I-03 Prístup k projektu (pristup_k_projektu)

PRÍSTUP K PROJEKTU

 Vzor pre manažérsky výstup I-03

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História dokumentu

2. Účel dokumentu

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-03 Prístup k projektu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

Dokument Prístup k projektu v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať opis navrhovaného riešenia, architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy, infraštruktúry navrhovaného riešenia, bezpečnostnej architektúry, špecifikáciu údajov spracovaných v projekte, čistenie údajov, prevádzku a údržbu výstupov projektu, prevádzkové požiadavky, požiadavky na zdrojové kódy. Dodávané riešenie musí byť v súlade so zákonom. Zároveň opisuje aj implementáciu projektu a preberanie výstupov projektu.

2.1 Použité skratky a pojmy

3. Popis navrhovaného riešenia

Navrhované riešenie projektu IS NG ZberVaK je komplexným vylepšením súčasného informačného systému, ktorý podporuje činnosti VÚVH v nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu v oblasti VV a VK (Smernica EÚ 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, Vyhláška 242/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní, Zákon 517/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Vyhláška 91/2023 Z.z, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov, Vyhláška 354/2023 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch, Vyhláška 326/2023 Z. z. o podrobnostiach manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, smernica Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, ktorá je implementovaná do zákona č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, smernica Rady 91/271/EHS o čistené komunálnych odpadových vôd, ktorá bola transponovaná cez rozhodujúce právne predpisy v oblasti ochrany vôd: zákon č. 364/2004  Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v platnom znení, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov). Smernica Rady 91/271/EHS je stále v platnosti, ale je dôležité upozorniť na to, že v novembri 2024 Rada EÚ oficiálne prijala revidovanú smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcom po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, pričom členské štáty majú od tohto dátumu 30 mesiacov na jej transpozíciu do svojich právnych poriadkov.  Jedným z nich je aj v súčasnosti platná  vyhláška č. 605/2005 Z.z. o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie Projekt sa zameriava na modernizáciu existujúcej infraštruktúry, zvýšenie efektivity procesov a zabezpečenie interoperability s ďalšími informačnými systémami verejnej správy. Cieľom projektu je transformácia zastaraného IS ZberVaK za modernú platformu, ktorá bude technologicky aktuálna a funkčne bohatá. Výsledkom implementácie projektu bude zjednodušenie a zrýchlenie procesu poskytovania údajov VV a VK pre prevádzkovateľov VV a VK, t. z. pre veľké vodárenské spoločnosti, malé vodárenské spoločnosti a obce (obecné úrady). Zároveň nový informačný systém (IS) poskytne aktuálne a presné informácie pre pracovníkov VÚVH a rezortu ŽP, ako aj pre verejnosť, čím sa zlepší transparentnosť a zodpovednosť.

Hlavné komponenty riešenia:

Prezentačná Vrstva: Moderný webový portál s responzívnym dizajnom, ktorý umožní prístup k systému z rôznych zariadení. Portál bude obsahovať používateľsky prívetivé rozhranie pre podávanie žiadostí, sledovanie ich stavu a získavanie rozhodnutí.

Biznis Vrstva: Automatizované pracovné postupy pre prijímanie, validáciu a spracovanie údajov – prevádzkovateľov VV a VK, ako aj pre rozhodovací proces. Táto vrstva tiež zabezpečí integráciu s externými systémami prostredníctvom API.

Dátová Vrstva: Centralizovaná databáza pre ukladanie všetkých relevantných údajov prevádzkovateľov, používateľských informácií a auditných záznamov. Dátová vrstva bude zabezpečená proti neoprávnenému prístupu a bude dodržiavať najnovšie bezpečnostné štandardy.

Integračná Vrstva: API a integračné služby umožňujúce výmenu údajov s externými systémami, čo zabezpečí interoperabilitu a efektívnu spoluprácu medzi rôznymi inštitúciami.

Bezpečnostná Vrstva: Implementácia robustných bezpečnostných opatrení vrátane šifrovania údajov, autentifikácie používateľov, auditu prístupov a dodržiavania príslušných právnych predpisov.

Technologická Vrstva: Nasadenie systému v bezpečnom, škálovateľnom prostredí vládneho cloudu, ktoré zabezpečí vysokú dostupnosť a výkon. Riešenie bude podporovať zálohovanie a obnovu údajov v prípade havárie.

Očakávané Výsledky:

K existujúcim službám zberu údajov podľa Vyhlášky 605/2005 Z. z. sme spracovali používateľský prieskum, z ktorého vyplynula špecifikácia požiadaviek koncových používateľov.

1.     Celý proces poskytovania údajov prostredníctvom ktorejkoľvek koncovej služby musí byť natoľko intuitívny pre všetky skupiny koncových používateľov, aby dokázali bez podpory a bez zbytočného zdržania úspešne dokončiť daný proces.

2.     Koncový používateľ musí byť informovaný v každom bode vykonávania procesu ktorejkoľvek koncovej služby o stave dokončenia danej koncovej služby.

3.     Koncový používateľ musí mať možnosť v každom bode vypĺňania údajov prostredníctvom ktorejkoľvek koncovej služby uložiť aktuálny stav vyplnenia údajov a následne kedykoľvek neskôr načítať daný stav a pokračovať vo vypĺňaní údajov.

4.     Koncoví používatelia musia mať vždy k dispozícii informácie o tom, ktoré údaje sú ešte povinní poskytnúť, tiež o termínoch, do kedy to majú urobiť a zároveň o tom, cez ktoré koncové služby to majú urobiť.

5.     Koncoví používatelia musia byť vždy upozornení tesne pred uplynutím lehoty na poskytnutie určitých údajov prostredníctvom niektorej koncovej služby.

6.     Koncoví používatelia musia mať možnosť jednoducho kontaktovať spracovateľa údajov každej koncovej služby.

7.     Všetky koncové služby v systéme musia byť jednoznačne pomenované a zrozumiteľne popísané.

8.     Systém musí umožňovať validáciu všetkých vstupov všetkých koncových služieb a pri zistení chybného vstupu ho musí zamietnuť s poskytnutím zdôvodnenia koncovému používateľovi.

9.     Koncoví používatelia musia mať možnosť napísať pripomienku ku každému údaju, ktorý sa poskytuje spracovateľovi údajov, ale zároveň aj ku každej koncovej službe zvlášť.

10.   Systém musí umožniť používateľom prihlásenie sa pri splnení všetkých bezpečnostných pravidiel, ktoré budú zadefinované.

Technologické zmeny v projekte sa budú týkať nasledovných oblastí:

- koncové služby,

- aplikačné služby,

- webové sídla,

- špecializované portály.

Vymedzenie okruhu podaktivít, ktoré budú riešené projektom:

A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“:

Zmeny GUI:

- Zmeny informačnej architektúry a obsahového manažmentu služieb, zresponzívnenie GUI, zosúladenie GUI s jednotným dizajn manuálom štátnej správy;

- Pridanie sekcia „často kladených otázok“ ku koncovej službe na viditeľnom a prístupnom mieste;

- Pridanie „Dema služby“ - inštruktáž vo forme videa, ako službu využiť;

- Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore do koncových služieb (napr. formou chatu, info linky, ...);

- Umožniť sledovanie krokov v službe - služba prehľadne zobrazuje postup krokov, ktoré je potrebné vykonať a zároveň používateľovi ukazuje, v ktorom kroku sa nachádza;

- Pridať možnosti uložiť rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr;

- Zobrazovanie maximálneho času pre ukončenie vybavenia služby (tzn. služba min. na začiatku informuje užívateľ o maximálnom čase na realizáciu celého procesu (vrátane legislatívneho čakania);

- Poskytovanie služieb a personalizovaných informácií aj pre cudzincov (tzn. služba poskytuje jazykové mutácie a je uspôsobená využitiu zahraničnými používateľmi);

B: Technologické riešenia na back-ende koncových služieb:

Zmeny na back-ende koncových služieb, digitálnych kanálov, špecializovaných portáloch sú dotvorenie otvorených aplikačných rozhraní, funkcionality/riešenia podporujúce proaktívny prístup (nie sú podporované zmeny na back-ende podporných IS, t.j. napr. IS registratúry).

C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy:

Súčasťou centrálneho digitálneho ekosystému verejnej správy sú:

- Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronická schránka správ ÚPVS, Osobná zóna občana a podnikateľa UPVS, Centrálny notifikačný modul UPVS a iné.

- Slovensko v mobile, Služba Web SSO a modul mobilnej autentifikácie (mID),

- Centrálna API manažment platforma, Konsolidovaná analytická vrstva (KAV).

1. Architektúra riešenia projektu.
   1. 1. Biznis vrstva

Architektúra riešenia projektu je spracovaná v súlade s hlavnými cieľmi motivačnej architektúry, ktoré sú podrobnejšie definované funkčnými resp. nefunkčnými požiadavkami uvedenými v prílohe Katalóg požiadaviek. Architektúra riešenia projektu je ďalej rozpracovaná na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, technologickej vrstvy a bezpečnostnej vrstvy.

1. 1. Biznis vrstva súčasný stav

V súčasnosti prevádzkovaný agendový systém ZberVaK pre zber údajov od povinných subjektov – prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorý sa realizuje na základe Vyhlášky 605/2005 Z.z. pre podporu činností v súvislosti s kompetenciami a povinnosťami VÚVH charakterizujú nasledovné nedostatky, z úrovne používateľov predstavuje neprehľadné prostredie (evidencia údajov v takomto systéme zavádza zvýšenú chybovosť v nahlasovaní potrebných údajov), absencia integračného rozhrania a nemožnosť automatizácie zberu údajov z IS prevádzkovanými veľkými vodárenskými spoločnosťami, automatizácia procesov na strane spracovateľa (VÚVH využíva na ďalšie spracovanie nástroje mimo IS) a v neposlednom rade chýbajúca evidencia histórie zmien vytvára nekonzistentné prostredie ako pre používateľov tak pre pracovníkov VÚVH. Okrem veľkých vodárenských spoločností, ktoré nahlasujú údaje cez elektronické rozhranie, ostatní prevádzkovatelia vodovodov a kanalizácií nahlasujú údaje prostredníctvom webových formulárov systému ZberVaK na stránkach VÚVH. Časy trvania jednotlivých podaní sú od 1 do 60 minút v závislosti od rozsahu poskytovaných údajov, pričom absencia automatizovanej validácie údajov spôsobuje, že množstvo údajov je buď nekorektných alebo si korekcia vyžaduje interakciu a manuálne zásahy pracovníkov VÚVH resp. poskytovateľov údajov.

Obrázok 1 Biznis architektúra – súčasný stav

zadávanie údajov Prevádzkovateľ̌

zadávanie údajov Vlastník

Obrázok 2  Procesný diagram - zadávanie údajov Prevádzkovateľ/Vlastník

1. 
   
   1. 
      
      1. Biznis vrstva budúci stav

Nový IS NG ZberVaK zabezpečí zber údajov od prevádzkovateľov o objektoch a zariadeniach VV a VK, ktorý nahradí existujúci IS ZberVaK novým moderným riešením. Navrhovaný systém zautomatizuje spracovanie údajov a generovanie výstupov prostredníctvom integračných rozhraní, bude zabezpečený zber  iných podkladov potrebných pre hodnotenie vôd, vytváranie vodného plánu a reportovanie EK. Súčasťou nového IS bude aj referenčný RCEŽO a služby s ním spojené.

Koncové služby navrhovaného IS budú navrhované predovšetkým pre prevádzkovateľov VV a VK, t. z. pre veľké vodárenské spoločnosti, menších prevádzkovateľov a obce (obecné úrady), ktoré sú zo zákona povinné pravidelne poskytovať údaje o objektoch a zariadeniach VV a VK. Týmto používateľom IS NG ZberVaK prinesie prehľadnejšie a jednoduchšie rozhranie pre poskytovanie údajov a teda im ušetrí čas vynaložený na tieto činnosti. Automatizácia bude zabezpečená prostredníctvom novovybudovanými aplikačnými službami určenými na externú integráciu. Prostredníctvom API rozhraní, ktoré umožnia dotknutým osobám komunikovať a reportovať údaje z ich prevádzkových systémov, sa prinesie zjednodušenie výmeny údajov, menej chýb, menšia prácnosť, ako aj zníženie administratívnej záťaže.

IS NG ZberVaK v jeho privátnej časti určený pre pracovníkov VÚVH, ktorí údaje o vodách spracovávajú a pripravujú z nich podklady pre vodný plán, hodnotenie stavu vôd, pre reporting EK, záverečné správy/podklady do národných správ o kvalite vody, aktualizácie údajov o objektoch a zariadeniach verejných vodovodov a objektoch a zariadeniach verejných kanalizácií a pre plnenie „dohody o vzájomnej spolupráci v oblasti štatistiky medzi SR a ŠÚ SR“. Novovybudovaný systém zefektívni spracovania údajov a automatizuje rutinné činnosti, čím vytvorí priestor pre výkon činností s vyššou pridanou hodnotou pre VÚVH, Ministerstvo životného prostredia, ako aj spoločnosť.

Nový systém IS NG ZberVaK bude navrhnutý tak, aby využíval služby vládneho cloudu (verejná a privátna časť), čo zníži náklady na jeho prevádzku a zároveň zvýši bezpečnosť riešenia a jeho lepšiu dostupnosť. Súčasťou projektu bude migrácia a čistenie údajov, uložených v aktuálne využívanom systéme ZberVaK.

Podporné nástroje budú vytvárať agendový informačný systém, ktorý bude slúžiť pre evidenciu a spracovanie informácií VV a VK, a tiež pre podporu plnenia reportovacích povinností SR voči EÚ. Zároveň umožní poskytovanie informácií spolupracujúcim organizáciám, odbornej aj neodbornej verejnosti.

Výstupom projektu bude agendový systém pozostávajúci z týchto hlavných častí: 

• • nástroj na zber údajov 
  • nástroj na vytváranie reportov  
  • nástroj na spracovanie a zobrazenie údajov (BI) 
  • zavedenie 18 koncových elektronických služieb pre oblasť pitných a odpadových vôd 
  • Integračné rozhranie
  • správu používateľov a prístupových práv 

Prehľad koncových služieb:

Obrázok 3 Model biznis architektúry (aktéri-koncoví používatelia, koncové služby, procesy)

Oproti súčasného stavu budú realizované projektom nasledovné aktivity, ktoré budú podporené v rámci existujúcej biznis architektúry, pričom sa kladie dôraz najmä na hlavnú aktivitu Zlepšenie e-GOV služieb:

• Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy - Prostredníctvom implementácie ľahko dostupných a používateľsky prívetivých riešení
• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami - Optimalizácia dizajnu a funkcionalít a aplikácií IS NG ZverVaK pre lepšiu používateľskú prívetivosť a intuitívnosť. Proaktívne informovať ohľadom náležitostí potrebných pre splnenie povinností voči VÚVH v nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu v oblasti VV a VK (Smernica EÚ 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, Zákon 517/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Vyhláška 91/2023 Z.z, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov, Vyhláška 354/2023 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch, Vyhláška 326/2023 Z. z. o podrobnostiach manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, smernica Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, ktorá je implementovaná do zákona č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, smernica Rady 91/271/EHS o čistené komunálnych odpadových vôd , ktorá bola transponovaná cez rozhodujúce právne predpisy v oblasti ochrany vôd: zákon č. 364/2004  Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v platnom znení, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov). Smernica Rady 91/271/EHS je stále v platnosti, ale je dôležité upozorniť na to, že v novembri 2024 Rada EÚ oficiálne prijala revidovanú smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcom po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, pričom členské štáty majú od tohto dátumu 30 mesiacov na jej transpozíciu do svojich právnych poriadkov.  Jedným z nich je aj v súčasnosti platná  vyhláška č. 605/2005 Z.z. o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.
• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou - Prostredníctvom implementácie ľahko dostupných a používateľsky prívetivých riešení zavedením 18 koncových služieb IS NG ZberVaK
• Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy - Dostupný automaticky predvyplnený a dynamický formulár pre podanie v oblasti VV a VK.
• Poskytovanie otvorených údajov verejnosti - Zverejniť publikačné minimum otvorených údajov na data.slovensko.sk
• Implementácia služieb RCEŽO - Zavedenie základných služieb RCEŽO

1. 
   
   1. 
      
      1. Jazyková podpora a lokalizácia

Verejná časť web riešenia v TO BE stave bude zabezpečená v slovenskom (SK) a anglickom (EN) jazyku. Neverejná časť riešenia v TO BE stave po registrácii zabezpečí žiadateľom, občanom SR prístup k údajom vedeným v informačnom systéme a bude sprístupnená v úradnom jazyku. (SK). Komunikácia medzi orgánom štátnej správy a žiadateľom bude rovnako prebiehať v úradnom jazyku (SK).

4.2  Aplikačná vrstva

1. Súčasný stav aplikačnej architektúry – AS IS

V súčasnosti VÚVH prevádzkuje informačný systém IS ZberVaK, jedná sa o aplikáciu, ktorá bola dodaná v roku 2005. Architektúra súčasného stavu je charakterizovaná nasledovne (MySQL Server 8.0.17, open source GPL, PHP 5.3.28, open source CMS/CMF, podporné nástroje XML2CI v .NET/C#, XML2MySQL v Java, XML2MySQLv247 v_PHP).

Jednou z hlavných výziev, ktorá vyplýva zo súčasného stavu, je absencia komplexného riešenia na zber, publikovanie  a analýzu dát. Absentuje možnosť ich automatizovaného zberu a spracovania. Aktuálne prostredie VÚVH neponúka spôsob, ako konsolidovať dáta a následne ich sprístupniť prostredníctvom jednotného prístupového bodu. Tento stav spôsobuje, že dáta sú síce k dispozícii, ale nie je možné ich jednoducho publikovať alebo agregovať potrebné reporty.

Okrem samotného publikovania dát je tiež potrebné zvýšiť kvalitu dátových zdrojov, ktoré by mali byť dostupné v centralizovanom úložisku. Z toho dôvodu je potrebné zamerať sa na optimalizáciu a štandardizáciu dátových štruktúr a zabezpečiť ich priebežné čistenie a aktualizáciu. V súčasnosti žiadny z týchto procesov nie je implementovaný.

1. Budúci stav aplikačnej architektúry – TO BE

Aplikačná architektúra pre systém IS NG ZberVaK je navrhnutá na podporu zberu údajov od prevádzkovateľov o objektoch a zariadeniach VV a VK. Architektúra zahŕňa niekoľko vrstiev, z ktorých každá je zodpovedná za rôzne aspekty funkčnosti systému – viď Obrázok 4, 5, 6.

Moderná architektúra orientovaná na cloud a mikroslužby predstavuje zásadný posun oproti tradičným monolitickým systémom, ktoré sú často menej flexibilné a ťažko škálovateľné. V cloudovo orientovanom prístupe sa riešenie skladá z množstva menších, nezávislých mikroslužieb, ktoré sú jednoducho spracovateľné a škálovateľné podľa aktuálnych potrieb. Tieto služby fungujú na rôznych úrovniach spracovania a využívajú cloudové technológie na zabezpečenie flexibility, optimalizácie zdrojov a nákladovej efektívnosti. Na najvyššej úrovni sú webové a mobilné rozhrania, ktoré slúžia ako jeden z hlavných bodov interakcie používateľov so systémom. Tieto rozhrania sú pripojené k API Gateway, ktorá zabezpečuje autentifikáciu, autorizáciu a správu prístupov k jednotlivým službám systému. API Gateway funguje ako centrálny integračný bod, ktorý prijíma a smeruje požiadavky k relevantným službám, čím zabezpečuje bezpečnú a efektívnu komunikáciu.  

Backendová vrstva je navrhnutá ako servisne orientovaná architektúra, ktorá zahŕňa rôzne aplikačné služby, z ktorých každá vykonáva konkrétnu, úzko špecializovanú funkciu. Tieto služby sú nezávislé, ale môžu medzi sebou spolupracovať prostredníctvom robustnej integračnej vrstvy. Služby sú prevádzkované bez potreby správy serverov (serverless) a to aj v prípade kontajnerizovaného typu aplikácie.  

Integračná vrstva, ktorá využíva okrem iného aj procesnú orchestráciu, umožňuje riadenie pracovných tokov medzi jednotlivými mikroslužbami a zabezpečuje, aby komplexné procesy prebiehali plynulo. Tento prístup zaisťuje flexibilitu, ktorá umožňuje rýchlu adaptáciu systému na meniace sa potreby bez narušenia ostatných častí architektúry. Integračná vrstva umožňuje bezproblémovú výmenu dát medzi jednotlivými časťami systému prostredníctvom API, správ a procesnej orchestrácie. Tým sa zabezpečuje interoperabilita a plynulý tok údajov medzi rôznymi systémami, čo umožňuje škálovanie a rozšírenie architektúry v súlade s potrebami.  

Architektúra obsahuje aj rozsiahly ekosystém na správu dát. Na úrovni správy dát sa používa Data Lake, ktoré umožňuje ukladanie veľkých objemov štruktúrovaných aj neštruktúrovaných dát. Toto riešenie je ideálne pre zhromažďovanie surových dát z rôznych zdrojov, ktoré môžu byť následne transformované a analyzované. Súčasťou systému je aj dátový sklad (Data Warehouse, DWH), ktorý poskytuje výkonné nástroje na analýzu štruktúrovaných historických údajov. Týmto spôsobom je možné spracovávať dáta v reálnom čase, ako aj historické dáta, čo otvára priestor pre pokročilú analytiku a podporu rozhodovacích procesov. Dôležitou vrstvou v tomto riešení je aj Business Intelligence (BI). BI nástroje poskytujú pokročilú analytiku, ktorá umožňuje vizualizáciu údajov a tvorbu reportov. Tieto nástroje sú prepojené s Data Lake a DWH, čo poskytuje komplexný pohľad na výkonnosť systému, správanie používateľov a kľúčové obchodné metriky. Výstupy z BI systémov sú následne publikované prostredníctvom rôznych platforiem, čo umožňuje zdieľanie relevantných informácií s internými aj externými zainteresovanými stranami v reálnom čase.  

Okrem dátového spracovania a analýzy je v tejto architektúre kladený veľký dôraz na bezpečnosť. Bezpečnostné služby, ako je správa identity a prístupu (IAM), šifrovanie dát a ochrana citlivých údajov, sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia. Tieto služby zabezpečujú, že prístup k systémovým zdrojom je riadený na základe rolí a oprávnení, čím sa minimalizuje riziko neoprávnených prístupov. Šifrovanie dát počas ich prenosu aj ukladania zaručuje, že citlivé informácie sú chránené pred potenciálnymi hrozbami. Architektúra zahŕňa aj robustný systém dohľadu a monitorovania (observability). Služby na monitorovanie aplikácií a infraštruktúry, ako sú Logging, Monitoring a Tracing, poskytujú detailné informácie o stave a výkone systému. Tieto nástroje umožňujú včasnú detekciu problémov, identifikáciu úzkych miest a rýchlu nápravu chýb, čím sa zvyšuje celková spoľahlivosť a dostupnosť systému. Monitoring a sledovanie výkonu sú kľúčové pre zabezpečenie vysokého štandardu služieb a optimalizáciu zdrojov.  

DevOps procesy zohrávajú v tejto architektúre významnú úlohu. Automatizácia vývojových a prevádzkových úloh pomocou CI/CD nástrojov, ako je GitLab, umožňuje efektívne riadenie životného cyklu aplikácií od vývoja, cez testovanie až po nasadenie. Navyše, používanie infraštruktúry ako kód (IaC) umožňuje automatizované nasadzovanie a správu infraštruktúry, čo zvyšuje konzistentnosť a znižuje riziko chýb pri manuálnych zásahoch. Zálohovanie a obnova po havárii sú neoddeliteľnou súčasťou tejto architektúry, čo zaisťuje kontinuitu prevádzky aj v prípade výpadkov. Celkovo je táto architektúra navrhnutá tak, aby využívala všetky výhody cloudových služieb. Flexibilita, škálovateľnosť, bezpečnosť a efektívna správa dát sú základnými piliermi tohto riešenia, ktoré je pripravené podporovať moderné rezortné  procesy a umožniť rýchle prispôsobenie sa dynamicky sa meniacim požiadavkám legislatívy. 

Obrázok 4 Náhľad architektúry v notácii ArchiMate s hlavnými e-Government komponentami a ich vzťahmi podľa metamodelu evidencie eGovernment komponentov v MetaIS  vo vzťahu ku navrhovaným cloud službám a  integráciám

Obrázok 5 Návrh architektúry orientovanej na cloud a mikroslužby .

Obrázok 6 Návrh integrácií  IS NG ZberVaK

Prezentačná vrstva :

Webový portál: Používateľské rozhranie pre interných aj externých používateľov, poskytujúce prístup k rôznym funkciám za oblasti ochrany vôd, konkrétne kvalite surovej a pitnej vody a zberu, odvádzaniu a čisteniu komunálnych odpadových vôd, nakladania s kalmi z komunálnych ČOV a rozsah sumárnych ekonomických údajov.

Responzívny dizajn: Zabezpečuje prístupnosť na viacerých zariadeniach vrátane stolných počítačov, tabletov a mobilných telefónoch.

Autentifikácia používateľov: správa používateľov – poskytovateľov aj spracovateľov údajov

Správa RCEŽO.

Vrstva biznis logiky

Spracovanie podaní: Rieši logiku prijímania, validácie podaní, zber údajov prostredníctvom webových formulárov, kontrola plnenia povinností poskytovateľov údajov, kontrola poskytnutých údajov, základné vyhodnotenie zozbieraných údajov. Zahŕňa to pracovné postupy pre rôzne typy podaní.

Rozhodovací proces: Riadi proces rozhodovania, vrátane automatizovaných pravidiel a manuálnych revízií.

Integračné služby: Poskytuje API pre integráciu s externými systémami (PDaPI, CPDI, OpenData)

Riešenie bude implementované ako „WEB based portal“ so všetkými štandardnými požiadavkami:

IAM – Identity and Access Management – správa a prevádzka používateľských identít, správa a prevádzka používateľských prístupov k jednotlivým údajom a artefaktom.

Bude obsahovať aplikačné a/alebo dátové rozhrania (interfaces) umožňujúce výmenu štruktúrovaných údajov pomocou definovaných API (Application Programming Interface). Keďže cieľové riešenie bude poskytovať preddefinované API a zároveň bude umožňovať prípravu akýchkoľvek požadovaných API na základe ad-hoc definície do budúcna v rámci otvorenej modularity.

Portálový register je potrebné implementovať na báze riešenia Content Management System (CMS) – správy obsahu, t. j. riešenia, ktoré umožňuje publikáciu a prezentáciu obsahu podľa definovaných šablón.

Rozsah dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:

1.  
   1. 
      
      1. Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

V súčasnosti nie sú využívané nadrezortné a spoločné ISVS.

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE    

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE

1.  
   1. 
      
      1. Aplikačné služby na integráciu – TO BE

1.  
   1. 
      
      1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE

1. 
   
   1. 
      
      1. Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE

1. 
   
   1. Dátová vrstva

V súčasnosti VÚVH nemá zavedený systematický manažment údajov (vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a nie je schopný evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe. VÚVH pracuje s množstvom dátových štruktúr, ktoré sú identifikované v zákonoch a vyhláškach v súvislosti s problematikou ochrany vôd. Najdôležitejšie dátové štruktúry sú v súčasnosti natvrdo implementované v informačnom systéme IS ZberVaK, ktoré neumožňujú robiť zmeny v týchto štruktúrach. Jedná sa o informačný systém, ktorý je technologicky zastaraný a akékoľvek zmeny sú nerealizovateľné resp. realizovateľné len s vysokými nákladmi. 

1. 1. 1. Údaje v správe organizácie

Riadenie životného cyklu správy údajov zahŕňa viacero prepojených procesov a činností, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne získavanie, správu, udržiavanie, distribúciu a archiváciu údajov v organizácii. Tento proces je obzvlášť dôležitý v projektoch, ktoré zahŕňajú informačné systémy obsahujúce objekty evidencie. Aby bol manažment údajov efektívny, je potrebné zaviesť štruktúrovaný proces. Zavedenie procesov nad informačnými systémami umožňuje efektívny manažment údajov v celom životnom cykle, od ich získania až po archiváciu a zaisťuje, že údaje budú správne spravované a chránené počas celého ich použitia. Nakoľko v súčasnosti pre tieto datasety neexistuje jednotný systém na evidenciu, súčasťou projektu je jej zavedenie. Údaje sú aktuálne evidované prostredníctvom podaní (čím sa myslí vyplnenie 1 formulára alebo dodanie 1 XML od VS). Cieľom aktivity je konsolidovať všetky údaje, zabezpečiť jednotnú štruktúru a čistotu dát.

1. 1. 1. Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE

1.  
   1. 1. Referenčné údaje

1. 1. 1. 1. Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné

V projekte budú vznikať údaje, ktoré by sa dali označiť ako referenčné. Jedná sa o Register centrálnej evidencie živnostenských oprávnení na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií (RCEŽO). Nový referenčný register Register centrálnej evidencie živnostenských oprávnení na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií (RCEŽO) nie je zdrojovým registrom pre Register právnických osôb, ktorý obsahuje aj Živnostenský register.

1. 1. 1. 1. Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CPDI

1. 1. 1. Kvalita a čistenie údajov

1. 1. 1. 1. Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

1. 1. 1. 1. Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

1. 1. 1. Otvorené údaje

Súbor výstupov, ktoré budú generované a publikované vychádzal z poznania agendy a zainteresovaných osôb. Dané dáta budú konzumované a využívané inštitúciami verejnej správy, 3. sektorom, na národnej a EU úrovni. Vo všeobecnosti sa pri návrhu projektových zámerov aplikoval princíp dostupnosti verejných údajov t.j. údaje z verejných zdrojov majú byť dostupné verejnosti ak ich zverejnenie nie je obmedzené legislatívne alebo iným relevantným dôvodom. V súvislosti s digitálnou transformáciu Slovenska, cieľmi NKIVS a inými strategickými dokumentami, ale aj európskou legislatívou a aj požiadavkami verejnosti si uvedomujeme potrebu nielen zverejňovať údaje, ale aj sprístupňovať otvorené údaje.

Otvorené údaje budú spĺňať legislatívne požiadavky definované vyhláškou  č. 78/2020 (resp. jej novelizácii) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy a najmä § 39 a § 40.

Uvedená sada atribútov pri objektoch evidencie je sada atribútov evidovaná v súčasnosti (AS IS). Finálna sada atribútov, ktoré budú publikované za jednotlivé objekty evidencie bude výsledkom analýzy v realizačnej fáze projektu.

1. 1. 1. Analytické údaje

Uvedená sada atribútov pri objektoch evidencie je sada atribútov evidovaná v súčasnosti (AS IS). Finálna sada atribútov, ktoré budú publikované za jednotlivé objekty evidencie bude výsledkom analýzy v realizačnej fáze projektu.

1. 1. 1. Moje údaje

Uvedená sada atribútov pri objektoch evidencie je sada atribútov evidovaná v súčasnosti (AS IS). Finálna sada atribútov, ktoré budú publikované za jednotlivé objekty evidencie bude výsledkom analýzy v realizačnej fáze projektu.

1. 1. 1. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Prostredníctvom otvoreného API rozhrania PDAPI bude možné prepojenie a zdieľanie údajov do služby “Moje dáta” pre CPDI a MOU cez ktorú toto chceme zabezpečiť. Rozsah údajov publikovaných ako OPEN DATA bude v súlade so súhlasom FO a PO v zmysle manažmentu osobných údajov v súlade s GDPR.

1. 
   
   1. Technologická vrstva

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad technologického stavu - AS IS

Súčasťou projektu je vytvorenie nového moderného informačného systému prevádzkovaného v SK cloude.  

Z tohoto dôvodu je táto kapitola irelevantná. 

1. 
   
   1. 
      
      1. Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

Výkonnostné a kapacitné požiadavky sú popísané v časti 4.4.4

1. 
   
   1. 
      
      1. Návrh riešenia technologickej architektúry

Pre implementáciu projektu je plánované využívanie IAAS/PAAS a SAAS verejnej časti eSKcloudu, čím sa zabezpečí jednoduchšia implementácia a správa IS projektu, jednoduchá integrácia s inými cloudovými službami a aplikáciami a vysoká dostupnosť a odolnosť (napr. 99.9 %).

Obrázok 7 Schéma technologickej vrstvy

Hlavné časti technologickej vrstvy:

• IaaS a PaaS eSKaCloud:
  • Výpočtový výkon: Zabezpečenie potrebnej kapacity na spracovanie dát.
  • Diskový priestor: Úložisko pre dáta informačného systému.

• PaaS služby: Platformové služby na podporu vývoja a nasadzovania aplikácií.
• Sieťové služby: Služby umožňujúce konektivitu medzi komponentmi.

• Agendový ISVS NG ZberVaK: využíva technologickú vrstvu na správu údajov a podporu špecifických agend

Infraštruktúra VÚVH:

• Hardvérové vybavenie: Servery, dátové centrá a iné fyzické zariadenia, ktoré tvoria základ infraštruktúry.
• Sieťové prvky: Komunikácia medzi komponentmi (switch, router, firewall).
• Podporná infraštruktúra: Zabezpečenie fungovania a údržby technologickej vrstvy.

Vzájomné prepojenia:

• Agendový informačný systém je napojený na služby poskytované eSKaCloud, ktorý poskytuje základné výpočtové a úložné kapacity, ako aj platformové služby.
• Infraštruktúra VÚVH poskytuje podporu agendovému ISVS a prepojenie s externými systémami.

1. 1. 1. Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Pri tomto projekte štátnej správy budeme využívať služby verejnej časti vládneho cloudu https://katalog.statneit.sk/, ale vzhľadom na charakter projektu nie je v súčasnej fáze možné presne špecifikovať, ktorý cloudový poskytovateľ bude vybraný ani presný počet služieb, ktoré budú konzumované. Tieto detaily budú určené v neskorších fázach projektu, konkrétne po vykonaní detailnej analýzy potrieb v realizačnej fáze.

Aktuálne nevieme uviesť špecifické služby alebo počet zdrojov, nakoľko cieľom nášho prístupu je vyhodnotiť a prispôsobiť sa zisteným požiadavkám v rámci implementačného cyklu. Tento prístup nám umožní optimalizovať výber cloudových služieb na základe skutočných potrieb projektu, čo prispeje k účinnému vynaloženiu rozpočtu a efektívnej realizácii riešenia.

1.  
   1. Bezpečnostná architektúra

Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti IS sú rovnako ako v súčasnom stave právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe, zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti a ďalej ISO/IES 27000, Common Criteria a OWASP Guides a dodatočných požiadaviek prevádzkovateľa systému. 

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie vládneho cloudu v nasledujúcich oblastiach: 

• Bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408. 
• Bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom.
• Bezpečnosť sietí, kde sa nastaví monitoring sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení. 
• Riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov.
• Riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití druhého DC vládneho cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu. 
• Validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do konsolidovanej databázy. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením obchodne citlivých a osobných údajov. 
• Riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia.  

Všetky rozhrania si budú vyžadovať pripojenie pomocou SSL. Zabezpečený bude monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti údajov na diskových poliach, logovanie prístupov a zmien, ako aj služba poskytovania bezpečnej prístupovej siete. V rámci samotného IS budú využívané analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti. V rámci IKT vybavenia bude zabezpečené nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru. IKT vybavenie v rámci miest podpory bude využívať VPN prepojenie. Pred spustením IS do prevádzky budú realizované penetračné testy.

Povinnosťou bude preukázať súlad so zákonom č. 95/2019 zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre úspešnú realizáciu projektu je potrebné zabezpečiť dodržanie pravidiel stanovených Vyhláškou č. 78/2020 (resp. jej novelizácii) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Z hľadiska ochrany osobných údajov bude dátový manažment realizovaný v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Implementácia a prevádzka systému musí v oblasti bezpečnosti brať do úvahy aj Zákon 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, v znení neskorších predpisov. Bude vypracovaný bezpečnostný projekt rešpektujúci tieto pravidlá.

Bezpečnostná architektúra budúceho stavu bude v súlade s dotknutými právnymi normami a zároveň s technickými normami, ktoré stanovujú úroveň potrebnej bezpečnosti IS, pre manipuláciu so samotnými dátami, alebo technické / technologické / personálne zabezpečenie samotnej výpočtovej techniky/HW vybavenia. Ide najmä o:

• zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2)
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o kybernetickej bezpečnosti“),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov,
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 264/2023 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení,
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 493/2022 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti,
• zákon č. 301/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) – GDPR,
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Metodika analýzy rizík kybernetickej bezpečnosti - Metodika analýzy rizík pre uplatnenie v procesoch riadenia rizika v zmysle požiadaviek zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (NBÚ)
• Vyhláška č. 78/2020 (resp. jej novelizácii) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy

1. Závislosti na ostatné ISVS / projekty

Realizácia projektu predpokladá vybudovanie Platformy dátovej a procesnej integrácie (PDAPI), a táto by mala zabezpečiť vytvorenie a prevádzku služieb dátovej a procesnej integrácie formou PaaS a SaaS služieb, ktoré budú následne zdieľané a využívané viacerými projektmi v rámci rezortu a podriadených organizácií.

1. Zdrojové kódy

Súčasťou dodávky budú aj zdrojové kódy k vytvorenému riešeniu, pokiaľ to nevylučujú licenčné podmienky tretích osôb vo vzťahu k štandardným Softvérovým produktom, s komentármi a technickým popisom, a to pre prevádzkové a testovacie verzie počítačových programov, a práva na ich zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov podľa § 15 ods. 2 písm. d) Zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a § 31 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy č. 78/2020 Z. z., a iného predpisu, ktorý môže v budúcnosti vyhlášku č. 78/2020 Z. z. nahradiť alebo doplniť.

VÚVH plánuje pri obstarávaní postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo. Zmluvnú úpravu predkladáme nasledujúcu:

• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému odovzdať Objednávateľovi funkčné vývojové a produkčné prostredie, ktoré je súčasťou Informačného systému.
• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému alebo jeho časti odovzdať Objednávateľovi Vytvorený zdrojový kód v jeho úplnej aktuálnej podobe, zapečatený, na neprepisovateľnom technickom nosiči dát s označením časti a verzie Informačného systému, ktorej sa týka. Za odovzdanie Vytvoreného zdrojového kódu Objednávateľovi sa na účely tejto Zmluvy o dielo rozumie odovzdanie technického nosiča dát Oprávnenej osobe Objednávateľa. O odovzdaní a prevzatí technického nosiča dát bude oboma Zmluvnými stranami spísaný a podpísaný preberací protokol.
• Informačný systém (Dielo) v súlade s Technickou špecifikáciou obsahuje od zvyšku Diela oddeliteľný modul (časť) vytvorený Zhotoviteľom pri plnení tejto Zmluvy o dielo, ktorý je bez úpravy použiteľný aj tretími osobami, aj na iné alebo podobné účely, ako je účel vyplývajúci z tejto Zmluvy o dielo (ďalej ako „Modul"). A to najmä pre modul Karta občana. Vytvorený zdrojový kód Informačného systému (s výnimkou Modulu) vrátane jeho dokumentácie bude prístupný v režime podľa § 31 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 78/2020 (s obmedzenou dostupnosťou pre orgán vedenia a orgány riadenia v zmysle Zákona o ITVS – vytvorený zdrojový kód je dostupný len pre orgán vedenia a orgány riadenia). Pre zamedzenie pochybností uvádzame, že sa jedná len o zdrojový kód ktorý Dodávateľ vytvoril, alebo pozmenil v súvislosti s realizáciou diela. Objednávateľ je oprávnený sprístupniť Vytvorený zdrojový kód okrem orgánov podľa predchádzajúcej vety aj tretím osobám, ale len na špecifický účel, na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy o mlčanlivosti a ochrane dôverných informácií.
• Ak je medzi zmluvnými stranami uzatvorená SLA zmluva, od prevzatia Informačného systému sa prístup k vytvorenému zdrojovému kódu vo vývojovom a produkčnom prostredí, vrátane nakladania s týmto zdrojovým kódom, začne riadiť podmienkami dohodnutými v SLA zmluve.
• Vytvorený zdrojový kód musí byť v podobe, ktorá zaručuje možnosť overenia, že je kompletný a v správnej verzii, t. j. v takej, ktorá umožňuje kompiláciu, inštaláciu, spustenie a overenie funkcionality, a to vrátane kompletnej dokumentácie zdrojového kódu (napr. interfejsov a pod.) takejto Informačného systému alebo jeho časti. Zároveň odovzdaný Vytvorený zdrojový kód musí byť pokrytý testami (aspoň na 90%) a dosahovať rating kvality (statická analýza kódu) podľa CodeClimate/CodeQLa pod. (minimálne stupňa B).
• Pre zamedzenie pochybností, povinnosti Zhotoviteľa týkajúce sa Vytvoreného zdrojového kódu platí i na akékoľvek opravy, zmeny, doplnenia, upgrade alebo update Vytvoreného zdrojového kódu a/alebo vyššie uvedenej dokumentácie, ku ktorým dôjde pri plnení tejto Zmluvy o dielo alebo v rámci záručných opráv. Vytvorené zdrojové kódy budú vytvorené vyexportovaním z produkčného prostredia a budú odovzdané Objednávateľovi na elektronickom médiu v zapečatenom obale. Zhotoviteľ je povinný umožniť Objednávateľovi pri odovzdávaní Vytvoreného zdrojového kódu, pred zapečatením obalu, skontrolovať v priestoroch Objednávateľa prítomnosť Vytvoreného zdrojového kódu na odovzdávanom elektronickom médiu.
• Nebezpečenstvo poškodenia zdrojových kódov prechádza na Objednávateľa momentom prevzatia Informačného systému alebo jeho časti, pričom Objednávateľ sa zaväzuje uložiť zdrojové kódy takým spôsobom, aby zamedzil akémukoľvek neoprávnenému prístupu tretej osoby. Momentom platnosti SLA zmluvy umožní Objednávateľ poskytovateľovi, za predpokladu, že to je nevyhnutné, prístup k Vytvorenému zdrojovému kódu výlučne na účely plnenia povinností z uzatvorenej SLA zmluvy.

Ďalej uvádzame postupy, v zmysle ktorých bude narábané so zdrojovým kódom.

• Centrálny repozitár zdrojových kódov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-78/znenie-20200501#p31+
• Overenie zdrojového kódu s cieľom jeho prepoužitia: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p7-3-c+
• Spôsoby zverejňovania zdrojového kódu: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p8-9+
• Inštrukcie k EUPL licenciám: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf+

Uvedeným spôsobom obstarávania dôjde k zamedzeniu „Vendor lock-in" v súlade so Zákonom o ITVS.

1. Prevádzka a údržba

Prevádzka a údržba navrhnutého riešenia projektu bude zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1 až L3 (L3 externe). Pre hlásenie problémov bude využívaný Helpdesk. Predpoklad riešenia problémov a požiadaviek bude od nahlásenia problému alebo požiadavky prostredníctvom helpdesku (e-mailom, telefonicky, formulárom), identifikácia a preverenie problému/požiadavky, vykonanie opravy/podpory.

7.1   Prevádzkové požiadavky

Prevádzkové požiadavky budú zabezpečené na úrovni podpory L1, L2 a L3.

1. 1. 1. Úrovne podpory používateľov

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory s nasledujúcim označením:

• L1 podpora - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových používateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné používateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
• L2 podpora - riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým používateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
• L3 podpora - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobťažnejších hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov, ktorú bude zabezpečovať výrobca implementovaných nástrojov.

Prevádzka implementovaných nástrojov v rámci projektu L1 až L3 bude zabezpečená internými zamestnancami VÚVH. V prípade nevyhnutnej potreby bude zabezpečená L3 podpora výrobcu implementovaných nástrojov, ktorá bude financovaná z vlastných zdrojov VÚVH.

1. 1. 1. Riešenie incidentov – SLA parametre

Za incident je považovaná chyba IS, t.j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

Označenie naliehavosti incidentu:

možný dopad:

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

• (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane používateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

• (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

• (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

1. • • • (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia
2. Majú prioritu 3 a nižšiu
3. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia
4. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

1. 1. Požadovaná dostupnosť IS:

1. 1. 1. Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa požaduje minimálna 97% dostupnosť, čo znamená maximálny kumulovaný výpadok 10,95 dňa na IS.

1. 1. 1. RTO (Recovery Time Objective)

RTO je požadované do 24 hod.

1. 1. 1. RPO (Recovery Point Objective)

RPO je požadované 24 hod.

1. Požiadavky na personál

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi “Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:

predseda Riadiaceho výboru projektu,

podpredseda Riadiaceho výboru projektu,

vlastník alebo vlastníci procesov (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,

zástupca kľúčových používateľov (end user),

zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, ako aj zo strany Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Administratívny projektový manažér na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Administratívny projektový manažér zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Administratívne riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle Príručky pre prijímateľa.

Odborné riadenie (celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality, komunikácie s dodávateľom a odbornou sekciou poskytovateľa MIRRI SR) podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení bude zabezpečovať IT projektový manažér  

IT projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s  dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s IT projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu.

Projektový tím bude pozostávať z pozícií:

Projektové role:

IT Projektový manažér,

Kľúčový používateľ,

Analytik IT,

Architekt IT,

IT tester

Dátový špecialista,

Špecialista kybernetickej a informačnej bezpečnosti

Ďalšie projektové role:

Manažér kvality

Finančný manažér

Špecialista pre publicitu

V súlade s výzvou VÚVH zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov VÚVH.

Zodpovednosťou administratívneho projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) administratívne a  finančné riadenie projektu, kontrola rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod.. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

8.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

1. Implementácia a preberanie výstupov projektu

Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

1. Prílohy

Atribúty OE.xlsx