I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_LVU_2024_SP

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. Účel dokumentu

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

Obsah

1.      História DOKUMENTU....................................................................................................................... 1

2.      Účel dokumentu............................................................................................................................. 1

2.1   Použité skratky a pojmy...................................................................................................................... 2

2.2   Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)................................................................................................ 3

3.      DEFINOVANIE PROJEKTU..................................................................................................................... 4

3.1   Kontext ku projektu.......................................................................................................................... 4

3.2   Manažérske zhrnutie......................................................................................................................... 5

3.3   Motivácia a rozsah projektu............................................................................................................... 6

3.3.1   Realizovanie aktivít v projekte..................................................................................................... 8

3.3.2   Rámcový popis realizácie jednotlivých aktivít.................................................................................. 9

3.4   Zainteresované strany/Stakeholderi................................................................................................... 17

3.5   Ciele projektu................................................................................................................................ 17

3.6   Merateľné ukazovatele (KPI)............................................................................................................. 20

3.7   Špecifikácia potrieb koncového používateľa........................................................................................... 21

3.8   Riziká a závislosti............................................................................................................................ 22

3.9   Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry............................................................................. 22

3.10 Multikriteriálna analýza.................................................................................................................. 22

3.11 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry............................................................................ 25

3.12 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry...................................................................... 25

4.      POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU).................................................................................... 26

5.      NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY.................................................................................................................... 26

5.1   Prehľad e-Government komponentov.................................................................................................. 28

6.      LEGISLATÍVA.................................................................................................................................... 28

7.      ROZPOČET A PRÍNOSY....................................................................................................................... 28

7.1   Sumarizácia nákladov a prínosov....................................................................................................... 28

7.2   Prínosy projektu............................................................................................................................. 30

7.3   Vyhodnotenie CBA.......................................................................................................................... 30

8.      HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA............................................. 32

9.      riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM................................................................................................... 33

9.1   PRACOVNÉ NÁPLNE........................................................................................................................ 34

9.1.1   Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru......................................................................................... 35

9.1.2   Pracovná náplň projektového tímu............................................................................................. 35

10.    PRÍLOHY.......................................................................................................................................... 38

Tabuľka 1: Aktivity realizované v projekte. 10

Tabuľka 3: Prehlaď interných a externých kapacít pre realizáciu systematického manažmentu v rámci projektu (vrátane aktivity A7) 15

Tabuľka 3: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA. 16

Tabuľka 5: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu. 19

Tabuľka 5: Spracovanie MCA. 25

Tabuľka 6: Vyhodnotenie MCA. 26

Tabuľka 7: Vyhodnotenie MCA Technologickej architektúry. 28

Tabuľka 8: Vzor riadiaceho výboru. 36

Tabuľka 9: Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí 38

Obrázok 1: Motivácia, ciele a princípy projektu. 9

Obrázok 2: Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry. 24

Obrázok 3: Architektonický pohľad na aplikačné služieb v projekte (budovaná, rozvíjané, interné) 29

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

1. 
   
   1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:

• funkčné,
• Nefunkčné,

Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:

Funkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo

Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_ číslo

Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 
   
   1. Kontext ku projektu

Slovenská republika implementovala strategickú prioritu Manažment údajov vo verejnej správe od roku 2017. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti. Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

Projekt MOU prakticky aplikuje princípy nariadenia GDPR a zvyšuje ochranu osobných údajov. Koncept MOU je širší ako GDPR a zahŕňa nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

V digitálnom priestore verejnej správy občan riadi výmenu údajov, čo vytvára priestor pre nové a inovatívne služby v súkromnom sektore. Integrovaním údajov v správe Sociálnej poisťovne v predchádzajúcom projektovom období  boli vytvorené podmienky na to, aby mal občan prehľad o svojich dátach evidovaných Sociálnou poisťovňou týkajúcich sa nedoplatkov a všetkých druhov dôchodkových, či nemocenských dávok. Cieľom predkladaného projektu je vytvoriť podmienky pre komplexné fungovanie všetkých služieb IS MOU pre registrovaného používateľa vrátane všetkých druhov notifikácia, naplnenia práva na “logovanie prístupov” a vytvorenia predpokladov pre rozvoj nových digitálnych služieb tretích strán (napr. Individualizované prezumpcie výšky sociálnych dávok, či dôchodkov v súlade so špecifickou životnou situáciou registrovaného používateľa. To predstavuje dôležitú súčasť celkovej architektúry e-Governmentu, ktorá prepojí dátové nástroje s používateľom a jeho interakciou s verejnou správou.

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Predpokladom pre použitie EUDI Wallet je sprístupnenie alebo integrácia produkčných údajov z jednotlivých dokladov zo zdrojových informačných systémov verejnej správy, a teda aj zo systémov Sociálnej poisťovne, na IS MOU, a tiež vývoj sprievodných funkcionalít, keďže IS MOU predstavuje technologický základ pre EUDI Wallet.

1. 
   
   1. Manažérske zhrnutie

Cieľom projektu v rámci výzvy PSK_MIRRI_617_2024_DV_EFRR je posilnenie informačného systému IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií. V rámci Sociálnej poisťovne sa tento projekt zameriava na rozšírenie funkčnosti zdrojových informačných systémov:

• Systém elektronických služieb (ISVS_551) - Poskytuje elektronický automatizovaný zber údajov z mesačných výkazov a registračných listov, spracovanie údajov o starobnom dôchodkovom sporení, a postupovaní príspevkov na individuálne účty klientov, poskytovanie informácií o registráciách vedených v SP spolupracujúcim inštitúciám, informácie o zmenách stavu individuálnych účtov poistencov.
• Centrálny informačný ponukový systém (ISVS_8140) - IS slúži na podporu konania o zákonných nárokoch klientov SP, ktorí sú sporiteľmi v rámci starobného dôchodkového sporenia a ktorí si v súlade s anuitnou novelou podali žiadosť o starobný / predčasný starobný dôchodok.

Cez vyššie uvedené systémy sú poskytované údaje do IS CDPI aj pre nasledujúce objekty evidencie, ktoré sa nachádzajú v prioritnom zozname mojich údajov, publikovanom na webovom sídle MIRRI ako aj centrálnej dátovej kancelárie MIRRI:

• Údaje o nedoplatkoch na poistnom na sociálnom poistení
• Údaje o overení existencie registrácie zamestnanca u zamestnávateľa v SP
• Údaje o počte zamestnancov zamestnávateľa v SP
• Údaje o registrácií FO osoby v SP
• Údaje o poberaní a vyplatení nemocenských dávok SP
• údaje o dôchodkových dávkach SP
• údaje o dôchodkových dávkach SP - Evidencia poberateľov dôchodkov so starobného dôchodkového sporenia (II. Pilier)

Tieto údaje sú kritické a ich správne spracovanie je nevyhnutné pre efektívne fungovanie agendy z pohľadu SP. Projekt sa zameriava aj na zvýšenie kvality a presnosti týchto údajov (aktivita A2), čo zahŕňa podporu moderných nástrojov na správu údajov a procesov. Zavedenie pokročilých technológií na validáciu a čistenie údajov bude zásadné pre zabezpečenie ich integrity a spoľahlivosti.

Ďalej je potrebné spomenúť, že projekt zahŕňa aj aktualizáciu Posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov (§ 42 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (alebo tiež Data protection impact assessment /DPIA v súlade s čl 35 GDPR) (aktivita A10). Tento dokument bude obsahovať dôkladnú analýzu rizík a zabezpečí, že všetky procesy spracúvania údajov budú v súlade s najnovšími legislatívnymi požiadavkami na ochranu osobných údajov.

Ďalším kľúčovým aspektom projektu je bezpečnosť. Systém prejde dôkladným bezpečnostným auditom, ktorý identifikuje potenciálne zraniteľnosti a odporučí opatrenia na ich mitigáciu. Na základe výsledkov auditu bude vypracovaný a implementovaný komplexný bezpečnostný projekt, ktorý bude zahŕňať najnovšie bezpečnostné štandardy a postupy. Tento projekt bude zameraný na ochranu citlivých osobných údajov, zabezpečenie proti kybernetickým hrozbám a dodržiavanie legislatívnych požiadaviek.

Celkovo povedané, tento projekt nie je len o rozšírení a zlepšení funkcionality informačných systémov systému. Ide aj o jeho komplexné zabezpečenie a modernizáciu dotknutých informačných systémov, aby boli plne pripravené na efektívne reagovanie na budúce výzvy a požiadavky štátnej správy. Aktualizáciou bezpečnostného projektu zabezpečíme, že systém bude nielen funkčný, ale aj bezpečný a dôveryhodný pre všetkých konečných užívateľov (orgány verejnej moci a najmä fyzické osoby ako registrovaných používateľov IS MOU).

Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie
Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie
Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb
Projekt je predkladaný v nadväznosti na výzvu Lepšie využívanie údajov (PSK-MIRRI-617-2024-DV-EFRR) Programu Slovensko. 

1. 
   
   1. Motivácia a rozsah projektu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“) realizovalo systematický dátový program, ktorý bol zameraný na zavedenie manažmentu údajov verejnej správy, t. j. nielen pre MIRRI SR. Dátový program smeroval k praktickému a efektívnemu napĺňaniu cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, ako aj platných, účinných národných strategických dokumentov, a to najmä:

• Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy,
• Iniciatívy pre otvorené vládnutie, európskych strategických dokumentov (predovšetkým Európskej dátovej stratégie),
• právne záväzných aktov Európskej únie (GDPR, PSI, DGA, EDA)
• národnej legislatívy:
  • zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, návrh zákona o údajoch).

Súčasťou národnej koncepcie informatizácie verejnej správy bola strategická priorita Manažment údajov vo verejnej správe, ktorú od roku 2017 Slovenská republika začala implementovať v gescii MIRRI. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

Právny základ pre poskytovanie a spracúvanie údajov v IS MOU pritom predstavuje právna úprava účinná od 1.8.2023 dosiahnutá zákonom č. 301/2023 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o e-Governmente a aj zákon č. 95/2019 Z. z.

Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z., konkrétne § 12 ods. 1 písm. k) s účinnosťou od 1.8. 2023 doplnil pre Orgány riadenia povinnosť „sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (ktorého súčasťou je aj IS CDPI a IS MOU) údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich“.

Zákon č. 305/2013 Z .z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. s účinnosťou od 1.8. 2023 rozšíril funkcionalitu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v § 10 ods. 11 písm. j) o sprístupňovanie údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktoré sa takejto osoby týkajú, a správu týchto údajov takouto osobou, a to aj prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva investícií; správa údajov zahŕňa najmä ich získavanie, ukladanie, zobrazovanie alebo podávanie žiadosti o ich opravu elektronicky, pričom údaje takto poskytované fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa považujú za úplné, zodpovedajúce skutočnosti a použiteľné na právne účely, ak sa zobrazujú prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inej informačnej technológie verejnej správy určenej na správu údajov fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby a ktorej správcom je ministerstvo investícií. Predmetný zákon obsahuje aj nové samostatné ustanovenie o Sprístupňovaní údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe (§ 10a):

„(1) Fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa elektronicky automatizovaným spôsobom podľa § 10 ods. 11 písm. j) a v rozsahu podľa odseku 2 sprístupňujú údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy, notifikácie o zmenách a opravách takýchto údajov a notifikácie o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, ak sprístupňovanie takýchto údajov a súvisiacich notifikácií nevylučuje osobitný predpis.12b)

(2) Ministerstvo investícií je na účely sprístupňovania údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe podľa odseku 1 a na účely správy týchto údajov oprávnené určiť rozsah takto sprístupňovaných údajov. Orgán verejnej moci je povinný údaje určené v rozsahu podľa prvej vety ministerstvu investícií poskytovať, a to vždy v ich aktuálnej podobe.

(3) Na účely notifikácie osoby o zmenách v jej údajoch sprístupňovaných podľa § 10 ods. 11 písm. j) a o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k týmto údajom pristupoval, je orgán verejnej moci povinný poskytovať ministerstvu investícií notifikácie o zmenách takýchto údajov a notifikácie obsahujúce údaje o tom, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, a to bezodkladne potom, čo k zmenám takýchto údajov alebo k pristúpeniu k takýmto údajom došlo.“

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti. Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

IS MOU prakticky aplikuje princípy nariadenia GDPR v prostredí moderných informačných technológií. Koncept MOU sa netýka iba fyzických osôb, ale na rozdiel od GDPR zahŕňa aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Predpokladom pre použitie EUDI Wallet je sprístupnenie alebo integrácia produkčných údajov z jednotlivých dokladov zo systémov MV SR na IS MOU.

IS MOU navyše umožňuje poskytovanie údajov aj na základe dlhodobého súhlasu. Integráciou viacerých komponentov IS MOU možno vytvoriť Univerzálnu elektronickú peňaženku, ktorá umožní občanom Slovenska používať elektronické doklady  v celej EÚ.

MIRRI SR chce túto víziu a koncept aj naďalej podporovať a z dôvodu, že má vo svojej správe veľké množstvo agendových systémov a kľúčovými štátnymi registrami, ktoré spracovávajú osobné údaje občanov. Súčasne sa tieto údaje nachádzajú v zozname prioritných mojich údajov.

Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií a tiež generovanie a následné zasielanie zmenových dávok údajov pre konkrétnu FO (PO) pre vybrané datasety. Projekt zahŕňa aj súvisiace legislatívno-právne aktivity týkajúce analýzy možností a parametrov poskytovania súvisiacich notifikácií (aktivita A1), oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov (aktivita A10), ale aj komplexný dátovo-právny manažment spracúvaných údajov (aktivita A11). Sociálna poisťovňa má v rámci projektu záujem podporiť fungovanie jej inštitucionálnej dátovej kancelárie (aktivita A7), vrátane vytvorenia komplexného dátovo-právneho manažmentu (aktivita A11).

Nižšie na obrázku je uvedený grafický prehľad motivácie a cieľov projektu.

Obrázok 1: Motivácia, ciele a princípy projektu

1. 
   
   1. 
      
      1. Realizovanie aktivít v projekte

Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:

Tabuľka 1: Aktivity realizované v projekte

1. 
   
   1. 
      
      1. Rámcový popis realizácie jednotlivých aktivít

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A1  Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „moje dáta“

Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií. V rámci projektu sa Sociálna Poisťovňa zameriava na rozšírenie funkčnosti informačných systémov:

• Informačný systém Jednotného výberu poistného (IS JVP) isvs_8213,
• IS nemocenského poistenia a lekárskej posudkovej činnosti (IS NPaLPČ) isvs_547,
• IS dôchodkového poistenia (DP) isvs_546,
• Centrálny informačný ponukový systém (ISVS_8140),

ktoré slúžia ako zdrojové systémy pre evidenciu dôležitých údajov, ktoré sa nachádzajú v prioritnom zozname mojich údajov, publikovanom na webovom sídle MIRRI ako aj centrálnej dátovej kancelárie MIRRI:

• Údaje o nedoplatkoch na poistnom na sociálnom poistení
• Údaje o overení existencie registrácie zamestnanca u zamestnávateľa v SP
• Údaje o počte zamestnancov zamestnávateľa v SP
• Údaje o registrácií FO osoby v SP
• Údaje o poberaní a vyplatení nemocenských dávok SP
• Údaje o dôchodkových dávkach SP
• Údaje o dôchodkových dávok SP - Evidencia poberateľov dôchodkov so starobného dôchodkového sporenia (II. Pilier)

Súčasťou aktivity je realizovať potrebné úpravy isvs_8140, isvs_8213, isvs_547, isvs_546 na zabezpečenie poskytnutia  údajov o prístupe k informácii a distribúcie zmenových dávok údajov.

Projekt bude zameraný na rozvoj informačných systémov isvs_8140, isvs_8213, isvs_547, isvs_546 o FP pre všetky vyššie uvedené objekty evidencie:

1. Notifikácia o spracovaní osobných údajov: Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
2. Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok: Informovanie o zmene (osobných) údajov z referenčných registrov.
3. Notifikácia o zmene (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o zmene (osobných) údajov a funkcionalita pre podnety na opravu údajov
4. Notifikácia o vzniku/zápisu (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
5. Notifikácia o ukončení platnosti (osobných) údajov (log): Informovanie o ukončení platnosti údajov.
6. Notifikácia o vymazaní (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
7. Notifikácia o zmene stavu procesu (log): Informovanie o stave spracovania údajov.

Presný typ notifikácií vzťahujúcich sa na jednotlivé informačné systémy bude detailne analyzovaný v realizačnej fáze projektu, konkrétne počas etapy analýzy a dizajnu. Vstupom do tohto procesu bude namapovanie príslušných notifikácií na špecifikované interné procesy v rámci Sociálnej poisťovne, ako sú výber poistného, evidencia poistencov, kontrola a vymáhanie nedoplatkov a ďalšie. Keďže Sociálna poisťovňa disponuje širokou škálou činností a procesov, bude potrebné prispôsobiť granularitu a frekvenciu odosielania notifikácií tak, aby efektívne reflektovali jednotlivé procesy. Notifikácie budú sprístupnené občanom na žiadosť prostredníctvom IS CPDI a následne zobrazené v aplikácii MOU, čím sa zabezpečí ich prístupnosť a využiteľnosť pre občanov a podnikateľov v reálnom čase. Nižšie uvedená tabuľka reflektuje súčasný stav integrácii SP na IS CPDI, pre údaje, ktoré sa nachádzajú v zozname prioritných údajom pre službu Moje údaje.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A2 - Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita

Počas realizačnej fázy projektu bude Sociálna poisťovňa realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:

1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov
2. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia)
3. Zavádzanie dátovej interoperability pre objekty evidencie uvedené v kapitole č. 3.3.2.1
4. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu)

Detailný popis pre jednotlivé časti kvality je uvedený v dokumente  prístup k projektu kapitola 4

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A3 - Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom poskytovania údajov

Moje údaje zo systémov ISVS_ 551 a ISVS_8140 budú dostupné pre dotknuté fyzické alebo právnické osoby prostredníctvom IS MOU  ISVS_8705. Dostupnosť Mojich údajov v IS Manažment mojich údajov sa zabezpečí

nasledovne:

1. Existujúci poskytovateľ údajov: Rozšírenie a úprava integračných väzieb pre konkrétne objekty evidencie na Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (v zmysle § 10 ods. 11 zákona o e-Governmente, konkrétne jeho časť označovanú ako IS CPDI; ISVS_5836)

Detailný popis To BE stav a prehľadu o integračných väzbách je popísaný v dokumente Prístup k projektu v kapitole 4.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A5 - Automatizované publikovanie otvorených údajov

V rámci projektu bude vybudovaný lokálny katalóg otvorených údajov, ktorý bude založený na štandardoch SPARQL a RDF pre prepojené údaje (Linked Data). Tento katalóg bude slúžiť na efektívnu správu a sprístupňovanie otvorených údajov organizácie, pričom bude zohľadňovať národné a medzinárodné štandardy a zabezpečovať interoperabilitu s inými katalógmi údajov.

Hlavným cieľom katalógu je zabezpečiť otvorenosť údajov, umožniť ich jednoduché vyhľadávanie a sťahovanie, podporovať rozhodovacie procesy a poskytovať prepojené dáta na lokálnej aj medzinárodnej úrovni. Údaje budú štruktúrované podľa štandardu RDF, čo zabezpečí ich kompatibilitu a možnosť dotazovania prostredníctvom SPARQL endpointu. Tento endpoint umožní efektívne vyhľadávanie a získavanie údajov podľa zadaných kritérií, čím zjednoduší prácu s dátami pre interných aj externých používateľov.

Kľúčovými vlastnosťami katalógu budú správa metadát, prepojenie s centrálnym repozitárom otvorených údajov SR, škálovateľnosť a flexibilita. Katalóg bude navrhnutý tak, aby umožnil automatickú synchronizáciu dát s národnými platformami, čím zabezpečí ich dostupnosť na širšej úrovni. Dáta budú kategorizované a opisované pomocou informácií o autorovi, formáte, licencii a periodicite aktualizácie, čo zabezpečí ich transparentnosť a správne využitie.

Katalóg bude v súlade s legislatívnymi požiadavkami, vrátane zákona o informačných technológiách vo verejnej správe (95/2019 Z. z.) a vyhlášky č. 78/2020 Z. z..

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A7 – Podpora systematického manažmentu údajov inštitúcie

Každá inštitúcia musí mať zavedený systematický manažment údajov vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne inštitúcia musí byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblastí dátovej vedy. S takýmto prístup sa Sociálna poisťovňa stotožňuje, a preto je cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie inštitucionálnych dátových kancelárií.

Sprievodnou aktivitou pri realizácii aktivity A7 je aktivita A10, teda komplexná dátovo-právna analýza, čím si inštitúcia zabezpečí komplexné zmapovanie jej dátového manažmentu. Súčasné kapacity neumožňujú pokryť všetky kľúčové oblasti potrebné na efektívne riadenie a správu údajov, čo brzdí nielen inovácie, ale aj udržateľný rast a rozvoj v oblasti dátového manažmentu a interoperability. Kombinácia interných a externých odborníkov v oblasti dátovej vedy bude viesť ku nasledovných výstupom:

1. Bude vytvorený dátový katalóg: Popíšu sa všetky objekty evidencie až na úroveň atribútov, ktoré inštitúcia:

1. Bude originálne vytvárať a evidovať v zdrojových registroch (agendové informačné systémy verejnej správy) v rámci rozsahu projektu.
2. Bude spracúvať za účelom výkonu príslušnej agendy inštitúcie.

1. Budú definované a popísané plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov:
   1. Budú zrozumiteľne zdokumentované dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
   2. Proces riadenia pre manažment údajov bude zavedený nad informačnými systémami isvs_551, isvs_8140, isvs_8213, isvs_547, isvs_546, ktoré budú obsahovať objekty evidencie riešené v projekte.
2. Bude podporovaná a rozvíjaná inštitucionálna dátová kancelária.
   1. Kancelária bude slúžiť ako špecializovaný útvar pre dáta v rámci inštitúcie, súčasne bude zodpovedná za riadenie systematického manažmentu údajov vrátane súvisiaceho dátovo-právneho manažmentu.
   2. budú definované zodpovednosti za jednotlivé aspekty manažmentu údajov. V prípade potreby budú rozdelené údaje do jednotlivých segmentov podľa typu/druhu údajov.

Z pohľadu interných kapacít plánuje organizácia posilniť role uvedené v kapitole 8 dokumentu.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A9 – Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie (Master Data Management)

Cieľom aktivity je rozvoj platformy manažmentu údajov, ktoré budú slúžiť na efektívne spravovanie a zdieľanie údajov medzi rôznymi informačnými systémami.

Komponent by mal poskytovať tieto služby:

• Integrácia na služby IS CPDI: Centrálny komponent, cez ktorý sa IS budú integrovať na ostatné IS OVM.
• Dátovej integrácie: využite funkčnosti ETL
• Aplikačnej integrácie:  je model softvérovej architektúry, ktorý umožňuje komunikáciu a integráciu medzi rôznymi aplikáciami a službami v architektúre orientovanej na služby (SOA).
• Centralizáciu údajov: Zabezpečuje, že údaje sú uložené na jednom mieste, čo uľahčuje ich správu a prístup k nim. Týka sa to najmä referenčných registrov kedy tento komponent na jednej stane prostredníctvom integrácie na IS CPDI udržiava aktuálne lokálne kópie údajov a na druhej strane poskytuje služby agendovým IS na prístup k týmto údajom, prípadne zmeny aktívne propaguje do príslušných IS na základe ich oprávnení.
• Transformáciu údajov: Umožňuje konverziu údajov do formátu, ktorý je potrebný pre cieľový systém.
• Poskytovanie služieb dátovej kvality

V rámci tejto aktivity by sa realizovali:

• Rozšírenie MUSP o poskytovanie služieb dátovej kvality nad centrálne udržiavanými RR pre IS zapojené do výzvy
• Rozšírenie MUSP o  poskytovanie ZČ pre IS zapojené do výzvy
• Využitie ESB komponentu MUSP ako komponentu aplikačnej integrácie pre RR a zapojené IS na IS CPDI
• Poskytovanie služieb Dátovej kvality na zlepšenie kvality dát pre zapojené IS napr. Data profiling, normalizácia dát a podobne.
• Integrácia 4 IS MUSP (CIPS, IS JVP, IS NPaLPČ, DP)

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Účelom aktivity 10 výzvy je rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (práva dotknutej osoby na ochranu spracúvaných údajov s dôrazom na prístup k údajom).

Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu a súčasne vytvorenie dokumentu DPIA čím sa znižuje riziko porušenia pravidiel ochrany osobných údajov a zlepšuje celkovú bezpečnosť spracovávaných dát v konkrétnych informačných systémoch.

V rámci predkladaného projektu bude SP realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu.

1. Aktualizácia bezpečnostného projektu projekt pre:
   • informačný systém isvs_8729, isvs_8140, isvs_8213, isvs_547, isvs_546

1. Vytvorenie dokumentu na vplyvu na ochranu údajov (DPIA) pre:
   • informačný systém isvs_8729, isvs_8140, isvs_8213, isvs_547, isvs_546

Tabuľka 2: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Bezpečnostný projekt

Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe.

Revíziu bezpečnostného zámeru a analýzy rizík vykonáme aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.

Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy (ďalej ako ISVS) počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

DPIA , alebo posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov, je proces stanovený v rámci GDPR, konkrétne v článku 35.

Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.

Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení znížime riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Dokumenty DPIA budú mať štruktúrovanú formu, ktorá bude zohľadňovať všetky povinné kroky na posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov a budú odkonzultované a schválené Zodpovednou osobou (DPO) SP. Takýto dokument by mal byť formálny, prehľadný a jasne definovať kľúčové informácie.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita A11 - Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy

Projekt je orientovaný najmä na komplexnú úpravu funkcionalít zdrojových informačných systémov pre poskytovanie žiadaných notifikácií pre registrovaného používateľa do IS MOU, pričom primárne sa týka dát, ktoré sú už pre IS MOU poskytované prostredníctvom IS CPDI (hoci v predprodukčnej / testovacej prevádzke) SP sa vo svojej správe zaoberá veľkým množstvom agendových systémov a štátnymi registrami, ktoré spracovávajú kľúčové osobné údaje fyzických osôb. Legislatívno-právne aktivity sa preto budú orientovať najmä na činnosti týkajúce sa aktivity A1 a posúdenie legálnej možnosti sprístupňovania údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne prostredníctvom IS MOU registrovanému používateľovi IS MOU, tiež legálnych predpokladov, či identifikácie prekážok poskytovania súvisiciach notifikácií v zmysle projektu dotknutému používateľovi MOU. Legislatívno-právne analýzy sa budú v menšom rozsahu  týkať aj aktivity A2 vo vzťahu k určeniu zákonných povinností týkajúcich sa dátovej kvality a prípadného naformulovania nových ustanovení dotknutých osobitných právnych predpisov s cieľom zvýšenia dátovej kvality spracúvaných údajov. Podstatná časť legislatívno-právnych aktivít je obsiahnutá aj v aktivite A7, keď vytvorenie komplexného dátovo-právneho manažmentu inštitúcie je jedným zo základných pracovných nástrojov inštitucionálnej dátovej kancelárie.

V nadväznosti na vyššie uvedené a dotknuté objekty evidencie sa aktivity v legislatívno-právnej oblasti budú primárne týkať týchto zákonov a na ne nadväzujúcich vykonávacích predpisov:

• Zákon č. 461/2003 Z. z.o o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
  • súvisiace opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
  • súvisiace nariadenia vlády Slovenskej republiky
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

• súvisiace opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
  • súvisiace opatrenia a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Aktivity v legislatívno-právnej oblasti (aktivita A11) budú analyzované počas realizačnej fázy projektu pre nasledovné oblasti:

Tabuľka 3: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu

1. 
   
   1. Zainteresované strany/Stakeholderi

1. 
   
   1. Ciele projektu

Víziou informatizácie verejnej správy je zabezpečenie kvalitných digitálnych služieb pre občanov a podnikateľov. Ciele projektu významné podporujú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“), ktorá prevádzkuje a buduje informačné technológie a zároveň sa riadi primárne zákonmi:

• č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ITVS“)
• č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti subjektov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).

Kľúčové ciele projektu sú zamerané na Strategickú prioritu Manažment údajov, a to najmä pre oblasť Moje údaje/koncept Mojich údajov alebo tiež MyData[1]. Poskytovanie údajov pre službu „Moje dáta“ sa realizuje primárne na základe:

• § 10a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a súvisiacich ustanovení zákona o e-Governmente a jeho súvisiacich ustanovení,
• § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Víziou pre strategickú prioritu v oblasti Manažmentu údajov je verejná správa založená na údajoch, ktoré je možné a efektívne sekundárne využiť pri dôslednom dodržiavaní všetkých právnych princípov a požiadaviek všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu a bezpečnosť spracúvaných údajov a realizáciou projektu prispieva ku napĺňanie nasledovných cieľov v zmysle NKIVS:

1. Cieľ 1.3: Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy, prioritnej osi 1 - Lepšie služby
2. Cieľ 2.3: Zvýšenie otvorenosti a transparentnosti verejnej správy, prioritnej osi 2 - Digitálna a dátová transformácia
3. Cieľ 2.4: Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe, prioritnej osi 2 - Digitálna a dátová transformácia

1. 
   
   1. Merateľné ukazovatele (KPI)

Merateľné ukazovatele projektu sú definované v súlade s hlavnou aktivitou výzvy Lepšie využívanie údajov - Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe, tak pre MRR (RSO 1.2) aj pre VRR (RSO 1.2).   

Hodnota ukazovateľa výzvy je v aktuálnom stave nula, čo predstavuje počet poskytovaných objektov evidencie do IS MOU. Cieľový stav (TO BE) sú objekty evidencie uvedené v dokumente prístup k projektu v kapitole Dátový rozsah projektu. 

1. 
   
   1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Pre predkladaný projekt vyhláška MIRRI č. 547/2021 Z. z. nie je relevantná pre rozsah a charakter projektu, pretože projekt sa nezaoberá návrhom ani úpravou rozhraní pre občana, podnikateľa alebo zamestnanca verejnej správy. Rovnako nie je potrebné realizovať používateľský prieskum UX/CX požiadaviek, keďže projekt neobsahuje služby zamerané na interakciu s koncovými používateľmi, avšak modernizáciou  informačných systémov isvs_551, isvs_8140, isvs_8213, isvs_547, isvs_546 v správe SP prináša pre koncových používateľov, ako sú občania a podnikatelia, zásadné zlepšenia v oblasti dostupnosti, spravovania a ochrany osobných údajov.

Koncoví používatelia informačného systému, ako sú občania a podnikatelia, vyžadujú spoľahlivý, bezpečný a efektívny prístup k svojim osobným údajom, ktoré sú spravované v rámci verejnej správy. Projekt sa preto zameriava na riešenie týchto potrieb prostredníctvom nasledujúcich opatrení:

Podpora digitálnych dokladov a interoperabilita

Zavedenie digitálnych dokladov, ako napríklad osvedčení pre vodičov alebo taxislužby, ktoré sú prístupné cez systémy verejnej správy, je ďalším dôležitým aspektom pre koncových používateľov. Použitie formátov ako RDF/XML a JSON-LD API zabezpečí, že údaje budú spracované na vysokej kvalitatívnej úrovni a interoperabilita medzi rôznymi systémami bude zabezpečená.

Prístup k týmto digitálnym dokladom zjednodušuje životné situácie a zvyšuje efektivitu interakcie občana alebo podnikateľa s verejnou správou.

Bezpečnosť údajov a súlad s GDPR

Koncoví používatelia potrebujú istotu, že ich osobné údaje sú spracované bezpečne a v súlade s platnou a účinnou legislatívou. V rámci projektu bude systém prejsť bezpečnostným auditom a implementujú sa nové opatrenia na ochranu osobných údajov, ako aj dôkladná analýza rizík v súlade s nariadením GDPR.

Príklad: Matky na materskej dovolenke budú mať istotu, že ich údaje, ako sú napr. údaje o výške materského, sú spracované v súlade s najnovšími legislatívnymi požiadavkami, vrátane práva na prístup k osobným údajom.

Prístup k údajom prostredníctvom IS CPDI a podpora princípu „1 x a dosť“

Integrácia so systémom IS CPDI rozvíja koncept 1x a dosť a zároveň umožní občanom a podnikateľom efektívny prístup k svojim údajom. Prostredníctvom systému „Moje dáta“ budú mať používatelia možnosť bezpečne pristupovať k svojim osobným údajom, čím sa zvýši transparentnosť a zabezpečí sa jednoduchšie spravovanie životných situácií.

Príklad: Príjemcovia sociálnych dávok, ktorí potrebujú pravidelne aktualizovať svoje údaje, ako napríklad zmeny ich statusu, budú môcť tieto informácie sledovať a spravovať prostredníctvom jedného informačného systému, čím sa odstránia zbytočné legislatívne prekážky.

1. 
   
   1. Riziká a závislosti

Riziká a závislosti predkladaného projektu sú uvedené v samostatnom dokumente s označením „P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_XY“, ktorý je prílohou predkladaných dokumentov v prípravnej fáze projektu potrebných pre schválenie Žiadosti o nenávratný finančný príspevok

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému sú v projektovom zámere navrhnuté rôzne riešenia zabezpečenia chodu biznis procesov a funkcií.

Alternatívy pokrývajú procesy a funkcie, ktoré vedú k zlepšeniu kontroly nákladov a plánovania podriadených organizácií a zahŕňajú všetkých stakeholderov (zainteresované strany). Na úrovni alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, alternatíva, ktorá splní kritéria výberu bude vstupom do CBA.

Obrázok 2: Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

1. 
   
   1. Multikriteriálna analýza

Výber alternatív je uskutočnený na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe výstupov kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

V rámci motivácie boli identifikované Princípy, ktoré boli kritériami pre výber vhodného variantu. Kritériá označené ako “KO” vyplynuli z kľúčových biznis požiadaviek zo zadania na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a projektu. Naplnenie všetkých KO kritérií indikuje preferovaný variant riešenia a naopak, nesplnenie KO kritéria vylučuje identifikovaný variant.

Tabuľka 4: Spracovanie MCA

Tabuľka 5: Vyhodnotenie MCA

Alternatíva 0: Zachovanie súčasného stavu

V tejto alternatíve nie sú podniknuté žiadne kroky na realizáciu projektu. Projekt sa teda nebude realizovať a súčasný stav ostane nezmenený. V rámci jednotlivých kritérií platia nasledujúce fakty:

• Kritérium A: Údaje pre službu „Moje údaje“ nebudú integrované do informačného systému MOU.
• Kritérium B: Požiadavky na dátovú kvalitu nebudú splnené. Bez zvýšenia štandardu na požadovanú úroveň kvality (5★) nebudú naplnené povinné podmienky výzvy.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy nebudú upravené tak, aby zasielali informácie o prístupe k údajom pre službu „Moje údaje“.
• Kritérium D: Aj bez vybudovania Lokálneho katalógu otvorených dát (LKOD) by bolo možné projekt realizovať, ale kvalita výstupov a koordinácia by bola obmedzená.

Alternatíva 1: Čiastočná realizácia s využitím existujúcich nástrojov

Alternatíva 1 predpokladá čiastočné riešenie, kde sa implementujú niektoré kľúčové kroky, no nie všetky procesy budú vykonané v plnom rozsahu.

• Kritérium A: Integrácia prioritných údajov pre službu „Moje údaje“ do IS MOU bude realizovaná.
• Kritérium B: Zabezpečenie požadovanej úrovne dátovej kvality (5★) bude dosiahnuté prostredníctvom centrálnej platformy dátovej integrácie, v spolupráci s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI SR.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy budú upravené na zasielanie informácií o prístupe k údajom, ale realizácia tejto úpravy bude musieť prebiehať na strane poskytovateľa údajov.
• Kritérium D: Vybudovanie LKOD bude podporovať Národný katalóg otvorených dát, čím sa zabezpečí jednotné koncepčné riešenie problematiky v krajine.

Alternatíva 2: Kompletná realizácia s pokročilými úpravami

Alternatíva 2 predstavuje úplné a komplexné riešenie, ktoré zabezpečuje všetky požadované úpravy a integrácie v plnom rozsahu.

• Kritérium A: Prioritné údaje pre službu „Moje údaje“ budú plne integrované do informačného systému MOU.
• Kritérium B: Požadovaná úroveň kvality údajov bude dosiahnutá priamo v zdrojových registroch v súlade s formátmi RDF/XML a JSON-LD API, čo umožní dosiahnuť kvalitu údajov na úrovni 5★.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy budú plne upravené tak, aby poskytovali informácie o prístupe k údajom, čím sa zabezpečí komplexná podpora služby „Moje údaje“.
• Kritérium D: LKOD bude vybudovaný a bude podporovať Národný katalóg otvorených dát, čím sa dosiahne jednotné koncepčné riešenie v celej krajine.

Prínosy alternatívy 2:

Alternatíva 2 je najkomplexnejším riešením, ktoré prináša niekoľko zásadných výhod:

• Plná integrácia a vysoká kvalita dát: Dosiahnutá bude požadovaná úroveň kvality dát (5★), čo zabezpečí, že údaje budú dostupné v moderných formátoch, vhodné pre ďalšie spracovanie a integráciu.
• Komplexná podpora služby „Moje údaje“: Vďaka úpravám v zdrojových systémoch bude zabezpečená efektívna a bezproblémová podpora pre poskytovanie informácií o prístupe k údajom.
• Jednotné riešenie otvorených dát: Vybudovanie LKOD a jeho integrácia s Národným katalógom otvorených dát podporí vytváranie jednotného prístupu k zdieľaniu a správe otvorených dát na národnej úrovni.

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Nebola zvažovaná iná alternatíva aplikačnej architektúry. Hoci nebola zvažovaná iná alternatíva aplikačnej architektúry, rozhodnutie vychádza zo strategického prístupu, ktorý zohľadňuje kompatibilitu, efektivitu, dlhodobú udržateľnosť a legislatívne požiadavky. Povinnosť zvážiť open-source softvér bola splnená tým, že sa analyzovala jeho použiteľnosť, avšak vzhľadom na uvedené dôvody sa uprednostnilo riešenie, ktoré lepšie vyhovuje potrebám projektu.

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Pri definovaní cieľov multikriteriálnej analýzy (MCA) pre technologickú vrstvu je dôležité zohľadniť špecifické aspekty a potreby tejto oblasti. Tu sú kľúčové ciele, ktoré by mali byť zahrnuté v hodnotení: 

Optimalizácia výkonu: Zabezpečiť, aby technologické riešenia poskytovali maximálny výkon a efektivitu. To môže zahŕňať hodnotenie rýchlosti, spoľahlivosti a škálovateľnosti technológií. 

Nákladová efektívnosť: Hodnotiť náklady spojené s implementáciou a prevádzkou technológií, vrátane počiatočných investícií, prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu. 

Realizovateľnosť: Zohľadniť schopnosť technológií realizovať z ich pomocou všetky požadované požiadavky v požadovanom čase spolu aj s inštaláciou a konfiguráciou. 

Kompatibilita a integrácia: Zabezpečiť, aby nové technológie boli kompatibilné s existujúcimi systémami a infraštruktúrou, a aby ich integrácia bola čo najhladšia. 

Bezpečnosť a ochrana dát: Zabezpečiť, aby technologické riešenia spĺňali požiadavky na bezpečnosť a ochranu dát, vrátane ochrany pred kybernetickými hrozbami a zabezpečenia súkromia používateľov. 

Tieto ciele pomáhajú vytvoriť komplexný rámec pre hodnotenie technologických alternatív a zabezpečujú, že vybrané riešenia budú efektívne, 

Na základe zvolenej alternatívy 2 na podľa biznis požiadaviek je možné stanoviť nasledujúce možné technologické alternatívy: 

Alternatíva 1: nasadenie novej platformy manažmentu údajov a s jej použitím realizovať potrebné funkčnosti  - znamená vybudovanie novej platformy, ktorá bude slúžiť ako Rezortná platformu manažmentu údajov a tá sa použije na splnenie požiadaviek na funkčnosť vyplývajúcej z tejto výzvy. 

Alternatíva 2: využitie existujúcich komponentov poskytujúcich požadovanú funkčnosť – znamená využiť existujúce komponenty prevádzkované v  MV SR a s ich použitím rozvíjať Rezortnú integračnú platformu manažmentu údajov a požiadavky na funkčnosť vyplývajúcej z tejto výzvy.

Alternatíva 3: Nebude sa realizovať žiadna nová funkčnosť

Tabuľka 6: Vyhodnotenie MCA Technologickej architektúry

Na základe predchádzajúcich informácií je preferovaná Alternatíva 2.  

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

V rámci projektu budú požadované nasledovné výstupy projektu:

• Projektové výstupy podľa vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov) pre fázy podľa: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2023/401/20231115_5583266-2.pdf minimálne v rozsahu:
  • Výstupy vytvárané PRIEBEŽNE počas celého projektu,
  • Realizačná fáza - Analýza a dizajn, nákup technických prostriedkov programových prostriedkov a služieb, implementácia a testovania, nasadenie a post-implementačná podpora (PIP).
• Biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu - dodanie modulov architektúry vrátane funkcií služieb, procesov,

Predpokladom realizácie projektu je zakotvenie zodpovednosti budúceho dodávateľa realizácie za všetky návrhy výstupov projektu. Dodávateľ bude známy po vyhodnotení verejného obstarávania. Zodpovednosť za schvaľovanie výstupov bude mať vlastník projektu, ktorý bude nominovaný vedením inštitúcie resp. nim poverená relevantná osoba, resp. projektová rola, podľa typu a obsahu projektového výstupu. Definícia rolí je uvedená v kapitole 16.  Definícia zodpovedností bude záväzne zadefinovaná v zmluve o dielo, resp. realizačnej zmluve projektu a súvisiacej projektovej dokumentácii.

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

V rámci rozvoja platformy manažmentu údajov Sociálnej poisťovne budú budované a rozvíjané existujúce služby, ktoré budú slúžiť na efektívne spravovanie a zdieľanie údajov medzi rôznymi informačnými systémami.

Modernizácia komponentu bude poskytovať tieto služby:

• Integrácia na služby IS CPDI: Centrálny komponent, cez ktorý sa IS budú integrovať na ostatné IS OVM.
• Dátovej integrácie: využite funkčnosti ETL, dátová pumpa na prenos údajov do centrálneho úložiska
• Aplikačnej integrácie:  je model softvérovej architektúry, ktorý umožňuje komunikáciu a integráciu medzi rôznymi aplikáciami a službami v architektúre orientovanej na služby (SOA).
• Centralizáciu údajov: Zabezpečuje, že údaje sú uložené na jednom mieste, čo uľahčuje ich správu a prístup k nim. Týka sa to najmä referenčných registrov kedy tento komponent na jednej stane prostredníctvom integrácie na IS CPDI udržiava aktuálne lokálne kópie údajov a na druhej strane poskytuje služby agendovým IS na prístup k týmto údajom, prípadne zmeny aktívne propaguje do príslušných IS na základe ich oprávnení.
• Transformáciu údajov: Umožňuje konverziu údajov do formátu, ktorý je potrebný pre cieľový systém.
• Poskytovanie služieb dátovej kvality

V rámci tejto aktivity by sa realizovali:

• Rozšírenie MUSP o poskytovanie služieb dátovej kvality nad centrálne udržiavanými RR pre IS zapojené do výzvy
• Rozšírenie MUSP o  poskytovanie ZČ pre IS zapojené do výzvy
• Využitie ESB komponentu MUSP ako komponentu aplikačnej integrácie pre RR a zapojené IS na IS CPDI
• Poskytovanie služieb Dátovej kvality na zlepšenie kvality dát pre zapojené IS napr. Data profiling, normalizácia dát a podobne.

Obrázok 3: Architektonický pohľad na aplikačné služieb v projekte (budovaná, rozvíjané, interné)

1. 
   
   1. Prehľad e-Government komponentov

V rámci projektu sa realizuje aj výstup I-03 Prístup k projektu, v ktorom je uvedený náhľad architektúry ako aj prehľad e-Government komponentov, ktoré slúžia na plnenie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIS).

1. LEGISLATÍVA

Projekt bude realizovaný v súlade s aktuálne platnou a účinnou legislatívou v min. rozsahu pre oblasti informatizácie, poskytovania elektronických služieb a bezpečnosti:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov;
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy.

Legislatívno-právne aktivity sú obsiahnuté v aktivite A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom), keď prispievajú do bezpečnostného projektu týkajúceho sa konkrétneho informačného systému inštitúcie a ako dôkazu dôsledného plnenia podmienok kyberbezpečnosti, a samozrejme do DPIA (Posúdenie vplyvu na ochranu údajov v zmysle čl. 35 GDPR/§ 42 zákona č. 18/2018 Z. z.) V projekte bude realizovaná aj legislatívna analýza so zreteľom na oblasti definované v aktivite A11 s dôrazom na aktivity týkajúce sa spracúvania údajov a legislatívneho zakotvenia zákonných povinností a oprávnení príslušných orgánov verejnej moci (detailnejší popis je uvedený v Dokumente Prístup k projektu v kapitole č. 4).

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

Rozpočet bol stanovený na základe UCP analýzy a prieskumu trhu v prípade systémového SW.

Prínosy boli kalkulované predovšetkým ako úspora času úradníka, ktorý plynie zo zlepšenej kvality údajov a ich dostupnosti na základe komplexného prístupu k manažmentu údajov,.

1. 
   
   1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Z pohľadu výzvy sa jedná o nasledovnú nákladovú štruktúru:

Hlavné aktivity:

• Vývoj aplikácií - 3 729 841 € z toho:
• 013 Softvér - 3 575 987 €
• 521 Mzdové výdavky - 153 854 €

Podporné aktivity:

• 907 paušálna sadzba –261 089 €

Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 3 990 930 €

1.  
   1. Prínosy projektu

Prínosy projektu boli kalkulované ako úspora času na strane úradníka, ktorý plynie zo zlepšenej kvality údajov a ich dostupnosti.

Na základe dát poskytnutých SP boli počty podaní v 2023 nasledovné:

Z pohľadu dĺžky trvania AS IS vybavenia bol do úvahy braný priemerný čas práce úradníka v a budúci čas na vykonanie práce.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený predpokladaná časová úspora:

Následne bolo TO BE trvania vybavenia počítané ako vážený priemer hodnoty AS IS stavu a TO BE stavu.

Časová úspora na strane úradníka je kalkulovaná na základe stanovenej priemernej dĺžky trvania úkonov pri práci s údajmi o nárokoch, výplate a výške DD a o nedoplatkoch na sociálnom poistení. 

Východiskový stav („BE“) predstavuje odhad minimálneho trvania procesov, pričom zohľadňuje časové úspory plynúce zo zjednodušenia a zefektívnenia práce úradníka, ktoré sa očakávajú po implementácii projektu. Tento odhad je založený na konzervatívnom prístupe a predpokladá postupné skracovanie lehôt prostredníctvom automatizácie a digitalizácie procesov. 

Časová úspora zohľadňuje aj postupný nábeh automatizácie počas plánovaného desaťročného obdobia trvania projektu. Medzi kľúčové faktory, ktoré prispievajú k tejto úspore, patria: 

Zníženie administratívnej záťaže: Skrátenie času potrebného na vykonávanie úkonov  na základe optimalizácie pracovných procesov. 

Automatizácia procesov: Implementácia technologických riešení eliminuje manuálne kroky a urýchľuje priebeh spracovania požiadaviek. 

Digitálna a dátová transformácia: zvýšenie dôveryhodnosti údajov, kvality údajov a ich výmena prioritne automatizovaným spôsobom

V dlhodobom horizonte sa očakáva, že tieto opatrenia prispejú k významnému zlepšeniu používateľskej skúsenosti, zníženiu administratívnych nákladov a celkovému zvýšeniu efektivity poskytovania verejných služieb. Tento prístup vytvára reálny predpoklad pre kvalitnejšie a rýchlejšie vybavovanie životných situácií občanov.

1. 
   
   1.  Vyhodnotenie CBA

V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Indikatívny harmonogram realizácie projektu je uvedený v tabuľke nižšie. Časové oneskorenie realizácie projektu môže byť ovplyvnené externými faktormi, ako napríklad dĺžka verejného obstarávania a ďalšie podobné okolnosti. Harmonogram môže byť následne upravený a spresnený v závislosti od vývoja týchto faktorov. Dĺžka trvania realizácie projektu (realizačná fáza) je 15 mesiacov. Navrhovaný rozsah projektu najmä z pohľadu aktivity A1 prípadne integrácii na CPDI (poskytovanie / konzumovanie údajov) a rozvoj integračnej platformy je možne realizovať aj pod existujúcou platnou SLA zmluvou ku systémom obsiahnutých v aktivite A1, keďže ide o rozvoj a modernizáciu existujúceho systému.

Projekt má jasne definovaný cieľ, ktorého splnenie závisí na implementácii uceleného a plne funkčného riešenia. Celková realizácia projektu si nevyžaduje logické rozdelenie na menšie, samostatne implementovateľné časti, pretože každá jeho súčasť je neoddeliteľne prepojená a realizácia jedného inkrementu umožňuje okamžité dosiahnutie cieľového stavu. 

Výstupy projektu sú navrhnuté tak, aby poskytli hodnotu až po kompletnom dokončení. Čiastočná implementácia (viac inkrementov) by neposkytovala potrebnú funkcionalitu ani hodnotu pre používateľov. 

Realizácia projektu v jednom inkremente znižuje riziká spojené s komplikáciami pri integrácii viacerých čiastkových plnení. Pri projektoch so zložitou technickou architektúrou alebo vysoko integrovanými systémami môže byť realizácia viacerých inkrementov kontraproduktívna, čo vedie k vyšším nákladom, predĺženiu časového rámca alebo technickým problémom. 

Jednotný inkrement zabezpečuje konzistentnosť riešenia a eliminuje riziko nesúladu medzi jednotlivými čiastkovými plneniami. 

Rozhodnutie realizovať projekt prostredníctvom jedného inkrementu vychádza z povahy projektu, jeho cieľov a technických požiadaviek. Tento prístup je najefektívnejší a najbezpečnejší spôsob, ako dosiahnuť požadované výsledky. Súčasne budú zavedené kontrolné mechanizmy a fázy riadenia, ktoré zaručia priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie pokroku, čím sa zabezpečí súlad s duchom a účelom zákona 95/2019 §15 ods. 4 písmeno d). 

Projekt sa bude realizovať podľa metodiky Waterfall, čo znamená, že jeho priebeh bude rozdelený do jednotlivých, jasne definovaných fáz, pričom každá fáza musí byť ukončená pred prechodom na ďalšiu. Už na začiatku je stanovený presný rozsah projektu, čo zabezpečuje, že všetky požiadavky a ciele sú jasne definované a nebudú sa meniť v priebehu realizácie prípadne vo veľmi malom rozsahu.

1. riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa určí Zloženie Riadiaceho výboru, ktorý bude mať nasledovnú formu:

1. Riadiaci výbor bude mať minimálne 3 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“).

1. Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. vlastník alebo vlastníci procesov objednávateľa (biznis vlastník) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   3. zástupcu kľúčových používateľov objednávateľa (end user),
   4. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy.

1. Väčšina členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom budú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa,

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa menuje Projektový manažér, na ktorého

návrh sa vymenuje projektový tím, pričom predseda riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér objednávateľa na základe poverenia zabezpečia:

• určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu,
• určenie vhodných kandidátov na pozície členov projektového tímu, pričom bude obsadenie projektových rolí v rozsahu (v zmysle vyhlášky MIRRRI č.401/2023 Z. z.  o riadení projektov):

1. kľúčový používateľ,
2. IT analytik alebo biznis analytik,
3. IT architekt,
4. biznis vlastník,
5. manažér kvality pri veľkých projektoch; pri ostatných projektoch, ak je to potrebné,
6. manažér IT prevádzky, ak je to potrebné,
7. manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti, ak je to potrebné,
8. UX dizajnér, ak je to potrebné,
9. iná špecifická rola, ak je to potrebné,

Vzor štruktúry riadiaceho výboru

Tabuľka 7: Vzor riadiaceho výboru

1.  
   1.  PRACOVNÉ NÁPLNE

1. 
   
   1. 
      
      1. Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru

Základnou úlohou Riadiaceho výboru je najmä:

1. schválenie predmetu projektu, inkrementov, priebežné a záverečné schválenie manažérskych produktov a špecializovaných produktov, 
2. základné rozhodnutia v projekte, najmä rozhodnutia o rozsahu, rozpočte a harmonograme projektu,
3. zabezpečenie finančných zdrojov a schvaľovanie zmien financovania projektu,
4. účelnosť vynakladaných finančných prostriedkov a kontrolu BC/CBA – odôvodnenia projektu pred začatím projektu a priebežnú kontrolu aktualizácie zdôvodnenia projektu po ukončení každej fázy projektu, 
5. pravidelnú kontrolu projektového manažéra objednávateľa, činnosti projektového tímu a riadenia projektu, 
6. priebežnú kontrolu a pravidelné vyhodnotenie dosahovania určených merateľných ukazovateľov,
7. dodržanie bezpečnostných štandardov, štandardov informačných technológií verejnej správy a dodržanie legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov pri realizácii projektu, 
8. schválenie požiadaviek na zmenu alebo odchýlky od špecifikácie a zadania projektu,
9. určenie rozsahu manažérskych produktov vytváraných počas celého projektu a akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov, 
10. berie na vedomie výsledky zverejneného vyhodnotenia verejného pripomienkovania manažérskych produktov na webovom sídle objednávateľa, ktoré sú vstupom do Verejného obstarávania
11. zabezpečuje zverejňovanie zápisov z Riadiacich výborov projektu a schvaľovaných projektových (manažérskych a špecializovaných) výstupov vo verejnej časti centrálneho metainformačného systému verejnej správy,
12. schválenie obsahov manažérskych produktov, ktoré  sú vstupom do Verejného obstarávania,
13. schválenie manažérskych a špecializovaných produktov,
14. schválenie prechodu do nasledujúcej fázy alebo etapy,
15. zabezpečenie dodržania princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti využívania verejných prostriedkov aj pri tvorbe, modernizácii, úprave a rozvoji informačných technológií verejnej správy, ktorú zabezpečuje riadiaci výbor projektu v čase realizácie projektu, ako aj v čase správy a prevádzky informačného systému, ktorý je v rámci projektu vytvorený,
16. prerokovanie a rozhodovanie o problémoch eskalovaných z nižšieho stupňa riadenia projektu
17. akceptácia a schvaľovanie Výstupov Etáp pre jednotlivé Časti Diela v rámci príslušného Vydania a celkového Diela,
18. schvaľovanie Stratégie testovania, Plánu testovania a Testovacích scenárov finálnych testov pre otestovanie plnej funkcionality riešenia,  
19. posudzovanie, ktorá zo Zmluvných strán nesie zodpovednosť za vzniknutú vadu časti Diela alebo Diela pri nezhode Zmluvných strán,
20. schválenie opatrení na odstránenie bezpečnostných a iných chýb odhalených po uvedení Diela do produkčnej prevádzky,
21. rozhodovanie o požiadavkách na zmenu počas implementácie a prevádzkovania
22. schválenie zmeny Zmluvy,
23. schválenie zmien štatútu,
24. rozhodovanie o nevhodnosti pokynov zo strany Objednávateľa,
25. prijímanie strategických rozhodnutí súvisiacich s prevádzkou.

1. 
   
   1. 
      
      1. Pracovná náplň projektového tímu

Tu je prehľadná tabuľka popisu práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí:

Tabuľka 8: Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí

1. PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

[1] https://mydata.org/

[2] Zdroj: https://5stardata.info/en/, Dátum referencie: 08.03.2023