PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

1. 1. Použité skratky a pojmy

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 1. Manažérske zhrnutie

Hlavným cieľom projektu je implementácia informačného systému NG ZberVaK, projekt zameraný na digitálnu transformáciu a podporu vybraných elektronických služieb, ich integrácií a vzájomnej interoperability tak, aby sa zvýšila používateľská prívetivosť orgánov štátnej správy, inštitúcií a organizácií v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcich z príslušnej legislatívy. Tieto subjekty, ktoré sú zapojené do procesu zberu a spracovania, ako aj následnej kontroly a vyvodzovania zodpovednosti, budú prostredníctvom IS NG ZberVaK vzájomne kooperovať. Zabezpečí sa lepšia informovanosť, elektronická (bezpapierová) komunikácia a výmena získaných informácií a dát formou implementácie koncových služieb a integračných rozhraní, čo napomôže rýchlejšiemu procesu spracovania hlásení a reportovanej povinnosti.

Projekt je taktiež nevyhnutné realizovať z legislatívnych dôvodov ustanovených nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu (Smernica EÚ 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, Vyhláška 242/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní, Zákon 517/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Vyhláška 91/2023 Z.z, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov, Vyhláška 354/2023 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch, Vyhláška 326/2023 Z. z. o podrobnostiach manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, smernica Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, ktorá je implementovaná do zákona č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, smernica Rady 91/271/EHS o čistené komunálnych odpadových vôd , ktorá bola transponovaná cez rozhodujúce právne predpisy v oblasti ochrany vôd: zákon č. 364/2004  Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v platnom znení, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov). Smernica Rady 91/271/EHS je stále v platnosti, ale je dôležité upozorniť na to, že v novembri 2024 Rada EÚ oficiálne prijala revidovanú smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcom po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, pričom členské štáty majú od tohto dátumu 30 mesiacov na jej transpozíciu do svojich právnych poriadkov.  Jedným z nich je aj v súčasnosti platná  vyhláška č. 605/2005 Z.z. o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

Realizácia predkladaného projektu je potrebná aj z dôvodu nevyhovujúceho IS ZberVaK pre koncových používateľov (fyzické a právnické osoby), ktoré majú ohlasovaciu povinnosť na základe Vyhlášky č. 605/2005 Z.z..

Predmetom projektu je web portál pre koncových používateľov s cieľom jednoduchej, intuitívnej registrácie, evidencie a spracovania požadovaných údajov v súlade s aktuálne platnou legislatívou v danej oblasti. Implementáciou projektu NG ZberVaK VÚVH projekt prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže prostredníctvom využívania informačných systémov verejnej správy. Projekt implementuje koncept „Data-driven state“, prispeje tak k zlepšovaniu celkovej dostupnosti dát vo verejnej správe s dôrazom na otvorené údaje a zároveň umožní modernizáciu a racionalizáciu verejnej správy IKT prostriedkami.

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) si je vedomý dôležitosti údajov potrebných pre výkon svojich činností vyplývajúcich z legislatívy. Údaje sú jedným z kľúčových aktív, ktoré inštitúcie vlastnia, bez ohľadu na to, či pôsobia vo verejnom alebo komerčnom sektore. Základnou motiváciou je aplikovanie strategickej priority NKIVS Manažment údajov. Každá inštitúcia verejnej správy musí do konca roku 2026 dosiahnuť merateľné ciele v tejto oblasti.

Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021 a to k cieľu:

• pre prioritnú os 1:
  • Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou vybudovaním 18 nových koncových služieb.
  • Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami.
  • Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
  • Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy.
• pre prioritnú os 2:
  • Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
  • Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

Tento projekt je vypracovaný v súlade s:

• Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Výzvou č. PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR na predkladanie Žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Lepšie e-Gov služby“.

Nový IS NG ZberVaK bude vybudovaný v plnom súlade s požiadavkami na budovanie Informačných systémov verejnej správy so všetkými benefitmi, ktoré takto budovaný systém prináša.

Časový harmonogram projektu je nastavený na 24 mesiacov od 1.7.2025 do 30.6.2027. Po ukončení projektu bude následne prebiehať podpora prevádzky. Podporné aktivity budú zabezpečené počas celých 24 mesiacov od začiatku trvania projektu.

Projekt bude financovaný z Programu Slovensko:

Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie

Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie

Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb

Akcia: Budovanie nových a výrazne zmenených personalizovaných služieb a životných situácií a využitie multikanálového prístupu postaveného na API s dôrazom na mobilné služby a v súlade s WAD (EU) 2016/2102

Hlavná aktivita: „Zlepšenie e-Gov služieb“.

1. 1. Motivácia a rozsah projektu

Motiváciou projektu je zjednodušenie a najmä zdigitalizovanie, zber údajov od povinných subjektov – prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorý sa realizuje na základe Vyhlášky 605/2005 Z.z. Projekt implementuje zmenu formy vkladania údajov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách do IS ZberVaK zo súčasného poloautomatizovaného nahadzovania (cca  1 300 000 podaní ročne, kde podanie sa myslí vyplnenie 1 formulára alebo dodanie 1 XML od VS) do automatizovaného zberu (prístupom subjektov do IS NG ZberVaK) alebo automatických presunov prostredníctvom vytvoreného integračného rozhrania. Rozvojom funkcionalít IS sa zároveň zhromaždia všetky relevantné  informácie k prevádzkovateľovi a zjednoduší sa vyhľadávanie potrebných údajov, ktoré je VÚVH a Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s platnými právnymi predpismi povinné evidovať a poskytovať orgánom štátnej správy v prípade potreby. 

Zároveň sa prevádzkovateľom verejných vodovodov a verejných kanalizácií zjednodušia niektoré povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou zberu a spracovania údajov podľa vyhlášky č. 605/2005 Z.z. sú dáta, ktoré poskytujú vlastníci objektov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktoré sú podkladom pre rozhodovaciu činnosť MŽP SR, reportovacie správy pre EK, koncepčné, legislatívne, metodické, normalizačné  a strategické materiály SR, podklady pre ŠÚ SR, a pod. Kvalita údajov obsiahnutých v súčasnom systéme zodpovedá agendovému databázovo orientovanému IS využívajúc interné číselníkové hodnoty a iba základné kontrolné procesy udržujúc integritu databáz a funkčnosť systému. Nekvalita je očakávaná pri nečíselníkových údajov zadávaných ručne pri práci so systémom. Implementáciou tohto projektu sa zamedzí vzniku nekvality prostredníctvom konsolidácie do procesov zberu a spracovania údajov, zavedením strojovo vykonávaných transformačných pravidiel, zavedením kontrolných automatizovaných procesov a pravidiel na vstupe/ pri zápise do systému.

Projekt bude realizovaný v súlade s relevantnými princípmi Národnej koncepcie Informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky, ako aj rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou pre transformáciu Slovenska na úspešnú digitálnu krajinu „Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030“.

Projekt je odpoveďou na kritické problémy, ktoré zahŕňajú absenciu integrovaného a efektívneho informačného systému, čo vedie k vysokému objemu administratívnej práce, pomalému spracovaniu žiadostí a výraznej chybovosti v administratívnych úkonoch. Súčasné procesy nie sú dostatočne pružné na rýchlu a efektívnu reakciu na potreby a požiadavky VÚVH, čím sa obmedzuje prístup k službám VÚVH a znižuje sa kvalita poskytovaných služieb.

V súčasnosti prevádzkovaný IS ZberVaK charakterizujú nasledovné nedostatky, z úrovne používateľov predstavuje neprehľadné prostredie (evidencia údajov v takomto systéme zavádza zvýšenú chybovosť v nahlasovaní potrebných údajov), absencia integračného rozhrania a nemožnosť automatizácie zberu údajov z IS prevádzkovanými veľkými vodárenskými spoločnosťami, automatizácia procesov na strane spracovateľa (VÚVH využíva na ďalšie spracovanie nástroje mimo IS) a v neposlednom rade chýbajúca evidencia histórie zmien vytvára nekonzistentné prostredie ako pre používateľov tak pre pracovníkov VÚVH.

Cieľom tohto projektu je vývoj a implementácia nového IS pre zber údajov od prevádzkovateľov o objektoch a zariadeniach VV a VK, ktorý nahradí existujúci IS ZberVaK novým moderným riešením. Navrhovaný systém  zautomatizuje spracovanie údajov a generovanie výstupov prostredníctvom integračných rozhraní, bude zabezpečený zber  iných podkladov potrebných pre hodnotenie vôd, vytváranie vodného plánu a reportovanie EK. Súčasťou nového IS bude aj referenčný RCEŽO a služby s ním spojené.

Obrázok 1 Motivačná architektúra

Koncové služby navrhovaného IS budú navrhované predovšetkým pre prevádzkovateľov VV a VK, t. z. pre veľké vodárenské spoločnosti, menších prevádzkovateľov a obce (obecné úrady), ktoré sú zo zákona povinné pravidelne poskytovať údaje o objektoch a zariadeniach VV a VK. Týmto používateľom IS NG ZberVaK prinesie prehľadnejšie a jednoduchšie rozhranie pre poskytovanie údajov, a teda im ušetrí čas vynaložený na tieto činnosti. Automatizácia bude zabezpečená novovybudovanými aplikačnými službami určenými na externú integráciu. Tieto API rozhrania, ktoré umožnia dotknutým osobám komunikovať a reportovať údaje z ich prevádzkových systémov, prinesú zjednodušenie výmeny údajov, menej chýb, menšiu prácnosť, ako aj zníženie administratívnej záťaže.

IS NG ZberVaK je v jeho privátnej časti určený pre pracovníkov VÚVH, ktorí údaje o vodách spracovávajú a pripravujú z nich podklady pre vodný plán, hodnotenie stavu vôd, pre reporting EK, záverečné správy/podklady do národných správ o kvalite vody, aktualizácie údajov o objektoch a zariadeniach verejných vodovodov a objektoch a zariadeniach verejných kanalizácií a pre plnenie „dohody o vzájomnej spolupráci v oblasti štatistiky medzi SR a ŠÚ SR“. Novovybudovaný systém zefektívni spracovanie údajov, automatizuje rutinné činnosti, čím vytvorí priestor pre výkon činností s vyššou pridanou hodnotou pre VÚVH, Ministerstvo životného prostredia, ako aj spoločnosť.

Nový informačný systém NG ZberVaK bude navrhnutý tak, aby využíval služby vládneho cloudu (verejná a privátna časť), čo zníži náklady na jeho prevádzku a zároveň zvýši bezpečnosť riešenia a jeho lepšiu dostupnosť. Súčasťou projektu bude migrácia a čistenie údajov, uložených v aktuálne využívanom systéme ZberVaK.

Projekt reflektuje potrebu:

• zavedenia digitalizovaného a integrovaného procesného rámca za účelom zvýšenia prevádzkovej efektívnosti, zlepšenia toku údajov a spolupráce, vrátane monitorovania a analýzy v reálnom čase,
• zavedenia automatizácie za účelom zvýšenia rýchlosti a presnosti spracovania pre rýchlejšie a presnejšie poskytovanie údajov VV a VK sledujúc zníženie rizika ľudskej chyby, a tiež súladu s právnymi predpismi o transparentnosti,
• optimalizácie používateľskej skúsenosti za účelom zvýšenia spokojnosti žiadateľov a zjednodušenia komunikácie,
• revízie smerníc a ich dodržiavania s cieľom nadobudnúť schopnosť promptne sa prispôsobovať zmenám (technologickému pokroku, legislatívnym zmenám) a zabezpečenie prísneho dodržiavania predpisov o ochrane a bezpečnosti údajov pre ochranu citlivých informácií a zachovanie integrity a spoľahlivosti systémov rezortu MŽP SR,
• súhrnného zjednodušenia procesov, zvýšenia prístupnosti služieb VÚVH vo veci agendy zberu údajov VV a VK na diaľku a zlepšenia komunikácie medzi VÚVH a jeho cieľovou skupinou, s cieľom zvýšiť transparentnosť, efektivitu a spokojnosť klientov.

Súčasný stav v oblasti zberu údajov má nasledovné nedostatky:

• Existujúci IS ZberVaK je postavený na starých nepodporovaných technológiách (napr. PHP 5.3.28) a predstavuje bezpečnostné riziko,
• VÚVH nemá už viac než 10 rokov zabezpečenú podporu IS ZberVaK od dodávateľa. Oprava chýb IS ani rozvoj IS nie sú zabezpečené,
• VÚVH nie je schopné do existujúceho IS ZberVaK doplniť funkcionalitu, ktorá by zjednodušila používateľom prácu s už zbieranými údajmi a ktorá by umožnila zber nových údajov vyžadovaných aktualizovanou legislatívou, napr. údaje o stratách vody, informácie z výsledkov manažmentu rizík, rozšírené oblasti poskytovania údajov súvisiacich so zberom, odvádzaním a čistením komunálnych odpadových vôd a nakladania s kalom z komunálnych ČOV, obnova VV a VK, apod..
• Veľké vodárenské spoločnosti prevádzkujú vlastné informačné systémy, z ktorých exportujú požadované údaje vo forme XML súborov. Prenos XML súborov medzi VS a VÚVH sa uskutočňuje mailom alebo cez verejné dátové úložiská.
• Chýba systémová integrácia interného systému VÚVH, ktorý je morálne zastaraný na spoločné moduly ÚPVS, ktoré sú OVM povinné používať v zmysle zákona o e-Governmente:

• modul elektronických schránok,
• autentifikačný modul,
• modul elektronických formulárov,
• modul elektronického doručovania,

• chýbajú elektronické formuláre, ktoré by boli v súlade s výnosom o štandardoch, chýbajú integrácie na referenčné registre - RFO, RPO,

• chýba viacero funkcionalít v IS, ktoré by zefektívnili prácu zamestnancov VÚVH a ďalších zainteresovaných stakeholderov:

• automatizovaný zber štruktúrovaných podaní, integrácia modulu elektronických schránok a modulu elektronického doručovania so systémom na správu registratúry,
• možnosť sledovať lehoty, prideľovať a sledovať úlohy zamestnancov, vytvárať reporty - napr. otvorených spisov,
• využitie spoločného registra informácií, ktorý by poskytoval bázu znalostí a možnosť na jednom mieste vyhľadávať informácie o subjektoch v konaní.

VÚVH zároveň chýbajú:

• kvalitné systémy a optimalizované procesy,
• znížená administratívna záťaž,
• efektívna platforma na komunikáciu s prevádzkovateľmi VV a VK,
• funkčný manažment kvality,
• integrácia s informačným systémom na správu registratúry,
• digitalizované procesy agendy
• vrátane WCAG 2.1, slovenskej národnej normy STN EN 301 102 V1.2.1 a zákona č. 95/2019 Z. z. § 12 ods. 1 písm. l) o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je optimalizovaný pre mobilné zariadenia, jeho výkon by sa dal zlepšiť, absentuje politika používania súborov cookies, politika GDRP atď.

1. 
   
   1. Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4 Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je vybudovanie lepších e-gov služieb, teda účelom je podporiť, zrýchliť a skvalitniť digitalizáciu orgánov verejnej moci (OVM) podporením tvorby a zavádzania inovatívnych riešení, optimalizáciou súčasných riešení, ktoré výrazne znížia námahu občanov a podnikateľov na uplatnenie si práv alebo splnenie si povinností pri kontakte so štátom. Prívetivejšie, zrozumiteľnejšie, jednoduchšie webové portály, elektronické služby štátu, informačné systémy a klientské portály, ktoré budú prístupné pre všetkých, vzhľadom jednotné s konzistentným a priateľským tónom komunikácie. To je predpokladom zvyšovania spokojnosti občanov a podnikateľov, ako aj predpokladom zvýšenia miery vybavovania pohľadávok rôznymi digitálnymi kanálmi, čo umožní naplniť povinnosti vyplývajúce v nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu v oblasti VV a VK a tiež vzhľadom na pripravovanú legislatívu vrátane jej transpozície do národnej legislatívy. Tieto zmeny je nevyhnutné preniesť do navrhovaného riešenia do navrhovaného riešenia IS NG ZberVaK pre projekt NG ZberVaK VÚVH.

Technologické zmeny v projekte sa budú týkať nasledovných oblastí:

- koncové služby,

- aplikačné služby,

- webové sídla,

- špecializované portály.

Vymedzenie okruhu podaktivít, ktoré budú riešené projektom:

A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“:

Zmeny GUI:

- Zmeny informačnej architektúry a obsahového manažmentu služieb, zresponzívnenie GUI, zosúladenie GUI s jednotným dizajn manuálom štátnej správy;

- Pridanie sekcia „často kladených otázok“ ku koncovej službe na viditeľnom a prístupnom mieste;

- Pridanie „Dema služby“ - inštruktáž vo forme videa, ako službu využiť;

- Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore do koncových služieb (napr. formou chatu, info linky, ...);

- Umožniť sledovanie krokov v službe - služba prehľadne zobrazuje postup krokov, ktoré je potrebné vykonať a zároveň používateľovi ukazuje, v ktorom kroku sa nachádza;

- Pridať možnosti uložiť rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr;

- Zobrazovanie maximálneho času pre ukončenie vybavenia služby (tzn. služba min. na začiatku informuje užívateľ o maximálnom čase na realizáciu celého procesu (vrátane legislatívneho čakania);

- Poskytovanie služieb a personalizovaných informácií aj pre cudzincov (tzn. služba poskytuje jazykové mutácie a je uspôsobená využitiu zahraničnými používateľmi);

B: Technologické riešenia na back-ende koncových služieb:

Zmeny na back-ende koncových služieb, digitálnych kanálov, špecializovaných portáloch sú dotvorenie otvorených aplikačných rozhraní, funkcionality/riešenia podporujúce proaktívny prístup (nie sú podporované zmeny na back-ende podporných IS, t.j. napr. IS registratúry).

C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy:

Súčasťou centrálneho digitálneho ekosystému verejnej správy sú:

- Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronická schránka správ ÚPVS, Osobná zóna občana a podnikateľa UPVS, Centrálny notifikačný modul UPVS a iné.

- Slovensko v mobile, Služba Web SSO a modul mobilnej autentifikácie (mID),

- Centrálna API manažment platforma, Konsolidovaná analytická vrstva (KAV).

Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021 a to k cieľu:

• pre prioritnú os 1:
  • Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou vybudovaním 18 nových koncových služieb.
  • Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami.
  • Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
  • Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy.
• pre prioritnú os 2:
  • Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
  • Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

Hlavné ciele:

Tieto hlavné ciele nám pomôžu naplniť:

• Naplniť povinnosti vyplývajúce v nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu v oblasti vodného hospodárstva.
• Efektívne realizovať digitálnu transformáciu úseku verejnej správy.
• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou.
• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami.
• Znížiť interakcie osôb (poskytovateľov) a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
• Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy.

1. 1. Merateľné ukazovatele (KPI)

1. 1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Projekt zohľadňuje napĺňanie potrieb koncových používateľov - prevádzkovateľov VV a VK (fyzické aj právnické osoby) – v nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu v oblasti VV a VK a úloh ktoré v rámci tejto činnosti realizuje VÚVH a zároveň sprístupnenie elektronických služieb registra RCEŽO, ktorý predstavuje referenčný register.

Naplnenie potrieb koncových používateľov (Obec – prevádzkovateľ verejného vodovodu a/alebo verejnej kanalizácie, Podnikateľ – vodárenská spoločnosť – prevádzkovateľ  objektov a zariadení verejného vodovodu a/alebo verejnej kanalizácie, Občan – konzument údajov) prispeje tak im, ako aj pracovníkom VÚVH a ďalším zapojeným subjektom (EK), nakoľko súčasťou realizácie projektu je rozvoj ISVS a implementácia elektronických služieb, ktoré majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. Špecifikácia požiadaviek bola realizovaná koncovými používateľmi a je v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou a s návrhom jej zmien ako súčasť projektov) a s postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Špecifikácia potrieb resp. cieľov koncových používateľov, ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú, boli definované na základe analýzy a diskusií (prieskumu) s odborne spôsobilými osobami, ktoré zastupujú vybrané skupiny stakeholderov.

1. 1. Riziká a závislosti

Riziká a závislostí sú spracované v Prílohe č. 1 – Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ. Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase prípravno-iniciačnej fázy projektu.

1. 1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Pre účely multikriteriálnej analýzy sme zjednodušili definíciu stakeholderov na 3 kategórie:

• Stakeholder 1 (SH1) = vlastník procesu (VÚVH)
• Stakeholder 2 (SH2)  = poskytovateľ údajov (vlastník a/alebo prevádzkovateľ VV a VK)
• Stakeholder 3 (SH3) = konzument údajov (EK, MŽP SR, OVM, obec, podnikateľ, občan)

ALTERNATÍVA 1 – „PONECHANIE EXISTUJÚCEHO STAVU“

VÚVH bude naďalej prevádzkovať existujúci IS ZberVaK bez podpory od dodávateľa a bez možnosti implementácie podstatných zmien. Zber údajov od poskytovateľov zostane zachovaný v stave, ako je. Spracovanie údajov bude prebiehať manuálnym spôsobom s využitím jednoduchých nástrojov (Access, Excel, atď.)

Výmena údajov medzi pracovníkmi VÚVH bude prebiehať prostredníctvom mailových správ, zdieľaných priečinkov a dátových nosičov. Výmena údajov s externým prostredím bude realizovaná mailom a prostredníctvom dátových nosičov a úložísk.

Údaje o pitnej a odpadovej vode nebudú poskytované verejnosti.

Bez implementácie nového zberu údajov nebude možné novelizovať Vyhlášku 605/2005 Z.z. a legislatívne dotiahnuť transpozíciu Smernice o pitnej vode do národnej legislatívy. SR nebude vedieť poskytovať EK vyžadované údaje o vode, z čoho vyplýva riziko infringementu. Podobná situácia hrozí aj po prijatí novej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd zo strany EK, ktorá bude klásť nové povinnosti na členské štáty.

ALTERNATÍVA 2 – „VYBUDOVANIE KOMPLEXNÉHO AGENDOVÉHO IS VÚVH"

Ide o komplexné riešenie pozostávajúce z dodávky AIS, ktorý bude poskytovať všetku potenciálnu a identifikovanú funkcionalitu všetkých agend VÚVH, vrátane konsolidácie všetkých údajov VÚVH do jednej centrálnej databázy a nahradenia existujúcich IS.

Celý AIS bude budovaný ako jedno dielo, a pokryje všetky vecné oblasti VÚVH súvisiace s implementáciou RSV a ďalších s vodou súvisiacich smerníc pre:

• Pitné vody
• Odpadové vody vrátane kalov
• Podzemné vody
• Povrchové vody (kvalita, hydrológia a morfológia, hydrotechnika)
• Vodohospodársky manažment
• Geografický informačný systém

Z obsahového hľadiska je táto alternatíva ideálna, ale nesie so sebou veľké riziká súvisiace s dostupnosťou dostatočných  interných kapacít pre prípravu a implementáciu tohto projektu, riziká súvisiace s verejným obstarávaním a riziká súvisiace so zabezpečením financovania projektu a následnej podpory a údržby diela. 

Zároveň predpokladáme trvanie realizačnej fázy tejto alternatívy projektu v rozsahu cca 36-42 mesiacov, čo nie je akceptovateľné z pohľadu termínov transpozície právnych predpisov EÚ.

ALTERNATÍVA 3 – „NAHRADENIE IS ZBERVAK NOVÝM IS NG ZberVaK"

Ide o riešenie pozostávajúce z vybudovania IS novej generácie (NG ZberVaK), ktorý pokryje zber a spracovanie údajov vyplývajúcich z legislatívy VV a VK (Smernica EÚ 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, Vyhláška 242/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní, Zákon 517/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Vyhláška 91/2023 Z.z, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov, Vyhláška 354/2023 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch, Vyhláška 326/2023 Z. z. o podrobnostiach manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, smernica Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, ktorá je implementovaná do zákona č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, smernica Rady 91/271/EHS o čistené komunálnych odpadových vôd , ktorá bola transponovaná cez rozhodujúce právne predpisy v oblasti ochrany vôd: zákon č. 364/2004  Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v platnom znení, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov).

Pre implementáciu RSV a ďalších s vodou súvisiacich smerníc je potrebné v prvom rade vyriešiť agendu pitných a odpadových vôd a s nimi súvisiacu legislatívu, ktorú súčasný systém nie je schopný plniť. Bez implementácie nového zberu údajov SR nebude vedieť poskytovať EK vyžadované údaje o vode, z čoho vyplýva riziko infringementu.

Pri predpokladanom trvaní realizačnej fázy projektu v rozsahu 24 mesiacov je táto alternatíva akceptovateľná aj z časového hľadiska.

Riešenie umožní v budúcnosti ďalší rozvoj a prispôsobovanie sa budúcim zmenám legislatívy.

1. 1. Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré (nie všetky) kritériá, môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

Na základe vyhodnotenia MCA analýzy vychádza Alternatíva 3 ako jediná, ktorá spĺňa všetky požiadavky.

1. 1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

V riešení budú prioritne využité služby z katalógu cloudových služieb. Vývoj na mieru, ak bude nevyhnutný, bude primárne riešený na open-source technológiách s dôrazom na cloud-native technologický stack. Až v poslednom rade budú zvažované closed-source technológie.

1. 1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny, bezpečný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu, prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

VÚVH bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z.. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávané primerane vzhľadom na charakter projektu.

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Obrázok 2 Biznis architektúra – budúci stav

Cieľovým produktom projektu je komplexný informačný systém NG ZberVaK, hlavná centrálna entita informačného systému, ktorá integruje všetky kľúčové procesy a moduly vypracovaný v súlade s navrhovanou architektúrou riešenia.

Úlohou projektu je evidencia údajov o vodovodoch, kanalizáciách a súvisiacom majetku. Podpora správy prevádzkových a ekonomických údajov. Zámerom je zabezpečenie transparentnosti údajov pre verejnosť. Navrhovaná architektúra je spracovaná v súlade s hlavnými cieľmi motivačnej architektúry, ktoré sú podrobnejšie definované funkčnými resp. nefunkčnými požiadavkami uvedenými v prílohe Katalóg požiadaviek. Architektúra riešenia projektu je ďalej rozpracovaná na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, technologickej vrstvy a bezpečnostnej vrstvy. Tento pohľad na architektúru riešenia ja podrobne spracovaný v dokumente “Prístup k projektu”.

Nový systém IS NG ZberVaK bude navrhnutý tak, aby využíval služby vládneho cloudu (verejná a privátna časť), čo zníži náklady na jeho prevádzku a zároveň zvýši bezpečnosť riešenia a jeho lepšiu dostupnosť. Súčasťou projektu bude migrácia a čistenie údajov, uložených v aktuálne využívanom systéme ZberVaK.

Podporné nástroje budú vytvárať agendový informačný systém, ktorý bude slúžiť pre evidenciu a spracovanie informácií VV a VK, a tiež pre podporu plnenia reportovacích povinností SR voči EÚ. Zároveň umožní poskytovanie informácií spolupracujúcim organizáciám, odbornej aj neodbornej verejnosti.

Výstupom projektu bude agendový informačný systém NG ZberVaK,  ktorý predstavuje integráciu projektu s požiadavkami Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS) a modulmi Vertikálnej a Horizontálnej úrovne harmonizácie (VÚVH).

Cieľom je zabezpečiť interoperabilitu systému podľa národných štandardov a požiadaviek na elektronickú komunikáciu.

Podrobnejší popis jednotlivých komponentov a ich funkcií, ktoré sú znázornené na diagrame informačného systému ZberVaK (Obrázok 2 Biznis architektúra – budúci stav) sú rozdelené do funkčných celkov tak aby bola zabezpečená elektronizácia agendy v plnom rozsahu.

1. 
   
   1. Prehľad e-Government komponentov

Pri tvorbe informačného systému v rámci e-Governmentu je dôležité zahrnúť a dodržať viaceré kľúčové komponenty a zásady, ktoré podporujú elektronickú verejnú správu. Pre navrhovaný agendový informačný systém  NG ZberVaK, ktorý spravuje údaje o vodovodoch, kanalizáciách a súvisiacom majetku, sú navrhované nasledujúce e-Government komponenty:

Integrácia na IAM-ÚPVS - registrácia a správa používateľských účtov, administrácia prístupov k rôznym modulom systému na základe používateľských rolí. 

• IAM (Identity and Access Management): Modul na autentifikáciu a autorizáciu používateľov.
• ÚPVS (Ústredný portál verejnej správy): Prepojenie na portál verejnej správy na overenie identity používateľov.
• Správa používateľov, registrácia a správa prístupov na základe definovaných rolí
• Aktualizácia oprávnení a údajov používateľov, povolenia pre odborné prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií

Správa odbornej spôsobilosti (OS) umožňuje riadenie kvalifikácie odborných subjektov

• Registrácia odborných osvedčení: Evidencia certifikátov a kvalifikácie osôb alebo organizácií oprávnených na prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií.
• Aktualizácia OS Pravidelná kontrola platnosti osvedčení a aktualizácia údajov.

Zber údajov pokrýva procesy spojené so získavaním, správou a validáciou údajov:

• Poskytovanie formulárov pre zber údajov, používatelia dostávajú špecifické formuláre na zber informácií (o majetkovej, prevádzkovej či ekonomickej evidencii).
• Automatická validácia a kontrola správnosti údajov pred ich uložením do systému.
• Priebežné aktualizácie údajov na základe zmien v systéme alebo požiadaviek od prevádzkovateľov.

Analýza a reporting slúži na tvorbu analytických výstupov a správ:

• Generovanie štatistík a analytických správ na základe zberu údajov.
• Podpora rozhodovania
• Organizácia a distribúcia reportov v rámci systému.

Poskytovanie údajov – verejnosť umožňuje sprístupnenie vybraných údajov širokej verejnosti.

Majetková a prevádzková evidenciaTento modul spravuje informácie o infraštruktúre:

• Zoznam majetku vrátane technických parametrov vodovodov a kanalizácií.
• Informácie o údržbe, opravách a plánovaní prevádzky.
• Ekonomické údaje o majetku náklady na prevádzku a spravovanie majetku.

1. LEGISLATÍVA

Základným legislatívnym predpisom pre IS ZberVaK je Vyhláška 605/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 5. decembra 2005 o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ktorá je vykonávacím predpisom zákona 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

Pre oblasť zásobovania pitnou vodou je určujúcim legislatívnym dokumentom Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu bola transponovaná do národnej legislatívy zákonom č. 517/2022 Z. z. ktorý zmenil:

• zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
• zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov)
• zákon č. 364/2004  Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v platnom znení

Na uvedené zmeny zákonov nadväzuje:

• Vyhláška 91/2023 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 13. marca 2023, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov a
• Vyhláška 354/2023 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. augusta 2023, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch a
• Vyhláška 326/2023 Z. z. o podrobnostiach manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu a
• Vyhláška 242/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní.

