I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_LVU_ MV III

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. Účel dokumentu

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

Obsah

1.      História DOKUMENTU....................................................................................................................... 1

2.      Účel dokumentu............................................................................................................................. 1

2.1   Použité skratky a pojmy...................................................................................................................... 2

2.2   Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)................................................................................................ 3

3.      DEFINOVANIE PROJEKTU..................................................................................................................... 4

3.1   Kontext ku projektu.......................................................................................................................... 4

3.2   Manažérske zhrnutie......................................................................................................................... 4

3.3   Kontext. Súvislosť s obchodným registrom a s registrom právnických osôb.................................................... 5

3.3.1   Účel projektu............................................................................................................................ 6

3.4   Motivácia a rozsah projektu............................................................................................................... 6

3.4.1   Realizovanie aktivít v projekte..................................................................................................... 9

3.5   Popis realizácie jednotlivých aktivít..................................................................................................... 10

3.5.1   Aktivita A1  Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „moje dáta“.................................... 10

3.5.2   Aktivita A2 - Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita...................... 19

3.5.3   Aktivita A3 - Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu platformu dátovej integrácie (IS CPDI) za účelom poskytovania údajov........................................................................................................................ 24

3.5.4   Aktivita A4 - Realizácia konzumentskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom konzumovania údajov....................................................................................................................... 24

3.5.5   Aktivita A7 – Podpora systematického manažmentu údajov inštitúcie............................................... 24

3.5.6   Aktivita A9 – Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie (Master Data Management)           24

3.5.7   Aktivita A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).              24

3.5.8   Aktivita A11 - Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy.................................................. 29

3.6   Zainteresované strany/Stakeholderi................................................................................................... 33

3.7   Ciele projektu................................................................................................................................ 33

3.8   Merateľné ukazovatele (KPI)............................................................................................................. 36

3.9   Špecifikácia potrieb koncového používateľa........................................................................................... 36

3.10 Riziká a závislosti............................................................................................................................ 37

3.11 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry............................................................................. 37

3.12 Multikriteriálna analýza.................................................................................................................. 38

3.13 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry............................................................................ 41

3.14 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry...................................................................... 41

4.      POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU).................................................................................... 42

5.      NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY.................................................................................................................... 42

5.1   Aplikačná vrstva............................................................................................................................ 44

5.2   Dátová vrstva............................................................................................................................... 45

5.3   Prehľad e-Government komponentov.................................................................................................. 45

5.3.1   Rozsah informačných systémov – AS IS........................................................................................ 45

5.3.2   Rozsah informačných systémov – TO BE....................................................................................... 46

6.      Technologická vrstva.................................................................................................................. 46

6.1.1   Prehľad technologického stavu - AS IS......................................................................................... 47

6.1.2   Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE.............................................. 47

7.      LEGISLATÍVA.................................................................................................................................... 49

8.      ROZPOČET A PRÍNOSY....................................................................................................................... 49

8.1   Sumarizácia nákladov a prínosov....................................................................................................... 50

9.      HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA............................................. 54

10.    riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM................................................................................................... 55

10.1 PRACOVNÉ NÁPLNE........................................................................................................................ 57

10.1.1      Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru...................................................................................... 57

10.1.2      Pracovná náplň projektového tímu.......................................................................................... 58

11.    PRÍLOHY.......................................................................................................................................... 59

Tabuľka 1: Aktivity realizované v projekte.. 11

Tabuľka 2: Súčasný stav poskytovania údajov na IS CPDI. 12

Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov. 17

Tabuľka 4: Typy informácií  pre IS MOU.. 17

Tabuľka 5: Popis  požiadavky na odber informácií o prístupe k údajom... 18

Tabuľka 6: Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom... 20

Tabuľka 7: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA.. 26

Tabuľka 8: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu.. 34

Tabuľka 9: Spracovanie MCA.. 40

Tabuľka 10: Vyhodnotenie MCA.. 41

Tabuľka 11: Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí a pre realizáciu systematického manažmentu v rámci projektu (v rátane aktivity A7)  60

Obrázok 1: Motivácia, ciele a princípy projektu.. 10

Obrázok 2: Komunikácia s externými entitami 15

Obrázok 3: Schéma prihlásenia sa k informáciám... 18

Obrázok 4: Schéma informácie o prístupe k (osobným) údajom... 19

Obrázok 5: Schéma riešenia transformačného modulu.. 24

Obrázok 6: MCA analýza.. 39

Obrázok 7: Na arch. obrázku je zobrazený súčasný stav. 45

Obrázok 8: Navrhovaná platforma manažmentu údajov MV SR.. 46

Obrázok 9: Vzor riadiaceho výboru.. 58

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

1. 
   
   1.  Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:

• Funkčné,
• Nefunkčné,

Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:

Funkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo

Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_ číslo

Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 
   
   1.  Kontext ku projektu

Slovenská republika implementovala strategickú prioritu Manažment údajov vo verejnej správe od roku 2017. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti. Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

IS MOU okrem iného umožňuje využitie najmodernejších technológií pri praktickom uplatňovaní princípov nariadenia GDPR pri dôslednom zachovávaní ochrany osobných údajov. Koncept MOU je širší ako GDPR a zahŕňa nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

V digitálnom priestore verejnej správy občan riadi výmenu údajov, čo vytvára priestor pre nové a inovatívne služby v súkromnom sektore. Integrovaním projektom definovaných údajov v správe Ministerstva vnútra SR občan získa prehľad o svojej podnikateľskej činnosti v rámci všetkých živností, všetky dáta zo živnostenského listu priamo zo zdrojového informačného systému, vrátane súvisiacich zmien a údajov o prístupe k nim. To predstavuje dôležitú súčasť celkovej architektúry e-Governmentu, ktorá prepojí dátové nástroje s používateľom a jeho interakciou s verejnou správou.

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe.

Informačný systém MOU navyše umožňuje poskytovanie údajov aj na základe dlhodobého súhlasu. Integráciou viacerých komponentov MOU možno vytvoriť Univerzálnu elektronickú peňaženku, ktorá umožní obyvateľom Slovenska používať elektronické doklady aj v celej EÚ.

1. 
   
   1.  Manažérske zhrnutie

Ministerstvo vnútra SR (ďalej ako “MV SR”) má vo svojej správe veľké množstvo agendových systémov, ktorých súčasťou sú kľúčové štátne registre, ktoré spracovávajú údaje fyzickej osoby, právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozličných právnych postaveniach. V rámci aktuálnej výzvy PSK_MIRRI_617_2024_DV_EFRR (Program Slovensko) má MV SR ambíciu realizovať úpravy na svojich informačných systémoch podľa pravidiel definovaných vo výzve s cieľom rozvoja konceptu a myšlienky Moje údaje a zamerať sa na rozvoj a úpravu veľmi kľúčového registra, v ktorom sa vedú údaje o fyzických osobách-podnikateľoch a právnických osobách, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia.

Živnostenský register je oficiálna databáza, ktorú vedie MVSR na evidenciu fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v súlade so živnostenským zákonom (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov). Tento zákon stanovuje pravidlá a požiadavky pre získanie, udržanie a zánik živnostenského oprávnenia.

Živnostenský register je dôležitým nástrojom na reguláciu a správu podnikateľského prostredia, zabezpečujúci transparentnosť a kontrolu nad vykonávaním podnikateľských činností a je neoddeliteľnou súčasťou Registra právnických osôb (isvs_420) a podstatným zdrojovým systémom pre Obchodný register (isvs_6117). Tieto registre sú prepojené, a ich kvalita, interoperabilita a kvalita sprístupňovaných údajov sú nevyhnutným predpokladom, aby sa zabezpečila správnosť a jednotnosť údajov týkajúcich sa  podnikateľského prostredia.

1. 
   
   1.  Kontext. Súvislosť s obchodným registrom a s registrom právnických osôb

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Súčasťou obchodného registra je zbierka zákonom ustanovených listín. Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu, a to pre právnické osoby, ktoré majú svoje sídlo v obvode tohoto krajského súdu. Zahraničné osoby sa zapisujú na súde príslušnom podľa umiestnenia podniku alebo jeho organizačnej zložky. Súd, ktorý vedie obchodný register sa označuje ako „registrový súd“.  Živnostenský register tvorí súbor zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra zapisujú okresné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je MV SR. Hlavným rozdielom medzi živnostenským registrom a obchodným registrom je, že obchodný register eviduje právnické osoby, ktoré musia byť zo zákona zapísané do obchodného registra (napr. spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti), zatiaľ čo živnostenský register eviduje osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia (a teda fyzické osoby - podnikateľov a aj právnické osoby).

Prepojenie medzi živnostenským registrom a obchodným registrom:

• Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra (napr. s.r.o., a.s.), často pre predmet činnosti zapisovaný do Obchodného registra potrebujú aj živnostenský list (listina, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie). V takom prípade je podnikateľský subjekt evidovaný v oboch registroch.

• Ak si právnická osoba zriadi živnosť, údaje zo živnostenského registra môžu byť automaticky prenesené do obchodného registra alebo naopak.

Register právnických osôb (RPO) je referenčný register zriadený a vedený na základe zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje údaje o všetkých právnických osobách, podnikateľoch a organizačných jednotkách, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť na území Slovenskej republiky a ktorého srávcom je Štatistický úrad Slovenskej republiky. RPO je zdrojom jednotných a overených údajov o právnických osobách a podnikateľoch (a aj orgánoch verejnej moci, čo je však pre predkladaný projekt irelevantné).

Prepojenie medzi živnostenským registrom a RPO:

• Živnostenský register je jedným z podstatných zdrojových registrov pre RPO, čo znamená, že údaje o živnostníkoch sú prenášané do RPO. RPO potom slúži ako referenčný register pre ďalšie informačné systémy verejnej správy.
• RPO zabezpečuje, že všetky údaje o právnických osobách a podnikateľoch sú jednotné, správne a dostupné pre ostatné verejné registre a informačné systémy.

Účel živnostenského registra:

• Evidencia živnostníkov: Zaznamenáva údaje o fyzických osobách (živnostníkoch) a právnických osobách, ktoré majú vydané živnostenské oprávnenie. Obsahuje údaje v zmysle § 60 ods. 2 živnostenského zákona, napr. obchodné meno, identifikačné číslo (IČO), sídlo alebo miesto podnikania, druh živnosti (voľná, remeselná, viazaná), dátum vzniku alebo zániku oprávnenia.
• Overovanie podnikateľských oprávnení: Slúži na overovanie toho, či podnikateľ má platné živnostenské oprávnenie. Verejnosť, štátne orgány alebo obchodní partneri môžu overiť, či je daný subjekt oprávnený vykonávať konkrétnu činnosť.
• Transparentnosť podnikateľského prostredia: Zabezpečuje, aby informácie o živnostníkoch boli dostupné verejnosti, čo zvyšuje transparentnosť podnikateľského prostredia a umožňuje štátnym orgánom efektívne vykonávať kontrolu nad podnikateľskou činnosťou.

Živnostenský register má za úlohu viesť evidenciu podnikateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, zabezpečovať transparentnosť podnikateľského prostredia a umožňovať overovanie podnikateľských oprávnení. Spolupracuje s obchodným registrom pri evidencii právnických osôb a s registrom právnických osôb, ktorý slúži ako centrálny zdroj údajov pre verejnú správu. Tieto registre sú prepojené, aby sa zabezpečila správnosť a jednotnosť údajov týkajúcich sa podnikateľského prostredia predovšetkým pre dôsledné uplatňovanie princípu 1x a dosť.

1. 
   
   1. 
      
      1. Účel projektu

Projekt sa zameriava na modernizáciu a zlepšenie správy údajov, ako aj zlepšenie kvality a štruktúry živnostenského registra, a to primárne s cieľom poskytnúť kvalitné a aktuálne dáta priamou integráciou pre IS MOU. Cieľom je tiež zabezpečiť efektívnu správu a integráciu údajov v rámci informačných systémov verejnej správy Slovenskej republiky, čo prispeje k zvýšeniu dátovej kvality, presnosti, spoľahlivosti a bezpečnosti poskytovaných údajov pre referenčný register RPO. Realizácia projektu prispeje k celkovej digitalizácii verejnej správy a zvýši jej efektívnosť a transparentnosť, čo je v súlade so strategickými cieľmi digitalizácie spoločnosti a rozvoja eGovernmentu na Slovensku.

1. 
   
   1.  Motivácia a rozsah projektu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“) realizovalo systematický dátový program, ktorý bol zameraný na zavedenie manažmentu údajov verejnej správy, t. j. nielen pre MIRRI SR. Dátový program smeroval k praktickému a efektívnemu napĺňaniu cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, ako aj platných, účinných národných strategických dokumentov a to najmä:

• Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy,
• Iniciatívy pre otvorené vládnutie), európskych strategických dokumentov (najmä Európskej dátovej stratégie),
• právne záväzných aktov Európskej únie (GDPR, PSI, DGA, EDA)
• slovenskej legislatívy
  • zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, návrh zákona o údajoch).

Súčasťou národnej koncepcie informatizácie verejnej správy bola strategická priorita Manažment údajov vo verejnej správe, ktorú od roku 2017 Slovenská republika začala implementovať v gescii MIRRI. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti. Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

IS MOU prakticky aplikuje princípy nariadenia GDPR v prostredí moderných informačných technológií. Koncept MOU sa netýka iba fyzických osôb ako GDPR ale zahŕňa aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe.

IS MOU navyše umožňuje poskytovanie údajov aj na základe dlhodobého súhlasu. Integráciou viacerých komponentov IS MOU možno vytvoriť Univerzálnu elektronickú peňaženku, ktorá umožní obyvateľom Slovenska používať elektronické doklady aj v celej EÚ.

MV SR chce túto víziu a koncept aj naďalej podporovať z dôvodu, že má vo svojej správe veľké množstvo agendových systémov a kľúčovými štátnymi registrami, ktoré spracovávajú osobné údaje občanov. Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU o objekt evidencie zo Živnostenského registra, tiež pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií, a generovanie a následné zasielanie zmenových dávok údajov pre konkrétnu FO /PO pre vybrané datasety. Dáta týkajúce sa živnostníkov sú dostupné z RPO, avšak RPO aktuálne nezabezpečuje ich dostatočnú kvalitu najmä z hľadiska ich štruktúry a neposkytuje funkcionality umožňujúce poskytovanie notifikácií pre IS MOU. Predkladaný projekt zabezpečí transformáciu poskytovaného objektu evidencie do požadovaného formátu JSON-LD priamo na zdrojovom IS VS. V nadväznosti na skutočnosť, že IS MOU sa delimituje do správy MV SR je efektívnejšie a vhodnejšie zabezpečiť integráciu údajov o živnostníkoch priamo interne v technologickej infraštruktúre MV SR a zároveň do vyvíjať nové funkcionality živnostenského registra týkajúce sa poskytovania notifikácií pre registrovaného používateľa IS MOU.

Nižšie na obrázku je uvedený grafický prehľad motivácie a cieľov projektu.

Obrázok 1: Motivácia, ciele a princípy projektu

1. 
   
   1. 
      
      1. Realizovanie aktivít v projekte

Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:

Tabuľka 1: Aktivity realizované v projekte

1. 
   
   1.  Popis realizácie jednotlivých aktivít

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A1  Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „moje dáta“

Cieľom projektu je posilnenie informačného systému IS MOU o dataset týkajúci sa živnostníka, a tiež pokiaľ ide o automatizáciu a efektívne spravovanie notifikácií. V rámci projektu sa MV SR zameriava na rozšírenie funkčnosti informačných systémov uvedených nižšie v tabuľke, ktoré sú zdrojovými systémy pre evidenciu dôležitých údajov. Údaje v živnostenskom registri nie sú považované za referenčné údaje, avšak register slúži ako zdrojový register pre Register právnických osôb (RPO isvs_420), ktorý je referenčným registrom. Pre verejnosť je poskytnutá aplikačná služba na získanie údajov z verejnej časti živnostenského registra.

Tabuľka 2: Súčasný stav poskytovania údajov na IS CPDI

Aktivity je potrebné realizovať pre úpravy ISVS_199 na zabezpečenie poskytnutia  údajov o prístupe k informácii a distribúcie zmenových dávok údajov na IS MOU.

Projekt bude zameraný na rozvoj informačného systému ISVS_199 o FP pre všetky vyššie uvedené objekty evidencie:

1. Notifikácia o spracovaní (osobných) údajov: Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
2. Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok: Informovanie o zmene osobných údajov z referenčných registrov.
3. Notifikácia o zmene (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o zmene osobných údajov a funkcionalita pre podnety na opravu údajov
4. Notifikácia o vzniku/zápisu (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
5. Notifikácia o ukončení platnosti (osobných) údajov (log): Informovanie o ukončení platnosti údajov.
6. Notifikácia o vymazaní (osobných) údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
7. Notifikácia o zmene stavu procesu (log): Informovanie o stave spracovania údajov.

Presný typ notifikácií vzťahujúcich sa na dotknutý informačný systém bude detailne analyzovaný v realizačnej fáze projektu, konkrétne počas etapy analýzy a dizajnu. Vstupom do tohto procesu bude namapovanie príslušných notifikácií na špecifikované interné procesy. Notifikácie budú sprístupnené registrovaným používateľom na žiadosť prostredníctvom IS CPDI a následne zobrazené v aplikácii MOU, čím sa zabezpečí ich prístupnosť a využiteľnosť pre občanov a podnikateľov v reálnom čase.

Rozsah atribútov nachádzajúcich sa v živnostenskom registri je uvedený v tabuľke nižšie.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Údaje obsiahnuté v živnostenskom registri

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Údaje obsiahnuté v osvedčení o živnostenskom oprávnení

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

Úprava systémov bude nadväzovať na Modul logovania údajov v IS MOU, ktorý primárne zabezpečuje pre registrovaného používateľa informovanie o prístupe k jeho údajom.

Informácie o prístupe k údajom delíme na tieto základné kategórie:

Spracovanie (osobných) údajov – napríklad, úradník si pozrie osobné údaje na karte dotknutej osoby. Ďalším príkladom môže byť spracovanie osobných údajov dotknutej osoby pri vybavovaní žiadosti. Cieľom tohto modulu nie je obmedzovať spracovávanie osobných údajov, naopak IS MOU podporuje budovanie služieb založených na efektívnom využívaní osobných údajov, ale cieľom je zabezpečiť, aby dotknutá osoba bola o spracovaní osobných údajov informovaná, v prípade že si takúto službu vyberie.

Zmena (osobných) údajov – typickým príkladom je zmena adresy. Pod zmenu údajov sa zahŕňa aj vznik a vymazanie (osobných) údajov. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou modulu Logovanie prístupov nie je prenos samotných zmenených údajov (ten zabezpečuje modul Správa osobných údajov), ale iba získanie informácie o tejto zmene. To znamená, že aj informačný systém, ktorý nepodporuje zasielanie zmien údajov, môže podporiť zasielanie informácie o zmene údajov.

Prenos osobných údajov – prenos medzi OVM, prenos zo zdrojového OVM do osobného úložiska dotknutej osoby a poskytnutie osobných údajov z osobného úložiska tretej strane na základe súhlasu.

Obrázok 2: Komunikácia s externými entitami

Projekt primárne navrhuje vybudovanie technologického riešenia a zabezpečenie zbierania informácií o prístupe k (osobným) údajom ako údajom registrovaného používateľa. Projekt realizuje len vybranú časť z celkového programu Manažment údajov a počíta, že mimo projektu sa realizuje vybudovanie kapacít na strane IS VS, ktoré budú zdrojom informácií o prístupe k údajom.

Vysvetlenie súvisiacich pojmov.

Odlišnosti medzi pojmami notifikácia, informácia, záznam, log nie sú veľké a možno ich do istej miery považovať za synonymá, zväčša je z kontextu zrejmé, v akom význame sú myslené. V texte sa ďalej používajú takto:

Informácia o udalosti v zmysle informácie o akcii, či udalosti, ktorá niekde nastala a dotknutá osoba sa o nej má dozvedieť. Napríklad informácia o zmene údajov v registri. S aktuálnymi poznatkami sa plánuje zmena označenia modulu Logovanie prístupov na modul Informovanie o prístupe k údajom.

Notifikácia ako mechanizmus, pomocou ktorého sa občan o informácii dozvie. Napríklad, občan dostal push notifikáciu na mobil obsahujúcu informáciu o zmene údajov.

Záznam alebo log – uložená informácia, hlavne o činnosti používateľa. Napríklad pri udelení súhlasu vznikne záznam/log v systéme. Alebo do logu bola uložená informácia o zmene údajov.

To znamená, že keď nastane udalosť týkajúca sa údajov, zdroj informácií, v tomto prípade Živnostenský register, pošle do IS MOU informáciu o tejto udalosti. Informácia sa zaznamená v osobnom úložisku registrovaného používateľa IS MOU a registrovaný používateľ IS MOU dostane notifikáciu o tejto udalosti.

Žiadaným stavom je, aby isvs_199 spracovávajúci údaje, umožňoval poskytovanie údajov a zároveň poskytoval informácie o prístupe k údajom. Vtedy má  registrovaný používateľ možnosť získať svoje údaje a poskytovať ich tretím stranám a zároveň je informovaný o každom prístupe k týmto  údajom.

Súčasný stav IS VS je, že vedia poskytovať osobné údaje cez IS CPDI, prípadne priamo do IS MOU v závislosti od charakteru údajov (napr. citlivé údaje o zdraví osoby, alebo údaje v „režime“), ale nevedia poskytovať informácie o prístupe k údajom. V prostredí VS správy je častým javom, že niektorý IS nevie poskytovať osobné údaje (napríklad kvôli bezpečnosti), ale vie poskytovať informácie o prístupe k údajom.

Z pohľadu stratégie rozvoja konceptu Moje údaje je okrem iného cieľom dostávať informácie o prístupe k údajom registrovaného používateľa, napríklad o zmene údajov, ich spracovaní, či prenose. Registrovaný používateľ sa môže rozhodnúť, ktoré z týchto informácií chce dostávať a prihlási sa k ich odoberaniu. Informácie o prístupe k údajom delíme na:

Informácia o spracovaní údajov (napr. použitie údajov v IS OVM alebo IS tretej strany, typický príklad je, že príslušný zamestnanec orgánu verejnej moci si za účelom výkonu pozrie kartu občana). Zdrojom takejto informácie je spracovávateľ informácie, to znamená IS VS alebo IS tretej strany.

Informácia o zmene (osobných) údajov. Zdrojom takejto informácie je IS VS, ktorý tieto údaje spravuje (napr. referenčný register).

• 
  
  • Informácia o vzniku (osobných) údajov
  • Informácia o zmene v osobných) údajoch
  • Informácia o ukončení platnosti (osobných) údajov
  • Informácia o vymazaní (osobných) údajov
  • Informácia o zmene stavu procesu

Informácia o prenose (osobných) údajov – nie sú predmetom projektu, lebo tieto informácie zabezpečuje centrálny komponent IS CPDI, prípadne samotné IS MOU.

Informácia o prenose údajov medzi IS VS – zdrojom informácie je IS CPDI, cez ktorý sa informácie prenášajú.

• 
  
  • Informácia o prenose údajov do osobného úložiska – zdrojom informácie je zdrojová služba IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa zabezpečí prenos údajov zo zdroja do osobného úložiska.
  • Informácia o prenose údajov k tretej strane – zdrojom informácie je konzumentská služba IS MOU v IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa, zabezpečila prenos údajov z osobného úložiska tretej strane.

Všetky vyššie popísané typy informácií o prístupe k (osobným) údajom budú zaznamenané (zalogované) priamo v osobnom úložisku (PODe) registrovaného používateľa (technológia IS MOU).

Tabuľka uvedená nižšie poskytuje prehľad rôznych typov informácií súvisiacich so spracovaním osobných údajov v informačných systémoch verejnej správy (IS VS). Zameriava sa na zdroje týchto informácií, ich kategorizáciu a špecifiká jednotlivých procesov. Vysvetľuje, ako informačné systémy generujú a spracúvajú údaje týkajúce sa zmien (osobných) údajov, prenosu údajov v rámci verejnej správy, ako aj prenosu údajov do osobných úložísk a tretím stranám na základe súhlasu registrovaných používateľov. Tabuľka tiež zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia zdieľania informácií prostredníctvom štandardizovaných API rozhraní a budúce zlepšenia v oblasti logovania a poskytovania informácií o prístupoch k (osobným) údajom.

Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Popis dátových entít pre informácie ku údajom

Kapitola poskytuje detailný prehľad o spôsobe a forme realizovania požadovaných typov informácií z pohľadu funkčného rozvoja IS, poskytujúceho predmetné údaje. Definícia jednotlivých entít vychádza z návrhu NotificationApi v MyData.org a OpenTelemetry.io, pričom bola rozšírená pre potreby IS MOU.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Definícia typov informácií o prístupe k osobným údajom

Typ informácie umožňuje zoskupovanie a filtrovanie informácií. Využívame ho:

Pri prihlasovaní sa k odoberaniu informácií, aby dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU mohla zúžiť množstvo informácií, ktoré chce odoberať.

Pri rozhodovaní, či zdroj informácie takúto informáciu dotknutej osobe/registrovanému používateľovi MOU pošle alebo nie.

Pri prezeraní a zobrazovaní informácií (historický log) pre vyhľadávanie alebo filtrovanie informácií.

Tabuľka poskytuje prehľad rôznych typov informácií týkajúcich sa spracovania osobných údajov, v súlade s nariadením GDPR, v prípade, že ide o údaje fyzickej osoby. Každý typ informácie je stručne popísaný, pričom sú uvedené konkrétne príklady, ako aj príslušné články nariadenia GDPR, ktoré sa vzťahujú na danú činnosť. Tento prehľad slúži ako rýchly orientačný nástroj na pochopenie jednotlivých typov spracovania údajov a je tiež kľúčový pre zabezpečenie transparentnosti, ako aj pre riadenie prístupu k osobným údajom v rámci verejnej správy, čo je nevyhnutné pre zaistenie súladu so zákonnými požiadavkami na ochranu osobných údajov. Legislatívne zakotvenie v danom prípade tvoria najmä čl. 15, 19 a 20 GDPR.

Tabuľka 4: Typy informácií  pre IS MOU

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Definícia zdrojov informácií o prístupe k osobným údajom

Zdroj informácie je kľúčový pri prihlasovaní sa k odberu informácií.

Zoznam zdrojov informácií sa nachádza v Registri zdrojov informácií, ktorý je spravovaný správcom IS MOU (podobne ako register služieb).

V registri zdrojov informácií sa automaticky registrujú zdrojové a konzumentské služby. Zároveň je zaregistrovaný ako zdroj informácií CIP/IS CPDI ako poskytovateľ informácií o prenose údajov medzi OVM.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Definícia prihlasovania sa k správam

Prihlásenie sa k informáciám je nutný krok pre odoberanie informácií. Dotknutá osoba ako registrovaný používateľ IS MOU ním prejaví záujem o informácie a príslušný zdroj informácií sa dozvie, že má tieto informácie dotknutej osobe poskytovať.

Pri registrácii zdroja informácií je povinné zadať adresu, na ktorej má vystavenú službu pre prihlasovanie k informáciám. Požiadavku na prihlásenie vytvára IS MOU, následne je preposlaná zdroju informácií na zadanú adresu.

Obrázok 3: Schéma prihlásenia sa k informáciám

Tabuľka 5: Popis  požiadavky na odber informácií o prístupe k údajom

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Definícia Správy

Informácia je záznam o akcii týkajúcej sa údajov registrovaného používateľa, posiela ju zdroj informácií do IS MOU. Informácia má hlavnú časť (Message) a obsah správy (MessagePayload), ktorý sa mení podľa typu informácie.

Obrázok 4: Schéma informácie o prístupe k (osobným) údajom

Tabuľka 6: Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A2 - Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita

Počas realizačnej fázy projektu bude MV SR realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:

1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov
2. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia)
3. Zavádzanie dátovej interoperability
4. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu);

a to pre isvs_199.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov

Riadenie dátovej kvality predstavuje pre MV SR strategicky dôležitý faktor pre efektívnu správu údajov a zabezpečenie optimálnej prevádzky agend. MV SR využije nástroj na čistenie a zvyšovanie kvality údajov, aby zabezpečilo systematické manažovanie prác nad údajmi v organizácii. Cieľom takéhoto nástroja je pomáhať udržiavať integritu, dostupnosť a dôvernosť údajov, pričom by sa výrazne zlepšila efektivita práce dátovej kancelárie, ktorá má na vo svojej kompetencii a agende zaoberať sa komplexným manažment údajov a procesným riadením dátovej kvality.

Cieľom procesného zabezpečenia riadenia dátovej kvality bude, aby proaktívne riadenie dátovej kvality bolo súčasťou každodenných procesov organizácie. Každý OVM v prvom rade musí poznať údaje, ktoré sú súčasťou jeho ISVS. Za týmto účelom je potrebné určiť aké dáta, z akého zdroja a za akým účelom zbiera.

Preto bude organizácia aktualizovať, resp. v niektorých prípadoch vytvárať informácie minimálne v rozsahu:

• používanom dátovom modeli,
• zdroji dát,
• používanom dátovom slovníku,
• používaných referenčných dátach,
• používaných objektoch evidencie.

Takáto dokumentácia musí byť dostupná za všetky ISVS organizácie a vždy musí byť prístupná vlastníkovi kvality údajov, pretože tieto informácie sú podmienkou pre riadne vykonávanie procesov súvisiacich s celým životným cyklom údajov vrátane riadenia kvality údajov. Pre vytvorenie potrebnej dokumentácie sa bude organizácia riadiť dostupnou metodikou vydanou MIRRI s názovom „Metodika merania dátovej kvality vo verejnej správe“. Informácie v metodike sú totiž významným vstupom pre riadenie dátovej kvality. V predkladanom projekte sa aktivity čistenia údajov a zvyšovania kvality údajov vymedzujú rozsahom isvs_199.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Požiadavky metódy čistenia a zvyšovania kvality údajov

Na riešenie takých problémov, akými sú chyby, duplicity, odľahlé hodnoty pri snahe o dodržanie parametrov strojovej spracovateľnosti, konzistencie, aktuálnosti a jedinečnosti, správnosti, presnosti a komplexnosti, bude dodržaný pracovný postup čistenia dát, ktorý zahŕňa niekoľko krokov:

• Strojová spracovateľnosť: Údaje musia byť vo formáte, ktorý môžu stroje ľahko spracovať a analyzovať.
• Konzistencia: zaisťuje, že dátové prvky majú rovnaký význam a formát v celom súbore údajov.
• Aktuálnosť a jedinečnosť: Aktuálnosť sa vzťahuje na aktuálnosť údajov a jedinečnosť zaisťuje, že každý záznam je odlišný.
• Správnosť: zahŕňa zabezpečenie toho, aby údaje presne reprezentovali entity alebo udalosti skutočného sveta.
• Presnosť a komplexnosť: úzko súvisí so správnosťou a vzťahuje sa na to, ako dobre údaje predstavujú skutočné hodnoty alebo stavy. Metódy na zlepšenie presnosti zahŕňajú:
  • Profilovanie údajov
  • Odstránenie odľahlých hodnôt
  • Zjednodušenie dátových štruktúr

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Prevencia vzniku nekvality

Dôležitou oblasťou, je riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia). To by umožňovalo eliminovať chyby alebo nekonzistencie v údajoch už v počiatočných fázach spracovania, čím by sa znížila potreba neskorších korekcií a zvýšila celková efektivita správy dát. Takýto nástroj by poskytoval mechanizmy na identifikáciu potenciálnych chýb už pri samotnom vstupe údajov, čím by sa zabezpečilo, že do ďalších fáz spracovania prechádzajú iba údaje vysokej kvality.

Okrem toho by nástroj umožnil evidovať všetky údajové objekty až na úroveň jednotlivých atribútov. Táto funkcionalita by ministerstvu poskytla komplexný prehľad o všetkých údajoch, ktoré sú v rámci organizácie vytvárané a spracovávané, čo by uľahčilo ich správu a umožnilo presnejšie a rýchlejšie rozhodovanie na základe kvalitných údajov. Tento aspekt by bol obzvlášť dôležitý pri tvorbe a správe dátového katalógu, ktorý je základným prvkom efektívneho dátového manažmentu.

Pre riadenie dátovej kvality na vstupe bude ministerstvo postupovať podľa nasledovných krokov.

1. Organizácia nebude zbierať dáta, ktoré budú referenčnými dátami.

Organizácia najprv vyhodnotí, či údaje, ktoré bude potrebovať, nebudú referenčnými údajmi. Zoznam vyhlásených referenčných registrov bude verejne dostupný, spolu s uvedením údajov, ktoré budú vyhlásené za referenčné dáta. Ak budú požadované údaje referenčnými údajmi, organizácia ich nebude zbierať ani vytvárať, ale použije hodnoty z referenčného registra (stotožňovanie).

1. Organizácia bude používať definované základné číselníky

Pred získaním údajov organizácia určí, ktoré číselníky sa budú vzťahovať na dané údaje. Pre zachovanie interoperability údajov budú v zdrojových ISVS používať zverejnené základné číselníky. Ak číselník nebude súčasťou zoznamu základných číselníkov alebo bude potrebné existujúci číselník upraviť, organizácia ho definuje a požiada o zaradenie do zoznamu v súlade s usmernením pre základné číselníky.

1. Organizácia zosúladí dátové prvky s Centrálnym modelom údajov.

Organizácia zosúladí svoj dátový model s Centrálnym modelom údajov verejnej správy. Ak centrálny model nebude poskytovať relevantný dátový prvok, ktorý bude potrebný, OVM požiada MIRRI o štandardizáciu a evidenciu nového dátového prvku do centrálneho modelu.

1. Organizácia definuje biznis pravidlá pre jednotlivé atribúty.

Pri riadení dátovej kvality organizácia určí biznis pravidlá, ktoré budú predstavovať formalizované požiadavky pre hodnoty údajov v jednotlivých atribútoch databázy. Pri tvorbe biznis pravidiel sa zapoja aj vecní vlastníci údajov, ktorí reálne databázu využívajú. Organizácia zohľadní už existujúce biznis pravidlá v centrálnom zozname a v prípade, že bude zbierať údaje, ktoré budú zdrojovými údajmi referenčného registra, prevezme pravidlá referenčného registra.

1. Organizácia zavedie automatické kontroly údajov na vstupe.

Automatické kontroly údajov na vstupe umožnia odchytenie prvotných nedostatkov údajov, čím sa zníži potreba následných opráv. Konkrétny ISVS budú mať nastavené automatické kontroly voči biznis pravidlám a ukazovateľom dátovej kvality, pri ktorých sa bude dať definovať vzorec pre systémovú kontrolu. V predkladanom projekte sa aktivity týkajúce sa prevencie vzniku nekvality údajov vymedzujú rozsahom isvs_199.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Zavádzanie dátovej interoperability

Platforma MOU je založená na projekte s otvoreným zdrojovým kódom Solid. Solid je skratkou pre sociálne prelinkované údaje („Social Linked Data“), teda ide o Linked Data, ktoré vychádzajú zo štandardov W3C ako RDF, len môžu obsahovať aj osobné údaje o dotknutej osobe alebo subjekte. Preto údaje, ktoré sa ukladajú v MOU sú plne v súlade s Centrálnym modelom údajov a sú v štandarde RDF ako otvorené údaje. Údaje zo zdrojových informačných systémov verejnej správy preto treba pred ich nahratím do MOU transformovať.  

Zavedenie dátovej interoperability bude realizované najmä pre objekty evidencie uvedené v kapitole Moje údaje, ktoré sú súčasťou prioritného zoznamu mojich údajov. 

Hlavným cieľom dátovej transformácie inštitúcie bude zvýšenie interoperability medzi systémami verejnej správy, priblíženie sa odporúčaniam a štandardom EÚ pre interoperabilitu verejnej správy a medzi krajinami EÚ a zjednodušenie prístupu k údajom pre konzumentov. Pre službu „Moje dáta“ je stanovená úroveň kvality údajov podľa štandardu RDF, v serializácii RDF / XML alebo JSON-LD cez API (kvalita úrovne 5). Za týmto účelom vznikne transformačný modulu v MV SR, ktorý zabezpečí transformáciu dát do RDF štandardu v 5★ kvalite prelinkovaných údajov („Linked Data“). Ide o preferovaný scenár, kedy sú údaje upravené priamo na zdrojovom systém pod správou OVM. Vybudovanie modulu bude súvisieť s úpravou kľúčových  IS VS poskytujúcich údaje, aj keď ide o technicky a časovo náročnú alternatíva, ale dôveryhodnosť údajov vtedy garantuje samotný zdrojový systém rovnako, ako v prípade pôvodných údajov. 

Konzumentami transformovaných údajov môžu byť, rovnako ako v prípade netransformovaných údajov, informačné systémy v správe OVM, ale najmä platforma MOU. V rámci projektu MOU sa počíta s využitím údajov aj na právne záväzné úkony. Preto je základnou požiadavkou, aby údaje po transformácii mali minimálne rovnakú dôveryhodnosť ako pred transformáciou. Presnejšie, aby procesom transformácie, pri ktorom dochádza k zmene štruktúry, formátu aj objemu pôvodných dát, nedošlo k zníženiu ich dôveryhodnosti. 

V procese transformácie údajov MV SR, ktoré sú na úroveň atribútu popísane v časti Moje údaje tohto dokumentu, sa predpokladá teda aj obohatenie a doplnenie pôvodných údajov tak, aby spĺňali požiadavku na kvalitu výstupu na úrovni 5★ RDF a aby boli v súlade s CMÚ. V predkladanom projekte sa aktivity týkajúce sa interoperability údajov vymedzujú rozsahom údajov v isvs_199.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Vybudovanie transformačného modulu

Cieľom riešenia je zabezpečenie poskytovania kvalitných dát, ktoré zodpovedajú moderným štandardom pre zdieľanie údajov. Medzi preferované štandardy spĺňajúce kritériá pre kvalitu a interoperabilitu, ktoré majú veľký potenciál pre opakované použitie údajov aj v budúcnosti, je štandard RDF, v našom prípade realizovaný vo forme serializácie JSON-LD.  

Potreba pre navrhované riešenie vznikla na základe potrieb systému IS MOU, ktorý požaduje, aby všetky konzumované údaje boli poskytované vo forme JSON-LD. Vzhľadom na fakt, že poskytovatelia (až na ojedinelé výnimky) neposkytujú svoje údaje v tomto formáte (ale väčšinou vo formáte XML), navrhujeme vývoj a nasadenie Transformačného modulu na zdroji, ktorý výrazne uľahčí prípravu vstupov a samotná transformácia vstupných údajov (ideálne priamo z databázy) do požadovaného výstupného štandardu RDF vo formáte JSON-LD už prebehne automaticky. Transformačný modul nájde využitie okrem aktuálneho projektu MOU aj pre ďalšie potenciálne projekty a systémy, vyžadujúce transformáciu dát do dátových štandardov pre sémantickú interoperabilitu. 

Implementácia transformačného modulu pre spracovanie datasetov MV SR, nevyhnutná pre zabezpečenie efektívnej správy a interoperability údajov v rámci verejnej správy, bude rozdelená do dvoch hlavných častí, pričom každá má za cieľ zabezpečiť kvalitatívnu úroveň dát, ktorú vyžaduje vyhláška 78/2020 o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. 

Pre pokrytie funkcionality transformačného modulu je potrebné vytvoriť centrálny katalóg dát, ktorý bude obsahovať atribúty (metadáta) jednotlivých datasetov (OE). Ako všeobecný dátový model využijeme existujúci Centrálny Model Údajov (CMU). 

Súčasťou dátovej integrácie je aj jednoznačná interpretácia jednotlivých atribútov prenášaného datasetu (tzv. Objektu Evidencie). V rámci integračných manuálov sú atribúty popísané, aby konzumujúca organizácia dokázala správne atribúty spracovať. Spoločný dátový model (CDM) obsahuje jednotný súbor metadát, čo umožňuje zdieľanie dát a ich významu medzi aplikáciami. 

Vytvorí sa tým prostredie (reprezentované vhodným GUI) pre efektívne mapovanie atribútov vstupného datasetu na prvky CMU. Za účelom zvýšenia miery automatizácie plánujeme pre prvotné mapovania aplikovať aj algoritmy strojového učenia. Výsledné mapovania budú udržiavané v Dátovom katalógu (repository).  

Pre samotnú transformáciu datasetu do JSON-LD bude vytvorený transformačný program (jednou z odporúčaných knižníc na prácu so štandardom RDF je Apache Jena RDF), ktorý bude generický a konfigurovateľný pomocou vstupných parametrov a konfiguračných údajov. 

Vstupmi pre každú transformáciu budú: 

• Konfiguračné údaje 

• Sada mapovaní atribútov datasetu na prvky CMU (v repository Dátového katalógu) 

• Pravidlá pre mapovanie uzlov JSON-LD 

• Súvisiace ontológie (ontológie súvisiace s výstupným datasetom) 

Výhody riešenia: 

• Výraznou mierou urýchli proces tvorby transformácií do RDF.  

• Riešenie bude založené na centrálnom dátovom katalógu (mapovania) a ontológiách. 

• V Dátovom katalógu bude zriadený centrálny repozitár atribútov datasetov s ich popisom. 

• Mapovaním atribútov datasetov na prvky CMU a ich centrálnym udržiavaním v rámci Dátového katalógu, bude zavedený proces využitia kanonického/všeobecného dátového modelu. 

• Špecifikáciou a udržiavaním pravidiel pre mapovanie uzlov JSON-LD bude usmerňovaná štruktúra výstupných JSON-LD. 

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Monitoring dátovej kvality (zavedenie monitoringu)

Riadenie zmien nekončí po implementácii. Je dôležité monitorovať a hodnotiť účinnosť zmien a dátovej kvality v dlhodobom horizonte. To umožňuje identifikovať prípadné nedostatky alebo oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenie. Monitorovanie a hodnotenie pokroku sa teda neobmedzuje na obdobie realizácie akčného plánu ale zahŕňa aj obdobie po zavedení zmeny do rutinnej praxe.

Cieľom tejto podaktivity je vypracovať automatizované alebo poloautomatizované riešenia merania DQ.

MV SR zavedie komplexný monitoring dátovej kvality v rámci iného projektu realizovaného na základe výzvy. Monitoring dátovej kvality bude následne uplatňovaný aj pre isvs_199.

Výstupom monitoringu bude súhrnná správa, ktorá obsahuje najmä:

• zhodnotenie stavu úloh a ich zmien oproti poslednej správe z monitoringu,
• identifikovanie úloh, ktoré neboli vyriešené v termíne stanovenom pre riešenie úloh,
• informácia o dôvodoch nesplnenia úloh a o ďalšom postupe

Správu z monitoringu bude MV SR koordinovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI a výsledky zverejňovať na svojom webovom sídle, resp. na dohodnutom verejne dostupnom priestore dedikovanom pre oblasť dátovej kvality vo verejnej správe.

Z pohľadu definovania významu kvality údajov pre biznis procesy (možné riziká v dôsledku dátovej nekvality), t.j. ak bude údaj nepresný, bude mať nesprávnu hodnotu, formát, nebude vyplnený, alebo stotožnený voči referenčnému registru, ako významne to ovplyvní príslušnú agendu je v tabuľke uvedenej nižšie zhodnotenie jednotlivých oblastí nasledovne:

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A3 - Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu platformu dátovej integrácie (IS CPDI) za účelom poskytovania údajov

Moje údaje budú dostupné pre fyzické a právnické osoby prostredníctvom IS MOU isvs_8705. Dostupnosť Mojich údajov v IS Manažment mojich údajov sa zabezpečí nasledovne: Priama integrácia Živnostenského registra na IS MOU. Dôvodom priamej integrácie v danom kontexte je delimitácia IS MOU do správy MV SR, ktorá spôsobila, že je efektívnejšie a technologicky racionálnejšie integrovať Živnostenský register s IS MOU priamo v internej technologickej infraštruktúre MV SR a nie prostredníctvom RPO. Projekt zabezpečí zároveň transformáciu Objektu evidencie zo Živnostenského registra pre IS MOU do požadovaného formátu JSON-LD priamo na zdrojovom informačnom systéme. Aktivitami v oblasti dátovej kvality sa zabezpečí aj najvyššia úroveň dátovej kvality pre dáta sprístupňované prostredníctvom RPO na IS CPDI.

1. 
   
   1. 
      
      1.  Aktivita A4 - Realizácia konzumentskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom konzumovania údajov

V súčasnosti sú na Živnostenský register napojené integrácie od viacerých externých inštitúcií, ako sú zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a ďalšie. Vzhľadom na plánované vytvorenie platformy na manažment údajov MV SR, ktorá bude slúžiť ako centrálna integračná platforma, budú existujúce integrácie presmerované na túto platformu. Tento prístup zabezpečí jednotný prístupový bod pre všetky dátové integrácie, zjednoduší správu a zvýši efektivitu celého systému. Z tohto dôvodu nie je v predkladanom projekte potrebné budovať nové konzumentské integrácie, pretože všetky požadované prepojenia budú realizované cez centrálnu platformu MV SR.

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A7 – Podpora systematického manažmentu údajov inštitúcie

Aktivita sa v plnom rozsahu realizuje v rámci iného projektu MV SR nadväzujúceho na dotknutú výzvu. Jej predmetom sú aj dáta z isvs_199 a všetky súvisiace aktivity spadajúce pod pôsobnosť Rezortnej dátovej kancelárie.

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A9 – Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie (Master Data Management)

Dáta zo Živnostenského registra budú súčasťou platformy manažmentu údajov MV SR.

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Účelom aktivity 10 výzvy je rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu a súčasne vytvorenie dokumentu DPIA čím sa znižuje riziko porušenia pravidiel ochrany osobných údajov a zlepšuje celkovú bezpečnosť spracovávaných dát v konkrétnych informačných systémoch.

V rámci predkladaného projektu bude Ministerstvo vnútra SR realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu.

Tabuľka 7: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Metodika pre bezpečnostný projekt

Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe. Táto vyhláška predpokladá vykonávanie revízie analýzy rizík minimálne raz za 12 mesiacov.

Revíziu bezpečnostného zámeru a analýzy rizík vykonáme aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.

Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1.  Ohraničenia bezpečnostného projektu

Bezpečnostný projekt bude vypracovaný pre špecifikované integrované informačné systémy Ministerstva vnútra SR (MV SR) podľa príslušných kompetencií, ktoré stanovuje legislatíva. Tento projekt nebude riešiť komplexné bezpečnostné požiadavky všetkých informačných systémov v pôsobnosti MV SR, ale sa bude sústrediť na potreby isvs_199.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Zoznam právnych predpisov relevantných pre aktivitu A10

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení,
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• Zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
• ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane Cor. 1: 2014 a Cor. 2: 2015).
• ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti.
• ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti
• ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analýza voči dotknutým osobám )
• CSIRT - Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti

Informačným systémom v zmysle zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ISVS“) je funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov, pričom informačnou činnosťou je získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zhromažďovanie, spracúvanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov .

Informačným systémom verejnej správy je IS v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu, ktorý slúži na výkon verejnej správy a ktorého prevádzkovanie vyplýva z osobitného predpisu alebo z právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Zákon o ISVS upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti ISVS a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku a základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti ISVS.

Je potrebné prihliadať na rozdielnosť definície pojmu „informačný systém“ podľa zákona o ISVS oproti definícii podľa zákona o ochrane osobných údajov (podobne tieto zákony rozdielne definujú aj iné pojmy, napr. „prevádzkovateľ informačného systému“).

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Opatrenia technické, organizačné a personálne a ich hodnotenie

Pre účely zmierňovania rizík použijeme v projekte nasledovné zdroje opatrení:

• CSIRT – Metodiku pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti (Verzia dokumentu 2.1),
• HECK LIST – Základných bezpečnostných zásad a opatrení pre projektované ISVS (Vyhláška NBÚ SR č. 362/2018 Z. z. a Príloha č. 2 k vyhláške č. 179/2020 Z. z.),
• Maturity model hodnotenia SPICE: ISO/IEC 15504, pre proces vývoja softvéru a súvisiace funkcie podnikového manažmentu,
• Odporučené hodnotenie NIST v systéme CSF a lokálne podľa Metodiky KCCKB - Štandard na výkon auditu kybernetickej bezpečnosti.
• Metodika analýzy rizík

Analýza bezpečnosti bude zameraná nasledovne:

• Cieľom bude presne špecifikovať požadovanú úroveň bezpečnosti a identifikovať okolnosti, ktoré môžu narušiť bezpečnosť ISVS (hrozby).
• Analýza bude metodicky zameraná podľa normy STN ISO/IEC 27002:2013 s dôrazom na riziká špecifické pre ISVS.
• Vykonáme sumarizáciu a popis hrozieb a ich dopadov na aktíva ISVS.
• Vyhodnotíme závažnosť dopadov pri realizácii jednotlivých hrozieb kvalitatívnou formou.
• Podrobnosť analýzy bezpečnosti bude dostatočná na to, aby (pri zohľadnení súčasných poznatkov o informačnej bezpečnosti) bolo možné považovať všetky riziká, ktoré nebudú uvedené po implementácii navrhovaných bezpečnostných opatrení, za akceptovateľné zostatkové riziká.
• Pre každé riziko popísané v analýze bezpečnosti popíšeme spôsob jeho minimalizácie pomocou navrhovaných bezpečnostných opatrení.
• Cieľom bude navrhnúť systém bezpečnostných opatrení takým spôsobom, aby boli všetky riziká identifikované v rámci analýzy bezpečnosti minimalizované na úroveň zodpovedajúcu zostatkovým rizikám vymedzeným v tomto bezpečnostnom zámere.
• Pre jednotlivé riziká uvedieme mieru zostatkového rizika kvalitatívnou formou, po zohľadnení konkrétnych implementovaných, resp. navrhovaných bezpečnostných opatrení.
• Technické opatrenia týkajúce sa priamo ISVS, popísané v tomto dokumente, musia byť implementované počas jeho vývoja a zavádzania do prevádzky.
• Technické opatrenia týkajúce sa okolia ISVS, personálne a organizačné opatrenia budú mať odporúčací charakter a ich zavedenie do praxe zabezpečí prevádzkovateľ systému.

Použitá metodika analýzy rizík IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) bude mať kvalitatívno/kvantitatívny  charakter. Obsahová štruktúra analýzy bezpečnosti a návrhu opatrení bude vychádzať z nasledovných okruhov bezpečnosti stanovených štandardami

• STN ISO/IEC 27005: 2013 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane),
• ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analyza voci dotknutym osobam ).

Pri realizácii analýzy bezpečnosti a návrhu bezpečnostných opatrení budú zohľadnené všetky aspekty implementácie a prevádzky ISVS, rovnako ako aj všetky relevantné požiadavky na opatrenia pri ochrane IS stanovené v záväzných predpisoch.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Vymedzenie a popis okolia informačného systému

Okolím ISVS pre účely tohto bezpečnostného projektu bude každý bod, z ktorého bude možný priamy prístup k aktívam ISVS alebo ktorý bude ovplyvňovať jeho prevádzku, jej podmienky alebo bezpečnosť. Okolie ISVS budú tvoriť najmä nasledovné typy štruktúr:

• Organizačné prostredie prevádzkovateľa a relevantné vnútorné predpisy.
• Legislatíva upravujúca účel ISVS, podmienky jeho prevádzky a rozsah spracúvaných údajov.
• Miestnosti a objekty, v ktorých sa budú nachádzať zariadenia používané systémom alebo kde budú uložené jeho údaje.
• Osoby nezastávajúce žiadnu rolu pri prevádzke a správe IS, ale ktoré budú mať možnosť prístupu do priestorov uvedených vyššie.
• Systémy zabezpečujúce prijateľné podmienky prostredia (napr. teplota, vlhkosť, prašnosť, vibrácie) v týchto priestoroch.
• Systémy zabezpečujúce fyzickú bezpečnosť týchto priestorov (napr. ochrana pred neoprávneným vstupom, narušením integrity priestorov, monitorovaním činností vykonávaných v priestoroch).
• Komunikačné linky, po ktorých budú prenášané údaje ISVS.
• Infraštruktúra počítačovej siete, v ktorej bude systém prevádzkovaný a zariadenia do nej pripojené.
• Systém napájania elektrickou energiou.
• Aplikácie, od ktorých bude závisieť prevádzka ISVS.
• Aplikácie poskytujúce dátové vstupy do ISVS.
• Ostatné aplikácie, ktoré budú prevádzkované na zariadeniach využívaných ISVS.
• Prenosné nosiče údajov používané pri práci s ISVS alebo nachádzajúce sa v jeho blízkosti, alebo zariadenia, ktoré môžu byť použité ako nosiče údajov.
• Ostatný materiál potrebný na prevádzku ISVS.
• Osoby využívajúce služby ISVS.
• Osoby podieľajúce sa na prevádzke a správe ISVS, vrátane pracovníkov externých zmluvných partnerov.

Z hľadiska budovania a implementácie systému IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) sú štruktúry tvoriace okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) považované za priamo neovplyvniteľné (pre dodávateľa systému v nich nie je možné priamo zavádzať bezpečnostné opatrenia).

V rámci tohto bezpečnostného projektu je však možné na okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) klásť požiadavky alebo predpoklady za účelom dosiahnutia požadovanej bezpečnosti IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) takým spôsobom, aby predpoklady boli v súlade s realitou a požiadavky boli dosiahnuteľné za akceptovateľných podmienok.

Požiadavky na okolie budú uvedené vo forme návrhu bezpečnostných opatrení, ktoré majú odporúčací charakter – vyhodnotenie zostatkových rizík bude realizované na základe reálneho predpokladu efektívneho nasadenia daného opatrenia do praxe v okamihu, od kedy je to pre bezpečnosť IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) relevantné.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Metodika pre DPIA - Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

Okrem štandardu ISO 27005 používame tzv. Privacy Framework založený na štandardoch ISO 29100, ISO 29134 a ISO 29151. Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.

Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení znížime riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z.z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Na posúdenie vplyvu DPIA (Data Protection Impact Assessment) v súlade s článkom 35 GDPR aplikujeme nasledovnú metodiku a aktivity:

1. Popis činnosti spracúvania:

Jednoznačne definujeme účel, rozsah a kontext činnosti spracúvania. DPIA bude obsahovať dokumentáciu o tom, aké osobné údaje budú spracúvané, kategórie subjektov údajov a zapojené spracovateľské operácie.

1. Hodnotenie nutnosti a proporcionality:

Zhodnotíme, či bude spracúvanie nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného účelu a či bude proporcionálne k cieľom. Zvážime alternatívy, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaké ciele s menšími rizikami pre súkromie.

1. Identifikácia a hodnotenie rizík:

Identifikujeme potenciálne riziká pre práva a slobody subjektov údajov. Zvážime riziká týkajúce sa bezpečnosti údajov, presnosti, dôvernosti, transparentnosti a ďalších relevantných faktorov. Tento krok bude zahŕňať hodnotenie pravdepodobnosti a potenciálneho dopadu každého rizika.

1. Hodnotenie právnych a regulačných požiadaviek:

Posúdime, či činnosť spracúvania bude spĺňať relevantné právne a regulačné požiadavky. Zvážime príslušné zákony o ochrane údajov a ostatné špecifické predpisy.

1. Konzultácie s zainteresovanými stranami:

Zahrnieme príslušné zainteresované strany, vrátane ÚOOÚ SR a všetky ďalšie relevantné strany, aby sme získali pohľady a perspektívy týkajúce sa potenciálnych rizík a opatrení na ich zmierňovanie.

1. Znižovanie rizík:

Odporučíme zavedenie opatrení na zmiernenie identifikovaných rizík. To môže zahŕňať úpravu postupov, zavedenie technických zabezpečení alebo zavedenie ďalších kontrol na zmiernenie rizík.

1. Hodnotenie, dokumentácia a monitoring:

Odporučíme pravidelné prehodnotenie a aktualizovanie DPIA, aby bola zabezpečená presnosť a aktuálnosť údajov, a udržiavanie kontinuálneho monitoringu vplyvu spracúvania na ochranu súkromia.

1. Zahrnutie DPIA do rozhodovacieho procesu:

Odporučíme použitie zistení z DPIA na usmernenie rozhodnutí týkajúcich sa činnosti spracúvania.

1. Transparentnosť:

Odporučíme udržiavanie komplexných záznamov o procese DPIA, vrátane hodnotení, zistení, prijatých opatrení a výsledkov. Zabezpečíme transparentnosť tým, že relevantné informácie o DPIA budú dostupné subjektom a úradom, ak to bude potrebné.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Bezpečnostný projekt

Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe.

Revíziu bezpečnostného zámeru a analýzy rizík vykonáme aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.

Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy (ďalej ako ISVS) počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

DPIA, alebo posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov, je proces stanovený v rámci GDPR, konkrétne v článku 35.

Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.

Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení znížime riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Dokumenty DPIA budú mať štruktúrovanú formu, ktorá bude zohľadňovať všetky povinné kroky na posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov a budú odkonzultované a schválené Zodpovednou osobou (DPO) MV SR. Takýto dokument by mal byť formálny, prehľadný a jasne definovať kľúčové informácie. V predkladanom projekte sa obmedzuje na isvs_199.

1. 
   
   1. 
      
      1. Aktivita A11 - Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov

V národnom právnom systéme sa základná právna úprava konceptu Mojich údajov a sprístupňovania údajov fyzickým osobám nachádza v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. a zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z.. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z., konkrétne § 12 ods. 1 písm. k) s účinnosťou od 1.8. 2023 doplnil pre Orgány riadenia povinnosť „sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (ktorého súčasťou je aj IS CPDI a IS MOU) údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich“;

Zákon č. 305/2013 Z .z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. s účinnosťou od 1.8. 2023 rozšíril funkcionalitu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v § 10 ods. 11 písm. j) o sprístupňovanie údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktoré sa takejto osoby týkajú, a správu týchto údajov takouto osobou, a to aj prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva investícií; správa údajov zahŕňa najmä ich získavanie, ukladanie, zobrazovanie alebo podávanie žiadosti o ich opravu elektronicky, pričom údaje takto poskytované fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa považujú za úplné, zodpovedajúce skutočnosti a použiteľné na právne účely, ak sa zobrazujú prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inej informačnej technológie verejnej správy určenej na správu údajov fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby a ktorej správcom je ministerstvo investícií.

Predmetný zákon obsahuje aj nové samostatné ustanovenie o sprístupňovaní údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe (§ 10a):

„(1) Fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa elektronicky automatizovaným spôsobom podľa § 10 ods. 11 písm. j) a v rozsahu podľa odseku 2 sprístupňujú údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy, notifikácie o zmenách a opravách takýchto údajov a notifikácie o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, ak sprístupňovanie takýchto údajov a súvisiacich notifikácií nevylučuje osobitný predpis.

(2) Ministerstvo investícií je na účely sprístupňovania údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe podľa odseku 1 a na účely správy týchto údajov oprávnené určiť rozsah takto sprístupňovaných údajov. Orgán verejnej moci je povinný údaje určené v rozsahu podľa prvej vety ministerstvu investícií poskytovať, a to vždy v ich aktuálnej podobe.

(3) Na účely notifikácie osoby o zmenách v jej údajoch sprístupňovaných podľa § 10 ods. 11 písm. j) a o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k týmto údajom pristupoval, je orgán verejnej moci povinný poskytovať ministerstvu investícií notifikácie o zmenách takýchto údajov a notifikácie obsahujúce údaje o tom, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, a to bezodkladne potom, čo k zmenám takýchto údajov alebo k pristúpeniu k takýmto údajom došlo.“

Daná právna úprava znamená ideový posun MyData konceptu v tom zmysle, že právo na sprístupňovanie údajov priznáva nielen fyzickým osobám ako dotknutým osobám v zmysle GDPR a národného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám s cieľom nielen umožniť im kontrolu nad spracúvaním ich údajov, ale aj ich praktické a zmysluplné využívanie bezpečným spôsobom ich vydieľaním s konkrétnou treťou/tzv.

Spoliehajúcou sa stranou, ktorú predstavuje najčastejšie subjekt z podnikateľského sektora ponúkajúci konkrétnu digitálnu službu (výnimočne sa v danom prípade môže jednať aj o subjekt verejnej správy, napr. Policajné orgány pri kontrole údajov obsiahnutých v dokladoch), ktorej využitím si fyzická, alebo právnická osoba vyrieši konkrétnu životnú situáciu. K sprístupňovaniu údajov má pritom dochádzať v štátom garantovanom bezpečnom  digitálnom prostredí prostredníctvom štátom prevádzkovanej informačnej technológie IS MOU ako garanciu spoľahlivosti technického riešenia, v ktorom sa spracúvajú citlivé osobné údaje (či dokonca osobitné kategórie osobných údajov v zmysle čl. 9 GDPR) a zároveň garanciou dôveryhodnosti údajov zdieľaných registrovaným používateľom IS MOU tretej strane.

Vyššie uvedená právna úprava predstavuje generálnu právnu úpravu horizontálneho charakteru. V danej súvislosti je opäť potrebné poukázať na vzťah “lex generalis” a “lex specialis”, ktorý je podstatou dôvodu legislatívno-právnej činnosti uvedenej v písmene A1. Pre priame integrácie na IS MOU v správe MV SR bude nutná právna úprava zakotvujúca pôsobnosť MV SR pre oblasť Manažmentu osobných údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Právna analýza procesu opravy chybných/neaktuálnych údajov a návrh úpravy legislatívy pre opravu údajov

V projekte bude realizovaná právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu 1 vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona

Per analógiám je uvedený vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy dôvodom legislatívno-právnej aktivity uvedenej v písmene A2. Pre komplexné fungovanie funkcionalít IS MOU je potrebné zanalyzovať, či v danom kontexte existuje v konkrétnej právnej úprave špecifický proces opravy chybných/neaktuálnych údajov, či dokonca proces ich výmazu (najčastejšie konkrétne návrhové konanie), či je ho potrebné zachovať, alebo upraviť, či dokonca navrhnúť úplne nový proces opravy/výmazu údajov alebo je možné použiť generálne vyvíjaný technický proces IS MOU bez nutnosti podávania osobitnej žiadosti na zdrojový orgán verejnej moci.

V danom kontexte je nutné zohľadniť Európsku dátovú stratégiu a z nej vyplývajúce právne záväzné akty Európskej únie vytvárajúce právny rámec pre aktívne, ale aj bezpečné využívanie údajov vznikajúcich v každodennom živote v digitálnom priestore širokým spektrom subjektov, avšak pri dôslednom rešpektovaní a zachovávaní práv dotknutej osoby na ochranu jej osobných údajov, ale aj vysokých požiadavkách na kyberbezpečnosť súvisiacich technológií a na druhej strane na pozitívnu používateľskú skúsenosť súvisiacich aktérov.

Ide najmä o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity, a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia, z ktorých vyplynula nevyhnutnosť dynamicky akcelerovať vývoj v oblasti sprístupňovania údajov fyzickým osobám. Nariadenie predpokladá vytvorenie tzv. Európskej digitálnej identity pre občanov členských štátov v podobe EUDIWu – EU Digital Identity Walletu. Každý členský štát je povinný do konca roka 2026 poskytnúť svojim občanom minimálne jedno štátom garantované technické riešenie pre Európsku digitálnu peňaženku identity, ktorá bude obsahovať súbor atomizovaných štátom garantovaných, dôveryhodných a vždy aktuálnych atribútov zo spoľahlivého zdroja pre vytvorenie podmienok pre jej používateľa na aktívne využívanie digitálnych služieb spoliehajúcich sa strán. V danom kontexte vzniká v národnom právnom režime koncept digitálnych dokladov rešpektujúci dizajnové požiadavky EUDIWu a umožňujúci aktívne využívanie atomizovaných datasetov dokladov prostredníctvom štátom dodaných mobilných aplikácií.

Ďalším európske právne záväzným aktom, ktorý predpokladá aktívne riadenie údajov dotknutou osobou je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a naň nadväzujúce vykonávacie predpisy (nariadenia).

Uvedený právny predpis vo svojej podstatnej časti predpisuje v cezhraničnom kontexte implementáciu funkcionality výmeny údajov medzi orgánmi verejnej moci, čiže realizáciu princípu „1 x a dosť“, prostredníctvom tzv. OOTS = Once only technical system. Aktívna spolupráca dotknutej osoby sa v danom kontexte predpokladá (okrem možnosti prístupu k elektronickým službám členského štátu prostredníctvom autentifikácie cez EUDIW) pri “prehliadaní a schvaľovaní” sprístupňovania jej údajov získaných z informačných systémov verejnej správy členských štátov príslušným orgánom verejnej moci iného členského štátu prostredníctvom tzv. “preview space”, v súlade s ideami Mydata.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov

Predmetom Legislatívno-právnych aktivít v tejto časti počas realizačnej fázy projektu bude právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu.

Aktivita A3

Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie – 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI) za účelom poskytovania údajov – 3.2: Vyhlásenie referenčných údajov,

Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.

Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie. Pre priame integrácie na IS MOU v správe MV SR bude nutná právna úprava zakotvujúca pôsobnosť MV SR pre oblasť Manažmentu osobných údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu

Komplexne sa realizuje v rámci iného projektu MV SR predkladaného na základe dotknutej výzvy.

Aktivity v legislatívno-právnej oblasti v predkldanom projekte sa budú primárne týkať týchto zákonov a na nich nadväzujúcich vykonávacích predpisov:

• zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie vyhlášky
• zákon č: 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie vyhlášky
• Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Výsledkom analytickej fázy v rámci legislatívno-právnych činností projektu bude aj návrh na úpravu konkrétnych ustanovení dotknutých právnych predpisov.

Aktivity v legislatívno-právnej oblasti budú analyzované počas realizačnej fázy projektu pre nasledovné oblasti:

Tabuľka 8: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu

1. 
   
   1.  Zainteresované strany/Stakeholderi

1. 
   
   1.  Ciele projektu

Víziou informatizácie verejnej správy je zabezpečenie kvalitných digitálnych služieb pre občanov a podnikateľov. Ciele projektu významné podporujú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“), ktorá prevádzkuje a buduje informačné technológie a zároveň sa riadi primárne zákonmi:

• č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ITVS“)
• č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti subjektov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).

Kľúčové ciele projektu sú zamerané na Strategickú prioritu Manažment údajov, a to najmä pre oblasť Moje údaje/koncept Mojich údajov alebo tiež MyData[1]. Poskytovanie údajov pre službu „Moje dáta“ sa realizuje na základe:

• § 10a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a súvisiacich ustanovení zákona o e-Governmente,
• § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Víziou pre strategickú prioritu v oblasti Manažmentu údajov je verejná správa založená na údajoch, ktoré je možné a efektívne sekundárne využiť pri dôslednom dodržiavaní všetkých právnych princípov a požiadaviek všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu a bezpečnosť spracúvaných údajov a realizáciou projektu prispieva ku napĺňanie nasledovných cieľov v zmysle NKIVS:

1. Cieľ 1.3: Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy, prioritnej osi 1 - Lepšie služby
2. Cieľ 2.3: Zvýšenie otvorenosti a transparentnosti verejnej správy, prioritnej osi 2 - Digitálna a dátová transformácia
3. Cieľ 2.4: Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe, prioritnej osi 2 - Digitálna a dátová transformácia

1. 
   
   1.  Merateľné ukazovatele (KPI)

Merateľné ukazovatele projektu sú definované v súlade s hlavnou aktivitou výzvy Lepšie využívanie údajov - Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe, tak pre MRR (RSO 1.2) aj pre VRR (RSO 1.2).   

Hodnota ukazovateľa výzvy je v aktuálnom stave nula, čo predstavuje počet poskytovaných objektov evidencie do IS MOU. Cieľový stav (TO BE) sú objekty evidencie uvedené v dokumente prístup k projektu v kapitole Dátový rozsah projektu. 

1. 
   
   1.  Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Pre predkladaný projekt vyhláška MIRRI č. 547/2021 Z. z. nie je relevantná pre rozsah a charakter projektu, pretože projekt sa nezaoberá návrhom ani úpravou rozhraní pre občana, podnikateľa alebo zamestnanca verejnej správy. Rovnako nie je potrebné realizovať používateľský prieskum UX/CX požiadaviek, keďže projekt neobsahuje služby zamerané na interakciu s koncovými používateľmi, avšak modernizáciou informačného systému isvs_199 v správe Ministerstva prináša zásadné zlepšenia v oblasti dostupnosti, spravovania a ochrany osobných údajov. 

Koncoví používatelia informačného systému, ako sú občania a podnikatelia, vyžadujú spoľahlivý, bezpečný a efektívny prístup k svojim osobným údajom, ktoré sú spravované v rámci verejnej správy. Projekt sa preto zameriava na riešenie týchto potrieb prostredníctvom nasledujúcich opatrení:

Podpora digitálnych dokladov a interoperability

Zavedenie digitálnych dokladov, ako napríklad osvedčení pre vodičov alebo taxislužby, ktoré sú prístupné cez systémy verejnej správy, je ďalším dôležitým aspektom pre koncových používateľov. Použitie formátov ako RDF/XML a JSON-LD API zabezpečí, že údaje budú spracované na vysokej kvalitatívnej úrovni a interoperabilita medzi rôznymi systémami bude zabezpečená.

Prístup k týmto digitálnym dokladom zjednodušuje životné situácie a zvyšuje efektivitu interakcie občana alebo podnikateľa s verejnou správou. Aktivity týkajúce sa zabezpečenia interoperability údajov sú v predkladanom projekte vymedzené údajmi z isvs_199.

Bezpečnosť údajov a súlad s GDPR

Koncoví používatelia potrebujú istotu, že ich osobné údaje sú spracované bezpečne a v súlade s platnou a účinnou legislatívou. V rámci projektu bude systém prejsť bezpečnostným auditom a implementujú sa nové opatrenia na ochranu osobných údajov, ako aj dôkladná analýza rizík v súlade s nariadením GDPR. Aktivity týkajúce sa bezpečnosti údajov a súladu s GDPR sú v predkladanom projekte vymedzené údajmi z isvs_199.

Prístup k údajom prostredníctvom IS CPDI a podpora princípu „1 x a dosť“

V uvedenom projekte nedôjde k integrácií nového Objektu evidencie na IS CPDI, ale priamo na IS MOU v technologickej infraštruktúre MV SR z vyššie uvedených dôvodov. Prostredníctvom systému „Moje dáta“ budú mať používatelia možnosť bezpečne pristupovať k svojim osobným údajom, čím sa zvýši transparentnosť a zabezpečí sa jednoduchšie spravovanie životných situácií.

Príklad: Podnikatelia, ktorí potrebujú pravidelne aktualizovať svoje údaje, obsiahnuté v živnostenskom oprávnení, budú môcť tieto informácie sledovať a spravovať prostredníctvom jedného informačného systému, čím sa odstránia zbytočné legislatívne prekážky.

1. 
   
   1. Riziká a závislosti

Riziká a závislosti predkladaného projektu sú uvedené v samostatnom dokumente s označením „P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_XY“, ktorý je prílohou predkladaných dokumentov v prípravnej fáze projektu potrebných pre schválenie Žiadosti o nenávratný finančný príspevok

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému sú v projektovom zámere navrhnuté rôzne riešenia zabezpečenia chodu biznis procesov a funkcií.

Alternatívy pokrývajú procesy a funkcie, ktoré vedú k zlepšeniu kontroly nákladov a plánovania podriadených organizácií a zahŕňajú všetkých stakeholderov (zainteresované strany). Na úrovni alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, alternatíva, ktorá splní kritéria výberu bude vstupom do CBA.

Obrázok 6: MCA analýza

1. 
   
   1. Multikriteriálna analýza

Výber alternatív je uskutočnený na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe výstupov kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

V rámci motivácie boli identifikované Princípy, ktoré boli kritériami pre výber vhodného variantu. Kritériá označené ako “KO” vyplynuli z kľúčových biznis požiadaviek zo zadania na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a projektu. Naplnenie všetkých KO kritérií indikuje preferovaný variant riešenia a naopak, nesplnenie KO kritéria vylučuje identifikovaný variant.

Tabuľka 9: Spracovanie MCA

Tabuľka 10: Vyhodnotenie MCA

Alternatíva 0: Zachovanie súčasného stavu

V tejto alternatíve nie sú podniknuté žiadne kroky na realizáciu projektu. Projekt sa teda nebude realizovať a súčasný stav ostane nezmenený. V rámci jednotlivých kritérií platia nasledujúce fakty:

• Kritérium A: Údaje pre službu „Moje údaje“ nebudú integrované do informačného systému MOU.
• Kritérium B: Požiadavky na dátovú kvalitu nebudú splnené. Bez zvýšenia štandardu na požadovanú úroveň kvality (5★) nebudú naplnené povinné podmienky výzvy.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy nebudú upravené tak, aby zasielali informácie o prístupe k údajom pre službu „Moje údaje“.
• Kritérium D: Lokálny katalóg otvorených dát (LKOD) sa realizuje v rámci iného projektu MV SR (fáza I).

Alternatíva 1: Čiastočná realizácia s využitím existujúcich nástrojov

Alternatíva 1 predpokladá čiastočné riešenie, kde sa implementujú niektoré kľúčové kroky, no nie všetky procesy budú vykonané v plnom rozsahu.

• Kritérium A: Integrácia prioritných údajov pre službu „Moje údaje“ do IS MOU bude realizovaná.
• Kritérium B: Zabezpečenie požadovanej úrovne dátovej kvality (5★) bude dosiahnuté prostredníctvom centrálnej platformy dátovej integrácie, v spolupráci s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI SR.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy budú upravené na zasielanie informácií o prístupe k údajom, ale realizácia tejto úpravy bude musieť prebiehať na strane poskytovateľa údajov.
• Kritérium D: Vybudovanie LKOD sa v predkladanom projekte nebude realizovať.

Alternatíva 2: Kompletná realizácia s pokročilými úpravami

Alternatíva 2 predstavuje úplné a komplexné riešenie, ktoré zabezpečuje všetky požadované úpravy a integrácie v plnom rozsahu.

• Kritérium A: Prioritné údaje pre službu „Moje údaje“ budú plne integrované do informačného systému MOU.
• Kritérium B: Požadovaná úroveň kvality údajov bude dosiahnutá priamo v zdrojových registroch v súlade s formátmi RDF/XML a JSON-LD API, čo umožní dosiahnuť kvalitu údajov na úrovni 5★.
• Kritérium C: Zdrojové informačné systémy budú plne upravené tak, aby poskytovali informácie o prístupe k údajom, čím sa zabezpečí komplexná podpora služby „Moje údaje“.
• Kritérium D: Vybudovanie LKOD sa v predkladanom projekte nebude realizovať.

Prínosy alternatívy 2:

Alternatíva 2 je najkomplexnejším riešením, ktoré prináša niekoľko zásadných výhod:

• Plná integrácia a vysoká kvalita dát: Dosiahnutá bude požadovaná úroveň kvality dát (5★), čo zabezpečí, že údaje budú dostupné v moderných formátoch, vhodné pre ďalšie spracovanie a integráciu.
• Komplexná podpora služby „Moje údaje“: Vďaka úpravám v zdrojových systémoch bude zabezpečená efektívna a bezproblémová podpora pre poskytovanie informácií o prístupe k údajom.
• Jednotné riešenie otvorených dát: Vybudovanie LKOD sa v predkladanom projekte nebude realizovať, nakoľko predmety LKOD je budovaný v projekt projekt_3131 (MV SR).

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Nebola zvažovaná iná alternatíva aplikačnej architektúry. Hoci nebola zvažovaná iná alternatíva aplikačnej architektúry, rozhodnutie vychádza zo strategického prístupu, ktorý zohľadňuje kompatibilitu, efektivitu, dlhodobú udržateľnosť a legislatívne požiadavky. Povinnosť zvážiť open-source softvér bola splnená tým, že sa analyzovala jeho použiteľnosť, avšak vzhľadom na uvedené dôvody sa uprednostnilo riešenie, ktoré lepšie vyhovuje potrebám projektu. 

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Pri definovaní cieľov multikriteriálnej analýzy (MCA) pre technologickú vrstvu je dôležité zohľadniť špecifické aspekty a potreby tejto oblasti. Tu sú kľúčové ciele, ktoré by mali byť zahrnuté v hodnotení:

• Optimalizácia výkonu: Zabezpečiť, aby technologické riešenia poskytovali maximálny výkon a efektivitu. To môže zahŕňať hodnotenie rýchlosti, spoľahlivosti a škálovateľnosti technológií.
• Nákladová efektívnosť: Hodnotiť náklady spojené s implementáciou a prevádzkou technológií, vrátane počiatočných investícií, prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu.
• Realizovateľnosť: Zohľadniť schopnosť technológií realizovať z ich pomocou všetky požadované požiadavky v požadovanom čase spolu aj s inštaláciou a konfiguráciou.
• Kompatibilita a integrácia: Zabezpečiť, aby nové technológie boli kompatibilné s existujúcimi systémami a infraštruktúrou, a aby ich integrácia bola čo najhladšia.
• Bezpečnosť a ochrana dát: Zabezpečiť, aby technologické riešenia spĺňali požiadavky na bezpečnosť a ochranu dát, vrátane ochrany pred kybernetickými hrozbami a zabezpečenia súkromia používateľov.

Tieto ciele pomáhajú vytvoriť komplexný rámec pre hodnotenie technologických alternatív a zabezpečujú, že vybrané riešenia budú efektívne,

Na základe zvolenej alternatívy 2 na podľa biznis požiadaviek je možné stanoviť nasledujúce možné technologické alternatívy:

Alternatíva 1: nebude použitá žiadna platforma na manažment údajov.

Alternatíva 2: Integrácia do nového modernizovaného a využívanie platformy manažmentu údajov a s jej použitím realizovať potrebné funkčnosti. Znamená rozšírenie budovanej platformy manažmentu údajov MV SR, ktorá bude slúžiť ako platformu manažmentu údajov a tá sa použije na splnenie požiadaviek na funkčnosť vyplývajúcej z tejto výzvy.

Alternatíva 3: využitie existujúcich komponentov poskytujúcich požadovanú funkčnosť – znamená využiť existujúce komponenty prevádzkované v IVeS, organizácia pre informatiku verejnej správy, Košice a s ich použitím dobudovať Rezortnú platformu manažmentu údajov a požiadavky na funkčnosť vyplývajúcej z tejto výzvy. Cieľom je použiť existujúce komponenty.

Na základe predchádzajúcich informácií je preferovaná Alternatíva 2.

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

V rámci projektu budú požadované nasledovné výstupy projektu:

• Projektové výstupy podľa vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov) pre fázy podľa: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2023/401/20231115_5583266-2.pdf minimálne v rozsahu:
  • Výstupy vytvárané PRIEBEŽNE počas celého projektu,
  • Realizačná fáza - Analýza a dizajn, nákup technických prostriedkov programových prostriedkov a služieb, implementácia a testovania, nasadenie a post-implementačná podpora (PIP).
• Biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu - dodanie modulov architektúry vrátane funkcií služieb, procesov,

Predpokladom realizácie projektu je zakotvenie zodpovednosti budúceho dodávateľa realizácie za všetky návrhy výstupov projektu. Dodávateľ bude známy po vyhodnotení verejného obstarávania. Zodpovednosť za schvaľovanie výstupov bude mať vlastník projektu, ktorý bude nominovaný vedením inštitúcie resp. nim poverená relevantná osoba, resp. projektová rola, podľa typu a obsahu projektového výstupu. Definícia rolí je uvedená v kapitole 16.  Definícia zodpovedností bude záväzne zadefinovaná v zmluve o dielo, resp. realizačnej zmluve projektu a súvisiacej projektovej dokumentácii.

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Informačný systém na podporu agendy živnostenského podnikania slúži na správu živnostenských oprávnení a kontrolu podnikateľskej činnosti. Systém je rozdelený na dve hlavné časti:

1. Aplikačné programové vybavenie (APV) – táto časť nie je predmetom predkladaného projektu

• Klient / server aplikácia: Umožňuje prístup referentom živnostenských odborov na okresných úradoch a pracovníkom odboru živnostenského podnikania Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR (OŽP SVS MV SR). Používa sa webové služby na prácu s údajmi.

• Web aplikácia pre externých používateľov: Slúži na generovanie exportov do iných informačných systémov (neverejná časť) a na prezentáciu údajov živnostenského registra na internete pre verejnosť (verejná časť).

1. Centrálna databáza (DB)

• Obsahuje všetky relevantné údaje o živnostníkoch a živnostenských oprávneniach, ktoré sú používané na správu agendy živnostenského podnikania.

• Prepojenie s inými informačnými systémami

Informačný systém je integrovaný s viacerými inými systémami verejnej správy, čo umožňuje efektívne zdieľanie a overovanie údajov:

• Register obyvateľov (REGOB): Poskytuje údaje o fyzických osobách.
• Register adries (RA): Zabezpečuje aktuálnosť adresných údajov.
• Register právnických osôb (RPO): Slúži ako zdrojový register.
• Obchodný register SR (OR): Overuje údaje o právnických osobách.
• Informačné systémy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne: Na overenie poistného stavu živnostníkov.
• Informačný systém RÚVZ a Generálnej prokuratúry (Register trestov): Na overovanie ďalších špecifických údajov.
• Informačný systém Finančnej správy SR a správu registratúry Fabasoft: Používa sa na prenos údajov o podnikateľských subjektoch.
• IS SAP: Používa sa na spracovanie a odosielanie pokút.
• Prístup pre ostatné inštitúcie

Neverejná časť webovej aplikácie umožňuje generovanie reportov a exportov pre zákonom určené organizácie:

• Daňové úrady SR,
• Finančná správa SR,
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR),
• Štatistický úrad SR,
• Sociálna poisťovňa,
• Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
• Colné riaditeľstvo,
• Slovenská živnostenská komora,
• Zdravotné poisťovne.

• Podpora agendy jednotného kontaktného miesta (IS JKM)

Obrázok 7: Na arch. obrázku je zobrazený súčasný stav

1. 
   
   1.  Aplikačná vrstva

V budúcom stave architektúry sa navrhuje rozšírenie a integrácia Živnostenského registra s rezortnou platformou manažmentu údajov MV SR a ďalšími systémami za účelom zvýšenia efektivity, dostupnosti a bezpečnosti údajov.

Architektonické úpravy:

• Integrácia so Správou kmeňových údajov a číselníkov – Živnostenský register bude integrovaný do Správy kmeňových údajov a číselníkov pre efektívnejšiu správu štandardov, číselníkov a metaúdajov. Táto integrácia umožní, aby sa údaje o živnostiach riadili jednotnými štandardmi a znížila sa redundancia údajov.
• Automatizácia ETL procesov cez Integračný komponent – Prostredníctvom Integračného komponentu (Synchronizátora) sa nastaví automatizovaný ETL proces, ktorý umožní bezpečnú synchronizáciu údajov o živnostiach s ostatnými relevantnými systémami a databázami v rámci MV SR, čím sa zvýši dostupnosť aktuálnych údajov pre rôzne rezortné platformy.
• Využitie MyData modulu pre notifikácie – Integrácia Živnostenského registra s MyData modulom umožní odosielanie notifikácií pri zmene údajov o živnostiach (napr. vznik, zánik, platnosť) a zabezpečí zápis aktuálnych údajov do IS MOU, čím sa zlepší aktuálnosť a informovanosť relevantných inštitúcií.
• Zlepšenie kvality a bezpečnosti údajov – Modul kvality a čistenia dát zabezpečí, že údaje v Živnostenskom registri budú prechádzať procesmi prevencie nekvality, čistenia, stotožňovania a anonymizácie, čím sa zvýši dôveryhodnosť a bezpečnosť údajov v registri.
• Podpora transformácií a výstupných formátov – Transformačný modul umožní export údajov zo Živnostenského registra do formátov ako JSON-LD pre zdieľanie údajov s ďalšími inštitúciami a systémami, čo umožní interoperabilitu údajov.
• Prístupové práva a bezpečnosť – Upraví sa prístupový model, aby bol zosúladený s novými integračnými riešeniami. Používatelia Živnostenského registra budú mať prístup na základe pridelených rolí, pričom bude možné nastaviť prístupové pravidlá až na úroveň položiek tabuľky.

Výhody navrhovaného riešenia:

• Lepšia kvalita a dostupnosť údajov vďaka štandardizácii a čistení dát.
• Zjednodušenie prístupu k údajom v rámci rezortných platforiem a medzi inštitúciami.
• Zvýšená bezpečnosť a ochrana údajov v súlade s právnymi požiadavkami na anonymizáciu a prístupové práva.
• Efektívnejšia správa údajov o živnostiach a lepšie prepojenie so systémami MV SR a ďalšími inštitúciami.
• Tento budúci stav architektúry pre Živnostenský register umožní efektívnejšiu správu a výmenu údajov medzi rezortnými platformami a prispeje k celkovej modernizácii informačných systémov Ministerstva vnútra SR.

Obrázok 8: Navrhovaná platforma manažmentu údajov MV SR

1. 
   
   1.  Dátová vrstva

V nasledujúcich kapitolách sú popísané pre jednotlivé oblasti aktivity týkajúce sa údajov a práce s nimi. 

Tento architektonický diagram detailne popisuje optimálny, komplexný a integrovaný budúci ekosystém, navrhnutý s cieľom umožniť efektívnu a dynamickú modernizáciu eGovernment služieb. Zároveň kladie dôraz na zabezpečenie najvyšších štandardov bezpečnosti, čo zahŕňa ochranu citlivých dát údajov a zabezpečenie súladu s legislatívnymi normami. Okrem toho sa systém vyznačuje vysokou škálovateľnosťou, čo umožňuje jeho pružné prispôsobenie sa rastúcim požiadavkám objemu dát a používateľov. Dlhodobá udržateľnosť ekosystému je zaistená prostredníctvom nasadenia pokročilých technológií a osvedčených postupov, ktoré zabezpečujú jeho efektívnu prevádzku a rozvoj v súlade s budúcimi technologickými a legislatívnymi výzvami. 

1. 
   
   1.  Prehľad e-Government komponentov

V rámci projektu sa realizuje aj výstup I-03 Prístup k projektu, v ktorom je uvedený náhľad architektúry ako aj prehľad e-Government komponentov, ktoré slúžia na plnenie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIS).

1. 
   
   1. 
      
      1. Rozsah informačných systémov – AS IS

V tabuľke uvedenej nižšie je uvedený prehľad dotknutých ISVS v rámci predkladaného projektu:

1. 
   
   1. 
      
      1. Rozsah informačných systémov – TO BE

V nasledujúcej tabuľke je zoznam IS a modulov, ktoré budú budované alebo rozvíjané v rámci projektu_3131. 

1.  Technologická vrstva
   1. 
      
      1. Prehľad technologického stavu - AS IS

Cieľovým prostredím pre aplikáciu je existujúca serverová infraštruktúra pre kritické aplikácie, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) prevádzkuje v Banskej Bystrici na platforme OpenShift.

Toto prostredie predstavuje robustnú a spoľahlivú infraštruktúru, navrhnutú pre vysokú dostupnosť a odolnosť voči výpadkom, čo je pre kritické aplikácie kľúčové. V rámci tohto projektu sa plánuje posilnenie oboch výpočtových stredísk – primárneho i záložného – čo zabezpečí väčšiu kapacitu a zvýši redundanciu, čím sa zlepší celková kontinuita prevádzky.

Predpokladom úspešnej realizácie je migrácia existujúcej aplikácie do tohto cieľového prostredia.

Tento proces zahŕňa technickú prípravu na prenos aplikácie, úpravy, ktoré môžu byť potrebné na jej kompatibilitu s technológiou OpenShift, a testovanie funkčnosti po migrácii.

Migrácia zároveň poskytuje príležitosť na modernizáciu aplikácie, kde je jedným z hlavných kritérií pre projekt rozsah prekladu aplikácie do mikroservisnej architektúry.

Predmetom projektu je modernizácia hardvérovej infraštruktúry prostredníctvom dvoch serverov, ktorých špecifikácie sú uvedené v nasledujúcej kapitole. Podrobný popis rozšírenia serverov pokrýva všetky relevantné technické aspekty – od výkonu, cez pamäť, inštalačné procesy až po servisnú podporu – čím sa zabezpečí spoľahlivé a efektívne prostredie pre kritické aplikácie Ministerstva vnútra SR.

Celkovým cieľom je dosiahnuť robustnú, flexibilnú a ľahko škálovateľnú aplikáciu, ktorá bude zodpovedať súčasným štandardom pre kritické aplikácie a bude pripravená na budúci rast a integráciu s ďalšími systémami MV SR.

1. 
   
   1. 
      
      1. Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

Moduly pre rozšírenie servera 1

Výkon: Pre zabezpečenie dostatočného výpočtového výkonu sa plánuje rozšírenie o minimálne 9 000 SAPS (SAP Application Performance Standard) na jedno procesorové jadro. Toto zvýšenie výkonu umožňuje prevádzku komplexných aplikácií s vysokou záťažou a podporuje požiadavky na škálovanie pri SAP ERP 6.0 s inštalovaným SAP enhancement package 5. Súčasťou rozšírenia sú aj potrebné licencie pre operačný systém, čo zahŕňa aj licencie na virtualizáciu a manažment. Tieto licencie umožňujú lepšiu správu prostredia, optimalizáciu zdrojov a podporu virtualizácie, čo je dôležité pre flexibilnú a efektívnu prevádzku v náročnom serverovom prostredí.

Systémová pamäť: Rozšírenie servera zahŕňa aktiváciu dodatočných 1 GB RAM. Zvýšená kapacita pamäte RAM priamo podporuje zvýšenie výkonu systému, najmä pri spracovaní veľkých objemov dát a pri práci s viacerými aplikáciami súčasne. Aktivácia ďalšej pamäte je dôležitá pre zabezpečenie plynulého chodu aplikácií, ktoré sú kritické pre prevádzku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MV SR).

Inštalácia: Inštalačné procesy budú zahŕňať služby lab services a konzultačné služby, ktoré zahŕňajú nielen fyzické inštalačné procesy, ale aj odborné nastavenia. Súčasťou inštalácie sú kontroly nastavenia prostredia, ktoré zabezpečia, že konfigurácia servera je optimalizovaná pre požiadavky MV SR. Taktiež bude vykonané testovanie výkonu, ktoré zabezpečí správnu funkčnosť a overenie, že rozšírené zdroje sú dostatočné a plne funkčné v očakávaných záťažových podmienkach.

Základná podpora: Podpora pre tento modul je poskytovaná podľa existujúceho servisného kontraktu, ktorý zahŕňa základný server s pokrytím 24x7. To znamená, že podpora bude dostupná nepretržite, čím sa zabezpečí promptná reakcia na prípadné problémy. Doba opravy do 24 hodín je kľúčovým parametrom, ktorý garantuje rýchlu obnovu prevádzky v prípade poruchy, čo je zásadné pre udržanie kontinuity služieb poskytovaných MV SR.

Moduly pre rozšírenie servera 2

Výkon: Rozšírenie servera 2 zahŕňa podobné zvýšenie výkonu ako server 1, s minimálne 9 000 SAPS na jedno procesorové jadro, čím sa zvyšuje schopnosť spracovania náročných úloh a zaťažení v prostredí SAP ERP. Licenčné zabezpečenie zahŕňa operačný systém, virtualizáciu a manažment, čo umožňuje efektívnu správu rozšíreného prostredia a podporu viacerých aplikácií súčasne.

Systémová pamäť: Aj pre server 2 sa plánuje aktivácia dodatočného 1 GB RAM, čo poskytne zvýšenú pamäťovú kapacitu pre stabilný a efektívny chod aplikácií. Zvýšená kapacita pamäte umožňuje lepšiu manipuláciu s dátami a uľahčuje spracovanie viacerých úloh súčasne, čo je kritické pre operácie vykonávané MV SR.

Inštalácia: Proces inštalácie bude zahŕňať rovnaké lab services, konzultačné služby a technické nastavenia ako pri serveri 1. To zahŕňa nielen fyzickú inštaláciu, ale aj optimalizáciu konfigurácie systému a testovanie výkonu, aby bol systém pripravený na vysoké zaťaženie. Konzultačné služby zabezpečia, že prostredie bude optimálne nastavené podľa špecifických požiadaviek.

Základná podpora: Rovnako ako pri serveri 1, aj server 2 bude mať zabezpečenú základnú podporu podľa existujúceho servisného kontraktu. To znamená, že podpora bude dostupná 24 hodín denne, 7 dní v týždni, s garantovanou dobou opravy do 24 hodín. Táto podpora je zásadná pre minimalizáciu prestojov a zabezpečenie nepretržitej dostupnosti služieb kritických pre MV SR.

1. LEGISLATÍVA

Projekt bude realizovaný v súlade s aktuálne platnou a účinnou legislatívou minimálne v rozsahu pre oblasti informatizácie, poskytovania elektronických služieb a bezpečnosti:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov;
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy.

Legislatívno-právne aktivity sú obsiahnuté v aktivite A10 - Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a GDPR (napr. právo dotknutej osoby na prístup k údajom), kde prispievajú do bezpečnostného projektu týkajúceho sa konkrétneho informačného systému inštitúcie a ako dôkazu dôsledného plnenia podmienok kyberbezpečnosti, a samozrejme do DPIA.

V projekte bude realizovaná aj legislatívna analýza so zreteľom na oblasti definované v aktivite A11 s dôrazom na aktivity týkajúce sa spracúvania údajov a legislatívneho zakotvenia zákonných povinností a oprávnení príslušných orgánov verejnej moci.

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

Hlavné aktivity

Z pohľadu výzvy sa jedná o nasledovnú nákladovú štruktúru: 

Hlavné aktivity 934 378 €  z toho: 

Vývoj aplikácií – 789 178 € z toho: 

013 Softvér – 694 706 € 

521 Mzdové výdavky – 94 472 € 

HW a licencie 022 Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí HW – 145 200 €

Podporné aktivity: 

907 Paušálne náhrady – 65 406 € 

Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 999 785 € 

Celkový rozpočet projektu je možné rozdeliť na:

1) Hlavné aktivity:

Celková výška výdavkov (100 %): 934 378 €

Vlastné zdroje žiadateľa (15 %): 140 157 €

Zdroje EŠIF (85 %): 794 221 €

2) Podporné aktivity:

Celková výška výdavkov (100 %): 65 406 €

Vlastné zdroje (15 %): 9 811 €

Zdroje EŠIF (85 %): 55 595 €

3) Prevádzka (10 rokov):

Celková výška výdavkov (100 %): 880 963 €

Vlastné zdroje (100 %): 880 963 €

Rozpočet projektu je zahrnutý v nižšie uvedenej tabuľke.

1. 
   
   1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Projekt bude realizovaný kombináciou interných kapacít (zabezpečenie strategického riadenia, publicity a organizačného know-how) a externých kapacít (technická expertíza, vývoj a podpora IT riešení). Interné kapacity sa sústredia na riadenie projektu, komunikáciu a zabezpečenie súladu s cieľmi organizácie, zatiaľ čo externé kapacity poskytujú špecializované technické znalosti potrebné na návrh, vývoj a testovanie technických riešení.

Presný zoznam jednotlivých rolí, ich aktivít, počtu hodín a alokovaných nákladov je podrobne uvedený v priložených tabuľkách. Tento systém rozdelenia zabezpečuje efektívnu koordináciu medzi internými a externými kapacitami, pričom každá rola má jasne definované zodpovednosti a prínos k úspechu projektu.

Tabuľka uvedená nižšie obsahuje prehľad nákladov na jednotlivé pozície zapojené do projektu, pričom špecifikuje ich aktivitu, počet pozícií, sadzby, odvody, celkové náklady a podiel na rozpočte projektu.

Celkové zhodnotenie:

• Tabuľka jasne ukazuje rozdelenie rozpočtu medzi hlavné a podporné aktivity.
• Najväčší podiel na projekte majú hlavné pozície, ktoré sú kritické pre realizáciu projektu, pričom ich podiely sú rozdelené v priemere na 15%.
• Projektový manažér predstavuje najvýznamnejšiu podpornú pozíciu s vysokým podielom na rozpočte (36,52 %), čo reflektuje náročnosť riadenia projektu.
• Celkové náklady a percentuálne podiely jednotlivých pozícií sú v súlade s maximálnymi povolenými hodinovými sadzbami a pravidlami projektu.

Tabuľka poskytuje prehľadné a transparentné údaje, ktoré umožňujú kontrolu čerpania rozpočtu a efektívne plánovanie zdrojov.

Tabuľka nižšie obsahuje podrobný prehľad sadzieb a alokácie jednotlivých pracovných pozícií v projekte, pričom hodnotí ich percentuálny podiel na rozpočte a overuje súlad s maximálnymi povolenými percentuálnymi limitmi pre každú pozíciu. Zároveň zobrazuje efektívne plánovanie nákladov a prác pre jednotlivé pozície v projekte. Všetky pozície dodržiavajú maximálne povolené limity svojho podielu na rozpočte. Najväčší podiel na projekte majú IT programátori/vývojári (37,50 %) a IT analytici (25,82 %), čo zodpovedá ich kľúčovej úlohe v realizácii projektu. Podporné pozície (napr. Školiteľ, Špecialista pre databázy) predstavujú menší podiel, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi hlavnými a podpornými aktivitami.

Tabuľka potvrdzuje, že všetky sadzby a plánované činnosti sú v súlade s rozpočtovými požiadavkami projektu.

Detailná sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka nižšie obsahuje detailný prehľad nákladov, prínosov za celý projekt a detailne na jednotlivé moduly počas celého trvania projektu (10 rokov). Náklady sú rozdelené na IT CaPex, ktoré sa skladajú nákladov na aplikácie 1 132 371 € a HW 145 200 € a na IT Opex, ktoré sa skladajú z nákladov na aplikácie 407 090 € a HW 130 680 €. Poslednou položkou nákladov je Riadenie projektu v hodnote 65 406 €. Ekonomické prínosy projektu spočívajú v úspore času úradníka na strane používateľa, ktoré budú za celé trvanie projektu spolu 2 786 492 €.

Prínosy projektu plynú z prepojenia medzi živnostenským registrom s obchodným registrom a s RPO nakoľko prepojením registrov sa ich kvalita, interoperabilita a kvalita sprístupňovaných údajov stanú nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie správnosti a jednotnosti údajov týkajúcich sa podnikateľského prostredia.

Projekt sa zameriava na modernizáciu a zlepšenie správy údajov, ako aj zlepšenie kvality a štruktúry živnostenského registra, a to primárne s cieľom poskytnúť kvalitné a aktuálne dáta priamou integráciou pre IS MOU, čo bude viesť k časovej úspore na strane používateľa. Táto úspora bola kvantifikovaná ako úspora času pre živnosti v databáze živnostenského úradu a postupného zníženia času. Kalkulácia bola počítaná z pohľadu dĺžky trvania úkonu AS IS, pričom bol do úvahy braný priemerný čas používateľa na získanie údajov a ich správy a budúci čas pri týchto úkonoch počas zimplementovania projektu na základe postupnosti automatizácie pri spracovávaní odhadnutého počtu živností v období projektu. 

Východiská pre výpočet úspory

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Indikatívny harmonogram realizácie projektu je uvedený v tabuľke nižšie. Časové oneskorenie realizácie projektu môže byť ovplyvnené externými faktormi, ako napríklad dĺžka verejného obstarávania a ďalšie podobné okolnosti. Harmonogram môže byť následne upravený a spresnený v závislosti od vývoja týchto faktorov. Navrhovaný rozsah projektu najmä z pohľadu aktivity A1 prípadne integrácii na CPDI (poskytovanie / konzumovanie údajov) a rozvoj integračnej platformy je možne realizovať aj pod existujúcou platnou SLA zmluvou ku systému, keďže ide aj o rozvoj a modernizáciu existujúceho systému. Predpokladané trvanie projektu pre realizačnú fázu je 15 mesiacov.

Projekt má jasne definovaný cieľ, ktorého splnenie závisí na implementácii uceleného a plne funkčného riešenia. Celková realizácia projektu si nevyžaduje logické rozdelenie na menšie, samostatne implementovateľné časti, pretože každá jeho súčasť je neoddeliteľne prepojená a realizácia jedného inkrementu umožňuje okamžité dosiahnutie cieľového stavu.  

Výstupy projektu sú navrhnuté tak, aby poskytli hodnotu až po kompletnom dokončení. Čiastočná implementácia (viac inkrementov) by neposkytovala potrebnú funkcionalitu ani hodnotu pre používateľov.  

Realizácia projektu v jednom inkremente znižuje riziká spojené s komplikáciami pri integrácii viacerých čiastkových plnení. Pri projektoch so zložitou technickou architektúrou alebo vysoko integrovanými systémami môže byť realizácia viacerých inkrementov kontraproduktívna, čo vedie k vyšším nákladom, predĺženiu časového rámca alebo technickým problémom.  

Jednotný inkrement zabezpečuje konzistentnosť riešenia a eliminuje riziko nesúladu medzi jednotlivými čiastkovými plneniami.  

Rozhodnutie realizovať projekt prostredníctvom jedného inkrementu vychádza z povahy projektu, jeho cieľov a technických požiadaviek. Tento prístup je najefektívnejší a najbezpečnejší spôsob, ako dosiahnuť požadované výsledky. Súčasne budú zavedené kontrolné mechanizmy a fázy riadenia, ktoré zaručia priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie pokroku, čím sa zabezpečí súlad s duchom a účelom zákona 95/2019 §15 ods. 4 písmeno d). 

Projekt sa bude realizovať podľa metodiky Waterfall, čo znamená, že jeho priebeh bude rozdelený do jednotlivých, jasne definovaných fáz, pričom každá fáza musí byť ukončená pred prechodom na ďalšiu. Už na začiatku je stanovený presný rozsah projektu, čo zabezpečuje, že všetky požiadavky a ciele sú jasne definované a nebudú sa meniť v priebehu realizácie prípadne vo veľmi malom rozsahu.

1. riadiaci výbor A PROJEKTOVÝ TÍM

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa určí Zloženie Riadiaceho výboru, ktorý bude mať nasledovnú formu:

1. Riadiaci výbor bude mať minimálne 3 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“).

1. Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. vlastník alebo vlastníci procesov objednávateľa (biznis vlastník) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   3. zástupcu kľúčových používateľov objednávateľa (end user),
   4. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy.

1. Väčšina členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom budú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa,

V rámci prípravnej a iniciačnej fázy projektu sa menuje Projektový manažér, na ktorého

návrh sa vymenuje projektový tím, pričom predseda riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér objednávateľa na základe poverenia zabezpečia:

• určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu,
• určenie vhodných kandidátov na pozície členov projektového tímu, pričom bude obsadenie projektových rolí v rozsahu (v zmysle vyhlášky MIRRRI č.401/2023 Z. z.  o riadení projektov):

1. kľúčový používateľ,
2. IT analytik alebo biznis analytik,
3. IT architekt,
4. biznis vlastník,
5. manažér kvality pri veľkých projektoch; pri ostatných projektoch, ak je to potrebné,
6. manažér IT prevádzky, ak je to potrebné,
7. manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti, ak je to potrebné,
8. UX dizajnér, ak je to potrebné,
9. iná špecifická rola, ak je to potrebné,

Vzor štruktúry riadiaceho výboru

Obrázok 9: Vzor riadiaceho výboru

1. 
   
   1.  PRACOVNÉ NÁPLNE

1. 
   
   1. 
      
      1. Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru

Základnou úlohou Riadiaceho výboru je najmä:

1. schválenie predmetu projektu, inkrementov, priebežné a záverečné schválenie manažérskych produktov a špecializovaných produktov, 
2. základné rozhodnutia v projekte, najmä rozhodnutia o rozsahu, rozpočte a harmonograme projektu,
3. zabezpečenie finančných zdrojov a schvaľovanie zmien financovania projektu,
4. účelnosť vynakladaných finančných prostriedkov a kontrolu BC/CBA – odôvodnenia projektu pred začatím projektu a priebežnú kontrolu aktualizácie zdôvodnenia projektu po ukončení každej fázy projektu, 
5. pravidelnú kontrolu projektového manažéra objednávateľa, činnosti projektového tímu a riadenia projektu, 
6. priebežnú kontrolu a pravidelné vyhodnotenie dosahovania určených merateľných ukazovateľov,
7. dodržanie bezpečnostných štandardov, štandardov informačných technológií verejnej správy a dodržanie legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov pri realizácii projektu, 
8. schválenie požiadaviek na zmenu alebo odchýlky od špecifikácie a zadania projektu,
9. určenie rozsahu manažérskych produktov vytváraných počas celého projektu a akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov, 
10. berie na vedomie výsledky zverejneného vyhodnotenia verejného pripomienkovania manažérskych produktov na webovom sídle objednávateľa, ktoré sú vstupom do Verejného obstarávania
11. zabezpečuje zverejňovanie zápisov z Riadiacich výborov projektu a schvaľovaných projektových (manažérskych a špecializovaných) výstupov vo verejnej časti centrálneho metainformačného systému verejnej správy,
12. schválenie obsahov manažérskych produktov, ktoré  sú vstupom do Verejného obstarávania,
13. schválenie manažérskych a špecializovaných produktov,
14. schválenie prechodu do nasledujúcej fázy alebo etapy,
15. zabezpečenie dodržania princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti využívania verejných prostriedkov aj pri tvorbe, modernizácii, úprave a rozvoji informačných technológií verejnej správy, ktorú zabezpečuje riadiaci výbor projektu v čase realizácie projektu, ako aj v čase správy a prevádzky informačného systému, ktorý je v rámci projektu vytvorený,
16. prerokovanie a rozhodovanie o problémoch eskalovaných z nižšieho stupňa riadenia projektu
17. akceptácia a schvaľovanie Výstupov Etáp pre jednotlivé Časti Diela v rámci príslušného Vydania a celkového Diela,
18. schvaľovanie Stratégie testovania, Plánu testovania a Testovacích scenárov finálnych testov pre otestovanie plnej funkcionality riešenia,  
19. posudzovanie, ktorá zo Zmluvných strán nesie zodpovednosť za vzniknutú vadu časti Diela alebo Diela pri nezhode Zmluvných strán,
20. schválenie opatrení na odstránenie bezpečnostných a iných chýb odhalených po uvedení Diela do produkčnej prevádzky,
21. rozhodovanie o požiadavkách na zmenu počas implementácie a prevádzkovania
22. schválenie zmeny Zmluvy,
23. schválenie zmien štatútu,
24. rozhodovanie o nevhodnosti pokynov zo strany Objednávateľa,
25. prijímanie strategických rozhodnutí súvisiacich s prevádzkou.

1. 
   
   1. 
      
      1. Pracovná náplň projektového tímu

Tu je prehľadná tabuľka popisu práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí:

Tabuľka 11: Popis práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí a pre realizáciu systematického manažmentu v rámci projektu (v rátane aktivity A7)

1. PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

[1] https://mydata.org/

[2] Zdroj: https://5stardata.info/en/, Dátum referencie: 08.03.2023

[3] EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf