PROJEKTOVÝ ZÁMER

Manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1.     História DOKUMENTU

2.     ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky a v zmysle výzvy: Podpora v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni – verejná správa, číslo výzvy: PSK-MIRRI-611-2024-DV-EFRR (ďalej len „výzva“), na základe ktorej má Mesto Prešov záujem podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok (ďalej len ŽoNFP) bude obsahovať: manažérske zhrnutie, motiváciu a rozsah projektu, zainteresované strany, ciele projektu a merateľné ukazovatele, návrh organizačného zabezpečenia projektu, alternatívy, opis obmedzení, predpokladov a tolerancií, opis požadovaných výstupov, náhľad architektúry, opis rozpočtu, detailný popis nákladov a prínosov, postup a spôsob nacenenia projektu, harmonogram projektu a zoznam rizík a závislostí (ako príloha projektového zámeru).

V zmysle usmernenia MIRRI SR sa v projektovej dokumentácii (ani v ŽoNFP) nešpecifikujú detailne konkrétne riziká a dopady a nezverejňuje sa podrobná dokumentácia toho, kde sú najväčšie riziká IT systémov a uvádzajú sa iba oblasti identifikovaných rizík a dopadov. Rovnako sú v zmysle usmernenia MIRRI SR manažérske produkty napísané všeobecne.

2.1       Použité skratky a pojmy

Z hľadiska formálneho sú použité skratky a pojmy rámci celého dokumentu definované priebežne, zvyčajne pri prvom použití v zátvorke označením („ďalej len“).

2.2       Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

V rámci projektu budú definované tri základné typy požiadaviek:

Funkčné (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

Fxx

• F – funkčná požiadavka
• xx – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

Nxx

• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• xx – číslo požiadavky

Technické požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

Txx

• T – technická požiadavka
• xx – číslo požiadavky

3.     DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1       Manažérske zhrnutie

Mesto Prešov má ku dňu spracovania projektového zámeru realizovaný audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý bol vypracovaný na základe overení v apríli 2024, t.j. je aktuálny. Má definovanú stratégiu kybernetickej bezpečnosti, má definované bezpečnostné politiky kybernetickej bezpečnosti, v rámci Mesta Prešov bola realizovaná inventarizácia aktív, klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov. Súčasťou realizovaného auditu je aj analýza rizík a analýza dopadov spolu, vrátane riadenia rizík.

Z auditu kybernetickej bezpečnosti (okrem iného) vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Celková úroveň riadenia kybernetickej bezpečnosti Mesta Prešov v zmysle požiadaviek zákona o kybernetickej bezpečnosti, vyhlášky 362/2018 Z.z. a zavedených opatrení sú považované za ČIASTOČNE SPLNENÉ. Mesto Prešov ako poskytovateľ základnej služby vykonáva procesy na základe schválenej a vydanej dokumentácie, v zmysle požiadaviek Vyhlášky č. 362/2018 Z. z. Vyhláška Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.

Hlavným problémom, ktorému Mesto Prešov ako PZS čelí je teda vyriešenie problémov v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti tak, aby pri najbližšom audite kybernetickej bezpečnosti bolo konštatovaný čo najvyšší súlad v oblasti príslušných predpisov kybernetickej a informačnej bezpečnosti (ďalej len “KIB”) a súčasne aby boli administratívne a technologické náležitosti kybernetickej a informačnej bezpečnosti realizované tak, aby plnili svoje úlohy počas udržateľnosti projektu, boli pripravené na ďalší rozvoj informačných technológií poskytovateľa základnej služby a bolo možné ich flexibilne rozširovať bez ohrozenia prevádzkovaných i zamýšľaných IT systémov.

Ciele projektu

Ciele projektu sú definované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (ďalej len „NKIVS“):

• Zvýšenie kvality organizácie KIB
• Zvýšenie kvality riadenia rizík KIB
• Zavedenie riadenia personálnej bezpečnosti
• Zabezpečenie riadenie prístupov
• Zabezpečenie bezpečnosti prevádzky IS a sietí
• Upgrade existujúceho SIEM riešenia a zabezpečenie služby SOC
• Zavedenie bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov
• Zabezpečenie kontinuity prevádzky

Dané ciele budú dosiahnuté realizáciou hlavnej aktivity projektu - Realizácia opatrení na zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Predmetom projektu bude nákup HW, SW a realizácia prác, ktoré povedú k zavedeniu opatrení KIB na dosiahnutie plného súladu s požiadavkami legislatívy v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Projekt je v súlade s intervenčnou stratégiou programu Slovensko 2021-2027 v nasledovných oblastiach:

1) súlad projektu so špecifickým cieľom: RSO1.2 (opatrenie 1.2.1)

2) súlad s očakávanými výsledkami definovanými v Partnerskej dohode pre špecifický cieľ RSO 1.26

3) súlad s definovanými typmi oprávnených aktivít v rámci výzvy.

Realizáciou projektu budú naplnené nasledovné merateľné ukazovatele:

PO095 / PSKPSOI12 – cieľová hodnota 1

PR017 / PSKPRCR11 – cieľová hodnota 340

.

Predpokladaný rozpočet projektu je: 359 720,54 EUR

Z toho oprávnené výdavky: 356 082,54 EUR

Neoprávnené výdavky: 3 400,00 EUR

V prípade, že by malo Mesto Prešov investovať do dobudovania kybernetickej bezpečnosti vlastné finančné prostriedky, je prakticky nereálne zrealizovať všetky povinnosti podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o informačných systémoch verejnej správy, nakoľko ide o pomerne vysoké náklady v  krátkom časovom období.

S ohľadom na to, že inštitúcie verejnej správy majú limitované finančné zdroje na boj s kyberútokmi, a súčasne je ich povinnosťou dodržiavať ustanovenia zákona o kybernetickej bezpečnosti vyhlásilo MIRRI SR Výzvu, ktorá má umožniť aj inštitúciám ako Mesto Prešov získať prostriedky na ochranu informačných systémov a dosiahnutie kybernetickej bezpečnosti na najvyššej úrovni pri minimálnych nákladoch

Sumarizácia hlavných parametrov hodnotenia predkladaného projektu:

3.2       Motivácia a rozsah projektu

Mesto Prešov je právnickou osobou (IČO: 00327646) zapísanou v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky v zmysle § 3 ods. 1 písmena b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. ide o subjekt vo verejnej správe, konkrétne územnej samospráve. Zároveň je Mesto Prešov zaradené v registri prevádzkovateľov základných služieb podľa zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kybernetickej bezpečnosti“) v sektore Verejná správa (viď: https://www.nbu.gov.sk/7276-sk/zoznam-zakladnych-sluzieb/), t.j. je poskytovateľom základnej služby (ďalej len PZS).

Z uvedeného vyplýva o.i. skutočnosť, že Mesto Prešov má povinnosť realizovať a financovať opatrenia kybernetickej a informačnej bezpečnosti (ďalej len KIB) definované najmä v zákonoch o kybernetickej bezpečnosti a v zákone 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ISVS“) a ďalších súvisiacich predpisoch.

3.2.1       Hlavný popis problému

Mesto Prešov má ku dňu spracovania projektového zámeru realizovaný audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý bol vypracovaný na základe overení v apríli 2024, t.j. je aktuálny. Má definovanú stratégiu kybernetickej bezpečnosti, má definované bezpečnostné politiky kybernetickej bezpečnosti, v rámci Mesta Prešov bola realizovaná inventarizácia aktív, klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov. Súčasťou realizovaného auditu je aj analýza rizík a analýza dopadov spolu, vrátane riadenia rizík.

Z auditu kybernetickej bezpečnosti (okrem iného) vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Celková úroveň riadenia kybernetickej bezpečnosti Mesta Prešov v zmysle požiadaviek zákona o kybernetickej bezpečnosti, vyhlášky 362/2018 Z.z. a zavedených opatrení sú považované za ČIASTOČNE SPLNENÉ. Mesto Prešov ako poskytovateľ základnej služby vykonáva procesy na základe schválenej a vydanej dokumentácie, v zmysle požiadaviek Vyhlášky č. 362/2018 Z. z. Vyhláška Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.

Najvyššia miera nesúladu s legislatívnymi požiadavkami vyplývajúca z auditu kybernetickej bezpečnosti bola identifikovaná v nasledovných oblastiach:

• Potreba revízie a dopracovania existujúcej bezpečnostnej dokumentácie kybernetickej bezpečnosti, interných dokumentov a smerníc, ktoré nie sú v nej zapracované a potreba doplnenia identifikovaných zistení pri audite a to vrátane zavedenia nástroja pre procesno-organizačné riadenie KIB
• Potreba zavedenia bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov
• Potreba rozvoja existujúceho SIEM riešenia
• Potreba obstarania a impelemntácie firewallov
• Nutnosť zavedenia multifaktorovej autenticikácie (ďalej len „MFA“ a riadenia VPN pripomení
• Naplnenie požiadavky na zabezpečenie SOC (služby bezpečnostného monitoringu)
• Potreba obstarania a zavedenia HelpDesk bezpečnostného nástroja
• Potreba obstarania a zavedenia nástroja na riadenie zmien (change management).

S ohľadom na vyššie uvedené bude teda predmetom projektu riešenie problematiky z nasledovných oprávnených oblastí podľa výzvy:

- organizácia KIB,

- riadenie rizík KIB,

- personálna bezpečnosť,

- riadenie prístupov

- riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti vo vzťahoch s tretími stranami,

- - bezpečnosť pri prevádzke informačných systémov a sietí,

- hodnotenie zraniteľností a bezpečnostných aktualizácií

- ochrana proti škodlivému kódu

- sieťová a komunikačná bezpečnosť,

-  zaznamenávanie udalostí a monitorovanie

- riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, hlavným problémom, ktorému Mesto Prešov ako PZS čelí, je teda vyriešenie vyššie pomenovaných oblastí informačnej a kybernetickej bezpečnosti tak, aby pri najbližšom audite kybernetickej bezpečnosti bol konštatovaný maximálnny možný súlad v oblasti príslušných predpisov KIB a súčasne aby boli administratívne a technologické náležitosti KIB realizované tak, aby:

• Chránili IT systémy, ktoré zabezpečujú prevádzku základnej služby pred kybernetickými útokmi
• plnili svoje úlohy počas implementácie i v čase udržateľnosti projektu,
• boli pripravené na ďalší rozvoj IT technológií PZS
• a bolo možné ich flexibilne rozširovať bez ohrozenia prevádzkovaných i budúcich IT systémov.

3.2.2       Biznis procesy

Predmetom realizácie projektu bude zavedenie alebo aktualizácia a IT podpora nasledovných business procesov:

• Organizácia a riadenie rizík KIB
• Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov
• Riadenie aktív, hrozieb a rizík
• Riadenie prístupov
• Riadenie prevádzky siete a informačného systému
• Zaznamenávanie, monitorovanie a riešenie incidentov kybernetickej bezpečnosti
• Zabezpečovanie kontinuity prevádzky

Okrem samotného zabezpečenia opatrení KIB v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o ISVS sa projekt bude dotýkať prakticky všetkých biznis procesov, ktoré sú vykonávané Mestom Prešov ako PZS, a ktoré sú realizované prostredníctvom informačných systémov Mesta Prešov za účelom poskytovania základnej služby.

3.2.3       Oblasti zamerania projektu

Projekt sa primárne zaoberá oblasťou zabezpečenia opatrení KIB v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti, zákona o ISVS a vyhlášky 326/2018 Z. z.. Ako bude uvedené ďalej, tento projekt má priamy dopad na všetky ISVS a technologické platformy (viď prístup k projektu), ktoré sú určené na poskytovanie základnej služby Mesta Prešov, nakoľko výsledky projektu budú ochraňovať všetky IS pred potenciálnymi hrozbami kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

3.2.4       Rozsah projektu

Realizácia projektu sa dotkne nasledovných ISVS prevádzkovaných na úrovni Mesta Prešov:

1. Webové sídlo mesta Prešov isvs_12770
2. Notifikačný systém SMS Info isvs_10252
3. Elektronické formuláre isvs_10251
4. Modul Jednotnej ekonomiky a registratúry organizácií mesta isvs_10250
5. Elektronický právny systém isvs_10244
6. CMS (redakčný systém) webového sídla mesta isvs_10243
7. Dochádzkový systém isvs_10241
8. Modul Mestské zastupiteľstvo isvs_10239
9. Grafický informačný systém - CG GISam isvs_10237
10. Modul Open dáta mesta isvs_10235
11. Registratúrny systém CG DISS isvs_10234
12. Informačný systém samosprávy - CG ISS isvs_10233
13. IS Elektronizácie služieb mesta - CG eGOV isvs_6311

Uvedené ISVS sú technologicky prevádzkované prostredníctvom viacerých samostatných softvérových komponentov:

Digitálne zastupiteľstvo

riadi prípravu, schvaľovanie a podpisovanie materiálov, sprístupňuje ich poslancom aj verejnosti; podobne aj výstupy- uznesenia, nahrávky a pod. príprava zastupiteľstva, mestských rád a komisií, zverejňovanie informácií

CG-ISS

Komplexný informačný systém mesta pre spracovanie agendy Mesta Prešov a j pre projekt JEO – jednotná ekonomika a registratúra organizácií mesta.

CG-DISS

Registratúrny informačný systém mesta na spracovanie komplexnej registratúry mesta Prešov a j pre projekt JEO – jednotná ekonomika a registratúra organizácií mesta.

CG-GISAM

Geografický informačný systém mesta s prepojením na CG-ISS a publikovaním prostredníctvom ArcGIS Online.

Open data mesta a povinné zverejňovanie informácií CG eGOV

Portál pre automatizované spracovanie informácií pre verejnosť- zvýšenie transparentnosti.

Anonymná notifikácia občanov formou mobilnej aplikácie alebo SMS správ

SMS-Info je mobilná aplikácia, ktorou mesto Prešov informuje bezplatne svojich obyvateľov, ale nielen ich, o novinkách a aktualitách z rôznych oblastí života v meste. Vyhlasovanie a odvolávanie stavu pohotovosti a stavu ohrozenia na území obce.

E-mailový server (Kerio Connect)

Spracovanie elektronickej pošty, ochrana pred spamom a škodlivým kódom.

Elektronická komunikácia, kalendáre, presmerovanie pošty účastníkom, odpovedač.

Webové stránka

Povinne aj nevinne zverejňované údaje

Informovanie, zverejňovanie údajov v zmysle zákona a nad rámec zákona

Realizácia projektu sa dotkne nasledovných subjektov:

• Mesto Prešov ako PZS
• Interní zamestnanci Mesta Prešov
• Občania, podnikatelia a iné subjekty využívajúce základné služby Mesta Prešov
• IS externých subjektov, ktoré sú poskytované ako služba pre Mesto Prešov

3.2.5       Motivácia a obmedzenia pre dosiahnutie cieľov projektu

Hlavnou motiváciou je realizácia opatrení KIB definovaných v zákone o kybernetickej bezpečnosti a v zákone o ISVS. Vďaka realizácii týchto opatrení budú IS Mesta Prešov (a to primárne najmä tie, ktoré zabezpečujú prevádzku základnej služby) chránené v maximálnej možnej miere pred kybernetickým incidentom, ktorý by mohol mať na IS Mesta Prešov nasledovný dopad:

Projekt je formulovaný tak, aby po jeho realizácii nastal čo najväčší súlad zabezpečenia kybernetickej a informačnej bezpečnosti so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, s vyhláškou 362/2018 Z. z. a so zákonom o ISVS.

Obmedzenia projektu:

Z hľadiska technického, personálneho, odborného, ale ani legislatívneho neevidujeme žiadne obmedzenia, ktoré by mohli ovplyvniť úspešnú realizáciu projektu.

3.3       Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4       Ciele projektu

Ciele projektu sú definované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (ďalej len „NKIVS“) a súčasne sú definované tak, aby boli v súlade s očakávanými výsledkami definovanými v Partnerskej dohode Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 (ďalej len „Partnerská dohoda“) pre špecifický cieľ RSO 1.2. Definície cieľov rovnako vychádzajú z národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025.

Partnerská dohoda definuje špecifický cieľ RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy a konkrétne opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie, oblasť - Kybernetická a informačná bezpečnosť, pričom hlavným cieľom podpory je aj zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v súlade so Stratégiou digitálnej transformácie Slovenska. Stratégia digitálnej transformácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti odkazuje na Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti vydanú Národným bezpečnostným úradom (ďalej len „NBÚ“)

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy určuje v rámci prioritnej osi 4 Kybernetická a informačná bezpečnosť strategickú prioritu Kybernetická a informačná bezpečnosť. Splnenie tejto strategickej priority má byť dosiahnuté nasledujúcimi dvoma cieľmi:

Cieľ 4.1 Zvýšenie schopnosti včasnej identifikácie kybernetických incidentov vo verejnej správe

Cieľ 4.2 Posilniť ľudské kapacity a vzdelávanie v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti patriace pod prioritnú os 4 Kybernetická a informačná bezpečnosť.

Z vyššie uvedených cieľov je pre projekt dôležitý cieľ 4.1 a v súlade sním je aj nižšie citovaný strategický cieľ.

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025, ktorá vychádza z Partnerskej dohody definuje vo vzťahu k verejnej správe nasledovný strategický cieľ:

4.1 Dôveryhodný štát pripravený na hrozby.

V definícii tohto strategického cieľa uvádza, cit:

„Kybernetická bezpečnosť je zodpovednosťou každého obyvateľa Slovenskej republiky, no bezpečnosť nemôže fungovať bez existencie mechanizmov na národnej úrovni, ktoré určujú politiku kybernetickej bezpečnosti, systém jej riadenia, ale aj procesy na detekciu a riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov, budovanie odborných kapacít a šírenie situačného a bezpečnostného povedomia. Zároveň štát musí pri budovaní dôveryhodnosti vykonávať vyššie uvedené aktivity v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a vstupovať do základných ľudských práv a slobôd len v nevyhnutnej miere.“

Cieľový stav uvedeného strategického cieľa je v Národnej stratégii kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025 stanovený nasledovne, cit.:

„Vybudovanie dostatočného odborného personálneho základu pre systém riadenia informačnej a kybernetickej bezpečnosti nielen na národnej, ale aj sektorovej úrovni. Spolupráca štátu s občanom na úrovni poskytovania dostatočných informácií a odporúčaní a realizácia krokov, ktoré občan reálne pocíti ako zvýšenie vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti národného kybernetického priestoru. Vytvorenie a používanie certifikačných schém na široké portfólio typov výrobkov, procesov a služieb. Kvalitnejšie technické, organizačné a personálne zabezpečenie, založené na využívaní moderných prístupov ku kybernetickej bezpečnosti pri detekcii a riešení kybernetických bezpečnostných incidentov. Vybudovanie spôsobilostí na detekciu a riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov na všetkých úrovniach. Efektívna spolupráca zainteresovaných subjektov na všetkých úrovniach riešenia informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Dobre nastavený proces technickej, ale aj politickej atribúcie kybernetických bezpečnostných incidentov. Systematické a kontinuálne riadenie rizík kybernetickej bezpečnosti v jednotlivých sektoroch. Zlepšenie detekcie a zisťovania kybernetických bezpečnostných incidentov na sektorovej úrovni, zlepšenie a zjednodušenie nahlasovania kybernetických bezpečnostných incidentov nielen zo strany povinných subjektov, ale aj v rovine dobrovoľných hlásení. Podpora spôsobilostí subjektov v oblasti riadenia kontinuity činností.“

Všetky ciele projektu sú definované v súlade s vyššie uvedenými strategickými dokumentmi:

* Definícia strategického cieľa vychádza zo strategického cieľa v Národnej stratégii kybernetickej bezpečnosti a nadväzuje na prioritný cieľ Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. 

3.5       Merateľné ukazovatele (KPI)

3.5.1       Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Z pohľadu Mesta Prešov je koncovým používateľom IT oddelenie a sekundárne zamestnanci Mesta Prešov, občania, podnikateľské subjekty pôsobiace na území mesta, ktoré očakávajú, že nebude vplyvom kybernetických útokov dochádzať k výpadkom prevádzky IS mesta a tým sa de facto znefunkční poskytovanie základnej služby Mesta Prešov.

Z výsledkov samohodnotenia a interného auditu vyplynuli definície potrieb a požiadaviek na realizáciu opatrení KIB, v ktorých Mesto Prešov ako PZS dosahuje najvyšší nesúlad v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti, zákona o ISVS a vyhlášky 362/2018 Z. z. Ide o:

• Potrebu revízie a dopracovania existujúcej bezpečnostnej dokumentácie kybernetickej bezpečnosti, interných dokumentov a smerníc, ktoré nie sú v nej zapracované a potreba doplnenia identifikovaných zistení pri audite a to vrátane zavedenia nástroja pre procesno-organizačné riadenie KIB
• Potrebu zavedenia bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov
• Potrebu rozvoja existujúceho SIEM riešenia
• Potrebu obstarania a impelemntácie firewallov
• Nutnosť zavedenia multifaktorovej autenticikácie (ďalej len „MFA“ a riadenia VPN pripomení
• Naplnenie požiadavky na zabezpečenie SOC (služby bezpečnostného monitoringu)
• Potrebu obstarania a zavedenia HelpDesk bezpečnostného nástroja
• Potrebu obstarania a zavedenia nástroja na riadenie zmien (change management).

Podrobne boli špecifikované požiadavky na realizáciu v rámci prieskumov trhu na realizáciu opatrení nasledovne:

1. Zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti Mesta Prešov

Realizáciou tejto zákazky sledujeme splnenie nasledovných cieľov: 

• Zvýšenie kvality organizácie KIB
• Zvýšenie kvality riadenia rizík KIB
• Kontinuita prevádzky

Predmetom zákazky je realizácia opatrení na zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti, v nadväznosti na výsledky auditu organizácie, ktoré budú naplnené nasledujúcimi pod-aktivitami: 

• Aktivity ohľadom vypracovania dokumentácie a nastavenia procesov riadenia KIB:
  • aktualizácia stratégie kybernetickej bezpečnosti,
  • aktualizácia bezpečnostnej politiky kybernetickej bezpečnosti,
  • vytvorenie / aktualizácia ďalších interných smerníc a politík pre všetky relevantné oblasti riadenia KIB:
    • Smernica pre riadenie informačnej bezpečnosti
    • Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov
    • Smernica o bezpečnej prevádzke IS a sietí
    • Smernica o monitorovaní a riešení kybernetických bezpečnostných incidentov
    • Smernica používateľa
    • Smernica administrátora
    • Smernica riadenia bezpečnostných rizík
    • Smernica riadenia dodávateľských služieb
    • Smernica audity a vykonávanie kontrolných činností

• Analytické aktivity:
  • aktualizácia identifikácie a evidencie informačných aktív,
  • detailná klasifikácia informácií a kategorizácia IS a sietí,
  • analýza rizík a analýza dopadov (AR/BIA) aj so zapojením vlastníkov aktív,
  • zavedenie procesu formálneho rozhodovania ohľadom riadenia identifikovaných rizík,

Požadované výstupy realizácie zákazky:

Základné požiadavky pre nástroj na procesno-organizačné riadenie informačnej a kybernetickej bezpečnosti

Nástroj na procesno-organizačné riadenie informačnej a kybernetickej bezpečnosti musí spĺňať najmenej nasledovné:

• Centrálna konzola pre používateľov systému prístupná cez web prehliadače (Chrome, Firefox, Safari alebo Edge).
• Centrálna konzola lokalizovaná v Slovenskom jazyku.
• Centrálna správa musí byť prevádzkovaná ako SaaS.
• Podpora požiadaviek legislatívy SR.
• Centrálny dashboard pre rýchle vyhodnotenie aktív (primárne a podporné), rizík podľa kategórie, rizík podľa hrozieb a zraniteľností, aktuálne dosahovaná úroveň súladu s požiadavkami zákona č. 69/2018 Z. z. a vyhlášky č. 362/2018, ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.
• Podpora prihlásenia prostredníctvom multi-faktorovej autentifikácie.
• Podpora tvorby klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov podľa zákona č. 69/2018 Z.z. a doporučení vyhlášky č. 362/2018, vytváranie registrov aktív, hrozieb.
• Parametrizácia systému:
• Definovanie metódy na výpočet hodnotenie aktív,
• Definovanie metódy na kategorizáciu rizík,
• Definovanie bezpečnostnej štruktúry spoločnosti (osoby, organizačné jednotky, role),
• Definovanie druhov aktív,
• Definovanie typov aktív,
• Definovanie vlastných atribútov aktív,
• Definovanie stupnice pre hodnotenie dôvernosti, dostupnosti, integrity, dopadov, hrozieb a zraniteľností,
• Definovanie bezpečnostných opatrení ,
• Register dodávateľov,
• Definovanie kritérií na hodnotenie dodávateľov.
• Register rizík prostredníctvom, ktorého je možné definovať kombinácie hrozba/zraniteľnosť na konkrétne typy aktív.
• Evidencia aktív (manuálne alebo prostredníctvom importu z dátového súboru):
  • Všeobecné (druh, typ, lokalita, garant, administrátor, dodávateľ, prevádzkovateľ, závislosť aktíva na iných aktívach)
  • Hodnotenie aktíva (dôvernosť, dostupnosť a integrita),
  • Identifikácia hrozieb/zraniteľnosti manuálne alebo priamo z registra rizík,
  • Spôsob používania a manipulácie,
  • Vlastné atribúty.
• Mapa aktív pre grafické zobrazenie závislostí medzi jednotlivými aktívami:
  • Zobrazenie priameho vzťahu aktíva a jeho podriadených a nadriadených aktív,
  • Komplexné zobrazenie mapy všetkých aktív,
  • Filtrácia zobrazených aktív (druh alebo kategória aktíva).
• Hodnotenie rizík:
  • Možnosť stiahnuť súbor pdf s identifikovanými rizikami pre jedno alebo viaceré aktíva,
  • Hodnotenie dopadu identifikovaných rizík,
  • Návrh bezpečnostných opatrení pre zníženie rizika na úrovni aktíva,
  • Výpočet rizika pred a po opatrení bezpečnostného opatrenia,
  • Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní rizika.
• Hodnotenie opatrení:
  • Zoznam rizík, ktoré bezpečnostné opatrenie rieši,
  • Aplikovateľnosť bezpečnostného opatrenia,
  • Zavedenie bezpečnostného opatrenia a jeho riadenie
• ľudské a finančné zdroje, časový harmonogram
• evidencia komunikácie riešiteľského tímu
• Plán zvládania rizík pre riadenie implementácie bezpečnostných opatrení:
• Evidencia požiadaviek na ľudské a finančné zdroje,
• Dátum začatia a ukončenie implementácie,
• Diskusný priestor pre riešiteľský tím.
• Hodnotenie dodávateľov:
• Hodnotenie atribútov dodávateľov aktív,
• Mapovanie dodávateľov na konkrétne aktíva,
• Možnosť evidencie podpornej dokumentácie k dodávateľov (zmluvy, SLA,..).
• Evidencia plnenia požiadaviek legislatívy
• ZoKB (zákon č.69/2018 Z. z. a vyhláška č.362/2018 Z. z)
• ITVS (zákon č.95/2019 Z. z. a vyhláška č. 179/2020 Z. z.)
• Jednotlivé požiadavky môžu byť v stave zavedené, v procese zavádzania, neaplikované alebo nezavedené,
• Ku každej požiadavke je možné pripojiť komentár a záznam zo zoznamu bezpečnostných opatrení,
• Hodnotenie je možné exportovať do súboru pdf.
• Plán kontinuity:
• Všeobecné údaje o pláne kontinuity (názov, popis, dotknuté aktíva),
• Definovanie členov analytického, výkonného a riadiaceho tímu,
• Popis procesu a dokumentácia,
• Export plánu obnovy do súboru.
• Auditný log pre zaznamenávanie aktivít v systéme:
• Systém zaznamenáva aktivitu používateľa (pridanie, zmena, vymazanie) pre konkrétne časti systému (aktívum, atribút aktíva, riziko, ..),
• Možnosť pozrieť stav pred vykonanou zmenou a po zmene.

2. Zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti - Mesto Prešov

Realizáciou tejto zákazky sledujeme splnenie nasledovných cieľov: 

• Zavedenie riadenia personálnej bezpečnosti
• Zabezpečenie riadenia prístupov
• Zabezpečenie bezpečnosti prevádzky IS a sietí
• Upgrade existujúceho SIEM riešenia a zabezpečenie služby SOC
• Zavedenie bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov

Predmetom zákazky bude dodávka hardvéru (HW), softvéru (SW) a služieb pre zabezpečenie opatrení kybernetickej bezpečnosti v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti a vyhláškou NBÚ č. 362/2018 Z. Z. Realizácia predmetu zákazky bude pozostávať z nasledovných súčastí:

1. dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre zavedenie bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov (serverov) vrátane funkcionality „virtual patching“ pre tzv. „legacy“ systémy, na ktoré už nie sú vydávané bezpečnostné záplaty a ochrany voči tzv. „zero-day“ zraniteľnostiam a zaškolenie administrátorov,
2. dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných práce pre upgrade existujúceho SIEM riešenia na systém SOAR pri zachovaní existujúcich funkcionalit a rozvoj o nasledujúce funkcionality:

• zber a vyhodnocovanie sieťovej komunikácie pre zabezpečnenie komplexného monitoringu a možnosti vyhodncovania bezpečnostých udalostí
• SIEM riešenie s automatizačným workflow a funkcionalitou plnej automatizácie bez nutnosti ľudského rozhodovania (SOAR)
• tvorba workflow v grafickom rozhraní bez nutnosti učenia sa programovacieho jazyka
• podpora vstavaných out-of-the-box šablón s automatizačným workflow aj bez nutnosti vývoja aplikácie, alebo použitia API rozhraní,
• manažment SOAR súčasťou jednej konzoly s existujúcim SIEM riešením

1. obstaranie New Generation Firewall (NGFW) na správu sieťovej prevádzky a blokovanie nebezpečnej sieťovej komunikácie vrátane implementačných, konzultačných konfiguračných prác a zaškolenie administrátorov,
2. dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných práce pre zavedenie MFA (Multi-faktorovej autentifikácie) na všetky VPN pripojenia a na prístup „power users“ k správe IS a zaškolenie administrátorov,
3. zabezpečenie služby bezpečnostného monitoringu od externého subjektu (SOC as a service) a zladenie interných procesov riešenia bezpečnostných incidentov s procesmi SOC,
4. dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných práce pre zavedenie interného nástroja na bezpečnostné testovanie zamestnancov formou phishingových kampaní vrátane iniciálneho testovania zamestnancov a  zaškolenie administrátorov,
5. dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných práce pre zavedenie HelpDesk nástroja vrátane zaškolenia administrátorov.

3.6       Riziká a závislosti

Zoznam rizík a závislostí je detailne rozpracovaný v prílohe tohto dokumentu č. 1: Zoznam rizík a závislostí. Tento zoznam bude počas celej realizácie projektu aktualizovaný.

3.7       Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Posudzovanie alternatív riešenia vychádza z viacerých možností. V prípade Mesta Prešov, ktoré má zabezpečenú základnú úroveň kybernetickej bezpečnosti prichádzajú do úvahy nasledovné alternatívy:

0. Ponechanie existujúceho stavu – ide o nultý stav, v ktorom na základe auditu KIB boli identifikované nesúlady s legislatívnymi požiadavkami a možné ohrozenie IS Mesta Prešov kybernetickým útokom s vážnymi dôsledkami. 

1. Realizácia projektu KIB s riešením vybraných opatrení (t.j. nie všetkých nevyhnutných), ktoré identifikoval audit KIB ako tie, v ktorých je kritický nesúlad so zákonom o kybernetickej bezpečnosti a vyhláškou č. 362/2018 Z. z.– t.j. došlo by k zvýšeniu súladu s legislatívou, ale informačné systémy Mesta Prešov by boli naďalej kriticky ohrozené. 

2. Realizácia opatrení na dosiahnutie zvýšenia súladu KIB s požiadavkami zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o ISVS – pôjde o také zvýšenie súladu s požiadavkami príslušnej legislatívy v oblasti KIB, ktorá zabezpečí ochranu IS Mesta Prešov pred identifikovanými hrozbami, odstráni kritické ohrozenia proti kybernetickým útokom a zásadne zvýši ochranu pred kybernetickými útokmi. V tejto alternatíve predpokladáme realizáciu všetkých opatrení v rámci Mesta Prešov tzv. IN-HOUSE riešenie, vrátane napríklad externých služieb SOC.

3. Realizácia opatrení na dosiahnutie zvýšenia súladu KIB s požiadavkami zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o ISVS – pôjde o také zvýšenie súladu s požiadavkami príslušnej legislatívy v oblasti KIB, ktorá zabezpečí ochranu IS Mesta Prešov pred identifikovanými hrozbami, odstráni kritické ohrozenia proti kybernetickým útokom a zásadne zvýši ochranu pred kybernetickými útokmi. V tejto alternatíve predpokladáme realizáciu všetkých opatrení v rámci Mesta Prešov tzv. IN-HOUSE riešenie, avšak služba SOC a niektoré ďalšie odborné činnosti budú zastrešované dlhodobo aj v rámci udržateľnosti externe.

Z hľadiska identifikovaných procesov v kapitole 3.2.2 alternatíva 0 nepokryje riešenie žiadneho z identifikovaného procesov. V prípade čiastkového riešenia (alternatíva 1) by boli zvolené iba niektoré z procesov, ktoré by boli projektom vyriešené. V prípade alternatívy 2 budú podporené všetky procesy v oblasti KIB, ktoré je potrebné pre účely ochrany IS, a ktoré zabezpečujú prevádzku základnej služby Mesta Prešov. Rovnako tak aj alternatíva 3.

3.8       Multikriteriálna analýza

Multikriteriálna analýza je v tomto prípade redukovaná na dva parametre:

1. potrebu zosúladenia úrovne kybernetickej bezpečnosti s požiadavkami zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o ISVS. Táto požiadavka sa dotýka všetkých stakeholderov a predstavuje KO kritérium. Ak nemá dôjsť k zásadnému zvýšeniu kybernetickej a informačnej bezpečnosti, t.j. ak má zostať ponechaný stav alebo iba dôjde k čiastočnému zlepšeniu, nebude možné považovať realizovaný projekt za úspešný.
2. Udržateľnosť riešenia.

Z vyššie uvedených možných alternatív vyplýva, že s ohľadom na potreby a finančné možnosti Mesta Prešov je najvýhodnejšia a dlhodobo udržateľná alternatíva 3, nakoľko na realizáciu služieb SOC nemá Mesto Prešov vybudovaný expertný tím a jeho vybudovanie a následne dlhodobé využívanie je z pohľadu rozpočtu mesta neúnosné.

3.9       Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

HW a SW komponenty, rovnako ako služby, ktoré sú s nimi spojené musia zodpovedať požiadavkám definovaným v projekte koncovými používateľmi - tými sú v tomto prípade oddelenie informatiky, ktoré vychádza z požiadaviek zákona o kybernetickej bezpečnosti, zákona o ISVS, vyhlášky 362/2018 Z. z. a ďalších predpisov.

 Aplikačná vrstva predpokladá dve alternatívy:

I. realizácia všetkých opatrení na úrovni Mesta Prešov v zmysle definovaných požiadaviek, pričom všetky technológie na realizáciu opatrení KIB budú vytvorené ako IN-HOUSE riešenie vrátane SIEM - táto architektúra zodpovedá alternatíve 2 popísanej v multikriteriálnej analýze

II. realizácia všetkých opatrení na úrovni Mesta Prešov  v zmysle definovaných požiadaviek, pričom niektoré technológie na realizáciu opatrení KIB budú vytvorené ako IN-HOUSE riešenie a niektoré ako služba, konkrétne služba SOC- táto architektúra zodpovedá alternatíve 3 popísanej v multikriteriálnej analýze.

S ohľadom na reálne potreby a požiadavky Mesta Prešov, zohľadňujúc materiálne a personálne kapacity bude aplikačne zvolená alternatíva II.

3.10    Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Z hľadiska použitých technológií nie sú definované alternatívy. Požiadavky na technológie sú definované všeobecne tak, aby ľubovoľnú SW a HW technológia, ktorá splní definované požiadavky bolo možné použiť na realizáciu projektu.

Technologickú architektúru riešenia definuje nasledovný obrázok:

4.     POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Výsledkom projektu budú:

• Projektové výstupy v zmysle vyhlášky 401/2023 o riadení projektov. V prípade, že predmetom realizácie bude dielo (oceniteľné práva a/alebo zdrojový kód), získa Mesto Prešov právo vykonávať autorské práva k tomuto dielu, vrátane výhradnej a územne neobmedzenej licencie. Tieto podmienky sa nevzťahujú na tzv. krabicový softvér, ktorý je predávaný ako produkt či už realizátora alebo tretej strany.
• Z hľadiska plnenia cieľov projektu bude výsledkom projektu naplnenie hlavného cieľa, t.j. najvyšší možný súlad KIB so zákonom o kybernetickej bezpečnosti a so zákonom o ISVS, čo bude naplnené realizáciu nasledovných partikulárnych cieľov:
  • Zvýšenie kvality organizácie KIB
  • Zvýšenie kvality riadenia rizík KIB
  • Zavedenie riadenia personálnej bezpečnosti
  • Zabezpečenie riadenia prístupov
  • Zabezpečenie bezpečnosti prevádzky IS a sietí
  • Upgrade existujúceho SIEM riešenia a zabezpečenie služby SOC
  • Zavedenie bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov
  • Zabezpečenie kontinuity prevádzky
• Technologicky a administratívne pôjde o realizáciu nasledovných cieľov:
  • Revízia a aktualizácia existujúcej bezpečnostnej dokumentácie, interných aktov, bezpečnostného projektu ISVS a zavedenie procesov a činností na podporu KIB v zmysle týchto dokumentov.
  • Revízia a aktualizácia inventarizácie aktív, vypracovanie a implementácia potrebných dokumentov vrátane vypracovania a implementácie interného riadiaceho aktu riadenia rizík kybernetickej a informačnej bezpečnosti
  • Zavedenie nástroja pre procesno-organizačné riadenie kybernetickej bezpečnosti.
  • Dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre zavedenie interného nástroja na bezpečnostné testovanie zamestnancov formou phishingových kampaní vrátnane iniciálneho testovania zamestnancov a  zaškolenie administrátorov
  • Dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre zavedenie MFA (Multi-faktorovej autentifikácie) na všetky VPN pripojenia a na prístup „power users“ k správe IS
  • Obstaranie New Generation Firewall (NGFW) na správu sieťovej prevádzky a blokovanie nebezpečnej sieťovej komunikácie vrátane implementačných, konzultačných konfiguračných prác a zaškolenie administrátorov.
  • Dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre upgrade existujúceho SIEM riešenia na systém so SOAR
  • Rozvoj o nasledujúce funkcionality:
    • zber a vyhodnocovanie sieťovej komunikácie pre zabezpečnenie komplexného monitoringu a možnosti vyhodncovania bezpečnostých udalostí,
    • SIEM riešenie s automatizačným workflow a funkcionalitou plnej automatizácie bez nutnosti ľudského rozhodovania (SOAR),
    • tvorba workflow v grafickom rozhraní bez nutnosti učenia sa programovacieho jazyka,
    • podpora vstavaných out-of-the-box šablón s automatizačným workflow aj bez nutnosti vývoja aplikácie, alebo použitia API rozhrani,
    • manažment SOAR súčasťou jednej konzoly s existujúcim SIEM riešením
  • Zabezpečenie služby bezpečnostného monitoringu od externého subjektu (SOC as a service) a zladenie interných procesov riešenia bezpečnostných incidentov s procesmi SOC.
  • Dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre zavedenie bezpečnostného riešenia pre ochranu kritických infraštruktúrnych prvkov (serverov) vrátane funkcionality „virtual patching“ pre tzv. „legacy“ systémy, na ktoré už nie sú vydávané bezpečnostné záplaty a ochrany voči tzv. „zero-day“ zraniteľnostiam
  • Dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre zavedenie HelpDesk nástroja.
  • Dodanie licencií, implementačných, konzultačných a konfiguračných prác pre zavedenie nástroja na change management CMDB.

5.     NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Architektúra celého riešenia je v zmysle usmernenia MIRRI SR rámcová tak, aby bolo z projektu zrejmé, ktoré komponenty v rámci realizácie projektu budú vytvorené (a budú realizovať opatrenia KIB).

 Primárne opatrenia kybernetickej bezpečnosti chránia IS TSK, ktoré sú určené na prevádzkovanie základnej služby TSK. Z vyššie definovaných potrieb je zrejmé, o aké komponenty zabezpečenia.

6.     LEGISLATÍVA

V rámci platnej legislatívy nebude potrebné meniť žiadnu legislatívu. Projekt je realizovaný za účelom dosiahnutia súladu s platnou legislatívou a to najmä:

Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

Vyhláška č.78/2020 Z.z. o štandardoch pre ITVS

Vyhláška č.401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy

Vyhláška 179/2020 Z.z. o obsahu bezpečnostných opatrení ITVS

Vyhláška 362/2018 Z.z.  o obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení) 

7.     HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

S ohľadom na organizačnú náročnosť projektu a s ohľadom na potreby nákupu a implementácie technológií vrátane potreby ich skúšobnej prevádzky, ako aj s ohľadom na činnosti na začiatku projektu, ktoré budú venované tvorbe potrebnej dokumentácie (politiky, plány, pravidlá), je samotná realizačná fáza projektu nastavená na 17 mesiacov.

Začiatok realizačnej fázy projektu vyplýva z predpokladu, že realizácia projektu začne až po ukončení administratívneho a odborného hodnotenia a po podpise Zmluvy o NFP, pričom je definovaná dostatočná časová rezerva na tieto úkony. Rovnako na procesy verejného obstarávania.

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall s logickými nadväznosťami realizácie jednotlivých modulov na základe funkčnej a technickej špecifikácie vypracovanej v rámci prípravy projektu.

Tento prístup bol zvolený nakoľko opatrenia KIB je potrebné realizovať vo vzájomných súvislostiach, avšak v správnom postupe. Niektoré môžu byť realizované paralelne, dokonca rôznymi tímami, avšak na základe vopred stanovenej stratégie a plánu celého projektu. Agilný prístup na realizáciu nami plánovaného projektu nie je vhodný i s ohľadom na potrebu realizácie projektu za plnej prevádzky základnej služby Mesta Prešov.

8.     ROZPOČET A PRÍNOSY

V uvedenom projekte vychádzame pri stanovení rozpočtu z prieskumu trhu a pravidiel stanovených výzvou. S ohľadom na rozpočet projektu (projekt do 1 000 000,00,- EUR) nebola spracovaná Analýza nákladov a prínosov.

8.1       Sumarizácia nákladov a prínosov

V prípade projektov kybernetickej bezpečnosti je priame vyčíslenie návratnosti pomerne komplikované. Z pohľadu návratnosti je potrebné venovať sa hodnoteniu možných škôd, ktoré by potenciálne vznikli v prípade, že nebude adekvátne riešená KIB na úrovni poskytovateľa základnej služby.

Ide o nasledovné potenciálne škody:

1. Finančné riziko – vyhodnotenie straty interných finančných prostriedkov. V prípade, že nebudú adekvátne implementované opatrenia KIB bolo hodnotenie možného výpadku základnej služby definované na 7 pracovných dní. V prípade 570 pracovníkov ide o 29925 hodín (570 * 7 * 7,5 hod. – pracovný čas je 7,5 hodiny). Priemerná mesačná mzda v roku 2023 vo verejnej správe bola 1796 EUR, t.j. priemerná cena za jednu hodinu práce bola 11,63 EUR. Celková strata v prípade výpadku základnej služby na úrovni straty miezd zamestnancov Mesta Prešov by predstavovala 348027,75 EUR v prípade jedného výpadku na základe kybernetického útoku. Zjednodušene možno konštatovať, že dva odvrátené vážne kybernetické útoky znamenajú návratnosť celej investície.
2. Finančné riziko – dôsledky kybernetického útoku. Ide o možné sankcie vyplývajúce priamo z legislatívnych rámcov, prípadných súdnych sporov (v prípade napríklad úniku osobných údajov) ako aj nákladov spojených so sanáciou prípadného kybernetického incidentu. Tieto finančné prostriedky nie je možné momentálne vyčísliť, reálne však môže niekoľko násobne prekročiť straty interných finančných prostriedkov Mesta Prešov.
3. Reputačné riziko – vzhľadom na postavenie a oblasť spoločenskej dôležitosti a zákonných povinností Mesta Prešov, je toto riziko potenciálne vysoké – teda v prípade neplnenia legislatívnych požiadaviek v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o ISVS, reálneho výpadku prevádzky základnej služby, úniku citlivých dát v kombinácii aj s prípadnou medializáciou a pod.

9.     PROJEKTOVÝ TÍM

Pre účely realizácie projektu sa zostavuje Riadiaci výbor (RV), v nasledovnom zložení:

• Predseda RV – Ing. František Oľha
• Biznis vlastník – Ing. Viliam Sopko, prednosta MsÚ Prešov
• Zástupca prevádzky – Ing. Ľubomír Hleba
• Projektový manažér – Ing. Zuzana Schreiber

Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa

• kľúčový používateľ a IT architekt: Ing. Ľubomír Hleba
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti – Ing. Marek Mička
• projektový manažér (pre účely realizácie) - Ing. Zuzana Schreiber

Uvedený projektový tím je garanciou úspešnej realizácie projektu po zabezpečení jeho financovania na základe ŽoNFP v rámci výzvy. Všetci členovia tímu budú internými zamestnancami Mesta Prešov ku dňu začatia realizácie projektu.

9.1       PRACOVNÉ NÁPLNE

V zmysle Vyhlášky 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke a požiadaviek Výzvy budú obsadené vyššie uvedené role v projektovom tíme. Náplne práce uvádzame:

10.     PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): I_01_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_Projekt_KyberPresov1.0.xlsx

Príloha: Katalóg požiadaviek I_04_KATALOG_POZIADAVIEK_Projekt_KyberPresov1.0.xlsx

Koniec dokumentu