I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. HISTÓRIA DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,

Použité skratky a pojmy

Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FRxx

• U          – užívateľská požiadavka
• R          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

• N          – nefukčná požiadavka (NFR)
• R          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1 Manažérske zhrnutie

Názov a kód výzvy:

Personalizácia služieb verejnej správy a podpora omnikanálového modelu komunikácie (PSK-MIRRI-620-2024-DV-EFRR)

Zdroj financovania:          Program Slovensko

Priorita:                         1P1 Veda, výskum a inovácie

Špecifický cieľ:                RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

Opatrenie:                     1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie (Oblasť B. Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných verejných služieb)

Cena projektu:             998 320,59 €, z toho NFP:  918 454,95 €

Ciele projektu:

V nadväznosti na ciele uvedené v predmetnej výzve je cieľom projektu zrýchliť a skvalitniť digitalizáciu podporením tvorby a zavádzania inovatívnych riešení, ktoré znížia námahu občanov a podnikateľov na uplatnenie si práv alebo splnenie si povinností pri kontakte s mestom. Tento cieľ bude dosiahnutý zavedením prívetivejších a jednoduchších elektronických služieb Mesta Trnava, čo je predpokladom zvyšovania spokojnosti občanov a podnikateľov s riešením ich životných situácií v kontakte s Mestom Trnava.

Predmetom projektu je „realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Realizáciou tejto aktivity sa v porovnaní s východiskovou situáciou zníži námaha, zvýši miera konverzie a zvýši miera spokojnosti občanov a podnikateľov pri uplatňovaní si práv alebo plnení si povinností pri kontakte so mesto v rámci životných situácií.

Predmetom projektu sú:

• technologické a netechnologické zmeny na front-ende vrátane zavedenia nových koncových služieb a aplikačných služieb (detailný zoznam elektronických služieb je uvedený v tabuľke č.1),
• realizácia nevyhnutných zmien (modernizácia technológií) technologického riešenia na backende
  • Orchestračná platforma mesta,
  • Centrálny dátový sklad,
  • Dátový konektor pre spojenie s Informačným systémom samosprávy,
  • Dizajnér elektronických formulárov,
• Vybudovanie integračného rozhrania pre interné systémy obsahujúce referenčné objekty mesta.

Technologické zmeny sa budú týkať nasledovných produktov:

• koncové služby (viď. tabuľka č.1 Komplexný prehľad koncových služieb, ktoré sú predmetom projektu),
• aplikačné služby.

V rámci projektu budú vytvorené expertné interné pozície:

• UX dizajnér (výskumník alebo interakčný dizajnér) podľa Vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,
• UX dizajnér obsahu / Informačný architekt (osoba zodpovedná za tvorbu a dlhodobé udržiavanie prívetivej informačnej architektúry na webových sídlach a špecializovaných portáloch OVM).

Rovnako budú v rámci projektu obsadené pozície v zmysle Vyhlášky č.401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (kľúčový používateľ, vlastník procesov a tester).

Podrobný popis koncových služieb, priradenie služieb k prioritným životným situáciám a agendám a rovnako popis aktuálneho a očakávaného stavu služieb je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Tabuľka. č.1 Komplexný prehľad koncových služieb, ktoré sú predmetom projektu

3.2 Motivácia a rozsah projektu

Mesto Trnava realizovalo v roku 2023 projekt „Malé zlepšenia eGov služieb mesta Trnava“, ktoré cieľom bolo zlepšenie vybraných elektronických služieb mesta Trnava a zlepšenie obsahu a užívateľskej prívetivosti webového sídla.

V rámci projektu sa realizovala:

• Komplexná prestavba formulárov elektronických služieb podľa šablóny IDSK,
• Integrácia formulárov prostredníctvom IS CSRÚ na Register právnických osôbb(ďalej aj „RPO“) a Register fyzických osôb (ďalej aj „RFO“), Kataster nehnuteľností, čím sa implementuje predvypĺňanie údajov vo formulároch,
• Modernizácia zastaraného dizajnu,
• Zvýšenie prístupnosti elektronických služieb pre ľudí so špeciálnymi potrebami,
• Lepšie usporiadanie informácií a ich rekompozícia v rámci poskytovaných elektronických služieb,
• Zavedenie .api pre elektronické služby, ktoré sú predmetom projektu.

Výsledkom realizácie projektu bolo dosiahnutie nasledovných požadovaných efektov:

• Zjednodušenie životných situácií pre koncových používateľov elektronických služieb mesta,
• Zvýšenie využívania elektronických služieb mesta,
• Zvýšenie používateľskej prívetivosti koncových služieb za pomoci ID-SK,
• Zvýšenie spokojnosti s riešením potrieb v rámci životnej situácie mesta,
• Zavedenie manažmentu spokojnosti a sledovanie spätnej väzby od koncových používateľov elektronických služieb mesta,
• Vytvorenie kompetencie a kapacít agilne a flexibilne riešiť implementáciu, vylepšovanie/zjednodušovanie, nasadenie a správu elektronických

V nadväznosti na realizovaný projekt a jeho výstupy Mesto Trnava identifikovalo ďalšie koncové služby, ktoré má zmysel elektronizovať, resp. zvýšiť ich mieru elektronizácie / sofistikovanosti (viď. tabuľka č.1). Uvedené mesto identifikovalo na základe zrealizovaného prieskumu spokojnosti s poskytovanými elektronickými službami.

Na základe výsledkov realizovaného prieskumu je možné konštatovať nasledovné požiadavky, ktorých riešenie je predmetom projektu:

• V prvom rade je potrebné konštatovať, že občania sú skôr spokojní, resp. spokojní s elektronickými službami, ktoré boli nasadené v rámci projektu „Malé zlepšenia eGov služieb v Meste Trnava“,
• Väčšina respondentov konštatovala, že využíva elektronické služby viac-krát ročne,
• Rovnako občania považujú za prínosné funkcionality, ktoré priniesol predmetný projekt, ako napr. zjednodušenie zložitých formulárov, ponuka len relevantných služieb po prihlásení konkrétnej osoby, modernejší dizajn a pod.

Na základe pozitívnych skúseností a kladnej odozvy súvisiacej s využívaním elektronických služieb Mesto Trnava identifikovalo ďalšie poskytované služby, ktoré má záujem elektronizovať.

Zoznam elektronických služieb identifikovali jednak samotní občania v prieskume realizovanom v priebehu novembra 2024 a rovnako bol zoznam elektronických služieb stanovený na základe skúseností pracovníkov magistrátu, ktorí identifikovali najčastejšie sa opakujúce požiadavky občanov mesta.

Problémy súčasného stavu:

Mesto Trnava sa pri množstve realizovaných projektov dostalo do stavu, že samostatné riešenia si ukladajú údaje o objektoch evidencie do vlastných štruktúr, spravidla takých, ktoré sú súčasťou lokálneho riešenia. Tak vzniká stav, že má niekedy rovnaký údaj v rozdielnom dátovom zdroji rozdielnu hodnotu a môže dôjsť k situácii, že občan/podnikateľ už poskytol/aktualizoval údaj v niektorom z mestských systémov, ale tento údaj sa nestal referenčným. Aj  realizáciou projektu „Malé zlepšenia eGOV služieb v Meste Trnava (ITMS kód: 311071CDS3)“ sa ukázala potreba, mať pre potreby elektronických služieb k dispozícii jednoznačné referenčné dáta, ktoré vzniknú agregáciou a transformáciou zo všetkých dostupných zdrojov dát. Túto funkciu v navrhovanom riešení by mala zastrešiť Integračná platforma eGOV služieb v kombinácií s funkčným Centrálnym dátovým skladom. Realizácia obsahu jednotlivých elektronických služieb si primárne vyžaduje dáta z agendového back-office systému mesta a preto je potrebné v prvom rade zadefinovať výmenné štruktúry a služieb medzi Centrálnym dátovým skladom a agendovým back-office mesta Trnava. Túto funkciu v projekte zastreší Dátový konektor agendového IS.

Realizáciou predchádzajúceho projektu „Malé zlepšenia eGOV služieb v Meste Trnava“ došlo mesto k záveru, že používateľská skúsenosť sa v čase výrazne mení, čo má hlavne s ohľadom na vzhľad, rozloženie prvkov ako aj logickú následnosť krokov podania, vplyv na vzhľad elektronického formulára. Zmenu formulára, povýšenie jeho verzie, je následne nutnú riešiť dodávateľsky, čo  predlžuje čas implementácie  používateľských poznatkov do praxe. Z tohto dôvodu by mesto chcelo disponovať nástrojom, ktorým dokáže elektronické formuláre vytvárať resp. modifikovať, čo by následne prispelo aj k rýchlejšiemu zavádzaniu ďalších elektronických služieb.

Návrh riešenia elektronických služieb

Z pohľadu úrovne služieb sa projekt orientuje na realizáciu služieb úrovne 4 a 5 v zmysle Vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy č. 78/2020 Z. z., ktorá definuje:

Úroveň 4, označovaná aj ako transakčná úroveň, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa to vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt.

Úroveň 5, označovaná aj ako proaktívna úroveň, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby.

Z hľadiska vyhotovenia služieb projekt rozlišuje novozavedené elektronické služby, služby, ktorých úroveň elektronizácie sa zvyšuje na úroveň 4 alebo 5 z nižších úrovní a služby, ktoré boli riešené v predchádzajúcom projekte a dochádza k povýšeniu verzie ID-SK z verzie 2 na aktuálne platnú verziu 3.

Všetky služby musia rešpektovať nasledujúce požiadavky :

• 
  
  • Služba bude dostupná v prostredí webového sídla Mesta Trnava, existujúcom webovom rozhraní DataMesta ale zároveň musí byť možné ju  registrovať ako samostatnú službu na ÚPVS, cez MetaIS, a poskytovať ju aj v prostredí slovensko.sk.
• Úvodná stránka služby – stránka bude poskytovať základné informácie o službe, jej stručný popis, kedy je možné ju použiť a kedy nie, bude obsahovať obrázok používateľskej cesty. Používateľská cesta bude podrobne definovaná v detailnej funkčnej špecifikácii (DFŠ) v rámci realizačnej fázy projektu Analýza a dizajn.
• Služba bude prevádzkovaná v demilitarizovanej zóne (DMZ) verejného obstarávateľa a komunikovať s internými systémami mesta bude prostredníctvom zabezpečenej komunikácie a integračnej zbernice.
• Vizuálne rozhranie služby bude obsahovať zobrazenie používateľskej cesty s vyznačením, v ktorom kroku služby sa používateľ nachádza
• V ktoromkoľvek kroku bude môcť žiadateľ rozpracované podanie uložiť medzi „Rozpracované podania“ a k dokončeniu vyplnenia sa vrátiť v ľubovoľnom čase. Podanie zostane uložené aj po odhlásení používateľa, t.j. podanie bude môcť žiadateľ dokončiť po ďalšom prihlásení v inom čase.
• Údaje uvedené v rámci podania bude služba okrem podania odosielať aj do data handlera, ktorý vykoná ich overenie voči interným dátam mesta, dátam registrov a dátam iných služieb tak, aby boli používané vždy aktuálne údaje o občanovi alebo podaní.

Projekt je v súlade s nasledovnými strategickými dokumentmi:

• Národná koncepcia informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky, najmä s Prioritou „Interakcia s verejnou správou, životné situácie a výber služby navigáciou“, ktorá je zameraná na skvalitnenie poskytovania služieb, čo je jedným z hlavných cieľov predkladaného projektu,
• Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030, v časti Verejná správa: Funkčná a moderná verejná správa, ktorá dokáže efektívne spravovať územie od národnej až po lokálnu úroveň. Projekt inováciou elektronických služieb a webových sídiel prispieva k funkčnej a modernej verejná správe, ktorá poskytuje kvalitné služby pre občanov.

Súlad s intervenčnou stratégiou PSK a očakávanými výsledkami Partnerskej dohody:

Projekt je v súlade s cieľom Politiky 1 Partnerskej dohody – inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Európa so Špecifickým cieľom/podporovanou oblasťou: Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie, s očakávaným výsledkom: Digitalizácia kľúčových procesov zabezpečujúcich udržateľný rozvoj Slovenska. Výsledkom bude Zlepšenie pozície SR v hodnotení stavu digitálnej ekonomiky a spoločnosti.

Súlad so Špecifickým cieľom RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR):

Projekt je v súlade so „Špecifickým cieľom RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR)“ a očakávanými výsledkami definovanými v Partnerskej dohode pre špecifický cieľ RSO1.2 realizáciou aktivity „Realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Projekt prispieva k špecifickému cieľu realizáciou činností, ktoré predstavujú realizáciu technologických, ale aj netechnologických zmien na front-ende, t.j. budovanie elektronických služieb a zavádzanie inteligentných elektronických formulárov a rovnako realizáciou aktivít na back-end, ako budovanie centrálneho dátového skladu, orchestračnej platformy a dátového konektora.

Súlad s prioritnou osou:

Priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie

Projekt je v súlade so Špecifickým cieľom: RSO1.2. Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR). Súlad s cieľom je uvedený v predchádzajúcom odseku.

Súlad s definovanými typmi oprávnených aktivít v rámci výzvy:

Výzva definuje oprávnenú aktivitu „Realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Projekt prispieva k oprávnenej aktivite a je s ňou v súlade realizáciou činností v zmysle odseku Súlad so Špecifickým cieľom RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR).

Súlad s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky:

Projekt prispieva k nasledovným strategickým cieľom NKIVS:

• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou rozširovaním elektronickej komunikácie a elektronických služieb,
• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami zavádzaním elektronických služieb na základe realizovaného prieskumu spokojnosti s elektronickými službami.

Projekt bude realizovaný prostredníctvom aktivity:

„Realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

V rámci aktivity budú realizované:

• technologické a netechnologické zmeny na front-ende vrátane zavedenia nových koncových služieb a aplikačných služieb (detailný zoznam elektronických služieb je uvedený v tabuľke č.1 Komplexný prehľad koncových služieb, ktoré sú predmetom projektu),
• realizácia nevyhnutných zmien (modernizácia technológií) technologického riešenia na back-ende
  • Orchestračná platforma mesta,
  • Centrálny dátový sklad,
  • Dátový konektor pre spojenie s Informačným systémom samosprávy,
  • Dizajnér elektronických formulárov,
• Vybudovanie integračného rozhrania pre interné systémy obsahujúce referenčné objekty mesta.

Technologické zmeny sa budú týkať nasledovných produktov:

• koncové služby (viď. tabuľka č.1 Komplexný prehľad koncových služieb, ktoré sú predmetom projektu),
• aplikačné služby.

V rámci projektu budú vytvorené expertné interné pozície:

• UX dizajnér (výskumník alebo interakčný dizajnér) podľa Vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,
• UX dizajnér obsahu / Informačný architekt (osoba zodpovedná za tvorbu a dlhodobé udržiavanie prívetivej informačnej architektúry na webových sídlach a špecializovaných portáloch OVM).

Rovnako budú v rámci projektu obsadené pozície v zmysle Vyhlášky č.401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (kľúčový používateľ, vlastník procesov a tester).

3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4 Ciele projektu

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Na základe výsledkov realizovaného prieskumu je možné konštatovať nasledovné požiadavky, ktorých riešenie je predmetom projektu:

• V prvom rade je potrebné konštatovať, že občania sú skôr spokojní, resp. spokojní s elektronickými službami, ktoré boli nasadené v rámci projektu „Malé zlepšenia eGov služieb v Meste Trnava“,
• Väčšina respondentov konštatovala, že využíva elektronické služby viac-krát ročne,
• Rovnako občania považujú za prínosné funkcionality, ktoré priniesol predmetný projekt, ako napr. zjednodušenie zložitých formulárov, ponuka len relevantných služieb po prihlásení konkrétnej osoby, modernejší dizajn a pod.

Na základe pozitívnych skúseností a kladnej odozvy súvisiacej s využívaním elektronických služieb Mesto Trnava identifikovalo ďalšie poskytované služby, ktoré má záujem elektronizovať.

Zoznam elektronických služieb identifikovali jednak samotní občania v prieskume realizovanom v priebehu novembra 2024 a rovnako bol zoznam elektronických služieb stanovený na základe skúseností pracovníkov magistrátu, ktorí identifikovali najčastejšie sa opakujúce požiadavky občanov mesta.

3.7 Riziká a závislosti

Zoznam rizík je uvedený v prílohe „1 P_01 a I_01_Príioha 1: ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ“

3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené tri rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.

Alternatíva č. 1: Zachovanie súčasného stavu

Uvedená alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu. Táto alternatíva by znamenala nerealizovanie požiadaviek vyplývajúcich z realizovaného „Prieskumu spokojnosti webového sídla a informačných systémov“. Neimplementovali by sa ďalšie elektronické služby vychádzajúce z predmetného prieskumu. Nebola by zavedená jednoznačná referenčnosť údajov prostredníctvom Integračnej platformy eGov služieb v kombinácii s funkčným Centrálnym dátovým skladom. Mesto by nedisponovalo nástrojom, ktorým by dokázalo elektronické formuláre vytvárať, resp. modifikovať aj vo vlastnej réžii. To zn. úprava, resp. realizácia nových formulárov by bola možná len prostredníctvom dodávateľských firiem. Toto by malo za následok pomalšie zavádzanie elektronických služieb a jednotlivých zmien.

Alternatíva č. 2 Elektronizácia služieb bez realizácie technologických zmien na back-ende

Uvedená alternatíva predstavuje realizáciu projektu technologických a netechnologických zmien na front-ende. To zn. elektronizáciu ďalších služieb Mesta Trnava, ktoré vyplynuli z realizovaného „Prieskumu spokojnosti s poskytovanými elektronickými službami mesta Trnava“ bez realizácie technologických zmien na back-ende.

Realizácia tejto alternatívy síce prinesie nové elektronické služby (viď. tabuľka č.1), resp. zvýšenie ich sofistikovanosti, ale projekt by nepriniesol zavedenie jednoznačnej referenčnosti údajov prostredníctvom Integračnej platformy eGov služieb v kombinácii s funkčným Centrálnym dátovým skladom. Mesto by nedisponovalo nástrojom, ktorým by dokázalo elektronické formuláre vytvárať, resp. modifikovať aj vo vlastnej réžii. To zn. úprava, resp. realizácia nových formulárov by bola možná len prostredníctvom dodávateľských firiem. Toto by malo za následok pomalšie zavádzanie elektronických služieb a ich jednotlivých zmien.

Alternatíva č. 3 Plnohodnotná realizácia projektu

Alternatíva znamená realizáciu projektu v plnom rozsahu v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z realizovaného „rieskumu spokojnosti s poskytovanými elektronickými službami mesta Trnava“, to zn. implementácia nových elektronických služieb (viď. tabuľka č.1), resp. zvýšenie ich sofistikovanosti.

Rovnako by v rámci projektu došlo k zavedeniu jednoznačnej referenčnosti údajov prostredníctvom Integračnej platformy eGov služieb v kombinácii s funkčným Centrálnym dátovým skladom. Mesto by disponovalo nástrojom, ktorým by dokázalo elektronické formuláre vytvárať, resp. modifikovať aj vo vlastnej réžii, čo by malo za následok rýchlejšie zavádzanie elektronických služieb a ich jednotlivých zmien.

3.9 Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebiehal na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré (nie všetky) kritériá sú označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania.

Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Projekt počíta s rozšírením existujúcej technologickej vrstvy, kde bude toto riešenie implementované. Z tohto dôvodu je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve architektúry.

4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny, bezpečný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

Mesto Trnava bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Na úrovni business vrstvy sú identifikovaní všetci používatelia elektronických / koncových služieb projektu. Rovnako sú definované základné biznis služby mesta – koncové elektronické služby / životné situácie.

Na úrovni aplikačnej sú definované 3 základné vrstvy:

• Front-end mesta ako základný prístupový komponent – data.mesta, cez ktorý občania / podnikatelia pristupujú k elektronickým / koncovým službám. (pozn. prístupovým komponentom je aj slovensko.sk)
• Integračná vrstva, ktorú tvorí modul napojenia na externé IS, ktorý bude v rámci projektu rozšírený o Dátový konektor (jeho funkcionalita je popísaná v dokumente Prístup k projektu. Integračná vrstva bude rovnako rozšírená o Orchestračnú platformu a Centrálny dátový sklad (popis viď. Prístup k projektu).
• Back-office mesta – tvoria ho agendové systémy mesta, ako. Informačný systém Mesta Trnava, Registratúrny systém Mesta Trnava a Geografický systém mesta Trnava.

Oranžovou farbou sú znázornené komponenty, ktoré budú budované v rámci predkladaného projektu.

5.1 Prehľad e-Government komponentov

Prehľad koncových služieb – budúci stav:

Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS^[1] a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

Predmetom projektu nie sú integrácie na iné / externé ISVS.

Aplikačné služby na integráciu

Predmetom projektu nie je integrácia aplikačných služieb.

Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Predmetom projektu nie je poskytovanie údajov do IS CSRÚ.

Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Predmetom projektu nie je konzumovanie  údajov z IS CSRÚ.

Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Projekt neplánuje využívanie infraštruktúrnych služieb.

6. LEGISLATÍVA

Projekt nevyžaduje úpravu legislatívnych predpisov.

Projekt bude realizovaný v súlade s nasledovnými legislatívnymi normami:

• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente)
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č.179/2020, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška č.78/2020 Z.z. o štandardoch pre ITVS
• Vyhláška č.401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška 362/2018 Z.z. o obsahu bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení

7. ROZPOČET A PRÍNOSY

8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU A METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall:

Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu.

9. PROJEKTOVÝ TÍM

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi „Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu budú tvoriť:

1. 
   
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. podpredseda Riadiaceho výboru projektu,
   3. vlastník alebo vlastníci procesov EZZK (biznis vlastník) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   4. zástupcu kľúčových používateľov (end user),
   5. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.
   6. projektový manažér prijímateľa.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci tak zo strany Objednávateľa alebo za stranu Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Asistent projektového manažéra na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Asistent projektového manažéra zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

10. ODKAZY

https://metais.slovensko.sk/ci/Projekt/2848ff76-b8c5-4a13-926a-2635f8ac0791

11. PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

Koniec dokumentu

[1] Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente