Zmeny dokumentu I-01 Ideový zámer (Ideovy_zamer)

Naposledy upravil Gabriela Hajduková 2025/06/17 10:25

From 2.1 to 3.1

Z verzie 1.1

upravil Gabriela Hajduková
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Do verzie 2.1

upravil Gabriela Hajduková
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Raw
Rendered

Súhrn

Vlastnosti stránky (1 modified, 0 added, 0 removed)

Podrobnosti

Vlastnosti stránky

Obsah

@@ -1,0 +1,417 @@
++**IDEOVÝ ZÁMER**
++
++**Manažérsky výstup I-01 **
++
++ podľa vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z.
++
++verzia 1.2
++
++**Identifikácia projektu**
++
++|**Názov:**|//**Inteligentné mesto Košice**//
++|**Realizátor:**|//Mesto Košice//
++|**Kontaktná osoba:**|//Ing. Štefan Demčák. PhD.; //__[[//stefan.demcak@kosice.sk//>>mailto:stefan.demcak@kosice.sk]]__// &nbsp;&nbsp;&nbsp;//
++|**Dátum:**|//16.6.2025//
++|**Predpokladaný začiatok:**|//Q4 2025//
++|**Dátum schválenia projektovou komisiou:**|//15.2.2025//
++
++
++= POPIS PROJEKTU =
++
++== Stručný popis východiskovej situácie ==
++
++**AS IS stav:**
++
++**Problémy súčasného stavu:**
++
++Mesto Košice v súčasnosti nemá integrovanú platformu na správu mestských údajov a služieb, čo vedie k roztrieštenosti dát v rôznych neprepojených systémoch. Dáta sú často neaktuálne a ťažko dostupné pre občanov aj interných používateľov. Existujúce mestské aplikácie sú technologicky zastarané, s obmedzenou možnosťou integrácie a automatizácie procesov. Chýba jednotná analytická platforma na strategické plánovanie a rozhodovanie. Dôležité agendy, ako napríklad správa majetku, údržba infraštruktúry alebo energetický manažment, prebiehajú prevažne manuálne a reaktívne, čím vznikajú vysoké náklady na prevádzku a opravy. Digitalizácia služieb pre občanov a podnikateľov je čiastočná – mnohé procesy stále vyžadujú osobnú návštevu úradu alebo papierové podania.
++
++**Technologické a procesné nedostatky:**
++
++Aktuálny stav IT mesta tvorí kombinácia webových, desktopových, dvoj a trojvrstvových aplikácií s rôznou úrovňou modernizácie. Integrácia medzi internými systémami (GIS, ERP, ekonomický systém, Open Data) aj externými systémami (štátne registre, ústredné portály) je čiastočná a nejednotná. Mestské IS fungujú izolovane, bez plnej interoperability, čo spôsobuje duplicitu a neefektívnosť spracovania dát. Chýbajú nástroje pre pokročilú analytiku, umelú inteligenciu a prediktívnu správu infraštruktúry (napr. automatická detekcia poškodení ciest, predikcia spotreby energie).
++
++**KOMPLEXNOSŤ:**
++
++**Skúsenosti iných organizácií:**
++
++Podobnú situáciu riešia aj ďalšie mestá na Slovensku i v zahraničí. Národný projekt DCOM poskytuje mestám a obciam jednotný systém, ktorý pokrýva digitalizáciu agend, integráciu na štátne registre a elektronické služby pre občanov. Mestá ako Bratislava či Žilina už zavádzajú inteligentné riešenia (IoT senzory kvality ovzdušia, smart parking), vlastné open data portály a geoportály. V zahraničí (Amsterdam, Barcelona, Singapur) úspešne implementovali integrované Smart City platformy, ktoré umožňujú efektívnu správu mesta, automatizáciu služieb, rozsiahle využívanie dát a IoT technológií, a zapojenie občanov do participatívnych procesov.
++
++**Možnosti spoločného riešenia:**
++
++Košice môžu využiť tieto existujúce skúsenosti, štandardy a moduly. Priama spolupráca s inými veľkými mestami na jednom komplexnom systéme je síce náročná (pre rozdielne miestne potreby), avšak zdieľanie jednotlivých komponentov (napr. elektronické formuláre, autentifikácia, integračné API) alebo cloudových služieb (vládny cloud) je možné a výhodné. Integračný rámec IIS umožňuje mestským častiam a organizáciám mesta spolupracovať na jednej platforme, pričom využijú národné štandardy a existujúce metodiky informatizácie verejnej správy.
++
++**URGENCIA:**
++
++**Popis súčasného stavu:**
++
++Súčasný stav IT systémov mesta Košice nie je priamo havarijný, avšak existujúce technológie a procesy predstavujú významné riziko. Bez realizácie projektu hrozí zvyšovanie nákladov, technologické výpadky zastaraných systémov, nárast kybernetických hrozieb a prehlbujúca sa neefektivita mestských služieb. Pretrvávajúci stav neintegrácie znamená aj pokračujúce plytvanie zdrojmi (duplicitné evidencie, neoptimalizovaná údržba).
++
++**Riziká pri nerealizácii:**
++
++Ak sa projekt nerealizuje, mesto môže čeliť riziku nesúladu s legislatívou (zákon proti byrokracii, povinné elektronické služby podľa zákona o eGovernmente). V prípade nečinnosti hrozia finančné sankcie, strata možnosti čerpania dostupných externých zdrojov (eurofondy, štátne dotácie) a zníženie kvality služieb pre občanov. Bez modernizácie bude mesto zaostávať aj za ostatnými samosprávami, ktoré už inteligentné platformy implementujú.
++
++**Priorita realizácie:**
++
++Z uvedených dôvodov je projekt Smart City platformy veľmi vysokou prioritou v strategických zámeroch Košíc. Implementácia inteligentnej platformy je nevyhnutná na naplnenie vízie moderného mesta s efektívnou správou a kvalitnými službami. Projekt je urgentný, pretože viaceré čiastkové smart projekty (inteligentné riadenie dopravy, IoT siete, inteligentné osvetlenie) už prebiehajú alebo sú v príprave a potrebujú jednotnú infraštruktúru.
++
++**CIEĽOVÁ SKUPINA:**
++
++**Úradníci a mestské organizácie:**
++
++Primárnymi používateľmi sú pracovníci magistrátu mesta Košice, mestských častí, mestských podnikov a mestskej polície. Tí získajú centralizovaný prístup k dátam, jednotné nástroje pre správu agend (elektronické workflow, evidencia majetku, analytické reporty) a automatizáciu procesov. Pre túto skupinu je dôležitá spoľahlivosť, interoperabilita a bezpečnosť systému.
++
++**Občania a podnikatelia:**
++
++Externí používatelia (obyvatelia a firmy) získajú komfortné digitálne služby cez webový portál elektronických služieb mesta a mobilnú aplikáciu (Konto Košičana - bude realizované projektom_1665: Konto Košičana), ktoré im umožnia elektronicky vybaviť podania, sledovať ich stav a komunikovať s úradmi online. Prístup k otvoreným údajom mesta a transparentnosť informácií bude pre túto skupinu zásadný benefit. Ráta sa s využitím existujúcich riešení - Portál elektronických služieb mesta Košice __[[https:~~/~~/www.esluzbykosice.sk/>>url:https://www.esluzbykosice.sk/]]__ a Open Data portál mesta Košice __[[https:~~/~~/opendata.kosice.sk/>>url:https://opendata.kosice.sk/]]__, čím sa prispeje k naplneniu základného cieľa výzvy, ktorým je podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.
++
++**Ďalšie subjekty (odborná verejnosť, akademici, štátne orgány):**
++
++Systém poskytne prístup k otvoreným dátam cez Open Data portál a API rozhrania, čo umožní ďalším subjektom (vývojári, akademici, neziskové organizácie) využívať mestské údaje pre aplikácie, výskum a monitoring. Štátne orgány a externí partneri získajú možnosť integrácie svojich systémov s mestskou platformou.
++
++**HRANICA:**
++
++**Mobilná aplikácia:**
++
++Projekt neráta s realizáciou mobilnej aplikácie pre občanov, ale plánuje využiť mobilnú aplikáciu Konto Košičana (bude realizované projektom_1665: Konto Košičana), cez ktorú budú dostupné hlavné mestské služby (parkovanie, doprava, životné prostredie).
++
++**Regulačné požiadavky (vyhláška č. 401/2023 Z. z.):**
++
++Celý projekt musí spĺňať požiadavky podľa Vyhlášky č. 401/2023 Z. z., ktorá upravuje metodiku riadenia IT projektov vo verejnej správe. To zahŕňa vypracovanie projektovej dokumentácie, analýzu prínosov a nákladov a riadenie projektu v súlade s legislatívou SR (GDPR, kybernetická bezpečnosť, zákon o eGovernmente).
++
++**Finančné a technologické limity:**
++
++Rozsah projektu bude prispôsobený rozpočtovým možnostiam mesta. Implementácia je plánovaná modulárne a fázovo, pričom využije kombináciu mestských zdrojov a externých fondov (štátne dotácie, eurofondy). Projekt ráta s využitím hybridného cloudu na flexibilné škálovanie výkonu a úložiska podľa potreby. Technologické limity existujúcich legacy systémov budú riešené postupnou integráciou alebo náhradou modernými komponentmi v rámci finančných možností mesta.
++
++== Situácia po realizácii projektu ==
++
++Po realizácii projektu inteligentného mesta Košice bude mesto disponovať integrovanou Smart City platformou, ktorá zabezpečí centrálnu správu dát v reálnom čase. Všetky mestské systémy budú vzájomne prepojené, údaje budú aktuálne a dostupné občanom, úradníkom aj externým subjektom cez moderné aplikácie a portály. Platforma umožní efektívne plánovanie, automatizované riadenie služieb (doprava, parkovanie, energetika, bezpečnosť) a proaktívnu správu infraštruktúry vďaka prediktívnej analytike a umelej inteligencii. Výrazne sa znížia prevádzkové náklady, zvýši sa kvalita mestských služieb a zlepší sa transparentnosť rozhodovania.
++
++**BIZNIS ALTERNATÍVY:**
++
++Cieľový stav možno dosiahnuť nasledovnými spôsobmi:
++
++**~1. Zavedenie jednotnej integračnej platformy**
++
++* Vybudovanie centrálnej dátovej platformy (Data Lake, Big Data), ktorá integruje všetky relevantné dáta z existujúcich mestských systémov, IoT senzorov a externých zdrojov. Zavedenie štandardizovaných API rozhraní umožní rýchlu integráciu a výmenu údajov.
++
++**2. Nasadenie IoT infraštruktúry**
++
++* Postupné nasadenie širokej siete IoT senzorov (video-analytické zariadenia, meteostanice, dopravné senzory, environmentálne senzory), ktoré zabezpečia automatický zber údajov v reálnom čase. Lokálne edge computing brány v teréne umožnia základnú analýzu dát pred ich odoslaním do centrálneho systému, čím sa zvýši spoľahlivosť a zníži záťaž dátových centier.
++
++**3. Komunikačná modernizácia**
++
++* Vybudovanie robustnej viacvrstvovej komunikačnej siete (LPWAN, NB-IoT, 4G/5G, optické spojenia, VPN tunely), ktorá zabezpečí spoľahlivú, bezpečnú a škálovateľnú komunikáciu medzi IoT zariadeniami, mestskými systémami a cloudovou platformou.
++
++**4. Cloudové a hybridné IT prostredie**
++
++* Nasadenie hybridného cloudového riešenia, ktoré spojí existujúce mestské dátové centrum s komerčnými cloudovými službami (napr. Microsoft Azure). Toto prostredie zabezpečí flexibilné škálovanie výkonu a úložiska podľa aktuálnej potreby, čo umožní optimalizovať náklady a zvládnuť nárazové záťaže.
++
++**5. Zavedenie pokročilej analytiky a AI**
++
++* Implementácia analytických modulov na báze Machine Learning a umelej inteligencie umožní prediktívne modelovanie a automatizované riadenie služieb (napr. dynamické ovládanie semaforov, predikcia porúch infraštruktúry, inteligentný energetický manažment), čím mesto prejde z reaktívneho riadenia na proaktívne a efektívne.
++
++**6. Modernizácia užívateľských aplikácií**
++
++* Vývoj nových alebo modernizácia existujúcich webových a mobilných aplikácií (Konto Košičana, dashboardy pre manažérov, aplikácie pre občanov), ktoré poskytnú prehľadné, personalizované informácie o doprave, kvalite ovzdušia, parkovaní, stave podaní a mestských službách v reálnom čase.
++
++**7. Fázová implementácia s pilotnými projektami**
++
++* Realizácia projektu v jasných etapách s pilotnými fázami, počas ktorých sa overí funkčnosť, doladia technológie a následne rozšíria riešenia na celé mesto. Pilotné projekty umožnia včasnú identifikáciu problémov a minimalizujú implementačné riziká.
++
++**8. Súlad s legislatívou a štandardmi**
++
++* Zabezpečenie súladu celej platformy so slovenskou legislatívou (GDPR, zákon o eGovernmente, kybernetická bezpečnosť), ako aj s platnými metodikami (NKIVS) a štandardmi pre eGovernment.
++
++**9. Financovanie a škálovanie podľa potrieb mesta**
++
++* Využitie kombinácie vlastných zdrojov mesta a externého financovania (napr. eurofondy, štátne dotácie). Modulárna architektúra umožní flexibilné plánovanie nákladov a postupné nasadzovanie jednotlivých častí riešenia podľa finančných možností a priorít mesta.
++* Tento prístup zabezpečí, že realizácia inteligentného mesta Košice bude postupná, ekonomicky efektívna a technologicky udržateľná, pričom prinesie dlhodobé prínosy pre občanov, samosprávu aj podnikateľský sektor.
++
++Po realizácii projektu_2977 Inteligentné mesto Košice vznikne robustná, jednotná a modulárna platforma, ktorá integruje dáta a služby z rôznych oblastí inteligentného riadenia mesta. Táto platforma umožní automatizované a proaktívne riadenie služieb, založené na reálnych dátach získavaných z IoT zariadení a analytických modeloch.
++
++=== **Monitorovací kamerový systém (ISVS_14562)** ===
++
++* **TO BE stav:** Komplexný systém inteligentných kamier s AI analytikou pre automatickú detekciu incidentov, rozpoznávanie EČV, a monitorovanie verejnej bezpečnosti v reálnom čase.
++* **Technológie:** IoT kamery s edge computingom, AI videoanalýza (detekcia objektov, incidentov), zabezpečený prenos údajov (5G, optická sieť).
++* **Integrácia:** Napojenie na centrálnu platformu, automatizované notifikácie pre mestskú políciu a dispečing.
++* **Biznis alternatívy:** Lokálna (edge) verzus cloudová analytika, centralizované vs. distribuované úložiská.
++* **Legislatívne požiadavky:** GDPR (ochrana osobných údajov, anonymizácia), zákon o kyberbezpečnosti.
++
++=== **Inteligentný dopravný systém (ISVS_14568)** ===
++
++* **TO BE stav:** Komplexné riadenie mestskej mobility a dopravy s podsystémami:
++** Dynamické riadenie križovatiek s adaptívnymi semaformi.
++** Monitoring stavu vozoviek s prediktívnou údržbou.
++* **Technológie:** IoT senzory, edge computing, 5G, cloud analytics, AI optimalizácia dopravných tokov.
++* **Integrácia:** Napojenie na MHD systém, parkovací systém, centrálny dispečing Smart City platformy.
++* **Biznis alternatívy:** On-premise vs. cloudové riešenie, vlastná infraštruktúra vs. outsourcing.
++* **Legislatívne požiadavky:** Dopravné normy, štandardy pre bezpečnosť dopravy.
++
++=== **Integrácia všetkých komponentov** ===
++
++* Smart City platforma (ISVS_10383) zabezpečí dátovú integráciu všetkých uvedených komponentov prostredníctvom centrálnej dátovej platformy (Data Lake, Big Data). Jednotlivé moduly budú komunikovať cez štandardizované API rozhrania, čo umožní rýchlu a bezpečnú výmenu údajov v reálnom čase.
++
++=== **Legislatívne súvislosti** ===
++
++* Platforma bude plne kompatibilná s legislatívou SR v oblasti eGovernmentu, GDPR, kybernetickej bezpečnosti a národných štandardov informatizácie verejnej správy (NKIVS).
++
++=== **Ekonomická a prevádzková udržateľnosť** ===
++
++* Projekt bude realizovaný postupne vo fázach, pričom financovanie bude zabezpečené kombináciou vlastných zdrojov mesta a externých finančných nástrojov (napr. eurofondy). Modulárna štruktúra platformy umožní efektívne škálovanie riešení podľa aktuálnych potrieb mesta a dostupnosti zdrojov.
++* Realizáciou tejto Smart City platformy sa Košice zaradia medzi popredné európske inteligentné mestá s modernou, otvorenou a digitálne prepojenou infraštruktúrou, prinášajúcou výrazné ekonomické, environmentálne a spoločenské prínosy.
++
++
++== Úprava procesov ==
++
++**Optimalizácia mestských procesov pred nasadením nového informačného systému**
++
++* Pred zavedením novej Smart City platformy je nevyhnutné prehodnotiť a optimalizovať súčasné mestské procesy. Ako povedal Bill Gates: „Automation applied to an inefficient operation will magnify the inefficiency.” – nasadiť informačný systém na neefektívny proces teda iba znásobí jeho nedostatky.
++* Pri optimalizácii procesov sa treba oprieť aj o odporúčania **MIRRI SR** (Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie). Národný koordinátor smart agendy zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných riešení musí ísť ruka v ruke so zmenou prístupu – inovácie nemajú byť len technologické, ale aj **procesné a organizačné** . Informačné technológie sú nástrojom na zdieľanie dát, zavádzanie e-služieb a **zefektívňovanie procesov** vo verejnej správe . Inými slovami, skôr než mesto nasadí nový systém, malo by si položiť otázku, či daný proces nie je možné urobiť efektívnejším. To môže zahŕňať napríklad centralizáciu agendy (aby občan neobiehali viaceré oddelenia), zavedenie princípu “jedenkrát a dosť” (aby úrad nepožadoval údaje, ktoré už niekde má), či odstránenie papierovej byrokracie. Až takto **vyladené procesy** dáva zmysel podporiť moderným informačným systémom – výsledkom bude rýchlejšie a kvalitnejšie vybavovanie služieb pre obyvateľov v duchu Smart City.
++
++**Konceptuálny rámec BPMN, UML Use Cases a User Stories**
++
++* Pri modelovaní a návrhu vylepšených procesov sa osvedčili štandardné metodiky, ktoré zabezpečia spoločné porozumenie medzi všetkými zainteresovanými stranami (od úradníkov po IT dodávateľov). Kľúčovými nástrojmi konceptuálneho rámca sú **BPMN, UML use case diagramy a User Stories**. Nasledujúce princípy týchto prístupov a ich aplikácia na mestské služby zabezpečia, že nové riešenie bude navrhnuté správne a podľa potrieb používateľov:
++* **BPMN (Business Process Model and Notation)** – Štandardná grafická notácia na modelovanie procesov verejnej správy. Pomocou BPMN diagramov možno vizualizovať tok činností, aktérov (občan, referent, systém) a rozhodovacích bodov v procese, čo odhalí možné zlepšenia. Napríklad proces „Vybavenie žiadosti o výrub stromu“ sa dá znázorniť BPMN diagramom zobrazujúcim podanie žiadosti občanom cez portál, automatické overenie údajov systémom, posúdenie referentom oddelenia životného prostredia a elektronické schválenie vedúcim. Takáto diagramová mapa procesu pomáha tímu identifikovať zdržania či spätné slučky a upraviť postup ešte pred implementáciou v IT. BPMN je zrozumiteľné aj netechnickým pracovníkom, takže podporuje komunikáciu medzi **biznis** a **IT** tímami .
++* **UML Use Cases (prípady použitia)** – Use case diagramy a scenáre opisujú, **čo má systém robiť z pohľadu používateľov** a externých aktérov. Každý use case predstavuje jednu službu alebo funkciu (napr. „Občan podá žiadosť o dotáciu“, „Úradník schváli dotáciu“) a prepája ju s aktérmi (občan, úradník, systém). V kontexte mestských služieb UML prípady použitia pomôžu vymedziť požiadavky na nový systém tak, aby pokryl všetky dôležité scenáre. Generickým princípom je, že **každá mestská služba by mala mať definovaný use case**, ktorý popisuje interakciu: kto (obyvateľ, návštevník, zamestnanec magistrátu) a s akým cieľom vstupuje do systému a aký je očakávaný výstup. Napríklad use case „Zaplatiť miestny poplatok online“ zahrnie aktéra Občan a Systém pre e-platby, pričom popíše kroky od zadania platby až po vygenerovanie potvrdenia. Tieto modely uľahčia aj komunikáciu s dodávateľom systému – dávajú jasnú **špecifikáciu funkčných požiadaviek**.
++* **User Stories** – Jednoduché užívateľské príbehy z pohľadu koncového používateľa sú najmä v agilnom vývoji veľmi užitočné. Každá user story stručne formuluje požiadavku v tvare „Ako chcem **<cieľ>**, aby som **<prínos>**.“ Tento prístup zabezpečí, že sa nezabudne na očakávania občanov a zamestnancov. Pri návrhu Smart City platformy v Košiciach možno vytvoriť desiatky user stories – napríklad: “Ako obyvateľ chcem požiadať o mestskú službu online, aby som sa vyhol dlhému čakaniu na úrade.” alebo „Ako správca IT chcem mať centralizovaný prehľad o žiadostiach, aby som vedel riešiť prípadné incidenty.”. User stories vnášajú do procesu **užívateľskú skúsenosť** a pomáhajú prioritizovať funkcie podľa toho, čo prinesie najväčší úžitok. V kombinácii s use case a BPMN modelmi tak mesto získa komplexný obraz – formálnu procesnú mapu, formálnu špecifikáciu požiadaviek aj neformálne užívateľské očakávania.
++
++**Integrácia nového riešenia do organizačných a legislatívnych rámcov mesta**
++
++* Aby nová Smart City platforma nielen technologicky fungovala, ale aj reálne priniesla zlepšenie vo fungovaní magistrátu, musí byť pevne zakotvená v organizačnej štruktúre a v súlade s platnými pravidlami.
++* **Organizačné zabezpečenie a kompetencie:** Mesto by malo vymedziť, kto bude za novú platformu zodpovedný a ako sa zmenia pracovné postupy. Odporúča sa vytvoriť **multidisciplinárny tím** (IT špecialisti, procesní analytici, zástupcovia odborov magistrátu), ktorý bude integráciu riadiť. Zároveň je vhodné ustanoviť rolu garanta digitálnej transformácie alebo Smart City koordinátora, ktorý bude dohliadať na priebežné dolaďovanie procesov aj po nasadení systému. Neoddeliteľnou súčasťou je **zaškolenie zamestnancov** – úradníci musia vedieť nový systém používať a chápať nové postupy. Organizačná zmena môže znamenať aj **rušenie papierových agiend** a prechod na plne elektronické pracovné postupy (napr. interná komunikácia už nebude cez papierové spisy, ale cez digitálny systém).
++* **Úprava interných smerníc:** Interné predpisy mesta (smernice, poriadky) musia reflektovať nové digitálne postupy. Je potrebné vydať alebo novelizovať smernice tak, aby umožnili elektronické úkony tam, kde sa predtým vyžadoval papier. Tým sa zaistí jednotný výkon služieb naprieč celým úradom.
++* **Metodiky a štandardy:** Integrácia nového riešenia je príležitosťou zaviesť aj systematické **procesné riadenie** do chodu úradu. Mesto by malo prijať metodiku pre **manažment procesov** – napríklad pravidelne vyhodnocovať výkonnosť služieb (cez KPI ako trvanie vybavenia žiadosti, spokojnosť občanov) a nastaviť cyklus ich zlepšovania (napr. podľa princípov PDCA – Plan, Do, Check, Act). Taktiež sa odporúča zaviesť **štandardy pre dáta a integrácie**: nové riešenie by malo používať jednotné dátové definície a API rozhrania, aby sa vedelo prepojiť s ostatnými systémami mesta a štátu. Metodika pre **projektové riadenie** zavádzania smart riešení (prípadne agilné riadenie vývoja) zaistí, že nasadenie platformy bude riadené a monitorované. V neposlednom rade, metodické usmernenia od MIRRI (napr. štandardy pre otvorené údaje, kybernetickú bezpečnosť) by mali byť implementované už pri návrhu riešenia, aby neskôr nebolo potrebné robiť zásadné úpravy.
