I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.
Povinná osoba | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
Názov projektu | Budovanie hlások na obciach so zriadeným dobrovoľným hasičským zborom |
Zodpovedná osoba za projekt | kpt. Mgr. Matej Polgár - Projektový manažér, Matej.Polgar@minv.sk, +421 918 689 528 |
Realizátor projektu | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
Vlastník projektu | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
Schvaľovanie dokumentu
Položka | Meno a priezvisko | Organizácia | Pracovná pozícia | Dátum | Podpis (alebo elektronický súhlas) |
Vypracoval | MV SR |
- História DOKUMENTU
Verzia | Dátum | Zmeny | Meno |
0.1 | 28.11.2024 | Pracovný návrh | Monika Bóllová, Blanka Dankićová |
0.1 | 19.3.2025 | Verzia na pripomienkovanie | Monika Bóllová, Blanka Dankićová |
2 ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE
V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.
2.1 Použité skratky a pojmy
Skratka/Pojem | Popis |
CAPEX | Kapitálové náklady |
CBA | Analýza nákladov a prínosov |
DHZO | Dobrovoľný hasičský zbor obce |
DHZ | Dobrovoľný hasičský zbor |
EU | Európska únia |
FO | Fyzická osoba |
GUI | Grafické používateľské rozhranie |
HaZZ | Hasičský a záchranný zbor |
ID-SK | Jednotný dizajn manuál elektronických služieb a webových sídiel |
IS | Informačný systém |
KPI | Key Performance Indicators, kľúčové ukazovatele výkonnosti, |
MCA | Multikriteriálna analýza |
MIRRI | Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky |
MV SR | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
NKIVS | Národná koncepcia informatizácie verejnej správy |
OVM | Orgány verejnej moci |
PID | Projektový iniciálny dokument |
PIP | Postimplementačná podpora |
PM | Projektový manažér |
PO | Právnická osoba |
POO | Plánu obnovy a odolnosti |
RV | Riadiaci výbor |
SLA | Service Level Agreement |
SW | Programové vybavenie |
SEHIS | Systém elektronického hromadného informačného systému |
TCO | Celkové náklady (Total Cost of Ownership) |
VMHS | Vzdialený manažment hasičských staníc |
VO | Verejné obstarávanie |
VS | Verejná správa |
2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)
Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme slovne na funkčné a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a technické). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu. Funkčné (používateľské) a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
Funkčné požiadavky používajú konvenciu:
- RF_xxx
- RF – funkčná požiadavka
- Xxx – číslo požiadavky
Nefunkčné a technické požiadavky používajú konvenciu:
- RNF_xxx
- RNF – nefunkčná požiadavka
- Xxx – číslo požiadavky
Technické požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
- TR_xx– technická požiadavka
- TR – označenie požiadavky
- Xx – číslo požiadavky
3. DEFINOVANIE PROJEKTU
3.1 Manažérske zhrnutie
Cieľom projektu je zvýšiť pripravenosť a efektivitu systému včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb pri mimoriadnych udalostiach a krízových situáciách. Projekt zahŕňa zavedenie adresných systémov varovania a informovania verejnosti o bezprostredne hroziacich, alebo vznikajúcich závažných udalostiach, zvýšenie pripravenosti a odolnosti verejnosti na ochranu života, zdravia a majetku, rozšírenie územnej dostupnosti systému včasného varovania a nahlasovania nežiaducich udalostí a zároveň zlepšenie poskytovania pomoci občanom v tiesni. Zámerom je tiež minimalizovať dopady všetkých typov nežiaducich udalostí, vrátane tých spôsobených klimatickými zmenami, alebo ľudskou činnosťou.
Dôvodom realizácie je, že rozšírením systému SOS hlások na obce sa dosiahne jednotný model pre nahlasovanie nežiaducich udalostí občanmi prostredníctvom ohlasovní požiarov a zabezpečí sa ich trvalá a nepretržitá prevádzka. Systém SOS hlások na obciach so zriadeným DHZ bude zároveň umožňovať rozšírenie existujúceho varovného systému v rámci obce tvoreného varovnými sirénami.
Hlavné aktivity projektu sú Budovanie a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumenia, ktoré podporujú modernizáciu technológií a zavádzanie adresných systémov včasného varovania obyvateľstva. Tieto aktivity zahŕňajú rozšírenie územnej dostupnosti systémov, posilnenie predpovedných a výstražných mechanizmov, ako aj monitorovanie rizík katastrof s cieľom znížiť škody nimi spôsobené.
Podpora sa zameria na dobudovanie a modernizáciu technologickej základne pre riadenie krízových situácií, rozvoj infraštruktúry a technických prostriedkov. Ďalej bude zahŕňať pravidelnú aktualizáciu údajov civilnej ochrany a podporu vedy a výskumu v oblasti odhaľovania bezpečnostných hrozieb, moderné mapovanie rizík a využívanie inovatívnych riešení pri zmierňovaní rizík.
Projekt je určený na zvýšenie bezpečnosti obyvateľov obcí tým, že poskytne ďalší nástroj na včasné varovanie a efektívne informovanie o mimoriadnych udalostiach. Zároveň podporuje činnosť Dobrovoľných hasičských zborov, ktorým umožňuje rýchlejšiu koordináciu a prístup k informáciám pri zásahoch. Obciam pomáha plniť zákonné povinnosti zriadenia ohlasovní požiarov a zlepšuje ich schopnosť reagovať na krízové situácie. Projekt je prepojený s Odborom krízového riadenia, čím posilňuje komunikáciu a efektivitu medzi obcami, DHZO a ostatnými záchrannými zložkami.
Očakávaný výstup je jednotný model nahlasovania nežiaducich udalostí občanmi prostredníctvom ohlasovní požiarov, pričom bude zabezpečená ich trvalá a nepretržitá prevádzka. Systém SOS hlások na obciach so zriadenými DHZO bude zároveň umožňovať aktiváciu existujúceho varovného systému obcí, vrátane varovných sirén.
Indikatívna výška nákladov na realizáciu projektu je stanovená na 13 624 029,00€. Tento rozpočet zahŕňa všetky potrebné aktivity na dosiahnutie cieľov projektu, vrátane zavedenia systémov včasného varovania, rozšírenia územnej dostupnosti a zlepšenia pripravenosti verejnosti na mimoriadne situácie.
Financovanie projektu je plánované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku, Program Slovensko, ktorý umožní realizáciu bez zaťaženia rozpočtu prijímateľa. Táto forma financovania zabezpečuje efektívne využitie verejných zdrojov a podporuje rozvoj infraštruktúry v súlade so stanovenými prioritami a legislatívnymi požiadavkami.
Hlavná aktivita Budovanie a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumievania bude realizovaná v rámci 10 mesiacov. Realizácia prebehne v súlade s Vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z. z. a bude zabezpečená externou dodávkou v rámci verejného obstarávania. Projekt je rozdelený na nasledujúce etapy:
- Analýza a dizajn –
- Nákup technických a programových prostriedkov a služieb
- Implementácia a testovanie
- Nasadenie a postimplementačná podpora
Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, ktorá zahŕňa detailné plánovanie a sekvenčné vykonávanie jednotlivých krokov. Táto metodika je vhodná vzhľadom na jasne definované ciele a rozsah projektu.
Projekt prináša významné benefity pre Slovenskú republiku tým, že znižuje zraniteľnosť spoločnosti voči mimoriadnym udalostiam a krízovým situáciám, zvyšuje odolnosť krajiny voči rizikám a integruje mitigačné opatrenia do rozvojových aktivít. Modernizuje krízovú komunikáciu a technologickú základňu, čím zlepšuje situačné povedomie a riadenie rizík.
Projekt zároveň napĺňa strategické ciele Národnej stratégie riadenia rizík, konkrétne prevenciu strát, modernizáciu zariadení pre reakciu a podporu vedomostnej a technologickej infraštruktúry civilnej ochrany. Tým posilňuje intervenčné kapacity, zlepšuje pripravenosť na katastrofy a zabezpečuje súlad s medzinárodnými normami v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia.
Projekt Budovanie hlások na obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom je zaradený do Programu Slovensko - SK - EFRR/KF/FST/ESF+ v rámci priority 2P2 Životné prostredie. Špecifický cieľ projektu je definovaný ako RSO2.4 Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti, čo jasne odráža jeho zameranie na zníženie zraniteľnosti spoločnosti a zvýšenie odolnosti voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám.
Financovanie z európskych fondov je opodstatnené tým, že projekt priamo podporuje strategické priority Európskej únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a riadenia rizík. Realizácia projektu prispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov a ochrane ich majetku, čo je v súlade s cieľmi operačného programu a špecifickými požiadavkami na efektívne využitie európskych fondov.
3.2 Motivácia a rozsah projektu
Definícia problému a jeho dopadu
Súčasný systém varovania obyvateľstva prostredníctvom sirén je neefektívny v prípadoch, keď je diaľkové spustenie sirén znemožnené (napr. pri výpadkoch mobilných sietí alebo iných technológií) a manuálne spustenie sirén je komplikované alebo neefektívne, pretože vyžaduje prístup k uzamknutým priestorom obecného úradu, ktoré sa často nachádzajú na inom mieste ako hasičská zbrojnica. Súčasný systém varovania tak nezaručuje vždy rýchlu reakciu na vznik mimoriadnych situácií, čo môže viesť k zvýšeným rizikám pre obyvateľstvo. Navyše, nedostatočné pokrytie mobilnou sieťou a obmedzené možnosti nahlasovania nežiaducich udalostí prostredníctvom existujúcich kanálov znižujú schopnosť včasnej reakcie.
Ak problém nebude riešený, narastajúci počet mimoriadnych udalostí spôsobených klimatickými zmenami a inými rizikami môže viesť k vyšším stratám na životoch, zdraví a majetku. Neefektívne spôsoby varovania a nahlasovania udalostí zvýšia zraniteľnosť spoločnosti voči katastrofám a krízovým situáciám. Bez zavedenia SOS hlások na hasičských zbrojniciach a zlepšenia povedomia občanov o možnosti ich využitia bude schopnosť obcí reagovať na vznik mimoriadnych udalostí naďalej obmedzená, čo negatívne ovplyvní bezpečnosť a ochranu obyvateľstva. Riešenie tohto problému je kľúčové na minimalizáciu negatívnych dopadov a zvýšenie pripravenosti obcí na zvládanie krízových situácií.
Aké biznis procesy sú predmetom projektu
Predmetom projektu sú procesy:
- Nahlásenie nežiaducej udalosti,
- Spustenie sirén na varovanie obyvateľstva.
V procese Nahlásenie nežiaducej udalosti bude pridaná možnosť nahlásenia udalosti na ČTV 150 pomocou Hlásky SOS v obci v prípade, že pozorovateľ udalosti, resp. nahlasovateľ nemá k dispozícii svoj telefón. Pre proces spustenia sirén v obci bude takisto pridaná možnosť ich spustenia pomocou Hlásky na spustenie sirény použitím PIN kódu. Toto oprávnenie bude mať Starosta, prípadne ním poverená osoba. Oba procesy budú podrobne rozpracované v dokumente Prístup k projektu v AsIs aj ToBe stave v kontexte už existujúcich procesov a ich možností.
Rozsah projektu a zapojené subjekty
Projekt sa zameriava na modernizáciu technológií a zavedenie adresných systémov včasného varovania obyvateľstva, čím zabezpečí rozšírenie územnej dostupnosti a zlepšenie efektivity systémov varovania a vyrozumenia. Súčasťou rozsahu projektu je dobudovanie a modernizácia informačnej a technologickej základne pre riadenie krízových situácií, doplnenie rádiokomunikačnej infraštruktúry a technických prostriedkov pre prenos dát, ako aj pravidelná aktualizácia údajov civilnej ochrany a krízového riadenia vrátane mapových služieb a satelitných informácií.
Na realizácii projektu sa budú podieľať obce a mestá, ktoré zabezpečia implementáciu a prevádzku systémov, spolu s Dobrovoľnými hasičskými zbormi (DHZO), a Hasičským záchranným zborom (HaZZ), ktoré tieto systémy využijú na účinné varovanie a následné zásahy. Koordinovať tieto aktivity bude Odbor krízového riadenia pričom Ministerstvo vnútra SR bude zabezpečovať centrálne riadenie projektu.
Motivácia na dosiahnutie budúceho stavu
Motiváciou na dosiahnutie budúceho stavu v tomto projekte je zníženie zraniteľnosti spoločnosti a zvýšenie bezpečnosti obyvateľstva prostredníctvom modernizácie systémov varovania a vyrozumenia. Projekt reaguje na klimatické zmeny a rastúce bezpečnostné hrozby, pričom posilňuje infraštruktúru na včasné varovanie a umožňuje manuálne spustenie sirén v prípade výpadkov diaľkových systémov alebo ich nedostupnosti. Zavedenie SOS hlások rozšíri možnosti nahlasovania mimoriadnych udalostí aj v oblastiach s obmedzenými komunikačnými kanálmi a prispeje k efektívnejšej ochrane životov, majetku a infraštruktúry Slovenskej republiky.
Obmedzenia pre dosiahnutie cieľov projektu
Neevidujeme žiadne ďalšie prekážky pre dosiahnutie cieľov projektu. Diaľkové spúšťanie sirén je funkčné a v prípade výpadku sietí je zabezpečené manuálne ovládanie. Mobilná sieť poskytuje dostatočné pokrytie pre efektívnosť systému vo všetkých oblastiach. Právne prekážky nie sú. Financovanie udržateľnosti projektu je zabezpečené prostredníctvom efektívneho plánovania a riadenia rozpočtu MV SR.
Obrázok 1: Vizualizáciu inštalácie 2 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice, na ktorej je umiestnená varovná siréna.
Obrázok 2: Vizualizácia inštalácie 1 tlačidlovej hlásky na budovu hasičskej zbrojnice
Obrázok 3: Vizualizáciu inštalácia 1 tlačidlovej SOS hlásky na budovu HZ a 1 tlačidlovej hlásky pre spustenie varovných sirén
3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi
Zoznam subjektov, osôb, ktoré sa zúčastňujú projektu a akú rolu zastávajú.
ID | Aktér / Stakeholder | Subjekt (názov / skratka) | Rola (vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.) | Informačný systém (MetaIS kód a názov ISVS) |
1. | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR | MIRRI SR | Poskytovateľ služieb centrálnej platformy integrácie údajov | Nerelevantné |
2. | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | MV SR | Vlastník procesu, vlastník dát, vlastník HW, prevádzkovateľ | Nerelevantné |
3. | Hasičský a záchranný zbor | HaZZ | Poskytovateľ služby „Budovanie hlások“ | Nerelevantné |
4. | Dobrovoľný hasičský záchranný zbor | DHZO | Poskytovateľ služby „Budovanie hlások“ | Nerelevantné |
5. | Integrovaný záchranný systém | IZS | Subjekt využívajúci službu | Nerelevantné |
6. | Osoba | Používateľ | Subjekt využívajúci službu | Nerelevantné |
7. | Príslušník HaZZ | Používateľ | Subjekt využívajúci službu | Nerelevantné |
8. | Člen DHZO | Používateľ | Subjekt využívajúci službu | Nerelevantné |
9. | Pracovník sekcie krízového riadenia | Používateľ | Subjekt využívajúci službu | Nerelevantné |
Tabuľka 1: Zoznam subjektov
3.4 Ciele projektu
Do tabuliek nižšie sú doplnené ciele projektu a ich mapovanie na strategické ciele a súvisiace merateľné ukazovatele.
ID | Názov cieľa | Názov strategického cieľa | Spôsob realizácie strategického cieľa |
1 | Zavedenie adresných systémov včasného varovania | Modernizovanie krízovej komunikácie a situačného povedomia | Zvýšením úrovne pripravenosti systému včasného varovania a informovania verejnosti, čím sa minimalizuje čas na reakciu pri krízových situáciách. Implementáciou nových technológií do informačných systémov SEHIS. |
2 | Zvýšenie pripravenosti a odolnosti verejnosti na účinnú ochranu života, zdravia a majetku | Predchádzanie stratám a škodovosti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami | Edukácia a osvetové kampane pre verejnosť o postupoch v prípade krízových situácií. Posilnenie komunikačných kanálov medzi verejnosťou a záchrannými zložkami. |
3 | Rozšírenia územnej dostupnosti systému včasného varovania verejnosti a vyrozumenia osôb | Modernizácia krízovej komunikácie a situačného povedomia | Budovanie nových varovacích systémov a rozširovanie pokrytia územia technológiami umožňujúcimi presnejšie a rýchlejšie varovanie obyvateľstva. Integrácia s existujúcimi systémami varovania (SEHIS). |
4 | Rozšírenie možností územnej dostupnosti nahlasovania vzniku nežiadúcej udalosti a zvýšenie úrovne poskytnutia pomoci v tiesni | Predchádzanie stratám a škodovosti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami | Zabezpečenie dostupnosti SOS hlások v obciach, ktoré umožnia obyvateľom rýchle nahlásenie mimoriadnych udalostí a aktiváciu záchranných zložiek. |
5 | Zníženie dopadov všetkých typov nežiadúcich udalostí, mimoriadnych udalostí a krízových situácií spôsobených zmenou klímy ako aj človekom | Predchádzanie stratám a škodovosti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami | Zavedením efektívnych opatrení na minimalizáciu dopadov katastrof a ich prevenciu, napríklad systémovou koordináciou výstražných systémov a automatizovanými procesmi hlásenia a výjazdu záchranných zložiek. |
Tabuľka 2: Ciele projektu
3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)
ID | ID Názov cieľa | Názov ukazovateľa (KPI) | Popis ukazovateľa | Merná jednotka | AS IS merateľné hodnoty (aktuálne) | TO BE Merať hodnoty (cieľové hodnoty) | Spôsob ich merania | Poz |
1 | Zavedenie adresných systémov včasného varovania a informovania verejnosti | PSKPRCO122 | Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné riziká nesúvisiace s klímou a riziká súvisiace s ľudskými činnosťami | EUR | 0 | 6 144 684,31 | Porovnaním investícií pred a po implementácii projektu | |
2 | Zvýšenie pripravenosti a odolnosti verejnosti na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami nežiadúcich udalostí | PSKPRCO24 | Projektové ukazovatele výsledkové: Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné katastrofy | EUR | 0 | 6 144 684,31 | Vyhodnotením výšky alokovaných investícií na pripravenosť a varovanie | |
3 | Rozšírenia územnej dostupnosti systému včasného varovania verejnosti a vyrozumenia osôb | PSKPSRI15 | Nové alebo modernizované systémy monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúce sa katastrof | Počet | 0 | 1 | Počet vybudovaných a modernizovaných systémov | |
4 | Rozšírenie možností územnej dostupnosti nahlasovania vzniku nežiadúcej udalosti a zvýšenie úrovne poskytnutia pomoci v tiesni | Nie je špecifikované v žiadosti | Počet modernizovaných systémov varovania a vyrozumenia nasadených do prostredia MV SR
| Počet obcí s DHZO | 0 | 1770 obcí s DHZO
| Počet obcí, kde boli modernizované hlásky. |
Tabuľka 3: Merateľné ukazovatele
3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa
Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj ISVS s elektronickými službami , ktoré majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia a nie je predmetom projektu Budovanie hlások na obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom obce.
3.7 Riziká a závislosti
Vyhodnotenie rizík súvisiacich s realizáciou verejného obstarávania
Neevidujeme v tomto čase riziká súvisiace s realizáciou verejného obstarania.
Vyhodnotenie rizík súvisiacich legislatívou
- Varovanie obyvateľstva je upravené v zákone NR SR 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V súlade s § 15 ods (1) písmeno f) obec zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce.
- Hlásna služba v znení zákona 42/1994 Z. z. zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti.
- Obec ako varovacie a vyrozumievacie centrum na území obce (pôsobnosť sa zhoduje so správnym usporiadaním SR) zabezpečuje varovanie obyvateľov v súlade s vyhláškou MV SR č. 388/2006 (o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany) technickými prostriedkami najmä sirénami, miestnymi informačnými prostriedkami obce, a ak obec má zavedené aplikácie prípadne SMS obecný systém aj prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sieti.
- Hlásna služba civilnej ochrany (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti) sa vykonáva v súlade s plánom varovania a vyrozumenia, čo je súčasťou Plánu ochrany obyvateľstva, ktorý vypracováva v súlade so zákonom 42/1994 § 15 ods. (1) písmeno a) každá obec. Podrobnosti k plánu varovania a vyrozumenia sú uvedené v Usmernení generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zabezpečovanie riadenia hlásnej služby civilnej ochrany Čl. 19 Dokumentácia na realizáciu opatrení varovania a vyrozumenia na stupni obec.
Z tohto dôvodu sú Hlásky v súlade so všetkými už platnými legislatívnymi predpismi, a nie je dôvod ich novelizovať alebo meniť. Doplnenie nastane na úrovni „obec“, kde bude doplnená skutočnosť dokumentácie Plánu ochrany obyvateľstva – plán varovania a vyrozumenia , že elektronickú sirénu bude môcť obec ovládať okrem miestneho ovládania, ktoré je spravidla na obecnom úrade aj cez Hlásku. Obec si určí osoby, ktoré sú zodpovedné za varovanie obyvateľstva na svojom v území a tieto zodpovedné osoby budú poučené o postupe spúšťania sirény cez Hlásku.
Vyhodnotenie rizík súvisiacich časovým priebehom
Riziko spojené s projektovým riadením životnej situácie na strategickej a nadrezortnej úrovni má strednú závažnosť. Predstavuje riziko predĺženia trvania a schvaľovania jednotlivých aktivít, čo môže viesť k posunu fáz projektu. Na zmiernenie tohto rizika je nevyhnutná koordinácia aktivít na úrovni MIRRI, súčinnosť všetkých business vlastníkov a dôsledné dodržiavanie harmonogramu.
Riziko nedodržania harmonogramu má nízku závažnosť, avšak môže spôsobiť predĺženie trvania a schvaľovania jednotlivých aktivít, čo by viedlo k posunu fáz projektu. Na minimalizáciu tohto rizika bol zadefinovaný reálny časový harmonogram a je zabezpečená jeho dôsledná kontrola a dodržiavanie.
Riziko nerealizácie projektu ako celku má strednú závažnosť, pretože procesy a technické riešenia sú navzájom prepojené a projekt má zmysel iba vtedy, keď je funkčný ako celok. Na zmiernenie tohto rizika je zadefinovaný reálny časový harmonogram a je zabezpečená jeho dôsledná kontrola a dodržiavanie.
Závislosti projektu
Na základe analýzy závislostí projektu je možné konštatovať, že projekt nie je závislý od iných systémov. Hlásky fungujú samostatne a ich prípadná integrácia do existujúcich alebo nových systémov nemá priamy vplyv na ich prevádzku. Systém SEHIS už zahŕňa potrebné funkcionality na evidovanie spustenia sirén a proces ovládania Hlások je len rozšírením o možnosť miestneho ovládania, pričom všetky existujúce spôsoby ovládania zostávajú zachované, či už ide o nahlásenie nežiaducej udalosti alebo spustenie sirény. Preto neevidujeme závislosti, ktoré by mohli ovplyvniť implementáciu alebo fungovanie projektu.
Aktualizácia zoznamu rizík a závislostí
Zoznam rizík a závislostí, identifikovaných v rámci projektu, vrátane rizík, ako je projektové riadenie na strategickej úrovni, nedodržanie harmonogramu, nerealizácia projektu ako celku či súlad s GDPR, bude počas realizácie projektu pravidelne aktualizovaný. Priebežná aktualizácia umožní monitorovať vznik nových rizík, zhodnotiť závažnosť existujúcich rizík a prijať vhodné mitigačné opatrenia, čím sa zabezpečí efektívne riadenie projektu a minimalizácia jeho negatívnych dopadov.
3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry
Vybrané riešenie implementácie jednotného systému SOS hlások predstavuje najefektívnejšiu a najspoľahlivejšiu možnosť varovania a informovania verejnosti v prípade mimoriadnych udalostí. Súčasný systém sirén, hoci funkčný, naráža na značné prevádzkové obmedzenia – diaľkové spustenie môže zlyhať a manuálne ovládanie je komplikované kvôli fyzickej dostupnosti a potrebe oprávnených osôb.
Pri analýze alternatívnych riešení sa ukázalo, že napríklad decentralizované systémy spravované jednotlivými obcami alebo regiónmi by síce umožnili lepšiu lokalizáciu riešenia, no zároveň by viedli k problémom s kompatibilitou, vyššími nákladmi na údržbu a obmedzenou integráciou s existujúcimi krízovými mechanizmami. Mobilné aplikácie a IoT riešenia môžu slúžiť ako doplnkový prvok, no nemôžu plnohodnotne nahradiť fyzické hlásky, ktoré sú spoľahlivé aj v situáciách výpadku telekomunikačných sietí.
Navrhované riešenie SOS hlások garantuje jednotnosť technických štandardov naprieč všetkými obcami, čo prináša zníženie prevádzkových nákladov, efektívnejšiu údržbu a jednoduchšiu integráciu s existujúcimi systémami Ministerstva vnútra SR a koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému. Vďaka okamžitému prenosu informácií a rýchlej reakcii sa podstatne skracuje doba odozvy na mimoriadne udalosti, čím sa znižuje riziko ohrozenia obyvateľstva a škôd na majetku.
Hasičský a záchranný zbor na základe svojich odborných skúseností, požiadaviek na kvalitu a spoľahlivosť v extrémnych podmienkach a technickej kompatibility vyhodnotil, že vybrané riešenie najlepšie spĺňa požiadavky na plynulú prevádzku a zachovanie kontinuity súčasného systému varovania. Obstaraním takéhoto technického riešenia Hlások sa zabezpečí maximálna efektivita a bezproblémová integrácia do existujúcej infraštruktúry, čím sa minimalizujú technické riziká a dodatočné náklady spojené s prevádzkou systému.
3.9 Multikriteriálna analýza
Neaplikuje sa, viď zdôvodnenie 3.8
3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry
Neaplikuje sa, viď zdôvodnenie 3.8
3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry
Neaplikuje sa, viď zdôvodnenie 3.8
4 POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)
Popis produktu a výstupov projektu
Výstupmi projektu v zmysle Vyhlášky č.401/2023 budú nasledovné špecializované a manažérske dokumenty:
Prípravná a inicializačná fáza:
- Projektový zámer (I-02)
- Prístup k projektu (I-03)
- Zoznam rizík a závislostí (príloha I-02)
- Analýza nákladov a prínosov (M-05)
Realizačná fáza:
- Etapa Analýza a dizajn:
- Detailný návrh riešenia (R1-1)
- Plán a stratégia testovania (R1-2)
- Etapa Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb:
- Obstaranie technických prostriedkov (R2-1)
- Obstaranie programových prostriedkov a služieb (R2-2)
- Etapa Implementácia a Testovanie:
- Vývoj, migrácia údajov a integrácia (R3-1)
- Testovanie (R3-2)
- Školenia personálu (R3-3)
- Dokumentácia (R3-4)
- Etapa Nasadenie a Postimplementačná podpora:
- Nasadenie do produkčnej prevádzky (R4-1)
- Akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky (R4-2)
Dokončovacia fáza:
- Správa o dokončení projektu (M-02)
- Správa o získaných poznatkoch (M-02)
- Odporúčanie nadväzných krokov (M-02)
- Plán monitorovania a hodnotenia po odovzdaní projektu (M-02)
Po ukončení projektu bude implementovaný jednotný systém SOS hlások, ktorý výrazne zlepší rýchlosť a efektivitu varovania verejnosti v prípade mimoriadnych udalostí. Celkovo bude nainštalovaných 1935 SOS hlások s jedno-tlačidlovým ovládaním na volanie na tiesňovú linku 150, z toho 57 v Bratislavskom kraji. Okrem toho bude dodaných 689 SOS hlások umožňujúcich aktiváciu varovných sirén (35 v Bratislavskom kraji) a 15 dvoj-tlačidlových hlások, ktoré kombinujú funkciu tiesňového volania aj aktivácie sirén.
Navrhnuté hlásky budú zabezpečovať okamžité volanie na linku 150 a rýchlu aktiváciu varovného systému v prípade nebezpečenstva. Ich konštrukcia bude odolná voči poveternostným vplyvom a bude umožňovať jednoduchú obsluhu aj v náročných podmienkach. V prípade objektov monitorovaných kamerovým systémom budú hlásky umiestnené v dohľade kamier, čím sa zabezpečí ich ochrana pred vandalizmom a neoprávneným použitím. Z hľadiska prevádzky a udržateľnosti bude systém spravovaný MV SR, ktoré zabezpečí aj SIM karty potrebné pre GSM komunikáciu.
Koncové služby a biznis
Predmetom dodávky projektu nie sú koncové ani aplikačné služby.
Biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému
Vstupy do systému zahŕňajú primárne hardvérové komponenty, ktoré umožnia správne fungovanie siete SOS hlások. Medzi hardvérové vstupy patria interkomy (2-tlačidlový s numerickou klávesnicou, 1-tlačidlový, 1-tlačidlový s numerickou klávesnicou), antény interkomov, montážne príslušenstvo (variant 1, variant 2, variant 3), napájacie zdroje so zálohovaním, informačné tabule.
Jediným SW v rámci projektu je firmware hlások slúžiaci na konfiguráciu prístupu k spusteniu sirén pomocou PIN kódu. Tento ale považujeme za systémový SW. Výstupy zo systému zahŕňajú funkcionality, ktoré umožnia občanovi nahlásenie nežiaducej udalosti na ČTV 150 pomocou hlásku na hasičskej zbrojnici DHZO v obci a spustenie elektronickej sirény v obci starostom alebo ním poverenou osobou na varovanie obyvateľstva.
Identifikácia vlastníkov procesov
Hlavným vlastníkom procesu je Ministerstvo vnútra SR (HaZZ), pričom jednotlivé podprocesy sú riadené krízovým riadením, operačnými strediskami, IZS a miestnymi samosprávami. Technickú stránku projektu bude zabezpečovať externý dodávateľ, pričom financovanie a dlhodobá udržateľnosť budú spadať pod MV SR.
5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
Popis cieľového produktu projektu
V rámci tohto projektu budú dotknuté 2 procesy, v ktorých nastane zmena po realizácii projektu:
- Nahlásenie nežiadúcej udalosti – doplnenie možnosti použitia hlásky na volanie na ČTV 150,
- Spustenie sirén na varovanie obyvateľstva – doplnenie možnosti použitia hlásky na spustenie elektronickej sirény v obci (starostom alebo ním poverenou osobou).
Jednotlivé vrstvy architektúry (biznis a technologická) sú popísanie v nižšie uvedených kapitolách.
Funkčné a nefunkčné požiadavky
Zoznam funkčných aj nefunkčných požiadaviek je uvedený v dokumente M_05_I_02_BC_CBA_PRILOHA_Budovanie hlasok_MVSR_v_0.1 v záložke Katalóg požiadaviek.
Stručný náhľad budúcej IT architektúry
Projekt bude realizovaný za účelom rozšírenia existujúcej siete SOS hlások na hasičských staniciach do podoby komplexnej siete SOS hlások vybudovanej po celom území Slovenskej republiky v obciach, disponujúcich vlastnou hasičskou jednotkou t. j. DHZO. Sieť SOS hlások umožní ohlásenie vzniku nežiaducej udalosti a zabezpečenie poskytnutia včasnej pomoci aj v prípade ak osoby nedisponujú mobilným telefónom alebo nie je k dispozícii mobilná sieť.
Zároveň pri vzniku mimoriadnej udalosti budú môcť byť občania informovaní o jej vzniku aj manuálnym spustením starostom alebo ním poverenou osobou v prípade, že súčasná možnosť spustenia sirén na diaľku z koordinačného strediska bude znemožnená. Ciele projektu budú realizované dodaním a inštaláciou SOS hlások pre každú obec v Slovenskej republike so zriadeným DHZO a ich inštalácia na hasičskú zbrojnicu. V prípade obcí so zriadeným väčším počtom DHZO budú hlásky inštalované pre každé DHZO.
Popis biznis vrstvy
Nahlásenie nežiadúcej udalosti – doplnenie možnosti použitia hlásky na volanie na ČTV 150
Občan zaznamená nežiaducu udalosť v obci a môže ju nahlásiť prostredníctvom Hlásky. Toto zariadenie umožňuje priame spojenie s tiesňovou linkou 150, čím zabezpečí okamžitý prenos informácií k operačnému stredisku hasičov a záchranných zložiek. Občan aktivuje Hlásku, ktorá automaticky uskutoční GSM hovor na príslušné operačné stredisko.
Po odoslaní hlásenia občan čaká na reakciu systému. Záchranné zložky môžu potvrdiť príjem informácie a v prípade potreby vykonať ďalšie opatrenia. Občan tak získava informáciu o tom, že udalosť bola potvrdená a vyžadujú sa okamžité bezpečnostné opatrenia. Po vyriešení situácie je celý proces uzatvorený. Hláska sa vráti do pohotovostného režimu. Týmto sa zabezpečí, že občan nahlásením udalosti efektívne prispel k rýchlej reakcii a ochrane obyvateľstva.
Spustenie sirén na varovanie obyvateľstva – doplnenie možnosti použitia hlásky na spustenie elektronickej sirény v obci (starostom alebo ním poverenou osobou)
Starosta alebo iná poverená osoba v obci zaznamená situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité varovanie obyvateľov, môže použiť Hlásku na spustenie sirén. Táto možnosť je určená pre prípady, keď je potrebné manuálne aktivovať varovný systém v obci bez zásahu centrálneho operačného strediska.
Ak je siréna umiestnená na hasičskej zbrojnici, prepojenie je priame a môže byť aktivované okamžite. V prípade, že siréna sa nachádza na inom mieste v obci, Hláska komunikuje s varovným systémom cez GSM alebo rádiový kanál, čím zabezpečí spustenie viacerých sirén naraz.
Aby sa zabránilo neoprávnenému použitiu, aktivácia sirén vyžaduje autorizáciu prostredníctvom podsvietenej numerickej klávesnice. Poverená osoba musí zadať šesťmiestny autorizačný kód, čím potvrdí oprávnenosť na vykonanie akcie. Po úspešnom spustení sirén sa v obci ozve preddefinovaný zvukový signál, ktorý upozorní obyvateľstvo na hroziace nebezpečenstvo.
Tento signál môže byť kombinovaný aj s dodatočnými varovnými správami, vysielanými cez miestny rozhlas alebo iné komunikačné kanály. Po vyriešení situácie starosta alebo poverená osoba môže ukončiť varovanie deaktiváciou sirén. Po tomto kroku sa systém vráti do pohotovostného režimu a je pripravený na ďalšie použitie. Celý proces tak znižuje závislosť od centrálnych dispečingov.
Obrázok 5: Náhľad architektúry ToBe – biznis vrstva
SOS hlásky budú realizované v 3 variantoch (bližšie popísané v technologickej vrstve):
- Inštalácia 2 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice - umožní volanie na linku tiesňového volania 150 a spustenie varovných sirén ak je varovná siréna umiestnená na hasičskej zbrojnici.
- Inštalácia 1 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice ak v obci nie sú varovné sirény - umožní volanie na linku tiesňového volania 150.
- Inštalácia 1 tlačidlovej SOS hlásky na budovu hasičskej zbrojnice - umožní volanie na linku tiesňového volania 150. A inštalácia hlásky pre spustenie varovnej sirény na inom mieste v obci v blízkosti sirény – umožní spustenie varovných sirén.
Volania na ČTV 150 sa bude realizovať z 2 tlačidlovej hlásky (Variant 1) alebo z 1 tlačidlovej hlásky (Variant 2), ktoré budú umiestnené na budove hasičskej zbrojnice DHZO. Občan klikne na tlačidlo na hláske a cez GSM signál bude prepojený cez Systém podpory s operačným dôstojníkom na OS. SIM karty pre komunikáciu SOS hlásky prostredníctvom GSM modulu budú zabezpečené internými kapacitami a prostriedkami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Spustenie lokálnej elektronickej sirény bude realizované pomocou 2 tlačidlovej hlásky (Variant 1) na budove hasičskej zbrojnice DHZO alebo 1 tlačidlovej hlásky na budove s inštalovanou elektronickou sirénou (Variant 3). V oboch prípadoch je elektronická siréna prepojená s hláskou lokálnou elektroinštaláciou (káblom). Použitie hlásky na spustenie elektronickej sirény bude podmienené zadaním PIN kódu na numerickej klávesnici (starostom alebo ním poverenou osobou).
Spustenie ďalších sirén v obci bude zabezpečené prostredníctvom už existujúceho rádiového kanálu a je zabezpečená infraštruktúrou SEHISu. Spustenie elektronickej sirény bude v systéme SEHIS detekované. Pri spustení sirény bude spúšťaný jeden signál – všeobecné ohrozenie, ktorý tvorí 2 minútový stály tón. Ak to bude možné, bude tento tón doplnený hlasovou informáciou cez rozhlas – Ohrozenie požiarom.
Funkcionalita SOS hlások je primárne založená na hardvérovom riešení (samotné hlásky) a existujúcej infraštruktúre tiesňového volania (linka 150) a varovných systémov (sirény).
Keďže riešenie neobsahuje žiaden software, či už vyvíjaný na mieru alebo krabicový a riešenie neposkytuje aplikačné ani koncové služby v zmysle využitia inými ISVS, aplikačná vrstva architektúry sa neaplikuje. Tento projekt vnímame ako infraštruktúrny projekt. Jediným SW v rámci projektu je firmware hlások slúžiaci na konfiguráciu prístupu k spusteniu sirén pomocou PIN kódu. Tento ale považujeme za systémový SW.
Technologická vrstva architektúry zobrazuje riešenie projektu Hlásky z pohľadu fyzického umiestnenia Hlásky, jednotlivých variantov riešenia a aj súvislosť s podpornými systémami krízového riadenia. Projekt zabezpečí rozšírenie existujúcej siete SOS hlások na hasičských staniciach do podoby komplexnej siete SOS hlások vybudovanej po celom území Slovenskej republiky v obciach, disponujúcich vlastnou hasičskou jednotkou t. j. DHZO.
Obrázok 7: Náhľad architektúry ToBe – technologická vrstva
5.1 Prehľad e-Government komponentov
Keďže bude vypracovaný aj dokument I-03 Prístup k projektu, táto kapitola bude z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená.
6. LEGISLATÍVA
Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) plní svoje úlohy v súlade so zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore a vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 55/2002 Z. z., ktorá upravuje sídla a územné obvody krajských a okresných riaditeľstiev HaZZ, ako aj sídla hasičských staníc, konkrétne podľa paragrafov 11 a 11a. Tieto právne predpisy dostatočne upravujú plnenie úloh HaZZ, vrátane likvidácie nežiaducich udalostí, a preto nie je potrebné ich meniť.
- Varovanie obyvateľstva je upravené v zákone NR SR 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V súlade s § 15 ods (1) písmeno f) obec zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce.
- Hlásna služba v znení zákona 42/1994 Z.z. zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti.
- Obec ako varovacie a vyrozumievacie centrum na území obce (pôsobnosť sa zhoduje so správnym usporiadaním SR) zabezpečuje varovanie obyvateľov v súlade s vyhláškou MV SR č. 388/2006 (o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany) technickými prostriedkami najmä sirénami, miestnymi informačnými prostriedkami obce, a ak obec má zavedené aplikácie prípadne SMS obecný systém aj prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sieti.
- Hlásna služba civilnej ochrany (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti) sa vykonáva v súlade s plánom varovania a vyrozumenia, čo je súčasťou Plánu ochrany obyvateľstva, ktorý vypracováva v súlade so zákonom 42/1994 § 15 ods. (1) písmeno a) každá obec. Podrobnosti k plánu varovania a vyrozumenia sú uvedené v Usmernení generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zabezpečovanie riadenia hlásnej služby civilnej ochrany Čl. 19 Dokumentácia na realizáciu opatrení varovania a vyrozumenia na stupni obec.
Z tohto dôvodu sú Hlásky v súlade so všetkými už platnými legislatívnymi predpismi, a nie je dôvod ich novelizovať alebo meniť. Doplnenie nastane na úrovni „obec“, kde bude doplnená skutočnosť dokumentácie Plánu ochrany obyvateľstva – plán varovania a vyrozumenia , že elektronickú sirénu bude môcť obec ovládať okrem miestneho ovládania, ktoré je spravidla na obecnom úrade aj cez Hlásku. Obec si určí osoby, ktoré sú zodpovedné za varovanie obyvateľstva na svojom v území a tieto zodpovedné osoby budú poučené o postupe spúšťania sirény cez Hlásku.
7. ROZPOČET A PRÍNOSY
Projekt budovania SOS hlások predstavuje strategickú investíciu do zlepšenia systému včasného varovania a krízového riadenia na Slovensku. Jeho cieľom je zvýšenie bezpečnosti obyvateľstva prostredníctvom modernizácie infraštruktúry monitorovania a rýchlejšej reakcie na mimoriadne udalosti. Celkovo bude inštalovaných 1 770 SOS hlások v obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom (DHZO), čím sa zabezpečí efektívnejšie ohlasovanie nežiaducich udalostí a lepšia koordinácia záchranných zložiek. Analýza nákladov a prínosov (CBA) potvrdzuje vysokú ekonomickú efektívnosť projektu.
7.1 Sumarizácia nákladov a prínosov
Kvantitatívne prínosy
Kvantitatívne prínosy v rámci navrhovaného projektu sú:
- Investície do nových alebo modernizovaných systémov - Projekt zabezpečí investície do monitorovania, varovania a reakcie na katastrofy vo výške 6 144 684,31 €.
- Projektové ukazovatele výsledkové: Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné katastrofy vo výške 6 144 684,31.
- Rozšírenie systémov včasného varovania. 1 770 obcí bude mať inštalované SOS hlásky na hasičských zbrojniciach
- Zníženie reakčného času pri mimoriadnych udalostiach. Skrátenie času výjazdu hasičských jednotiek a efektívnejšie riadenie zásahov.
Popis merateľných kvantitatívnych prínosov
Pri výpočte prínosov projektu Hlások budeme vychádzať z oficiálnych štatistík Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) za roky 2016 – 2024. Zameriame sa na uchránené hodnoty podľa miesta vzniku požiaru čo je v priemere 266 218 818,78€. Tento údaj nám poskytne objektívny základ na vyhodnotenie efektivity systému včasného varovania a jeho vplyvu na minimalizáciu škôd spôsobených v prírodnom prostredí po nasadení systému. Vychádzame s názoru že:
1. Počet miest dostupných na spustenie sirén a ohlásenie udalosti sa skoro zdvojnásobí, čo skráti čas na spustenie poplachu alebo príjazd príslušníkov HaZZ alebo DHZO.
2. Skoršie ohlásenie udalosti zväčší objem uchránených hodnôt.
V súčasnosti je v obciach so zriadeným Dobrovoľným hasičským zborom dostupné spravidla len jedno oficiálne miesto, z ktorého možno spustiť varovnú sirénu alebo nahlásiť požiar – spravidla ide o ohlasovňu požiarov na hasičskej zbrojnici alebo obecnom úrade. Funkčnosť tejto ohlasovne však závisí od prítomnosti osoby s prístupom (napr. kľúčom), čo výrazne obmedzuje reálnu dostupnosť hlásenia. Ak v čase mimoriadnej udalosti nie je na mieste prítomný člen DHZO alebo iná oprávnená osoba, ohlásenie požiaru alebo spustenie sirén sa môže oneskoriť aj o niekoľko minút.
Projekt Hlásky tento stav zásadne mení. Inštaláciou 1 935 SOS hlások v 1 770 obciach s DHZO sa násobne zvýši počet miest, z ktorých bude možné nahlásiť vznik mimoriadnej udalosti. Každá SOS hláska bude prístupná verejnosti 24 hodín denne bez potreby prítomnosti príslušníka HaZZ alebo zástupcu obecného úradu. Volanie na tiesňovú linku 150 bude okamžite presmerované na príslušné operačné stredisko HaZZ. V obciach, kde je navyše potrebné manuálne spustiť varovnú sirénu, bude možné toto spustenie uskutočniť z miesta inštalácie sirény – bez potreby vstupu do uzamknutých priestorov.
V rámci projektu sa počet miest nahlásenia zdvojnásobí, čo môže spôsobiť, že sa reálny čas ohlásenia mimoriadnej udalosti skráti v niektorých prípadoch aj na polovicu, čo povedie k rýchlejšiemu varovaniu obyvateľstva a k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu zásahu. Skrátenie týchto reakčných časov povedie k zvýšeniu objemu uchránených hodnôt.
Orientačne platí, že jednotka Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) by mala doraziť na miesto zásahu do 15 minút od prijatia hlásenia o udalosti v mestách a obciach s prioritným rizikom. V ostatných oblastiach sa tento čas môže líšiť v závislosti od lokálnych podmienok a pokrytia územia, avšak cieľovým štandardom je dojazd do 20 minút, ako to vyplýva z praxe a z Plánu pokrytia územia SR hasičskými jednotkami.
Štúdia „The Relationships Between Fire Service Response Time and Fire Outcomes“ od Neila Challandsa analyzovala 27455 dojazdov k požiarom v Novom Zélande za obdobie piatich rokov. Výsledky jednoznačne preukazujú, že čím rýchlejší je zásah hasičskej služby, tým menšie sú škody na majetku. Každá minúta oneskorenia zvyšuje podiel veľkých požiarov pri príchode zásahovej jednotky o 2,3%, pričom priemerná finančná strata na požiar stúpa o približne 4 000 novozélandských dolárov (cca 2 400 eur) za každú ďalšiu minútu.
Štúdia sa primárne zamerala na veľké požiare ktoré boli najlepšie zdokumentované a podložené číslami a ktorých boli 4%. Rozumie sa tým tieto požiare sú veľké už pri prijatí tiesňového volania nech prebehlo akýmkoľvek spôsobom. Najviac zásahov (70%) sa podľa štúdie vykonalo v čase medzi 4. a 8. minútou od začiatku horenia, kde rýchlosť príchodu má už miernejší vplyv (0,8 % na minútu) na rozsah škôd.
Ďalšie zaujímavé fakty sú že závažné zranenia sa vyskytovali častejšie pri rýchlejších zásahoch, čo autori pripisujú skôr sociálnym faktorom (napr. vyššia hustota obyvateľstva) než priamej príčine alebo rýchlosti zásahu. A zistili tiež že úmrtnosť na požiare nijako nekoreluje s časom dojazdu – väčšina obetí zomiera pred príchodom hasičov. Tiež zistili že mobilné tiesňové hovory síce poskytujú flexibilitu, no lokalizácia incidentu trvá priemerne o 15 sekúnd dlhšie než pri pevných linkách, čo v celkovom ročnom súčte predstavuje dodatočné škody rádovo v miliónoch NZD.
Autor využil lineárnu aj kvadratickú regresiu na vyjadrenie vzťahu medzi časom dojazdu a mierou poškodenia, pričom analyzoval kategórie požiarov podľa ich rozsahu pri príchode jednotky. Výpočty vychádzali z elektronicky zaznamenaných časov výjazdu a odhadovanej plochy poškodenia (v m²), ktorú hasiči zaznamenávali na mieste. Metodika tiež zohľadnila rozdiely medzi typmi hlásení (manuálne vs. automatizované), zdrojmi volania (mobil vs. pevná linka) a existenciou sprinklerových systémov. Výsledky boli doplnené o odhady finančných strát na základe štandardných nákladov na opravu.[1]
Logicky z toho môžeme odvodiť že každá minúta skoršieho príchodu na miesto zásahu znižuje škody a zvyšuje priemerne uchránené hodnoty o 2,3%. Tento údaj vyplýva z lineárnej regresie v intervale prvých 15 minút po nahlásení požiaru. Ak zoberieme že sa čas dojazdu na miesto zásahu skráti iba o minútu čo je veľmi opatrný odhad potom sa objem uchránených hodnôt zvýši v priemere o 6 123032,81€ ročne.
272 341 850,59 - 266 218 817,78€=6 123 032,81€
Kvalitatívne prínosy popis
- Zvýšenie pripravenosti systému včasného varovania – cieľom je zabezpečiť efektívne varovanie obyvateľstva pred hroziacimi nebezpečenstvami a krízovými situáciami.
- Zvýšenie úrovne oznamovania vzniku nežiaducich udalostí – zabezpečí dostupnosť hlások pre občanov, ktorí nemajú mobilné zariadenia alebo sa nachádzajú v oblastiach s nízkym pokrytím signálom.
- Zvýšenie úrovne poskytnutia pomoci občanom v tiesni – SOS hlásky umožnia priame spojenie s operačným strediskom Hasičského a záchranného zboru.
- Rozšírenie dostupnosti systému včasného varovania a vyrozumenia osôb – inštalácia SOS hlások vo všetkých obciach so zriadeným DHZO rozšíri pokrytie varovného systému.
- Zlepšenie reakčnej doby pri ohlásení mimoriadnych udalostí – priame spojenie s tiesňovou linkou 150 eliminuje časové oneskorenie pri oznamovaní požiarov či iných incidentov.
- Zvýšenie informovanosti verejnosti o možnosti nahlasovania nebezpečných situácií – počíta aj s verejnou informačnou kampaňou, ktorá občanom vysvetlí fungovanie systému.
- Zníženie dopadov mimoriadnych udalostí spôsobených klimatickými zmenami alebo ľudskou činnosťou – zavedenie SOS hlások prispeje k rýchlejšej reakcii na prírodné katastrofy a havárie.
- Podpora modernizácie technológií na predchádzanie rizík a zlepšenie krízového riadenia – zahŕňa inovácie v oblasti varovných systémov, vrátane ich integrácie do existujúcich bezpečnostných infraštruktúr.
Celkové náklady na vlastníctvo TCO
Tabuľka 4 Náklady na budúce riešenie
Tabuľka 5 Sumarizácia nákladov a prínosov
Náklady s DPH spolu |
19 749 099,00 € |
Všeobecný materiál | 0,00€ |
IT - CAPEX |
10 937 625,00 € |
Aplikácie | 0,00 € |
SW | 0,00 € |
HW |
10 937 625,00 € |
IT - OPEX |
7 920 182,00 € |
Aplikácie | 0,00 € |
SW | 0,00 € |
HW |
7 920 182,00 € |
Riadenie projektu |
891 292,00 € |
Prínosy | 48 984 262,00 € |
Finančné prínosy | 0,00 € |
Administratívne poplatky | 0,00 € |
Ostatné daňové a nedaňové príjmy | 0,00 € |
Ekonomické prínosy | 48 984 262,00 € |
Občania (€) | 0,00 € |
Úradníci (€) | 0,00 € |
Úradníci (FTE) | 0,00 € |
Kvalitatívne prínosy | 48 984 262,00€ |
Interpretácia výsledkov
Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:
- Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,13
- Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 46,4%
- Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 23 286 410,00 € s DPH
Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
- Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV): -18 079 436,00 € bez DPH
Projekt budovania SOS hlások vykazuje vysokú ekonomickú efektívnosť, čo dokazujú kľúčové ukazovatele analýzy nákladov a prínosov (CBA). Pomer prínosov a nákladov (BCR) presahuje hodnotu 2,13, čo znamená, že každý investovaný 1 € generuje viac ako 2,13 € v ekonomických benefitoch. Ekonomická vnútorná výnosová miera (EIRR) dosahuje viac ako 39 %, čo je vysoká návratnosť investície. Rovnako ekonomická čistá súčasná hodnota (ENPV) vo výške 23 286 410 milióna eur potvrdzuje významné spoločenské prínosy projektu, najmä v oblasti bezpečnosti a krízového riadenia.
Z finančného hľadiska však projekt nie je sebestačný, čo dokazuje negatívna finančná čistá súčasná hodnota (FNPV) -18 079 436 miliónov eur. To znamená, že priame finančné výnosy nepokrývajú náklady, čo je pri verejných infraštruktúrnych projektoch bežné. Kľúčovým faktorom je však významný spoločenský a bezpečnostný prínos, ktorý oprávňuje financovanie z verejných zdrojov vrátane fondov EÚ. Celkové zhodnotenie ukazuje, že projekt je ekonomicky efektívny, aj keď neprináša okamžitý finančný zisk, čím sa radí medzi dôležité verejné investície.
Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch.
8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA
Časový harmonogram hlavnej aktivity
Časový harmonogram projektu (všetkých nižšie uvedených fáz) je nastavený na 17 mesiacov s finálnym termínom dokončenia do 03/2026. Projekt bude realizovaný prostredníctvom jednej hlavnej aktivity v dĺžke trvania 10 mesiacov.
Hlavná aktivita Budovanie a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumievania bude realizovaná v rámci 10 mesiacov, pričom rozpočet je stanovený na 12 732 737,00 EUR. Realizácia prebehne v súlade s Vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z. z. a bude zabezpečená externou dodávkou v rámci verejného obstarávania. Projekt je rozdelený na nasledujúce etapy:
Tabuľka 6 Časový harmonogram projektu
ID | Fáza/Aktivita | Začiatok (odhad termínu) | Koniec (odhad termínu) | Poznámka |
1. | Prípravná fáza a Iniciačná fáza | 11/2024 | 06/2025 | |
Realizačná fáza | 06/2025 | 03/2026 | ||
Analýza a Dizajn | 06/2025 | 11/2025 | ||
2. | Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb | 04/2025 | 11/2025 | Prebieha súčasne s viacerými fázami |
3. | Implementácia a testovanie | 11/2025 | 02/2026 | |
4. | Nasadenie a PIP | 02/2026 | 03/2026 | |
Dokončovacia fáza | 03/2026 | 03/2026 |
Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, ktorá zahŕňa detailné plánovanie a sekvenčné vykonávanie jednotlivých krokov. Táto metodika je vhodná vzhľadom na jasne definované ciele a rozsah projektu.
Kľúčové míľniky
- Dokončenie analýzy a návrhu riešenia
- Ukončenie verejného obstarávania na nákup technických a programových prostriedkov
- Kompletné implementovanie a otestovanie systému.
- Nasadenie do prevádzky a zabezpečenie postimplementačnej podpory
Podporné aktivity
Počas celého projektu budú realizované podporné aktivity vrátane:
- Riadenia projektu: Monitorovanie, príprava verejného obstarávania, odborný dohľad a finančné riadenie.
- Publicity a informovanosti: Zabezpečenie komunikácie a informovania verejnosti o projekte.
Rozpočet na podporné aktivity je stanovený na 891 292,00 EUR, čo predstavuje 7 % z oprávnených nákladov. Tieto aktivity budú zabezpečované internými kapacitami.
9. PROJEKTOVÝ TÍM
Ministerstvo vnútra SR ako poskytovateľ a prijímateľ má skúsenosti s realizáciou projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a zabezpečí plnenie všetkých úloh súvisiacich s riadením, koordináciou a implementáciou aktivít projektu za účelom dosiahnutia stanovených cieľov a merateľných ukazovateľov.
Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:
• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
Obrázok 9 Vzor organizačnej štruktúry
Projektový tím objednávateľa
- Projektový manažér
- Kľúčový používateľ,
- IT analytik alebo biznis analytik,
- IT architekt,
- Biznis vlastník,
- Manažér kvality,
- Manažér IT prevádzky (nepovinný člen),
- Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
Definovanie rolí v projekte
ID | Meno a Priezvisko | Pozícia | Oddelenie | Rola v projekte |
1. | Matej Polgár | Bude definované | MV SR odbor aplikácií | Projektový manažér |
2. | Jaroslav Kašička | Bude definované | Hasičský a záchranársky zbor | Kľúčový používateľ |
3. | Bude definované | Bude definované | MV SR odbor aplikácií | IT analytik |
4. | Bude definované | Bude definované | MV SR odbor aplikácií | IT architekt |
5. | Bude definované | Bude definované | MV SR odbor aplikácií
| Biznis vlastník |
6. | Bude definované | Bude definované | MV SR odbor aplikácií | Manažér kvality |
7. | Róbert Filip | Bude definované | MV SR odbor systémov a komunikácií | Manažér IT prevádzky |
8. | Bude definované | Bude definované | MV SR odbor bezpečnosti
| Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti |
9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE
Projektový manažér
Zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
Zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.
Zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.
Kľúčový používateľ
Zodpovedá za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
Zodpovedá za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov
IT analytik
Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
Analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.
Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.
Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).
IT architekt
Zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.
Vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.
Zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.
Biznis vlastník
Zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.
Je zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.
Manažér kvality
Zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.
Plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.
Počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje zhodu kvality projektových výstupov s požiadavkami. Realizuje postupy riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa. Kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami.
Manažér IT prevádzky
zodpovedá za riadenie, prevádzku, alebo vývoj informačných a komunikačných technológií a informačných systémov (v rozsahu zodpovednosti v rámci organizačnej štruktúry organizácie tak, aby spĺňal požiadavky a potreby projektu),
zabezpečuje plynulý chod informačných a komunikačných technológií, spravuje hardvérové a softvérové vybavenie, rieši technické problémy v rámci projektu, koordinuje činnosť tímu administrátorov, zaisťuje v spolupráci s manažérom kybernetickej a informačnej bezpečnosti bezpečnosť a efektívnosť IT prevádzky.
Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
zodpovedá za dodržanie princípov a štandardov na kybernetickú a IT bezpečnosť, za kontrolu a audit správnosti riešenia v oblasti bezpečnosti,
koordinuje a riadi činnosť v oblasti bezpečnosti prevádzky IT, spolupracuje na projektoch, na rozvoji nástrojov a postupov k optimalizácii bezpečnostných systémov a opatrení. Stanovuje základné požiadavky, podmienky a štandardy pre oblasť bezpečnosti programov, systémov, databázy či sieti. Spracováva a kontroluje príslušné interné predpisy a dohliada nad plnením týchto štandardov a predpisov. Kontroluje a riadi činnosť nad bezpečnostnými testami, bezpečnostnými incidentmi v prevádzke IT. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom počítačov a informačných systémov pre oblasť bezpečnosti.
10. ODKAZY
Odkazy neevidujeme.
11. PRÍLOHY
Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel)
Koniec dokumentu