PRÍSTUP K PROJEKTU
Vzor pre manažérsky výstup I-03
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

História dokumentu

Účel dokumentu

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-03 Prístup k projektu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

Dokument Prístup k projektu v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať opis navrhovaného riešenia, architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy, infraštruktúry navrhovaného riešenia, bezpečnostnej architektúry, špecifikáciu údajov spracovaných v projekte, čistenie údajov, prevádzku a údržbu výstupov projektu, prevádzkové požiadavky, požiadavky na zdrojové kódy. Dodávané riešenie musí byť v súlade so zákonom. Zároveň opisuje aj implementáciu projektu a preberanie výstupov projektu.

Použité skratky a pojmy

Popis navrhovaného riešenia

Občania a podnikatelia by mali mať jednoduchý a efektívny prístup k službám štátu na uplatňovanie svojich práv a plnenie povinností. Mesto Trenčín si kladie za cieľ zaviesť také digitálne služby, ktoré výrazne znížia námahu spojenú s ich využívaním, čím uľahčia každodenný život a podnikanie. Ambíciou projektu je zároveň zabezpečiť kvalitný a príjemný používateľský zážitok, porovnateľný s tým, ktorý poskytujú popredné komerčné webové služby, ako sú banky či telekomunikační operátori. Digitálne služby v Trenčíne musia prechádzať neustálou inováciou, aby čo najlepšie reagovali na aktuálne potreby občanov a podnikateľov, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať prioritným životným situáciám. Moderné a jednoduché digitálne služby štátu sú kľúčové na zvýšenie spokojnosti používateľov a podpory elektronického riešenia ich požiadaviek. Každá nová alebo vylepšená služba v rámci tohto projektu má za cieľ zjednodušiť procesy, zvýšiť efektivitu a priniesť vyšší komfort pri vybavovaní záležitostí s mestom.

Projekt sa zameriava na dva hlavné smery:

1. Modernizácia existujúcich digitálnych služieb na vyššiu úroveň digitalizácie.
2. Zavedenie úplne nových digitálnych služieb prispôsobených potrebám občanov a podnikateľov.

Pri návrhu služieb sa vychádzalo z nasledujúcich zásad:

• Zameranie na dôležité životné situácie: Služby musia byť navrhnuté tak, aby uľahčovali každodenný život a podnikateľské činnosti občanov.
• Individuálny prístup: Každá služba by mala byť prispôsobená konkrétnym potrebám a situácii jednotlivého používateľa.
• Automatizácia a proaktivita: Služby by mali byť schopné na základe údajov z iných verejných orgánov, tretích strán či používateľov automaticky pripraviť všetky potrebné podklady. Občania a podnikatelia tak nebudú musieť manuálne hľadať informácie ani navštevovať úrad osobne.
• Maximálna automatizácia procesov na strane občana či podnikateľa, ale aj Mesta Trenčín pri vybavovaní služieb
• Konsolidácia poskytovaných služieb na optimálnu úroveň
• Úroveň elektronizácie služieb, ktoré budú vytvorené v rámci projektu musí byť na úrovni 4.
• Obsah na mieru: Služby by mali byť cielené a zohľadňovať individuálne potreby občanov a podnikateľov, napríklad podľa miesta bydliska, charakteru podnikania alebo využívania komunálnych služieb.
• Používateľská prívetivosť: Služby musia byť navrhnuté tak, aby ich používanie bolo intuitívne a príjemné, pričom by mali zanechať pozitívny dojem.

Cieľom je, aby Mesto Trenčín vytvorilo digitálne služby, ktoré zjednodušia prácu s administratívou, zvýšia spokojnosť obyvateľov a zároveň podporia moderný a efektívny kontakt so samosprávou.

Funkčný návrh systému uvedený v CBA je reprezentovaný definovaným katalógom služieb, ich základnou typológiou a zaradením k životným situáciám. Návrh technického riešenia bude podkladom pre realizáciu a integráciu komponentov integrovaného webového sídla.

Architektúra riešenia vychádza z architektúry koncových služieb definovanej v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (ďalej „NKIVS“), ktorá bola prispôsobená potrebám mesta Trenčín. Architektúra riešenia poskytuje obraz o komponentoch informačného systému, ich funkciách a začlenení do celkového integrovaného webového sídla. Výsledky technického návrhu riešenia popísaného v tomto dokumente budú podkladom pre podrobný návrh a realizáciu informačného systému. Riešenie je v tomto dokumente popísané predovšetkým z koncepčného a logického pohľadu. Hlavné prínosy projektu elektronizácie služieb mesta Trenčín, ktoré sú plne v súlade so Stratégiou informatizácie verejnej správy, spočívajú v naplnení nasledovných strategických cieľov eGovernmentu:

• Elektronizácia procesov verejnej správy,
• Zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti s verejnou správou,
• Zefektívnenie a zvýšenie výkonnosti verejnej správy,
• Zvýšenie kompetentnosti verejnej správy.

Konkrétne a špecifické príklady prínosov projektu elektronizácie služieb pre mesto Trenčín  po úspešnej implementácii projektu budú:

Občan

• Sprístupnenie moderných elektronických komunikačných kanálov za účelom obojsmernej komunikácie (vybavenia podania, informovanie o výsledku – rozhodnutie, vyjadrenie, platobný výmer...) bez nutnosti osobnej návštevy úradu
• Poskytovanie informácií o dianí v obci/meste, nad rámec zákonnej povinnosti
• Minimalizovanie poskytovania duplicitných vstupných dát, prípadne dát poskytovaných organizáciám, ktoré s mestským úradom komunikujú

Vedenie obce/mesta

• Zrýchlenie procesov spracovania podaní
• Skvalitnenie dát evidovaných v back office IS
• Zefektívnenie a skvalitnenie práce pracovníkov úradu
• Optimalizovanie nákladov na poskytovanie služieb

Organizačné útvary mestského úradu

• Znižovanie administratívnej záťaže
• Zefektívnenie a skvalitnenie správy agendy útvaru
• Skvalitnenie dát evidovaných v back office IS
• Transparentnosť poskytovania KS služieb
• Proaktívne poskytovanie KS služieb
•  

Architektúra riešenia projektu

Biznis vrstva

Aktuálna biznis architektúra mesta Trenčín v kontexte poskytovania údajov je reprezentovaná:

• prístupovými FrontEnd kanálmi, ktoré zabezpečujú priamu elektronickú alebo písomnú komunikáciu s občanmi a podnikateľmi, prípadne ďalšími aktérmi (ďalej len „stakeholder“);
• integračnou vrstvou mesta, ktorá aktuálne zabezpečuje v súčasnosti iba funkcionalitu prepojenia na Ústredný portál verejnej správy.

Základný pohľad na architektúru budúceho riešenia znázorňuje nasledovný obrázok:

Na úrovni biznisovej vrstvy (komponenty znázornené žltou farbou) sú identifikovaní všetci plánovaní aktéri – používatelia projektu. Rovnako je navrhnuté používateľské rozhranie elektronických služieb, ktoré bude zabezpečovať nový informačný systém verejnej správy (ISVS) – ISES, ako aj jeho služby bez vizuálneho rozhrania. Samozrejmou súčasťou musí byť aj administrátorské rozhranie systému. Na aplikačnej úrovni budú jednotlivé elektronické služby, pričom každá z nich bude implementovaná ako samostatný modul. Tento prístup umožňuje vyššiu flexibilitu pri využívaní služieb v rámci infraštruktúry informačných systémov Mesta Trenčín. Samostatné moduly bude možné jednoducho integrovať s akýmkoľvek iným systémom, ktorý už funguje, alebo bude v budúcnosti zavedený v rámci Mesta Trenčín.

Prvky IS, ktoré vzniknú v rámci projektu, sú umiestnené v označenom sivom poli a budú vytvorené ako úplne nové komponenty. Vstupy z priamej komunikácie s aktérmi úradu alebo prostredníctvom elektronických nástrojov často čelia problémom a v neúplnom či neplatnom stave sa prenášajú do informačných systémov, ktoré mesto používa. Táto situácia má za následok, že Mesto Trenčín dlhodobo zápasí s nízkou kvalitou zhromažďovaných a uložených údajov, ktoré sú následne ťažko využiteľné pre efektívnu správu mesta. Rovnaké problémy sa prejavujú aj pri ich zverejňovaní verejnosti cez Open Data formáty alebo webovú stránku mesta. Pred publikovaním je potrebné údaje manuálne overovať a opravovať, čo zvyšuje náklady mesta a znižuje efektivitu výkonu verejnej správy. Údaje by mali byť čistené iba jednorazovo a následne spracovávané spôsobmi, ktoré zabezpečia ich dlhodobú správnosť a aktuálnosť. Dôraz sa musí klásť na odstránenie príčin chybovosti, a nie len na riešenie dôsledkov. Získavané údaje sú často podmienené legislatívnymi povinnosťami.

Okrem problémov s kvalitou údajov na vstupe do informačných systémov mesta Trenčín je identifikovanou výzvou aj ich aktualizácia. Občania a iní aktéri často zanedbávajú povinnosť informovať mesto o zmenách svojich údajov, prípadne im takáto povinnosť nevzniká. Pre informačné systémy mesta je pritom kľúčová nielen kvalita, ale aj aktuálnosť údajov. Mnoho aktérov navyše zanedbáva túto povinnosť aj voči iným orgánom verejnej moci, ktoré vedú referenčné alebo iné registre dôležité pre potreby mesta. Aj pri predpoklade 100% kvality údajov v týchto registroch, Mesto Trenčín nevyužíva automatizované nástroje na synchronizáciu a aktualizáciu dát vo svojich systémoch. K aktualizáciám tak dochádza len sporadicky, väčšinou pri riešení iných agend.

Z uvedeného možno pri zjednodušení vyvodiť tieto závery:

• Čím dlhšie sú údaje uložené v systémoch mesta, tým je väčšia pravdepodobnosť ich neplatnosti;
• Pri manuálnom spracovaní údajov mestskí zamestnanci často robia chyby;
• Nevyužíva sa možnosť získavať aktuálne a kvalitné údaje priamo od centrálnych autorít;
• Zverejňované dáta vyžadujú manuálne overovanie a úpravu, pričom neexistuje proces, ktorý by tieto chyby odstránil jednorazovo a zabezpečil ich dlhodobú elimináciu.

V kontexte služieb poskytovaných Mestom Trenčín, ktoré umožňujú občanom a podnikateľom realizovať svoje práva a povinnosti, projekt podporí nasledovné biznis procesy:

Nasadené služby  https://trencin.sk/ako-vybavit/e-sluzby/

1. Elektronická úradná tabuľa
2. Daňové priznanie k dani k nehnuteľnosti
3. Daňové priznanie k dani za psa
4. Daňové priznanie k dani za ubytovanie
5. Žiadosť o potvrdenie výšky pohľadávok
6. Žiadosť o vrátenie dane, poplatku
7. Žiadosť o vyhradenie parkovacieho miesta pre držiteľa preukazu ŤZP, žiadosť o zmenu (EČV / č. parkovacieho preukazu) vyhradenia parkovacieho miesta, žiadosť o zrušenie vyhradenia parkovacieho miesta
8. Žiadosť o vydanie povolenia k uzávierke (úplnej – čiastočnej) miestnej komunikácie
9. Žiadosť o vydanie  určenia trvalého dopravného značenia na miestnych komunikáciách, Žiadosť o vydanie  určenia prenosného dopravného značenia na miestnych komunikáciách
10. Ohlasovanie vzniku , zániku alebo zmeny poplatkovej povinnosti za KO a DSO, návratka k poplatku za KO a DSO pre rodinné domy, oznámenie k miestnemu poplatku za KO a DSO pre vlastníka resp. užívateľa nehnuteľnosti určenej na bývanie

Návrh na nasadenie nových elektronických služieb

Útvar klientskeho centra a matriky

Projekt rieši prioritné životné situácie definované v rámci Projektu budovania prioritných životných situácií (odkaz na stránku). Týka sa najmä týchto situácií:

• Kúpa a vlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie
• Hmotná núdza
• Začatie podnikania
• Administratívny chod podniku
• Presťahovanie

Prehľad koncových služieb – budúci stav:

Vizuálne rozhrania koncových služieb musia byť dostupné v slovenskom a anglickom jazyku s možnosťou dopracovať ďalšie jazykové mutácie. Správcovské rozhrania musia byť k dispozícii pre koncových používateľov (zamestnancov mesta) v slovenskom jazyku, nástroje určené pre IT adminov môžu byť v odôvodnených prípadoch (open source, perzistentný softvér) v anglickom jazyku. Dokumentácia projektu musí byť spracovaná výhradne v slovenskom alebo českom jazyku. Rovnako používateľské návody pre používateľov koncových služieb musia byť k dispozícii v slovenskom jazyku.

Jazyková podpora a lokalizácia

Požiadavky na jazykovú lokalizáciu riešenia a používateľské prostredie bude implementované v slovenskom jazyku.

Aplikačná vrstva

Na tejto úrovni Mesto Trenčín disponuje niekoľkými ISVS, pričom ako hlavný komponent agendy mesta je Komplexný informačný systém CG ISS. Systém beží nad databázou Oracle. Jednotlivé vrstvy architektúry možno popísať nasledovne:

FRONT-OFFICE

Vrstva, ktorá priamo zabezpečuje elektronickú výmenu informácií medzi občanom/podnikateľom a mestom. Hlavou úlohou tejto vrstvy je zabezpečiť právne záväzné podania na vstupe a právne relevantné výstupy na strane druhej.

MID-OFFICE

Táto vrstva riadi procesnú stránku podaní a s tým súvisiacu orchestráciu zamestnancov mesta a jednotlivých komponentov IS tak, aby na konci procesu bol požadovaný, validný a právne záväzný výstup. Hlavnými komponentmi sú procesné nástroje a Riadenie podaní pre definíciu typov podaní a správu informácií o ich priebehu.

BACK-OFFICE

Táto vrstva predstavuje predovšetkým vrstvu pre ukladanie dát, ktoré následne slúžia ako úložisko pre jednotlivé procesy eGovernment služieb a ako vnútorná podpora IKT na úrovni Mesta Trenčín. Back-office pozostáva zo systémov vnútornej správy mesta, lokálnych registrov a ďalších špecifických agiend a registrov mesta.

EXTERNÉ SYSTÉMY

Systémy, ktoré nepatria pod správu Mesta Trenčín, ale predstavujú zdroj údajov, koncový bod využívajúci služby ISVS Mesta Trenčín, alebo vykonávajú inú bližšie nešpecifikovanú úlohu vstupujúcu do procesov na strane mesta.

Primárne bude aplikačná vrstva reprezentovaná novovybudovaným ISVS – Informačným systémom elektronických služieb Mesta Trenčín. Ten bude zabezpečovať koncové služby prostredníctvom aplikačných služieb. Okrem toho bude mať veľmi dôležitú úlohu, nakoľko vytvorí chrbtovú kosť internej komunikácie všetkých interných informačných systémov a zároveň bude zabezpečovať komunikáciu s externými ISVS. Podrobný model aplikačnej architektúry znázorňuje nasledovný obrázok:

Na úrovni business vrstvy sú definovaní všetci relevantní stakeholderi a plánovaní používatelia riešenia, vrátane občanov, podnikateľských subjektov a zamestnancov samosprávy. Business vrstva špecifikuje vizuálne používateľské rozhrania, ktoré budú dostupné v rámci elektronických služieb poskytovaných prostredníctvom nového ISVS. Tieto služby budú rozdelené na verejnú časť (pre občanov a podnikateľov) a neverejnú časť (pre zamestnancov mesta). Súčasťou business vrstvy bude aj správcovské rozhranie systému, ktoré umožní efektívne riadenie celého riešenia. Okrem vizuálnych rozhraní sa počíta aj s nevizuálnymi rozhraniami určenými pre systémovú komunikáciu a automatizované procesy.

Na aplikačnej vrstve budú všetky elektronické služby implementované ako samostatné moduly. Tento modulárny prístup umožní vyššiu flexibilitu a opätovnú použiteľnosť jednotlivých služieb, čo výrazne zlepší schopnosť mesta prepojiť tieto moduly s existujúcimi alebo budúcimi systémami (napr. ďalšími ISVS alebo externými aplikáciami). Aplikačná vrstva obsahuje nasledujúce kľúčové komponenty:

1. Integračná zbernica: Zabezpečuje orchestráciu služieb a dátovú výmenu medzi jednotlivými modulmi a externými systémami. Slúži ako centrálna komunikačná vrstva pre synchronizáciu procesov a výmenu informácií v reálnom čase.
2. Dátový konektor: Poskytuje špecializované rozhrania na integráciu ISVS s ostatnými mestskými informačnými systémami. Tento komponent je navrhnutý tak, aby zvládal obojsmernú komunikáciu a spracovanie údajov s dôrazom na bezpečnosť a výkonnosť.
3. Nevizuálne integračné rozhrania: Umožňujú komunikáciu s externými systémami (napr. národnými registrom, overovacími službami alebo autentifikačnými mechanizmami) s cieľom zabezpečiť automatizované procesy, ako je autentifikácia, autorizácia, alebo načítanie údajov.

Na technologickej vrstve sú komponenty podporujúce prevádzku celého systému. Hoci technologická vrstva nie je predmetom realizácie tohto projektu, architektúra zohľadňuje existujúcu IT infraštruktúru mesta, ktorá bude použitá na prevádzkovanie výstupov projektu. Táto vrstva zahŕňa servery, úložné systémy a sieťovú infraštruktúru potrebnú na zabezpečenie výkonnosti, škálovateľnosti a dostupnosti navrhnutého riešenia.

Výsledky projektu budú pozostávať z nového ISVS, ktorý bude integrovať verejnú a neverejnú časť portálu mesta. Verejná časť umožní občanom a podnikateľom jednoduchý prístup k personalizovaným elektronickým službám, ako je podávanie žiadostí alebo získavanie informácií. Neverejná časť, určená pre zamestnancov mesta, bude slúžiť na správu prijatých podaní, ich spracovanie a poskytovanie spätnej väzby občanom.

Navrhované riešenie počíta aj s nasadením integračného komponentu, ktorý umožní prepojenie informačného systému mesta s externými aplikáciami, systémami a registrami. Tento komponent bude kritický pre autentifikáciu používateľov a konzumáciu údajov z národných registrov. Okrem toho sa riešenie zameriava na prepojenie lokálnych evidencií mesta s externými registromi s cieľom zautomatizovať overovanie údajov. Predpokladom je využívanie spoľahlivých a konzistentných údajov („čistých dát“) z dostupných registrov. Tieto opatrenia zlepšia kvalitu služieb poskytovaných mestom a znížia administratívnu záťaž na zamestnancov.

Rozsah informačných systémov – AS IS

Rozsah informačných systémov – TO BE

Rozsah dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:

Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

V súčasnosti sú využívané nadrezortné a spoločné ISVS.

Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE

Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE

V rámci projektu neplánujeme využívať iné ISVS.

Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE

Aplikačné služby na integráciu – TO BE

Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ – TO BE

Nerelevantné - Projektom nebudú poskytované údaje do CSRÚ.

Konzumovanie údajov z IS CSRU – TO BE

Dátová vrstva

Údaje v správe organizácie

Riadenie životného cyklu správy údajov zahŕňa viacero prepojených procesov a činností, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne získavanie, správu, udržiavanie, distribúciu a archiváciu údajov v organizácii. Tento proces je obzvlášť dôležitý v projektoch, ktoré zahŕňajú informačné systémy obsahujúce objekty evidencie. Aby bol manažment údajov efektívny, je potrebné zaviesť štruktúrovaný proces. Zavedenie procesov nad informačnými systémami umožňuje efektívny manažment údajov v celom životnom cykle, od ich získania až po archiváciu a zaisťuje, že údaje budú správne spravované a chránené počas celého ich použitia. Mesto Trenčín má zavedený systematický manažment údajov (vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a eviduvuje a spravuje údaje v strojovo-spracovateľnej podobe. V kapitolách nižšie popisujeme AS IS stav a následne TO BE stav organizácie z pohľadu údajov, ich štruktúry a následného výkonu príslušnej agendy vo vzťahu k projektu.

Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE

Referenčné údaje

Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné

V projekte nebudú vznikať údaje, ktoré by sa dali označiť ako referenčné.

Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CSRU

Kvalita a čistenie údajov

Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

Nerelevantné- nejedná sa o projekt manažmentu údajov.

Otvorené údaje

V rámci projektu bude implementovaná automatizovaná podpora pre publikáciu otvorených údajov prostredníctvom vybudovania lokálneho katalógu otvorených dát (LKOD) mesta Trenčín. Tento katalóg bude založený na technológii SPARQL Endpoint, čo umožní efektívnu a flexibilnú manipuláciu s údajmi, vrátane dopytovania a vyhľadávania dát na základe štandardizovaných protokolov pre sémantický web. SPARQL Endpoint poskytuje robustné riešenie pre publikáciu a výmenu údajov, čím zabezpečuje dodržiavanie otvorených štandardov a zvyšuje interoperabilitu dátových súborov v rámci verejnej správy. Lokálny katalóg otvorených dát bude následne zaregistrovaný a integrovaný do centrálneho Národného katalógu otvorených údajov (NKOD), ktorý je dostupný na platforme data.gov.sk. Tento proces bude plne automatizovaný prostredníctvom tzv. harvestingu, čo znamená, že údaje z lokálneho katalógu budú pravidelne a automaticky synchronizované a aktualizované v centrálnom katalógu. Automatizovaný proces zaručí, že všetky nové alebo aktualizované datasety budú bezodkladne prenesené a katalogizované v NKOD, čím sa zabezpečí aktuálnosť a konzistentnosť publikovaných informácií.

Okrem toho, tento systém poskytne mechanizmy na správu a validáciu metadát, čím sa posilní kvalita a konzistentnosť publikovaných otvorených údajov. Lokálny katalóg bude schopný automaticky generovať a poskytovať podrobné štatistiky o publikovaných údajoch, vrátane počtu záznamov, frekvencie aktualizácií a metrík kvality údajov. Tento prístup nielen zjednoduší správu údajov na strane mesta, ale tiež podporí transparentnosť a zlepšenie dostupnosti údajov pre verejnosť, podnikateľskú sféru a ďalšie subjekty verejného sektora.

Technologická infraštruktúra postavená na otvorených štandardoch, ako je SPARQL Endpoint, umožní široké využitie údajov a ich integráciu do rôznych analytických a vizualizačných nástrojov, čo prispeje k efektívnejšiemu využívaniu verejných údajov na analytické, výskumné a strategické účely. Súbor výstupov, ktoré budú generované a publikované vychádzal z poznania agendy a zainteresovaných osôb. Dané dáta budú konzumované a využívané, inštitúciami verejnej správy, 3. sektorom, na národnej a EU úrovni. Vo všeobecnosti sa pri návrhu projektových zámerov aplikoval princíp dostupnosti verejných údajov t.j. údaje z verejných zdrojov majú byť dostupné verejnosti ak ich zverejnenie nie je obmedzené legislatívne alebo iným relevantným dôvodom. V súvislosti s digitálnou transformáciu Slovenska, cieľmi NKIVS a inými strategickými dokumentami, ale aj európskou legislatívou a aj požiadavkami verejnosti si uvedomujeme potrebu nielen zverejňovať údaje, ale aj sprístupňovať otvorené údaje.

Analytické údaje

Projektom nebudú poskytované žiadne analytické údaje. – Nerealizuje sa

Moje údaje

Projektom nebudú poskytované žiadne analytické údaje. – Nerealizuje sa

Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Technologická vrstva

Prehľad technologického stavu - AS IS

Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

Návrh riešenia technologickej architektúr

Vzhľadom na dostatočný priestor na vlastnej infraštruktúre mesta Trenčín pre implementáciu projektu, v rámci projektu nie je plánované využívanie IAAS/PAAS a SAAS verejnej časti eSKcloudu alebo vládneho cloudu, čím sa zabezpečí jednoduchšia implementácia a správa IS projektu.

Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Nerelevantné – projekt neplánuje využívať služby z katalógu služieb vládneho cloudu.

Bezpečnostná architektúra

Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti IS sú rovnako ako v súčasnom stave právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe, zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti a ďalej ISO/IES 27000, Common Criteria a OWASP Guides a dodatočných požiadaviek prevádzkovateľa systému. 

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie vládneho cloudu v nasledujúcich oblastiach: 

• Bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408. 
• Bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom.
• Bezpečnosť sietí, kde sa nastaví monitoring sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení. 
• Riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov.
• Riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití druhého DC vládneho cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu. 
• Validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do konsolidovanej databázy. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením obchodne citlivých a osobných údajov. 
• Riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia.  

Všetky rozhrania si budú vyžadovať pripojenie pomocou SSL. Zabezpečený bude monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti údajov na diskových poliach, logovanie prístupov a zmien, ako aj služba poskytovania bezpečnej prístupovej siete. V rámci samotného IS budú využívané analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti. V rámci IKT vybavenia bude zabezpečené nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru. IKT vybavenie v rámci miest podpory bude využívať VPN prepojenie. Pred spustením IS do prevádzky budú realizované penetračné testy.

Povinnosťou bude preukázať súlad so zákonom č. 95/2019 zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre úspešnú realizáciu projektu je potrebné zabezpečiť dodržanie pravidiel stanovených Vyhláškou č. 78/2020 (resp. jej novelizácii) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Z hľadiska ochrany osobných údajov bude dátový manažment realizovaný v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Implementácia a prevádzka systému musí v oblasti bezpečnosti brať do úvahy aj Zákon 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, v znení neskorších predpisov. Bude vypracovaný bezpečnostný projekt rešpektujúci tieto pravidlá.

Bezpečnostná architektúra budúceho stavu bude v súlade s dotknutými právnymi normami a zároveň s technickými normami, ktoré stanovujú úroveň potrebnej bezpečnosti IS, pre manipuláciu so samotnými dátami, alebo technické / technologické / personálne zabezpečenie samotnej výpočtovej techniky/HW vybavenia. Ide najmä o:

• zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2)
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o kybernetickej bezpečnosti“),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov,
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 264/2023 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení,
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 493/2022 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti,
• zákon č. 301/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) – GDPR,
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Metodika analýzy rizík kybernetickej bezpečnosti - Metodika analýzy rizík pre uplatnenie v procesoch riadenia rizika v zmysle požiadaviek zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (NBÚ)

Závislosti na ostatné ISVS / projekty

Predkladaný projekt nie je závislý na iných pripravovaných resp. prebiehajúcich projektoch.

Zdrojové kódy

Súčasťou dodávky budú aj zdrojové kódy k vytvorenému riešeniu, pokiaľ to nevylučujú licenčné podmienky tretích osôb vo vzťahu k štandardným Softvérovým produktom, s komentármi a technickým popisom, a to pre prevádzkové a testovacie verzie počítačových programov, a práva na ich zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov podľa § 15 ods. 2 písm. d) Zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a § 31 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy č. 78/2020 Z. z., a iného predpisu, ktorý môže v budúcnosti vyhlášku č. 78/2020 Z. z. nahradiť alebo doplniť.

Mesto Trenčín plánuje pri obstarávaní postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo. Zmluvnú úpravu predkladáme nasledujúcu:

• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému odovzdať Objednávateľovi funkčné vývojové a produkčné prostredie, ktoré je súčasťou Informačného systému.
• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému alebo jeho časti odovzdať Objednávateľovi Vytvorený zdrojový kód v jeho úplnej aktuálnej podobe, zapečatený, na neprepisovateľnom technickom nosiči dát s označením časti a verzie Informačného systému, ktorej sa týka. Za odovzdanie Vytvoreného zdrojového kódu Objednávateľovi sa na účely tejto Zmluvy o dielo rozumie odovzdanie technického nosiča dát Oprávnenej osobe Objednávateľa. O odovzdaní a prevzatí technického nosiča dát bude oboma Zmluvnými stranami spísaný a podpísaný preberací protokol.
• Informačný systém (Dielo) v súlade s Technickou špecifikáciou obsahuje od zvyšku Diela oddeliteľný modul (časť) vytvorený Zhotoviteľom pri plnení tejto Zmluvy o dielo, ktorý je bez úpravy použiteľný aj tretími osobami, aj na iné alebo podobné účely, ako je účel vyplývajúci z tejto Zmluvy o dielo (ďalej ako „Modul"). A to najmä pre modul Karta občana. Vytvorený zdrojový kód Informačného systému (s výnimkou Modulu) vrátane jeho dokumentácie bude prístupný v režime podľa § 31 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 78/2020 (s obmedzenou dostupnosťou pre orgán vedenia a orgány riadenia v zmysle Zákona o ITVS – vytvorený zdrojový kód je dostupný len pre orgán vedenia a orgány riadenia). Pre zamedzenie pochybností uvádzame, že sa jedná len o zdrojový kód ktorý Dodávateľ vytvoril, alebo pozmenil v súvislosti s realizáciou diela. Objednávateľ je oprávnený sprístupniť Vytvorený zdrojový kód okrem orgánov podľa predchádzajúcej vety aj tretím osobám, ale len na špecifický účel, na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy o mlčanlivosti a ochrane dôverných informácií.
• Ak je medzi zmluvnými stranami uzatvorená SLA zmluva, od prevzatia Informačného systému sa prístup k vytvorenému zdrojovému kódu vo vývojovom a produkčnom prostredí, vrátane nakladania s týmto zdrojovým kódom, začne riadiť podmienkami dohodnutými v SLA zmluve.
• Vytvorený zdrojový kód musí byť v podobe, ktorá zaručuje možnosť overenia, že je kompletný a v správnej verzii, t. j. v takej, ktorá umožňuje kompiláciu, inštaláciu, spustenie a overenie funkcionality, a to vrátane kompletnej dokumentácie zdrojového kódu (napr. interfejsov a pod.) takejto Informačného systému alebo jeho časti. Zároveň odovzdaný Vytvorený zdrojový kód musí byť pokrytý testami (aspoň na 90%) a dosahovať rating kvality (statická analýza kódu) podľa CodeClimate/CodeQLa pod. (minimálne stupňa B).
• Pre zamedzenie pochybností, povinnosti Zhotoviteľa týkajúce sa Vytvoreného zdrojového kódu platí i na akékoľvek opravy, zmeny, doplnenia, upgrade alebo update Vytvoreného zdrojového kódu a/alebo vyššie uvedenej dokumentácie, ku ktorým dôjde pri plnení tejto Zmluvy o dielo alebo v rámci záručných opráv. Vytvorené zdrojové kódy budú vytvorené vyexportovaním z produkčného prostredia a budú odovzdané Objednávateľovi na elektronickom médiu v zapečatenom obale. Zhotoviteľ je povinný umožniť Objednávateľovi pri odovzdávaní Vytvoreného zdrojového kódu, pred zapečatením obalu, skontrolovať v priestoroch Objednávateľa prítomnosť Vytvoreného zdrojového kódu na odovzdávanom elektronickom médiu.
• Nebezpečenstvo poškodenia zdrojových kódov prechádza na Objednávateľa momentom prevzatia Informačného systému alebo jeho časti, pričom Objednávateľ sa zaväzuje uložiť zdrojové kódy takým spôsobom, aby zamedzil akémukoľvek neoprávnenému prístupu tretej osoby. Momentom platnosti SLA zmluvy umožní Objednávateľ poskytovateľovi, za predpokladu, že to je nevyhnutné, prístup k Vytvorenému zdrojovému kódu výlučne na účely plnenia povinností z uzatvorenej SLA zmluvy.

Prevádzka a údržba

Prevádzka a údržba navrhnutého riešenia projektu bude zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1 až L3 (L3 externe). Pre hlásenie problémov bude využívaný Helpdesk. Predpoklad riešenia problémov a požiadaviek bude od nahlásenia problému alebo požiadavky prostredníctvom helpdesku (e-mailom, telefonicky, formulárom), identifikácia a preverenie problému/požiadavky, vykonanie opravy/podpory.

Mesto Trenčín v súčasnosti disponuje externým  zamestnancom: Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Prevádzkové požiadavky

Prevádzkové požiadavky budú zabezpečené na úrovni podpory L1, L2 a L3.

Úrovne podpory používateľov

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory s nasledujúcim označením:

• L1 podpora - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
• L2 podpora - riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
• L3 podpora - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobťažnejších hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov, ktorú bude zabezpečovať výrobca implementovaných nástrojov.

Prevádzka implementovaných nástrojov v rámci projektu L1 až L3 bude zabezpečená internými zamestnancami Mesto Trenčín. V prípade nevyhnutnej potreby bude zabezpečená L3 podpora výrobcu implementovaných nástrojov, ktorá bude financovaná z vlastných zdrojov Mesto Trenčín.

Riešenie incidentov – SLA parametre

Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

Označenie naliehavosti incidentu:

možný dopad:

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

• (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

• (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

• (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

1. 
   
   • 
     
     • 
       
       • (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia
2. Majú prioritu 3 a nižšiu
3. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia
4. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

Požadovaná dostupnosť IS:

Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa uvažuje 97% dostupnosť znamená výpadok 10,95 dňa.

RTO (Recovery Time Objective)

V rámci projektu sa očakáva tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni.

RPO (Recovery Point Objective)

V rámci projektu sa očakáva tradičné zálohovanie - výpadok a obnova trvá cca hodiny až dni.

Požiadavky na personál

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi “Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:

1. 
   
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. podpredseda Riadiaceho výboru projektu,
   3. vlastník alebo vlastníci procesov (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   4. zástupca kľúčových používateľov (end user),
   5. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, ako aj zo strany Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Administratívny projektový manažér na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Administratívny projektový manažér zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Administratívne riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu,  finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle Príručky pre prijímateľa.

Odborné riadenie (celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality, komunikácie s dodávateľom a odbornou sekciou poskytovateľa MIRRI SR)podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení bude zabezpečovať IT projektový manažér  

IT projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s  dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s IT projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu.

Projektový tím bude pozostávať z pozícií:

• Projektové role:

• IT Projektový manažér,
• Kľúčový používateľ,
• Analytik IT,

• Ďalšie projektové role:

• Finančný manažér

V súlade s výzvou mesto Trenčín zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov mesto Trenčín

Zodpovednosťou administratívneho projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) administratívne a  finančné riadenie projektu, kontrola rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod.. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

PRACOVNÉ NÁPLNE

Implementácia a preberanie výstupov projektu

Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

Prílohy

Koniec dokumentu