Pre oblasť komunálnych odpadových vôd a kalov z komunálnych čistiarní odpadových vôd (ČOV) sú relevantné smernice Európskej Rady:

• Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd. V súčasnosti (jún 2024) je schválená novelizovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, momentálne sa očakáva jej publikovanie v Úradnom vestníku EÚ.
• Smernica Rady 86/278/EHS z 12.júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve. Prebieha revízia smernice, ktorá ovplyvní nielen reportovací proces t.j. spôsob a rozsah reportovaných údajov, ale aj národnú legislatívu.

ktoré sú transponované do legislatívy Slovenskej republiky v nasledovných predpisoch:

• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
• Zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
• Nariadenie vlády SR č. 269/2010 , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd
• Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 124/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v znení vyhlášky č. 209/2013 Z.z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú náležitosti prevádzkových poriadkov verejných vodovodoch a verejných kanalizácií
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 315/2004 Z.z., ktorou sa ustanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 684/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 262/2010 Z.z., ktorou sa ustanovuje obsah plánu obnovy verejného vodovodu, plánu obnovy verejnej kanalizácie a postup pri ich vypracúvaní

MŽP SR aktuálne pripravuje novelizáciu Vyhlášky 605/2005 Z.z. v nadväznosti na súvisiace predpisy, ale táto novelizácia je podmienená paralelnou implementáciou nového IS pre zber údajov od prevádzkovateľov VV a VK (IS NG ZberVaK).

Realizácia projektu predpokladá komplexné zanalyzovanie osobitných právnych predpisov podľa ktorých VÚVH postupuje. V rámci analýzy sa identifikujú a pripravia konkrétne legislatívne návrhy na nevyhnutnú zmenu súvisiacej právnej úpravy obsiahnutej v osobitných právnych predpisoch.

Právna analýza bude zameraná najmä na:

• identifikáciu konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu a pre každú realizovanú aktivitu v projekte v rozsahu konkrétnych objektov evidencie obsiahnutých v realizovanom projekte podľa dotknutých informačných systémov verejnej správy;
• identifikáciu potreby novej legislatívy za účelom bezproblémovej realizácie projektu v rámci “to be” stavu spoločne s vypracovaním konkrétneho návrhu noviel

Na základe tejto právnej analýzy budú zapracované legislatívne zmeny do praxe. Základnými legislatívnymi normami upravujúcimi oblasť implementáciu tohto projektu sú: 

• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe 

• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy
• Zákon č. 305/2013 Z. z. § 10a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente),
• Zákon č. 95/2019 Z. z. § 12 ods. 1 písm. l) o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy

• Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike 

• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) 

• Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy 

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti 

• Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre 

• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy 

• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy 

• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov  

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 

• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  predpisov – úplné znenie
• Vyhláška č. 171/2019 Z. z. zo dňa 11. 6. 2019, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

1. 1. Sumarizácia nákladov a prínosov

NÁKLADY

Sumarizácia nákladov:

Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia za obdobie 10 rokov:

Interpretácia výsledkov:

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,70
• Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t5 (v 3 roku)

Rozpočet projektu: 1 499 713,67 EUR

Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom UCP analýzy. Vypočítané náklady projektu a výšku rozpočtu môžeme rozdeliť nasledovne:

Hlavné aktivity

Vývoj aplikácií:

                   Interné kapacity:            44 946,00 EUR

                   Externé služby:         1 356 655,56 EUR s DPH (skupina výdavkov 013 - Softvér)

Podporné aktivity

907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU:   98 112,11 EUR

Prínosy projektu:

Prínosy projektu boli definované cez úsporu času úradníka v rámci výkonu agendy zberu údajov aktuálne vykonávaných prostredníctvom systému ZberVaK, kde bola zadefinovaná priemerná prácnosť systémom automatizovateľnej kontroly podania datasetu podaného v zmysle platnej legislatívy, prostredníctvom plánovaného Informačného systému pre implementáciu európskych smerníc pre vodu na 0,06 h (3,5 minúty). Bližší výpočet prínosov je definovaný v dokumente BC/CBA. Vzhľadom na doterajší trend početnosti zberu údajov prostredníctvom aktuálne prevádzkovaného systému sa dá pri aplikácii konzervatívneho prístupu k rastu podaní definovať, že za kalendárny rok vykonajú povinne osoby podanie 1 000 000 krát.

Konkrétne prínosy projektu:

1. Úspora času úradníka:

Pri prechode na nový Informačný systém, ktorý automatizuje kontrolu podania údajov v súlade s platnou legislatívou, sa očakáva, že priemerná doba spracovania jedného podania bude znížená na 0,06 hodiny (3,5 minúty). To znamená významnú úsporu času úradníkov, ktorí sa doteraz museli venovať manuálnemu spracovaniu a overovaniu údajov.

Ak predpokladáme 1 000 000 podaní ročne, celková úspora času pre úradníkov za rok by mohla dosiahnuť až 25 000 hodín (1 000 000 podaní * (aktuálne trvá spracovanie podania 0,085 (5,1 minúty) - 0,06=0,025) hodiny na podanie).

1. Finančné prínosy:

Úspora času sa premieta aj do finančných úspor, keďže čas úradníka je priamo prepojený na náklady spojené s jeho prácou. Predpokladajme, že hodinová sadzba pracovníka je X €/h (túto hodnotu je potrebné doplniť na základe konkrétnych mzdových nákladov) = 13,07 €/h

Celkový ročný prínos v eurách sa potom vypočíta ako:
Prínos P.A. (€) = 25 000 hodín * 13,07 €/h, čo poskytne jasný obraz o úsporách v nákladoch na pracovnú silu = 326 750 €

1. Zvýšená efektivita a presnosť spracovania údajov:

Automatizácia procesov zabezpečí nielen úsporu času, ale aj zníženie chýb, ktoré sa môžu vyskytnúť pri manuálnom zadávaní a kontrole údajov. Týmto spôsobom sa zlepší kvalita a konzistentnosť zberu údajov, čo je kľúčové pre správne vykonávanie politík a smerníc v oblasti vodného hospodárstva.

1. Podpora dodržiavania legislatívy a európskych smerníc:

Informačný systém je navrhnutý tak, aby plne podporoval implementáciu európskych smerníc v oblasti vodného hospodárstva, čo znamená, že zlepšuje schopnosť orgánov monitorovať a dodržiavať právne predpisy. Tento systém umožní efektívnejšie a presnejšie vykonávanie povinností týkajúcich sa zberu a reportovania environmentálnych údajov.

1. Zníženie administratívnej záťaže:

Automatizácia zníži potrebu manuálnej intervencie a administratívnych činností, čím umožní úradníkom venovať sa náročnejším a hodnotnejším úlohám, ako je analýza údajov, tvorba politík alebo konzultácie so zainteresovanými stranami.

1. Prispievanie k digitálnej transformácii verejnej správy:

Implementácia nového informačného systému je krokom smerom k modernizácii verejnej správy, čo zlepší jej transparentnosť, flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa dynamicky sa vyvíjajúcim požiadavkám v oblasti správy vodných zdrojov a dodržiavania environmentálnych predpisov.

1. Predpokladaný rast objemu podaní:

Pri aplikácii konzervatívneho prístupu k rastu podaní sa predpokladá, že počet podaní sa môže v budúcnosti zvýšiť. Tento systém bude schopný efektívne spracovať rastúci objem údajov bez potreby nárastu počtu pracovníkov, čo znamená, že s rastúcim počtom podaní sa náklady na spracovanie údajov nebudú exponenciálne zvyšovať.

Zhrnutie:

Celkový prínos projektu je teda viditeľný nielen v úspore času, ale aj v znížení administratívnych nákladov, zvýšení presnosti a efektivity, ako aj v podpore plnenia legislatívnych a environmentálnych požiadaviek. Tento prístup umožní lepšie využitie ľudských zdrojov a poskytne verejnej správe nástroj, ktorý bude efektívne reagovať na rastúce požiadavky v oblasti zberu a správy údajov.

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude dodávaný v 2 Inkrementoch z dôvodu priehľadnosti uvádzame Harmonogram na úrovni 1 Etapy/ 1 Inkrementu.

Realizácia projektu a jej riadenie 

Plánovaná dĺžka realizačnej fázy projektu je rozvrhnutá na 24 mesiacov. Realizačná fáza sa bude členiť na nasledovné etapy: 

• Analýza a Dizajn 

• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb, (ak relevantné) 

• Implementácia a Testovanie, 

• Nasadenie a Postimplementačná podpora, 

Riešenie bude budované ako ucelený informačný systém podporujúci správu a kvalitu údajov potrebných na výkon agend. Predpokladá sa Waterfall prístup riadenia a využitie štandardnej metodiky projektového PRINCE 2. Výstupy jednotlivých etáp budú presnejšie definované v iniciačnej fáze projektu a následne verifikované a precizované v rámci realizácie a procesov obsiahnutých v etape Analýza a dizajn. Produkty budú vzájomne odsúhlasované Riadiacim výborom, v ktorom bude mať zastúpenie aj dodávateľ projektu. 

Podpora prevádzky (SLA) 

Prevádzka informačného systému bude zabezpečená prostredníctvom Zmluvy o SLA, z dôvodu zabezpečenia udržateľnosti projektu stanovenej riadiacou dokumentáciou. Na danú zmluvu, ako aj personálne náklady spojené s prevádzkou SW produktu a aplikácie, bude mať VÚVH vyčlenené finančné prostriedky z vlastného rozpočtu minimálne na obdobie 5 rokov. 

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

1. PROJEKTOVÝ TÍM

Informácie relevantné pre túto kapitolu sú uvedené v Prístupe k projektu.

1. 1. PRACOVNÉ NÁPLNE

Informácie relevantné pre túto kapitolu sú uvedené v Prístupe k projektu.

1. ODKAZY

Existujúci IS ZberVaK https://zbervak.vuvh.sk/vuvh/

Vyhláška 605/2005 https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/605/

Vyhláška 91/2023 o pitnej vode https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/91/20230401

Vyhláška 354/2023 o surovej vode https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/354/20230906

Smernica EÚ 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu

https://eur-lex.europa.eu/eli/dir/2020/2184/oj?locale=sk

1. PRÍLOHY

Príloha 1 : Zoznam rizík a závislostí (Excel)

Príloha 2 : BC/CBA (Excel)