++* **Legislatívny súlad:** Nový informačný systém musí fungovať v medziach platných zákonov a nariadení. Mesto Košice ako orgán verejnej moci už dnes podlieha zákonu o e-Governmente (305/2013 Z. z.), ktorý upravuje elektronické úkony a komunikáciu so štátom. Riešenie musí takisto dodržiavať **GDPR** a zákon o ochrane osobných údajov – teda zabudovať mechanizmy na ochranu súkromia. Akékoľvek špecifické právne požiadavky pre mestá (napr. povinné zverejňovanie zmlúv, alebo nové povinnosti vyplývajúce z legislatívy o smart technológiách) musia byť zohľadnené. Košice deklarovali, že digitalizácia mestských služieb bude v súlade s legislatívou e-Governmentu SR, čo sa premietne do praxe práve týmito opatreniami. V prípade potreby môže mesto iniciovať aj **zmeny všeobecne-záväzných nariadení (VZN)** alebo interných právnych aktov, aby napríklad umožnilo elektronické podania v oblastiach, kde to doteraz nebolo upravené. Cieľom je, aby nový systém mal nielen technickú, ale aj právnu oporu – aby elektronicky poskytnutá služba mala rovnakú váhu a platnosť ako doterajší papierový úkon.
++* Všetky uvedené kroky – od organizačných zmien cez úpravu interných predpisov až po legislatívne zabezpečenie – sú súčasťou komplexnej **strategickej prípravy** na nasadenie Smart City platformy. Iba tak môže mesto Košice naplno využiť potenciál nového informačného systému a dosiahnuť trvalé zlepšenie služieb pre občanov v duchu inteligentnej verejnej správy.
++
++= Používatelia riešenia =
++
++**Aktuálny stav a potreba projektu z pohľadu používateľov**
++
++Mesto Košice v súčasnosti prevádzkuje viacero digitálnych služieb. Jednou z priorít mesta je preto **zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti eGovernment služieb pre občanov** . Z perspektívy občana tak existuje silná potreba jednotnej, prehľadnej a používateľsky prívetivej platformy, ktorá umožní vybaviť bežné životné situácie online, rýchlo a transparentne.
++
++Okrem občanov sú dôležitými používateľmi riešenia aj **interní zamestnanci magistrátu a mestských organizácií**, ktorí potrebujú efektívne nástroje na správu mestských dát a procesov. V súčasnosti často pracujú s rozdielnymi informačnými systémami (napr. samostatné evidencie pre každú agendu), čo spomaľuje ich prácu a zhoršuje kvalitu služieb pre občanov. **Podnikatelia a externí partneri** mesta očakávajú otvorené dáta a jednoduchý prístup k informáciám (napr. údaje o územnom plánovaní, doprave či verejných obstarávaniach). Aktuálny stav v Košiciach tieto potreby napĺňa len čiastočne, čo potvrdzuje aj strategický cieľ zosúladiť digitálnu transformáciu s potrebami mesta a obyvateľov. Pripravovaný projekt Smart City platformy preto reaguje na tieto nedostatky – má zlepšiť kvalitu života obyvateľov a zefektívniť správu mesta prostredníctvom jednotného digitálneho prostredia.
++
++Za pozitívum možno považovať, že Košice už začali zapájať verejnosť do plánovania digitálnych riešení. Napríklad v roku 2020 sprístupnili štúdiu uskutočniteľnosti Smart City projektu na verejné pripomienkovanie, aby sa k nej mohli vyjadriť všetky dotknuté subjekty. Táto otvorenosť naznačuje, že mesto si uvedomuje význam spätnej väzby od používateľov a odborných skupín už v raných fázach projektu. Zároveň v rámci iniciatívy **Košice 2.0** mesto experimentuje s metódami **design thinking** a dátovo riadeným rozvojom, ktoré kladú dôraz na potreby komunity a zapojenie používateľov do navrhovania riešení. Tieto existujúce prístupy vytvárajú dobrý základ pre systematické zapojenie používateľov v pripravovanom projekte Smart City platformy.
++
++**Identifikácia problémov používateľov a ich očakávaní**
++
++Pre úspech Smart City platformy je kľúčové detailne poznať **problémy a očakávania jednotlivých skupín používateľov**. Z doterajších zistení (napr. z prieskumov a pripomienok občanov) vyplýva, že obyvatelia vnímajú najväčšie nedostatky v týchto oblastiach:
++
++* **Slabá používateľská skúsenosť:** Aktuálne digitálne kanály mesta môžu byť neprehľadné a zložité na orientáciu. Občania často kritizujú neprehľadnosť informácií a komplikované hľadanie na webových stránkach. Očakávajú **zjednodušenie poskytovaných informácií** (jasné, zrozumiteľné texty, menej právnického jazyka) a prehľadný dizajn prispôsobený aj pre mobilné zariadenia.
++* **Pomalé vybavenie a byrokracia:** Používatelia vnímajú, že vybavenie ich požiadaviek trvá dlho a vyžaduje mnoho krokov. Požadujú **zrýchlenie procesov** získania informácie či služby a odbúranie zbytočnej byrokracie. Napríklad žiadajú, aby systém automaticky predvyplnil známe údaje a nevyžadoval opakované dokladovanie toho istého.
++* **Chýbajúca spätná väzba a komunikácia:** Občania často nevedia, v akom stave je ich podanie alebo podnet. Očakávajú **transparentnosť** (mať prehľad o stave riešenia ich požiadavky v reálnom čase) a možnosť poskytnúť spätnú väzbu k službám mesta. Rovnako tak interní používatelia (zamestnanci) potrebujú mechanizmy, ako zbierať podnety od občanov na zlepšenie služieb.
++
++Dôležitou očakávanou vlastnosťou riešenia je **responzívny dizajn a prístupnosť** – občania chcú mať prístup k službám z mobilu aj pre zdravotne postihnutých používateľov (v súlade so štandardmi prístupnosti). Tieto návrhy a očakávania boli a budú zbierané prostredníctvom používateľských prieskumov a diskusií. Už v prípravnej fáze projektu je vhodné definovať //základné skupiny koncových používateľov// a ich charakteristiky a zapojiť zástupcov týchto skupín do zisťovania požiadaviek . Takýto systematický prístup zaistí, že výsledné riešenie bude navrhnuté **od používateľov pre používateľov**, pričom adresuje reálne problémy, na ktoré poukázali.
++
++**Odstraňovanie príčin vs. dôsledkov problémov**
++
++Pri návrhu Smart City platformy je potrebné posúdiť, či navrhované riešenie odstraňuje **skutočné príčiny problémov, alebo len ich dôsledky**. Inými slovami, či projekt rieši koreňové nedostatky (napr. zložité procesy, nejasné pravidlá, technologické obmedzenia) alebo len zmierňuje symptómy (napr. vytvorí moderné rozhranie, ale samotný proces ostane rovnako byrokratický).
++
++Z pohľadu metodiky je nevyhnutné, aby sa projekt nezameral iba na **digitalizáciu existujúcich postupov “as-is”**, ale na ich **redizajn podľa potrieb používateľov**. Ak napríklad občania kritizujú vysoký počet krokov pri vybavovaní určitej agendy, riešenie by nemalo iba preniesť tieto kroky do online formulára, ale celý postup zjednodušiť (ideálne zlučovať kroky, automatizovať overenia, eliminovať nepotrebné požiadavky na doklady). Tým sa odstráni príčina problému – nadmerná zložitosť procesu – namiesto toho, aby sa len digitálne zakryl dôsledok. Podobne, ak je problémom neprehľadnosť informácií, nestačí pridať vyhľadávanie, ale treba prehodnotiť štruktúru a obsah informácií poskytovaných občanovi.
++
++Navrhované riešenie Smart City platformy by malo byť **užívateľsky orientované** a riadiť sa princípmi UX dizajnu, ktoré cielia na príčiny problémov. Medzi osvedčené princípy patrí napríklad **minimalizácia počtu krokov potrebných na dosiahnutie cieľa, odstránenie “slepých uličiek” v procese, skrytie interných komplikácií pred používateľom, používanie zrozumiteľného názvoslovia** a konzistentný dizajn naprieč celou službou. Dodržiavaním týchto zásad sa zaistí, že platforma nebude len „kozmetickou” nástavbou, ale skutočne zlepší fungovanie služieb.
++
++V praxi to znamená, že počas analytickej fázy projektu sa tím zameria aj na **hlbšiu analýzu procesov a používateľských scenárov**. Ak sa identifikujú úskalia v procesoch alebo zastarané pravidlá spomaľujúce služby, projekt by mal obsahovať aj návrh na ich zmenu (napr. úpravu internej smernice, ktorá umožní vybaviť žiadosť rýchlejšie, alebo integráciu na registre, aby si údaje úrad zisťoval automaticky). Riešenie tak nebude len odstraňovať dôsledok (dlhú čakaciu dobu) napr. tým, že občan vidí stav svojej žiadosti online, ale odstráni priamo príčinu (skráti samotné spracovanie žiadosti).
++
++Na základe spätnej väzby od používateľov bude potrebné priebežne **upravovať projektové výstupy**. Ak počas testovania občania poukážu na nejaký pretrvávajúci problém, projektový tím by mal reagovať úpravou dizajnu alebo funkčnosti tak, aby sa daný problém vyriešil pri koreni. Takýto iteratívny, používateľmi riadený prístup zabezpečí, že finálna Smart City platforma prinesie **skutočné zlepšenie** v kvalite služieb, a nie len digitálnu verziu existujúcich nedostatkov.
++
++**Metódy zapojenia používateľov v rôznych fázach projektu**
++
++Aby projekt Smart City platformy reflektoval reálne potreby a získaval spätnú väzbu počas celého životného cyklu, navrhujeme **konkrétne metódy zapojenia používateľov** v jednotlivých fázach:
++
++* **Prípravná fáza (prieskum potrieb):** Hneď na začiatku projektu je vhodné uskutočniť **používateľský prieskum** . Ten môže mať formu online dotazníkov pre širokú verejnosť a zamestnancov magistrátu, ako aj hĺbkových rozhovorov či fokusných skupín s reprezentatívnymi zástupcami cieľových skupín (občania rôznych vekových kategórií, podnikatelia, úradníci na rôznych pozíciách). Cieľom je zmapovať najväčšie problémy, očakávania a nápady používateľov skôr, než sa začne navrhovať riešenie. Výstupom bude súhrn požiadaviek a **persony** (modeloví používatelia) pre ďalší návrh.
++* **Analýza a dizajn:** V tejto fáze sa odporúča uplatniť **workshopy a co-design stretnutia** s používateľmi. Napríklad zapojiť občanov a zamestnancov do **workshopov na mapovanie používateľskej cesty** (customer journey mapping) – spoločne prejsť krok za krokom konkrétny scenár (napr. podanie podnetu na opravu ciest) a identifikovať bolesti a nápady na zlepšenie v každom kroku. Paralelne dizajnérsky tím pripraví **iniciálne grafické návrhy a wireframy** kľúčových obrazoviek. Tie je následne možné overiť s používateľmi formou **focus group** (ukázať návrh malej skupine občanov a získať ich reakcie, čo sa im páči/nepáči, čomu nerozumejú). Taktiež je vhodné vytvoriť **prototyp používateľského rozhrania** a iteratívne ho zdokonaľovať na základe priebežných konzultácií. Napríklad interaktívny prototyp portálu môže byť daný občanom “do rúk” na vyskúšanie a ich spätná väzba (či našli, čo hľadali, či bol postup zrozumiteľný) sa zapracuje do ďalšej iterácie návrhu.
++* **Implementácia a testovanie:** Počas vývoja je dôležité nezostať za zatvorenými dverami – pokračovať v zapojení koncových užívateľov cez **testovanie**. Keď je funkčná beta verzia modulu (napr. registrácia podujatia, hlásenie poruchy), zorganizujú sa **UX testovania** s reálnymi používateľmi. Tie môžu prebiehať buď naživo v usability laboratóriu (používateľ vykonáva úlohy na systéme a analytik sleduje, kde nastali problémy), alebo vzdialene cez online nástroje. Okrem toho treba realizovať aj **výkonnostné a integračné testy aplikačného rozhrania**, no z pohľadu zapojenia používateľov sú kľúčové práve testy s koncovými užívateľmi. Výsledky testovania (zistené problémy v použiteľnosti, nejasné funkcie) sa vyhodnotia na **workshopoch projektového tímu s účasťou používateľov**, kde sa spoločne navrhnú úpravy pred ostrým nasadením.
++* **Nasadenie a prevádzka:** Zapojenie používateľov nekončí dodaním systému – **manažment spätnej väzby** má prebiehať počas celej prevádzky. Navrhujeme do platformy zabudovať jednoduchý mechanizmus na zbieranie spätnej väzby (napríklad možnosť ohodnotiť službu hviezdičkami a slovne okomentovať po jej využití, alebo pravidelne vypínať krátke ankety spokojnosti). Taktiež je možné vytvoriť **užívateľskú radu** či komunitu power-userov, s ktorými sa budú konzultovať plánované zmeny a nové funkcie. Pri väčších aktualizáciách systému možno využiť **pilotné nasadenie** – sprístupniť novú funkcionalitu najprv menšej skupine (napr. vybraným úradom alebo obyvateľom) a na základe ich skúseností doladiť detaily pred celoplošným sprístupnením. Takýto iteratívny prístup zabezpečí, že hlas používateľov bude počuť nielen pri zrode riešenia, ale aj počas jeho evolúcie.
++
++Navrhnuté metódy zapojenia (od prieskumov, cez workshopy až po beta testovanie) zaistia, že projekt bude **orientovaný na používateľa počas celého svojho životného cyklu**. Dôležité je tiež správne načasovanie – napr. prieskum realizovať včas pred ukončením analytickej fázy, testovanie naplánovať tak, aby výsledky mohli byť zapracované. Rovnako podstatné je transparentne komunikovať s verejnosťou o tom, ako bola ich spätná väzba zohľadnená, čo posilní dôveru občanov v projekt a zvýši mieru využívania výslednej Smart City platformy.
++
++**Legislatívne požiadavky na zapojenie používateľov**
++
++Zapojenie používateľov nie je len odporúčanou dobrou praxou, ale v prípade projektov informatizácie verejnej správy aj **legislatívnou požiadavkou**. Konkrétne, § 8 vyhlášky č. 401/2023 Z.z. (o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke IT verejnej správy) ustanovuje, že ak projekt zahŕňa vytvorenie alebo zmenu elektronickej služby s grafickým používateľským rozhraním pre koncových užívateľov, musia byť povinne realizované určité postupy~*~* v priebehu životného cyklu projektu. Patria sem najmä: **vykonanie používateľského prieskumu**, vytvorenie **iniciálneho grafického návrhu** rozhrania, vypracovanie **informačnej architektúry a mapovanie používateľskej cesty**, **iteratívny vývoj prototypu používateľského rozhrania** a napokon **používateľské testy** finálneho riešenia. Ide teda presne o aktivity, ktoré zabezpečia zapojenie koncových používateľov od začiatku až po koniec projektu (od prieskumu potrieb až po testovanie funkčného systému).
++
++Vyhláška MIRRI SR č. 547/2021 Z.z. o elektronizácii agendy verejnej správy tieto princípy detailne rozpracovala a zaviedla ich do praxe ako záväzný štandard používateľskej centricity vo verejných IT projektoch. Ustanovuje napríklad, že **používateľský prieskum** sa má spravidla vykonať kvalitatívnymi metódami so zapojením všetkých relevantných skupín koncových užívateľov a že následne má nasledovať **návrh a mapovanie používateľskej cesty, tvorba informačnej architektúry elektronickej služby a testovanie prototypov**. Taktiež robí záväzným používanie jednotného dizajn manuálu **ID-SK** pre verejné elektronické služby s cieľom zabezpečiť konzistentnú a prístupnú používateľskú skúsenosť.
++
++Pre projekt Smart City platformy to znamená, že zapojenie používateľov nie je len doporučené, ale **povinné**. Všetky vyššie navrhnuté aktivity (prieskumy, testovania, prototypovanie) sú v súlade s týmito právnymi predpismi a budú musieť byť zdokumentované ako súčasť projektovej dokumentácie. Napríklad, podľa vyhlášky sa očakáva, že výsledky používateľského prieskumu budú zapracované do detailného návrhu riešenia a že pred uvedením služby do prevádzky prebehne riadne užívateľské testovanie s vyhodnotením //SUS skóre// (štandardizovaný ukazovateľ spokojnosti používateľov). Zároveň je potrebné viesť evidenciu o tom, ako boli **požiadavky používateľov zohľadnené** a aké úpravy sa na základe ich pripomienok vykonali (napr. vo forme správy o výsledkoch testovania a prijatých opatreniach).
++
++Dodržaním legislatívnych požiadaviek mesto nielen splní formálne podmienky pre financovanie projektu (eurofondy a štátne dotácie takéto zapojenie vyžadujú), ale predovšetkým získa istotu, že výsledné riešenie bude **overené používateľmi** a nastavené podľa ich potrieb. Tieto regulácie fakticky vynucujú aplikáciu metodík UX/CX do tvorby verejných služieb, čo zvyšuje šancu na úspech projektu. Návrh metodiky zapojenia používateľov pre Smart City platformu preto plne reflektuje uvedené zákonné povinnosti a integruje ich do harmonogramu projektu (prípravná fáza – prieskum, realizačná fáza – dizajn a prototypovanie, testovanie – užívateľské testy atď.), v súlade s § 8 vyhlášky 401/2023 Z.z. a vyhláškou 547/2021 Z.z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
++
++**Zhrnutie:** Navrhnutá metodika kladie dôraz na kontinuálne zapojenie používateľov – od úvodnej analýzy potrieb, cez spolutvorbu a testovanie, až po zbieranie spätnej väzby v prevádzke. Tým sa zabezpečí, že Smart City platforma mesta Košice nebude budovaná **“od stola”**, ale v tesnej spolupráci s tými, ktorí ju budú každý deň využívať. Takýto prístup nielenže vyhovuje platnej legislatíve, ale hlavne vedie k vzniku riešenia, ktoré **odstraňuje skutočné problémy používateľov** a prináša hmatateľné zlepšenia v každodennom živote občanov aj v práci mestských úradníkov.
++
++= Prínosy =
++
++Smart City Platforma mesta Košice (ISVS_10383) a na ňu naviazané aplikačné komponenty zásadne vylepšia fungovanie mesta v **porovnateľnom stave TO BE oproti súčasnosti (AS IS)**. Všetky nové systémy prinesú **merateľné kvantitatívne úspory** aj **kvalitatívne zlepšenia**. Celkovo očakávame lepšiu dostupnosť digitálnych služieb, efektívnejšiu prevádzku, rozhodovanie na základe dát a vyššiu bezpečnosť . Nižšie sú uvedené jednotlivé komponenty platformy s ich prínosmi v TO BE stave.
++
++**Smart City Platforma (ISVS_10383) – Centrálna integračná platforma**
++
++**Popis aktuálneho vs. budúceho stavu:** V súčasnosti mesto využíva viacero nesúrodých systémov, ktoré si často nedokážu vymieňať údaje. Smart City Platforma vytvorí jednotný digitálny ekosystém, ktorý prepojí rôzne inteligentné mestské systémy a bude zbierať, analyzovať a vizualizovať údaje v reálnom čase. TO BE stav umožní automatizovať mestské procesy, poskytovať otvorené dáta a využívať analytické modely na podporu rozhodovania.
++
++**Kvantitatívne prínosy:**
++
++* **Lepšia efektivita a úspora nákladov:** Integrácia systémov eliminuje duplicitné činnosti a manuálne spracovanie údajov. Očakáva sa zníženie prevádzkových nákladov vďaka konsolidácii IT infraštruktúry a zdieľaniu dát. Meranie: porovnanie ročných nákladov na správu viacerých systémov pred a po integrácii, počet ušetrených človekohodín v administratíve.
++* **Rýchlejšie reakcie a rozhodovanie:** Jednotná platforma s dátami zrýchli reakčný čas pri riešení problémov v meste (dopravné incidenty, havárie, podnety občanov). Merateľné zlepšenie: skrátenie priemernej doby od vzniku incidentu po zásah zložiek mesta (vďaka centrálnej notifikácii a prehľadu v reálnom čase).
++* **Vyššie využitie dátových zdrojov:** Centrálna platforma umožní **napojiť viac IoT senzorov a mestských databáz** než dnes, čo povedie k lepšiemu využitiu existujúcich dát. Meranie: počet integrovaných dátových zdrojov a aplikácií, nárast objemu spracovaných dát a počet vytvorených analytických výstupov (reportov, dashboardov) oproti východiskovému stavu.
++
++**Kvalitatívne prínosy:**
++
++* **Komplexné dátové prepojenie a interoperabilita:** Smart City platforma prepojí doposiaľ oddelené domény (doprava, energetika, bezpečnosť, e-government) do jednotného prostredia. To umožní **holistický pohľad** na dianie v meste a lepšiu koordináciu medzi oddeleniami magistrátu.
++* **Data-driven rozhodovanie a plánovanie:** V TO BE stave budú mať vedúci pracovníci k dispozícii aktuálne dáta a prediktívne analýzy, čo povedie k kvalifikovanejším rozhodnutiam. Napríklad plánovanie údržby ciest či zelene bude podložené dátami, čo zvýši efektivitu (menej improvizácie, viac proaktivity).
++* **Otvorené dáta a transparentnosť:** Platforma sprístupní vybrané údaje verejnosti cez Open Data portál, čím sa zlepší transparentnosť a podpora inovácií zo strany podnikateľov a občanov. Kvalitatívnym prínosom je väčšia dôvera verejnosti a možnosť využitia dát na tvorbu užitočných aplikácií.
++* **Škálovateľnosť a moderná architektúra:** Riešenie bude pripravené na budúci rozvoj – integráciu národných/európskych platforiem, digitálnej dvojčaťa mesta a ďalších smart technológií. Mesto tak získa modernú platformu, ktorá bude dlhodobo udržateľná a schopná prispôsobiť sa novým požiadavkám.
++
++**Monitorovací kamerový systém (ISVS_14562) – Inteligentné CCTV**
++
++* **Popis aktuálneho vs. budúceho stavu:** V súčasnosti mestský kamerový systém zvyčajne umožňuje len pasívny monitoring s obmedzenou analytikou. TO BE riešenie prinesie AI videoanalýzu v reálnom čase a plnú integráciu s ostatnými systémami (doprava, polícia). Kamery budú automaticky rozpoznávať udalosti (dopravné priestupky, podozrivé správanie) a generovať poplachy.
++
++**Kvantitatívne prínosy:**
++
++* **Rýchlejšie odhalenie incidentov a zásah:** Vďaka umelej inteligencii dokáže kamerový systém automaticky detegovať neobvyklé situácie a **okamžite upozorniť** mestskú políciu alebo záchranné zložky. To skracuje reakčný čas pri krízových udalostiach. //Meranie~:// priemerný čas od vzniku incidentu (napr. pouličnej nehody či narušenia poriadku) po vyslanie hliadky sa v TO BE stave zníži oproti súčasnému stavu (monitorovanie operátorom).
++* **Zníženie kriminality a priestupkov:** Viditeľné kamerové pokrytie s inteligentnou detekciou má preventívny účinok – odrádza od páchania trestnej činnosti. Očakáva sa pokles počtu kriminálnych incidentov na monitorovaných verejných priestranstvách. //Meranie~:// štatistiky kriminality (napr. počet vandalizmov, krádeží) pred a po nasadení smart kamier.
++* **Vyššia efektivita dohľadu:** Automatická analýza obrazu znižuje záťaž na operátorov a eliminuje **falošné poplachy**. Systém s AI spoľahlivo rozlišuje relevantné hrozby od planých, čím šetrí čas bezpečnostného personálu. //Meranie~:// počet vyhodnotených udalostí/alertov za deň na operátora a pomer skutočných incidentov vs. planých poplachov v porovnaní s manuálnym sledovaním.
++
++**Inteligentný dopravný systém (ISVS_14568) – Dynamické riadenie mobility**
++
++* **Popis aktuálneho vs. budúceho stavu:** V súčasnosti je riadenie dopravy prevažne statické (pevné intervaly semaforov, nedostatočná koordinácia parkovania a MHD). Inteligentný dopravný systém (ITS) v TO BE stave prepojí dopravné riadenie, parkovanie, monitoring ciest a MHD do jedného celku s využitím senzorov a AI. Skladá sa z viacerých podsystémov, ktoré spolu zlepšia plynulosť a bezpečnosť dopravy v Košiciach.
++
++**Hlavné podsystémy ITS:**
++
++* **Dynamické riadenie križovatiek (isvs_11073):** adaptívne semafory riadené podľa aktuálnej hustoty premávky.
++* **Inteligentné parkovanie (isvs_14569):** senzory obsadenosti parkovísk, navigácia na voľné miesta a smart platby.
++* **Monitoring stavu pozemných komunikácií (isvs_14570):** IoT senzory a analytika na sledovanie kvality ciest a predikciu údržby.
++* **Automatické počítanie cestujúcich (isvs_11071):** senzory v MHD vozidlách na počítanie nastupujúcich/vystupujúcich pre optimalizáciu spojov.
++* **Inteligentné priechody pre chodcov (isvs_11072):** smart senzory a signalizácia na priechodoch pre zvýšenie bezpečnosti chodcov.
++
++**Kvantitatívne prínosy ITS (celkovo a podľa podsystému):**
++
++* **Menej dopravných zápch a kratšie časy cestovania:** Adaptívne semafory a lepšie riadenie dopravy **môžu znížiť priemerné meškania a časy jázd v meste o desiatky percent**. Skúsenosti z iných miest (Medellín) ukazujú skrátenie cestovných časov o ~~25% po zavedení smart riadenia dopravy. //Meranie~:// index dopravnej záťaže (napr. TomTom index) pred/po nasadení; priemerný čas prejazdu vybraných úsekov v špičke klesne oproti súčasnosti.
++* **Zníženie počtu dopravných nehôd:** Plynulejšia premávka a inteligentné riadenie križovatiek redukujú riziko kolízií. V uvedenom príklade došlo aj k ~~15% poklesu nehôd po zavedení ITS. //Meranie~:// štatistika nehôd a kolízií na križovatkách s adaptívnym riadením vs. klasické riadenie.
++* **Rýchlejší príchod záchranných zložiek:** Funkcia **prioritného pruhu pre MHD a IZS** (green wave) zabezpečí, že sanitky a hasiči prejdú križovatkami bez zastavenia. To skráti čas dojazdu k pacientovi/požiaru. //Meranie~:// priemerný čas príchodu sanitky na miesto incidentu v meste sa v TO BE stave zníži (vďaka prednostným signálom).
++* **Efektívne využitie parkovacích kapacít:** Smart parkovací systém zníži čas hľadania parkovania. Odhaduje sa, že vodiči nájdu miesto o ~~43% rýchlejšie a najazdia pri tom o 30% menej kilometrov, ak majú k dispozícii údaje o voľných miestach. //Meranie~:// priemerný čas hľadania parkovania (min.) sledovaný cez mobilnú aplikáciu pred vs. po; obsadenosť parkovísk – lepšie rozloženie využitia kapacít.
++* **Nižšia dopravná záťaž a emisie:** Keď až ~~30% mestskej premávky tvoria autá hľadajúce parkovanie, ich eliminácia výrazne uľaví dopravnej situácii. Menej krúženia znamená aj menej emisií CO₂ a NOx z vozidiel. //Meranie~:// intenzita premávky v centrálnych zónach (senzory, kamery) poklesne; odhad úspory emisií na základe ušetreného paliva.
++* **Lepšia údržba ciest s nižšími nákladmi:** Systém monitoringu pozemných komunikácií automaticky deteguje výtlky, poklesy a iné poškodenia. AI modely **predikujú opotrebovanie** a navrhujú optimálny čas opravy, čím sa predíde väčším škodám. //Meranie~:// náklady na opravy ciest ročne – očakáva sa optimalizácia (napr. pomalší nárast nákladov napriek starnutiu infraštruktúry), počet havarijných stavov ciest klesne.
++* **Optimalizácia MHD a dopravnej obslužnosti:** Vďaka počítaniu cestujúcich v MHD a údajom o doprave možno **lepšie nastaviť grafikon spojov** a trasy. Kvantitatívne to môže zvýšiť vyťaženosť spojov (viac cestujúcich na kilometer) a znížiť náklady na málo využívané spoje. //Meranie~:// vyťaženosť liniek MHD ~(% obsadenia), úpravy intervalu spojov na základe dát – efekt v podobe úspory vozokilometrov na menej využitých trasách.
++* **Bezpečnosť chodcov:** Smart priechody s detekciou chodca a inteligentnou signalizáciou **znižujú riziko zrážok chodcov** (napr. predĺžením zeleného signálu ak je na priechode pomaly sa pohybujúca osoba). //Meranie~:// počet kolízií vozidlo-chodec na vybavených priechodoch vs. bežné priechody; prípadne zvýšenie podielu chodcov využívajúcich priechody (pocit bezpečia).
++
++**Kvalitatívne prínosy:**
++
++* **Plynulejšia a predvídateľnejšia doprava:** Občania aj návštevníci mesta zažijú menej stresu v premávke. Kvalitatívne prínosy zahŕňajú **komfortnejšiu jazdu bez častého zastavovania** na semaforoch, čo zvyšuje spokojnosť vodičov aj cestujúcich v MHD. Mesto s plynulou dopravou je atraktívnejšie pre obyvateľov aj investorov.
++* I**ntegrácia všetkých dopravných módov:** Platforma spojí údaje z áut, MHD, bicyklov aj peších. To umožní **holistický manažment mobility** – napríklad preferencie MHD na semaforoch zlepšia dochvíľnosť spojov a motivujú viac ľudí využívať verejnú dopravu (kvalitatívny prínos: ekologickejšia mobilita).
++* **Lepšie informovaní vodiči a cestujúci:** V reálnom čase budú dostupné informácie o dopravnej situácii (zobrazenie dopravných tokov, nehôd) a o voľných parkovacích miestach cez mobilnú aplikáciu. To vedie k **informovanejšiemu správaniu používateľov dopravy** – vodiči vedia obísť zápchu, navigácia ich zavedie rovno na voľné parkovisko, cestujúci vidia meškanie spojov atď. Výsledkom je vyššia spokojnosť a pocit kontroly nad cestou.
++* **Bezpečnejšie cesty pre všetkých:** ITS prinesie //kultúru bezpečnosti// – od vodičov (ktorí budú menej frustrovaní a nebudú riskovať v zápchach) po chodcov (ktorí získajú prednosť a signalizáciu na smart priechodoch). Kvalitatívne sa zvýši **dôvera obyvateľov v mestskú dopravu**, keď vidia, že mesto aktívne zlepšuje podmienky na cestách.
++* **Proaktívne udržiavané komunikácie:** Vodiči budú jazdiť po kvalitnejších cestách, pretože vďaka monitoringu sa výtlky opravia skôr, než narobia škody. To nielen zlepšuje komfort jazdy, ale aj **predchádza škodám na vozidlách** a zvyšuje bezpečnosť (menej nehôd kvôli zlému stavu vozovky) – významný kvalitatívny prínos v starostlivosti o mestský majetok.
++* **Adaptabilita na výnimočné situácie:** Inteligentný dopravný systém vie operatívne reagovať na mimoriadne udalosti – uzávierky, podujatia, kalamity. Napríklad pri nehode automaticky upraví okolitú signalizáciu na odklon dopravy. TO BE stav tak prináša **Ostatné Smart City komponenty a ich prínosy**
++
++**Zhrnutie:** Projekt_2977 Inteligentné mesto Košice nasadením Smart City Platformy Košice (ISVS_10383) integruje celý rad inteligentných riešení – od dopravy a bezpečnosti po energetiku a digitálne služby. V **TO BE stave** to prinesie **kvantifikovateľné zlepšenia** (úspory energií, skrátenie časov, zníženie nákladov a incidentov) a zároveň **kvalitatívne benefity** (vyššia bezpečnosť, transparentnosť, spokojnosť občanov a efektivita úradu). Tieto prínosy budú merateľné prostredníctvom kľúčových ukazovateľov výkonu (KPI), ako aj pocítiteľné v každodennom živote obyvateľov a fungovaní mestskej samosprávy. Smart City Platforma tak zásadne zmodernizuje a zlepší správu mesta Košice pre 21. storočie.
++
++= Priorizácia =
++
++Komplexné projekty Smart City, akým je aj Projekt_2977 Inteligentné mesto Košice, ktorý realizuje ISVS_10383 Smart City Platforma mesta Košice, sú potenciálne náchylnejšie na problémy pri realizácii, preto je potrebné projekt realizovať fázovo s jasnými prioritami.
++
++=== **Nevyhnutné procesy** ===
++
++Tieto procesy a komponenty sú prioritné pre úspešné fungovanie Smart City platformy a mali by byť realizované ako prvé:
++
++* **Vybudovanie centrálnej dátovej platformy:**
++** Zriadenie Data Lake a Big Data prostredia, bez ktorých by integrácia a správa údajov nemohla byť efektívne realizovaná.
++** Zabezpečenie štandardizovaného API rozhrania pre výmenu údajov medzi jednotlivými systémami.
++* **IoT infraštruktúra:**
++** Nasadenie základných IoT senzorov (dopravné, environmentálne, energetické), bez ktorých platforma nebude schopná získavať dáta v reálnom čase.
++* **Komunikačná infraštruktúra:**
++** Realizácia základnej komunikačnej siete (LPWAN, NB-IoT, 4G/5G) na zabezpečenie spoľahlivého prenosu dát z IoT zariadení.
++* **Základné bezpečnostné opatrenia:**
++** Šifrovanie údajov, zabezpečenie komunikácie a splnenie minimálnych požiadaviek zákona o kybernetickej bezpečnosti.
++* **Minimálne funkčné používateľské rozhranie:**
++** Jednoduchý webový portál alebo aplikácia poskytujúca základné informácie zozbierané platformou pre občanov a úradníkov. Možnosť využiť existujúce riešenia - Portál elektronických služieb mesta Košice __[[https:~~/~~/www.esluzbykosice.sk/>>url:https://www.esluzbykosice.sk/]]__ a Open Data portál mesta Košice __[[https:~~/~~/opendata.kosice.sk/>>url:https://opendata.kosice.sk/]]__ čím sa prispeje k naplneniu základného cieľa výzvy, ktorým je podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.
++
++=== **Legislatíva** ===
++
++Projekt musí zabezpečiť súlad s nasledovnými legislatívnymi požiadavkami:
++
++* **GDPR (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov):**
++** Implementácia ochrany osobných údajov v systémoch, vrátane anonymizácie a kontroly prístupu k dátam.
++* **Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti:**
++** Vypracovanie bezpečnostnej dokumentácie a pravidelné audity systému.
++* **Zákon č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente:**
++** Elektronická identifikácia používateľov, elektronické doručovanie dokumentov a využitie referenčných registrov.
++* **Vyhláška MIRRI SR č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy:**
++** Dodržanie povinných štandardov interoperability, formátov údajov a rozhraní.
++
++Tento postup realizácie umožní minimalizovať riziká spojené s komplexnosťou systému a zabezpečí, že základné požiadavky sú splnené čo najskôr, pričom zostane dostatočný priestor na spätnú väzbu a postupnú optimalizáciu riešenia podľa reálnych potrieb používateľov.
++
++= Uvažované technologické alternatívy projektu =
++
++Prieskum dostupných technologických riešení na trhu je kľúčový pre správny výber riešenia zodpovedajúceho potrebám mesta Košice. Pri výbere vhodných technologických alternatív je nevyhnutné zvážiť dostupnosť, riziká a potenciálnu možnosť implementácie jednotlivých riešení.
++
++=== **Krabicové riešenie (komerčne dostupné platformy)** ===
++
++**Možnosť:** Áno, dostupné
++
++**Príklady:**
++
++* **Cisco Kinetic for Cities:** Integrovaná platforma pre smart city riešenia, podporujúca široké spektrum IoT zariadení, analytiku a vizualizáciu.
++* **IBM Intelligent Operations Center:** Poskytuje jednotné rozhranie pre správu mestských dát, bezpečnosti, dopravy a environmentálnych dát.
++* **Siemens MindSphere:** Cloudová platforma orientovaná na IoT a priemyselné aplikácie, využiteľná pre inteligentný energetický manažment a prediktívnu analytiku.
++
++**Potenciál využitia:** Môžeme čiastočne využiť, najmä ako základ pre integračnú vrstvu a správu IoT zariadení.
++
++**Riziká:**
++
++* Riziko vendor-lock-in (závislosť od jedného dodávateľa).
++* Limitovaná flexibilita pre špecifické požiadavky mesta, potreba výrazných prispôsobení.
++* Vyššie dlhodobé náklady za licencie a podporu.
++
++=== **Vývoj nového IS (vlastné riešenie na mieru)** ===
++
++**Možnosť:** Áno, realizovateľná
++
++**Príklady:**
++
++* Vývoj vlastnej centrálnej dátovej platformy na báze otvorených technológií (napr. Apache Kafka, Hadoop, Apache Spark, PostgreSQL).
++* Vlastná implementácia integračnej API brány (napr. Kong Gateway alebo WSO2 API Manager).
++* Vývoj špecializovaných analytických a prediktívnych modulov s využitím open-source AI frameworkov (TensorFlow, PyTorch).
++
++**Potenciál využitia:** Môžeme plne využiť – umožňuje presné prispôsobenie riešenia potrebám mesta a dlhodobú nezávislosť.
++
++**Riziká:**
++
++* Vyššia počiatočná investícia do vývoja a expertízy.
++* Potreba vytvorenia interných kapacít pre údržbu a ďalší rozvoj.
++* Potenciálne dlhšie obdobie do nasadenia plne funkčného systému.
++
++=== **Úprava existujúceho IS (existujúce riešenia mesta Košice)** ===
++
++**Možnosť:** Áno, realizovateľná čiastočne
++
++**Príklady:**
++
++* Rozšírenie existujúceho Integrovaného informačného systému mesta Košice (ISVS_5754) o nové integračné moduly pre podporu Smart City komponentov.
++* Využitie a rozšírenie existujúceho GIS systému a Open Data portálu pre publikáciu nových typov dát.
++
++**Potenciál využitia:** Môžeme využiť – existujúca infraštruktúra znižuje náklady a umožňuje rýchlejšie implementácie základných funkcionalít.
++
++**Riziká:**
++
++* Potenciálne technologické obmedzenia existujúcich systémov (napr. nedostatočná podpora pre real-time spracovanie veľkých objemov dát).
++* Riziko, že existujúce riešenia budú potrebovať významné úpravy, ktoré môžu byť komplikovanejšie ako vývoj nového systému.
++* Možné obmedzenia dané existujúcimi licenčnými zmluvami alebo proprietárnymi technológiami.
++
++=== **Kombinácia prístupov** ===
++
++Najoptimálnejším riešením pre mesto Košice sa javí kombinácia uvedených prístupov:
++
++* Použitie krabicových riešení pre IoT manažment a bezpečnostné moduly, kde sa dá využiť hotové, overené riešenie s dobrou podporou.
++* Vývoj vlastných riešení pre integračnú dátovú platformu, analytiku a predikcie na dosiahnutie flexibility a špecifických požiadaviek.
++* Rozšírenie existujúcich mestských systémov (GIS, Open Data), aby sa minimalizovali náklady na opätovné implementácie podobných funkcionalít a maximálne sa využili existujúce systémy s dôrazom na prepájanie dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.
++
++Tento kombinovaný prístup umožní mestu Košice vyťažiť maximum z dostupných technológií, efektívne využiť existujúce kapacity a minimalizovať riziká spojené s realizáciou komplexného projektu.
++
++= Rozpočet =
++
++Podľa indikatívneho rozpočtu projektu pôjde o projekt nad 1 mil. EUR.
++
++|**INDIKATÍVNY ROZPOČET PROJEKTU**|**Spolu v EUR**
++|Nákup HW a SW|3 772 618
++|Vývoj aplikácií|788 554
++|Riadenie projektu|319 282
++|**Spolu**|**4 880 454**

Zmeny dokumentu I-01 Ideový zámer (Ideovy_zamer)

Súhrn

Podrobnosti

Aplikácie

Navigácia

Moje posledné úpravy

Need help?