I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_LVU_MD_SR

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. Účel dokumentu

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

Obsah

1.      História DOKUMENTU....................................................................................................................... 1

2.      Účel dokumentu............................................................................................................................. 1

2.1   Použité skratky a pojmy...................................................................................................................... 2

2.2   Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)................................................................................................ 4

3.      DEFINOVANIE PROJEKTU..................................................................................................................... 4

3.1   Kontext ku projektu.......................................................................................................................... 5

3.2   Kontext ku digitálnym dokladom.......................................................................................................... 5

3.3   Manažérske zhrnutie......................................................................................................................... 6

3.4   Motivácia a rozsah projektu............................................................................................................... 7

3.4.1   Realizovanie aktivít v projekte..................................................................................................... 9

3.4.2   Rámcový popis realizácie jednotlivých aktivít................................................................................ 10

3.5   Zainteresované strany/Stakeholderi................................................................................................... 17

3.6   Ciele projektu................................................................................................................................ 18

3.7   Merateľné ukazovatele (KPI)............................................................................................................. 20

3.8   Špecifikácia potrieb koncového používateľa........................................................................................... 21

3.9   Riziká a závislosti............................................................................................................................ 22

3.10 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry............................................................................. 22

3.11 Multikriteriálna analýza.................................................................................................................. 23

3.12 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry............................................................................ 25

3.13 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry...................................................................... 25

4.      POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU).................................................................................... 27

5.      NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY.................................................................................................................... 28

5.1   Prehľad e-Government komponentov.................................................................................................. 30

6.      LEGISLATÍVA.................................................................................................................................... 30

7.      ROZPOČET A PRÍNOSY....................................................................................................................... 30

7.1   Sumarizácia nákladov a prínosov....................................................................................................... 30

7.2   Prínosy projektu............................................................................................................................. 32

7.3   Vyhodnotenie CBA.......................................................................................................................... 33

7.4   HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA............................................. 34

8.      riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM................................................................................................... 35

8.1   PRACOVNÉ NÁPLNE........................................................................................................................ 37

8.1.1   Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru......................................................................................... 37

8.1.2   Pracovná náplň projektového tímu............................................................................................. 38

9.      PRÍLOHY.......................................................................................................................................... 40

Tabuľka 1: Aktivity realizované v projekte. 19

Tabuľka 2: Súčasný stav poskytovania údajov MV SR na IS CPDI 20

Tabuľka 3: Prehlaď interných a externých kapacít pre realizáciu systematického manažmentu v rámci aktivity A7. 25

Tabuľka 4: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu. 28

Tabuľka 5: Spracovanie MCA. 34

Tabuľka 6: Vyhodnotenie MCA. 35

Tabuľka 7: Vzor riadiaceho výboru. 48

Tabuľka 8: Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí 50

Obrázok 1: Motivácia, ciele a princípy projektu. 9

Obrázok 2: Aplikačná architektúra budúceho stavu. 29

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

1. 
   
   1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:

• funkčné,
• nefunkčné,
• technické.

Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:

Funkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo

Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu: NP_ číslo

Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 
   
   1. Kontext ku projektu

Slovenská republika implementovala strategickú prioritu Manažment údajov vo verejnej správe od roku 2017. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti. Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

Projekt MOU prakticky aplikuje princípy nariadenia GDPR a zvyšuje ochranu osobných údajov. Koncept MOU je širší ako GDPR a zahŕňa nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

V digitálnom priestore verejnej správy občan riadi výmenu údajov, čo vytvára priestor pre nové a inovatívne služby v súkromnom sektore. Integrovaním údajov v správe Ministerstva dopravy SR občan získa prehľad o všetkých svojich dokladoch, ako sú občiansky preukaz, rodný list, sobášny list, záznamy z katastra, vodičský preukaz a technické preukazy vozidiel. To predstavuje dôležitú súčasť celkovej architektúry e-Governmentu, ktorá prepojí dátové nástroje s používateľom a jeho interakciou s verejnou správou.

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Predpokladom pre použitie EUDI Wallet je sprístupnenie alebo integrácia produkčných údajov z jednotlivých dokladov zo systémov príslušných orgánov verejnej moci na IS MOU. Technologickým základom pre EUDI Wallet na Slovensku je IS MOU.

Informačný systém MOU navyše umožňuje poskytovanie údajov aj na základe dlhodobého súhlasu. Integráciou viacerých komponentov MOU možno vytvoriť Univerzálnu elektronickú peňaženku, ktorá umožní obyvateľom Slovenska používať elektronické doklady aj v celej EÚ.

1. 
   
   1. Kontext ku digitálnym dokladom

V oblasti digitalizácie verejných služieb SR a rozširovania digitálnych služieb sprístupňovaných občanov v 21.storočí aj na súkromným sektorom začína zohrávať vydávanie digitálnych dokladov kľúčovú úlohu. Tento proces umožní občanom prístup k svojim identifikačným údajom a preukazom v digitálnej podobe, čím zvyšuje pre občana komfort a efektivita využívania verejných služieb.

Jedným z hlavných pilierov tejto transformácie je sprístupnenie údajov z existujúcich preukazov v digitálnej podobe. Údaje z preukazov, ako sú občianske preukazy alebo vodičské preukazy, služobný preukaz zamestnanca, prípadne zbrojný alebo poľovný lístok, môžu byť elektronicky spravované a distribuované do mobilnej aplikácie občanov prostredníctvom technológií prevádzkovaných a spravovaných Ministerstvom vnútra SR. Elektronický preukaz tak poskytuje občanovi možnosť mať všetky svoje dôležité doklady na jednom mieste, v digitálnej peňaženke, bez potreby nosenia fyzických preukazov.

Dôležité je, že vydávanie digitálnych preukazov nemení zaužívané procesy vydávania fyzických preukazov v príslušných inštitúciách. Občan si stále prevezme fyzickú podobu dokladu (plastovú kartičku alebo papierový doklad), ak sa preukaz vydáva, respektíve ak príslušná legislatíva, ktorá sa vzťahuje na konkrétny preukaz, neustanovuje prípadne nebude ustanovovať inak. Elektronická verzia je doplnkom a slúži na rozšírenie možností využitia dokladov, pričom fyzická kartička alebo doklad nezaniká. Tento prístup zabezpečuje kontinuitu tradičných administratívnych procesov, zatiaľ čo súčasne prináša inovácie.

Zavedenie digitálnych dokladov umožňuje proaktívne zavádzanie väčšieho počtu digitálnych služieb štátu, ktoré môžu zlepšiť a zjednodušiť prístup občanov k štátnym službám. Digitálne preukazy zjednodušujú autentifikáciu a autorizáciu, čím sa občanom otvára prístup k rôznym e-službám, od prihlásenia sa do štátnych portálov až po poskytovanie digitálnych podpisov. Tento vývoj bude v budúcnosti prínosom pre občanov, keďže štátne služby budú dostupnejšie a efektívnejšie.

Európska iniciatíva v oblasti digitálnej identity

Zavádzanie elektronických preukazov je úzko prepojené s európskou legislatívou a cieľmi EÚ v oblasti digitálnej identity. Európske peňaženky digitálnej identity budú vychádzať z vnútroštátnych systémov, ktoré už existujú v niektorých členských štátoch. Podľa nového  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity, členské štáty budú povinné zabezpečiť pre svojich občanov digitálnu identitu. naďalej poskytovať digitálne identity. Európska peňaženka digitálnej identity stavia na tomto základe, rozširuje funkcie a použiteľnosť vnútroštátnych elektronických identifikácií a zabezpečuje vzájomné uznávanie vnútroštátnych peňaženiek vystavaných na štandardoch stanovených Európskou komisiou ostatnými členskými štátmi.

Európsky rámec digitálnej identity vytvára príležitosť pre občanov používať elektronické preukazy a digitálnu identitu nielen na národnej úrovni, ale aj v rámci celej EÚ. To prinesie väčšiu interoperabilitu, zjednoduší procesy pri cestovaní, podnikaní a poskytovaní verejných služieb na medzinárodnej úrovni. Vytvorenie spoločného rámca zabezpečí, že digitálne preukazy budú uznávané a využiteľné naprieč celou Úniou.

V národnom prostredí sa v prvej fáze pristupuje ku konceptu tzv. Digitálnych rovnopisov existujúcich fyzických dokladov sprístupňovaných a štandardizačne vizualizovaných fyzickej (a prípadne aj právnickej osobe) prostredníctvom mobilnej aplikácie pri zachovaní aktuálneho platného spôsobu a procesov vydávania dokladov. V budúcnosti a možno pristúpi k zmene procesov priamo pri vydávaní dokladov na digitálne už pri ich vzniku s cieľom postupného zániku fyzických podôb preukazov/dokladov.

Navrhovaný projekt predpokladá, že údaje sprístupnené v informačnom systéme IS MOU, ktoré sú v súčasnosti prezentované vo forme fyzickej plastovej karty alebo kartičky, definovanej ako doklad či preukaz, budú digitalizované a v neskoršej fáze zobrazené v EUDIW, a to v súlade s rozsahom špecifikovaným v príslušnej časti dokumentu prístup ku projektu, kapitola Moje údaje.

1. 
   
   1. Manažérske zhrnutie

Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií. V rámci Ministerstva dopravy  SR sa tento projekt zameriava na rozšírenie funkčnosti informačného systému JISCD - Jednotný informačný systém v cestnej doprave  (isvs_4867), ktorý zabezpečuje efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave. JISCD znamená značný prínos pre občanov a podnikateľské subjekty, ktorým uľahčuje komunikáciu s orgánmi verejnej správy na úseku dopravy a poverenými organizáciami. Taktiež im zjednodušuje a zefektívňuje vybavovanie svojich záležitostí v tejto oblasti a zabezpečuje prehľadnejšie a modernejšie rozhranie na riešenie rôznych životných situácií v oblasti dopravy a cestnej premávky.

Tieto údaje sú kritické a ich správne spracovanie je nevyhnutné pre správne fungovanie agendy Ministerstva.

Projekt sa zameriava aj na zvýšenie kvality a presnosti týchto údajov (aktivita A2), čo zahŕňa podporu nástrojov na správu údajov a procesov.

Ďalším dôležitým aspektom projektu je bezpečnosť. Systém prejde dôkladným bezpečnostným auditom a bude aktualizovaný a doplnený o nové bezpečnostné opatrenia, ktoré zaručia ochranu citlivých osobných údajov, ako je definované v bezpečnostnom projekte pre systém JISCD.

Ďalej je potrebné spomenúť, že projekt zahŕňa aj aktualizáciu Dôslednej analýzy vplyvu na ochranu údajov (DPIA) v súlade s nariadením GDPR. Tento dokument bude obsahovať dôkladnú analýzu rizík a zabezpečí, že všetky procesy spracúvania údajov budú v súlade s najnovšími legislatívnymi požiadavkami na ochranu osobných údajov.

Celkovo povedané, tento projekt nie je len o rozšírení a zlepšení funkcionality informačného systému, ale aj o zabezpečení, že bude plne súčasný a schopný efektívne reagovať na budúce výzvy a požiadavky štátnej správy.

1. 
   
   1. Motivácia a rozsah projektu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“) realizovalo systematický dátový program, ktorý bol zameraný na zavedenie manažmentu údajov verejnej správy, t. j. nielen pre MIRRI SR. Dátový program smeroval k praktickému a efektívnemu napĺňaniu cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, ako aj platných, účinných národných strategických dokumentov a to najmä:

• Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy,
• Iniciatívy pre otvorené vládnutie), európskych strategických dokumentov (najmä Európskej dátovej stratégie),
• právne záväzných aktov Európskej únie (GDPR, PSI, DGA, EDA)
• slovenskej legislatívy
  • zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, návrh zákona o údajoch).

Súčasťou národnej koncepcie informatizácie verejnej správy bola strategická priorita Manažment údajov vo verejnej správe, ktorú od roku 2017 Slovenská republika začala implementovať v gescii MIRRI. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti. Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

IS MOU prakticky aplikuje princípy nariadenia GDPR v prostredí moderných informačných technológií. Koncept MOU sa netýka iba fyzických osôb ako GDPR ale zahŕňa aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Predpokladom pre použitie EUDI Wallet je sprístupnenie alebo integrácia produkčných údajov z jednotlivých dokladov zo systémov MV SR na IS MOU.

Informačný systém MOU navyše umožňuje poskytovanie údajov aj na základe dlhodobého súhlasu. Integráciou viacerých komponentov MOU možno vytvoriť Univerzálnu elektronickú peňaženku, ktorá umožní obyvateľom Slovenska používať elektronické doklady aj v celej EÚ.

Ministerstvo chce túto víziu a koncept aj naďalej podporovať a z dôvodu, že má vo svojej správe veľké množstvo agendových systémov a kľúčovými štátnymi registrami, ktoré spracovávajú osobné údaje občanov. Súčasne sa tieto údaje nachádzajú v zozname prioritných mojich údajov.

Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií a tiež generovanie a následné zasielanie zmenových dávok údajov pre konkrétnu FO pre vybrané datasety.

Nižšie na obrázku je uvedený grafický prehľad motivácie a cieľov projektu.

Obrázok 1: Motivácia, ciele a princípy projektu

1. 
   
   1. 
      
      1. Realizovanie aktivít v projekte

Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:

Tabuľka 1: Aktivity realizované v projekte

1. 
   
   1. 
      
      1. Rámcový popis realizácie jednotlivých aktivít

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A1  Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „moje dáta“

Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií. V rámci projektu sa Ministerstvo dopravy zameriava na rozšírenie funkčnosti informačného systému Jednotný informačný systém v cestnej doprave JISCD (ISVS_4867), ktorý slúži ako zdrojový systém pre evidenciu dôležitých údajov v nasledovnom rozsahu:

V súčasnosti neexistuje žiadna integrácia akéhokoľvek systému MDSR na centrálny komponent IS CPDI v správe MIRRI.

Súčasťou aktivity je realizovať potrebné úpravy ISVS_4867 na zabezpečenie poskytnutia  údajov o prístupe k informácii a distribúcie zmenových dávok údajov.

Projekt bude zameraný na rozvoj informačného systému ISVS_4867 o FP pre všetky vyššie uvedené objekty evidencie:

1. Notifikácia o spracovaní osobných údajov: Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
2. Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok: Informovanie o zmene osobných údajov z referenčných registrov.
3. Notifikácia o zmene osobných údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o zmene osobných údajov a vývoj funkcionality pre podnety na opravu údajov
4. Notifikácia o vzniku/zápisu osobných údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
5. Notifikácia o ukončení platnosti osobných údajov (log): Informovanie o ukončení platnosti údajov.
6. Notifikácia o vymazaní osobných údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
7. Notifikácia o zmene stavu procesu (log): Informovanie o stave spracovania údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A2 - Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita

Počas realizačnej fázy projektu bude Ministerstvo realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:

1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov
2. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia)
3. Zavádzanie dátovej interoperability
4. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu)

Detailný popis pre jednotlivé časti kvality je uvedený v dokument prístup k projektu v kapitole Dátová vsrtva

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A3 - Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom poskytovania údajov

Moje údaje zo systému JISCD (isvs_ 4867) budú dostupné pre fyzické a právnické osoby prostredníctvom IS MOU  isvs_8705. Dostupnosť Mojich údajov v IS Manažment mojich údajov sa zabezpečí

nasledovne:

1. Nový poskytovateľ údajov: Integráciou údajov na Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CPDI; isvs_5836)

Detailný popis To BE stav a prehľadu o integračných väzbách je popísaný v dokumente Prístup k projektu v kapitole 4 architektúra riešenia projektu

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A4 - Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom konzumovania údajov

V súčasnosti neexistuje žiadna integrácia akéhokoľvek systému inštitúcie MD SR na centrálny komponent IS CPDI v správe MIRRI za účelom konzumovania údajov. Vzhľadom na to, že MD SR disponuje veľkým počtom údajov v rámci organizácie, a špecifické údaje týkajúce sa napr. FO a PO neboli doposiaľ stotožňované s referenčnými ma organizácia ambíciu konzumovať referenčné registre a plniť tým aj legislatívne požiadavky v zmysle zákon MIRRI č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente.

V súčasnosti neexistuje žiadna integrácia systémov inštitúcie MD SR s centrálnym komponentom IS CPDI, za účelom konzumácie údajov. Napriek tomu, že MD SR spravuje rozsiahle množstvo dát, doteraz nedošlo k synchronizácii špecifických údajov týkajúcich sa fyzických a právnických osôb s referenčnými registrami, ktoré sú dôležitým nástrojom pre overovanie a aktualizáciu údajov v súlade s právnymi normami.

Organizácia preto plánuje rozšíriť svoje systémy tak, že bude konzumovať údaje (typ integračnej väzby v zmysle integračného manuálu IS CDPI: Nový konzument), aby mohla efektívne využívať údaje z referenčných registrov, čím by sa zabezpečila vyššia kvalita a presnosť údajov, čo je kľúčové pre zlepšenie interných procesov a poskytovania verejných služieb. Využívanie referenčných registrov by umožnilo automatické stotožnenie údajov o fyzických a právnických osobách s oficiálnymi a aktuálnymi údajmi, ktoré sú spravované centrálnymi autoritami. To by nielen zlepšilo kvalitu správy údajov, ale zároveň umožnilo plniť legislatívne povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, keďže definuje povinnosť štátnych a verejných inštitúcií využívať referenčné údaje s cieľom zefektívniť výmenu informácií medzi štátnymi systémami, minimalizovať duplicitu údajov a znížiť administratívnu záťaž. Počet vyšpecifikovaných integračných väzieb a konkrétne integračné väzby sú popísané v dokumente prístup k projektu a v katalógu požiadaviek.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A5 - Automatizované publikovanie otvorených údajov

V rámci projektu bude vybudovaný lokálny katalóg otvorených údajov, ktorý bude založený na štandardoch SPARQL a RDF pre prepojené údaje (Linked Data). Tento katalóg bude slúžiť na efektívnu správu a sprístupňovanie otvorených údajov organizácie, pričom bude zohľadňovať národné a medzinárodné štandardy a zabezpečovať interoperabilitu s inými katalógmi údajov.

Hlavným cieľom katalógu je zabezpečiť otvorenosť údajov, umožniť ich jednoduché vyhľadávanie a sťahovanie, podporovať rozhodovacie procesy a poskytovať prepojené dáta na lokálnej aj medzinárodnej úrovni. Údaje budú štruktúrované podľa štandardu RDF, čo zabezpečí ich kompatibilitu a možnosť dotazovania prostredníctvom SPARQL endpointu. Tento endpoint umožní efektívne vyhľadávanie a získavanie údajov podľa zadaných kritérií, čím zjednoduší prácu s dátami pre interných aj externých používateľov.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A7 – Podpora systematického manažmentu údajov inštitúcie

Každá inštitúcia musí mať zavedený systematický manažment údajov vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne inštitúcia musí byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblastí dátovej vedy. S takýmto prístupom sa Ministerstvo Dopravy stotožňuje, a preto je cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie inštitucionálnych dátových kancelárií.

Realizáciou aktivity A7 bude zabezpečená komplexná analýza, čím si inštitúcia zabezpečí komplexné zmapovanie jej dátového manažmentu. Súčasné kapacity neumožňujú pokryť všetky kľúčové oblasti potrebné na efektívne riadenie a správu údajov, čo brzdí nielen inovácie, ale aj udržateľný rast a rozvoj v oblasti dátového manažmentu a interoperability. Kombinácia interných a externých odborník v oblasti dátovej vedy bude viesť ku nasledovných výstupom

1. Bude vytvorený dátový katalóg: Popíšu sa všetky objekty evidencie až na úroveň atribútov, ktoré inštitúcia:

1. Bude originálne vytvárať a evidovať v zdrojových registroch (agendové informačné systémy verejnej správy) v rámci rozsahu projektu.
2. Bude spracúvať za účelom výkonu príslušnej agendy inštitúcie.

1. Budú definované a popísané plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov:
   1. Budú zrozumiteľne zdokumentované dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
   2. Proces riadenia pre manažment údajov bude zavedený nad informačným systémom ISVS_4867, ktoré budú obsahovať objekty evidencie riešené v projekte.
2. Bude podporovaná a rozvíjaná inštitucionálna dátová kancelária.
   1. Kancelária bude slúžiť ako špecializovaný útvar pre dáta v rámci inštitúcie, súčasne bude zodpovedná za riadenie systematického manažmentu údajov.
   2. budú definované zodpovednosti za jednotlivé aspekty manažmentu údajov. V prípade potreby budú rozdelené údaje do jednotlivých segmentov podľa typu/druhu údajov.

Z pohľadu interných kapacít plánuje organizácia posilniť role uvedené v kapitole 8 dokumentu.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A9 – Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie (Master Data Management)

Cieľom aktivity je vybudovať centrálny integračný komponent a platformu manažmentu údajov, ktoré budú slúžiť na efektívne spravovanie a zdieľanie údajov medzi rôznymi informačnými systémami.  

Komponent by mal poskytovať tieto služby:  

• Integrácia na služby IS CPDI: Centrálny komponent, cez ktorý sa IS budú integrovať na ostatné IS OVM.  

• Centralizácia údajov: Zabezpečuje, že údaje sú uložené na jednom mieste, čo uľahčuje ich správu a prístup k nim. Týka sa to najmä referenčných registrov kedy tento komponent na jednej stane prostredníctvom integrácie na IS CPDI udržiava aktuálne lokálne kópie údajov a na druhej strane poskytuje služby agendovým IS na prístup k týmto údajom, prípadne zmeny aktívne propaguje do príslušných IS na základe ich oprávnení.  

• Správa centrálnych číselníkov: systém ktorý bude slúžiť na centralizované riadenie a správu číselníkov MD SR  

• Transformácia údajov: Umožňuje konverziu údajov do formátu, ktorý je potrebný pre cieľový systém.  

• Orchestrácia procesov: Riadi tok údajov medzi systémami a zabezpečuje, že údaje sú doručené správnym spôsobom a v správnom čase.  

Predpokladaný rozsah:  

• Sprístupnenie referenčných údajov minimálne pre IS zapojené do výzvy   

• Vybudovaná správa centrálnych číselníkov  

• Vybudovaný integračný komponent min. v rozsahu integrácie na IS CPDI  

• Napojenie IS na integračný komponent 

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Účelom aktivity 10 výzvy je rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu a súčasne vytvorenie dokumentu DPIA čím sa znižuje riziko porušenia pravidiel ochrany osobných údajov a zlepšuje celkovú bezpečnosť spracovávaných dát v konkrétnych informačných systémoch.

V rámci predkladaného projektu bude MD SR realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu.

1. Aktualizácia bezpečnostného projektu projekt pre:
   •  informačný systém ISVS_4867

1. Vytvorenie dokumentu na vplyvu na ochranu údajov (DPIA) pre:

• informačný systém ISVS_4867

Tabuľka 3:Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. 
            
            1. Bezpečnostný projekt

Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe.

Revíziu bezpečnostného zámeru a analýzy rizík vykonáme aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.

Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy (ďalej ako ISVS) počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. 
            
            1. Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

DPIA, alebo posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov, je proces stanovený v rámci GDPR, konkrétne v článku 35.

Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.

Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení znížime riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Dokumenty DPIA budú mať štruktúrovanú formu, ktorá bude zohľadňovať všetky povinné kroky na posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov a budú odkonzultované a schválené Zodpovednou osobou (DPO) MD SR. Takýto dokument by mal byť formálny, prehľadný a jasne definovať kľúčové informácie.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A11 - Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy

Projekt je orientovaný najmä na komplexnú úpravu funkcionalít zdrojových informačných systémov pre poskytovanie žiadaných notifikácií pre registrovaného používateľa do IS MOU, pričom primárne sa týka dát, ktoré sú už pre IS MOU poskytované prostredníctvom IS CPDI (hoci v predprodukčnej / testovacej prevádzke) MD SR sa vo svojej správe zaoberá veľkým množstvom agendových systémov a štátnymi registrami, ktoré spracovávajú kľúčové osobné údaje osôb v oblasti dopravy.

Preto aktivity v legislatívno-právnej oblasti sa budú primárne týkať týchto zákonov a na ne nadväzujúcich vykonávacích predpisov:

• Zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

• 
  
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  133/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  134/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  135/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o cestnej technickej kontrole
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  136/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technickej službe overovania
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  137/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  138/2018 Z. z.
  • ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  139/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti kontroly originality
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.  141/2018 Z. z.
  • ktorou sa ustanovujú podrobnosti o štátnom odbornom dozore a odbornom dozore technických služieb na úseku prevádzky vozidiel v cestnej premávke
    • preukaz Kontrolóra

• Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

• 
  
  • Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 124/2012 Z. z.

• Zákon č. 280/2006 Z.z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov

Aktivity v legislatívno-právnej oblasti budú analyzované počas realizačnej fázy projektu pre nasledovné oblasti:

Tabuľka 4: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu

1. 
   
   1. Zainteresované strany/Stakeholderi

1. 
   
   1. Ciele projektu

Víziou informatizácie verejnej správy je zabezpečenie kvalitných digitálnych služieb pre občanov a podnikateľov. Ciele projektu významné podporujú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“), ktorá prevádzkuje a buduje informačné technológie a zároveň sa riadi primárne zákonmi:

• č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ITVS“)
• č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti subjektov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e -Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e -Governmente“).

Kľúčové ciele projektu sú zamerané na Strategickú prioritu Manažment údajov, a to najmä pre oblasť Moje údaje/koncept Mojich údajov alebo tiež MyData[1]. Poskytovanie údajov pre službu „Moje dáta“ sa realizuje na základe:

• § 10a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a súvisiacich ustanovení zákona o e-Governmente,
• § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Víziou pre strategickú prioritu v oblasti Manažmentu údajov je verejná správa založená na údajoch, ktoré je možné a efektívne sekundárne využiť pri dôslednom dodržiavaní všetkých právnych princípov a požiadaviek všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu a bezpečnosť spracúvaných údajov a realizáciou projektu prispieva ku napĺňanie nasledovných cieľov v zmysle NKIVS:

1. Cieľ 1.3: Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy, prioritnej osi 1 - Lepšie služby
2. Cieľ 2.3: Zvýšenie otvorenosti a transparentnosti verejnej správy, prioritnej osi 2 - Digitálna a dátová transformácia
3. Cieľ 2.4: Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe, prioritnej osi 2 - Digitálna a dátová transformácia

1. 
   
   1. Merateľné ukazovatele (KPI)

Merateľné ukazovatele projektu sú definované v súlade s hlavnou aktivitou výzvy Lepšie využívanie údajov - Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe, tak pre MRR (RSO 1.2) aj pre VRR (RSO 1.2).  

Hodnota ukazovateľa výzvy je v aktuálnom stave nula, čo predstavuje počet poskytovaných objektov evidencie do IS MOU. Cieľový stav (TO BE) sú objekty evidencie uvedené v dokumente prístup k projektu v kapitole Dátový rozsah projektu. 

1. 
   
   1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Pre predkladaný projekt vyhláška MIRRI č. 547/2021 Z. z. nie je relevantná pre rozsah a charakter projektu, pretože projekt sa nezaoberá návrhom ani úpravou rozhraní pre občana, podnikateľa alebo zamestnanca verejnej správy. Rovnako nie je potrebné realizovať používateľský prieskum UX/CX požiadaviek, keďže projekt neobsahuje služby zamerané na interakciu s koncovými používateľmi, avšak modernizáciou informačného systému isvs_4768 v správe Ministerstva Dopravy prináša pre koncových používateľov, ako sú občania a podnikatelia, zásadné zlepšenia v oblasti dostupnosti, spravovania a ochrany osobných údajov.

Koncoví používatelia informačného systému, ako sú občania a podnikatelia, vyžadujú spoľahlivý, bezpečný a efektívny prístup k svojim osobným údajom, ktoré sú spravované v rámci verejnej správy, najmä na úseku dopravy. Projekt sa preto zameriava na riešenie týchto potrieb prostredníctvom nasledujúcich opatrení:

Pre občanov a podnikateľov, najmä pre tých, ktorí podnikajú v oblasti dopravy, je kľúčové mať ľahký prístup k dôležitým údajom. Systém JISCD (Jednotný informačný systém v cestnej doprave) umožňuje používateľom získavať notifikácie o spracovaní, zmene alebo ukončení platnosti údajov pre definované objekty evidencie. To výrazne znižuje čas potrebný na vybavovanie administratívnych úkonov a zvyšuje transparentnosť procesov.

Príklad: Podnikateľ, ktorý vlastní taxislužbu, bude automaticky informovaný prostredníctvom notifikácií o stave jeho žiadostí, ako sú osvedčenia pre vozidlá alebo preukazy vodičov taxislužby, čím sa znižuje potreba manuálnej kontroly stavu vybavenia.

Podpora digitálnych dokladov a interoperabilita

Zavedenie digitálnych dokladov, ako napríklad osvedčení pre vodičov alebo taxislužby, ktoré sú prístupné cez systémy verejnej správy, je ďalším dôležitým aspektom pre koncových používateľov. Použitie formátov ako RDF/XML a JSON-LD API zabezpečí, že údaje budú spracované na vysokej kvalitatívnej úrovni a interoperabilita medzi rôznymi systémami bude zabezpečená.

Prístup k týmto digitálnym dokladom zjednodušuje životné situácie a zvyšuje efektivitu interakcie občana alebo podnikateľa s verejnou správou.

Bezpečnosť údajov a súlad s GDPR

Koncoví používatelia potrebujú istotu, že ich osobné údaje sú spracované bezpečne a v súlade s platnou a účinnou legislatívou. V rámci projektu bude systém prejsť bezpečnostným auditom a implementujú sa nové opatrenia na ochranu osobných údajov, ako aj dôkladná analýza rizík v súlade s nariadením GDPR.

Príklad: Vlastníci taxislužieb budú mať istotu, že ich údaje, ako sú osvedčenia alebo preukazy vodičov, sú spracované v súlade s najnovšími legislatívnymi požiadavkami, vrátane práva na prístup k osobným údajom.

Prístup k údajom prostredníctvom IS CPDI a podpora princípu „1 x a dosť“

Integrácia so systémom IS CPDI rozvíja koncept 1x a dosť a zároveň umožní občanom a podnikateľom efektívny prístup k svojim údajom. Prostredníctvom systému „Moje dáta“ budú mať používatelia možnosť bezpečne pristupovať k svojim osobným údajom, čím sa zvýši transparentnosť a zabezpečí sa jednoduchšie spravovanie životných situácií.

Príklad: Podnikatelia, ktorí potrebujú pravidelne aktualizovať svoje údaje, ako napríklad osvedčenia o vozidlách taxislužby alebo odborné preukazy, budú môcť tieto informácie sledovať a spravovať prostredníctvom jedného informačného systému, čím sa odstránia zbytočné legislatívne prekážky.

1. 
   
   1. Riziká a závislosti

Riziká a závislosti predkladaného projektu sú uvedené v samostatnom dokumente s označením „P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_XY“, ktorý je prílohou predkladaných dokumentov v prípravnej fáze projektu potrebných pre schválenie Žiadosti o nenávratný finančný príspevok

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému sú v projektovom zámere navrhnuté rôzne riešenia zabezpečenia chodu biznis procesov a funkcií.

Alternatívy pokrývajú procesy a funkcie, ktoré vedú k zlepšeniu kontroly nákladov a plánovania podriadených organizácií a zahŕňajú všetkých stakeholderov (zainteresované strany). Na úrovni alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, alternatíva, ktorá splní kritéria výberu bude vstupom do CBA.

1. 
   
   1. Multikriteriálna analýza

Výber alternatív je uskutočnený na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe výstupov kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

V rámci motivácie boli identifikované Princípy, ktoré boli kritériami pre výber vhodného variantu. Kritériá označené ako “KO” vyplynuli z kľúčových biznis požiadaviek zo zadania na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a projektu. Naplnenie všetkých KO kritérií indikuje preferovaný variant riešenia a naopak, nesplnenie KO kritéria vylučuje identifikovaný variant.

Tabuľka 5: Spracovanie MCA

Tabuľka 6: Vyhodnotenie MCA

Alternatíva 0: Zachovanie súčasného stavu

V tejto alternatíve nie sú podniknuté žiadne kroky na realizáciu projektu. Projekt sa teda nebude realizovať a súčasný stav ostane nezmenený. V rámci jednotlivých kritérií platia nasledujúce fakty:

• Kritérium A: Údaje pre službu „Moje údaje“ nebudú integrované do informačného systému MOU.
• Kritérium B: Požiadavky na dátovú kvalitu nebudú splnené. Bez zvýšenia štandardu na požadovanú úroveň kvality (5★) nebudú naplnené povinné podmienky výzvy.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy nebudú upravené tak, aby zasielali informácie o prístupe k údajom pre službu „Moje údaje“.
• Kritérium D: Aj bez vybudovania Lokálneho katalógu otvorených dát (LKOD) by bolo možné projekt realizovať, ale kvalita výstupov a koordinácia by bola obmedzená.

Alternatíva 1: Čiastočná realizácia s využitím existujúcich nástrojov

Alternatíva 1 predpokladá čiastočné riešenie, kde sa implementujú niektoré kľúčové kroky, no nie všetky procesy budú vykonané v plnom rozsahu.

• Kritérium A: Integrácia prioritných údajov pre službu „Moje údaje“ do IS MOU bude realizovaná.
• Kritérium B: Zabezpečenie požadovanej úrovne dátovej kvality (5★) bude dosiahnuté prostredníctvom centrálnej platformy dátovej integrácie, v spolupráci s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI SR.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy budú upravené na zasielanie informácií o prístupe k údajom, ale realizácia tejto úpravy bude musieť prebiehať na strane poskytovateľa údajov.
• Kritérium D: Vybudovanie LKOD bude podporovať Národný katalóg otvorených dát, čím sa zabezpečí jednotné koncepčné riešenie problematiky v krajine.

Alternatíva 2: Kompletná realizácia s pokročilými úpravami

Alternatíva 2 predstavuje úplné a komplexné riešenie, ktoré zabezpečuje všetky požadované úpravy a integrácie v plnom rozsahu.

• Kritérium A: Prioritné údaje pre službu „Moje údaje“ budú plne integrované do informačného systému MOU.
• Kritérium B: Požadovaná úroveň kvality údajov bude dosiahnutá priamo v zdrojových registroch v súlade s formátmi RDF/XML a JSON-LD API, čo umožní dosiahnuť kvalitu údajov na úrovni 5★.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy budú plne upravené tak, aby poskytovali informácie o prístupe k údajom, čím sa zabezpečí komplexná podpora služby „Moje údaje“.
• Kritérium D: LKOD bude vybudovaný a bude podporovať Národný katalóg otvorených dát, čím sa dosiahne jednotné koncepčné riešenie v celej krajine.

Prínosy alternatívy 2:

Alternatíva 2 je najkomplexnejším riešením, ktoré prináša niekoľko zásadných výhod:

• Plná integrácia a vysoká kvalita dát: Dosiahnutá bude požadovaná úroveň kvality dát (5★), čo zabezpečí, že údaje budú dostupné v moderných formátoch, vhodné pre ďalšie spracovanie a integráciu.
• Komplexná podpora služby „Moje údaje“: Vďaka úpravám v zdrojových systémoch bude zabezpečená efektívna a bezproblémová podpora pre poskytovanie informácií o prístupe k údajom.
• Jednotné riešenie otvorených dát: Vybudovanie LKOD a jeho integrácia s Národným katalógom otvorených dát podporí vytváranie jednotného prístupu k zdieľaniu a správe otvorených dát na národnej úrovni.

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Nebola zvažovaná iná alternatíva aplikačnej architektúry. Hoci nebola zvažovaná iná alternatíva aplikačnej architektúry, rozhodnutie vychádza zo strategického prístupu, ktorý zohľadňuje kompatibilitu, efektivitu, dlhodobú udržateľnosť a legislatívne požiadavky. Povinnosť zvážiť open-source softvér bola splnená tým, že sa analyzovala jeho použiteľnosť, avšak vzhľadom na uvedené dôvody sa uprednostnilo riešenie, ktoré lepšie vyhovuje potrebám projektu. 

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Pri definovaní cieľov multikriteriálnej analýzy (MCA) pre technologickú vrstvu je dôležité zohľadniť špecifické aspekty a potreby tejto oblasti. Tu sú kľúčové ciele, ktoré by mali byť zahrnuté v hodnotení: 

Optimalizácia výkonu: Zabezpečiť, aby technologické riešenia poskytovali maximálny výkon a efektivitu. To môže zahŕňať hodnotenie rýchlosti, spoľahlivosti a škálovateľnosti technológií. 

Nákladová efektívnosť: Hodnotiť náklady spojené s implementáciou a prevádzkou technológií, vrátane počiatočných investícií, prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu. 

Realizovateľnosť: Zohľadniť schopnosť technológií realizovať z ich pomocou všetky požadované požiadavky v požadovanom čase spolu aj s inštaláciou a konfiguráciou. 

Kompatibilita a integrácia: Zabezpečiť, aby nové technológie boli kompatibilné s existujúcimi systémami a infraštruktúrou, a aby ich integrácia bola čo najhladšia. 

Bezpečnosť a ochrana dát: Zabezpečiť, aby technologické riešenia spĺňali požiadavky na bezpečnosť a ochranu dát, vrátane ochrany pred kybernetickými hrozbami a zabezpečenia súkromia používateľov. 

Tieto ciele pomáhajú vytvoriť komplexný rámec pre hodnotenie technologických alternatív a zabezpečujú, že vybrané riešenia budú efektívne, 

Na základe zvolenej alternatívy 2 na podľa biznis požiadaviek je možné stanoviť nasledujúce možné technologické alternatívy: 

Alternatíva 1: nasadenie novej platformy manažmentu údajov a s jej použitím realizovať potrebné funkčnosti  - znamená vybudovanie novej platformy, ktorá bude slúžiť ako Rezortná platformu manažmentu údajov a tá sa použije na splnenie požiadaviek na funkčnosť vyplývajúcej z tejto výzvy. 

Alternatíva 2: využitie existujúcich komponentov poskytujúcich požadovanú funkčnosť – znamená využiť existujúce komponenty prevádzkované v MD SR a s ich použitím budovať Rezortnú platformu manažmentu údajov a požiadavky na funkčnosť vyplývajúcej z tejto výzvy. Cieľom je použiť existujúce komponenty tieto existujúce komponenty:

• Aplikačný server poskytujúci grafické používateľské rozhranie pre CMS TYPO3 aplikáciu public portálu.
• Poskytovanie webových stránok pre verejnosť zo systému JISCD.
• Aplikačný server poskytujúci aplikáciu OSB so službami vo verejnom priestore siete Internet.
• Oracle SOA/BPM Suite.
• SOAP služby vo veľkej mierne a čiastočne REST služby pre elektronické formuláre.
• Aplikačný server poskytujúci backend aplikácie na podporenie procesov z OSB.
  • WebLogic Server.
  • SOAP služby.
• Databáza pre CMS TYPO3.
  • MySQL.
• Oracle databáza pre zabezpečenie business funkcionalít public portálu.
• LDAP server pre poskytovanie identít pre prístup k public portálu.
• Aplikačný web server na ktorom sú poskytované základné služby a frontend pre Extranet.
  • WebLogic Server.
• Aplikačný web server na ktorom beží integračná platforma Oracle SOA Suite.
  • WebLogic Server.
• Aplikačný web server na ktorom sú poskytované agendové dáta pre frontend a integračnú platformu.
  • WebLogic Server.
• Správa účtov používateľských účtov.
  • LDAP.
• Perzistentné úložisko relačných dát
  • Oracle databáza.
• Perzistentné úložisko pre reporty.
  • Oracle databáza.
• Aplikačný web sever poskytujúci frontend pre Intranet.
  • WebLogic Server.
• Aplikačný web server poskytujúci frontend pre prístup k reportovaciemu nástroju SAP BO
• Aplikačný web server na ktorom beží integračná platforma Oracle SOA Suite
  • WebLogic Server
• Aplikačný web server ktorý poskytuje webové služby aplikácií backendu pre Intrantet.
  • WebLogic Server.
• SAP BI backend.
• DWH na Oracle databáze.
• LDAP služba poskytujúca identity používateľov
• Databáza na perzistenciu relačných údajov.
  • Oracle databáza.

Alternatíva 3: nebude použitá žiadna platforma na manažment údajov. 

Tabuľka 7: vyhodnotenie MCA Technologickej architektúry

Na základe predchádzajúcich informácií je preferovaná Alternatíva 2.  

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

V rámci projektu budú požadované nasledovné výstupy projektu:

• Projektové výstupy podľa vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov) pre fázy podľa: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2023/401/20231115_5583266-2.pdf minimálne v rozsahu:
  • Výstupy vytvárané PRIEBEŽNE počas celého projektu,
  • Realizačná fáza - Analýza a dizajn, nákup technických prostriedkov programových prostriedkov a služieb, implementácia a testovania, nasadenie a post-implementačná podpora (PIP).
• Koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu - dodanie modulov architektúry vrátane funkcií služieb, procesov,

Predpokladom realizácie projektu je zakotvenie zodpovednosti budúceho dodávateľa realizácie za všetky návrhy výstupov projektu. Dodávateľ bude známy po vyhodnotení verejného obstarávania. Zodpovednosť za schvaľovanie výstupov bude mať vlastník projektu, ktorý bude nominovaný vedením inštitúcie resp. nim poverená relevantná osoba, resp. projektová rola, podľa typu a obsahu projektového výstupu. Definícia rolí je uvedená v kapitole 16.  Definícia zodpovedností bude záväzne zadefinovaná v zmluve o dielo, resp. realizačnej zmluve projektu a súvisiacej projektovej dokumentácii.

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Obrázok 2: Aplikačná architektúra budúceho stavu

V rámci predkladaného projektu plánuje ministerstvo vybudovať niekoľko modulov:

• Modul MyData slúži na správu osobných údajov jednotlivca, pričom občan má kontrolu nad tým, ktoré údaje poskytuje, komu ich poskytuje a na aké účely. Tento modul podporuje koncept transparentnosti, pričom umožňuje občanom mať prehľad o prístupe k ich dátam v digitálnych systémoch.

• Transformačný modul zabezpečuje prevod údajov z jedného formátu do iného, aby boli kompatibilné s cieľovými systémami. Umožňuje úpravu a štandardizáciu dát, čím zlepšuje ich interoperabilitu medzi rôznymi systémami a platformami.

• Modul kvality a čistenia údajov: Tento modul sa zameriava na identifikáciu a opravu nekvalitných alebo nekonzistentných údajov v databázach. Zabezpečuje validáciu, štandardizáciu, deduplikáciu a aktualizáciu údajov, čím zvyšuje ich spoľahlivosť a presnosť. Je nevyhnutný pre zlepšenie rozhodovacích procesov a analytických operácií.

• Modul riadenia údajov: Modul riadenia údajov poskytuje metodiku na správu životného cyklu dát v organizácii, od ich vytvárania a ukladania až po ich používanie a archiváciu. Zahŕňa politiky a procesy na zabezpečenie integrity, bezpečnosti a dostupnosti údajov. Tento modul podporuje efektívne riadenie údajov v organizácii a zaisťuje súlad s regulačnými požiadavkami.

• Lokálny katalóg otvorených údajov: Lokálny katalóg otvorených údajov predstavuje centralizovaný systém, kde sú zhromaždené a sprístupnené údaje z rôznych verejných a súkromných zdrojov. Umožňuje jednoduchý prístup k otvoreným dátam, ktoré môžu byť využité na rôzne analýzy, výskum alebo tvorbu aplikácií. Zvyšuje transparentnosť a podporuje opakované využívanie dát v rôznych oblastiach.

• Centrálna správa údajov: slúžiaci ako centrálna zbernica údajov v rámci Ministerstva dopravy (MD SR) plní kľúčovú úlohu pri integrácii rôznych informačných systémov rezortu, pričom jeho hlavnou úlohou je zjednodušiť a efektívne zabezpečiť výmenu údajov medzi týmito systémami. Tento komponent umožňuje prepojenie a synchronizáciu rôznych databáz používaných v rámci MD SR, čo má priamy dopad na zlepšenie procesov vnútornej komunikácie a správy údajov

1. 
   
   1. Prehľad e-Government komponentov

V rámci projektu sa realizuje aj výstup I-03 Prístup k projektu, v ktorom je uvedený náhľad architektúry ako aj prehľad e-Government komponentov, ktoré slúžia na plnenie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIS).

1. LEGISLATÍVA

Projekt bude realizovaný v súlade s aktuálne platnou a účinnou legislatívou v min. rozsahu pre oblasti informatizácie, poskytovania elektronických služieb a bezpečnosti:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov;
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy.

Legislatívno-právne aktivity sú obsiahnuté v aktivite A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom), keď prispievajú do bezpečnostného projektu týkajúceho sa konkrétneho informačného systému inštitúcie a ako dôkazu dôsledného plnenia podmienok kyberbezpečnosti, a samozrejme do DPIA (Posúdenie vplyvu na ochranu údajov v zmysle čl. 35 GDPR/§ 42 zákona č. 18/2018 Z. z.) V projekte bude realizovaná aj legislatívna analýza so zreteľom na oblasti definované v aktivite A11 s dôrazom na aktivity týkajúce sa spracúvania údajov a legislatívneho zakotvenia zákonných povinností a oprávnení príslušných orgánov verejnej moci (detailnejší popis je uvedený v Dokumente Prístup k projektu v kapitole č. 4.

1. ROZPOČET A PRÍNOSY
   1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Z pohľadu výzvy sa jedná o nasledovnú nákladovú štruktúru:

 - Hlavné aktivity – 3 730 892 € z toho:

Vývoj aplikácií - 3 730 892 € z toho:

013 Softvér - 3 583 786 €

521 Mzdové výdavky – 147 106 €

Podporné aktivity:

907 Paušálne náhrady – 261 162 €

Celkové náklady pre výzvu - 3 992 054 €

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené náklady projektu v horizonte 10 rokov:

1. 
   
   1.  Prínosy projektu

Prínosy projektu boli kalkulované ako úspora času na strane občana, pričom pri vybavovaní dokladov o emisnej, technickej a kontrole originality. 

Počty podaní za rok 2023 sú v nasledujúcej tabuľke:

Z pohľadu dĺžky trvania AS IS vybavenia bol do úvahy braný priemerný čas čakania a doby príjazdu na základe štatistík z verejných zdrojov, ku ktorému bol pripočítaný čas na prepravu v hodnote cca 0,25 hodiny.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený predpokladaný nárast vybavenia dokladov prostredníctvom MOU:

Následne bolo TO BE trvania vybavenia počítané ako vážený priemer hodnoty AS IS stavu a TO BE stavu vybavení dokladov.

Časová úspora na strane používateľa je kalkulovaná na základe zníženia čakacej lehoty na vydanie dokladu, pričom táto lehota je odvodená z publikovaných údajov o priemerných čakacích dobách poskytovaných Policajným zborom (PZ). Súčasne je do kalkulácie zahrnutý aj priemerný čas potrebný na príjazd používateľa na miesto poskytovania služieb, ako je sieť poskytovateľov emisných a technických kontrol (EK a TK).

Východiskový stav („BE“) predstavuje odhad minimálneho trvania procesov, pričom zohľadňuje časové úspory plynúce zo zjednodušenia a zefektívnenia vybavovania životných situácií, ktoré sa očakávajú po implementácii projektu. Tento odhad je založený na konzervatívnom prístupe a predpokladá postupné skracovanie lehôt prostredníctvom automatizácie a digitalizácie procesov.

Časová úspora zohľadňuje aj postupný nábeh automatizácie počas plánovaného desaťročného obdobia trvania projektu. Medzi kľúčové faktory, ktoré prispievajú k tejto úspore, patria:

1. Zníženie administratívnej záťaže: Skrátenie času potrebného na vybavenie dokladov prostredníctvom optimalizácie pracovných procesov.
2. Zrýchlenie fyzickej dostupnosti služieb: Vďaka optimalizácii siete poskytovateľov (napr. emisných a technických kontrol) sa znižuje priemerný čas potrebný na príjazd používateľov.
3. Automatizácia procesov: Implementácia technologických riešení eliminuje manuálne kroky a urýchľuje priebeh spracovania požiadaviek.

V dlhodobom horizonte sa očakáva, že tieto opatrenia prispejú k významnému zlepšeniu používateľskej skúsenosti, zníženiu administratívnych nákladov a celkovému zvýšeniu efektivity poskytovania verejných služieb. Tento prístup vytvára reálny predpoklad pre kvalitnejšie a rýchlejšie vybavovanie životných situácií občanov.

1. 
   
   1.  Vyhodnotenie CBA

V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:

1. 
   
   1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Indikatívny harmonogram realizácie projektu je uvedený v tabuľke nižšie. Časové oneskorenie realizácie projektu môže byť ovplyvnené externými faktormi, ako napríklad dĺžka verejného obstarávania a ďalšie podobné okolnosti. Harmonogram môže byť následne upravený a spresnený v závislosti od vývoja týchto faktorov. Navrhovaný rozsah projektu najmä z pohľadu aktivity A1 prípadne integrácii na CPDI (poskytovanie / konzumovanie údajov) a rozvoj integračnej platformy je možne realizovať aj pod existujúcou platnou SLA zmluvou ku systému JISCD, keďže ide o rozvoj a modernizáciu existujúceho systému.

Projekt sa bude realizovať podľa metodiky Waterfall, čo znamená, že jeho priebeh bude rozdelený do jednotlivých, jasne definovaných fáz, pričom každá fáza musí byť ukončená pred prechodom na ďalšiu. Už na začiatku je stanovený presný rozsah projektu, čo zabezpečuje, že všetky požiadavky a ciele sú jasne definované a nebudú sa meniť v priebehu realizácie prípadne vo veľmi malom rozsahu.

1. riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa určí Zloženie Riadiaceho výboru, ktorý bude mať nasledovnú formu:

1. Riadiaci výbor bude mať minimálne 3 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“).

1. Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. vlastník alebo vlastníci procesov objednávateľa (biznis vlastník) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   3. zástupcu kľúčových používateľov objednávateľa (end user),
   4. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy.

1. Väčšina členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom budú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa,

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa menuje Projektový manažér, na ktorého

návrh sa vymenuje projektový tím, pričom predseda riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér objednávateľa na základe poverenia zabezpečia:

• určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu,
• určenie vhodných kandidátov na pozície členov projektového tímu, pričom bude obsadenie projektových rolí v rozsahu (v zmysle vyhlášky MIRRRI č.401/2023 Z. z.  o riadení projektov):

1. kľúčový používateľ,
2. IT analytik alebo biznis analytik,
3. IT architekt,
4. biznis vlastník,
5. manažér kvality pri veľkých projektoch; pri ostatných projektoch, ak je to potrebné,
6. manažér IT prevádzky, ak je to potrebné,
7. manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti, ak je to potrebné,
8. UX dizajnér, ak je to potrebné,
9. iná špecifická rola, ak je to potrebné,

Vzor štruktúry riadiaceho výboru

Tabuľka 8: Vzor riadiaceho výboru

1. 
   
   1.  PRACOVNÉ NÁPLNE

1. 
   
   1. 
      
      1. Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru

Základnou úlohou Riadiaceho výboru je najmä:

1. schválenie predmetu projektu, inkrementov, priebežné a záverečné schválenie manažérskych produktov a špecializovaných produktov, 
2. základné rozhodnutia v projekte, najmä rozhodnutia o rozsahu, rozpočte a harmonograme projektu,
3. zabezpečenie finančných zdrojov a schvaľovanie zmien financovania projektu,
4. účelnosť vynakladaných finančných prostriedkov a kontrolu BC/CBA – odôvodnenia projektu pred začatím projektu a priebežnú kontrolu aktualizácie zdôvodnenia projektu po ukončení každej fázy projektu, 
5. pravidelnú kontrolu projektového manažéra objednávateľa, činnosti projektového tímu a riadenia projektu, 
6. priebežnú kontrolu a pravidelné vyhodnotenie dosahovania určených merateľných ukazovateľov,
7. dodržanie bezpečnostných štandardov, štandardov informačných technológií verejnej správy a dodržanie legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov pri realizácii projektu, 
8. schválenie požiadaviek na zmenu alebo odchýlky od špecifikácie a zadania projektu,
9. určenie rozsahu manažérskych produktov vytváraných počas celého projektu a akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov, 
10. berie na vedomie výsledky zverejneného vyhodnotenia verejného pripomienkovania manažérskych produktov na webovom sídle objednávateľa, ktoré sú vstupom do Verejného obstarávania
11. zabezpečuje zverejňovanie zápisov z Riadiacich výborov projektu a schvaľovaných projektových (manažérskych a špecializovaných) výstupov vo verejnej časti centrálneho metainformačného systému verejnej správy,
12. schválenie obsahov manažérskych produktov, ktoré  sú vstupom do Verejného obstarávania,
13. schválenie manažérskych a špecializovaných produktov,
14. schválenie prechodu do nasledujúcej fázy alebo etapy,
15. zabezpečenie dodržania princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti využívania verejných prostriedkov aj pri tvorbe, modernizácii, úprave a rozvoji informačných technológií verejnej správy, ktorú zabezpečuje riadiaci výbor projektu v čase realizácie projektu, ako aj v čase správy a prevádzky informačného systému, ktorý je v rámci projektu vytvorený,
16. prerokovanie a rozhodovanie o problémoch eskalovaných z nižšieho stupňa riadenia projektu
17. akceptácia a schvaľovanie Výstupov Etáp pre jednotlivé Časti Diela v rámci príslušného Vydania a celkového Diela,
18. schvaľovanie Stratégie testovania, Plánu testovania a Testovacích scenárov finálnych testov pre otestovanie plnej funkcionality riešenia,  
19. posudzovanie, ktorá zo Zmluvných strán nesie zodpovednosť za vzniknutú vadu časti Diela alebo Diela pri nezhode Zmluvných strán,
20. schválenie opatrení na odstránenie bezpečnostných a iných chýb odhalených po uvedení Diela do produkčnej prevádzky,
21. rozhodovanie o požiadavkách na zmenu počas implementácie a prevádzkovania
22. schválenie zmeny Zmluvy,
23. schválenie zmien štatútu,
24. rozhodovanie o nevhodnosti pokynov zo strany Objednávateľa,
25. prijímanie strategických rozhodnutí súvisiacich s prevádzkou.

1. 
   
   1. 
      
      1. Pracovná náplň projektového tímu

Tu je prehľadná tabuľka popisu práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí:

Tabuľka 9: Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí

1. PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

[1] https://mydata.org/

[2] Zdroj: https://5stardata.info/en/, Dátum referencie: 08.03.2023

[3] EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf