I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.  (účinnosť od 1.4.2025)

Schvaľovanie dokumentu

1. HISTÓRIA DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Dokument je výstupom prípravnej a iniciačnej fázy projektu v súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu z pohľadu budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

V súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z. z. v znení neskorších predpisov je tento výstup I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravnej a iniciačnej fázy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

2.1 Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FP-xx

• F          – funkcionálna alebo používateľská požiadavka
• P          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - NFP) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NFP-xx

• NF        – nefunkčná požiadavka (NFP)
• P          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované Objednávateľom/PM.

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1 Manažérske zhrnutie

Navrhované riešenie je výsledkom výberu optimálnej alternatívy na základe hodnotenia MCA metodiky uvedenej v tomto dokumente Projektový zámer (I-02). Predstavuje manažérsky sumár plánovanej architektúry a jej strategického prínosu pre rezort Ministerstva hospodárstva SR a agendy poskytnutia adresnej pomoci spotrebiteľom energií.

Projekt je orientovaný na vybudovanie jednotného informačného systému Register odberných miest Ministerstva hospodárstva SR v súlade so štandardami pre ISVS. Zohľadňuje potrebu zabezpečiť opakovaný zber a spracovanie údajov od poskytovateľov energií a prevádzkovú kontinuitu. Projekt zároveň vytvára predpoklady pre ďalší rozvoj a optimalizáciu elektronických služieb poskytovaných v rámci rezortu v rámci agendy adresnej pomoci. Samostatnú oblasť tvoria analytické moduly pre systematické monitorovanie, vyhodnocovanie, optimalizovanie a plánovanie v rámci energetickej politiky a stratégie energetickej bezpečnosti, rozvoja inteligentných distribučných sieti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Aktuálne je energopomoc udeľovaná paušálne bez presnej adresnosti cieľovým skupinám. Údaje sú zbierané a vyhodnocované manuálne. Predmetnú agendu nerieši žiadna iná organizácia. 

Cieľovými koncovými používateľmi sú občania – fyzické osoby a agendoví pracovníci MH SR.  

Dôvodom na realizáciu projektu je potreba systematického zberu, analýzy a správy sociálno-ekonomických a energetických údajov, ktoré sú nevyhnutné na efektívne vyhodnocovanie miery ohrozenia domácností energetickou chudobou. Tento proces zahŕňa: 

• údaje o príjmoch, dávkach a príspevkoch domácností, ktoré tvoria ich príjmovú stránku;
• informácie o veľkosti a charaktere spotreby energií a vody, ktoré tvoria ich výdavkovú stránku;
• údaje o koncových odberateľoch elektriny, plynu, tepla a vody v domácnostiach vrátane ďalších členov domácností, ktorí sú konzumentmi energií. 

Navrhovaný IS Registra odberných miest je realizáciou časti aktivity 2 národného projektu „Vytvorenie systému podpory domácností ohrozených energetickou chudobou“, ktorého hlavným cieľom je vytvoriť automatizovaný systém poskytovania adresnej energopomoci, ktorým bude zabezpečená jednoznačná adresnosť pasívnych ako aj aktívnych opatrení oprávneným entitám (obytným jednotkám, dotknutým cieľovým skupinám ohrozených energetickou chudobou) v súlade s legislatívno-technicky ustálenou definíciou domácnosti ohrozenej energetickou chudobou. 

Navrhovaný IS na základe nových a spresnených definícií domácností ohrozených energetickou chudobou  pomôže poskytovať adresné kompenzácie nákladov na energie, ako aj riešiť aktívne opatrenia, ktorými sa zabezpečí adresná podpora pri realizácii opatrení domácností ohrozených energetickou chudobou.

Cieľom je vytvoriť podmienky pre poskytovanie cielenej podpory spôsobom, ktorý v strednodobom aj dlhodobom horizonte umožní týmto domácnostiam dosiahnuť udržateľný stav, z pohľadu narastajúcich cien energií spotrebovaných pri prevádzkovaní domácnosti, v súčinnosti s aktívnymi komplementárnymi opatreniami, ktorými bude zabezpečené zníženie potreby energií z distribučných sietí, ako napr. výroba vlastnej energie z obnoviteľných zdrojov energií. Navrhovaný projekt bude vo vzťahu k tomuto cieľu komplementárne pokračovať ďalšou operáciou realizovanou v súlade s oprávnenými typmi akcií opatrenia 2.3.1 „Podpora inteligentných energetických systémov vrátane uskladňovania energie“, a to najmä v nadväznosti na akcie: 

• vytvorenie analýz na základe zozbieraných podkladov a informácií, ktoré umožnia vytypovať vhodné lokality na podporu vytvárania miestnych distribučných sietí, najmä v rámci energetických komunít s cieľom využívania elektriny v mieste jej výroby a až následne distribúcie prebytkov do regionálnych distribučných sústav;
• vytvorenie analýz na základe zozbieraných podkladov a informácií, ktoré umožnia vytypovať vhodné lokality na podporu uskladňovania energie za účelom efektívneho využívania zdrojov, vytvorenia možností pre aktívne zapájanie koncových užívateľov do procesu optimalizácie a znižovania ich energetických nárokov a nákladov, ako aj zlepšenia energetickej efektívnosti a znižovania energetických strát;
• vytvorenie analýzy na základe zozbieraných podkladov a informácií, ktoré umožnia vytypovať vhodné lokality na podporu inštalácie inteligentných prvkov v elektroenergetických systémoch na účel rozvoja/budovania inteligentných systémov na podporu integrácie nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov (napr. zariadenia na spracovanie dát, regulácia, diaľkovo ovládané spínacie prvky);
• modelovanie budúceho vývoja na lokálnej úrovni ohľadom plánovania investícií do inteligentných sietí na viacerých úrovniach a typoch energií.

IS register odberných miest vytvorí permanentne aktualizovanú údajovú základňu pre vyššie uvedené analytické moduly a zároveň ich implementáciu. 

