I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.  (účinnosť od 1.4.2025)

Schvaľovanie dokumentu

1. HISTÓRIA DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

1. 
   
   1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 
   
   1. Manažérske zhrnutie

Hlavným cieľom tohto národného projektu je implementácia informačného systému IS VODA, projekt zameraný na digitálnu transformáciu a podporu vybraných elektronických služieb, ich integrácií a vzájomnej interoperability tak, aby sa zvýšila užívateľská prívetivosť orgánov štátnej správy, inštitúcií a organizácií v súvislosti z povinnosťami vyplývajúcich z príslušnej legislatívy. Tieto subjekty, ktoré sú zapojené do procesu zberu a spracovania údajov definovaných v projektovom zámere, ako aj ich následná kontrola, budú prostredníctvom IS VODA  vzájomne kooperovať. Zabezpečí sa lepšia informovanosť, elektronická (bezpapierová) komunikácia a výmena získaných informácií a dát vytvorením základnej bázy údajov, čo napomôže rýchlejšiemu procesu spracovania hlásení a reportovanej povinnosti.  

Projekt je taktiež nevyhnutné realizovať z legislatívnych dôvodov ustanovených nadväznosti na aktualizovanú európsku a národnú legislatívu. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane vodného hospodárstva, ochrany pred povodňami, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou akvakultúry a morského rybolovu v zmysle písm. b) § 16 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zmena zák. 372/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2010. V rámci projektu bude zabezpečená evidencia objektov v zmysle požiadaviek § 29 vodného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky. Zámerom je sprístupniť objekty evidencie NVHM pre naplnenie požiadaviek zákona v oblasti súhrnnej evidencie o vodách, ktorý by zahŕňal kompatibilné databázy povoľujúcich orgánov štátnej vodnej správy a vecne a miestne príslušných stavebných úradov povoľujúcich vodné stavby.

MŽP SR je zodpovedný orgán pre implementáciu smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (skrátene nazývanej „Rámcová smernica o vode“ ďalej aj „RSV“), jej dcérskych smerníc, ktorými sú najmä smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite  vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie). Do implementačného procesu sú zapojené kľúčové rezorty, ako aj zainteresované subjekty vrátane odbornej verejnosti.

Právne predpisy EÚ boli plne transponované do národnej legislatívy, najmä zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ďalšej súvisiacej legislatívy. Základom spoločnej európskej vodnej politiky je snaha o dosiahnutie  dobrého stavu všetkých vôd.

Nástrojom pre dosiahnutie dobrého stavu vôd je plánovací dokument Vodný plán Slovenska. Vodné plánovanie sa uskutočňuje v šesťročných cykloch. Vodný plán Slovenska (aktualizácia 2021) bol schválený uznesením vlády SR č. 319/2022 zo dňa 11. mája 2022, a s ním súvisiace dokumenty, najmä Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027, ktorý je základnou podmienkou pre financovanie aktivít z fondov EÚ v rámci špecifického cieľa 2.5. Podpora prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva.

Ďalším súvisiacim dokumentom je Rámcový program monitorovania vôd Slovenska na roky 2022-2027, v ktorom je identifikovaný ako pretrvávajúci problém chýbajúci efektívny informačný systém pri výkone monitorovania vôd, ktorý by zahŕňal kompatibilné databázy, štandardizované elektronické formuláre na výmenu a zdieľanie dát. V súvislosti s implementáciou RSV sa uvádza vytvorenie IS VODA ako súčasť cieľov Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (schválená uznesením vlády SR č. 372 z 1. júna 2022).

Okrem uvedených dôvodov sa Slovenská republika zaviazala v rámci Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 v očakávaných výsledkoch k vybudovaniu komplexného informačného systému o vodách (IS VODA).

Národný projekt priamo prispieva k očakávanému výsledku pre Cieľ politiky 2 - Zelenšia nízkouhlíková Európa definovanom v Partnerskej dohode Slovenskej republiky na roky 2021-2027, v oblasti zlepšenia kvality vôd a stavu v zásobovaní vodou a čistení odpadových vôd a podporí opatrenie 2.5.10 Programu Slovensko „Podpora (optimalizácia) spracovania dát a informovanosti pre efektívnejšiu vodnú politiku SR“ a prispeje k dosiahnutiu špecifického cieľa RSO2.5 „Podpora prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva“. Zároveň prispeje k zosúladeniu so zásadami Rámcovej smernice o vode. Projekt je tiež v súlade s Programom Slovensko 2021-2027:

• RSO 1.2 - Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
  • Opatrením 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie       

Národným projektom sa odstránia doterajšie systémové nedostatky, ako je roztrieštenosť údajov, nekompatibilita informačných systémov či zdĺhavé povoľovacie procesy. Národný projekt zároveň podporí digitalizáciu a automatizáciu procesov, čo povedie k vyššej efektivite pri zbere, spracovaní a zdieľaní údajov.

Projekt synergicky a komplementárne zároveň priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021 a to minimálne k cieľu pre prioritnú os 2 - Digitálna a dátová transformácia:

• 2.2 Zefektívniť implementáciu služieb využívaním cloud natívnych služieb          
• 2.3 Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy        
• 2.4 Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

1. 
   
   1. Motivácia a rozsah projektu

Obrázok 1 Vizualizácia motivácie pre realizáciu projektu

Cieľom projektu je priamo podporiť plnenie opatrenia 2.5.10 Programu Slovensko „Podpora (optimalizácia) spracovania dát a informovanosti pre efektívnejšiu vodnú politiku SR“. Projekt prispeje k dosiahnutiu špecifického cieľa RSO2.5 „Podpora prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva“. Taktiež napomôže implementácii národnej Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 a zabezpečí súlad s Rámcovou smernicou o vode (RSV), čím podporí dlhodobú udržateľnosť a odolnosť Slovenska voči klimatickým zmenám.

Projekt ďalej zabezpečí prepojenie rôznych rezortných inštitúcií, ako sú VÚVH, SHMÚ, SAŽP, SVP š. p., ŠGÚDŠ, VV š. p. a SIŽP s cieľom minimalizovať duplicitu a vytvoriť jednotnú konzistentnú informačnú základňu. Súčasťou projektu bude tiež elektronická databáza povoľovacích konaní a rozhodnutí súvisiacich s činnosťou organizácií zapojených do procesu realizácie projektu, čím sa zvýši transparentnosť a efektivita administratívnych procesov. Nad vytvorenou databázou bude možné zavedenie precíznej evidencie odberov a vypúšťania vôd čo posilní kontrolu nad dodržiavaním súvisiacej legislatívy.

Súčasťou riešenia bude široká dostupnosť informácií pre občanov, odborné inštitúcie a samosprávy cez používateľsky prívetivé prostredie IS VODA. Pripravená bude aj databáza monitorujúca ochranné pásma a strategické vodné zdroje, čím sa podporí ich cielená ochrana a udržateľné využívanie. 

Technologické zmeny v projekte sa budú týkať nasledovných oblastí:

- koncové služby,

- aplikačné služby,

- webové sídla,

- špecializované portály.

Vymedzenie okruhu podaktivít, ktoré budú riešené projektom:

A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“:

Zmeny GUI:

- Zmeny informačnej architektúry a obsahového manažmentu služieb, zresponzívnenie GUI, zosúladenie GUI s jednotným dizajn manuálom štátnej správy;

- Pridanie sekcia „často kladených otázok“ ku koncovej službe na viditeľnom a prístupnom mieste;

- Pridanie „Dema služby“ - inštruktáž vo forme videa, ako službu využiť;

- Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore do koncových služieb (napr. formou chatu, info linky, ...);

- Umožniť sledovanie krokov v službe - služba prehľadne zobrazuje postup krokov, ktoré je potrebné vykonať a zároveň používateľovi ukazuje, v ktorom kroku sa nachádza;

- Pridať možnosti uložiť rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr;

- Zobrazovanie maximálneho času pre ukončenie vybavenia služby (tzn. služba min. na začiatku informuje užívateľ o maximálnom čase na realizáciu celého procesu (vrátane legislatívneho čakania);

- Poskytovanie služieb a personalizovaných informácií aj pre cudzincov (tzn. služba poskytuje jazykové mutácie a je uspôsobená využitiu zahraničnými používateľmi);

B: Technologické riešenia na back-ende koncových služieb:

Zmeny na back-ende koncových služieb, digitálnych kanálov, špecializovaných portáloch sú dotvorenie otvorených aplikačných rozhraní, funkcionality/riešenia podporujúce proaktívny prístup (nie sú podporované zmeny na back-ende podporných IS, t.j. napr. IS registratúry).

C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy:

Súčasťou centrálneho digitálneho ekosystému verejnej správy sú:

- Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronická schránka správ ÚPVS, Osobná zóna občana a podnikateľa UPVS, Centrálny notifikačný modul UPVS a iné.

- Slovensko v mobile, Služba Web SSO a modul mobilnej autentifikácie (mID),

- Centrálna API manažment platforma, Konsolidovaná analytická vrstva (KAV).

Technologické zmeny v projekte sa budú týkať nasledovných oblastí:

- koncové služby,

- aplikačné služby,

- webové sídla,

- špecializované portály.

Vymedzenie okruhu podaktivít, ktoré budú riešené projektom:

A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“:

Zmeny GUI:

- Zmeny informačnej architektúry a obsahového manažmentu služieb, zresponzívnenie GUI, zosúladenie GUI s jednotným dizajn manuálom štátnej správy;

- Pridanie sekcia „často kladených otázok“ ku koncovej službe na viditeľnom a prístupnom mieste;

- Pridanie „Dema služby“ - inštruktáž vo forme videa, ako službu využiť;

- Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore do koncových služieb (napr. formou chatu, info linky, ...);

- Umožniť sledovanie krokov v službe - služba prehľadne zobrazuje postup krokov, ktoré je potrebné vykonať a zároveň používateľovi ukazuje, v ktorom kroku sa nachádza;

- Pridať možnosti uložiť rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr;

- Zobrazovanie maximálneho času pre ukončenie vybavenia služby (tzn. služba min. na začiatku informuje užívateľ o maximálnom čase na realizáciu celého procesu (vrátane legislatívneho čakania);

- Poskytovanie služieb a personalizovaných informácií aj pre cudzincov (tzn. služba poskytuje jazykové mutácie a je uspôsobená využitiu zahraničnými používateľmi);

B: Technologické riešenia na back-ende koncových služieb:

Zmeny na back-ende koncových služieb, digitálnych kanálov, špecializovaných portáloch sú dotvorenie otvorených aplikačných rozhraní, funkcionality/riešenia podporujúce proaktívny prístup (nie sú podporované zmeny na back-ende podporných IS, t.j. napr. IS registratúry).

C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy:

Súčasťou centrálneho digitálneho ekosystému verejnej správy sú:

- Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronická schránka správ ÚPVS, Osobná zóna občana a podnikateľa UPVS, Centrálny notifikačný modul UPVS a iné.

- Slovensko v mobile, Služba Web SSO a modul mobilnej autentifikácie (mID),

- Centrálna API manažment platforma, Konsolidovaná analytická vrstva (KAV).

1. 
   
   1. Zainteresované strany (Stakeholderi)

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

1. 
   
   1. Ciele projektu

Tabuľka 3 Ciele projektu

Ciele projektu sú definované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (ďalej len „NKIVS“) a sú uvedené nasledovne:

• Zvýšená transparentnosť a dostupnosť informácií – Implementácia systému zlepší verejnú dostupnosť dát MŽP SR, čím prispeje k zvýšeniu transparentnosti procesov. Sprístupňovaním údajov FO a PO z MŽP SR, ktoré táto organizácia o nich eviduje (poskytovanie údajov pre službu „Moje dáta“), umožníme používateľovi služby Moje dáta mať praktické prostriedky na prístup, získavanie, používanie a kontrolu nad svojimi dátami.
• Zvýšenie transparentnosti – Verejnosť a podnikateľský sektor budú mať prístup k detailným údajom o životnom prostredí.
• Rozvoj inovácií a technologických riešení – Otvorené dáta umožnia rozvoj nových inovatívnych služieb a aplikácií pre podnikateľský sektor, ktorý bude môcť využiť zverejnené dáta na zrýchlenie a zefektívnenie procesov.
• Zlepšenie efektivity procesov – Automatizácia a digitálna transformácia procesov povedie k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu riadeniu.
• Zabezpečenie kvality údajov – Implementované mechanizmy na monitorovanie a zlepšovanie dátovej kvality prispejú k spoľahlivosti a presnosti údajov.
• Efektívnejšie využívanie dát v rozhodovaní – Systém poskytne nástroje na pokročilú analýzu údajov, čo umožní presnejšie a rýchlejšie rozhodovanie v rámci rezortu.
• Zníženie administratívnej záťaže – Automatizácia procesov a integrácia systémov prispeje k zníženiu potreby manuálneho spracovania údajov, čím sa zníži administratívna záťaž na zamestnancov MŽP SR.
• Zvýšenie kvality služieb verejnej správy – Systém prispeje k zlepšeniu riadenia procesov, čo sa prejaví v celkovom zvýšení kvality poskytovaných služieb.

1. 
   
   1. Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

1. 
   
   1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

V rámci prípravy projektu bol uskutočnený používateľský prieskum so všetkými zainteresovanými projektu, v rámci ktorého bol vytvorený zoznam užívateľských požiadaviek, tie boli zoskupené podľa spôsobu realizácie a tieto skupiny požiadaviek boli sprioritizované a následne spracované prioritné požiadavky do katalógu požiadaviek, kde sa zohľadnila prioritizácia a zrealizovateľnosť požiadaviek v rámci tohto národného projektu.

Národný projekt IS VODA je zameraný na vytvorenie centrálneho prepojovacieho prvku, ktorý posilní spoluprácu existujúcich informačných systémov a evidencií v oblasti vodného hospodárstva. Súčasné systémy a databázy (VÚVH, SHMÚ, SAŽP, SVP, ŠGÚDŠ, VV a SIŽP) zostanú v prevádzke, pričom nové riešenie ich vzájomne prepojí a harmonizuje údaje tak, aby sa odstránila roztrieštenosť a zlepšila sa spoľahlivosť dostupných dát.

Kľúčovým prvkom projektu bude nová digitálna vodohospodárska mapa (NVHM), ktorá nadviaže na doterajšie tematické mapové dielo (VHM 1:50 000) a prinesie podrobnejšiu a pravidelne aktualizovanú evidenciu vodných útvarov a ďalších objektov evidencie vodohospodárskej mapy. Prostredníctvom vytvorenej bázy priestorových údajov sumarizovaných do Novej vodohospodárskej mapy sa zároveň poskytne integračná platforma, ku ktorej sa napoja údaje z jednotlivých rezortných a odborných inštitúcií, ako aj z existujúcich informačných systémov, čím sa dosiahne efektívna a transparentná výmena údajov (napr. povoľovacie konania, evidencie odberov a vypúšťaní, poplatkové priznania). Okrem samotných objektov evidencie, ktoré sú súčasťou tematickej vrstvy NVHM, k nim budú prepojené súvisiace evidencie, ktoré sú spracovávané v rámci rezortu životného prostredia.

Nové aplikačné rozhrania (API) a webové služby priestorových údajov skrátia čas potrebný na spracovanie a zdieľanie dát, zlepšia ich kvalitu a odstránia nadbytočnú administratívu. Keďže podkladové evidencie sa spoja nad jednou centrálnou mapovou vrstvou NVHM, všetky zúčastnené organizácie budú môcť ľahšie a rýchlejšie poskytovať a aktualizovať svoje údaje. Vďaka tomu sa uľahčí krízové riadenie (napr. pri povodniach) a zrýchli súčinnosť záchranných zložiek či samospráv.

Integrované riešenie rovnako zvyšuje transparentnosť administratívnych procesov – elektronická evidencia povoľovacích konaní a rozhodnutí, podrobnejšia kontrola nad odbermi a vypúšťaním vôd a lepšie prepojenie rezortných subjektov na jednom mieste prispejú k zlepšeniu kontroly dodržiavania legislatívy.

Súčasťou riešenia bude široká dostupnosť informácií pre občanov, odborné inštitúcie a samosprávy cez používateľsky prívetivé prostredie IS VODA. Pripravená bude aj databáza monitorujúca ochranné pásma a strategické vodné zdroje, čím sa podporí ich cielená ochrana a udržateľné využívanie.

1. 
   
   1. Detailný opis obmedzení a predpokladov

V prípravnej fáze projektu bolo zozbieraných v používateľskom prieskume 126 požiadaviek, tie boli zoskupené podľa spôsobu realizácie a tieto skupiny požiadaviek boli sprioritizované od odborného vecného garanta projektu a následne spracované prioritné požiadavky do katalógu požiadaviek, kde sa zohľadnila prioritizácia a zrealizovateľnosť požiadaviek v rámci tohto národného projektu.

Východiskovým bodom definovaných požiadaviek je skutočnosť, že informačné systémy v oblasti vôd sú zatiaľ vytvárané prevažne decentralizovane v rámci odborných organizácií a inštitúcií.

Problémy súčasného stavu:

• Nedostatočná digitálna vodohospodárska mapa mierky 1:50 000 a neaktuálne mapové podklady – chýbajú relevantné a harmonizované referenčné priestorové údaje (GIS vrstvy – OE) s prepojením na existujúce dáta, napríklad informácií o bariérach na tokoch, stavebných objektoch kanalizácií  čistiarní odpadových vôd (ČOV), ich napojení  vo forme výpustov a ich povoleniach, inundačných územiach a ochranných pásmach, odberné miesta pre potreby zásobovania pitnou vodou pomocou distribučnej siete verejných vodovodov ako súčasť Súhrnnej evidencie o vodách.
• Nejednotné podklady k plánovaniu, ktoré vyúsťujú do nedostatočne zosúladených územných plánov a ich technickej infraštruktúry vodovodov a kanalizácií,  plánov manažmentu povodí, plánov manažmentu povodňového rizika, dokumenty ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o mokrade či les, čo komplikuje integrovaný manažment vôd. 
• Absentujúce nástroje pre prierezový reporting naprieč informačnými zdrojmi pre podporu Rámcovej smernice o vodách a Vodného plánu a Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR.
• Nedostatočné zdieľanie a výmena údajov medzi dotknutými organizáciami a zapojenými subjektami.
• Neexistujúce jednotné registre a číselníky pre zabezpečenie konzistentnosti a sémantickej interoperability.
• Nedostatočná publikácia, konzumácia a sprístupnenie údajov v prístupnej graficky - užívateľskej forme, prípadne prostredníctvom elektronických služieb.

1. 
   
   1. Vyhodnotenie rizík a závislostí

Tabuľka 5 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí

1. 
   
   1. Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov
      1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka 6 Sumarizácia nákladov a prínosov

  Tabuľka 7  Zdroje financovania

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,57
• Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t6 (v 4 roku)

Rozpočet projektu: 4 119 882 EUR

Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom UCP analýzy. Vypočítané náklady projektu a výšku rozpočtu môžeme rozdeliť nasledovne:

Hlavné aktivity

Vývoj aplikácií:

                  Interné kapacity:         526 487 EUR

                 Softvér a licencie:     3 323 870 EUR s DPH

Podporné aktivity

907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU:   269 525 EUR

Pri stanovovaní indikatívneho rozpočtu národného projektu sme postupovali v zmysle Metodického pokynu k spracovaniu biznis case a cost benefit analýzy informačných technológií verejnej správy, ktorá pojednáva o adaptácií metodiky Use Case Point analýzy pre potreby stanovenia nákladov na funkčné požiadavky zamýšľaného projektu. V zmysle metodického pokynu sme vypočítali prácnosť (počet potrebných MD na vytvorenie diela a dodanie predmetného rozsahu prác), ktorú sme následne prenásobili benchmarkom (MD rate) pre jednotlivé IT pozície, ktorý je už priamo súčasťou template-u MIRRI SR - dokumentu BC/CBA. (zdroj benchmarku je: Inštitút digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR). Všetky náklady skupiny výdavkov 013 - Softvér boli vypočítané na základe benchmarku vypublikovaného MIRRI.

Výška priamych výdavkov predstavuje sumu 3 323 870 €. Suma bola vypočítaná v CBA z katalógu požiadaviek a jeho funkčných/nefunkčných a technických požiadaviek. Tento náklad je určený na zabezpečenie externého dodávateľa na zabezpečenie dodávky diela formou dodávky služieb cez VO. Zoznam výstupov projektu je spísaný v časti 7.  Mzdové výdavky 526 487 € boli vypočítané podľa priemerných tabuľkových platov za obdobie trvania jednotlivých aktivít projektu, pri dodržaní finančných limitov stanovených poskytovateľom pre osobné výdavky odborného personálu projektu.

Nepriame výdavky projektu v celkovej sume 269 525 € boli stanovené na základe paušálnej sadzby do výšky 7 % z celkových oprávnených priamych výdavkov projektu podľa článku 54 písm. a) NSU. Suma nepriamych výdavkov tvorí 7 % z celkových oprávnených priamych výdavkov národného projektu.  V národnom projekte bude využité zjednodušené vykazovanie nepriamych výdavkov formou paušálnej sadzby na nepriame výdavky.

Žiadateľ je subjekt verejnej správy v zmysle národnej legislatívy povinný vykonávať finančnú kontrolu, je povinný dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť finančných operácií a ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií. Zároveň žiadateľ ako subjekt verejnej správy podlieha kontrolám, v ktorých je relevantnými kontrolnými orgánmi overované hospodárenie organizácie ako celku, preto je riziko nadhodnotenia výdavkov v rámci implementácie projektu minimálne.

Dodržanie princípu hodnota za peniaze bude v rámci NP zabezpečené najmä prostredníctvom vykonania verejného obstarávania/obstarávania v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Príručkou k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania na všetky zákazky projektu a dodržaním finančných a percentuálnych limitov stanovených poskytovateľom. Uvedenými postupmi bude zabezpečené, že ciele NP budú dosiahnuté hospodárnym spôsobom, v súlade s princípom hodnota za peniaze.

Prínosy projektu:

Prínosy projektu IS VODA boli definované najmä prostredníctvom úspor času úradníkov, ktorí v súčasnosti vykonávajú overovanie a spresňovanie údajov a sú odkázaní na použitie vodohospodárskej mapy v mierke 1:50 000. Tieto údaje si musia následne manuálne overovať a spresňovať u rôznych správcov údajov, čo je časovo náročné a často vedie k duplicitnej práci a chybovosti. Zároveň aktuálne dostupná vodohospodárska mapa nie je prepojené so zdrojovými evidenciami popisných informácií, ktoré je potrebné rovnako dožiadať u správcov. Implementáciou nového informačného systému IS VODA sa vytvorí jednotné miesto, kde budú dostupné konsolidované údaje s vysokou mierou presnosti, v referenčnej mierke 1:10 000, prepojených o dostupné údajové zdroje popisných informácií. Tento systém umožní ich okamžitú dostupnosť. Priemerná prácnosť úradníka potrebná na získanie potrebných údajov sa tak zníži o 1,8 hodiny. Vzhľadom na aktuálny trend a frekvenciu využívania týchto údajov sa odhaduje, že počet prístupov k údajom ročne dosiahne približne 60 000, čo pri uvedenej úspore predstavuje ročnú úsporu pracovného času v rozsahu približne 57 FTE plného pracovného úväzku ročne. Táto úspora sa ešte výraznejšie prejaví v širšom kontexte, keďže úradníci získajú okamžitý prístup k spoľahlivým a aktuálnym údajom bez potreby ďalšej verifikácie. Podrobnejší výpočet prínosov a úspor je detailne rozpracovaný v dokumente BC/CBA.

Konkrétne prínosy projektu:

1. Úspora času úradníka:

Pri prechode na nový Informačný systém IS VODA, ktorý poskytne referenčné údaje, sa očakáva, že priemerná doba spracovania jedného prípadu bude znížená o 1,8 hodiny. To znamená významnú úsporu času úradníkov, ktorí sa doteraz museli venovať manuálnemu spracovaniu a overovaniu údajov.

Ak predpokladáme 60 000 volaní ročne, celková úspora času pre úradníkov za rok by mohla dosiahnuť až 108 000 hodín.

1. Finančné prínosy:

Úspora času sa premieta aj do finančných úspor, keďže čas úradníka je priamo prepojený na náklady spojené s jeho prácou. Predpokladajme, že hodinová sadzba pracovníka je X €/h (túto hodnotu je potrebné doplniť na základe konkrétnych mzdových nákladov) = 13,07 €/h

Celkový ročný prínos v eurách ako je vypočítaný v CBA je:
Prínos P.A. (€) =  1 479 600 €

1. Zvýšená efektivita a presnosť spracovania údajov:

Jednoznačnosť a správnosť sprístupnených údajov zabezpečí nielen úsporu času, ale aj zníženie chýb, ktoré sa môžu vyskytnúť pri manuálnom dohľadávaní z rôznych zdrojov a ich následnej kontrole. Týmto spôsobom sa zlepší kvalita a konzistentnosť spracovaných údajov, čo je kľúčové pre správne vykonávanie politík a smerníc v oblasti vodného hospodárstva.

1. Podpora dodržiavania legislatívy a európskych smerníc:

Informačný systém je navrhnutý tak, aby plne podporoval implementáciu európskych smerníc v oblasti vodného hospodárstva, čo znamená, že zlepšuje schopnosť orgánov monitorovať a dodržiavať právne predpisy. Tento systém umožní efektívnejšie a presnejšie vykonávanie povinností týkajúcich sa zberu a reportovania environmentálnych údajov.

1. Zníženie administratívnej záťaže:

Harmonizácia údajov zníži potrebu manuálnej intervencie a administratívnych činností, čím umožní úradníkom venovať sa náročnejším a hodnotnejším úlohám, ako je analýza údajov, tvorba politík alebo konzultácie so zainteresovanými stranami.

1. Prispievanie k digitálnej transformácii verejnej správy:

Implementácia nového informačného systému je krokom smerom k modernizácii verejnej správy, čo zlepší jej transparentnosť, flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa dynamicky sa vyvíjajúcim požiadavkám v oblasti správy vodných zdrojov a dodržiavania environmentálnych predpisov.

1. Zavedenie ročnej aktualizácia a sprístupnenia aktuálnych údajov oprávneným užívateľom:

Zavedenie systému IS VODA, ako aj mechanizmom aktualizácie údajov sa zabezpečí, že úradníci pri výkone svojich činností budú mať k dispozícii vždy aktuálne údaje, čím sa minimalizuje množstvo opravných opatrení, prípadne zlých rozhodnutí na základe nepresných údajov.

Zhrnutie:

Celkový prínos projektu je teda viditeľný nielen v úspore času, ale aj zvýšení presnosti a efektivity, ako aj v podpore plnenia legislatívnych a environmentálnych požiadaviek. Tento prístup umožní lepšie využitie ľudských zdrojov a poskytne verejnej správe nástroj, ktorý bude efektívne reagovať na rastúce požiadavky v oblasti zberu a správy údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. Zdroj financovania

Sumárne informácie o NP

Tabuľka 8 Sumárne informácie o NP

Začlenenie národného projektu v štruktúre Programu Slovensko[2]

Tabuľka 9 Základné informácie o národnom projekte

1. 
   
   1. Harmonogram projektu

Projekt bude dodávaný v 2 Inkrementoch z dôvodu priehľadnosti uvádzame Harmonogram na úrovni 1 Etapy/ 1 Inkrementu.

Tabuľka 10  Harmonogram projektu

Realizácia projektu a jej riadenie 

Plánovaná dĺžka realizačnej fázy projektu je rozvrhnutá na 24 mesiacov. Realizačná fáza sa bude členiť na nasledovné etapy: 

• Analýza a Dizajn 

• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb, (ak relevantné) 

• Implementácia a Testovanie, 

• Nasadenie a Postimplementačná podpora, 

Riešenie bude budované ako ucelený informačný systém podporujúci správu a kvalitu údajov potrebných na výkon agend. Predpokladá sa Waterfall prístup riadenia a využitie štandardnej metodiky projektového PRINCE 2. Výstupy jednotlivých etáp budú presnejšie definované v iniciačnej fáze projektu a následne verifikované a precizované v rámci realizácie a procesov obsiahnutých v etape Analýza a dizajn. Produkty budú vzájomne odsúhlasované Riadiacim výborom, v ktorom bude mať zastúpenie aj dodávateľ projektu. 

Podpora prevádzky (SLA) 

Prevádzka informačného systému bude zabezpečená prostredníctvom Zmluvy o SLA, z dôvodu zabezpečenia udržateľnosti projektu stanovenej riadiacou dokumentáciou. Na danú zmluvu, ako aj personálne náklady spojené s prevádzkou SW produktu a aplikácie, bude mať MŽP SR vyčlenené finančné prostriedky z vlastného rozpočtu minimálne na obdobie 5 rokov. 

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

1. 
   
   1. Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Tabuľka 11 Projektový tím

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi “Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:

predseda Riadiaceho výboru projektu,

podpredseda Riadiaceho výboru projektu,

vlastník alebo vlastníci procesov (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,

zástupca kľúčových používateľov (end user),

zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, ako aj zo strany Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Administratívny projektový manažér na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Administratívny projektový manažér zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Tabuľka 12 Riadiaci výbor

Administratívne riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle Príručky pre prijímateľa.

Odborné riadenie (celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality, komunikácie s dodávateľom a odbornou sekciou poskytovateľa MIRRI SR) podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení bude zabezpečovať IT projektový manažér.  

IT projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s  dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s IT projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu.

Projektový tím bude pozostávať z pozícií:

Projektový manažér (IT)

Špecialista (Odborný koordinátor a Kľúčový používateľ)

Špecialista (formou dohody, Vlastník údajov)

Špecialista – IT (IT Architekt, IT Analytik, IT Tester, Dátový špecialista)

Špecialista - IT (formou dohody, Expert)

Manažér (Špecialista) kybernetickej a informačnej bezpečnosti

Ďalšie projektové role:

Finančný manažér

Špecialista pre publicitu

V súlade s výzvou MŽP SR zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov MŽP SR.

Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) administratívne a  finančné riadenie projektu, kontrola rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod.. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

MŽP SR v rámci riadiacej, administratívnej a finančnej kapacity zabezpečí dohľad prostredníctvom odborných kapacít, a to:  

• Projektový manažér;  

• Finančný manažér; 

• Špecialista na publicitu. 

Výdavky na tieto interné kapacity budú financované paušálne ako nepriame výdavky projektu - aplikácia 7 % limitu na nepriame výdavky z priamych výdavkov projektu. 

V rámci hlavných aktivít projektu MŽP SR plánuje využiť odborné kapacity a to v rozsahu projektových rolí v súlade s pravidlami oprávnenosti výdavkov stanovenými v legislatíve EÚ a SR a riadiacej dokumentácii P SK pre programové obdobie 2021 – 2027 a v súlade s rolami definovanými Vyhláškou MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. v znení neskorších predpisov o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy o riadení projektov:

• Špecialista (Odborný koordinátor a Kľúčový používateľ)
• Špecialista (formou dohody, Vlastník údajov)
• Špecialista – IT (IT Architekt, IT Analytik, Dátový špecialista)
• Špecialista - IT (formou dohody, Expert)
• Manažér (Špecialista) kybernetickej a informačnej bezpečnosti

Tabuľka 13 Popis projektových rolí

Prevádzková kapacita žiadateľa 

Prevádzka a údržba navrhnutého riešenia projektu bude zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1 až L3 (L3 externe). Pre hlásenie problémov bude využívaný Helpdesk. Predpoklad riešenia problémov a požiadaviek bude od nahlásenia problému alebo požiadavky prostredníctvom helpdesku (e-mailom, telefonicky, formulárom), identifikácia a preverenie problému/požiadavky, vykonanie opravy/podpory.

MŽP SR v súčasnosti disponuje interným zamestnancom: Špecialista kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Tzn. že týmto interným zamestnancom bude pokrytá daná rola. 

1. LEGISLATÍVA

Východiskový stav legislatívy na regionálnej, národnej a európskej úrovni, ktoré priamo súvisia s realizáciou projektu:

Koncepčné a plánovacie dokumenty:Normálny

• Vodný plán Slovenska (aktualizácia 2021)
• Plán rozvoja verejných vodovodov  pre územie SR na roky 2021 – 2027
• Plán rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021-2027
• Rámcový program monitorovania vôd Slovenska na roky 2022-2027
• Koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
• Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky - aktualizácia 2021

Zákony a vyhlášky SR:

• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2022 Z. z.,
• Zákon 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami

Zákon č. 25/ 2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)

• Zákon 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí
• Vyhláška 300/2009 Z. z ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
• Zákon 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 369/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení
• Zákon 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon 442/2002 Z.z.  o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
• Zákon č. 387/2013 Z. z. o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška MŽP SR 204/2010 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby
• Vyhláška MŽP SR č.252/2010 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 362/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie
• Vyhláška MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. v znení neskorších predpisov o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (MIRRI = Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ďalej iba MIRRI)
• Nariadenie vlády č. 282/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd;
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov;
• Nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení neskorších predpisov.

Právne predpisy EÚ:

• Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva,
• Smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality
• Smernica 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007 , ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire)
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z  12. augusta 2013 , ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky Text s významom pre EHP
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3019 z 27. novembra 2024 o čistení komunálnych odpadových vôd
• Smernica Rady z 21. mája 1991 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd
• Smernica 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009 , ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Text s významom pre EHP)
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z  21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS

1. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Súčasný stav architektúry v tejto oblasti charakterizuje decentralizácia riešení, informačné systémy sú zatiaľ vytvárané prevažne v rámci odborných organizácií a inštitúcií, preto je základným cieľom navrhovaného riešenia konsolidácia a prepojenie dát medzi všetkými zainteresovanými subjektmi, zlepšenie uchovávania, spracovávania a toku dát a tiež sprístupnenie údajov v požadovanej kvalite verejnosti. Plnenie cieľov konsolidácie a prepojenia dát, ako aj budovanie informačných systémov je v súlade s princípmi Stratégie digitálnej transformácie Slovenska 2030.

Zámerom projektu je konsolidovať decentralizáciu informačných systémov o vodách vytvorením jednotného, prepojeného a dostatočne podrobného informačného systému, čím sa zefektívni spracovanie i výmena dát naprieč podriadenými organizáciami vnútri rezortu, rezortmi, samosprávami a inštitúciami, čo v konečnom dôsledku zlepší ochranu a využívanie vodných zdrojov a prispeje k prehľadnejšej informovanosti.

Navrhovaný informačný systém predstavuje integráciou existujúcich, alebo plánovaných informačných systémov vnútri rezortu a prepojením údajov z iných sektorov a rezortov. Zámerom je vytvoriť robustnú informačnú bázu pre strategické plánovanie a rozhodovanie s ohľadom na klimatickú zmenu, keďže správny manažment vôd je kritický pre udržanie kvality života, ochranu životného prostredia, ako aj pre hospodársky rozvoj. Výstupy projektu (priestorové databázy kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností povrchových a podzemných vôd formou verejnosti online sprístupňovaných geografických informačných systémov GIS, mapy zraniteľnosti podzemných vôd, kvalita a kvantita vôd); nová digitálna vodohospodárska mapa, centrálne registre, databázy) navyše ponúknu kvalitný podklad pre plánovacie dokumenty (napr. Vodný plán) a zefektívnia analýzy rizík súvisiacich s povodňami či suchom.  

Obrázok 2 Celkový prehľad  architektúry  eGovernmentov pre navrhovaný IS VODA definovaný z komponentov v METAIS

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív architektúry riešenia
      1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Alternatíva 1 - ponechanie pôvodného stavu

Ponechanie súčasného stavu predstavuje decentralizáciu údajov za oblasť vôd v rámci existujúcich Informačných systémov čo predstavuje komplikovanú výmenu údajov medzi inštitúciami. Takýmto spôsobom nie je možná automatizácia a výmena údajov prostredníctvom moderných integračných riešení. V úrovni kvality údajov a objektov evidencie, predstavuje ponechanie súčasného stavu systematické zavádzanie nepresnosti v evidencii , nakoľko je využívaná vodohospodárska mapa v mierke 1:50 000. Takto evidované objekty sú vzájomne nekompatibilné a je nutná ich úprava pre ďalšie použitie.

Alternatíva 2 - aktualizácia, resp. rozšírenie pôvodných ISVS rezortných organizácií.

Súčasná štruktúra systémov pozostávajúca z implementácie viacerých platforiem a ich decentralizácia výrazne obmedzujem možnosti zdieľania údajov pre potreby implementácie legislatívnych požiadaviek ako aj naplnenie potrieb užívateľov. Z technologického hľadiska sú používané rôzne štandardy pre vývoj ISVS zároveň sa v niektorých prípadoch  jedná o zastaralé technológie a  ich nahradenie by vyžadovalo výrazný zásah do technologického riešenia. Zosúladenie požiadaviek pre zdieľanie údajov v rámci existujúceho stavu  predstavuje výrazné zmeny v existujúcich systémoch, čo by a základe hodnotenia súčasného stavu konceptu vyžadovalo výrazné finančné nároky. Pre aktualizáciu vodohospodárskej mapy na ekvivalent mierky 1:10 000, takéto riešenie nie je aplikovateľné. Súvisí to z decentralizáciou jednotlivých objektov evidencie, ktoré predstavujú stavebné komponenty vodohospodárskej mapy. Z finančného hľadiska by takýto koncept vyžadoval vysoké nároky na manažment pričom by nebola zabezpečená požiadavka vytvorenia centralizovaného zdieľaného prístupu objektom evidencie vo vzťahu k problematike vôd.

Alternatíva 3 – vybudovanie nového IS VODA

Navrhované riešenie projektu IS VODA  je komplexným riešením pre  informačný  systém,  ktorý integruje údaje z evidencií zapojených subjektov tak, aby boli využívané pri aktualizácii údajov a objektov evidencie novej digitálnej vodohospodárskej mapy (NVHM), ktorá nadviaže na doterajšie tematické mapové dielo a prinesie podrobnejšiu a pravidelne aktualizovanú evidenciu vodných útvarov a ďalších objektov vodohospodárskej mapy. Navrhovaný informačný systém  zároveň poskytne integračnú platformu, ku ktorej sa napoja údaje z jednotlivých rezortných a odborných inštitúcií, ako aj z existujúcich informačných systémov, čím sa dosiahne efektívna a transparentná výmena údajov (napr. povoľovacie konania, evidencie odberov a vypúšťaní, poplatkové priznania). Okrem samotných objektov evidencie, ktoré sú súčasťou tematickej vrstvy NVHM, k nim budú prepojené súvisiace evidencie, ktoré sú spracovávané v rámci rezortu životného prostredia.

Plánované aplikačné rozhrania (API) a webové služby priestorových údajov skrátia čas potrebný na spracovanie a zdieľanie dát, zlepšia ich kvalitu a odstránia nadbytočnú administratívu. Zdrojové evidencie PRO budú prezentované nad jednou centrálnou mapovou vrstvou NVHM a teda všetky zapojené subjekt a organizácie budú môcť ľahšie a rýchlejšie poskytovať a aktualizovať svoje údaje. Vďaka tomu sa uľahčí krízové riadenie (napr. pri povodniach) a zrýchli súčinnosť záchranných zložiek či samospráv.

Tabuľka 14 Spracovanie MCA

Tabuľka 15 Vyhodnotenie MCA

1. 
   
   1. 
      
      1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Tabuľka 16 Alternatívy v aplikačnej vrstve architektúry

Pre vybratú Biznis alternatívu č. 3 je na aplikačnej úrovni systém navrhnutý s využitím služieb platformy dátovej a procesnej integrácie = PDaPI rozšírený tak aby zabezpečil funkcionalitu v plnom rozsahu biznis alternatívy č. 3. Táto platforma predstavuje komplexné riešenie aplikačnej vrstvy zabezpečujúce komponenty a funkcionality nevyhnutné pre dosiahnutie stanovených cieľov projektu. Zároveň zabezpečuje prepojenie na centrálne komponenty eGovermentu, integráciu na CPDI a ÚPVS. Takto definovaná aplikačná vrstva predstavuje moderné riešenie založené na integráciách.

1. 
   
   1. 
      
      1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Tabuľka 17 Alternatívy v technologickej vrstve architektúry

Na technologickej vrstve architektúry z možných alternatív je preferovaný Vládny cloud. Navrhovaný systém  bude využívať služby platformy dátovej a procesnej integrácie = PDaPI, ktorá implementuje technologickú architektúru z ohľadom na  je kompatibilitu, škálovateľnosť a bezpečnosť.  Táto platforma zavádza Cloud-Native ako štandardu pre vývoj nových ITVS, kde bude toto riešenie implementované a budeme prednostne využívať služby verejnej časti vládneho cloudu

https://katalog.statneit.sk/

Obrázok 3 IS VODA – biznis, aplikačná a technologická vrstva

1. 
   
   1. Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Zámerom realizácie projektu je vytvorenie informačného systému pre podporu činnosti MŽP SR v oblasti vôd. Navrhované riešenie IS VODA  je komplexným riešením pre  informačný  systém,  ktorý integruje údaje z evidencií zapojených subjektov prostredníctvom budovanej platformy dátovej a procesnej integrácie = PDaPI pre potreby aktualizácii údajov a objektov evidencie novej digitálnej vodohospodárskej mapy (NVHM). Systém zavádza nové koncové a aplikačné služby pre zabezpečenie procesov zberu, aktualizácie a sprístupnenia údajov OE. Pre pokrytie týchto požiadaviek bude vytvorené GIS prostredie ako jeden z modulov IS VODA pre správu a aktualizáciu priestorových údajov NVHM. GIS modul je definovaný ako interný modul pre spracovanie priestorových údajov VHM a GIS public pre poskytovanie priestorových údajov prostredníctvom mapových služieb. Vzhľadom na povahu údajov OE pre IS VODA bude súčasťou systému DMS, pre spracovanie údajov zdrojových evidencií PRO pre OE. Z pohľadu sprístupnenia údajov bude v IS Voda definovaná správa prístupov a užívateľov s rôznou úrovňou prístupových oprávnení k obsahu OE. Prostredníctvom integračného rozhrania PDaPI budú údaje ďalej poskytované prostredníctvom integračných služieb centrálnej integračnej platformy.

Obrázok 4Náhľad celkovej architektúry IS VODA v notácii ArchiMate

1. 
   
   1. Biznis vrstva

Business vrstva IS Voda predstavuje základný článok medzi dátovou vrstvou NVHM a koncovými službami poskytovanými  používateľom systému. Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť business logiku spracovania údajov pre tvorbu a aktualizáciu údajov objektov evidencie (OE) pre podporu rozhodovacích procesov a služieb. Definuje integráciu dát medzi jednotlivými organizačnými útvarmi rezortu ŽP a externými integráciami prostredníctvom centrálnej rezortnej integračnej platformy PDaPI.

Kľúčové funkcie Business vrstvy:

• Spracovanie dát: zber a aktualizácia OE - analýza a transformácia zdrojových údajov do definovanej formy NVHM, príprava výstupov do prakticky využiteľnej formy pre odbornú aj laickú verejnosť.
• Podpora rozhodovania: Poskytovanie analytických nástrojov a vizualizácií pre efektívne plánovanie, manažment vodných zdrojov a plnenie legislatívnych a medzinárodných záväzkov.
• Pravidlá a logika systému: Implementácia biznis pravidiel pre kontrolu kvality dát, validáciu vstupov a konsolidáciu výstupov z viacerých informačných zdrojov, tak aby bola zabezpečená komplexná evidencia pre jednotlivé OE NVHM
• Integrácia zdrojových údajov rezortných organizácii: Prepojenie s externými informačnými systémami prostredníctvom PDaPI pre potreby poskytnutia údajov pre aktualizáciu OE na zabezpečenie komplexného pohľadu na oblasť vodného hospodárstva. Vytvorenie základne pre publikovanie služieb IS VODA v rozsahu OE a priestorových údajov prostredníctvom mapových služieb.
• Procesy IS VODA: Definovanie procesných tokov podľa rolí a potrieb jednotlivých skupín používateľov (verejná správa, výskumníci, podniky, verejnosť). Zavedenie správy užívateľských účtov s riadením prístupom k obsahu OE podľa oprávnení.

Portál IS Voda bude integrovaný na PDaPI  - rezortnú platformu dátovej a procesnej integrácie pre zabezpečenie business logiky a je navrhnutý tak aby využíval služby PDaPI doplnené o potrebné funkcionality pre zabezpečenie spracovania údajov pre OE a priestorové údaje NVHM. Pozostáva z týchto hlavných častí: 

• Modul Geografický informačný systém (GIS) -  nástroj pre podporu činnosti so spracovaním priestorových údajov potrebných na vytvorenie OE NVHM
  • GIS – internal – spracovanie a aktualizácia OE (priestorové údaje)
  • GIS – public – sprístupnenie OE prostredníctvom mapových služieb
• Modul pre poskytovanie nástrojov na vytváranie GEO reportov 
• Modul pre správu užívateľov a prístupových práv prostredníctvom dátovej a procesnej integrácie
• Modul prepojenia OE (PRO a CPDI)

1. 
   
   1. 
      
      1. Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

Popis súčasného - AS IS - stavu biznis vrstvy:

Jednou z hlavných výziev, ktorá vyplýva zo súčasného stavu, je absencia komplexného riešenia na zber, publikovanie  a analýzu dát v oblasti vôd. Súčasný stav predstavuje defragmentáciu čiastkových riešení v rámci jednotlivých PRO. Každá organizácia disponuje vlastným ISVS, ktorý rieši konkrétnu agendu v rámci svojej pôsobnosti. Výmena údajov medzi organizáciami nie je centrálne riadená, riešená na základe dopytu. Súhrnná evidencia s možnosťou aktualizácie VHM nie je realizovateľná vzhľadom na rôznu granulitu údajov OE potrebných pre jej aktualizáciu a spresnenie. Tento stav spôsobuje, že dáta sú síce k dispozícii, ale nie je možné ich jednoducho publikovať alebo agregovať a tak vytvárať potrebné reporty. Okrem samotného publikovania dát je tiež potrebné zvýšiť kvalitu dátových zdrojov, ktoré by mali byť dostupné v centralizovanom úložisku. Z toho dôvodu je potrebné zamerať sa na optimalizáciu a štandardizáciu dátových štruktúr a zabezpečiť ich priebežné čistenie a aktualizáciu. V súčasnosti žiadny z týchto procesov nie je implementovaný.

Popis budúceho - TO BE stavu biznis vrstvy:   

Plánovaný IS Voda, predstavuje nové moderné riešenie ktoré zabezpečí prístup k elektronickým službám poskytovaných v rozsahu rezortných organizácií, zapojených subjektov a prostredníctvom integračných rozhraní, výmenu údajov prostredníctvom definovaných prepojení.   Navrhovaný systém zefektívni prácu pre orgány štátnej a verejnej správy so zdieľaním údajov a informácií, prostredníctvom navrhovaného portálového riešenia zároveň umožní bezpečnú komunikáciu pre dotknuté subjekty. Zautomatizovaním spracovania údajov sa zabezpečí efektívny prístup k dostupným údajom a   zjednoduší sa  proces ich ďalšieho spracovania. Nový navrhovaný informačný systém IS VODA zabezpečí zosúladenie legislatívnych požiadaviek definovaných  implementáciu smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (skrátene nazývanej „Rámcová smernica o vode“ ďalej aj „RSV“), jej dcérskych smerníc, ktorými sú najmä smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite  vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie).

Koncové služby IS VODA budú navrhované predovšetkým pre poskytovanie údajov NVHM a koncových služieb založených na OE NVHM tak, aby boli pokryté požiadavky pre fyzické, právnické osoby, obce a organizácie a zároveň boli zabezpečené procesy  pri žiadostiach  podávaných v zmysle  „vodného zákona“. Vzhľadom na povahu údajov je so strany správcu systému IS VODA definovaná možnosť obmedzenia prístupu k citlivým údajom. Pre tento účel bude IS VODA poskytovať službu registrácie a následnej definície prístupových oprávnení k obsahu OE, ktoré nie sú poskytované ako otvorené údaje. Navrhovaný systém bude umožňovať prepojenie na úrovni údajov a to prostredníctvom služieb platformy dátovej a procesnej integrácie = PDaPI, ktorá umožní využitie služieb pre ďalšie strojové spracovanie.   

IS VODA  v jeho privátnej časti bude určený pre štátnu správu (PRO) a verejnú správu (Obce), ktoré údaje spracovávajú a pripravujú z nich podklady pre ďalšie spracovanie v rámci agendy  a tiež na vyhodnotenie požiadaviek pre reporty o implementácii predmetných smerníc.  

Novovybudovaný systém zefektívni spracovanie údajov v procese spracovania a aktualizácie NVHM a automatizuje rutinné činnosti, čím vytvorí priestor pre výkon činností s vyššou pridanou hodnotou pre zapojenie inštitúcie (PRO).

Nový systém IS VODA bude navrhnutý tak, aby využíval služby PDaPI postavené na mikroslužbách  vládneho cloudu čo zníži náklady na jeho prevádzku a zároveň zvýši bezpečnosť riešenia a jeho lepšiu dostupnosť.  

Výstupy IS VODA  v podobe aktualizovanej a spresnenej NVHM budú zároveň jedným zo vstupných podkladov pre nastavenie vhodných opatrení na dosiahnutie dobrej kvality vôd. 

Výstupy IS VODA poslúžia aj na skvalitnenie poskytovania informácií pre verejnosť, ktoré sú povinne poskytované na rôznych úrovniach. Jedná sa o informačné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti vôd. Zároveň vytvorí nástroj  pre podporu plnenia reportovacích povinností SR voči EÚ, umožní poskytovanie informácií spolupracujúcim organizáciám, odbornej aj neodbornej verejnosti.    

Výstupom projektu bude agendový systém pozostávajúci z týchto hlavných častí:    

• nástroj na zber priestorových údajov pre OE
• nástroj na aktualizáciu obsahu OE     

• nástroj na vytváranie reportov     

• nástroj na spracovanie a zobrazenie údajov (BI)    

• zavedenie koncových elektronických služieb

• Integračné rozhranie    

• správu používateľov a prístupových práv    

Súčasťou projektu bude aktualizácia VHM mierky M1:50 000 na NVHM ekvivalent mierky M1:10 000 a čistenie údajov objektov evidencie pre údajové sady NVHM.

Obrázok 5 Biznis architektúra TO BE (aktéri-koncoví používatelia, koncové služby, procesy)

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Tabuľka 18 Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

1. 
   
   1. 
      
      1. Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

1. 
   
   1. 
      
      1. Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Proces 1: Proces priebežnej aktualizácie údajov vodohospodárskej mapy z odborných zdrojových evidencií      
(Zabezpečenie dynamického prenosu zmien v zdrojových evidenciách podriadených organizácií, ich okamžité zapracovanie a priebežná kontrola kvality v pracovnej verzii mapy.) 

Proces priebežnej aktualizácie údajov o objektoch evidencie zahŕňa dynamický prenos zmien z primárnych odborných evidencií podriadených organizácií, ich okamžité zapracovanie a pravidelnú kontrolu kvality v pracovnej verzii mapy.

Hlavnými aktérmi procesu sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR), ktoré spravuje centrálny informačný systém IS VODA umiestnený v cloude, zodpovedá za spracovane validáciu údajov, a podriadené organizácie, ktoré sú garantmi jednotlivých objektov evidencie. Tieto organizácie zabezpečujú zber, aktualizáciu a poskytovanie zdrojových údajov.

Proces začína vznikom alebo zmenou údaju v zdrojovej evidencii, za ktorú zodpovedá príslušná podriadená organizácia. Garant objektu evidencie najprv identifikuje a zaznamená túto zmenu, napríklad vytvorenie nového objektu alebo aktualizáciu existujúcich informácií. Následne je táto zmena oznámená systému IS VODA prostredníctvom automatizovanej alebo manuálnej notifikácie, ktorá obsahuje identifikáciu aktualizovaných údajov.

Systém IS VODA automaticky prenáša a pridáva nové alebo aktualizuje existujúce údaje zo zdrojovej evidencie pomocou integračného modulu. Potom nasleduje fáza validácie a kontroly údajov, počas ktorej automatizované validačné mechanizmy a logické pravidlá overia správnosť, konzistenciu a úplnosť údajov. Ak systém zistí chyby (topológia, nekonzistentnosť riečneho kilometra) alebo nezrovnalosti, informuje o nich garanta objektu evidencie, ktorá zabezpečí potrebné opravy v pôvodnej evidencii a opätovne odošle údaje.

Po úspešnej validácii sú nové alebo opravené údaje integrované a uložené do dynamickej pracovnej verzie vodohospodárskej mapy (dVHM). Súčasne sa automaticky aktualizujú aj príslušné metadáta, ako napríklad dátum poslednej aktualizácie, zdroj údajov a informácie o garantovi. Používatelia systému, vrátane podriadených organizácií a odbornej verejnosti, môžu budú  o týchto zmenách informovaní podľa nastavenia systému.

Proces sa končí úspešnou aktualizáciou pracovnej verzie vodohospodárskej mapy dostupnej všetkým relevantným používateľom. Ak sa vyskytne prípad opakovane chybného údaju, ktorý nemožno automatizovane opraviť, takýto údaj sa označí ako problémový a manuálne ho riešia odborní pracovníci MŽP SR v koordinácii s príslušnou podriadenou organizáciou.

Každoročne sa spúšťa proces schvaľovania platnej VHM na nasledovný kalendárny rok (popísaný ako nasledovný proces), pričom systém zabezpečí konzistentnosť medzi jednotlivými rokmi. Takto schválená vodohospodárska mapa bude vypublikovaná pre verejnosť, spolu so zverejnením údajov cez systém RPI. Bude možné sa dostať k spätnému zobrazeniu platných (-ročných) verzií VHM.

Obrázok 6 Proces aktualizácie údajov vodohospodárskej mapy

Proces 2: Proces prípravy, validácie a schvaľovania ročnej oficiálnej verzie vodohospodárskej mapy 
(Ročný cyklus sumarizácie údajov, kontrola konzistencie, finálna validácia odborníkmi, schválenie kompetentným orgánom a publikovanie oficiálnej mapovej verzie.) 

Objekty evidencie sú v priebehu roka dynamicky aktualizované a sprístupnené pre využitie podriadeným organizáciám rezortu Ministerstva životného prostredia k lepšiemu a presnejšiemu plneniu svojich činností. Pre odbornú aj laickú verejnosť  bude vodohospodárska mapa publikovaná vždy s platnosťou na jeden kalendárny rok, nasledovný proces popisuje ako bude prebiehať konziliárne schvaľovanie, aby boli všetky údaje vzájomne konzistentné, čo sa pri priebežnej aktualizácii nedá pri predmetných objektoch evidencie zabezpečiť. 

Proces prípravy, validácie a schvaľovania ročnej oficiálnej verzie vodohospodárskej mapy prebieha v rámci ročného cyklu, ktorý zahŕňa sumarizáciu údajov, kontrolu konzistencie, odbornú validáciu, schválenie kompetentným orgánom a následné publikovanie finálnej verzie mapy.

Do procesu sú zapojené tri hlavné skupiny aktérov. MŽP SR centrálne spravuje celý proces a publikovanie oficiálnej vodohospodárskej mapy zabezpečuje samo, alebo prostredníctvom poverenej organizácie. Organizácia, ktorá je garantom za konkrétny OE poskytuje potrebný zdrojový údaj a validáciu, zatiaľ čo odborná komisia alebo kompetentný orgán majú za úlohu finálne schváliť pripravenú mapovú verziu. Existujú dva stupne validácie – jedna úroveň validácie prebieha na úrovni garanta OE na odbornej úrovni a druhá validácia prebieha raz do roka pri schvaľovaní vodohospodárskej mapy a to zabezpečuje MŽP SR Sekcia vôd.   

Ročný cyklus sa začína jeho inicializáciou zo strany MŽP SR. Nasleduje zber a sumarizácia údajov z dynamickej pracovnej verzie mapy a ďalších relevantných zdrojov, výsledkom čoho je ucelený ročný súbor údajov pripravených na ďalšiu analýzu.

V ďalšej fáze prebieha interná kontrola zozbieraných údajov na strane MŽP SR, ktorá zahŕňa automatizované aj manuálne kontroly konzistencie, úplnosti a logickej správnosti. Táto kontrola vytvára správu, ktorá identifikuje možné problémové oblasti.

Po tejto internej kontrole nasleduje odborná validácia, v rámci ktorej podriadené organizácie a prizvaní odborníci dôkladne overujú pripravené údaje. Na základe tejto validácie môžu byť navrhnuté prípadné korekcie alebo doplnenia, ktoré následne zapracuje MŽP SR do finálneho datasetu, zmeny sú vykonané následne aj v zdrojových evidenciách v správe podriadených organizácií. V prípade systematickej chyby (napr. chyba v číslovaní , v jedinečných identifikátoroch...) je spustený proces aktualizácie údajov, t. j. najprv dôjde k oprave zdrojovej evidencie a tá je následne prenesená do údajového skladu IS VODA.

Následne kompetentný orgán alebo odborná komisia vykoná formálne schválenie finálnej ročnej verzie mapy. Po úspešnom schválení je oficiálna verzia vodohospodárskej mapy publikovaná prostredníctvom portálu IS VODA, kde sa sprístupní odbornej verejnosti a ďalším relevantným organizáciám.

Týmto krokom sa uzatvára ročný cyklus a mapa sa stáva verejne dostupnou. Zároveň sa tým spúšťa príprava na nasledujúci ročný cyklus aktualizácie a publikovania vodohospodárskej mapy.

Obrázok 7 Proces vyhlasovanie platnej Vodohospodárskej mapy k začiatku kalendárneho roka

Proces 3: Proces schvaľovania žiadostí vyplývajúcich zo zákona o vodách

Proces detailne popisuje prínos systému IS VODA pre riešenie žiadostí definovaných v zákone o vodách, ktoré sú spracovávané podľa platnej legislatívy na príslušných orgánoch štátnej vodnej správy, napríklad OÚ (okresných úradoch) pod Ministerstvom vnútra SR. IS VODA v tomto procese plní úlohu poskytovateľa aktuálnych a relevantných údajov nevyhnutných pre správne posúdenie žiadosti, pričom spracovanie žiadostí môže mať zároveň dopad na evidované objekty evidencie v systéme IS VODA. Údaje z vodohospodárskej mapy tvoria jeden z podkladov pre rozhodovacie procesy.

Proces začína tým, že žiadateľ vytvorí a vyplní žiadosť, pričom pri jej príprave využíva aj údaje poskytované systémom IS VODA. Tieto údaje môže žiadateľ získať manuálnym vyhľadaním priamo v systéme pomocou užívateľského rozhrania, alebo prostredníctvom systému tretích strán využívajúcich API rozhranie IS VODA. Po kompletnom vyplnení je žiadosť odoslaná na príslušný orgán štátnej vodnej správy, kde prebieha jej administratívna kontrola. V prípade zistenia nedostatkov alebo nekompletnosti je žiadosť vrátená žiadateľovi na doplnenie potrebných údajov.

Po úspešnom absolvovaní administratívnej kontroly nasleduje vecné posúdenie žiadosti. Počas tejto fázy systém IS VODA poskytuje aktuálne platné údaje, ktoré sú nevyhnutné na odborné posúdenie posudzovateľovi. Okrem poskytovania údajov systém pomocou geoprocesingových služieb poskytuje možnosť automatizovane overiť súlad údajov uvedených v žiadosti so skutočným stavom  a detekuje prípadné konflikty alebo nesúlad. Zistené rozdiely či konflikty sú následne prehľadne vizualizované prostredníctvom GIS rozhrania alebo dostupné cez API pre ďalšie spracovanie.

Po dokončení vecného posúdenia žiadosti je výsledok posúdenia, teda schválenie alebo zamietnutie žiadosti, oznámený žiadateľovi. V prípade, že posúdenie žiadosti iniciuje zmeny týkajúce sa evidovaných objektov v systéme IS VODA (napr. žiadosť o povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku alebo výstavbu nového vodného diela), informácia o potrebnej zmene sa odošle príslušnej podriadenej organizácii zodpovednej za konkrétny objekt evidencie. Tá následne zabezpečí aktualizáciu údajov v systéme IS VODA v súlade s rozhodnutím.

Obrázok 8 Procesy spojené so žiadosťami spadajúcimi do legislatívy Zákona o vodách

Proces 4: Proces tvorby a schvaľovania strategických dokumentov v oblasti vodného hospodárstva

(napr. Plánov manažmentov povodí (Vodného plánu Slovenska, ktorý pozostáva z plánu manažmentu povodia Dunaja a plánu manažmentu povodia Visly), Plánov manažmentu povodňového rizika,   a , Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií, atď.)

Proces popisuje činnosti spojené s tvorbou strategických dokumentov označovaných v ďalšom texte zjednodušene ako „SD“. Proces zdôrazňuje postavenie IS VODA, ako zdroja potrebných údajov pre tvorbu SD, ako aj zabezpečenie ich konzistentnosti po schválení s údajmi v IS VODA, čím sa zabezpečí, že IS VODA bude miestom správnych a overených údajov (v IS nazývanom aj single point of true).

Proces začína  potrebou spracovať nový SD, alebo jeho aktualizáciu. Táto potreba môže vyplývať z platného harmonogramu (napr. Vodný plán Slovenska a Plány manažmentu  povodňového rizika raz za 6 rokov), alebo poverením vypracovania SD zo strany MŽP SR na základe legislatívnych, alebo iných dôvodov (v nasledovných rokoch je napríklad vysoká pravdepodobnosť potreby vypracovať Manažment sucha, ktorý by mal reagovať na jeden z negatívnych dopadov klimatickej zmeny). Poverená zodpovedná osoba alebo organizácia, ktorá je zodpovedná za zhotovenie SD iniciuje jeho tvorbu. Počas prvej fázy využíva systém IS VODA na získanie relevantných údajov týkajúcich sa evidovaných objektov (napríklad vodných tokov, vodných diel, ochranných pásiem, zdrojov znečistenia, miest odberov a iných špecifických objektov evidencie) na zistenie východiskového stavu, ako aj širších súvislostí. Tieto údaje získava z ročnej platnej, ako aj priebežne aktualizovanej VHM, pričom údaje z priebežnej VHM si musí následne overiť u garanta OE.

Na základe získaných údajov poverená osoba alebo organizácia pripraví návrh SD, ktorý predloží MŽP SR (sekcii vôd), ktoré návrh SD následne odošle všetkým dotknutým stranám na pripomienkovanie. Ak to proces tvorby SD umožňuje, proces pripomienkovania môže prebiehať priebežne v spolupráci s dotknutými osobami pri tvorbe návrhu. IS VODA v tomto procese slúži ako zdroj informácií a údajov. Zúčastnené zahŕňajú podľa konkrétneho SD orgány štátnej správy, samosprávy, dotknuté podnikateľské subjekty, prípadne ďalšie zainteresované odborné inštitúcie  a dotknutá verejnosť. Dotknuté strany posielajú svoje pripomienky k návrhu, ktoré sú následne zozbierané a odborne posúdené v podprocese finalizácie SD.

V rámci finalizácie SD sa všetky pripomienky detailne posúdia, pričom pripomienky môžu byť akceptované, neakceptované  ; v prípade neakceptovaných zásadných pripomienok prekonzultované za účelom dosiahnutia zhody.   Ak pripomienky vyžadujú zásadné úpravy, návrh Plánu môže byť opakovane zaslaný dotknutým stranám. .

Po úspešnom zapracovaní všetkých relevantných pripomienok a odsúhlasení dotknutými stranami je vypracovaný finálny návrh SD predložený kompetentnému orgánu (SD môže schvaľovať napríklad MŽP SR, Vláda SR, ) na konečné schválenie. Kompetentný orgán môže SD buď schváliť, alebo ho vrátiť na prepracovanie. Ak je SD schválený, spúšťa sa proces jeho publikovania (v prípade požiadavky vyplývajúcej z legislatívy EÚ zasiela sa správa EK o prijatí SD) a sprístupnenia zainteresovanej verejnosti. Súčasne dochádza k aktualizácii údajov všetkých objektov evidencie v systéme IS VODA, ktorých sa obsah schváleného SD týka, čím sa zabezpečí aktuálnosť a konzistentnosť informácií s platnými dokumentami (v tomto prípade SD) v rámci systému. Zmeny sú automaticky vykonané v priebežne aktualizovanej vodohospodárskej mape dostupnej pre interné využitie, a v zmysle ročnej publikácie vodohospodárskej mapy sú sprístupnené verejnosti.

Obrázok 9 Proces tvorby a schvaľovania strategických dokumentov v oblasti vodného hospodárstva

Proces 5: Proces riadenia prístupu k údajom vodohospodárskej mapy a poskytovania údajov externým subjektom 
(Určenie podmienok prístupu k dynamickým údajom priebežne aktualizovanej vodohospodárskej mapy, definovanie rolí používateľov, správa prístupových práv, poskytovanie údajov tretím stranám a verejnosti prostredníctvom portálu IS VODA.)

Proces riadenia prístupu k údajom vodohospodárskej mapy a ich poskytovania externým subjektom definuje jasné pravidlá pre prístup k údajom v priebežne aktualizovanej a oficiálne platnej, každoročne aktualizovanej verzie NVHM, spravuje používateľské role a oprávnenia a zabezpečuje bezpečné poskytovanie údajov prostredníctvom portálu IS VODA.

Do tohto procesu vstupujú tri hlavné typy aktérov: MŽP SR, ktoré je správcom systému IS VODA a garantuje pravidlá prístupu; technický správca systému IS VODA zodpovedajúci za administráciu používateľov, práv a dát; a externé subjekty, ktorými môžu byť ministerstvá, odborné organizácie, štátne orgány, samosprávy, podnikateľské subjekty alebo verejnosť.

Proces začína, keď externý subjekt podá elektronickú žiadosť o prístup k údajom alebo o vytvorenie používateľského účtu. Táto požiadavka sa následne zaeviduje v systéme. Nasleduje vyhodnotenie žiadosti MŽP SR alebo garantom objektov evidencie, ktorí rozhodnú o oprávnenosti žiadosti a určia rozsah poskytovaných údajov voči žiadanému prístupu (či pôjde o priebežne aktualizovanú vodohospodársku mapu, alebo oficiálnu každoročne publikovanú verziu). Zároveň sa definujú role používateľov, napríklad čitateľ, editor alebo administrátor, spolu s konkrétnymi prístupovými právami.

Technický správca systému následne založí a nastaví používateľské konto v súlade s určenými rolami a bezpečnostnou politikou systému IS VODA. Používateľ tak získava aktívny prístup k údajom prostredníctvom verejnej alebo neverejnej časti portálu IS VODA, pričom údaje budú následne dostupné online cez GIS portál, alebo API.

Správca systému IS VODA pravidelne monitoruje a eviduje prístupy a aktivity používateľov, čím zabezpečuje kontrolu a audit využívania údajov a dodržiavanie bezpečnostných pravidiel. Súčasťou procesu je aj pravidelná revízia prístupových práv, ktorá overuje ich aktuálnosť a správnosť, a v prípade potreby ich upravuje na základe legislatívnych zmien alebo interných predpisov.

Proces končí zabezpečením kontrolovanej dostupnosti údajov vodohospodárskej mapy, čím je garantované, že údaje sú bezpečne prístupné len oprávneným používateľom a externým subjektom v súlade so stanovenými pravidlami.

Obrázok 10 Proces 5: Proces riadenia prístupu k údajom vodohospodárskej mapy a poskytovania údajov externým subjektom

1. 
   
   1. 
      
      1. Jazyková podpora lokalizácia

Verejná časť web riešenia v TO BE stave bude zabezpečená v slovenskom (SK) a anglickom (EN) jazyku. Komunikácia medzi orgánom štátnej správy a externým užívateľom bude prebiehať v úradnom jazyku (SK). Administračná časť TO BE bude zabezpečená iba v slovenskom (SK) jazyku.

1. 
   
   1. Aplikačná vrstva
      1. Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Súčasný stav aplikačnej architektúry – AS IS

Dostupnosť relevantných dát a informácií pre laickú aj odbornú verejnosť o ochrane a využívaní vôd je jedným zo základných predpokladov participatívneho prístupu pre tvorbu a implementáciu politík v oblasti vodného hospodárstva. Informačné systémy v tejto oblasti sú zatiaľ vytvárané prevažne decentralizovane v rámci odborných organizácií a inštitúcií, preto je základným cieľom konsolidácia a prepojenie dát medzi všetkými zainteresovanými subjektmi, zlepšenie uchovávania, spracovávania a toku dát, a tiež sprístupnenie údajov verejnosti.

Integrálnou súčasťou riadenia je okrem informovania (tok informácií, vrátane ich správneho získavania a spracovania) aj plánovanie (podľa hraníc povodí, čiastkových povodí a mikropovodí) a rozhodovanie, pričom vymáhateľnosť práva je v tomto kroku určujúca. Monitorovanie vôd musí poskytovať dostatočnú informačnú bázu pre plánovací a rozhodovací proces, pre plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska a pre informovanie verejnosti. Jednou z hlavných výziev, ktorá vyplýva zo súčasného stavu, je absencia komplexného riešenia na zber, publikovanie  a analýzu dát. Zámerom je vytvorenie informačného systému Voda (IS Voda) integráciou existujúcich informačných systémov a prepojením údajov z iných sektorov a rezortov  a tak zabezpečiť dostupnú komplexnú bázu relevantných dát a informácií o vode.

Obrázok 11 Súčasný stav agendových ISVS rezortu ŽP v oblasti vôd

Budúci stav aplikačnej architektúry – TO BE

Aplikačná architektúra pre IS VODA je navrhnutá pre podporu komplexného zberu údajov OE zo zámerom  budovať priestorové databázy sád údajov NVHM a ich sprístupnení prostredníctvom aplikačných služieb pre podporu koncových užívateľov. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia interoperability a výmeny údajov vytvoriť API rozhranie pre zber a zdieľanie potrebných údajov z interných ISVS a to prostredníctvom centrálnej integračnej platformy PDAaPI. Vytvoriť vhodné rozhranie na zabezpečenie požiadaviek pre externé dopyty na údaje NVHM v rozsahu poskytovaných objektov údajových sád.

Pri navrhovaní aplikačných služieb sa kladie dôraz na využitie platformy PDaPI platformy orientovanej na cloud a mikroslužby, čo predstavuje zásadný posun oproti tradičným monolitickým a SOA systémom, ktoré sú často menej flexibilné a ťažko škálovateľné. IS VODA zavádza nové služby pre spracovanie priestorových údajov v rozsahu potrebnej funkcionality. Zámerom je implementovať služby tak, aby funkčne dopĺňali služby PDaPI a aby sa tak vytvoril vzájomne prepojený funkčný celok. V cloudovo orientovanom prístupe sa riešenie skladá z množstva menších, nezávislých mikroslužieb, ktoré sú jednoducho spravovateľné a škálovateľné podľa aktuálnych potrieb. Tieto služby fungujú na rôznych úrovniach spracovania a využívajú cloudové technológie na zabezpečenie flexibility, optimalizácie zdrojov a nákladovej efektívnosti.

Jeden z hlavných bodov interakcie používateľov so systémom sú webové a mobilné rozhrania. Tieto rozhrania komunikujú prostredníctvom API Gateway, ktorá zabezpečuje autorizáciu prístupov k jednotlivým rozhraniam systému. API Gateway funguje ako centrálny integračný bod, ktorý prijíma a smeruje požiadavky k relevantným službám, čím zabezpečuje bezpečnú a efektívnu komunikáciu.
Backendová vrstva zahŕňa rôzne aplikačné mikroslužby, z ktorých každá vykonáva konkrétnu, úzko špecializovanú funkciu. Tieto služby sú nezávislé, ale môžu medzi sebou spolupracovať prostredníctvom robustnej integračnej vrstvy. Služby sú prevádzkované bez potreby správy serverov (serverless) a to aj v prípade kontajnerizovaného typu služby.

Integračná vrstva, ktorá využíva okrem iného aj integračnú orchestráciu, umožňuje riadenie integračných tokov medzi jednotlivými mikroslužbami a zabezpečuje, aby komplexné procesy prebiehali plynulo. Tento prístup zaisťuje flexibilitu, ktorá umožňuje rýchlu adaptáciu systému na meniace sa potreby bez narušenia ostatných častí architektúry. Integračná vrstva umožňuje bezproblémovú výmenu dát medzi jednotlivými časťami systému prostredníctvom API, správ, dátových tokov a integračnej orchestrácie. Tým sa zabezpečuje interoperabilita a plynulý tok údajov medzi rôznymi systémami, čo umožňuje škálovanie a rozšírenie architektúry v súlade s potrebami.

Riešenie obsahuje aj platformu pre vykonávanie, riadenie a monitorovanie biznis procesov, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení štandardizácie, konzistencie a automatizácie v rámci fungovania rezortných služieb. Táto platforma umožňuje modelovanie procesov v súlade s metodikou BPMN a ich následné spúšťanie vo forme workflow, ktoré prepájajú ľudské úlohy, systémové volania, rozhodovacie logiky a externé integračné body. V súčinnosti s nadradenými aj podriadenými organizáciami riešenie podporuje koordinovaný výkon procesov naprieč rôznymi úrovňami verejnej správy, vrátane prípadov, kde je potrebné zapojiť viaceré subjekty v rámci jedného životného cyklu služby. Platforma zároveň umožňuje flexibilnú integráciu s existujúcimi systémami, službami a dátovými zdrojmi, čím podporuje znovupoužiteľnosť existujúcich komponentov a znižuje potrebu duplicitnej funkcionality. Vďaka tejto vrstve je možné pružne reagovať na legislatívne alebo organizačné zmeny prostredníctvom úprav procesných modelov bez zásahu do aplikačnej logiky.

Architektúra obsahuje aj rozsiahly ekosystém na evidenciu a správu dát. Na úrovni ukladania dát sa používa Data Lake, ktoré umožňuje ukladanie veľkých objemov štruktúrovaných aj neštruktúrovaných dát. Toto riešenie je ideálne pre zhromažďovanie surových ale aj predspracovaných dát z rôznych zdrojov, ktoré môžu byť následne transformované a analyzované. Súčasťou systému je aj dátový sklad (Data Warehouse = DWH), ktorý poskytuje výkonné nástroje na analýzu štruktúrovaných údajov. Týmto spôsobom je možné spracovávať analytické, ako aj historické dáta, čo otvára priestor pre pokročilú analytiku a podporu rozhodovacích procesov. Dôležitou vrstvou v tomto riešení je aj Business Intelligence (BI). BI nástroje poskytujú pokročilú analytiku, ktorá umožňuje vizualizáciu údajov a tvorbu reportov. Tieto nástroje sú prepojené s Data Lake a DWH, čo poskytuje komplexný pohľad na výkonnosť systému, správanie používateľov a kľúčové obchodné metriky. Výstupy z BI systémov sú následne publikované prostredníctvom rôznych platforiem, čo umožňuje zdieľanie relevantných informácií s internými aj externými zainteresovanými stranami v reálnom čase. Na zabezpečenie kvality a dôveryhodnosti dát budú do architektúry začlenené aj nástroje pre správu dát, vrátane komponentov pre data quality, data lineage, data catalog a master data management. Tieto nástroje zabezpečujú validáciu, čistenie, štandardizáciu a sledovanie pôvodu dát, čo je kľúčové pre transparentnosť a konzistentnosť v celom dátovom cykle. Implementácia takéhoto rámca umožňuje efektívnu správu dátových aktív, podporuje dátovú zodpovednosť a uľahčuje dodržiavanie regulačných požiadaviek.

Okrem dátového spracovania a analýzy je v tejto architektúre kladený veľký dôraz na bezpečnosť. Bezpečnostné služby, ako je správa identít a prístupov (IAM), šifrovanie dát a ochrana citlivých údajov, sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia. Tieto služby zabezpečujú, že prístup k systémovým zdrojom je riadený na základe rol a oprávnení, čím sa minimalizuje riziko neoprávnených prístupov. Šifrovanie dát počas ich prenosu aj ukladania zaručuje, že citlivé informácie sú chránené pred potenciálnymi hrozbami.

Architektúra zahŕňa aj robustný systém dohľadu a monitorovania (observability). Služby na monitorovanie služieb a infraštruktúry, ako sú Logging, Monitoring a Tracing, poskytujú detailné informácie o stave a výkone systému. Tieto nástroje umožňujú včasnú detekciu problémov, identifikáciu úzkych miest a rýchlu nápravu chýb, čím sa zvyšuje celková spoľahlivosť a dostupnosť systému. Monitoring a sledovanie výkonu sú kľúčové pre zabezpečenie vysokého štandardu služieb a optimalizáciu zdrojov.

DevOps procesy zohrávajú v tejto architektúre významnú úlohu. Automatizácia vývojových a prevádzkových úloh pomocou CI/CD nástrojov, ako je GitLab, umožňuje efektívne riadenie životného cyklu aplikácií od vývoja, cez testovanie až po nasadenie. Navyše, používanie infraštruktúry ako kód (IaC) umožňuje automatizované nasadzovanie a správu infraštruktúry, čo zvyšuje konzistentnosť a znižuje riziko chýb pri manuálnych zásahoch. Zálohovanie a obnova po havárii sú neoddeliteľnou súčasťou tejto architektúry, čo zaisťuje kontinuitu prevádzky aj v prípade výpadkov.

Celkovo je táto architektúra navrhnutá tak, aby využívala všetky výhody cloudových služieb. Flexibilita, škálovateľnosť, bezpečnosť a efektívna správa dát sú základnými piliermi tohto riešenia, ktoré je pripravené podporovať moderné rezortné procesy a umožniť rýchle prispôsobenie sa dynamicky sa meniacim požiadavkám legislatívy.

Obrázok 12 Náhľad detailov budúcej (TO BE) aplikačnej architektúry a závislostí (dátových tokov) medzi systémami

Obrázok 13 Náhľad detailnejšieho znázornenia plánovaných integrácií

Obrázok 14 Náhľad detailnejšieho znázornenia plánovaných integrácií prostredníctvom PDaPI

1. 
   
   1. 
      
      1. Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 19 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

Moduly ISVS namapované na doménové moduly v CBA ktoré logicky triedia procesy v rámci implementácie projektu.

1. 
   
   1. 
      
      1. Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

V súčasnosti sú integrácie realizované prostredníctvom IS KSED.

Tabuľka 20 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

V rámci navrhovaného IS Voda budú prostredníctvom centrálnej integračnej platformy PDaPI sprístupnené integrácie na  nadrezortné ISVS, ktoré ustanovuje najmä zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Pre IS VODA takto definovaným integračným rozhraním budú sprístupnené požadované registre CPDI a služby ÚPVS.

Tabuľka 21 Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Navrhovaný IS VODA je plne integrovaný na platformu dátovej a procesnej integrácie rezortu životného prostredia (PDaPI), informačný systém, ktorý slúži ako centrálna platforma pre správu, využívanie údajov a výmenu informácií v rámci celej verejnej správy navonok aj dovnútra. Zámerom tohto riešenia je optimalizovať procesy, ktorými sa zlepší požadovaná výmena údajov a prenosu údajov medzi ISVS. Platforma je vybudovaná v súlade s princípmi otvorených dát a interoperability. Integrácie prostredníctvom platformy zjednodušujú navrhovanú architektúru riešenia. Prostredníctvom integračného rozhrania PDaPI sú zároveň sprístupnené registre tretích strán ako aj integrácie na nadrezortné centrálne bloky, a registre sprístupňované prostredníctvom CPDI.

Tabuľka 22 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 23 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 24 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Obrázok 16 Integrácie na spoločné moduly ÚPVS API manažment platformu – prostredníctvom PDaPI

1. 
   
   1. Dátová architektúra

V súčasnosti MŽP SR nemá zavedený systematický manažment údajov v oblasti vôd (vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov) a nie je schopné evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe. 

Rezortné organizácie v pôsobnosti ministerstva pracujú s množstvom dátových štruktúr, ktoré sú definované v zákonoch a vyhláškach v súvislosti s problematikou vôd. Tieto údaje sú evidované v zdrojových agendových ISVS rezortných inštitúcií (H).  Vzhľadom na rozsah agendy a decentralizáciu chýba jednotná metodika výmeny údajov medzi inštitúciami a MŽP SR ako orgánom riadenia.  Vo väčšine sa jedná  o informačné systémy, ktoré sú technologicky zastaralé a neumožňujú robiť zmeny v dátových štruktúrach prípadné zmeny sú nerealizovateľné resp. realizovateľné len s vysokými nákladmi. 

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené existujúce systémy podriadených organizácií rezortu životného prostredia a iných relevantných subjektov, ktoré budú využívať údaje spracovávané v novobudovanom systéme IS VODA, prípadne predstavujú evidencie a registre, na ktoré sa tento systém priamo napája. Zabezpečenie kompatibility a efektívne zdieľanie informácií medzi týmito systémami je kľúčovou úlohou systému.

Tabuľka 25 Subjekty, ktoré budú využívať údaje spracovávané v novobudovanom systéme IS VODA, prípadne predstavujú evidencie a registre, na ktoré sa tento systém priamo napája.

1. 
   
   1. 
      
      1. Objekty evidencie

Tabuľka 26 Objekty evidencie

Obrázok 17 Zjednodušený doménový model na sady OE

1. 
   
   1. 
      
      1. Referenčné údaje

Tabuľka 27 Návrh na vyhlásenie referenčných údajov

Počas fázy Analýza a dizajn údaje uvedené v tabuľke 20 budú predmetom hodnotenia, či budú vyžadovať zmenu legislatívy a teda ich bude možné označiť na vyhlásenie za referenčné.

1. 
   
   1. 
      
      1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 28 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

1. 
   
   1. 
      
      1. Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 29 Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

1. 
   
   1. 
      
      1. Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

Tabuľka 30 Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

1. 
   
   1. 
      
      1. Kvalita a čistenie údajov

Tabuľka 31 Zhodnotenie dátovej kvality objektov evidencie

Tabuľka 32 Personálne zabezpečenie a roly pri riadení dátovej kvality

1. 
   
   1. 
      
      1. Otvorené údaje

Tabuľka 33 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

1. 
   
   1. 
      
      1. Analytické údaje