PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1.     História DOKUMENTU

2.     ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Účelom predkladaného dokumentu je súhrnný rámcový popis informácií o zmysle a dôvodoch realizácie projektu, odhadovaných prínosoch a nákladoch projektu, odôvodnení alokácie nevyhnutných zdrojov projektu, časovom rámci realizácie a odhadovaných rizikách projektu.

Dokument je vypracovaný v rámci prípravno-iniciačnej fázy projektu v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.

2.1        Použité skratky a pojmy

2.2        Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na funkčné, nefunkčné a technické. Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť v závislosti od potrieb projektu, napríklad:

Funkčné požiadavky používajú konvenciu:

RF_xxx

• RF – funkčná požiadavka
• xxx – číslo požiadavky

Nefunkčné a technické požiadavky používajú konvenciu:

RNF_xxx

• RNF – nefunkčná požiadavka
• xxx – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3.     DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1        Manažérske zhrnutie

Tento projekt je vypracovaný v súlade s:

• Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Výzvou č. PSK-MIRRI-617-2024-DV-EFRR na predkladanie Žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Lepšie využívanie údajov“.

Vládou schválená Národná koncepcia informatizácie verejnej správy SR (NKIVS) ako jednu zo svojich strategických priorít uvádza Manažment údajov: „Víziou v oblasti manažmentu údajov je verejná správa založená na údajoch, ktoré sú východiskom pre exaktné analýzy, na základe ktorých príslušné subjekty verejnej správy adekvátnym spôsobom rozhodujú. Verejná správa si váži údaje, ktoré získava, citlivo ich spracúva, efektívne ich využíva na poskytovanie kvalitných služieb a stará sa o ne ako o cenné aktívum. Legislatíva pokrýva aj oblasť prípadného zneužitia dát, sú stanovené sankčné mechanizmy v prípade porušení legislatívnych alebo etických pravidiel pri používaní týchto údajov. Nový prístup k nazeraniu na údaje ako na aktívum je potrebný aj ako súčasť komplexného prístupu (legislatíva, technológie, architektúra, procesy) k proaktívnemu riešeniu životných situácií občanov a k poskytovaniu lepších služieb verejnej správy“

MOSR si je vedomé dôležitosti údajov potrebných pre výkon jeho vlastných agendových činností vyplývajúcich z legislatívy. Údaje sú jedným z kľúčových aktív ktoré organizácie vlastnia, bez ohľadu na to, či pôsobia vo verejnom alebo komerčnom sektore. Základnou motiváciou je aplikovanie Strategickej priority NKIVS Manažment údajov. Každá inštitúcia verejnej správy musí byť schopná do konca roku 2026 dosiahnuť merateľné ciele.

MOSR zároveň identifikovalo potrebu:

• Vytvorenia registrov resp. evidencií, ktoré umožnia centrálne riadenie dát a eliminujú prácnosť na strane zamestnancov organizácie;
• Vytvorenie riešenia na jednoduchšie sprístupnenie údajov interne rôznym oprávneným osobám a zložkám - Zlepšenie rozhodovania vo verejnej správe;
• Vytvorenie nástrojov na vyhľadávanie údajov;
• Možnosť rozvoja platformy do budúcnosti pripájaním ďalších štruktúrovaných aj neštruktúrovaných údajov a integrácii na ďalšie systémy.

Časový harmonogram projektu je nastavený na 15 mesiacov a finálnym termínom dokončenia do 31.05.2026. Začiatok projektu je naplánovaný od 03/2025 a má byť ukončený najneskôr do 05/2026. Následne v rámci prevádzky bude prebiehať podpora prevádzky. Podporné aktivity budú zabezpečované počas celých 15 mesiacov od začiatku trvania projektu.

Rámcový rozpočet projektu je stanovený na sumu 999 448 EUR s DPH:

Etapy hlavnej aktivity: 934 063 EUR

• Analýza a Dizajn: 260 905 EUR
• Implementácia a testovanie: 493 790 EUR
• Nasadenie a PIP: 179 369 EUR

Podporné aktivity: 65 384 EUR

Projekt bude financovaný z Programu Slovensko:

• Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie
• špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy,
• opatrenie 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie,
• oblasť B. Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb.

3.2        Motivácia a rozsah projektu

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre zabezpečovanie obrany Slovenskej republiky, výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky, koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky, zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky a koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou, riadenie vojenského spravodajstva a pre správu vojenských obvodov a vojenských lesov a civilnej služby. Bolo zriadené zákonom Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a vzniklo dňa 1. januára 1993. Činnosť ministerstva upravuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre:

1. riadenie a kontrolu obrany Slovenskej republiky,
2. výstavbu, riadenie a kontrolu ozbrojených síl Slovenskej republiky,
3. koordináciu činností a kontrolu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky,
4. koordináciu obranného plánovania,
5. zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky,
6. koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou,
7. vojenské spravodajstvo,
8. civilnú službu.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zabezpečuje tiež správu vojenských obvodov a vojenských lesov.

MOSR si je vedomé dôležitosti údajov potrebných pre výkon jej vlastných agendových činností vyplývajúcich z legislatívy. Údaje sú jedným z kľúčových aktív, ktoré organizácie vlastnia bez ohľadu na to, či pôsobia vo verejnom alebo komerčnom sektore. Ďalším dôvodom realizácie projektu je nevyhovujúci aktuálny stav objektov evidencií a kvality údajov v správe MOSR. Nie je vhodné, aby každý informačný podsystém pre svoje potreby zakladal a spravoval vlastné registre a dáta. Tento stav je charakteristický pre súčasnosť a vyžaduje značné finančné a ľudské zdroje na vývoj a údržbu príslušného programového vybavenia, na zakladanie a administráciu registrov resp. evidencií, ako aj na vzájomné prepojenie systémov.

Víziou v oblasti tohto projektu je, že MOSR bude založené na údajoch, ktoré sú východiskom pre exaktné analýzy, na základe ktorých príslušné subjekty verejnej správy adekvátnym spôsobom rozhodujú. MOSR si váži údaje, ktoré získava, citlivo ich spracúva, efektívne ich využíva na poskytovanie kvalitných služieb a stará sa o ne ako o cenné aktívum.

MOSR plánuje sprístupňovať údaje zo svojich evidencii a používať vo svojich procesoch (referenčné) údaje ostatných inštitúcií. Verejná správa si navzájom v súlade s legislatívou alebo rozhodnutím dotknutého subjektu sprístupňuje údaje, ktoré evidujú, t.j. svoje údaje/dokumenty im budú tieto subjekty odovzdávať iba raz. MOSR plánuje mať zavedený systematický manažment dát vo svojej správe podporujúci ich výmenu s inými inštitúciami. Systematicky budú vyhľadávané a odstraňované prekážky brániace plnému využitiu údajov jednotlivými OVM. Pre kľúčový referenčný register (RFO) dosiahne stav, kedy bude konzumovať pre svoje procesy úplné a plne spoľahlivé údaje. Stotožňovanie s referenčnými údajmi bude vykonávané už pri vstupe údajov do informačných systémov, vrátane automatizovaných opráv vstupujúcich údajov. V dôležitých registroch bude zabezpečené stotožnenie evidovaných objektov s referenčnými údajmi automatizovaným spôsobom, tam kde to nebude možné aj doplnením údajov.

MOSR bude systematicky a proaktívne zvyšovať a udržiavať zákonom stanovenú úroveň dátovej kvality svojich objektov evidencií (t.j. najmä presnosť, konzistentnosť, správnosť, kompletnosť, unikátnosť, aktuálnosť, strojová spracovateľnosť a referenčná integrita). Ako správca svojich informačných systémov, bude pravidelne merať kľúčové atribúty dátovej kvality a vyhodnocovať progres v riešení nekvality. Meranie dátovej kvality bude priorizované v nadväznosti na plán vyhlasovania mojich údajov a plnenia princípu „1-krát a dosť“.

Občan, podnikateľ aj právnická osoba bude mať transparentný prístup k dátam, ktoré sa ich týkajú. Sprístupňovanie „Mojich údajov“ občanom bude prioritou. Koncept „Moje údaje“ bude znamenať poskytnutie týchto služieb:

• FO/PO má prístup k údajom v evidencii verejnej správy, ktoré sa ho týkajú.
• Upozornenie pri zmene týchto údajov.
• Prehľad toho, kto a za akým účelom tieto údaje v rámci verejnej správy použil.
• Prístup k informáciám o konaniach, ktoré sa ho týkajú.
• Notifikácia pri zmene stavu týchto konaní.

Koncept „Moje údaje“ bude systematicky a úspešne implementovaný vrátane legislatívnej opory v pripravovanom zákone o údajoch. Bude legislatívne, procesne aj technologicky vyriešené sprístupňovanie údajov tretím stranám na základe súhlasu dotknutého subjektu (občan, podnikateľ, právnická osoba).

Dotknutý IS VS:

• Správa registrov a evidencii rezortu obrany (isvs_14640)

Dotknuté úseky VS:

• U00110 Riadenie a kontrola obrany Slovenskej republiky
• U00111 Výstavba, riadenie a kontrola ozbrojených síl Slovenskej republiky
• U00112 Koordinácia činností a kontrola orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky
• U00113 Koordinácia obranného plánovania
• U00114 Zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky
• U00115 Koordinácia vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou
• U00116 Vojenské spravodajstvo
• U00117 Alternatívna služba
• U00118 Správa vojenských obvodov a vojenských lesov

Dotknuté agendy VS:

• A0001540 Koordinovanie a kontrola výkonu štátnej správy pri príprave a zabezpečovaní obrany štátu
• A0001552 Riadenie a kontrola ozbrojených síl
• A0001561 Podieľanie sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu

Dotknuté životné situácie:

• 053 Osobné údaje a doklady

Dotknuté strategické ciele v zmysle NKIVS:

Prioritná os 2 – Digitálna a dátová transformácia

• Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
• Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

Projekt je vo vecnom súlade s rozvojom dátovej interoperability informačných systémov vrátane plnenia Európskeho rámca pre interoperabilitu (EIF), EU Data Strategy a zavedenie pravidiel používania “mojich údajov” s oprávnenou hlavnou aktivitou Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe. Projektom budú adresované nasledovné merateľné ukazovatele projektu relevantné pre Program Slovensko:

• PO032 / PSKPRCO14 - Verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych služieb, produktov a procesov: 1
• PR017 / PSKPRCR11 - Používatelia nových a vylepšených verejných digitálnych služieb, produktov a procesov: 10 000

Ukazovateľ PR017 / PSKPRCR11 uvádza počet všetkých zamestnancov MOSR, ktorí budú primárnou skupinou nových/vylepšených produktov a procesov realizovaných v rámci projektu.

Zainteresované osoby

• Fyzické osoby:
  • Zamestnanec MOSR
• Právnické osoby
  • Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
  • Sociálna poisťovňa
  • Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Identifikované problémy súčasného stavu

Hlavným dôvodom realizácie projektu je nevyhovujúca úroveň evidencie údajov, ich aktualizácia a následné využívanie týchto údajov v rámci organizácie. Medzi hlavné identifikované problémy patria:

• Občan nemá prístup k jeho údajom, ktoré organizácia o nich eviduje
• Existujúce údaje majú nízku kvalitu údajov a neexistuje monitoring dátovej kvality
• Relevantné údaje organizácie nie sú elektronicky sprístupnené ostatným organizáciám
• V procesoch sa neaplikuje pravidlo „1 krát a dosť“ nevyužívajú sa dostatočne existujúce údaje
• Neexistujú systematické registre resp. evidencie pre všetky objekty evidencie
• Na efektívne rozhodovanie v organizácií chýbajú kvalitné údaje

Hlavné ciele:

Hlavným cieľom projektu je zvýšenie dostupnosti údajov v rámci organizácie a lepšie využívanie údajov s nasledujúcimi pod cieľmi:

• Sprístupňovanie údajov občanom, ktoré organizácia o nich eviduje (poskytovanie údajov pre službu „Moje dáta“)
• Zvýšenie kvality poskytovaných údajov, zavedenie procesu riadenia kvality údajov a zníženie náročnosti na udržiavanie dátovej kvality v organizácií
• Zabezpečiť konzumáciu referenčných údajov, ktoré eliminuje prácnosť na strane zamestnancov organizácie
• Zabezpečiť sprístupnenie relevantných údajov pre ostatné orgány verejnej moci
• Vytvorenie registrov resp. evidencií, ktoré umožnia centrálne riadenie dát a eliminujú prácnosť na strane zamestnancov organizácie
• Zlepšenie rozhodovania vo verejnej správe

Výzva definuje aktivity, ktoré je možné v rámci realizácie projektu vykonávať. V nasledujúcej tabuľke je sa MOSR zaväzuje pre analyzované objekty evidencie realizovať všetky nasledovné aktivity:

Obrázok 1: Motivačná architektúra

Aplikované princípy informatizácie VS (v zmysle NKIVS):

Princíp P3: Údaje sú aktíva

• Maximalizácia zdieľania a spoločného využívania údajov (obmedzené len legitímnosťou) pre lepšie rozhodovanie
• Údaje sú starostlivo chránené

Princíp P5: Transparentnosť VS

• Občan má prehľad o spracúvaní svojich údajov orgánmi verejnej moci

Princíp P6: Bezpečnosť

• Optimálna úroveň bezpečnosti
• Včasné riešenie bezpečnosti
• Dostupnosť – odolnosť voči výpadkom

3.3        Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4        Ciele projektu

3.5        Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6        Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Projekt nerealizuje elektronické koncové služby s používateľským rozhraním pre občanov alebo podnikateľov. Projekt sa výhradne venuje dátovej problematike a práce s údajmi. Zároveň projekt vychádza z aktuálnej výzvy a požiadaviek výzvy, ktorá definuje minimálne funkčné resp. nefunkčné požiadavky na realizované podaktivity a teda aj samotné riešenie. Funkčné a nefunkčné požiadavky vychádzajú teda predovšetkým z požiadaviek uvedenej výzvy.

3.7        Riziká a závislosti

Riziká a závislostí sú spracované v Prílohe č. 1 – Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ.

Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase prípravno-iniciačnej fázy projektu.

3.8        Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Nižšie sa nachádzajú alternatívy, ktoré sú následne posudzované na základne kritérií v MCA, ktoré boli navrhnuté s hlavným cieľom projektu zvýšenie dostupnosti údajov v rámci organizácie a lepšie využívanie údajov.

Alternatívy riešenia

3.9        Multikriteriálna analýza

Pre naplnenie hlavného cieľa projektu boli stanovené nasledovné kritéria, ktoré predovšetkým vychádzajú z potreby naplnenia požiadaviek MOSR  a vypísanej výzvy.

Definovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

V zmysle vyhodnotenia MCA bude ďalej riešená a posudzovaná biznis alternatíva č. 3: Zvýšenie dostupnosti údajov prostredníctvom novo vybudovaných evidencií, ktorá spĺňa všetky stanovené kritéria, ktoré majú vplyv na projekt.

3.10     Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3.

3.11     Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy.

Vzhľadom na to, že ide o implementáciu resp. úpravy systémov na existujúcej technologickej vrstve je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve.

4.     POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty.

Výstupy projektu

5.     NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Na úrovni biznis vrstvy architektúry bude v rámci MOSR projektom zabezpečené:

• Zavedenie a nastavenie procesov manažmentu osobných údajov pre službu „Moje dáta“
• Vykonanie legislatívnej analýzy za účelom poskytovania údajov pre službu „Moje dáta“
• Zavedenie a nastavenie procesov pre čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátovej interoperability

Na úrovni aplikačnej vrstve architektúry bude zabezpečené:

• Implementácia systému Správa registrov a evidencii rezortu obrany (isvs_14640), ktorý bude zdrojom objektov evidencií
• Implementácia funkčných požiadaviek pre strojovo spracovateľné objekty evidencie
• Implementácia funkčných požiadaviek pre poskytovanie údajov pre službu „Moje dáta“
• Vytvorenie nových aplikačných služieb pre integráciu na Integračnú platformu rezortu a IS CIP / IS CSRÚ za účelom konzumovania referenčných údajov o fyzických osobách a adresách a pre poskytovanie osobných údajov pre IS Manažment mojich údajov:
  • Poskytovanie údajov „Moje dáta“ pre CSRÚ
  • Konzumácia údajov z CSRÚ
  • Poskytovanie údajov „Moje dáta“ pre Integračnú platformu
  • Konzumácia údajov z Integračnej platformy
  • Poskytovanie údajov pre OE
  • Získavanie údajov pre OE
• Sprístupňovanie údajov pre službu „Moje dáta“
• Čistenie údajov pre dosiahnutie vyššej kvality
• Prvotné naplnenie údajov zo súčasného systému a evidovaných údajov

Na úrovni technologickej vrstvy nedochádza k podstatným zmenám v rámci MOSR. Novo vybudovaný systém Správa registrov a evidencii rezortu obrany (isvs_14640) pre správu údajov objektov evidencií bude prevádzkovaný v dátovom centre MOSR.

Na úrovni bezpečnostnej architektúry bude realizovaná analýza právnych noriem týkajúcich sa bezpečnosti a oprávnenosti spracúvania údajov. Príde k vypracovaniu resp. k aktualizácií bezpečnostného projektu pre novo vybudovaný systém Správa registrov a evidencii rezortu obrany (isvs_14640), ktorý bude zdrojom poskytovaných údajov pre službu „Moje dáta“ a vypracovanie posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) v zmysle čl. 35 GDPR.

5.1        Prehľad e-Government komponentov

Kapitola je spracovaná v dokumente I-03 Prístup k projektu.

6.     LEGISLATÍVA

Základná legislatíva podľa ktorej Ministerstvo obrany Slovenskej republiky postupuje:

• Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
• Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky
• Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky
• Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu
• Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii
• Zákon č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve
• Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• a ďalšie relevantné zákony v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky

Uvedená legislatíva pre právne predpisy z oblasti informatizácie, poskytovania elektronických služieb a bezpečnosti:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente);
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

Realizácia projektu predpokladá komplexné zanalyzovanie osobitných právnych predpisov podľa ktorých MOSR postupuje. V rámci analýzy sa identifikujú a pripravia konkrétne legislatívne návrhy na nevyhnutnú zmenu súvisiacej právnej úpravy obsiahnutej v osobitných právnych predpisoch.

Právna analýza bude zameraná najmä na:

• identifikáciu konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu a pre každú realizovanú aktivitu v projekte v rozsahu konkrétnych objektov evidencie obsiahnutých v realizovanom projekte podľa dotknutých informačných systémov verejnej správy;
• identifikáciu potreby novej legislatívy za účelom bezproblémovej realizácie projektu v rámci “to be” stavu spoločne s vypracovaním konkrétneho návrhu noviel

Na základe tejto právnej analýzy budú zapracované legislatívne zmeny do praxe.

7.     ROZPOČET A PRÍNOSY

V rámci ekonomickej analýzy je kladený dôraz predovšetkým na definovanie prínosov navrhovaného projektu a to ako kvalitatívnych, tak aj kvantitatívnych. Zároveň sú v tejto časti definované aj náklady na realizáciu projektu pre jednotlivé aktivity.

Kvantitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:

• Zníženie času zamestnancov MOSR na evidenciu, aktualizáciu a získavanie údajov

Kvalitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:

• Vybudovanie systému Správa registrov a evidencii rezortu obrany (isvs_14640), ktorý umožní zjednodušiť procesy v rámci evidencie a manažmentu nad registrami, ktoré sú v súčasnosti vedené bez podpory informačného systému
• Zefektívnenie dátovej integrácie pre inštitúcie verejnej správy
• Zefektívnenie internej dátovej integrácie a konsolidácie dát pre inštitúcie verejnej správy
• Údaje pre službu Moje dáta
• Lepšia kvalita údajov
• Používanie a v správa údajov pre výkon vlastných agendových činností MOSR
• Zvýšenie produktivity práce (ušetrenie času úradníkov) vďaka automatizácii vyhľadávania a sprístupnenia právoplatných údajov
• Zefektívnenie činností úradníka realizujúceho procesy

Parametre pre účely ohodnotenia prínosov

Jednotlivé údaje sú z vybraných štatistických údajov, ak nie je uvedené inak – bližšie informácie k nižšie uvedeným parametrom a vysvetlenia k meraným procesom sú uvedené v CBA na záložke Faktory.

Celkový počet zamestnancov: 21 403

Minimálny ročný počet úkonov na jedného zamestnanca (priemerne raz ročne školenie, výcvik/misia, certifikácia a mzdy): 3

Priemerný čas zamestnanca na vykonanie úkonu v súčasnom stave: 25 min.

Priemerný čas zamestnanca na vykonanie úkonu v budúcom stave: 3 min.

Celkový opis rozpočtu projektu a výdavkov projektu

Maximálna oprávnená suma projektu

Celkové náklady na vlastníctvo boli stanovené na základe Metodického pokynu k spracovaniu biznis case a cost benefit analýzy informačných technológií verejnej správy a na základe vyhlásenej výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Celkové náklady na implementáciu sú stanovené na sumu 999 448 EUR s DPH, ktoré sú vyčíslené  v prvom a druhom roku realizácie projektu T1-T2. Podporné aktivity budú realizované v rozpočte projektu do maximálnej výšky 7%. Podporné aktivity budú využité maximálne do uvedeného rozpočtu na riadenie projektu a zabezpečenie publicity a informovanosti.

Po realizácií projektu bude od T3 prevádzka zabezpečená prostredníctvom externého dodávateľa riešenia. Prevádzkovanie infraštruktúry, ako aj potrebné interné náklady na podporu L1 až L2 bude zabezpečená z existujúcich kapacít MOSR. 

Obrázok 2: Celkové náklady na vlastníctvo v budúcom stave

7.1        Sumarizácia nákladov a prínosov

Projekt je návratný v 5 roku od začatia poskytovania služieb (T5) s dosiahnutým šetrením na úrovni 3 195 833 EUR za obdobie 10 rokov, ktoré sú počítané od tretieho roka t.j. po skončení realizácie projektu.

Návratnosť projektu (T): T5

Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,98 %

Ekonomická vnútorná výnosová miera (EIRR): 39,4 %

Finančná čistá súčasná hodnota (FNPV): -1 265 366 EUR

Ekonomická čistá súčasná hodnota (ENPV): 1 424 116 EUR

Detailné informácie k TCO sú uvedené v samostatnej prílohe BC/CBA.

8.     HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Časový harmonogram projektu je nastavený na 15 mesiacov a finálnym termínom dokončenia do 31.05.2026. Začiatok projektu je naplánovaný od 03/2025 a má byť ukončený najneskôr do 05/2026. Následne v rámci prevádzky bude prebiehať podpora prevádzky. Podporné aktivity budú zabezpečované počas celých 15 mesiacov od začiatku trvania projektu.

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy. Waterfall prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu počas vývoja alebo realizácie projektu. Táto metóda je vhodná v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Realizácia projektu, vrátane implementácie a preberanie výstupov, bude prostredníctvom jedného inkrementu v súlade s vyššie definovanou vyhláškou. 

Obrázok 3: Príklad riadenia projektu

9.     PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (ďalej len „RV“), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (ďalej len „PM“)

Určuje sa Projektový manažér verejného obstarávateľa (PM) a zostavuje sa Projektový tím v zložení:

• Kľúčový používateľ,
• IT architekt.

Obrázok 4: Vzor organizačnej štruktúry

9.1         PRACOVNÉ NÁPLNE

RV je riadiaci orgán projektu, ktorý zodpovedá najmä za splnenie stanovených cieľov projektu, rozhoduje o zmenách, ktoré majú zásadný význam a prejavujú sa hlavne dopadom na časový harmonogram a finančné prostriedky projektu. Reprezentuje najvyššiu akceptačnú autoritu projektu. Rokovací poriadok a štatút Riadiaceho výboru projektu upravuje najmä úlohy, zloženie a pôsobnosť RV, ako aj práva a povinnosti členov RV pri riadení a realizácii predmetného projektu.

Projektový manažér riadi projekt, kvalitu a riziká projektu a zabezpečuje plnenie úloh uložených RV. Členovia projektového tímu zabezpečujú plnenie úloh uložených projektovým manažérom, alebo RV.

Ďalšie povinnosti členov RV, projektového manažéra a členov projektového tímu sú uvedené vo Vyhláške č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy a v doplňujúcich vzoroch a šablónach zverejnených na webovom sídle MIRRI SR. Podrobné pracovné náplne, povinnosti projektového tímu a ich zodpovednosti budú predmetom menovacích dekrétov.

Projektový manažér

• Zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
• Zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.
• Zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.

IT architekt

• zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.  
• vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.  
• zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia. 

Kľúčový používateľ

• Zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
• Zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
• Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov.

10. ODKAZY

N/A

11. PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel)

Koniec dokumentu