PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z.z. v znení neskorších predpisov je tento výstup I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravnej a iniciačnej fázy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

Tento dokument obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, návrh merateľných ukazovateľov. Okrem toho  obsahuje aj

            1. detailný opis požadovaných projektových výstupov,

            2. detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu,

            3. detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov,

            4. harmonogram projektu,

            5. vyhodnotenie rizík a závislostí,

6. architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy a bezpečnostnej architektúry,

            7. vyhodnotenie alternatív riešenia projektu pre každú vrstvu architektúry riešenia,

            8. špecifikáciu a klasifikáciu údajov spracovaných v projekte,

            9. požiadavky na prevádzku a údržbu výstupov projektu,

            10. požiadavky na technologickú infraštruktúru,

            11. požiadavky na zdrojové kódy,

            12. opis implementácie projektu a preberania výstupov projektu.

V rámci projektového zámeru sa súbežne sa vyhotovujú dokumenty I-04 Katalóg požiadaviek a M-06 Evidencia komponentov v MetaIS.

Dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov sa nevytvára, pretože rozpočet projektu je do 1 000 000,00 EUR.

2.1Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

V rámci projektu budú definované tri základné typy požiadaviek:

Funkčné (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

Fxx

F   – funkčná požiadavka

xx  – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

Nxx

N  – nefunkčná požiadavka (NFR)

xx  – číslo požiadavky

Technické požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

Txx

T   – technická požiadavka

xx  – číslo požiadavky

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Projekt je realizovaný na základe výzvy: „Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu“, kód výzvy: PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR (ďalej len „Výzva“).

Projekt sa bude venovať nasledovnej priorite v rámci Programu Slovensko:

Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie

Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

Opatrenie: 1.2.2. Podpora budovania inteligentných miest a regiónov

Mesto Ružomberok prevádzkuje resp. pripravuje na zavedenie niekoľko samostatných informačných systémov (IS), ktoré sú určené na realizáciu jeho agendových a podporných činností. Každý z týchto systémov je resp. bude v značnej miere prevádzkovaný autonómne a v odlišnom móde – niektoré sú prevádzkované ako in-situ riešenia (inštalované v meste Ružomberok), iné sú poskytované ako služba dodávateľom, niektoré z IS sú v súčasnosti v procese verejného obstarávania, avšak majú známu špecifikáciu.

Mesto Ružomberok je ako jedno z mála integrované prostredníctvom integračných rozhraní v plnohodnotnom režime na CSRÚ a dokáže z neho úspešne vyťažovať údaje.

Mesto Ružomberok prevádzkuje alebo pripravuje na zavedenie do prevádzky nasledovné systémy:

•          IS na podporu riadenia dopravy

•          Kamerový systém s pokročilými analytickými funkciami

•          Parkovací systém

•          Smart technológie – parkovanie, osvetlenie, meteo

•          Informačný systém samosprávy

•          Webová stránka

•          Mobilná aplikácia

•          Infopanely mesta

•          Energetická infraštruktúra

•          Energetický manažment budov

•          Verejné osvetlenie

•          Odpadové hospodárstvo

•          Manažment budov

Obec Likavka prevádzkuje resp. pripravuje na zavedenie niekoľko samostatných IS, ktoré sú určené na realizáciu jeho agendových a podporných činností. Každý z týchto systémov je v značnej miere prevádzkovaný autonómne a v odlišnom móde – niektoré sú prevádzkované ako on-prem riešenia (inštalované v obci Likavka), iné sú poskytované ako služba dodávateľom.

Obec Likavka má čiastočnú integráciu na centrálne el. služby štátu a dokáže z nich úspešne vyťažovať údaje.

Obec Likavka prevádzkuje alebo pripravuje na zavedenie do prevádzky nasledovné systémy:

• webové sídlo,
• sw pre odpadové hospodárstvo,
• IS samosprávy obce Likavka,
• IS registratúry obce Likavka,
• Mobilnú aplikáciu
• Kamerový systém s pokročilými analytickými funkciami
• IS pre správu cintorína
• IS knižnice

Cieľom aktivity je podpora budovania inteligentného mesta Ružomberok a obce Likavka na základe inteligentných systémov riadenia, monitorovania, prediktívnej údržby a prevencie t.j. vybudovanie Mapovo-integračnej zbernice mesta Ružomberok a obce Likavka pre integráciu existujúcich ISVS, budúcich ISVS a zariadení na primárny inteligentný zber údajov prostredníctvom IoT zariadení. Údaje zjednotené do centralizovaného riešenia budú následne prostredníctvom vizuálneho rozhrania mapovo-integračnej zbernice sprístupňované pracovníkom mesta Ružomberok resp. obce Likavka (jednotlivým používateľským roliam) na realizáciu územno-interpretačných analýz nad integrovanými údajmi mesta/obce. Platforma bude tiež slúžiť pre zdieľanie vybraných informácii pre občanov mesta, podnikateľov, OVM a publikovanie otvorených dát a publikovanie dát prostredníctvom Integračno-analytickej platformy. Z hľadiska počtu zákazníkov pôjde o multitenant riešenie (t.j. dve samostatné inštancie).

Ciele projektu budú zabezpečené nasledovne:

Spôsob realizácie cieľa:

• Cieľ bude realizovaný vybudovaním Mapovo-integračnej zbernice mesta Ružomberok a obce Likavka a realizáciou prototypového riešenia a realizovaním integrácie s existujúcimi IoT zariadeniami ako aj integráciou interného systému – Informačného systému samosprávy.

Konkrétny výsledok projektu:

• Softvérové riešenie Mapovo-integračná zbernica mesta Ružomberok a obce Likavka dodaná v podobe SaaS riešenia
• Integrované existujúce IoT zariadenia a ich dátové toky
• Integrácia interného agendového systému – Informačného systému samosprávy

Cieľovými skupinami projektu budú:

• Občania/podnikatelia
• Zamestnanci mesta Ružomberok a obce Likavka
• Administrátor IT systémov mesta Ružomberok a obce Likavka
• Správca zariadení
• Iné OVM

Realizáciou projektu budú naplnené nasledovné merateľné ukazovatele:

• PSKPRCO76 Integrované projekty pre územný rozvoj – cieľová hodnota 1
• PSKPSRI40 Používatelia nových a vylepšených verejných inovatívnych služieb, produktov a procesov – cieľová hodnota 1 500

Predpokladaná výška oprávnených výdavkov projektu (rozpočet projektu): 977 789,91 EUR

Miesto realizácie: Mesto Ružomberok, obec Likavka.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Hlavný popis problému

Mesto Ružomberok prevádzkuje resp. pripravuje na zavedenie niekoľko samostatných IS, ktoré sú určené na realizáciu jeho agendových a podporných činností. Každý z týchto systémov je v značnej miere prevádzkovaný autonómne a v odlišnom móde – niektoré sú prevádzkované ako in-situ riešenia (inštalované v meste Ružomberok), iné sú poskytované ako služba dodávateľom, niektoré z IS sú v súčasnosti v procese verejného obstarávania, avšak majú známu špecifikáciu.

Existujúca agenda mesta Ružomberok a obce Likavka zahŕňa pôsobnosť napríklad v oblasti:

• Dopravy
• Životného prostredia a výstavby
• Sociálnej pomoci a bývania
• Kultúry a ekonomiky
• Vzdelávania a voľného času

Táto agenda sa každoročne rozširuje – nie len z pohľadu legislatívnych povinností samosprávy, ale aj vyplývajúc z medzinárodných dohôd, ustanovení EÚ (napr. GreenDeal), zvyšovaním energetickej náročností inštalácií a súčasne zvyšovaním nákladov na energie. Neustále sa menia požiadavky napríklad na dynamiku dopravy, nároky a požiadavky na statickú dopravu, okrem toho sú neustále vznášané požiadavky na

• Pravidelnú a nepravidelnú údržbu miestnych komunikácií
• Údržbu dopravného značenia
• Kontrolu a údržbu stavu chodníkov a verejných priestranstiev
• Kontrolu a údržbu miestnej zelene, vrátane stromov a krov
• Údržbu mostov, lávok, zábradlí
• Optimalizáciu a údržbu siete autobusových zástaviek
• Optimalizáciu a údržbu stojísk pre nádoby komunálneho a separovaného odpadu a jednotlivých nádob, vrátane zberných nádob
• Manažment mobiliáru, športových a detských ihrísk a iné.

Samozrejmosťou sú neustále zvyšujúce sa nároky na rýchlosť rozhodovacích činností miestnej samosprávy vo vzťahu k občanom, podnikateľom a iným OVM.

Agenda mesta Ružomberok i obce Likavka v sebe tiež zahŕňa hľadanie úspor resp. optimalizáciu vynakladaných finančných prostriedkov na všetky vyššie spomenuté agendy tak, aby tieto usporené finančné prostriedky dokázalo mesto i obec investovať do zvyšovania kvality života občanov a podnikateľského prostredia pre podnikateľov na ich území. Veľmi špecifickými sú potom investície do ochrany zdravia, majetku a životov, ktoré vyplývajú z analýz agendových dát i senzorov rozmiestnených na území mesta a obce.

Cieľom aktivity je podpora budovania inteligentného mesta Ružomberok a obce Likavka na základe inteligentných systémov riadenia, monitorovania, prediktívnej údržby a prevencie t.j. vybudovanie Mapovo-integračnej zbernice mesta Ružomberok a obce Likavka pre integráciu existujúcich ISVS, budúcich ISVS a zariadení na primárny inteligentný zber údajov prostredníctvom IoT zariadení. Údaje zjednotené do centralizovaného riešenia budú následne prostredníctvom vizuálneho rozhrania mapovo-integračnej zbernice sprístupňované pracovníkom mesta Ružomberok resp. obce Likavka (jednotlivým používateľským roliam) na realizáciu územno-interpretačných analýz nad integrovanými údajmi mesta/obce. Platforma bude tiež slúžiť pre zdieľanie vybraných informácii pre občanov mesta, podnikateľov, OVM a publikovanie otvorených dát a publikovanie dát prostredníctvom Integračno-analytickej platformy. Z hľadiska počtu zákazníkov pôjde o multitenant riešenie (t.j. dve samostatné inštancie).

  Základný problém mesta a obce, ktorý bude vyriešený realizáciou projektu – na základe vybudovania Mapovo-integračnej zbernice mesta Ružomberok a obce Likavka dôjde k implementácii inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v meste Ružomberok a obci Likavka, s využitím prepojenia existujúcich dátových platforiem, priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a podnikateľom, vrátane získavania poznatkov o aktuálnom stave dostupnosti a využívania dát v rámci verejnej správy, budovania špecifických kapacít a infraštruktúry.

Zároveň bude dosiahnuté podstatné zlepšenie kvality života všetkých občanov, a to prostredníctvom systémových riešení, racionalizáciou a zefektívnením agendy inteligentného rozvoja miest a regiónov v podmienkach SR v súlade s Akčným plánom inteligentných miest a regiónov na roky 2023 – 2026.

Biznis procesy

Projektom budú dotknuté procesy mesta a obce, ktoré:

• vyplývajú z agendy mesta a obce (mestská doprava, životné prostredie a výstavba, sociálna pomoc a bývanie, kultúra a komunity, vzdelávanie a voľný čas) a predstavujú rozhodovaciu kompetenciu mesta a obce
• sú viazané na optimalizáciu nákladov pri zabezpečovaní výkonu agendy mesta a obce
• sa dotýkajú bezpečnosti občanov a podnikateľov na území mesta a obce
• sú orientované na prenos dát z agendových systémov a zo senzorov do centrálizovanej mapovo-integračnej zbernice, ich inteligentného vyhodnotenia a vytváranie ich pridanej hodnoty v rámci aj mimo organizácie
• umožňujú zdieľanie získaných údajov zo senzorov a analytických údajov s inými OVM v medziach platnej legislatívy
• sú zamerané na publikovanie výsledkov analýz a štatistík zo senzorových dát v kombinácii aj s dátami agendových systémov mesta

Rámcový rozsah projektu

Mesto Ružomberok a obec Likavka v súčasnosti prevádzkujú niekoľko informačných systémov na podporu jeho agendy resp. prevádzkových činností:

Mesto Ružomberok:

1. Mailový server isvs_14332
2. Webové sídlo mesta Ružomberok isvs_12794
3. 3D GIS mesta Ružomberok isvs_11424
4. Integrovaný informačný systém isvs_11416
5. Registratúra isvs_11317

Obec Likavka:

1. webové sídlo obce Likavka isvs_12399
2. URBIS obce Likavka isvs_11214
3. Registratúra obce Likavka isvs_11211

Predpokladáme, že realizácia projektu sa môže dotknúť všetkých uvedených systémov mesta Ružomberok a obce Likavka.

Tieto systémy sú primárne určené na komunikáciu s občanmi a zabezpečovanie činností mesta Ružomberok a obce likavka v ich agendách – napríklad parkovanie, dane a poplatky, odpadové hospodárstvo a pod. Slabinou týchto systémov je absencia ich vzájomného prepojenia a poskytovanie komplexných informácií pre rozhodovania napríklad pri územnom plánovaní, pri mimoriadnych udalostiach, ale aj pri vydávaní stavebných povolení alebo počas mimoriadnych udalostí.

Realizácia projektu sa dotkne nasledovných subjektov:

• Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
• Občan / podnikateľ
• Administrátor IT systémov mesta/obce
• Správca zariadení mesta/obce
• Zamestnanec mesta/obce
• OVM

Motivácia a obmedzenia pre dosiahnutie cieľov projektu

Motiváciou mesta Ružomberok a obce Likavka je vybudovanie mapovo-integračnej zbernice, ktorá umožní prepojenie všetkých systémov a zároveň umožní využívať pridanú hodnotu na podporu najdôležitejších biznis procesov mesta a obce na správu veľkých objemov dát (Big Data), využívanie modulu Business Intelligence na podporu inteligentného rozhodovania, riadenie procesov údržby prostredníctvom modulu Task Management a využívanie inteligentných máp pomocou mapového zobrazenia.

Systém predpokladá aj využitie údajov z existujúcich IoT zariadení mesta, ktoré budú dátovými tokmi nasmerované do mapovo integračnej zbernice, ktorá ich bude využívať ako ďalší zdroj údajov pre inteligentné rozhodovacie procesy.

Problémy súčasného stavu

Z pohľadu projektu čelí mesto Ružomberok a obec Likavka v súčasnosti nasledovným problémom:

• Absencia vzájomnej prepojenosti jednotlivých informačných systémov. Realizácia agendy mesta Ružomberok/obce Likavka jedným zamestnancom prebieha vo viacerých informačných systémoch.
• Absencia centralizovanej správy dát – údaje o tých istých objektoch sú spracúvané oddelene v databázach samostatných agendových informačných systémov, čo vedie k nekonzistencii v dátach (napr. duplicitné avšak odlišné evidované hodnoty), nesprávne interpretácie dát
• Problémy pri riadení pravidelnej a nepravidelnej údržby – tieto procesy vychádzajú z očakávaní projektovaných dát, pričom skutočnosť môže byť odlišná (napr. môže byť na mostoch prekračovaná jednorazovo hmotnosť vozidiel, môže byť vyššie zaťaženie a z toho plynúca potreba vyššej frekvencie údržby).
• Nezrozumiteľné zobrazovanie údajov, výsledkov analýz a podkladov pre rozhodovacie procesy v mapovom zobrazení.
• Absentujúce procesné prepojenie medzi zberom údajov z IoT zariadení, ich prenos do centralizovaného riešenia a sprístupnenie všetkým ISVS na úrovni mesta/obce, ktoré by mohli údaje využívať (napr. ekonomický systém použije analyzované údaje IoT a vydá pokyn na realizáciu pravidelnej resp. nepravidelnej údržby).

Návrh riešenia problémov súčasného stavu

Realizáciou projektu bude riešený vyššie popísaný problematický stav, a to vybudovaním mapovo-integračnej zbernice Mesta Ružomberok a obce Likavka, ktorá zabezpečí:

• Vytvorenie centrálnej dátovej platformy – Big Data modul, v ktorej budú ukladané údaje mesta a obce a následne sprístupňované pre ľubovoľný IS v rámci mesta a obce, pre občanov, podnikateľov a iné OVM, a súčasne bude možné tieto údaje používať na interné komplexné spracovanie
• Vytvorenie integračnej zbernice, ktorá umožní komunikáciu jednotlivým systémom na úrovni mesta a obce medzi sebou, prenos dát do Big Data modulu, zabezpečenie ukladania dátových tokov IoT zariadení do centrálneho dátového úložiska a publikovanie otvorených údajov mesta a obce
• Podporu inteligentného rozhodovania na základe nástrojov Business Intelligence
• Podpora riadenia pravidelnej a nepravidelnej údržby
• Poskytovanie rýchlej vizuálnej podpory pri rozhodovaní využívaním mapového zobrazenia

Z hľadiska technického, legislatívneho alebo personálneho, resp. z iných hľadísk neevidujeme akékoľvek obmedzenia na realizáciu projektu.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

3.4 Ciele projektu

Hlavným cieľom Výzvy pre mechanizmus integrovaného územného rozvoja, je prostredníctvom nenávratného finančného príspevku:

1. Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (ďalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta/regiónu, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a podnikateľom, vrátane získavania poznatkov o aktuálnom stave dostupnosti a využívania dát v rámci verejnej správy, budovania špecifických kapacít a infraštruktúry.
2. Dosiahnuť podstatné zlepšenie kvality života všetkých občanov, a to prostredníctvom systémových riešení, racionalizáciou a zefektívnením agendy inteligentného rozvoja miest a regiónov v podmienkach SR. Podpora budovania inteligentných miest a regiónov má význam nielen pre dotknuté samosprávy, ktorým zabezpečuje efektívnejšie využívanie zdrojov, čím zároveň prispieva k zvyšovaniu kvality života obyvateľov, avšak má význam i na národnej úrovni pre úspešné plánovanie investícií a rozvoja miest a regiónov. Uvedená výzva je v súlade aj s Akčným plánom inteligentných miest a regiónov na roky 2023 – 2026, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 310 z 12. júna 2023.

Ciele projektu sú definované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy a očakávanými výsledkami definovanými v Partnerskej dohode SR na roky 2021-2027. Zároveň nadväzujú na prioritu definovanú pre výzvu:

Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie

Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

Opatrenie: 1.2.2. Podpora budovania inteligentných miest a regiónov

V rámci tohto opatrenia sú definované nasledovné oprávnené typy akcie:

Povinná: Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy ( najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta/regiónu, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a podnikateľom, vrátane získavania poznatkov o aktuálnom stave dostupnosti a využívania dát v rámci verejnej správy, budovania špecifických kapacít a infraštruktúry v tejto oblasti).

Doplnkové - nepovinné aktivity v rámci opatrenia 1.2.2:

• podpora analytických aktivít s prínosom pre integrované plánovanie a riadenie, zavádzanie smart koncepcie a stratégie;
• zavádzanie a zvyšovanie kvality a odolnosti systémov a optimalizácie procesov verejnej správy a systémov riadenia kvality);
• aktivity medzi-obecnej, resp. medzi-regionálnej či cez-hraničnej spolupráce v oblasti rozvoja inteligentných miest a regiónov.

Tabuľka 3 Ciele projektu

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Z pohľadu mesta Ružomberok a obce Likavka sú koncovým používateľom projektu viaceré používateľské skupiny. Primárne sú koncovými používateľmi výstupov projektu zamestnanci mesta Ružomberok a obce Likavka, u ktorých dochádza k zvýšeniu efektivity práce. To sa prejaví sekundárne pri používateľoch občanoch a podnikateľoch, ktorí vybavia agendu s mestom Ružomberok a obcou Likavka rýchlejšie.

Samostatnými používateľmi sú potom OVM a iné osoby, ktoré majú záujem o údaje z informačného systému napríklad za účelom využívania otvorených dát, alebo za účelom využívania údajov bezpečnosti (napr. polícia pri zabezpečovaní bezpečnosti športových podujatí a pod.).

Používateľský prieskum medzi zamestnancami bol realizovaný na dvoch úrovniach:

• rokovanie s riadiacimi pracovníkmi všetkých odborov mesta Ružomberok a obce Likavka
• individuálne rokovania na úrovni jednotlivých odborov mesta Ružomberok a pracovníkov obce Likavka za účasti riadiaceho pracovníka a jeho podriadených, ktorí sú zodpovední za príslušnú agendu.

V súčasnosti je teda obecný postup vybavovania podaní, ktorý má byť implementáciou projektu zrýchlený nasledovný (viď obrázok 1).

Všetci zamestnanci sa zhodli na tom, že je potrebné vzájomne prepojiť jednotlivé systémy či už mesta Ružomberok resp. obce Likavka, pretože dohľadávanie údajov v rámci rôznych agendových IS, prípadne verejne dostupných zdrojov, znamená niekedy niekoľko násobné zdržanie pri vybavovaní podaní.

Obrázok 1 Obecný postup vybavovania podaní. Červenou sú v procese zvýraznené miesta, ktoré považujeme za najviac spomaľujúce procesy

Pri príprave projektu - s ohľadom na obecnú povahu vznikajúcich koncových služieb projektu - bola odborná verejnosť zapojená do prípravy projektu v rámci verejného pripomienkovania projektu a všetky jej pripomienky boli zapracované alebo vysvetlené.

Mesto Ružomberok resp. obec Likavka – ich vedenie, manažment a zamestnanci, avšak ani ich obyvatelia, podnikatelia pôsobiaci na ich území a iné OVM v súčasnosti nemajú možnosť využívať centralizované zdroje dát, ktoré spravujú mesto Ružomberok resp. obec Likavka. Ide napríklad o údaje z oblasti mestskej dopravy, životného prostredia a výstavby, sociálnej pomoci a bývania, kultúry a komunity, vzdelávania, odpadového hospodárstva a voľného času.

ISVS prevádzkované v súčasnosti mestom Ružomberok či obcou Likavka nie sú vzájomne prepojené vhodným spôsobom – prostredníctvom integračnej zbernice – a tým pádom neumožňujú komplexné využívanie údajov, ktoré sú nimi spracúvané. Okrem toho také ISVS v prípade mesta či obce úplne absentujú. Rovnako ich údaje nie sú spravované centrálne v jednej centrálnej dátovej platforme tak, aby mohli byť poskytované ďalším interným ISVS alebo externým systémom na integráciu, resp. formou otvorených dát.

Cieľom aktivity je podpora budovania inteligentného mesta Ružomberok a obce Likavka na základe inteligentných systémov riadenia, monitorovania, prediktívnej údržby a prevencie t.j. vybudovanie Mapovo-integračnej zbernice mesta Ružomberok a obce Likavka pre integráciu existujúcich ISVS, budúcich ISVS a zariadení na primárny inteligentný zber údajov prostredníctvom IoT zariadení. Údaje zjednotené do centralizovaného riešenia budú následne prostredníctvom vizuálneho rozhrania mapovo-integračnej zbernice sprístupňované pracovníkom mesta Ružomberok resp. obce Likavka (jednotlivým používateľským roliam) na realizáciu územno-interpretačných analýz nad integrovanými údajmi mesta/obce. Platforma bude tiež slúžiť pre zdieľanie vybraných informácii pre občanov mesta, podnikateľov, OVM a publikovanie otvorených dát a publikovanie dát prostredníctvom Integračno-analytickej platformy. Z hľadiska počtu zákazníkov pôjde o multitenant riešenie (t.j. dve samostatné inštancie).

Mapovo – integračná platforma mesta Ružomberok bude pozostávať z nasledovných častí:

• Big Data – tento funkčný celok bude zodpovedný za ukladanie a správu dát, ktoré boli z iných systémov mesta spojené do jedného celku. Big Data komponent musí mať realizovaný návrh dátového modelu, ukladanie a správu dát. Celok musí byť navrhnutý a realizovaný tak, aby obsahoval všetky dáta integrované v rámci projektu a súčasne bol pripravený na prípadné zmeny dátového modelu a neustále rozširovanie zdrojov dát (senzory, vstupy back end), ktorých tok bude orientovaný smerom do Big Data modulu.

Predmetom realizácie v rámci projektu bude analýza a návrh modulu, jeho implementácia a testovanie – vrátane potrebných integrácií a nasadenie.

Súčasťou bude analýza dátového toku existujúcich IoT senzorov na území mesta a jeho zapojenie pre účely komunikácie v rámci Mapovo – integračnej platformy mesta Ružomberok a obce Likavka.

• Business Inteligence – v rámci realizácie projektu vznikne tento modul, ktorý bude obsahovať súbor analytických pravidiel (automatizovaných) na hodnotenie integrovaných dát. Disponovať bude funkcionalitami na analýzy nad uloženými dátami ako sú ekonomické analýzy, informácie o obyvateľoch, platby poplatkov a daní, vývoj a rozvoj mesta, upozorňovanie na problémy (alerty), sledovanie toku peňazí v meste/obci (cash-flow), sledovanie dopravy, využívanie AI. Tento modul bude mať aj vlastné vizuálne rozhranie na prezentáciu výsledkov analýz – Business Intelligence rozhranie musí byť možné nastaviť pre jednotlivé pracovné pozície a na potrebnej úrovni granularity údajov. Rovnako analytické nástroje musia byť vytvorené podľa aktuálnych potrieb identifikovaných pre projekt, ale musí byť možné ich kedykoľvek doplniť podľa potreby a rozvoja požiadaviek mesta. Súčasťou Business Intelligence modulu bude aj komponent „Mapové zobrazenie údajov“, ktorého obsah je uvedený v popise nižšie.

Predmetom realizácie v rámci projektu bude analýza a návrh modulu, jeho implementácia a testovanie – vrátane potrebných integrácií a nasadenie. V prípade potreby obstaranie nevyhnutného softvéru na jeho realizáciu a prevádzku.

• Task Management – používaním modulu Business Intelligence budú získavané informácie, ktoré budú generovať automatizovane identifikovať potrebné úlohy na vybavenie – napríklad oprava cesty, oprava verejného osvetlenia a pod. tento modul na základe získaných informácií vygeneruje jednotlivé úlohy, zašle ich príslušným pracovníkom mesta alebo priamo dodávateľom zodpovedným za splnenie tej ktorej úlohy. Samozrejmosťou je možnosť vytvárania úloh (taskov) manuálnym spôsobom. Každá úloha je reakciou na výsledné informácie z analytických činnosti Busines Intelligence modulu.

Predmetom realizácie v rámci projektu bude analýza a návrh modulu, jeho implementácia a testovanie – vrátane potrebných integrácií a nasadenie. V prípade potreby obstaranie nevyhnutného softvéru na jeho realizáciu a prevádzku.

• Mapové zobrazenie údajov – je funkčným celkom pre Business Intelligence rozhranie, ktoré bude zabezpečovať podľa stanovených priorít niektoré z nasledovných funkcionalít:
  •  zobrazovanie údajov
    • základné vrstvy (ortofotomapa, kataster nehnuteľností, ulice, budovy)
    •  siete mesta/obce – územný plán, digitálna technická mapa (siete)
    •  cyklotrasy – mapové zobrazenie, využitie cyklotrás
    •  nabíjacie stanice – informácie o polohe a obsadenosti
    • zeleň – trávnaté porasty, kríky, stromy, t.j. správa mestskej zelene – vrátane riadenia procesov ich údržby
    • komunikácie – priebeh komunikácií, typ komunikácií, zobrazenie údržby komunikácií (letnej, zimnej), kontrola údržby, GPS monitoring zimnej údržby
    • dopravné značenie – zobrazenie a evidencia zvislého dopravného značenia, zobrazenie údržby dopravného značenia
    • parkovanie – parkovacie miesta, vyhradené ŤZP parkovacie miesta, zóny, zobrazenie obsadenosti parkovísk
    • reklamné zariadenia – ich umiestnenie, využitie
    • mobiliár
    • hrobové miesta
    • verejné osvetlenie
    • zobrazenie vlastných vrstiev každého zamestnanca s vlastnými poznámkami
    •  zobrazenie priestorovej zložky údajov z iných IS integrovaných Mapovo – integračnou platformou – adresy, obyvatelia, dane, odpadové hospodárstvo, priestupky a pod.
    • Územné analýzy a zobrazovanie vizuálnych výstupov Mapovo – integračnej platformy mesta Ružomberok a obce Likavka
  •  import a export údajov – Mapové zobrazenie údajov bude umožňovať import a export údajov a ich vizuálne zobrazenie, prípadne uloženie do modulu Big Data.

Predmetom realizácie v rámci projektu bude analýza a návrh modulu, jeho implementácia a testovanie – vrátane potrebných integrácií a nasadenie. V prípade potreby obstaranie nevyhnutného softvéru na jeho realizáciu a prevádzku. Rovnako bude súčasťou získanie nevyhnutných údajov – DTM, územný plán v digitálnej podobe, definícia obsahu evidencie v jednotlivých pasportoch, definovanie 3D modelu a vytvorenie funkcionalít pre územné analýzy.

• Integračná zbernica – bude zodpovedná za všetky integrácie v rámci Mapovo – integračnej platformy mesta Ružomberok a obce Likavka. Bude teda zabezpečovať:
  •  vzájomné prepojenie všetkých vnútorných komponentov Mapovo – integračnej platformy mesta Ružomberok a obce Likavka
  •  integráciu dátových tokov existujúcich IoT zariadení a integračného systému samosprávy so systémom Mapovo – integračnej platformy mesta Ružomberok a obce Likavka
  •  načítavanie nevyhnutných údajov z externých IS iných OVM
  •  publikovanie údajov pre iné OVM v podobe služieb
  •  poskytovanie údajov smerom k webovým stránkam mesta/obce, ktoré budú vizualizovať obsah Mapovo – integračnej platformy mesta Ružomberok a obce Likavka pre občanov, podnikateľov a širokú verejnosť.

3.7 Detailný opis obmedzení a predpokladov

Obmedzenia projektu (vymedzenie rozsahu projektu):

• Projekt sa zameriava výhradne na vybudovanie mapovo-integračnej zbernice mesta Ružomberok a obce Likavka ako multitenant riešenie (t.j. pre mesto Ružomberok vlastný tenant, pre obec Likavka vlastný tenant).
• Platforma bude integrovať len tie systémy a dáta, ktoré budú identifikované ako prioritné v rámci analýzy a na ktoré majú príslušné organizácie právo spracovania, pričom každý tenant sa bude integrovať na tie systémy, ktoré mu prináležia.
• Projekt nezahŕňa masívne čistenie historických dát – bude sa pracovať s aktuálnymi a technicky dostupnými údajmi.
• Implementácia sa zameriava na vybrané pilotné dátové toky, pričom zapojenie ďalších bude možné až v následných fázach.
• Bezpečnostné a právne limity (napr. GDPR) môžu obmedziť rozsah zdieľaných údajov v podobe otvorených údajov alebo zdieľaných analytických údajov.

Predpoklady pre úspešnú realizáciu projektu:

• Predpokladá sa aktívna spolupráca oboch partnerov, ktorí budú poskytovať vstupné údaje a prístup k rozhraniam svojich informačných systémov.
• Je nutná dostupnosť kvalitných, aktuálnych a štruktúrovaných dát v systémoch zapojených partnerov.
• Predpokladá sa, že nedôjde k legislatívnym zmenám, ktoré by zásadne ovplyvnili právne možnosti zdieľania a spracúvania údajov zo strany partnerov projektu.
• Projekt predpokladá úspešné a včasné verejné obstarávanie dodávateľa projektu.
• Počíta sa s tým, že existujúca IT infraštruktúra mesta Ružomberok bude schopná podporiť testovanie a nasadenie mapovo-integračnej zbernice.

3.8 Vyhodnotenie rizík a závislostí

Zoznam rizík a závislostí je detailne rozpracovaný v prílohe tohto dokumentu č. 1: Zoznam rizík a závislostí (P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_iui_rk.xlsx). Tento zoznam bude počas celej realizácie projektu aktualizovaný.

3.9 Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

S ohľadom na rozpočet projektu (projekt pod 1 000 000,00,- EUR) nie je vyžadovaná BC/CBA ako súčasť projektu. Kalkulácia ceny projektu bola stanovená s využitím metodiky UCP na základe stanovených funkčných požiadaviek v katalógu požiadaviek a realizáciou prieskumu trhu oslovením troch potenciálnych uchádzačov.

3.9.1 Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka 5 Sumarizácia nákladov a prínosov

Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Primárnou úlohou realizácie projektu je zjednodušiť a zrýchliť prácu s údajmi pri rozhodovacích procesoch v rámci mesta Ružomberok a obce Likavka. Najvyššie úspory teda budú plynúť práve zo skrátenia rozhodovacích a reakčných lehôt úradníkov, ktoré sa pozitívne prejavia na riešení podaní občanov a podnikateľov.

Kvalitatívne prínosy projektu

Realizácia projektu bude mať nasledovné prínosy:

1. Dáta žiadateľa i partnera budú uchovávané na jednom mieste a bude možné nad nimi vykonávať potrebné rozhodovacie a prevádzkové procesy mesta.
2. Mapovo-integračná platforma mesta Ružomberok a obce Likavka bude umožňovať zobrazenie dát z existujúcich informačných systémov, súborov (xls, csv), priamo z databáz alebo IoT zariadení a následne sú podľa definovaných pravidiel transformovať a spracovávať do výsledného formátu.
3. Dáta bude možné dodatočne transformovať iba na strane mapovo-integračnej platformy a nie je tak nutný zásah zo strany systémov poskytujúcich dáta
4. Dáta sú poskytované na konzumáciu za striktných pravidiel a bezpečnostných reštrikcií
5. Pre jednotlivé konzumujúce strany sú poskytované dáta špecifikované detailne na úrovni jednotlivých informácií a tak napríklad konzumácia OpenData poskytuje iba dáta, na ktoré sa nevzťahuje GDPR.
6. Pri rozširovaní systémov nebude nutné meniť existujúce systémy z dôvodu poskytovania dát, tieto sú pre nový systém poskytované z centrálnej mapovo-integračnej platformy prostredníctvom definovaného rozhrania.
7. Pre oboch partnerov prinesie realizácia projektu dve samostatné tenant riešenia (každý bude mať vlastné riešenie realizované ako SaaS)

Z pohľadu všetkých dotknutých stakeholderov bude mať realizácia projektu jednoznačne nasledovné benefity:

• Skrátenie času potrebného na vybavenie agendy resp. ľubovoľného podania zo strany občana či podnikateľa na základe centralizovaných dát a dostupných nástrojov na podporu rozhodovania
• Automatizované poskytovanie údajov OVM
• Publikovanie otvorených údajov zo všetkých systémov integrovaných na mapovo-integračnú platformu mesta Ružomberok a obce Likavka
• Integrácia dátových tokov z existujúcich IoT zariadení
• Integrácia Informačného systému samosprávy

3.9.2 Zdroj financovania

Uvažovaný zdroj financovania:

Európske štrukturálne a investičné fondy (85%)

Program Slovensko

Výzva: Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu

Kód Výzvy: PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR

Štátny rozpočet (7%)

a finančné prostriedky mesta Ružomberok a obce Likavka (8%).

3.10 Harmonogram projektu

Tabuľka 6 Harmonogram projektu

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall s logickými nadväznosťami realizácie jednotlivých modulov na základe funkčnej a technickej špecifikácie vypracovanej v rámci prípravy projektu.

Tento prístup bol zvolený nakoľko projekt má jasne definované ciele, postupy a rozdelenie práce.

Funkčné požiadavky boli definované v katalógu požiadaviek, pričom je projekt rozdelený do štyroch realizačných fáz:

• Analýza a dizajn
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie
• Nasadenie

Každá z uvedených realizačných fáz je samostatným fakturačným míľnikom projektu, pričom k nej musí byť spracovaný preberací protokol. Finálne odovzdanie výstupu projektu (diela) je zakončené finálnou akceptáciou diela so samostatným preberacím protokolom. Pri podpise tohto finálneho protokolu začína plynúť záruka na dielo.

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall s logickými nadväznosťami realizácie jednotlivých modulov na základe funkčnej a technickej špecifikácie vypracovanej v rámci prípravy projektu.

Tento prístup bol zvolený nakoľko projekt má jasne definované ciele, postupy a rozdelenie práce.

Funkčné požiadavky boli definované v katalógu požiadaviek, pričom je projekt rozdelený do štyroch realizačných fáz:

• Analýza a dizajn
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie
• Nasadenie

Každá z uvedených realizačných fáz je samostatným fakturačným míľnikom projektu, pričom k nej musí byť spracovaný preberací protokol. Finálne odovzdanie výstupu projektu (diela) je zakončené finálnou akceptáciou diela so samostatným preberacím protokolom. Pri podpise tohto finálneho protokolu začína plynúť záruka na dielo.

Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Pre účely realizácie projektu bude zriadený Riadiaci výbor (RV) realizátora projektu minimálne v nasledovnom zložení:

• Predseda RV: Mário Klučka
• Biznis vlastník: Bude definovaný resp. prijatý nový zamestnanec
• Zástupca prevádzky: Ing. Martin Žabenský
• Projektový manažér realizátora projektu (Objednávateľa) (PM): Ing. Ján Pavlík, PhD.

Pre účely realizácie projektu bude zriadený Projektový tím realizátora projektu:

• IT architekt: Mário Klučka
• kľúčový používateľ: Bude definovaný resp. prijatý nový zamestnanec
• IT analytik a biznis analytik: Ing. Martin Žabenský
• projektový manažér: Ing. Ján Pavlík, PhD.

Tabuľka 7 Projektový tím

4. LEGISLATÍVA

Projekt nevyžaduje úpravu legislatívnych predpisov.

Projekt bude realizovaný v súlade s nasledovnými legislatívnymi normami:

• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente)
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č.179/2020, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška č.78/2020 Z.z. o štandardoch pre ITVS
• Vyhláška č.401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška č. 227/2025 Z. z. Národného bezpečnostného úradu o bezpečnostných opatreniach
• Vyhláška 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Realizácia projektu bude zahŕňať budovanie nového ISVS a jeho prepojenie s existujúcimi resp. budovanými ISVS a niektorými existujúcimi HW zariadeniami (senzormi). Z toho dôvodu budú navrhnuté všetky vrstvy architektúry (biznis, aplikačná, technologická).

Pred uvedením a detailným popisom zvoleného navrhovaného riešenia boli vyhodnotené alternatívy riešenia pre každú vrstvu architektúry.

Architektúra navrhovaného riešenia projektu je v súlade s funkčnými, nefunkčnými a technickými požiadavkami definovanými v katalógu požiadaviek (M-04 Katalóg požiadaviek).

Obsah tejto kapitoly je tiež prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v MetaIS. Projekt tak plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom MetaIS bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 95/2019 Z.z.

5.1 Stanovenie alternatív architektúry riešenia

Pri definovaní architektúry riešenia bola uplatnená multikriteriálna analýza (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív realizácie projektu.

V rámci MCA sme pracovali s nasledovnými tromi variantmi:

1. Nulový variant – t.j. zachovanie existujúceho statusu quo – žiadateľ i partner bude naďalej pre podporu realizácie vlastnej agendy a rozhodovacích procesov používať autonómne IS, ktoré nebudú vzájomne prepojené a súčasne nebude využívať online resp. semi-online zber údajov prostredníctvom IoT zariadení, ich spracovanie, analýzu, použitie a vyhodnocovanie, ako aj zdieľanie v mapovo-integračnej zbernici.

2. Minimalistický variant, ktorý pokrýva základnú integráciu IS prevádzkovaných na úrovni mesta a obce. Tieto systémy získavajú údaje pre správu agendy mesta a obce s časovým odstupom, preto nepredstavujú ideálny spôsob podpory rozhodovacích procesov a inteligentného riadenia. IS budú síce integrované na úrovni zbernice, ale údaje zo zariadení IoT, ktoré vlastní mesto/obec im nebudú k dispozícii včas resp. vôbec (lebo nebudú nastavené a integrované príslušné dátové toky).

3. Preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritériá MCA – predpokladá vytvorenie mapovo-integračnej zbernice a súčasne zapojenie IoT senzorov a prototypovú integráciu task manažmentu do enviromentu centralizovanej správy dát mesta/obce.

5.1.1 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené tri rôzne riešenia.

Alternatíva 1 znamená ponechanie existujúceho stavu. Systémy zostanú v prevádzke tak, ako sú, nebude existovať mapovo-integračná zbernica ani nebudú online využívané údaje zo senzorov, nebude existovať jedna platforma, ktorá umožní komunikáciu systémov navzájom a zdieľanie údajov jednotlivých agendových systémov resp. ich centrálnu správu. Zamestnanci budú naďalej rozhodovať na základe dostupných informácií, bez senzorových dát a dát iných agendových systémov resp. tieto dáta budú musieť získavať v postupných krokoch a nie online, svoje rozhodnutia budú opierať o neúplné údaje resp. údaje posunuté v čase. Údaje budú musieť overovať a vydávanie rozhodnutí bude trvať dlhšie, nakoľko bude musieť prebiehať aj interná komunikácia s dotknutými odbormi. Občania a podnikatelia budú na vydávanie rozhodnutí, povolení resp. inej agendy čakať tak, ako doteraz – pomerne dlho.

Alternatíva 2 predpokladá čiastkovú realizáciu riešenia. Agendové systémy budú prepojené mapovo-integračnou zbernicou. Tým pádom vznikne základný prototyp riešenia, avšak nebude implementované prepojenie so systémom a riadením údržby (tzv. Task Management) – pravidelnej či nepravidelnej. Naďalej zostanú reakčné časy dlhé, nakoľko nebude možné pri odstraňovaní porúch resp. pri plánovaní pravidelnej údržby využívať výsledky zberu dát z IoT zariadení.

Alternatíva 3 predpokladá plnohodnotnú realizáciu riešenia. Znamená nielen nasadenie mapovo-integračnej zbernice, ale aj prepojenie s ostatnými plánovanými systémami, nastavenie dátových tokov existujúcich IoT zariadení a ich prepojenie s dátami agendových systémov a prepojenie s Task Management systémom.

Zamestnanci budú mať k dispozícii nástroje umožňujúce rýchle a efektívne rozhodovanie – založené na kombinácii aktuálnych a historických údajov, podporené algoritmami umelej inteligencie (napr. predikcia, alertovanie, detekcia vzorcov správania).

Týmto spôsobom dôjde k zásadnému zrýchleniu a spresneniu rozhodovacích procesov, zníženiu počtu chýb, obmedzeniu duplicít a zvýšeniu spokojnosti občanov aj podnikateľov, ktorí budú profitovať z rýchlejšieho a adresnejšieho poskytovania služieb. Údaje budú takisto sprístupnené iným OVM prostredníctvom otvorených dát a integrácií, čím sa zvýši transparentnosť a interoperabilita mesta i obce ako digitálne zrelej samosprávy.

Alternatíva 3 tak predstavuje systémové, dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré dokáže reagovať na výzvy modernej samosprávy a zároveň flexibilne rásť podľa potrieb mesta a obce a ich obyvateľov.

Obrázok 2 Znázornenie alternatív riešenia v biznis vrstve architektúry

Tabuľka 8 Zoznam kritérií MCA vo väzbe na stakeholderov

Tabuľka 9 Vyhodnotenie MCA

Na základe vyhodnotenia MCA analýzy vychádza Alternatíva 3 ako jediná, ktorá spĺňa všetky požiadavky.

5.1.2 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

V aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3.

5.1.3 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy.

Výstupmi projektu budú softvérové centrálne inštalované výstupy prevádzkované na vlastnej resp. dodávateľskej infraštruktúre, nakoľko takáto infraštruktúra zabezpečuje flexibilitu a škálovateľnosť riešenia i jeho bezproblémovú integráciu na interné i externé ISVS.

5.2 Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Výsledkom projektu budú:

• Projektové výstupy v zmysle vyhlášky 401/2023 o riadení projektov. V prípade, že predmetom realizácie bude dielo (oceniteľné práva a/alebo zdrojový kód), získa mesto Ružomberok a obec Likavka právo vykonávať autorské práva k tomuto dielu, vrátane výhradnej a územne neobmedzenej licencie, získa zdrojové kódy a právo publikovať tieto zdrojové kódy. Tieto podmienky sa nevzťahujú na tzv. krabicový softvér, ktorý je predávaný ako produkt či už realizátora alebo tretej strany.
• Nový ISVS: Mapovo-integračná zbernica mesta Ružomberok a obce Likavka

Základný pohľad na architektúru budúceho riešenia znázorňuje nasledovný obrázok:

Obrázok 3 Základný náhľad architektúry budúceho cieľového produktu

5.3 Biznis vrstva

V tejto kapitole je spracované detailnejšie rozpracovanie zvolenej alternatívy riešenia v biznis vrstve architektúry. Sú uvedené e-Government komponenty – Koncové služby, ktoré budú výstupom projektu, a ktoré sú zaevidované v MetaIS v rámci výstupu M-06.

5.3.1 Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

Projekt sa týka životných situácií, kedy buď priamo podporuje získavanie údajov občanmi a podnikateľmi alebo zrýchľuje rozhodovacie procesy mesta Ružomberok a obce Likavka.

Z pohľadu biznis vrstvy mesta Ružomberok a obce Likavka v súčasnosti poskytuje nevyhnutné údaje formou otvorených dát zo svojich prevádzkových systémov. Formou otvorených dát neposkytuje údaje zo všetkých agendových systémov a ani zo senzorov prevádzkovaných na území mesta Ružomberok a obce Likavka.

Z pohľadu využívania analýz dát zo senzorov resp. kombinovaných analýz dát zo senzorov a iných agendových systémov mesta Ružomberok a obce Likavka nie sú tieto údaje nijakým spôsobom vytvárané a zdieľané s verejnosťou a pre tieto účely budú poskytované len anonymizované otvorené a analytické údaje.

Z pohľadu vnútornej biznis architektúry sú interne prevádzkované viaceré informačné systémy, avšak bez vzájomného prepojenia, čo spôsobuje zdržovanie pri spracovaní dát a pri kvalite a konzistencii údajov.

Nasledovný obrázok znázorňuje TO BE stav biznis vrstvy, pričom v rámci projektu pribudnú dve koncové služby určené pre občanov, podnikateľov a OVM:

• Publikovanie údajov o pravidelnej a nepravidelnej údržbe
• Publikovanie výsledkov analýz a štatistík

5.3.2 Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Tabuľka 10 Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

5.3.3 Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Z hľadiska procesného budú projektom dotknuté procesy, ktoré:

• vyplývajú z agendy a predstavujú rozhodovaciu kompetenciu mesta Ružomberok a obce Likavka
• sú viazané na optimalizáciu nákladov pri zabezpečovaní výkonu agendy mesta Ružomberok a obce Likavka
• sú orientované na prenos dát zo senzorov do centrálneho analytického softvéru, ich inteligentného vyhodnotenia a vytváranie ich pridanej hodnoty v rámci aj mimo organizácie
• vyžadujú centralizovanú správu údajov, zabezpečovanie ich kvality a vyhýbanie sa duplicitám
• vyžadujú integráciu viacerých informačných systémov
• umožňujú zdieľanie údajov mesta Ružomberok a obce Likavka (vrátane údajov zo senzorov a analytických údajov) s inými OVM v medziach platnej legislatívy

Jednotlivé procesy v rámci organizácie sa a priori meniť nebudú – avšak vďaka rýchlej analýze údajov, vzájomné prepojenie systémov, centralizovaná správa dát a dostupnosť nových zdrojov dát na strane interných procesov rozhodovacie činnosti mesta Ružomberok a obce Likavka zásadne zrýchlia.

V rámci procesov týkajúcich sa interakcie s občanmi pribudnú plne automatizované procesy poskytovania otvorených dát, publikovania analytických dát a údajov o pravidelnej a nepravidelnej údržbe, ako aj publikovanie štatistických údajov v podobe vizuálnej a nevizuálnej služby.

Z hľadiska procesov pribudne možnosť automatizácie rozhodovacích činností pri vybavovaní podaní, čo bude zásadná organizačná zmena, ktorá je vizualizovaná na nasledovnom obrázku

Obrázok 4 Stav a optimalizácia obecného procesu vybavenia procesu po realizácii projektu – zelenou vyznačené automatizované časti

5.3.4 Jazyková podpora lokalizácia

Vizuálne rozhrania koncových služieb musia byť dostupné v slovenskom a anglickom jazyku s možnosťou dopracovať ďalšie jazykové mutácie. Správcovské rozhrania musia byť k dispozícii pre koncových používateľov (zamestnancov mesta Ružomberok a obce Likavka) v slovenskom jazyku, nástroje určené pre IT adminov môžu byť v odôvodnených prípadoch (open source, perzistentný softvér) v anglickom jazyku.

Dokumentácia projektu musí byť spracovaná výhradne v slovenskom alebo českom jazyku. Rovnako používateľské návody pre používateľov koncových služieb musia byť k dispozícii v slovenskom jazyku. Koncové služby projektu budú dostupné aj pre používateľov z iných členských štátov EÚ.

5.4 Aplikačná vrstva

V tejto kapitole je detailnejšie rozpracovaná aplikačná vrstva architektúry.

Obsahuje prehľad e-Government komponentov – Aplikačných služieb, Informačných systémov a ich podsystémov a ich vzájomných vzťahov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré sú zaevidované v MetaIS v rámci výstupu M-06 (Evidencia e-Government komponentov v MetaIS).

V prehľade sú uvedené a v MetaIS v rámci výstupu M-06 evidujte aj vzťahy Aplikačných služieb, ktoré budú slúžiť Koncovým službám. Taktiež uveďte Aplikačné služby poskytované na externú integráciu a tiež konzumné integračné Aplikačné služby a ich vzťahy na poskytované služby iných systémov, hlavne spoločných modulov. Rovnako sú uvedené aplikačné služby pre interné použitie, ktoré neslúžia koncovým službám.

5.4.1 Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Predmetom realizácie budú nové aplikačné služby, ktoré:

• Slúžia koncovým službám projektu
• Sú určené ako aplikačné služby pre interných zamestnancov mesta Ružomberok a obce Likavka

Podrobnosti o aplikačných službách uvádza nasledovný obrázok:

Obrázok 5 Detailné znázornenie aplikačných služieb

5.4.2 Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 11 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

5.4.3 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

Systém neexistuje. Nevyužíva preto žiadne nadrezortné a spoločné ISVS. 

5.4.4 Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

Plánované využívanie nadrezortných a spoločných ISVS v TO BE stave.

Tabuľka 12 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

5.4.5 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 13 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

5.4.6 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 14 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

5.4.7 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj  ISVS/s elektronickými službami , ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. 

• Špecifikácia požiadaviek koncových používateľov musí byť v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
• Definujte skupiny koncových používateľov elektronických služieb a popísať cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu. Príklad definície skupín koncových používateľov, tzv. persón nájdete v metodike pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb (Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb).
• Špecifikujte potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv.  používateľského príbehu) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej  služby požadujú.  Ak ide o zmenu (upgrade) elektronickej služby, ktorá už existuje, dajú sa ciele  koncových používateľov kvantitatívne odmerať: 
  • ako sa koncovým používateľom svoje potreby (resp. ciele) darí napĺňať (performance indikátory) - napr. priemerný čas pre naplnenie potreby, miera chybovosti, miera dokončenia, pomer online/offline transakcií, 
  • ako sú koncoví používatelia (ne)spokojní s existujúcou  elektronickou službou (Net Promoter Score, Customer effort Score, customer satisfaction....),
• Pri rozvoji existujúcej elektronickej služby je možné použiť výstupy zo zisťovania spätnej väzby k elektronickej službe, ak z nich vyplývajú požiadavky koncových používateľov na rozvoj služby.  
• Ak ide o vytváranie novej koncovej služby, realizuje sa používateľský prieskum spravidla metódou kvalitatívneho prieskumu (formou štruktúrovaného rozhovoru alebo dotazníka, ktorého cieľom je pomenovať základné ciele/potreby koncových používateľov) a očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby (odkaz návod (v angličtine): Ako vybrať vhodnú metódu používateľského prieskumu).
• Priložte Report zákazníckeho prieskumu ako prílohu Projektového zámeru,  ktorý popíše priebeh a metódy prieskumu, základné kvantitatívne ukazovatele, veľkosť vzorky atď. 
• Doplňte Katalóg požiadaviek (funkčné, nefunkčné) o priorizované požiadavky z používateľského prieskumu v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek I-04 Katalóg požiadaviek.
  .

3.7Riziká a závislosti

Doplňte/stručne popíšte RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI (detail v prílohe ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI) Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI - je potrebné počas celej realizácie projektu aktualizovať.

• V prípade projektov financovaných zo zdrojov EÚ je povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s:
• Realizáciou verejného obstarávania (t.j. napr. pred vyhlásením VO bude dopad na projekt Fatálny, ak má objednávateľ už uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, bude dopad nevýznamný a pod...)
• Legislatívou: vyhodnotiť potrebu zmeny legislatívy (ak je potrebné prijať nový zákon tak bude dopad Fatálny)
• Časovým priebehom: ak je harmonogram realizácie naplánovaný do konca roka 2023, tak bude dopad Fatálny.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)
  as_67822	Publikovanie výsledkov analýz a štatistík		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie
  as_67821	Publikovanie údajov o pravidelnej a nepravidelnej údržbe		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie
  as_67820	Publikovanie analytických dát		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie
  as_67819	Publikovanie otvorených dát		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf