565 1566 1566 1567 - == 8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA==1312 +1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA 1568 1568 1569 1569 Projekt bude dodávaný v 2 inkrementoch z tohoto dôvodu uvádzame Harmonogram na úrovni projektu: 1570 1570 ... ... @@ -1583,8 +1583,8 @@ 1583 1583 |2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|05/2025|01/2026| 1584 1584 |2c|Implementácia a testovanie|01/2026|08/2028| 1585 1585 |2d|Nasadenie a PIP|09/2026|04/2029| 1586 -|3.|Dokončovacia fáza|0 5/2029|06/2029|1587 -|4.|Podpora prevádzky (SLA)|0 5/2029|04/2034|1331 +|3.|Dokončovacia fáza|10/2027|12/2027| 1332 +|4.|Podpora prevádzky (SLA)|01/2028|12/2032| 1588 1588 1589 1589 **Realizácia projektu a jej riadenie** 1590 1590 ... ... @@ -1608,11 +1608,12 @@ 1608 1608 1609 1609 Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. 1610 1610 1611 -[[image:1735258403762-519.png]] 1612 1612 1357 +//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image022.gif||alt="/Users/admin/Desktop/Snímka obrazovky 2020-08-03 o 10.37.34.png"]]// 1613 1613 1614 -== 9. PROJEKTOVÝ TÍM == 1615 1615 1360 +1. PROJEKTOVÝ TÍM 1361 + 1616 1616 **Riadiaci výbor** projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia. 1617 1617 1618 1618 ... ... @@ -1625,12 +1625,13 @@ 1625 1625 1626 1626 Riadiaci výbor projektu bude tvoriť: 1627 1627 1628 -1. **predseda** Riadiaceho výboru projektu, 1629 -1. **podpredseda **Riadiaceho výboru projektu, 1630 -1. **vlastník alebo vlastníci procesov CVTI SR **(biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia, 1631 -1. **zástupcu kľúčových používateľov **(end user), 1632 -1. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom, 1633 -1. projektový manažér prijímateľa PPM. 1374 +1. 1375 +11. **predseda** Riadiaceho výboru projektu, 1376 +11. **podpredseda **Riadiaceho výboru projektu, 1377 +11. **vlastník alebo vlastníci procesov CVTI SR **(biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia, 1378 +11. **zástupcu kľúčových používateľov **(end user), 1379 +11. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom, 1380 +11. projektový manažér prijímateľa PPM. 1634 1634 1635 1635 Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci tak zo strany Objednávateľa alebo za stranu Dodávateľa. 1636 1636 ... ... @@ -1657,9 +1657,9 @@ 1657 1657 1658 1658 Zloženie riadiaceho výboru projektu 1659 1659 1660 -[[image:1 735258477075-154.png]]1407 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image024.gif]] 1661 1661 1662 -[[image:1 735258486079-462.png]]1409 +[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image026.gif]] 1663 1663 1664 1664 Obrázok 5 Návrh organizačnej štruktúry projektu vo vzťahu na riadiaci výbor a projektový tím 1665 1665 ... ... @@ -1668,7 +1668,7 @@ 1668 1668 1669 1669 **Projektový tím** bude pozostávať z pozícií: 1670 1670 1671 -Projektové role: 1418 +* Projektové role: 1672 1672 1673 1673 * Projektový manažér, 1674 1674 * Kľúčový používateľ, ... ... @@ -1677,7 +1677,9 @@ 1677 1677 * IT tester, 1678 1678 * Dátový špecialista, 1679 1679 * Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti. 1680 -\\Ďalšie projektové role: 1427 + 1428 +* Ďalšie projektové role: 1429 + 1681 1681 * Finančný manažér 1682 1682 * Asistent PM 1683 1683 ... ... @@ -1702,7 +1702,7 @@ 1702 1702 |4.|TBD|TBD|TBD|Architekt IT 1703 1703 |5.|TBD|TBD|TBD|IT tester 1704 1704 |6.|TBD|TBD|TBD|Dátový špecialista 1705 -|7.|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti 1454 +|7..|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti 1706 1706 |8.|TBD|TBD|TBD|Finančný manažér 1707 1707 |9.|TBD|TBD|TBD|Asistent PM 1708 1708 ... ... @@ -1709,10 +1709,12 @@ 1709 1709 Zloženie projektového tímu projektu 1710 1710 1711 1711 1712 -== 9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE == 1713 1713 1714 -|(% style="width:236px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:676px" %)**PROJEKTOVÝ MANAŽÉR** 1715 -|(% style="width:236px" %)Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|(% style="width:676px" %)((( 1462 +1. 1463 +11. PRACOVNÉ NÁPLNE 1464 + 1465 +|**Projektová rola:**|**PROJEKTOVÝ MANAŽÉR** 1466 +|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|((( 1716 1716 - zodpovedá za každodenné riadenie projektu v mene RV, za monitorovanie projektu, za plánovanie aktivít, za informovanie o projekte, atď., 1717 1717 1718 1718 - zodpovedá za určenie pravidiel, spôsobov, metód a nástrojov riadenia projektu a získanie podpory RV pre riadenie, plánovanie a kontrolu projektu a efektívne využívanie projektových zdrojov (ľudských a finančných), ... ... @@ -1792,8 +1792,8 @@ 1792 1792 - sleduje dodržiavanie interných riadiacich aktov. 1793 1793 ))) 1794 1794 1795 -| (% style="width:234px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:678px" %)**IT ANALYTIK**1796 -| (% style="width:234px" %)Stručný popis:|(% style="width:678px" %)(((1546 +|**Projektová rola:**|**IT ANALYTIK** 1547 +|Stručný popis:|((( 1797 1797 - Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie. 1798 1798 1799 1799 - Navrhuje a implementovať zlepšenia na zvýšenie efektívnosti a kvality poskytovaných služieb. ... ... @@ -1802,7 +1802,7 @@ 1802 1802 1803 1803 - Poskytuje podporu v procese testovania, pomáha pri tvorbe a validácii testovacích scenárov a testovacích prípadov. 1804 1804 ))) 1805 -| (% style="width:234px" %)Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|(% style="width:678px" %)(((1556 +|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|((( 1806 1806 - Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov. 1807 1807 1808 1808 - Analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom. ... ... @@ -1835,8 +1835,8 @@ 1835 1835 - predkladanie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov. 1836 1836 ))) 1837 1837 1838 -| (% style="width:233px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:679px" %)**ASISTENT PM**1839 -| (% style="width:233px" %)Projektovou kanceláriou je príslušný organizačný útvar CVTI SR v zmysle organizačného poriadku, ktorý zabezpečuje podporu riadenia projektu, najmä:|(% style="width:679px" %)(((1589 +|**Projektová rola:**|**ASISTENT PM** 1590 +|Projektovou kanceláriou je príslušný organizačný útvar CVTI SR v zmysle organizačného poriadku, ktorý zabezpečuje podporu riadenia projektu, najmä:|((( 1840 1840 - administratívnu a technickú podporu v jednotlivých fázach životného cyklu projektu, 1841 1841 1842 1842 - vypracovanie a odovzdanie menovacích dekrétov a odvolacích dekrétov ... ... @@ -1894,8 +1894,8 @@ 1894 1894 - zabezpečenie uloženia originálov projektovej dokumentácie. 1895 1895 ))) 1896 1896 1897 -| (% style="width:230px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:682px" %)**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)**1898 -| (% style="width:230px" %)Stručný popis:|(% style="width:682px" %)(((1648 +|**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)** 1649 +|Stručný popis:|((( 1899 1899 - má neobmedzený aktívny prístup ku všetkým projektovým dokumentom, nástrojom a výstupom projektu, v ktorých sa opisuje predmet projektu z hľadiska jeho architektúry, funkcií, procesov, manažmentu informačnej bezpečnosti a spôsobov spracúvania dát, ako aj dát samotných, 1900 1900 1901 1901 - má sprístupnené všetky informácie o bezpečnostných opatreniach zavádzaných projektom v zmysle § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovení zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ... ... @@ -1918,7 +1918,7 @@ 1918 1918 1919 1919 - plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu. 1920 1920 ))) 1921 -| (% style="width:230px" %)Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií|(% style="width:682px" %)(((1672 +|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií|((( 1922 1922 - zodpovedá́ za špecifikovanie: 1923 1923 1924 1924 - štandardov, princípov a stratégií v oblasti informačnej bezpečnosti („IB“) a kybernetickej bezpečnosti („KB“) a ich dodržiavanie, ... ... @@ -1979,8 +1979,8 @@ 1979 1979 1980 1980 ))) 1981 1981 1982 -| (% style="width:228px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:684px" %)**ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU**1983 -| (% style="width:228px" %)Stručný popis:|(% style="width:684px" %)(((1733 +|**Projektová rola:**|**ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU** 1734 +|Stručný popis:|((( 1984 1984 - vykonáva odbornú prácu v projekte a poskytuje odborné stanoviská a konzultácie za príslušnú oblasť, 1985 1985 1986 1986 - aktívne sa zúčastňuje odborných stretnutí tímu, ako aj konzultácií, ... ... @@ -2000,17 +2000,15 @@ 2000 2000 - zodpovedá za splnenie všetkých legislatívnych požiadaviek (právne predpisy SR a EK) a metodických a administratívnych požiadaviek súvisiacich s implementáciou projektu. 2001 2001 ))) 2002 2002 2003 - ====1754 +1. ODKAZY 2004 2004 2005 -== 10. ODKAZY == 2006 - 2007 2007 Bez odkazov, 2008 2008 1758 +1. PRÍLOHY 2009 2009 2010 - ==11.PRÍLOHY==1760 +**Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel): [[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]] 2011 2011 2012 -**Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel) predstavuje samostatnú prílohu v MetaIS. 2013 2013 2014 - 2015 - 2016 2016 Koniec dokumentu 1764 + 1765 +
- 1735257539231-927.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -232.8 KB - Obsah
- 1735257626061-778.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -605.7 KB - Obsah
- 1735257706759-180.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -80.5 KB - Obsah
- 1735257770636-115.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -99.1 KB - Obsah
- 1735257834704-784.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -332.8 KB - Obsah
- 1735258182371-526.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -200.8 KB - Obsah
- 1735258213358-100.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -214.3 KB - Obsah
- 1735258253617-411.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -240.9 KB - Obsah
- 1735258332373-826.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -184.2 KB - Obsah
- 1735258343269-670.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -180.4 KB - Obsah
- 1735258403762-519.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -109.5 KB - Obsah
- 1735258477075-154.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -124.6 KB - Obsah
- 1735258486079-462.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -37.5 KB - Obsah
- 1742681758082-269.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -29.8 KB - Obsah
- 1742766148361-687.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -30.4 KB - Obsah
- Snímka obrazovky 2025-03-21 o 19.47.12.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -193.7 KB - Obsah
- Snímka obrazovky 2025-03-21 o 19.54.25.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -172.8 KB - Obsah
- obr1.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -170.7 KB - Obsah
- obr2.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -195.7 KB - Obsah
- XWiki.XWikiComments[0]
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -xwiki:XWiki.jan\.kulavjak@mirri\.gov\.sk - Komentár
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -prosim doplnit dalsie meratelne ukazovatele v zmysle kickoff stretnutia, ide o ukazovatele, ktore budu realne odpoctovatelne po ukonceni projektu - Dátum
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -2025-01-30 10:19:46.545 - Selection
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -Merateľné ukazovatele - State
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -SAFE - Target
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -Dokumenty.projekt_2557.projektovy_zamer.WebHome
- XWiki.XWikiComments[1]
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -xwiki:XWiki.jan\.kulavjak@mirri\.gov\.sk - Komentár
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -prosim upravit, nakolko t9 nepredstavuje 5 rok - Dátum
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -2025-01-30 14:46:21.795 - Original Selection
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -v 5 roku - Selection
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -v 8. roku - State
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -UPDATED - Target
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -Dokumenty.projekt_2557.projektovy_zamer.WebHome
- XWiki.XWikiComments[2]
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Komentár
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -Zosúladené s CBA, kde rok T9 predstavuje koeficient obdobia 8. - Dátum
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -2025-03-02 02:12:17.604 - Odpovedať
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -1