I-03 Prístup k projektu (pristup_k_projektu)

PRÍSTUP K PROJEKTU

 Vzor pre manažérsky výstup I-03

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História dokumentu

1. Účel dokumentu

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-03 Prístup k projektu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

Dokument Prístup k projektu v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať opis navrhovaného riešenia, architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy, infraštruktúry navrhovaného riešenia, bezpečnostnej architektúry, špecifikáciu údajov spracovaných v projekte, čistenie údajov, prevádzku a údržbu výstupov projektu, prevádzkové požiadavky, požiadavky na zdrojové kódy. Dodávané riešenie musí byť v súlade so zákonom. Zároveň opisuje aj implementáciu projektu a preberanie výstupov projektu.

Účelom dokumentu je na technickej úrovni popísať cieľ projektu “Implementačný nástroj podpory gigabitových infraštruktúr v zmysle Digitálneho kompasu 2030” (ďalej len “GigaOffice”), ktorého zámerom je posilnenie rozvoja širokopásmových sietí a budovanie trhového prostredia, ktoré podporuje zdravú konkurenciu medzi poskytovateľmi infraštruktúry.

Cieľom projektu je prekonať doterajšie limity v systéme Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad (ďalej len “MSRŠD”), ktorý dokáže údaje o bielych adresách, projektoch a investíciách síce evidovať, no neponúka ucelenú analytickú vrstvu či automatizované riadenie intervenčných procesov. 

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

1. Popis navrhovaného riešenia

Primárnym cieľom projektu GigaOffice je uľahčiť a zefektívniť rozvoj širokopásmovej infraštruktúry na Slovensku prostredníctvom automatizácie kľúčových procesov, prepojenia dostupných údajov a zosúladenia postupov medzi relevantnými inštitúciami (BCO, telekomunikační operátori, samosprávy, rezortné orgány). Projekt reflektuje potreby moderného eGovernmentu, minimalizuje administratívne zaťaženie a vytvára predpoklady na transparentné a cielené investovanie do rozvoja digitálnej konektivity v súlade s národnými a európskymi stratégiami.

Podciele projektu GigaOffice:

• Zjednodušená identifikácia bielych adries: Zavedením centrálnej evidencie a automatizovaného spracovania dát sa znižuje riziko chýb a duplicít, urýchľuje sa vyhlasovanie verejných konzultácií a zlepšuje sa plánovanie intervencií.
• Efektívne zdieľanie a využitie dostupných údajov: Uplatnením princípu „jeden-krát a dosť“ sa minimalizuje opakované zadávanie dát, čím sa šetrí čas a zvyšuje kvalita a aktuálnosť rozhodovacích podkladov.
• Uľahčenie participácie a spolupráce: Online nástroje pre verejné konzultácie a elektronickú komunikáciu zlepšujú zapojenie firiem a samospráv, posilňujú transparentnosť a pomáhajú reagovať na reálne potreby konkrétnych lokalít.
• Rýchlejšie a flexibilnejšie projektové riadenie: Jednotná platforma na monitorovanie rozvojových projektov prispieva k efektívnemu čerpaniu verejných zdrojov, zrýchľuje realizáciu investícií a poskytuje lepší prehľad o stave a výsledkoch projektov.
• Komplexný prehľad a strategické rozhodovanie: Vďaka prepojeným systémom a dostupným dátam získavajú kompetentné orgány ucelený obraz o pokrytí, potrebách a prioritách, čo umožňuje adresné a transparentné plánovanie ďalšieho rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

Projekt GigaOffice zaistí prepojenie a automatizáciu kľúčových úkonov: vďaka pokročilému modulu pre priestorové údaje sa zefektívni identifikácia bielych adries a analýza potencionálnych lokalít vhodných na podporu budovania infraštruktúry. Interným používateľom (zamestnanci BCO) poskytne nástroje na intuitívne vyhľadávanie dát, nastaviteľné notifikácie, či detailnejšiu kontrolu pri schvaľovaní a monitorovaní pridelených finančných príspevkov. Externí stakeholderi (poskytovatelia telekomunikačných služieb, samosprávy, podnikatelia) budú zároveň profitovať z novej funkcionality, ktorá im umožní definovať „záujmové oblasti“ a získať včasné upozornenia, ak sa v daných oblastiach otvára verejná konzultácia či štátna intervencia.

Projekt GigaOffice tak odpovedá na požiadavky Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS), kde prispieva k skvalitneniu digitálnych a dátových služieb, a zároveň napĺňa ciele Národného plánu širokopásmového pripojenia, ktoré sa zameriavajú na dostupnú a stabilnú konektivitu naprieč celou Slovenskou republikou. Implementáciou nových integračných funkcií sa podstatne zníži potreba manuálneho spracovávania dát a zjednodušia sa administračné kontroly (napr. pri overovaní nedoplatkov cez národné referenčné registre), čo zvýši transparentnosť a urýchli rozhodovanie o prideľovaní dotácií.

Rozsiahle analytické možnosti v rozšírení IS MSRŠD, vrátane flexibilnej práce s priestorovými údajmi a zjednodušeného nahrávania či exportovania dát, vytvoria predpoklad pre presnejšie a operatívnejšie plánovanie budovania gigabitových sietí. Projekt GigaOffice nadväzuje na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy (NKIVS), Národný plán širokopásmového pripojenia a celkové ciele digitálnej transformácie, ktoré vychádzajú aj z Usmernení BEREC a Digitálneho kompasu EÚ. Zavedením pokročilých technológií a vytvorením moderného rozšírenia informačného systému MSRŠD sa v praxi napĺňajú princípy poskytovania efektívnych digitálnych služieb a dátovej spolupráce naprieč sektormi.

1. Architektúra riešenia projektu

1. 
   
   1. Biznis vrstva

Aktuálny stav biznis architektúry - AS IS

Súčasný stav biznis architektúry ukazuje, ako sú v rámci procesu rozvoja širokopásmového pripojenia prepojení hlavní aktéri (MIRRI BCO, ÚPREKAPS, telekomunikační operátori, poskytovatelia informácií JIM, občania), aké kľúčové biznis služby a procesy využívajú, a akými kanálmi (BCO BackOffice, Portál, CDNMT, API) prebieha ich interakcia. V rovine štátneho dohľadu zahŕňa súčasné činnosti meranie technických parametrov, spracovanie priestorových údajov či spracovanie dát z meracej techniky. Ďalšou nosnou oblasťou je agenda BCO, ktorá pokrýva verejné konzultácie, štátne intervencie, identifikáciu bielych adries a zber dát o elektronických komunikáciách. Poslednú hlavnú časť tvorí Poskytovanie informácií, ktoré je rozdelené na poskytovanie informácií verejnosti z výsledkov zberov a poskytovanie informácií od operátorov.

Na pokrytie týchto funkcií sa v súčasnosti využíva Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad (MSRŠD). Ten ponúka aspoň základnú podporu v rámci činností BCO pre:

• Evidenciu a tvorbu verejných konzultácií
• Spracovanie bielych adries a ich zoskupovanie do klastrov
• Správu štátnych intervencií (t. j. financovanie projektov infraštruktúry v nedostatočne pokrytých lokalitách)
• Zber a vyhodnocovanie vstupných dát (napr. informácie z ÚPREKAPS či od telekomunikačných operátorov)
• Správu projektov rozvoja širokopásmového pripojenia

Tieto služby a procesy sú však často zaťažené manuálnymi krokmi, chýba im automatizácia pri zbere a zdieľaní údajov, a málo využívajú prepojenie medzi dátami či pokročilé GIS analýzy. Súčasný stav tak síce poskytuje východisko pre zber kľúčových dát a realizáciu verejných konzultácií, avšak nemá dostatočné nástroje na efektívne plánovanie a monitorovanie rozvoja širokopásmovej siete v reálnom čase. Východiskom pre zmenu je pripravovaný projekt GigaOffice, ktorý cieli na prepojenie existujúcich systémov, rozšírenie automatizovaných funkcií a vytvorenie komplexnejšieho, transparentnejšieho riešenia pre digitálnu agendu BCO v rámci IS MSRŠD.

Obrázok 1 - Biznis architektúra AS IS stavu

Budúci stav biznis architektúry - TO BE

Biznis architektúra budúceho stavu popisuje, akým spôsobom sa v rámci projektu GigaOffice rozšíria a upravia súčasné procesy a služby IS MSRŠD tak, aby bolo možné efektívnejšie a automatizovanejšie riadiť agendu širokopásmového pripojenia. Primárnou snahou je odstrániť doterajšie nedostatky, zaviesť pokročilé funkcionality (napr. dynamické reportovanie, notifikácie, manažment záujmových oblastí) a využiť pritom už existujúce dáta či procesy na strane BCO. Tým sa umožní nielen rýchlejšie spracovanie nových údajov, ale aj transparentnejšia koordinácia medzi telekomunikačnými operátormi, sociálno-ekonomickými subjektmi a samotnou verejnou správou.

V rámci budúceho stavu biznis architektúry dochádza k presnejšiemu rozlíšeniu viacerých skupín aktérov, ktorí v rôznej miere využívajú alebo potrebujú údaje o širokopásmovom pripojení:

1. OVM (Orgány verejnej správy): Doposiaľ sa OVM nelíšili od bežných právnických osôb, avšak v novom riešení sa evidujú osobitne. Budú sa podľa potreby synchronizovať s registrom subjektov verejnej správy a s údajmi z ÚPVS, aby systém vždy obsahoval aktuálny prehľad o inštitúciách verejnej správy.
2. Podnikatelia: Pôjde o všeobecnú množinu právnických osôb, ktorá zahŕňa subjekty so záujmom o podnikanie v oblasti telekomunikácií. V budúcom stave ich systém dokáže identifikovať a využiť napr. pri verejných konzultáciách alebo projektoch na rozvoj infraštruktúry.
3. Sociálno-ekonomickí aktéri: Špecifická skupina OVM, ktorá bola doteraz evidovaná medzi bežnými právnickými osobami. V novom modeli sú vyčlenení do samostatného zoznamu, aby bolo možné detailnejšie identifikovať tie inštitúcie verejnej správy (napr. zdravotnícke, vzdelávacie, sociálne), ktoré potrebujú prioritnú pozornosť pri zlepšovaní pripojenia alebo majú iný dôvod na intenzívnejšiu komunikáciu s BCO.

Toto nové rozčlenenie aktérov prispeje k adresnejšej spolupráci a umožní systému GigaOffice pružne poskytovať cielené informácie či notifikácie rôznym typom subjektov podľa ich špecifických potrieb.

V budúcom stave sa zavádza integrácia GigaOffice s eDesk, čo umožní:

• Automatické zasielanie notifikácií (napr. o spustení verejnej konzultácie či zmene stavu projektu) priamo do elektronických schránok zainteresovaných subjektov,
• Sledovanie stavu správ (doručená, prečítaná a pod.), čím sa zníži riziko, že dôležité informácie zostanú nepovšimnuté.

Táto nová integrácia prinesie vyššiu efektivitu a transparentnosť komunikácie, keďže subjekty (telekomunikační operátori, samosprávy a iní) budú môcť v oficiálnej forme prijímať správy bez potreby alternatívnych kanálov (e-mail, pošta). Zároveň sa zjednoduší preukázanie doručenia v zmysle platných právnych predpisov. Týmto spôsobom budú osoby (napríklad operátori či samosprávy), ktoré si nastavili záujmové územie, včas a oficiálne informované o plánovaných konzultáciách alebo projektoch v danej oblasti, čím sa zvýši ich zapojenie a rozšíri konkurenčný priestor pre ponuky či partnerstvá v prospech rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

V budúcom stave biznis architektúry IS MSRŠD sa kladie dôraz na širšie a efektívnejšie komunikačné kanály, ktoré reflektujú potreby rôznych typov používateľov. V rámci toho sa rozvíja externý portál, BCO Backoffice a rozšírené API. Každý z týchto prvkov prináša nové možnosti v oblasti zdieľania dát, automatizácie procesov a notifikácií, čím umožňuje jednoduchšiu a transparentnejšiu interakciu naprieč všetkými skupinami aktérov.

Externý portál: Externý portál zostáva v súlade s princípmi dizajn manuálu ID-SK, aby si bežní používatelia (telekomunikační operátori, podnikatelia, občania) zachovali už známe rozhranie. Novinkou je lepší prehľad o aktuálnych projektoch a verejných konzultáciách, ako aj podpora nových možností zadávania údajov. Portál bude rozšírený o modul elektronických prieskumov, ktorý zabezpečí zbieranie údajov o verejnej mienke pred tvorbou verejných konzultácií. Tým sa posilní informovanosť a zníži administratívne zaťaženie pri komunikácii s IS MSRŠD.

BCO Backoffice: Interní používatelia (napr. zamestnanci BCO) získajú nástroje na automatizáciu opakovaných činností, realizáciu pokročilých priestorových analýz a generovanie dynamických reportov o stave pokrytia či projektoch. Navyše budú mať k dispozícii funkcie na tvorbu elektronických prieskumov a nastavenie notifikácií kľúčových udalostí. Tým sa skráti reakčný čas pri dôležitých rozhodnutiach a zároveň sa zvýši celková efektivita riadenia rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

Rozšírené API: Nové aplikačné rozhranie výrazne zjednoduší prepojenie IS MSRŠD s ďalšími partnermi, ktorí chcú zasielať či využívať dáta (napr. informácie o pokrytí, projektoch, adresných bodoch). Tým sa podporí otvorenejší prístup k informáciám, znižuje sa duplicita a zrýchľujú sa procesy zberu a aktualizácie údajov.

Rozšírenie rozhraní a komunikačných kanálov v IS MSRŠD prináša lepšiu obslužnosť pre rôzne skupiny používateľov, od bežných občanov až po odborníkov na strane BCO. Vďaka integrácii nových foriem prenosu dát, pokročilej automatizácii a jednotnému dizajnovému prístupu sa zvyšuje transparentnosť, efektivita aj spolupráca pri rozvoji širokopásmovej infraštruktúry.

V budúcom stave IS MSRŠD sa rozširuje a dopĺňa paleta služieb pre verejnosť, ale aj odborné subjekty, ktoré potrebujú získať alebo poskytnúť informácie o širokopásmovom pokrytí, pripravovaných konzultáciách či možnostiach zapojenia sa do projektov:

• Elektronický prieskum s využitím dynamických formulárov: Umožňuje BCO jednoducho vytvárať a distribuovať online dotazníky, ktorými získa spätnú väzbu od občanov, podnikateľov či samospráv. Zamestnanci BCO pred spustením verejnej konzultácie pripravia dotazník podľa konkrétnych potrieb a sprístupnia ho verejnosti v elektronickej forme, aby každý mal priestor vyjadriť svoje pripomienky alebo očakávania k danej téme. Biznis služba napĺňa realizáciu koncovej služby “Poskytovanie elektronických dotazníkov pre vyjadrenie stanovísk”, je určená pre fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej moci.
• Vytvorenie záujmovej oblasti na účely notifikovania: Subjekty (operátori, podnikatelia, samosprávy) si môžu definovať geograficky vymedzené územie, v ktorom majú záujem o informácie a aktivity (napr. verejné konzultácie). Pokiaľ sa v danej zóne spustí konzultácia alebo pripravuje štátna intervencia, systém ich automaticky informuje. Biznis služba napĺňa realizáciu koncovej služby “Poskytovanie evidencie a elektronickej správy záujmových oblastí pre jednotlivé osoby”, pričom umožňuje právnickým osobám a orgánom verejnej moci viesť evidenciu záujmových oblastí.
• Notifikovanie zainteresovaných strán: Zahŕňa celý súbor nástrojov, ktoré umožňujú telekomunikačným operátorom, samosprávam, podnikateľom či občanom definovať svoje „záujmové oblasti“ a dostávať upozornenia pri kľúčových udalostiach. Pred spustením verejnej konzultácie zamestnanci BCO pripravia špecifický dotazník, ktorý je zverejnený v elektronickej podobe. Systém následne automaticky upozorní všetky subjekty, ktorých sa daná oblasť týka, aby mohli v predstihu predkladať ponuky (pri novej štátnej intervencii) alebo sa vyjadriť k pripravovaným plánom (pri verejných konzultáciách). Tým sa zvyšuje miera participácie, podporuje väčšia konkurencia a zlepšuje sa transparentnosť pri rozvoji širokopásmovej infraštruktúry. Biznis služba napĺňa realizáciu koncovej služby “Poskytovanie evidencie a elektronickej správy záujmových oblastí pre jednotlivé osoby” a to zasielaním notifikácií právnickým osobám a orgánom verejnej moci, čím je aj naplnená proaktívnosť koncovej služby a úroveň elektronizácie 5.
• Služba pre porovnanie kvality pripojenia občana s dostupnými možnosťami na adrese: Táto služba umožňuje verejnosti, a najmä občanom, získať detailný prehľad o kvalite svojho aktuálneho internetového pripojenia v porovnaní s inými dostupnými službami na zadanej adrese. Na základe základných údajov o bydlisku aplikácia vykoná meranie rýchlosti, stability a ďalších parametrov pripojenia. Následne spracuje report, v ktorom porovná získané výsledky s ponukami rôznych operátorov v danej lokalite. Vďaka tomuto prehľadu môže občan zhodnotiť, či jeho súčasné pripojenie spĺňa jeho očakávania, alebo či je vhodné prejsť na modernejšie a kvalitnejšie riešenie od iného poskytovateľa. Týmto spôsobom služba uľahčuje výber optimálneho pripojenia a pomáha zlepšovať celkovú úroveň digitálnej infraštruktúry v danej oblasti. Biznis služba napĺňa realizáciu koncovej služby “Poskytnutie výpisu z porovnania kvality internetového pripojenia”, pričom je určená fyzickým osobám a právnickým osobám.

Nasledujúce biznis služby v rámci Broadband Competence Office (BCO) reflektujú rozšírenie a automatizáciu kľúčových činností, ktoré sú dôležité pre efektívnejšie riadenie a monitoring rozvoja širokopásmovej infraštruktúry, pričom sú určené pre interné procesy a fungovanie BCO kancelárie:

• Prehľad preddefinovaných záujmových oblastí pre štátnu intervenciu: Systém ponúkne rýchly prehľad lokalít, ktoré sú označené zainteresovanými stranami ako záujmové. Tento prístup umožní zamestnancom BCO lepšie plánovať verejné konzultácie a štátne intervencie. Štát získa prehľad o oblastiach, kde je vysoká konkurencieschopnosť a výraznejšia pravdepodobnosť dostatočného množstva ponúk.
• Automatické preddefinovanie záujmových oblastí pre verejnú konzultáciu: Pri vyhlasovaní verejnej konzultácie systém na základe zadaných kritérií (geografických, infraštruktúrnych) dokáže vybrať a poukázať na vhodné oblasti pre vykonanie verejnej konzultácie. Zamestnanec BCO tak dostane nástroj, ktorý zjednoduší identifikovanie takýchto miest. Zároveň budú do procesu definície oblasti zapojené dáta o členení SR, ktoré umožnia jednoduchší spôsob výberu konkrétnej oblasti.
• Automatické generovanie klastrov bielych adries z verejnej konzultácie: Po zbere dát z verejnej konzultácie dokáže riešenie zoskupiť biele adresy do ucelených klastrov (napr. podľa blízkosti, stavu siete), čím šetrí čas a znižuje chybovosť pri príprave rozvojových projektov. Zamestnanec tak dostane ucelené výsledky, ktoré bude môcť upraviť, ak to bude nutné a schváliť vybrané klastre bielych adries.
• Prehľadávanie dotazníkov a dokumentov: Umožňuje rýchle vyhľadanie užívateľských odpovedí či podpísaných príloh, vďaka čomu sa zrýchľuje overovanie a validácia zhromaždených údajov pri konzultáciách alebo projektoch. Funkcionalita bude podporovať vyhľadávanie na základe metaúdajov súborov a dotazníkov a zároveň bude poskytovať možnosť fulltextového vyhľadávania.
• Doplnenie metadát ku skenovanej dokumentácii: Pri každom nahranom dokumente (sken, PDF) sa automaticky priraďujú metadáta, akými sú názov, dátum či územná príslušnosť, čo uľahčuje následnú evidenciu a archiváciu. Zároveň realizované skenovanie dokumentu zabezpečí prevod na text, ktorý bude možné využiť pre vyhľadávanie v dokumentoch, čo uľahčí zamestnancom BCO hľadanie v skenovaných dokumentoch.
• Výpočet nákladov pripojenia adresného bodu na základe parametrov: Systém spracuje vstupy (napr. vzdialenosť od existujúcej infraštruktúry, typ technológie) a poskytne odhad, aké investície budú potrebné pre pripojenie konkrétnej adresy k širokopásmovej sieti. Pôjde o rozšírenie aktuálnej funkcionality, ktorá pracuje len s vopred definovanou sumou a koeficientom náročnosti. Pre nové výpočty sa predpokladá využitie komplexných vzorcov a konštánt, ktoré bude možné v systéme definovať a upravovať podľa potreby. Na základe takýchto parametrov systém bude vedieť lepšie vypočítať predpokladanú cenu.
• Notifikácia za účelom plnenia míľnikov pri realizácii projektu: Sleduje časový plán a schválené medzníky. V prípade meškania alebo splnenia určitého úseku projektu odošle systém automatické upozornenie zodpovedným pracovníkom či zainteresovaným stranám. Tieto notifikácie bude možné dynamicky nastaviť a upravovať podľa potreby na vybrané činnosti a udalosti v rámci systému, kde bude môcť pracovník zadefinovať konfiguráciu samotnej notifikácie.
• Automatická príprava štátnej intervencie v nadväznosti na verejnú konzultáciu: Na základe výsledkov konzultácie vytvorí systém návrh intervencie (napr. podpory budovania infraštruktúry) so zohľadnením všetkých relevantných údajov a využitím klastrov bielych adries, ktoré systém bude pripravovať na základe výsledkov z verejnej konzultácie. Znižuje sa tým manuálne prepisovanie informácií a chybovosť pri tvorbe dotačných schém.
• Dynamické riadenie podmienok pre dokumenty odovzdávané v míľnikoch realizovaných projektov: Pri definovaní každého kontrolného bodu (míľnika) môžu pracovníci BCO sami určiť, aké konkrétne dokumenty sú povinné a na aké kritériá sa pri ich kontrole prihliada. Systém následne overí, či boli tieto materiály (napr. rozpočtové výkazy, technické správy) skutočne odovzdané a či vyhovujú určeným požiadavkám. Ak nejaký dokument chýba alebo nevyhovuje kritériám, príslušným osobám je zaslané automatické upozornenie. Tým je zaistené, že pri uzatváraní každého míľnika bude k dispozícii úplná a overená dokumentácia.
• Prepojenie evidencie projektov s projektami v ITMS: V súčasnosti je evidencia projektov v MSRŠD izolovaná a nie je referencovaná voči evidencii v ITMS. Preto vzniká duplicitná činnosť pri správe projektov, kedy je potrebné dvakrát zaevidovať ponuku do každého systému samostatne a zároveň na strane BCO je potrebné zaevidovať víťaznú ponuku štátnej intervencie. Projekt GigaOffice počíta s prepojením systémov a vyriešením problému s referencovaním projektov a ponúk a vzájomne tieto entity prepojí.
• Tvorba dynamických reportov o stave širokopásmového pokrytia: Služba generuje pravidelné aj ad-hoc prehľady (mapové a štatistické) podľa potreby manažmentu. Vďaka tomu majú zodpovedné osoby stále aktuálne informácie o pokrytí, rozostavaných projektoch či nových požiadavkách. V súčasnosti sú reporty vopred preddefinované a neumožňujú dynamickú selekciu, čo obmedzuje rozvoj analytických činností nad zozbieranými dátami.
• Manažment záujmových osôb a koncových užívateľských výhod: Eviduje rôzne druhy subjektov (operátori, poskytovatelia informácií, samosprávy, sociálno-ekonomické subjekty), pričom v záujme lepšieho plánovania investícií bude možné tieto subjekty zobraziť na mape na základe údajov o ich adrese. Toto zabezpečí lepší rozvoj pre sociálno-ekonomické zariadenia, ktoré sú cieľovou skupinou v prípade rozvoja širokopásmového pripojenia. Zároveň dochádza k cielenejšej komunikácii a umožňuje automatické zasielanie informácií na mieru danému typu používateľa.

Zavedením týchto služieb sa zrýchľuje príprava a realizácia štátnych intervencií, zracionalizuje vyhodnocovanie verejných konzultácií a významne sa posilňuje priebežné monitorovanie stavu projektov a samotného pokrytia širokopásmovým internetom v Slovenskej republike.

V rámci skvalitnenia komunikácie s občanmi a ďalšími dotknutými subjektmi sa IS MSRŠD rozširuje o dve dôležité oblasti. Prvou je manažment záujmových oblastí a koncových používateľov, ktorá umožňuje lepšie cielenie informácií a podnetov. Druhou je správa elektronických prieskumov a dotazníkov, vďaka ktorej sa zvyšuje mieru participácie verejnosti a zjednodušuje sa zber spätnej väzby k pripravovaným projektom. Tieto nové funkcionality pomôžu BCO nielen získať relevantné dáta, ale aj zapojiť širšiu komunitu do rozhodovacích procesov pri rozvoji širokopásmovej infraštruktúry. Procesy ktoré podporia tieto oblasti sú:

• Manažment záujmových oblastí a koncových používateľov: Vďaka tomuto procesu si verejnosť (obce, podnikatelia či iné subjekty) môže jednoducho definovať územie alebo tematickú oblasť, o ktorú má dlhodobý záujem. Systém im automaticky sprístupní a doručí informácie o plánovaných projektoch alebo verejných konzultáciách, ktoré s daným územím súvisia. Tým sa občanom a organizáciám umožní aktívne sledovať vývoj a zapojiť sa do diskusií či projektov, ktoré sú pre nich kľúčové. Zároveň si môžu nastaviť preferencie, napríklad aký typ notifikácií (e-mail, eDesk) si želajú, čím sa zvyšuje komfort a miera participácie.
• Správa elektronických prieskumov a dotazníkov: Tento proces rozširuje možnosti BCO pri zbere spätnej väzby a názorov širokej verejnosti alebo vybraných skupín. Umožňuje zamestnancom BCO vytvárať online formuláre, upravovať štruktúru otázok a distribuovať ich príslušným cieľovým subjektom (napr. obyvateľom danej lokality, telekomunikačným operátorom). Získané dáta systém okamžite spracuje a poskytne prehľadné výstupy minimálne v tabuľkovej podobe, čo uľahčuje vyhodnotenie potrieb, očakávaní či pripomienok k budovaniu širokopásmovej infraštruktúry.

V novom stave IS MSRŠD dôjde k zavedeniu nových procesov a k zlepšeniu už existujúcich  procesov, ktoré spoločne zvyšujú efektivitu a znižujú manuálnu náročnosť pri riadení rozvoja širokopásmovej infraštruktúry:

• Automatické generovanie klastrov bielych adries: Pri vyhlasovaní verejnej konzultácie, resp. pri zbere informácií o nepokrytých (bielych) adresách, systém samostatne zoskupí tieto adresy do väčších logických celkov (klastrov). Používa na to definované kritériá (geografická blízkosť, stav infraštruktúry) a pripraví podklady, ktoré pracovníci BCO len skontrolujú a schvália. Týmto sa šetrí čas a minimalizuje chybovosť pri manuálnom triedení. Taktiež sa posilní väzba oblastí s adresami, ktorá momentálne absentuje v súčasnom MSRŠD systéme. Bude možné upravovať klastre pomocou geografických oblastí alebo definovaním adresných bodov.
• Automatický notifikačný proces pri spustení intervencie alebo verejnej konzultácie v záujmovej oblasti: Po spustení novej intervencie (napr. podpora výstavby) alebo verejnej konzultácie v konkrétnej lokalite systém automaticky identifikuje subjekty, ktoré majú danú oblasť vo svojej „záujmovej zóne“. Týmto subjektom odošle notifikáciu (napr. do eDesk, e-mail) s detailmi o pripravovanom projekte či konzultácii, aby sa mohli včas zapojiť a predkladať ponuky alebo pripomienky.
• Plánovanie a realizácia verejných konzultácií: Nový stav zjednodušuje prípravu konzultácií, keďže systém dokáže automaticky navrhnúť a preddefinovať dotknuté územia a zapojené subjekty. Taktiež generuje návrhy klastrov bielych adries a zabezpečuje elektronickú distribúciu dotazníkov či formulárov ešte pred spustením verejnej konzultácie, čím výrazne urýchľuje celý priebeh konzultácie.
• Plánovanie a správa dopytových projektov: Aktualizácia spočíva vo využívaní automatizovaných funkcií (napr. doplnenie konfigurovania odovzdávania dokumentácie, spracovanie skenovaných dokumentov, notifikácie o míľnikoch), vďaka ktorým majú pracovníci BCO k dispozícii ucelenejšie informácie o projektoch (vrátane finančných parametrov či lehotách). Systém navyše generuje upozornenia pri zmene stavu alebo pri nevyhnutnosti doplniť údaje, aby sa zefektívnila práca pracovníkov,  ale zároveň aby subjekt predišiel komplikáciám pri realizácii projektu.
• Plánovanie a správa štátnych intervencií: V novom stave systém priamo vychádza z výsledkov verejných konzultácií a bielych adries, automaticky pripravuje návrhy intervencií pre konkrétne lokality a sleduje projektové míľniky. Týmto sa znižuje riziko duplicít, zjednodušuje schvaľovanie a zrýchľuje tok informácií medzi BCO a ďalšími inštitúciami (napr. pri schvaľovaní dotácií či vydávaní povolení). Taktiež pridanie analytických nástrojov umožní lepšiu kontrolu plánu štátnej intervencie a overenie rentability investície.

Uvedené nové a zmenené procesy výrazne skracujú čas potrebný na prípravu a vyhodnotenie verejných konzultácií a zároveň zvyšujú transparentnosť a prehľadnosť pri plánovaní investícií a štátnych intervencií v oblasti širokopásmového pripojenia.

V rámci posilnenia úlohy UPREKAPS v dohľade nad stavom širokopásmového pokrytia sa rozširujú aj procesy spojené s mapovaním a monitorovaním sietí. Konkrétne ide o zavedenie dynamických nástrojov na spracovanie priestorových dát a prehľadnejšie sledovanie reálneho pokrytia v teréne. Tým sa zrýchli a skvalitní analytická činnosť, ktorá je kľúčová pre presné vyhodnocovanie stavu infraštruktúry i plánovanie budúcich intervencií. Výsledky týchto procesov sú dôležité pre BCO ako vstup, na základe ktorého sa spúšťajú procesy verejných konzultácií. Procesy, ktoré budú pridané alebo zmenené sú:

• Dynamické reportovanie a analytické prehľady priestorových údajov: Ide o zavedenie novej analytickej vrstvy, ktorá umožní BCO a UPREKAPS flexibilnejšie pracovať s priestorovými dátami. Používatelia budú môcť cez intuitívne rozhranie vyhľadávať, filtrovať a definovať vlastné vrstvy podľa rôznych kritérií (napr. typ infraštruktúry, biele adresy, plánované projekty). Systém ponúkne interaktívne nástroje na tvorbu prispôsobených reportov, vrátane časových porovnaní (historický vs. súčasný stav). Vďaka týmto novým možnostiam bude možné efektívnejšie vyhodnocovať pokrytie aj pripravované intervencie a poskytovať rýchlejšiu podporu pri dohľade a plánovaní.
• Monitoring stavu pokrytia (zmenený proces): Doterajší monitoring, ktorý spadal predovšetkým do kompetencie UPREKAPS, sa rozšíri o nové analytické a dynamické funkcie. Priestorové údaje budú dostupnejšie a podrobnejšie, čo urýchli reakčný čas a zlepší presnosť pri sledovaní skutočného stavu siete. Tieto vylepšenia zároveň podporia centrálne dohľadové procesy, keďže získané dáta bude možné okamžite vizualizovať a konfrontovať s meraniami od telekomunikačných poskytovateľov či výsledkami pasívnej infraštruktúry. Výsledky procesu sú vstupom pre začatie verejnej konzultácie a následnej štátnej intervencie.

Navrhované zmeny a rozšírenia v rámci budúcej architektúry IS MSRŠD smerujú k podstatnému zvýšeniu efektivity a transparentnosti pri riadení rozvoja širokopásmovej infraštruktúry. Umožňujú nielen automatizovať procesy spojené s verejnými konzultáciami a štátnymi intervenciami, ale aj zlepšiť komunikáciu s verejnosťou, telekomunikačnými operátormi a ďalšími aktérmi. Nové služby a procesy prinášajú pokročilé analytické možnosti (vrátane priestorových dát), systematizujú zber údajov a zjednodušujú prípravu rozhodnutí.

Vďaka jednotnému a prehľadnému prístupu budú zamestnanci BCO, ale aj UPREKAPS schopní flexibilnejšie reagovať na aktuálny stav pokrytia, lepšie koordinovať investície a včas informovať zainteresované subjekty o dianí v ich záujmovej oblasti. Začlenenie notifikačných mechanizmov, elektronických prieskumov či správy záujmových oblastí posilňuje participáciu verejnosti a zvyšuje súťaživé prostredie pre poskytovateľov telekomunikačných služieb. Celkový návrh tak predstavuje ucelený krok k modernej a používateľsky orientovanej správe širokopásmovej siete, s dôrazom na dátovú presnosť, bezpečnosť a dlhodobú udržateľnosť.

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad koncových služieb – budúci stav:

Obrázok 2 - Biznis architektúra TO BE stavu

1. 
   
   1. 
      
      1. Jazyková podpora a lokalizácia

 Požiadavky na jazykovú lokalizáciu riešenia a používateľské prostredie bude pre verejný portál implementované v slovenskom a anglickom jazyku. 

1. 
   
   1. Aplikačná vrstva

Aktuálny stav aplikačnej architektúry - AS IS

Aplikačná architektúra IS MSRŠD bola postavená modulárne postavená na princípoch SOA. Projekt bol rozdelený do niekoľkých aplikačných komponentov, ktoré sú usporiadané do 3 hlavných celkov združujúcich aplikačné moduly podľa zamerania ich činnosti. IS MSRŠD pozostáva z nasledujúcich modulov:

1. Centrálny dohľad nad meracou technikou
2. Monitoring stavu pokrytia Broadband
3. Spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry)
4. Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)
5. Zber dát pre potreby BCO
6. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband
7. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband
8. Správa a riadenie verejných konzultácií
9. BCO BackOffice
10. BCO Portál
11. Integračná platforma
12. DMS
13. SmartAnalytics/CFMS

Hlavnými celkami súčasnej aplikačnej architektúry, ktoré združujú funkcionalitu MSRŠD a zabezpečujú hlavný chod systému sú:

• BCO Backoffice
• BCO portál
• CDNMT

Obrázok 3 - Aplikačná architektúra AS IS stavu

1. Modul – Centrálny dohľadu nad meracou technikou (CDNMT)

Zhrnutie funkcionality:

Modul obsahuje nástroje na správu a výkon meraní frekvenčného spektra a QoS parametrov služby prístupu do siete internet.

Zdroje dát:

Dáta k plánovaným meraniam sú vkladané do systému podľa potrieb BCO a ÚPREKaPS vo forme požiadaviek na meranie.

Mobilné meracie jednotky sú združené systémom Movys Integra, ktorý predstavuje zdroj dát vo forme výsledkov z merania zasielaných do CDNMT.

Integrácia s inými modulmi a systémami:

Monitoring stavu pokrytia Broadband, Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zobrazovanie meracích jednotiek v reálnom čase v priestore), Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)

Popis funkcionality:

Pre účely plánovania meraní modul obsahuje nástroj s prehľadom už vykonaných meraní vo forme filtrovateľného zoznamu ako aj mapového rozhrania. Zoznam meraní obsahuje relevantné atribúty ako dátum merania, lokalita a výsledky. Mapové rozhranie zakresľuje historické výsledky merania na mapu SR. Modul ďalej obsahuje nástroj na plánovanie budúcich meraní. Tento nástroj spravuje harmonogram merania pre jednotlivé mobilné meracie jednotky. V rámci plánovania merania sú špecifikované konkrétne parametre merania, trasa, prípadne fixná lokalite. Nástroj cez používateľsky prívetivé rozhranie umožňuje systematickým spôsobom plánovať merania. Modul poskytuje Centru dohľadu nad meracou technikou, nástroje pre riadenie prebiehajúcich meraní, umožňuje sledovať meraciu techniku v reálnom čase a tým prispôsobovať merania podľa potreby. Tento modul tiež prijíma a ukladá dáta z meracej techniky v „surovom“ formáte pre potrebu ich auditu v budúcnosti v dátovej vrstve MSRŠD.

Merania sú plánované na základe:

• Interných potrieb a plánov BCO/ÚPREKaPS plynúcich z aktuálneho pokrytia SR širokopásmovým internetom
• Vstupov do verejných konzultácií, v rámci ktorých sa operátori zaviazali pokryť určitú lokalitu s pevným harmonogramom
• Vstupov do verejných konzultácií, v rámci ktorých operátori tvrdia, že v danej lokalite poskytujú služby širokopásmového internetu
• Potrieb a plánov meraní ÚPREKaPS
• Externých žiadostí o premeranie jednotlivých lokalít

Z pohľadu ÚPREKaPS je možné v rámci nástroja koordinovať plánované merania s plánmi BCO, špecifikovať vlastné plánované merania a alokovať mobilnú meraciu techniku.

Výstupy:

Výstupom modulu je podrobný plán meraní BCO a ÚPREKaPS, ktorý ďalej špecifikuje typ merania, lokalitu alebo trasu a účel merania.

1. Modul – Monitoring stavu pokrytia Broadband

Zhrnutie funkcionality:

Modul slúži na generovanie aktuálneho a plánovaného stavu pokrytia SR širokopásmovým internetom na základe viacerých zdrojov dát.

Zdroje dát:

Zdrojové dáta pre súčasný stav pokrytia sú čerpané z primárnych zdrojov:

1. Vstupy nadefinované v rámci verejných konzultácií a následne zhromaždených pomocou modulu Zber dát pre potreby BCO
2. Z meraní realizovaných prostredníctvom mobilnej meracej techniky.

Integrácia s inými modulmi a systémami:

Vzhľadom na dátové požiadavky je modul integrovaný na moduly: Zber dát pre potreby BCO, Centrum dohľadu nad meracou technikou, Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)

Popis funkcionality:

Modul priebežne aktualizuje zoznam bielych miest na úrovní adries v rámci SR a kategorizuje ich podľa maximálnej rýchlosti možného pripojenia (<30 Mbps; <100 Mbps; <1 Gbps; atď.). Pre účely identifikovania stavu zoznamu bielych miest modul využíva vstupy do verejných konzultácií k plánovanej infraštruktúre ako aj podklady z modulu Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (mapa pokrytia, zakresľovanie infraštruktúry) k plánovanej infraštruktúre. Po premeraní danej lokality mobilnou meracou technikou alebo po tom, ako poskytovateľ širokopásmového internetu nedodrží plánovaný harmonogram zavádzania pokrytia, BCO má možnosť prehodnotiť stav pokrytia (prípadne plánovaného pokrytia) bieleho miesta. BCO má ďalej možnosť:

• Generovať stav očakávaného pokrytia k danému dátumu v budúcnosti
• Skúmať stav pokrytia k špecifickému dátumu v minulosti
• Filtrovať pokrytie územia SR na základe zvolenej rýchlosti pre koncového používateľa

Pred zaradením nových dát do stavu pokrytia SR musia byť najprv validované zo strany BCO a ÚPREKaPS a vyhodnotené ako platné, aby bolo zabránené korupcií dát.

Modul poskytuje verejne dostupné rozhranie cez webový portál v rámci ktorého je prostredníctvom grafického mapového rozhrania prezentovaný súčasný ako aj budúci stav pokrytia širokopásmovým internetom na úrovni adresy.

Výstupy:

Výstup je vo forme zoznamu, ktorý je exportovateľný do bežne používaných formátov (CSV, XLS apod.). Modul ďalej poskytuje grafické mapové rozhranie, na ktorom je možné znázorniť súčasný ako aj plánovaný stav pokrytia pre jednotlivé adresné body.

1. Modul – Spracovávanie mapových a priestorových podkladov (GIS)

Zhrnutie funkcionality:

Modul spracováva priestorové podklady k súčasnej a plánovanej infraštruktúre pre daný účel s možnosťou ich prezentácie v mapovej podobe.

Zdroje dát:

Dáta sú zadávané prostredníctvom mapového, webového rozhrania, ktoré je dostupné na webovom portáli a z modulu Zber dát pre potreby BCO.

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Mobilné meracie jednotky
2. Integrácia na modul Zber dát pre potreby BCO

Popis funkcionality:

Modul spravuje súčasný stav pasívnej telekomunikačnej infraštruktúry, ako aj jej plánovaný rozvoj na základe vstupov (vo forme priestorových podkladov) do verejných konzultácií a podkladov k plánovaným intervenciám. U plánovanej infraštruktúry nástroj eviduje očakávaný harmonogram jej výstavby a spustenia. Nástroj ďalej umožňuje zobrazenie uložených priestorových podkladov na mape.

Z pohľadu BCO nástroj poskytuje nasledujúcu funkcionalitu:

• Vizualizácia súčasného stavu širokopásmovej infraštruktúry v mapovom rozhraní
• Zobrazenie vstupov z jednotlivých verejných konzultácií alebo dopytových výziev v rámci mapového rozhranie (pre jednotlivých poskytovateľov širokopásmového internetu alebo pre všetky vstupy z danej konzultácie)
• Vizualizácia budúceho stavu širokopásmovej infraštruktúry k danému dátumu na základe geografických údajov poskytnutých v rámci verejných konzultácií a harmonogramov ich zavedenia
• Možnosť správy informácií o prvkoch pasívnej infraštruktúry (napr. konverzia prvkov z plánovanej vrstvy do súčasnej, v prípade že prvky boli už vybudované, alebo možnosť pridať/vymazať prvok na základe externých informácií, pridávanie plánov na výstavbu infraštruktúry štátom alebo na základe dopytových výziev)

Modul má verejne dostupný nástroj pre prezentáciu súčasného stavu širokopásmového pokrytia v rámci mapového rozhrania na webovom portáli. Kým podklady k súčasnému stavu sú verejne dostupné, vstupy do verejných konzultácií sú považované za obchodne dôverné a nie sú verejne dostupné. Pre účely možnosti lepšieho plánovania vlastnej infraštruktúry pre poskytovateľov širokopásmového internetu a za účelom transparentnosti sú ďalej zverejňované plány k výstavbe infraštruktúry štátom alebo formou dopytových výziev.

Výstupy:

Výstupy modulu sú informácie o súčasnom a plánovanom širokopásmového pokrytia vo forme mapového rozhrania.

1. Modul – Mobilná analytika

Zhrnutie funkcionality:

Modul Mobilná Analytika predstavuje aplikačné programové vybavenie pre podporu meraní širokopásmového internetu, podporu bezpečnosti prenosu a monitoring pokrytia oblasti širokopásmovým internetom.

Zdroje dát:

1. Mobilné meracie jednotky

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Centrum dohľadu nad meracou technikou
2. Monitoring stavu pokrytia Broadband
3. Spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry)
4. Dátová vrstva

Popis funkcionality:

• Zobrazovanie a analýza údajov z meraní pripojených systémov
• Podpora bezpečnosti prenosu prenášaných dát šifrovaním
• Monitoring polohy, kvality prenosu a stavu pripojených zariadení
• VPN a vzdialený prístup k sieti fixných a mobilných monitorovacích staníc
• Vizualizáciu pokrytia analyzovanej oblasti mobilným signálom
• Diagnostika pripojenia konfigurovateľná na desktope pracovníkov ÚPREKaPS
• Funkcie sieťovej analýzy a vizualizácie monitoringu
• Vykonávanie sofistikovaných analýz nad dátami
• Automatizovanie opakujúcich sa úloh prostredníctvom intuitívneho vizuálneho modelovacieho nástroja
• Dátová integrácia na ostatné moduly MSRŠD

Na základe plánovaných meraní z modulu Centrum dohľadu nad meracou technikou sú vykonávané mobilnými meracími jednotkami merania frekvenčného spektra a fyzických pripojení do internetu. Výstupy z týchto meraní obsahujú dáta, ktoré sú pripravené do formy vhodnej na spracovanie, analyzovanie a uložené v štruktúrovanej podobe. Merania sú vždy realizované na určité územie, trasu alebo konkrétu adresu.

Prostredníctvom služieb modulu Mobilnej analytiky je možné zobrazovať, analyzovať a editovať údaje o parametroch elektronických komunikácii v reálnom čase a v prostredí webu. Namerané údaje sú uložené v dátovej vrstve riešenia MSRŠD. Koncové služby modulu sú poskytované iným modulom a IS prostredníctvom API rozhraní..

Pre účely BCO modul zabezpečuje mapovanie meraného územia na konkrétne adresy, ktoré spadajú do predmetného územia. BCO ďalej používa nasledujúce údaje na úrovni adries:

• Pokrytie širokopásmovým internetom
• Zoznam poskytovateľov prístupu do širokopásmového internetu, u ktorých bolo namerané pokrytie danej adresy
• Maximálna nameraná rýchlosť sťahovania
• Indikácia kvality poskytovaného pokrytia (u rádiových sietí sila signálu, latencia a pod.)
• Možnosť spracovania údajov v rámci štvorcov 100 x 100 m

Úložisko dát z meraní (databáza modulu)

• Databáza modulu je úložiskom metadát z meraní
• Každá zmena v databáze je auditovateľná
• Dátový model databázy umožňuje zobraziť stav dát ku konkrétnemu dátumu v minulosti

Správa dátového úložiska modulu umožňuje, aby boli namerané dátové entity začleňované do konceptu jednotného dátového modelu MSRŠD a ÚPREKaPS. Dodané riešenie zaručuje vlastnosti ACID (atomicita, konzistencia, oddelenosť, trvalosť). Podporuje výmenu dát v reálnom čase.

Systém na správu databázy podporuje:

• Import dát a konverziu dát z rôznych vstupných formátov meracích zariadení a senzorov
• Tvorbu a úpravu dát prijatých dát
• Vyhľadávanie v dátach cez webové API Vykonávanie konfigurovateľných analýz a reportov
• Vizualizáciu vytvorených analýz cez webové rozhranie

Výstupy:

Modul poskytuje vstupné dáta do analýzy pokrytia (Monitoring stavu pokrytia Broadband), plánovania budúcich meraní a plánovania investícií do širokopásmovej infraštruktúry.

1. Modul – Zber dát pre potreby BCO

Zhrnutie funkcionality:

Modul zabezpečuje nahrávanie dát od telekomunikačných operátorov a ďalších relevantných strán prostredníctvom verejného webového portálu a API rozhrania.

Zdroje dát:

Dáta sú nahrávané prostredníctvom používateľsky prívetivého webového rozhrania alebo prostredníctvom API rozhrania s verejne dostupnou dokumentáciou.

Štruktúra dát obsahuje:

• Identifikačné údaje poskytovateľa širokopásmového internetu alebo telekomunikačného operátora (napr. IČO, Názov firmy, atď.).
• Geografické údaje na zakresľovanie telekomunikačnej infraštruktúry.
• Podporné údaje v štruktúrovanej forme definované v rámci modulu Správy a riadenia verejných konzultácií (napr. atribút špecifikujúci, či sa jedná o súčasnú, alebo plánovanú infraštruktúru; plánovaný dátum dokončenia výstavby infraštruktúry; informácie o územných a iných povoleniach vo forme prílohy PDF alebo obrázku; apod.).

Nahrávané údaje sa môžu vzťahovať k pokrytiu konkrétnych adries z IS CPDI Registra Adries. V tomto prípade je špecifikovaný atribút rýchlosti pokrytia danej adresy pre koncového zákazníka.

Integrácia s inými modulmi a systémami:

Vzhľadom na to, že modul slúži pre zhromažďovanie veľkej časti externých dát systému, je integrovaný cez Integračnú platformu.

Popis funkcionality z pohľadu BCO:

Modul efektívnym spôsobom umožňuje tretím stranám nahrávanie dát k pokrytiu vysokorýchlostným internetom (vrátane podporných materiálov). BCO potvrdzuje, že nahrané dáta sú platné a relevantné, pre účely zabránenia plnenia databáze falošnými údajmi.

Popis funkcionality z pohľadu iných strán:

Modul ďalej poskytuje verejne prístupný webový portál s používateľsky prívetivým rozhraním, kde sú sekcie ako:

• Sekcia verejných konzultácií: Po tom, ako BCO vyhlási verejnú konzultáciu prostredníctvom modulu Správy a riadenia verejných konzultácií sú v sekcii verejných konzultácií dostupné informácie o povahe konzultácie, jej cieľoch, trvaní a požadovaných. Po zahájení konzultácie je umožnené používateľom webového portálu vyplniť požadované informácie a ich odoslanie.
• Sekcia telekomunikačnej infraštruktúry: V rámci sekcii je umožnené na ad hoc bázy nahrávanie geografických údajov k súčasnej telekomunikačnej infraštruktúre. Údaje sú nahrávané ako prílohy, alebo zakresľované v rámci webového rozhrania pomocou modulu Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry).
• Sekcia štátnych intervencií: V prípade vyhlásenia dopytovej výzvy umožní sekcia pre konkrétnu výzvy poskytovateľovi širokopásmového internetu alebo inému telekomunikačnému operátorovi možnosť nahrať podporné informácie k plánovanej vstavbe infraštruktúry a následného pokrytia

Výstupy:

Po nahraní údajov a ich odsúhlasení pracovníkom BCO sú údaje v štruktúrovanej podobe uložene do databázy, geografické údaje budú uložené do priestorovej databázy.

1. Modul – Plánovanie a riadenie investícií do Broadband

Zhrnutie funkcionality:

Modul slúži ako plánovací nástroj pre potreby BCO, prostredníctvom ktorého sú koordinované a monitorované verejné a súkromné investície po širokopásmovej infraštruktúry.

Zdroje dát:

Zdrojom dát je stav súčasného pokrytia (modul Monitoring stavu pokrytia Broadband), vstupy do verejných konzultácií k plánovaným investíciám do širokopásmovej infraštruktúry (modul Správa a riadenie verejných konzultácií), namerané pokrytie (modul Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)) a plánované investície v rámci štátnych intervencií (modul Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband).

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Monitoring stavu pokrytia Broadband
2. Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)
3. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband
4. Správa a riadenie verejných konzultácií

Popis funkcionality:

Modul poskytuje BCO nástroj, ktorým je možné jasne definovať, ktoré lokality (prípadne adresy) sú pokryté širokopásmovým internetom do vybraného dátumu. Modul poskytuje nástroj, prostredníctvom ktorého je (v rámci grafického rozhrania) jednoduché syntetizovať údaje k plánovaným investíciám z viacerých zdrojov (verejné konzultácie, plány organizácií verejnej správy, dopytové projekty a pod.).

Výstupy:

Nástroj poskytuje funkcionalitu jednotného harmonogramu, ktorý spája informácie o plánovaných verejných konzultáciách, súčasnej a plánovanej infraštruktúre a pokrytí širokopásmovým internetom a plánov inštitúcií verejnej správy na budovanie širokopásmovej infraštruktúry. Tieto informácie sú prezentované v podrobnom harmonograme v rámci grafického rozhrania. Ďalej sú údaje prezentované v mapovom rozhraní, v rámci ktorého je možné prehliadať plánované pokrytie k špecifickému dátumu v budúcnosti.

1. Modul – Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband

Zhrnutie funkcionality:

Modul umožňuje správu/vyhodnocovanie plánov na budovanie širokopásmovej infraštruktúry inštitúciami verejnej správy alebo v rámci dopytových projektov.

Zdroje dát:

Modul umožňuje nahranie geografických údajov k plánovanej infraštruktúre prostredníctvom grafického rozhrania. Integráciou na modul Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry) je ďalej umožnené zakresľovanie geografických údajov prostredníctvom mapového rozhrania.

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry)
2. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband
3. Monitoring stavu pokrytia Broadband
4. Zber dát pre potreby BCO

Popis funkcionality:

Modul umožňuje nahrávanie (prostredníctvom grafického rozhrania alebo zakresľovaním do mapového rozhrania) geografických údajov k plánovanej širokopásmovej infraštruktúre. Tieto geografické údaje obsahujú nasledujúce atribúty:

• Identifikácia inštitúcie, ktorá je zodpovedná za predmetnú výstavbu / projekt
• Časový harmonogram projektu (územne povolenia, zahájenie výkopových práci, spustenie infraštruktúry do prevádzky a pod.)
• Identifikácia lokality a adries, ktoré budú pokryté širokopásmovým internetom po spustení plánovanej infraštruktúry do prevádzky
• Pasívnu infraštruktúru, existujúcu i plánovanú

Výstupy:

Modul poskytuje dáta do modulov Monitoring stavu pokrytia Broadband a Plánovanie a riadenie investícií do Broadband. Ďalej umožňuje zobrazenie plánovanej infraštruktúry.

1. Modul – Správa a riadenie verejných konzultácií

Zhrnutie funkcionality:

Modul poskytuje nástroj na podporu agendy BCO v rámci verejných konzultácií k pokrytiu SR širokopásmovom internetom.

Zdroje dát:

Pre plánovanie verejnej konzultácie sú využívané dáta z modulov Monitoring stavu pokrytia Broadband a Plánovanie a riadenie investícií do Broadband. V rámci samotnej verejnej konzultácie je umožnené poskytovateľom sietí nahrávať relevantné dáta prostredníctvom webového rozhrania (modul Zber dát pre potreby BCO).

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Monitoring stavu pokrytia Broadband
2. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband
3. Zber dát pre potreby BCO.

Popis funkcionality:

Modul má tieto kľúčové funkcie: plánovanie a definovanie verených konzultácií, realizácia verejnej konzultácie a vyhodnocovanie verejnej konzultácie.

V rámci plánovania a definovania verejných konzultácií, modul poskytuje nástroj, kde je možné definovať časový priebeh budúcej konzultácie, zoznam priamo oslovených strán (poskytovateľov širokopásmového internetu, telekomunikačných operátorov a pod.) a podrobný zoznam požiadaviek, ktoré účastníci verejnej konzultácie musí vyplniť (napr. identifikačné informácie firmy, adresné body, ktoré sú pokryté, technológia pokrytia, dátum pokrytia, geografické údaje a pod.).

V rámci realizácie verejnej konzultácie, ktorá je zahájená v rámci nástroja, sú rozposlané emailové správy potenciálnym účastníkom a je verejne sprístupnený webový portál v rámci ktorého sa môžu subjekty zúčastniť verejnej konzultácie. Portál obsahuje všeobecné informácie o danej verejnej konzultácií definované v rámci plánovania a definovania verejných konzultácií. Portál ďalej obsahuje formulár, ktorý daný subjekt má možnosť vyplniť a odoslať. Po odoslaní sú informácie uložené medzi výsledky danej verejnej konzultácie.

Pre vyhodnocovanie verejnej konzultácie modul poskytuje nástroj na prehľadné filtrovanie vstupov od účastníkov verejnej konzultácie. Nástroj umožňuje odstraňovanie údajov, o ktorých bude mať BCO dôvodné podozrenie, že nie sú platné, alebo ktoré nie sú úplné. Po schválení vstupov zo strany BCO vygeneruje modul Monitoring stavu pokrytia Broadband aktualizovaný zoznam bielych miest z pohľadu určenej rýchlosti pripojenia koncového zákazníka.

Pri realizácií verejnej konzultácie, modul poskytuje verejne dostupný webový portál, v rámci ktorého majú účastníci verejnej konzultácie možnosť vyplniť požadované údaje k pokrytiu vybraných adries širokopásmovom internetom. Portál obsahuje sekciu s informáciami k danej verejnej konzultácií a sekciu s formulárom, kde je možné vyplniť / nahrať požadované podklady k vybraným adresám (jedna adresa alebo zoznam adries). Nástroj validuje vstupné dáta od účastníkov verejnej konzultácie a v prípade ich neplatnosti neumožní odoslanie formuláru. Webový portál je prehľadný a používateľsky prívetivý. Po odoslaní formuláru sa zobrazí používateľovi potvrdenie o úspešnom odoslania taktiež mu je poslané potvrdenie na uvedenú emailovú adresu.

1. Modul – BCO BackOffice

Zhrnutie funkcionality:

Modul slúži pre zamestnancov BCO, pričom je rozdelený do dvoch častí, a to:

• Časť v kompetencií ÚPREKaPS
• Časť v kompetencií BCO

Zdroje dát:

1. Správa plánovania a riadenia investícií do Brodband – stav súčasného pokrytia (modul Monitoring stavu pokrytia Broadband), vstupy do verejných konzultácií k plánovaným investíciám do širokopásmovej infraštruktúry, namerané pokrytie (modul Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)) a plánované investície v rámci štátnych intervencií.
2. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband – geografické údaje k plánovanej infraštruktúre. Integráciou na modul Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry) je ďalej umožnené zakresľovanie geografických údajov prostredníctvom mapového rozhrania.
3. Správa a riadenie verejných konzultácií – pre plánovanie verejnej konzultácie sú využívané dáta z modulu Monitoring stavu pokrytia Broadband a z plánovanie a riadenie investícií do Broadband.

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband
2. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband
3. Správa a riadenie verejných konzultácií
4. Integračná platforma

Popis funkcionality:

Pozostáva sa z dvoch častí a to Portálovej a BackOffice, pričom tieto časti sú logicky oddelené na základe poskytovanej funkcionality a biznis procesov.

Modul BackOffice je prístupný iba pre zamestnancov BCO, pričom autentifikácia prebieha pomocou dedikovaného IAM systému.

BackOffice časť a Portálová časť spolu zdieľajú dátové úložisko a to z dôvodu výmeny dát, nakoľko BackOffice je tvorcom obsahu pre Portál a to v prípade oznámení ale aj verejných konzultácií.

Výstupy:

• Jednotný harmonogram, ktorý spája informácie o plánovaných verejných konzultáciách, súčasnej a plánovanej infraštruktúre a pokrytí širokopásmovým internetom a plánov inštitúcií verejnej správy na budovanie širokopásmovej infraštruktúry. Tieto informácie sú prezentované v podrobnom harmonograme v rámci grafického rozhrania.
• Údaje sú prezentované v mapovom rozhraní, v rámci ktorého je možné prehliadať plánované pokrytie k špecifickému dátumu, zobrazenie plánovanej infraštruktúry.
• Platné a validované vstupy do verejnej konzultácie, z ktorých sa následne vygeneruje aktualizovaný zoznam bielych miest podľa rýchlosti pripojenia.
• Dáta do modulu Monitoring stavu pokrytia Broadband.

1. Modul – BCO Portál

Zhrnutie funkcionality:

Modul slúži ako informačný CMS systém, ktorý je spravovaný zamestnancami BCO z privátnej časti a zároveň ako portál pre zber údajov od externých subjektov, akými sú napríklad telekomunikačné podniky.

Zdroje dát:

1. Správa plánovania a riadenia investícií do Brodband – vstupy do verejných konzultácií k plánovaným investíciám do širokopásmovej infraštruktúry.
2. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband – geografické údaje k plánovanej infraštruktúre. Integráciou na modul Nástroj pre spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry) je ďalej umožnené zakresľovanie geografických údajov prostredníctvom mapového rozhrania.
3. Správa a riadenie verejných konzultácií – v rámci samotnej verejnej konzultácie je umožnené poskytovateľom sietí nahrávať relevantné dáta (modul Zber dát pre potreby BCO).

Integrácia s inými modulmi a systémami:

1. Zber dát pre potreby BCO
2. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband
3. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband
4. Správa a riadenie verejných konzultácií

Popis funkcionality:

Pozostáva sa z 2 častí a to Portálovej a BackOffice, pričom tieto časti sú logicky oddelené na základe poskytovanej funkcionality a biznis procesov.

BCO Portál je rozdelený do dvoch častí a to verejnú zónu, do ktorej má prístup každý bez nutnosti autentifikácie. Druhú časť tvorí privátna zóna, ktorá vyžaduje autentifikáciu používateľa, pričom táto autentifikácia je zabezpečená ÚPVS IAM. Privátna zóna slúži fyzickým a právnickým osobám, ktoré v tejto časti môžu pristupovať do konaní v rámci ich možnosti.

Portálová časť a BackOffice časť spolu zdieľajú dátové úložisko a to z dôvodu výmeny dát, nakoľko BackOffice je tvorcom obsahu pre portál a to v prípade oznámení ale aj verejných konzultácií.

Výstupy:

• Jednotný harmonogram, ktorý spája informácie o plánovaných verejných konzultáciách, súčasnej a plánovanej infraštruktúre a pokrytí širokopásmovým internetom a plánov inštitúcií verejnej správy na budovanie širokopásmovej infraštruktúry. Tieto informácie sú prezentované v podrobnom harmonograme v rámci grafického rozhrania.
• Údaje sú prezentované v mapovom rozhraní, v rámci ktorého je možné prehliadať plánované pokrytie k špecifickému dátumu, zobrazenie plánovanej infraštruktúry.
• Platné a validované vstupy do verejnej konzultácie, z ktorých sa následne vygeneruje aktualizovaný zoznam bielych miest podľa rýchlosti pripojenia.

1. Modul – Integračná platforma

Zhrnutie funkcionality:

Komponenty sú prepojené voľnými väzbami (Loose coupling). Architektúrny princíp voľnej väzby systémov znamená, že mapovanie a transformácie dát v rámci integrácie systémov sú realizované na úrovni integračného rozhrania, alebo integračnej vrstvy a nie zásahom do integrovaných systémov. Voľná väzba umožní zabezpečiť, aby neboli integrované systémy dotknuté výmenou či úpravou okolitých systémov. V súčasnosti rozvoj integrácie vyžaduje zásah v integračnej platforme a vlastný vývoj logiky.

Zdroje dát:

• Všetky aplikačné moduly

Integrácia s inými modulmi a systémami:

• Všetky aplikačné moduly

Popis funkcionality:

Na komunikáciu medzi komponentami systému slúži primárne integračná platforma, ktorá je základným komponentom pre riadenie tokov údajov, orchestráciu a kompozíciu služieb, a zároveň plní funkciu izolačnej vrstvy medzi vonkajším a vnútorným prostredím systému, ale aj jednotlivými subsystémami a to ako pre online spracovanie správ, tak dávkové spracovanie.

Platforma sa skladá z:

• Aplikačná integračná vrstva (OpenApi)
• Dátová integračná vrstva (custom vývoj)

Výstupy:

Všetky integrácie okrem natívnych sú realizované výhradne niektorou z vyššie popísaných vrstiev. Integračná vrstva je aj hlavným transformačným a synchronizačným prvkom architektúry.

1. Modul – DMS

Zhrnutie funkcionality:

Pre správu nahratých súborov je použité riešenie, ktoré umožňuje manažovať uložené súbory.

Zdroje dát:

• Nahrávané súbory z aplikačných modulov

Integrácia s inými modulmi a systémami:

• Integračná platforma

Popis funkcionality:

Nástroj ukladá metadáta nahratých súborov do relačnej databázy a samotné nahrané súbory nahráva do súborového systému do príslušného repozitára, do ktorého súbor patrí. Súbory je možné zabezpečiť pomocou šifrovania.

Nástroj obsahuje grafické rozhranie, ktorým je možné manažovať repozitáre, lokálnych používateľov, role a ich právomoci v rámci DMS, pričom role je možné mapovať na role v príslušnom IAM.

Ďalšia výhoda nástroja je podpora štandardných API, čím poskytuje webové služby ostatným komponentom.

Výstupy:

Podpora pre centrálne ukladanie súborov.

1. Modul – SmartAnalytics / CFMS

Zhrnutie funkcionality:

Predstavuje manažment a spracovanie dát z meraní jednotlivých meracích vozidiel. Samotná aplikačná logika komponentu je postavená vysokoodbornom HW a SW, ktoré sú zamerané na spracovanie dát z meraní frekvenčného spektra.

Zdroje dát:

• Meracie zariadenia vo vozidlách

Integrácia s inými modulmi a systémami:

• Integračná platforma, ktorá rozposiela spracované údaje

Výstupy:

Výsledky z merania, ktoré sú spracované z raw podoby do technických údajov, ktoré je možné využiť v ďalších procesoch štátneho dohľadu a monitoringu frekvenčného spektra.

Budúci stav aplikačnej architektúry - TO BE

V budúcom stave aplikačnej architektúry sa predpokladá rozšírenie existujúceho systému o nové aplikačné moduly, ktoré budú primárne zamerané na podporu kancelárie BCO, ako aj o doplnkové riešenia pre vyššiu flexibilitu a dynamiku celého prostredia. Tieto moduly budú využívať ďalšie dátové zdroje, aby sa kľúčové procesy BCO opierali o presnejšie a aktuálnejšie informácie.

V diagrame budúceho stavu sú znázornené aplikačné komponenty, do ktorých bude potrebné zasiahnuť z hľadiska logiky a funkcionality, a taktiež novovzniknuté moduly, ktoré rozšíria pôvodnú architektúru IS MSRŠD. Tento prístup umožní plynulú modernizáciu aplikácie pri zachovaní kontinuity s existujúcimi službami a procesmi, zároveň však poskytne priestor na nasadenie pokročilejších analytických či integračných funkcií potrebných pre efektívnu agendu BCO.

Obrázok 4 -  Aplikačná architektúra TO BE stavu

Medzi novovzniknuté komponenty IS MSRŠD v rámci projektu GigaOffice patria:

1. Modul priestorových analýz

Modul priestorových analýz predstavuje nadstavbu existujúceho komponentu GIS, ktorá rozširuje možnosti spracovania a vizualizácie priestorových údajov. V rámci tohto modulu bude možné:

1. Dynamické filtrovanie a vyhľadávanie:

Užívatelia si budú môcť vyberať z rôznych kritérií (napr. stav pokrytia, typ telekomunikačnej infraštruktúry a administratívne celky) a aplikovať ich v reálnom čase na mapové zobrazenie. Tým získajú rýchly prehľad o tom, ktoré geografické oblasti spĺňajú zvolené podmienky.

1. Skladanie vlastných vrstiev:

Modul umožní tvoriť a kombinovať tematické vrstvy (napr. biele adresy, lokality rozostavanej siete, geo-objekty telekomunikačnej infraštruktúry) podľa konkrétnych potrieb používateľov. Budú si môcť určiť poradie a priehľadnosť jednotlivých vrstiev, čím získajú detailný a upraviteľný pohľad na geografickú situáciu.

1. Heatmapy a pokročilé vizualizácie:

Pre rýchlu identifikáciu koncentrácií (napr. hustota bielych adries, počet žiadostí o pripojenie) ponúkne modul možnosť generovať heatmapy. Okrem toho budú k dispozícii ďalšie moderné vizualizačné prvky (napr. bodové či zhlukové zobrazenia) prispôsobené charakteru dát.

1. Interaktívna analytická vrstva:

Modul bude obsahovať prvky pre štatistickú analýzu (napr. sumárne počty, priemerné hodnoty) i priestorové operácie (napr. buffering, intersect), vďaka čomu sa získa hlbší pohľad na vzájomné súvislosti medzi mapovými objektmi.

1. Možnosť ukladania a zdieľania výsledných zostáv:

Užívatelia budú môcť vytvárať vlastné analytické zostavy a mapové výstupy, ktoré si uložia alebo zdieľajú s ostatnými členmi tímu. Týmto spôsobom sa podpora rozhodovania a plánovania presunie priamo do aplikačného prostredia.

Zavedenie Modulu priestorových analýz tak zabezpečí pokročilú a užívateľsky prístupnú prácu s priestorovými dátami. Pomôže rýchlejšie identifikovať lokality s nedostatočným širokopásmovým pokrytím, efektívnejšie plánovať intervencie a poskytne robustné podklady pre strategické rozhodovanie v oblasti rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

1. Modul automatizácie procesov

Modul automatizácie procesov je kľúčovou vrstvou, ktorá prepojí doteraz izolované agendy (napr. verejnú konzultáciu, tvorbu klastrov bielych adries, projektové plánovanie) do jednotného systému so vzájomným zdieľaním výstupov. Jeho cieľom je odstrániť opakované manuálne zásahy a vytvoriť plynulú návväznosť krokov tak, aby údaje prirodzene prechádzali medzi jednotlivými časťami riešenia.

1. Integračná a orchesterová vrstva medzi agendami

Modul zabezpečí, že ak napríklad verejná konzultácia odhalí biele adresy v konkrétnej lokalite, systém automaticky odovzdá tieto výstupy ďalším častiam (napr. tvorbe klastrov) bez potreby ručného zadávania a výberu adries.

1. Automatické generovanie vstupných štruktúr

Po zistení nepokrytých adries dokáže modul pripraviť návrh klastrov a ďalšie vstupné údaje (napr. pre projektové vyhodnotenie či proces verejnej konzultácie). Používatelia tak len potvrdia alebo upravia automaticky vytvorený obsah, čím sa urýchľuje priebeh spracovania.

1. Konfigurácia prípravy dát

Systém umožní pracovníkovi BCO zadefinovať parametre, na základe ktorých sa budú generovať oblasti klastrov bielych adries, napríklad výberom, že ak adresa v oblasti nemá vybranú technológiu a nespĺňa požadované parametre v rýchlosti, tak systém tieto adresy identifikuje a navrhne ich ako klaster bielych adries.

1. Redukcia opakovaných činností

Všetky úkony, ktoré sa momentálne realizujú manuálne (napr. kopírovanie údajov z jedného formulára do druhého), sa presunú pod logiku modulu, aby bolo možné znížiť chybovosť a sústrediť prácu zamestnancov na kontrolu a rozhodovanie namiesto neustálej evidencie.

1. Odozva a notifikácie pre zodpovedné osoby

Pri každej automatizovanej akcii bude možné nastaviť notifikácie alebo schvaľovací mechanizmus, vďaka čomu si organizácia zachová kontrolu a transparentnosť nad jednotlivými krokmi.

Vďaka tomuto Modulu automatizácie procesov nadobudnú rôzne časti systému vzájomnú návväznosť, minimalizuje sa počet manuálnych úkonov a zvyšuje sa bezpečnosť a spoľahlivosť dát. Zamestnanci tak môžu jednoducho sledovať plynulý tok spracovania, od prvých zistení o bielych adresách až po finálne schválenie projektových zámerov, všetko v jednom prepojenom ekosystéme.

1. Manažment elektronických dotazníkov

Modul manažmentu elektronických dotazníkov zaisťuje kompletnú správu vlastných formulárov, ktoré si môže pracovník BCO navrhnúť, upravovať a publikovať. Jeho cieľom je zjednodušiť tvorbu a distribúciu elektronických dotazníkov či prieskumov, pomocou ktorých možno rýchlo získať vstupné informácie od rôznych subjektov (napr. telekomunikačných operátorov, obcí, podnikateľov).

1. Dizajn formulára a zadefinovanie polí

Užívatelia si vytvárajú dotazníky prostredníctvom interaktívneho návrhu (drag-and-drop komponenty), kde môžu definovať textové polia, voľby, nahrávanie príloh, či pokročilé validačné pravidlá (napr. vyžadovanie povinných polí, kontrola formátu e-mailu).

1. Publikačný a schvaľovací proces

Po dokončení návrhu prechádza dotazník voliteľným interným schvaľovaním (napr. supervízor alebo vedúci oddelenia) – až po odsúhlasení sa formulár označí ako pripravený a môže byť distribuovaný na zbieranie informácií.

1. Flexibilné metódy zdieľania

Moduly dokážu generovať unikátne odkazy, ktoré môžu byť odoslané konkrétnym subjektom (napr. e-mailom alebo notifikáciou), prípadne verejne zdieľané na portáli BCO. Tým sa zjednodušuje zber informácií z viacerých kanálov.

1. Zber a vyhodnotenie odpovedí

Všetky vyplnené údaje sú automaticky ukladané do databázy, kde ich môže pracovník BCO prehliadať, triediť či exportovať (napr. do CSV).

1. Validácie a pokročilé pravidlá

Vďaka prispôsobiteľným validačným mechanizmom dokáže systém odmietnuť neúplné či nesprávne dáta (napr. číslo v nesprávnom formáte), čím sa minimalizuje manuálna kontrola a zvyšuje kvalita získaných informácií.

Nasadením Modulu manažmentu elektronických dotazníkov sa zefektívni komunikácia BCO s rôznymi skupinami, uľahčí zber a následné spracovanie dát a vytvorí sa priestor pre pružné prieskumy a konzultácie. Tým sa podporuje rýchlejšie a spoľahlivejšie vyhodnocovanie požiadaviek či podnetov, čo je kľúčové pre rozhodovanie a plánovanie rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

1. Modul elektronických prieskumov

Modul elektronických prieskumov je určený pre externý portál, kde publikuje a spravuje zverejnené dotazníky pre širokú verejnosť alebo špecifické skupiny respondentov. Poskytuje používateľom (napr. občanom, telekomunikačným operátorom či podnikateľom) jednoduché a bezpečné rozhranie na vyplnenie dotazníkov a umožňuje evidenciu všetkých odoslaných dát v rámci ich používateľského konta.

1. Zobrazenie a správa dotazníkov

Modul prehľadne uvádza, aké prieskumy sú v danom čase aktívne, dokedy sú otvorené a aké informácie od respondentov vyžadujú. Používateľ si môže vybrať konkrétny dotazník a prejsť na detailné zobrazenie s inštrukciami, prípadne s doplnkovými informáciami o účele prieskumu.

1. Ukladanie a prehľad o odoslaných odpovediach

Každá odoslaná odpoveď sa priraďuje k používateľskému kontu (ak ide o registrovaných respondentov), čím získajú možnosť spätne prezerať svoje vyplnené formuláre. To zlepšuje transparentnosť a zároveň uľahčuje opakované využívanie už poskytnutých údajov.

1. Časové obmedzenia a uzatváranie dotazníkov

Modul umožňuje nastaviť, do ktorého dátumu a času je možné dotazník vyplniť. Po uplynutí tejto lehoty sa formulár automaticky deaktivuje a pre verejnosť (alebo zvolenú skupinu respondentov) sa stáva nedostupný. Týmto je zabezpečená kontrola nad priebehom a trvaním prieskumu.

1. Notifikácie a informovanie respondentov

Používatelia môžu dostávať upozornenia (napr. e-mailom či cez notifikačné centrum) o nových prieskumoch alebo o blížiacom sa termíne uzavretia dotazníka. Vďaka tomu sa zvyšuje miera zapojenia do prieskumov a znižuje riziko, že niekto nevyužije možnosť vyjadriť sa.

1. Bezpečnosť a ochrana dát

Pri navrhovaní a prevádzke modulu sa kladie dôraz na šifrovanú komunikáciu, správu prístupov a ochranu osobných údajov, aby boli odpovede respondentov dôverné a spracovávali sa podľa platných legislatívnych predpisov.

Prostredníctvom Modulu elektronických prieskumov sa na externom portáli vytvára priestor na efektívnu interakciu s verejnosťou či partnermi. Nielenže poskytuje komfortné rozhranie na vyplnenie dotazníkov, ale aj transparentný mechanizmus kontroly lehoty prieskumov a prehľadnosť už odoslaných odpovedí, čím prispieva k zlepšeniu spätnej väzby a participácie v oblasti rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

1. Správa záujmových oblastí pre subjekty

Modul správy záujmových oblastí pre subjekty je určený pre externý portál a umožňuje telekomunikačným operátorom, prípadne iným subjektom, definovať si geografické územia, o ktoré majú záujem, a nastaviť si preferencie notifikácií pri dôležitých udalostiach (napr. vyhlásenie verejnej konzultácie alebo spustenie štátnej intervencie) v týchto oblastiach.

1. Definícia a správa územných záujmov

Modul ponúka používateľom možnosť označiť jednu či viac oblastí (napr. celé kraje, okresy alebo konkrétne vlastné polygóny) ako „záujmové“. Tým získavajú detailnejší prehľad o dianí práve v lokalitách, ktoré ich z obchodného či strategického hľadiska zaujímajú.

1. Konfigurácia udalostí a spôsobu upozornenia

Telekomunikačné podniky si môžu pri každej záujmovej oblasti vybrať typ udalostí, na ktoré chcú reagovať (verejné konzultácie, štátne intervencie a pod.) a určiť spôsob notifikácie (eDesk, e-mail). Vďaka tomu budú informácie vždy doručené tak, aby zodpovedali potrebám a možnostiam podniku.

1. Automatické generovanie notifikácií

Akonáhle sa v danej záujmovej oblasti vyhlási udalosť, modul na základe prekryvu s ohlásenou zónou automaticky odošle upozornenie príslušným subjektom. Tým sa minimalizuje riziko, že zástupca operátora prehliadne investičnú či konzultačnú príležitosť.

1. Prispôsobiteľná správa oblastí

Používatelia môžu kedykoľvek meniť alebo rušiť svoje záujmové územia a upravovať notifikačné pravidlá (napr. rozšíriť geografický rozsah, pridať nový typ udalosti). Modul tak poskytuje dynamickú správu, ktorá reflektuje vyvíjajúce sa obchodné stratégie a priority.

1. Zvyšovanie konkurencieschopnosti a prehľadu

Vďaka včasnému informovaniu o verejných konzultáciách či štátnych intervenciách môžu subjekty rýchlejšie reagovať a predkladať ponuky, čo vedie k živšiemu trhovému prostrediu a zlepšuje dostupnosť informácií pre všetkých účastníkov.

Nasadením modulu správy záujmových oblastí sa značne uľahčí interakcia medzi telekomunikačnými podnikmi a BCO, keďže dôležité informácie budú distribuované cielene a práve tam, kde ich operátori či iné subjekty skutočne potrebujú. Zároveň sa tým otvára priestor na intenzívnejšiu súťaž, ktorá v konečnom dôsledku prispieva k rýchlejšiemu rozvoju širokopásmových sietí.

1. Notifikačný modul

Notifikačný modul je technický komponent zodpovedný za centrálne riadenie a odosielanie upozornení pre externých aj interných používateľov. Využíva sadu predpripravených šablón (texty, formát) a na základe definovaných pravidiel volí vhodný komunikačný kanál (e-mail, eDesk alebo interná notifikácia v Backoffice). Zároveň uchováva pravidlá, ktoré určujú, kedy a komu sa má notifikácia poslať, aby systém zaistil včasné informovanie používateľov o kľúčových udalostiach a procesoch. Tým sa zabezpečí konzistentná, spoľahlivá a transparentná distribúcia dôležitých informácií.

1. Reportovací modul

Reportovací modul predstavuje nástroj pre interaktívnu prácu s údajmi a tvorbu prehľadných analytických výstupov. Umožňuje používateľom vyhľadávať a filtrovať dáta prostredníctvom jednoduchej zostavy otázok či dopytov (bez nutnosti pokročilých technických znalostí), následne generovať dynamické grafy, tabuľky alebo kompletné zostavy. Pre opakované účely je možné definovať plánované spúšťanie a distribúciu reportov, či už vo forme PDF, CSV alebo iného bežne používaného formátu. Modul tiež podporuje vizualizáciu v podobe interaktívnych dashboardov, kde sa dá zobraziť viacero zjednotených ukazovateľov v reálnom čase, pričom používatelia môžu ľubovoľne meniť pohľady na dáta (napr. triedenie, agregácia) a rýchlo tak reagovať na zmeny v prostredí. Tým sa dosahuje user-friendly prístup k analytickým funkcionalitám, ktoré doteraz často vyžadovali špecializované nástroje či zásahy IT špecialistov.

1. Modul pokročilého spracovania dokumentov

Modul pokročilého spracovania dokumentov predstavuje rozšírené riešenie na ukladanie, indexovanie a vyhľadávanie elektronických i skenovaných dokumentov. Pri nahrávaní súborov systém automaticky vytvorí plnohodnotný textový index, vďaka čomu bude vyhľadávanie prebiehať nielen nad metadátami (názov či typ dokumentu), ale aj nad jeho obsahom. V prípade skenovaných príloh sa zachováva možnosť rozpoznania textu, aby sa dal následne zohľadniť v plnohodnotnom fulltextovom vyhľadávaní.

Po uložení dokumentu sa teda v pozadí spustí proces extrakcie a konverzie obsahu do textovej podoby a výsledný index sa automaticky obohatí o kľúčové slová, čím sa šetrí čas a zvyšuje presnosť výsledkov pri vyhľadávaní. Užívatelia môžu využiť filter na rôzne kritériá (napr. druh dokumentu, obdobie vzniku) a výsledky zobraziť vo forme zrozumiteľných výpisov či náhľadov. Modul tak spĺňa dôležitú úlohu digitálneho archívu, kde je každý dokument ľahko dohľadateľný a dá sa s ním ďalej pracovať (pripájať k iným záznamom, zdieľať ho, atď.).

Systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil potrebné prístupové práva a bezpečnostné štandardy (napr. evidencia verzií, logovanie čítania a úprav, nastavovanie používateľských oprávnení). Zároveň ponúka užívateľsky prívetivé rozhranie na fulltextové dotazy, rýchle prehliadanie obsahu dokumentu a generovanie prehľadov o stave spracovaných či archívnych spisov. Touto kombináciou funkcionalít sa Modul pokročilého spracovania dokumentov stáva kľúčovým nástrojom na zjednodušenie a urýchlenie administratívnych úkonov, ako aj na udržanie vysokej úrovne kvality a prehľadnosti písomných podkladov.

V rámci rozvoja budú potrebné zmeny v nasledujúcich pôvodných moduloch IS MSRŠD:

1. Spracovávanie mapových a priestorových podkladov (externý GIS)

V budúcom stave sa tento modul zameria na prepojenie geografických údajov s konkrétnymi adresami a umožní pokročilé zobrazenie i spracovanie dát priamo na BCO portáli. Hlavné vylepšenia sú nasledujúce:

1. Rozšírená funkcionalita pri výbere a kreslení

Užívatelia môžu zvoliť adresy alebo zakresliť oblasti aj podľa geografického členenia SR, pričom modul zabraňuje zadávaniu údajov mimo územia Slovenska.

1. Dynamické zobrazovanie vrstiev a atribútov

Na verejnej mape pribudne možnosť upravovať farby, aplikovať filtre a zvoliť si, aké dáta sa majú zobraziť. To poskytne flexibilnejšie nastavenie vizuálov a zrozumiteľnejšiu prezentáciu priestorových informácií.

1. Porovnanie zmien v čase

Vďaka novej funkcii bude možné sledovať vývoj pripojenia (napr. jeho zlepšovanie alebo zhoršovanie) v konkrétnej lokalite a generovať časové prehľady.

1. Podpora rozšírených kritérií vyhľadávania

Pri vyhľadávaní bude okrem geografických údajov možné nastaviť aj rôzne parametre pripojenia (napr. typ infraštruktúry, rýchlosť), čo umožní tvoriť cielené zoznamy adries.

1. Vylepšený import s notifikáciami

Pri nahrávaní súborov modul upozorní na konkrétne chyby v dátach a zašle používateľovi notifikáciu. Import bude navyše rozšírený o funkcie, ako je prehľadanie už nahratých súborov či kombinovanie vstupných dát s manuálnym kreslením.

Zavedením týchto zmien sa GIS modul stane ešte efektívnejším nástrojom na zber, editáciu a prezentáciu priestorových podkladov, pričom prinesie pokročilú interaktivitu a flexibilitu pre všetky zainteresované skupiny.

1. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband

Tento modul bude v budúcom stave prispôsobený tak, aby pracovníkom BCO ponúkal väčšiu flexibilitu pri definovaní a sledovaní projektových míľnikov, vrátane automatizovaného dozerania na odovzdanie požadovaných dokumentov. Nižšie sú hlavné zmeny a vylepšenia, ktoré prinesú zefektívnenie investičných procesov v oblasti širokopásmovej infraštruktúry:

1. Parametrické definovanie míľnikov

Užívatelia môžu vytvoriť ľubovoľný počet míľnikov, určiť ich poradie a pomenovanie. Pre každý míľnik sa dá zadefinovať súpis súborov či iných podkladov, ktoré je potrebné odovzdať v určitom termíne, čo zjednoduší štruktúrovanie investičného projektu.

1. Monitorovanie splnenia a notifikácie

Na strane BCO Backoffice bude možné prehľadne sledovať, či boli požadované dokumenty k danému míľniku doručené a vyhovujú stanoveným podmienkam. V prípade chýb alebo nesplnenia povinností systém automaticky odošle upozornenie zodpovedným pracovníkom.

1. Vylepšená správa súborov s fulltextovým vyhľadávaním

Dokumenty odovzdané v rôznych formátoch (vrátane skenov) budú indexované, aby sa dalo vyhľadávať nielen podľa názvu či metadát, ale aj v ich obsahu. Tým sa zrýchli proces kontroly a validácie podkladov, ako aj následné dohľadávanie relevantných informácií.

Vďaka týmto úpravám sa plánovanie a riadenie investícií stane pre BCO oveľa prehľadnejším a efektívnejším procesom. Flexibilné míľniky s jasnými požiadavkami, priebežný dohľad nad odovzdanými dokumentmi a možnosť vyhľadávať vo všetkých súboroch (vrátane skenov) prispejú k lepšiemu využitiu verejných zdrojov a k urýchleniu rozvoja broadbandu na Slovensku.

1. Správa a riadenie verejných konzultácií

Správa a riadenie verejných konzultácií sa rozšíri o niekoľko nových funkcií a integrácií, ktoré zefektívnia celý proces:

1. Napojenie na notifikačný modul a modul záujmových oblastí

Systém dokáže automaticky zasielať upozornenia subjektom, ktorých definované územie sa prekrýva s vyhlásenou konzultačnou oblasťou, čím sa zvyšuje angažovanosť a informovanosť potenciálnych účastníkov.

1. Pokročilejšie definovanie konzultačného územia

Oblasť, v ktorej sa konzultácia koná, bude možné vybrať aj pomocou hraníc z geografického členenia Slovenska, a nie len pomocou polygónov. To umožní presnejšiu identifikáciu obcí, okresov alebo regiónov zapojených do konzultácie.

1. Úprava vyhlásenia verejnej konzultácie

Pri vyhlasovaní verejnej konzultácie budú môcť pracovníci BCO zvoliť konkrétnu oblasť na základe geografického členenia Slovenska (napr. okres, obec). Systém automaticky vygeneruje zoznam adresných bodov zodpovedajúcich danej lokalite, pričom tento súpis možno ďalej manuálne upravovať (pridať, odstrániť alebo zmeniť). Verejná konzultácia sa tak už nebude viazať iba na abstraktný polygón, ale na konkrétne adresy; to uľahčí presnú identifikáciu a vyhodnocovanie dotknutých miest.

1. Export adresných údajov

Po zadefinovaní alebo úprave adresného zoznamu môžu subjekty (napr. telekomunikační operátori), ako aj príslušní pracovníci BCO získať tento súpis vo formáte CSV či Excel. Externé subjekty si tak môžu jednoducho spracovať adresy vo vlastných nástrojoch, zatiaľ čo BCO zamestnanci majú lepší prehľad a archív o tom, ktoré konkrétne body boli predmetom verejnej konzultácie. Týmto sa zabezpečí jednotný zdroj pravdy a zvýši sa transparentnosť pre všetkých zainteresovaných.

1. Výsledky verejnej konzultácie a prepojenie na automatizáciu

Po ukončení konzultácie budú zhromaždené a finálne dáta takisto exportovateľné (CSV/Excel). Zároveň ich systém poskytne Modulu automatizácie procesov, ktorý na základe týchto výstupov dokáže navrhnúť klastre bielych adries či ďalšie úkony (napr. prípravu intervencie).

Implementáciou týchto vylepšení sa správa verejných konzultácií stane transparentnejšou, pružnejšou a efektívnejšou – subjekty budú včas upozornené na nové príležitosti, pracovníci BCO získajú presnejší prehľad o dotknutom území a výsledky konzultácií budú jednoduchšie integrovateľné do ďalších krokov rozhodovania.

1. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband

V nasledujúcom rozšírení sa modul zameria na efektívne využitie výsledkov verejných konzultácií pri tvorbe klastrov bielych adries a na integráciu s modulom správy záujmových oblastí. Tým sa dosiahne prepojenie procesov od zistenia nepokrytých lokalít až po vyhlásenie a riadenie samotnej intervencie. Hlavné úpravy sú nasledovné:

1. Využitie výstupov verejných konzultácií na tvorbu klastrov

Po ukončení konzultácie systém navrhne klastre bielych adries, ktoré pracovník BCO môže manuálne upraviť (pridať, odobrať, spojiť) pred finálnym uložením.

1. Prepojenie s modulom správy záujmových oblastí

Vyhlásenie novej štátnej intervencie automaticky odošle notifikáciu subjektom, ktorých zadefinované územie sa s intervenciou prekrýva. Tým sa zvyšuje transparentnosť a konkurencieschopnosť pri podávaní ponúk.

1. Rozšírená dátová štruktúra intervencie

Nové atribúty (napr. podmienky účasti, detailnejšie technické požiadavky) umožňujú presnejšie definovať, čo sa očakáva od zapojených subjektov, a zlepšujú prehľad pre pracovníkov BCO.

Týmto sa Správa štátnych intervencií stáva plynulejším a flexibilnejším procesom – od identifikácie konkrétnych lokalít prostredníctvom verejných konzultácií, až po informovanie zainteresovaných subjektov a vyhodnotenie projektových ponúk na rozvoj širokopásmovej infraštruktúry.

1. Spracovávanie mapových a priestorových podkladov (interný GIS)

Interný GIS bude rozšírený tak, aby umožňoval prepojenie evidenčnej časti so zobrazením v mapovom prostredí. V nasledujúcich bodoch sú uvedené hlavné zmeny, ktoré zabezpečia pokročilú analytiku a flexibilnejšiu prácu s priestorovými dátami:

1. Prepájanie evidenčnej časti s mapou

Používatelia si budú môcť zobraziť detailné záznamy (metadáta) a zároveň ich vidieť aj v grafickej (mapovej) podobe, čím sa zrýchli dohľadávanie a kontrola konkrétnych lokalít.

1. Kombinované filtrovanie a vizualizácia

Modul podporí kombinovanie rôznych kritérií na strane záznamov (napr. typ infraštruktúry, stav pokrytia) s priestorovým ohraničením, a výsledky sa v reálnom čase premietnu na mapu.

1. Vlastné mapové vrstvy a vizualizácie

Užívatelia budú mať možnosť definovať si vlastné vrstvy (vrátane parametrov z evidenčnej databázy) a určovať spôsob ich zobrazenia (farby, legendy, priehľadnosť). Tým sa získa vysoká miera prispôsobiteľnosti pri analýze dát.

1. Vyhľadávanie podľa časového rozsahu

Bude možné zadať konkrétny dátum alebo interval (od-do) a sledovať, aké zmeny či udalosti sa v danom čase udiali. To umožní lepšie posudzovanie historických trendov i aktuálnej situácie.

1. Analytické funkcie a heatmapy

Modul ponúkne rozšírené analytické nástroje (napr. priestorové štatistiky, clustering, generovanie heatmap), aby sa identifikovali oblasti s vysokou koncentráciou bielych adries, projektov, alebo iných sledovaných parametrov.

1. Zobrazenie sociálno-ekonomických subjektov a OVM
   GIS bude doplnený o údaje o sociálno-ekonomických subjektoch a orgánoch verejnej správy, vrátane ich adries previazaných na referenčné registre. Užívatelia si budú môcť tieto subjekty zobraziť v mape a ľahšie tak identifikovať miesta, ktoré by štát mohol prioritne pokryť.

Týmito úpravami sa interný GIS stane komplexnejším a univerzálnejším nástrojom na správu, analýzu a vizualizáciu priestorových údajov, čo prispeje k zrýchleniu práce s evidenčnou časťou a k lepšej koordinácii rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

1. Integračná platforma

V rámci budúceho stavu sa predpokladá technická zmena v súčasnej „custom“ implementácii, ktorá bude nahradená kombináciou ETL nástroja a Message Brokera. Dôvodom je predovšetkým zvýšenie dopytu po spracovaní dát a narastajúci počet integračných väzieb, ktoré si vyžadujú robustnejší a štandardizovanejší prístup.

1. ETL (Extract – Transform – Load)

Prostredníctvom tohto nástroja bude možné efektívne načítať a konsolidovať dáta z rôznych zdrojov (napr. referenčné registre, moduly BCO či externé systémy), transformovať ich podľa zadefinovaných pravidiel a ukladať do cieľovej databázy. Umožní sa tak priebežná a automatizovaná synchronizácia údajov, minimalizuje sa riziko chybovosti a zrýchli sa spracovanie veľkých objemov dát.

1. Message Broker

Zavedením publikačno-odberateľského modelu sa integračná platforma stane flexibilnejšou voči novým alebo meniacim sa požiadavkám. Jednotlivé moduly budú môcť publikovať správy (napr. o novom projekte, zmene stavu žiadosti), a odoberatelia tieto správy spracujú v reálnom čase bez priamej väzby na konkrétny systém. Takto sa skráti latencia pri prenose dát a zároveň sa zjednoduší škálovanie riešenia.

Vďaka týmto úpravám sa integračná platforma dostane na vyššiu úroveň štandardizácie a bude lepšie udržateľná do budúcnosti, keďže ETL a Message Broker sú bežne používané a overené prístupy. Tým sa dosiahne aj väčšia spoľahlivosť pri výmene dát a pružnejšie reagovanie na nové potreby alebo externé integračné požiadavky.

Projekt bude zabezpečovať aj nové integračné rozhrania primárne pre načítavanie z nových dátových zdrojov. Ide o nasledujúce integrácie:

• eDesk
  • IS MSRŠD bude integrovaný na eDesk, pomocou ktorého budú zasielané notifikácie o prebiehajúcich udalostiach v systéme a to podľa konfigurácie, ktorú si externý používateľ zvolí. Systém tak bude môcť poslať informácie o prebiehajúcich verejných konzultáciách či štátnych intervenciách.
• Finančná správa SR
  • IS MSRŠD bude preberať údaje z Finančnej správy SR, pričom bude vyznačovať pri žiadateľoch o finančné prostriedky, či sú splnené všetky daňové povinnosti. V prípade nesplnenia systém bude upozorňovať používateľa na nezrovnalosti pre daný subjekt.
• Sociálna poisťovňa
  • IS MSRŠD bude preberať údaje zo sociálnej poisťovne, pričom bude vyznačovať pri žiadateľoch o finančné prostriedky, či sú splnené všetky odvodové povinnosti. V prípade nesplnenia systém bude upozorňovať používateľa na nezrovnalosti pre daný subjekt.
• Zdravotné poisťovne
  • IS MSRŠD bude preberať údaje zo zdravotných poisťovniach, pričom bude vyznačovať pri žiadateľoch o finančné prostriedky, či sú splnené všetky odvodové povinnosti. V prípade nesplnenia systém bude upozorňovať používateľa na nezrovnalosti pre daný subjekt.
• Atlas pasívnej infraštruktúry
  • Projekt Atlasu pasívnej infraštruktúry bude prijímateľom dát z IS MSRŠD, pričom ten bude zasielať v pravidelných intervaloch údaje o telekomunikačnej infraštruktúre zozbieranej v rámci pravidelných zberov. Dáta budú posielané v dávkach, pričom dátová štruktúra, ktorá sa bude vyžadovať a rovnako aj rozhranie bude definované v rámci fázy analýza a dizajn.
  • Očakáva sa vystavenie adaptéra alebo aplikačnej služby zo strany Atlasu pasívnej infraštruktúry, pomocou ktorej bude IS MSRŠD schopný odovzdať dávku vo forme súboru na ďalšie spracovanie, spôsob odovzdania bude asynchrónny vo forme súboru z dôvodu veľkého objemu dát. IS MSRŠD je vo vzťahu ku AoPI poskytovateľom údajov.
  • Všetky dáta ukladané v rámci IS MSRŠD (dáta o širokopásmovom pokrytí evidované v GIS, dáta o pasívnej infraštruktúre evidované v GIS) ostávajú vo vlastníctve projektu IS MSRŠD a ostáva Mastrom dát.
• ITMS21+
  • Projekt ITMS eviduje vypísané výzvy, na ktoré je možné predkladať žiadosti. V rámci budovania a rozvoja širokopásmovej infraštruktúry je možné v rámci ITMS vyhlasovať výzvy, čo momentálne robí aj systém MSRŠD, pričom tieto systémy sú nezávislé a pre pracovníka BCO vzniká duplicitná činnosť evidencie. ITMS ponúka možnosť integrácie pomocou OpenAPI, čo umožňuje pri vyhlásení výzvy v ITMS vytvoriť a zaevidovať výzvu aj v systéme MSRŠD.
• Register OVM
  • Publikovaný dátový zdroj, ktorý eviduje subjekty verejnej správy, je aktuálne k dispozícii vo forme Excel súboru. Systém musí dokázať tento súbor naimportovať a následne z neho určiť, ktoré právnické osoby sú oficiálne vedené ako subjekty verejnej správy. Zároveň je potrebné zabezpečiť viacnásobný import nových verzií tohto súboru, aby sa zoznam entít mohol podľa potreby priebežne aktualizovať. Funkcionalitu bude môcť vykonávať poverený administrátor IS.
• Geografické členenie Slovenska
  • Publikovaný dataset o oficiálnom administratívnom členení Slovenska, dostupný na data.gov.sk, bude musieť systém v rámci prvotného nasadenia iniciálne načítať a ďalej si uchovávať pre potreby GIS funkcií. Súčasne musí byť podporená možnosť opakovaného importu novších verzií, aby bolo možné priebežne aktualizovať hranice a ostatné priestorové dáta podľa najaktuálnejšieho stavu zverejneného ÚGKK SR. Tým sa zabezpečí, že systém bude pracovať vždy s overenými a platnými informáciami o administratívnom členení územia Slovenska.
• Register domácnosti
  • Nepublikovaný dátový zdroj s informáciami o domácnostiach na základe rôznych zdrojov, ako je sčítanie obyvateľstva. Pre účely verejných konzultácií je potrebné v rámci výberu oblasti vedieť identifikovať adresy, ktoré predstavujú domácnosti. Register domácnosti sa referencuje na register adries, ktorý je momentálne súčasťou projektu MSRŠD a ide tak o doplnkové údaje ku adresám.

OpenAPI

V súčasnom stave IS MSRŠD poskytuje OpenAPI pre všetky služby a funkcionality, ktoré poskytuje pomocou grafického rozhrania. Tento princíp je potrebné zachovať a nové poskytované služby a funkcionality, ktoré bude poskytovať pomocou grafického rozhrania musí poskytovať aj pomocou OpenAPI.

Pre všetky služby a funkcionalitu poskytovanú cez grafické používateľské rozhranie bude platiť:

• Implementáciu OpenAPI špecifikácie (OAS) vo verzii 3.0 alebo vyššej
• Dostupnosť interaktívnej dokumentácie API vo formáte Swagger UI
• Podporu JWT autentifikácie pre zabezpečené endpointy
• Generovanie klientskych knižníc pre populárne programovacie jazyky

OpenAPI rozhranie zabezpečí, že všetky funkcie systému budú dostupné aj pre programátorský prístup, čo umožní integráciu s externými systémami a vývoj doplnkových aplikácií tretími stranami.

1. 
   
   1. 
      
      1. Rozsah informačných systémov – AS IS

1.  
   1. 
      
      1. Rozsah informačných systémov – TO BE

Uveďte informácie o dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:

1.  
   1. 
      
      1. Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby na integráciu – TO BE

1.  
   1. 
      
      1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI– TO BE

Projektom nebudú poskytované údaje do IS CPDI.

1. 
   
   1. 
      
      1. Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE

1. 
   
   1. Dátová vrstva

1. 
   
   1. 
      
      1. Údaje v správe organizácie

V AS IS stave doménový model MSRŠD obsahuje nasledovné objekty evidencie:

• Notifikácie;
• Plánovanie meraní;
• Používateľ;
• Projekt plánovaného pokrytia;
• Štátna intervencia;
• Verejná konzultácia;
• Vykonané meranie;
• Zber dát;
• Zdroje merania.

1. 
   
   1. 
      
      1. Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE

1. 
   
   1. 
      
      1. Referenčné údaje

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné

Predmetom projektu nie je návrh na vyhlásenie a zmeny referenčných údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CPDI

Informácie poskytované na základe vyššie uvedených zákonov majú charakter verejných informácií v zmysle platných právnych predpisov, najmä v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

1. 
   
   1. 
      
      1. Kvalita a čistenie údajov

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

1. 
   
   1. 
      
      1. Otvorené údaje

1. 
   
   1. 
      
      1. Analytické údaje

Predmetom projektu nie je sprístupnenie analytických údajov. Analýzy budú prebiehať priamo v rámci ISVS, ktorý je predmetom projektu.

1. 
   
   1. 
      
      1. Moje údaje

Predmetom projektu nie je sprístupnenie údajov prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

1. 
   
   1. Technologická vrstva

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad technologického stavu - AS IS

Aktuálny stav technologickej vrstvy vychádza z projektu MSRŠD a jeho realizácie. Súčasná technologická vrstva je postavená na dvoch základných prostrediach. Prvým je datacentrum, ktoré predstavuje vlastnú infraštruktúru ÚPREKAPS. Druhé prostredie je vo vládnom cloude. Dôvodom rozdelenia bol hlavne komponent GIS, ktorý nebolo možné v danom čase prevádzkovať vo vládnom cloude, preto evidenčná časť bez priestorových dát bola uložená do vládneho cloudu, nakoľko nevyžadovala náročné HW prostriedky. Do datacentra boli uložené komponenty, ktoré boli náročné na HW prostriedky, ako GIS, komponenty pre zber a spracovanie dát z meracích vozidiel, DMS server a Integračná platforma.

Vo vládnom cloude sa nachádzajú 3 hlavné evidenčné moduly a to BCO Backoffice, BCO portál a CDNMT, pričom BCO zdieľa jednu databázu, nakoľko portál je publikovaná časť pre verejnosť a vychádza z dát evidovaných cez BCO Backoffice. BCO Backoffice vytvára záznamy, ku ktorým sa následne viažu dáta zadané na portáli externými používateľmi.

Ostatné komponenty tvoria podporné funkcionality na spracovanie dát z ÚPVS, o evidovaných telekomunikačných podnikoch a validácia vstupných importovaných súborov do GIS na zistenie, či dáta spĺňajú požadované náležitosti ohľadom štruktúry.

Technológie použité na prevádzkovanie jednotlivých komponentov sú rôzne, pre Backend aplikácie sa používa framework Spring a .Net, pre Frontend aplikácie zase Angular. Samotný GIS je vytvorený pomocou PHP. Samotné servery ako OS používajú Linux distribúcie a v prípade CDNMT je použitý Windows server. Pre databázy sú použité distribúcie PostgreSQL, MySQL a MS SQL. Pre DMS server bol pužitý opensource OpenKM s modifikáciou kódu, ktorá opravuje niektoré chyby. Integračná platforma je tvorená vlastnou implementáciou pomocou Spring Integration.

Obrázok 5 - Technologická architektúra AS IS stavu

1. 
   
   1. 
      
      1. Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

1.  
   1. 
      
      1. Návrh riešenia technologickej architektúry

V rámci TO BE stavu dôjde k presunu informačného systému privátnej  časti vládneho cloudu v prevádzke MVSR. V čase realizácie projektu bude pripravený MIRRI cloud na prevádzku, momentálne nie sú známe služby, ktoré budú poskytované v rámci MIRRI cloudu. Predpokladá sa zachovanie topológie riešenia a prechod na kontajnerizované riešenie. V prípade citlivých údajov, ktoré sa nachádzajú v GIS pôjde o migráciu z Datacentra ÚPREKAPS do vládneho cloudu, nakoľko ten dokáže garantovať zabezpečenie ochrany dát. Bližšia špecifikácia bude predmetom fázy analýza a dizajn.

Obrázok 6 - Technologická architektúra TO BE stavu (preferovaná)

Alternatívou v prípade nedobudovania MIRRI cloudu je ponechanie informačného systému do vládneho cloudu a migrácia citlivých dát uložených v GIS do vládneho cloudu a prechod na kontajnerizované riešenie, čím by došlo k zjednoteniu prostredia projektu.

V diagrame je uvedený stav po migrovaní častí systému MSRŠD do vládneho cloudu a vybudovanie centrálneho systému postaveného na kontajnerizovanom riešení, pričom topológia ostáva zachovaná, taktiěz základné princípy fungovania MSRŠD.Riešenie by bolo rozdelené do vrstiev vládneho cloudu a bola by využitá kontajnerová platforma, ktorá zabezpečí jednoduchšiu správu IS MSRŠD oproti súčasnému riešeniu. Samotné riešenie zachováva rozdelenie v rámci topológie siete Vládneho cloudu tak, že dátová vrstva by bola umiestnená do kontajnerovej platformy v rámci vrstvy V3, čo zachováva pôvodnú myšlienku zabezpečenia a izolácie dát IS MSRŠD. Aplikačná úroveň IS MSRŠD by bola umiestnená do vrstv V2, čím je zabzepečený prístup ku dátovým zdrojom vo V3 vrstve. Kontajnerové riešenie zároveň zabezpečuje jednoduchšiu správu samotných aplikácií. Prechod k takémuto rišeniu zároveň zjednocuje fungovanie celého IS MSRŠD, nakoľko aj GIS by sa stal súčasťou jedného ekosystému IS MSRŠD. Bližšia špecifikácia presne využívaných služieb vládneho cloudu bude predmetom fázy analýza a dizajn.

Obrázok 7 - Technologická architektúra TO BE stavu (alternatívna)

Projekt je pripravený na obe alternatívy a je pripravený plán a postup v prípade nedostupnosti služieb MIRRI cloudu na alternatívne riešenie.

Prístup z externého prostredia

Pomocou VPN bude zabezpečené prepojenie oprávnených povinných osôb so serverovou infraštruktúrou, pričom bude možné bezpečne pristupovať k jednotlivým serverom.

1. 
   
   1. 
      
      1. Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

V TO BE stave sa neplánuje využívanie služieb vládneho cloudu v prípade migrácie projektu do MIRRI cloudu. V prípade druhej alternatívy, ktorá nepočíta so spojazdnením MIRRI cloudu by riešenie využívalo služby vládneho cloudu IaaS.

 Parametre využívania a zmena sizingu jednotlivých aktuálnych virtuálnych serverov budú definované v rámci fázy analýza a dizajn na základe konkrétneho návrhu dodávateľa riešenia.

1. 
   
   1. Bezpečnostná architektúra

Bezpečnostná architektúra predpokladá vybudovanie komplexného systému ochrany, ktorý bude implementovaný technickými prostriedkami, ktoré zahŕňajú dedikované bezpečnostné prostriedky tvoriace súčasť aplikačných komponentov a infraštruktúry ako aj netechnické prostriedky pre manažment informačnej bezpečnosti.

Bezpečnostná architektúra bude zahŕňať nasledovné oblasti:

• dodržiavanie pravidiel riadenia informačnej bezpečnosti (podľa zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, medzinárodnej normy ISO/IEC 27001:2013 a podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
• systém riadenia aplikačnej bezpečnosti, monitorovanie bezpečnosti a incident management, segmentácia siete, monitoring a ochrana sieťového spojenia, hardening staníc a whitelisting aplikácií.

Pri návrhu sa požaduje zohľadniť nasledovné kritériá bezpečnosti:

• architektúra technických prvkov musí byť navrhnutá tak, aby v kooperácii s ostatnými oblasťami riešenia, ako napr. sieťová a aplikačná architektúra, umožnila stálu dostupnosť a škálovateľnosť,
• pre pripájanie externých IS musí byť vytvorený bezpečný a autentizovaný komunikačný kanál,
• autentizácia používateľov pristupujúcich k IS musí byť adekvátna spôsobu ich pripojenia a oprávnení používateľov na činnosti v IS,
• pri návrhu komunikácie medzi ISVS sa musí používať štandardný spôsob komunikácie medzi systémami, predovšetkým webové služby, schválené dátové prvky a identifikátory,
• príslušné dátové typy pre údaje prenášané webovými službami sa požaduje navrhnúť tak, aby bola umožnená účinná kontrola špecializovanými bezpečnostnými mechanizmami; artefakty vytvorené počas fázy návrhu musia byť vytvárané podľa jednotných pravidiel tak, aby umožňovali jednoznačné bezpečnostné overenie najmä s dôrazom na typy a formu údajov, spôsob ich spracovávania, zabezpečenia integrity a riadenie prístupu k nim.

Realizácia systému si vyžiada zabezpečenie prevádzky, správy a údržby IS v súlade s požiadavkami riadenia informačnej bezpečnosti. Systém musí zohľadňovať všetky požiadavky kladené zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych predpisov.

Pre prístup k administratívnemu rozhraniu budú prevádzkované služby zápisu administrátora s mapovaním na riadenie prístupov, s osobitným ohľadom na zvýšenú bezpečnosť (samostatné školenie každého zamestnanca, viacfaktorové prihlasovanie, vyhradené lokality prístupu).

1. Závislosti na ostatné ISVS / projekty

Realizácia pripravovaného projektu je závislá na projekte rozvoja Atlasu pasívnej infraštruktúry (projekt_1396). 

Projekty Atlas pasívnej infraštruktúry a GigaOffice predstavujú dva komplementárne, no odlišné nástroje, ktoré spoločne vytvárajú komplexné riešenie pre rozvoj digitálnej infraštruktúry na Slovensku. Ich rozdelenie na dva samostatné projekty má viaceré strategické dôvody:

Rozdielne zameranie a primárny účel:

1. Atlas pasívnej infraštruktúry je zameraný na mapovanie a sprístupňovanie údajov o existujúcej fyzickej infraštruktúre. Jeho primárnym cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnej infraštruktúre a podporiť efektívne zdieľanie a využívanie existujúcich sietí.
2. GigaOffice je zameraný na procesy plánovania a implementácie nových intervencií pre výstavbu širokopásmového pripojenia. Jeho primárnym cieľom je optimalizovať procesy riadenia a monitorovania projektov v oblasti broadbandu.

Napriek rozdeleniu budú tieto dva systémy úzko spolupracovať:

1. Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne pre GigaOffice:
   • Presné údaje o existujúcej infraštruktúre
   • Informácie o kapacitách a možnostiach zdieľania
   • Podklad pre identifikáciu bielych miest a potenciálnych synergií
2. GigaOffice poskytne pre Atlas pasívnej infraštruktúry:
   • Informácie o plánovaných intervenciách a nových projektoch
   • Aktualizácie o zmenách v infraštruktúre na základe realizovaných projektov
   • Požiadavky na prioritné oblasti pre doplnenie údajov

1. Zdrojové kódy

V rámci tohto projektu, realizovaného prostredníctvom verejného obstarávania, platia nasledovné podrobné požiadavky na dodanie zdrojového kódu a jeho integráciu do infraštruktúry objednávateľa. Tieto požiadavky zabezpečujú transparentnosť, konzistentnosť a kontrolu nad procesom vývoja, nasadzovania a údržby aplikácií.

1.  
   1. Legislatívne podmienky

Bude dodržaný princíp otvorenosti, tzn. duševným vlastníkom všetkých výstupov, vrátane technológie a zdrojového kódu bude štát. Zdrojové kódy vytvorené počas projektu sa budú zverejňovať v zmysle § 31 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. d) prvý bod zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov buď  pre verejnosť bez obmedzenia (podľa § 31 ods. 4 písm. a) vyhlášky) alebo s obmedzenou dostupnosťou iba pre orgán vedenia a orgány riadenia (podľa § 31 ods. 4 písm. b) vyhlášky) spolu s odôvodnením v závislosti od jeho charakteru a posúdenia z hľadiska bezpečnosti a súvisiacich okolností.

Konkrétne v zmysle § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. informačných technológiách vo verejnej správe:

Vo fáze prípravy a obstarania projektu je správca povinný akceptovať také zmluvné podmienky, podľa ktorých:

• zdrojový kód vytvorený počas projektu bude otvorený v súlade s licenčnými podmienkami verejnej softvérovej licencie Európskej únie podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, v akom zverejnenie tohto kódu nemôže byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo k zničeniu informačného systému verejnej správy,
• je jediným a výhradným disponentom so všetkými informáciami zhromaždenými alebo získanými počas projektu a prevádzky projektom vytvoreného riešenia vrátane jeho zmien a servisu a
• pri zmene dodávateľa pôvodný dodávateľ poskytne správcovi úplnú súčinnosť pri prechode na nového dodávateľa, najmä v oblasti architektúry a integrácie informačných systémov.

Všetky zdrojové kódy vytvorené v rámci projektu budú uložené a zverejnené bez obmedzení v centrálnom repozitári verejnej správy dostupnom na adrese github MIRRI. Súčasťou odovzdávania bude aj detailná vývojárska dokumentácia a návody na inštaláciu a konfiguráciu.

Všetky zdrojové a strojové kódy, ako aj ďalšie výstupy vytvorené v rámci projektu, budú poskytnuté pod licenciou EÚPL (Európska verejná licencia). Táto požiadavka bude zahrnutá v zmluvných podmienkach s dodávateľom.

1. 
   
   1. Kompletný zdrojový kód pre aplikácie vyvinuté na zákazku 

Zdrojový kód: Dodávka bude obsahovať kompletný zdrojový kód každej aplikácie vytvorenej na zákazku. Táto dodávka zahŕňa všetky potrebné moduly, skripty, konfiguračné súbory, knižnice a iné závislosti potrebné pre správne zostavenie a nasadenie aplikácie.

Závislosti a verzie: Každá integrovaná externá knižnica alebo modul bude definovaný v kóde spolu s presnou verziou, aby sa zabezpečila konzistentnosť prostredia. Na tento účel bude pripravený súbor so závislosťami (napr. requirements.txt pre Python, package.json pre Node.js, pom.xml pre Maven a pod.), ktorý objednávateľovi uľahčí správu závislostí.

Dokumentácia kódu: Kód bude obsahovať internú dokumentáciu, ktorá vysvetľuje jednotlivé časti kódu, ich účel a spôsob interakcie. Pripojená bude aj technická dokumentácia popisujúca kľúčové architektonické komponenty a návrhové princípy, aby sa uľahčila údržba a rozšírenie riešenia.

1.  
   1. Dodanie zdrojového kódu pre aplikácie postavené na open-source projektoch

Kompletný kód s modifikáciami: V prípade aplikácií postavených na open-source projektoch bude dodaný celý kód vrátane všetkých úprav a prispôsobení open-source komponentov. Tým sa zabezpečí konzistentnosť medzi prostrediami.

Informácie o verziách a závislostiach: Každý použitý open-source komponent bude explicitne uvedený s presnou verziou a informáciami o jeho kompatibilite. Na správu závislostí bude poskytnutý súbor s ich zoznamom.

Licenčné informácie: K dodanému kódu budú priložené licenčné informácie pre každý použitý open-source komponent. Dokumentácia bude zahŕňať informácie o prípadných obmedzeniach a súlade s licenčnými podmienkami.

1.  
   1. Dodanie aplikácií založených na closed-source produktoch

Predpis na build kontajnera alebo VM image: Pre aplikácie postavené na closed-source komponentoch bude dodaný presný predpis na vytvorenie (build) kontajnera alebo VM image. Tento predpis bude obsahovať všetky konfiguračné kroky a presné verzie použitých closed-source komponentov.

Alternatíva - VM image: Ak nie je možné použiť kontajnerizáciu, dodávateľ dodá obraz virtuálneho stroja (VM image) pripravený na integráciu do nasadzovacieho prostredia.

Dokumentácia pre konfiguráciu closed-source komponentov: Ak aplikácia využíva closed-source komponenty, dodávateľ poskytne detailné inštrukcie, ako ich integrovať a konfigurovať v rámci riešenia, vrátane krokov na ich aktualizáciu.

1.  
   1.  Automatizovaný CI/CD kôd na nasadenie

Pipeline pre CI/CD: Dodávateľ pripraví kód pre implementáciu CI/CD pipeline, ktorý umožní nasadzovanie aplikácie do vývojového, predprodukčného a produkčného prostredia. CI/CD pipeline bude navrhnutý podľa potrieb projektu a bude pokrývať všetky kroky, vrátane zostavenia, testovania a nasadenia.

Podpora pre viacero cloudových prostredí: Pipeline bude obsahovať mechanizmy na nasadenie do privátneho a verejného cloudového prostredia v súlade s bezpečnostnými a prevádzkovými štandardmi.

Dokumentácia k CI/CD procesu: Dokumentácia bude obsahovať kroky pre inicializáciu a konfiguráciu pipeline, postup riešenia chýb a podporu pri škálovaní CI/CD riešenia.

1.  
   1. Integrácia zdrojového kódu do git repozitára objednávateľa 

Prístup do Git repozitára objednávateľa: Git repozitár spravuje objednávateľ, ktorý dodávateľovi poskytne prístup s obmedzenými právami, určenými na zapisovanie do vývojových vetiev a na vytváranie pull requestov na implementáciu zmien. Dodávateľ bude dodržiavať predpísané postupy pre verzie a riadenie vetiev.

Štruktúra dodaného kódu a organizácia v repozitári: Dodávateľ dodrží dohodnutú štruktúru adresárov a súborov v repozitári, pričom budú dodržané interné štandardy objednávateľa na organizáciu zdrojových súborov a ich štruktúru. Tým sa uľahčí orientácia v kóde a efektívna údržba.

Tagovanie verzií: Dodávateľ označí jednotlivé verzie kódu (tagging), ktoré umožnia jednoznačnú identifikáciu verzií pre účely testovania a nasadenia. Verziovací systém bude dohodnutý na začiatku projektu (napr. Semantic Versioning).

1.  
   1. Proces nasadenia a integrácie v git repozitári

CI/CD integrácia s repozitárom: CI/CD pipeline bude nakonfigurovaný tak, aby umožnil spúšťanie priamo z Git repozitára objednávateľa. Automatizované buildy a nasadzovanie sa budú spúšťať na základe zmien v určených vetvách (napr. staging a production), čím sa zabezpečí konzistentné nasadenie kódu.

Automatizované buildy a nasadenia: Zmeny v kóde budú spúšťať build a nasadzovacie procesy, čo zaručí, že do predprodukčných a produkčných prostredí budú vstupovať len plne testované verzie kódu.

1.  
   1. Kontrola kvality kódu a zabezpečenie štandardov

Code Review a schvaľovanie zmien: Dodávateľ je povinný vytvárať pull requesty (PR) na každú zmenu, pričom tieto budú prechádzať schválením zo strany objednávateľa. Tento proces zabezpečí kontrolu nad kódom pred jeho nasadením.

Štandardy kódu: Dodávateľ bude dodržiavať štandardy kódu definované objednávateľom, vrátane formátovania, konvencií pomenovania a štruktúry komentárov.

1.  
   1. Komunikácia a správa git repozitára

Pravidelná synchronizácia: Dodávateľ bude pravidelne synchronizovať svoj pracovný kód s Git repozitárom objednávateľa. Pravidelné zálohovanie kódu zabezpečí, že objednávateľ má priebežný prehľad o stave projektu.

Dokumentácia k úpravám: Každý commit bude obsahovať popis zmien. Pravidelná aktualizácia dokumentácie bude objednávateľovi poskytovať prehľad o všetkých zmenách a ich účele.

1. Prevádzka a údržba

1. 
   
   1. Prevádzkové požiadavky
      1. Úrovne podpory používateľov

Úrovne podpory používateľov:

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

L1 podpory IS (Level 1, priamy kontakt zákazníka) - jednotný kontaktný bod prevádzkovateľa (NASES) Podpora L1 (podpora 1. stupňa) - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.

L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje prevádzkovateľ v spolupráci s úspešným uchádzačom). Podpora L2 (podpora 2. stupňa) – riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.

L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).

Podpora L3 (podpora 3. stupňa) - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najzložitejších Hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov.

Pre služby sú definované takéto SLA:

Help Desk je dostupný cez SW nástroj pre nahlasovanie a riešenie incidentov a pre vybrané skupiny užívateľov (používatelia verejného portálu) cez telefón a email,

Dostupnosť L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní).

Podporu úrovne L1 a L2 bude vykonávať budúci prevádzkovateľ riešenia (NASES) existujúcimi prostriedkami cez Kontaktné centrum a pracovníkov podpory.

Podpora úrovne L3 sa bude riadiť pravidlami SLA, ktorú Správca IS uzatvorí s treťou stranou. Minimálne požiadavka na SLA sú uvedené nižšie v tejto kapitole.

1. 
   
   1. 
      
      1. Riešenie incidentov – SLA parametre

Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou  dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

Označenie naliehavosti incidentu:

možný dopad:

 Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu

Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

1. 
   
   1. Požadovaná dostupnosť IS

1. 
   
   1. 
      
      1. Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť (Availability) je pojem z oblasti riadenia bezpečnosti v organizácii. Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Orientačný zoznam dostupnosti je uvedený v nasledovnom prehľade:

• 90% dostupnosť znamená výpadok 36,5 dňa
• 95% dostupnosť znamená výpadok 18,25 dňa
• 98% dostupnosť znamená výpadok 7,30 dňa
• 99% dostupnosť znamená výpadok 3,65 dňa
• 99,5% dostupnosť znamená výpadok 1,83 dňa
• 99,8% dostupnosť znamená výpadok 17,52 hodín
• 99,9% (“tri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 8,76 hodín
• 99,99% (“štyri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 52,6 minút
• 99,999% (“päť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 5,26 minút
• 99,9999% (“šesť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 31,5 sekúnd

Hoci je obvyklé uvádzať dostupnosť v percentách, presnejšie ukazovatele sú vyjadrením doby obnovenia systému a na množstvo dát, o ktoré môžeme prísť:

• RTO (Recovery Time Objective) - doba obnovenia systému, t.j. za ako dlho po výpadku musí byť systém funkčný (pre bližšie info klik na nadpis)
• RPO (Recovery Point Objective) - aké množstvo dát môže byť stratené od vymedzeného okamihu
• Recovery Time - čas potrebný k obnove

Riešenie dostupnosti v praxi: Nedostupnosť dát je jedným z rizík, ktorý môže postihnúť každú organizáciu. Dostupnosť je jedným s kľúčových požiadaviek na každý dôležitý informačný systém a vplyv na dostupnosť má mnoho faktorov, napríklad:

• Dostupnosť servera
• Dostupnosť pripojenie k internetu
• Dostupnosť databázy
• Dostupnosť webových stránok

V prípade, že je časť softvér alebo infraštruktúra zabezpečovaná externe (napr. hosting, webhosting), prenáša sa zodpovednosť za dostupnosť týchto komponentov na dodávateľa. Potom je potrebné mať vhodným spôsobom ošetrenú úroveň dostupnosti, ktorú musí dodávateľ dodržať. Zvyčajne je dostupnosť súčasťou dohody o úrovni poskytovaných služieb (SLA).

1. 
   
   1. 
      
      1. RTO (Recovery Time Objective)

Recovery Time Objective (zvyčajne sa požíva skratka RTO) je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RTO vyjadruje množstvo času potrebné pre obnovenie dát a celej prevádzky nedostupného systému (softvér). Môže byť, v závislosti na použitej technológii, vyjadrené v sekundách, hodinách či dňoch.

Využitie RTO v praxi: Ukazovateľ RTO sa z pohľadu zákazníka využíva pre vyjadrenie doby pre obnovu dát. (napr. formou SLA). Na druhú stranu poskytovatelia dnes môžu voliť rôzne technológie zálohovanie, respektíve replikovanie dát a dobu obnovy dát znížiť až k nulovému výpadku. Existujúce technológie sa delia zhruba nasledovne:

• Tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni
• Asynchrónne replikácie dát - výpadok a obnova v poriadku sekúnd až minút
• Synchrónny replikácie dát - nulový výpadok

1. 
   
   1. 
      
      1. RPO (Recovery Point Objective)

Recovery Point Objective (zvyčajne sa požíva skratka RPO) je jeden z ukazovateľov dostupnosti dát. RPO vyjadruje, do akého stavu (bodu) v minulosti možno obnoviť dáta. Inými slovami množstvo dát, o ktoré môže organizácia prísť.

Využitie RPO v praxi: Ukazovateľ RPO sa z pohľadu zákazníka využíva pre vyjadrenie množstva obnoviteľných dát. (napr. formou SLA). Na druhú stranu poskytovatelia dnes môžu voliť rôzne technológie zálohovanie, respektíve replikovanie dát a bod obnovy dát znížiť až k nulovej strate. Existujúce technológie sa delia zhruba nasledovne:

• Tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni
• Asynchrónne replikácie dát - výpadok a obnova v poriadku sekúnd až minút, strata sa blíži k nule
• Synchrónny replikácie dát - nulová strata

1. Požiadavky na personál

Podrobne uvedené v Projektovom zámere.

1. Implementácia a preberanie výstupov projektu

Implementácia a preberanie výstupov projektu budú realizované podľa vyhlášky č. 401/2023 Z. z. v zmysle ustanovení

1. Prílohy

N/A