Version 2.1 by Ivana Speváková on 2025/06/23 07:48

Show last authors
1
2
3
4
5
6 PROJEKTOVÝ ZÁMER
7
8 **Manažérsky výstup I-02**
9
10 **~ podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. **
11
12
13
14
15 |Povinná osoba|Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
16 |Názov projektu|Budovanie hlások na obciach so zriadeným dobrovoľným hasičským zborom
17 |Zodpovedná osoba za projekt|kpt. Mgr. Matej Polgár - Projektový manažér, [[Matej.Polgar@minv.sk>>mailto:Matej.Polgar@minv.sk]], +421 918 689 528
18 |Realizátor projektu|Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
19 |Vlastník projektu|Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
20
21
22
23
24 **Schvaľovanie dokumentu**
25
26 |Položka|Meno a priezvisko|Organizácia|Pracovná pozícia|Dátum|(((
27 Podpis
28
29 (alebo elektronický súhlas)
30 )))
31 |Vypracoval| |MV SR| | |
32
33
34 1. História DOKUMENTU
35
36 |Verzia|Dátum|Zmeny|Meno
37 |0.1 |28.11.2024 |Pracovný návrh |(((
38 Monika Bóllová,
39
40 Blanka Dankićová
41 )))
42 |0.1|19.3.2025|Verzia na pripomienkovanie |(((
43 Monika Bóllová,
44
45 Blanka Dankićová
46 )))
47 | | | |
48
49 2 ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE
50
51 V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.
52
53 2.1 Použité skratky a pojmy
54
55 |Skratka/Pojem|Popis
56 |CAPEX  |Kapitálové náklady 
57 |CBA  |Analýza nákladov a prínosov 
58 |DHZO|Dobrovoľný hasičský zbor obce
59 |DHZ|Dobrovoľný hasičský zbor
60 |EU  |Európska únia 
61 |FO  |Fyzická osoba 
62 |GUI  |Grafické používateľské rozhranie 
63 |HaZZ|Hasičský a záchranný zbor
64 |ID-SK  |Jednotný dizajn manuál elektronických služieb a webových sídiel 
65 |IS  |Informačný systém 
66 |KPI  |Key Performance Indicators, kľúčové ukazovatele výkonnosti, 
67 |MCA  |Multikriteriálna analýza 
68 |MIRRI  |Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky 
69 |MV SR  |Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 
70 |NKIVS  |Národná koncepcia informatizácie verejnej správy 
71 |OVM |Orgány verejnej moci
72 |PID  |Projektový iniciálny dokument  
73 |PIP  |Postimplementačná podpora 
74 |PM  |Projektový manažér 
75 |PO  |Právnická osoba 
76 |POO |Plánu obnovy a odolnosti
77 |RV  |Riadiaci výbor 
78 |SLA  |Service Level Agreement 
79 |SW  |Programové vybavenie 
80 |SEHIS|Systém elektronického hromadného informačného systému
81 |TCO  |Celkové náklady (Total Cost of Ownership) 
82 |VMHS|Vzdialený manažment hasičských staníc
83 |VO  |Verejné obstarávanie 
84 |VS  |Verejná správa 
85
86 2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)
87
88 Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme slovne na funkčné a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a technické). Podskupiny v hlavných kategóriách  je možné rozšíriť podľa potrieb projektu.// //Funkčné (používateľské) a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
89
90 Funkčné požiadavky používajú konvenciu: 
91
92 * RF_xxx 
93 * RF – funkčná požiadavka 
94 * Xxx – číslo požiadavky 
95
96 Nefunkčné a technické požiadavky používajú konvenciu: 
97
98 * RNF_xxx 
99 * RNF – nefunkčná požiadavka 
100 * Xxx – číslo požiadavky 
101
102 Technické požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
103
104 * TR_xx– technická požiadavka
105 * TR – označenie požiadavky
106 * Xx – číslo požiadavky
107
108
109 3. DEFINOVANIE PROJEKTU
110
111 3.1 Manažérske zhrnutie
112
113 Cieľom projektu je zvýšiť pripravenosť a efektivitu systému včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb pri mimoriadnych udalostiach a krízových situáciách. Projekt zahŕňa zavedenie adresných systémov varovania a informovania verejnosti o bezprostredne hroziacich, alebo vznikajúcich závažných udalostiach, zvýšenie pripravenosti a odolnosti verejnosti na ochranu života, zdravia a majetku, rozšírenie územnej dostupnosti systému včasného varovania a nahlasovania nežiaducich udalostí a zároveň zlepšenie poskytovania pomoci občanom v tiesni. Zámerom je tiež minimalizovať dopady všetkých typov nežiaducich udalostí, vrátane tých spôsobených klimatickými zmenami, alebo ľudskou činnosťou.
114
115 Dôvodom realizácie je, že rozšírením systému SOS hlások na obce sa dosiahne jednotný model pre nahlasovanie nežiaducich udalostí občanmi prostredníctvom ohlasovní požiarov a zabezpečí sa ich trvalá a nepretržitá prevádzka. Systém SOS hlások na obciach so zriadeným DHZ bude zároveň umožňovať rozšírenie existujúceho varovného systému v rámci obce tvoreného varovnými sirénami.
116
117 Hlavné aktivity projektu sú Budovanie a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumenia, ktoré podporujú modernizáciu technológií a zavádzanie adresných systémov včasného varovania obyvateľstva. Tieto aktivity zahŕňajú rozšírenie územnej dostupnosti systémov, posilnenie predpovedných a výstražných mechanizmov, ako aj monitorovanie rizík katastrof s cieľom znížiť škody nimi spôsobené.
118
119 Podpora sa zameria na dobudovanie a modernizáciu technologickej základne pre riadenie krízových situácií, rozvoj infraštruktúry a technických prostriedkov. Ďalej bude zahŕňať pravidelnú aktualizáciu údajov civilnej ochrany a podporu vedy a výskumu v oblasti odhaľovania bezpečnostných hrozieb, moderné mapovanie rizík a využívanie inovatívnych riešení pri zmierňovaní rizík.
120
121 Projekt je určený na zvýšenie bezpečnosti obyvateľov obcí tým, že poskytne ďalší nástroj na včasné varovanie a efektívne informovanie o mimoriadnych udalostiach. Zároveň podporuje činnosť Dobrovoľných hasičských zborov, ktorým umožňuje rýchlejšiu koordináciu a prístup k informáciám pri zásahoch. Obciam pomáha plniť zákonné povinnosti zriadenia ohlasovní požiarov a zlepšuje ich schopnosť reagovať na krízové situácie. Projekt je prepojený s Odborom krízového riadenia, čím posilňuje komunikáciu a efektivitu medzi obcami, DHZO a ostatnými záchrannými zložkami.
122
123 Očakávaný výstup je jednotný model nahlasovania nežiaducich udalostí občanmi prostredníctvom ohlasovní požiarov, pričom bude zabezpečená ich trvalá a nepretržitá prevádzka. Systém SOS hlások na obciach so zriadenými DHZO bude zároveň umožňovať aktiváciu existujúceho varovného systému obcí, vrátane varovných sirén.
124
125 Indikatívna výška nákladov na realizáciu projektu je stanovená na 13 624 029,00€. Tento rozpočet zahŕňa všetky potrebné aktivity na dosiahnutie cieľov projektu, vrátane zavedenia systémov včasného varovania, rozšírenia územnej dostupnosti a zlepšenia pripravenosti verejnosti na mimoriadne situácie.
126
127 Financovanie projektu je plánované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku, Program Slovensko, ktorý umožní realizáciu bez zaťaženia rozpočtu prijímateľa. Táto forma financovania zabezpečuje efektívne využitie verejných zdrojov a podporuje rozvoj infraštruktúry v súlade so stanovenými prioritami a legislatívnymi požiadavkami.
128
129 Hlavná aktivita Budovanie a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumievania bude realizovaná v rámci 10 mesiacov. Realizácia prebehne v súlade s Vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z. z. a bude zabezpečená externou dodávkou v rámci verejného obstarávania. Projekt je rozdelený na nasledujúce etapy:
130
131 * Analýza a dizajn –
132 * Nákup technických a programových prostriedkov a služieb
133 * Implementácia a testovanie
134 * Nasadenie a postimplementačná podpora
135
136 Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, ktorá zahŕňa detailné plánovanie a sekvenčné vykonávanie jednotlivých krokov. Táto metodika je vhodná vzhľadom na jasne definované ciele a rozsah projektu.
137
138 Projekt prináša významné benefity pre Slovenskú republiku tým, že znižuje zraniteľnosť spoločnosti voči mimoriadnym udalostiam a krízovým situáciám, zvyšuje odolnosť krajiny voči rizikám a integruje mitigačné opatrenia do rozvojových aktivít. Modernizuje krízovú komunikáciu a technologickú základňu, čím zlepšuje situačné povedomie a riadenie rizík.
139
140 Projekt zároveň napĺňa strategické ciele Národnej stratégie riadenia rizík, konkrétne prevenciu strát, modernizáciu zariadení pre reakciu a podporu vedomostnej a technologickej infraštruktúry civilnej ochrany. Tým posilňuje intervenčné kapacity, zlepšuje pripravenosť na katastrofy a zabezpečuje súlad s medzinárodnými normami v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia.
141
142 Projekt Budovanie hlások na obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom je zaradený do Programu Slovensko - SK - EFRR/KF/FST/ESF+ v rámci priority 2P2 Životné prostredie. Špecifický cieľ projektu je definovaný ako RSO2.4 Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti, čo jasne odráža jeho zameranie na zníženie zraniteľnosti spoločnosti a zvýšenie odolnosti voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám.
143
144 Financovanie z európskych fondov je opodstatnené tým, že projekt priamo podporuje strategické priority Európskej únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a riadenia rizík. Realizácia projektu prispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov a ochrane ich majetku, čo je v súlade s cieľmi operačného programu a špecifickými požiadavkami na efektívne využitie európskych fondov.
145
146 3.2 Motivácia a rozsah projektu
147
148 === Definícia problému a jeho dopadu ===
149
150 Súčasný systém varovania obyvateľstva prostredníctvom sirén je neefektívny v prípadoch, keď je diaľkové spustenie sirén znemožnené (napr. pri výpadkoch mobilných sietí alebo iných technológií) a manuálne spustenie sirén je komplikované alebo neefektívne, pretože vyžaduje prístup k uzamknutým priestorom obecného úradu, ktoré sa často nachádzajú na inom mieste ako hasičská zbrojnica. Súčasný systém varovania tak nezaručuje vždy rýchlu reakciu na vznik mimoriadnych situácií, čo môže viesť k zvýšeným rizikám pre obyvateľstvo. Navyše, nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou a obmedzené možnosti nahlasovania nežiaducich udalostí prostredníctvom existujúcich kanálov znižujú schopnosť včasnej reakcie.
151
152 Ak problém nebude riešený, narastajúci počet mimoriadnych udalostí spôsobených klimatickými zmenami a inými rizikami môže viesť k vyšším stratám na životoch, zdraví a majetku. Neefektívne spôsoby varovania a nahlasovania udalostí zvýšia zraniteľnosť spoločnosti voči katastrofám a krízovým situáciám. Bez zavedenia SOS hlások na hasičských zbrojniciach a zlepšenia povedomia občanov o možnosti ich využitia bude schopnosť obcí reagovať na vznik mimoriadnych udalostí naďalej obmedzená, čo negatívne ovplyvní bezpečnosť a ochranu obyvateľstva. Riešenie tohto problému je kľúčové na minimalizáciu negatívnych dopadov a zvýšenie pripravenosti obcí na zvládanie krízových situácií.
153
154 === Aké biznis procesy sú predmetom projektu ===
155
156 Predmetom projektu sú procesy:
157
158 * Nahlásenie nežiaducej udalosti,
159 * Spustenie sirén na varovanie obyvateľstva.
160
161 V procese Nahlásenie nežiaducej udalosti bude pridaná možnosť nahlásenia udalosti na ČTV 150 pomocou Hlásky SOS v obci v prípade, že pozorovateľ udalosti, resp. nahlasovateľ nemá k dispozícii svoj telefón. Pre proces spustenia sirén v obci bude takisto pridaná možnosť ich spustenia pomocou Hlásky na spustenie sirény použitím PIN kódu. Toto oprávnenie bude mať Starosta, prípadne ním poverená osoba. Oba procesy budú podrobne rozpracované v dokumente Prístup k projektu v AsIs aj ToBe stave v kontexte už existujúcich procesov a ich možností.
162
163 Rozsah projektu a zapojené subjekty
164
165 Projekt sa zameriava na modernizáciu technológií a zavedenie adresných systémov včasného varovania obyvateľstva, čím zabezpečí rozšírenie územnej dostupnosti a zlepšenie efektivity systémov varovania a vyrozumenia. Súčasťou rozsahu projektu je dobudovanie a modernizácia informačnej a technologickej základne pre riadenie krízových situácií, doplnenie rádiokomunikačnej infraštruktúry a technických prostriedkov pre prenos dát, ako aj pravidelná aktualizácia údajov civilnej ochrany a krízového riadenia vrátane mapových služieb a satelitných informácií.
166
167 Na realizácii projektu sa budú podieľať obce a mestá, ktoré zabezpečia implementáciu a prevádzku systémov, spolu s Dobrovoľnými hasičskými zbormi (DHZO), a Hasičským záchranným zborom (HaZZ), ktoré tieto systémy využijú na účinné varovanie a následné zásahy. Koordinovať tieto aktivity bude Odbor krízového riadenia pričom Ministerstvo vnútra SR bude zabezpečovať centrálne riadenie projektu.
168
169 === Motivácia na dosiahnutie budúceho stavu ===
170
171 Motiváciou na dosiahnutie budúceho stavu v tomto projekte je zníženie zraniteľnosti spoločnosti a zvýšenie bezpečnosti obyvateľstva prostredníctvom modernizácie systémov varovania a vyrozumenia. Projekt reaguje na klimatické zmeny a rastúce bezpečnostné hrozby, pričom posilňuje infraštruktúru na včasné varovanie a umožňuje manuálne spustenie sirén v prípade výpadkov diaľkových systémov alebo ich nedostupnosti. Zavedenie SOS hlások rozšíri možnosti nahlasovania mimoriadnych udalostí aj v oblastiach s obmedzenými komunikačnými kanálmi a prispeje k efektívnejšej ochrane životov, majetku a infraštruktúry Slovenskej republiky.
172
173 === Obmedzenia pre dosiahnutie cieľov projektu ===
174
175 Neevidujeme žiadne ďalšie prekážky pre dosiahnutie cieľov projektu. Diaľkové spúšťanie sirén je funkčné a v prípade výpadku sietí je zabezpečené manuálne ovládanie. Mobilná sieť poskytuje dostatočné pokrytie pre efektívnosť systému vo všetkých oblastiach. Právne prekážky nie sú. Financovanie udržateľnosti projektu je zabezpečené prostredníctvom efektívneho plánovania a riadenia rozpočtu MV SR.
176
177
178
179 [[image:1750657251815-829.png]]
180
181 Obrázok 1: Vizualizáciu inštalácie 2 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice, na ktorej je umiestnená varovná siréna.
182
183
184 [[image:1750657270030-556.png]]
185
186 Obrázok 2: Vizualizácia inštalácie 1 tlačidlovej hlásky na budovu hasičskej zbrojnice
187
188
189 [[image:1750657278554-836.png]]
190
191 Obrázok 3: Vizualizáciu inštalácia 1 tlačidlovej SOS hlásky na budovu HZ a 1 tlačidlovej hlásky pre spustenie varovných sirén
192
193
194 3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi
195
196 Zoznam subjektov, osôb, ktoré sa zúčastňujú projektu a akú rolu zastávajú.
197
198 |ID|Aktér / Stakeholder|(((
199 Subjekt
200
201 (názov / skratka)
202 )))|(((
203 Rola
204
205 (vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.)
206 )))|(((
207 Informačný systém
208
209 (MetaIS kód a názov ISVS)
210 )))
211 |1.|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR|MIRRI SR|Poskytovateľ služieb centrálnej platformy integrácie údajov|Nerelevantné
212 |2.|Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|MV SR|Vlastník procesu, vlastník dát, vlastník HW, prevádzkovateľ |Nerelevantné
213 |3.|Hasičský a záchranný zbor|HaZZ|Poskytovateľ služby „Budovanie hlások“|Nerelevantné
214 |4.|Dobrovoľný hasičský záchranný zbor|DHZO|Poskytovateľ služby „Budovanie hlások“|Nerelevantné
215 |5.|Integrovaný záchranný systém|IZS|Subjekt využívajúci službu|Nerelevantné
216 |6.|Osoba|Používateľ|Subjekt využívajúci službu|Nerelevantné
217 |7.|Príslušník HaZZ|Používateľ|Subjekt využívajúci službu|Nerelevantné
218 |8.|Člen DHZO |Používateľ|Subjekt využívajúci službu|Nerelevantné
219 |9.|Pracovník sekcie krízového riadenia|Používateľ|Subjekt využívajúci službu|Nerelevantné
220
221 Tabuľka 1: Zoznam subjektov
222
223 3.4 Ciele projektu
224
225 Do tabuliek nižšie sú doplnené ciele projektu a ich mapovanie na strategické ciele a súvisiace merateľné ukazovatele.
226
227 |ID|Názov cieľa|Názov strategického cieľa|Spôsob realizácie strategického cieľa
228 |1|Zavedenie adresných systémov včasného varovania|Modernizovanie krízovej komunikácie a situačného povedomia|Zvýšením úrovne pripravenosti systému včasného varovania a informovania verejnosti, čím sa minimalizuje čas na reakciu pri krízových situáciách. Implementáciou nových technológií do informačných systémov SEHIS.
229 |2|Zvýšenie pripravenosti a odolnosti verejnosti na účinnú ochranu života, zdravia a majetku|Predchádzanie stratám a škodovosti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami|Edukácia a osvetové kampane pre verejnosť o postupoch v prípade krízových situácií. Posilnenie komunikačných kanálov medzi verejnosťou a záchrannými zložkami.
230 |3|Rozšírenia územnej dostupnosti systému včasného varovania verejnosti a vyrozumenia osôb|Modernizácia krízovej komunikácie a situačného povedomia|Budovanie nových varovacích systémov a rozširovanie pokrytia územia technológiami umožňujúcimi presnejšie a rýchlejšie varovanie obyvateľstva. Integrácia s existujúcimi systémami varovania (SEHIS).
231 |4|Rozšírenie možností územnej dostupnosti nahlasovania vzniku nežiadúcej udalosti a zvýšenie úrovne poskytnutia pomoci v tiesni|Predchádzanie stratám a škodovosti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami|Zabezpečenie dostupnosti SOS hlások v obciach, ktoré umožnia obyvateľom rýchle nahlásenie mimoriadnych udalostí a aktiváciu záchranných zložiek.
232 |5|Zníženie dopadov všetkých typov nežiadúcich udalostí, mimoriadnych udalostí a krízových situácií spôsobených zmenou klímy ako aj človekom|Predchádzanie stratám a škodovosti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami|Zavedením efektívnych opatrení na minimalizáciu dopadov katastrof a ich prevenciu, napríklad systémovou koordináciou výstražných systémov a automatizovanými procesmi hlásenia a výjazdu záchranných zložiek.
233
234 Tabuľka 2: Ciele projektu
235
236 3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)
237
238 |ID|ID Názov cieľa|Názov
239 ukazovateľa (KPI)|Popis
240 ukazovateľa|Merná jednotka
241 |AS IS
242 merateľné hodnoty
243 (aktuálne)|TO BE
244 Merať hodnoty
245 (cieľové hodnoty)|Spôsob ich merania|Poz
246 |1|Zavedenie adresných systémov včasného varovania a informovania verejnosti|PSKPRCO122|Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné riziká nesúvisiace s klímou a riziká súvisiace s ľudskými činnosťami|EUR|0|6 144 684,31|Porovnaním investícií pred a po implementácii projektu|
247 |2|Zvýšenie pripravenosti a odolnosti verejnosti na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami nežiadúcich udalostí|PSKPRCO24|Projektové ukazovatele výsledkové: Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné katastrofy|EUR|0|6 144 684,31|Vyhodnotením výšky alokovaných investícií na pripravenosť a varovanie|
248 |3|Rozšírenia územnej dostupnosti systému včasného varovania verejnosti a vyrozumenia osôb|PSKPSRI15|Nové alebo modernizované systémy monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúce sa katastrof|Počet|0|1|Počet vybudovaných a modernizovaných systémov|
249 |4|Rozšírenie možností územnej dostupnosti nahlasovania vzniku nežiadúcej udalosti a zvýšenie úrovne poskytnutia pomoci v tiesni|Nie je špecifikované v žiadosti|(((
250 Počet modernizovaných systémov varovania a vyrozumenia nasadených do prostredia MV SR
251
252
253 )))|Počet obcí s DHZO|0|(((
254 1770 obcí s DHZO
255
256
257 )))|Počet obcí, kde boli modernizované hlásky​.|
258
259 Tabuľka 3: Merateľné ukazovatele
260
261 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa
262
263 Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj  ISVS s elektronickými službami , ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia a nie je predmetom projektu Budovanie hlások na obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom obce.
264
265 3.7 Riziká a závislosti
266
267 === Vyhodnotenie rizík súvisiacich s// //realizáciou verejného obstarávania ===
268
269 Neevidujeme v tomto čase riziká súvisiace s realizáciou verejného obstarania.
270
271 === Vyhodnotenie rizík súvisiacich// //legislatívou ===
272
273 * Varovanie obyvateľstva je upravené v zákone NR SR 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V súlade s § 15 ods (1) písmeno f) obec zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce.
274 * Hlásna služba v znení zákona 42/1994 Z. z. zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti.
275 * Obec ako varovacie a vyrozumievacie centrum na území obce (pôsobnosť sa zhoduje so správnym usporiadaním SR) zabezpečuje varovanie obyvateľov v súlade s vyhláškou MV SR č. 388/2006 (o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany) technickými prostriedkami najmä sirénami, miestnymi informačnými prostriedkami obce, a ak obec má zavedené aplikácie prípadne SMS obecný systém aj prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sieti.
276 * Hlásna služba civilnej ochrany (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti) sa vykonáva v súlade s plánom varovania a vyrozumenia, čo je súčasťou Plánu ochrany obyvateľstva, ktorý vypracováva v súlade so zákonom 42/1994 § 15 ods. (1) písmeno a) každá obec. Podrobnosti k plánu varovania a vyrozumenia sú uvedené v Usmernení generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zabezpečovanie riadenia hlásnej služby civilnej ochrany Čl. 19 Dokumentácia na realizáciu opatrení varovania a vyrozumenia na stupni obec.
277
278 Z tohto dôvodu sú Hlásky v súlade so všetkými už platnými legislatívnymi predpismi, a nie je dôvod ich novelizovať alebo meniť. Doplnenie nastane na úrovni „obec“, kde bude doplnená skutočnosť dokumentácie Plánu ochrany obyvateľstva – plán varovania a vyrozumenia , že elektronickú sirénu bude môcť obec ovládať okrem miestneho ovládania, ktoré je spravidla na obecnom úrade aj cez Hlásku. Obec si určí  osoby, ktoré sú zodpovedné za varovanie obyvateľstva na svojom v území a tieto zodpovedné osoby budú poučené o postupe spúšťania sirény cez Hlásku.
279
280 === Vyhodnotenie rizík súvisiacich// //časovým priebehom ===
281
282 Riziko spojené s projektovým riadením životnej situácie na strategickej a nadrezortnej úrovni má strednú závažnosť. Predstavuje riziko predĺženia trvania a schvaľovania jednotlivých aktivít, čo môže viesť k posunu fáz projektu. Na zmiernenie tohto rizika je nevyhnutná koordinácia aktivít na úrovni MIRRI, súčinnosť všetkých business vlastníkov a dôsledné dodržiavanie harmonogramu.
283
284 Riziko nedodržania harmonogramu má nízku závažnosť, avšak môže spôsobiť predĺženie trvania a schvaľovania jednotlivých aktivít, čo by viedlo k posunu fáz projektu. Na minimalizáciu tohto rizika bol zadefinovaný reálny časový harmonogram a je zabezpečená jeho dôsledná kontrola a dodržiavanie.
285
286 Riziko nerealizácie projektu ako celku má strednú závažnosť, pretože procesy a technické riešenia sú navzájom prepojené a projekt má zmysel iba vtedy, keď je funkčný ako celok. Na zmiernenie tohto rizika je zadefinovaný reálny časový harmonogram a je zabezpečená jeho dôsledná kontrola a dodržiavanie.
287
288 === Závislosti projektu ===
289
290 Na základe analýzy závislostí projektu je možné konštatovať, že projekt nie je závislý od iných systémov. Hlásky fungujú samostatne a ich prípadná integrácia do existujúcich alebo nových systémov nemá priamy vplyv na ich prevádzku. Systém SEHIS už zahŕňa potrebné funkcionality na evidovanie spustenia sirén a proces ovládania Hlások je len rozšírením o možnosť miestneho ovládania, pričom všetky existujúce spôsoby ovládania zostávajú zachované, či už ide o nahlásenie nežiaducej udalosti alebo spustenie sirény. Preto neevidujeme závislosti, ktoré by mohli ovplyvniť implementáciu alebo fungovanie projektu.
291
292 === Aktualizácia zoznamu rizík a závislostí ===
293
294 Zoznam rizík a závislostí, identifikovaných v rámci projektu, vrátane rizík, ako je projektové riadenie na strategickej úrovni, nedodržanie harmonogramu, nerealizácia projektu ako celku či súlad s GDPR, bude počas realizácie projektu pravidelne aktualizovaný. Priebežná aktualizácia umožní monitorovať vznik nových rizík, zhodnotiť závažnosť existujúcich rizík a prijať vhodné mitigačné opatrenia, čím sa zabezpečí efektívne riadenie projektu a minimalizácia jeho negatívnych dopadov.
295
296 3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry
297
298 Vybrané riešenie implementácie jednotného systému SOS hlások predstavuje najefektívnejšiu a najspoľahlivejšiu možnosť varovania a informovania verejnosti v prípade mimoriadnych udalostí. Súčasný systém sirén, hoci funkčný, naráža na značné prevádzkové obmedzenia – diaľkové spustenie môže zlyhať a manuálne ovládanie je komplikované kvôli fyzickej dostupnosti a potrebe oprávnených osôb.
299
300 Pri analýze alternatívnych riešení sa ukázalo, že napríklad decentralizované systémy spravované jednotlivými obcami alebo regiónmi by síce umožnili lepšiu lokalizáciu riešenia, no zároveň by viedli k problémom s kompatibilitou, vyššími nákladmi na údržbu a obmedzenou integráciou s existujúcimi krízovými mechanizmami. Mobilné aplikácie a IoT riešenia môžu slúžiť ako doplnkový prvok, no nemôžu plnohodnotne nahradiť fyzické hlásky, ktoré sú spoľahlivé aj v situáciách výpadku telekomunikačných sietí.
301
302 Navrhované riešenie SOS hlások garantuje jednotnosť technických štandardov naprieč všetkými obcami, čo prináša zníženie prevádzkových nákladov, efektívnejšiu údržbu a jednoduchšiu integráciu s existujúcimi systémami Ministerstva vnútra SR a koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému. Vďaka okamžitému prenosu informácií a rýchlej reakcii sa podstatne skracuje doba odozvy na mimoriadne udalosti, čím sa znižuje riziko ohrozenia obyvateľstva a škôd na majetku.
303
304 Hasičský a záchranný zbor na základe svojich odborných skúseností, požiadaviek na kvalitu a spoľahlivosť v extrémnych podmienkach a technickej kompatibility vyhodnotil, že vybrané riešenie najlepšie spĺňa požiadavky na plynulú prevádzku a zachovanie kontinuity súčasného systému varovania. Obstaraním takéhoto technického riešenia Hlások sa zabezpečí maximálna efektivita a bezproblémová integrácia do existujúcej infraštruktúry, čím sa minimalizujú technické riziká a dodatočné náklady spojené s prevádzkou systému.
305
306 3.9 Multikriteriálna analýza
307
308 Neaplikuje sa, viď zdôvodnenie 3.8 
309
310 3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry
311
312 Neaplikuje sa, viď zdôvodnenie 3.8 
313
314 3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry
315
316 Neaplikuje sa, viď zdôvodnenie 3.8 
317
318 4 POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)
319
320 === Popis produktu a výstupov projektu ===
321
322 Výstupmi projektu v zmysle Vyhlášky č.401/2023 budú nasledovné špecializované a manažérske dokumenty:
323
324 **Prípravná a inicializačná fáza:**
325
326 * Projektový zámer (I-02) 
327
328 * Prístup k projektu (I-03)
329
330 * Zoznam rizík a závislostí (príloha I-02)
331
332 * Analýza nákladov a prínosov (M-05) 
333
334 **Realizačná fáza:**
335
336 * Etapa Analýza a dizajn:
337
338 * Detailný návrh riešenia (R1-1)
339
340 * Plán a stratégia testovania (R1-2)
341
342 * Etapa Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb:
343
344 * Obstaranie technických prostriedkov (R2-1)
345
346 * Obstaranie programových prostriedkov a služieb (R2-2)
347
348 * Etapa Implementácia a Testovanie:
349
350 * Vývoj, migrácia údajov a integrácia (R3-1)
351
352 * Testovanie (R3-2)
353
354 * Školenia personálu (R3-3)
355
356 * Dokumentácia (R3-4)
357
358 * Etapa Nasadenie a Postimplementačná podpora:
359
360 * Nasadenie do produkčnej prevádzky (R4-1)         
361
362 * Akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky (R4-2)
363
364 **Dokončovacia fáza:**
365
366 * Správa o dokončení projektu (M-02)
367
368 * Správa o získaných poznatkoch (M-02)
369
370 * Odporúčanie nadväzných krokov (M-02)
371
372 * Plán monitorovania a hodnotenia po odovzdaní projektu (M-02)
373
374 Po ukončení projektu bude implementovaný jednotný systém SOS hlások, ktorý výrazne zlepší rýchlosť a efektivitu varovania verejnosti v prípade mimoriadnych udalostí. Celkovo bude nainštalovaných 1935 SOS hlások s jedno-tlačidlovým ovládaním na volanie na tiesňovú linku 150, z toho 57 v Bratislavskom kraji. Okrem toho bude dodaných 689 SOS hlások umožňujúcich aktiváciu varovných sirén (35 v Bratislavskom kraji) a 15 dvoj-tlačidlových hlások, ktoré kombinujú funkciu tiesňového volania aj aktivácie sirén.
375
376 Navrhnuté hlásky budú zabezpečovať okamžité volanie na linku 150 a rýchlu aktiváciu varovného systému v prípade nebezpečenstva. Ich konštrukcia bude odolná voči poveternostným vplyvom a bude umožňovať jednoduchú obsluhu aj v náročných podmienkach. V prípade objektov monitorovaných kamerovým systémom budú hlásky umiestnené v dohľade kamier, čím sa zabezpečí ich ochrana pred vandalizmom a neoprávneným použitím. Z hľadiska prevádzky a udržateľnosti bude systém spravovaný MV SR, ktoré zabezpečí aj SIM karty potrebné pre GSM komunikáciu.
377
378 **Koncové služby a biznis**
379
380 Predmetom dodávky projektu nie sú koncové ani aplikačné služby.
381
382 === Biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému ===
383
384 Vstupy do systému zahŕňajú primárne hardvérové komponenty, ktoré umožnia správne fungovanie siete SOS hlások. Medzi hardvérové vstupy patria interkomy (2-tlačidlový s numerickou klávesnicou, 1-tlačidlový, 1-tlačidlový s numerickou klávesnicou), antény interkomov, montážne príslušenstvo (variant 1, variant 2, variant 3), napájacie zdroje so zálohovaním, informačné tabule.
385
386 Jediným SW v rámci projektu je firmware hlások slúžiaci na konfiguráciu prístupu k spusteniu sirén pomocou PIN kódu. Tento ale považujeme za systémový SW. Výstupy zo systému zahŕňajú funkcionality, ktoré umožnia občanovi nahlásenie nežiaducej udalosti na ČTV 150 pomocou hlásku na hasičskej zbrojnici DHZO v obci a spustenie elektronickej sirény v obci starostom alebo ním poverenou osobou na varovanie obyvateľstva.
387
388 === Identifikácia vlastníkov procesov ===
389
390 Hlavným vlastníkom procesu je Ministerstvo vnútra SR (HaZZ), pričom jednotlivé podprocesy sú riadené krízovým riadením, operačnými strediskami, IZS a miestnymi samosprávami. Technickú stránku projektu bude zabezpečovať externý dodávateľ, pričom financovanie a dlhodobá udržateľnosť budú spadať pod MV SR.
391
392 5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
393
394 **Popis cieľového produktu projektu**
395
396 V rámci tohto projektu budú dotknuté 2 procesy, v ktorých nastane zmena po realizácii projektu:
397
398 * Nahlásenie nežiadúcej udalosti – doplnenie možnosti použitia hlásky na volanie na ČTV 150,
399 * Spustenie sirén na varovanie obyvateľstva – doplnenie možnosti použitia hlásky na spustenie elektronickej sirény v obci (starostom alebo ním poverenou osobou).
400
401 Jednotlivé vrstvy architektúry (biznis a technologická) sú popísanie v nižšie uvedených kapitolách.
402
403 **Funkčné a nefunkčné požiadavky**
404
405 Zoznam funkčných aj nefunkčných požiadaviek je uvedený v dokumente M_05_I_02_BC_CBA_PRILOHA_Budovanie hlasok_MVSR_v_0.1 v záložke Katalóg požiadaviek.
406
407 **Stručný náhľad budúcej IT architektúry**
408
409 Projekt bude realizovaný za účelom rozšírenia existujúcej siete SOS hlások na hasičských staniciach do podoby komplexnej siete SOS hlások vybudovanej po celom území Slovenskej republiky v obciach, disponujúcich vlastnou hasičskou jednotkou t. j. DHZO. Sieť SOS hlások umožní ohlásenie vzniku nežiaducej udalosti a zabezpečenie poskytnutia včasnej pomoci aj v prípade ak osoby nedisponujú mobilným telefónom alebo nie je k dispozícii mobilná sieť.
410
411 Zároveň pri vzniku mimoriadnej udalosti budú môcť byť občania informovaní o jej vzniku aj manuálnym spustením starostom alebo ním poverenou osobou v prípade, že súčasná možnosť spustenia sirén na diaľku z koordinačného strediska bude znemožnená. Ciele projektu budú realizované dodaním a inštaláciou SOS hlások pre každú obec v Slovenskej republike so zriadeným DHZO a ich inštalácia na hasičskú zbrojnicu. V prípade obcí so zriadeným väčším počtom DHZO budú hlásky inštalované pre každé DHZO.
412
413 Popis biznis vrstvy
414
415 **Nahlásenie nežiadúcej udalosti – doplnenie možnosti použitia hlásky na volanie na ČTV 150**
416
417 Občan zaznamená nežiaducu udalosť v obci a môže ju nahlásiť prostredníctvom Hlásky. Toto zariadenie umožňuje priame spojenie s tiesňovou linkou 150, čím zabezpečí okamžitý prenos informácií k operačnému stredisku hasičov a záchranných zložiek. Občan aktivuje Hlásku, ktorá automaticky uskutoční GSM hovor na príslušné operačné stredisko.
418
419 Po odoslaní hlásenia občan čaká na reakciu systému. Záchranné zložky môžu potvrdiť príjem informácie a v prípade potreby vykonať ďalšie opatrenia. Občan tak získava informáciu o tom, že udalosť bola potvrdená a vyžadujú sa okamžité bezpečnostné opatrenia. Po vyriešení situácie je celý proces uzatvorený. Hláska sa vráti do pohotovostného režimu. Týmto sa zabezpečí, že občan nahlásením udalosti efektívne prispel k rýchlej reakcii a ochrane obyvateľstva.
420
421 **Spustenie sirén na varovanie obyvateľstva – doplnenie možnosti použitia hlásky na spustenie elektronickej sirény v obci (starostom alebo ním poverenou osobou)**
422
423 Starosta alebo iná poverená osoba v obci zaznamená situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité varovanie obyvateľov, môže použiť Hlásku na spustenie sirén. Táto možnosť je určená pre prípady, keď je potrebné manuálne aktivovať varovný systém v obci bez zásahu centrálneho operačného strediska.
424
425 Ak je siréna umiestnená na hasičskej zbrojnici, prepojenie je priame a môže byť aktivované okamžite. V prípade, že siréna sa nachádza na inom mieste v obci, Hláska komunikuje s varovným systémom cez GSM alebo rádiový kanál, čím zabezpečí spustenie viacerých sirén naraz.
426
427 Aby sa zabránilo neoprávnenému použitiu, aktivácia sirén vyžaduje autorizáciu prostredníctvom podsvietenej numerickej klávesnice. Poverená osoba musí zadať šesťmiestny autorizačný kód, čím potvrdí oprávnenosť na vykonanie akcie. Po úspešnom spustení sirén sa v obci ozve preddefinovaný zvukový signál, ktorý upozorní obyvateľstvo na hroziace nebezpečenstvo.
428
429 Tento signál môže byť kombinovaný aj s dodatočnými varovnými správami, vysielanými cez miestny rozhlas alebo iné komunikačné kanály. Po vyriešení situácie starosta alebo poverená osoba môže ukončiť varovanie deaktiváciou sirén. Po tomto kroku sa systém vráti do pohotovostného režimu a je pripravený na ďalšie použitie. Celý proces tak znižuje závislosť od centrálnych dispečingov.
430
431
432
433 [[image:1750657439093-909.png]]
434
435 Obrázok 5: Náhľad architektúry ToBe – biznis vrstva
436
437 SOS hlásky budú realizované v 3 variantoch (bližšie popísané v technologickej vrstve):
438
439 1. Inštalácia 2 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice - umožní volanie na linku tiesňového volania 150 a spustenie varovných sirén ak je varovná siréna umiestnená na hasičskej zbrojnici.
440 1. Inštalácia 1 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice ak v obci nie sú varovné sirény - umožní volanie na linku tiesňového volania 150.
441 1. Inštalácia 1 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice - umožní volanie na linku tiesňového volania 150. A inštalácia hlásky pre spustenie varovnej sirény na inom mieste v obci v blízkosti sirény – umožní spustenie varovných sirén.
442
443 Volania na ČTV 150 sa bude realizovať z 2 tlačidlovej hlásky (Variant 1) alebo z 1 tlačidlovej hlásky (Variant 2), ktoré budú umiestnené na budove hasičskej zbrojnice DHZO. Občan klikne na tlačidlo na hláske a cez GSM signál bude prepojený cez Systém podpory s operačným dôstojníkom na OS. SIM karty pre komunikáciu SOS hlásky prostredníctvom GSM modulu budú zabezpečené internými kapacitami a prostriedkami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
444
445 Spustenie lokálnej elektronickej sirény bude realizované pomocou 2 tlačidlovej hlásky (Variant 1) na budove hasičskej zbrojnice DHZO alebo 1 tlačidlovej hlásky na budove s inštalovanou elektronickou sirénou (Variant 3). V oboch prípadoch je elektronická siréna prepojená s hláskou lokálnou elektroinštaláciou (káblom). Použitie hlásky na spustenie elektronickej sirény bude podmienené zadaním PIN kódu na numerickej klávesnici (starostom alebo ním poverenou osobou).
446
447 Spustenie ďalších sirén v obci bude zabezpečené prostredníctvom už existujúceho rádiového kanálu a je zabezpečená infraštruktúrou SEHISu. Spustenie elektronickej sirény bude v systéme SEHIS detekované. Pri spustení sirény bude spúšťaný jeden signál – všeobecné ohrozenie, ktorý tvorí 2 minútový stály tón. Ak to bude možné, bude tento tón doplnený hlasovou informáciou cez rozhlas – Ohrozenie požiarom.
448
449 Funkcionalita SOS hlások je primárne založená na hardvérovom riešení (samotné hlásky) a existujúcej infraštruktúre tiesňového volania (linka 150) a varovných systémov (sirény).
450
451 Keďže riešenie neobsahuje žiaden software, či už vyvíjaný na mieru alebo krabicový a riešenie neposkytuje aplikačné ani koncové služby v zmysle využitia inými ISVS, aplikačná vrstva architektúry sa neaplikuje. Tento projekt vnímame ako infraštruktúrny projekt. Jediným SW v rámci projektu je firmware hlások slúžiaci na konfiguráciu prístupu k spusteniu sirén pomocou PIN kódu. Tento ale považujeme za systémový SW.
452
453 Technologická vrstva architektúry zobrazuje riešenie projektu Hlásky z pohľadu fyzického umiestnenia Hlásky, jednotlivých variantov riešenia a aj súvislosť s podpornými systémami krízového riadenia. Projekt zabezpečí rozšírenie existujúcej siete SOS hlások na hasičských staniciach do podoby komplexnej siete SOS hlások vybudovanej po celom území Slovenskej republiky v obciach, disponujúcich vlastnou hasičskou jednotkou t. j. DHZO.
454
455
456 [[image:1750657469148-317.png]]
457
458 Obrázok 7: Náhľad architektúry ToBe – technologická vrstva
459
460
461 5.1 Prehľad e-Government komponentov
462
463 Keďže bude vypracovaný aj dokument I-03 Prístup k projektu, táto kapitola bude z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená.
464
465 6. LEGISLATÍVA
466
467 Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) plní svoje úlohy v súlade so zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore a vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 55/2002 Z. z., ktorá upravuje sídla a územné obvody krajských a okresných riaditeľstiev HaZZ, ako aj sídla hasičských staníc, konkrétne podľa paragrafov 11 a 11a. Tieto právne predpisy dostatočne upravujú plnenie úloh HaZZ, vrátane likvidácie nežiaducich udalostí, a preto nie je potrebné ich meniť.
468
469 * Varovanie obyvateľstva je upravené v zákone NR SR 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V súlade s § 15 ods (1) písmeno f) obec zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce.
470 * Hlásna služba v znení zákona 42/1994 Z.z. zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti.
471 * Obec ako varovacie a vyrozumievacie centrum na území obce (pôsobnosť sa zhoduje so správnym usporiadaním SR) zabezpečuje varovanie obyvateľov v súlade s vyhláškou MV SR č. 388/2006 (o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany) technickými prostriedkami najmä sirénami, miestnymi informačnými prostriedkami obce, a ak obec má zavedené aplikácie prípadne SMS obecný systém aj prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sieti.
472 * Hlásna služba civilnej ochrany (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti) sa vykonáva v súlade s plánom varovania a vyrozumenia, čo je súčasťou Plánu ochrany obyvateľstva, ktorý vypracováva v súlade so zákonom 42/1994 § 15 ods. (1) písmeno a) každá obec. Podrobnosti k plánu varovania a vyrozumenia sú uvedené v Usmernení generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zabezpečovanie riadenia hlásnej služby civilnej ochrany Čl. 19 Dokumentácia na realizáciu opatrení varovania a vyrozumenia na stupni obec.
473
474 Z tohto dôvodu sú Hlásky v súlade so všetkými už platnými legislatívnymi predpismi, a nie je dôvod ich novelizovať alebo meniť. Doplnenie nastane na úrovni „obec“, kde bude doplnená skutočnosť dokumentácie Plánu ochrany obyvateľstva – plán varovania a vyrozumenia , že elektronickú sirénu bude môcť obec ovládať okrem miestneho ovládania, ktoré je spravidla na obecnom úrade aj cez Hlásku. Obec si určí  osoby, ktoré sú zodpovedné za varovanie obyvateľstva na svojom v území a tieto zodpovedné osoby budú poučené o postupe spúšťania sirény cez Hlásku.
475
476 7. ROZPOČET A PRÍNOSY
477
478 Projekt budovania SOS hlások predstavuje strategickú investíciu do zlepšenia systému včasného varovania a krízového riadenia na Slovensku. Jeho cieľom je zvýšenie bezpečnosti obyvateľstva prostredníctvom modernizácie infraštruktúry monitorovania a rýchlejšej reakcie na mimoriadne udalosti. Celkovo bude inštalovaných 1 770 SOS hlások v obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom (DHZO), čím sa zabezpečí efektívnejšie ohlasovanie nežiaducich udalostí a lepšia koordinácia záchranných zložiek. Analýza nákladov a prínosov (CBA) potvrdzuje vysokú ekonomickú efektívnosť projektu.
479
480 7.1 Sumarizácia nákladov a prínosov
481
482 === Kvantitatívne prínosy ===
483
484 Kvantitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:
485
486 * Investície do nových alebo modernizovaných systémov - Projekt zabezpečí investície do monitorovania, varovania a reakcie na katastrofy vo výške 6 144 684,31 €.​
487 * Projektové ukazovatele výsledkové: Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné katastrofy vo výške 6 144 684,31.
488 * Rozšírenie systémov včasného varovania. 1 770 obcí bude mať inštalované SOS hlásky na hasičských zbrojniciach​
489 * Zníženie reakčného času pri mimoriadnych udalostiach. Skrátenie času výjazdu hasičských jednotiek a efektívnejšie riadenie zásahov​.
490
491 === Popis merateľných kvantitatívnych prínosov ===
492
493 Pri výpočte prínosov projektu Hlások budeme vychádzať z oficiálnych štatistík Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) za roky 2016 – 2024. Zameriame sa na uchránené hodnoty podľa miesta vzniku požiaru čo je v priemere 266 218 818,78€. Tento údaj nám poskytne objektívny základ na vyhodnotenie efektivity systému včasného varovania a jeho vplyvu na minimalizáciu škôd spôsobených v prírodnom prostredí po nasadení systému. Vychádzame s názoru že:
494
495 ~1. Počet miest dostupných na spustenie sirén a ohlásenie udalosti sa skoro zdvojnásobí, čo skráti čas na spustenie poplachu alebo príjazd príslušníkov HaZZ alebo DHZO.
496
497 2. Skoršie ohlásenie udalosti zväčší objem uchránených hodnôt.
498
499 V súčasnosti je v obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom dostupné spravidla len jedno oficiálne miesto, z ktorého možno spustiť varovnú sirénu alebo nahlásiť požiar – spravidla ide o ohlasovňu požiarov na hasičskej zbrojnici alebo obecnom úrade. Funkčnosť tejto ohlasovne však závisí od prítomnosti osoby s prístupom (napr. kľúčom), čo výrazne obmedzuje reálnu dostupnosť hlásenia. Ak v čase mimoriadnej udalosti nie je na mieste prítomný člen DHZO alebo iná oprávnená osoba, ohlásenie požiaru alebo spustenie sirén sa môže oneskoriť aj o niekoľko minút.
500
501 Projekt Hlásky tento stav zásadne mení. Inštaláciou 1 935 SOS hlások v 1 770 obciach s DHZO sa násobne zvýši počet miest, z ktorých bude možné nahlásiť vznik mimoriadnej udalosti. Každá SOS hláska bude prístupná verejnosti 24 hodín denne bez potreby prítomnosti príslušníka HaZZ alebo zástupcu obecného úradu. Volanie na tiesňovú linku 150 bude okamžite presmerované na príslušné operačné stredisko HaZZ. V obciach, kde je navyše potrebné manuálne spustiť varovnú sirénu, bude možné toto spustenie uskutočniť z miesta inštalácie sirény – bez potreby vstupu do uzamknutých priestorov.
502
503 V rámci projektu sa počet miest nahlásenia zdvojnásobí, čo môže spôsobiť, že sa reálny čas ohlásenia mimoriadnej udalosti skráti v niektorých prípadoch aj na polovicu, čo povedie k rýchlejšiemu varovaniu obyvateľstva a k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu zásahu. Skrátenie týchto reakčných časov povedie k zvýšeniu objemu uchránených hodnôt.
504
505 Orientačne platí, že jednotka Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) by mala doraziť na miesto zásahu do 15 minút od prijatia hlásenia o udalosti v mestách a obciach s prioritným rizikom. V ostatných oblastiach sa tento čas môže líšiť v závislosti od lokálnych podmienok a pokrytia územia, avšak cieľovým štandardom je dojazd do 20 minút, ako to vyplýva z praxe a z Plánu pokrytia územia SR hasičskými jednotkami.
506
507 Štúdia „The Relationships Between Fire Service Response Time and Fire Outcomes“ od Neila Challandsa analyzovala 27455 dojazdov k požiarom v Novom Zélande za obdobie piatich rokov. Výsledky jednoznačne preukazujú, že čím rýchlejší je zásah hasičskej služby, tým menšie sú škody na majetku. Každá minúta oneskorenia zvyšuje podiel veľkých požiarov pri príchode zásahovej jednotky o 2,3%, pričom priemerná finančná strata na požiar stúpa o približne 4 000 novozélandských dolárov (cca 2 400 eur) za každú ďalšiu minútu.
508
509 Štúdia sa primárne zamerala na veľké požiare ktoré boli najlepšie zdokumentované a podložené číslami a ktorých boli 4%. Rozumie sa tým tieto požiare sú veľké už pri prijatí tiesňového volania nech prebehlo akýmkoľvek spôsobom. Najviac zásahov (70%) sa podľa štúdie vykonalo v čase medzi 4. a 8. minútou od začiatku horenia, kde rýchlosť príchodu má už miernejší vplyv (0,8 % na minútu) na rozsah škôd.
510
511 Ďalšie zaujímavé fakty sú že závažné zranenia sa vyskytovali častejšie pri rýchlejších zásahoch, čo autori pripisujú skôr sociálnym faktorom (napr. vyššia hustota obyvateľstva) než priamej príčine alebo rýchlosti zásahu. A zistili tiež že úmrtnosť na požiare nijako nekoreluje s časom dojazdu – väčšina obetí zomiera pred príchodom hasičov. Tiež zistili že mobilné tiesňové hovory síce poskytujú flexibilitu, no lokalizácia incidentu trvá priemerne o 15 sekúnd dlhšie než pri pevných linkách, čo v celkovom ročnom súčte predstavuje dodatočné škody rádovo v miliónoch NZD.
512
513 Autor využil lineárnu aj kvadratickú regresiu na vyjadrenie vzťahu medzi časom dojazdu a mierou poškodenia, pričom analyzoval kategórie požiarov podľa ich rozsahu pri príchode jednotky. Výpočty vychádzali z elektronicky zaznamenaných časov výjazdu a odhadovanej plochy poškodenia (v m²), ktorú hasiči zaznamenávali na mieste. Metodika tiež zohľadnila rozdiely medzi typmi hlásení (manuálne vs. automatizované), zdrojmi volania (mobil vs. pevná linka) a existenciou sprinklerových systémov. Výsledky boli doplnené o odhady finančných strát na základe štandardných nákladov na opravu.[[~[1~]>>path:#_ftn1]]
514
515 Logicky z toho môžeme odvodiť že každá minúta skoršieho príchodu na miesto zásahu znižuje škody a zvyšuje priemerne uchránené hodnoty o 2,3%. Tento údaj vyplýva z lineárnej regresie v intervale prvých 15 minút po nahlásení požiaru. Ak zoberieme že sa čas dojazdu na miesto zásahu skráti iba o minútu čo je veľmi opatrný odhad potom sa objem uchránených hodnôt zvýši v priemere o 6 123032,81€ ročne.
516
517 272 341 850,59 - 266 218 817,78€=6 123 032,81€
518
519 === Kvalitatívne prínosy popis ===
520
521 * Zvýšenie pripravenosti systému včasného varovania – cieľom je zabezpečiť efektívne varovanie obyvateľstva pred hroziacimi nebezpečenstvami a krízovými situáciami.
522 * Zvýšenie úrovne oznamovania vzniku nežiaducich udalostí – zabezpečí dostupnosť hlások pre občanov, ktorí nemajú mobilné zariadenia alebo sa nachádzajú v oblastiach s nízkym pokrytím signálom.
523 * Zvýšenie úrovne poskytnutia pomoci občanom v tiesni – SOS hlásky umožnia priame spojenie s operačným strediskom Hasičského a záchranného zboru.
524 * Rozšírenie dostupnosti systému včasného varovania a vyrozumenia osôb – inštalácia SOS hlások vo všetkých obciach so zriadeným DHZO rozšíri pokrytie varovného systému.
525 * Zlepšenie reakčnej doby pri ohlásení mimoriadnych udalostí – priame spojenie s tiesňovou linkou 150 eliminuje časové oneskorenie pri oznamovaní požiarov či iných incidentov.
526 * Zvýšenie informovanosti verejnosti o možnosti nahlasovania nebezpečných situácií – počíta aj s verejnou informačnou kampaňou, ktorá občanom vysvetlí fungovanie systému.
527 * Zníženie dopadov mimoriadnych udalostí spôsobených klimatickými zmenami alebo ľudskou činnosťou – zavedenie SOS hlások prispeje k rýchlejšej reakcii na prírodné katastrofy a havárie.
528 * Podpora modernizácie technológií na predchádzanie rizík a zlepšenie krízového riadenia – zahŕňa inovácie v oblasti varovných systémov, vrátane ich integrácie do existujúcich bezpečnostných infraštruktúr.
529
530 === Celkové náklady na vlastníctvo TCO ===
531
532 Tabuľka 4 Náklady na budúce riešenie
533
534 [[image:1750657548018-660.png]]
535
536
537 Tabuľka 5 Sumarizácia nákladov a prínosov
538
539
540 |Náklady s DPH spolu|(((
541
542
543 19 749 099,00 €
544 )))
545 |**Všeobecný materiál**|0,00€
546 |**IT - CAPEX**|(((
547
548
549 10 937 625,00 €
550 )))
551 |Aplikácie|0,00 €
552 |SW|0,00 €
553 |HW|(((
554
555
556 10 937 625,00 €
557 )))
558 |**IT - OPEX**|(((
559 **~ **
560
561 **7 920 182,00 €**
562 )))
563 |Aplikácie|0,00 €
564 |SW|0,00 €
565 |HW|(((
566
567
568 7 920 182,00** **€
569 )))
570 |Riadenie projektu|(((
571
572
573 891 292,00 €
574 )))
575 |**Prínosy**|**48 984 262,00 €**
576 |**Finančné prínosy**|0,00 €
577 |Administratívne poplatky|0,00 €
578 |Ostatné daňové a nedaňové príjmy|0,00 €
579 |**Ekonomické prínosy**| 48 984 262,00 €
580 |Občania (€)|0,00 €
581 |Úradníci (€)|0,00 €
582 |Úradníci (FTE)|0,00 €
583 |**Kvalitatívne prínosy**|48 984 262,00€
584
585
586 === Interpretácia výsledkov ===
587
588 Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:
589
590 * Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,13
591 * Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 46,4%
592 * Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 23 286 410,00 € s DPH
593
594 Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
595
596 * Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV): -18 079 436,00 € bez DPH
597
598 Projekt budovania SOS hlások vykazuje vysokú ekonomickú efektívnosť, čo dokazujú kľúčové ukazovatele analýzy nákladov a prínosov (CBA). Pomer prínosov a nákladov (BCR) presahuje hodnotu 2,13, čo znamená, že každý investovaný 1 € generuje viac ako 2,13 € v ekonomických benefitoch. Ekonomická vnútorná výnosová miera (EIRR) dosahuje viac ako 39 %, čo je vysoká návratnosť investície. Rovnako ekonomická čistá súčasná hodnota (ENPV) vo výške 23 286 410// //milióna eur potvrdzuje významné spoločenské prínosy projektu, najmä v oblasti bezpečnosti a krízového riadenia.
599
600 Z finančného hľadiska však projekt nie je sebestačný, čo dokazuje negatívna finančná čistá súčasná hodnota (FNPV) -18 079 436 miliónov eur. To znamená, že priame finančné výnosy nepokrývajú náklady, čo je pri verejných infraštruktúrnych projektoch bežné. Kľúčovým faktorom je však významný spoločenský a bezpečnostný prínos, ktorý oprávňuje financovanie z verejných zdrojov vrátane fondov EÚ. Celkové zhodnotenie ukazuje, že projekt je ekonomicky efektívny, aj keď neprináša okamžitý finančný zisk, čím sa radí medzi dôležité verejné investície.
601
602 Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch.
603
604 8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA
605
606 **Časový harmonogram hlavnej aktivity**
607
608 Časový harmonogram projektu (všetkých nižšie uvedených fáz) je nastavený na 17 mesiacov s finálnym termínom dokončenia do 03/2026. Projekt bude realizovaný prostredníctvom jednej hlavnej aktivity v dĺžke trvania 10 mesiacov. 
609
610 Hlavná aktivita Budovanie a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumievania bude realizovaná v rámci 10 mesiacov, pričom rozpočet je stanovený na 12 732 737,00 EUR. Realizácia prebehne v súlade s Vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z. z. a bude zabezpečená externou dodávkou v rámci verejného obstarávania. Projekt je rozdelený na nasledujúce etapy:
611
612 Tabuľka 6 Časový harmonogram projektu
613
614 |ID|Fáza/Aktivita|(((
615 Začiatok
616
617 (odhad termínu)
618 )))|(((
619 Koniec
620
621 (odhad termínu)
622 )))|Poznámka
623 |1.|Prípravná fáza a Iniciačná fáza |11/2024 |06/2025 |
624 | |Realizačná fáza |06/2025 |03/2026 |
625 | |Analýza a Dizajn|06/2025 |11/2025 |
626 |2.|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|04/2025 |11/2025 |Prebieha súčasne s viacerými fázami
627 |3.|Implementácia a testovanie|11/2025 |02/2026 |
628 |4.|Nasadenie a PIP|02/2026 |03/2026 |
629 | |Dokončovacia fáza |03/2026 |03/2026 |
630
631
632 Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, ktorá zahŕňa detailné plánovanie a sekvenčné vykonávanie jednotlivých krokov. Táto metodika je vhodná vzhľadom na jasne definované ciele a rozsah projektu.
633
634 **Kľúčové míľniky**
635
636 * Dokončenie analýzy a návrhu riešenia
637 * Ukončenie verejného obstarávania na nákup technických a programových prostriedkov
638 * Kompletné implementovanie a otestovanie systému.
639 * Nasadenie do prevádzky a zabezpečenie postimplementačnej podpory
640
641 Podporné aktivity
642
643 Počas celého projektu budú realizované podporné aktivity vrátane:
644
645 * Riadenia projektu: Monitorovanie, príprava verejného obstarávania, odborný dohľad a finančné riadenie.
646 * Publicity a informovanosti: Zabezpečenie komunikácie a informovania verejnosti o projekte.
647
648 Rozpočet na podporné aktivity je stanovený na 891 292,00 EUR, čo predstavuje 7 % z oprávnených nákladov. Tieto aktivity budú zabezpečované internými kapacitami.
649
650 9. PROJEKTOVÝ TÍM
651
652 Ministerstvo vnútra SR ako poskytovateľ a prijímateľ má skúsenosti s realizáciou projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a zabezpečí plnenie všetkých úloh súvisiacich s riadením, koordináciou a implementáciou aktivít projektu za účelom dosiahnutia stanovených cieľov a merateľných ukazovateľov.
653
654 Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:
655
656 •             Predseda RV
657
658 •             Biznis vlastník
659
660 •             Zástupca prevádzky
661
662 •             Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
663
664 •             Projektový manažér objednávateľa (PM)
665
666 [[image:file:///C:/Users/SPEVAK~~1/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image007.png]][[image:1750657606721-239.png]]
667
668 [[image:file:///C:/Users/SPEVAK~~1/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image008.png]][[image:1750657617857-346.png]]
669
670 Obrázok 9 Vzor organizačnej štruktúry
671
672 Projektový tím objednávateľa
673
674 * Projektový manažér
675 * Kľúčový používateľ,
676
677 * IT analytik alebo biznis analytik,
678
679 * IT architekt,
680
681 * Biznis vlastník,
682
683 * Manažér kvality,
684
685 * Manažér IT prevádzky (nepovinný člen),
686
687 * Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
688
689 Definovanie rolí v projekte
690
691 |**ID **|**Meno a Priezvisko **|**Pozícia **|**Oddelenie **|**Rola v projekte **
692 |1. |Matej Polgár |Bude definované |MV SR odbor aplikácií |Projektový manažér
693 | |Peter Ondrla|Bude definované |Hasičský a záchranársky zbor |Kľúčový používateľ
694 |2. |Bude definované |Bude definované |MV SR odbor aplikácií |IT analytik
695 |3. |Bude definované |Bude definované |MV SR odbor aplikácií |IT architekt
696 |4. |Bude definované |Bude definované |(((
697 MV SR odbor aplikácií
698
699
700 )))|Biznis vlastník
701 |5. |Bude definované |Bude definované |MV SR odbor aplikácií |Manažér kvality
702 |6. |Róbert Filip |Bude definované |MV SR odbor systémov a komunikácií |Manažér IT prevádzky
703 |7. |Bude definované |Bude definované |(((
704 MV SR odbor bezpečnosti
705
706
707 )))|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
708
709 (% style="color:#222222" %)9.1 (%%) PRACOVNÉ NÁPLNE
710
711 **Projektový manažér**
712
713 Zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
714
715 Zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.
716
717 Zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.
718
719 **Kľúčový používateľ**
720
721 //Z//odpovedá za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
722
723 //Z//odpovedá za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
724
725 Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov
726
727 **IT analytik**
728
729 Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
730
731 Analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
732
733 Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.
734
735 Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.
736
737 Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).
738
739 **IT architekt**
740
741 Zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.
742
743 Vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.
744
745 Zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.
746
747 **Biznis vlastník**
748
749 Zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.
750
751 Je zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje  akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.
752
753 Manažér kvality 
754
755 Zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.  
756
757
758 Plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom. 
759
760 Počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje zhodu kvality projektových výstupov s požiadavkami. Realizuje postupy riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa. Kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami. 
761
762
763 Manažér IT prevádzky
764
765 zodpovedá za riadenie, prevádzku, alebo vývoj informačných a komunikačných technológií a informačných systémov (v rozsahu zodpovednosti v rámci organizačnej štruktúry organizácie tak, aby spĺňal požiadavky a potreby projektu),
766
767 zabezpečuje plynulý chod informačných a komunikačných technológií, spravuje hardvérové a softvérové vybavenie, rieši technické problémy v rámci projektu, koordinuje činnosť tímu administrátorov, zaisťuje v spolupráci s manažérom kybernetickej a informačnej bezpečnosti bezpečnosť a efektívnosť IT prevádzky.
768
769
770 Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
771
772 zodpovedá za dodržanie princípov a štandardov na kybernetickú a IT bezpečnosť, za kontrolu a audit správnosti riešenia v oblasti bezpečnosti, 
773
774 koordinuje a riadi činnosť v oblasti bezpečnosti prevádzky IT, spolupracuje na projektoch, na rozvoji nástrojov a postupov k optimalizácii bezpečnostných systémov a opatrení. Stanovuje základné požiadavky, podmienky a štandardy pre oblasť bezpečnosti programov, systémov, databázy či sieti. Spracováva a kontroluje príslušné interné predpisy a dohliada nad plnením týchto štandardov a predpisov. Kontroluje a riadi činnosť nad bezpečnostnými testami, bezpečnostnými incidentmi v prevádzke IT. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom počítačov a informačných systémov pre oblasť bezpečnosti.
775
776
777 10. ODKAZY
778
779 Odkazy neevidujeme.
780
781 ~11. PRÍLOHY
782
783 **Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel)
784
785
786 Koniec dokumentu
787
788
789
790