PRÍSTUP K PROJEKTU

Vzor pre manažérsky výstup I-03

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

Schvaľovanie dokumentu

História DOKUMENTU

Obsah

Obsah. 2

Zoznam tabuliek. 3

Zoznam obrázkov. 4

1.     Účel dokumentu. 5

1.1.      Použité skratky a pojmy. 5

1.2.      Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 6

2.     Popis navrhovaného riešenia. 8

2.1.      Kontext ku navrhovanému riešeniu. 8

2.2.      Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy: 8

3.     Architektúra riešenia projektu. 10

3.1.      Biznis vrstva. 11

3.1.1.     Prehľad koncových služieb – budúci stav: 12

3.2.      Aplikačná vrstva. 12

3.2.1.     Rozsah informačných systémov – AS IS. 12

3.2.2.     Rozsah informačných systémov – TO BE. 14

3.2.3.     Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS. 15

3.2.4.     Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE. 16

3.2.5.     Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE. 16

3.2.6.     Aplikačné služby na integráciu – TO BE. 16

3.2.7.     Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE. 18

3.2.8.     Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE. 20

3.3.      Dátová vrstva. 21

3.3.1.     Údaje v správe organizácie. 21

3.3.2.     Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE. 23

3.3.3.     Referenčné údaje. 24

3.3.4.     Kvalita a čistenie údajov. 24

3.3.4.1.     Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov. 25

3.3.4.2.     Požiadavky metódy čistenia a zvyšovania kvality údajov. 25

3.3.4.3.     Zavádzanie dátovej interoperability. 26

3.3.4.4.     Vybudovanie transformačného modulu. 26

3.3.4.5.     Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu). 28

3.3.5.     Otvorené údaje. 29

3.3.6.     Analytické údaje. 29

3.3.7.     Moje údaje. 29

3.3.7.1.     Popis existujúcich rozhraní v  IS MOU – všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU.. 29

3.3.7.2.     Popis dátových entít pre informácie ku údajom.. 32

3.3.7.3.     Definícia typov informácií o prístupe k osobným údajom.. 32

3.3.7.4.     Definícia zdrojov informácií o prístupe k osobným údajom.. 33

3.3.7.5.     Definícia Správy. 33

3.3.7.6.     Atribúty o Pohľadávkach Justičnej pokladnice voči subjektom.. 35

3.3.7.7.     Atribúty o registri príjemcov pomoci  a prípadov pomoci 35

3.3.7.8.     Centrálny register pohľadávok štátu. 36

3.3.7.9.     Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 37

3.3.8.     Legislatíva. 38

3.3.8.1.     Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov. 38

3.3.8.2.     PRÁVNA ANALÝZA PROCESU OPRAVY CHYBNÝCH/NEAKTUÁLNYCH ÚDAJOV A NÁVRH ÚPRAVY LEGISLATÍVY PRE OPRAVU ÚDAJOV.. 39

3.3.8.3.     PRÁVNA ANALÝZA KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ OSOBITNÝCH PREDPISOV.. 40

3.3.8.4.     Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu. 40

3.4.      Technologická vrstva. 42

3.4.1.     Návrh riešenia technologickej architektúry. 42

3.4.2.     Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu. 43

3.5.      Bezpečnostná architektúra. 43

3.5.1.     Postupy pre vytvorenie resp. revíziu bezpečnostného zámeru a DPIA.. 44

3.5.1.1.     Metodika pre bezpečnostný projekt. 44

3.5.1.2.     Ohraničenia bezpečnostného projektu. 44

3.5.1.3.     Zoznam právnych predpisov a noriem.. 45

3.5.1.4.     Opatrenia technické, organizačné a personálne a ich hodnotenie. 45

3.5.1.5.     Vymedzenie a popis okolia informačného systému. 47

3.5.2.     Metodika pre DPIA.. 47

3.5.2.1.     Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA). 47

4.     Závislosti na ostatné ISVS / projekty. 49

5.     Zdrojové kódy. 50

6.     Prevádzka a údržba. 51

6.1.      Úrovne podpory používateľov. 51

6.1.1.     SLA (Service Level Agreement) 52

6.1.2.     Riešenie incidentov – SLA parametre. 52

6.2.      Požadovaná dostupnosť IS: 55

6.2.1.     Dostupnosť (Availability) 55

6.2.2.     RTO (Recovery Time Objective) 55

6.2.3.     RPO (Recovery Point Objective) 55

7.     Požiadavky na personál. 56

7.1.      Riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM... 56

7.2.      PRACOVNÉ NÁPLNE. 57

7.2.1.     Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru. 57

7.2.2.     Pracovná náplň projektového tímu. 58

7.2.3.     Organizačné zabezpečenie. 60

8.     Implementácia a preberanie výstupov projektu. 61

8.1.      Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov. 61

8.2.      Pravidlá pre riadenie zmien. 61

9.     PRÍLOHY. 62

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1.    Realizácia aktivít v projekte v zmysle výzvy. 9

Tabuľka 2.    Súčasný stav poskytovania údajov MF SR na IS CPDI 10

Tabuľka 3.    Zoznam dotknutých IS. 13

Tabuľka 4.    Zoznam dotknutých IS a plánovaných IS a modulov. 15

Tabuľka 5.    Zoznam využívaných IS. 15

Tabuľka 6.    Zoznam plánovaných integrácií 16

Tabuľka 7.    Zoznam plánovaných služieb. 18

Tabuľka 8.    Zoznam budovaných interných služieb. 18

Tabuľka 9.    Zoznam plánovaných integrácií na IS CPDI 20

Tabuľka 10.    Zoznam plánovaných nových konzumácií z IS CPDI 21

Tabuľka 11.    Zoznam poskytovaných datasetov pre MOU.. 23

Tabuľka 12.    Zhodnotenie prínosu kvality údajov. 29

Tabuľka 13.    Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov. 32

Tabuľka 14.    Typy informácií s odkazom na článok nariadenia GDPR. 33

Tabuľka 15.    Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom.. 34

Tabuľka 16.    Zoznam poskytovaných atribútov pre MOU z JP. 35

Tabuľka 17.    Zoznam poskytovaných atribútov pre MOU z IS SEMP. 36

Tabuľka 18.    Zoznam poskytovaných atribútov pre MOU z IS CRPŠ. 37

Tabuľka 19.    Prehľad kategórií údajov. 37

Tabuľka 20.    Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu. 42

Tabuľka 21.    Zoznam využívania služieb. 43

Tabuľka 22.    Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA.. 44

Tabuľka 23.    Tabuľka závislostí na iných OSVS/projektoch. 49

Tabuľka 24.    Zoznam naliehavosti incidentov. 53

Tabuľka 25.    Zoznam možných dopadov incidentov. 54

Tabuľka 26.    Tabuľka priority incidentov. 54

Tabuľka 27.    Tabuľka reakčných časov incidentov. 54

Tabuľka 28.    Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí (vrátane rolí pre systematický manažment údajov - aktivita A7) 60

Zoznam obrázkov

Obrázok 1.    Navrhovaný stav biznis vrstvy. 12

Obrázok 2.    Aktuálny stav aplikačnej architektúry. 13

Obrázok 3.    Návrh TO BE architektúry. 14

Obrázok 4.    Prehľad budovaných služieb. 17

Obrázok 5.    Schéma riešenia transformačného modulu. 28

Obrázok 6.    Komunikácia s externými entitami 30

Obrázok 7.    Schéma informácie o prístupe k osobným údajom.. 33

Obrázok 8.    Návrh technologickej architektúry. 43

Obrázok 9.    Vzor riadiaceho výboru. 57

1. Účel dokumentu

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

1. 1. Použité skratky a pojmy

1. 1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú́ rozdelené na:

• funkčné́,
• nefunkčné,
• technické́.

Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:

Funkčné́ požiadavky používajú́ konvenciu: ID_číslo

Nefunkčné́ požiadavky používajú́ konvenciu: NP_ číslo

Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).

1. Popis navrhovaného riešenia
   1. Kontext ku navrhovanému riešeniu

Cieľom projektu je posilnenie IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií do IS MOU (najmä notifikácie o zmene údajov, automatizované získavanie aktualizovaných údajov, a tiež notifikácie o spracúvaní údajov). V rámci MF SR sa tento projekt zameriava na rozšírenie funkčnosti informačných systémov IS SEMP-isvs_47, CES-isvs_6252, CRPŠ-isvs_7664.

Tieto údaje sú kritické a ich správne spracovanie, aktuálnosť a dôveryhodnosť sú nevyhnutné pre správne fungovanie štátnej správy.

Projekt sa zameriava aj na zvýšenie kvality a presnosti týchto údajov (aktivita A2), čo zahŕňa podporu nástrojov na správu údajov a procesov.

Súčasťou projektu bude aj vytvorenie základu Rezortnej platformy manažmentu údajov aj jeho modulov tak aby bolo možné realizovať všetky aktivity výzvy a bol vybudovaný základ na ďalší rozvoj a predpoklad pripájania ďalších rezortných IS.

Ďalším dôležitým aspektom projektu je bezpečnosť. Zapojené systémy prejdú dôkladným bezpečnostným auditom a budú aktualizované a doplnené o nové bezpečnostné opatrenia, ktoré zaručia ochranu citlivých osobných údajov. Ďalej je potrebné spomenúť, že projekt zahŕňa aj aktualizáciu Dôslednej analýzy vplyvu na ochranu údajov (DPIA) v súlade s nariadením GDPR. Tieto dokumenty budú obsahovať dôkladnú analýzu rizík a zabezpečí, že všetky procesy spracúvania údajov budú v súlade s najnovšími legislatívnymi požiadavkami na ochranu osobných údajov.

Celkovo povedané, tento projekt nie je len o rozšírení a zlepšení funkcionalít zapojených informačných systémov, ale aj o zabezpečení, že budú plne súčasné a schopné efektívne reagovať na budúce výzvy a požiadavky štátnej správy pri získavaní údajov z týchto systémov.

1. 1. Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy:

Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:

1. 1. Realizácia aktivít v projekte v zmysle výzvy

1. Architektúra riešenia projektu

MF SR plní dôležitú úlohu v správe štátnych pohľadávok a evidencii štátnej pomoci. Vedením a rozvojom kľúčových systémov, ako sú Centrálny register splatných pohľadávok štátu, Register príjemcov pomoci  a prípadov pomoci a systém pre pohľadávky Justičnej pokladnice, MF SR zabezpečuje transparentnosť a efektívnosť v správe verejných financií. Zároveň rozvíja nové funkčnosti, ktoré prispejú k automatizácii a vyššej presnosti údajov, čím posilní celkovú efektivitu verejnej správy.

Nižšie v tabuľke je uvedený aktuálny stav poskytovanie údajov do IS CPDI:

1. 2. Súčasný stav poskytovania údajov MF SR na IS CPDI

Projekt bude zameraný na rozvoj informačných systémov CES-isvs_6252, SEMP-isvs_47, CRPŠ-isvs_7664 o funkčné požiadavky:

1. Notifikácia o spracovaní osobných údajov: Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
2. Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok: Napr. informácia o zmene osobných údajov
3. Notifikácia o zmene (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o zmene osobných údajov, súčasne vývoj funkcionality pre podnety na opravu údajov
4. Notifikácia o vzniku/zápisu (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
5. Notifikácia o ukončení platnosti (osobných) údajov (log): Informovanie o ukončení platnosti údajov.
6. Notifikácia o vymazaní (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
7. Notifikácia o zmene stavu procesu (log): Informovanie o stave spracovania údajov.

MF SR sa bude aktívne podieľať na rozvoji myšlienky Moje údaje a teda rozvoji Informačného systému IS MOU s cieľom zlepšiť jeho funkčnosť a efektívnosť. Medzi kľúčové oblasti rozvoja patria:

1. Zasielanie zmenových dávok – automatizácia procesu aktualizácie údajov v systéme, aby boli vždy aktuálne a presné.
2. Transparentné poskytovanie informácií o údajoch – zlepšenie dostupnosti a presnosti údajov pre všetkých používateľov.
3. Funkcionality pre podnety na opravu údajov – zavedenie mechanizmu, ktorý umožní rýchlu opravu nepresných alebo nesprávnych údajov v systéme, čo zabezpečí vyššiu kvalitu spravovaných dát.

1. 1. Biznis vrstva

Projekt zabezpečí pre koncept Mojich údajov a IS MOU ako informačnú technológiu prinášajúcu koncept MyData do reálneho života, nové OE a atribúty doposiaľ občanom a podnikateľom v štruktúrovanej elektronickej podobe neposkytované (s výnimkou úradných výpisov z elektronickej matriky).

Dáta integrované do IS MOU v zmysle projektu sú považované za najžiadanejšie datasety v koncepte Mojich údajov. Majú veľký potenciál ich ďalšieho využívania občanom a podnikateľom ako registrovaným používateľom IS MOU pre zdieľanie s tretími/spoliehajúcimi sa stranami pri využívaní ich digitálnych služieb.

Zabezpečenie kvalitných údajov pre IS MOU bude po zrealizovaní tohto projektu realizované v rámci novej Rezortnej integračnej platformy, ktorá bude slúžiť najmä na zabezpečenie procesov riadenia kvality, čistenia údajov a správy metadát.

Proces riadenia kvality údajov bude navrhnutý tak aby zlepšil kvalitu spracovávaných údajov a zabezpečil efektívne spracovanie a využitie dát v celej organizácii. Proces správy metadát bude poskytovať pre údaje potrebné metadáta, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie údajov v 5* formáte.

Hlavnou úlohou tohto projektu je zabezpečiť kvalitu, integritu a dostupnosť údajov pre interných aj externých konzumentov. Cieľom je aby boli údaje zhromažďované z rôznych zdrojov, analyzované a pripravované na ďalšie využitie. Kľúčové procesy ako referencovanie, mapovanie a obohacovanie zabezpečia, že údaje budú použiteľné v rámci organizácie, ale aj mimo nej spĺňajú všetky požiadavky na kvalitu. Služby na úrovni monitorovania a reportingu umožnia sledovať stav údajov, čo je kľúčové pre efektívne rozhodovanie na všetkých úrovniach organizácie. Odbor informatiky a dátová kancelária zabezpečujú technickú a správnu podporu, pričom dohliadajú na dodržiavanie štandardov a na to, aby údaje boli dostupné v požadovanej kvalite a formáte. Rezortná platforma manažmentu údajov je navrhnutá tak, aby umožňovala integráciu rôznych typov údajov a zabezpečovala ich správnosť a spoľahlivosť, čo je nevyhnutné pre efektívne riadenie a rozhodovanie v rámci verejnej správy a ďalších prepojených inštitúcií. Na základe analýzy architektonického obrázku poskytujem podrobný biznisový popis s dôrazom na jednotlivé časti riešenia a jeho štruktúru. Tento popis sa zameriava na funkčné časti z pohľadu podnikovej architektúry so zameraním na biznis a procesné aspekty.

1. 1. Navrhovaný stav biznis vrstvy
   1. 1. Prehľad koncových služieb – budúci stav:

V rámci projektu sa nenaplánujú budovať koncové služby.

1. 1. Aplikačná vrstva
      1. Rozsah informačných systémov – AS IS

Na MF SR momentálne nie je vybudovaná a používaná platforma na manažment údajov. Aktuálny stav informačných systémov zapojených do výzvy:

• IS SEMP – je integrovaný na IS CPDI za účelom poskytovania údajov iným IS VS a tiež za účelom prijímania údajov z iných IS VS. Údaje o právnických osobách nie sú stotožňované na RPO. IS SEMP má vlastné GUI ktorým je možno vkladať/meniť údaje, ktoré ale nie sú kontrolované na ZČ ani RPO.
• JP je integrovaná na IS za účelom poskytovanie údajov iným IS VS. JP je integrovaná na CPDI za účelom kontroly kvality údajov voči RPO. V prípade nekvality sú o tom notifikovaný zodpovední používatelia a tí sú zodpovední za opravu údajov. JP nerieši nekvalitu voči RFO.
• IS CRPŠ má vystavené rozhrania a vlastné GUI, ktorými sa do IS CRPŠ zapisujú/upravujú údaje. IS je integrovaný na CPDI za účelom kontroly kvality údajov voči RPO. V prípade nekvality sú o tom notifikovaný správcovia a tí sú zodpovední za opravu údajov. IS CRPŠ nerieši nekvalitu voči RFO.
• V posledných rokoch bol vybudovaný IS CES, ktorého súčasťou je správa kmeňových údajov a číselníkov. Tento modul poskytuje nasledovné funkčnosti, ale iba pre iné moduly IS CES:

• Procesov a funkčností nutných pre migráciu organizácií do IS CES
• Správa kmeňových údajov a číselníkov – udržiava aktuálne lokálne kópie RPO, RFO a ZČ. Zdrojom údajov sú referenčné registre a MetaIS integráciou cez IS CPDI.
• Poskytovanie ďalších OE nutných na overenie skutočnosti. Tieto OE získava integráciou na IS CPDI.

Nižšie uvedený obrázok popisuje aktuálny stav a základné dátové toky komponentov zapojených do výzvy.

1. 2. Aktuálny stav aplikačnej architektúry

1. 3. Zoznam dotknutých IS
   1. 1. Rozsah informačných systémov – TO BE

Technológie a komponenty vybudované a použité v rámci IS by sa mali stať základom pre budovanie Rezortnej platformy manažmentu údajov s cieľom rozšíriť ich funkčnosť v rámci aktivity A9 tak aby poskytovala služby aj iným IS v rámci rezortu.

Funkcie vybudované v rámci výzvy:

• Správa centrálnych číselníkov rezortu
• Integračný komponent slúžiacu ako centrálna zbernica údajov určená na integráciu s IS CPDI a inými externými IS VS
• Správa a poskytovanie kmeňových údajov ( RR a ZČ a ďalšie OE) a poskytovanie služieb spojených so stotožnením a referencovaním
• Poskytovanie služieb dátovej kvality
• Modul MyData
• Transformačný modul
• Dátový inventár
• Modul OpenData

V rámci výzvy budú na Rezortnú platformu manažmentu údajov napojené aj ostatné IS, ktoré sú súčasťou tejto výzvy: IS SEMP, IS CRPŠ a JP.

Na obrázku nižšie je návrh cieľovej aplikačnej architektúry.

1. 3. Návrh TO BE architektúry

V nasledujúcej tabuľke je zoznam IS a modulov, ktoré budú budované alebo rozvíjané v rámci výzvy:

1. 4. Zoznam dotknutých IS a plánovaných IS a modulov
   1. 1. Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS
2. 5. Zoznam využívaných IS
   1. 1. Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE
3. 6. Zoznam plánovaných integrácií
   1. 1. Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE

V rámci predkladaného projektu sa neplánujú budovať nové koncové služby.

1. 1. 1. Aplikačné služby na integráciu – TO BE

V rámci budovania Rezortnej platformy manažmentu údajov MF SR budú vybudované služby, ktoré budú zastrešovať nasledovné oblasti:

Služby pre zabezpečenie požiadaviek MOÚ:

• Poskytnutie údajov pre  MOU – služba, ktorá poskytne odpoveď na základe požiadavky MOÚ (požiadavky MOÚ môžu byť typu overenie alebo zaslanie požiadavky na opravu údajov)
• Poskytnutie zmenových dávok MOU –služba, ktorá bude do IS MOÚ posielať zmenové dávky
• Poskytnutie notifikácií pre MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ zasielať jednotlivé typy notifikácií

Služby zabezpečujúce komunikáciu s Externými ISVS alebo subjektami:

• Konzumácia údajov z CPDI – služba zabezpečujúca získavanie údajov z externých ISVS

Služby pre Interné IS MFSR:

• Publikovanie údajov – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi jednotlivými agendovými IS a modelmi Rezortnej integračnej platformy.
• Poskytnutie základných a štatistických číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu alebo získanie údajov ZČ a ŠČ.
• Poskytnutie údajov referenčného registra – služba zabezpečujúca distribúciu alebo získanie údajov referenčných registrov.
• Poskytnutie číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu rezortných číselníkov, číselníky agendových systémov využívaných viac ako jedným systémom, push metódou alebo na vyžiadanie.
• Publikovanie údajov do MOU – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi agendovým IS a modulom MyData, ktorý rieši orchestráciu zasielania údajov a notifikácií do MOU.
• Transformácia vstupu do 5* podoby – služba zabezpečujúca transformáciu vstupu, vo formáte xml, do požadovaného formátu (XML RDF, JSON-LD, TTL (Turtle))
• Stotožňovanie a dátová kvalita – služba zabezpečujúca stotožnenie datasetov voči referenčných registrom, sledovanie dátovej kvality údajov, poskytnutie reportu o dátovej kvalite.

Služby poskytované Dátovej kancelárii:

• Správa číselníkov – služba zabezpečujúca správu rezortných číselníkov (založenie, úprava, zneplatnenie číselníka resp. položky číselníka).
• Správa metadát – služba zabezpečujúca správu metadát datasetov v DCAT-SK formáte.

1. 4. Prehľad budovaných služieb

V nasledujúcej tabuľke je zoznam aplikačných služieb, ktoré budú budované alebo rozvíjané v rámci výzvy:

1. 7. Zoznam plánovaných služieb

V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené interné budované aplikačné služby

1. 8. Zoznam budovaných interných služieb
   1. 1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE

Nižšie uvedenej tabuľke je zobrazený budúci stav integračných väzieb na IS CPDI a tiež realizácia úprav informačných systémov minimálne v rozsahu podľa bodu 4 aktivity A1 a to v rozsahu:

1. Pohľadávky Justičnej pokladnice voči subjektom – (správca Ministerstvo spravodlivosti SR, CES-isvs_6252)
2. Register príjemcov pomoci  a prípadov pomoci  – (Správca systému Protimonopolný úrad SR, SEMP-isvs_47)
3. Centrálny register pohľadávok štátu - (Správca systému Protimonopolný úrad SR, CRPŠ-isvs_7664)

1. 9. Zoznam plánovaných integrácií na IS CPDI
   1. 1. Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE

V nasledujúcej tabuľke je zoznam požadovaných OE, ktorých konzumácia bude predmetom výzvy.

1. 10. Zoznam plánovaných nových konzumácií z IS CPDI
   1. Dátová vrstva

V nasledujúcich kapitolách sú popísané pre jednotlivé oblasti aktivity týkajúce sa údajov a práce s nimi.

1. 1. 1. Údaje v správe organizácie

Každá inštitúcia musí mať zavedený systematický manažment údajov vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne inštitúcia musí byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblastí dátovej vedy. S takýmto prístupom sa MF SR stotožňuje, a preto je cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie internej dátových kancelárie MF SR.

Údaje v organizácii MF SR sa posledné roky nemanažujú systematicky. Chýbajú jasné pravidlá a metodiky pre jednotlivé úrovne, ako sú používanie údajov, riadenie údajov a samotná správa údajov. Neexistuje ani konzistentné modelovanie týchto oblastí v príslušných vrstvách architektúry, najmä dátová architektúra. Pravidlá a metodiky nezahŕňajú potrebné definície dátových prvkov, ich použitie, spôsob odvodzovania údajov ani spôsob interpretácie. Tento nedostatok vedie k absencii vysokoúrovňového prístupu k manažmentu údajov v rámci inštitúcie.

V súčasnosti je dátová kancelária MF SR personálne nedostatočne obsadená, najmä v oblasti odborníkov na správu údajov, interoperabilitu dát, procesy čistenia údajov a tvorbu metodík pre riadenie a správu údajov v rámci organizácie. Bez týchto expertov nie je možné adekvátne rozvíjať oblasť dátovej vedy, ktorá vyžaduje široké spektrum odborných znalostí a skúseností. Navyše legislatívne pokrytie pre oblasť dátovej správy a dátovej vedy v súčasnosti chýba, čo sťažuje zavádzanie systematických a právne ukotvených postupov pre správu a ochranu údajov. Jedinou pozíciou, ktorá je v súčasnosti obsadená, je dátový kurátor, avšak jeho rola nedokáže pokryť všetky aspekty dátovej vedy. Ide o veľmi rôznorodú a širokú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializované odborné znalosti v oblastiach ako analýza dát, prediktívne modelovanie, prevencia údajov na vstupe, monitoring dátovej kvality, správa dátových tokov, bezpečnosť a právne aspekty dát a v neposlednom rade neustále zvyšovanie kvality údajov.

MF SR vníma príležitosť rozvoja dátovej kancelárie v rámci organizácie ako riadený subjekt, ktorý sa komplexne zaoberá správou dát, kvalitou, právnymi aspektami a bezpečnosťou. Tento orgán vytvára rámec pre správu  dát a manipuláciu s nimi, ktorý zahŕňa politiky a postupy na zabezpečenie, že dáta sú zhromažďované, spravované a chránené v súlade s internými a externými regulačnými normami. Cieľom dátových kancelárií je optimalizovať procesy týkajúce sa správy dát, aby organizácie mohli efektívne využívať dáta a zlepšovať služby poskytované inštitúciou v rámci verejnej správy.

Cieľom realizácie aktivity A7 je vytvorenie alebo posilnenie dátovej kancelárie, ktorá bude zabezpečovať dôveryhodnú správu údajov, zavedie rôzne prístupy k rozhodovaniu o tom, kto by mal mať prístup k údajom, na aké účely a v čí prospech, a uľahčí ich zdieľanie a využívanie pre nové technológie. Kľúčové prínosy a výsledky projektu sú:

• Koordinácia a udržateľnosť procesov životného cyklu dát.
• Jasne definované pravidlá pre zdieľanie dát a ich využívanie na MF SR.
• Centralizácia know-how a jeho využitie pre podporu vývoja a implementácie nových technológií.
• Implementácia nástrojov na čistenie a správu a dát.

Spôsob realizácie aktivity

Problematika manažmentu kvality a dostupnosti údajov z nových zdrojov dát si vyžaduje odbornú koordináciu procesov životného cyklu dát ako zberu, čistenia a spracovania dát, a zároveň technickú prevádzku dátových skladov a odbornú asistenciu pri využívaní moderných analytických nástrojov. Takéto úlohy je vhodné riešiť profesionálne prostredníctvom Rezortnej dátovej kancelárie verejnej správy, ktorá bude mať na starosti bázu dát príslušného rezortu a poskytovanie podpory a asistencie ostatným v rezorte pôsobiacim dátovým expertom. Vzhľadom na nedostatočný počet expertov, je v hodným riešením zabezpečenie externých kapacít v podobe dátových expertov ako dočasná pomoc počas dĺžky realizácie projektu, ktorí budú v súčinnosti s interným expertami, riešiť aktivity súvisiace  úpravou interných procesov v organizácií, aby podporili aplikáciu postupov dátovej vedy pri rozhodovaní („evidence-based policy“, „spending reviews“, „impact assessment“) a implementovali princípy štátu fungujúceho na základe využívania znalostí („Data-driven state“) a princípu hodnoty za verejné peniaze.

Rezortná dátová kancelária má možnosť spolupracovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI, ktorá sa dlhodobo zaoberá komplexným manažmentom údajov verejnej správy.

Rezortná dátová kancelária by mala pomáhať organizáciám v pôsobnosti rezortu kategorizovať a sprístupňovať údaje pri zachovaní kvality v dôveryhodnom prostredí spôsobom, ktorý umožní rozdeľovať vzniknutú hodnotu. Správcovia dátového trustu majú právne záväznú zodpovednosť za zohľadnenie záujmov držiteľov údajov, používateľov údajov, občanov a iných zainteresovaných strán. Prevzatím úloh a činností v oblasti správy údajov možno dôveryhodnosť údajov použiť na zníženie nákladov a zručností potrebných na správu a zdieľanie údajov.

Držitelia údajov z verejného sektora sa často zameriavajú na poskytovanie konkrétnych verejných služieb, no napriek tomu majú údaje, ktoré by mohli mať širšiu sociálnu a ekonomickú hodnotu. Rezortná dátová kancelária by mohla preskúmať túto širšiu hodnotu spôsobom, ktorý zastupuje záujmy všetkých zainteresovaných strán. Teda, ako potenciálny zdroj údajov, môže rezortná dátová kancelária vytvoriť nové príležitosti pre začínajúce podniky a iné podniky na inovácie s údajmi. Na makroúrovni by prijatie dátového trustu mohlo podporiť vývoj nových technológií ako je AI, ktoré pomáhajú ľuďom robiť informovanejšie rozhodnutia, vytvárať pracovné miesta a stimulovať ekonomický rast.

Realizáciou aktivity A7 bude zabezpečená komplexná analýza, čím si inštitúcia zabezpečí celkové zmapovanie jej dátového manažmentu. Kombinácia interných a externých odborníkov v oblasti dátovej vedy bude viesť ku nasledovných výstupom:

1. Bude vytvorený dátový inventár: Popíšu sa všetky objekty evidencie až na úroveň atribútov, ktoré inštitúcia:

1. Bude originálne vytvárať a evidovať v zdrojových registroch (agendové informačné systémy verejnej správy) v rámci rozsahu projektu.
2. Bude spracúvať za účelom výkonu príslušnej agendy inštitúcie.

1. Budú definované a popísané plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov:

1. Budú zrozumiteľne zdokumentované dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
2. Bude definovaný proces riadenia pre manažment údajov v inštitúcii a primárne pre systémy, ktoré budú obsahovať objekty evidencie riešené v projekte.

1. Bude podporovaná a rozvíjaná inštitucionálna dátová kancelária.

1. Kancelária bude slúžiť ako špecializovaný útvar pre dáta v rámci inštitúcie, súčasne bude zodpovedná za riadenie systematického manažmentu údajov.
2. budú definované zodpovednosti za jednotlivé aspekty manažmentu údajov. V prípade potreby budú rozdelené údaje do jednotlivých segmentov podľa typu/druhu údajov.

Identifikované kľúčové role a kapacity potrebné na efektívne riadenie dátového manažmentu a budovanie dátovej kancelárie sa nachádzajú v kapitole č. 7. Tento rámec je nevyhnutný pre zabezpečenie vysokej kvality údajov, ich legislatívnej správnosti. Cieľom je dosiahnuť systematický prístup k správe dát a ich kvality, čo je kľúčové pre moderné verejné inštitúcie.

(informácie k téme: https://mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/datova-kancelaria/datova-kvalita/ )

1.  
   1. 1. Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE

V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené objekty evidencie, pre ktoré bude počas realizačnej fáze projektu vytvorený doménový model, ktorý definuje návrh dátových prvkov.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam objektov evidencie ktoré budú poskytované do IS MOU v zmysle aktivity A1. Doménový model pri týchto objektoch evidencie nepopisujeme, keďže je ten je súčasťou zdrojových IS.

1. 11. Zoznam poskytovaných datasetov pre MOU

Súčasťou projektu je aj rozvoj Rezortnej platformy manažmentu údajov v zmysle aktivity A9, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie správy centrálnych číselníkov. Nižšie je popísaný doménový model správy centrálnych číselníkov.

1. 1. 1. Referenčné údaje

Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná, pretože výzva „Lepšie využívanie údajov“ sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MF SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve sú prioritne určené na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.

1. 1. 1. Kvalita a čistenie údajov

Počas realizačnej fázy projektu bude Ministerstvo realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:

1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov
2. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia vzniku nekvality)
3. Zavádzanie dátovej interoperability pre objekty evidencie uvedené v kapitole Moje údaje
4. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu)

Systémy zapojené do tejto výzvy majú dátovú kvalitu pokrytú nasledovne:

• CRPŠ
  • Má pokrytú kontrolu dátovej kvality na aplikačnej úrovni, vrátane B2B integrácie, ako aj na úrovni GUI za využitia kontextovej nápovede.
  • Na stotožnenie PO na RPO využíva DQ službu CPDI.
  • Neposkytuje report o kvalite údajov.
  • Nevedie centrálnu evidenciu kontrol dátovej kvality. Využívané kontroly sú len v popise validácií.
• SEMP
  • Má pokrytú kontrolu dátovej kvality na aplikačnej úrovni, vrátane B2B integrácie, ako aj na úrovni GUI.
  • Subjekty PO nemá stotožňované na RPO.
  • Nemeria kvalitu dát a neposkytuje report dátovej kvality.
• JP
  • Nemajú aplikované pravidlá kontrol na aplikačnej úrovni. Na základe smernice, „Opatrenie vedúceho justičnej pokladnice“, majú popísané ktoré údaje majú kontrolovať a ako. Ide o manuálnu kontrolu.
  • Na stotožnenie PO na RPO využívajú DQ službu CPDI sprostredkovanú cez CES a priamu integráciui na RPO, jednotkové dopyty pre potreby overenia správnosti adresných bodov.
  • Neposkytujú report o dátovej kvalite.
    1. 1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov

Riadenie dátovej kvality predstavuje pre Ministerstvo strategicky dôležitý faktor pre efektívnu správu údajov a zabezpečenie optimálnej prevádzky agend. Ministerstvo bude využívať nástroj na čistenie a zvyšovanie kvality údajov, ktorý bude súčasťou Rezortnej platformy manažmentu údajov (realizovaný v aktivite A9), aby zabezpečilo systematický manažovanie prác nad údajmi v organizácii. Cieľom takéhoto nástroja je pomáhať udržiavať integritu, dostupnosť a dôvernosť údajov, pričom by sa výrazne zlepšila efektivita práce dátovej kancelárie, ktorá má na vo svojej kompetencii a agende zaoberať sa komplexným manažment údajov a procesným riadením dátovej kvality.

Cieľom procesného zabezpečenia riadenia dátovej kvality bude, aby proaktívne riadenie dátovej kvality bolo súčasťou každodenných procesov organizácie. Každý OVM v prvom rade musí poznať údaje, ktoré sú súčasťou jeho ISVS. Za týmto účelom je potrebné určiť aké dáta, z akého zdroja a za akým účelom zbiera.

Súčasťou aktivity A7 pre zapojené IS bude zmapovanie/aktualizácia informácií minimálne v rozsahu:

• používanom dátovom modeli,
• zdroji dát,
• používaných referenčných dátach,
• používaných objektoch evidencie.

Cieľom je aby tieto informácie boli súčasťou dátového inventára budovaného ako súčasť aktivity A7. Pre vytvorenie potrebnej dokumentácie sa bude organizácia riadiť dostupnou metodikou vydanou MIRRI s názovom „Metodika merania dátovej kvality vo verejnej správe“. Informácie v metodike sú totiž významným vstupom pre riadenie dátovej kvality.

Implementovaním modulu Riadenia a čistenia dátovej kvality budú systémom sprístupnené nástroje na:

• Monitorovanie dátovej kvality,
• Nové možnosti stotožnenia (identifikácia duplicít, zmena nastavení stotožňovacích pravidiel resp. stotožnenie na dáta uložené v module Centrálnej správy kmeňových údajov).
• Centrálna evidencia kontrol dátovej kvality a zdieľanie týchto pravidiel v rámci MFSR.
  1. 1. 1. Požiadavky metódy čistenia a zvyšovania kvality údajov

Na riešenie takých problémov, akými sú chyby, duplicity, odľahlé hodnoty pri snahe o dodržanie parametrov strojovej spracovateľnosti, konzistencie, aktuálnosti a jedinečnosti, správnosti, presnosti a komplexnosti, bude dodržaný pracovný postup čistenia dát, ktorý zahŕňa niekoľko krokov:

• Strojová spracovateľnosť: Údaje musia byť vo formáte, ktorý môžu stroje ľahko spracovať a analyzovať.
• Konzistencia: zaisťuje, že dátové prvky majú rovnaký význam a formát v celom súbore údajov.
• Aktuálnosť a jedinečnosť: Aktuálnosť sa vzťahuje na aktuálnosť údajov a jedinečnosť zaisťuje, že každý záznam je odlišný.
• Správnosť: zahŕňa zabezpečenie toho, aby údaje presne reprezentovali entity alebo udalosti skutočného sveta.
• Presnosť a komplexnosť: úzko súvisí so správnosťou a vzťahuje sa na to, ako dobre údaje predstavujú skutočné hodnoty alebo stavy. Metódy na zlepšenie presnosti zahŕňajú:
• Profilovanie údajov
• Odstránenie odľahlých hodnôt
• Zjednodušenie dátových štruktúr

Za účelom zvýšenia kvality vstupných datasetov bude integrácia rozšírená aj o funkcionalitu stotožňovania a referencovania voči číselníkom a referenčným registrom ako súčasť aktivity A9 v rozsahu sprístupnenia služieb na získavanie referenčných údajov a údajov základných číselníkov.

Funkcionalita bude implementovaná architektúrou mikroslužieb s REST API. Budú udržiavané v repozitári služieb a môžu byť použité aj inými aplikáciami.

1. 1. 1. 1. Zavádzanie dátovej interoperability

Platforma MOU je založená na projekte s otvoreným zdrojovým kódom Solid. Solid je skratkou pre sociálne prelinkované údaje („Social Linked Data“), teda ide o Linked Data, ktoré vychádzajú zo štandardov W3C ako RDF, len môžu obsahovať aj osobné údaje o dotknutej osobe alebo subjekte. Preto údaje, ktoré sa ukladajú v MOU sú plne v súlade s Centrálnym modelom údajov a sú v štandarde RDF ako otvorené údaje. Údaje zo zdrojových informačných systémov verejnej správy preto treba pred ich nahratím do MOU transformovať.

Zavedenie dátovej interoperability bude realizované najmä pre objekty evidencie uvedené v kapitole 3.3.6, ktoré sú súčasťou prioritného zoznamu mojich údajov.

Hlavných cieľov dátovej transformácie inštitúcie bude zvýšenie interoperability medzi systémami verejnej správy, priblíženie sa odporúčaniam a štandardom EÚ pre interoperabilitu verejnej správy a medzi krajinami EÚ a zjednodušenie prístupu k údajom pre konzumentov. Pre službu „Moje dáta“ je stanovená úroveň kvality údajov podľa formátov RDF / XML, JSON-LD API (kvalita úrovne 5★). Za týmto účelom vznikne transformačný modulu v MF SR, ktorý zabezpečí transformáciu dát z aktuálneho XML formátu do RDF formátu v 5★ kvalite prelinkovaných údajov („Linked Data“). Ide o preferovaný scenár, kedy sú údaje upravené priamo na zdrojovom systém pod správou OVM. Vybudovanie modulu bude súvisieť s úpravou kľúčových  IS VS poskytujúcich údaje, aj keď ide o technicky a časovo náročnú alternatíva, ale dôveryhodnosť údajov vtedy garantuje samotný zdrojový systém rovnako, ako v prípade pôvodných údajov.

Konzumentami transformovaných údajov môžu byť, rovnako ako v prípade netransformovaných údajov, informačné systémy v správe OVM, ale najmä platforma MOU. V rámci projektu MOU sa počíta s využitím údajov aj na právne záväzné úkony. Preto je základnou požiadavkou, aby údaje po transformácii mali minimálne rovnakú dôveryhodnosť ako pred transformáciou. Presnejšie, aby procesom transformácie, pri ktorom dochádza k zmene štruktúry, formátu aj objemu pôvodných dát, nedošlo k zníženiu ich dôveryhodnosti.

V procese transformácie údajov MF SR, ktoré sú na úroveň atribútu popísane v kapitole 3.3.6 tohto dokumentu, sa predpokladá teda aj obohatenie a doplnenie pôvodných údajov tak, aby spĺňali požiadavku na kvalitu výstupu na úrovni 5★ RDF a aby boli v súlade s CMÚ.

1. 1. 1. 1. Vybudovanie transformačného modulu

Cieľom riešenia je zabezpečenie poskytovania kvalitných dát vo formátoch, ktoré vyhovujú moderným štandardom pre zdieľanie údajov. Medzi preferované formáty spĺňajúce kritériá štandardov, ktoré majú veľký potenciál použitia aj v budúcnosti, je formát RDF, v našom prípade realizovaný vo forme formátu JSON-LD.

Požiadavka pre navrhované riešenie vznikla na základe potrieb systému IS MOU, ktorý požaduje, aby všetky konzumované údaje boli poskytované vo forme JSON-LD. Vzhľadom na fakt, že poskytovatelia (až na ojedinelé výnimky) neposkytujú svoje údaje v tomto formáte (ale väčšinou vo formáte XML), navrhujeme vývoj a nasadenie Transformačného modulu na zdroji, ktorý výrazne uľahčí prípravu vstupov a samotná transformácia vstupného datasetu (XML) do požadovaného výstupného formátu (JSON-LD) už prebehne automaticky. Transformačný modul nájde využitie okrem aktuálneho projektu MOU aj pre ďalšie potenciálne projekty a systémy, vyžadujúce transformáciu dát do dátových formátov pre sémantickú interoperabilitu.

Implementácia transformačného modulu pre spracovanie datasetov MF SR je nevyhnutná pre zabezpečenie efektívnej správy a interoperability údajov v rámci verejnej správy bude rozdelený do dvoch hlavných častí, pričom každá má za cieľ zabezpečiť kvalitatívnu úroveň dát, ktorú vyžaduje vyhláška 78/2020 o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.

Transformačného modulu MF SR, ktorý umožní transformáciu vstupných datasetov podľa XSD schém zdrojového dátového modelu do požadovaných datasetov. Tento modul bude navrhnutý na báze mikroslužieb (microservices) architektúry, čo zabezpečí jeho vysokú výkonnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Transformačný modul bude integrovaný v rámci infraštruktúry MF SR do existujúcej infraštruktúry.

Microservices budú slúžiť pre obohacovanie, transformovanie a postprocessing po transformácii, verifikovaní, aby to ako celok tvorilo kompletné funkčné riešenie. Predpokladom a kľúčovým faktom je vytvorenie manuálne vytvorenej definície transformácie pomocou jazyka xslt a iných technológií pre definíciu transformačných a validačných technológií.

Jednotlivé služby v module budú zodpovedné za spracovanie špecifických častí transformačného procesu, vrátane obohacovania, validácie, transformácie (predstavuje “runtime” využitia transformačného modulu formou služby (REST služba) a postprocessingu.

Pre pokrytie funkcionality transformačného modulu je potrebné vytvoriť centrálny katalóg dát, ktorý bude obsahovať atribúty (metadáta) jednotlivých datasetov (OE). Ako všeobecný dátový model využijeme existujúci Centrálny Model Údajov (CMU).

Súčasťou dátovej integrácie je aj jednoznačná interpretácia jednotlivých atribútov prenášaného datasetu (tzv. Objektu Evidencie). V rámci integračných manuálov sú atribúty popísané, aby konzumujúca organizácia dokázala správne atribúty spracovať. Spoločný dátový model (CDM) obsahuje jednotný súbor metadát, čo umožňuje zdieľanie dát a ich významu medzi aplikáciami.

Vytvorí sa tým prostredie (reprezentované vhodným GUI) pre efektívne mapovanie atribútov vstupného datasetu na prvky CMU. Za účelom zvýšenia miery automatizácie plánujeme pre prvotné mapovania aplikovať aj algoritmy strojového učenia. Výsledné mapovania budú udržiavané v Dátovom inventári (repository).

Pre samotnú transformáciu datasetu do JSON-LD bude vytvorený transformačný modul, ktorý bude generický a bude konfigurovateľný pomocou vstupných parametrov a konfiguračných údajov.

Vstupmi pre každú transformáciu budú:

• Vstupný dataset (XML formát)
• Konfiguračné údaje
• Sada mapovaní atribútov datasetu na prvky CMU (v repository Dátového inventára)
• Pravidlá pre mapovanie uzlov JSON-LD
• Súvisiace ontológie (ontológie súvisiace s výstupným datasetom)

Výhody riešenia:

• Výraznou mierou urýchli proces tvorby transformácií do RDF. Práca s dodanou aplikáciou bude vyžadovať “high skilled knowledge” (tvorba XSLT transformácií, transformačné jazyky, programovanie), ale len určitú formu zaškolenia
• Riešenie bude založené na centrálnom dátovom inventári (mapovania), ontológiách a službách/mikroslužbách. Nebudeme pracovať so súbormi, ETL, a pod.
• V Dátovom inventári bude zriadený centrálny repozitár atribútov datasetov s ich popisom.
• Mapovaním atribútov datasetov na prvky CMU a ich centrálnym udržiavaním v rámci Dátového inventára, bude zavedený proces využitia kanonického/všeobecného dátového modelu.
• Špecifikáciou a udržiavaním pravidiel pre mapovanie uzlov JSON-LD bude usmerňovaná štruktúra výstupných JSON-LD.

1. 5. Schéma riešenia transformačného modulu
   1. 1. 1. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu)

Riadenie zmien nekončí po implementácii. Je dôležité monitorovať a hodnotiť účinnosť zmien a dátovej kvality v dlhodobom horizonte. To umožňuje identifikovať prípadné nedostatky alebo oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenie. Monitorovanie a hodnotenie pokroku sa teda neobmedzuje na obdobie realizácie akčného plánu ale zahŕňa aj obdobie po zavedení zmeny do rutinnej praxe.

Cieľom tejto podaktivity je vypracovať automatizované alebo poloautomatizované riešenia merania DQ.

Ministerstvo v rámci aktivity A2 zavedie monitoring dátovej kvality, do ktorého vstupom budú pravidelné správy o stave dátovej kvality v podobe reportu a monitoringu dátovej kvality.

Výstupom monitoringu v podobe je súhrnnej správy, ktorá obsahuje najmä:

• zhodnotenie stavu úloh a ich zmien oproti poslednej správe z monitoringu,
• identifikovanie úloh, ktoré neboli vyriešené v termíne stanovenom pre riešenie úloh,
• informácia o dôvodoch nesplnenia úloh a o ďalšom postupe

Správu z monitoringu bude Ministerstvo koordinovať s centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI a výsledky zverejňovať na svojom webovom sídle, resp. na dohodnutom verejne dostupnom priestore dedikovanom pre oblasť dátovej kvality vo verejnej správe.

Z pohľadu definovania významu kvality údajov pre biznis procesy (možné riziká v dôsledku dátovej nekvality), t.j. ak bude údaj nepresný, bude mať nesprávnu hodnotu, formát, nebude vyplnený, alebo stotožnený voči referenčnému registru, ako významne to ovplyvní príslušnú agendu je v tabuľke uvedenej nižšie zhodnotenie jednotlivých oblastí nasledovne:

1. 12. Zhodnotenie prínosu kvality údajov
   1. 1. Otvorené údaje

Táto kapitola nie je pre daný projekt relevantná, keďže MF SR disponuje Lokálnym katalógom otvorených údajov založeného na SPARQL.

1. 1. 1. Analytické údaje

Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná, pretože výzva „Lepšie využívanie údajov“ sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MF SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve sú prioritne určené na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.

1. 1. 1. Moje údaje
         1. Popis existujúcich rozhraní v  IS MOU – všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

Úprava systémov bude nadväzovať na Modul logovania údajov v IS MOU, ktorý primárne zabezpečuje pre registrovaného používateľa informovanie o prístupe k jeho údajom.

Informácie o prístupe k údajom delíme na tieto základné kategórie:

• Spracovanie osobných údajov – napríklad, úradník si pozrie osobné údaje na karte dotknutej osoby. Ďalším príkladom môže byť spracovanie osobných údajov dotknutej osoby pri vybavovaní žiadosti. Cieľom tohto modulu nie je obmedzovať spracovávanie osobných údajov, naopak IS MOU podporuje budovanie služieb založených na efektívnom využívaní osobných údajov, ale cieľom je zabezpečiť, aby dotknutá osoba bola o spracovaní osobných údajov informovaná, v prípade že si takúto službu vyberie.
• Zmena osobných údajov – typickým príkladom je zmena adresy. Pod zmenu údajov sa zahŕňa aj vznik a vymazanie osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou modulu Logovanie prístupov nie je prenos samotných zmenených údajov (ten zabezpečuje modul Správa osobných údajov), ale iba získanie informácie o tejto zmene. To znamená, že aj informačný systém, ktorý nepodporuje zasielanie zmien údajov, môže podporiť zasielanie informácie o zmene údajov.
• Prenos osobných údajov – prenos medzi OVM, prenos zo zdrojového OVM do osobného úložiska dotknutej osoby a poskytnutie osobných údajov z osobného úložiska tretej strane na základe súhlasu.

Projekt primárne navrhuje vybudovanie technologického riešenia a zabezpečenie zbierania informácií o prístupe k osobným údajom ako údajom registrovaného používateľa. Projekt realizuje len vybranú časť z celkového programu Manažment údajov a počíta, že mimo projektu sa realizuje vybudovanie kapacít na strane IS VS, ktoré budú zdrojom informácií o prístupe k údajom.

1. 6. Komunikácia s externými entitami

Vysvetlenie súvisiacich pojmov. Odlišnosti medzi pojmami notifikácia, informácia, záznam, log nie sú veľké a možno ich do istej miery považovať za synonymá, zväčša je z kontextu zrejmé, v akom význame sú myslené. V texte sa ďalej používajú takto:

Informácia o udalosti v zmysle informácie o akcii, či udalosti, ktorá niekde nastala a dotknutá osoba sa o nej má dozvedieť. Napríklad informácia o zmene údajov v registri. S aktuálnymi poznatkami sa plánuje zmena označenia modulu Logovanie prístupov na modul Informovanie o prístupe k osobným údajom.

Notifikácia ako mechanizmus, pomocou ktorého sa občan o informácii dozvie. Napríklad, občan dostal push notifikáciu na mobil obsahujúcu informáciu o zmene údajov.

Záznam alebo log – uložená informácia, hlavne o činnosti používateľa. Napríklad pri udelení súhlasu vznikne záznam/log v systéme. Alebo do logu bola uložená informácia o zmene údajov.

To znamená, že keď nastane udalosť týkajúca sa osobných údajov, zdroj informáci, pošlú do IS MOU informáciu o tejto udalosti. Informácia sa zaznamená v osobnom úložisku dotknutej osoby a dotknutá osoba dostane notifikáciu o tejto udalosti.

Žiadaným stavom je, aby každý ISVS spracovávajúci údaje, umožňoval poskytovanie údajov a zároveň poskytoval informácie o prístupe k osobným údajom. Vtedy má dotknutá osoba možnosť získať svoje údaje a poskytovať ich tretím stranám a zároveň je informovaná o každom prístupe k týmto osobným údajom.

Súčasný stav IS VS je, že vedia poskytovať údaje cez IS CPDI, prípadne priamo do IS MOU v závislosti od charakteru údajov (napr. citlivé údaje o zdraví osoby, alebo údaje v „režime“), ale nevedia poskytovať informácie o prístupe k údajom. V prostredí VS správy je častým javom, že niektorý IS nevie poskytovať údaje (napríklad kvôli bezpečnosti), ale vie poskytovať informácie o prístupe k údajom.

Z pohľadu stratégie rozvoja konceptu Moje údaje je okrem iného cieľom dostávať informácie o prístupe k osobnými údajom dotknutej osoby, napríklad o zmene osobných údajov, ich spracovaní, či prenose. Dotknutá osoba sa môže rozhodnúť, ktoré z týchto informácií chce dostávať a prihlási sa k ich odoberaniu. Informácie o prístupe k údajom delíme na:

Informácia o spracovaní osobných údajov (napr. použitie osobných údajov v IS OVM alebo IS tretej strany, typický príklad je, že príslušný zamestnanec orgánu verejnej moci si za účelom výkonu pozrie kartu občana). Zdrojom takejto informácie je spracovávateľ informácie, to znamená IS VS alebo IS tretej strany.

Informácia o zmene osobných údajov. Zdrojom takejto informácie je IS VS, ktorý tieto údaje spravuje (napr. referenčný register).

Informácia o vzniku osobných údajov

Informácia o zmene v osobných údajoch

Informácia o ukončení platnosti osobných údajov

Informácia o vymazaní osobných údajov

Informácia o zmene stavu procesu

Informácia o prenose osobných údajov – nie sú predmetom projektu, lebo tieto informácie zabezpečuje centrálny komponent IS CPDI, prípadne samotné IS MOU.

Informácia o prenose údajov medzi IS VS – zdrojom informácie je IS CPDI, cez ktorý sa informácie prenášajú.

Informácia o prenose údajov do osobného úložiska – zdrojom informácie je zdrojová služba IS MOU, ktorá na základe súhlasu dotknutej osoby zabezpečí prenos údajov zo zdroja do osobného úložiska.

Informácia o prenose údajov k tretej strane – zdrojom informácie je konzumentská služba IS MOU v IS MOU, ktorá na základe súhlasu dotknutej osoby, zabezpečila prenos údajov z osobného úložiska tretej strane.

Všetky vyššie popísané typy informácií o prístupe k osobným údajom budú zaznamenané (zalogované) priamo v osobnom úložisku (PODe) dotknutej osoby (technológia IS MOU). Detailný popis dátových entít pre funkčne požiadavky v zmysle podmienky 4 pre realizáciu aktivity 1 je uvedený v kapitole 3.3.7.2.

Tabuľka uvedená nižšie poskytuje prehľad rôznych typov informácií súvisiacich so spracovaním osobných údajov v informačných systémoch verejnej správy (IS VS). Zameriava sa na zdroje týchto informácií, ich kategorizáciu a špecifiká jednotlivých procesov. Vysvetľuje, ako informačné systémy generujú a spracúvajú údaje týkajúce sa zmien osobných údajov, prenosu údajov v rámci verejnej správy, ako aj prenosu údajov do osobných úložísk a tretím stranám na základe súhlasu dotknutých osôb. Tabuľka tiež zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia zdieľania informácií prostredníctvom štandardizovaných API rozhraní a budúce zlepšenia v oblasti logovania a poskytovania informácií o prístupoch k osobným údajom.

1. 13. Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov

V tejto časti sú uvedené  informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie mojich údajov, z pohľadu budúceho TO BE stavu projektu. V podkapitole je uvedený presný rozsah objektov evidencie s rozpadom na atribúty (údajov) pre budúce poskytovanie údajov zo zdrojových informačných systémov pre informačný systém IS MOU realizovaných v rámci aktivity A1:

1. 1. 1. 1. Popis dátových entít pre informácie ku údajom

Kapitola poskytuje detailný prehľad o spôsobe a forme realizovania požadovaných typov informácií z pohľadu funkčného rozvoja IS, poskytujúceho predmetné údaje popísané nižšie.

Definícia jednotlivých entít vychádza z návrhu NotificationApi v MyData.org a OpenTelemetry.io, pričom bola rozšírená pre potreby IS MOU.

1. 1. 1. 1. Definícia typov informácií o prístupe k osobným údajom

Typ informácie umožňuje zoskupovanie a filtrovanie informácií. Využívame ho:

• Pri prihlasovaní sa k odoberaniu informácií, aby dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU mohla zúžiť množstvo informácií, ktoré chce odoberať.
• Pri rozhodovaní, či zdroj informácie takúto informáciu dotknutej osobe/registrovanému používateľovi MOU pošle alebo nie.
• Pri prezeraní a zobrazovaní informácií (historický log) pre vyhľadávanie alebo filtrovanie informácií.

Tabuľka poskytuje prehľad rôznych typov informácií týkajúcich sa spracovania osobných údajov, v súlade s nariadením GDPR, v prípade, že ide o údaje fyzickej osoby. Každý typ informácie je stručne popísaný, pričom sú uvedené konkrétne príklady, ako aj príslušné články nariadenia GDPR, ktoré sa vzťahujú na danú činnosť. Tento prehľad slúži ako rýchly orientačný nástroj na pochopenie jednotlivých typov spracovania údajov a je tiež kľúčový pre zabezpečenie transparentnosti, ako aj pre riadenie prístupu k osobným údajom v rámci verejnej správy, čo je nevyhnutné pre zaistenie súladu so zákonnými požiadavkami na ochranu osobných údajov. Legislatívne zakotvenie v danom prípade tvoria najmä čl. 15, 19 a 20 GDPR.

1. 14. Typy informácií s odkazom na článok nariadenia GDPR

1. 1. 1. 1. Definícia zdrojov informácií o prístupe k osobným údajom

Zdroj informácie je kľúčový pri prihlasovaní sa k odberu informácií.

Zoznam zdrojov informácií sa nachádza v Registri zdrojov informácií, ktorý je spravovaný správcom IS MOU (podobne ako register služieb).

V registri zdrojov informácií sa automaticky registrujú zdrojové a konzumentské služby. Zároveň je zaregistrovaný ako zdroj informácií CIP/IS CPDI ako poskytovateľ informácií o prenose údajov medzi OVM.

1. 1. 1. 1. Definícia Správy

Informácia je záznam o akcii týkajúcej sa údajov registrovaného používateľa, posiela ju zdroj informácií do IS MOU. Informácia má hlavnú časť (Message) a obsah správy (MessagePayload), ktorý sa mení podľa typu informácie.

1. 7. Schéma informácie o prístupe k osobným údajom

1. 15. Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom

1. 1. 1. 1. Atribúty o Pohľadávkach Justičnej pokladnice voči subjektom

Zoznam poskytovaných atribútov minimálne v rozsahu:

1. 16. Zoznam poskytovaných atribútov pre MOU z JP

Vstupný formát v súčasnom stave: XML

Výstupný formát v budúcom stave: JSON-LD

1. 1. 1. 1. Atribúty o registri príjemcov pomoci  a prípadov pomoci

Zoznam poskytovaných atribútov minimálne v rozsahu:

1. 17. Zoznam poskytovaných atribútov pre MOU z IS SEMP

Vstupný formát v súčasnom stave: XML

Výstupný formát v budúcom stave: JSON-LD

1. 1. 1. 1. Centrálny register pohľadávok štátu

Zoznam poskytovaných atribútov minimálne v rozsahu:

1. 18. Zoznam poskytovaných atribútov pre MOU z IS CRPŠ

Vstupný formát v súčasnom stave: XML

Výstupný formát v budúcom stave: JSON-LD

1. 1. 1. 1. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Nasledujúca tabuľka obsahuje kategorizáciu údajov dotknutých projektom z pohľadu využiteľnosti.

1. 19. Prehľad kategórií údajov
   1. 1. Legislatíva
         1. Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov

V národnom právnom systéme sa základná právna úprava konceptu Mojich údajov a sprístupňovania údajov fyzickým osobám nachádza v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. a zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z.. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z., konkrétne § 12 ods. 1 písm. k) s účinnosťou od 1.8. 2023 doplnil pre Orgány riadenia povinnosť „sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (ktorého súčasťou je aj IS CPDI a IS MOU) údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich“.

Zákon č. 305/2013 Z .z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. s účinnosťou od 1.8. 2023 rozšíril funkcionalitu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v § 10 ods. 11 písm. j) o sprístupňovanie údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktoré sa takejto osoby týkajú, a správu týchto údajov takouto osobou, a to aj prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva investícií; správa údajov zahŕňa najmä ich získavanie, ukladanie, zobrazovanie alebo podávanie žiadosti o ich opravu elektronicky, pričom údaje takto poskytované fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa považujú za úplné, zodpovedajúce skutočnosti a použiteľné na právne účely, ak sa zobrazujú prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inej informačnej technológie verejnej správy určenej na správu údajov fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby a ktorej správcom je ministerstvo investícií.

Predmetný zákon obsahuje aj nové samostatné ustanovenie o sprístupňovaní údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe (§ 10a):

„(1) Fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa elektronicky automatizovaným spôsobom podľa § 10 ods. 11 písm. j) a v rozsahu podľa odseku 2 sprístupňujú údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy, notifikácie o zmenách a opravách takýchto údajov a notifikácie o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, ak sprístupňovanie takýchto údajov a súvisiacich notifikácií nevylučuje osobitný predpis.

(2) Ministerstvo investícií je na účely sprístupňovania údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe podľa odseku 1 a na účely správy týchto údajov oprávnené určiť rozsah takto sprístupňovaných údajov. Orgán verejnej moci je povinný údaje určené v rozsahu podľa prvej vety ministerstvu investícií poskytovať, a to vždy v ich aktuálnej podobe.

(3) Na účely notifikácie osoby o zmenách v jej údajoch sprístupňovaných podľa § 10 ods. 11 písm. j) a o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k týmto údajom pristupoval, je orgán verejnej moci povinný poskytovať ministerstvu investícií notifikácie o zmenách takýchto údajov a notifikácie obsahujúce údaje o tom, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, a to bezodkladne potom, čo k zmenám takýchto údajov alebo k pristúpeniu k takýmto údajom došlo.“

Daná právna úprava znamená ideový posun MyData konceptu v tom zmysle, že právo na sprístupňovanie údajov priznáva nielen fyzickým osobám ako dotknutým osobám v zmysle GDPR a národného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám s cieľom nielen umožniť im kontrolu nad spracúvaním ich údajov, ale aj ich praktické a zmysluplné využívanie bezpečným spôsobom ich vydieľaním s konkrétnou treťou/tzv.

Spoliehajúcou sa stranou, ktorú predstavuje najčastejšie subjekt z podnikateľského sektora ponúkajúci konkrétnu digitálnu službu (výnimočne sa v danom prípade môže jednať aj o subjekt verejnej správy, napr. Policajné orgány pri kontrole údajov obsiahnutých v dokladoch), ktorej využitím si fyzická, alebo právnická osoba vyrieši konkrétnu životnú situáciu. K sprístupňovaniu údajov má pritom dochádzať v štátom garantovanom bezpečnom  digitálnom prostredí prostredníctvom štátom prevádzkovanej informačnej technológie IS MOU ako garanciu spoľahlivosti technického riešenia, v ktorom sa spracúvajú citlivé osobné údaje (či dokonca osobitné kategórie osobných údajov v zmysle čl. 9 GDPR) a zároveň garanciou dôveryhodnosti údajov zdieľaných registrovaným používateľom IS MOU tretej strane.

Vyššie uvedená právna úprava predstavuje generálnu právnu úpravu horizontálneho charakteru. V danej súvislosti je opäť potrebné poukázať na vzťah “lex generalis” a “lex specialis”, ktorý je podstatou dôvodu legislatívno-právnej činnosti týkajúcej sa aktivity A1.

1. 1. 1. 1. PRÁVNA ANALÝZA PROCESU OPRAVY CHYBNÝCH/NEAKTUÁLNYCH ÚDAJOV A NÁVRH ÚPRAVY LEGISLATÍVY PRE OPRAVU ÚDAJOV

V projekte bude realizovaná právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov uvedených v kapitole 4.4.9.4 vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu A1 v rozsahu jej funkcionality podávania podnetov na opravu chybných údajov a vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona

Pre komplexné fungovanie funkcionalít IS MOU je potrebné zanalyzovať, či v danom kontexte existuje v konkrétnej právnej úprave špecifický proces opravy chybných/neaktuálnych údajov, či dokonca proces ich výmazu (najčastejšie konkrétne návrhové konanie), či je ho potrebné zachovať, alebo upraviť, či dokonca navrhnúť úplne nový proces opravy/výmazu údajov alebo je možné použiť generálne vyvíjaný technický proces IS MOU bez nutnosti podávania osobitnej žiadosti na zdrojový orgán verejnej moci.

V danom kontexte je nutné zohľadniť Európsku dátovú stratégiu a z nej vyplývajúce právne záväzné akty Európskej únie vytvárajúce právny rámec pre aktívne, ale aj bezpečné využívanie údajov vznikajúcich v každodennom živote v digitálnom priestore širokým spektrom subjektov, avšak pri dôslednom rešpektovaní a zachovávaní práv dotknutej osoby na ochranu jej osobných údajov, ale aj vysokých požiadavkách na kyberbezpečnosť súvisiacich technológií a na druhej strane na pozitívnu používateľskú skúsenosť súvisiacich aktérov.

Ide najmä o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity, a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia, z ktorých vyplynula nevyhnutnosť dynamicky akcelerovať vývoj v oblasti sprístupňovania údajov fyzickým osobám. Nariadenie predpokladá vytvorenie tzv. Európskej digitálnej identity pre občanov členských štátov v podobe EUDIWu – EU Digital Identity Walletu. Každý členský štát je povinný do konca roka 2026 poskytnúť svojim občanom minimálne jedno štátom garantované technické riešenie pre Európsku digitálnu peňaženku identity, ktorá bude obsahovať súbor atomizovaných štátom garantovaných, dôveryhodných a vždy aktuálnych atribútov zo spoľahlivého zdroja pre vytvorenie podmienok pre jej používateľa na aktívne využívanie digitálnych služieb spoliehajúcich sa strán. V danom kontexte vzniká v národnom právnom režime koncept digitálnych dokladov rešpektujúci dizajnové požiadavky EUDIWu a umožňujúci aktívne využívanie atomizovaných datasetov dokladov prostredníctvom štátom dodaných mobilných aplikácií.

Ďalším európske právne záväzným aktom, ktorý predpokladá aktívne riadenie údajov dotknutou osobou je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a naň nadväzujúce vykonávacie predpisy (nariadenia).

Uvedený právny predpis vo svojej podstatnej časti predpisuje v cezhraničnom kontexte implementáciu funkcionality výmeny údajov medzi orgánmi verejnej moci, čiže realizáciu princípu „1 x a dosť“, prostredníctvom tzv. OOTS = Once only technical system. Aktívna spolupráca dotknutej osoby sa v danom kontexte predpokladá (okrem možnosti prístupu k elektronickým službám členského štátu prostredníctvom autentifikácie cez EUDIW) pri “prehliadaní a schvaľovaní” sprístupňovania jej údajov získaných z informačných systémov verejnej správy členských štátov príslušným orgánom verejnej moci iného členského štátu prostredníctvom tzv. “preview space”, v súlade s ideami Mydata.

1. 1. 1. 1. PRÁVNA ANALÝZA KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ OSOBITNÝCH PREDPISOV

Predmetom Legislatívno-právnych aktivít v tejto časti počas realizačnej fázy projektu bude právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu A2 až A6:

Aktivita A3

Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie – 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI) za účelom poskytovania údajov – 3.2: Vyhlásenie referenčných údajov,

Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.

Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie. Súvisiace legislatívno-právne činnosti sa budú zameriavať na vytvorenie právneho prostredia umožňujúceho konzumovanie poskytovaných údajov oprávnenými konzumentmi údajov mimo rezortu MFSR, a to vrátane IS MOU.

Aktivita A4

Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI) za účelom konzumovania údajov. Súvisiace legislatívno-právne činnosti sa budú zameriavať na verifikáciu právneho prostredia umožňujúceho konzumovanie údajov poskytovaných prostredníctvom IS CPDI od iných povinných poskytovateľov údajov zo strany MF SR v pozícii konzumenta týchto údajov.

1. 1. 1. 1. Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu

V realizačnej fáze projektu bude vypracovaný komplexný dátovo-právny manažment, t. j. právna analýza osobitných právnych predpisov, ktorý sa bude zameriavať na identifikáciu právnych základov a súvisiacich právnych účelov pre:

1. konzumáciu údajov od iných inštitúcií verejnej správy (identifikácia právneho základu a právneho účelu pre spracúvanie údaja na konkrétnu spracovateľskú operáciu),
2. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy
   1. orgánom verejnej moci na účely výkonu úradnej činnosti,
   2. iným subjektom mimo verejnej správy na iné účely v zmysle osobitných predpisov,
3. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy na účely analytického spracúvania údajov.

Komplexný dátovo-právny manažment sa neobmedzuje iba na zákony uvedené nižšie, keďže vytvára základný právny nástroj pre činnosť Rezortnej dátovej kancelárie v rámci aktivity A7-Zavedenie systematického manažmentu údajov. Komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie bude tiež základným zdrojom pre napĺňanie Registra oprávnení a povinností v rámci Centrálneho metainformačného systému.

Vzhľadom na predmet a rozsah projektu sa však aktivity v legislatívno-právnej oblasti budú primárne týkať týchto zákonov a na nich nadväzujúcich vykonávacích predpisov (s výnimkou komplexného dátovo-právneho manažmentu, ktorého rozsah musí byť samozrejme širší):

• Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)
• Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tabuľka uvedená nižšie zobrazuje súhrnný pohľad pre realizáciu aktivitu A11 v legislatívno-právnej oblasti počas realizačnej fázy projektu.

1. 20. Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu

1. 1. Technologická vrstva

Kapitola popisuje návrh riešenia technologickej architektúry, ako i informácie ohľadne možnosti využitie služieb vládneho cloudu.

1. 1. 1. Návrh riešenia technologickej architektúry

Súčasťou riešenia v rámci výzvy je rozvoj/vybudovanie Rezortnej platformy manažmentu údajov. Vybraný variant technologického riešenia znamená využitie existujúcich komponentov poskytujúcich požadovanú funkčnosť.

Zoznam komponentov ktoré budú využité:

• SAP Proces Orchestration/SAP Integration Suite ako integračný komponent,
• SAP Data Services ako komponent zabezpečujúci ETL, dátovú kvalitu, profilovanie dát,
• SAP Information Steward ako modul na čistenie údajov pre správcov údajov a dátových stewardov,
• SAP BOBJ ako reportingový nástroj,
• SAP Hana ako databáza.

Konkrétna špecifikácia produktov bude detailizovaná v štúdii v súčinnosti s projektom Konsolidácia a upgrade SAP produktov v rezorte MF SR

Existujúce komponenty sú prevádzkované v Datacentre Ministerstva financií.

1. 8. Návrh technologickej architektúry
   1. 1. Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

V rámci projektu nepredpokladáme využitie služieb vládneho cloudu. Rozvoj bude realizovaný nad existujúcimi komponentami, ktoré sú prevádzkované v Datacentre MF. Požadovaná funkčnosť využije existujúce HW aj SW komponenty.

1. 21. Zoznam využívania služieb

1. 1. Bezpečnostná architektúra

V rámci predkladaného projektu bude realizovaná aktivita A10 výzvy, ktoré hlavným účelom bude rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (napr. právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu pre jednotlivé informačné systémy.

V rámci predkladaného projektu bude MF SR realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu:

1. 22. Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA
   1. 1. Postupy pre vytvorenie resp. revíziu bezpečnostného zámeru a DPIA
         1. Metodika pre bezpečnostný projekt

Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu pre jednotlivé IS prípadne ich aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami Zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, požiadavkami na vypracovanie analýzy rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných bezpečnostných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe.

Revíziu bezpečnostného zámeru a analýzy rizík vykonáme aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na dostupnosť a spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.

Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy (ďalej ako ISVS) počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky. Bezpečnostné projekty budú odkonzultované a schválené Manažérom kybernetickej bezpečnosti MF SR.

1. 1. 1. 1. Ohraničenia bezpečnostného projektu

Bezpečnostný projekt bude vypracovaný pre špecifikované integrované informačné systémy MF SR podľa príslušných kompetencií, ktoré stanovuje legislatíva. Tento projekt nebude riešiť komplexné bezpečnostné požiadavky všetkých informačných systémov v pôsobnosti MF SR, ale sa bude sústrediť na potreby konkrétneho integrovaného systému (viď. tabuľka č. 4).

Projekt „ISVS“ má viacero externých integrácií, ktoré nepredstavujú základný rozsah projektu a preto tieto systémy ako externé aktívum pravdepodobne nebudú sú súčasťou bezpečnostného projektu. Viac informácii ohľadne ohraničenia projektu bude detailne rozpracované v realizačnej fáze projektu.

Z hľadiska legislatívnych a vecných požiadaviek budú pre bezpečnostný projekt SEMP-isvs_47, CES-isvs_6252, CRPŠ-isvs_7664 relevantné najmä nasledovné východiská a vstupy, ktorých bezpečnostné požiadavky bude potrebné vyhodnotiť a zabezpečiť praktický súlad v požadovanej miere.

• 1. 1. 1. Zoznam právnych predpisov a noriem
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 264/2023 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 492/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú znalostné štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• Zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
• ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane Cor. 1: 2014 a Cor. 2: 2015).
• ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti.
• ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti
• ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analýza voči dotknutým osobám )
• CSIRT - Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti

Informačným systémom v zmysle zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ISVS“) je funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov, pričom informačnou činnosťou je získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zhromažďovanie, spracúvanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov .

Informačným systémom verejnej správy je IS v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu, ktorý slúži na výkon verejnej správy a ktorého prevádzkovanie vyplýva z osobitného predpisu alebo z právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Zákon o ISVS upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti ISVS a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku a základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti ISVS.

Je potrebné prihliadať na rozdielnosť definície pojmu „informačný systém“ podľa zákona o ISVS oproti definícii podľa zákona o ochrane osobných údajov (podobne tieto zákony rozdielne definujú aj iné pojmy, napr. „prevádzkovateľ informačného systému“).

1. 1. 1. 1. Opatrenia technické, organizačné a personálne a ich hodnotenie

Pre účely zmierňovania rizík použijeme v projekte nasledovné zdroje opatrení:

• CSIRT – Metodiku pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti (Verzia dokumentu 2.1),
• CHECK LIST – Základných bezpečnostných zásad a opatrení pre projektované ISVS (Vyhláška NBÚ SR č. 362/2018 Z. z. a Príloha č. 2 k vyhláške č. 179/2020 Z. z.),
• Maturity model hodnotenia SPICE: ISO/IEC 15504, pre proces vývoja softvéru a súvisiace funkcie podnikového manažmentu,
• Odporučené hodnotenie NIST v systéme CSF a lokálne podľa Metodiky KCCKB - Štandard na výkon auditu kybernetickej bezpečnosti.
• Metodika analýzy rizík (NBÚ, MIRRI, interná smernica MF SR)

Analýza bezpečnosti bude zameraná nasledovne:

• Cieľom bude presne špecifikovať požadovanú úroveň bezpečnosti a identifikovať okolnosti, ktoré môžu narušiť bezpečnosť ISVS (hrozby).
• Analýza bude metodicky zameraná podľa normy STN ISO/IEC 27002:2013 s dôrazom na riziká špecifické pre ISVS.
• Vykonáme sumarizáciu a popis hrozieb a ich dopadov na aktíva ISVS.
• Vyhodnotíme závažnosť dopadov pri realizácii jednotlivých hrozieb kvalitatívnou formou.
• Podrobnosť analýzy bezpečnosti bude dostatočná na to, aby (pri zohľadnení súčasných poznatkov o informačnej bezpečnosti) bolo možné považovať všetky riziká, ktoré nebudú uvedené po implementácii navrhovaných bezpečnostných opatrení, za akceptovateľné zostatkové riziká.
• Pre každé riziko popísané v analýze bezpečnosti popíšeme spôsob jeho minimalizácie pomocou navrhovaných bezpečnostných opatrení.
• Cieľom bude navrhnúť systém bezpečnostných opatrení takým spôsobom, aby boli všetky riziká identifikované v rámci analýzy bezpečnosti minimalizované na úroveň zodpovedajúcu zostatkovým rizikám vymedzeným v tomto bezpečnostnom zámere.
• Pre jednotlivé riziká uvedieme mieru zostatkového rizika kvalitatívnou formou, po zohľadnení konkrétnych implementovaných, resp. navrhovaných bezpečnostných opatrení.
• Technické opatrenia týkajúce sa priamo ISVS, popísané v tomto dokumente, musia byť implementované počas jeho vývoja a zavádzania do prevádzky.
• Technické opatrenia týkajúce sa okolia ISVS, personálne a organizačné opatrenia budú mať odporúčací charakter a ich zavedenie do praxe zabezpečí prevádzkovateľ systému.

Použitá metodika analýzy rizík IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) bude mať kvalitatívno/kvantitatívny  charakter. Obsahová štruktúra analýzy bezpečnosti a návrhu opatrení bude vychádzať z nasledovných okruhov bezpečnosti stanovených štandardami

• STN ISO/IEC 27005: 2013 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane),
• ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA).

Pri realizácii analýzy bezpečnosti a návrhu bezpečnostných opatrení budú zohľadnené všetky aspekty implementácie a prevádzky ISVS, rovnako ako aj všetky relevantné požiadavky na opatrenia pri ochrane IS stanovené v záväzných predpisoch.

1. 1. 1. 1. Vymedzenie a popis okolia informačného systému

Okolím ISVS pre účely tohto bezpečnostného projektu bude každý bod, z ktorého bude možný priamy prístup k aktívam ISVS alebo ktorý bude ovplyvňovať jeho prevádzku, jej podmienky alebo bezpečnosť. Okolie ISVS budú tvoriť najmä nasledovné typy štruktúr:

• Organizačné prostredie prevádzkovateľa a relevantné vnútorné predpisy.
• Legislatíva upravujúca účel ISVS, podmienky jeho prevádzky a rozsah spracúvaných údajov.
• Miestnosti a objekty, v ktorých sa budú nachádzať zariadenia používané systémom alebo kde budú uložené jeho údaje.
• Osoby nezastávajúce žiadnu rolu pri prevádzke a správe IS, ale ktoré budú mať možnosť prístupu do priestorov uvedených vyššie.
• Systémy zabezpečujúce prijateľné podmienky prostredia (napr. teplota, vlhkosť, prašnosť, vibrácie) v týchto priestoroch.
• Systémy zabezpečujúce fyzickú bezpečnosť týchto priestorov (napr. ochrana pred neoprávneným vstupom, narušením integrity priestorov, monitorovaním činností vykonávaných v priestoroch).
• Komunikačné linky, po ktorých budú prenášané údaje ISVS.
• Infraštruktúra počítačovej siete, v ktorej bude systém prevádzkovaný a zariadenia do nej pripojené.
• Systém napájania elektrickou energiou.
• Aplikácie, od ktorých bude závisieť prevádzka ISVS.
• Aplikácie poskytujúce dátové vstupy do ISVS.
• Ostatné aplikácie, ktoré budú prevádzkované na zariadeniach využívaných ISVS.
• Prenosné nosiče údajov používané pri práci s ISVS alebo nachádzajúce sa v jeho blízkosti, alebo zariadenia, ktoré môžu byť použité ako nosiče údajov.
• Ostatný materiál potrebný na prevádzku ISVS.
• Osoby využívajúce služby ISVS.
• Osoby podieľajúce sa na prevádzke a správe ISVS, vrátane pracovníkov externých zmluvných partnerov.

Z hľadiska budovania a implementácie systému IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) sú štruktúry tvoriace okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) považované za priamo neovplyvniteľné (pre dodávateľa systému v nich nie je možné priamo zavádzať bezpečnostné opatrenia).

V rámci tohto bezpečnostného projektu je však možné na okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) klásť požiadavky alebo predpoklady za účelom dosiahnutia požadovanej bezpečnosti IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) takým spôsobom, aby predpoklady boli v súlade s realitou a požiadavky boli dosiahnuteľné za akceptovateľných podmienok.

Požiadavky na okolie budú uvedené vo forme návrhu bezpečnostných opatrení, ktoré majú odporúčací charakter – vyhodnotenie zostatkových rizík bude realizované na základe reálneho predpokladu efektívneho nasadenia daného opatrenia do praxe v okamihu, od kedy je to pre bezpečnosť IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) relevantné.

1. 1. 1. Metodika pre DPIA
         1. Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

Okrem štandardu ISO 27005 používame tzv. Privacy Framework založený na štandardoch ISO 29100, ISO 29134 a ISO 29151. Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.

Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení znížime riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Na posúdenie vplyvu DPIA (Data Protection Impact Assessment) v súlade s článkom 35 GDPR aplikujeme interné postupy MF SR, nasledovnú metodiku a aktivity:

1. Popis činnosti spracúvania:

Jednoznačne definujeme účel, rozsah a kontext činnosti spracúvania. DPIA bude obsahovať dokumentáciu o tom, aké osobné údaje budú spracúvané, kategórie subjektov údajov a zapojené spracovateľské operácie.

1. Hodnotenie nutnosti a proporcionality:

Zhodnotíme, či bude spracúvanie nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného účelu a či bude proporcionálne k cieľom. Zvážime alternatívy, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaké ciele s menšími rizikami pre súkromie.

1. Identifikácia a hodnotenie rizík:

Identifikujeme potenciálne riziká pre práva a slobody subjektov údajov. Zvážime riziká týkajúce sa bezpečnosti údajov, presnosti, dôvernosti, transparentnosti a ďalších relevantných faktorov. Tento krok bude zahŕňať hodnotenie pravdepodobnosti a potenciálneho dopadu každého rizika.

1. Hodnotenie právnych a regulačných požiadaviek:

Posúdime, či činnosť spracúvania bude spĺňať relevantné právne a regulačné požiadavky. Zvážime príslušné zákony o ochrane údajov a ostatné špecifické predpisy.

1. Konzultácie s zainteresovanými stranami:

Zahrnieme príslušné zainteresované strany, vrátane ÚOOÚ SR a všetky ďalšie relevantné strany, aby sme získali pohľady a perspektívy týkajúce sa potenciálnych rizík a opatrení na ich zmierňovanie.

1. Znižovanie rizík:

Odporučíme zavedenie opatrení na zmiernenie identifikovaných rizík. To môže zahŕňať úpravu postupov, zavedenie technických zabezpečení alebo zavedenie ďalších kontrol na zmiernenie rizík.

1. Hodnotenie, dokumentácia a monitoring:

Odporučíme pravidelné prehodnotenie a aktualizovanie DPIA, aby bola zabezpečená presnosť a aktuálnosť údajov, a udržiavanie kontinuálneho monitoringu vplyvu spracúvania na ochranu súkromia.

1. Zahrnutie DPIA do rozhodovacieho procesu:

Odporučíme použitie zistení z DPIA na usmernenie rozhodnutí týkajúcich sa činnosti spracúvania.

1. Transparentnosť:

Odporučíme udržiavanie komplexných záznamov o procese DPIA, vrátane hodnotení, zistení, prijatých opatrení a výsledkov. Zabezpečíme transparentnosť tým, že relevantné informácie o DPIA budú dostupné subjektom a úradom, ak to bude potrebné.

1. Závislosti na ostatné ISVS / projekty

1. 23. Tabuľka závislostí na iných OSVS/projektoch

1. Zdrojové kódy

Zdrojové kódy vytvorené počas projektu sa budú zverejňovať v zmysle § 31 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. d) prvý bod zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov buď  pre verejnosť bez obmedzenia (podľa § 31 ods. 4 písm. a) vyhlášky) alebo s obmedzenou dostupnosťou iba pre orgán vedenia a orgány riadenia (podľa § 31 ods. 4 písm. b) vyhlášky) spolu s odôvodnením v závislosti od jeho charakteru a posúdenia z hľadiska bezpečnosti a súvisiacich okolností.

1. Prevádzka a údržba
   1. Úrovne podpory používateľov

Systém Help Desk vo verejnej správe je organizovaný cez tri úrovne podpory, pričom úrovne L2, L3 budú zabezpečené dodávateľsky. Cieľom tohto systému je efektívne riešiť problémy a požiadavky koncových užívateľov, ktorí pracujú s informačnými systémami a aplikáciami správy. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti, ktoré sú kľúčové pre zaisťovanie kvalitných a efektívnych služieb v oblasti verejnej správy.

L1 predstavuje počiatočnú vrstvu podpory zameranú na riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov informačných systémov vo verejnej správe.

Hlavné funkcie:

• Zhromažďovanie informácií: Rýchle a efektívne zhromažďovanie relevantných údajov o problémoch od užívateľov, vrátane informácií o používaných systémoch a prostrediach.
• Základná analýza: Posúdenie hlásených problémov a ich klasifikácia na základe vopred definovaných kritérií, ako sú priorita, typ problému a kategória.
• Riešenie bežných problémov: Riešenie jednoduchých a priamych problémov, ako sú:
• Zabudnuté heslá a základné používateľské problémy (napr. prístup k systémom).
• Overenie dostupnosti infraštruktúry (napr. sieťové pripojenie, funkčnosť aplikácií).
• Základné diagnostické postupy na identifikáciu technických problémov a overenie nastavení softvéru a hardvéru.

Komunikácia: Úroveň L1 zabezpečuje priamu interakciu s koncovými užívateľmi prostredníctvom telefónu, e-mailu a online chatov, pričom sa zameriava na efektívne a rýchle riešenie problémov.

Úroveň L2 je zložená z riešiteľských tímov s hlbšími technologickými znalosťami v oblasti informačných systémov vo verejnej správe, ktorí sa zaoberajú problémami, ktoré boli eskalované z úrovne L1.

Hlavné funkcie:

• Spolupráca s L1: Riešitelia L2 úzko spolupracujú s tímom L1 pri analýze a riešení eskalovaných hlásení, pričom poskytujú technickú asistenciu a poradenstvo.
• Hĺbková analýza: Vykonávanie podrobnejších analýz a identifikácia príčin zložitých problémov, ktoré neboli vyriešené na L1, vrátane analýzy logov a systémových správ.
• Validácia a klasifikácia: Spätná kontrola a podrobné overenie údajov z hlásení od L1, pričom sa potvrdzuje, upresňuje alebo prehodnocuje problém v súlade s požiadavkami a normami verejnej správy.
• Eskalácia: V prípade, že problém nie je možné vyriešiť na úrovni L2, je možné ho eskalovať na L3, pričom sa zabezpečuje kompletná dokumentácia predchádzajúcich krokov.

Komunikácia: Riešitelia L2 nekomunikujú priamo s koncovými užívateľmi, ale poskytujú podporu tímu L1 a prispievajú k riešeniu problémov na pozadí.

Úroveň L3 predstavuje najvyššiu vrstvu podpory, ktorá sa zameriava na riešenie najzložitejších a najnáročnejších problémov v oblasti informačných systémov vo verejnej správe.

Hlavné funkcie:

• Riešenie komplexných problémov: Riešitelia L3 sa zaoberajú technicky náročnými problémami, ktoré vyžadujú pokročilé znalosti a odborné skúsenosti v oblasti informačných technológií a správy.
• Hĺbkové analýzy a investigácie: Vykonávanie detailných analýz a diagnostiky na identifikáciu základných príčin problémov, ktoré nie je možné vyriešiť na nižších úrovniach, vrátane preverovania architektúry systémov a databáz.
• Vypracovanie odporúčaní: Na základe analýz a zistení tím L3 navrhuje riešenia a zlepšenia procesov, ktoré môžu predchádzať opakovaniu problémov a zvyšovať efektivitu a bezpečnosť systémov.
• Spolupráca s vývojovým a technickým tímom: Úroveň L3 úzko spolupracuje s vývojovými a technickými tímami na implementácii zmien a vylepšení, ktoré zvyšujú stabilitu a funkčnosť systémov v rámci verejnej správy.

Komunikácia: Riešitelia L3 nemajú priamy kontakt s koncovými užívateľmi, ale poskytujú technickú podporu tímom L1 a L2 a zabezpečujú, že zložitý problém je správne riešený a zdokumentovaný.

1. 1. 1. SLA (Service Level Agreement)

Pre všetky úrovne podpory sú definované nasledujúce parametre SLA:

• Dostupnosť: Help Desk je dostupný pre vybrané skupiny užívateľov prostredníctvom telefónu a e-mailu.
• Evidencia incidentov: Všetky incidenty sú zaznamenávané v informačnom systéme (IS) pre zabezpečenie transparentnosti a sledovateľnosti.
• Dostupnosť L2 a L3:
• Čas: Podpora L2 a L3 je dostupná 8 hodín denne, 5 dní v týždni (od 8:00 do 16:00 počas pracovných dní).

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

• Aktuálna prevádzka systému  zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1
• L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS).
• L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).
  1. 1. Riešenie incidentov – SLA parametre

V zmluve o dielo budú pre jednotlivé systémy definované nasledovné požiadavky závažnosti incidentov, ktoré sa používajú na kategorizáciu a prioritizáciu incidentov v informačných systémoch na základe ich dopadu na prevádzku, používateľov a kritickosť služieb. Každý stupeň závažnosti vyžaduje odlišnú úroveň reakcie a má rozdielne požiadavky na čas riešenia.

Označenie naliehavosti incidentu:

1. 24. Zoznam naliehavosti incidentov

Možný dopad:

1. 25. Zoznam možných dopadov incidentov

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V4 uvedený v nasledovnej matici:

1. 26. Tabuľka priority incidentov

Vyžadované reakčné doby:

1. 27. Tabuľka reakčných časov incidentov

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu

Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)
• Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

1. 1. Požadovaná dostupnosť IS:

Požiadavky na dostupnosť informačných systémov, ktoré sú predmetom projektu a zároveň slúžia ako zdrojové systémy pre údaje poskytované prostredníctvom IS CPDI, musia byť zhodné s požiadavkami na systém, pre ktorý sú tieto údaje určené, konkrétne IS MOU. Tieto požiadavky sú definované v rámci nasledujúcich parametrov:

• Maximálna kumulatívna doba plánovaných odstávok za mesiac: 12 hodín / *48 hodín
• Garantovaná doba odozvy (synchrónna / asynchrónna komunikácia): 20 sekúnd / 60 sekúnd

 V prípade plánovanej aktualizácie systému IS CPDI na novú verziu softvéru, sa počíta s predĺženou víkendovou odstávkou, pričom maximálna povolená doba odstávok za mesiac môže dosiahnuť 48 hodín.

(**) V prípade incidentu v prostredí gCloud musí byť primárne obnovená vrstva gCloud, následne služba. Prostredie gCloud predstavuje vládny cloud, v ktorom je prevádzkovaný IS CPDI.

Poznámka: Uvedené SLA parametre platia pre 99,9 % prípadov. Všetky parametre sú garantované na rozhraní systémov.

1. 1. 1. Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť (Availability) je vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Predpokladá sa dostupnosť na úrovní 98% dostupnosť, čo znamená kumulatívny výpadok 7,30 dňa ročne resp. 14 hodín mesačne.

1. 1. 1. RTO (Recovery Time Objective)

RTO (Recovery Time Objective) - 4 hodiny + RTO gCloud[1], hodnota musí byť totožná s hodnotou pre IS MOU. hodín – doba obnovenia systému, t.j. za ako dlho po výpadku musí byť systém funkčný.

1. 1. 1. RPO (Recovery Point Objective)

RPO (Recovery Point Objective) - 6 hodín- aké množstvo dát môže byť stratené od vymedzeného okamihu.

1. Požiadavky na personál
   1. Riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa určí Zloženie Riadiaceho výboru, ktorý bude mať nasledovnú formu:

1. Riadiaci výbor bude mať minimálne 3 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“).
2. Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. vlastník alebo vlastníci procesov objednávateľa (biznis vlastník) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   3. zástupcu kľúčových používateľov objednávateľa (end user),
   4. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy.
3. Väčšina členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom budú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa,

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa menuje Projektový manažér, na ktorého návrh sa vymenuje projektový tím, pričom predseda riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér objednávateľa na základe poverenia zabezpečia:

• určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu,
• určenie vhodných kandidátov na pozície členov projektového tímu, pričom bude obsadenie projektových rolí v rozsahu (v zmysle vyhlášky MIRRRI č.401/2023 Z. z.  o riadení projektov):

1. kľúčový používateľ,
2. IT analytik alebo biznis analytik,
3. IT architekt,
4. biznis vlastník,
5. manažér kvality pri veľkých projektoch; pri ostatných projektoch, ak je to potrebné,
6. manažér IT prevádzky, ak je to potrebné,
7. manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti, ak je to potrebné,
8. UX dizajnér, ak je to potrebné,
9. iná špecifická rola, (napr. Manažér kybernetickej bezpečnosti, Zodpovedná osoba (DPO)).

Vzor štruktúry riadiaceho výboru

1. 9. Vzor riadiaceho výboru

1.  
   1.  PRACOVNÉ NÁPLNE
      1. Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru

Základnou úlohou Riadiaceho výboru je najmä:

1. schválenie predmetu projektu, inkrementov, priebežné a záverečné schválenie manažérskych produktov a špecializovaných produktov, 
2. základné rozhodnutia v projekte, najmä rozhodnutia o rozsahu, rozpočte a harmonograme projektu,
3. zabezpečenie finančných zdrojov a schvaľovanie zmien financovania projektu,
4. účelnosť vynakladaných finančných prostriedkov a kontrolu BC/CBA – odôvodnenia projektu pred začatím projektu a priebežnú kontrolu aktualizácie zdôvodnenia projektu po ukončení každej fázy projektu, 
5. pravidelnú kontrolu projektového manažéra objednávateľa, činnosti projektového tímu a riadenia projektu, 
6. priebežnú kontrolu a pravidelné vyhodnotenie dosahovania určených merateľných ukazovateľov,
7. dodržanie bezpečnostných štandardov, štandardov informačných technológií verejnej správy a dodržanie legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov pri realizácii projektu, 
8. schválenie požiadaviek na zmenu alebo odchýlky od špecifikácie a zadania projektu,
9. určenie rozsahu manažérskych produktov vytváraných počas celého projektu a akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov, 
10. berie na vedomie výsledky zverejneného vyhodnotenia verejného pripomienkovania manažérskych produktov na webovom sídle objednávateľa, ktoré sú vstupom do Verejného obstarávania
11. zabezpečuje zverejňovanie zápisov z Riadiacich výborov projektu a schvaľovaných projektových (manažérskych a špecializovaných) výstupov vo verejnej časti centrálneho metainformačného systému verejnej správy,
12. schválenie obsahov manažérskych produktov, ktoré  sú vstupom do Verejného obstarávania,
13. schválenie manažérskych a špecializovaných produktov,
14. schválenie prechodu do nasledujúcej fázy alebo etapy,
15. zabezpečenie dodržania princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti využívania verejných prostriedkov aj pri tvorbe, modernizácii, úprave a rozvoji informačných technológií verejnej správy, ktorú zabezpečuje riadiaci výbor projektu v čase realizácie projektu, ako aj v čase správy a prevádzky informačného systému, ktorý je v rámci projektu vytvorený,
16. prerokovanie a rozhodovanie o problémoch eskalovaných z nižšieho stupňa riadenia projektu
17. akceptácia a schvaľovanie Výstupov Etáp pre jednotlivé Časti Diela v rámci príslušného Vydania a celkového Diela,
18. schvaľovanie Stratégie testovania, Plánu testovania a Testovacích scenárov finálnych testov pre otestovanie plnej funkcionality riešenia,  
19. posudzovanie, ktorá zo Zmluvných strán nesie zodpovednosť za vzniknutú vadu časti Diela alebo Diela pri nezhode Zmluvných strán,
20. schválenie opatrení na odstránenie bezpečnostných a iných chýb odhalených po uvedení Diela do produkčnej prevádzky,
21. rozhodovanie o požiadavkách na zmenu počas implementácie a prevádzkovania
22. schválenie zmeny Zmluvy,
23. schválenie zmien štatútu,
24. rozhodovanie o nevhodnosti pokynov zo strany Objednávateľa,
25. prijímanie strategických rozhodnutí súvisiacich s prevádzkou.
    1. 1. Pracovná náplň projektového tímu

Tu je prehľadná tabuľka popisu práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí:

1. 28. Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí (vrátane rolí pre systematický manažment údajov - aktivita A7)
   1. 1. Organizačné zabezpečenie

Organizačné zabezpečenie projektu bude riešené vo fáze projektu - realizácia.

1. Implementácia a preberanie výstupov projektu

Súčasťou aktivity je odovzdanie riešenia do pilotnej prevádzky. Nasadenie riešenia do produkčného prostredia a odovzdanie diela bude realizované na základe úspešných akceptačných testov za účasti zodpovedných osôb poverených inštitúciou, ktoré preveria funkčnosť všetkých častí dodaného riešenia a taktiež služieb. Výstupom aktivity budú protokoly z testovania, akceptované moduly a jednotlivé požiadavky nachádzajúce sa v katalógu požiadaviek a akceptačný protokol o prevzatí diela, alebo jeho častí.

1. 1. Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov

Cieľom riadenia kvality je definovanie prístupu k zabezpečeniu a dosiahnutiu požadovanej kvality výstupov projektu a definovanie akceptačného procesu, v súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 o riadení projektov.

Proces riadenia kvality bude postavený na vzájomnej súčinnosti, transfere znalostí, kontrole, overovaní  a verifikácii výstupov Objednávateľa / Dodávateľa.

V rámci dodávania častí diela budú jednotlivé požiadavky prechádzať svojim životným cyklom, pričom v rámci jednotlivých fáz tohto cyklu budú uskutočňované aktivity zamerané na overovanie kvality.

Predpoklady odovzdania a akceptácie výstupov projektu sa budú realizovať v zmysle Zmluvy o dielo so všetkými prílohami, podľa článku IX Odovzdanie a akceptácia a článku X Zodpovednosť za kvalitu a zodpovednosť za škodu.

1. 1. Pravidlá pre riadenie zmien

Pravidlá pre riadenie zmien sú definované na základe Zmluvy o dielo - Zmenové konanie.

Návrh na zmenu v projekte bude predložený projektovým manažérom objednávateľa alebo dodávateľa.

Návrh na zmenu musí obsahovať vyjadrenie k potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Návrh na zmenu obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:

1. zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
2. zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
3. zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve.

Návrh na zmenu dohodnutého plnenia predmetu ZoD predloží predkladateľ projektovému manažérovi druhej Zmluvnej strany a vyžiada si od neho stanovisko k predmetnému Návrhu na zmenu. Stanovisko podľa predchádzajúcej vety je povinný príslušný projektový manažér poskytnúť predkladateľovi Návrhu na zmenu najneskôr do 5 pracovných dní od jeho doručenia, pričom stanovisko obsahuje najmä vyjadrenie k vhodnosti, potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Stanovisko obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:

1. zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
2. zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
3. zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
4. zmenu neodporúča realizovať s uvedením dôvodov;
5. zmenu nie je možné realizovať s uvedením dôvodov;
6. zmenu nie je možné realizovať v rámci existujúcej Zmluvy, s prípadným odporúčaním, ako námet pre nový projekt.

Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa predkladá RV na schválenie Požiadavku na zmenu v projekte.

Riadiaci výbor posúdi predložený Návrh na zmenu a stanovisko a následne rozhodne o schválení alebo neschválení návrhu. Schválený Návrh na zmenu je podkladom pre uzatvorenie dodatku ku ZoD, ktorý bude predložený štatutárnym zástupcom Zmluvných strán. Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa zabezpečuje komunikáciu rozhodnutí RV o zmenách na nižšie úrovne riadenia.

Predkladateľ návrhu na zmenu  v projekte (Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa) zabezpečí evidenciu návrhu na zmenu spolu so stanoviskami v nástroji riadenia, najneskôr do 5 kalendárnych dní odo dňa predloženia Návrhu na zmenu.

1. PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

Inštrukcie k verejnému pripomienkovaniu:

• Podľa § 4 ods. 10 vyhlášky č. 401/2023 Z .z. je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového prístupu odbornou verejnosťou, zaevidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti.
• Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania zverejniť v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia.
• Dať na schválenie riadiacemu výboru výstupy po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
• Vyhodnotenie zverejniť na webovom sídle objednávateľa (do projektového adresára).

[1] V prípade incidentu na vrstve gCloud musí byť obnovená najskôr táto vrstva a následne služba. gCloud označuje prostredie vládneho cloudu, v ktorom je prevádzkovaný IS MOU.