PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1.    História DOKUMENTU

2.    ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

2.1        Použité skratky a pojmy

.

3.    DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1        Manažérske zhrnutie

Tento projekt je vypracovaný v súlade s:

• Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Výzvou č. PSK-MIRRI-611-2024-DV-EFRR na predkladanie Žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Podpora v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni – verejná správa“.

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (uvádzaná aj ako Správa rezerv alebo SŠHR SR) je ostatným ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre zabezpečenie všetkých činností vyplývajúcich zo zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Hlavným poslaním Správy rezerv je podieľanie sa na znižovaní dôsledkov rôznych krízových javov, minimalizovaní materiálnych strát           a predovšetkým na ochrane života, zdravia a majetku v súlade so zvyšovaním úrovne bezpečnosti Slovenskej republiky. Správa rezerv je výhradným odborným, administratívnym, a správnym garantom pre oblasť správy a použitia štátnych hmotných rezerv pri zabezpečovaní potravinovej, energetickej a ďalšej bezpečnosti obyvateľstva Slovenskej republiky.

Štátne hmotné rezervy sú určené na riešenie krízových situácií. Nie sú určené na riešenie krátkodobých výpadkov dodávok v zásobovaní, na výkup a skladovanie prebytkov na trhu, na intervenčné nákupy, ani na ovplyvňovanie trhu. Tvorba aj udržiavanie štátnych hmotných rezerv sú v plnom rozsahu hradené zo štátneho rozpočtu. Štátne hmotné rezervy sú skladované v závodoch Správy rezerv, resp. u ochraňovateľov na základe zmluvy o ochraňovaní. Správu rezerv riadi a za jej činnosť zodpovedá predseda. Predseda je štatutárnym orgánom Správy rezerv. Predsedu v čase jeho neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povinností zastupuje podpredseda Správy rezerv.         

Správa rezerv sa organizačne člení na odbory, oddelenia a strediská. Odbor je základný organizačný útvar, v ktorom sa sústreďuje väčší rozsah súvisiacich odborných činností. Odbor riadi riaditeľ odboru. Oddelenie je organizačný útvar, ktorý vykonáva a zabezpečuje samostatnú časť určitého okruhu kompetencií. Oddelenie riadi vedúci oddelenia. Stredisko je organizačný útvar, ktorý vykonáva osobitnú časť kompetencií Správy rezerv, a to prevažne naskladňovanie, skladovanie, udržiavanie a vyskladňovanie štátnych hmotných rezerv. Stredisko riadi vedúci strediska. Momentálne Správa rezerv disponuje štyrmi strediskami: Vígľaš, Kysuce, Čachtice a Ľupča.

V pôsobnosti Správy rezerv sú aj právnické osoby, konkrétne Poľnonákup TATRY, a. s. so sídlom na ulici Slavkovská 36, 060 01 Kežmarok, a Spoločnosť pre skladovanie, a. s. so sídlom na ulici Trakovice 461, 919 33 Trakovice. Právnické osoby sú samostatné podnikateľské subjekty, ktoré nie sú napojené na rozpočet Správy rezerv.

SŠHR SR je zároveň subjektom zaradeným v registri prevádzkovateľov základných služieb podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti          č. 69/2018 Z. z. v sektore Verejná správa (https://www.nbu.gov.sk/7276-sk/zoznam-zakladnych-sluzieb/). Základná prevádzkovaná služba: IS správy štátnych hmotných rezerv SR. SŠHR SR je správca a prevádzkovateľ sietí a informačných systémov verejnej správy v pôsobnosti povinnej osoby podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade s § 29 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKB“) prebiehal na SŠHR v období od 19.10.2023 do 24.10.2023 audit kybernetickej bezpečnosti. Dňa 23.11.2023 bola SŠHR odovzdaná finálna verzia záverečnej správy o výsledkoch auditu. V súlade s §29 ods. 5 SŠHR SR ako prevádzkovateľ základnej služby v zákonom stanovenej lehote zaslala záverečnú správu o výsledkoch auditu NBÚ spolu s opatreniami na nápravu a s lehotami na ich odstránenie. Tento projekt rieši vybrané návrhy a opatrenia na nápravu nesúladov, ktoré majú pre SŠHR SR najvyššiu prioritu a zabezpečia zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Projektom budú dosiahnuté nasledovné kvantitatívne ako aj kvalitatívne prínosy.

Kvantitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:

• Zamedzenie výpadku infraštruktúry z dôvodu zníženia pravdepodobnosti dopadu závažného kybernetického útoku.
• Zabránenie riziku narušenia údajov implementáciou EDR.

Kvalitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:

• Zníženie miery rizika vzniku kybernetického incidentu.
• Zvýšenie miery súladu s platnou legislatívou.
• Zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti.
• Zvýšenie detekcie kybernetických bezpečnostných incidentov.
• Zvýšená spokojnosť a dôvera používateľov.

Časový harmonogram projektu je nastavený na 12 mesiacov a finálnym termínom dokončenia do 31.12.2025. Začiatok projektu je naplánovaný od 01/2025 a má byť ukončený najneskôr do 12/2025. Následne v rámci prevádzky bude prebiehať podpora prevádzky. Podporné aktivity budú zabezpečované počas celých 12 mesiacov od začiatku trvania projektu.

Rámcový rozpočet projektu je stanovený na sumu 449 617,25 EUR s DPH.

Projekt bude financovaný z Programu Slovensko:

• špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy,
• opatrenie 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie,
• oblasť B. Kybernetická a informačná bezpečnosť.

Projekt je v súlade s nasledovným typom aktivity: Podpora včasnej detekcie a zvýšenie schopnosti reakcie na kybernetické bezpečnostné incidenty a na adaptáciu najmodernejších technológií, na zvýšenie odolnosti základných služieb pred kybernetickými hrozbami, vrátane podpory inovatívnych produktov a služieb až po úroveň TRL 9 s definovanou hlavnou aktivitou: Realizácia opatrení na zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti.

3.2        Motivácia a rozsah projektu

SŠHR SR ako prevádzkovateľ základnej služby zapísanej v registri prevádzkovateľov základných služieb má povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi základné povinnosti patrí prijatie a dodržiavanie všeobecných bezpečnostných opatrení pre nasledovné oblasti:

• organizácie kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti,
• riadenia rizík kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti,
• personálnej bezpečnosti,
• riadenia prístupov,
• riadenia kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti vo vzťahoch s tretími stranami,
• bezpečnosti pri prevádzke informačných systémov a sietí,
• hodnotenia zraniteľností a bezpečnostných aktualizácií,
• ochrany proti škodlivému kódu,
• sieťovej a komunikačnej bezpečnosti,
• akvizície, vývoja a údržby informačných sietí a informačných systémov,
• zaznamenávania udalostí a monitorovania,
• fyzickej bezpečnosti a bezpečnosti prostredia,
• riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov,
• kryptografických opatrení,
• kontinuity prevádzky,
• auditu, riadenia súladu a kontrolných činností.

Tieto bezpečnostné opatrenia sa prijímajú a realizujú na základe schválenej bezpečnostnej dokumentácie, ktorá musí byť aktuálna a musí zodpovedať reálnemu stavu. SŠHR SR je povinná preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie požiadaviek stanovených zákonom vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti v stanovenom rozsahu.

V súlade s § 29 ZoKB prebiehal na SŠHR SR v období od 19.10.2023 do 24.10.2023 audit kybernetickej bezpečnosti. Dňa 23.11.2023 bola SŠHR SR odovzdaná finálna verzia záverečnej správy o výsledkoch auditu. V súlade s § 29 ods. 5 ZoKB SŠHR SR ako prevádzkovateľ základnej služby v zákonom stanovenej lehote zaslala záverečnú správu o výsledkoch auditu NBÚ spolu s opatreniami na nápravu a s lehotami na ich odstránenie. Projektom budú financované oblasti, kde SŠHR SR identifikovala najvyššiu mieru rizika a najvyššie dopady a kde má najvyššiu mieru nesúladu s legislatívnymi požiadavkami, vyplývajúce z vykonaného auditu kybernetickej bezpečnosti.

Dotknutý IS VS:

• Projektom priamo nie sú ovplyvnené žiadne ISVS. Projekt zabezpečuje zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v rámci organizácie.

Dotknuté úseky, agendy VS a životné situácie:

• Projekt zabezpečuje zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti v rámci organizácie, čím pokrýva kompletne všetky úseky, agendy a životné situácie realizované na SŠHR SR.

Dotknuté prioritné osy v zmysle NKIVS:

• Prioritná os 4 – Kybernetická a informačná bezpečnosť

Dotknuté čiastkové ciele pre danú prioritnú os v zmysle NKIVS:

Prioritná os 4: Kybernetická a informačná bezpečnosť

• Zvýšenie schopnosti včasnej identifikácie kybernetických incidentov vo verejnej správe

Projekt je vo vecnom súlade so Zlepšovaním technologického, procesného, infraštruktúrneho, vedomostného a organizačného zabezpečenia zručností a kapacít pre plnenie úloh v oblasti KIB v prostredí orgánov štátnej a verejnej správy s oprávnenou hlavnou aktivitou Realizácia opatrení na zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Projektom budú adresované nasledovné merateľné ukazovatele projektu relevantné pre Program Slovensko:

• PO095 - Verejné inštitúcie podporované v rozvoji kybernetických služieb, produktov a procesov: 1
• PR017 - Používatelia nových a vylepšených verejných digitálnych služieb, produktov a procesov: 95

Ukazovateľ PR017 uvádza počet všetkých zamestnancov SŠHR SR, ktorí budú primárnou skupinou nových/vylepšených produktov                 a procesov realizovaných v rámci projektu.

Identifikované problémy súčasného stavu

Hlavným dôvodom realizácie projektu je nevyhovujúca úroveň kybernetickej bezpečnosti a potreba zavedenia nových opatrení definovaných legislatívou. Z auditu kybernetickej bezpečnosti (okrem iného) vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Celková úroveň riadenia kybernetickej a informačnej bezpečnosti Správy štátnych a hmotných rezerv Slovenskej republiky v zmysle požiadaviek zákona o kybernetickej bezpečnosti a  zavedených opatrení v zmysle vyhlášky 362/2018 Z.z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení (ďalej len „vyhláška 362/2018 Z.z.) sú považované na základe auditu za ČIASTOČNE SPLNENÉ. Správa štátnych hmotných rezerv ako poskytovateľ základnej služby vykonáva procesy na základe schválenej a vydanej dokumentácie, v zmysle požiadaviek Vyhlášky č. 362/2018 Z. z..  Touto vyhláškou Národného bezpečnostného úradu sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.

Stratégia kybernetickej bezpečnosti obsahuje všetky požadované náležitosti definované v prílohe č. 1 k vyhláške č. 362/2018 Z. z..

Zavedený proces klasifikácie informácií je v súlade s požiadavkami vyhlášky č. 362/2018 Z. z. pre klasifikáciu informácií kategorizácia sietí a informačných systémov.

Najvyššia miera nesúladu s legislatívnymi požiadavkami vyplývajúca z auditu kybernetickej bezpečnosti bola identifikovaná v nasledovných oblastiach:

• Potreba implementácie HW a SW časti bezpečnosti siete a implementácie sieťovej a komunikačnej bezpečnosti siete (dodávka firewallov a nástroja na ich manažovanie)
• Potreba riešenia problému absentujúceho systému pre zber a analýzu bezpečnostných udalostí (SIEM)
• Potreba riešenia problému absentujúceho systému pre zaznamenávanie udalostí a monitorovanie sietí (Log manažment systém)
• Potreba riešenia problému absentujúceho systému pre ochranu proti škodlivému kódu (Dodanie a implementácia EDR)
• Aktualizácie metodík, vytvorenie a aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie, vykonanie analýzy rizík a analýzy dopadov (AR/BIA), SDLC a BCM

• Audit a kontrolné činnosti - obstaranie externých testov zraniteľností, penetračných testov a pod. (Penetračné testovanie)
• Financovanie nákladov spojených s auditom kybernetickej bezpečnosti podľa § 29 zákon č. 69/2018 Z. z.
• Potreba zabezpečiť kontinuitu prevádzky, t.j. je potrebné zabezpečiť riadenie kontinuity kybernetickej bezpečnosti

S ohľadom na vyššie uvedené bude teda predmetom projektu riešenie problematiky z nasledovných oprávnených oblastí podľa výzvy:

• Kontinuita prevádzky
• Sieťová a komunikačná bezpečnosť
• Bezpečnosť pri prevádzke informačných systémov a sietí
• Zaznamenávanie udalostí a monitorovanie
• Riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov
• Hodnotenie zraniteľností a bezpečnostné aktualizácie
• Ochrana proti škodlivému kódu
• Audit a kontrolné činnosti

Hlavným problémom, ktorému Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako PZS čelí je teda vyriešenie vyššie pomenovaných oblastí informačnej a kybernetickej bezpečnosti tak, aby bol dosiahnutý významný pokrok pri plnení súladu v oblasti príslušných predpisov KIB a súčasne, aby boli technologické náležitosti KIB realizované tak, aby:

• chránili IT systémy, ktoré zabezpečujú prevádzku základnej služby pred kybernetickými útokmi
• plnili svoje úlohy počas implementácie i v čase udržateľnosti projektu,
• boli pripravené na ďalší rozvoj IT technológií PZS a bolo možné ich flexibilne rozširovať bez ohrozenia prevádzkovaných i budúcich IT systémov.

Hlavné ciele:

Hlavným cieľom projektu je zvýšenie a zlepšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti zavedením nových bezpečnostných opatrení:

• Zvýšenie prijatých bezpečnostných opatrení v oblasti, sieťovej a komunikačnej bezpečnosti, kontinuity prevádzky, sieťovej a komunikačnej bezpečnosti, bezpečnosti pri prevádzke informačných systémov a sietí, zaznamenávaní udalostí a monitorovaní, riešení kybernetických bezpečnostných incidentov, hodnotení zraniteľností a bezpečnostné aktualizácie a ochrane proti škodlivému kódu.
• Zabezpečenie pravidelnej aktualizácie pre nové, ako aj už implementované bezpečnostné nástroje (bez pravidelnej aktualizácie neplnia základnú úlohu na čo boli určené, napr. neaktuálna vírusová databáza).
• Aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie na základe zistení z vykonaného auditu bezpečnosti.

Aplikované princípy informatizácie VS (v zmysle NKIVS):

Princíp P6: Bezpečnosť

• Optimálna úroveň bezpečnosti
• Včasné riešenie bezpečnosti
• Dostupnosť – odolnosť voči výpadkom

3.3        Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4        Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, vrátane včasnej a efektívnej reakcie na kybernetické útoky. Zároveň by sa malo dosiahnuť kvalitnejšie a transparentnejšie riadenie celého životného cyklu identifikovaných kybernetických incidentov a zjednotenie postupov a technologickej úrovne kybernetickej odolnosti informačných systémov. Všeobecnými cieľmi preto sú:

• Kvalitnejšie a rýchlejšie riadenie, monitorovanie a reagovanie na kybernetické hrozby.
• Zvýšenie efektívnosti ochrany informačných systémov v oblasti správy štátnych hmotných rezerv
• Zvýšenie odolnosti informačných systémov voči kybernetickým útokom.
• Automatizovaný reporting o vzniku kybernetického bezpečnostného incident.

3.5        Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6        Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Projekt je zameraný na zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti v rámci celej SŠHR SR. V rámci projektu nie sú budované ani upravované koncové služby, kde by vznikla potreba zisťovania potrieb koncového používateľa.

3.7        Riziká a závislosti

Riziká a závislostí sú spracované v Prílohe č. 1 – Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ. Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase prípravno-iniciačnej fázy projektu.

3.8        Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené tri rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3, taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov a celú životnú situáciu rieši komplexne.

Alternatíva 1 - Ponechanie súčasného stavu

Prvou alternatívou je ponechanie existujúceho stavu ochrany informačných systémov. Zachovanie pôvodného stavu nezabezpečí povinnosť ochrany informácií a informačných aktív a je v plnom rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona č.69/2018 Z.z.

Alternatíva 2 – Aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie a čiastočné zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti

Alternatíva uvažuje s aktualizáciou vytvorenej bezpečnostnej dokumentácie na základe zistení z vykonaného auditu kybernetickej bezpečnosti v súlade s legislatívnymi požiadavkami vyhlášky č. 362/2018 Z. z. ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení. Zároveň bude zvýšená úroveň kybernetickej a informačnej bezpečnosti implementáciou nástrojov EDR na vybrané zariadenia a implementáciou NGFW.

Alternatíva 3 – Aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie a zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti na základe zistení z vykonaného auditu bezpečnosti

Táto alternatíva predstavuje komplexné a systémové riešenie voči kybernetickým útokom.Zabezpečí zavedenie systémových opatrení a zároveň vytvorí predpoklady na zefektívnenie poskytovaných. Realizáciou tohoto opatrenia sa zabezpečí systémové riešenie reakcie na kybernetické útoky a naplnia sa zákonom stanovené úlohy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Alternatíva uvažuje s aktualizáciou vytvorenej bezpečnostnej dokumentácie na základe zistení z vykonaného auditu kybernetickej bezpečnosti v súlade s legislatívnymi požiadavkami vyhlášky č. 362/2018 Z. z. ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení. Zároveň bude zvýšená úroveň kybernetickej a informačnej bezpečnosti v rámci SŠHR SR implementáciou nástrojov na riadenie EDR, SIEM, Log management, NGFW a ďalších.

3.9        Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré (nie všetky) kritériá, môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Na základe vyhodnotenia MCA analýzy vychádza Alternatíva 3 ako jediná, ktorá spĺňa všetky požiadavky.

3.10     Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

3.11     Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Vzhľadom na to, že ide o implementáciu nástrojov na zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti, je nutné tieto nástroje inštalovať, resp. implementovať v existujúcom technologickom prostredí a zariadeniach. Z tohto dôvodu je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve architektúry.

4.    POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny, bezpečný systém, ktorý sa dosiahne doplnením SW a HW infraštruktúry. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,

SŠHR SR bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

Predmetom dodaného výstupu Obstaranie programových prostriedkov a služieb (R2-2) musí byť:

• Potrebné licencie na pokrytie zariadení pre jednotlivé implementované nástroje vrátane aktualizácie najmenej na 3 roky.
• Služby súvisiace s návrhom, nasadením, migráciou a inštaláciou licencií na zariadenia v infraštruktúre SŠHR SR.
• Služby súvisiace s aktualizáciou, konfiguráciou parametrov serverov, sieťových a koncových zariadení v infraštruktúre SŠHR SR.
• Služby súvisiace s testovaním a ladením výkonnosti implementovaných nástrojov.
• Dodanie a aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie, projektového manažmentu a riadenia.

5.    NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Predmetom projektu je zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti na SŠHR SR. Kybernetická bezpečnosť je z pohľadu podnikovej architektúry prierezovou oblasťou a teda realizuje sa skrz všetky vrstvy architektúry.

Na úrovni biznis vrstvy architektúry je to predovšetkým aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie vrátane jej zavedenia do praxe:

• Aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie na základe zistení z realizovaného bezpečnostného auditu.
• Aktualizácia bezpečnostnej stratégie kybernetickej bezpečnosti.
• Vytvorenie a aktualizácia bezpečnostných politík kybernetickej bezpečnosti.
• Vykonanie inventarizácie aktív, klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov.
• Vykonanie analýzy rizík a analýzy dopadov vrátane riadenia rizík.
• Zavedenie BCM a SDLC procesov do prevádzky úradu

Na úrovni aplikačnej a technologickej vrstve architektúry bude zabezpečené:

• Zavedenie a implementácia centrálneho nástroja pre zber a analýzu bezpečnostných udalostí (SIEM) a zaznamenávanie udalostí a monitorovanie sietí (Log manažment systém)
• Implementácia automatizovaného nástroja na identifikáciu neoprávnených sieťových spojení na hranici s vonkajšou sieťou, na blokovanie neoprávnených spojení, na monitorovanie bezpečnosti, na detekciu prienikov a prevenciu prienikov identifikáciou nezvyčajných mechanizmov útokov alebo proaktívneho blokovania škodlivej sieťovej prevádzky a ďalších povinností alebo vo forme funkcionalít, prípadne licencií iných už existujúcich nástrojov.
• Obstaranie služby monitorovania a analyzovania udalostí v sieťach a informačných systémoch vrátane detekcie, zberu relevantných informácií, vyhodnocovania a riešenia zistených kybernetických bezpečnostných incidentoch a vykonávania napr. forenzných analýz v snahe minimalizovať výskyt a dopad kybernetických bezpečnostných incidentov.
• Implementácia nástroja na detekciu, nástroja na zber a nepretržité vyhodnocovanie a evidenciu kybernetických bezpečnostných udalostí.

5.1        Prehľad e-Government komponentov

Kapitola je spracovaná v dokumente I-03 Prístup k projektu.

6.    LEGISLATÍVA

Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z. ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 493/2022 Z. z o audite kybernetickej bezpečnosti.

Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Smernica č. 1/2021 Postup pri tvorbe, hospodárení a použití mobilizačných rezerv

Smernica č. 4/2021 Postup pri tvorbe, hospodárení a použití pohotovostných zásob

Smernica č. 17/2021 Skladová evidencia štátnych hmotných rezerv

Smernica č. 8/2022 – Financovanie bežných výdavkov ochraňovateľov spojených s ochraňovaním mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob hradených zo štátneho rozpočtu

Smernica č. 15/2019 Stanovenie spôsobu merania a výpočtu množstva skladovaných hmotných rezerv, noriem strát pri skladovaní a manipulácii s materiálmi zásob hmotných rezerv

7.    ROZPOČET A PRÍNOSY

V rámci ekonomickej analýzy je kladený dôraz predovšetkým na definovanie prínosov navrhovaného projektu a to ako kvalitatívnych, tak aj kvantitatívnych (finančné a ekonomické).

KVANTITATÍVNE PRÍNOSY:

Zabránenie riziku narušenia údajov implementáciou EDR

Prínos je vypočítaný ako rozdiel medzi sumárom pravdepodobných priemerných nákladov v prípade narušenia údajov medzi prostredím bez implementovaného riešenia EDR a prostredím s implementovaným EDR. Priemerné náklady sú vypočítané ako úspora na priemerných nákladoch pri úspešnom porušení údajov. Implementácia riešenia EDR počíta so znížením rozsahu dopadu o 97%.

Zamedzenie výpadku infraštruktúry z dôvodu zníženia pravdepodobnosti dopadu závažného kybernetického útoku

Riziko dopadu veľmi závažného incidentu podľa VM je v súčasnosti 10%. Aj keď z praxe vyplýva, že periodicita takéhoto incidentu je 1 krát za 10r. Nasadením riešenia dôjde k zníženiu pravdepodobnosti dopadu závažného incidentu o polovicu. Zároveň zmenou bezpečnostnej architektúry, zálohovania a zavedením Bussiness continuty manažmentu dôjde k zníženiu doby obnovy z 14 (10 prac.) dní na 2 dni.

KVALITATÍVNE PRÍNOSY:

Projekt Podpora v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky prináša viaceré významné kvalitatívne prínosy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany kritických informačných systémov:

Zvýšená kybernetická ochrana - Projekt prispieva k posilneniu ochrany pred kybernetickými hrozbami a útokmi. Zvýšená schopnosť detekcie a prevencie hrozieb pomáha minimalizovať riziko kybernetických incidentov a znefunkčnenia kritických systémov. Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti predstavuje kľúčový prvok projektu. Hlavným cieľom je zabezpečiť, že organizácia bude vystavená menej rizikám, ktoré sú spojené s rastúcimi a sofistikovanejšími kybernetickými hrozbami. Súčasné kybernetické hrozby neustále evoluujú a stávajú sa čoraz zložitejšími a nebezpečnejšími. Útoky sa objavujú na nových frontoch a využívajú nové techniky na obehnanie existujúcich obranných mechanizmov. Tieto hrozby predstavujú závažné riziká pre organizáciu, ktoré môžu mať vážne dôsledky na jej činnosť a povesť. V rámci projektu investujeme do nových technológií, nástrojov a stratégií, ktoré organizácii umožnia identifikovať a eliminovať tieto hrozby na najvyššej úrovni. Vytvoríme širší a komplexnejší prístup k kybernetickej bezpečnosti, ktorý zabezpečí, že organizácia bude dobre pripravená na kybernetické hrozby všetkých druhov. Rozšírením kybernetickej bezpečnosti na najvyššiu úroveň budeme mať možnosť brániť sa najnáročnejším útokom a minimalizovať ich škodlivé účinky. Tým zabezpečíme ochranu aktív a dôvernosti organizácie, čo je kritické pre našich klientov, zamestnancov a partnerov. Zvýšená kybernetická bezpečnosť je kľúčovým prínosom projektu a bude mať široký dosah na bezpečnosť a prosperitu organizácie.

Rýchlejšia reakcia na hrozby - Implementácia technologických riešení a automatizácia procesov umožní rýchlejšiu identifikáciu, analýzu a riešenie kybernetických hrozieb. Tým sa zabezpečí včasná reakcia a minimalizácia potenciálnych škôd. V rámci projektu budeme implementovať najmodernejšie technológie a nástroje, ktoré umožnia okamžité rozpoznanie potenciálnych hrozieb a ich priradenie do správnych kategórií. Implementáciou projektu dôjde k okamžitejšom nasadení potrebných opatrení na minimalizáciu potenciálnych škôd. To znamená, že vďaka implementácii projektu budeme schopní zareagovať na hrozby rýchlejšie a účinnejšie. Výsledkom je nielen zníženie rizika pre organizáciu, ale aj minimalizácia možných škôd, ktoré by takéto hrozby mohli spôsobiť. Zvýšená rýchlosť a efektivita reakcie na kybernetické hrozby prinesie organizácii významný prínos, a to v podobe zníženia rizika straty dôveryhodnosti, finančných strát a poškodenia povesť. Týmto spôsobom sa projekt stáva kľúčovým opatrením v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany organizácie pred hrozbami v dnešnom digitálnom svete.

Hĺbková analýza hrozieb – Projektom sa zvýši schopnosť odhaľovať sofistikované hrozby a budúce kybernetické útoky. Hĺbková analýza je kritická v identifikácii a porozumení novým a komplexným hrozbám, ktoré sa vyvíjajú v kybernetickom prostredí. Prostredníctvom projektu investujeme do školenia našich expertov a do moderných nástrojov na analýzu a identifikovanie hrozieb, čo umožní získať hlbší pohľad do štruktúry hrozieb a ich metód. Okrem toho, sledovanie správania útočníkov je ďalším významným prvkom hĺbkovej analýzy. S týmito nástrojmi sme schopní sledovať, ako sa útočníci pohybujú v našej sieti a aké kroky podnikajú na dosiahnutie svojich cieľov. Toto je kľúčové pri rozpoznaní sofistikovaných útokov, ktoré môžu byť skryté a ťažko detekovateľné tradičnými metódami. Zlepšená schopnosť hĺbkovej analýzy hrozieb prinesie organizácii výhody v podobe predchádzania novým, ešte neznámym útokom a rýchlejšiemu vytváraniu ochranných opatrení. Týmto spôsobom projekt prispieva k dlhodobejšiemu zabezpečeniu organizácie pred kybernetickými hrozbami a znižuje pravdepodobnosť závažných incidentov.

Spolupráca a komunikácia - Zlepšená spolupráca a komunikácia medzi rôznymi tímami v organizácii pomáha včasnému zdieľaniu informácií o hrozbách a koordinácii reakcií na kybernetické incidenty. Zlepšená spolupráca znamená, že tímy zamerané na bezpečnosť, IT, a všetky ďalšie príslušné oddelenia budú mať jednoduchší prístup k informáciám o kybernetických hrozbách. To umožní včasné a rýchle zdieľanie informácií o identifikovaných rizikách a aktuálnych situáciách. Týmto spôsobom môžeme predchádzať izolovaným silám a skrátiť čas, ktorý by inak bol stratený na vyhľadávanie dôležitých informácií. V prípade kybernetických incidentov, kedy každá sekunda záleží, umožňuje tento projekt okamžitú komunikáciu a koordináciu reakcií. Rôzne tímy sú schopné okamžite reagovať na situácie, spolupracovať na náprave incidentu a obnoviť normálnu prevádzku bez neprimeraného omeškania. Spolupráca a komunikácia sú kľúčom k efektívnemu kybernetickému bezpečnostnému procesu, a ich zdokonalenie v rámci tohto projektu posilňuje obranu organizácie proti hrozbám. Zabezpečuje to, že organizácia je jednotným tímom, ktorý je schopný reagovať na kybernetické hrozby s jednotným úsilím, čo vedie k zníženiu rizika a minimalizácii škôd.

Zvýšená reputácia a dôvera - Dôsledné opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti pomáhajú zvýšiť dôveru v štát a reputáciu krajiny. Zabezpečením integrity, dôvernosti a dostupnosti dôležitých informácií a služieb v kybernetickom priestore sa zlepšuje vnímaná kvalita a spoľahlivosť verejnej správy.

Rýchla identifikácia nových hrozieb - Vďaka zdokonaleným nástrojom môže organizácia rýchlejšie identifikovať nové kybernetické hrozby. S novými technológiami a analýzou správania útočníkov môžeme odhaliť aj rafinovanejšie útoky, ktoré by mohli uniknúť tradičným bezpečnostným systémom.

Včasné varovania - Proaktívna kybernetická bezpečnostná stratégia umožňuje organizácii generovať včasné varovania a upozornenia na potenciálne hrozby. To dáva tímom viac času na prípravu a predchádzanie útokom.

Preventívne opatrenia - Projekt zahŕňa implementáciu preventívnych opatrení na základe včasného rozpoznania hrozieb. Tieto opatrenia môžu zahŕňať aktualizácie zraniteľných systémov, zvýšenú monitorovanie, a iné kroky na minimalizáciu rizika.

Znižuje zraniteľnosť organizácie - Proaktivita v reakcii na kybernetické hrozby robí organizáciu menej zraniteľnou voči novým hrozbám. Tým sa minimalizuje potenciálna škoda, ktorú by organizácia mohla utrpieť v dôsledku kybernetického útoku.

Projektom sa zabezpečí, že organizácia nebude iba pasívnym príjemcom informácií o hrozbách, ale aktívnym účastníkom v boji proti nim. Tým sa SŠHR SR stane schopnou predvídať a čeliť hrozbám s vyššou efektivitou a dôslednosťou, čím sa posilňuje celková kybernetická bezpečnosť. Celkovo projekt prispeje k vytvoreniu moderného a efektívneho systému včasnej reakcie na kybernetické hrozby v oblasti verejnej správy. Zvýšená kybernetická ochrana a reaktívna schopnosť pomôžu minimalizovať riziká, ktoré kybernetický priestor predstavuje pre dôležité informácie a služby, a to nielen v v pôsobnosti SŠHR SR, ale aj pre celý štát.

Opis rozpočtu projektu a detailný popis nákladov

Spôsob nacenenia rozpočtu projektu bol v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 6 ustanovuje: „Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou, použitím systému sledovania vývoja cien podľa § 13 ods. 2 písm. d) alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky“ Pre účely výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky bol uplatnený spôsob na základe údajov získaných prieskumom trhu výzvou/oslovením minimálne troch potenciálnych dodávateľov a ich následného predloženia cien alebo ponúk. Výsledkom cenového prieskumu je zistená cena s DPH za jednotlivé položky.

Náklady projektu sú tvorené predovšetkým nakúpením softvérových nástrojov a ich implementáciou do prostredia SŠHR SR:

Celkové náklady na vlastníctvo boli stanovené na základe Metodického pokynu k spracovaniu biznis case a cost benefit analýzy informačných technológií verejnej správy. Celkové náklady na implementáciu sú stanovené na sumu  449 617,25 EUR s DPH. Podporné aktivity budú realizované v rozpočte projektu do maximálnej výšky 7%. Podporné aktivity budú využité maximálne do uvedeného rozpočtu na riadenie projektu a publicitu a informovanosť.

7.1        Sumarizácia nákladov a prínosov

8.    HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Časový harmonogram projektu je nastavený na 12 mesiacov a finálnym termínom dokončenia do 31.12.2025. Začiatok projektu je naplánovaný od 01/2025 a má byť ukončený najneskôr do 12/2025. Následne v rámci prevádzky bude prebiehať podpora prevádzky. Podporné aktivity budú zabezpečované počas celých 12 mesiacov od začiatku trvania projektu.

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy. Waterfall prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu počas vývoja alebo realizácie projektu. Táto metóda je vhodná v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Realizácia projektu, vrátane implementácie a preberanie výstupov, bude prostredníctvom jedného inkrementu v súlade s vyššie definovanou vyhláškou. 

9.    PROJEKTOVÝ TÍM

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi “Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu môžu tvoriť:

1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
2. podpredseda Riadiaceho výboru projektu,
3. vlastník alebo vlastníci procesov SŠHR (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
4. zástupcu kľúčových používateľov (end user),
5. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.
6. projektový manažér prijímateľa PPM.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci tak zo strany Objednávateľa alebo za stranu Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Asistent projektového manažéra na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Asistent projektového manažéra zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu, celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení.

Projektový tím bude pozostávať z pozícií:

• Projektové role:
• Projektový manažér,
• Kľúčový používateľ,
• Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti

• Ďalšie projektové role:
• Finančný manažér
• Asistent PM

V súlade s výzvou SŠHR SR zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov SŠHR SR.

Projektový manažér Objednávateľa bude zabezpečovať koordináciu projektových činností a manažment v súlade s metodikou PRINCE2 (hlavné dokumenty, priebežné manažérske výstupy, a pod.).

Projektový manažér Objednávateľa  bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s  dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu.

Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) finančné riadenie projektu kontrolu rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod.. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

9.1         PRACOVNÉ NÁPLNE

10. ODKAZY

11. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí

Koniec dokumentu

[1] EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf