Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Naposledy upravil Lucia Lelkes 2025/10/10 10:45

From 5.5 to 5.6 From 5.7 to 5.8

Z verzie 5.6

upravil Štefan Demčák
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Do verzie 5.7

upravil Štefan Demčák
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Raw
Rendered

Súhrn

Vlastnosti stránky (1 modified, 0 added, 0 removed)

Podrobnosti

Vlastnosti stránky

Obsah

@@ -733,7 +733,7 @@
  **//E) Prevádzkové a dokumentačné výstupy//**
--* **//Prevádzkové nastavenia a SLA~://**// L1–L3 podpora, monitoring, DR scenáre, kyberbezpečnosť (IAM, SIEM).//
++* **//Prevádzkové nastavenia a SLA~://**// L1–L3 podpora, monitoring, DR scenáre, kyberbezpečnosť (IAM, SIEM).//
  * **//Zdrojové kódy a konfigurácie: //**//priebežné odovzdávanie (build skripty, infra kód)//
  * **//Technická + používateľská dokumentácia: //**//architektúra, bezpečnosť, inštalácia, príručky.//
  * **//Projektová dokumentácia podľa 401/2023 Z. z.: //**//katalóg požiadaviek, plán riadenia, CBA, PID, atď.//
@@ -783,21 +783,19 @@
  = {{id name="_Toc74315499"/}}5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY =
--
--
  [[image:1758702984964-528.png]]
  Architektúra navrhovaného riešenia je štruktúrovaná podľa vrstiev ArchiMate (biznis, aplikačná, dátová, technologická) a plne rešpektuje požiadavky vyhlášky 401/2023 Z.z. o riadení IT projektov vo verejnej správe. Návrh reflektuje strategické ciele projektu a štyri hlavné podaktivity (inteligentná údržba komunikácií, adaptívne riadenie križovatiek, dopravná riadiaca centrála, IoT pre dopravné inžinierstvo) a zabezpečuje ich integráciu do jednotnej platformy mesta. Všetky nové komponenty informačného systému verejnej správy (ISVS) budú riadne zaevidované v centrálnom registri MetaIS, čím sa zaručí kontinuita architektonickej dokumentácie a súlad s eGovernment štandardmi. Nasledujúce časti poskytujú prehľad architektúry v jednotlivých vrstvách, so zameraním na kľúčových aktérov, služby, procesy, systémy, dátové prvky, rozhrania a udalosti. Zároveň sú zvýraznené hlavné nové funkcie a zmeny oproti súčasnému stavu (AS-IS vs. TO-BE).
--== Biznis vrstva ==
++==== **Biznis vrstva** ====
--=== Aktéri a roly ===
++===== **Aktéri a roly** =====
  **Súčasný stav (AS-IS):** V oblasti mestských dopravných služieb dnes pôsobí viacero oddelených subjektov so striktne vymedzenými kompetenciami, avšak bez dostatočnej koordinácie. Zimnú údržbu ciest zabezpečuje dispečing referátu správy a údržby ciest Magistrátu mesta Košice (MMK), ktorý riadi výjazdy mechanizmov (prostredníctvom spoločnosti KOSIT a.s.) . Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) sa stará o údržbu električkových tratí a mestskú hromadnú dopravu, zatiaľ čo Mestská polícia dohliada na bezpečnosť premávky a rieši dopravné nehody . Každá organizácia funguje prevažne samostatne – využíva vlastné čiastkové systémy a evidencie, ktoré nie sú centralizované ani zdieľané v reálnom čase . Občania sú zapojení len pasívne, slúžia ako zdroj podnetov (nahlásenia problémov ako výtlky, poruchy semaforov) najmä telefonicky alebo osobne, keďže elektronické služby doteraz nepokrývajú všetky potrebné oblasti . Výsledkom je organizačná izolovanosť – jednotlivé útvary (MMK, DPMK, polícia) nemajú jednotný prehľad a chýba im spoločná platforma na zdieľanie informácií.
  **Budúci stav (TO-BE):** Zavedenie inteligentných dopravných riešení rozširuje spektrum aktérov a posilňuje ich vzájomnú spoluprácu. Kľúčovým prvkom je zriadenie **centrálnej dopravnej riadiacej centrály**, ktorá funguje ako jednotné pracovisko pre dohľad nad premávkou v celom meste. Dispečeri dopravy (personál mesta, príp. mestská polícia) tu v reálnom čase monitorujú situáciu a koordinujú zásahy . **Mesto Košice** (resp. zazmluvnený externý dodávateľ) nadobúda novú rolu poskytovateľa služby údržby komunikácií – zodpovedá za nasadenie vozidiel údržby, priebežný monitoring stavu vozoviek a realizáciu opráv; úzko pritom spolupracuje s dispečingom zimnej údržby . **Analytický tím mesta** (oddelenie dopravy a IT) je ďalším novým aktérom – spravuje prediktívne modely pre dopravu a údržbu a vyhodnocuje dáta z IoT senzorov s cieľom poskytovať podklady pre rozhodovanie . **IoT zariadenia v teréne** (dopravné senzory, inteligentné detektory) vystupujú v architektúre ako zdroje dát v reálnom čase; ich prevádzku zastrešuje mestský IT útvar alebo externý poskytovateľ IoT siete na základe zmluvy . **Občania a podnikatelia** majú v cieľovom stave aktívnejšie postavenie: občania môžu hlásiť podnety cez nové digitálne kanály a zároveň prijímať aktuálne informácie (napr. dopravné notifikácie) prostredníctvom používateľských rozhraní; podnikatelia (napr. vývojári aplikácií) vystupujú ako odberatelia otvorených dát cez Open Data API a môžu na mestských dátach budovať vlastné služby . Celkovo sa tak odbúrava izolovanosť – mestské organizácie, technológie IoT aj verejnosť tvoria prepojený ekosystém, kde každý aktér prispieva k plynulejšiemu a efektívnejšiemu riadeniu dopravy.
--=== Poskytované služby ===
++===== **Poskytované služby** =====
  **Súčasný stav:** Portfólio dopravných služieb mesta je v súčasnosti limitované a prevažne reaktívne. **Zimná údržba ciest** sa poskytuje ako základná komunálna služba – cieľom je odhŕňanie snehu a posyp vozoviek v prípade nepriaznivého počasia. V letných mesiacoch prebieha **bežná údržba komunikácií** (opravy výtlkov, údržba značenia, semaforov) prevažne na základe hlásených problémov. **Riadenie dopravy** na križovatkách je v súčasnosti statické – semafory fungujú v prednastavených pevných cykloch bez ohľadu na aktuálnu intenzitu premávky, chýba adaptívna signalizácia a preferencia vozidiel MHD. **Dopravný dohľad** je fragmentovaný: neexistuje centrálna služba, ktorá by v reálnom čase informovala vodičov o nehodách či kolónach; situácia sa rieši ad-hoc cez políciu alebo médiá. Mesto zatiaľ neposkytuje pokročilé **analytické či prediktívne služby** v doprave – nevyužívajú sa historické dáta na prognózy premávky alebo údržby. Celkovo tak chýbajú „smart“ nadstavby existujúcich služieb, ktoré by využívali dáta a automatizáciu na zlepšenie dopravnej situácie.
@@ -809,7 +809,7 @@
  * **IoT dopravná analytika a predikcie** – nová podslužba využívajúca nazbierané dáta na **pokročilú analytiku a modelovanie** budúceho vývoja dopravy. Zahŕňa spracovanie historických údajov, aplikáciu metód strojového učenia a AI na predvídanie trendov v premávke . Napríklad systém bude schopný predpovedať vznik dopravnej zápchy v určitom úseku či odhadnúť do kedy sa naplnia parkoviská. Podobne pre oblasť údržby bude AI model predikovať vznik poľadovice alebo degradáciu vozovky a navrhovať preventívne zásahy  . Výstupy tejto analytiky slúžia interne pre operatívne riadenie aj strategické plánovanie (napr. posilnenie spojov MHD pri očakávanom nápore, plánovanie investícií do ciest) a externe zvyšujú hodnotu otvorených dát pre inovácie v súkromnom sektore. Mesto tak začína naplno využívať dáta ako **aktívum** – premieňa surové údaje na znalosti a predikcie, ktoré spätne zlepšujú všetky ostatné služby v smart ekosystéme .
--=== Biznis procesy a funkcie ===
++===== **Biznis procesy a funkcie** =====
  **Súčasný stav:** Kľúčové procesy v oblasti dopravy sú dnes prevažne manuálne a reaktívne. **Zimná údržba ciest** prebieha len na základe vzniknutého problému – výjazdy posýpacích vozidiel sa spúšťajú až po začiatku sneženia alebo zistení poľadovice. Dispečer MMK rozhoduje na základe vlastného úsudku a obmedzených informácií (predpoveď počasia, telefonické hlásenia z terénu) . **Bežná letná údržba** funguje podobne – opravy výtlkov či výmeny značiek sa realizujú až po nahlásení problému občanmi alebo po zistenej poruche, namiesto plánovania podľa dát o stave infraštruktúry . **Riadenie dopravy** a dohľad nad premávkou nemajú definovaný jednotný proces; dopravná situácia sa rieši až keď nastane komplikácia (napr. veľká kolóna alebo nehoda), vtedy sa ad-hoc zapojí polícia či pracovníci dopravy. Neexistuje mechanizmus priebežného vyhodnocovania dopravných tokov v reálnom čase, takže mesto skôr reaguje na vzniknuté problémy než by im predišlo. **Integrácia dát a analýz** je minimálna – údaje o doprave sa centrálne nezhromažďujú ani nevyhodnocujú, a publikovanie otvorených dát z tejto oblasti prakticky neprebieha.
@@ -819,25 +819,25 @@
  Napokon, popri operatívnych procesoch budú v novom stave zavedené aj podporné **procesy dátovej integrácie a analýzy**. Všetky dáta z IoT senzorov a systémov sa **automatizovane zbierajú a ukladajú** do centrálnej dátovej platformy – tento proces beží na pozadí kontinuálne . Na dennej báze sa bude spúšťať **analytické spracovanie dát**: mestský BI a analytické nástroje spracujú nové prírastky údajov, **aktualizujú prediktívne modely** a generujú reporty a predpovede. Napríklad každý deň môže systém vyhotoviť prognózu dopravného zaťaženia na nasledujúci deň pre hlavné ťahy, alebo predikciu tvorby námrazy na vozovkách počas nadchádzajúcej noci . Tieto predikčné **výstupy** (napr. odhad intenzity dopravy, varovanie pred poľadovicou) sa následne **odovzdávajú do iných procesov**: dispečing dopravy podľa nich upraví svoje plány (napr. posilní spoje MHD, pripraví obchádzky) a dispečing údržby môže vykonať preventívny posyp ohrozených úsekov . Súčasťou dátových procesov je aj **publikovanie otvorených dát** – agregované dopravné a údržbové údaje sa po anonymizácii periodicky zverejňujú na Open Data portáli formou datasetov a API služieb . Tým sa zabezpečí, že externí záujemcovia (občania, firmy) majú vždy k dispozícii aktuálne aj historické dáta, čo posilňuje princípy transparentnosti a otvorenosti údajov .
--=== Systémy (podpora procesov) ===
++===== **Systémy (podpora procesov)** =====
  **Súčasný stav:** Na biznis úrovni momentálne neexistuje ucelený informačný systém, ktorý by podporoval popísané procesy. Dispečing zimnej údržby využíva len jednoduchý **elektronický dispečerský denník** (modul v systéme ROIS) na evidenciu výjazdov a rozhodnutí – ide v podstate o digitálnu formu záznamov, ktorá slúži ako úradný dokument, avšak neposkytuje žiadnu inteligenciu ani automatizáciu . Komunikácia medzi dispečermi a zložkami (MMK, KOSIT, DPMK, polícia) prebieha **manuálne** – cez rádiostanice, telefóny a e-maily . Chýbajú akékoľvek IoT senzory na cestách (napr. čidlá teploty vozovky, výšky snehu, vlhkosti) a absentuje centralizovaný softvér na vizualizáciu alebo koordináciu dispečingu . Podobne v oblasti dopravného riadenia sa spolieha na **pevne naprogramované radiče semaforov** bez centrálneho prepojenia – neexistuje jednotný dopravný systém, ktorý by v reálnom čase zobrazoval premávku z celého mesta. Mestská polícia a DPMK používajú vlastné čiastkové aplikácie (napr. pre sledovanie polohy vozidiel MHD), no integrácia medzi nimi je nulová. Údaje o dopravnej infraštruktúre sú roztrúsené: pasport ciest a značiek je vedený v GIS databázach, avšak tie nie sú napojené na reálne dáta o údržbe alebo premávke . V dôsledku toho digitálny obraz dopravného systému mesta zaostáva za skutočnosťou – napr. opravy ciest sa do evidencie majetku zapisujú ručne a s odstupom, chýba okamžitá aktualizácia podľa vykonaných zásahov.
  **Budúci stav:** V cieľovej biznis architektúre všetky kľúčové procesy podporujú nové **informačné systémy**, ktoré zefektívňujú výkon služieb. Z pohľadu biznis vrstvy zavedenie každého modulu riešenia znamená konkrétnu procesnú zmenu: napr. nasadenie **Monitoringu stavu vozoviek (ISVS_14570)** mení prácu dispečera údržby z čisto reaktívnej (čakanie na telefonáty, vizuálne kontroly) na prediktívnu – dispečer má k dispozícii automatické hlásenia zo senzorov o teplote vozovky či výskyte poľadovice . **Systém údržby komunikácií (ISVS_15193)** zavádza elektronické plánovanie zásahov a sledovanie KPI, čo podporí manažérske vyhodnocovanie a premietne sa aj do zmien interných smerníc o správe majetku . **Inteligentný dopravný systém (ISVS_14568)** zas umožní adaptívne riadenie dopravy podľa aktuálnych dát, čo doposiaľ nebolo možné . Tieto systémy budú navzájom integrované a prepojené na centrálne dátové úložisko (viď dátová vrstva), vďaka čomu sa odstránia dnešné //dátové silá//. Znamená to, že napríklad dopravné dáta o premávke, nehodách, MHD či parkovaní už nebudú roztrúsené v samostatných systémoch, ale budú **konsolidované na jednom mieste** a dostupné všetkým oprávneným aktérom v reálnom čase . Biznis vrstva tak bude podporená robustnou aplikačnou a dátovou infraštruktúrou, ktorá umožní vykonávať služby efektívnejšie (automatizovane) a prinášať nové funkcie (predikcie, notifikácie, open data) do bežnej praxe.
--=== Dátové objekty a výstupy ===
++===== **Dátové objekty a výstupy** =====
  **Súčasný stav:** V aktuálnom stave vznikajú viaceré dátové objekty (evidencie, záznamy), tie však nie sú centrálne spravované ani zdieľané. Napríklad **dispečerský denník** zimnej údržby je síce elektronický, no slúži skôr ako interný dokument – obsahuje záznamy o výjazdoch, meškaniach, nehodách, avšak tieto údaje sa ďalej nevyužívajú na analýzy či publikovanie . **Údaje o dopravných incidentoch** (nehodách) a o stave premávky nie sú evidované v jednotnej databáze; zostávajú roztrieštené medzi políciou, DPMK a magistrátom, často len vo forme textových hlásení alebo tabuliek. **Pasportné dáta** o cestách, značkách, semaforoch existujú (v GIS systéme), ale neprepájajú sa s operatívnymi dátami (t.j. neaktualizujú sa automaticky po údržbe či výpadku) . Mestské **open data** portály obsahovali doposiaľ len minimum dopravných datasetov, väčšinou statického charakteru. Chýbali tak výstupné dátové objekty, ktoré by mohli občania či vývojári priamo využívať (napr. aktuálne dáta o kolónach alebo zimných posypoch).
  **Budúci stav:** V navrhovanej architektúre budú v biznis vrstve vznikať nové **biznis objekty** a výstupy, ktoré zvýšia informačnú hodnotu služieb. Príkladom je **záznam o opravenej komunikácii** – digitálny objekt, ktorý systém údržby vygeneruje po každom zásahu (obsahuje informácie čo bolo opravené, kedy, kým a s akým výsledkom) . Tento záznam sa okamžite premietne do evidencie majetku a je k dispozícii pre následné vyhodnotenia aj pre verejnú kontrolu. Ďalej, procesy budú produkovať pravidelné **reporty a prehľady** (mesačné štatistiky opráv, doby riešenia incidentov, priemerné časy čakania v doprave a pod.), ktoré poslúžia vedeniu mesta na strategické rozhodovanie a zároveň môžu byť publikované ako otvorené dáta. **Dopravné informácie v reálnom čase** (aktuálna intenzita premávky, poloha dopravných prostriedkov, stav križovatiek) sa stanú novým dátovým aktívom – budú jednak vizualizované pre operátorov, ale aj spracované do formy notifikácií či otvorených API pre verejnosť. V rámci otvorených údajov sa plánuje publikovať niekoľko kľúčových datasetov: napr. **dopravné senzorické dáta** (počty vozidiel, rýchlosti) aktualizované denne, agregované **štatistiky dopravy** (mesačne), **dáta o zimnej údržbe** (napr. kde a kedy bol posyp, denne), **dáta o bežnej údržbe** (zoznam opráv, mesačne) a **hlásenia dopravných incidentov** (mesačne) . Všetky tieto datasety budú poskytované v strojovo spracovateľnej forme, s priradenou otvorenosťou 3★ (automatizované publikovanie) a s metaúdajmi v národnom katalógu otvorených údajov . Z pohľadu biznis vrstvy tak vznikne bohatá báza dátových objektov, ktoré zvyšujú transparentnosť (napr. občan si môže pozrieť, kedy bola jeho ulica naposledy odhrnutá alebo opravená) a umožňujú dátami podložené riadenie (manažment vidí KPI trendy a môže prijímať opatrenia).
--=== Rozhrania a spolupráca ===
++===== **Rozhrania a spolupráca** =====
  **Súčasný stav:** Interakcia medzi aktérmi prebieha dnes najmä neformálnymi kanálmi. **Spolupráca dispečingov** (MMK, DPMK, KOSIT) je koordinovaná cez telefonické hovory a e-maily, pričom **dátové prepojenie chýba** – informácie o výjazdoch, uzávierkach či nehodách sa nezdieľajú v reálnom čase naprieč organizáciami . To spôsobuje nesúlad v činnostiach (napr. DPMK sa o zimnej údržbe tratí dozvie neskoro, alebo MHD nemá informáciu o neplánovanej uzávierke cesty včas) . **Digitálne rozhranie pre občanov** existuje len čiastočne – mesto má síce elektronické služby na nahlasovanie porúch (z minulého projektu Elektronizácia služieb mesta), tie však nepokrývajú špecifické prípady ako hlásenie neodhrnutého snehu či novej poľadovice . Občania tak mnohé podnety musia hlásiť telefonicky, čím sa spomaľuje odovzdanie informácie a evidovanie v systéme. Napokon, neexistuje otvorené API, cez ktoré by mohli externí vývojári pristupovať k dátam mesta – integrácia s tretími stranami je minimálna.
  **Budúci stav:** V cieľovej biznis architektúre sú definované formálne **rozhrania spolupráce** medzi všetkými zainteresovanými stranami. Mestské organizácie a partneri budú prepojení cez centrálne informačné systémy – napríklad dopravná centrála bude **online prepojená** s dispečingom DPMK a políciou, takže ak dôjde k incidentu, všetci uvidia rovnaké údaje a vedia koordinovane reagovať. Notifikácie o uzávierkach ciest či dopravných obmedzeniach sa automaticky zdieľajú medzi magistrátom, DPMK a záchrannými zložkami, aby bolo zabezpečené jednotné riadenie. Mesto tiež posilní **rozhranie pre občanov** – zavedie sa používateľsky orientovaná aplikácia alebo webový portál, cez ktorý môžu občania nahlasovať dopravné problémy (aj nové typy, napr. „neschodený sneh na chodníku“) a zároveň prijímať aktuálne dopravné správy a upozornenia. Tieto digitálne kanály rozšíria existujúce e-služby a zabezpečia, že komunikácia s verejnosťou bude obojsmerná, okamžitá a zdokumentovaná. Pre súkromný sektor a vývojárov bude k dispozícii **Open Data API** ako štandardizované rozhranie na prístup k otvoreným dátam – umožní to jednoduchú integráciu mestských dát do dopravných aplikácií, navigácií a pod. Okrem toho budú v rámci partnerských dohôd nastavené nové postupy spolupráce: napríklad s DPMK mesto uzavrelo memorandum o dátovom prepojení, kde sa DPMK zaväzuje poskytovať **GPS dáta vozidiel MHD** a na oplátku mesto umožní preferenciu MHD na semaforoch . Podobne so súkromnými dodávateľmi technológií budú zmluvne dohodnuté **SLA parametre** – napr. poskytovateľ IoT senzorov garantuje 99% dostupnosť senzorickej siete a maximálnu latenciu prenosu dát, aby dáta pre riadenie dopravy boli spoľahlivé . Celkovo sa tak posunie spolupráca zo súčasnej manuálnej a reaktívnej úrovne na digitálne integrovanú – všetci aktéri budú prepojení jednotnými rozhraniami (technickými aj organizačnými), čo umožní koordinovane poskytovať inteligentné dopravné služby.
--=== Udalosti (biznis udalosti) ===
++===== **Udalosti (biznis udalosti)** =====
  **Súčasný stav:** V aktuálnej praxi nie sú dopravné //udalosti// (events) formálne definované ani automatizovane zachytávané – všetko závisí od ľudí. **Dopravná nehoda** napríklad nie je systémovo registrovaná ako udalosť; rieši ju polícia a informácia sa k dispečingu dostáva telefonicky alebo vôbec. Rovnako **výnimočné situácie počasia** (kalamitné sneženie) sú riešené improvizovane – neexistuje vopred definovaný postup na “vyhlásenie kalamity”, miesto toho sa situácia rieši operatívne rozhodnutím vedenia mesta. Iné potenciálne udalosti ako **“dopravný kolaps”** (vážna zápcha) či **plánované uzávierky** nie sú v modeloch procesov explicitne zachytené, takže reakcia na ne je ad-hoc a závisí od skúseností personálu.
@@ -845,15 +845,15 @@
  //(Pozn.: Biznis vrstva zahŕňa aj rámcové **zmluvy a dohody**, ktoré tvoria kontext poskytovania služieb. Mesto Košice má napríklad zmluvu o zimnej údržbe ciest s dodávateľom, kde sú stanovené reakčné časy a kvalita zásahov; v novom modeli je táto zmluva priamo previazaná s udalosti ako “Predpokladaná poľadovica” či “Extrémne sneženie” – ak nastanú, dodávateľ je povinný nasadiť dodatočné kapacity . Rovnako sú ošetrené zmluvy na dodávku a servis IoT technológií – garantujú funkčnosť senzorov, rýchle opravy porúch a dostupnosť siete . Tieto aspekty však presahujú čisto biznis vrstvu a prelínajú sa s technologickou vrstvou a riadením SLA.)//
--== Aplikačná vrstva ==
++===== **Aplikačná vrstva** =====
--=== Aktéri a zodpovednosti ===
++===== **Aktéri a zodpovednosti** =====
  **Súčasný stav:** Prevádzku aplikačných systémov mesta má v kompetencii mestský IT útvar, avšak v dopravnej oblasti existuje málo špecializovaných aplikácií. Dispečing zimnej údržby využíva externý software (ROIS) dodaný dodávateľom, správu GIS vedie oddelenie informatiky magistrátu, DPMK prevádzkuje svoj vlastný dispečerský systém pre MHD a Mestská polícia používa modulárny systém na evidenciu priestupkov a udalostí. Tieto systémy sú **rozdelené medzi rôznych správcov** a neexistuje jednotná zodpovednosť za integráciu – každý subjekt spravuje “svoj” systém a výmena dát je minimálna. Napríklad IT oddelenie magistrátu nevidí do systému DPMK a opačne, čo komplikuje celkový prehľad. Navyše neexistuje dedikovaný tím na správu IoT zariadení, keďže tie neboli nasadené.
  **Budúci stav:** Aplikačná vrstva pridáva viacero nových modulov, čo vyžaduje jasné priradenie zodpovedností. **Mestský IT útvar** bude prevádzkovať centrálne komponenty – najmä Smart City integračnú platformu a dátové úložisko – a zároveň prevezme **správu IoT zariadení** v teréne (prípadne dohľad nad externým dodávateľom IoT siete) . Oddelenie dopravy magistrátu bude vo výraznej miere **produktovým vlastníkom dopravných aplikácií** (dopravný dispečing, systém semaforov, údržbový systém) – tzn. bude určovať požiadavky a procesy, zatiaľ čo technickú prevádzku zabezpečí IT. DPMK a Mestská polícia budú mať integračné rozhrania do centrálnej platformy, pričom ich úlohou bude poskytovať dáta (napr. polohy vozidiel MHD) a využívať funkcionality (napr. prístup do dopravnej centrály). Pre open data portál a API môže mesto vyčleniť **dátového kurátora**, ktorý bude dohliadať na kvalitu publikovaných dát a komunikovať s externými vývojármi. Celkovo tak aplikačná vrstva funguje v modely **spoločnej platformy**, ktorú spravuje mesto (IT oddelenie) v úzkej spolupráci s doménovými expertmi (oddelenie dopravy) a partnerskými organizáciami (DPMK, polícia).
--=== Funkcionality a aplikačné služby ===
++===== **Funkcionality a aplikačné služby** =====
  Aplikačné komponenty poskytujú konkrétne **funkcie**, ktoré realizujú biznis služby z vyššej vrstvy. V navrhovanej architektúre ide najmä o:
@@ -866,75 +866,73 @@
  * **BI a analytické nástroje** – Business Intelligence platforma mesta a sady analytických modelov, ktoré využívajú zozbierané dáta na podporu rozhodovania . Súčasťou sú interaktívne **dashboardy a reporty** zobrazujúce aktuálne štatistiky (napr. výkonnosť zimnej údržby, intenzita premávky v kľúčových bodoch) a taktiež **prediktívne analýzy** (napr. prognóza dopravného zaťaženia, identifikácia rizikových úsekov na základe historických nehôd)  . Tieto nástroje budú integrované s dátovou platformou a umožnia vedúcim pracovníkom mesta jednoducho sledovať KPI v doprave či v údržbe. Zároveň prepoja analytické výstupy s procesmi – napr. ak predikcia ukáže očakávaný nárast dopravy v istom úseku, mesto môže preventívne posilniť MHD kapacitu. Dôležitou funkciou BI nástrojov je aj **vyhodnocovanie dopadov opatrení** – mesto uvidí, aký vplyv na premávku mala napr. zmena signalizácie alebo nový bus pruh. Tým sa zabezpečí, že riadenie dopravy bude skutočne **dátovo podložené** (evidence-based) a bude možné učiť sa z histórie pre stále lepšie plánovanie  .
  * **Open Data portál a API** – webová aplikácia, ktorá sprístupňuje otvorené datasety a API rozhrania pre verejnosť . Publikovať bude nielen aktuálne údaje (napr. momentálne dĺžky zdržania na hlavných ťahoch, polohy a časy posypov v tento deň), ale aj historické dáta (napr. archív dopravných nehôd, mesačné štatistiky intenzity dopravy) . Portál bude navrhnutý v súlade s národnými štandardmi (napr. DCAT-AP pre katalóg metaúdajov, INSPIRE pre geodáta) a všetky dáta budú dostupné v **otvorených formátoch** (JSON, CSV, XML, GeoJSON) . To vývojárom a analytikom umožní ľahko s dátami pracovať. Okrem datasetov bude portál ponúkať aj živé **API** (napr. na dotaz aktuálnej dopravnej situácie či získanie zoznamu aktuálnych uzávierok). Open data portál napĺňa strategický cieľ mesta v oblasti transparentnosti – zjednoduší prístup k mestským dátam, čím podporí vznik inovatívnych riešení tretích strán a posilní dôveru občanov v nové smart služby .
--=== Integrácie a rozhrania medzi aplikáciami ===
++===== **Integrácie a rozhrania medzi aplikáciami** =====
  **Súčasný stav:** Keďže dnes neexistuje jednotná platforma, integrácie medzi aplikáciami sú takmer nulové. Každý subjekt (magistrát, DPMK, polícia) má svoje systémy a výmena dát je obmedzená na manuálne exporty/importy alebo ad-hoc dotazy. Nevyužíva sa centrálna integračná vrstva ani API gateway – systémy ako GIS, ROIS, DPMK dispečing nie sú vzájomne prepojené.
  **Budúci stav:** Aplikačná vrstva bude navrhnutá podľa princípov **service-oriented architecture (SOA)** s využitím **API integrácií**. Mestská dátová/integračná platforma bude obsahovať **API Gateway** alebo integračný modul, cez ktorý spolu jednotlivé systémy komunikujú. Napríklad systém semaforov a centrálny dispečing si vymieňajú informácie cez definované API volania (riad. príkazy, odosielanie alarmov) . Údržbový systém zas prostredníctvom integračnej vrstvy **odosiela dáta** o uskutočnených opravách do pasportizačného systému mesta, aby sa automaticky aktualizovali záznamy o majetku. IoT platforma je napojená na dátový sklad cez streamovacie kanály (napr. pomocou MQTT brokeru alebo HTTP endpointov) – čiže každé namerané dáta zo senzora pretečú v sekundách do centrálnej databázy. Integrácia s externými systémami verejnej správy je tiež podporovaná: architektúra je kompatibilná s **národnou integračnou platformou** (GovCloud), čo v budúcnosti umožní napríklad zdieľanie dát s ministerstvami alebo prepojenie na centrálne dopravné systémy . Celkovo budú všetky aplikačné komponenty prepojené cez jednotné rozhrania – dáta budú **prúdiť automatizovane** tam, kde sú potrebné, a odbúra sa doterajšia nutnosť ručných exportov a synchronizácií. Mesto tak získa plne **integrovaný ekosystém aplikácií**, ktoré spolupracujú v reálnom čase.
--=== Udalosti a udalostné toky na aplikačnej vrstve ===
++===== **Udalosti a udalostné toky na aplikačnej vrstve** =====
  V aplikačnej vrstve sa koncept **udalostí** prejavuje ako technické eventy, ktoré aplikácie generujú a odoberajú. Napríklad: senzory vyvolajú //udalosť// “prekročená intenzita dopravy”, ktorú prijme dopravný dispečing a vyhodnotí ako spúšťač incident management procesu . Podobne inteligentná kamera vygeneruje udalosť “nehoda zistená” – tú zachytí centrálna platforma a notifikácia sa okamžite zobrazí operátorovi . Aplikačné moduly tak budú navrhnuté na princípe **event-driven architektúry**, aby reagovali v reálnom čase na vstupné podnety. Open Data API zas pri zmene relevantných údajov (napr. vznik nového incidentu) vytvorí udalosť pre push notifikáciu alebo aktualizuje verejný feed. Vďaka tomuto prístupu budú aplikácie schopné okamžite reagovať na akékoľvek zmeny v prostredí – či už ide o technickú poruchu (porucha semaforu, výpadok senzora) alebo biznis udalosť (dopravná nehoda, kalamita). Tým sa zabezpečí požadovaná **dynamika a flexibilita** celého riešenia.
--== Dátová vrstva ==
++==== **Dátová vrstva** ====
  //(Pozn.: Dátová architektúra čiastočne spadá do aplikačnej vrstvy – napr. mestská dátová platforma a BI nástroje sme už opísali vyššie. Táto kapitola sa zameriava na aspekty správy dát, kvality a otvorených údajov.)//
--=== Koncept a komponenty dátovej vrstvy ===
++===== **Koncept a komponenty dátovej vrstvy** =====
  Navrhované riešenie vytvára ucelenú **dátovú vrstvu**, ktorá slúži ako základ pre všetky inteligentné funkcie mesta. Jej jadrom je už spomínaná **centrálna dátová platforma** (dátový sklad/data lake) konsolidujúca dáta zo všetkých domén projektu. Táto platforma je navrhnutá v súlade s princípom “**jedenkrát a dosť**” – každý údaj (napr. informácia o dopravnej nehode či posype) sa eviduje a udržiava len na jednom mieste, odkiaľ ho čerpajú všetky potrebné systémy . Tým sa zabraňuje duplicitným evidenciám a zabezpečí sa konzistentnosť (všetci pracujú s rovnakými aktuálnymi dátami). Dátová vrstva zahŕňa aj **doménový dátový model**, ktorý unifikuje terminológiu a štruktúru údajov naprieč modulmi – napr. pojmy ako “incident”, “cesta”, “križovatka” budú v celom systéme definované jednotne. Do dátovej vrstvy patrí taktiež **MetaIS evidenčný výstup** – každý nový dátový komponent (databáza, modul) bude registrovaný v národnom MetaIS s popisom, aby bola zabezpečená interoperabilita a prehľad o dátových zdrojoch .
--=== Správa kvality dát a Data Governance ===
++===== **Správa kvality dát a Data Governance** =====
  Projekt kladie veľký dôraz na **kvalitu a dôveryhodnosť údajov**. Zavádza sa systematická správa dát (Data Governance) – budú definované **biznis pravidlá** pre každú dôležitú entitu (napr. čo sa považuje za platný záznam o incidente, aké atribúty musí obsahovať hlásenie opravy a pod.). V tíme projektu pribudne rola **dátového špecialistu pre kvalitu dát**, ktorý bude monitorovať kvalitu nových údajov, vyhodnocovať ich úplnosť, presnosť a konzistentnosť . Na technickej úrovni sa kvalita zabezpečí kombináciou nástrojov **ETL (Extract-Transform-Load)** – tie pri integrácii dát automaticky validujú formát a hodnoty, čím eliminujú chyby pri zbere údajov. Zavedie sa tiež **celoživotný cyklus údajov** – od zberu cez ukladanie až po publikovanie budú dáta priebežne čistené a aktualizované . To znamená, že kvalita nebude jednorázovo riešená, ale stane sa bežnou súčasťou prevádzky: pravidelné kontroly dát, školenia personálu v správnom zadávaní údajov, nastavovanie procesov pre opravu chybných záznamov. Výsledkom bude, že systém bude poskytovať **dôveryhodné a využiteľné údaje** v súlade s cieľmi projektu a štandardmi pre inteligentnú verejnú správu .
--=== Otvorené údaje (Open Data) ===
++===== **Otvorené údaje (Open Data)** =====
  Projekt „Inteligentné mesto Košice“ značne posilní oblasť **otvorených dát**. Vznikajúce dopravné a údržbové dáta budú publikované automatizovane na úrovni **3★ interoperabilita** – to znamená, že údaje budú dostupné vo **strojovo spracovateľných formátoch** a pravidelne aktualizované . Všetky dataset-y budú mať popis (metaúdaje) zaregistrovaný v **centrálnom katalógu otvorených údajov** na data.gov.sk a zároveň budú dostupné na mestskom open data portáli . Zodpovedný správca systému bude priebežne vyberať, ktoré dáta z celkovej množiny sa zverejnia – cieľom je publikovať tie, ktoré sú užitočné pre verejnosť a zároveň neobsahujú citlivé informácie. Predbežný plán datasetov zahŕňa: dáta z dopravných senzorov (denne), agregované dopravné štatistiky (mesačne), údaje o zimnej údržbe (denne), údaje o opravách ciest (mesačne) a hlásenia dopravných incidentov (mesačne) . Tieto údaje budú vo formáte JSON/CSV/XML a tam, kde je to relevantné, aj ako geografické dáta (GeoJSON) pre zobrazenie na mapách . Publikovanie otvorených dát podporí **transparentnosť** – občania budú mať prístup k informáciám o fungovaní mesta (napr. koľko výtlkov sa opravilo v ich mestskej časti) a zároveň poskytne **palivo pre inovácie** – developeri môžu nad týmito dátami postaviť nové aplikácie (dopravné spravodajstvo, plánovače trás s ohľadom na aktuálny stav ciest a pod.). Košice sa tým zaradia medzi moderné mestá, ktoré otvorene zdieľajú svoje dáta pre verejný prospech.
--=== Interoperabilita a štandardy dát ===
++===== **Interoperabilita a štandardy dát** =====
  Dátová vrstva bude vybudovaná striktne na základe **otvorených štandardov**, čo zabezpečí jednoduchú integráciu a budúcu rozšíriteľnosť . **Geografické dáta** (napr. mapa ciest, poloha senzorov) budú poskytované v súlade so štandardmi ako WMS/WFS a CityGML, aby boli kompatibilné s GIS platformami . **Dátové formáty pre API a open data** budú JSON, XML, CSV, GeoJSON – teda široko používané formáty, ktoré vedia spracovať rôzne aplikácie . Metaúdaje datasetov sa pripravia podľa schémy **DCAT-AP** (pre katalogizáciu dát) a INSPIRE (pre priestorové údaje) . Taktiež pre komunikáciu IoT senzorov sa využijú bežné protokoly ako **MQTT** a **HTTPS**, podporované na trhu . Dodržiavanie týchto otvorených štandardov nielen spĺňa technické požiadavky legislatívy (INSPIRE, národná koncepcia interop. pre ISVS), ale zaručuje aj, že systém bude **vendor-neutral** a ľahko prepojiteľný s inými riešeniami. V praxi to znamená, že v budúcnosti bude jednoduché rozšíriť platformu o ďalšie moduly (napr. smart parking) alebo prepojiť mestské dáta so **spoločnými modulmi verejnej správy** (ak vzniknú centrálne databázy dopravy či národné “smart city” huby) . Architektúra tak myslí dopredu – návrh dátovej vrstvy je dostatočne otvorený a flexibilný, aby investícia do systému bola trvácna a pripravená na budúce integrácie.
  //(Pozn.: Mesto Košice zatiaľ neplánuje poskytovať dáta do centrálneho projektu Data Smart Hub, ktorý je vo fáze prípravy na národnej úrovni, avšak do budúcna si ponecháva možnosť zvážiť takéto prepojenie podľa vývoja legislatívy a technickej pripravenosti .)//
--== Technologická vrstva ==
++==== **Technologická vrstva** ====
--=== IoT senzory a zariadenia ===
++===== **IoT senzory a zariadenia** =====
  V technologickej vrstve dôjde k masívnemu nasadeniu **IoT senzorov a smart zariadení** v teréne, ktoré poskytnú kľúčové údaje pre vyššie spomenuté služby. Mesto vybuduje širokú **senzorickú sieť** pokrývajúcu dopravu aj infraštruktúru: na vybraných križovatkách budú inštalované **dopravné detektory** – napr. indukčné slučky v vozovke na sčítanie áut, Bluetooth/WiFi senzory na meranie cestovných časov a **inteligentné video-kamery s AI**, ktoré dokážu rozpoznať dopravné udalosti (tvoriacu sa kolónu, nehodu) . Mimo križovatiek budú doplnené samostatné sčítače dopravy na stĺpoch alebo ďalšie video analytické kamery na vstupoch do mesta, aby sa získal plošný prehľad o intenzite dopravy . Pre oblasť údržby budú nasadené **cestné meteorologické stanice** (merajú teplotu, vlhkosť, výšku snehovej pokrývky) a tiež senzory priamo na vozidlách údržby (GPS poloha, snímače posypu), ktoré budú monitorovať stav vozovky a počasie v reálnom čase . Všetky tieto IoT zariadenia budú **priebežne odosielať dáta** do centrálnych systémov, čo zásadne zlepší informovanosť – mesto po prvýkrát získa **online dátový obraz** o dopravnej situácii a stave ciest . To umožní realizovať automatizované riadiace funkcie (adaptívne semafory reagujúce na dáta, prediktívna údržba atď.). V nasadení senzorov sa využijú moderné prvky aj z existujúcich projektov: napr. súčasné dopravné kamery budú doplnené AI analytikou, prípadne prepojené s novou platformou, aby sa maximalizoval úžitok z už vybudovanej techniky.
--=== Inteligentné riadiace jednotky ===
++===== **Inteligentné riadiace jednotky** =====
  Okrem senzorov sa inovuje aj aktívna dopravná infraštruktúra – najmä semafory a prípadne informačné tabule. Na vybraných (cca 13) križovatkách budú nainštalované **adaptívne radiče semaforov** novej generácie . Tieto riadiace jednotky budú lokálne napojené na vyššie spomenuté senzory (kamerové detektory, indukčné slučky) a budú vedieť **autonómne upravovať dĺžky signálnych fáz** podľa nameraných hodnôt dopravy . Napríklad ak radič zistí dlhú kolónu v jednom smere, predĺži zelenú na tomto ramene križovatky. Zároveň bude implementovaná logika **preferencie vozidiel** – ak sa blíži vozidlo MHD vybavené V2X komunikátorom, semafor mu dá prednosť (predĺži zelenú alebo skráti červenú) . Adaptívne semafory budú schopné komunikovať s centrálnym dispečingom buď prostredníctvom **mestskej optickej siete**, ak je k dispozícii prípojka, alebo cez zabezpečené bezdrôtové spojenie (mobilná 4G/5G sieť, prípadne nízkoenergetické siete pre menšie dátové objemy) . Všetky tieto terénne prvky budú začlenené do jednotného bezpečnostného a riadiaceho rámca – komunikácia bude šifrovaná, zariadenia vzdialene spravovateľné (cez mestský systém identity a prístupov) a bude nad nimi centrálny dohľad . Inteligentné radiče semaforov tak tvoria “koncové nervy” dopravného systému, ktoré vykonávajú rozhodnutia buď samostatne podľa definovaných algoritmov, alebo na pokyn centrálnej jednotky. Ich nasadením mesto získa **fyzickú infraštruktúru** schopnú reagovať na dynamiku dopravy – základ pre efektívne riadenie premávky.
--=== Komunikačná infraštruktúra ===
++===== **Komunikačná infraštruktúra** =====
  Prepojenie všetkých komponentov zabezpečí spoľahlivá **komunikačná infraštruktúra**. Mesto využije existujúcu **metropolitnú optickú sieť** tam, kde je to možné – tá poskytne vysokorýchlostné a stabilné linky pre kľúčové uzly (napr. prepojenie dopravnej centrály so semaformi a kamerami v centre mesta alebo s dátovým centrom) . Na miestach, kde optika nie je dostupná, sa použijú **bezdrôtové siete**: mobilné 4G/5G prenosy pre dátovo náročné zariadenia (najmä prenos videa z analytických kamier alebo komunikácia s radičmi v reálnom čase) a **LPWAN siete** (LoRaWAN, NB-IoT) pre senzory s malým objemom dát (meteostanice, čidlá) . Táto kombinovaná sieťová architektúra (optika + mobilné siete + IoT siete) zabezpečí pokrytie celého mesta a **nepretržitý zber dát** aj na ťažko dostupných miestach. Všetka komunikácia bude pritom **zabezpečená**: využije sa šifrovanie a silná autentifikácia zariadení, aby nedošlo k neoprávnenému prístupu či narušeniu prenosov . Sieťová architektúra bude tiež **odolná** – kľúčové uzly budú mať záložné komunikačné cesty (napr. ak vypadne optická linka, semafor sa pripojí cez LTE), čím sa minimalizuje riziko straty spojenia. Celkovo tak projekt využije modernú hybridnú sieť, ktorá spája rýchlosť optiky a flexibilitu bezdrôtových technológií.
--=== Výpočtová infraštruktúra a cloud ===
++===== **Výpočtová infraštruktúra a cloud** =====
  Aplikačné komponenty a dátové úložiská budú prevádzkované na škálovateľnej **IT infraštruktúre**. Mesto plánuje využiť buď kapacity vlastného dátového centra, alebo vhodné **cloudové služby** – prípadne kombináciu (hybridný cloud), v závislosti od optimality nákladov a požiadaviek na dostupnosť . Architektúra počíta s nasadením **virtualizácie a kontajnerizácie** pre jednotlivé aplikácie, čo umožní flexibilné škálovanie – ak narastie objem dát alebo počet užívateľov (napr. počas kalamity), systému možno pridať zdroje (výpočtový výkon, pamäť) takmer okamžite. Databázy (napr. PostgreSQL pre dátový sklad, s modulom CKAN DataStore pre open data) budú replikované a zálohované tak, aby spĺňali prísne kritériá kontinuity prevádzky . Kľúčové komponenty budú nasadené redundatne (aspoň v režime high-availability cluster) a definujú sa postupy **disaster recovery** – pravidelné zálohovanie a možnosť obnovy celého systému v prípade havárie . Výpočtová infraštruktúra bude navrhnutá v súlade s bezpečnostnými štandardmi pre verejnú správu a s ohľadom na kybernetickú bezpečnosť (viď nižšie). Z pohľadu používateľov a biznisu tak infraštruktúra zaistí, že nové aplikácie budú **dostupné a výkonné** aj pri špičkovom zaťažení a že nedôjde k stratám dát ani pri výpadkoch či haváriách.
--=== Bezpečnostná architektúra ===
++===== **Bezpečnostná architektúra** =====
  Riešenie je od základov navrhnuté s dôrazom na **kybernetickú bezpečnosť** a ochranu dát. Všetci používatelia (operátori dopravnej centrály, administrátori systémov) budú spravovať prístupy cez centrálny **Identity & Access Management (IAM)** systém mesta . To umožní jednotné prihlasovanie a riadenie oprávnení – kto môže vidieť aké dáta, kto môže ovládať semafory a pod. Zároveň architektúra ráta s integráciou na **národné identitné služby (eID)** v budúcnosti; ak by mesto chcelo využívať napr. prihlásenie cez eObčanku pre niektoré moduly, systém je na to pripravený . **Komunikačné toky** medzi všetkými komponentmi budú šifrované a autentifikované – či už ide o senzory posielajúce dáta, alebo príkazy z centrálnej jednotky k semaforu, všetko pôjde cez zabezpečené kanály (TLS, VPN tunely a pod.) . Sieť bude **segmentovaná** – citlivé prvky dopravného riadenia (napr. ovládanie semaforov) budú v oddelených VLAN/VPN, chránené firewallom pred bežnou úradníckou sieťou či internetom . V riadiacej centrále sa zavedie **Security Operations Center (SOC)** primeranej úrovne – t.j. bude sa monitorovať výskyt bezpečnostných udalostí (pokusy o neoprávnený prístup, anomálie v sieti) a pripravia sa postupy, ako reagovať na incident (incident response plán) . Riešenie bude spĺňať požiadavky zákona o kybernetickej bezpečnosti pre kritickú infraštruktúru – dopravný dispečing ako kľúčový bod bude patriť medzi prísne strážené systémy. Bezpečnosť je teda zabudovaná už od návrhu a nemá byť dodatočným doplnkom; to minimalizuje riziká v prostredí s množstvom prepojených IoT prvkov a citlivými operáciami . Pre verejnosť to znamená, že inteligentné mesto nebude zraniteľné voči jednoduchým kybernetickým útokom a že napr. semafory nepôjde “hecknúť” zvonku – ochrana systémov je na úrovni porovnateľnej s bankovými alebo kritickými štátnymi systémami.
--=== Súlad so štandardmi a koncepciami ===
++===== **Súlad so štandardmi a koncepciami** =====
  Technologický návrh dôsledne rešpektuje národné štandardy a koncepcie informatizácie. Použitím otvorených štandardov a interoperabilných riešení (ako uvedené vyššie) projekt spĺňa požiadavky NKIVS a metodických usmernení MIRRI . Architektúra ako celok nadväzuje na Koncepciu rozvoja IT mesta Košice 2024–2030 (KRIT) – konkrétne realizuje prioritu vybudovania jednotnej dátovej platformy a integrácie mestských systémov . Riešenie je tiež navrhnuté tak, aby bolo kompatibilné s existujúcimi **spoločnými modulmi eGovernmentu**: ako už spomenuté, počíta sa s možným napojením na štátny IAM pre autentifikáciu a na **vládnu integračnú platformu** (Modul úradnej komunikácie) pre výmenu údajov s externými ISVS . V oblasti otvorených dát sa dodržiavajú platné štandardy (výnos o štandardoch ISVS 78/2020 Z.z.) a projekt je v súlade s princípmi NKIVS v častiach Open Data a integrácie. Tým je zaručené, že nové riešenie **Inteligentné mesto Košice** nielen napĺňa vlastné ciele projektu, ale zapadá aj do širšieho rámca digitálnej verejnej správy SR . Výsledná architektúra vytvára jednotnú platformu s možnosťou budúceho rozširovania – do budúcna je možné k nej dopĺňať ďalšie smart city komponenty (napr. smart parking, inteligentné osvetlenie), keďže návrh je modulárny a otvorený. Projekt tým preukázateľne prispieva k modernizácii a integrácii mestských služieb, odstraňuje doterajšiu fragmentáciu procesov a zvyšuje ich efektívnosť v duchu vízie moderného a udržateľného eGovernmentu v Košiciach.
--1.
--11. Prehľad e-Government komponentov
++== 5.1Prehľad e-Government komponentov ==
  Prehľad eGovernment komponentov je uvedený v dokumente I-03 Prístup k projektu v kapitole 4. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU.
++= 6.LEGISLATÍVA =
--1. LEGISLATÍVA
--
  Projekt //Inteligentné mesto Košice// (vrátane pasportizácie aktív a Smart City platformy) je realizovateľný **bez potreby meniť zákony** SR. Riešenie je navrhnuté v súlade s rámcom eGovernmentu a štandardmi VS (NKIVS, vyhl. 401/2023, vyhl. 78/2020), s dôrazom na MetaIS, otvorené štandardy, kybernetickú bezpečnosť (IAM/SIEM) a Data Governance. Nevyžaduje sa ani napojenie na CSRÚ v aktuálnom rozsahu; architektúra je však pripravená na budúce prepojenie. Publikovanie otvorených dát je plánované automatizovane na úrovni 3★ interoperability.
--== Súlad s právnym a metodickým rámcom ==
++==== **Súlad s právnym a metodickým rámcom** ====
  * **Vyhláška 401/2023 Z.z. (riadenie IT projektov VS):** Architektúra je zdokumentovaná podľa ArchiMate (biznis/aplikačná/dátová/technologická vrstva), s väzbou na ciele projektu; nové ISVS budú evidované v **MetaIS** (výstup M-06).
  * **Zákon o e-Governmente (305/2013 Z.z.):** Návrh rešpektuje princípy výmeny a poskytovania údajov (§10, §17) a štandardy otvorených údajov (vyhl. 78/2020 Z.z.).
@@ -943,7 +943,7 @@
  * **CSRÚ a centrálne bloky:** V aktuálnom rozsahu sa **neplánuje** konzumovať ani poskytovať údaje cez CSRÚ; architektúra je však modulárne pripravená na budúce napojenie.
  * **Vládny cloud:** V projekte sa **neplánuje** využívať katalóg vládneho cloudu; primárne sa využije existujúca mestská hybridná infraštruktúra (VDC + Azure).
--== Požadované interné predpisy mesta (bez zmeny zákonov) ==
++==== **Požadované interné predpisy mesta (bez zmeny zákonov)** ====
  Na plnú realizáciu cieľového stavu postačí aktualizovať vnútorné normy mesta:
@@ -967,9 +967,8 @@
  **Formy prijatia:** interné smernice primátora/riaditeľa a prevádzkové poriadky mestských organizácií (IT/IoT/GIS).
++==== **Dopady, ak vnútorné predpisy nebudú prijaté/aktualizované** ====
--== Dopady, ak vnútorné predpisy nebudú prijaté/aktualizované ==
--
  * **Interoperabilita a zdieľanie údajov:** riziko pretrvania dátových síl a manuálnych prenosov → nižšia integrácia služieb a slabšia opätovná použiteľnosť dát.
  * **Transparentnosť a Open Data:** oneskorené/neúplné publikovanie datasetov, nejasné licenčné podmienky → pokles dôvery verejnosti a slabší ekosystém tretích strán.
  * **Kvalita a bezpečnosť:** nekonzistentné pravidlá kvality a prístupov → vyššie riziko incidentov, neplnenie SLA a ťažšia auditovateľnosť.
@@ -976,9 +976,9 @@
  * **Väzba na procesy a automatizáciu:** slabšie prepojenie pasportu s údržbou a IDS → obmedzené prediktívne modely, horšia efektivita zásahov.
  * **Harmonogram projektu:** oneskorenia komponentov závislých od procesných úprav (automatizované Open Data, plnohodnotný Data Governance, prediktívne plánovanie v údržbe a doprave).
--1. ROZPOČET A PRÍNOSY
--11. Sumarizácia nákladov a prínosov
++= 7.ROZPOČET A PRÍNOSY =
++== 7.2Sumarizácia nákladov a prínosov ==
  |**Náklady**|Systém dynamického riadenia križovatiek|Monitoring stavu pozemných komunikácií|Systém údržby pozemných komunikácií|Monitorovací kamerový systém|Centrálna dátová platforma a analytická vrstva
  |**Všeobecný materiál**|**–**|**20 064**|**859**|**–19 205**|**41 925**
@@ -1000,10 +1000,9 @@
  |Úradníci (FTE)|N/A|N/A|N/A|N/A|N/A
  |**Kvalitatívne prínosy**|**7 291 050 €**|**164 634 €**|**164 634 €**|**823 172 €**|**550 091 €**
--
  Interpretácia výsledkov:
--**Kvantitatívne ukazovatele efektívnosti**
++===== **Kvantitatívne ukazovatele efektívnosti** =====
  * **Prahové hodnoty (EÚ)**: BCR > 1,00; **EIRR** > 5 %; **ENPV** > 0.
  * **Výsledky projektu**
@@ -1014,11 +1014,11 @@
  **Záver**: Projekt spĺňa/prekračuje prahové hodnoty EÚ pre ekonomickú efektívnosť. Hoci metodické benchmarky (napr. prax vo Veľkej Británii) odporúčajú priorizovať projekty s **BCR ≥ 4,0**, dosiahnutá **BCR = 2,78** je aj tak silná – v kombinácii s veľmi vysokou **EIRR** a **ENPV** oprávňuje realizáciu.
--**Finančná perspektíva (CAPEX/OPEX vs. úspory)**
++===== **Finančná perspektíva (CAPEX/OPEX vs. úspory)** =====
  * Investícia do digitalizácie je **~~5,37 mil. € s DPH**, no v plne digitalizovanom stave **klesajú prevádzkové náklady** a **rastú príjmy** (efektívnejšie procesy a vyššie vyťaženie služieb).
--**Ekonomická perspektíva (spoločenské prínosy)**
++===== **Ekonomická perspektíva (spoločenské prínosy)** =====
  * Hlavné prínosy tvoria **úspory času** úradníkov a občanov:
  ** úradník: úspora **~~8,08 h/podanie** (napr. pri kamerových procesoch až **19,5 h**),
@@ -1026,7 +1026,7 @@
  * Ročne to predstavuje **tisíce hodín** presunutých z rutiny na vyššiu pridanú hodnotu (kvalitnejšie služby).
  * **ENPV 9,53 mil. €** a **EIRR 66,6 %** potvrdzujú vysokú spoločenskú návratnosť.
--**Nekvantifikované (kvalitatívne) prínosy**
++===== **Nekvantifikované (kvalitatívne) prínosy** =====
  * **Plynulejšia doprava a nižšie zápchy** – adaptívne semafory a dopravná centrála skracujú zdržania (ilustračné ročné prínosy rastú cca z **0,5 mil. €** v t3 na **2 mil. €** v t10).
  * **Bezpečnejšie a kvalitnejšie cesty** – monitoring a prediktívna údržba znižujú nehodovosť a škody (rast z **10 tis.** na **50 tis. €**/modul/rok).
@@ -1033,14 +1033,14 @@
  * **Vyššia bezpečnosť v meste** – inteligentná videoanalytika (prekrýva prevenciu kriminality; **50 tis. → 250 tis. €**/rok).
  * **Lepšia správa dát a transparentnosť** – centrálna platforma + Open Data (rast **25 tis. → 160 tis. €**/rok), posilnená dôvera verejnosti.
--1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA
++= 8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA =
--== Základné termíny ==
++==== **Základné termíny** ====
  * Začiatok projektu: 07/2025
  * Ukončenie projektu: 12/2027 (Q4/2027 – spustenie do produkcie a akceptačné konanie).
--== High-level harmonogram fáz (podľa I-03) ==
++==== **High-level harmonogram fáz (podľa I-03)** ====
  |**ID**|**FÁZA / AKTIVITA**|**ZAČIATOK**|**KONIEC**|**POZNÁMKA**
  |1|Finalizácia projektovej dokumentácie & obstarávanie|07/2025 (Q3)|12/2025 (Q4)|Finalizácia dokumentácie, príprava a vykonanie VO, výber dodávateľa.
@@ -1050,11 +1050,10 @@
  |5|Testovanie, audity, SLA, školenia|07/2027 (Q3)|09/2027 (Q3)|Funkčné a bezpečnostné testy, nastavenie SLA, školenia operátorov/dispečerov.
  |6|Produkčné spustenie & akceptácia|10/2027 (Q4)|12/2027 (Q4)|Spustenie do produkcie, akceptačné konanie a odovzdanie.
--==== Pozn.: Harmonogram vyššie kopíruje členenie I-03: Q3–Q4/2025 (dokumentácia + VO), Q1–Q2/2026 (R1-1), Q3–Q4/2026 (pilot), Q1–Q2/2027 (rozšírenie), Q3/2027 (testy, SLA, školenia), Q4/2027 (produkcia, akceptácia). ====
++==== //Pozn.: Harmonogram vyššie kopíruje členenie I-03: Q3–Q4/2025 (dokumentácia + VO), Q1–Q2/2026 (R1-1), Q3–Q4/2026 (pilot), Q1–Q2/2027 (rozšírenie), Q3/2027 (testy, SLA, školenia), Q4/2027 (produkcia, akceptácia).// ====
++==== **Fakturačné míľniky (naviazané na míľniky I-03)** ====
--== Fakturačné míľniky (naviazané na míľniky I-03) ==
--
  |**MÍĽNIK**|**POPIS**|**NAVIAZANÉ NA**|**ODHAD %**
  |FM1|Podpis zmluvy s dodávateľom|ukončené VO (Q4/2025)|10%
  |FM2|Odovzdaný Detailný návrh riešenia (R1-1)|koniec fázy R1-1 (Q2/2026)|15%
@@ -1065,7 +1065,7 @@
  Percentá sú orientačné; jednotlivé míľniky nadväzujú na reálne výstupy a míľnikové body popísané v I-03.
--== Metóda riadenia projektu (podľa I-03) ==
++==== **Metóda riadenia projektu (podľa I-03)** ====
  * Metodika: Projekt sa realizuje metódou waterfall. I-03 výslovne počíta s 1 inkrementom; mesto zvažovalo viac inkrementov, ale pre ekonomickú nevýhodnosť a technické obmedzenia (paralelný vývoj, integrácie, dopady na prevádzkovú dostupnosť) zvolilo realizáciu v jednom inkremente.
  * Fázovanie vs. inkrementy: Podľa vyhlášky 401/2023 Z.z. je inkrement povinné doručiť a nasadiť do produkcie; v danom projekte sa kvôli charakteru a harmonogramu nepristúpilo k viacerým inkrementom.
@@ -1073,7 +1073,7 @@
  Zhrnutie riadenia: Žiadny hybrid/agile režim I-03 nepredpisuje – projekt je riadený waterfall spôsobom s jasnými míľnikmi a jednotným dodaním.
--1. PROJEKTOVÝ TÍM
++= 9.PROJEKTOVÝ TÍM =
  ==== **Riadiaci výbor (RV)** ====
@@ -1103,17 +1103,14 @@
  |**Projektový manažér (PM)**|Interný PM mesta alebo externý konzultant|Koordinácia, reporting, riadenie aktivít
  |**Iná špecifická rola (nepovinný)**|Napr. zástupca legislatívneho oddelenia|Konzultácie v oblasti právneho súladu a legislatívnych požiadaviek.
++== 9.1PRACOVNÉ NÁPLNE ==
--1.
--11.  PRACOVNÉ NÁPLNE
--
  Pracovné náplne sú uvedené v dokumente I-03 Prístup k projektu v kapitole 8. Požiadavky na personál.
--1. ODKAZY
++= 10.ODKAZY =
--//Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.//
++//Nie je relevantné pre projekt.//
--1. PRÍLOHY
++= 11.PRÍLOHY =
--
  **Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel): [[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]

Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Súhrn

Podrobnosti

Vitajte

Linky

Navigácia