PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy je dokument Projektový zámer v rámci prípravnej a iniciačnej fázy určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja  financovaného z Operačného programu Slovensko, v rámci výzvy č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné, nefunkčné a technické. Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť v závislosti od potrieb projektu:
Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U     – užívateľská požiadavka
• R     – označenie požiadavky
   
• xx    – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
NRxx

• N    – nefunkčná požiadavka (NFR)
• R     – označenie požiadavky
• xx    – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM. 

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Pripravovaný projekt s názvom Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja je predkladaný v rámci výzvy č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR Programu Slovensko, priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, Opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

Hlavným cieľom projektu Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja je zavedenie efektívnejšieho rozhodovania založeného na dátach, zvýšenie transparentnosti, zlepšenie správy a efektívnosti prevádzky verejných budov Košického samosprávneho kraja (KSK) prostredníctvom implementácie integrovanej dátovej platformy, moderných technologických riešení a inteligentného riadenia, čím sa prispeje k udržateľnému rozvoju regiónu, efektívnemu využívaniu verejných zdrojov a zlepšeniu kvality života občanov.

Motiváciou, prečo realizovať tento projekt je súčasný nedostatočný existujúci stav, konkrétne potreba efektívneho merania a nakladania s energiami, neexistujúci jednotný systém pre zber a vyhodnocovanie údajov – aktuálna nejednotnosť a roztrieštenosť dát komplikujú kvalifikované rozhodovanie a znižujú efektivitu pri spracovaní údajov.

Medzi hlavné prínosy projektu patria:

• Ucelený prehľad údajov zo všetkých definovaných oblastí.
• Jasný prehľad o prevádzke a energetickej náročnosti objektov v správe KSK, udržateľnosť.
• Úspora spotreby energií (finančné aj environmentálne hľadisko).
• Efektivita pri správe majetku a práce s veľkým množstvom dát za pomoci automatizácie procesov za pomoci SW nástrojov.
• Pasportizácia objektov – lepší prehľad o majetku.
• Lepšie plánovanie investícií na základe presných údajov.
• Ušetrenie finančných prostriedkov na základe kvalifikovaných rozhodnutí („data-driven decision-making“).
• Inteligentné rozhodovanie, plánovanie, správa a transparentnosť.
• Zlepšenie kvality života, komfortu a bezpečnosti.

Predmetom projektu je:

• špecifikácia a obstaranie krabicového softvéru pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov a pod.;
• vytvorenie dátovej platformy, v ktorej budú centralizované údaje z informačných systémov a aplikácií používaných v prostredí Úradu KSK a podriadených organizácií;
• inštalácia a implementácia IoT zariadení vybraných objektov KSK (cca 15 lokalít) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov, spolu s CAD výkresovou dokumentáciou a vytvorením digitálnych modelov;
• technologická a dokumentačná pasportizácia vybraných objektov KSK (cca 45 lokalít);
• vybudovanie prenosu dát a serverovej platformy pre príjem dát z koncových zariadení.

Indikatívna výška finančných prostriedkov na realizáciu projektu je určená výškou alokácie v rámci IÚS KSK 2022 – 2030, t. j. 1 342 830,04 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 1 141 405,54 €; zdroj ŠR: 93 998,10 €  vlastné zdroje: 107 426,40 €).

Po aktualizácii prieskumu trhu na určenie predpokladanej hodnoty zákazky (zo dňa 19.03.2025) bola výška celkových oprávnených výdavkov projektu určená na: 1 378 482,26 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 1 268 203,68 €; zdroj ŠR: 96 493,76 € a vlastné zdroje: 110 278,58 €).

Časový horizont samotnej realizácie projektu je obdobie v rozmedzí 06/2025-06/2026 (podrobnejšie v kapitole 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda jeho riadenia) a pozostáva z jednej hlavnej aktivity s názvom: IoT, dáta a platformy – Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu zariadení,  v súlade s výzvou č.  PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR a v súlade s typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Hlavnú aktivitu tvoria 4 podaktivity, ktoré sa obsahovo kryjú s etapami realizačnej fázy projektu podľa vyhlášky č. 401/2023 Z.z.:

1. Analýza a dizajn – vypracovanie projektového iniciálneho dokumentu a ostatných manažérskych a špecializovaných výstupov, detailný návrh riešenia funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek
2. Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb - obstaranie HW a SW
3. Implementácia a testovanie - vývoj, migrácia údajov a integrácia, testovanie, školenia personálu a dokumentácia
4. Nasadenie a postimplementačná podpora – nasadenie do produkčnej prevádzky, akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky

Okrem hlavnej aktivity budú súčasťou projektu podporné aktivity (informovanosť a publicita, projektový manažment a propagácia), ktoré majú charakter nepriamych výdavkov.

Očakávané výsledky celého projektu:

Predkladaný projekt kryje aktuálne potreby koncových užívateľov, keďže výsledky projektu sú určené viacerým cieľovým skupinám (bližšie popísané v kapitole 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa) medzi ktorých primárne patria: zamestnanci Úradu KSK, zamestnanci organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, ale sekundárne budú z projektu profitovať tiež občania a podnikatelia a organizácie verejnej moci. Výsledky projektu budú k dispozícii od fyzického ukončenia projektu s očakávanými prínosmi v priebehu prvého roku požívania pre koncových používateľov.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Popis východiskovej situácie a popis problému, ktorý projekt rieši:

Projekt rieši potrebu efektívnej správy, evidencie a energetického manažmentu majetku organizácie. Súčasné procesy sú nejednotné, málo flexibilné a neumožňujú centralizovaný prístup k údajom, čo vedie k neefektívnosti v riadení majetku, údržbe, energetickom manažmente a nákladovom hospodárení.

Košický kraj má zo všetkých transformujúcich sa regiónov Slovenska najvyšší potenciál na zníženie emisií CO₂ v odvetviach energetiky a priemyslu. Rovnako významný je jeho potenciál na zvýšenie využívania OZE, a to najmä geotermálnej a slnečnej energie a zavádzanie nových technológií. Potenciál zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov v oprávnených okresoch je významný.

Košický samosprávny kraj má v správne cca 512 objektov (údaj k 1.10.2024), ktorých stav rozhoduje o tom, v akej miere musí energetický manažment pristupovať k jednotlivým problémom, ktorých riešenia majú smerovať k znižovaniu energetickej náročnosti a úspore energií. Obnova budov (energetická efektivita a využívanie OZE) má obrovský potenciál pri dosahovaní vytýčených cieľov k uhlíkovej neutralite. K zlepšeniu energetickej hospodárnosti verejných budov môže prispieť optimalizácia procesov, inštalácia zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zavedenie inteligentných meracích prístrojov, ktoré sledujú spotrebu a výrobu energie. Nemenej dôležitá je nielen z hľadiska národnej legislatívy, ale aj z pohľadu európskych trendov a smerovaní efektívna pasportizácia budov a majetku kraja. Implementácia týchto opatrení podporuje nielen legislatívne požiadavky, ale aj strategické ciele EÚ a prístup k finančným prostriedkom na ich realizáciu.

Oblasť energetiky je len jednou z mnohých oblastí, kde absentuje digitalizácia a efektívny manažment dát. V celom Košickom kraji však v súčasnosti nie je k dispozícii jednotný a komplexný systém pre zber a vyhodnocovanie údajov, pasportizáciu, správu majetku, údržbu prevádzkovaných objektov a energetický manažment týchto objektov pre potreby KSK, ktorý by zastrešoval najmä tieto nedostatky:

• Potreba efektívneho merania a nakladania s energiami – bez implementácie týchto opatrení je ohrozené environmentálne hľadisko, ako aj finančná nákladnosť na energie. Efektívne riadenie spotreby energie by nielen znížilo náklady, ale aj zlepšilo environmentálnu udržateľnosť prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov. Zároveň meranie a analýza energetických údajov je základným predpokladom k návrhu opatrení vzťahujúcich sa k danému objektu a tiež vyhodnoteniu zavedených opatrení.
• Neexistujúci jednotný systém pre zber a vyhodnocovanie údajov – aktuálna nejednotnosť a roztrieštenosť dát komplikujú kvalifikované rozhodovanie a znižujú efektivitu pri spracovaní údajov. Absencia jednotného systému predlžuje čas potrebný na analýzu a rozhodovanie a môže viesť k chybným rozhodnutiam. Zavedením jednotného systému by sa výrazne zlepšila presnosť analýz, efektívnosť rozhodovania a znížili by sa časové straty pri spracovávaní.

V súčasnosti KSK využíva služby externého subjektu, ktorý čiastočne plní funkciu energetického manažmentu s obmedzenou funkcionalitou. Systém zabezpečuje zber a vyhodnocovanie dostupných energetických  údajov zo    všetkých   Organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti (ďalej len OvZP) Košického   samosprávneho   kraja (ďalej len KSK) ako je elektrická energia,  zemný plyn, výroba tepla, voda, (fakturačné dáta dodávateľov). Po ukončení zmluvy s dodávateľom bude zabezpečený export spracovaných údajov pre potreby ďalšieho využitia – integrácie do novej dátovej platformy.

Účel projektu a jeho očakávané výsledky:

Motiváciou, prečo realizovať tento projekt je zvýšenie efektívnosti zdrojov vynaložených na energetický manažment budov, vytvorenie systému pasportizácie majetku a objektov, integrácia dátových zdrojov do jedného systému pre kvalitné analýzy ako podklad pre ďalšie rozhodovanie. Jedným z hlavných cieľov KSK je zefektívniť využívanie svojich objektov a reagovať na výzvy spojené s klimatickými zmenami, starnutím infraštruktúry a obmedzenými zdrojmi financovania.

Zámerom projektu je vytvorenie jednotnej dátovej platformy, obstaranie softvéru a IoT zariadení pre inteligentný zber, rozvoj tvorby, spracovanie, využívanie a prepájanie dát a tým na základe softvérových nástrojov a inteligentných systémov na monitorovanie zaviesť funkčný energetický manažment budov a manažment správy budov. Softvérová platforma bude sledovať a spracovávať údaje z IoT zariadení (meracie zariadenie na efektívny energetický manažment, monitorovanie kvality vnútorného prostredia, ovzdušia a ďalšie). Na základe takto nameraných údajov bude možné efektívnejšie rozhodovanie v nadväznosti na inteligentné plánovanie a správu regiónu.

V rámci integrácie do dátovej platformy budú využité tiež existujúce zariadenia (napr. meteostanice) za  predpokladu, že tieto používajú štandardizované komunikačné protokoly. Zároveň sa očakáva nastavenie pravidiel pre všetky nasledujúce projekty, pre ktoré by už v príprave mali byť zadefinované logicky prislúchajúce IoT zariadenia (napr.: pri inštalácii fotovoltických panelov treba uvažovať o umiestnení vhodného IoT smartmeteringového zariadenia, ktoré bude odosielať údaje do dátovej platformy).

Projekt predpokladá integráciu na integračno-analytickú platformu v podobe pripravovaného projektu Smart Data Hub (METAIS: projekt_3151), ktorý bude predstavovať priestor pre zdieľanie, analýzu a najmä vizualizáciu dát pre podporu inovačného ekosystému a následnú stimuláciu ekonomického rastu na miestnej a regionálnej úrovni.  

Rozsah projektu:

• softvér pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov a pod.;
• dátová platforma, v ktorej budú centralizované údaje z informačných systémov a aplikácií používaných v prostredí Úradu KSK a podriadených organizácií;
• IoT zariadenia vybraných objektov KSK (cca 15 lokalít) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov, spolu s CAD výkresovou dokumentáciou a vytvorením digitálnych modelov;
• technologická a dokumentačná pasportizácia vybraných objektov KSK (cca 45 lokalít);
• prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení.

KSK pristúpil k výberu objektov na základe energetických a nákladových kritérií s čo najväčším potenciálom možnej finančnej úspory v nákladoch na prevádzku a potrebu príprav pre budúce projekty. Celkovo bude vybraných cca 45 lokalít, ktoré budú kompletne pasportizované a integrované do SW platformy pre podporu tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v oblasti správy budov   a energetiky. Pri výbere boli uprednostňované objekty s najväčším využitím t. j. 24/7, ako domovy sociálnych služieb, a tiež s najväčšou podlahovou plochou ako stredné odborné školy, gymnázia, kultúrne objekty, Úrad KSK a pod.

Výber objektov KSK, ktoré budú kompletne pasportizované a integrované do SW platformy

Zo zoznamu objektov KSK s najväčšou spotrebou energií bolo vybraných 15 lokalít u ktorých budú zároveň inštalované IoT zariadenia pre meranie energií (elektrická energia, zemný plyn, voda, teplo), meranie kvality vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, CO2), meranie vonkajšieho prostredia (meteostanica). U týchto objektov je uvažované s vytvorením modelov budov v digitálnej CAD dokumentácii. Aby energetický manažment v týchto budovách mal zmysel, sú v každom objekte navrhnuté IoT zariadenia v počte kusov cca 15 – 30 v závislosti od potreby a veľkosti objektu. Na základe takto nameraných a spracovaných údajov bude možné efektívnejšie rozhodovanie v nadväznosti na inteligentné plánovanie a správu regiónu. Tieto informácie umožnia presnejšie a rýchlejšie rozhodnutia v oblasti energetického manažmentu, kde sa identifikujú možnosti úspor a optimalizácie. V oblasti kvality ovzdušia budú môcť orgány promptne reagovať na znečistenie a prijímať opatrenia na jeho zníženie.

Výber objektov KSK, kde budú inštalované IoT zariadenia

Inteligentné plánovanie a správa regiónu, podporované touto platformou, prinesie nielen zlepšenie kvality života obyvateľov, ale aj zvýšenie efektivity a udržateľnosti regionálnych procesov a  infraštruktúry. Implementácia takéhoto komplexného riešenia prispeje k lepšiemu využitiu zdrojov, zníženiu prevádzkových nákladov a ochranu životného prostredia. Digitálne platformy s ich schopnosťou posúvať procesy vpred budú trendom. Nie je to len zber  dát z meračov kvôli faktúram, nastupujú predikcie, modely a vyhodnotenia stavov procesov a ich možná mechanizácia-machine learning a AI.

V rámci príprav projektu bola uskutočnená základná analýza s vyhodnotením aktuálnych potrieb a očakávaní na dátovú platformu a prislúchajúci softvér, pričom sú stanovené základné parametre a funkcionality: softvérová platforma, do ktorej budú integrované existujúce aj nové informačné systémy a aplikácie, rovnako aj IoT zariadenia. Platforma ako taká bude vykonávať centralizovaný zber a vyhodnocovanie údajov, bude poskytovať nástroje na komplexné analýzy. Súčasťou platformy budú inteligentné nástroje na energetický manažment a pasportizáciu objektov v správe KSK vrátane vytvorenia a vloženia CAD výkresovej dokumentácie do tejto platformy, požiadavka bude tiež na prepojenie a integráciu dát zo systémov dodávateľov energií, ako aj iných systémov zo strany dodávateľov.

Prínosy v rámci navrhovaného projektu spočívajú v nasledovnom:

• zníženie nákladov na prevádzku a zvýšenie energetickej hospodárnosti budov v správe KSK vzhľadom na detailnú analýzu dát;
• zlepšenie efektívnosti práce pri správe majetku a práce s veľkým množstvom dát;
• riadenie a stanovenie politík na základe reálnych údajov a analýzy údajov;
• debyrokratizácia a zefektívnenie rozhodovacích procesov a ich depolitizácia, politiky na základe overiteľných údajových zdrojov;
• „otvorenie“ rozhodovacích procesov voči obyvateľom sprístupnením zbieraných dát;
• iba sledovaním a vyhodnocovaním spotreby energie môže dôjsť k úspore energií až o 3 - 5 %;
• vykonávaním uvedených činností je možné dosiahnuť i vedľajšie efekty ako napr. zvýšenie bezpečnosti, zníženie nákladov na údržbu, atď.;
• činnosti spojené so sledovaním a vyhodnocovaním spotreby energie majú význam a prinášajú úspory. Musia sa vykonávať neustále a nepretržite. Hlavným prínosom metodiky sledovania a vyhodnocovania spotreby energie je, že po uplynutí relatívne krátkeho času je možné dosiahnutie optimálnej prevádzky energetických zariadení, čo sa prejaví v konečnom dôsledku v znížení nákladov na energiu;
• zavedenie jednotného systému a postupov oblasti hospodárenia s energiami v zariadeniach v majetku KSK, podpora pri príprave projektov na úsporu energie, práca s prevádzkovateľmi energetických zariadení a pod.;
• zavedenie HW technologických prvkov a SW pre zlepšenie energetického manažmentu prinesie ďalšie benefity v podobe digitalizácie dokumentov pre lepšiu archiváciu, evidenciu objektov a majetku;
• digitalizácia        výkresovej         dokumentácie         objektov a technologických zariadení s možnosťou dynamickej vizualizácie    niekoľkonásobne     uľahčí     proces     kontroly  a aktualizácie dokumentov s novými možnosťami ako napr. synchronizácie s verejnými mapovými portálmi (napr. katasterportal);
• vizualizácia v digitálnych modeloch / BIM prináša nové možnosti práce, kontroly a správy nad objektmi vo vlastníctve KSK;
• sledovanie aktuálnych hodnôt o spotrebe energií, sledovanie hraničných hodnôt, a tým predchádzaniu k nežiadúcim únikom energií, predchádzaniu aj bezpečnostným hrozbám (únik plynu) alebo environmentálnym škodám (prasknuté potrubia a pod.);
• systémy ticketingu pre sledovanie termínov a úloh uľahčujú prácu s veľkým množstvom dát a zabezpečujú časovú kontrolu nad úlohami. Napr. dodržiavanie termínov vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, platnosti zmlúv, kontrola záručných lehôt alebo servisných opráv, a pod.
• ďalším synergickým efektom zberu údajov je ich poskytnutie verejnosti vo forme OPEN dát - datasetov. Posilňuje sa tým tiež participácia verejnosti na riadení regiónu.

Nepriamy a dlhodobý prínos budú mať analýzy údajov s dopadom na plánovanie investícií do rekonštrukcií a obnovy budov. Prísna energetická legislatíva ovplyvňuje vo veľkej miere investičné správanie a preto dôsledné analýzy neustále aktualizovaných údajov o efektivite prevádzky budú mať veľký význam v hospodárení KSK. Investičné plány budú zamerané na výber a poradie rekonštrukcií, ktorých výsledkom bude zlepšenie vnútorného prostredia budov a zníženie spotreby energie. Energetické plánovanie sa dostane na vyššiu úroveň a bez dôsledných analýz by to nebolo možné. Ako aspekt do prioritizácie projektov vstúpia overiteľné argumenty napr. o hospodárnosti investície, blížiacom sa termíne obnovy a pod. Prirodzene, vzhľadom na prostredie verejnej správy aj naďalej budú potrebné aj iné aspekty prioritizácie na inom ako tvrdo ekonomickom základe. Projekt predstavuje aj prínos v oblasti energetickej bezpečnosti vzhľadom na poskytovanie reálnych údajov o energetickej efektivite a rezervách. 

SÚLAD SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI:

1. Národná úroveň

Predkladaný projekt „Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja“ je v súlade s  nasledujúcimi národnými dokumentmi:

• Predkladaný projekt reflektuje aktivity v rámci opatrenia 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov Programu Slovensko 2021 – 2027, keďže predpokladá podporu rozvoja inteligentného riadenia / správy regiónu Košického samosprávneho kraja. Cieľ opatrenia je v súlade s Programom Slovensko: Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (ďalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia.
• Predkladaný projekt je tiež v súlade s opatreniami a cieľmi vyplývajúcimi z Akčného plánu inteligentných miest na roky 2023 – 2026, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 310 z 12. júna 2023. Projekt pozitívne zohľadňuje jednotlivé komponenty inteligentného rozvoja a ich špecifické ciele (PRINCÍPY - integrácia, inklúzia, inovácia, stratégia; NÁSTROJE - dáta, informačné a komunikačné technológie, participácia).
• Zároveň je projekt v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky, keďže okrem iných je v súlade s jej cieľmi: v rámci PO2 – Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe, v rámci PO3 – Zvýšiť úžitkovú hodnotu informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu a Optimalizovať náklady verejnej správy.
• Inštalácia inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí patrí v rámci Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy medzi navrhované adaptačné opatrenia na strane riadenia spotreby energií.
• Zároveň je projekt v súlade s opareniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti navrhovanými v rámci národnej Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.

2. Regionálna úroveň:

Predkladaný projekt „Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja“ je v súlade s nasledujúcimi národnými dokumentmi regionálnej úrovne:

• Projekt je  v súlade s Integrovanou územnou stratégiou Košického kraja 2020 - 2030 (dostupná na https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/rozvoj-regionu/phrsr-ksk-roky-2023-2027/integrovany-uzemny-rozvoj/priloha_3_ius_kosickeho_kraja.pdf  ). Predkladaný projekt reflektuje aktivity v rámci opatrenia 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov Programu Slovensko 2021 – 2027, kedže predpokladá podporu rozvoja inteligentného riadenia / správy regiónu Košického samosprávneho kraja. Cieľ opatrenia je v súlade s Programom Slovensko: Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia.
• Projekt je zároveň v súlade s aktuálne platným Programom hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja KSK na roky 2023-2027 so zreteľom na Plán obnovy a oblasť energetickej efektivity a znižovania uhlíkovej stopy. Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja schválilo PHRSR KSK uznesením č. 555/2021 v júni 2021 (dostupné na: https://web.vucke.sk/sk/uradna-tabula/rozvoj-regionu/phrsr-ksk-roky-2022-2027/ ).
• Projekt tiež reflektuje na opatrenia navrhnuté v rámci Nízkouhlíkovej stratégie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja (dostupná na:  https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/projekty/implementovane-projekty/v-realizacii/nizkouhlikova-strategia-organizacii-ksk/strategicky-dokument-nus_ksk_.pdf  ).
• KSK má schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu súlade s ustanovením § 7 ods. 8 a § 8 ods. 6/ § 8a ods. 7 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov. Zmeny a doplnky 2022 Územného plánu veľkého územného celku Košický kraj boli schválené Zastupiteľstvom KSK uznesením č. 104/2023 a záväzná časť vyhlásená VZN KSK č. 4/2023, schválené uznesením č. 105/2023, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 18.07.2023. (dostupné na: https://web.vucke.sk/sk/kompetencie/uzemne-planovanie/uzemny-plan-regionu/rok-2022/ )

Predkladaný projekt:

• je v súlade s Chartou základných práv EÚ
• zabezpečuje a presadzuje rodovú rovnosť
• zohľadňuje a presadzuje rovnosť mužov a žien, uplatňuje a začleňuje sa hľadisko rodovej rovnosti
• bude realizovaný spôsobom, ktorý bude zohľadňovať prístupnosť aktivít, výstupov, výsledkov projektu pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade s čl. 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Kapacity na zabezpečenie realizácie projektu budú zabezpečené v súlade s podmienkami výzvy a príslušnými legislatívnymi rámcami. Projektový manažment bude zabezpečený internými zamestnancami Úradu KSK resp. externým dodávateľom. Projektový tím prípravy projektu bude tvorený z interných a externých pracovníkov so skúsenosťami s prípravou a realizáciou obdobných projektov. KSK disponuje internými kvalifikovanými odbornými kapacitami na riadenie a implementáciu  IT projektov v podobe samostatného Oddelenia IKT.

V rámci predkladaného projektu bude zabezpečená kompatibilita otvorených dát s centrálnym portálom otvorených dát MIRRI SR - data.slovensko.sk Projekt bude realizovaný v súlade s legislatívou, s podmienkami výzvy a na základe projektového iniciálneho dokumentu zhotoviteľom, ktorý vzíde z procesu verejného obstarávania.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

V rámci projektu sú zainteresované rôzne strany, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v jeho realizácii a budúcom fungovaní. Tieto strany zastávajú rozličné role, od rozhodovania a riadenia projektu až po jeho konkrétnu implementáciu a využívanie výsledkov. Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad hlavných zainteresovaných strán a ich rolí v projekte:

3.4Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja je zavedenie efektívnejšieho rozhodovania založeného na dátach, zvýšenie transparentnosti, zlepšenie správy a efektívnosti prevádzky verejných budov Košického samosprávneho kraja (KSK) prostredníctvom implementácie integrovanej dátovej platformy, moderných technologických riešení a inteligentného riadenia, čím sa prispeje k udržateľnému rozvoju regiónu, efektívnemu využívaniu verejných zdrojov a zlepšeniu kvality života občanov.

Medzi ďalšie ciele projektu patria vybrané ciele z Národnej koncepcie  informatizácie  verejnej správy Slovenskej republiky (NKIVS)  popísané nižšie v tabuľke spolu s predpokladanými ukazovateľmi (dostupné na: https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/12/Narodna-koncepcia-informatizacie-verejnej-spravy-2021.pdf  )

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

Realizáciou projektu budú naplnené nasledovné merateľné ukazovatele v súlade s predmetnou výzvou č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu:

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Potrebné požiadavky koncových používateľov boli identifikované na základe realizácie používateľského prieskumu, ktorý prebehol formou kvalitatívneho výskumu. Detailné výsledky sú uvedené v Prílohe č. 1 Projektového zámeru – Report používateľského prieskumu. Stručné zhrnutie výsledkov je prezentované v nasledujúcej tabuľke.

Projekt bude realizovaný s ohľadom na potreby všetkých koncových používateľov, pričom výsledkom bude modernizovaný informačný systém, ktorý bude spĺňať nároky na efektívne, transparentné a užívateľsky prívetivé digitálne služby.

Projekt bude realizovaný súčasťou predmetného projektu je nákup a implementácia softvérového riešenia, zavedenie IoT zariadení vybraných objektov KSK, avšak bez používateľského rozhrania, biznis funkcií alebo koncových služieb pre občana /podnikateľa. V danom zmysle sekundárnou koncovou službou bude publikovanie open dát dostupných na data.slovensko.sk. 

Vývoj softvérového riešenia spĺňa požiadavky a štandardy projektového riadenia v prevádzke informačných technológií verejnej správy a je v súlade s aktuálne platným legislatívnym rámcom. Podrobnejší legislatívny rámec popisuje kapitola 6 Legislatíva.

3.7Riziká a závislosti

Za riziká projektu považujeme: 

• Oneskorenie procesu verejného obstarávania - V prípade oneskorenia procesu verejného obstarávania hrozí zdržanie v harmonograme a neukončenie projektu v stanovenom termíne.  Na predchádzanie tejto situácii sa príprava podkladov pre verejné obstarávanie realizuje s dostatočným časovým predstihom a priebežne sa konzultuje s odbornými útvarmi formou ex-ante.

• Personálne riziko – obmedzená dostupnosť kvalifikovaných zdrojov pre realizáciu - Výpadok ľudských zdrojov na strane žiadateľa alebo dodávateľa môže spôsobiť oneskorenie prác, zdržanie výstupov externých dodávateľov, zdržanie rozhodovacích procesov, komunikačné problémy a celkový sklz v harmonograme. Pre úspešnú realizáciu projektu bude nevyhnutné vytvoriť tím, ktorý bude fungovať ako partner pre budúceho dodávateľa, pričom v súčasnosti sa vychádza z dostupných personálnych kapacít. Je dôležité zabezpečiť komunikačnú maticu pre online stretnutia, ako aj zaručiť zastupiteľnosť kľúčových aktérov. Kľúčom k úspechu bude vytvoriť stabilný projektový tím s dostatočnou alokáciou časových zdrojov a motivácie pre efektívnu prácu na projekte a komunikáciu s dodávateľom.

• Nedostatočná kvalita vstupných podkladov pre realizáciu projektu, skryté vady v objektoch - Nedostatočné spracovanie vstupných podkladov a možné skryté vady na objektoch, ktoré budú  brániť v inštalácii nových zariadení môžu mať vplyv na úspešné dokončenie projektu. Dôkladná analýza a overenie vstupných podkladov (PD, technické špecifikácie a pod.) pred začatím realizácie projektu, spolu s realizáciou priebežných kontrol objektov projektu a tiež spolupráca so zamestnancami OvZP, či zabezpečenie rezervy v časovom harmonograme  patria medzi základné opatrenia smerujúce k minimalizácii rizika ohrozenia úspešného dokončenia projektu v dôsledku problémov so vstupnými podkladmi.

• Riziko narušenia reputácie – nedostatočná implementácia výstupov projektu do politiky KSK-   Okrem priamych prínosov v oblasti motivácie projekt vytvára predpoklady pre rozhodovanie na základe dát. Sponzor projektu a vedenie KSK musia mať dostatočné informácie o priebehu projektu, jeho implementácii a dosiahnutých výsledkoch. V prípade straty dôvery v projekt vzniká riziko, že sa politika založená na dátach neuskutoční podľa plánu. Projektový manažér pravidelne informuje riadiaci výbor projektu, monitoruje plnenie požiadaviek zainteresovaných strán a poskytuje správy sponzorovi projektu.

Zoznam rizík a závislostí je podrobnejšie rozpísaný v Prílohe č. 2 Projektového zámeru – Zoznam rizík a závislostí.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Popis biznis procesov v projekte:

• Evidenciu nehnuteľného a hnuteľného majetku.

• Energetický manažment a monitorovanie spotreby energií.

• Správu nájomných zmlúv.

• Plánovanie a správu údržby (preventívna, poruchová).

• Spracovanie nákladov, fakturácie a uhlíkovej stopy. Celkovo projekt zjednocuje viacero procesov do jedného informačného systému, ktorý zabezpečí ich prepojenie a automatizáciu.

Výber alternatív prebehol na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe identifikovaných príležitostí na zlepšenie. Z rozsahu zvolených kritérií nie všetky boli definované ako KO kritériá. Tie označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné biznis alternatívy ich tak musia naplniť.

Po zhodnotení alternatív implementácie projektu je zrejmé, že každá možnosť ponúka rôzne výhody a náklady. Všetky tri varianty majú svoje silné aj slabé stránky, avšak alternatíva AB3 – Zavedenie HW a SW, platformy v plnej miere sa z dlhodobého hľadiska sa považuje za najvhodnejšie riešenie Na základe vyššie uvedeného odporúčame prijať túto alternatívu, keďže tento prístup poskytuje najvyššiu úroveň efektivity, celkové zlepšenie procesov a potenciál pre maximálnu návratnosť investícií, aj keď si vyžaduje vyššie počiatočné náklady.

Náhľad výberu alternatív na biznis, aplikačnej a technologickej úrovni je možné nájsť v nasledujúcich kapitolách. 

3.9Multikriteriálna analýza

Výber optimálnej alternatívy pre realizáciu projektu „Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja“  bol vykonaný prostredníctvom multikriteriálnej analýzy (MCA). Tento prístup zabezpečil komplexné hodnotenie jednotlivých alternatív na základe vopred stanovených kritérií, ktoré vychádzajú z cieľov stakeholderov, ich požiadaviek a obmedzení.

Alternatíva AB3 zabezpečuje splnenie všetkých kritérií na najvyššej úrovni, pričom ponúka strategické a dlhodobé riešenia s vysokou návratnosťou investícií a komplexným zlepšením, pričom ostatné alternatívy poskytujú čiastkové alebo obmedzené zlepšenia, ktoré nedosahujú požadovanú úroveň výsledkov projektu. 

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o cloud ready aplikácii / aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa s používateľskými rozhraniami cez tenkého klienta. Zásadnou požiadavkou na technologickej vrstve architektúry je škálovateľnosť riešenia v zmysle dopĺňania ako počtu jednotlivých IoT prvkov, tak aj rozširovanie funkcionality riešenia o nové typy prvkov. Softvér spracúvajúci dátové vstupy IoT prvkov musí byť koncipovaný modulárne, tzn. umožňovať nezávislé dopracovanie funkcionalít bez kompletnej alebo zásadnej zmeny aplikačného vybavenia.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

Projekt „Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja“ sa zameriava na implementáciu jednotnej dátovej platformy, obstaranie softvéru a IoT zariadení pre inteligentný zber, rozvoj tvorby, spracovanie, využívanie a prepájanie dát a tým na základe softvérových nástrojov a inteligentných systémov na monitorovanie zaviesť funkčný energetický manažment, manažment správy budov, inteligentné plánovanie a správu regiónu, zlepšenie kvality života obyvateľov, ale aj zvýšenie efektivity a udržateľnosti regionálnych procesov a infraštruktúry.

Aktuálny stav biznis procesov a požiadaviek:

• Využívajú sa rôzne  SW pre správu dokumentov a energií, ktoré nie je možné dátovo prepojiť. Existujúci SW je v základnej verzii s nutnosťou manuálneho zadávania údajov bez automatizovaných algoritmov a bez podpory energetického manažmentu.  
• Úrad KSK potrebuje od SW ďalšie nové funkcionality riadenia a správy majetku a energetického manažmentu s doplnením automatizovaného zber údajov z IoT senzorov, ktorý súčasný SW nedokáže naplniť.  
• ENM je vykonávaný konvenčne z dostupných údajov o spotrebe energie, zabehnutých štandardov a manuálnych procesov pri spracovaní agendy a správy majetku. 
• Manuálne vykonávanie správy majetku a fyzické spracovanie údajov o energiách, evidencie majetku, rozpočítavanie energií a pod. 
• Nie je vybudovaná prenosová infraštruktúra pre pripojenie IoT zariadení. Potreba vytvoriť sieť IoT zariadení so zabezpečením dátového prenosu a centralizácie dát – dátové úložisko. 
• Je potrebné získať podrobnejší rozsah dát o budovách v správe KSK. 
• Neexistuje databáza dokumentov. Je potrebné vytvoriť digitálnu databázu dokumentácie a registrov – nájomné zmluvy, majetku, technickej dokumentácie, projektových dokumentácií, a pod. 
• Neexistuje sledovanie termínov pravidelných úkonov – vykonávanie revíznych obhliadok, plánovaná a pravidelná údržba, zmluvných termínov, záručných lehôt a pod.  
• Komplikované, zdĺhavé a zložité vyhľadávanie údajov, nemožnosť robiť celkové prehľady a analýzy. Je potrebné SW nástroj na lepšiu prácu s dátami.  
• Neaktuálne údaje z Katastra nehnuteľností. Je potrebné automatizovať proces aktualizácie údajov z katastra nehnuteľností.  
• Zjednodušenie práce s dátami. Je potrebný intuitívny „interface“ pre bežného užívateľa (ekonómka / správca v škole, DSS,... ). Takto budú títo bežný zamestnanci ochotnejšie zadávať potrebné údaje, ktoré sú používané na správu budov, ako aj energetického manažmentu. 
• Požadujeme SW nástroj pre zautomatizovanie vyhodnocovacích procesov, analýz s možnosťou predikcie alebo návrhu odporúčaných opatrení z hľadiska prevádzky technických zariadení a správy energií.  
• Možnosť prepojenia systému na iné systémy napr. ekonomický softvér.
• Neexistuje meranie a vyhodnocovanie kvality vnútorného prostredia v budovách. Je potrebné zaviesť systémy pre meranie kvality vnútorného prostredia s prepojením na meranie spotrieb energií a vplyvu vonkajšieho prostredia.  

Identifikácia vlastníkov procesov: 

Projekt je zameraný pre komplexné riešenie manažmentu správy budov a energetického manažmentu pre objekty KSK.  

Celkovo sa jedná o 512 objektov (údaj k 1.10.2024) spadajúcich pod 184 organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.

V rámci realizácie projektu bolo vybraných 45 organizácii s najväčšou spotrebu s celkovým počtom 130 odberných miest elektrickej energie, zemného plynu, tepla, vody a pod. Celkové náklady na energie predstavujú hodnotu 10 447 609 mil. Eur ročne pre vybraných 45 lokalít.   

Pre prácu so SW a HW je plánované: 

• Vrcholový manažment kraja – vedúci odborov, vedenie úradu KSK. Pre túto skupinu sú určené globálne a súhrnne výstupy, ktoré umožnia samospráve podporu v rozhodovacích procesoch, nastavovaní priorít a stratégií. 
• Pracovníci odboru správy majetku – ide o pracovníkov poverených pre vykonávanie správy majetku KSK.  
• Pracovníci oddelenia energetiky – ide o pracovníkov poverených pre výkon energetického manažmentu pre budovy KSK.
• Pracovníci odboru regionálneho rozvoja - ide o pracovníkov poverených prípravou strategických dokumentov, akčných plánov, a pod.  
• Pracovníci oddelenia IKT – ide o pracovníkov poverených pre správu dát, informačno-komunikačných technológií.  
• Pracovníci organizácií – ide o riaditeľov, správcov budov, ekonómov, ktorý budú využívať SW pre zjednodušenie práce v rámci zvereného majetku a povinností v organizácii (stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, a pod.).
• Verejnosť / občania – Open data určené pre verejnosť.  

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy budú realizované nasledovné výstupy: 

• Poskytovanie údajov z IoT zariadení KSK 
• Inštalované inteligentné IoT zariadenia pre oblasť energetického manažmentu 
• Poskytované otvorené údaje z oblasti energetického manažmentu. 

Metódu riadenia waterfall, v súlade s Prílohou č. 1 Vyhlášky č. 401/2023 Z.z. budú  po ukončení projektu dodané nasledujúce výstupy: 

KSK plánuje začať realizáciu hlavných aktivít projektu po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Pri implementácii bude žiadateľ postupovať v zmysle vyhlášky 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Detailný komentár jednotlivých vrstiev architektúry a ich náhľadu je v dokumente I-03 Prístup k projektu.

Popis biznis architektúry:  

Biznis aktéri/vlastníci projektu 

• Vrcholový manažment kraja – vedúci odborov, vedenie úradu KSK. Pre túto skupinu sú určené globálne a súhrnne výstupy, ktoré umožnia samospráve podporu v rozhodovacích procesoch, nastavovaní priorít a stratégií. 
• Pracovníci odboru správy majetku – ide o pracovníkov poverených pre vykonávanie správy majetku KSK.  
• Pracovníci oddelenia energetiky – ide o pracovníkov poverených pre výkon energetického manažmentu pre budovy KSK.
• Pracovníci odboru regionálneho rozvoja - ide o pracovníkov poverených prípravou strategických dokumentov, akčných plánov, a pod.  
• Pracovníci oddelenia IKT – ide o pracovníkov poverených pre správu dát, informačno-komunikačných technológií.  
• Pracovníci organizácií – ide o riaditeľov, správcov budov, ekonómov, ktorý budú využívať SW pre zjednodušenie práce v rámci zvereného majetku a povinností v organizácii (stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, a pod.) 
• Verejnosť / občania – Open data určené pre verejnosť.  

Prístup / komunikačné kanály

• Web rozhranie/tenký klient riešenia – dostupnosť cez internet a intranet
• E-mail, SMS – notifikácie
• data.slovensko.sk (predtým data.gov.sk) portal – platforma otvorených údajov

Biznis funkcie:

• Energetický manažment  

Podpora prevádzky a údržby online zberom dát a zisťovaním porúch 

Energetická efektívnosť – vyhodnocovanie, porovnávanie, analýza dostupných dát 

Diaľkový zber dát a centralizácia údajov potrebných k ENM 

Digitálna pasportizácia technologických zariadení 

• Manažment správy budov

Pasportizácia budov 

Pasportizácia a digitalizácia dokumentov týkajúcich sa majetku a správy budov  

Automatizácia aktualizácie údajov z verejných portálov (Kataster nehnuteľností) 

Plánovanie, podpora politík, centralizácia dát 

• Dátová analytika, zber a archivácia dát

Zdieľanie špecifických dát 

Centralizácia a zber údajov 

Spoločné rozhranie pre prácu s dátami - BI 

Integrácia informácií do spoločnej SW platformy 

Lepšie plánovanie investícií

Podpora stratégií a politík KSK

Podpora rozhodovania a plánovania

Archivácia a digitalizácia dokumentov

Monitoring a online zber dát

Regulácia nákladov na prevádzku

Rýchlejšia reakcia na zmeny

Popis aplikačnej vrstvy:

• IS Energetický manažment a manažment správy budov
  • Údržba – údržba a evidencia odberných miest, notifikácie na termíny, hodnoty a pod.
  • Správa budov – evidencia objektov/majetku/zariadení/vyhradených technických zariadení, správa majetku, dokumentov.
  • Vizualizácia dát – reporty, vizualizácia dát.
  • Energetický manažment – vyúčtovanie nákladov prenajímaných priestorov, vyhodnocovanie spotrieb energií a automatizovaný reporting
  • IoT – zber dát
• API vrstva
  • verejné API - OpenAPI - umožní prístup k vybraným informáciám formou API 
  • neverejné API
• Dávkové spracovanie dát/reportov – modul na dávkové spracovanie dát neovplyvňujúci chod IS systémov
• Integračný modul – genericky modul na integráciu riešenia
  •  IAM – integrácia na centrálnu správu a autentifikáciu a autorizáciu užívateľov kraja
  •  IoT – integrácia na IoT zariadenia
  •  Integration API – integrácia na externé systémy
    • Kataster portál
    • SPIN
    • DMS

Technologická vrstva:

LPWAN

• IoT zariadenia pre zber dát – energie – voda, zemný plyn, elektrická energia, teplo, vnútorné prostredie, vonkajšie počasie (meteostanice) 
• Gateway  - lokálne prenosové brány LoRAWAN, WiFi, SIGFOX  

Cloud platform – cloudová platforma poskytovaná dodávateľom ako SaaS, čo umožní v budúcnosti dané riešenie jednoducho premiestniť na vlastný server alebo iné cloudové riešenie.

• Containers – riešnie možné nasadiť v kontainerizovanej forme (docker, virtual machine) od aplikačných serverov až po databázu. Možnosť škálovať riešenie v prípade potreby horizontálne, aj vertikálne.

Infarštrukturálne komponenty

• WAF (Web application firewall) - Chráni webové aplikácie filtrovaním a monitorovaním HTTP prevádzky medzi webovou aplikáciou a internetom. Typicky chráni webové aplikácie pred útokmi, ako sú cross-site request forgery (CSRF), cross-site scripting (XSS), vkladanie súborov a SQL injection, okrem iných.
• VPN – konektivita medzi cloudovou plaformou a infrastrukturou KSK bude zabezpečná cez VPN.

5.1Prehľad e-Government komponentov

Obsah tejto kapitoly je podrobne spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.

6.LEGISLATÍVA

Projekt nepredpokladá potrebu legislatívnych zmien pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu. 
Dodržané budú východiská platnej legislatívy, a to najmä: 

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• Vyhláška 179/2020 Z. z., Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška 328/2015 Z. z., Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o minimálnom obsahu ďalšieho odborného vzdelávania správcov bytových domov a vzoroch žiadostí o zápis do zoznamu správcov bytových domov  
• Vyhláška 401/2023 Z. z., MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška 547/2021 Z. z., MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy
• Vyhláška 78/2020 Z. z., Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• Zákon č. 18/2018 Z. z.. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
• Zákon č. 182/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
• Zákon č. 205/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 246/2015 Z.z.  o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 278/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) 
• Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 476/2008 Z. z.  o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti)
• Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Okrem legislatívneho rámca sa pri návrhu a implementácii riešenia budeme riadiť príručkami Programu Slovensko:

• Príručka pre žiadateľa
• Príručka pre prijímateľa (vrátane jej príloh)
• Príručka k oprávnenosti výdavkov (vrátane jej príloh)
• Vzor Zmluvy o poskytnutí NFP
• Príručka pre žiadateľov/prijímateľov k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania
• Komunikačná stratégia Program Slovensko programové obdobie 2021-2027 (vrátane jej príloh)
• Dizajn manuál Programu Slovensko (vrátane jej príloh) 
• Všeobecná informácia k predkladaniu a schvaľovaniu ŽoNFP

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Prípravná fáza projektu

Stanovenie nákladov na projekt bolo definované na základe prieskumu trhu z 10/2024. Rozsah projektu bol definovaný na základe analýz potrieb koncových používateľov, funkčných a technických požiadaviek na SW a HW.  Výsledné hodnoty slúžia ako „vodítko“ pri základnom porovnaní potenciálnych nákladov na realizáciu projektu a dosiahnuteľných prínosov.

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

Sumárne očakávame prínosy vo výške 888 420 € / rok. Okrem kvantifikovaných prínosov existuje množstvo kvalitatívnych prínosov.

Informačný systém zjednoduší prácu úradníka (FTE)

Ročné údaje súčasného stavu:

Počet podaní : 3ks podaní - 45 x OvZP KSK = 135ks podaní (stave majetku, vyúčtovania energií, prevádzka zariadení)

Náklad na 1 podanie: 2,50 Eur (Tlač, papier, energie)

Trvanie (rok): 270 ČD

Ročné údaje navrhovaného stavu:

Počet podaní :  min. 150 (o stave majetku, vyúčtovania energií, prevádzka zariadení, kvality vnútorného prostredia, iné analýzy)

Náklad na 1 podanie: 0,25 Eur (elektronicky - energie)

Trvanie (rok): 90 ČD

Celkové ročné ušetrené náklady : 339 915 Eur/rok

Kvalitatívne prínosy

Hlavným prínosom metodiky sledovania a vyhodnocovania spotreby energie je, že po uplynutí relatívne krátkeho času je možné dosiahnutie optimálnej prevádzky energetických zariadení, čo sa prejaví v konečnom dôsledku v znížení nákladov na energiu. Takisto sa darí rýchlejšie odhaľovať rôzne technické poruchy, úniky atď.  Ďalším prínosom je zavedenie jednotného systému a postupov oblasti hospodárenia s energiami v zariadeniach v majetku mesta, podpora pri príprave projektov na úsporu energie, práca s prevádzkovateľmi energetických zariadení a pod.

Z dlhodobého hľadiska sú praxou preukázané 5% úspory už pri samotnom zavedení energetického, ako aj facility manažmentu aj bez inštalácie „tvrdých“ opatrení. Tento jav je spôsobený psychológiou užívateľa, ktorý mení svoje spotrebné správanie smerom ku väčšej snahe šetriť („viem, že ma niekto pozoruje, meria, upozorňuje...“). (Zdroj: Energetické centrum Bratislava, www.ecb.sk).

Medzi hlavné nevýčisliteľné prínosy projektu patria:

1. Efektivita a úspora nákladov

• IoT zariadenia môžu monitorovať a analyzovať spotrebu energie v reálnom čase, čo umožňuje identifikovať neefektívne využívanie energie a zaviesť úsporné opatrenia;
• činnosti spojené so sledovaním a vyhodnocovaním spotreby energie majú význam a prinášajú úspory. Musia sa vykonávať neustále a nepretržite. Hlavným prínosom metodiky sledovania a vyhodnocovania spotreby energie je, že po uplynutí relatívne krátkeho času je možné dosiahnutie optimálnej prevádzky energetických zariadení, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v znížení nákladov na energiu;

• komparácia nákladov na energie s celkovými prevádzkovými nákladmi umožní organizáciám optimalizovať a vyhodnocovať stav technických zariadení;
• len vedomie, že spotreba energie je sledovaná a meraná, ovplyvňuje spotrebiteľské návyky smerom k zdržanlivejšiemu a úspornejšiemu správaniu užívateľov, iba sledovaním a vyhodnocovaním spotreby energie môže dôjsť k úspore energií;
• zlepšenie efektívnosti práce pri správe majetku a práce s veľkým množstvom dát za pomoci automatizácie procesov za pomoci SW nástrojov;
• zavedením technologických prvkov HW a SW pre zlepšenie energetického manažmentu prinesie ďalšie benefity v podobe digitalizácie dokumentov pre lepšiu archiváciu, evidenciu objektov a majetku kraja. Sledovanie aktuálnych hodnôt o spotrebe energií, sledovanie hraničných hodnôt dopomôže k predchádzaniu nežiadúcich únikom energií, predchádzaniu aj bezpečnostným hrozbám (únik plynu) alebo environmentálnym škodám (prasknuté potrubia a pod.) a s tým súvisiacim nepredvídateľnými výdavkom;
• integrácia existujúcich dát z existujúcich softvérov používaných na Úrade KSK a zároveň z verejných registrov a implementácia na ďalšie softvéry pre komplexné fungovanie všetkých softvérov využívaných na Úrade KSK napomôžu zvýšiť efektivitu a produktivitu práce, ale tiež koordináciu medzi odbormi Úradu KSK;
• CAD výkresová dokumentácia podporuje presnosť a detailnosť údajov o infraštruktúre, podklad pre digitalizáciu a integráciu s inými systémami, zefektívnenie energetického manažmentu.

2. Udržateľnosť a ekologické prínosy

• uvedomelejšie hospodárenie so spotrebou energií založené na presných a aktuálnych dátach prináša efektívnejšie riadenie energetických zdrojov a tým prispieva k znižovaniu emisií CO₂ a iných škodlivých látok, zároveň za pomoci rýchlych a na mieru šitých opatrení napomáha k zvyšovaniu energetickej hospodárnosti budov v správe KSK;
• softvérová platforma môže integrovať a optimalizovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako sú solárne panely a pod.;
• CAD dokumentácia podporuje dlhodobú udržateľnosť a archiváciu technických údajov o budovách a infraštruktúre, čo umožňuje zachovať kontinuitu informácií aj po desiatkach rokov.

3. Data-driven decision-making, inteligentné rozhodovanie, plánovanie, správa a transparentnosť

• zber dát za pomoci IoT zariadení a ich následná analýza umožňuje rýchlo a efektívne vypracovať podklady pre lepšie rozhodovanie, plánovanie, riadenie a správu budov;
• riadenie a stanovenie politík KSK na základe reálnych údajov a analýzy údajov;
• za pomoci takto získaných dát je možné napr. stanoviť prioritizáciu v obnove budov, ich častí alebo technických zariadení;
• výsledky projektu budú využité na úrovni riadenia KSK a to v stratégii riadenia investícií, v územnoplánovacej politike, správe nehnuteľností, finančnom plánovaní, oceňovaní investícií, v zaobchádzaní s údajmi a v tvorbe verejných politík;
• „otvorenie” rozhodovacích procesov voči obyvateľom KSK sprístupnením zbieraných dát, napr.vo forme participatívneho plánovania, spätná väzba na projekty zamerané na energetickú efektívnosť;
• verejné a transparentné zdieľanie dát môže zlepšiť dôveru občanov;
• zdieľanie údajov o spotrebe energie, nákladoch a úsporách zvyšuje transparentnosť a demonštruje záväzok úradu k zodpovednému hospodáreniu;
• debyrokratizácia a zefektívnenie rozhodovacích procesov a ich depolitizácia, politiky na základe overiteľných údajových zdrojov;
• za pomoci CAD dokumentácie bude možné realizovať efektívnejšie plánovanie a realizáciu údržby, simulácie a analýzy;
• zavedenie jednotného systému a postupov oblasti hospodárenia s energiami v zariadeniach v majetku KSK, podpora pri príprave projektov na úsporu energie, práca s prevádzkovateľmi energetických zariadení a pod.

4. Zlepšenie kvality života, komfortu a bezpečnosti

• dátová analýza z IoT senzorov a jej výsledky dopomôžu optimálnejšiemu nastaveniu podmienok vnútorného prostredia budov v správe KSK (v objektoch s existujúcimi, ale aj plánovanými IoT zariadeniami),
• IoT zariadenia môžu detekovať a reagovať na nebezpečné situácie v reálnom čase (napr. neodvôvodnené zmeny v spotrebách energií, únik plynu, havárie potrubia a pod.) zasielaním alertov, s cieľom predísť navyšovaniu nákladov na opravy, či ohrozeniu bezpečnosti občanov;
• integrácia softvéru so systémami, ktoré obsahujú bezpečnostné prvky, môže zlepšiť celkové zabezpečenie údajov a ochranu pred kybernetickými hrozbami;
• udržiavanie súladu s aktuálne platnými predpismi a normami môže byť jednoduchšie, keď sú všetky údaje a procesy integrované do jedného systému, ktorý umožňuje monitoring a auditovanie.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný v súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy metódou waterfall s prvkami metódy agile a logickými nadväznosťami realizácie jednotlivých modulov na základe funkčnej a technickej špecifikácie vypracovanej v rámci prípravy projektu.

Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu.

Prípravná fáza a Iniciačná fáza zahŕňa prípravu obsahu projektu, vypracovanie jednotlivých manažérskych výstupov projektu v zmysle požiadaviek výzvy a v súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z., predbežný rozpočet projektu, definovanie predbežného zloženia projektového tímu a riadiaceho výboru, príprava obsahu žiadosti o NFP. Iniciačná fáza bude ukončená schválením ŽoNFP.

Verejné obstarávanie na zhotoviteľa zahŕňa celý proces od prípravy súťažných podkladov, vyhlásenie verejnej súťaže až po dôležitý míľnik – podpis zmluvy s úspešným dodávateľom / zhotoviteľom, kedy začína realizačná fáza projektu.

Realizačná fáza predstavuje samotnú realizáciu aktivít projektu a dosahovanie vytýčených cieľov, merateľných ukazovateľov a výstupov projektu. V rámci tejto fázy sa budú realizovať aj predpísané manažérske a špecializované výstupy.

Nasadenie a postimplmentačná podpora predstavuje implementáciu riešenia do produkčnej prevádzky a jeho akceptácia spolu s vyhodnotením.

Dokončovacia fáza predpokladá doručenie nevyhnutných manažérskych správ, dokumentov a podkladov, z ktorých budú niektoré využiteľné aj do záverečnej monitorovacej správy. Ukončenie dokončovacie fázy znamená aj ukončenie implementácie hlavných aktivít projektu z externých zdrojov.

Po uzatvorení dokončovacej fázy začne podpora prevádzky (totožná s obdobím udržateľnosti projektu). KSK zabezpečí využívanie implementovaných systémov a udržiavanie dosiahnutých výsledkov. Podpora bude zabezpečená aj uzatvorenými SLA zmluvami s dodávateľmi (pri podpore prevádzky).

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Pre projekt bude zriadený Riadiaci výbor, v minimálnom zložení:

• Predseda RV,
• Zástupca vlastníkov procesov objednávateľa,
• Zástupca kľúčových používateľov objednávateľa

Riadiaci výbor bude zodpovedný za dohľad nad realizáciou celého projektu. Členovia výboru budú menovaní vedením KSK s cieľom zabezpečiť riadenie a usmerňovanie projektu ako celku. Výbor ponesie plnú zodpovednosť za úspešné uskutočnenie projektu a bude disponovať potrebnou autoritou na realizáciu jeho cieľov.

Zároveň bude riadiaci výbor koordinovať aktivity súvisiace s publicitou a informovaním o projekte, pričom bude zabezpečovať komunikáciu a zdieľanie informácií so všetkými dotknutými stranami počas celej doby trvania projektu, ako aj počas existencie samotného výboru.

Projektový tím bude mať na starosti plnenie povinností v súlade s princípmi riadenia a organizácie informačných technológií vo verejnej správe, pričom sa zameria na optimalizáciu procesu na základe používateľskej skúsenosti.

V rámci projektu je projektový tím zodpovedný za nasledujúce úlohy:

• Identifikáciu a zapracovanie potrieb používateľov do projektových výstupov.
• Monitorovanie využívania služby a vyhodnocovanie spätnej väzby od používateľov.
• Navrhovanie a optimalizáciu dizajnu digitálnych služieb.
• Vykonávanie analýz a návrhov riešení pre vybrané životné situácie.
• Vývoj, testovanie a implementáciu zmien v IT systémoch vrátane nasadzovania riešení pre zvolené životné situácie.

Projektový tím objednávateľa: 

• 2 x kľúčový používateľ – JUDr. Ľubomír Mihal, JUDr. Ľubica Palková
• 1x IT analytik – Ing. Zuzana Kováčová
• 1x IT architekt – Ing. Ivan Augustiňák
• 1x zástupca biznis vlastníka – Ing. Zuzana Kováčová
• 1 x manažér kvality - interný zamestnanec prijímateľa
• 1 x manažér kybernetickej bezpečnosti (KIB) – Ľubomír Kopáček

Plánované pozície plánuje KSK obsadiť vlastnými kapacitami, ako aj so zapojením externých odborníkov, avšak v súčasnosti žiadateľ nemá jednoznačne zadefinované mená všetkých zamestnancov, ktorí budú spolupracovať na implementácii projektu.

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Podrobné pracovné náplne, povinnosti projektového tímu a ich zodpovednosti budú predmetom menovacích dekrétov v súlade so zdrojovými súbromi (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html ) v zmysle Vyhlášky 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke. 

Projektový manažér 

• zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.  
• zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia. 
• zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka. 
• okrem týchto povinností vykonáva projektový manažér aj rozsah a povinnosti projektovej role Manažér zmien a Implementačný manažér.

Kľúčový používateľ 

• zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu. 
• zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť. 
• Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov.

IT analytik 

• zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov. 
• analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom. 
• Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom. 
• Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení. 
• Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad). 

IT architekt 

• zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi. 
• vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia. 
• zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod.  
• Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia. 

Vlastník procesov 

• zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS. 
• zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.

Manažér kvality

• zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.
• plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.
• Počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje zhodu kvality projektových výstupov s požiadavkami. Realizuje postupy riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa. Kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami.

Manažér kybernetickej bezpečnosti

• zodpovedá za dodržanie princípov a štandardov na kybernertickú a IT bezpečnosť, za kontrolu a audit správnosti riešenia v oblasti bezpečnosti.
• koordinuje a riadi činnosť v oblasti bezpečnosti prevádzky IT, spolupracuje na projektoch, na rozvoji nástrojov a postupov k optimalizácii bezpečnostných systémov a opatrení. Stanovuje základné požiadavky, podmienky a štandardy pre oblasť bezpečnosti programov, systémov, databázy či sieti. Spracováva a kontroluje príslušné interné predpisy a dohliada nad plnením týchto štandardov a predpisov. Kontroluje a riadi činnosť nad bezpečnostnými testami, bezpečnostnými incidentmi v prevádzke IT. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom počítačov a informačných systémov pre oblasť bezpečnosti

10.ODKAZY

Nerelevantné.

11.PRÍLOHY

• Príloha č. 1:  Report používateľského prieskumu
• Príloha č. 2: Zoznam rizík a závislostí