PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.  (účinnosť od 1.4.2025)

Schvaľovanie dokumentu

1. HISTÓRIA DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. 

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí. 

1. 1. Použité skratky a pojmy

1. 1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkčné (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu: 

FRxx 

U – užívateľská požiadavka 

R – označenie požiadavky 

xx – číslo požiadavky 

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu: 

NRxx 

N – nefunkčná požiadavka (NFR) 

R – označenie požiadavky 

xx – číslo požiadavky 

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.  

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 1. Manažérske zhrnutie

Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť navrhnutie a implementáciu nového Národného emisného informačného systému (ďalej len “NEIS II”) plne v súlade s Výzvou PSK-MZP-025-2024-DV-KF, typ akcie PSK, HAP 3, “Vytvorenie nového Národného emisného informačného systému”.  

Aktuálne používaný Národný emisný informačný systém ( ďalej len “NEIS”), spravuje podľa § 41 písm. k) druhého bodu zákona č. 146/2023 Z. z. poverená organizácia – Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „SHMU“).  

NEIS je rozsiahly rezortný informačný systém, ktorý je v prevádzke od roku 2000 a bol vytvorený primárne na evidenciu veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a ich častí a parametrov, na výpočet emisií a výpočet poplatkov za tieto emisie.  

Umožňuje okresným úradom generovanie rozhodnutí a zároveň spracovanie údajov pre národné emisné inventúry. Bol koncipovaný a dodnes funguje ako viacmodulový systém, ktorý je postupne rozširovaný a prispôsobovaný aktuálnym odborným požiadavkám.  

Slúži, zároveň, aj ako zdroj údajov pre zložku „ovzdušie“ v Národnom registri uvoľňovania znečisťujúcich látok a prenosov mimo lokality prevádzkarne (v skrátenej forme Národný register znečisťovania – NRZ), ktorý je definovaný v zákone č. 205/2004 Z. z., a tento register je taktiež vedený na SHMÚ. 

Súčasťou NEIS je aj evidencia vybraných údajov o malých zdrojoch znečisťovania ovzdušia (MZZO) a vybraných osobitných činnostiach a ich prevádzkovateľoch a evidencia vybraných údajov o malých spaľovacích zariadeniach. NEIS slúži ako zdroj údajov a informácií na účely výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia. Obce, v zmysle preneseného výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia vo veciach malých zdrojov a vybraných osobitných činností majú povinnosť viesť evidenciu údajov o malých zdrojoch, vrátane malých spaľovacích zariadení, a vybraných osobitných činnostiach a ich prevádzkovateľoch na svojom území a spravovať evidenciu kontrol malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo na základe podnetu, a to od 1. januára 2025. 

Predmetom predkladaného projektu je návrh, vývoj, dodanie a nasadenie NEIS II, ktorý po nasadení nahradí súčasný NEIS.  

Súčasťou projektu je aj nákup nevyhnutných licencií a migrácia údajov zo súčasného systému do nového NEIS II. 

1. 1. Motivácia a rozsah projektu

Súčasný informačný systém pracuje na viacerých platformách, pre plnohodnotnú prácu okresných úradov s NEIS, je nutné súbežne používať:  

1. desktop inštaláciu programu NEIS BU pre OÚ (okresné úrady), kde je vedená lokálna okresná databáza veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. 

Pre používanie je nevyhnutná inštalácia a nastavenie synchronizačného modulu na výmenu údajov medzi okresnou databázou a NEIS PZ WEB – webovou aplikáciou a každoročná aktualizácia desktop aplikácie NEIS BU. 

2. web aplikáciu - portál NEIS PZ WEB prioritne pre potreby elektronického oznamovania údajov prevádzkovateľmi veľkých a stredných zdrojov (zber údajov týmto spôsobom až od roku 2015), ale aj na administráciu registrovaných používateľov. Portál je založený na (v súčasnosti) už nepodporovaných a problémových technologických riešeniach. 

Správca systému pre vykonanie plnohodnotnej práce musí používať aplikáciu NEIS BU, aj NEIS PZ WEB, a naviac importovať okresné databázy do centrálnej databázy NEIS CU aplikáciou na to určenou a tiež používať aplikáciu NEIS Rep na tvorbu rôznych zostáv. 

Ďalším dôvodom je platnosť novej právnej úpravy Zákona č. 146/2023 Z. z., vrátane jeho 10 nových vykonávacích predpisov, na ktorom je resp. má byť systém NEIS II postavený, Zákona č. 190/2023 Z. z, ktorý poníma viacero vecí z iného hľadiska ako pôvodný zákon a tiež pridáva do systému viacero nových oblastí, či povinností, čo vyžaduje revíziu koncepcie systému, vrátane niekoľkých základných princípov, čo bude znamenať aj zmenu údajovej štruktúry systému.  

Vyžaduje sa modernizácia výstupov, vytvorenie užívateľsky prívetivého prezentačného rozhrania pre verejnosť v rozsahu požiadaviek zákona, ako aj zapracovanie vhodnej mapovej vrstvy pre lokalizáciu zdrojov a častí zdrojov. 

V súčasnosti je prostredníctvom Národného emisného informačného systému zabezpečená len centrálne riadená evidencia veľkých  a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Systematická a komplexná evidencia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR absentuje. Neelektronická a centrálne neriadená evidencia MZZO sťažuje využitie údajov na systémové riešenia v oblasti ochrany ovzdušia na lokálnej, resp. regionálnej úrovni.  

Povinnosť viesť evidenciu MZZO je uložená obciam podľa § 46 (2) (d) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom je stanovený termín plnenia povinnosti od 1.1.2025.  

Centrálna evidencia umožní zjednotiť formu, rozsah a obsah evidovaných informácií tak, aby mohli slúžiť pre účely výkazníctva, získavania podkladov pre prípravu dokumentov riadenia kvality ovzdušia a ich vyhodnocovania, a rovnako pre informovanie verejnosti o zdrojoch znečisťovania ovzdušia v mieste, kde žijú a bývajú. 

Realizáciou projektu bude vytvorený jednotný informačný nástroj na splnenie tejto povinnosti. 

Súčasný stav systému je neudržateľný, až havarijný. Dochádza k situáciám, kde množstvo používateľov (prevádzkovateľov) nedokáže spustiť portál, nakoľko bezpečnostná politika ich organizácie nepovoľuje používať nepodporované technológie (tým pádom nemôžu používať nástroj, ktorý majú určený zákonom). Okresným úradom zastaranosť systému spôsobuje problém pri synchronizácii údajov, každoročné inštalácie novšej verzie modulu NEIS BU a historická komplikovanosť systému.  

Priorita projektu je vysoká, súčasný systém nemá zmysel prerábať, či rozširovať z vyššie uvedených dôvodov. Je preto nevyhnutné vybudovanie nového IS NEIS II. 

Nový IS by mal reflektovať všetky požiadavky v zmysle zákona č. 146/2023 Z. z., na základe ktorých sa rozsah údajov vedených v systéme rozširuje a zahŕňa: 

• § 24 ods. 2 písm. a) - evidenciu vybraných údajov o veľkých zdrojoch znečistenia ovzdušia (VZZO) a stredných zdrojoch znečistenia ovzdušia (SZZO) , ich prevádzkovateľoch a emisiách nad rámec súčasného zberu údajov v NEIS. 

• § 24 ods. 2 písm. b) a c) - Obec pri prenesenom výkone štátnej správy ochrany ovzdušia vo veciach malých zdrojov a má povinnosť viesť evidenciu údajov o malých zdrojoch znečistenia ovzdušia (MZZO), vrátane malých spaľovacích zariadení (MSZ), a spravovať evidenciu kontrol malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo na základe podnetu, a to od 1. januára 2025.  

• § 24 ods. 2 písm. d) - evidencia OTČ (oprávnené meranie, oprávnená kalibrácia, oprávnená skúška a oprávnená inšpekcia zhody) a správ o platnom výsledku z nich. Vytváranie, zasielanie a centralizovaný zber notifikácií OTČ a správ o platnom výsledku z nich - správy a iné doklady sú posielané prevádzkovateľovi, miestne a vecne príslušnému OÚ, aj na príslušný Inšpektorát životného prostredia - Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia (podľa § 58 ods. 7 písm. g). Centrálny prístup verejnosti k vybraným informáciám o výsledkoch týchto OTČ.  

• § 24 ods. 2 písm. e) – informácie o oprávnených osobách a metódach a metodikách oprávnených technických činností sú momentálne reportované do IS o oprávnených osobách a ich stálych subdodávateľov. Je možné tieto informácie prelinkovať, alebo zdieľať. 

• § 24 ods. 2 písm. f) - vybrané údaje z automatizovaných meracích systémov emisií. Online zasielanie údajov prostredníctvom internetu: priebežné protokoly, aktualizované po spracovaní každej jednotlivej validovanej krátkodobej alebo dlhodobej priemernej hodnoty podľa druhu protokolu a výsledné denné protokoly za predchádzajúcich 90 dní.  

• § 24 ods. 2 písm. g) - evidenciu o palivách. Evidencia vybraných druhov palív uvedených na trh v Slovenskej republike v ustanovenom rozsahu a v stanovenom termíne sa predkladá každoročne podľa  údajov za uplynulý kalendárny rok. Osobitne sa vedie evidencia: tuhých fosílnych palív a vykurovacích olejov určených pre konečnú spotrebu prevádzkovateľom spaľovacích zariadení s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW, predaných motorových palív určených pre konečnú spotrebu, druhotných palív v ustanovenom rozsahu a v stanovenom termíne sa predkladajú údaje za predchádzajúci kalendárny rok. 

• § 24 ods. 2 písm. h) - databázu a archív dokumentov. Centrálne úložisko dokumentov v súčasnosti neexistuje. Zákon č. 146/2023 Z. z. stanovuje typy dokumentov, ktoré majú byť ukladané v „databáze a archíve“ dokumentov, ďalej nazývanej ako „Knižnica“, pre potreby výkonu dozoru a archivácie. Niektoré druhy dokumentov sú určené aj verejnosti (napr. informácia o platnom výsledku OTČ, mesačné a ročné protokoly z AMS, ročná správa o prevádzke zdroja v prípade spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov s kapacitou dve a viac ton spaľovaného odpadu za hodinu, atď.), iné slúžia len povoľovacím orgánom resp. iným organizáciám štátnej a verejnej správy. 

PRÍNOS NEIS II PRE CIEĽOVÚ SKUPINU 

Cieľovej skupine má NEIS II priniesť predovšetkým: 

• Jednoduchšiu prácu pre orgány štátnej a verejnej správy so zdieľaním údajov a informácii; 
• Jednoduché elektronické oznamovanie údajov prevádzkovateľmi zdrojov PO a FO-P; 
• Bezpečnú komunikáciu pre subjekty uvedené v prvom a druhom bode; 
• Prístup dostupných údajov o prevádzkovateľoch oprávneným osobám čo zjednoduší proces notifikácie OTČ a Prípravu na samotnú OTČ; 
• Zabezpečenie legislatívnych požiadaviek;

Realizáciou projektu bude vytvorený jednotný informačný nástroj na splnenie zákonnej povinnosti, ktorou obce pri prenesenom výkone štátnej správy ochrany ovzdušia vo veciach malých zdrojov znečistenia ovzdušia majú povinnosť viesť evidenciu údajov o malých zdrojoch znečistenia ovzdušia (MZZO), vrátane malých spaľovacích zariadení (MSZ) a spravovať evidenciu kontrol malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo na základe podnetu.  

Od 1. januára 2025 je obec v tejto veci schopná poskytnúť do evidencie len údaje o nových MSZ prostredníctvom povoľovacieho procesu a údaje o kontrolách MSZ. 

Výstupy elektronickej evidencie (EE) MZZO budú slúžiť pre skvalitňovanie výsledných emisných inventúr, ktoré prostredníctvom poverenej organizácie zabezpečuje MŽP SR. Rovnako tak budú použité aj pri modelovaní kvality ovzdušia na regionálnej, resp. lokálnej úrovni. Je nutné zdôrazniť, že MZZO sa významne podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Napríklad, v prípade emisií benzo(a)pyrénu je podiel domácností (t. j. malých spaľovacích zariadení) až 90 %. Jedná sa pritom o znečisťujúcu látku, pre ktorú je na viacerých monitorovacích staniciach kvality ovzdušia prekročená povolená cieľová hodnota, a rovnako tak aj výsledky modelovania poukazujú na tieto prekročenia vo viacerých modelovaných oblastiach. Výstupy EE MZZO budú zároveň jedným zo vstupných podkladov pre prípravu dokumentov v oblasti riadenia kvality ovzdušia, obzvlášť v oblastiach riadenia kvality ovzdušia a v rizikových obciach (t. j. v oblastiach, kde dochádza k prekročeniu povolených limitných a cieľových hodnôt znečistenia ovzdušia) a pre nastavenie vhodných opatrení na dosiahnutie dobrej kvality ovzdušia.  Rovnako budú slúžiť pre skvalitnenie vyhodnocovania účinnosti prijatých opatrení.  

Výstupy z EE MZZO poslúžia aj na skvalitnenie poskytovania informácií pre verejnosť, ktoré je povinnosť poskytnúť na rôznych úrovniach. Jedná sa o informačné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti ochrany ovzdušia, ktoré má stanovené MŽP SR, okresný úrad v sídle kraja, samosprávny kraj a rovnako aj obec.  

Údaje z evidencie budú zároveň podkladom pre obce pre stanovenie poplatkovej povinnosti pre prevádzkovateľov za znečisťovanie

ovzdušia. 

EE MZZO bude zabezpečovať zber údajov o MZZO v nasledovnom rozsahu:  

• údaje o prevádzkovateľoch MZZO 

• údaje o MSZ a ostatných MZZO - technológia 

• evidencia o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia MZZO 

• evidencia vydaných súhlasov a povolení pre MZZO 

• evidencia podnetov a výsledkov kontroly pre MZZO

1. 1. Zainteresované strany (Stakeholderi)

1.  
   1. Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je vytvorenie a implementácia nového Národného emisného informačného systému (NEIS II.) za účelom skvalitnenia evidencie a dostupnosti údajov o emisiách zo zdrojov znečisťovania ovzdušia.   

NEIS je rozsiahlym bazálnym rezortným informačným systémom, ktorý je v prevádzke od roku 2000. Bol vytvorený primárne na evidenciu veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a ich častí a parametrov, na výpočet emisií a výpočet poplatkov za tieto emisie. Vzhľadom k jeho aktuálnemu stavu a potrebám vedeniu evidencie o malých zdrojoch znečistenia nedochádza k plnohodnotnému využitiu. 

Realizáciou hlavných aktivít projektu dôjde k vytvoreniu nového NEIS, ktorý bude slúžiť ako zdroj údajov a informácií na účely výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia a zahŕňa najmä:  

• evidenciu vybraných údajov o veľkých zdrojoch a stredných zdrojoch, ich prevádzkovateľoch a emisiách,  
• evidenciu vybraných údajov o malých zdrojoch a vybraných osobitných činnostiach a ich prevádzkovateľoch,  
• evidenciu vybraných údajov o malých spaľovacích zariadeniach,  
• evidenciu oprávnených technických činností a správ o platnom výsledku z nich,  
• informácie o oprávnených osobách a metódach a metodikách oprávnených technických činností,  
• vybrané údaje z automatizovaných meracích systémov emisií, 
• evidenciu o palivách ustanovenú vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. l) zákona o ochrane ovzdušia,  
• databázu a archív dokumentov 

1. 1. Merateľné ukazovatele (KPI)

1.  
   1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Realizácia projektu je nevyhnutná pre zabezpečenie nasledovných úkonov:  

• vedenie registrov vybraných zariadení (LCP, MCP, spaľovní odpadov atď.) potrebných pre reportovanie implementácie a preukázanie plnenia  požiadaviek príslušných smerníc EÚ   
• plnenie požiadaviek evidencie  vyplývajúcich z novej právnej úpravy v oblasti ochrany ovzdušia (zákon č. 146/2023 Z. z. + 10 vykonávacích predpisov,  
• zabezpečenie implementácie zákona č. 190/2023 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia 
• zefektívnenie práce štátnej a verejnej správy, 
• zjednodušenie príprav a vyhodnocovania OTČ, 
• zníženie administratívnej záťaže prevádzkovateľa zdroja, 
• zjednodušenie elektronického oznamovania údajov prevádzkovateľmi zdrojov (cca 7000 prevádzkovateľov VZZO a SZZO, počet prevádzkovateľov MZZO nie je známy) a PO a FO-P prostredníctvom ÚPVS v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. 
• zabezpečenie bezpečnej komunikácie v súlade so štandardmi pre informačné systémy verejnej správy pre potreby komunikácie prostredníctvom ÚPVS v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. 

1. 1. Detailný opis obmedzení a predpokladov

SÚČASNÝ STAV PROCESOV 

• Proces zavedenia nového zdroja (pri/po vydaní súhlasu/povolenia zdroja) a evidencia stálych údajov o zdroji 

Pôvodný (existujúci) proces neriadi evidenciu a ukladanie súhlasov, povolení a iných dokumentov. Z metodického hľadiska nie je špecifikované, kedy sa má zdroj prvýkrát do NEIS zaevidovať, záleží od zaužívanej praxe OÚ. Niekedy nový zdroj zadáva sám prevádzkovateľ, čo často vedie k chybnej evidencii. 

• Proces oznámenia ročných údajov zdroja (vrátane emisií a poplatkov), údajov o dodržiavaní emisných limitov, údajov o dodržiavaní technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania za predošlý kalendárny rok 

Existujúci proces oznamovania prebieha tak, že poverená osoba prevádzkovateľa sa pred prvým oznámením registruje do systému a vyplní formulár poverenia, ktorým je jednoduchý word dokument. Vyplnený formulár podpíše štatutárny zástupca prevádzkovateľa fyzicky a poverenie sa posiela poštou na OÚ, alebo ho podpíše elektronicky a posiela sa cez ÚPVS resp. mailom.  

Pracovník OÚ potvrdí registráciu poverenej osoby v systéme (NEIS PZ WEB), čím osoba získa prístup do systému a k údajom konkrétneho prevádzkovateľa, zároveň je poverená osoba oprávnená údaje vypĺňať a odosielať za konkrétneho prevádzkovateľa za všetky ním prevádzkované zdroje vo všetkých okresoch. V praxi býva problém s prihlasovaním, pretože niektoré siete bránia používaniu/inštalácii MS Silverlight a systém zle komunikuje aj s operačným systémom Macintosh.  

Pred odoslaním údajov sa spúšťa kontrola kvality údajov, ktorej výsledok vo viacerých kontrolných bodoch nemá správnu výpovednú hodnotu a nedáva používateľovi jasné inštrukcie, ako docieliť očakávanú kvalitu údajov. Často až po odoslaní oznámenia a uzamknutí údajov si používateľ všimne chybu vo výpočte emisií a poplatkov, kedy musí kontaktovať príslušného úradníka alebo správcu NEIS, aby sa oznámenie opäť sprístupnilo pre vykonanie opravy. 

Po odoslaní oznámenia naskočí do okresného administračného rozhrania dátum odoslania a názov používateľa, ktorý oznámenie odoslal. Pracovník OÚ zároveň dostane do e-mailovej schránky notifikačnú správu o odoslanom oznámení. OÚ správu vytlačí a ručne zaeviduje do registratúrneho systému; alebo kde existuje integrácia registratúrneho systému na aplikáciu elektronickej pošty, notifikačná správa sa jednotlivo alebo hromadne zaeviduje do registratúrneho systému pomocou funkcie “Zaevidovať do ...” . Vyskytujú sa aj podania v klasickej poštovej forme, alebo kombinovane – elektronicky aj poštou. Kombinovaná forma súvisí s dlhoročnou praxou predošlej právnej úpravy, kedy sa podľa zákona o poplatkoch mali písomne predkladať niektoré informácie – časť prevádzkovateľov zmenu legislatívy nezaregistrovalo. Pri kombinovanej forme oznámenia OÚ manuálne páruje spisy.  

OÚ eviduje prijaté oznámenie v aplikácii NEIS BU v režime prehliadania. Ak nenájde nedostatky, importuje oznámenie prevádzkovateľa. V opačnom prípade sa oznámenie vráti na opravu. Po vizuálnej kontrole výpočtu, OÚ potvrdí množstvo vypočítaných emisií a poplatkov a vystaví rozhodnutie. Systém síce obsahuje šablónu dokumentu, ale veľa OÚ vytvára rozhodnutie mimo systému, nakoľko html šablónu je komplikované upravovať a navyše obsahuje tabuľky, ktoré nie sú kompatibilné s registratúrnym systémom a po ich vložení sa rozpadnú. 

• Proces oznámenia zmeny prevádzkovateľa a ročných údajov zdroja (vrátane emisií a poplatkov), údajov o dodržiavaní emisných limitov, údajov o dodržiavaní technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania za časť aktuálneho kalendárneho roka (ukončenie prevádzky, zmena prevádzkovateľa) 

Prevádzkovateľ alebo ním poverená osoba sa prihlási do systému. V praxi s tým býva problém, pretože niektoré siete bránia používaniu/inštalácii MS Silverlight a systém zle komunikuje aj s operačným systémom Macintosh. Ak prevádzkovateľ si v položke nástroje načíta možnosť zmena/zánik, otvorí sa mu dialógové okno s údajmi v aktuálnom roku, ktoré vyplní, spustí kontrolu údajov a odošle údaje na OÚ. O odoslaní údajov je OÚ aj prevádzkovateľ informovaný notifikačnou správou do e-mailovej schránky.  

OÚ v aplikácii NEIS BU vytvorí „nový rok“ v databáze, ak aktuálny rok ešte nie je vytvorený, a údaje importuje. OÚ potvrdí emisie a vydáva rozhodnutie. V rozhodnutí sa má uviesť, že za aké obdobie sa vydáva toto rozhodnutie, avšak systém tieto dátumy neeviduje. Je problém aj s variabilným symbolom, ktorý existuje jeden na jedného prevádzkovateľa v rámci jedného roka – chýba možnosť rozlíšenia variabilného symbolu v prípade bežného oznámenia za celý predošlý rok a v prípade oznámenia za časť aktuálneho roka. Spôsobuje to komplikácie pri evidencii platieb na Environmentálnom fonde.  

• Proces oznámenia zmeny na zdroji 

Žiadosť riešená mimo NEIS – prevádzkovateľ podáva žiadosť obvykle v tlačenej forme. OÚ tieto údaje o zmene by mal po právoplatnosti rozhodnutia zmeniť v NEIS BU v príslušnom roku zmeny. Problém je pri vytváraní nového roku v NEIS BU, keď OÚ zmeny nezaznačí vôbec, alebo ich zaznačí už po vytvorení nového roku - potom prevádzkovateľ musí žiadať o umožnenie zmeny stálych údajov a opraviť si to sám. Evidenciu zmien v údajoch na základe oznámení je v súčasnom systéme ťažké manažovať, lebo časť údajov sa vzťahuje na predošlý kalendárny rok a spája sa so stavom stálych údajov prakticky ku 31.12., a časť údajov (t. j. „aktuálna“ evidencia) sa vzťahuje na aktuálny priebežný rok (napr. povolenie a zaevidovanie nového zdroja, zaevidovanie zmeny na zdroji aj zmeny prevádzkovateľa). 

• Proces oznámenia predaja palív za predošlý kalendárny rok

Predajca pôvodne oznamoval predané množstvá palív v papierovej forme po predajných miestach. Podľa aktuálnych predpisov predávajúci subjekt oznamuje už len sumárnu hodnotu za celú SR okresnému úradu podľa sídla predajcu. Veľmi jednoduché elektronické rozhranie bolo nasadené do prevádzky v januári 2025, aby bol zabezpečený zber údajov nevyhnutne potrebných pre emisné bilancovanie SR. Existujúci systém eviduje len predaje tuhých fosílnych palív, vykurovacích olejov a motorových palív. Predajca sa prihlási na portáli predpalweb. Ak je zároveň aj prevádzkovateľom ZZO, prístupové údaje má rovnaké ako na NEIS PZ WEBe. Vyplní si množstvá palív, aktualizuje kontaktné údaje a oznámenie odošle. O ukončenom oznámení dostáva notifikačnú správu okresný úrad podľa sídla predajcu. Okresný úrad sa prihlási do administračného rozhrania predpalweb, kde sú prihlasovacie údaje rovnaké ako na NEIS PZ WEB a oznámenie predajcu akceptuje, prípadne označí predajcu za zaniknutého alebo ho ošetrí inou poznámkou. Evidencia druhotných palív vôbec neexistuje.  

• Proces súhrnného ročného vyhodnotenia údajov v rámci NEIS na úrovni okresu 

OÚ prijíma oznámenia o vypustených emisiách za predošlý kalendárny rok prevažne cez portál NEIS PZ WEB. Proces príjmu, kontroly údajov a vystavenia rozhodnutia sa udeje pri každom prevádzkovateľovi, t. j. každé podané oznámenie znamená jedno konanie. V lehote do 31. mája OÚ vystavuje rozhodnutia, k tomu istému dňu má poverenej organizácii predložiť okresnú databázu. K tomuto dňu sa predpokladá istá úroveň kvality údajov. Dobrá kvalita údajov sa dosiahne len tak, že OÚ venuje dostatočnú pozornosť a čas prijatým údajom a prešetrí aj upozornenia, ktoré indikujú možnú chybu. V istých prípadoch totiž nie je možné súčasnými automatizovanými kontrolami jednoznačne vyhodnotiť, či sa jedná o chybu, „Súhrnné ročné vyhodnotenie údajov“ teda v praxi znamená kompletizáciu údajov na okresnej úrovni a uzavretie otáznych/nejasných prípadov, s cieľom dosiahnutia vhodnej kvality údajov, ktoré na celoštátnej úrovni vstupujú do emisných inventúr a iných správ. 

Do procesu súhrnného ročného vyhodnotenia údajov sa zahŕňajú aj údaje o množstve palív. 

• Proces oprávnených technických činností

Oznámenie plánovanej OTČ aj zasielanie správy (vo väčšine meraní) v súčasnosti robí oprávnená osoba (meracia skupina) prostredníctvom ÚPVS. OÚ ukladá prijaté notifikácie a správy ako záznamy do spisu vytvoreného v administratívnom systéme Fabasoft. Odkontrolovanie lehôt je vizuálne/manuálne.  

• Proces oznámenia predaja regulovaných výrobkov za predošlý kalendárny rok 

Neexistuje. Je to nová oznamovacia povinnosť. 

• Integrácia údajov z AMS 

Každý prevádzkovateľ poskytuje orgánu ochrany ovzdušia prístupy individuálne do svojich interných systémov. 

• Proces kontroly kvality údajov a spracovanie údajov pre národné inventúry a iné reporty 

Okresné databázy sú predkladané pracovníkmi jednotlivých OÚ najneskôr do 31.5. bežného roka vo forme špeciálneho exportu. Okresné databázy sa po prijatí kontrolujú, v prípade potreby opravujú. Správca na základe zadaných požiadaviek zodpovedného úradníka OÚ na zrušenie/prečíslovanie zdroja (zoznam je súčasťou okresnej databázy) overí podľa svojich možností oprávnenosť/správnosť žiadanej zmeny a v jednoznačných prípadoch zmenu vykoná. Otázne prípady sa konzultujú s príslušným OÚ. Pracovník v NEIS BU spustí zabudovanú kontrolu okresnej databázy „Analýza vybraných údajov“. Ak analýza obsahuje závažné nedostatky, pracovník NEIS požiada OÚ o nápravu a opätovné zaslanie databázy na SHMÚ. Požiadavka na odstránenie nedostatkov sa posiela emailom a obsahuje popis nedostatkov, podľa možností aj navrhnutý spôsob ich odstránenia. Ak z databázy boli zdroje vymazané alebo prečíslované, pracovník NEIS vracia na OÚ vyexportovanú okresnú databázu s upozornením na import, ktorý treba na OÚ vykonať. Pracovník NEIS spúšťa zabudovanú kontrolu „Analýza vybraných údajov“ pri každom opätovnom príjme a importe okresnej databázy. Proces príjem-import-kontrola-náprava sa opakuje, kým okresná databáza nie je bez závažných chýb. Po ukončení vstupnej kontroly resp. opravy pracovníci NEIS importujú okresné databázy do centrálnej databázy (NEIS CU) aplikáciou na to určenou, ak ich o to požiadal správca centrálnej databázy. 

Po ukončení fázy kontroly údajov v NEIS CU sa pristupuje k uzavretiu roka na portáli NEIS PZ WEB a k vytvoreniu nového oznamovacieho roka v rámci prípravy na ďalší oznamovací cyklus. Na základe ročnej servisnej zmluvy dodávateľ systému prenesie do databázy NEIS PZ WEB finálne údaje z NEIS CU a vytvorí ďalší rok s nulovými ročnými údajmi.  

Správca spracováva a poskytuje výstupy z databázy NEIS podľa individuálnych požiadaviek. Osobitne sa spracovávajú údaje o veľkých spaľovacích zariadeniach a spaľovniach odpadov podľa požiadaviek príslušných vykonávacích rozhodnutí Komisie EÚ: údaje z NEIS sa spracujú pomocou SQL príkazov v pomocných tabuľkách NEIS CU, prenesú sa do súboru XLSX, ktorý sa následne importuje v administračnom rozhraní Národného registra znečisťovania. Z neho sa vytvára integrovaný report E-PRTR +LCP. 

1. 1. Vyhodnotenie rizík a závislostí

1.  
   1. Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

1. 1. 1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka 6 Sumarizácia nákladov a prínosov

Zdroje financovania:

Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia :

Interpretácia výsledkov:

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,89
• Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: 7 160 699 EUR bez DPH (ekonomická čistá súčasná hodnota)
   

Rozpočet projektu je v zmysle CBA vo výške 7 372 459 EUR s DPH

Podpora a udržateľnosť projektu (SLA) sa odhaduje na čiastku 635 622, 00 EUR s DPH

Hlavné aktivity
Vývoj aplikácií:

Interné kapacity: 924 996,00 EUR s DPH
Externé služby: 3 541 784,00 EUR s DPH

Podporné aktivity

907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU: 345 511,50  EUR

 

Kvantifikácia prínosov: 

Proces evidencie malých zdrojov znečisťovania ovzdušia (MZZO)

Súčasný (AS IS) stav:

Evidencia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia (MZZO) je aktuálne vedená decentralizovane. Obce vedú evidenciu v rôznych formátoch, prevažne neelektronicky (papierovo, resp. jednoduché elektronické tabuľky).

Údaje sú nekonzistentné a roztrieštené, čo výrazne komplikuje prístup k informáciám a ich ďalšie spracovanie.

TO BE stav po realizácii projektu:

• Bude zavedená jednotná centrálna elektronická evidencia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia (EE MZZO), ktorá bude spravovaná jednotne a elektronicky.
• Údaje budú zhromažďované centrálne v štruktúrovanom formáte, čo umožní efektívne využitie dát pre rôzne účely vrátane tvorby emisných inventúr a modelovania kvality ovzdušia .
• Údaje budú zaznamenávané v štandardizovanej, elektronicky validovanej forme.
• Zabezpečenie kvality údajov bude garantované implementáciou automatizovaných validačných pravidiel, čím dôjde k výraznému zvýšeniu spoľahlivosti a použiteľnosti dát. Tým sa zlepší presnosť emisných inventúr a umožní sa efektívne plánovanie opatrení na ochranu ovzdušia.
• Evidencia a správa údajov o MZZO bude automatizovaná a centralizovaná.
• Systém bude poskytovať intuitívne nástroje pre elektronické oznamovanie údajov prevádzkovateľmi zdrojov, vrátane automatického upozorňovania na povinnosť oznámiť údaje.
• Zároveň sa umožní lepšie riadenie a kontrola procesov zo strany obcí a orgánov ochrany ovzdušia . Nový systém zabezpečí plný súlad s platnou legislatívou, vrátane všetkých nových povinností, a umožní kontinuálne splnenie zákonnej povinnosti evidencie MZZO pre všetky obce a subjekty v SR.

Proces oznamovania údajov o emisiách prevádzkovateľmi zdrojov

Oznamovanie emisných údajov prevádzkovateľmi zdrojov znečisťovania ovzdušia bude po implementácii systému NEIS II realizované výlučne elektronicky prostredníctvom nového portálu. Prevádzkovatelia veľkých, stredných aj malých zdrojov budú mať možnosť zadávať všetky povinné údaje do systému online, vrátane údajov o emisiách, technických parametroch zariadení, druhu používaného paliva či výsledkoch monitorovania. Oproti súčasnému stavu, keď dochádza ku kombinovaniu papierovej a elektronickej formy podania, k oneskoreniam, stratám údajov a duplicite, nový systém prinesie jednotné rozhranie, ktoré zabezpečí automatickú kontrolu údajov, notifikáciu používateľov o chybách a umožní bezpečné uloženie, archiváciu a ďalšie využitie údajov v zmysle zákonnej povinnosti.

Súčasný (AS IS) stav:

Prevádzkovatelia veľkých (VZZO) a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia (SZZO) oznamujú údaje čiastočne elektronicky cez zastarané technológie, pričom sú potrebné dodatočné administratívne kroky (papierová korešpondencia, manuálna evidencia, párovanie dokumentov).

TO BE stav po nasadení projektu do prevádzky:

• Proces oznamovania údajov bude plne elektronický a automatizovaný, vrátane validácie a okamžitej spätnej väzby prevádzkovateľom o stave ich podania.
• Eliminuje sa nutnosť zasielania papierových dokumentov a manuálneho párovania.
• Informácie budú evidované centrálne a jednotne v elektronickej podobe

Proces zavádzania nového zdroja znečistenia

Proces zavedenia nového zdroja znečistenia do evidencie sa v novom systéme NEIS II zásadne zmení. Zatiaľ čo dnes prebieha tento proces prevažne mimo elektronického prostredia a údaje sú zadávané manuálne pracovníkmi okresných úradov alebo samotnými prevádzkovateľmi bez metodickej jednotnosti, po implementácii NEIS II bude zavedenie nového zdroja plne elektronické. Bude súčasťou jednotného povoľovacieho procesu, pri ktorom budú všetky požadované údaje a dokumenty – vrátane rozhodnutí, súhlasov či povolení – digitalizované, prepojené s evidenciou zdroja a trvalo archivované v centrálnej databáze. Tým sa odstráni duplicita, zníži chybovosť a zlepší prehľad o existujúcich zdrojoch na úrovni obce, okresu aj centrálnej správy.

Súčasný (AS IS) stav:

Aktuálne je proces zavádzania nových zdrojov (vrátane udeľovania súhlasov a povolení) spravovaný prevažne mimo elektronického systému. Informácie sú často manuálne zadávané pracovníkmi okresných úradov alebo prevádzkovateľmi, čo vedie k chybám a nekonzistentnostiam.

TO BE stav po implementácii projektu:

• Proces zavedenia nového zdroja, vrátane správy a archivácie súhlasov a povolení, bude plne digitalizovaný, automaticky evidovaný a validovaný v centrálnom systéme.
• Zavedie sa jednotná databáza dokumentov („Knižnica dokumentov“) dostupná pre orgány štátnej správy

Proces kontroly kvality údajov a tvorby emisných inventúr

Proces tvorby emisných inventúr, ktorý dnes prebieha prevažne manuálne a je podmienený zasielaním, spracovávaním a kontrolou údajov z rôznych, často nekompatibilných zdrojov, bude po zavedení NEIS II plne podporený centralizovaným systémom. Automatizované procesy validácie údajov umožnia získať kvalitnejšie vstupné dáta, ktoré budú následne spracovávané priamo v rámci systému. Výsledkom bude zníženie časovej a personálnej náročnosti tvorby národných emisných inventúr, zvýšenie presnosti a dôveryhodnosti výstupov a možnosť ich efektívneho využitia pri tvorbe verejných politík na úrovni štátu, regiónov i samospráv.

Súčasný (AS IS) stav:

Kontrola údajov a príprava národných emisných inventúr sú do značnej miery manuálne, časovo náročné procesy, vykonávané ad hoc na základe nejednotných dátových zdrojov .

TO BE stav po digitalizácii:

• Automatizácia procesu kontroly údajov, validácie vstupných informácií a ich prípravy na tvorbu emisných inventúr.

Proces evidencie oprávnených technických činností (OTČ)

Evidencia oprávnených technických činností (OTČ) bude v novom systéme plne digitalizovaná.

V súčasnosti je evidencia rozptýlená, často založená na individuálnom posielaní dokumentov e-mailom alebo poštou, čo sťažuje overiteľnosť a dostupnosť informácií.

TO BE stav po nasadení systému NEIS II

• výsledky meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcií automaticky zasielané do centrálneho úložiska, kde budú dostupné príslušným okresným úradom, inšpekcii životného prostredia, ale aj oprávneným osobám.
• Zároveň bude možné verejne sprístupniť vybrané výstupy týchto činností v súlade s legislatívou, čím sa zvyšuje transparentnosť a dôvera voči systému dozoru.

Proces evidencie údajov o palivách

Evidencia údajov o palivách bude v systéme NEIS II po novom prebiehať elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu. Povinné subjekty, najmä podnikatelia predávajúci palivá, budú zadávať údaje o objeme predaných palív, ich druhu a účele použitia v štruktúrovanej forme, čím sa zabezpečí kvalita vstupných dát a ich využiteľnosť pre účely emisného výkazníctva.

Proces digitalizácie rozhodovacích a schvaľovacích procesov na okresných úradoch

Rozhodovacie a schvaľovacie procesy realizované okresnými úradmi v oblasti ochrany ovzdušia budú v rámci NEIS II elektronizované a metodicky zjednotené. Doterajší stav, v ktorom sa rozhodnutia o poplatkoch, emisných výpočtoch alebo súhlasoch často pripravovali mimo systému, bude nahradený vytváraním rozhodnutí priamo v systéme prostredníctvom preddefinovaných šablón.

Proces evidencie a vybavovanie podnetov a kontrol malých spaľovacích zariadení (MSZ)

Proces evidencie podnetov a kontrol malých spaľovacích zariadení bude po implementácii NEIS II systematicky spravovaný v jednotnej databáze. Obce, ako orgány štátnej správy v prenesenom výkone, budú môcť zaznamenávať podnety občanov, výstupy z kontrol a súvisiace opatrenia do systému, pričom tieto záznamy budú dostupné príslušným úradom na vyšších úrovniach verejnej správy. Výrazne sa tým zvýši prehľad o výskyte problémových zariadení, častých porušeniach a bude možné účinnejšie plánovať preventívne alebo represívne opatrenia. V kombinácii s mapovou vrstvou to zároveň umožní vizualizáciu koncentrácie problémových lokalít.

Súčasný (AS IS) stav:

Kontroly a evidencia podnetov sú administratívne náročné, prevažne realizované mimo centralizovaného informačného systému .

TO BE stav po digitalizácii:

• Evidencia kontrol MSZ a vybavovanie podnetov budú realizované prostredníctvom centralizovaného systému, ktorý umožní efektívnu správu a monitorovanie vykonaných kontrol a ich výsledkov

1. 1. 1. Zdroj financovania

Názov výzvy / projektového zámeru

Zlepšovanie systému monitorovania kvality ovzdušia

Kód výzvy

PSK-MZP-025-2024-DV-KF

Priorita

2P2 Životné prostredie

Špecifický cieľ

RSO2.7. Posilnenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity

a zelenej infraštruktúry , a to aj v mestských oblastiach, a zníženie

všetkých foriem znečistenia (KF)

Opatrenie

2.7.9 Zlepšovanie systému monitorovania kvality ovzdušia na

národnej, lokálnej /regionálnej úrovni, monitorovania vplyvu

znečistenia ovzdušia na ekosystémy, riadenia kvality ovzdušia,

vrátane vybudovania nového informačného systému o emisiách

Sprostredkovateľský orgán / Implementačný subjekt (SO / IS)

MŽP SR

1. 1. Harmonogram projektu

Celková dĺžka realizácie projektu sa predpokladá na 29 mesiacov a dodanie projektu v 2 Inkrementoch.

Detailný harmonogram s popisom jednotlivých fáz a ich obsahu bude predmetom PID.

Realizácia projektu a jeho riadenie  

Plánovaná dĺžka realizačnej fázy projektu sa predpokladá na 29 mesiacov   

Realizačná fáza sa bude členiť na nasledovné etapy / hlavné aktivity:  

• Analýza a Dizajn  

• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb (ak relevantné),  

• Implementácia a Testovanie,  

• Nasadenie a Postimplementačná podpora,  

Riešenie bude budované ako ucelený informačný systém podporujúci správu a kvalitu údajov potrebných na výkon agendy SHMU. Výstupy jednotlivých etáp budú verifikované a precizované v rámci realizácie projektu a procesov obsiahnutých v etape Analýza a dizajn. Produkty budú odsúhlasované Riadiacim výborom projektu, v ktorom bude mať zastúpenie aj dodávateľ projektu na základe úspešného verejného obstarávania.  

PODPORA PREVÁDZKY (SLA)  

Prevádzka Informačného systému NEIS bude zabezpečená prostredníctvom Zmluvy SLA, z dôvodu zabezpečenia udržateľnosti projektu stanovenej riadiacou dokumentáciou. Na danú zmluvu, ako aj personálne náklady spojené s prevádzkou SW produktu a aplikácie bude mať MŽP SR vyčlenené finančné prostriedky z vlastnej rozpočtovej kapitoly minimálne na obdobie 5 rokov.  

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Projektové riadenie bude zabezpečené v zmysle metodiky PRINCE 2. 

1.  
   1. Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.  

Riadiaci výbor sa riadi Štatútom, ktorý je popísaný v samostatnom dokumente Štatút Riadiaceho výboru projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie. 

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom Riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov Riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt. 

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“): 

Riadiaci výbor projektu môžu tvoriť: 

• Predseda Riadiaceho výboru projektu, 

• Vlastník alebo vlastníci procesov (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,  

• Zástupcovia kľúčových používateľov (end user), 

• Zástupca/zástupcovia kľúčových používateľov IT 

• Zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom, 

• Zástupca partnera projektu  

• Projektový manažér prijímateľa  

• Iní členovia RV s/bez hlasovacieho práva  

Riadiaci výbor je vedený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, alebo za stranu Dodávateľa.  

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda prostredníctvom Tajomníka Riadiaceho výboru. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov. 

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.  

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Tajomník Riadiaceho výboru na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.  

Tajomník Riadiaceho výboru zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.  

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku. 

Riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a neskôr aj Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu, celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení 

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení: 

• Predseda Riadiaceho výboru projektu  
• Biznis vlastník/ Vlastník procesov  
• Zástupca kľúčových používateľov 
• Zástupca kľúčových používateľov IT 
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen) 
• Projektový manažér objednávateľa (PM)  
• Iný člen RV s / bez hlasovacieho práva 

Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa 

• IT PROJEKTOVÝ MANAŽÉR  
• IT ANALYTIK  
• IT ARCHITEKT  
• IT TESTER  
• KĽÚČOVÝ POUŽÍVATEĽ  
• DÁTOVÝ ŠPECIALISTA  
• ŠPECIALISTA KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)  
• ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU - ŠPECIALISTA PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 
• VLASTNÍK PROCESOV (biznis vlastník) 
• ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU 

Ďalšie projektové role: 

• ŠPECIALISTA PRE PUBLICITU 
• MANAŽÉR KVALITY 
• FINANČNÝ MANAŽÉR   
• ASISTENT PM 

V súlade s výzvou PSK-MZP-025-2024-DV-KF SHMU zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia.  

Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov SHMU. 

Projektový manažér Objednávateľa bude zabezpečovať koordináciu projektových činností a manažment v súlade s metodikou PRINCE2 (hlavné dokumenty, priebežné manažérske výstupy, a pod.).  

Projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s dodávateľom, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh plynúcich z projektu.  

Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (Objednávateľa) zabezpečovať finančné riadenie projektu, kontrolu rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi.

Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.  

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečované manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.  

1. LEGISLATÍVA

Legislatívne zmeny, ktorými vznikla potreba realizácie projektu, boli uskutočnené v roku 2023 a to hlavne novým Zákonom č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacích predpisov: 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 248/2023 Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 251/2023 Z. z. o kvalite palív 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 252/2023 Z. z. o odbornej spôsobilosti v ochrane ovzdušia, podrobnostiach odborných posudkov a výkone kontroly malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 253/2023 Z. z. o požiadavkách na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 254/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 255/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú informácie podávané Európskej komisii a požiadavky na vypracovanie národných emisných inventúr 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 256/2023 Z. z. o regulovaných výrobkoch s obsahom organických rozpúšťadiel 

• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú jednotlivé notifikačné požiadavky pre špecifický odbor oprávnených technických činností 

• Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí o Národnom emisnom informačnom systéme a ukladá mu nové požiadavky, ktorý existujúci systém neumožňuje, okrem iného: 

§ 42 ods. 4: “Inšpekcia vkladá od 1. januára 2027 do Národného emisného informačného systému“ 

§ 43 ods. 4 + § 44 ods. 6: “Okresný úrad v sídle kraja vkladá rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a dokumenty o ukončení dozoru podľa tohto zákona od 1. januára 2027 do Národného emisného informačného systému.” 

§ 46 ods. 2 písm. d) “vedie evidenciu údajov o malých zdrojoch vrátane malých spaľovacích zariadení a vybraných osobitných činnostiach a ich prevádzkovateľoch na svojom území v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. h) a spravuje evidenciu kontrol malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo na základe podnetu podľa § 51 od 1. januára 2025,” 

§ 61 ods. 11, 12, 13, 14: “Oprávnené osoby vykonávajú notifikáciu oprávnenej technickej činnosti podľa § 22 ods. 7 v lehote päť pracovných dní pred vykonaním oprávnenej technickej činnosti a predkladajú správu a informáciu orgánom a organizácii podľa § 58 ods. 7 písm. g) do termínu 31. decembra 2026 elektronicky podľa osobitného predpisu.” 

Ďalšie legislatívne predpisy vyžadujúce systematické riešenie nového evidenčného IS sú: 

• Zákon č. 190/2023 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia 

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) 

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2193 z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení 

• NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1244 z 24. apríla 2024 o oznamovaní environmentálnych údajov z priemyselných zariadení, o zriadení portálu priemyselných emisií, a o zrušení nariadenia (ES) č. 166/2006  

• VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1713 z 9. októbra 2019, ktorým sa stanovuje formát a frekvencia informácií, ktoré majú členské štáty sprístupňovať na účely podávania správ o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193  

• VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1741 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovuje formát a frekvencia údajov, ktoré majú členské štáty sprístupňovať na účely oznamovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES, zmenené a doplnené VYKONÁVACÍM ROZHODNUTÍM KOMISIE (EÚ) 2022/142 z 31. januára 2022 

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES 

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe 

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší 

• NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch 

Uvedená legislatíva zo svojej podstaty a pre svoje nástroje plnenia vyžaduje údaje, ktoré budú evidované v IS NEIS II. 

1. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Súčasný informačný systém pracuje na viacerých platformách, pre plnohodnotnú prácu okresných úradov s NEIS, je nutné používať nasledovné komponenty systému.  

• Desktop inštaláciu programu NEIS BU pre OÚ (okresné úrady), kde je vedená lokálna okresná databáza veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Pre používanie je nevyhnutná inštalácia a nastavenie synchronizačného modulu na výmenu údajov medzi okresnou databázou a NEIS PZ WEB – webovou aplikáciou a každoročná aktualizácia desktopovej aplikácie NEIS BU.  
• Web aplikáciu - portál NEIS PZ WEB prioritne pre potreby elektronického oznamovania údajov prevádzkovateľmi veľkých a stredných zdrojov (zber údajov týmto spôsobom až od roku 2015), ale aj na administráciu registrovaných používateľov. Portál NEIS je založený na v súčasnosti už nepodporovaných a problémových technologických riešeniach.  
• Nevyhovujúce technologické riešenie portálu na zber údajov, problémová komunikácia desktopového modulu OÚ s portálom a komplikovaný prenos údajov medzi modulmi súčasného NEIS sú hlavnými dôvodmi potreby vytvorenia nového systému. Pre použitie webovej aplikácie NEIS PZ WEB je naviac nutná inštalácia doplnku Microsoft Silverlight, ktorá už v súčasnosti nie je podporovanou technológiou a má nízku kybernetickú bezpečnosť.  
• Súčasné technologické riešenie nereflektuje ani na úroveň informatizácie spoločnosti a absentuje komunikácia s ústredným portálom verejnej správy (ÚPVS) v súvislosti so zákonom č. 305/2013 Z. z.  

Popis súčasného - AS IS - stavu biznis vrstvy:

Súčasný informačný systém pracuje na viacerých platformách pre vykonanie plnohodnotnej práce musí používať aplikáciu NEIS BU, aj NEIS PZ WEB, navyše importovať okresné databázy do centrálnej databázy NEIS CU aplikáciou na to určenou a tiež používať aplikáciu NEIS Rep na tvorbu rôznych zostáv.

Prehľad jednotlivých komponentov architektúry riešenia NEIS AS IS

Obrázok: Model biznis architektúry (aktéri-koncoví používatelia, koncové služby, procesy) – AS IS

Procesy realizované súčasným IS NEIS z metodického hľadiska nie sú špecifikované, realizované sú na základe zaužívanej praxe OÚ v rámci nasledovnej evidencie:

• Proces zavedenia nového zdroja (pri/po vydaní súhlasu/povolenia zdroja) a evidencia stálych údajov o zdroji
• Proces oznámenia ročných údajov zdroja (vrátane emisií a poplatkov), údajov o dodržiavaní emisných limitov, údajov o dodržiavaní technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania za predošlý kalendárny rok
• Proces oznámenia zmeny prevádzkovateľa a ročných údajov zdroja (vrátane emisií a poplatkov), údajov o dodržiavaní emisných limitov, údajov o dodržiavaní technických požiadaviek a -podmienok prevádzkovania za časť aktuálneho kalendárneho roka (ukončenie prevádzky, zmena prevádzkovateľa)
• Proces oznámenia zmeny na zdroji
• Proces oznámenia predaja palív za predošlý kalendárny rok
• Proces súhrnného ročného vyhodnotenia údajov v rámci NEIS na úrovni okresu
• Proces oprávnených technických činností
• Proces oznámenia predaja regulovaných výrobkov za predošlý kalendárny rok
• Proces kontroly kvality údajov a spracovanie údajov pre národné inventúry a iné reporty

Prevádzkovatelia, ktorí disponujú výstupmi z automatizovaných meraní prostredníctvom AMS poskytujú orgánu ochrany ovzdušia individuálne prístupy do svojich interných systémov.

1. 1. Stanovenie alternatív architektúry riešenia

1. 1. 1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Alternatíva 1 - ponechanie pôvodného stavu NEIS

Súčasný informačný systém pracuje na viacerých platformách, pre plnohodnotnú prácu okresných úradov s NEIS, je nutné používať niekoľko komponentov systému.

Desktop inštalácia programu NEIS BU pre OÚ (okresné úrady), kde je vedená lokálna okresná databáza veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Pre používanie je nevyhnutná inštalácia a nastavenie synchronizačného modulu na výmenu údajov medzi okresnou databázou a NEIS PZ WEB – web aplikáciou a každoročná aktualizácia desktop aplikácie NEIS BU. Webovú aplikáciu - portál NEIS PZ WEB prioritne pre potreby elektronického oznamovania údajov prevádzkovateľmi veľkých a stredných zdrojov (zber údajov týmto spôsobom až od roku 2015), ale aj na administráciu registrovaných používateľov. Portál NEIS je založený na v súčasnosti už nepodporovaných a problémových technologických riešeniach. Nevyhovujúce technologické riešenie portálu na zber údajov, problémová komunikácia desktop modulu OÚ s portálom a komplikovaný prenos údajov medzi modulmi súčasného NEIS sú hlavnými dôvodmi potreby vytvorenia nového systému. Pre použitie webovej aplikácie NEIS PZ WEB je naviac nutná inštalácia doplnku Microsoft Silverlight, ktorá už v súčasnosti nie je podporovanou technológiou a má nízku kybernetickú bezpečnosť. Súčasné technologické riešenie nereflektuje ani na úroveň informatizácie spoločnosti a absentuje komunikácia s ústredným portálom verejnej správy (ÚPVS) v súvislosti so zákonom č. 305/2013 Z. z.  

Alternatíva 2 - aktualizácia, resp. rozšírenie pôvodného (existujúceho) NEIS

Súčasná štruktúra systému pozostávajúca z implementácie viacerých platforiem a existencie desktop klienta  NEIS BU pre OÚ (okresné úrady), kde je vedená lokálna okresná databáza veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Z technologického hľadiska sú používané nepodporované platformy Microsoft Silverlight, ich nahradenie by vyžadovalo výrazný zásah do technologického riešenia. Nahradenie desktop klienta webovým riešením predstavuje výrazné zmeny v systéme ako takom. Na základe hodnotenia súčasného stavu konceptu by jeho rozvoj vyžadoval výrazné finančné nároky.

Alternatíva 3 – vybudovanie nového NEIS

Navrhované riešenie projektu NEIS II je komplexným vylepšením súčasného informačného systému, ktorý spravuje poverená organizácia – SHMÚ podľa § 41 písm. k) druhého bodu zákona č. 146/2023 Z. z. Predmetný zákon zavádza nové pohľady v rámci evidencie, taktiež sú  zavádzané nové oblasti  povinností, čo vyžaduje revíziu koncepcie systému, vrátane niekoľkých základných princípov. Tieto zmeny požadujú zmenu údajovej štruktúry systému, postupov a procesov pri plnení zákonných požiadaviek. Rozsah zmien a zastaranosť systému požaduje vytvorenie nového konceptu prístupu k povinnostiam prevádzkovateľov v oblasti ochrany ovzdušia. IS NEIS II prinesie zjednodušenie a zrýchlenie procesu poskytovania údajov, zároveň poskytne jednoduchšiu prácu pre orgány štátnej a verejnej správy so zdieľaním údajov a informácii. Jednoduché elektronické oznamovanie údajov prevádzkovateľmi zdrojov a PO a FO-P, bezpečnú komunikáciu pre subjekt. Vytvorením prístupu dostupných údajov o prevádzkovateľoch oprávneným osobám čo zjednoduší proces notifikácie OTČ a prípravy na samotnú OTČ a v neposlednom rade zabezpečenie legislatívnych požiadaviek. Povinnosť viesť evidenciu MZZO je uložená obciam podľa § 46 (2) (d) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom je stanovený termín plnenia povinnosti od 1.1.2025. Jednotná elektronická evidencia  bude zabezpečovať zber údajov o MZZO v požadovanom rozsahu.

Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

1. 1. 1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

V riešení budú prioritne využité služby z katalógu cloudových služieb.

Vývoj na mieru, ak bude nevyhnutný, bude primárne riešený na open-source technológiách s dôrazom na cloud-native technologický stack. Až v poslednom rade budú zvažované closed-source technológie.

1. 1. 1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Tieto alternatívy zohľadňujú rôzne technologické možnosti a riešenia, ktoré podporujú a optimalizujú funkčnosť a výkon aplikačnej vrstvy.

Pri výbere vhodnej technologickej architektúry je dôležité brať do úvahy kompatibilitu, škálovateľnosť, bezpečnosť a náklady spojené s implementáciou a prevádzkou jednotlivých alternatív.

Projekt počíta so zavedením Cloud-Native ako štandardu pre vývoj nových ITVS, kde bude toto riešenie implementované a budeme prednostne využívať služby verejnej časti vládneho cloudu https://katalog.statneit.sk/.

Z tohto dôvodu je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve architektúry. 

POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKTY PROJEKTU)

NEIS II bude slúžiť

1. na výkon štátnej správy ochrany ovzdušia, najmä na vedenie evidencie o prevádzkovateľovi zdroja, zdroji  jeho emisiách a poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia
2. ako zdroj údajov a informácií najmä na

1. vypracovanie inventúr emisií,
2. nahlasovanie vybraných údajov na štatistické účely,
3. poskytovanie správ v súlade s právne záväznými predpismi Európskej únie a medzinárodným dohovorom,
4. hodnotenie vplyvu stacionárneho zdroja pri imisno-prenosovom posudzovaní,
5. hodnotenie kvality ovzdušia modelovaním,
6. vypracovanie programov na zlepšenie kvality ovzdušia,
7. poskytovanie údajov na informovanie verejnosti o znečisťovaní ovzdušia
8. vydávanie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia podľa zákona č. 190/2023 Z. z.
9. rozhodovanie pri povoľovaní stacionárnych zdrojov
10. výkone odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru
11. kontrole zdrojov znečisťovania ovzdušia.
12. poskytovanie údajov na informovanie verejnosti podľa § 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 146/2023 Z. z. a príslušných smerníc (napr. smernica č. 2015/2193 čl. 5 bod 5 atď.)

1. na výkon oprávnených technických činností,
2. na spracovanie podávaných žiadosti od prevádzkovateľov zdrojov
3. na vygenerovanie povolenia zdroja,
4. vydávanie súhlasov na základe poskytnutých údajov v žiadostiach a evidovaných údajov v NEIS II.

V oblasti elektronickej evidencie MZZO bude systém zabezpečovať zber údajov v nasledovnom rozsahu:

• údaje o prevádzkovateľoch MZZO
• údaje o MSZ a ostatných MZZO - technológia
• evidencia o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia MZZO
• evidencia vydaných súhlasov a povolení pre MZZO
• evidencia podnetov a výsledkov kontroly pre MZZO

1. 1. Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Súčasný informačný systém pracuje na viacerých platformách, pre plnohodnotnú prácu okresných úradov s NEIS, je nutné používať nasledovné komponenty systému:

• Desktop inštaláciu programu NEIS BU pre OÚ (okresné úrady), kde je vedená lokálna okresná databáza veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia.
• Pre používanie je nevyhnutná inštalácia a nastavenie synchronizačného modulu na výmenu údajov medzi okresnou databázou a NEIS PZ WEB – webovou aplikáciou a každoročná aktualizácia desktop aplikácie NEIS BU.
• Webovú aplikáciu - portál NEIS PZ WEB prioritne pre potreby elektronického oznamovania údajov prevádzkovateľmi veľkých a stredných zdrojov (zber údajov týmto spôsobom až od roku 2015), ale aj na administráciu registrovaných používateľov. Portál NEIS je založený na v súčasnosti už nepodporovaných a problémových technologických riešeniach.

Nevyhovujúce technologické riešenie portálu na zber údajov, problémová komunikácia desktop modulu OÚ s portálom a komplikovaný prenos údajov medzi modulmi súčasného NEIS sú hlavnými dôvodmi potreby vytvorenia nového systému. Pre použitie webovej aplikácie NEIS PZ WEB je naviac nutná inštalácia doplnku Microsoft Silverlight, ktorá už v súčasnosti nie je podporovanou technológiou a má nízku kybernetickú bezpečnosť. Súčasné technologické riešenie nereflektuje ani na úroveň informatizácie spoločnosti a absentuje komunikácia s ústredným portálom verejnej správy (ÚPVS) v súvislosti so zákonom č. 305/2013 Z. z.  

Navrhované riešenie projektu NEIS II je komplexným vylepšením súčasného informačného systému, ktorý spravuje poverená organizácia – SHMÚ podľa § 41 písm. k) druhého bodu zákona č. 146/2023 Z. z. Súčasný NEIS je základným a rozsiahlym rezortným systémom, ktorý je v prevádzke od roku 2000.

Dôvodom realizácie projektu je platnosť novej právnej úpravy zákona č. 146/2023 Z. z., vrátane jeho 10 nových vykonávacích predpisov, na ktorom je resp. má byť systém NEIS II postavený a zákona č. 190/2023 Z. z. Zákon č. 146/2023 Z. z. poníma viacero vecí z iného hľadiska ako pôvodný zákon, a tiež pridáva do systému viacero nových oblastí, či povinností, čo vyžaduje revíziu koncepcie systému, vrátane niekoľkých základných princípov, čo bude znamenať aj zmenu údajovej štruktúry systému.

V súčasnosti je zabezpečená len centrálne riadená evidencia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Systematická a komplexná evidencia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR absentuje. Neelektronická a centrálne neriadená evidencia MZZO sťažuje využitie údajov na systémové riešenia v oblasti ochrany ovzdušia na lokálnej, resp. regionálnej úrovni, zároveň je obciam uložená povinnosť podľa § 46 (2) (d) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov viesť evidenciu MZZO, pričom je stanovený termín plnenia tejto povinnosti od 1.1.2025.

Projekt sa zameriava na modernizáciu existujúcej infraštruktúry, zvýšenie efektivity procesov a zabezpečenie interoperability s ďalšími informačnými systémami verejnej správy, ako aj zapracovanie vhodnej mapovej vrstvy pre lokalizáciu zdrojov a častí zdrojov. Cieľom projektu je transformácia zastaraného NEIS na modernú platformu, ktorá bude technologicky aktuálna a funkčne bohatá. Centrálna evidencia umožní zjednotiť formu, rozsah a obsah evidovaných informácií tak, aby mohli slúžiť pre účely výkazníctva, získavania podkladov pre prípravu dokumentov riadenia kvality ovzdušia a ich vyhodnocovania a rovnako pre informovanie verejnosti o zdrojoch znečisťovania ovzdušia v mieste, kde žijú a bývajú. Výsledkom implementácie projektu bude zjednodušenie a zrýchlenie procesu poskytovania údajov, ktoré zároveň zjednoduší prácu pre orgány štátnej a verejnej správy so zdieľaním údajov a informácií.

Prínosom pre občanov bude jednoduchšie elektronické oznamovanie údajov prevádzkovateľmi zdrojov PO, FO-P a FO, ako aj bezpečná komunikácia pre subjekty poskytujúce informácie do informačného systému. Zabezpečením prístupu k dostupným údajom o prevádzkovateľoch oprávneným osobám sa zjednoduší proces notifikácie OTČ a prípravy na samotnú OTČ a v neposlednom rade zabezpečenie dodržania legislatívnych požiadaviek.

Zároveň nový informačný systém (IS) poskytne aktuálne a presné informácie pre pracovníkov MŽP a SHMÚ a rezortu ŽP, ako aj pre verejnosť, čím sa zlepší transparentnosť a dostupnosť týchto údajov.

Obrázok náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

Hlavné komponenty riešenia: 

Prezentačná Vrstva: Moderný webový portál s responzívnym dizajnom, ktorý umožní prístup k systému z rôznych zariadení. Portál bude obsahovať používateľsky prívetivé rozhranie pre elektronické oznamovanie údajov, sledovanie ich stavu.

Biznis Vrstva: Automatizované pracovné postupy pre prijímanie, validáciu a spracovanie údajov – prevádzkovateľmi zdrojov, ako aj pre rozhodovací proces. Táto vrstva tiež zabezpečí integráciu s externými systémami prostredníctvom API. 

Dátová Vrstva: Centralizovaná databáza pre ukladanie všetkých relevantných údajov prevádzkovateľov, používateľských informácií a auditných záznamov. Dátová vrstva bude zabezpečená proti neoprávnenému prístupu a bude dodržiavať najnovšie bezpečnostné štandardy. 

Integračná Vrstva: API a integračné služby umožňujúce výmenu údajov s externými systémami, čo zabezpečí interoperabilitu a efektívnu spoluprácu medzi rôznymi inštitúciami. 

Bezpečnostná Vrstva: Implementácia robustných bezpečnostných opatrení vrátane šifrovania údajov, autentifikácie používateľov, auditu prístupov a dodržiavania príslušných právnych predpisov. 

Technologická Vrstva: Nasadenie systému v bezpečnom, škálovateľnom prostredí vládneho cloudu, ktoré zabezpečí vysokú dostupnosť a výkon. Riešenie bude podporovať zálohovanie a obnovu údajov v prípade havárie. 

Očakávané Výsledky: 

K existujúcim službám zberu údajov podľa Vyhlášky č. 605/2005 Z. z. sme spracovali používateľský prieskum, z ktorého vyplynula špecifikácia požiadaviek koncových používateľov. 

• Celý proces poskytovania údajov prostredníctvom ktorejkoľvek koncovej služby musí byť natoľko intuitívny pre všetky skupiny koncových používateľov, aby dokázali bez podpory a bez zbytočného zdržania úspešne dokončiť daný proces. 
• Koncový používateľ musí byť informovaný v každom bode vykonávania procesu ktorejkoľvek koncovej služby o stave dokončenia danej koncovej služby. 
• Koncový používateľ musí mať možnosť v každom bode vypĺňania údajov prostredníctvom ktorejkoľvek koncovej služby uložiť aktuálny stav vyplnenia údajov a následne kedykoľvek neskôr načítať daný stav a pokračovať vo vypĺňaní údajov.  
• Koncoví používatelia musia mať vždy k dispozícii informácie o tom, ktoré údaje sú ešte povinní poskytnúť, tiež o termínoch, do kedy to majú urobiť a zároveň o tom, cez ktoré koncové služby to majú urobiť. 
• Koncoví používatelia musia byť vždy upozornení tesne pred uplynutím lehoty na poskytnutie určitých údajov prostredníctvom niektorej koncovej služby. 
• Koncoví používatelia musia mať možnosť jednoducho kontaktovať spracovateľa údajov každej koncovej služby. 
• Všetky koncové služby v systéme musia byť jednoznačne pomenované a zrozumiteľne popísané. 
• Systém musí umožňovať validáciu všetkých vstupov všetkých koncových služieb a pri zistení chybného vstupu ho musí zamietnuť s poskytnutím zdôvodnenia koncovému používateľovi. 
• Koncoví používatelia musia mať možnosť napísať pripomienku ku každému údaju, ktorý sa poskytuje spracovateľovi údajov, ale zároveň aj ku každej koncovej službe zvlášť. 
• Systém musí umožniť používateľom prihlásenie sa pri splnení všetkých bezpečnostných pravidiel, ktoré budú zadefinované. 

Technologické zmeny v projekte sa budú týkať nasledovných oblastí:  

• koncové služby,  
• aplikačné služby,  
• webové sídla,  
• špecializované portály.  

Vymedzenie okruhu podaktivít, ktoré budú riešené projektom:  

A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“:  

Zmeny GUI: 

• Zmeny informačnej architektúry a obsahového manažmentu služieb, zresponzívnenie GUI, zosúladenie GUI s jednotným dizajn manuálom štátnej správy;  
• Pridanie sekcia „často kladených otázok“ ku koncovej službe na viditeľnom a prístupnom mieste;  
• Pridanie „Dema služby“ - inštruktáž vo forme videa, ako službu využiť;  
• Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore do koncových služieb (napr. formou chatu, info linky, ...);  
• Umožniť sledovanie krokov v službe - služba prehľadne zobrazuje postup krokov, ktoré je potrebné vykonať a zároveň používateľovi ukazuje, v ktorom kroku sa nachádza;  
• Pridať možnosti uložiť rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr;  
• Poskytovanie služieb a personalizovaných informácií aj pre cudzincov (tzn. služba poskytuje jazykové mutácie a je uspôsobená využitiu zahraničnými používateľmi);  

B: Technologické riešenia na back-ende koncových služieb:  

Zmeny na back-ende koncových služieb, digitálnych kanálov, špecializovaných portáloch sú dotvorenie otvorených aplikačných rozhraní, funkcionality/riešenia podporujúce proaktívny prístup (nie sú podporované zmeny na back-ende podporných IS, t.j. napr. IS registratúry).  

C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy:  

Súčasťou centrálneho digitálneho ekosystému verejnej správy sú:  

• Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronická schránka správ ÚPVS, Osobná zóna občana a podnikateľa UPVS, Centrálny notifikačný modul UPVS a iné.  
• Slovensko v mobile, Služba Web SSO a modul mobilnej autentifikácie (mID),  
• Centrálna API manažment platforma, Konsolidovaná analytická vrstva (KAV).  

Obrázok: Náhľad architektúry v notácii ArchiMate s hlavnými e-Government komponentami a ich vzťahmi podľa metamodelu evidencie eGovernment komponentov v MetaIS  vo vzťahu ku navrhovaným cloud službám a integráciám 

1. 1. Biznis vrstva
      1. Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

Popis budúceho - TO BE stavu biznis vrstvy: 

Nový NEIS II, ktorý nahradí existujúci NEIS novým moderným riešením, zabezpečí elektronické oznamovanie údajov prevádzkovateľmi zdrojov. Navrhovaný systém zefektívni prácu pre orgány štátnej a verejnej správy so zdieľaním údajov a informácií, prostredníctvom navrhovaného portálového riešenia zároveň umožní bezpečnú komunikáciu pre dotknuté subjekty. Zautomatizovaním spracovania údajov sa zabezpečí prístup k dostupným údajom o prevádzkovateľoch oprávneným osobám, ako aj  zjednoduší proces notifikácie OTČ a prípravy na samotnú OTČ. Nový navrhovaný informačný systém NEIS II zabezpečí zosúladenie legislatívnych požiadaviek, kde pribudla povinnosť viesť evidenciu MZZO. Táto povinnosť je uložená obciam podľa § 46 (2) (d) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom je stanovený termín plnenia povinnosti od 1.1.2025 

Koncové služby navrhovaného IS budú navrhované predovšetkým prioritne pre prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia, oprávnené osoby vykonávajúce OTČ, PO a FO-P, ktoré nakladajú s palivami a s regulovanými výrobkami, prevádzkovatelia MZZO (FO, FO –P) a v neposlednom rade verejnosť. Automatizácia bude zabezpečená novovybudovanými aplikačnými službami určenými na externú integráciu a službami zberu údajov z AMS. Tieto služby budú realizované prostredníctvom API rozhraní, ktoré umožnia dotknutým osobám komunikovať a reportovať údaje z ich AMS. Systém  prinesie zjednodušenie výmeny údajov, menej chýb, menšiu prácnosť, ako aj zníženie administratívnej záťaže.  

NEIS II v jeho privátnej časti bude určený pre štátnu správu (SIŽP, OÚ, OÚvSK, MŽP SR) a verejnú správu (SHMÚ, SAŽP, obce), ktoré údaje spracovávajú a pripravujú z nich podklady pre správne rozhodovanie o uplatnení emisných limitov a tiež na vyhodnotenie požiadaviek pre reporty o implementácii predmetných smerníc. 

Novovybudovaný systém zefektívni spracovanie údajov a automatizuje rutinné činnosti, čím vytvorí priestor pre výkon činností s vyššou pridanou hodnotou pre SHMÚ, Ministerstvo životného prostredia, ako aj spoločnosť.  

Nový systém NEIS II bude navrhnutý tak, aby využíval služby vládneho cloudu (verejná a privátna časť), čo zníži náklady na jeho prevádzku a zároveň zvýši bezpečnosť riešenia a jeho lepšiu dostupnosť. Výstupy MZZO budú slúžiť pre skvalitňovanie výsledných emisných inventúr, ktoré prostredníctvom poverenej organizácie zabezpečuje MŽP SR. Rovnako tak budú použité aj pri modelovaní kvality ovzdušia na regionálnej, resp. lokálnej úrovni. Je nutné zdôrazniť, že MZZO sa významne podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Napríklad, v prípade emisií benzo(a)pyrénu je podiel domácností (t. j. malých spaľovacích zariadení) až 90 %.  

Jedná sa pritom o znečisťujúcu látku, pre ktorú je na viacerých monitorovacích staniciach kvality ovzdušia prekročená povolená cieľová hodnota, a rovnako tak aj výsledky modelovania poukazujú na tieto prekročenia vo viacerých modelovaných oblastiach.  

Výstupy NEIS II budú zároveň jedným zo vstupných podkladov pre prípravu dokumentov v oblasti riadenia kvality ovzdušia, obzvlášť v oblastiach riadenia kvality ovzdušia a v rizikových obciach (t. j. v oblastiach, kde dochádza k prekročeniu povolených limitných a cieľových hodnôt znečistenia ovzdušia) a pre nastavenie vhodných opatrení na dosiahnutie dobrej kvality ovzdušia.  Rovnako budú slúžiť pre skvalitnenie vyhodnocovania účinnosti prijatých opatrení, zároveň podkladom pre obce pre stanovenie poplatkovej povinnosti pre prevádzkovateľov za znečisťovanie ovzdušia. 

Výstupy NEIS II poslúžia aj na skvalitnenie poskytovania informácií pre verejnosť, ktoré sú povinne poskytované na rôznych úrovniach. Jedná sa o informačné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti ochrany ovzdušia, ktoré má stanovené MŽP SR, okresný úrad v sídle kraja, samosprávny kraj a rovnako aj obec.  

Podporné nástroje budú vytvárať agendový informačný systém, ktorý bude slúžiť pre evidenciu a spracovanie informácií v nasledovnom rozsahu:  

• Evidencia údajov o prevádzkovateľovi, zdroji (VZ a SZ) a jeho zariadeniach 

• Evidencia notifikácií a správ o platnom výsledku OTČ a informácie o nich (ENSOM). 

• Evidencia palív, osobitne evidencie druhotných palív, ich výrobcoch a dovozcoch, ktorá sa bude členiť podľa druhu paliva a sledovaných parametrov 

• Evidencia údajov o malých zdrojoch a ich prevádzkovateľoch a evidencia údajov a kontrol malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo v obciach.  

• Údaje o prevádzkovateľoch MZZO 

• Údaje o MSZ  a ostatných MZZO  - technológia 

• Evidencia o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia MZZO 

• Evidencia vydaných súhlasov a povolení pre MZZO 

• Evidencia podnetov a výsledkov kontroly pre MZZO 

Zároveň vytvorí nástroj  pre podporu plnenia reportovacích povinností SR voči EÚ, umožní poskytovanie informácií spolupracujúcim organizáciám, odbornej aj neodbornej verejnosti.   

Výstupom projektu bude agendový systém pozostávajúci z týchto hlavných častí:   

• nástroj na zber údajov   

• nástroj na vytváranie reportov    

• nástroj na spracovanie a zobrazenie údajov (BI)   

• zavedenie 12 koncových elektronických služieb pre oblasť zdrojov znečisťovania ovzdušia 

• Integračné rozhranie   

• správu používateľov a prístupových práv   

Súčasťou projektu bude migrácia a čistenie údajov, uložených v aktuálne využívanom systéme NEIS.

1. 1. 1. Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Tabuľka 11Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

Obrázok:  Model biznis architektúry (aktéri-koncoví používatelia, koncové služby, procesy) TO BE 

Oproti súčasnému stavu budú v projekte realizované nasledovné aktivity, ktoré budú podporené v rámci existujúcej biznis architektúry:  

Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy - Prostredníctvom implementácie ľahko dostupných a používateľsky prívetivých riešení  

Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami - Optimalizácia dizajnu a funkcionalít a aplikácií NEIS II pre lepšiu používateľskú prívetivosť a intuitívnosť. Proaktívne informovať ohľadom náležitostí potrebných pre splnenie povinností voči SHMÚ v nadväznosti na platnosť novej právnej úpravy: zákona č. 146/2023 Z. z., vrátane jeho 10 nových vykonávacích predpisov, na ktorom je resp. má byť systém NEIS II postavený a zákona č. 190/2023 Z. z. Zákon č. 146/2023 Z. z. poníma viacero vecí z iného hľadiska ako pôvodný zákon a tiež pridáva do systému viacero nových oblastí, či povinností, čo vyžaduje revíziu koncepcie systému, vrátane niekoľkých základných princípov, čo bude znamenať aj zmenu údajovej štruktúry systému. Podľa zákona č. 146/2023 Z. z. sa rozsah údajov vedených v NEIS II rozširuje a zahŕňa: 

• § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 146/2023 Z. z. - evidenciu vybraných údajov o VZZO a SZZO, ich prevádzkovateľoch a emisiách,  

• § 24, ods.2, písm. b)  zákona č. 146/2023 Z. z. - evidencia vybraných údajov o malých zdrojoch a vybraných osobitných činnostiach a ich prevádzkovateľoch, 

• § 24, ods.2, písm. c) zákona č. 146/2023 Z. z.  - evidencia vybraných údajov o malých spaľovacích zariadeniach, 

• § 24, ods.2, písm. d) - evidencia OTČ a správ o platnom výsledku z nich. Vytváranie, zasielanie a centralizovaný zber notifikácií OTČ a správ o platnom výsledku z nich. Správy a iné doklady sú posielané prevádzkovateľovi, miestne a vecne príslušnému OÚ, aj na príslušný Inšpektorát životného prostredia - Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia (podľa § 58 ods. 7 písm. g). Centrálny prístup verejnosti k vybraným informáciám o výsledkoch týchto OTČ.   

• § 24 ods. 2 písm. e) – informácie o oprávnených osobách a metódach a metodikách oprávnených technických činností sú momentálne reportované do IS o oprávnených osobách a ich stálych subdodávateľov. Je možné tieto informácie prelinkovať, alebo zdieľať.  

• § 24 ods. 2 písm. f) - vybrané údaje z automatizovaných meracích systémov emisií. Online zasielanie údajov prostredníctvom internetu: priebežné protokoly, aktualizované po spracovaní každej jednotlivej validovanej krátkodobej alebo dlhodobej priemernej hodnoty podľa druhu protokolu a výsledné denné protokoly za predchádzajúcich 90 dní.   

• § 24 ods. 2 písm. g) - evidenciu o palivách. Evidencia vybraných druhov palív uvedených na trh v Slovenskej republike v ustanovenom rozsahu a v stanovenom termíne sa predkladá každoročne podľa  údajov za uplynulý kalendárny rok. Osobitne sa vedie evidencia: tuhých fosílnych palív a vykurovacích olejov určených pre konečnú spotrebu prevádzkovateľom spaľovacích zariadení s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW, predaných motorových palív určených pre konečnú spotrebu, druhotných palív v ustanovenom rozsahu a v stanovenom termíne sa predkladajú údaje za predchádzajúci kalendárny rok. 

• § 24 ods. 2 písm. h) - databázu a archív dokumentov. Centrálne úložisko dokumentov v súčasnosti neexistuje. Zákon č. 146/2023 Z. z. stanovuje typy dokumentov, ktoré majú byť ukladané v „databáze a archíve“ dokumentov, ďalej nazývanej ako „Knižnica“, pre potreby výkonu dozoru a archivácie. Niektoré druhy dokumentov sú určené aj verejnosti (napr. informácia o platnom výsledku OTČ, mesačné a ročné protokoly z AMS, ročná správa o prevádzke zdroja v prípade spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov s kapacitou dve a viac ton spaľovaného odpadu za hodinu, atď.), iné slúžia len povoľovacím orgánom resp. iným organizáciám štátnej a verejnej správy. 

• Údaje budú konzumované a využívané inštitúciami verejnej správy, 3. sektorom, na národnej a EU úrovni.

Vo všeobecnosti sa pri návrhu projektových zámerov aplikoval princíp dostupnosti verejných údajov t. j. údaje z verejných zdrojov majú byť dostupné verejnosti ak ich zverejnenie nie je obmedzené legislatívne alebo iným relevantným dôvodom. V súvislosti s digitálnou transformáciu Slovenska, cieľmi NKIVS a inými strategickými dokumentami, ale aj európskou legislatívou a aj požiadavkami verejnosti si uvedomujeme potrebu nielen zverejňovať údaje, ale aj sprístupňovať otvorené údaje. 

• Otvorené údaje budú spĺňať legislatívne požiadavky definované vyhláškou  č. 78/2020 (resp. jej novelizácií) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy a najmä § 39 a § 40.  

• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou - Prostredníctvom implementácie ľahko dostupných a používateľsky prívetivých riešení zavedením 12 koncových služieb NEIS II.  

• Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy - Dostupný automaticky predvyplnený a dynamický formulár pre podanie  

• Poskytovanie otvorených údajov verejnosti - Zverejniť publikačné minimum otvorených údajov na data.slovensko.sk  

Obrázok:  Model biznis architektúry (aktéri-koncoví používatelia, koncové služby, procesy) TO BE

1. 1. 1. Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

NEIS II Z POHĽADU NAVRHOVANÝCH PRIMÁRNYCH PROCESOV

1. Proces povolenia nového veľkého a stredného zdroja resp. povolenia jeho zmeny a zaevidovanie stálych údajov o zdroji v NEIS II (pri/po vydaní súhlasu/povolenia zdroja)

Potenciálny prevádzkovateľ zdroja resp. investor v rámci územného konania a povoľovania stavby zdroja podáva svoju žiadosť o udelenie súhlasu na umiestnenie zdroja vyplnením elektronického formulára - žiadosti (§ 61 ods. 3 zákona). Elektronický doručením prostredníctvom ÚPVS požiada príslušný orgán (OÚ) o vydanie súhlasu.

Na internete budú dostupné elektronické formuláre k žiadosti o vydanie súhlasov a povolenia zdroja. Elektronické formuláre osobitne pre každý druh súhlasu a povolenie zdroja budú v súlade s požiadavkami prílohy č. 6 k zákonu č. 146/2023 Z. z. Prevádzkovateľ vyplní potrebnú žiadosť online ale bez potreby prihlásenia do NEIS II (napr. o vydanie povolenia zdroja alebo ostatných súhlasov), taktiež žiadosť o vydanie zmeny povolenia zdroja. Systém priloží k podaniu dátový objekt.

Nakoľko napr. vydanie povolenia zdroja (45 eur) resp. zmeny povolenia zdroja (22 eur) je podmienené úhradou príslušného správneho poplatku pri podaní príslušnej žiadosti, NEIS II má prevádzkovateľovi v rámci podávania príslušnej žiadosti veľkého, stredného a malého zdroja poskytnúť možnosť úhrady príslušného správneho poplatku podľa zákona č. 145/1995 Z. z. Obdobne to platí aj v iných konaniach pri vydávaní právnych aktov - súhlasov kde je ustanovený správny poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z. z. Zoznam správnych poplatkov v oblasti ochrany ovzdušia podľa zákona č. 146/2023 Z. z.:

https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/spravne-poplatky-zakon-c-146-2023-od-1.4.2024-aktualizovane-august_2024.pdf

OOO (OÚ) zhodnotí podklady podania žiadosti a ak podaná žiadosť prevádzkovateľom bude obsahovať všetky potrebné údaje a informácie a bude dávať dostatočný podklad, vydá súhlas alebo povolenie zdroja, inak OÚ požiada o doplnenie podania.

Obdobne je to aj pri ďalších právnych úkonoch pri vydaní:

• súhlasu na povolenie stavby zdroja,
• povolenia zdroja podľa § 27,
• súhlasu na skúšobnú prevádzku,
• súhlasu na trvalú prevádzku zdroja.

Súhlas k umiestneniu stavby zdroja a súhlas k povoleniu stavby zdroja sa vydávajú mimo NEIS II (v tomto momente zdroj ešte nie je zaevidovaný v NEIS II).

OÚ zaregistruje nový zdroj v NEIS II v čase vydávania povolenia zdroja (prenesú sa všetky doposiaľ známe údaje z doručených žiadosti resp. vydaných súhlasov a dokumentov). Pre prevádzkovateľa bude vygenerované identifikačné číslo (VAR) a pre zdroj (VARPCZ). Osobitne budú identifikované aj zariadenia stacionárneho zdroja. Prevádzkovateľovi sa  tiež pridelí prístupové právo do NEIS II. Na ďalšiu oficiálnu komunikáciu s orgánmi ochrany ovzdušia bude prevádzkovateľ využívať NEIS II.

Existujúcim prevádzkovateľom sa pridelia prihlasovacie údaje.

Odoslanie žiadosti napr. o súhlas na užívanie zdroja, na schválenie postupu výpočtu atď... alebo nejakého oznámenia cez systém NEIS II bude spojené/prepojené s oficiálnym odoslaním podania cez ÚPVS, kde bude zaslaná notifikácia (alebo aj výpis z podanej žiadosti v NEIS II) o tom, že detailne údaje žiadosti sú uvedené v NEIS II a čakajú na spracovanie OÚ.

Obrázok: Proces povolenia nového zdroja

Prevádzkovateľ (štatutár spoločnosti) môže prihlásením do NEIS II a overením svojej totožnosti (eID) poveriť na vykonávanie potrebných úkonov (zasielanie žiadosti a oznámení údajov v mene spoločnosti) splnomocnenú osobu, ktorá prihlásením a overením totožnosti bude môcť vykonávať úkony v mene spoločnosti. Bude môcť takým istým spôsobom poveriť zazmluvnenú osobu pre prípravu elektronickej žiadosti a jej príloh o povolenie zdroja, potrebných súhlasov alebo oznámenia o údajoch. Zazmluvnená osoba, tak iba pripraví podklady žiadosti alebo oznámenie o údajoch v NEIS II a odošle ich štatutárovi, resp. splnomocnenej osobe na oficiálne odoslanie na príslušný orgán. NEIS II bude/môže poskytovať automatickú alebo voliteľne nastaviteľnú notifikáciu na email o odoslaných požiadavkách štatutárom resp. splnomocnenou osobou, sfinalizovanej príprave podkladov zazmluvnenou osobou, oficiálnom odoslaní podania. Pre zazmluvnenú osobu by už nemuselo byť vyžadované overenie totožnosti, keďže iba pripravuje podklady, nič oficiálne neodosiela.

Je možné identifikovať aj dve úlohy:

1. zazmluvnená osoba sa prihlási bez overenia a bude pracovne pripravovať a vkladať údaje a 

2. splnomocnená osoba s overeným prihlásením, ktorá robí administratívne a právne úkony.

Prevádzkovateľ po prihlásení do systému NEIS II spracuje/vyplní formulár žiadosti o iné potrebné súhlasy (§ 26 ods. 1 písm. d) až i) – v NEIS II by mohli byť formuláre žiadosti; napr. zadá aj navrhovaný postup výpočtu množstva emisií a určí vzťahy, ktoré bude prevádzkovateľ používať pri výpočte množstva emisií a žiadosť odošle na príslušný OÚ.

Prevádzkovateľ prihlásením do systému NEIS II spracuje/vyplní žiadosť o vydanie súhlasu na trvalé užívanie stacionárneho zdroja (§ 26 ods. 1 písm. c)) a žiadosť odošle na príslušný OÚ.

OOO (OÚ) zhodnotí podklady podania žiadosti o vydanie súhlasu na trvalé užívanie stacionárneho zdroja a ak podaná žiadosť prevádzkovateľom bude obsahovať všetky potrebné údaje a informácie vydá príslušný súhlas, inak OÚ požiada o doplnenie podania.

Vydaním súhlasu na trvalé užívanie sa ukončuje povoľovací proces daného stacionárneho zdroja. Nasledujúce body sú spojené s vydaním potrebných súhlasov alebo ich zmenou alebo vydaním zmeny povolenia zdroja, ktoré sa môže na základe požiadaviek prevádzkovateľa zdroja opakovať.

Obrázok: Proces povolenia - vydanie súhlasu na trvalé užívanie stacionárneho zdroja

Od udelenia prístupového práva bude prevádzkovateľ komunikovať s OÚ prostredníctvom elektronickej žiadosti (rôzne typy žiadosti)

1. Proces zmeny na veľkom zdroji a strednom zdroji

V tejto etape projektu opisujeme iba zjednodušený, “všeobecný” proces zmeny na zdroji. V ďalšej etape bude predmetom analýzy viacero scenárov, ktoré sa v reálnom živote vyskytujú, na základe skúseností so súčasným NEIS. Je potrebné rozlišovať, čo indikuje zmenu údajov v systéme: či sa jedná o opravu evidentnej chyby, kde správny údaj je podložený existujúcim/archívnym dokumentom; alebo sa jedná o žiadosť o schválenie technologickej zmeny na zdroji; alebo veľmi často sa vyskytujúci typ následnej opravy vstupných údajov pre výpočet emisií po odoslaní oznámenia.

Prevádzkovateľ prihlásením do systému NEIS II spracuje/vyplní elektronicky formulár žiadosti o zmenu povolenia zdroja (§ 27 ods. 13 písm. a)) alebo o iné potrebné súhlasy alebo ich zmenu (§ 26 ods. 1 písm. d) až i)) a žiadosť odošle na príslušný OÚ.

OOO (OÚ) zhodnotí podklady podania žiadosti o zmenu povolenia zdroja alebo o vydanie potrebného súhlasu resp. jej zmeny a ak podaná žiadosť prevádzkovateľom bude obsahovať všetky potrebné údaje a informácie vydá príslušný súhlas, inak OÚ požiada o doplnenie podania.

Poznámka: Iba na základe podanej žiadosti bude OÚ vykonávať zmeny v NEIS II. Podaním žiadosti alebo skôr jej prevzatím a spracovávaním sa pre OÚ automatický otvorí možnosť vykonávania zmien na predmetnom zdroji, ktorú by bolo vhodné vykonať až na konci pri nahratí právoplatného rozhodnutia. Pri ukončení správneho konania – vydaní zmeny povolenia zdroja alebo súhlasu bude potrebné nahratie právoplatného rozhodnutia (ktoré sa automaticky uloží aj v databáze/knižnici), na základe ktorého OÚ vykoná v NEIS II predmetnú zmenu a potvrdí ju. Tým sa pre OÚ uzamkne akékoľvek iná možnosť vykonávania zmien v NEIS II.

Vzhľadom na veľké množstvo chýb a nesúladov bude nevyhnutné v nejakej forme umožňovať vykonanie zmien na zdrojoch, aby sa mohla vylepšiť kvalita evidencie, aspoň pre niekoľko rokov. K tejto revízii je potrebné mať v systéme dostupné funkcie pre manažovanie zdrojov a ich častí tak, aby sa mohli navzájom zlučovať prípadne rozdeľovať a preskupovať ich správne, v súlade s agregačnými pravidlami a pravidlami na vymedzenie zdroja.

Súčasný stav: OÚ môže v súčasnosti vykonávať zmeny v NEIS prakticky kedykoľvek.

  Obrázok: Proces podania žiadosti o zmenu v NEIS

Každá takto elektronicky zaslaná žiadosť je ukončená príslušným právnym aktom (súhlasom rozhodnutím, vyjadrením, odstúpením,  zastavením konania), ktoré musí byť v rámci procesu vydania daného právneho úkonu uložené do systému NEIS II. Takto uložené právne akty budú ukladané do knižnice a archivované pre potreby výkonu dozoru orgánmi ochrany ovzdušia.

1. Proces oznamovania ročných údajov veľkého a stredného zdroja (vrátane emisií a poplatkov), údajov o dodržiavaní emisných limitov, údajov o dodržiavaní technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania za predošlý kalendárny rok

Prevádzkovateľ sa prihlási do systému NEIS II a zadá potrebné (ročné) údaje za každý svoj zdroj (vrátane príslušných častí zdroja) za uplynulý kalendárny rok.

Prevedie sa kontrola vstupných údajov výpočtu (kontrolné prepočty a medziročné porovnanie pre zistenie extrémnych či neočakávaných hodnôt). V prípade jednoznačných chýb, ktoré zabraňujú odoslaniu oznámenia, je používateľ vyzvaný na opravu. V prípade možných chýb je používateľ upozornený na možnú chybu v zadaných údajoch.

NEIS II automaticky vypočíta emisie podľa úradom schváleného výpočtového vzťahu (rôzne výpočtové vzťahy budú súčasťou NEIS II). Poplatok za tieto emisie sa vypočíta tiež automaticky podľa postupov a pravidiel uvedených v zákone č. 190/2023 Z. z. Osobitne sa musí riešiť automatizácia spoplatnenia tzv. prchavých organických zlúčenín štvrtej skupiny.

Po kompletizovaní oznámenia (vyplnenie všetkých povinných a požadovaných údajov) používateľ predloží oznámenie na OÚ a oznámenie sa uzamkne (prevádzkovateľ nemôže meniť údaje). Predloženie oznámenia cez NEIS II sa v rámci systému realizuje aj cez ÚPVS (podanie).

OÚ po prijatí oznámenia zhodnotí podklady podania oznámenia ročných údajov t. j. skontroluje údaje a potvrdí množstvo emisií a poplatkov a ak podané oznámenie prevádzkovateľom bude obsahovať všetky potrebné údaje a informácie, vydá príslušné rozhodnutie vhodného typu. Právoplatné rozhodnutie uloží do Knižnice.

Ak OÚ v oznámení zistí akúkoľvek nezrovnalosť, môže prostredníctvom NEIS II vyžiadať opravu/ vysvetlenie/doplnenie/doloženie od prevádzkovateľa.

Pri vyžiadaní opravy sa oznámenie opäť sprístupní prevádzkovateľovi. Oprava/vysvetlenie/doplnenie/doloženie sa posiela v rámci NEIS II už začatého konania a neposiela sa cez ÚPVS, ale bude zaznamenané pod číslom spisu v aplikácii Fabasoft. Po oprave/doplnení sa oznámenie opäť odošle a uzavrie pre prevádzkovateľa. Ak nezrovnalosť v predloženom oznámení ako prvý zistí prevádzkovateľ, môže prostredníctvom NEIS II vyžiadať sprístupnenie údajov na opravu.

NEIS II bude môcť pre SHMÚ a OÚ vygenerovať zoznam prevádzkovateľov v jeho územnej pôsobnosti, ktorí do zákonného termínu nevložili do NEIS II údaje potrebné pre výpočet emisií a poplatkov. NEIS II umožní OÚ vygenerovať dokument vhodného typu (rozkaz o uložení pokuty alebo oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty). Právoplatný rozkaz alebo rozhodnutie uloží do Knižnice.

NEIS II v súvislosti v výpočtami poplatkov za znečisťovanie ovzdušia preberá kompenzačné koeficienty a započítava mieru inflácie pri výpočte poplatkov za znečisťovanie ovzdušia pre jednotlivé znečisťujúce látky. Umožňuje zmenu koeficientov a základných poplatkov za emisie jednotlivých znečisťujúcich látok v prípade legislatívnej zmeny.

Detaily o výpočtoch budú podrobne riešené v ďalších etapách projektu.

Obrázok: Proces oznamovania ročných údajov zdroja

1. Proces oznamovania ďalších údajov o veľkom a strednom stacionárnom zdroji, informácií a podávanie správ

Ide najmä o povinnosť prevádzkovateľa:

• vypracovať a predkladať každoročne správu o spaľovni odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov s kapacitou dve a viac ton spaľovaného odpadu za hodinu, do konca februára nasledujúceho roka,
• vypracovať a predložiť na vyzvanie povoľujúceho orgánu program znižovania emisií zo stacionárneho zdroja a tento program aktualizovať podľa potreby a o prijatých opatreniach z programu znižovania emisií informovať verejnosť,
• informácie o prekročení emisného limitu
• informácia o haváriách a ďalšie

1. Proces evidencie údajov o  MZZO vrátane MSZ

1. Prevádzkovateľ MZZO, registrácia prevádzkovateľov (PO a FO-podnikateľov):

• existujúci prevádzkovateľ sa zaregistruje na webovom sídle. Registrácia následne príde na schválenie príslušnej obci, ktorá ju schváli a prevádzkovateľ  po prihlásení zadá stále údaje o MZZO,
• nový prevádzkovateľ na základe povolenia zdroja od obce, obec zaregistruje prevádzkovateľa a zadá stále údaje o zdroji z povolenia,
• príslušnej obci každoročne oznamuje ročné údaje za účelom poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, týka sa to iba prevádzkovateľov prevádzkujúcich MZZO ustanovené v prílohe č. 3 k zákonu č. 190/2023 Z. z.

1. Obec vo vzťahu k PO a FO-podnikateľom:

• každá obec bude mať prístup iba k MZZO a MSZ v jeho územnej pôsobnosti,
• má priamy prístup do evidencie MZZO vrátane MSZ, archívu dokumentov,
• schvaľuje registráciu pre existujúcich prevádzkovateľov,
• kontroluje stále údaje o MZZO existujúcich prevádzkovateľov,
• registruje nových prevádzkovateľov a zadáva stále údaje o zdroji z  povolenia zdroja a súhlasov pre MZZO,
• kontroluje každoročné oznámenia ročných údajov pre vybrané zdroje podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 190/2023 Z. z. zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia,
• nahráva/sprístupňuje právoplatné VZN obce, iba na základe ktorého bude môcť obec vydávať rozhodnutia o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v prípade vykonanej kontroly MZZO, uložené opatrenia na nápravu, pokuty, protokoly vkladá do archívu dokumentov.

1. Obec vo vzťahu k FO:

• v prípade prvého podnetu na MSZ, zaeviduje zaslané upozornenie pre prevádzkovateľa podľa § 51 ods. 3 písm. a) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia, v prípade opakovaného podnetu na MSZ požiada výkon kontroly na mieste SIŽP.

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia vo vzťahu k PO a FO-podnikateľom:

• má priamy prístup do evidencie MZZO vrátane MSZ, archívu dokumentov, v prípade vykonanej kontroly MZZO, uložené opatrenia na nápravu, pokuty, protokoly vkladá do archívu dokumentov.

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia vo vzťahu k FO:

• v prípade opakovaného podnetu na MSZ zaslaného obcou, vkladá výsledky z vykonanej kontroly do evidencie MSZ,

1. Okresný úrad vo vzťahu k obci:

• v rámci kontroly preneseného výkonu štátnej správy vykonávanej obcami, má prístup na čítanie nahraných/sprístupnených VZN obcí a archívu dokumentov danej obce, u ktorej vykonáva kontrolu preneseného výkonu štátnej správy (vydané povolenia, súhlasy, rozhodnutia o poplatkoch, opatrenia na nápravu, pokuty, protokoly).

1. Štatistický úrad SR:

• poskytne údaje zo sčítania domov a bytov,

Plošný prieskum - evidencia MSZ bude aktualizovaná na základe údajov z plošného prieskumu MSZ na vykurovanie domácností.

1. Prevádzkovateľ MZZO:

• registrácia prevádzkovateľov, ak obec má vydané všeobecne záväzné nariadenie o oznamovaní údajov MZZO do NEIS II, inak nie je potrebná;
• existujúci prevádzkovateľ sa zaregistruje na webovom sídle. Registrácia následne príde na schválenie príslušnej obci, ktorá ju schváli a prevádzkovateľ  po prihlásení zadá stále údaje o MZZO,
• nový prevádzkovateľ bude na základe povolenia obce zaregistrovaný, obec z zadá stále údaje o zdroji z povolenia zdroja resp. súhlasov,
• príslušnej obci každoročne oznamuje ročné údaje za účelom poplatkov za znečisťovanie ovzdušia.

Obrázok: Proces registrácie prevádzkovateľa MZZO

1. Obec:

• každá obec bude mať prístup iba k MZZO a MSZ v jeho územnej pôsobnosti,
• má priamy prístup do evidencie MZZO vrátane MSZ, archívu dokumentov,
• schvaľuje registráciu pre existujúcich prevádzkovateľov,
• kontroluje stále údaje o MZZO existujúcich prevádzkovateľov,
• registruje nových prevádzkovateľov a zadáva stále údaje o zdroji z povolenia pre MZZO,
• kontroluje každoročné oznámenia ročných údajov pre vybrané zdroje podľa zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia,
• nahráva/sprístupňuje právoplatné VZN obce, iba na základe ktorého bude môcť obec vydávať rozhodnutia o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia,
• v prípade vykonanej kontroly MZZO, uložené opatrenia na nápravu, pokuty, protokoly vkladá do archívu dokumentov,
• v prípade prvého podnetu na MSZ, zaeviduje zaslané upozornenie pre prevádzkovateľa podľa § 51 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane ovzdušia,
• v prípade opakovaného podnetu na MSZ požiada výkon kontroly na mieste SIŽP.

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia:

• má priamy prístup do evidencie MZZO vrátane MSZ, archívu dokumentov,
• v prípade vykonanej kontroly MZZO, uložené opatrenia na nápravu, pokuty, protokoly vkladá do archívu dokumentov,
• v prípade opakovaného podnetu na MSZ zaslaného obcou, vkladá výsledky z vykonanej kontroly do evidencie MSZ.

1. Okresný úrad:

• v rámci kontroly preneseného výkonu štátnej správy vykonávanej obcami, má prístup na čítanie nahraných/sprístupnených VZN obcí a archívu dokumentov danej obce, u ktorej vykonáva kontrolu preneseného výkonu štátnej správy (vydané povolenia, súhlasy, rozhodnutia o poplatkoch, opatrenia na nápravu, pokuty, protokoly).

1. Štatistický úrad SR:

• poskytne údaje zo sčítania domov a bytov.

Plošný prieskum na základe údajov z plošného prieskumu MSZ na vykurovanie domácností bude evidencia MSZ aktualizovaná.

1. Proces evidencie oprávnených technických činností

Oprávnená/Zodpovedná osoba sa prihlási do systému. Pre naplánovanie a notifikáciu OTČ pridá nový záznam, vyberie predmetné zdroje/zariadenia z ponuky zdrojov/zariadení a vyplní požadované údaje. Používateľ uloží záznam. Ak sú všetky požadované údaje vyplnené (náležitosti sú určené vykonávacím predpisom), používateľ vykoná notifikáciu OTČ. Notifikácia OTČ sa v rámci systému realizuje cez ÚPVS.

V prípade potreby je možné vykonať zmenu údajov v zázname plánovanej / v notifikácií  OTČ do ustanoveného termínu. Po zmene sa musí vykonať opätovná notifikácia. Podobne je potrebná opätovná notifikácia pri zrušení plánovanej OTČ.

Po realizácii OTČ, je oprávnená osoba do 60 dní povinná zaslať správu o platnom výsledku OTČ prevádzkovateľovi a následne do 30 dní ju aj spolu s  informáciou o platnom výsledku OTČ  vkladá do systému (čím si prevádzkovateľ splnil povinnosť preukazovať dodržiavanie emisných požiadaviek). Dokumenty sa uložia do Knižnice. Dokument určený pre informovanie povoľujúceho orgánu a príslušného inšpektorátu životného prostredia sa predkladá v rámci systému cez ÚPVS.

Obrázok: Proces OTČ

1. 1. 1. Jazyková podpora lokalizácia

Verejná časť web riešenia v TO BE stave bude zabezpečená v slovenskom (SK) a anglickom (EN) jazyku. Neverejná časť riešenia v TO BE stave po registrácii zabezpečí žiadateľom, občanom SR prístup k údajom vedeným v informačnom systéme a bude sprístupnená v úradnom jazyku (SK), vybrané reporty budú dostupné aj v anglickom jazyku. Komunikácia medzi orgánom štátnej správy a žiadateľom bude rovnako prebiehať v úradnom jazyku (SK). Administračná časť TO BE bude zabezpečená iba v slovenskom (SK) jazyku.

1. 1. Aplikačná vrstva

Súčasný stav aplikačnej architektúry – AS IS

V súčasnosti SHMÚ prevádzkuje informačný systém NEIS, jedná sa o aplikáciu, ktorá bola dodaná v roku 2000. Architektúra súčasného stavu je koncipovaná a dodnes funguje ako viacmodulový systém. Postupne je model architektúry rozširovaný a prispôsobovaný aktuálnym odborným požiadavkám. Slúži aj ako zdroj údajov pre zložku „ovzdušie“ v Národnom registri uvoľňovania znečisťujúcich látok a prenosov mimo lokality prevádzkarne (v skrátenej forme Národný register znečisťovania – NRZ). Pre použitie webovej aplikácie NEIS PZ WEB je naviac nutná inštalácia doplnku Microsoft Silverlight, ktorá už v súčasnosti nie je podporovanou technológiou a má nízku kybernetickú bezpečnosť. NEIS na úrovni zberu údajov využíva desktopovú inštaláciu programu NEIS BU pre OÚ (okresné úrady), kde je vedená lokálna okresná databáza veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Pre používanie je nevyhnutná inštalácia a nastavenie synchronizačného modulu na výmenu údajov medzi okresnou databázou. Výrazným nedostatkom riešenia je absencia systematickej a komplexnej evidencie malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. V súčasnosti neelektronická a centrálne neriadená evidencia MZZO sťažuje využitie údajov na systémové riešenia v oblasti ochrany ovzdušia na lokálnej, resp. regionálnej úrovni.

Jednou z hlavných výziev, ktorá vyplýva zo súčasného stavu, je absencia komplexného riešenia na zber, publikovanie  a analýzu dát. Absentuje možnosť ich automatizovaného zberu a spracovania. Aktuálne prostredie SHMÚ neponúka spôsob, ako konsolidovať dáta a následne ich sprístupniť prostredníctvom jednotného prístupového bodu. Tento stav spôsobuje, že dáta sú síce k dispozícii, ale nie je možné ich jednoducho publikovať alebo agregovať potrebné reporty. Okrem samotného publikovania dát je tiež potrebné zvýšiť kvalitu dátových zdrojov, ktoré by mali byť dostupné v centralizovanom úložisku. Z toho dôvodu je potrebné zamerať sa na optimalizáciu a štandardizáciu dátových štruktúr a zabezpečiť ich priebežné čistenie a aktualizáciu. V súčasnosti žiadny z týchto procesov nie je implementovaný. 

1. 1. 1. Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Aplikačná architektúra pre systém NEIS II je navrhnutá pre podporu komplexného zberu údajov veľkých, stredných a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Architektúra zahŕňa niekoľko vrstiev, z ktorých každá je zodpovedná za rôzne aspekty funkčnosti systému, viď obrázok nižšie.

Moderná architektúra orientovaná na cloud a mikroslužby predstavuje zásadný posun oproti tradičným monolitickým systémom, ktoré sú často menej flexibilné a ťažko škálovateľné. V cloudovo orientovanom prístupe sa riešenie skladá z množstva menších, nezávislých mikroslužieb, ktoré sú jednoducho spracovateľné a škálovateľné podľa aktuálnych potrieb. Tieto služby fungujú na rôznych úrovniach spracovania a využívajú cloudové technológie na zabezpečenie flexibility, optimalizácie zdrojov a nákladovej efektívnosti. Na najvyššej úrovni sú webové a mobilné rozhrania, ktoré slúžia ako jeden z hlavných bodov interakcie používateľov so systémom. Tieto rozhrania sú pripojené k API Gateway, ktorá zabezpečuje autentifikáciu, autorizáciu a správu prístupov k jednotlivým službám systému. API Gateway funguje ako centrálny integračný bod, ktorý prijíma a smeruje požiadavky k relevantným službám, čím zabezpečuje bezpečnú a efektívnu komunikáciu.  

Backendová vrstva je navrhnutá ako servisne orientovaná architektúra, ktorá zahŕňa rôzne aplikačné služby, z ktorých každá vykonáva konkrétnu, úzko špecializovanú funkciu. Tieto služby sú nezávislé, ale môžu medzi sebou spolupracovať prostredníctvom robustnej integračnej vrstvy. Služby sú prevádzkované bez potreby správy serverov (serverless) a to aj v prípade kontajnerizovaného typu aplikácie.  

Integračná vrstva, ktorá využíva okrem iného aj procesnú orchestráciu, umožňuje riadenie pracovných tokov medzi jednotlivými mikroslužbami a zabezpečuje, aby komplexné procesy prebiehali plynulo. Tento prístup zaisťuje flexibilitu, ktorá umožňuje rýchlu adaptáciu systému na meniace sa potreby bez narušenia ostatných častí architektúry. Integračná vrstva umožňuje bezproblémovú výmenu dát medzi jednotlivými časťami systému prostredníctvom API, správ a procesnej orchestrácie. Tým sa zabezpečuje interoperabilita a plynulý tok údajov medzi rôznymi systémami, čo umožňuje škálovanie a rozšírenie architektúry v súlade s potrebami.  

Architektúra obsahuje aj rozsiahly ekosystém na správu dát. Na úrovni správy dát sa používa Data Lake, ktoré umožňuje ukladanie veľkých objemov štruktúrovaných aj neštruktúrovaných dát. Toto riešenie je ideálne pre zhromažďovanie surových dát z rôznych zdrojov, ktoré môžu byť následne transformované a analyzované. Súčasťou systému je aj dátový sklad (Data Warehouse, DWH), ktorý poskytuje výkonné nástroje na analýzu štruktúrovaných historických údajov. Týmto spôsobom je možné spracovávať dáta v reálnom čase, ako aj historické dáta, čo otvára priestor pre pokročilú analytiku a podporu rozhodovacích procesov. Dôležitou vrstvou v tomto riešení je aj Business Intelligence (BI). BI nástroje poskytujú pokročilú analytiku, ktorá umožňuje vizualizáciu údajov a tvorbu reportov. Tieto nástroje sú prepojené s Data Lake a DWH, čo poskytuje komplexný pohľad na výkonnosť systému, správanie používateľov a kľúčové obchodné metriky. Výstupy z BI systémov sú následne publikované prostredníctvom rôznych platforiem, čo umožňuje zdieľanie relevantných informácií s internými aj externými zainteresovanými stranami v reálnom čase.  

Okrem dátového spracovania a analýzy je v tejto architektúre kladený veľký dôraz na bezpečnosť. Bezpečnostné služby, ako je správa identity a prístupu (IAM), šifrovanie dát a ochrana citlivých údajov, sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia. Tieto služby zabezpečujú, že prístup k systémovým zdrojom je riadený na základe rolí a oprávnení, čím sa minimalizuje riziko neoprávnených prístupov. Šifrovanie dát počas ich prenosu aj ukladania zaručuje, že citlivé informácie sú chránené pred potenciálnymi hrozbami. Architektúra zahŕňa aj robustný systém dohľadu a monitorovania (observability). Služby na monitorovanie aplikácií a infraštruktúry, ako sú Logging, Monitoring a Tracing, poskytujú detailné informácie o stave a výkone systému. Tieto nástroje umožňujú včasnú detekciu problémov, identifikáciu úzkych miest a rýchlu nápravu chýb, čím sa zvyšuje celková spoľahlivosť a dostupnosť systému. Monitoring a sledovanie výkonu sú kľúčové pre zabezpečenie vysokého štandardu služieb a optimalizáciu zdrojov.  

DevOps procesy zohrávajú v tejto architektúre významnú úlohu. Automatizácia vývojových a prevádzkových úloh pomocou CI/CD nástrojov, ako je GitLab, umožňuje efektívne riadenie životného cyklu aplikácií od vývoja, cez testovanie až po nasadenie. Navyše, používanie infraštruktúry ako kód (IaC) umožňuje automatizované nasadzovanie a správu infraštruktúry, čo zvyšuje konzistentnosť a znižuje riziko chýb pri manuálnych zásahoch. Zálohovanie a obnova po havárii sú neoddeliteľnou súčasťou tejto architektúry, čo zaisťuje kontinuitu prevádzky aj v prípade výpadkov. Celkovo je táto architektúra navrhnutá tak, aby využívala všetky výhody cloudových služieb. Flexibilita, škálovateľnosť, bezpečnosť a efektívna správa dát sú základnými piliermi tohto riešenia, ktoré je pripravené podporovať moderné rezortné  procesy a umožniť rýchle prispôsobenie sa dynamicky sa meniacim požiadavkám legislatívy. 

Obrázok: Náhľad architektúry v notácii ArchiMate

Obrázok: Návrh architektúry orientovanej na cloud a mikroslužby

Obrázok: Návrh integrácií  NEIS II

Prezentačná vrstva

Webový portál: Používateľské rozhranie pre interných aj externých používateľov, poskytujúce prístup k rôznym funkciám za oblasti ochrany ovzdušia, konkrétne veľkých, stredných a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia,

Responzívny dizajn: Zabezpečuje prístupnosť na viacerých zariadeniach vrátane stolných počítačov, tabletov a mobilných telefónoch.

Autentifikácia používateľov: správa používateľov – poskytovateľov aj spracovateľov údajov

Správa registrov a číselníkov.

Vrstva biznis logiky

Spracovanie podaní: Rieši logiku prijímania, validácie podaní, zber údajov prostredníctvom webových formulárov a automatizovaným zberom prostredníctvom siete AMS. Kontrola plnenia povinností poskytovateľov údajov, kontrola poskytnutých údajov, základné vyhodnotenie zozbieraných údajov. Zahŕňa to pracovné postupy pre rôzne typy podaní.

Rozhodovací proces: Riadi proces rozhodovania, vrátane automatizovaných pravidiel a manuálnych revízií.

Integračné služby: Poskytuje API pre integráciu s externými systémami (PDaPI, CPDI, OpenData)

Riešenie bude implementované ako „WEB based portal“ so všetkými štandardnými požiadavkami:

IAM – Identity and Access Management – správa a prevádzka používateľských identít, správa a prevádzka používateľských prístupov k jednotlivým údajom a artefaktom.

Bude obsahovať aplikačné a/alebo dátové rozhrania (interfaces) umožňujúce výmenu štruktúrovaných údajov pomocou definovaných API (Application Programming Interface). Keďže cieľové riešenie bude poskytovať preddefinované API a zároveň bude umožňovať prípravu akýchkoľvek požadovaných API na základe ad-hoc definície do budúcna v rámci otvorenej modularity.

Portálový register je potrebné implementovať na báze riešenia Content Management System (CMS) – správy obsahu, t. j. riešenia, ktoré umožňuje publikáciu a prezentáciu obsahu podľa definovaných šablón.

1. 1. 1. Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 12 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

1. 1. 1. Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

V súčasnosti nie sú využívané nadrezortné a spoločné ISVS.

1. 1. 1. Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

1. 1. 1. Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

1. 1. 1. Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 16 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

1. 1. 1. Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 17 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Obrázok:  Integrácie na spoločné moduly ÚPVS/CPDI externé ISVS 

 
Obrázok: Integrácie na spoločné moduly ÚPVS/CPDI externé ISVS prostredníctvom rezortnej integračnej platformy PDaPI 

1. 1. Dátová architektúra

V súčasnosti SHMÚ nemá zavedený systematický manažment údajov (vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a nie je schopný evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe.

SHMÚ pracuje s množstvom dátových štruktúr, ktoré sú identifikované v zákonoch a vyhláškach v súvislosti s problematikou ochrany ovzdušia. Najdôležitejšie dátové štruktúry v oblasti evidencie zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v súčasnosti implementované v informačnom systéme NEIS.

Jedná sa o informačný systém, ktorý je technologicky zastaraný a neumožňuje robiť zmeny v dátových štruktúrach prípadné zmeny sú nerealizovateľné resp. realizovateľné len s vysokými nákladmi. 

Údaje v správe organizácie

Riadenie životného cyklu správy údajov zahŕňa viacero prepojených procesov a činností, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne získavanie, správu, udržiavanie, distribúciu a archiváciu údajov v organizácii. Tento proces je obzvlášť dôležitý v projektoch, ktoré zahŕňajú informačné systémy obsahujúce objekty evidencie. Aby bol manažment údajov efektívny, je potrebné zaviesť štruktúrovaný proces.

Zavedenie procesov nad informačnými systémami umožňuje efektívny manažment údajov v celom životnom cykle, od ich získania až po archiváciu a zaisťuje, že údaje budú správne spravované a chránené počas celého ich použitia. Nakoľko v súčasnosti pre tieto datasety neexistuje jednotný systém na evidenciu, súčasťou projektu je jej zavedenie.

Údaje sú aktuálne evidované prostredníctvom podaní (čím sa myslí vyplnenie elektronického formulára/sady formulárov alebo dodanie XLSX hárkov/sady XSLX hárkov od prevádzkovateľov VZ, SZ znečisťovania ovzdušia).

Cieľom aktivity je konsolidovať všetky údaje, zabezpečiť jednotnú štruktúru a čistotu dát.

1. 1. 1. Objekty evidencie

Tabuľka 18 Objekty evidencie

1. 1. 1. Referenčné údaje

Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné.

N/A

Údaje získané a spracované informačným systémom NEIS nemajú charakter referenčných údajov.

Tabuľka 19 Návrh na vyhlásenie a zmeny referenčných údajov

1. 1. 1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 20 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

1. 1. 1. Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 21 Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

V súčasnosti SHMÚ nemá zavedený systematický manažment údajov (vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a nie je schopný evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe.  

SHMÚ pracuje s množstvom dátových štruktúr, ktoré sú identifikované v zákonoch a vyhláškach v súvislosti s problematikou ochrany ovzdušia. Najdôležitejšie dátové štruktúry v oblasti evidencie zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v súčasnosti implementované v informačnom systéme NEIS.  

Jedná sa o informačný systém, ktorý je technologicky zastaraný a neumožňuje robiť zmeny v dátových štruktúrach prípadné zmeny sú nerealizovateľné resp. realizovateľné len s vysokými nákladmi.  

1. 1. 1. Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

Tabuľka 22 Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

1. 1. 1. Kvalita a čistenie údajov

Tabuľka 23 Zhodnotenie dátovej kvality objektov evidencie

Tabuľka 24 Personálne zabezpečenie a roly pri riadení dátovej kvality

1. 1. 1. Otvorené údaje

Súbor výstupov, ktoré budú generované a publikované vychádzal z poznania agendy a zainteresovaných osôb. Dané dáta budú konzumované a využívané inštitúciami verejnej správy, 3. sektorom, na národnej a EU úrovni. Vo všeobecnosti sa pri návrhu projektových zámerov aplikoval princíp dostupnosti verejných údajov t. j. údaje z verejných zdrojov majú byť dostupné verejnosti ak ich zverejnenie nie je obmedzené legislatívne alebo iným relevantným dôvodom. V súvislosti s digitálnou transformáciu Slovenska, cieľmi NKIVS a inými strategickými dokumentami, ale aj európskou legislatívou a aj požiadavkami verejnosti si uvedomujeme potrebu nielen zverejňovať údaje, ale aj sprístupňovať otvorené údaje.

Otvorené údaje budú spĺňať legislatívne požiadavky definované vyhláškou  č. 78/2020 (resp. jej novelizáci) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy a najmä § 39 a § 40.

Požadovaná kvalita:

Automatizované publikovanie otvorených údajov v kvalite 4★ (Všetky datasety je potrebné registrovať v centrálnom katalógu otvorených údajov na data.gov.sk) Formát údajov RDF, OWL, TriX, JSON

V tabuľke uveďte OE z tabuľky uvedenej v kapitole:

Tabuľka 25 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

Uvedená sada atribútov pri objektoch evidencie je sada atribútov evidovaná v súčasnosti (AS IS).

Finálna sada atribútov, ktoré budú publikované za jednotlivé objekty evidencie bude výsledkom analýzy v realizačnej fáze projektu.

1. 1. 1. Analytické údaje

Analytické údaje z pohľadu reportingu definované OEaB  vychádzajú  z  prevádzkovej evidencie veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. NEIS II pokryje požiadavky reportingu v minimálnom rozsahu 1x za rok.

Zoznam atribútov objektu evidencie je orientačný, finálny zoznam bude výsledkom analýzy v realizačnej fáze projektu.

Tabuľka 26 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

1. 1. 1. Moje údaje

Tabuľka 27 Objekty evidencie, ktoré spadajú do kategórie Mojich údajov

1. 1. 1. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Tabuľka 28 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

1. 1. Technologická architektúra

1. 1. 1. Návrh riešenia technologickej architektúry

Súčasťou projektu je vytvorenie nového moderného informačného systému prevádzkovaného v SK cloude.  

Model architektúry technologickej vrstvy je navrhnutý s prihliadnutím na zavedenie Cloud-Native ako štandardu pre vývoj nových ITVS.

Obrázok: Schéma technologickej vrstvy

Hlavné časti technologickej vrstvy:

• IaaS a PaaS eSKaCloud:
  • Výpočtový výkon: Zabezpečenie potrebnej kapacity na spracovanie dát.
  • Diskový priestor: Úložisko pre dáta informačného systému a pre súbory s neštruktúrovanými dátami (archív dokumentov, tzv. “Knižnica”)

• PaaS služby: Platformové služby na podporu vývoja a nasadzovania aplikácií.
• Sieťové služby: Služby umožňujúce konektivitu medzi komponentmi.

• Agendový ISVS NEIS II využíva technologickú vrstvu na správu údajov a podporu špecifických agend

Infraštruktúra SHMÚ:

• Hardvérové vybavenie: Servery, dátové centrá a iné fyzické zariadenia, ktoré tvoria základ infraštruktúry.
• Sieťové prvky: Komunikácia medzi komponentmi (switch, router, firewall).
• Podporná infraštruktúra: Zabezpečenie fungovania a údržby technologickej vrstvy.

Vzájomné prepojenia:

• Agendový informačný systém je napojený na služby poskytované eSKaCloud, ktorý poskytuje základné výpočtové a úložné kapacity, ako aj platformové služby.
• Infraštruktúra SHMÚ poskytuje podporu agendovému ISVS a prepojenie s externými systémami

1. 1. 1. Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 29 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

1. 1. 1. Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Pri tomto projekte štátnej správy budeme využívať služby verejnej časti vládneho cloudu https://katalog.statneit.sk/, ale vzhľadom na charakter projektu nie je v súčasnej fáze možné presne špecifikovať, ktorý cloudový poskytovateľ bude vybraný ani presný počet služieb, ktoré budú konzumované. Tieto detaily budú určené v neskorších fázach projektu, konkrétne po vykonaní detailnej analýzy potrieb v realizačnej fáze.

Aktuálne nevieme uviesť špecifické služby alebo počet zdrojov, nakoľko cieľom nášho prístupu je vyhodnotiť a prispôsobiť sa zisteným požiadavkám v rámci implementačného cyklu. Tento prístup nám umožní optimalizovať výber cloudových služieb na základe skutočných potrieb projektu, čo prispeje k účinnému vynaloženiu rozpočtu a efektívnej realizácii riešenia.

1. 1. Bezpečnostná architektúra

1. 1. 1. Návrh riešenia bezpečnosti

Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti IS sú rovnako ako v súčasnom stave právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a ďalej ISO/IEC 27000, Common Criteria a OWASP Guides a dodatočných požiadaviek prevádzkovateľa systému. 

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie vládneho cloudu v nasledujúcich oblastiach: 

• Bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408. 
• Bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom.
• Bezpečnosť sietí, kde sa nastaví monitoring sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení. 
• Riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov.
• Riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití druhého DC vládneho cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu. 
• Validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do konsolidovanej databázy. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením obchodne citlivých a osobných údajov. 
• Riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia.  

Všetky rozhrania si budú vyžadovať pripojenie pomocou SSL. Zabezpečený bude monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti údajov na diskových poliach, logovanie prístupov a zmien, ako aj služba poskytovania bezpečnej prístupovej siete. V rámci samotného IS budú využívané analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti. V rámci IKT vybavenia bude zabezpečené nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru. IKT vybavenie v rámci miest podpory bude využívať VPN prepojenie. Pred spustením IS do prevádzky budú realizované penetračné testy.

Povinnosťou bude preukázať súlad so zákonom č. 95/2019 zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre úspešnú realizáciu projektu je potrebné zabezpečiť dodržanie pravidiel stanovených Vyhláškou č. 78/2020 (resp. jej novelizácii) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Z hľadiska ochrany osobných údajov bude dátový manažment realizovaný v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Implementácia a prevádzka systému musí v oblasti bezpečnosti brať do úvahy aj Zákon 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, v znení neskorších predpisov. Bude vypracovaný bezpečnostný projekt rešpektujúci tieto pravidlá.

1. 1. 1. Určenie obsahu bezpečnostných opatrení

Tabuľka 33 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

1. 1. 1. Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky,

Bezpečnostná architektúra budúceho stavu bude v súlade s dotknutými právnymi normami a zároveň s technickými normami, ktoré stanovujú úroveň potrebnej bezpečnosti IS, pre manipuláciu so samotnými dátami, alebo technické / technologické / personálne zabezpečenie samotnej výpočtovej techniky/HW vybavenia. Ide najmä o:

• zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2)
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o kybernetickej bezpečnosti“),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby),
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov,
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 264/2023 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení,
• vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 493/2022 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti,
• zákon č. 301/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) – GDPR,
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Metodika analýzy rizík kybernetickej bezpečnosti - Metodika analýzy rizík pre uplatnenie v procesoch riadenia rizika v zmysle požiadaviek zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (NBÚ)
• Vyhláška č. 78/2020 (resp. jej novelizácii) Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy

1. 1. 1. Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov

Riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov.

Riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití druhého DC vládneho cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencii prevádzky cloudu. 

V rámci bezpečnostnej vrstvy architektúry bude zabezpečená implementácia robustných bezpečnostných opatrení vrátane šifrovania údajov, autentifikácie používateľov, auditu prístupov a dodržiavania príslušných právnych predpisov. 

Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy bude zabezpečené prostredníctvom aplikácie Slovensko v mobile, Služba Web SSO a modul mobilnej autentifikácie (mID),  

Navrhovaná TO BE architektúra bude orientovaná na cloud a mikroslužby a predstavuje zásadný posun oproti tradičným monolitickým systémom, ktoré sú často menej flexibilné a ťažko škálovateľné. V cloudovo orientovanom prístupe sa riešenie skladá z množstva menších, nezávislých mikroslužieb, ktoré sú jednoducho spracovateľné a škálovateľné podľa aktuálnych potrieb.

Rozhrania budú pripojené k API Gateway, ktorá zabezpečuje autentifikáciu, autorizáciu a správu prístupov k jednotlivým službám systému. API Gateway funguje ako centrálny integračný bod, ktorý prijíma a smeruje požiadavky k relevantným službám, čím zabezpečuje bezpečnú a efektívnu komunikáciu.  

V rámci prezentačnej vrstvy bude dostupné používateľské rozhranie pre interných aj externých používateľov, poskytujúce prístup k rôznym funkciám za oblasti ochrany ovzdušia, konkrétne veľkých, stredných a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia,

Responzívny dizajn zároveň zabezpečuje prístupnosť na viacerých zariadeniach vrátane stolných počítačov, tabletov a mobilných telefónoch.

V rámci modulu Autentifikácia používateľov prostredníctvom služby správa používateľov – poskytovateľov aj spracovateľov údajov.

1. PREVÁDZKA A ÚDRŽBA VÝSTUPOV PROJEKTU

1. 1. Návrh riešenia prevádzky a údržby

Prevádzka a údržba navrhnutého riešenia projektu bude zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1 až L3 (L3 externe). Pre hlásenie problémov bude využívaný Helpdesk. Predpoklad riešenia problémov a požiadaviek bude od nahlásenia problému alebo požiadavky prostredníctvom helpdesku (e-mailom, telefonicky, formulárom), identifikácia a preverenie problému/požiadavky, vykonanie opravy/podpory.

1. 1. Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky

Prevádzkové požiadavky budú zabezpečené na úrovni podpory L1, L2 a L3.

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory s nasledujúcim označením:

L1 podpora - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových používateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné používateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.

L2 podpora - riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým používateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.

L3 podpora - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobťažnejších hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov, ktorú bude zabezpečovať výrobca implementovaných nástrojov.

Prevádzka implementovaných nástrojov v rámci projektu L1 až L3 bude zabezpečená internými zamestnancami SHMÚ. V prípade nevyhnutnej potreby bude zabezpečená L3 podpora výrobcu implementovaných nástrojov, ktorá bude financovaná z vlastných zdrojov SHMÚ.

Tabuľka 34 Prehľad riešenia zabezpečenia podpory používateľov a prevádzky

1. 1. Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby

Parametre služby riešenia incidentov v prevádzke sú špecifikované na základe určenia priority incidentu pomocou kombinácie jeho naliehavosti a dopadu podľa najlepších skúseností z praxe (best practice) z oblasti manažmentu IT služieb (  Information Technology Infrastructure Library - ITIL V3) nasledovným spôsobom:

Incident - za incident je považovaná každá nahlásená alebo inak zistená relevantná skutočnosť týkajúca sa aktíva (informačného systému) alebo jeho časti, ktorého nedostupnosť alebo nefunkčnosť má vplyv na poskytovanie služieb.

Tabuľka 35 Klasifikácia Naliehavosti incidentu

Tabuľka 36 Klasifikácia Závažnosti incidentu

Určenie priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti podľa nasledovnej matice:

Tabuľka 37 Určenie priority incidentu

Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke:

Tabuľka 38 Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI (Doba konečného vyriešenia incidentu) - znamená čas obnovenia štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu poskytovateľom podpory (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je poskytovateľ podpory oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Spoľahlivosť - maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom poskytovateľovi podpory v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident v testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

1. 1. Požadovaná dostupnosť informačného systému:

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa požaduje minimálna

90% dostupnosť znamená výpadok 36,5 dňa

95% dostupnosť znamená výpadok 18,25 dňa

98% dostupnosť znamená výpadok 7,30 dňa

99% dostupnosť znamená výpadok 3,65 dňa

99,5% dostupnosť znamená výpadok 1,83 dňa

99,8% dostupnosť znamená výpadok 17,52 hodín

99,9% (“tri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 8,76 hodín

99,99% (“štyri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 52,6 minút

99,999% (“päť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 5,26 minút

99,9999% (“šesť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 31,5 sekúnd

1. 1. Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky

Prevádzka Informačného systému NEIS bude zabezpečená prostredníctvom Zmluvy SLA, z dôvodu zabezpečenia udržateľnosti projektu stanovenej riadiacou dokumentáciou. Na danú zmluvu, ako aj personálne náklady spojené s prevádzkou SW produktu a aplikácie bude mať MŽP SR vyčlenené finančné prostriedky z vlastnej rozpočtovej kapitoly minimálne na obdobie 5 rokov. 

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Projektové riadenie bude zabezpečené v zmysle metodiky PRINCE 2.

V súlade s výzvou SHMÚ zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov SHMÚ.

Zodpovednosťou administratívneho projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) administratívne a  finančné riadenie projektu, kontrola rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod.. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

Projektový tím bude pozostávať z pozícií:

• IT PROJEKTOVÝ MANAŽÉR
• IT ANALYTIK
• IT ARCHITEKT
• IT TESTER
• KĽÚČOVÝ POUŽÍVATEĽ
• DÁTOVÝ ŠPECIALISTA
• ŠPECIALISTA KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)
• ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU - ŠPECIALISTA PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
• VLASTNÍK PROCESOV (biznis vlastník)
• ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU

Ďalšie projektové role:

• ŠPECIALISTA PRE PUBLICITU
• MANAŽÉR KVALITY
• FINANČNÝ MANAŽÉR 
• ASISTENT PM

PROJEKTOVÝ TÍM

PRACOVNÉ NÁPLNE

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi “Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu budú tvoriť:

• Predseda Riadiaceho výboru projektu,
• Vlastník alebo vlastníci procesov (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
• Zástupca/zástupcovia kľúčových používateľov (end user),
• Zástupca/zástupcovia kľúčových používateľov IT
• Zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.
• Zástupca partnera projektu
• Iní členovia RV s / bez hlasovacieho práva
• Projektový manažér prijímateľa

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, ako aj zo strany Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Administratívny projektový manažér na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Administratívny projektový manažér zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky.

Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Administratívne riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle Príručky pre prijímateľa.

Odborné riadenie (celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality, komunikácie s dodávateľom a odbornou sekciou poskytovateľa MIRRI SR) podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení bude zabezpečovať IT projektový manažér  

IT projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s  dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s IT projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu.

1. 1. Požiadavky na zdrojové kódy

Súčasťou dodávky budú aj zdrojové kódy k vytvorenému riešeniu, pokiaľ to nevylučujú licenčné podmienky tretích osôb vo vzťahu k štandardným Softvérovým produktom, s komentármi a technickým popisom, a to pre prevádzkové a testovacie verzie počítačových programov, a práva na ich zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov podľa § 15 ods. 2 písm. d) Zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a § 31 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy č. 78/2020 Z. z., a iného predpisu, ktorý môže v budúcnosti vyhlášku č. 78/2020 Z. z. nahradiť alebo doplniť.

SHMÚ plánuje pri obstarávaní postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo. Zmluvnú úpravu predkladáme nasledujúcu:

• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému odovzdať Objednávateľovi funkčné vývojové a produkčné prostredie, ktoré je súčasťou Informačného systému.
• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému alebo jeho časti odovzdať Objednávateľovi Vytvorený zdrojový kód v jeho úplnej aktuálnej podobe, zapečatený, na neprepisovateľnom technickom nosiči dát s označením časti a verzie Informačného systému, ktorej sa týka. Za odovzdanie Vytvoreného zdrojového kódu Objednávateľovi sa na účely tejto Zmluvy o dielo rozumie odovzdanie technického nosiča dát Oprávnenej osobe Objednávateľa. O odovzdaní a prevzatí technického nosiča dát bude oboma Zmluvnými stranami spísaný a podpísaný preberací protokol.
• Informačný systém (Dielo) v súlade s Technickou špecifikáciou obsahuje od zvyšku Diela oddeliteľný modul (časť) vytvorený Zhotoviteľom pri plnení tejto Zmluvy o dielo, ktorý je bez úpravy použiteľný aj tretími osobami, aj na iné alebo podobné účely, ako je účel vyplývajúci z tejto Zmluvy o dielo (ďalej ako „Modul"). A to najmä pre modul Karta občana. Vytvorený zdrojový kód Informačného systému (s výnimkou Modulu) vrátane jeho dokumentácie bude prístupný v režime podľa § 31 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 78/2020 (s obmedzenou dostupnosťou pre orgán vedenia a orgány riadenia v zmysle Zákona o ITVS – vytvorený zdrojový kód je dostupný len pre orgán vedenia a orgány riadenia). Pre zamedzenie pochybností uvádzame, že sa jedná len o zdrojový kód ktorý Dodávateľ vytvoril, alebo pozmenil v súvislosti s realizáciou diela. Objednávateľ je oprávnený sprístupniť vytvorený zdrojový kód okrem orgánov podľa predchádzajúcej vety aj tretím osobám, ale len na špecifický účel, na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy o mlčanlivosti a ochrane dôverných informácií.
• Ak je medzi zmluvnými stranami uzatvorená SLA zmluva, od prevzatia Informačného systému sa prístup k vytvorenému zdrojovému kódu vo vývojovom a produkčnom prostredí, vrátane nakladania s týmto zdrojovým kódom, začne riadiť podmienkami dohodnutými v SLA zmluve.
• Vytvorený zdrojový kód musí byť v podobe, ktorá zaručuje možnosť overenia, že je kompletný a v správnej verzii, t. j. v takej, ktorá umožňuje kompiláciu, inštaláciu, spustenie a overenie funkcionality, a to vrátane kompletnej dokumentácie zdrojového kódu (napr. interfejsov a pod.) takejto Informačného systému alebo jeho časti. Zároveň odovzdaný Vytvorený zdrojový kód musí byť pokrytý testami (aspoň na 90%) a dosahovať rating kvality (statická analýza kódu) podľa CodeClimate/CodeQLa pod. (minimálne stupňa B).
• Pre zamedzenie pochybností, povinnosti Zhotoviteľa týkajúce sa Vytvoreného zdrojového kódu platí i na akékoľvek opravy, zmeny, doplnenia, upgrade alebo update Vytvoreného zdrojového kódu a/alebo vyššie uvedenej dokumentácie, ku ktorým dôjde pri plnení tejto Zmluvy o dielo alebo v rámci záručných opráv. Vytvorené zdrojové kódy budú vytvorené vyexportovaním z produkčného prostredia a budú odovzdané Objednávateľovi na elektronickom médiu v zapečatenom obale. Zhotoviteľ je povinný umožniť Objednávateľovi pri odovzdávaní Vytvoreného zdrojového kódu, pred zapečatením obalu, skontrolovať v priestoroch Objednávateľa prítomnosť Vytvoreného zdrojového kódu na odovzdávanom elektronickom médiu.
• Nebezpečenstvo poškodenia zdrojových kódov prechádza na Objednávateľa momentom prevzatia Informačného systému alebo jeho časti, pričom Objednávateľ sa zaväzuje uložiť zdrojové kódy takým spôsobom, aby zamedzil akémukoľvek neoprávnenému prístupu tretej osoby. Momentom platnosti SLA zmluvy umožní Objednávateľ poskytovateľovi, za predpokladu, že to je nevyhnutné, prístup k Vytvorenému zdrojovému kódu výlučne na účely plnenia povinností z uzatvorenej SLA zmluvy.

Ďalej uvádzame postupy, v zmysle ktorých bude narábané so zdrojovým kódom.

• Centrálny repozitár zdrojových kódov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-78/znenie-20200501#p31+
• Overenie zdrojového kódu s cieľom jeho prepoužitia: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p7-3-c+
• Spôsoby zverejňovania zdrojového kódu: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p8-9+
• Inštrukcie k EUPL licenciám: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf+

Uvedeným spôsobom obstarávania dôjde k zamedzeniu „Vendor lock-in" v súlade so Zákonom o ITVS.

Usmernenia pre oblasť zdrojových kódov:

• Metodické usmernenie č. 024077/2023 – o kvalite zdrojových kódov a balíkov softvéru zverejnené na stránke: https://mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/ 
• Inštrukcie k EUPL licenciám: https://commission.europa.eu/content/european-union-public-licence_en

1. OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU

 Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

Prípravná fáza projektu je zameraná na oboznámenie sa s aktuálnym stavom produktu projektu ako aj s potrebami koncového používateľa, z ktorých vychádzajú funkčné a nefunkčné požiadavky a tiež technológiou, ktorá je použitá na riešenie. V prípravnej fáze projektu sa vylúčia nepotrebné funkcionality a určí spôsob riešenia na tie požiadavky, ktorých implementácia prinesie oproti implementácii iných požiadaviek väčší prínos.

Súčasťou prípravnej fázy projektu je zavedenie organizačného riadenia, ktoré tvorí produktový tím zložený z produktových vlastníkov a projektový tím.

Účelom realizačnej fázy projektu je dodanie produktu na základe výstupov z experimentálnej fázy projektu. Pred začatím realizačnej fázy projektu projektový tím určí dĺžku iterácií, ktorá trvá dva až štyri týždne a ktorá sa počas trvania projektu môže zmeniť.

Výstupom realizačnej fázy projektu je hotový a nasadený produkt Nasadenie do produkčnej prevádzky a Akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky.

Súčasťou nasadeného, funkčného a priebežne schvaľovaného produktu je dokumentácia, ktorú projektový tím vytvára priebežne.

Realizačná fáza projektu je ukončená nasadením funkcionalít dostatočných pre splnenie produktových iniciatív a dosiahnutie kľúčových výsledkov a cieľov.

Dokončovacia fáza projektu zahŕňa vyhodnotenie efektívnosti projektu, manažérske správy zahŕňajúce plány a odporúčania, najmä správu o získaných poznatkoch, ktorá obsahuje súhrn informácií o tom, ako je projekt riadený, aké ponaučenia a odporúčania z toho vyplývajú, plán prevádzky a plán monitorovania a hodnotenia po odovzdaní projektu, v ktorom sa určí plán, kedy a aké merania dosiahnutých prínosov a úspešnosti projektu sa zrealizujú po skončení projektu a odporúčanie nadväzných krokov.

Vyhodnotenie všetkých zostávajúcich zaznamenaných rizík a závislostí, ktoré môžu ovplyvniť projektové výstupy v rámci ich ďalšej prevádzky v projektovom produkte,

Vytvorenie a finálnu aktualizáciu manažérskych výstupov v dokončovacej fáze projektu zabezpečuje projektový manažér objednávateľa, ak určenie zodpovednosti za vytvorenie a aktualizáciu jednotlivých výstupov dokončovacej fázy projektu v menovacích dekrétoch členov projektového tímu objednávateľa nie je určené inak.

Ak sú naplnené všetky úlohy a projektové zadania, projektový tím, ako aj všetky ostatné projektové zdroje sú uvoľnené.

Riešenie bude budované ako ucelený informačný systém podporujúci správu a kvalitu údajov potrebných na výkon agendy SHMU.

Výstupy jednotlivých etáp budú verifikované a precizované v rámci realizácie projektu a procesov obsiahnutých v etape Analýza a dizajn.

Následne budú predložené Riadiacemu výboru na schválenie a publikované vo verejnej časti meta IS.

Produkty prejdú testovaním a budú odsúhlasované Riadiacim výborom projektu, v ktorom bude mať zastúpenie aj dodávateľ projektu na základe úspešného verejného obstarávania. 

Následne budú akceptované formou podpisu preberacích a akceptačných protokolov oboma stranami.

Výstupom projektu bude funkčný, stabilný, efektívny a bezpečný národný informačný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt.

Plánovaná dĺžka realizačnej fázy projektu sa predpokladá na 29 mesiacov 

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z nižšie uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

SHMÚ bude pri implementácii postupovať plne v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z a interných predpisov organizácie.

Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

1. ODKAZY

N/A

1. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí (Excel):

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html