PRÍSTUP K PROJEKTU

 manažérsky výstup I-03

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1.    História dokumentu

2.    Účel dokumentu

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

2.1       Použité skratky a pojmy

2.2       Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FRxx

• U – užívateľská požiadavka
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované PM.

3.    Popis navrhovaného riešenia

Subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť sú súčasťou celku verejnej správy poskytujúcej správu vecí verejných a služieb občanom, vrátane zdravotnej starostlivosti. Proces elektronizácie služieb a procesov PZS na Slovensku so sebou prináša sekundárne požiadavky z procesného a finančného hľadiska na správu IKT. Technologické vybavenie v podobe hardvérového alebo softvérového vybavenia predstavuje okrem prostriedku na zefektívnenie procesov aj aktívum, ktoré je potrebné chrániť. Znefunkčnenie IKT prináša ohrozenie biznis procesov PZS, ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, reputačné riziko a v neposlednom rade možnú stratu databázových aktív spojenú s únikom informácií. Pre elimináciu uvedených ako aj ďalších rizík sa Národný ústav reumatických chorôb ako žiadateľ zapája do dopytovej výzvy Podpora v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni – zdravotnícke zariadenia (PSK-MIRRI-615-2024-DV-EFRR).

Národný ústav reumatických chorôb deklaruje v procese realizácie projektu dodať nasledovné aktivity a dodržať tak súlad s vyhláškou NBÚ č. 362/2018 Z. z. ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení v znení vyhlášky č. 264/2023 Z. z.:

1. Zvýšenie kybernetických spôsobilostí u poskytovateľa základnej služby Národného ústavu reumatických chorôb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V rámci jednotlivých aktivít boli identifikované vhodné podaktivity, ktoré adresujú výsledok a nálezy zo sebahodnotenia úrovne kybernetickej bezpečnosti a sú popísané v nasledujúcich kapitolách.
2. Činnosti, ktorých cieľom je zvýšiť schopnosť detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov, resp. ochrana dát, dátových prenosov a komunikácie.

Konkrétne mapovanie aktivít, podaktivít a z projektu realizovaných činností pre naplnenie aktivít a podaktivít je popísané v dokumente I-02 Projektový zámer.

4.    Architektúra riešenia projektu

Predmetom projektu je zvýšenie spôsobilosti poskytovateľa základnej služby v oblasti kybernetickej bezpečnosti a svojim rozsahom priamo reflektuje reálne potreby Národného ústavu reumatických chorôb na pasívne a aktívne posilnenie IKT. Navrhovaným riešením sú softvérové a hardvérové doplnenia IKT infraštruktúry, postupy na úpravu procesov a zníženie rizika zlyhania ľudského faktora, plošne rozvíjajúce KB kompetencie žiadateľa. Vzhľadom na charakter adresovanej problematiky je možné poskytnúť obmedzený detail rizík súčasného stavu a rovnako obmedzený detail synergických efektov a procesného nastavenia budúceho stavu. Rámcový popis riešenia je uvedený v Projektovom zámere a v kapitole Bezpečnostná architektúra v tomto dokumente.

4.1       Biznis vrstva

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná. Výstupmi projektu sú sady dokumentácie v oblasti KB, ktoré špecifikujú už platnú legislatívu na prostredie poskytovateľa základnej služby. Jedná sa o smernice na úpravu interných procesov a postupov bez priamej zmeny poskytovaných služieb občanom a podnikateľom.

Obsah činností v rámci jednotlivých podaktivít je možné sumarizovať do procesných okruhov:

• Ochrana proti škodlivému kódu
• Sieťová a komunikačná bezpečnosť
• Kontinuita prevádzky

4.1.1       Prehľad koncových služieb – budúci stav:

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.1.2       Jazyková podpora a lokalizácia

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2       Aplikačná vrstva

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná. Projektom navrhované zmeny nezasahujú v zmysle budovania nových objektov alebo rozvoja existujúcich objektov aplikačnej vrstvy architektúry.

Prehľad informačných systémov nad ktorými budú nasadené nástroje kybernetickej bezpečnosti:

4.2.1       Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2.2       Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2.3       Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2.4       Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2.5       Aplikačné služby na integráciu – TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2.6       Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ – TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.2.7       Konzumovanie údajov z IS CSRU – TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3       Dátová vrstva

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.1       Údaje v správe organizácie

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.2       Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.3       Referenčné údaje

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.4       Kvalita a čistenie údajov

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.5       Otvorené údaje

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.6       Analytické údaje

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.7       Moje údaje

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.3.8       Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Vzhľadom na charakter projektu – oblasť kybernetickej bezpečnosti, a jeho rozsah, je táto kapitola nerelevantná.

4.4       Technologická vrstva

4.4.1       Prehľad technologického stavu - AS IS

Súčasťou projektu je tiež doplnenie jednotlivých HW položiek pre potreby rozšírenie Bezpečnostnej vrstvy. V projekte nedochádza k zmene architektúry technologickej vrstvy. Z dôvodu, že s jedná o projekt kybernetickej bezpečnosti detailný popis jednotlivých HW položiek na vyžiadanie.

4.4.2       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

Požiadavky na početnosť obstarávaných zariadení, príslušenstva a popis požadovaných vlastností jednotlivých položiek na vyžiadanie.

4.4.3       Návrh riešenia technologickej architektúry

Doplnením jednotlivých položiek nedochádza k zmene architektúry technologickej vrstvy. Z projektu budú obmenené limitované prvky sieťovej infraštruktúry. Požiadavky na obstarávané riešenie sú uvedené v CBA, príslušenstvo a detailnejší popis požadovaných vlastností jednotlivých komponentov na vyžiadanie.

Segmentácie LAN sieťovej vrstvy ako architektonického prístupu, ktorý rozdeľuje sieť na viacero segmentov alebo podsietí, z ktorých každá funguje ako samostatná sieť. To umožňuje správcom siete riadiť tok prevádzky medzi podsieťami na základe podrobných pravidiel. Segmentácia prinesie zlepšenie monitorovania, zvýšenie výkonu, lokalizáciu technických problémov a čo je najdôležitejšie, zvýšenie bezpečnosti. Vďaka segmentácii siete je možné neoprávneným používateľom alebo priamo útočníkom zabrániť v získaní prístupu k hodnotným aktivitám či informáciám.

Multifaktorové overovania vzdialených prístupov  (2FA) do internej infraštruktúry pre dodávateľov a pre interných zamestnancov. Predmetom projektu bude implementácia bezpečnej perimetrovej ochrany, ktorá zabezpečí jednoduché nasadenie multifaktorového overovania vzdialených prístupov a taktiež reporting externých prístupov do siete za dlhšie obdobie.

Bezpečnostné zálohovacieho úložisko zabezpečí možnosť realizácie zálohovania údajov v zabezpečenej podobe ukladania záloh a ich následnej rýchlej a spoľahlivej obnovy s kontrolou ochrany pred škodlivým kódom.

Nástroj na sledovanie a detekciu prevádzky je výkonná platforma na správu logov, analýzu a reportovanie, ktorá poskytuje organizáciám orchestráciu, automatizáciu a reakciu z jedného miesta pre zjednodušené bezpečnostné operácie, proaktívnu identifikáciu a nápravu rizík a kompletnú viditeľnosť celého povrchu útoku.

Tento nástroj, integrovaný s bezpečnostnou infraštruktúrou, poskytuje pokročilé schopnosti detekcie hrozieb, centralizovanú bezpečnostnú analýzu a úplnú informovanosť a kontrolu nad bezpečnostným postojom, čo pomáha bezpečnostným tímom identifikovať a eliminovať hrozby skôr, ako dôjde k narušeniu.

Orchestruje bezpečnostné nástroje, ľudí a procesy pre zjednodušené vykonávanie úloh a pracovných postupov, analýzu a reakciu na incidenty a rýchle urýchlenie detekcie hrozieb, tvorby prípadov a vyšetrovania, ako aj zmiernenie a reakciu.

Automatizujte pracovné postupy a spúšťajte akcie pomocou konektorov, playbookov a obslužných programov na urýchlenie schopnosti vášho tímu reagovať na kritické upozornenia a udalosti, ako aj SLA pre reguláciu a dodržiavanie predpisov.

Reagujte v reálnom čase na útoky na sieťovú bezpečnosť, zraniteľnosti a varovania o potenciálnych kompromitáciách s využitím informácií o hrozbách, korelácie udalostí, monitorovania, upozornení a reportovania pre okamžitú taktickú reakciu a nápravu.

4.4.4       Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Vládny cloud neposkytuje služby, ktoré sú predmetom projektu a tieto služby nie sú poskytované v rámci katalógu služieb vládneho cloudu.

4.5       Bezpečnostná architektúra

Vzhľadom na verejný charakter projektovej dokumentácie nie je možné poskytnúť detailnú špecifikáciu súčasného technologického stavu a mieru zraniteľnosti z pohľadu kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Navrhované opatrenia v budúcom stave majú za cieľ zabezpečiť súlad aplikačnej a technologickej infraštruktúry s požiadavkami zákona o kybernetickej bezpečnosti, súvisiacich legislatívnych noriem a výsledkov samohodnotenia v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Za účelom zvýšenia úrovne zavedených postupov a opatrení týkajúcich sa kybernetickej a informačnej bezpečnosti je potrebné konsolidovať existujúcu bezpečnostnú architektúru a dobudovať ekosystému riadenia informačnej bezpečnosti implementáciou nových a inováciou existujúcich bezpečnostných nástrojov a procesov, a to najmä v nasledovných oblastiach a v súlade s nálezmi sebahodnotenia:

1. kybernetická ochrana a bezpečnostný monitoring a identifikácia bezpečnostných incidentov,
2. riadenie bezpečnostných incidentov,
3. ochrana proti externým hrozbám,
4. ochrana dát, dátových prenosov a komunikácie,
5. zvyšovanie bezpečnostného povedomia,
6. implementácia bezpečnostných opatrení na zabezpečenie súladu so zákonom.

Základný rámec budúceho stavu bezpečnostnej architektúry:

1. Kybernetická ochrana a detekcia škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov: Bezpečnostný monitoring informačných systémov, platforiem, aplikácií a používateľských aktivít. Monitoring sietí, činností a aktivít privilegovaných používateľov.
2. Riadenie bezpečnostných incidentov: Identifikácia, hlásenie, registrácia, kategorizácia a klasifikácia bezpečnostných incidentov. Akceptácia incidentov a určenie riešiteľov. Analýza, vyšetrovanie, riešenie a obnova prevádzky po bezpečnostných incidentoch. Následné vyhodnotenie, zavedenie do databázy kybernetickej bezpečnosti, spätná väzba a poučenie sa z incidentov.
3. Zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia: Ochrana pred malware a ransomware, manažment bezpečnosti sietí, manažment bezpečnostných konfigurácií, nástroje a protokoly segmentácie siete.
4. Ochrana dát, dátových prenosov a komunikácie: Bezpečnosť virtualizovaných prostredí, ochrana dát v databázach a dátových úložiskách, ochrana dát na koncových zariadeniach. Manažment logov a prístupov.

Z pohľadu previazania podaktivít výzvy na nálezy samohodnotenia poskytovateľa základnej služby z hľadiska zákona o kybernetickej bezpečnosti (viď dokument I-02 Projektový zámer, kapitola 3.2 Motivácia a rozsah projektu) je možné nálezy a súvisiace plánované výstupy projektu podľa urgencie a závažnosti zoradiť nasledovne:

1. Je nevyhnutná implementácia aplikačných a technologických nástrojov na bezpečnostný monitoring nad aktívami a absentuje orchestrácia procesu reakcie na kybernetický incident.
2. Sieťová infraštruktúra je segmentovaná iba čiastočne a je bez aktívnej a priebežnej správy pravidiel na zariadeniach oddeľujúcich jednotlivé segmenty.
3. Zálohovanie je realizované cez dedikovanú infraštruktúru avšak bez požadovanej úrovne redundancie.
4. Viac faktorová autentifikácia nie je uplatňovaná systematicky.

Podaktivity implementované v rámci projektu:

Ochrana proti škodlivému kódu

• Implementácia centralizovaného systému ochrany pred škodlivým kódom s monitorovaním detekcie inštalácie nelegálneho obsahu, vrátane automatizovaných nástrojov na detekciu škodlivej komunikácie na koncových staniciach a serveroch - Implementácia a konfigurácia EDR/XDR/MDR riešenia na všetky existujúce koncové stanice a servery vrátane správy administrácie nasadeného systému.

Sieťová a komunikačná bezpečnosť

• Implementácia a konfigurácia multifaktorového overovania pre prístup k zvolených chráneným prostriedkom organizácie -
• Návrh a konfigurácia segmentácie siete s prihliadnutím primárne na bezpečnosť a kategorizáciu využívaných informačných systémov. Obstaranie lokálnych sieťových prvkov pre tie časti siete, v ktorých nie je možné implementovať segmentáciu na v súčasnosti využívaných lokálnych prepínačoch.
• Implementácia dohľadového nástroja, ktorý sleduje a identifikuje sieťové spojenia na hranici s vonkajšou sieťou, vytvára prehľady o prenesených dátach, o podozrivých prístupoch na škodlivé stránky a je schopný vytvárať automatizované reporty z pohľadu dodržiavania bezpečnostných smerníc.

Kontinuita prevádzky

• Zálohovacie systémy – diskové polia, nástroj na zálohovanie - Implementácia zabezpečeného systému zálohovania vo fyzicky oddelenej budove za účelom zabezpečenia kópie dôležitých systémov a dát v prípade zlyhania alebo zničenia primárnej serverovne. Systém zálohovania by mal mať ochranu pred zmazaním a prepísaním uložených dát a mal by uchovávať zálohy v šifrovanej podobe.

Náhľad aplikačnej to be vrstvy architektúry

Náhľad technologickej to be vrstvy architektúry

5.    Závislosti na ostatné ISVS / projekty

Projekt nemá známe závislosti na iných ISVS alebo projektoch rozvoja IT, ktoré by mali priamy či nepriamy vplyv na dodanie cieľov a naplnenie merateľných ukazovateľov.

6.    Zdrojové kódy

V prípade nelicencovaného vývoja softvéru budú dodržané nasledovné princípy:

• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému odovzdať Objednávateľovi funkčné vývojové a produkčné prostredie, ktoré je súčasťou Informačného systému.
• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému alebo jeho časti odovzdať Objednávateľovi Vytvorený zdrojový kód v jeho úplnej aktuálnej podobe, zapečatený, na neprepisovateľnom technickom nosiči dát s označením časti a verzie Informačného systému, ktorej sa týka. Za odovzdanie Vytvoreného zdrojového kódu Objednávateľovi sa na účely tejto Zmluvy o dielo rozumie odovzdanie technického nosiča dát Oprávnenej osobe Objednávateľa. O odovzdaní a prevzatí technického nosiča dát bude oboma Zmluvnými stranami spísaný a podpísaný preberací protokol.
• Informačný systém (Dielo) v súlade s Technickou špecifikáciou obsahuje od zvyšku Diela oddeliteľný modul (časť) vytvorený Zhotoviteľom pri plnení tejto Zmluvy o dielo, ktorý je bez úpravy použiteľný aj tretími osobami, aj na iné alebo podobné účely, ako je účel vyplývajúci z tejto Zmluvy o dielo Vytvorený zdrojový kód Informačného systému vrátane jeho dokumentácie bude prístupný v režime podľa § 31 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 78/2020 (s obmedzenou dostupnosťou pre orgán vedenia a orgány riadenia v zmysle Zákona o ITVS – vytvorený zdrojový kód je dostupný len pre orgán vedenia a orgány riadenia). Pre zamedzenie pochybností uvádzame, že sa jedná len o zdrojový kód ktorý Dodávateľ vytvoril, alebo pozmenil v súvislosti s realizáciou diela. Objednávateľ je oprávnený sprístupniť Vytvorený zdrojový kód okrem orgánov podľa predchádzajúcej vety aj tretím osobám, ale len na špecifický účel, na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy o mlčanlivosti a ochrane dôverných informácií.
• Ak je medzi zmluvnými stranami uzatvorená SLA zmluva, od prevzatia Informačného systému sa prístup k vytvorenému zdrojovému kódu vo vývojovom a produkčnom prostredí, vrátane nakladania s týmto zdrojovým kódom, začne riadiť podmienkami dohodnutými v SLA zmluve. Vytvorený zdrojový kód musí byť v podobe, ktorá zaručuje možnosť overenia, že je kompletný a v správnej verzii, t. j. v takej, ktorá umožňuje kompiláciu, inštaláciu, spustenie a overenie funkcionality, a to vrátane kompletnej dokumentácie zdrojového kódu (napr. interfejsov a pod.) takejto Informačného systému alebo jeho časti. Zároveň odovzdaný Vytvorený zdrojový kód musí byť pokrytý testami (aspoň na 90%) a dosahovať rating kvality (statická analýza kódu) podľa CodeClimate/CodeQLa pod. (minimálne stupňa B).
• Pre zamedzenie pochybností, povinnosti Zhotoviteľa týkajúce sa Vytvoreného zdrojového kódu platí i na akékoľvek opravy, zmeny, doplnenia, upgrade alebo update Vytvoreného zdrojového kódu a/alebo vyššie uvedenej dokumentácie, ku ktorým dôjde pri plnení tejto Zmluvy o dielo alebo v rámci záručných opráv. Vytvorené zdrojové kódy budú vytvorené vyexportovaním z produkčného prostredia a budú odovzdané Objednávateľovi na elektronickom médiu v zapečatenom obale. Zhotoviteľ je povinný umožniť Objednávateľovi pri odovzdávaní Vytvoreného zdrojového kódu, pred zapečatením obalu, skontrolovať v priestoroch Objednávateľa prítomnosť Vytvoreného zdrojového kódu na odovzdávanom elektronickom médiu.
• Nebezpečenstvo poškodenia zdrojových kódov prechádza na Objednávateľa momentom prevzatia Informačného systému alebo jeho časti, pričom Objednávateľ sa zaväzuje uložiť zdrojové kódy takým spôsobom, aby zamedzil akémukoľvek neoprávnenému prístupu tretej osoby. Momentom platnosti SLA zmluvy umožní Objednávateľ poskytovateľovi, za predpokladu, že to je nevyhnutné, prístup k Vytvorenému zdrojovému kódu výlučne na účely plnenia povinností z uzatvorenej SLA zmluvy.
• Budú dodržané inštrukcie k EUPL licenciám, uvedeným spôsobom obstarávania dôjde k zamedzeniu „Vendor lock-in" v súlade so Zákonom o ITVS.

7.    Prevádzka a údržba

7.1       Prevádzkové požiadavky

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

• L1 podpory IS (Level 1, priamy kontakt zákazníka) – zabezpečuje prevádzkovateľ IS – verejný obstarávateľ.
• L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS – verejný obstarávateľ).
• L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).

7.1.1       Úrovne podpory používateľov

Definície úrovní:

• Podpora L1 (podpora 1. stupňa) - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
• Podpora L2 (podpora 2. stupňa) – riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
• Podpora L3 (podpora 3. stupňa) - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobťiažnejších Hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov.

Pre služby sú definované takéto SLA: Služby pre zamestnancov úradu Po – Pia, 8:00 - 16:00 (8x5)

7.1.2       Riešenie incidentov – SLA parametre

Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou  dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

Označenie naliehavosti incidentu:

možný dopad:

 Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu

Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

7.2       Požadovaná dostupnosť IS:

7.2.1       Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa uvažuje 97% dostupnosť znamená výpadok 10,95 dňa.

7.2.2       RTO (Recovery Time Objective)

V rámci projektu sa očakáva tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni.

7.2.3       RPO (Recovery Point Objective)

V rámci projektu sa očakáva tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni.

8.    Požiadavky na personál

Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu. Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:

1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
2. biznis vlastník,
3. zástupca prevádzky,
4. zástupca dodávateľa (doplnený po VO ako voliteľný člen)
5. projektový manažér objednávateľa

RV je riadiaci orgán projektu, ktorý zodpovedá najmä za splnenie stanovených cieľov projektu, rozhoduje o zmenách, ktoré majú zásadný význam a prejavujú sa hlavne dopadom na časový harmonogram a finančné prostriedky projektu. Reprezentuje najvyššiu akceptačnú autoritu projektu. Štatút Riadiaceho výboru projektu upravuje najmä úlohy, zloženie a pôsobnosť RV, ako aj práva a povinnosti členov RV pri riadení a realizácii predmetného projektu. Projektový manažér riadi projekt, kvalitu a riziká projektu a zabezpečuje plnenie úloh uložených RV. Členovia projektového tímu zabezpečujú plnenie úloh uložených projektovým manažérom, alebo RV. Ďalšie povinnosti členov RV, projektového manažéra a členov projektového tímu sú uvedené vo Vyhláške č. 401/2023 Z. z. a v doplňujúcich vzoroch a šablónach zverejnených na webovom sídle MIRRI SR.

Výkonnou zložkou projektu je projektový tím, ktorý je ustanovený v zložení:

1. kľúčový používateľ,
2. manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
3. projektový manažér

Matica obsadenosti riadiaceho výboru a projektového tímu je zvedená v dokumente I-02 Projektový zámer.

9.    Implementácia a preberanie výstupov projektu

Projekt bude v zmysle Vyhlášky 401/2023 Zz o projektovom riadení realizovaný metódou waterfall. V zmysle vyhlášky je možné pristupovať k realizácii projektu prostredníctvom čiastkových plnení, t.j. inkrementov. V projekte je definovaný jeden inkrement na obdobie hlavných aktivít.

10. Prílohy

Dokument je bez príloh.

Koniec dokumentu