Projekt nadväzuje na „Koncepcia na ochranu odberateľov  spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“ ktorú Vláda SR prijala dňa 25.01.2023 svojim uznesením na vedomie.  Projekt tiež nadväzuje na ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2020/1563, zo 14. októbra 2020 týkajúce sa energetickej chudoby, ktoré odporúča členským štátom: 

1. Rozvíjať systematický prístup k liberalizácii trhov s energiou s cieľom podeliť sa o výhody so všetkými skupinami spoločnosti, najmä tými, ktoré to najviac potrebujú. 
2. Venovať osobitnú pozornosť sprievodnému pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý obsahuje usmernenia týkajúce sa ukazovateľov energetickej chudoby, ako aj vymedzenia významného počtu domácností v energetickej chudobe. Je dôležité, aby členské štáty používali usmernenie Komisie pri vykonávaní a aktualizácii svojich súčasných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

V súlade s plánom vlády SR je cieľom vytvoriť systém dlhodobo udržateľnej a adresnej energetickej pomoci. Počas roka 2026 a v ďalších rokoch bude tzv. energopomoc poskytovaná zraniteľným odberateľom v domácnostiach, ktorí sú ohrození energetickou chudobou. 

3.2 Motivácia a rozsah projektu

Obrázok 1 Vizualizácia motivácie pre realizáciu projektu

3.3 Zainteresované strany (Stakeholderi)

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

3.4 Ciele projektu

Tabuľka 3 Ciele projektu

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Hlavnou skupinou koncových používateľov sú fyzické osoby a zamestnanci MH SR.

Fyzické osoby, občania SR, majú možnosť overiť udelenie adresnej pomoci, prípadne toto ne/udelenie reklamovať.

Zamestnanci MH SR majú prístup k administratívnemu portálu, kde je možnosť sledovania a nastavovania procesov adresnej pomoci.

Zamestnanci dotknutých inštitúcií, ktoré poskytujú zdrojové údaje.

Aktuálna situácia je absolútne nevyhovujúca, vyžaduje si enormné množstvo manuálnych aktivít, výsledkom ktorých sú neúplné a nepresné údaje. Potreba moderného IS s maximálnou automatizáciu procesov je nevyhnutná.

Všetky aktivity je potrebné opakovane manuálne vykonávať vzhľadom na meniace sa vstupné údaje ako aj zmeny v prístupe definovania adresnosti. Je žiadúce, aby nový IS úplne eliminoval aktivity takejto povahy a umožnil realizáciu zmien vo výpočtoch.

Na projekte okrem rezortných pracovníkov budú participovať aj zástupcovia všetkých dotknutých organizácií.

V rámci implementácie národného projektu bude dôsledne uplatnený princíp aktívneho zapojenia užívateľov, a to jednak ako prijímateľov adresnej energopomoci, ako aj ako spolupracujúcich subjektov v rámci dátovej a procesnej integrácie. Užívateľmi v zmysle § 3 písm. u) zákona č. 121/2022 Z. z. budú predovšetkým verejné a súkromné inštitúcie, ktoré sa podieľajú na spracovaní údajov nevyhnutných pre posúdenie nároku na energopomoc.

Zapojenie koncových užívateľov ako cieľovej skupiny do projektu bude realizované prostredníctvom IS Registra odberných miest, ktorý umožní domácnostiam získať adresnú energopomoc bez potreby manuálnych žiadostí. Užívateľ tak bude pasívnym príjemcom služby, pričom jeho nárok bude vyhodnotený na základe prepojených dát zo zdrojových registrov.

Ďalej prostredníctvom interaktívnych rozhraní pre aktívne zapojených užívateľov, akými sú napríklad dodávatelia energií, samosprávy, štátne inštitúcie a prevádzkovatelia verejných registrov. Títo budú zabezpečovať aktuálne a presné údaje pre rozhodovanie o nároku, ako aj priamu podporu užívateľov systému v jednotlivých etapách.

Očakáva sa participácia užívateľov v testovacích a validačných fázach vývoja systému, najmä v rámci pilotných overovaní jednotlivých komponentov IS a návrhov procesných tokov (napr. modelových situácií z reálnych domácností).

Cieľom zapojenia koncových užívateľov je zabezpečiť transparentnosť, adresnosť a užívateľskú prívetivosť systému energopomoci pre cieľovú skupinu. Projekt aktívne podporí participáciu všetkých relevantných aktérov a zabezpečí, aby ich potreby a skúsenosti boli zohľadnené v návrhu aj implementácii riešení.

Analytickí pracovníci MH SR požadujú vytvorenie dátovej bázy pre vykonávanie špeciálnych analýz a následne definovať zadanie na analytické moduly a algoritmy pre výpočet adresnej energopomoci.

Navrhované riešenie ušetrí enormné množstvo manuálnej činnosti, či už zavedením štandardizovaných elektronických služieb, používaním kvalitných údajov, ako aj automatizované spracovanie nových dávok zdrojových údajov a automatický výpočet adresnej energopomoci.

3.6.1 Overenie udelenia adresnej pomoci

Fyzická osoba, občan SR, má možnosť po autorizácii EID a výberom odberného miesta, ktorého je vlastníkom, zistiť či mu bola udelená adresná pomoc, a ak spĺňa definované podmienky adresnej pomoci aj v akej výške prostredníctvom slovensko.sk.

Fyzická osoba, občan SR overená dokladom totožnosti a výberom odberného miesta, ktorého je vlastníkom, môže zistiť či mu bola udelená adresná pomoc, a ak spĺňa definované podmienky adresnej pomoci aj v akej výške prostredníctvom Reklamačného pracoviska.

Dôvod realizácie:

• Zjednodušenie a zrýchlenie komunikácie občana s verejnou správou ohľadom informácie o adresnej pomoci
• Úspora času tým, že pracovník verejnej správy nemusí spracovávať žiadosť o informáciu, táto bude vybavená formou „self-service“ priamo občanom.
• Poskytnutie neelektronickej služby špecifickým cieľovým skupinám občanov.

3.6.2 Reklamácia neudelenia adresnej pomoci

Fyzická osoba, občan SR, má možnosť po autorizácii EID a výberom odberného miesta reklamovať udelenie, či neudelenie adresnej pomoci, a to vyplnením elektronického formuláru pre reklamovanie adresnej pomoci prostredníctvom slovensko.sk.

Fyzická osoba, občan SR overená dokladom totožnosti a výberom odberného miesta, ktorého je vlastníkom, môže podať sťažnosť pre neudelenie adresnej pomoci prostredníctvom Reklamačného pracoviska.

Dôvod realizácie:

• Zjednodušenie a zrýchlenie komunikácie reklamácie občana s pracovníkom verejnej správy
• Pracovník verejnej správy má v reklamácii priamo k dispozícii informácie o odbernom mieste či osobe, ktorá reklamáciu vykonáva, pričom určitá množina údajov bude anonymizovaná aj pre pracovníka verejnej správy.
• Poskytnutie neelektronickej služby špecifickým cieľovým skupinám občanov

3.6.3 Administrácia adresnej pomoci

Zamestnanci MH SR, majú možnosť po autorizácii v systéme Registra odberných miest definovať spôsoby výpočtu, podmienky pre udelenie a časové platnosti pre vytvorenie adresnej pomoci.

Dôvod realizácie:

• Zjednodušenie definovania výpočtu adresnej pomoci a jej platnosti vo forme elektronického formuláru v administratívnej časti systému
• Okamžité zobrazenie referenčných príkladov výpočtu a výsledku adresnej pomoci pre špecificky definované prípady

3.6.4 Prístup k údajom adresnej pomoci

Zamestnanci MH SR, majú možnosť pristupovať k databáze anonymizovaných údajov adresnej pomoci z externého systému Microsoft PowerBI z pracovnej stanice v sieti MH SR. Takto pristupované dáta sú anonymizované a neposkytujú žiadne osobné či citlivé údaje.

Dôvod realizácie:

• Rýchla dátová analytika pre zamestnancov MH SR

3.7 Detailný opis obmedzení a predpokladov

Kvalita zdrojových údajov a ich aktualizácia.

Dodávatelia energií vedú vlastné evidencie adries a vlastníkov odberných miest, ktoré vykazujú nízku kvalitu, neintegrujú žiadne referenčné systémy a ani nepoužívajú žiadne referenčné číselníky, ako napríklad číselníky Registra adries. Mnohé údaje majú historický pôvod, nie sú aktualizované a obsahujú napr. lokalizačné pomenovania, ktoré sú známe v rámci regiónu, ale nikde nie sú evidované. Osobné údaje sú neaktuálne, obsahujú množstvo preklepov a neúplných informácií. Nedochádza ku korekcii údajov.

Dostupnosť systémov tretích strán.

Aktuálne poskytovatelia zdrojových údajov manuálne exportujú údaje v neštandardných formátoch, opakovane už identifikované chybné údaje. Súbory sa musia manuálne kopírovať na rôzne zdieľané úložiska, prípadne postupmi, ktoré nie sú štandardne monitorované a chránené.

Dostupnosť prostredia vo Vládnom cloude.

V prípade prevádzkových problémov prostredia Vládneho cloudu môže dôjsť k nedostupnosti IS a k neposkytovaniu koncových a iných služieb. Očakáva sa deklarované SLA a kvalita služieb a potenciál navýšenia zdrojov primárne diskových kapacít na perzistenciu statických údajov.

Úplné a presné algoritmy pre výpočet pomoci.

Existuje riziko získania takých zdrojových údajov a v takej kvalite, že bude možné zadefinovať presný a objektívny algoritmus pre výpočet adresnej energopomoci. Za účelom eliminácie tohto limitu sa implementujú procedúry spracovania údajov a ich stotožnenia ako aj permanentnej aktualizácie. Využitie analytických nástrojov bude slúžiť na bezprostredné testovanie navrhovaných algoritmov a ich overenie voči reálnym údajom.

Zabezpečenie poskytnutia pomoci konečnému prijímateľovi pomoci.

V súčasnosti nebola poskytovaná konkrétna adresná pomoc, ale len paušálny príspevok. Ak by sa aj aktuálne podarilo spracovať vstupné údaje, navrhnúť objektívne algoritmy adresnosti, tak by bolo náročné zabezpečiť nesystémovými prostriedkami adresovanie pomoci, a nemenej komplikovanejšie následne overenie jej sprostredkovania predajcami energií. Zavedenie nového IS predpokladá plné automatizovanie a kontrolu nad uvedenými procesmi.

Definície vymieňaných údajov a procesov integrácie.
Je nevyhnutné, aby všetky kľúčové subjekty si vzájomne zadefinovali presné dátové štruktúry, spôsoby integrácie, bezpečnostné aspekty a pravidlá. Každá dohoda musí jednoznačne stanoviť časové intervaly výmeny údajov, kvalitatívne parametre údajov a integračných prostriedkov.
 

3.8 Vyhodnotenie rizík a závislostí

Tabuľka 5 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí

3.9 Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

3.9.1 Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka 6 Sumarizácia nákladov a prínosov

3.9.2 Zdroj financovania

Európske štrukturálne a investičné fondy: program Slovensko 2021 – 2027.

3.10 Harmonogram projektu

3.11 Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Návrh personálneho obsadenia pre Riadiaci výbor (RV) realizátora projektu minimálne v nasledovnom zložení:

• Predseda RV - Ing. Ondrej Varačka
• Biznis vlastník - JUDr. Szabolcs Hodosy
• Zástupca prevádzky - Ing. Adrián Jenčo, MBA
• Projektový manažér realizátora projektu - Ing. Martin Mlynarovič

Personálne obsadenia pre Projektový tím realizátora projektu:

Tabuľka 7 Projektový tím

4. LEGISLATÍVA

Zákon č. 71/2025 Z. z. o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci

Najdôležitejšou legislatívnou iniciatívou bude prijatie zákona o adresnej energopomoci, ktorý komplexne určí podmienky poskytovania adresnej energopomoci.

Návrh zákona musí byť:

• predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 22.8.2025,
• schválený poslancami Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 24.10.2025,
• platný najneskôr v mesiaci december 2025,
• účinný od 1.1.2026.

V prípade, ak uvedené termíny nebudú dodržané, nebude existovať právny základ na realizáciu adresnej energopomoci, t. j. adresnú energopomoc nebude možné realizovať.

Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike

Predpokladá sa tiež zmena zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to zavedenie povinnosti dodávateľom elektriny, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou prevádzkovateľom distribučnej siete a dodávateľom plynu viesť údaje o adresách odberných miest odberateľov v súlade s údajmi registra obyvateľov.

Návrh zákona musí byť:

• predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr na septembrovú schôdzu,
• schválený poslancami Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr na septembrovej schôdzi,
• platný a účinný najneskôr v mesiaci október 2025.

V prípade, ak uvedené termíny nebudú dodržané, nemusí dôjsť k zabezpečeniu súladu údajov o adresách odberných miest odberateľov v súlade s údajmi registra obyvateľov.

Nariadenie EÚ č. 14 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

Odporúčanie komisie EÚ 2020/1563, zo 14. októbra 2020 týkajúce sa energetickej chudoby.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

5. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Cieľové riešenie je navrhované ako centrálne prevádzkované vo vládnom cloud-e. Cieľom je poskytnúť:

• Občanom možnosť kontroly adresnej pomoci;
• Občanom možnosť “reklamácie” výšky a udelenia/neudelenia adresnej pomoci;
• Zamestnancom MH SR kontrolu pridelenia adresnej pomoci;
• Zamestnancom MH SR prístup k anonymizovaným dátam za účelom vykonávania dátových analytík;
• Centrálny register odberných miest s komunikačným REST API pre ostatné systémy OVM na základe špecifických integračných zámerov;
• Vytvorenie analýz na základe zozbieraných podkladov a informácií, ktoré umožnia vytypovať vhodné lokality na podporu vytvárania miestnych distribučných sietí, najmä v rámci energetických komunít s cieľom využívania elektriny v mieste jej výroby a až následne distribúcie prebytkov do regionálnych distribučných sústav;
• Vytvorenie analýz na základe zozbieraných podkladov a informácií, ktoré umožnia vytypovať vhodné lokality na podporu uskladňovania energie za účelom efektívneho využívania zdrojov, vytvorenia možností pre aktívne zapojenia koncových užívateľov do procesu optimalizácie a znižovania ich energetických nárokov a nákladov, ako aj zlepšenia energetickej efektívnosti a znižovania energetických strát;
• Vytvorenie analýzy na základe zozbieraných podkladov a informácií, ktoré umožnia vytypovať vhodné lokality na podporu inštalácie inteligentných prvkov v elektroenergetických systémoch na účel rozvoja/budovania inteligentných systémov na podporu integrácie nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov (napr. zariadenia na spracovanie dát, regulácia, diaľkovo ovládané spínacie prvky);
• Modelovanie budúceho vývoja na lokálnej úrovni ohľadom plánovania investícií do inteligentných sietí na viacerých úrovniach a typoch energií.

Riešenie je implementované ako microservice riešenie obsahujúce služby:

• Dávkový import dát zo zdrojových systémov
• Identifikácia zdrojových dát voči referenčným registrom
• Generovanie adresnej pomoci
• Odosielanie adresnej pomoci do systémov tretích strán
• Poskytovanie dát o adresnej pomoci

Webové rozhranie:

• Portál pre zamestnancov MH SR pre kontrolu a konfiguráciu adresnej pomoci
• Portál pre FO pre kontrolu a “reklamáciu” adresnej pomoci
• Portál pre výmenu dát medzi zainteresovanými systémami

Rozhranie pre zber a analýzu aplikačných logov

5.1 Stanovenie alternatív architektúry riešenia

Obrázok 2 Celková architektúra

5.1.1 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Alternatíva 1

Všetky agendy pre dosiahnutie cieľov sú vykonávané manuálnym spôsobom a to manuálnym analyzovaním zdrojových dát, manuálnym identifikovaním občanov a odberných miest a manuálnym prideľovaním adresnej pomoci podľa definovaných kritérií.

Tabuľka 8 Spracovanie MCA

Tabuľka 9 Vyhodnotenie MCA

5.1.2 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Aplikačná vrstva predpokladá použitie microservice architektúry, čím je aplikačná vrstva rozdelená na samostatné aplikačné moduly. Riešenie využíva len voľne dostupné knižnice a teda nie je potrebné obstaranie ďalších licencií.

5.1.3 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu.

Cieľové riešenie spĺňa všetky podmienky a kritéria pre inštaláciu do vládneho cloudu. Alternatívou technologickej vrstvy je použitie dedikovaného hardware v správe prevádzkovateľa projektu. V tomto prípade sa však predpokladajú ďalšie náklady na obstaranie hardware, na zabezpečenie riešenia (vzhľadom na povahu ukladaných dát), ako aj riešenie potrebných integrácií so systémami 3tích strán.

Tabuľka 10 Klasifikácia budovaných informačných systémov

Obrázok 3 Znázornenie alternatív riešenia v technologickej vrstve

5.2 Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Cieľové riešenie je koncipované ako centrálne riešenie s prevádzkou vo Vládnom Cloude. Cieľom riešenia je poskytnúť spracovanie životných situácií ohľadom adresnej pomoci a poskytnúť REST API pre zápis vstupných údajov (ako alternatívu k dátovým importom) ako aj REST API:

• publikujúci informácie o adresnej pomoci umožňujúce integráciu tretích systémov;
• pre integráciu front-end používateľského rozhrania, pre nastavovanie konfiguračných parametrov adresnej pomoci, spúšťanie a sledovanie spracovania dávok, odosielania šekov a generovania exportných dávok, ako aj prácu so žiadosťami občanov.

Riešenie taktiež poskytuje nezávislé dátové rozhranie dostupné pre zamestnancov MV/MH SR, pomocou ktorého je možné pripojiť k dátovému zdroju BI nástroj. Dátový zdroj je fyzicky oddelený od aplikačnej databázy, implementovaný samostatnou databázovou inštanciou na samostatnom virtuálnom stroji. Dáta v tejto databáze sú napĺňané replikáciou z aplikačnej databázy a je striktne definované, ktoré dáta sú replikované, tak aby nedošlo k úniku osobných údajov.

Dátová vrstva cieľového riešenia pozostáva z troch nezávislých databázových serverov:

• Privátna databáza - databáza, ktorá nie je nijako dostupná pre 3tie systémy, ani pre microservice-y komunikujúce so systémami tretích strán. Obsahuje 2 schémy:
• “Source_data” - obsahuje importované dáta zo zdrojových systémov vo forme “AS IS” rozšírené o unikátny identifikátor typu UUID v7 a časovú značku verzie importu
• “Verified_data” - Obsahuje dáta zo “Source_data” schémy transformované podľa definovaných transformačných funkcií a identifikované voči referenčným registrom RFO a RA
• Aplikačná databáza - obsahuje dáta potrebné pre samotnú aplikáciu. V prípade potreby referencovania dát z privátnej databázy sa používajú len unikátne identifikátory zo schémy “Verified_data”. Týmto je zabezpečené, že aplikácia nikdy nepracuje s osobnými údajmi, iba s identifikátormi
• BI databáza - databáza určená pre zamestnancov MV/MH SR. Dáta v tejto databáze vznikajú replikáciou z Aplikačnej databázy a to striktne vymedzeným spôsobom, tak aby bolo zdieľané minimálne potrebné množstvo dát a pritom zostáva zaručené, že tieto dáta nie je možné priradiť ku konkrétnej osobe, či adresnému bodu. Údaje v uvedenej schéme budú kompletne anonymizované.

Aplikačná vrstva je zložená z dvoch základných komponentov:

• Auditný a aplikačný log – obsahuje auditné záznamy a aplikačné logy z jednotlivých microservice-ov. Komponent bude použitý na detailný aplikačný monitoring.
• Microservice komponent – 3 nodový cluster obsahujúci služby:
• Integračná proxy – poskytuje rozhranie pre komunikáciu so systémami tretích strán. Predpokladá sa autorizácia klientskymi certifikátmi
• Event broker - zabezpečuje distribúciu udalostí a komunikáciu medzi aplikačnými službami
• Aplikačné služby:
  • Admin Front-end API - služba poskytuje REST API pre front-endové komponenty
  • Export adresnej pomoci - služba zabezpečuje vytvorenie importných dávok s informáciami o adresnej pomoci pre dodávateľov energií
  • Generovanie adresnej pomoci - služba zabezpečuje v definovaných intervaloch a podľa definovaných konfiguračných parametrov vypočítanie a pridelenie adresnej pomoci občanom
  • Overenie poskytnutia adresnej pomoci – dodávatelia energií budú spätne zasielať informáciu o poskytnutí adresnej pomoci pre účely potvrdenia a zaevidovania v IS ROM.
• IAM - Manažment identít a prístupov
• Import dát - služba, ktorá zabezpečuje dávkový import dát od distribučných spoločností
• Identifikácia dát - služba zabezpečujúca identifikáciu importovaných dát voči referenčným registrom RFO a RA
• Log API – API komunikujúce s aplikačným a audit logom pre získavanie dát/KPI štatistík
• Odoslanie adresnej pomoci - služba zabezpečuje vytvorenie exportných dávok pre dodávateľov energií, prípadne odoslanie šekov prostredníctvom API IS Slovenská pošta
• Objektové úložisko - zabezpečuje možnosť uloženia súborov na úložisko súborov
• Open Data - zabezpečuje funkcionality získavania dát zo systému pre potrebu vytvárania preddefinovaných reportov a dátových štruktúr pre “otvorené dáta”
• Integračné služby:
  • API Odberné miesta - služba zabezpečuje vytváranie OM volaním REST API systémami tretích strán.
  • Overenie stíhania - služba zabezpečuje overenie stíhania občana v IS MVS a Register trestov
  • Finančné ukazovatele - zabezpečuje doťahovanie finančných ukazovateľov z IS FS, IS SocPoi, IS ÚPSVaR, IS RSD, IS silových zložiek, IS zdravotných poisťovní
  • EGOV API - služba zabezpečuje na poskytovanie informácie pre systémy e-Gov ako aj evidenciu podaní od občanov

DMZ vrstva obsahuje server obsahujúci reverznú proxy a službu poskytujúcu administratívny front-end integrujúci Admin Front-end API.

Integrácie so systémami tretích strán:

• Importné dávky - predpokladáme importné dávky z IS distribučných spoločnosti: ZSD, SSD, VSD, SPP-D, výrobcov a predajcov tepla, dodávateľov vody v dohodnutom formáte v pravidelnej dohodnutej frekvencii.
• Riešenie predpokladá s možnosťou nahradenia importných dávok volaním REST API.
• IS Finančnej správy
• IS ÚPSVaR
• IS Sociálnej poisťovne
• IS RSD
• IS silových zložiek
• IS VšZP
• IS Union ZP
• IS Dôvery
• IS RFO - identifikácia občana v referenčnom registri
• IS RA - identifikácia adresy v referenčnom registri
• IS RPO – identifikácia právnickej osoby v referenčnom registri
• IS MVS – overenie občana na prebiehajúce trestné stíhanie
• Register trestov – overenie občana v registri trestov
• ÚPVS - integrácia s e-Government - umožňuje podávania žiadosti občanmi
• OVM - orgán verejnej moci
• Exportné dávky určené pre dodávateľov energií, obsahujúce zoznam odberných miest a výšku pridelenej adresnej pomoci
• Importné dávky – od dodávateľov energií pre overenie poskytnutia adresnej pomoci
• IS SP - zabezpečuje možnosť automatického odosielania pridelenej adresnej pomoci vo forme šekov

Obrázok 4 Náhľad architektúry budúceho riešenia

Obrázok 5 Náhľad architektúry s hlavnými e-Government komponentami a ich vzťahmi

Obrázok 6 Biznis architektúra TO BE

5.3.2 Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

V nasledujúcej tabuľke uveďte prehľad budovaných a rozvíjaných Koncových služieb. Údaje o koncových službách treba zapísať do MetaIS ako súčasť výstupu M-06.

Tabuľka 11Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

5.3.3 Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Koordinátorom adresnej energopomoci bude oddelenie výkonu mimoriadnych opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Oddelenie výkonu mimoriadnych vykonáva činnosti súvisiace s mimoriadnymi situáciami, vyplývajúcimi z prijatých uznesení vlády, pripravuje schémy štátnej pomoci a výzvy pre financovanie opatrení v rámci mimoriadnych situácií, pripravuje inú dokumentáciu pre financovanie opatrení v rámci mimoriadnych situácií a realizuje opatrenia v rámci mimoriadnych situácií.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci projektu adresná energopomoc predpokladá aj reklamačné konanie, ktoré sa uskutoční na pracovisku čo najbližšie k osobe – prijímateľovi adresnej energopomoci, predpokladá sa zapojenie, resp. spolupráca medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a:

• Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
• Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (call centrum),
• Slovenskou poštou,
• Obcami a mestami,
• Ohlasovňami pobytov.

Reklamačné konanie (podanie sťažnosti) sa môže uskutočniť:

• osobne (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, obce a mestá, pošty, ohlasovne pobytov),
• písomne:
  • listom
  • elektronicky, prostredníctvom všeobecnej agendy ústredného portálu verejnej správy
  • alternatíva je tiež vytvorenie špeciálneho elektronického formulára na slovensko.sk pre účely adresnej energopomoci.

5.3.3.1 Overenie získania energopomoci

5.3.3.2 Podanie sťažnosti pre nezískanie energopomoci

5.3.3.3 Podanie sťažnosti o nesprávnej energopomoci

5.3.3.4 Žiadosť o vylúčenie z energopomoci

5.3.4 Jazyková podpora lokalizácia

Služby sú určené primárne pre občanov Slovenskej republiky. Elektronické formuláre, s ktorými prídu koncoví používatelia zo strany občanov do kontaktu budú lokalizované do maďarského jazyka, rovnako ako používateľská dokumentácia. Iná medzinárodná lokalizácia nebude súčasťou projektu.

Obrázok 7 Aplikačná architektúra TO BE

5.4.2 Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 12 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

5.4.3 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

Tabuľka 13 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)

5.4.4 Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

5.4.5 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

5.4.6 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 16 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

5.4.7 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 17 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Obrázok 8 Integrácie na spoločné moduly ÚPVS a externé IS

Tabuľka 18 Objekty evidencie

Obrázok 9 Dátový model pre schému so zdrojovými dátami (source_data)

Obrázok 10 Dátový model pre schému so stotožnenými dátami (verified_data)

Obrázok 11 Dátový model pre schému poskytovania adresnej pomoci (energo_support)

5.5.2 Referenčné údaje

Uvedený projekt nebude evidovať vlastné referenčné údaje.

5.5.3 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Uvedený projekt nebude poskytovať údaje do IS CPDI.

5.5.4 Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Uvedený projekt nebude konzumovať údaje z IS CPDI.

5.5.5 Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

Uvedený projekt nebude konzumovať alebo poskytovať údaje z a do IS CPDI.

5.5.6 Kvalita a čistenie údajov

Tabuľka 19 Zhodnotenie dátovej kvality objektov evidencie

Tabuľka 20 Personálne zabezpečenie a roly pri riadení dátovej kvality

5.5.7 Otvorené údaje

Tabuľka 21 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

5.5.8 Analytické údaje

Tabuľka 22 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

5.5.9 Moje údaje

Predmetom projektu nebude publikovanie mojich údajov.

5.5.10 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Vyplňte nasledujúcu súhrnnú tabuľku pre kategorizáciu údajov dotknutých projektom z pohľadu využiteľnosti týchto údajov.

V tabuľke uveďte OE z tabuľky uvedenej v kapitole 5.5.1 Objekty evidencie .

Tabuľka 23 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Obrázok 12 - Technologická architektúra

Tabuľka 24 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

5.6.3 Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Podľa výpočtov na požadované zdroje nie je potrebná tak vysoká alokácia systémových diskov pre jednotlivé virtuálne servery, no katalóg Vládneho cloudu neposkytuje kombinácie s vyššou RAM a vCPU a menším systémovým diskom. Ak taká možnosť v čase realizácie bude k dispozícii, tak budú alokované menšie systémové diskové priestory. V úvodných fázach projektu sa očakáva väčší počet paralelných aktivít ohľadom spracovania zdrojových údajov a ich stotožňovania s referenčnými registrami. Za týmto účelom sú navrhované 4 samostatné prostredia. Po ukončení týchto aktivít a nábehu rutinnej prevádzky sa očakáva eliminácia minimálne jedného prostredia.

Tabuľka 25 Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Tabuľka 26 Predpokladané kapacity požadovaných výpočtových zdrojov (sizing)

Tabuľka 27 Predpokladané kapacity ďalších cloudových (infraštruktúrnych) služieb

Bezpečnostná architektúra bude navrhnutá v súlade s aktuálne zaužívanou bezpečnostnou praxou a v rámci platnej legislatívy týkajúcej sa bezpečnosti informačných systémov verejnej správy:

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Vyhláška č. 362/2018 Z. z. Národného bezpečnostného úradu z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Zákon č. 367//2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.7.2 Určenie obsahu bezpečnostných opatrení

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát na technologickej úrovni v čo najvyššej možnej miere využívať existujúce bezpečnostné politiky, komponenty a technológie vládneho cloudu:

• Monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti dát na diskových poliach, logovanie prístupov a zmien pre audit;
• Riadenie prístupov;
• Nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru;
• Nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti;
• Nástroje pre testovanie a overovanie zraniteľnosti a odolnosti systému voči hrozbám.

Vývoj projektu bude prebiehať v zmysle dokumentu Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti, Ver. 2.1 (dostupné na Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti | CSIRT.SK).

Tabuľka 28 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

Samotný bezpečnostný projekt bude popísaný v samostatnom dokumente Bezpečnostný projekt, ktorý je výstupom etapy R3-4 a jeho náležitosti ustanovuje príloha č. 3 vyhlášky ÚPVII č. 179/2020  Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

​​​​​​​5.7.3 Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky,

Zákon o kybernetickej bezpečnosti v §20, odsek 3 uvádza pre prevádzkovateľov základných služieb mimo iného aj povinnosť mať vypracovanú a schválenú bezpečnostnú dokumentáciu. Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (podriadená organizácia NBÚ) vypracovalo na základe zmluvného vzťahu Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky rozsiahly súbor dokumentov bezpečnostnej dokumentácie v súlade s požiadavkami zákona.

V tejto chvíli prebieha postupné revidovanie a konkretizovanie niektorých obecných požiadaviek na podmienky ministerstva s reálnym predpokladom predloženia na schválenie bezpečnostnej dokumentácie ministerkou (štatutárom) do konca tohto roka, čo znamená, že priebehu projektu adresnej energopomoci nastane situácia, kedy bude ministerstvo viazané rozsiahlou množinou interných predpisov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Okrem toho je v príprave interná smernica o kybernetickej bezpečnosti cielená na používateľov, ktorá bude predložená do VPK do konca leta 2025, čo rovnako znamená, že v priebehu projektu adresnej energopomoci bude ministerstvo viazané touto smernicou, s čím je potrebné dopredu počítať v rámci prípravy a realizácie projektu.

Za MH SR uvedené zabezpečuje Ing. Ľubomír Kerepecký, manažér kybernetickej bezpečnosti.

5.7.4 Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov

Externí koncoví používatelia budú autentifikovaní prostredníctvom spoločného modulu IAM ÚPVS. Interní používatelia systému budú autentifikovaní voči rezortnému IDM.

Systémoví používatelia budú autentifikovaní prostredníctvom klientskeho certifikátu, systémového účtu alebo API tokenov.

Aktuálne neexistuje žiaden informačný systém a nie je zabezpečovaná nijaká podpora. V cieľovom riešení sa očakáva zavedenie incident manažmentu a jeho integráciu na service desk riešenie L2 a L3 podpory.

Súčasťou riešenia prevádzky a údržby budú aktivity aktívneho systémového a aplikačného monitoringu, profylaktiky prostredia, aplikačných modulov a služieb.

6.2 Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky

Tabuľka 29 Prehľad riešenia zabezpečenia podpory používateľov a prevádzky

6.3 Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby

Parametre služby riešenia incidentov v prevádzke sú špecifikované na základe určenia priority incidentu pomocou kombinácie jeho naliehavosti a dopadu podľa najlepších skúseností z praxe (best practice) z oblasti manažmentu IT služieb (  Information Technology Infrastructure Library - ITIL V3) nasledovným spôsobom:

Incident - za incident je považovaná každá nahlásená alebo inak zistená relevantná skutočnosť týkajúca sa aktíva (informačného systému) alebo jeho časti, ktorého nedostupnosť alebo nefunkčnosť má vplyv na poskytovanie služieb.

Tabuľka 30 Klasifikácia Naliehavosti incidentu

Tabuľka 31 Klasifikácia Závažnosti incidentu

Určenie priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti podľa nasledovnej matice:

Tabuľka 32 Určenie priority incidentu

Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke:

Tabuľka 33 Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI (Doba konečného vyriešenia incidentu) - znamená čas obnovenia štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu poskytovateľom podpory (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je poskytovateľ podpory oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Spoľahlivosť - maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom poskytovateľovi podpory v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident v testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

6.4 Požadovaná dostupnosť informačného systému:

Tabuľka 34 Požadovaná dostupnosť informačného systému

6.5 Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky

Tabuľka 35 Požiadavky na ľudské zdroje

6.6 Požiadavky na zdrojové kódy

Zdrojové kódy budú manažované v repozitári zdrojových kódov vo vývojovom prostredí projektu vo Vládnom cloude a sprístupnené pracovníkom MH SR. Z uvedeného repozitára budú automatizovane nasádzané nové verzie aplikačných modulov a databázových skriptov.

Finálne zdrojové kódy všetkých modulov budú protokolárne odovzdané v rámci akceptácie diela, pričom bude preukázané nasadenie aplikačných modulov vytvorených z odovzdávaných zdrojových kódov.

7. OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU

Projekt bude riadený metódou waterfall s prvkami metódy agile.

Výstupy projektu:

Výstupy vytvárané priebežne počas celého projektu

• M-01 Plán etapy/Plán fázy
• M-02 Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania a požiadavky:
  • (1) Zoznam otvorených otázok
  • (2) Zoznam funkčných zdrojových kódov
  • (3) Zoznam licencií
  • (4) Správa o stave projektu (Status report)
  • (5) Požiadavka na zmenu (CR)
• M-03 Akceptačný protokol
• M-04 Audit kvality
• M-05 Analýza nákladov a prínosov
• M-06 Evidencia e-Government komponentov v MetaIS, vrátane architektonických modelov

PRÍPRAVNÁ A INICIAČNÁ FÁZA

• I-01 Ideový zámer
• I-02 Projektový zámer
• I-04 Katalóg požiadaviek
• I-05 Vyhlásenie k bezpečnostnému projektu

REALIZAČNÁ FÁZA

• R1 ANALÝZA A DIZAJN
  • R-01 Projektový iniciálny dokument (PID)
    • Rozsah a ciele projektu
    • Výstupy projektu (manažérske/špecializované)
    • Prístup k realizácii projektu
    • Organizácia a štandardy pre riadenie projektu
    • Komunikačný plán a postupy eskalácie
    • Projektový plán (harmonogram/rozpočet/míľniky)
    • Pravidlá pre riadenie rizík a závislostí
    • Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov
    • Pravidlá pre riadenie konfigurácie
    • Pravidlá pre riadenie zmien
    • Pravidlá a mechanizmus prechodu na iného dodávateľa
    • Pravidlá akceptácie, odovzdania a správy zdrojových kódov
    • Pravidlá pre správu, aktualizáciu a udržiavanie licencií
    • Pravidlá pre finančné riadenie
    • Pravidlá pre publicitu a informovanosť
    • Akceptačné kritériá
    • Šablóny a vzorové dokumenty
  • R-02 Prototyp, overenie konceptu, pilot alebo minimálny životaschopný produkt
  • R1-1 Detailný návrh riešenia (DNR)
• Detailný návrh riešenia (DNR)
  • (1) Zámer riešenia, analýza požiadaviek, používateľský prieskum a motivačná architektúra
  • (2) Popis postupu analýzy a návrhu riešenia
  • (3) Biznis architektúra
    • a. Existujúca a cieľová biznis architektúra
    • b. Procesy podporované navrhovaným riešením
    • c. Vytvorenie informačnej architektúry a mapovanie používateľskej cesty
    • d. Vytvorenie grafického návrhu a prototypu používateľského rozhrania (UX, UI)
    • e. Prípady použitia  (use case model)
  • (4) Dátová architektúra
  • (5) Aplikačná architektúra
    • a. Existujúca a budúca aplikačná architektúra
    • b. Aplikačné komponenty a ich vzťah k biznis komponentom a funkčným požiadavkám
    • c. Integrácie – Komunikácia medzi komponentami (OpenAPI)
  • (6) Technologická architektúra
    • a. Existujúca a budúca technologická architektúra
    • b. Technologické komponenty riešenia a ich vzťah k aplikačným komponentom
  • (7) Softvérové licencie a zdrojové kódy
  • (8) Požiadavky na úrovne služieb (SLA) a výkonnosť
  • (9) Zabezpečenie dostupnosti, zálohovanie a obnova riešenia
  • (10)Bezpečnosť – riešenie požiadaviek na bezpečnosť
  • (11) Migrácia dát
  • (12) Harmonogram realizácie a nasadenia, závislosti
• R1-2 Plán a stratégia testovania
  • (1) Testovacie prípady (UC/TC)
  • (2) Testovacie prostredia
  • (3) Testovacie dáta
  • (4) Defekt manažment, monitoring a reporting testov
• R2 NÁKUP TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV, PROGRAMOVÝCH PROSTRIEDKOV A SLUŽIEB
  • R2-2 Obstaranie programových prostriedkov a služieb
• R3 IMPLEMENTÁCIA A TESTOVANIE
  • R3-1 Vývoj, migrácia údajov a integrácia
  • R3-2 Testovanie
    • (1) Funkčné testovanie (FAT)
    • (2) Systémové a integračné testovanie
    • (3) Záťažové a výkonnostné testovanie
    • (4) Bezpečnostné testovanie (SW/HW a kybernetická bezpečnosť)
    • (5) Používateľské testy funkčného používateľského rozhrania (UX)
    • (6) Užívateľské akceptačné testovanie (UAT)
  • R3-3 Školenia personálu
  • R3-4 Dokumentácia
    • (1) Aplikačná príručka vrátane aktualizovanej dokumentácie architektúry v rozsahu podľa položiek 3 až 10 Detailného návrhu riešenia R1-1
    • (2) Používateľská príručka
    • (3) Zdrojové kódy a licencie
    • (4) Inštalačná príručka
    • (5) Konfiguračná príručka
    • (6) Integračná príručka
    • (7) Prevádzkový opis a pokyny pre diagnostiku, servis a údržbu
    • (8) Pokyny pre obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán)
    • (9) Bezpečnostný projekt
    • (10) Údaje o monitorovaní úrovne poskytovaných služieb (SLA) aktív IT
• R4 NASADENIE a POSTIMPLEMENTAČNÁ PODPORA (PIP)
  • R4-1 Nasadenie do produkčnej prevádzky (vyhodnotenie)
  • R4-2 Akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky (vyhodnotenie

DOKONČOVACIA FÁZA

• M-02 Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania a požiadavky:
  • Správa o dokončení projektu (etapy/fázy)
  • Plán kontroly po odovzdaní projekt
  • Odporúčanie nadväzných krokov
  • Plán monitorovania a hodnotenia po odovzdaní projektu

Dodané nové koncové služby:

Tabuľka 36 Dodané nové koncové služby

Nové podania:

Podanie žiadosti o vylúčenie z energopomoci

Podanie sťažnosti pre nezískanie energopomoci

Podanie sťažnosti o nesprávnej energopomoci

Nové rozhodnutia/odpovede:

Udelenie energopomoci

Vyhovenie žiadosti o vylúčení z energopomoci

Odpoveď na sťažnosť pre nezískanie energopomoci

Odpoveď na sťažnosť o nesprávnej energopomoci

Nové reporty:

Prehľad odberných miest v čase a podľa komodity

Prehľad potenciálnych prijímateľov energopomoci v čase a podľa komodity

Prehľad potenciálnych prijímateľov energopomoci podľa lokality

Prehľad potenciálnych prijímateľov energopomoci podľa komodity a spotreby

Prehľad potenciálnych prijímateľov energopomoci podľa vekovej skladby členov domácnosti

Prehľad potenciálnych prijímateľov energopomoci podľa príjmov

Prehľad udelenej energopomoci v čase a podľa komodity

Prehľad podaných sťažností pre nezískanie energopomoci v čase a podľa komodity

Prehľad podaných sťažností o nesprávnej energopomoci v čase a podľa komodity

Prehľad vydaných rozhodnutí v čase a podľa typu koncovej služby.

Prehľad spotreby v čase podľa komodity a lokality.

API rozhrania:

• Zápis vstupných údajov (ako alternatívu k dátovým importom) ako aj REST API:
• Publikovanie informácie o adresnej pomoci umožňujúce integráciu tretích systémov.
• Rozhranie pre integráciu front-end používateľského rozhrania, pre nastavovanie konfiguračných parametrov adresnej pomoci, spúšťanie a sledovanie spracovania dávok, odosielania šekov a generovania exportných dávok, importných dávok pre overenie, ako aj prácu so žiadosťami občanov

Dátové rozhranie dostupné pre zamestnancov MV/MH SR, pomocou ktorého je možné pripojiť k dátovému zdroju BI nástroj. Dátový zdroj je fyzicky oddelený od aplikačnej databázy, implementovaný samostatnou databázovou inštanciou na samostatnom virtuálnom stroji. Dáta v tejto databáze sú napĺňané replikáciou z aplikačnej databázy a je striktne definované, ktoré dáta sú replikované, tak aby nedošlo k úniku osobných údajov.

8. ODKAZY

Nie sú uvedené žiadne odkazy.

[1] EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf

9. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

[1] EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf