I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Účelom dokumentu je v súlade s Vyhláškou 85/2020 Z. z. o riadení projektov, v rámci iniciačnej fázy rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu zlepšenia služieb Štátnej školskej inšpekcie.

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

1. 
   
   1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd. Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách  je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FRxx

• U         – užívateľská požiadavka
• R          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

• N         – nefukčná požiadavka (NFR)
• R          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 
   
   1. Manažérske zhrnutie

Cieľom projektu je digitalizácia a modernizácia procesov, ktoré sa priamo dotýkajú kontrolovaných subjektov v rezorte školstva t.j. škôl a školských zariadení a zároveň prepojenie informačných systémov v rezorte školstva s inšpekčným nástrojom pre efektívne hodnotenie vzdelávacieho systému v regionálnom školstve.

 V prípade výkonu ŠŠI musí v súčasnosti kontrolovaná škola vopred pripraviť vyžiadané dokumenty  vo vytlačenej podobe  t.j. škola tlačí stovky strán pre potrebu ŠŠI a po ukončení kontroly ich ŠŠI škole vráti a školy ich skartujú, lebo vedú dokumenty elektronicky. Štátna školská inšpekcia nebola pripravená na  digitálnu výučbu 21. storočia a k dokumentom a dátam potrebným pre výkon inšpekcie nemá prístup, alebo si ho obťažne získava od škôl alebo ministerstva a aj to len v obmedzenej miere.

Zo štatistík ŠŠI vyplýva že v rokoch 2015 – 2020 bola realizovaná najnáročnejšia tzv. komplexná inšpekcia len u 17,42% z požadovaného počtu subjektov. To znamená, že rozsah celkových povinností inšpektorov je tak rozsiahly a prácny pre absenciu digitalizácie, že umožňuje na 1 inšpektora výkon max. 1,6 komplexnej inšpekcie/ročne.

Je potrebné si uvedomiť, že ŠŠI vykonáva svoju pôsobnosť priamo v teréne. Tieto (opakované) výjazdy na kontrolované subjekty sú drahé a časovo náročné. Mnohé inšpekcie by však mohli byť vykonané nahliadnutím do dát kontrolovaného subjektu bez potreby viacnásobného výjazdu. Bolo by tak možné znížiť celkový časový a finančný náklad spojený s výjazdom do terénu, ale aj čas, ktorý školy alokujú pre potreby školskej inšpekcie. Časovo náročné a prácne spracovávanie podkladov a zistení zo škôl by bolo nahradené digitalizáciou procesov, čo by prinieslo ŠŠI výraznú efektivitu práce inšpektorov a zároveň aj  skrátenie a výrazné priblíženie sa k inšpekčného cyklu stanovenému legislatívou.

Práve výzva PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR „Lepšie e-Gov služby“ umožňuje naplniť ciele vedenia ŠŠI reagovať na potreby doby súvisiace s významnou digitalizáciou. ŠŠI tak v oblasti elektronizácie začína dobiehať školy, ktoré kontroluje a ktoré už dnes vedú celú vlastnú agendu elektronicky a zasielajú dátové reporty ministerstvu školstva a priamoriadeným organizáciám v rezorte školstva a napr. aj Sociálnej poisťovni. V prípade výkonu školskej inšpekcie musí každá kontrolovaná škola vopred pripraviť vyžiadané dokumenty  vo vytlačenej podobe  t.j. škola vytlačí stovky strán pre potrebu ŠŠI a po ukončení kontroly ich ŠŠI škole vráti a školy ich skartujú, lebo vedú dokumenty elektronicky. Pri príprave inšpekcie školy zasielajú ŠŠI na mail iba základné informácie vo Word dokumente, ktorý inšpektor vytlačí a ručne vpisuje do internej databázy ŠŠI. Motiváciou preto je skrátiť proces výkonu školskej inšpekcie, znížiť materiálové náklady na výkon školskej inšpekcie, zvýšiť úroveň znalostí inšpektorov ŠŠI ako aj kontrolovaných škôl vo vzťahu k identifikovaným nedostatkom a príkladom dobrej praxe, Tieto ciele budú realizované prostredníctvom dosiahnutia nasledovných výstupov:

-      vytvorenie politiky riadenia používateľskej skúsenosti, zadefinovanie interných postupov práce a procesov pre získavanie, analýzu a zapracovanie spätnej väzby a aktualizácia KRIT.

-      budovanie ľudského kapitálu a know-how (vytvorenie interných kapacít, ktoré budú realizovať aktivity)

-      realizáciu pravidelného meranie využívania KS a webových portálov, vrátane kvality používateľskej skúsenosti.

-      realizáciu pravidelného reportingu využitia ISVS a jednotlivých elektronických služieb

-      realizáciu identifikovania úzkych miest a bariér využívania KS a webov, pravidelné získavanie spätnej väzby od zákazníkov, návrh a testovanie riešení pre identifikované bariéry a úzke miesta a dohľad nad ich nasadením do praxe.

• implementáciu zmeny užívateľského rozhrania vybraných elektronických služieb a webov za účelom optimalizácie zákazníckej cesty.
• implementáciu zmien na pozadí služieb (zmeny procesov, aplikačné služby, dátové a procesné integrácie) potrebné pre optimalizáciou zákazníckej cesty.

Pokiaľ ide o nasadenie nových koncových služieb budú nasadené nasledovné koncové služby:

• Vykonávanie štátnej školskej inšpekcie (ks_350834)
• Zasielanie podkladov k výkonu štátnej školskej inšpekcie (ks_350835)
• Podanie podnetu alebo sťažnosti (ks_350837)
• Poskytovanie elektronického vzdelávania v oblasti školskej inšpekcie (ks_350859)

Realizátorom projektu je Štátna školská inšpekcia, ktorá bola zriadená zo zákona 1. januára 2000. Vo svojej činnosti je nezávislá, riadi sa všeobecne záväznými právnymi predpismi a zákonmi, predovšetkým zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje jej kompetencie, obsah a rozsah činnosti. Ako orgán štátnej správy plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie. V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície.

Projekt bude realizovaný v rámci:

Špecifický cieľ: 7.3: Zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti eGovernment služieb pre podnikateľov a 7.4: Zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti eGovernment služieb pre občanov

Typ aktivity: Zavedenie inovatívnych elektronických služieb VS pre občanov a podnikateľov

Hlavné aktivity projektu:

-      Analýza a Dizajn,                

-      Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb

-      Implementácia a Testovanie,

-      Nasadenie.

Celkové indikatívne náklady projektu sú vo výške  855 199,00 EUR a skladajú sa z 3 hlavných skupín výdavkov a to 521 osobné výdavky zamestnancov ŠŠI - odborných expertov, ktorí budú realizovať povinné výstupy v rámci projektu (187 625,00 EUR). Výška výdavkov bola stanovená v súlade s limitmi pre interné výdavky definovanými Príručkou pre oprávnenosť výdavkov PSK. Druhou významnou skupinou výdavkov je skupina 518 ostatné služby v rámci ktorej budú zabezpečené externé služby potrebné na služby potrebné vývoj IS ŠSI a implementáciu koncových služieb (427 992,00 EUR). Nákup SW (013 Softvér) je vo výške 190 000,00 EUR. Podporné aktivity sú v celkovej výške 49 582,00 EUR, čo predstavuje 7% z celkových oprávnených výdavkov.

Tabuľka č. 2a - Zoznam projektom zlepšovaných elektronických služieb a príslušných životných situácií

Tabuľka č. 2b – Zoznam webových sídiel, ktoré budú predmetom zlepšovania. Vzhľadom k skutočnosti, že pôjde o nový portál v AS IS stave nie sú uvedené hodnoty a TO BE stav vyjadruje podiel cieľovej skupiny (zamestnancov škôl), ktorí sú veľmi spokojní s portálom (pričom škála je nasledovná veľmi spokojný, spokojný, ani spokojný ani nespokojný, nespokojný, veľmi nespokojný), na celkovom počte respondentov.

1. 
   
   1. Motivácia a rozsah projektu
      1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený

Zo štatistík ŠŠI vyplýva že v rokoch 2015 – 2020 bola realizovaná najnáročnejšia tzv. komplexná inšpekcia len u 17,42% z požadovaného počtu subjektov pričom legislatívne nastavený inšpekčný cyklus je 5 rokov pre každú školu. To znamená, že rozsah celkových povinností inšpektorov je tak rozsiahly a prácny pre absenciu digitalizácie, že umožňuje na 1 inšpektora výkon max. 1,6 komplexnej inšpekcie/ročne.

Je potrebné si uvedomiť, že ŠŠI vykonáva svoju pôsobnosť priamo v teréne. Tieto (opakované) výjazdy na kontrolované subjekty sú drahé a časovo náročné. Mnohé inšpekcie by však mohli byť vykonané efektívnejšie napr. inšpekčným zisťovaním cez webové rozhranie ŠŠI. Bolo by tak možné výrazne znížiť celkový časový a finančný náklad spojený s výjazdom do terénu, ale aj čas, ktorý školy alokujú pre potreby školskej inšpekcie.

Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii umožnila školám viesť značnú časť pedagogickej dokumentácie elektronicky (§ 5 ods. 1 – triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list žiaka, osobný spis dieťaťa, osobný spis žiaka, denník evidencie odborného výcviku a denník výchovnej skupiny), túto dokumentáciu školy vedú najčastejšie prostredníctvom proprietárneho systému. Používa ho viac ako 3300 základných a stredných škôl. Školy údaje o deťoch, žiakoch a poslucháčoch a ich zákonných zástupcoch zadávajú v súlade s § 157 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) aj do centrálneho registra (RIS), ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.

V centrálnom registri sa vedú elektronicky, okrem iného, aj tieto osobné údaje:

o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi,

• titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
• dátum, miesto, okres a štát narodenia,
• materinský jazyk,
• kontakt na účely komunikácie,
• dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,
• učebná zmluva podľa osobitného predpisu,
• zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,
• dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
• počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, a to za každý kalendárny mesiac školského roka,
• výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
• výsledky zo súťaží a olympiád,
• priznanie štipendia a jeho výška,

o zamestnávateľovi, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

• 
  
  • obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo
  • meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu.

Štátna školská inšpekcia nebola pripravená na  digitálnu výučbu 21. storočia a k uvedeným dokumentom a dátam nemá dlhodobo prístup, alebo si ho obťažne a  získava od škôl alebo ministerstva a aj to len v obmedzenej miere. Verifikáciu dát zaslaných zo škôl do školského registra môže overovať v praxi iba ŠŠI, ktorá paradoxne nemá prístup k tomuto registru.

V prípade výkonu ŠŠI musí kontrolovaná škola vopred pripraviť vyžiadané dokumenty  vo vytlačenej podobe  t.j. škola tlačí stovky strán pre potrebu ŠŠI a po ukončení kontroly ich ŠŠI škole vráti a školy ich skartujú, lebo vedú dokumenty elektronicky. Pri príprave inšpekcie školy zasielajú inšpektori na mail riaditeľa školy požiadavky na základné informácie o škole ( vo Word dokumente) , ktorý inšpektor vytlačí a ručne zdĺhavo vpisuje do internej databázy ŠŠI. Inšpektor nevie overiť správnosť údajov zaslaných  riaditeľom školy pre účely inšpekcie s údajmi o žiakoch, pedagógoch a škole v rezortnom systéme. V prípade požiadavky na dodatočnú dokumentáciu a informácie, inšpektori ŠŠI nemajú vytvorený prístup do systémov na školách, a tak musia čakať na pomoc a vytvorenie prístupu zo strany školy, prípadne opätovne vycestovať a zobrať zo sebou dokumenty na spracovanie.

V niektorých prípadoch (sťažnosti, podnety z GP SR, PZ SR, NAKA, ÚPSVaR a pod.), kedy je potrebné urýchlené zaistenie aktuálnych dát a zistenie skutočností, nemá ŠŠI možnosť tieto aktuálne dáta získať obratom inak ako papierovou formou alebo emailom a následne samotným vycestovaním do školy – hrozí vysoká miera nesprávnych alebo zamlčaných údajov o žiakoch, pedagógoch a o škole.

Zaostávajúca úroveň digitalizácie má významný dopad aj na efektivitu výkonu ŠŠI z pohľadu záťaže na inšpektorov. Primárnym problémom je dlhodobo neriešená otázka platového ohodnotenia školských inšpektorov a zastaraný spôsob práce, ktorá si vyberá svoju daň v  podobe poddimenzovaného personálneho zabezpečenia (chýba približne 25  % školských inšpektorov) a  z neho vyplývajúcej prepracovanosti a  frustrácie inšpektorov, čo znásobuje skutočnosť manuálneho získavania a spracúvania dokumentácie, týkajúcej sa výkonu školskej inšpekcie.

Z hľadiska vzdelávania inšpektorov a riaditeľov škôl bol identifikovaný významný problém najmä počas pandémie COVID 19, kedy sa ukázalo, že Štátna školská inšpekcia musí realizovať všetky školenia jednotlivcom alebo celým pracoviskám na úkor samotnej inšpekčnej práce a následne pod časovým stresom „dobiehať“ absenciu kontrolnej činnosti na školách. Zabezpečiť časovo efektívne vzdelávanie inšpektorov pôsobiacich v rámci regionálnych školských inšpekčných centier a zároveň vzdelávanie riaditeľov škôl, ktoré by nebolo na úkor samotnej základnej kontrolnej činnosti je akútne. V prípade výkonu prezenčného vzdelávania po skončení pandémie je zase nedostatkom vysoká neefektivita a ďalšie výrazné znižovanie času alokovaného na samotný výkon inšpekcie.

Aby bolo možné vytvorený systém efektívne prevádzkovať a rozvíjať je nevyhnutné posilniť výkon niektorých činností v rámci prevádzky a rozvoja informačných systémov ŠŠI internými kapacitami.

Problémom tak je, že ŠŠI nemá vytvorené interné kapacity schopné:

• Zachytávať a prekladať potreby používateľov do projektových výstupov. Monitorovať a vyhodnocovať využívanie služby a spätnú väzbu od užívateľov (pravidelný zákaznícky prieskum). Riešiť dizajn elektronických služieb - interakciu a navigáciu v službách v súlade s jednotným design manuálom elektronických služieb verejnej správy.
• Analyzovať a dizajnovať riešenia (alebo ich prototypy) pre zvolené životné situácie a elektronické služby (vrátane analýzy a dizajnu využitia spoločných modulov a centrálne spravovaných referenčných, mojich a otvorených dát).
• Vyvíjať, testovať a nasadzovať zmeny v IT systémoch (implementácia, testovanie a nasadenie riešenia pre zvolené životné situácie a elektronické služby).

1. 
   
   1. 
      
      1. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu

Z pohľadu biznis procesov sa projekt dotýka kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie. V tejto oblasti kontroluje ŠŠI sťažnosti a petície. Hodnotenie slovenských škôl, ktoré je zo strany ŠŠI unikátna, pretože iní externí hodnotitelia ju k dispozícii nemajú, bude vďaka projektu oveľa efektívnejšia. Cesta od kontroly zhody reality s právnymi predpismi k hodnoteniu kvality výchovno-vzdelávacích procesov je rozhodujúca nielen pre hodnotenie výkonnosti vzdelávacieho systému, ale aj pre jeho žiadúce zmeny, a preto musia byť informácie o vzdelávacom systéme vysoko aktuálne a čo najpresnejšie –  projekt výrazne pomôže dosiahnuť tento cieľ.

1. 
   
   1. 
      
      1. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje

Z pohľadu životnej situácie sa projekt venuje nasledovným životným situáciám (ktoré okrem samotných škôl zahŕňajú aj školský klub detí, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe,  diagnostické centrum, reedukačné centrum, liečebno-výchovné sanatórium, centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrum špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie.

Výnos MF SR č. 478/2010 Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy definoval pre MŠVVaŠ SR viacero úsekov. Avšak vzhľadom na predmet projektu je pre tento projekt relevantný úsek U00165 Materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia. Tento úsek je takto naďalej vedený aj v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIS) a to v súlade so zákonom o informačných technológiách vo verejnej správe č. 95/2019 Z. z. Úsek U00165 pozostáva z viacerých agend, pričom agendami priamo relevantnými pre projekt sú A0002319, A0002327, A0002338, A0002352. Ostatné agendy nie sú pre projekt relevantné, alebo sú relevantné len nepriamo.

Tabuľka č. 4 - Zoznam agend relevantných pre projekt

1. 
   
   1. 
      
      1. ROZSAH PROJEKTU

Realizátorom projektu je Štátna školská inšpekcia, ktorá bola zriadená zo zákona 1. januára 2000. Vo svojej činnosti je nezávislá, riadi sa všeobecne záväznými právnymi predpismi a zákonmi, predovšetkým zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje jej kompetencie, obsah a rozsah činnosti. Ako orgán štátnej správy plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie. V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície. Je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Bratislave, jej organizačnými súčasťami sú školské inšpekčné centrá v krajských mestách.

Projekt sa v súlade s povinnými aktivitami v rámci výzvy PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR na predkladanie Žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Lepšie e-Gov služby“ zameriava na:

-      vytvorenie politiky riadenia používateľskej skúsenosti, zadefinovanie interných postupov práce a procesov pre získavanie, analýzu a zapracovanie spätnej väzby a aktualizácia KRIT,

-      budovanie ľudského kapitálu a know-how (vytvorenie interných kapacít, ktoré budú realizovať aktivity),

-      realizáciu pravidelného merania využívania KS a webových portálov, vrátane kvality používateľskej skúsenosti, realizáciu pravidelného reportingu využitia ISVS a jednotlivých elektronických služieb,

-      realizáciu identifikovania úzkych miest a bariér využívania KS a webov, pravidelné získavanie spätnej väzby od zákazníkov, návrh a testovanie riešení pre identifikované bariéry a úzke miesta a dohľad nad ich nasadením do praxe,

• implementáciu zmeny užívateľského rozhrania vybraných elektronických služieb a webov za účelom optimalizácie zákazníckej cesty (viď tabuľky nižšie),
• vytvorenie verejne dostupných aplikačných rozhraní (openAPI) pre všetky zlepšované služby,
• implementáciu zmien na pozadí služieb (zmeny procesov, aplikačné služby, dátové a procesné integrácie) potrebné pre optimalizáciou zákazníckej cesty.

Z hľadiska aplikačnej architektúry sa budú realizáciou projektu implementovať nasledovné koncové služby:

Tabuľka č. 5a - Zoznam a rozsah projektom zlepšovaných elektronických služieb 1, *bez školení riaditeľov, ktoré sa z dôvodu pandémie COVID a chýbajúcemu nástroju na online vzdelávanie nerealizovali

Tabuľka č. 5b - Zoznam a rozsah projektom zlepšovaných elektronických služieb 1

Tabuľka č. 5c - Zoznam a rozsah projektom zlepšovaných elektronických služieb 2

Tabuľka č. 5d - Zoznam a rozsah projektom zlepšovaných elektronických služieb 2

*UX KPI hárok nebol k projektovej dokumentácii priložený, nakoľko služby v elektronickej podobe neexistujú a teda nebolo stanovenie benchmarkov nebolo relevantné.

Tabuľka č. 5e - Zoznam a rozsah projektom zlepšovaných elektronických služieb 3

1. 
   
   1. 
      
      1. MOTIVÁCIA PROJEKTU

Už dnes viacero inšpektorov je pred dôchodkom a avizujú koniec činnosti. Vekový priemer školských inšpektorov je vysoký, čoskoro bude nutná generačná výmena.

Zníženiu počtu inšpektorov teda ŠŠI objektívne nevie zabrániť. Ak sa aj ŠŠI podarí získať nových inšpektorov, približne prvý rok nemôžu robiť komplexné činnosti samostatne. Budú sa musieť v teréne zaúčať a vykonávať „job shadowing“ skúsených kolegov.

Pri súčasných podmienkach ja tak situácia neudržateľná. Okrem zlepšenia platových podmienok inšpektorov sú však zároveň nutné aj niektoré štruktúrne zmeny. Medzi takéto zmeny nevyhnutne patrí digitalizácia výkonu školskej inšpekcie, ktorá je dnes realizovaná primárne v papierovej podobe.

Významným motivačným faktorom je preto snaha vedenia Štátnej školskej inšpekcie reagovať na potreby doby súvisiace s významnou digitalizáciou. ŠŠI tak v oblasti elektronizácie dobieha školy, ktoré kontroluje a ktoré už dnes vedú celú školskú agendu elektronicky. Motiváciou je skrátiť proces výkonu školskej inšpekcie, znížiť materiálové náklady na výkon školskej inšpekcie, zvýšiť úroveň znalostí inšpektorov ŠŠI ako aj kontrolovaných škôl vo vzťahu k identifikovaným nedostatkom a príkladom dobrej praxe. Motiváciou projektu je zároveň umožnenie elektronického podania podnetov a sťažností, ktoré sú v súčasnosti podávané písomne, vrátane ich vybavenia.

Zároveň je výraznou motiváciou vedenia ŠŠI prinášať celej spoločnosti vysoko aktuálne a čo najobjektívnejšie informácie o kondícii výchovno-vzdelávacieho procesu a hodnotenie kvality jednotlivých škôl.

Za týmto účelom budú vytvorené nasledovné koncové služby:

Tabuľka č. 6 – Koncové služby G2G, vytvorené v rámci projektu

Vyššie uvedené ciele umožní dosiahnuť výzva PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR „Lepšie e-Gov služby“ umožňuje tento cieľ naplniť a to prostredníctvom dosiahnutia nasledovných výstupov:

Tabuľka č. 7 – Výstupy projektu 2

Jedným z hlavných cieľov Štátnej školskej inšpekcie v oblasti riadenia prípravy, implementácie a prevádzky informačných systémov ŠŠI je taktiež posilnenie interných kapacít ŠŠI, ktoré by tak mohli vo väčšej miere participovať na prevádzke a rozvoji IS v rámci ŠŠI. Za týmto účelom je žiadúce vytvoriť interný tím, ktorý:

• bude zodpovedný za zavedenie systematického zberu spätnej väzby od koncových používateľov a za zosystematizovanie využívania týchto údajov v procese zlepšovania elektronických služieb.
• bude zachytávať a prekladať potreby používateľov do projektových výstupov. Monitorovať a vyhodnocovať využívanie služby a spätnú väzbu od užívateľov (pravidelný zákaznícky prieskum).
• bude riešiť dizajn elektronických služieb - interakciu a navigáciu v službách v súlade s jednotným design manuálom elektronických služieb verejnej správy.
• bude analyzovať a dizajnovať riešenia (alebo ich prototypy) pre zvolené životné situácie a elektronické služby (vrátane analýzy a dizajnu využitia spoločných modulov a centrálne spravovaných referenčných, mojich a otvorených dát).
• bude vyvíjať, testovať a nasadzovať zmeny v IT systémoch (implementácia, testovanie a nasadenie riešenia pre zvolené životné situácie a elektronické služby).

Práve výzva PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR „Lepšie e-Gov služby“ umožňuje tento cieľ naplniť a to prostredníctvom dosiahnutia nasledovných výstupov:

Tabuľka č. 8 – Výstupy projektu 1

Sumárne je možné ako základné motivačné faktory projektu definovať:

• Ušetrenie času inšpektorov vďaka kompletným údajom dostupným pre výkon ŠŠI
• Ušetrenie času zamestnancov škôl pri príprave dokumentácie
• Ušetrenie materiálových nákladov škôl pri príprave tlačenej dokumentácie
• Ušetrenie času zamestnancov ŠŠI pri vybavení podnetov a sťažností
• Ušetrenie času obyvateľstva pri podávaní podnetov a sťažností
• Splnenie benchmarkových hodnôt týkajúcich sa početnosti inšpekcií v rámci 5 rokov
• priniesť inšpektorom a školám používateľsky prívetivý portál a prehľadné a praktické digitálne služby prostredníctvom prehľadného dizajnu a optimalizácie „zákazníckej cesty“ oboch strán zapojených do výkonu školskej inšpekcie.
• Zvýšenie úrovne znalostí a pripravenosti školských inšpektorov a škôl pre výkon školskej inšpekcie
• Dobudovať interné kapacity, pričom okrem samotnej realizácie aktivít v rámci projektu, interné kapacity budú v budúcnosti schopné sa podieľať na rozvoji a prevádzke IS v prostredí ŠŠI. Tento projektový tím bude zároveň schopný spracovať povinné výstupy projektu akými sú Politika riadenia používateľskej skúsenosti a CX audit a plán rozvoja (roadmapa), ako aj realizovať pravidelný reporting využívania ISVS a jednotlivých elektronických služieb.

Tabuľka č. 9 – Aktéri projektu, ich ciele, požiadavky a obmedzenia

Schéma 1: Motivácia stakeholderov projektu

1. 
   
   1. Zainteresované strany/Stakeholderi

1. 
   
   1. Ciele projektu

1. 
   
   1. Merateľné ukazovatele (KPI)

Projekt Digitalizácia a modernizácia služieb Štátnej školskej inšpekcie je zameraný na zavedenie 3 koncových služieb, ktorých používateľmi bude verejnosť, inšpektori Štátnej školskej inšpekcie a riaditelia škôl.

Výsledkom používateľského prieskumu je špecifikácia požiadaviek na IS ŠŠI, ktoré sa premietli aj do katalógu požiadaviek, ktorý tvorí prílohu tohto dokumentu. Používateľský prieskum sa zameral na pomenovanie základných cieľov a potrieb užívateľov a očakávania od kvality a funkcionalít plánovaného IS, pričom požiadavky boli definované pre jednotlivé procesy výkonu školskej inšpekcie, tak sú uvedené v časti Biznis architektúra.

Používateľský prieskum prebiehal v dňoch 16.05.2022 až 31.05.2022 na vzorke 40 respondentov za verejnosť, 108 respondentov za inšpektorov Štátnej školskej inšpekcie a 334 respondentov za riaditeľov škôl. Prieskum prebiehal formou elektronických dotazníkov. Prieskum prebiehal formou elektronických dotazníkov. Pre každú z cieľových skupín bol definovaný samostatný dotazník.

Definovanie persón pre používateľský prieskum:

Sumárne výsledky používateľského prieskumu

Verejnosť

• 5% respondentov je veľmi spokojných s návštevou stránky www.ssi.sk, 50% je spokojných,
• 62,5% respondentov našlo čo hľadalo,
• 92,5% respondentov, by uvítalo možnosť predkladania podnetov a sťažností s využitím elektronickej služby, s tým, že sťažnosť tak bude spĺňať všetky zákonné požiadavky.

Inšpektori

97,2% inšpektorov by privítalo nové riešenie umožňujúce elektronickú podporu výkonu školskej inšpekcie.

Z hľadiska požiadaviek na nové riešenie je možné v jednotlivých procesoch požiadavky charakterizovať nasledovne:

Riaditelia

90,4% riaditeľov škôl by privítalo nové riešenie umožňujúce elektronickú podporu výkonu školskej inšpekcie.

.

1. 
   
   1. Riziká a závislosti

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Schéma č. 2 – Biznis alternatívy riešenia

Cieľom projektu je vyriešenie problému definovaného vo vyššie uvedených kapitolách, najmä však odstránenie predkladania papierových dokumentov a minimalizácia manuálneho vkladania dokumentácie. V nadväznosti na takto definovaný problém je možné stanoviť 3 biznis alternatívy, pričom každá z nich v určitom rozsahu daný problém rieši.

1. 
   
   1. Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebehol na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov. Na základe stanovených alternatív a vyhodnotenia jednotlivých kritérií považujeme za najvhodnejšie riešenie alternatívu č. 3 - implementáciu nových elektronických služieb prostredníctvom interných kapacít v spolupráci s externými dodávateľmi.

Tabuľka č. 16 – Kritéria pre MCA

Tabuľka č. 17 – Vyhodnotenie MCA

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje prehľad komponentov/funkcionalít podľa jednotlivých biznis alternatív. Pre biznis alternatívu č. 1 sa neuvádzajú komponenty, keďže nedochádza k žiadnemu vývoju nových alebo úprave existujúcich komponentov. Pre alternatívu č. 2 a č. 3 sú uvedené komponenty, ktoré by boli vyvíjané/upravované v rámci projektu.

Schéma č. 3 – Alternatívy na úrovni aplikačnej vrstvy

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Z hľadiska technologickej vrstvy architektúry sa pri nasadení riešenia uvažuje so 4 základnými alternatívami a to nasadenie on-premise v prostredí ŠŠI, nasadenie v rámci komunitného cloudu MŠVVaŠ SR, využitie vládneho cloudu – private cloudu, využitie vládneho cloudu –public cloudu. Základné porovnanie nasadenia on-premise a nasadenia v rámci niektorého z cloudových riešení poskytuje nasledujúca tabuľka:

Na základe vyššie uvedených kritérií, je možné za najvhodnejšiu technologickú alternatívu považovať využitie on-premise HW, ktorým už ŠŠI disponuje, v dlhodobom horizonte je možné uvažovať s využitím služieb tzv. komunitného cloudu MŠVVaŠ SR. Komunitný cloud MŠVVŠ SR umožní využívať výpočtové prostriedky svojim podriadeným organizáciám, ktoré tvoria jeden ekosystém a zdieľajú informačné systémy, biznis ciele, požiadavky na bezpečnosť, pričom poskytovateľom cloudových služieb bude MŠVVaŠ SR. Nasadenie do komunitného cloudu MŠVVaŠ SR však bude možné realizovať až v dlhodobom časovom horizonte.

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Projekt je orientovaný na dosiahnutie povinných výsledkov definovaných výzvou. Z pohľadu výstupov je projekt budovaný prostredníctvom 1 inkrementu. Implementácia projektu prechádza štandardnými etapami riadenia IT projektov a to:

• Analýza a dizajn
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a Testovanie
• Nasadenie

Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb nie je plánovaný.

Pre tieto etapy sú definované jasné výstupy, ktoré majú byť dodané a budú predmetom akceptačných kritérií (pokiaľ ide o externé dodávky).

V nasledujúcej tabuľke sú definované jednotlivé výstupy po fázach projektu pre povinné výstupy E. Implementovaná zmeny užívateľského rozhrania vybraných elektronických služieb a webov za účelom optimalizácie zákazníckej cesty, F. Vytvorenie verejne dostupných aplikačných rozhraní (openAPI) pre všetky zlepšované služby a G. Implementované zmeny na pozadí služieb:

Tabuľka č. 18 – Výstupy jednotlivých etáp

Okrem vyššie uvedených výstupov súvisiacich s vývojom/úpravou aplikácie budú produktmi projektu nasledovné povinné výstupy:

Tabuľka č. 19 – Povinné výstupy aktivít nesúvisiacich priamo s úpravou portálov ZVJS

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Zmena z hľadiska biznis architektúry nastane zmena na úrovni komunikačných kanálov / prístupových miest, v rámci ktorých komunikujú inšpektori ŠŠI so školami, ako aj na úrovni biznis služieb ŠŠI. Z hľadiska komunikačných kanálov dôjde k vytvoreniu nového portálu pre školy a školských inšpektorov a z hľadiska koncových služieb budú implementované 3 nové elektronické služby.

Používateľov portálu môžeme rozdeliť do 2 skupín:

• 1.         Externí používatelia – autentifikovaní používatelia, pristupujúci z externých verejných sietí (zamestnanci škôl, verejnosť) prostredníctvom špecializovaného portálu
• 2.         Interní používatelia – autentifikovaní používatelia pristupujúci z internej siete do agendových a back-office systémov ŠŠI

Hlavné agendy, ktoré ŠŠI realizuje v kontexte tohto projektu sú

• Kontrolovanie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania a v oblasti školského stravovania
• Prerokúvanie správy o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole alebo v školskom zariadení
• Poskytovanie odbornej a poradenskej činnosti školám a školským zariadeniam
• Spracúvanie a poskytovanie informácií v oblasti výchovy a vzdelávania

Nové elektronické služby:

• Vykonávanie štátnej školskej inšpekcie (ks_350834)
• Zasielanie podkladov k výkonu štátnej školskej inšpekcie (ks_350835)
• Podanie podnetu alebo sťažnosti (ks_350837)
• Poskytovanie elektronického vzdelávania v oblasti školskej inšpekcie (ks_350859)

Z procesného hľadiska systém pokryje celý výkon školskej inšpekcie, a to od fázy plánovania, cez prípravu inšpekcie, následnej realizácie inšpekcie až po ukončenie inšpekcie. Súčasťou fázy plánovania je aj vyhodnotenie podnetov a sťažností, ktoré môžu viesť k výkonu inšpekcie. Súčasťou plánovania je aj hromadný zber dát/dokumentácie od škôl.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje porovnanie AS IS a TO BE stavu, ktorý sa dosiahne realizáciou projektu.

Z procesného hľadiska systém pokryje celý výkon školskej inšpekcie, a to od fázy plánovania, cez prípravu inšpekcie, následnej realizácie inšpekcie až po ukončenie inšpekcie. Súčasťou fázy plánovania je aj vyhodnotenie podnetov a sťažností, ktoré môžu viesť k výkonu inšpekcie. Súčasťou plánovania je aj hromadný zber dát/dokumentácie od škôl.

Grafické znázornenie budúceho stavu dotknutých procesov je uvedené nižšie:

Výkon štátnej školskej inšpekcie (zahŕňa vykonávanie štátnej školskej inšpekcie (ks_350834) a zasielanie podkladov k výkonu štátnej školskej inšpekcie (ks_350835)). Vstupom pre vykonávanie štátnej školskej inšpekcie je plán inšpekčnej činnosti alebo podnet od verejnosti alebo iného OVM. Výstupom je správa zverejňovaná na portáli ŠŠI.

 Schéma č. 4 – Proces vykonávania štátnej školskej inšpekcie s podporou IS ŠŠI

Podávanie podnetov a sťažností (zahŕňa Podanie podnetu alebo sťažnosti (ks_350837)). Vstupom je identifikácia potreby podania podnetu alebo sťažnosti a výstupom je odpoveď alebo rozhodnutie. V prípade ak sťažnosť nespĺňa zákonné požiadavky je možné ju vrátiť na doplnenie alebo zamietnuť. V prípade ak je na konanie o sťažnosti/podnete vecne príslušný iný orgán, ŠŠI takúto sťažnosť alebo podnet postúpi príslušnému OVM. V prípade potreby ŠŠI na základe podnetu alebo sťažnosti vykoná štátnu školskú inšpekciu.

 Schéma č. 5 – Proces spracovania sťažností a podnetov s podporou IS ŠŠI

Vzdelávanie a výmena skúseností a príkladov dobrej praxe (zahŕňa Poskytovanie elektronického vzdelávania v oblasti školskej inšpekcie (ks_350859)). Vstupom je podnet od osobného úradu ŠŠI, požiadavka z výkonu školskej inšpekcie, prípadne žiadosť samotnej školy. Ukončením je ukončenie kurzu, pričom elearningové materiály sú dostupné aj bez samotnej realizácie kurzov.

Schéma č. 6 – Proces elektronického vzdelávania s podporou IS ŠŠI

Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

1. 
   
   1. Prehľad e-Government komponentov

IS ŠŠI je novým informačným systémom.

Tabuľka č.5 Prehľad integrácii ISVS na nadrezortné centrálne bloky

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad koncových služieb – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS^[4] a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby na integráciu

1. 
   
   1. 
      
      1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

1. 
   
   1. 
      
      1. Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Návrh riešenia technologickej architektúry

V rámci technologickej architektúry sa počíta s využitím existujúceho HW vybavenia, ktorým disponuje Štátna školská inšpekcia v súčasnosti. Projekt nepredpokladá nákup HW vybavenia pre potreby projektu ani pre používateľov systému.

HW infraštruktúra ŠŠI dedikovaná pre projekt.

SERVER TYPE: Huawei RH2288 V3

CPU: 2x CPU Intel(R) Xeon(R) CPU E5-2620 v4 @ 2.10GHz/ 8 cores/16 threads

RAM: 128 GB RAM

STORAGE:  5TB

OS: Windows server 2019 Standard

1. LEGISLATÍVA

Naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu nie sú potrebné zmeny v oblasti legislatívy.

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

Tabuľka č. 20 – Sumarizácia TCO

Celkové indikatívne náklady projektu sú vo výške  855 199,00 EUR a skladajú sa z 3 hlavných skupín výdavkov a to 521 osobné výdavky zamestnancov ŠŠI - odborných expertov, ktorí budú realizovať povinné výstupy v rámci projektu (187 625,00 EUR). Výška výdavkov bola stanovená v súlade s limitmi pre interné výdavky definovanými Príručkou pre oprávnenosť výdavkov PSK. Druhou významnou skupinou výdavkov je skupina 518 ostatné služby v rámci ktorej budú zabezpečené externé služby potrebné na služby potrebné vývoj IS ŠSI a implementáciu koncových služieb (427 992,00 EUR). Nákup SW (013 Softvér) je vo výške 190 000,00 EUR. Podporné aktivity sú v celkovej výške 49 582,00 EUR, čo predstavuje 7% z celkových oprávnených výdavkov.

Rozpočet projektu počas celého referenčného obdobia (implementácia + prevádzka) zobrazuje nasledovná tabuľka.

Tabuľka č. 21 – Sumarizácia rozpočtu projektu

Realizáciou projektu dôjde k naplneniu základných cieľov výzvy, a teda k Implementovaniu zmien užívateľského rozhrania vybraných elektronických služieb a webov za účelom optimalizácie zákazníckej cesty a to na základe zavedenia a štandardizovania manažmentu spätnej väzby, monitorovania spätnej väzby a analýza, posúdenie a zapracovanie spätnej väzby.

Tabuľka č. 22 – Externé služby pre výstupy A B C

Tabuľka č. 23 – Externé služby pre výstupy D E F

Prínosy projektu

Pokiaľ ide o prínosy projektu tieto je možné definovať nasledovne:

• Ušetrenie času inšpektorov vďaka kompletným údajom dostupným pre výkon ŠŠI
• Ušetrenie času zamestnancov škôl pri príprave dokumentácie
• Ušetrenie materiálových nákladov škôl pri príprave tlačenej dokumentácie
• Ušetrenie času zamestnancov ŠŠI pri vybavení podnetov a sťažností
• Ušetrenie času obyvateľstva pri podávaní podnetov a sťažností
• Splnenie benchmarkových hodnôt týkajúcich sa početnosti inšpekcií v rámci 5 rokov
• priniesť inšpektorom a školám používateľsky prívetivý portál a prehľadné a praktické digitálne služby prostredníctvom prehľadného dizajnu a optimalizácie „zákazníckej cesty“ oboch strán zapojených do výkonu školskej inšpekcie.
• Zvýšenie úrovne znalostí a pripravenosti školských inšpektorov a škôl pre výkon školskej inšpekcie

Z dostupných štatistík je možné kvantifikovať najmä ušetrenie času inšpektorov pri výkone školskej inšpekcie a zamestnancov ŠŠI pri vybavovaní sťažností a podnetov. Meranie týchto prínosov vychádza zo štatistík ŠŠI vo vzťahu k počtu realizovaných inšpekcií a počtu podnetov a sťažností podaných verejnosťou. Základnými štatistikami, ktoré vstupujú do výpočtu prínosov pre výkon inšpekcie sú

Základnými štatistikami, ktoré vstupujú do výpočtu prínosov pre spracovanie podnetov a sťažností:

Okrem kvantitatívnych prínosov projekt prinesie aj dobudovanie interných kapacít, kedy pre prijímateľa projektu ŠŠI bude významným prínosom, možnosť vďaka projektu dobudovať interné kapacity, ktoré okrem samotnej realizácie aktivít v rámci projektu, budú v budúcnosti schopné sa podieľať na rozvoji a prevádzke IS ŠŠI. Tento projektový tím bude zároveň schopný spracovať povinné výstupy projektu akými sú Politika riadenia používateľskej skúsenosti a CX audit a plán rozvoja (roadmapa), ako aj realizovať pravidelný reporting využívania ISVS a jednotlivých elektronických služieb.

1. 
   
   1. Sumarizácia nákladov a prínosov

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Nižšie uvedený harmonogram projektu zohľadňuje niekoľko základných faktorov:

• Charakter aktivít projektu vyžaduje aby, aktivity prebiehali priebežne a počas celej doby realizácie projektu
• Rovnako to odporúča aj príloha č. 10 výzvy
• Implementácia projektu bude realizovaná agilným prístupom so zohľadňovaním výsledkom ďalších aktivít projektu. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom.

Tabuľka č. 24 – Harmonogram jednotlivých fáz

1. PROJEKTOVÝ TÍM

Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a vytvorený projektový tím prijímateľa. Riadiaci výbor projektu budú tvoriť minimálne nasledovní členovia, pričom na rokovania riadiaceho výboru budú podľa potreby prizývané iné osoby:

Tabuľka č. 25 – Zloženie riadiaceho výboru

Po spustení realizačnej fázy bude zostavený Projektový tím, pričom budú definované nasledovné pozície:

Tabuľka č. 26 – Zloženie projektového tímu

Mená pre jednotlivé pozície projektového tímu budú doplnené pred zahájením realizačnej fázy projektu, na základe rozhodnutia riadiaceho výboru na základe návrhu projektového manažéra.

V rámci podporných aktivít projektu žiadateľ plánuje nasledovnú kapacitu (pre

riadenie a prevádzku projektu):

• Projektový manažér s kvalifikačnými predpokladmi:
• vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa,
• minimálne 3 ročná prax v oblasti prípravy, riadenia alebo implementácie projektov spolufinancovaných z fondov EÚ.
• Finančný manažér s kvalifikačnými predpokladmi:
• vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa,
• minimálne 3 ročná prax v oblasti prípravy, riadenia alebo implementácie projektov spolufinancovaných z fondov EÚ.
• Špecialista pre publicitu s kvalifikačnými predpokladmi:
• vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa,
• minimálne 3 ročná prax v oblasti prípravy, riadenia alebo implementácie projektov spolufinancovaných z fondov EÚ.

V rámci hlavných aktivít projektu žiadateľ vyčlenil výdavky na interné odborné kapacity, ktorými disponuje alebo plánuje disponovať (t.j. položky rozpočtu pod skupinou výdavkov č. 521, s mernou jednotkou Človekodeň / Osobohodina). Žiadateľ plánuje nasledovnú kapacitu

• IT Analytik
• Vlastník procesov
• Kľúčový používateľ
• Manažér kvality
• UX dizajnér

Uvedené pozície budú odborníci IT seniori s kvalifikačnými predpokladmi podľa výzvy:

- vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, prednostne oblasť

IT/matematického/ekonomického/právnického zamerania,

- prax v odbore minimálne 3 roky, vítaná prax v oblasti implementácie fondov EÚ, znalosť právnych predpisov SR a EÚ v oblasti fondov EÚ, predpisov v oblasti verejného obstarávania.

Žiadateľ najneskôr pri predložení prvej žiadosti o platbu, ktorá zahŕňa výdavky na uvedené kapacity, preukáže, že disponuje kapacitou s potrebnými kvalifikačnými predpokladmi.

1. 
   
   1.  PRACOVNÉ NÁPLNE

Predseda RV - Hlavným záujmom a zodpovednosťou predsedu Riadiaceho výboru projektu je:

1. 
   
   1. zastupovať záujmy prijímateľa v projekte,
   2. kontrolovať súlad projektu a projektových cieľov so strategickými cieľmi,
   3. zabezpečiť a udržať finančné krytie (rozpočet) realizácie projektu,
   4. zabezpečiť nákladovo prijateľný prístup v projekte,

Podpredseda RV – zástupca vlastníkov procesov - Hlavným záujmom a zodpovednosťou zástupcu vlastníkov procesov (biznis vlastník) je:

1. 
   
   1. schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, 
   2. definovanie očakávaní na kvalitu projektu, kritérií kvality projektových produktov, prínosov pre  koncových používateľov a požiadaviek na bezpečnosť, 
   3. definovanie merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov,
   4. schválenie akceptačných kritérií,
   5. akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, 
   6. odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky,
   7. dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

V rámci projektu vzhľadom na jeho charakter bude zástupca vlastníkov procesov plniť aj úlohu IT Projektového manažéra, ktorého hlavným záujmom a zodpovednosťou je:

1. 
   
   1. riadenie postupu pri návrhu riešenia, vytvorení, vývoji, implementácii, otestovania a nasadenia projektových produktov,
   2. splnenie požiadaviek na projektové produkty alebo projektové výstupy,
   3. riadenie projektového tímu

Zástupca kľúčových používateľov - hlavným záujmom a zodpovednosťou zástupcu kľúčových používateľov objednávateľa (end user), ktorí reprezentuje záujmy budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov je:

1. 
   
   1. návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť, 
   2. návrh a definovanie akceptačných kritérií,
   3. akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky, 
   4. predkladanie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov.

Manažér kvality - zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.

IT architekt - IT architekt na projekte zabezpečuje činnosti vychádzajúce z požiadaviek organizácie, transformuje ich do konkrétnej koncepcie architektúry IS/IT. Zodpovedá za návrh a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov. Jeho úlohou je vytvoriť návrh technologického riešenia a odporúčanej infraštruktúry, analyzovať a navrhnúť vytvorenia služieb, definovať výstupy a postupy pre prípady použitia, navrhnúť zmeny procesov a využitie analytických metód pre lepšie rozhodovanie, analyzovať dátové potreby, definovať požiadavky na dátové zdroje, ako aj ďalšie činnosti vyplývajúce z požiadaviek na projekte. 

IT analytik - IT analytik na projekte zabezpečuje analyzovanie procesných a ďalších požiadaviek a špecifikácií budúceho používateľa riešenia a následne navrhuje dizajn a programátorské riešenie. Aktívne sa zúčastňuje analytických stretnutí s kľúčovými používateľmi Dopravného úradu k detailnej špecifikácii požiadaviek. Participuje na vývoji nových, ale i pri vylepšovaní existujúcich funkčností v rámci celého vývojového cyklu. Úzko spolupracuje s IT architektom a vykonáva aj ďalšie činnosti vyplývajúce z požiadaviek na projekte. Vzhľadom na chsdafarakter projektu bude pravdepodobne potrebný IT Analytik (so znalosťou využívaného COTS) v rámci projektu zabezpečovať definovanie činností zabezpečujúcich ochranu IS a jeho zložiek proti bezpečnostným hrozbám a nepriateľským aktivitám a zároveň zabezpečovať technickú podporu pre databázové systémy a chod databáz alebo databázového systému.

IT programátor/vývojár - IT programátor/vývojár transformuje návrh technického riešenia, na základe jeho detailnej špecifikácie, vývojových diagramov a návrhu dátovej integrácie, do podoby fyzického, funkčného a overeného zdrojového kódu. Zabezpečuje alebo priamo vykonáva jednotkové a funkčné testovanie a asistuje IT testerom pri vyšších úrovniach testovania. Takisto je zodpovedný za dokumentáciu zdrojového kódu tak, aby tento mohol byť ďalej využívaný a rozvíjaný nezávisle od autora kódu (tzn. od konkrétnej osoby IT programátora/vývojára, ktorá kód vytvorila), ako i za ďalšie činnosti vyplývajúce z požiadaviek na projekte. 

IT tester - IT tester na projekte hľadá chyby v zrealizovanom technickom riešení / softwarovej aplikácii, hľadáva prípadné chyby v kóde s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu dodávaného riešenia. Testovanie prebieha podľa prípadov použitia v analýze, testovacích prípadov a scenárov odsúhlasených Riadiacim výborom projektu. 

UX dizajnér - zodpovedá za podporu a dohľad nad projektom z pohľadu nastavenia princípov, kritérií a požiadaviek na UX, kontrolu kvality dodržania “user experience” a realizácie výstupov. Hlavnou úlohou role je zabezpečiť aplikáciu metodológie UCD (user centered design) pri vývoji SW, pričom vznikajúce koncové služby SW musia byť postavené na reálnych potrebách koncových používateľov.

Projektový manažér IT projektu - Projektový manažér IT projektu za dodávateľa napr. plánuje, organizuje a riadi zdroje a projektové aktivity a úlohy tak, aby bol zrealizovaný projektový cieľ v stanovenom čase a za plánované náklady. Výsledkom jeho činnosti je vytvorenie novej služby, produktu alebo nastavenie procesu.

Špecialista pre infraštruktúry/HW špecialista - Špecialista pre infraštruktúry/HW špecialista napr. sa vyjadruje k požiadavkám na IT infraštruktúru a návrhom IT infraštruktúry, zriaďuje/inštaluje, konfiguruje, diagnostikuje, opravuje, upgraduje/ rozširuje hardware a súvisiace technické zariadenia a spolupracuje pri nasadzovaní súvisiaceho SW. Zabezpečuje optimálnu prevádzku a výkon IT infraštruktúry. Rieši technické problémy a poskytuje technickú podporu v súvislosti s IT infraštruktúrou.

Odborník pre IT dohľad/Quality Assurance - Analytik kvality, resp. odborník pre IT dohľad/Quality Assurance napr. navrhuje a zavádza do praxe také postupy, techniky, pravidlá, ktoré maximalizujú efektivitu práce a kvalitatívne parametre vývoja softwaru/produktu/IS, resp. IT projektu. Parametrami kvality sú napríklad funkcionalita softwaru, naplnenie požiadaviek zadania, spokojnosť klientov/užívateľov, výkonové parametre, efektívne procesy, produktivita, dodržanie časového a vecného rozsahu IT projektu. Zároveň definuje postupy, navrhuje a vyjadruje sa k plánom testov a testovacích scenárov. Analyzuje výsledky testovania. Komplexný prístup ku kvalite si vyžaduje jeho účasť vo všetkých fázach vývoja SW, resp. IS. To znamená pri definovaní a špecifikovaní požiadaviek klienta, ich analýze, pri vývoji produktu/softwaru/IS a tiež pri ich údržbe.

Špecialista pre bezpečnosť IT - Špecialista pre bezpečnosť IT napr. definuje alebo prípadne aj vykonáva činnosti zabezpečujúce ochranu IS a jeho zložiek proti bezpečnostným hrozbám a nepriateľským aktivitám, ktorých cieľom je krádež informácií, financií, zničenie dát, znefunkčnenie činnosti IS, špionážna činnosť prípadne iné činnosti s negatívnym dopadom, realizované prostredníctvom IS alebo na IS.

Špecialista pre databázy - Špecialista pre databázy sa zameriava napr. na technickú podporu pre databázové systémy. Zabezpečuje chod databáz alebo databázového systému. Je konzultantom pre užívateľov. Sústreďuje ich požiadavky a podnety a následne ich rieši. 

Projektový manažér - Projektový manažér riadi projekt v súlade so Zmluvou o poskytnutí́ NFP, usmerneniami a pokynmi poskytovateľa súvisiacimi s čerpaním fondov EÚ a komunikáciu s SO, zmluvou o poskytnutí NFP a ďalšími relevantnými riadiacimi dokumentmi a usmerneniami riadiaceho orgánu alebo sprostredkovateľského orgánu, zodpovednosť za činnosti súvisiace s podpornými aktivitami publicity projektu.

Finančný manažér - príprava podkladov pre žiadosti o platbu, príprava a nahrávanie samotných žiadostí o platbu, príprava podkladov pre monitorovanie projektu, príprava a nahrávanie samotných monitorovacích správ, prípravu podkladov pre verejné obstarávania k projektu, príprava kontrol verejných obstarávaní, práce súvisiace so zmenami na projekte, komunikácia s RO a pod.

Špecialista pre publicitu - Bude zabezpečovať publicitu projektu a informovanosť v súlade s Manuálom pre informovanie a komunikáciu pre prijímateľov PSK a spolupracovať s používateľmi riešenia v rámci prieskumov spokojnosti.

1. ODKAZY

N/A

1. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí

Príloha 2: Katalóg požiadaviek (súčasť BC/CBA)

[1] Pozri kapitolu 4 – Požadované výstupy

[2] Prílohou projektových dokumentov je sebahodnotenie každej koncovej služby pomocou UX KPI hárka (príloha č.11) v ich iniciačnej fáze.

[3] Pozrite sprievodné slovo o výzve „Malé zlepšenia eGov služieb“.

[4] Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente