I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

2.1 Použité skratky a pojmy

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

Projekt budovania prioritných životných situácií je súčasťou Komponentu 17: Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika) Plánu obnovy a odolnosti. Súčasťou tohto komponentu je kapitola pre riešenie eGovernmentu – digitálnych služieb štátu, v rámci ktorej sa Reforma 1 zaoberá budovaním prioritných životných situácií a spôsobom ich implementácie. S tým súvisí aj nastavenie Investície 1: Lepšie služby pre občanov a podnikateľov, ktorá má za cieľ nasadiť riešenia pre prioritné životné situácie.

Budovanie životných situácií v prostredí MPSVR SR sa týka nasledovných životných situácií:

1. ŽS 1 Strata zamestnania

2. ŽS 5 Administratívny chod podniku

3. ŽS 6 Presťahovanie

4. ŽS 7 Narodenie dieťaťa

5. ŽS 8 Som chorý, mám chorého člena rodiny

6. ŽS 9 Som odkázaný, mám odkázaného člena rodiny

7. ŽS 10 Hmotná núdza

8. ŽS 14 Odchod do dôchodku

9. ŽS 15 Uzavretie manželstva

10. ŽS 16 Úmrtie a dedičské konanie

Pre ŽS1, ŽS9 a ŽS10 je MPSVR SR vlastník a garant business procesov.

• Investičný plán – Budovanie eGovernment riešení prioritných životných situácií - https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2024/03/Investicny-plan_prioritne-zivotne-situacie_FINAL.pdf
• Implementačný plán ŽS1 Strata a hľadanie zamestnania (XLS, 68 KB)
• Investičný plán Životná situácia č. 1 názov: Strata zamestnania (PDF, 1.11 MB)
• Implementačný plán ŽS5 Administratívny chod podniku (XLS, 102 KB)
• Implementačný plán ŽS6 Presťahovanie (XLS, 60 KB)
• Implementačný plán ŽS7 Narodenie dieťaťa (XLS, 49 KB)
• Implementačný plán ŽS8 Som chorý mám chorého člena rodiny (XLS, 49 KB)
• Implementačný plán ŽS9 Som odkázaný, mám odkázaného člena rodiny (XLS, 44 KB)
• Implementačný plán ŽS10 Hmotná núdza (XLS, 49 KB)
• Implementačný plán ŽS14 Odchod do dôchodku (XLS, 49 KB)
• Implementačný plán ŽS15 Uzavretie manželstva (XLS, 49 KB)
• Implementačný plán ŽS16 Úmrtie a dedičské konanie (XLS, 49 KB)

Zámerom projektu je zabezpečiť stabilnú minimálnu IT infraštruktúru v rezorte ministerstva potrebnú na to, aby bolo možné zabezpečiť všetky zákonom dané parametre prevádzky s dostatočným výkonom a kapacitou v súvislosti s cieľmi projektu (aktuálne je detailne monitorovaná).

Zároveň na základe analýzy súčasného stavu jednotlivých oblastí (Životných situácií a Prierezových činnosti) garantovať a dodať plnenie business požiadaviek definovaných v predmetnom  implementačnom pláne.

3.1 Manažérske zhrnutie

Rozsah projektu

Projekt budovania prioritných životných situácií je súčasťou Komponentu 17: Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika) Plánu obnovy a odolnosti. Súčasťou tohto komponentu je kapitola pre riešenie eGovernmentu – digitálnych služieb štátu, v rámci ktorej sa Reforma 1 zaoberá budovaním prioritných životných situácií a spôsobom ich implementácie. S tým súvisí aj nastavenie Investície 1: Lepšie služby pre občanov a podnikateľov, ktorá má za cieľ nasadiť riešenia pre prioritné životné situácie.

Budovanie životných situácií v prostredí MPSVR SR sa týka nasledovných oblastí:

1. ŽS 1 Strata zamestnania

2. ŽS 5 Administratívny chod podniku

3. ŽS 6 Presťahovanie

4. ŽS 7 Narodenie dieťaťa

5. ŽS 8 Som chorý, mám chorého člena rodiny

6. ŽS 9 Som odkázaný, mám odkázaného člena rodiny

7. ŽS 10 Hmotná núdza

8. ŽS 14 Odchod do dôchodku

9. ŽS 15 Uzavretie manželstva

10. ŽS 16 Úmrtie a dedičské konanie

Pre ŽS1, ŽS9 a ŽS10 je MPSVR SR vlastník a garant business procesov. Pre zabezpečenie prevádzky a udržateľnosti aplikačných riešení pre životné situácie implementované na strane MPSVR bola vyčlenená samostatná časť, Prierezové činnosti, ktorej bližší popis a realizácia je náplňou tohto zámeru.

Súčasťou budúceho riešenia je v prvom kroku vytvorenie IKT pre produkčné prostredie ISVS, ktoré sú dnes prevádzkované u externého poskytovateľa. Konkrétne, obstaranie a vybudovanie infraštruktúry (9 virtualizačných serverov a 11 špecializovaných serverov, diskové pole pre dokumenty a pre databázy a sieťové komponenty), prispôsobenie ISVS moderným technológiám, migrácia ISVS od externého poskytovateľa. V druhom kroku je to zabezpečenie kontinuity prevádzky všetkých prevádzkovaných ISVS. Konkrétne doplnením infraštruktúry do druhej lokality (DC MPSVR, 6 virtualizačných serverov a 11 špecializovaných serverov, diskové pole pre dokumenty) a úprava deployment modelov ISVS pre zabezpečenie ich spustenia v tejto lokalite. 

Pre každú oblasť budú realizované samostatné aktivity rozčlenené do jednotlivých etáp popísaných nižšie v odseku „Členenie projektu na hlavné etapy a zameranie týchto etáp“ s cieľom ich detailnej analýzy, popísania AS-IS stavu (východiskový alebo dnešný stav), návrhu TO BE stavu (požadovaný budúci stav) pre zabezpečenie najefektívnejšie využívania týchto služieb z pohľadu občana a tiež jednotlivých spracovateľov vstupujúcich do procesu manažmentu ŽS. Súčasťou projektu je návrh zabezpečenia podpornej infraštruktúry súvisiacej s procesom spracovania ŽS, podpora pri riadení kvality v etape Implementácia a Testovanie a v etape Nasadenie riešenia.

Prostredie a okolie projektu

• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR
• Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
• Orgány verejnej moci a ich podsektory
• Občan
• Právnické osoby

Členenie projektu na hlavné etapy a zameranie týchto etáp

Etapa Analýza a Dizajn:

• Popis AS IS stavu (východiskový alebo dnešný stav)
• Detailný návrh riešenia obsahujúci najmä:
  • Zámer riešenia,
  • Postup analýzy,
  • Procesnú analýzu,
  • Biznis architektúru,
  • Aplikačnú architektúru,
  • Fyzickú architektúru,
  • Požiadavky na HW a SW licencie,
  • Plán zálohovania a obnovy,
  • Návrh zabezpečenie dostupnosti,
  • Bezpečnosť a autority manažment,
  • Plán konverzie a migrácie dát​
• Návrh plán a stratégie testovania​
• Vytvorenie testovacích prípadov (TC) a Sumárnych protokolov​
• Riadenie etapy a zabezpečenie priebežných manažérskych výstupov

Etapa Implementácia a Testovanie:

• Implementácia navrhovaných a nadizajnovaných zmien
• Testovanie riešenia
  •  Realizácia jednotlivých typov testov
• Zabezpečenie QA počas implementácie a testovania
• Tvorba dokumentačných výstupov
• Zabezpečenie zaškolení jednotlivých účastníkov
• Riadenie etapy a zabezpečenie priebežných manažérskych výstupov

 Etapa Nasadenie:

• Nasadenie do produkcie a testovanie
• Vyhodnotenie nasadenia do produkčnej prevádzky
• Riadenie etapy a zabezpečenie priebežných manažérskych výstupov

Spôsob realizácie

Projekt bude riadený spôsobom „Waterfall“ v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z o riadení projektov.

Cieľom projektu je zabezpečenie optimalizovanej modernej infraštruktúry súvisiacej s IKT prostriedkami nevyhnutnými na manažment životných situácií reflektujúcej požiadavky na odstránenie vendor lockin-u a zabezpečenie biznis kontinuity.

3.2 Motivácia a rozsah projektu

Primárnou motiváciou zrealizovať Projekt je poskytnúť potrebnú infraštruktúru pre implementáciu a prevádzku Životných situácií (ŽS), spĺňajúcu štandardy ISVS a požiadavky kybernetického zákona. Sekundárnou je odstrániť existujúci vendor lock-in pri prevádzke základnej služby na vypožičanej infraštruktúre a vyhnúť sa možnej situácii výpadku IS z dôvodu načas neukončeného verejného obstarávania takejto prevádzky.

Prierezové požiadavky, ktoré budú riešené v tomto projekte, majú za cieľ sledovať a naplniť požiadavky, ktoré je možné identifikovať naprieč všetkými ŽS v 3 kategóriách, pričom sa jedná o:

1. Odstránenie vendor-lockin-u
2. Zabezpečenie kontinuity prevádzky

3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4 Ciele projektu

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Špecifikácia potrieb koncového používateľa je identická s KPI parametrami, je definovaná merateľnými prevádzkovými parametrami, ktoré sú na technickej úrovni schopné automatického vyhodnocovania.

3.7 Riziká a závislosti

Úspech realizácie závisí hlavne od dostatku času na realizáciu a otestovanie cieľového riešenia. Predpokladom začatia implementácie je verejné obstarávanie, ktorého meškanie môže zásadne skrátiť čas na realizáciu a tým ohroziť aj úspešnosť projektu.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené riziká projektu:

3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Prekladaný projekt nemení súčasné ITVS, len zvyšuje výkon a dostupnosť infraštruktúry, na ktorej sú ITVS prevádzkované.

3.9 Multikriteriálna analýza

S ohľadom na prebiehajúce práce implementácie a migrácie ISVS rezortu do Vládneho cloudu sú definované funkčné požiadavky potrebnej infraštruktúry ako minimalistickej s jej následným prepoužitím v DR prostredí. Kritérium migrácie do Vládneho cloudu je validné, vybrané projekty a ISVS sa doň nasadzujú. Zabezpečenie kontinuity prevádzky bude riešené vo všetkých lokalitách a prostrediach.

Predkladaný projekt tvoria dva samostatné ale úzko previazané moduly: zvýšenie kapacít a výkonov a zníženie závislosti od externých poskytovateľov služieb a zabezpečenie kontinuity prevádzky. Pre oba platia dve rovnaké alternatívy: zostať pri súčasnom stave alebo zrealizovať predkladaný projekt. Teoreticky je možné hybridné riešenie, kde niektoré technológie by boli stále outsursované a niektoré inhouse a pre niektoré základné služby by bolo zrealizované zabezpečenie kontinuity prevádzky. Takéto hybridné riešenie by však nenaplnilo žiadne stanované ciele a preto ho ďalej neuvažujeme.

Multikriteriálna analýza zohľadňuje ciele stanovené projektom na základe ktorých, boli zvolené jednotlivé kritériá:

Zachovanie súčasného stavu neviem naplniť 3 zo 4 kritérií. Ciele stanované predkladaným projektom a spôsob ich dosiahnutia vychádzajú ako optimálne riešenie pre naplnenie stanovaných kritérií.

3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Prekladaný projekt nemení súčasné ITVS, len zvyšuje výkon a dostupnosť infraštruktúry, na ktorej sú ITVS prevádzkované.

3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Ako bolo viac krát spomenuté v tomto dokumente, MPSVR má hybridné prostredie pozostávajúce z 3 prostredí Vládnych cloudov (IaaS1, IaaS2 a verejná časť), z lokálnej infraštruktúry na MPSVR, prevažne manažment nástroje a niekoľko menších ISVS, ktoré budú zmigrované do Vládneho cloudu a z infraštruktúry, ktorej vlastníctvo, podpora, umiestnenie, pripojenie a prevádzka je zazmluvnená u externého partnera. Zmeny technologickej architektúry nemajú vplyv na existujúci vendor lock-in. Preto je možné porovnávať len súčasný stav (outsourcing) s riešením predkladaným v tomto projekte.

Existujúce outsoursovaná infraštruktúra je vysoko virtualizovaná a nie je nutné ju na virtualizačnej úrovni migrovať 1:1. V čas migrácie by, vďaka prebiehajúcim a pripravovaným projektom mali byť všetky komponenty na výrobcom podporovaných verziách. Podrobnejší popis je v dokumente „Prístup k projektu“.

4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Požadovaným výstupom je funkčné, dlhodobo udržateľné prevádzkové prostredie pre kľúčové ITVS, ktoré:

•              odstráni existujúci vendor lock-in,

•              umožní stabilnú prevádzku ITVS a služieb implementovaných v rámci ŽS,

•              bude vedieť bez problémov reagovať aj na prípadné havárie väčšieho rozsahu.

Všetky dokumentačné výstupy  projektu sú uvedené vo vyhláške č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke ITVS.

Výstupy projektu budú vypracované v súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z., v primeranom rozsahu rešpektujúc charakter projektu.

Ucelený zoznam požadovaných výstupov (produktov projektu) bude publikovaný v dokumente R-01 Projektový iniciačný dokument (PID).

5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

MPSVR prevádzkuje svoje informačné systémy v 4 lokalitách:

• dátové centrum v priestoroch MPSVR na Špitálskej ulici v Bratislave – toto dátové centrum je používané pre prevádzku bezpečnostný, komunikačných a podporných systémov,
• dátové centrum externého poskytovateľa prevádzky – je zmluvne poskytované treťou stranou spolu s infraštruktúrou a jej prevádzkou a bežia z neho kritické informačné systémy,
• privátna časť Vládneho cloudu IaaS1 na Kopčianskej ulici v Bratislave, v ktorom bežia niektoré nové systémy poskytujúce služby občanom,
• privátna časť Vládneho cloudu IaaS2 v Tajove, v ktorom beží jeden nové systémy poskytujúci služby občanom.

Koľko je aktuálne (k 31.1.2024) v ktorej lokalite prevádzkovaných IS je na nasledujúcom grafe:

Pod informačným systémom IS, v dokumente rozumieme všetky IS definované v METAIS, ktoré nie sú zrušené alebo prevádzkované formou SaaS, plus spoločnú zdieľanú podpornú infraštruktúru. Počet serverov je na nasledujúcom obrázku:

Celkovo má MPSVR 427 serverov, z toho 23 fyzických (mimo virtualizačných serverov), 258 virtuálnych a 146 poskytovaných formou IaaS.

Cieľová architektúra MPSVR počíta v strednodobom horizonte s umiestnením všetky IS do cloudových prostredí a s vybudovaním druhej dostupnej lokality v dátovom centre MPSVR. Primárne v nej budú kópie záloh všetkých dát. MPSVR predpokladá, že tento stav plnohodnotne dosiahne po roku 2028. Navrhovaná aktuálna architektúra preto predpokladá prevádzku IS v cloudových prostrediach a prevádzku infraštruktúry v dvoch lokálnych dátových centrách.

Microsoft Offie 365 je v architektúre uvedený zámerne. MPSVR začína používať prostriedky poskytované týmto cloudovým prostredím čoraz viac na bezpečnú komunikáciu s občanom. Platforma Sharepoint Online je plánovaná ako cieľová platforma pre niektoré aplikácie postavené nad klasickým Sharepoint riešením.

MPSVR ukončuje verejné obstarávanie na prenájom priestorov DC1. V priestoroch DC2, v dátovom centre MPSVR na Špitálskej 6 v Bratislave. Je pripravovaná revízia elektroinštalácie.

Predkladaný zámer, resp. technologické riešenie poskytuje riešenie pre zabezpečenie kontinuity prevádzky všetkých ISVS. Tak ako je navrhnuté umožní viaceré ISVS prevádzkovať v režime vysokej dostupnosti. Dostupnosť je zabezpečovaná v dvoch rovinách: minimalizácia výpadkov komponentov IS použitím štandardných virtualizačných a klastrových technológií v rámci lokality a zabezpečenie pokračovania prevádzky aj v prípade výpadku jedného cloudových prostredí alebo lokálneho dátového centra. Kritické ISVS sú vybudované tak, aby boli v rámci lokality odolné voči výpadku jedného fyzického komponentu. Na výpadok lokality však prostredia pripravené nie sú. Nevyhovujúce zabezpečenie kontinuity prevádzky bolo aj súčasťou nálezov auditov kybernetickej bezpečnosti.

V tejto kapitole nebude rozpísané zabezpečenie dostupnosti v rámci lokality. Je dosiahnuté použitím štandardných technológií. Aj pre jej zabezpečenie medzi lokalitami je navrhované použiť v maximálne možnej miere štandardné technológie. V niektorých prípadoch, napr. ISVS umiestnené vo Vládnom cloude sú však možnosti limitované. Medzi lokalitami budú využité nasledovné štandardné technológie:

• automatické preklápanie sieťovej komunikácie s dostupnosti služieb,
• replikácia dát na úrovni virtualizovaného prostredia VMware,
• replikácia dát na úrovni databáz,
• zabezpečenie kontajnerizačnej platformy,
• obnova dát zo záloh.

Navrhované riešenia sa snažia v maximálne možnej miere využívať vlastnosti technológie v zabezpečení replikácie, zálohy, kopírovania dát medzi lokalitami.

MPSVR v roku 2023 vypracovalo samostatný dokument „Návrh hybridnej vysoko-dostupnej infraštruktúry MPSVR“, v ktorom pre každý ISVS definovalo, ako bude jeho dostupnosť novým riešením zabezpečená. Základné informácie z tohto dokumentu sú aktualizované a uvedené v dokumente „Prínos projektu“.

5.1 Prehľad e-Government komponentov

Táto kapitola je v tomto dokumente vypustená a rozpracovaná v I-03 Prístup k projektu.

6. LEGISLATÍVA

Na dosiahnutie cieľov projektu nie je potrebná zmena legislatívy.

Projekt má za účel zosúladiť existujúci stav s právnymi predpismi:

• smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach, na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii – smernica NIS,
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o kybernetickej bezpečnosti“),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby),
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov,
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení,
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 436/2019 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti a znalostnom štandarde audítora,
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7. ROZPOČET A PRÍNOSY

7.1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Základom pre vytvorenie rozpočtu projektu bol zrealizovaný prieskum trhu a analýzy problematiky dostupnosti realizované v minulosti.

V predkladanom projekte sú v CBA definované dva moduly, zvýšenie kapacít a výkonov a zníženie závislosti od externých poskytovateľov služieb a zabezpečenie kontinuity prevádzky. Oba moduly majú rôzne spôsoby výpočtu prínosov. Prvý modul má prínosy spočítané priamo cez AS IS a TO BE stav, nakoľko dnes MPSVR platí externému dodávateľovi za prenajatú infraštruktúru. Implementáciou projekty dôjde k úspore 7 148 531 €.

Druhý modul má kvalitatívne prínosy. Cieľom jeho implementácie je predísť výpadku poskytovania služieb občanom v prípade dlhodobejšieho výpadku lokality, z ktorej sú poskytované. S ohľadom na objemy uchovávaných, spracovávaný a zálohovaných dát je dnes známe, že pre obnovu produkčného prostredia, v ideálnom prípade, keď je dostupná potrebná infraštruktúra, je potrebných minimálne 14 dní. Počas tejto doby nie je možné poskytovať služby dotknutých ITVS. Na základe toho bol spočítaný kvalitatívny prínos Znemožnenie výkonu povolania, v ktorom boli nasledovné vstupné parametre: 9000 zamestnancov (len pracovníci priamo pracujúci s agendovými systémami) a pravdepodobnosť výpadku 0,77% (odvodené od pravdepodobnosti výpadku za 10 rokov). Náklady na znemožnenie výkonu povolania sú 16 449 048 €.

Celkový rozpočet projektu (podľa CBA) je: 9 819 550 €.

Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 2,11

Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 61,3%

Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 16 669 997 €.

8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Realizácia a ukončenie projektu je plánované najneskôr 31.03.2026 vzhľadom na jeho  financovanie z Plánu obnovy a odolnosti. Rámcový harmonogram projektu je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Projekt bude realizovaný metódou waterfall, má definované konkrétne projektové výstupy, ktorých dodanie bude podmienkou pre akceptáciu jednotlivých aktivít projektu. Jednotlivé etapy realizačnej fázy môžu prebiehať paralelne, pričom detailný harmonogram spolu s vyznačenými závislosťami medzi jednotlivými aktivitami a ich výstupmi bude odsúhlasený RV po podpise zmluvy s dodávateľom. Projekt má definované konkrétne projektové výstupy, ktorých dodanie bude podmienkou pre akceptáciu jednotlivých aktivít projektu.

9. PROJEKTOVÝ TÍM

Riadiaci výbor

Riadiaci výbor je orgán zriadený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Riadiaci výbor je najvyšší riadiaci a kontrolný orgán Projektu implementácia HW/SW pre ŽS MPSVR SR. Riadiaci výbor tvorí predseda riadiaceho výboru a ostatní členovia. Riadiaci výbor sa riadi Štatútom Riadiaceho výboru, ktorý upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor projektu tvorí a má minimálne 8 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru.

Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• 
  
  • predseda Riadiaceho výboru projektu, za projektovú kanceláriu MPSVR,
  • podpredseda / vlastník procesov objednávateľa, za sekciu informatiky MPSVR
  • zástupca vlastníka procesov objednávateľa (biznis vlastník 1), za odbor riadenia informačno-komunikačných technológií MPSVR,
  • zástupca vlastníka procesov objednávateľa (biznis vlastník 2), odbor správy a rozvoja informačných systémov MPSVR,
  • zástupca vlastníka procesov objednávateľa (biznis vlastník 3), za inštitút sociálnej politiky MPSVR,
  • manažér IT a kybernetickej bezpečnosti, za odbor krízového manažmentu a bezpečnosti MPSVR,
  • traja (3) zástupcovia kľúčových používateľov objednávateľa (end user), za Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVR“),
  • zástupca/zástupcovia Dodávateľov, oprávnená osoba v zmysle Zmluvy o dielo a Zmluvy o poskytovaní služieb (zhotoviteľ)

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca objednávateľa MPSVR. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, najmenej jedenkrát za dva (2) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Zasadnutie Riadiaceho výboru vedie predseda, prípadne ním určený zástupca, na ktorého predseda na dané zasadnutie písomne delegoval svoju funkciu, alebo ten člen Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Každý člen Riadiaceho výboru ma tieto práva a povinnosti:

1. právo a povinnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach Riadiaceho výboru,
2. právo uplatniť si pripomienky, podávať podnety alebo vyjadriť sa k pracovnému materiálu predloženému na zasadnutí Riadiaceho výboru alebo v rámci dištančného hlasovania, ak sa jedná o člena Riadiaceho výboru s hlasovacím právom,
3. právo podávať návrhy a podnety týkajúce sa činnosti Riadiaceho výboru,
4. právo nahliadať do projektovej dokumentácie,
5. navrhovať zmeny Štatútu,
6. iné práva v zmysle tohto Štatútu a Projektového iniciálneho dokumentu (PID).

Člen Riadiaceho výboru zachováva mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou a ktoré v záujme Riadiaceho výboru nemožno oznamovať tretím osobám, a to aj po ukončení realizácie projektu.

Riadiaci výbor sa zriaďuje na účely realizácie projektu a bude zostavený v zložení:

Projektový tím

Riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra  a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková  koordinácia projektu, celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa Vyhlášky č. 401/2023 Z. z. v platnom znení.

Projektový manažér Objednávateľa bude zabezpečovať koordináciu projektových činností a manažment v súlade s metodikou  PRINCE2 (hlavné dokumenty, priebežné manažérske výstupy, a pod.). Projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu. Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) finančné riadenie projektu kontrolou rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektovej kancelárie a projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod.. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

10. ODKAZY

n/a

11. PRÍLOHY

Viď kapitola 3.7 v zmysle: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

[1] Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente