Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Naposledy upravil Valér Jurčák 2025/10/09 18:05

From 30.4 to 31.1 From 31.4 to 31.5

Z verzie 31.1

upravil Valér Jurčák
-

Zmeniť komentár: Updated annotations

Do verzie 31.4

upravil Valér Jurčák
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Raw
Rendered

Súhrn

Vlastnosti stránky (1 modified, 0 added, 0 removed)
Prílohy (0 modified, 3 added, 0 removed)

Podrobnosti

Vlastnosti stránky

Obsah

@@ -125,7 +125,7 @@
  Tabuľka 1 Skratky a pojmy
--1.
++1.
 . (((
  == Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) ==
  )))
@@ -590,24 +590,31 @@
  Kvantifikované kvalitatívne prínosy uvedené v tabuľke boli stanovené na základe prieskumu obdobných riešení realizovaných v zahraničí. Pri ich určovaní boli zohľadnené konzervatívne odhady, resp. hodnoty na spodnej hranici rozpätí dosiahnutých prínosov.
++Pri zimnej údržbe ciest správcovi vznikajú priame náklady primárne v zabezpečení samotných výkonov (náklady na pracovnú silu, pohonné hmoty, amortizácia mechanizácie, údržba strojov a zariadení a iné) a nákladov na posypový materiál. Navrhované riešenie v oblasti zimnej údržby má ambíciu optimalizovať náklady v oboch týchto zložkách. Ako základ pre kvantifikáciu prínosov bola vybratá referenčná štúdia optimalizácie zimnej údržby ciest v Utahu (USA), kde bol nasadený obdobný systém optimalizácie zimnej údržby ciest so senzorickými zariadeniami. Po jeho implementácii došlo podľa najkonzervatívnejších odhadov k zníženiu priamych nákladov na zabezpečenie výkonov o 11 % a nákladov na posypový materiál o 4 %.
++
++Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo za uplynulých 5 rokov na zimnú údržbu pozemných komunikácií v jeho správe po prepočtoch 12 509 251 € na výkony a 6 735 751 € na materiál. Pri uplatnení konzervatívnych odhadov to predstavuje predpokladanú ročnú úsporu 275 204 € na výkonoch a 53 886 € na posypovom materiáli, teda spolu približne 330 000 € ročne. Táto úspora bola formálne rozpočítaná medzi modul Technologické zariadenia a modul IS SÚC alikvotne podľa ich predpokladaných nákladov na základe textu uvedené vyššie, v pomere 49 % a 51 %, čo predstavuje prínos 161 700 €, resp. 168 300 € ročne.
++
++Ďalší kvantifikovaný prínos sa týka hospodárenia s vozovkami v oblasti ich bežnej údržby a rehabilitácií stavebného charakteru. Ako východisko bola použitá referenčná štúdia kolektívu pod vedením emeritného profesora W. Ronalda Hudsona z Univerzity v Texase o merateľných prínosoch systémového hospodárenia s vozovkami. Optimalizovaný systém, založený na pravidelnej diagnostike, zbere porúch prostredníctvom senzorických zariadení a následnom spracovaní dát pre návrh údržby, umožňuje predĺžiť životnosť vozoviek v priemere o 11,05 %. Predĺženie životnosti predstavuje priamu finančnú úsporu.
++
++Pri aplikácii uvedeného koeficientu na sumu, ktorú Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo v posledných 5 rokoch na údržbu a rehabilitácie vozoviek, vychádza ročná úspora vo výške 1 290 690,07 €. Po formálnom rozdelení medzi moduly podľa ich nákladov to predstavuje prínos približne 660 000 € pre modul Technologické zariadenia a 630 000 € pre modul IS SÚC ročne.
++
++V nákladovo-výnosovej analýze boli tieto prínosy uvažované od 3. roku realizácie projektu, pri horizonte hodnotenia 10 rokov.
++
  Zároveň neboli kvantifikované viaceré ďalšie identifikované prínosy, ktoré sú popísané v tabuľke prínosov vyššie a v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov. Ak by boli zahrnuté aj tieto prínosy, celková hodnota prínosov by sa výrazne navýšila. Napríklad len pri úvahách o spoločenských efektoch spojených so zavedením funkcií hospodárenia s vozovkami sa podľa konzervatívnych odhadov Svetovej banky dosahujú pomery prínosov a nákladov (BCR) vo výške 200 : 1 a viac. Navyše, kvantifikované prínosy sa týkajú len obmedzeného okruhu predmetu projektu – konkrétne funkčných oblastí hospodárenia s vozovkami a zimnej údržby. Ak by sa kalkulácia rozšírila aj na ostatné funkčné oblasti, dosiahnuté prínosy by boli ešte rádovo vyššie.
  Sumarizácia ekonomickej a finančnej efektívnosti projektu:
--* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 3,11 =>  viac ako 1,00 ✔️
--* Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 57,6 % => viac ako 5,0 % ✔️
--* Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 8 850 879 € bez DPH => viac ako 0 ✔️
++* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,79 =>  viac ako 1,00 ✔️
++* Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 42,8 % => viac ako 5,0 % ✔️
++* Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 7 415 199 € bez DPH => viac ako 0 ✔️
--1.
--11.
--111. Zdroj financovania
++=== Zdroj financovania ===
  Zdroje financovania projektu sú nasledovné: Európske štrukturálne a investičné fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja) – Program Slovensko, výzva PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR, spolufinancovanie štátny rozpočet a vlastné zdroje prijímateľa.
--1.
--11. Harmonogram projektu
++== Harmonogram projektu ==
  |ID|FÁZA/AKTIVITA|(((
  ZAČIATOK
@@ -620,20 +620,28 @@
  )))|POZNÁMKA
  |1a.|Prípravná a iniciačná fáza|11/2024|08/2025|Schválenie produktov podľa vyhlášky č. 401/2023 Z.z.
  |1b|Príprava podkladov na VO|06/2025|08/2025|
--|.1c|Verejné obstarávanie|09/2025|10/2025|
++|.1c|Verejné obstarávanie|10/2025|11/2025|
  |1d|Míľnik – ukončenie VO a podpis zmluvy s úspešným uchádzačom|12/2025|12/2025|
  |2|Realizačná fáza| | |
--|2a|Analýza a Dizajn|12/2025|01/2026|
--|2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|12/2025|03/2026|
--|2c|Implementácia a testovanie|01/2026|10/2026|
--|2d|Školenie používateľov|11/2026|11/2026|
--|2e|Nasadenie a PIP (celé riešenie)|12/2026|12/2026|
--|3.|Dokončovacia fáza|12/2026|12/2026|
--|4.|Prevádzka riešenia|01/2027|12/2031|Fakturačný míľnik každý rok prevádzky.
++|2a|Analýza a Dizajn|12/2025|02/2026|
++|2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|12/2025|01/2026|
++|2c|Implementácia a testovanie|01/2026|02/2027|
++|2d|Školenie používateľov|03/2027|03/2027|
++|2e|Nasadenie a PIP (celé riešenie)|03/2027|04/2027|
++|3.|Dokončovacia fáza|04/2027|04/2027|
++|4.|Prevádzka riešenia|01/2027|04/2032|Fakturačný míľnik každý rok prevádzky.
--1.
--11. Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)
++V zmysle § 15 ods. 4 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy je správca povinný zabezpečiť, aby veľký projekt bol rozdelený na čiastkové plnenia (inkrementy). Zároveň však § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z. ustanovuje, že ak realizačná fáza veľkého projektu pozostáva z dodania jedného funkčného celku alebo dodania výlučne technických prostriedkov, objednávateľ posúdi a vyhodnotí aj alternatívy rozdelenia projektu na inkrementy na preukázanie ekonomickej nevýhodnosti alebo technických obmedzení.
++Projekt je navrhnutý ako dodanie jedného funkčného celku, ktorého jednotlivé kľúčové časti (informačný systém, stacionárne zariadenia a vozidlové zariadenia) sú navzájom funkčne a technicky previazané a samostatne by neprinášali deklarované prínosy. Implementácia len čiastkových častí by nevytvorila ucelené a využiteľné riešenie, čím by sa nenaplnil účel projektu. Informačný systém nie je možné plnohodnotne využívať bez dát zo zariadení, pretože by neobsahoval žiadne reálne vstupy pre plánovanie, analýzy ani rozhodovanie. Naopak, ani samotné zariadenia bez existencie informačného systému neposkytujú využiteľnú pridanú hodnotu, keďže by neexistovala možnosť zberu, integrácie a sprístupnenia dát odborným pracovníkom objednávateľa zodpovedným za správu a údržbu pozemných komunikácií a ďalším koncovým používateľom. Projekt tak môže naplniť účel len vtedy, keď budú všetky komponenty dodané súčasne a integrované do jednotného funkčného celku.
++
++Z časového hľadiska je potrebné zdôrazniť, že projekt má relatívne krátky harmonogram realizácie – dodanie je založené na licencii hotového informačného systému s relatívne malou zložkou integrácie do prostredia objednávateľa a na nákupe a montáži technologických zariadení, pričom všetky činnosti sa majú uskutočniť v horizonte niekoľkých mesiacov. Sekvenčné rozdelenie na inkrementy by v takto úzkom časovom rámci nepovažujeme za zmysluplné, pretože by nebolo možné samostatne dosiahnuť žiadny relevantný prínos, a zároveň by vznikla zbytočná administratívna a procesná záťaž, čím by sa znížila hospodárnosť a efektívnosť projektu bez pridanej hodnoty pre objednávateľa. Vzhľadom na to, že projektom zabezpečujeme potreby elektronizácie kľúčových jadrových činností správy a údržby ciest, nepredpokladáme za pravdepodobnú ani potrebu predčasného ukončenia projektu z dôvodu straty svojho pôvodného opodstanenia.
++
++Na základe uvedeného je projekt realizovaný ako jeden inkrement, pričom postupuje v súlade s § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z., keďže ide o dodanie jedného funkčného celku a delenie na inkrementy je technicky a ekonomicky nevhodné.
++
++
++== Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím) ==
++
  Projektový tím bude v koordinovanej činnosti zabezpečovať celý priebeh dodávky projektu od jeho inicializačnej fázy až po postimplementačnú podporu. Jednotliví členovia tímu budú mať zodpovednosti podľa ich popisu špecializácie a vzájomných vertikálnych reportovacích povinností. Projektový tím bude intenzívne komunikovať navzájom v pravidelných formátoch stretnutí ako aj ad-hoc meetingoch podľa požiadaviek priebehu implementácie a situácií, ktoré sa v projekte môžu neplánovane vyskytnúť (riziká). Tieto situácie bude tím riešiť podľa mitigačných aktivít rizík. Členovia projektového tímu budú dodržiavať zásady efektívnej komunikácie podľa komunikačnej matice a nastavených komunikačných kanálov projektu. Všetky činnosti tímu budú koordinované a delegované podľa špecializácie členov a ich kompetencií. Každý člen tímu musí spĺňať kritériá na svoju rolu a príslušné pracovné skúsenosti.
@@ -654,10 +654,10 @@
  |ID|Rola v projekte|Meno a Priezvisko|Pracovné zaradenie|Org. útvar
  |1.|Predseda RV|Mgr. Valér Jurčák|Riaditeľ|SSÚC HLMSR BA
--|2.|Biznis vlastník|Ing. Juraj Zaťko|Vedúci oddelenia|Odd. správy a údržby ciest SSÚC
++|2.|Biznis vlastník|Ing. Michal Eliáš|Ing. Juraj Zaťko|Odd. dispečerskej a pohotovostnej služby SSÚC HLMSR BA
  |3.|Kľúčový používateľ objednávateľa|Mgr. Michal Beňák|Samostatný odborný referent|Odd. dispečerskej a pohotovostnej služby SSÚC HLMSR BA
  |4.|Kľúčový používateľ objednávateľa|Ing. Ján Czafík|Samostatný odborný referent|Odd. správy a údržby ciest
--|5.|Projektový manažér objednávateľa|Ing. Mgr. Martina Kubalová|Samostatný odborný referent|SSÚC HLMSR BA
++|5.|Projektový manažér objednávateľa|Ing. Juraj Zaťko|Ing. Juraj Zaťko|SSÚC HLMSR BA
  |6.|Biznis analytik|Bude určený neskôr|N/A|N/A
  |7.|IT architekt|Bude určený neskôr|N/A|N/A
  |8.|Manažér kvality|Bude určený neskôr|N/A|N/A
@@ -853,8 +853,9 @@
  * informovanie o rizikách a problémoch - informuje RV o všetkých rizikách a problémoch, ktoré by mohli ohroziť úspešnú realizáciu projektu z hľadiska prevádzky,
  * navrhovanie opatrení - navrhuje opatrenia na minimalizovanie rizík a riešenie problémov, ktoré sa týkajú prevádzky.
++*
--1. LEGISLATÍVA
++= LEGISLATÍVA =
  V rámci predkladaného projektu a ani po jeho ukončení počas obdobia udržateľnosti sa neočakáva úprava alebo priama zmena zákona vyplývajúca z aktivít projektu a teda úspešná realizácia projektu nie je ovplyvnená žiadnymi vyžadovanými zmenami v legislatíve.
@@ -866,13 +866,12 @@
  * Vyhláška 78/2020 Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
  * Vyhláška 547/2021 MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy.
--1. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU
++= ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU =
  Nasledujúce kapitoly popisujú architektúru riešenia z pohľadu biznisovej, aplikačnej, dátovej a technologickej vrstvy. Ich súčasťou je popis aktuálneho (AS-IS) a budúceho (TO-BE) stavu jednotlivých vrstiev architektúry.
--1.
--11. Stanovenie alternatív architektúry riešenia
++== Stanovenie alternatív architektúry riešenia ==
  Na základe identifikovaného rozsahu problému boli navrhnuté rôzne riešenia biznis procesov. Alternatívy pokrývajú vybrané procesy zainteresovaných strán a sú hodnotené na základe kritérií vychádzajúcich z cieľov stakeholderov a identifikovaných obmedzení.
@@ -943,9 +943,7 @@
  * vzhľadom na rozsah projektu vyššie implementačné riziko voči A1 a A2 nutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedením nových procesov a informačného systému
  )))
--1.
--11.
--111. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry
++=== Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry ===
  Jednotlivé alternatívy boli hodnotené v rámci multikriteriálnej analýzy (MCA), ktorá bola spracovaná na základe motivačného rámca projektu a identifikovaných biznis procesov na hrubej úrovni vo vzťahu k požiadavkám stakeholderov a obmedzeniam potrebných pre dosiahnutie deklarovaných cieľov projektu.
@@ -979,27 +979,22 @@
  Na základe vyhodnotenia je **Alternatíva A3 **najkomplexnejším a dlhodobo udržateľným riešením, hoci si vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu. **Alternatíva  A2** predstavuje parciálne zlepšenie oproti súčasnému stavu, ale bez dodatočných senzorických vstupov neumožní efektívne riadenie komplexných procesov na úseku správy a údržby pozemných komunikácií, pričom prináša veľké riziko nutnosti finančne nekrytého obstarania hardvérových prvkov pre dátové vstupy v krátkej budúcnosti pre maximálne plnohodnotné využitie digitálnych procesov zlepšujúcich kvalitu cestnej infraštruktúry a jej zjazdnosti a schodnosti. Oddialením tejto investície sa zároveň stratia výhody prediktívnej analytiky a plánovania zásahov, údržby a opráv, ktoré by mohli okamžite prispieť k efektívnejšej údržbe a zníženiu nákladov a zvýšeniu prevádzkového štandardu pozemných komunikácií na území HLMSR BA. **Alternatíva 1 (Ponechanie súčasného stavu)** je najmenej vhodná vzhľadom na nesplnenie viacerých základných KO kritérií.
--1.
--11.
--111. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry
++=== Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry ===
  V prípade biznis alternatívy **A2** má v aplikačnej vrstve architektúry zmysel uvažovať o redukovanej skladbe aplikačných modulov, ktoré budú podporovať len súčasné stacionárne zariadenia v počte 8 ks. Preferovanou alternatívou pre biznis alternatívu **A2** je rozšírená sada modulov na podporu všetkých relevantných biznis služieb a s predpokladom ich plného zapojenia a využitia v krátkom časovom horizonte.
  V prípade biznis alternatívy **A3** je v aplikačnej architektúre zmysluplné alternovať len modul Portál pre verejnosť, nakoľko ostatné aplikačné moduly sú nevyhnutné na realizáciu všetkých relevantných biznis služieb.
--[[image:file:///C:/Users/VALER~~1.JUR/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image001.png||alt="A screenshot of a computer
++[[image:1756999870494-470.png]]
--AI-generated content may be incorrect."]]
--
 .
--11.
--111. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry
++=== Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry ===
++
  V technologickej vrstve architektúry je možné uvažovať v alternatívnych riešeniach len pri spôsobe prevádzky IS SÚC. HLMSR BA vzhľadom na jeho kapacitné a prevádzkové možnosti požaduje prevádzku IS SÚC formou služby na obdobie 5 rokov s využitím licencií, dodávka ktorých je takisto súčasťou predmetu projektu. Konkrétny technický spôsob prevádzky IS SÚC bude v kompetencii návrhu a rozhodnutia úspešného uchádzača verejného obstarávania.
--1.
--11. Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu
++== Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu ==
  Technické riešenie projektu //Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava// je navrhnuté ako komplexné digitálne riešenie na podporu kľúčových procesov a agend Sekcie správy a údržby ciest a pre ďalšie útvary HLMSR BA primárne v roli konzumentov spracovaných a analyzovaných dát, ako je Sekcia dopravy, Útvar mestských stratégií a analýz, Sekcia životného prostredia a ďalšie. S riešením budú v rámci limitovaných funkcií pracovať aj dodávatelia prác údržby a opráv cestného majetku a občania – verejnosť.
@@ -1019,16 +1019,12 @@
  Zjednodušený náhľad architektúry je uvedený na diagrame nižšie:
--[[image:file:///C:/Users/VALER~~1.JUR/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.png||alt="A screenshot of a computer
++[[image:1756999921704-886.png]]
--AI-generated content may be incorrect."]]
--
  Obrázok 1 Zjednodušený náhľad architektúry budúceho stavu
--1.
--11.
--111. Hlavné biznis služby systému
++=== Hlavné biznis služby systému ===
  Biznis vrstva riešenia poskytuje služby, ktoré sú priamo orientované na podporu procesov správy a údržby ciest, monitoringu infraštruktúry a okolia a súvisiace agendy. Na najvyššej úrovni ide o tieto oblasti biznis služieb:
@@ -1067,9 +1067,7 @@
  V nasledujúcich častiach kapitoly sa rozpracujú technické detaily hardvérových a softvérových komponentov, ktoré zabezpečujú implementáciu týchto služieb.
--1.
--11.
--111. **Podpora pre ďalšie organizačné útvary**
++=== **Podpora pre ďalšie organizačné útvary** ===
  Okrem SSÚC projekt prinesie pridanú hodnotu aj ďalším organizačným útvarom HLMSR BA prostredníctvom sprístupnenia špecifických biznis služieb a údajov:
@@ -1105,14 +1105,11 @@
  * Bude mať možnosť sledovať informácie o stave vozoviek, poveternostných podmienkach v zime a plány investičných programov.
--[[image:file:///C:/Users/VALER~~1.JUR/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image003.png||alt="A screenshot of a computer screen
++[[image:1756999954584-349.png]] Obrázok 2 Relevantní biznis aktéri
--Description automatically generated"]] Obrázok 2 Relevantní biznis aktéri
++=== **Hardvérová časť** ===
--1.
--11.
--111. **Hardvérová časť**
--1111. **Stacionárne zariadenia**
++==== **Stacionárne zariadenia** ====
  Stacionárne zariadenie sú jednou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich úlohou je zabezpečiť kontinuálny zber údajov potrebných pre správu, údržbu a analýzu cestnej infraštruktúry a životného prostredia. Tieto zariadenia budú strategicky umiestnené na vybraných miestach pozemných komunikácií, aby pokryli najdôležitejšie lokality z hľadiska potrieb optimalizácie zimnej údržby ciest a riadenia kvality životného prostredia.
@@ -1148,9 +1148,9 @@
  * Zariadenia budú umiestňované na existujúce stĺpy verejného osvetlenia (VO) vo vlastníctve a správe mesta alebo na nové samostatné stožiare v prípade lokalít bez zavedeného verejného osvetlenia.
--1.
--11.
--111.
++1.
++11.
++111.
 . **Vozidlové zariadenia**
  Vozidlové zariadenia sú ďalšou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich implementácia do vozidiel umožní dynamický zber údajov počas bežného výkonu činností týchto vozidiel v teréne. Táto časť riešenia je zameraná na poskytovanie aktuálnych informácií o stave povrchu vozoviek a vybraného cestného vybavenia pre účely bežnej a zimnej údržby ciest, čo prispieva k efektívnemu riadeniu a údržbe cestnej siete.
@@ -1210,9 +1210,9 @@
  Vozidlové zariadenia sa plánujú umiestniť do vybraných vozidiel dispečingu SSÚC a do skenovacích vozidiel mestského parkovacieho systému.
--1.
--11.
--111.
++1.
++11.
++111.
 . **Komunikačné technológie**
  Komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia IS SÚC. Primárne zabezpečujú spoľahlivý prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových meracích zariadení do IS SÚC. Pri návrhu komunikačnej infraštruktúry sa kladie dôraz na spoľahlivosť, bezpečnosť a v prípade vozidlových zariadení aj prispôsobivosť meniacim sa podmienkam.
@@ -1246,8 +1246,8 @@
  * Optické siete v správe HLMSR BA.
  * Lokálne bezdrôtové siete (802.11 / Wi-Fi) v blízkosti stálych parkovacích miest vozidiel vybavených vozidlovými zariadeniami.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . **Softvérová časť**
 . **Funkcie IS SÚC**
@@ -1304,9 +1304,9 @@
  * Priame zverejňovanie údajov pre verejnosť.
--1.
--11.
--111.
++1.
++11.
++111.
 . **Technické charakteristiky IS SÚC**
  IS SÚC je modulárny systém, ktorý umožňuje rozšírenie funkcionality podľa potrieb zadávateľa. Modulárna architektúra zabezpečuje technickú a biznisovú nezávislosť jednotlivých častí systému, ale zároveň sú jednotlivé moduly plne integrované, čím vytvárajú pre koncového používateľa jednotný a efektívny informačný systém.
@@ -1332,9 +1332,9 @@
  * Každý modul disponuje mechanizmami na ochranu údajov a manažmentom prístupových práv, čím sa zvyšuje celková bezpečnosť systému.
--1.
--11.
--111.
++1.
++11.
++111.
 . Prevádzka IS SÚC
  Informačný systém správy a údržby ciest je prevádzkovaný v režime služby. Tento režim využíva infraštruktúru a služby poskytovateľa cloudovej infraštruktúry, čo eliminuje potrebu prevádzkovať a spravovať lokálne servery, sprievodnú hardvérovú infraštruktúru, sieťovú konektivitu a štandardnú a rutinnú údržbu operačných systémov, databáz, aplikačných serverov, firmvéru serverov a sieťových prvkov a ďalších zariadení. Takisto odpadá nutnosť riešiť zálohovanie a celú bezpečnosť systému na úrovni infraštruktúry a aplikačného softvéru.
@@ -1377,9 +1377,9 @@
  * Integrované nástroje na šifrovanie údajov, autentifikáciu a ochranu pred kybernetickými hrozbami.
  * Mechanizmy detekcie a prevencie útokov (napr. DDoS ochrana).
--*
--*1.
--*11.
++*
++*1.
++*11.
  *111. **Integrácia s inými systémami**
  * Integrácia na iné IS zadávateľa
@@ -1401,8 +1401,8 @@
  * Riešenie nebude integrované so žiadnymi externými systémami tretích strán, ktoré by mohli poskytovať alebo konzumovať údaje.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Bezpečnostné aspekty
  Bezpečnosť IS SÚC je dôležitým faktorom jeho úspešnej implementácie a prevádzky. Systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil ochranu údajov, infraštruktúry a používateľov pred kybernetickými hrozbami, neoprávneným prístupom a stratou dát. Bezpečnostné opatrenia pokrývajú všetky vrstvy systému.
@@ -1465,11 +1465,11 @@
  Bezpečnostné opatrenia v IS SÚC zabezpečujú nielen ochranu údajov, ale aj dôveru používateľov a prevádzkovateľov systému. Tento komplexný prístup k bezpečnosti vytvára spoľahlivý základ pre dlhodobú a bezproblémovú prevádzku systému.
--1.
++1.
 . Biznis vrstva
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry
  Nasledujúci diagram zobrazuje **súčasný stav biznis vrstvy architektúry (AS-IS):**
@@ -1569,8 +1569,8 @@
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):
  Nerelevantné.
@@ -1594,8 +1594,8 @@
  Tabuľka 11Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením
  Realizácia projektu prinesie zmeny v organizácii práce Sekcie správy a údržby ciest HLMSR BA (SSÚC) a vybraných spriaznených organizačných útvarov magistrátu. Zavedením nového IS SÚC a IoT prvkov dôjde k:
@@ -1633,8 +1633,8 @@
  V projekte sa neriešia žiadne životné situácie občanov ani podnikateľov.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Jazyková podpora lokalizácia
  Používateľské rozhranie (UI) systému musí byť dostupné minimálne v nasledujúcich jazykoch a súvisiacich regionálnych nastaveniach:
@@ -1648,7 +1648,7 @@
  Systém musí umožňovať výber jazyka a regionálneho nastavenia používateľom priamo v používateľskom rozhraní. Preferovaný jazyk môže byť nastavený na úrovni individuálneho používateľa.
--1.
++1.
 . Aplikačná vrstva
 . Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry
@@ -1746,8 +1746,8 @@
  Uvedená aplikačná architektúra je len konceptuálnou aplikačnou architektúrou riešenia. Nakoľko zadávateľ požaduje dodanie systému v režime Software-as-a-Service (SaaS) prevádzkovaného v cloudovom prostredí, aplikačná architektúra riešenia v kompetencii budúceho dodávateľa.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)
  Informácie o dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:
@@ -1770,8 +1770,8 @@
  Tabuľka 12 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS
  Nerelevantné.
@@ -1788,8 +1788,8 @@
  Tabuľka 13 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)
  Nerelevantné.
@@ -1805,8 +1805,8 @@
  Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)
  Nasledujúca tabuľka uvádza rehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb inf. systémov tretích strán v TO BE stave.
@@ -1830,8 +1830,8 @@
  Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)
  Nerelevantné.
@@ -1857,8 +1857,8 @@
  Tabuľka 16 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)
  Nebudú budované žiadne služby na integráciu na iné moduly ISVS.
@@ -1885,7 +1885,7 @@
  Tabuľka 17 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)
--1.
++1.
 . Dátová architektúra
  V súčasnosti disponuje organizácia údajmi podľa nasledovného doménového modelu:
@@ -1897,7 +1897,7 @@
 .
--11.
++11.
 . Objekty evidencie
  Nasledujúci diagram zachytáva doménový model v stave TO BE po realizácii projektu:
@@ -1908,35 +1908,35 @@
 .
--11.
++11.
 . Referenčné údaje
  Nerelevantné.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)
  Nerelevantné.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)
  Nerelevantné.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)
  Nerelevantné.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Kvalita a čistenie údajov
 . Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality
@@ -1947,9 +1947,9 @@
  Špecifickou časťou údajov v tomto systéme sú dáta, ktoré sú získavané pomocou stacionárnych a vozidlových technologických zariadení. Tieto dáta, vrátane meraných údajov o poveternostných podmienkach, stave ciest a dopravných parametroch, sú automaticky spracovávané a validované priamo pri ich prijatí. Technologické zariadenia budú naprogramované tak, aby zabezpečili vysokú presnosť a konzistenciu údajov, pričom sú súčasťou širšieho rámca zabezpečenia dátovej integrity.
--1.
--11.
--111.
++1.
++11.
++111.
 . Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality
  Nasledujúca tabuľka definujte potrebné kapacity pre zabezpečenie riadenia dátovej kvality.
@@ -1958,8 +1958,8 @@
  |**Dátový kurátor**|Evidencia požiadaviek na dátovú kvalitu, monitoring a riadenie procesu|Dátový kurátor správcu IS
  |**Databázový špecialista**|Analyzuje požiadavky na dáta, modeluje obsah procedúr|Dodávateľ
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Otvorené údaje
  V rámci projektu budú publikované nad rámec súčasného stavu otvorené dáta:
@@ -1989,8 +1989,8 @@
  Tabuľka 25 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Analytické údaje
  Nasledujúca tabuľka uvádza objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené na analytické účely a sprístupňované pre analytické jednotky prostredníctvom IoT platformy mesta a následne KAV:
@@ -2001,8 +2001,8 @@
  Tabuľka 26 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Moje údaje
  Nerelevantné.
@@ -2010,8 +2010,8 @@
  V projekte sa neuvažuje zbierať, evidovať alebo analyzovať informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie „mojich údajov“, najmä  množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby; množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom; množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Prehľad jednotlivých kategórií údajov
  Nižšie je uvedená súhrnná tabuľka pre kategorizáciu údajov dotknutých projektom z pohľadu využiteľnosti týchto údajov.
@@ -2037,11 +2037,11 @@
  Tabuľka 28 Prehľad jednotlivých kategórií údajov
--1.
++1.
 . Technologická architektúra
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Návrh riešenia technologickej architektúry
  Nasledujúci diagram zobrazuje aktuálny stav technologickej vrstvy architektúry súčasného riešenia:
@@ -2162,8 +2162,8 @@
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)
  Pre TO BE stav sú uvedené v nasledujúcej tabuľke požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …).
@@ -2178,18 +2178,18 @@
  Tabuľka 29 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu
  Informačný systém je požadovaný v režime Software-as-a-Service (SaaS), bez akejkoľvek technickej a prevádzkovej súčinnosti HLMSR BA s dodávateľom. Cloudovú prevádzku bude zabezpečovať dodávateľ IS SÚC.
--1.
++1.
 . Bezpečnostná architektúra
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Návrh riešenia bezpečnosti
  Bezpečnostná architektúra systému IS SÚC je navrhnutá s cieľom zabezpečiť ochranu údajov, dostupnosť služieb a integritu systému vo všetkých jeho vrstvách. Bezpečnostné mechanizmy pokrývajú cloudovú, edge a on-prem infraštruktúru, pričom zabezpečujú aj komunikáciu medzi jednotlivými komponentmi. Architektúra implementuje štandardy a najlepšie postupy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
@@ -2233,8 +2233,8 @@
  Prenos údajov cez optické siete je zabezpečený šifrovaním na úrovni sieťovej vrstvy.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Určenie obsahu bezpečnostných opatrení
  Nasledujúca tabuľka uvádza obsah minimálnych bezpečnostných opatrení identifikovaných na základe legislatívy v podobe zákona č. 95/2019 Z.z. a vyhlášky **Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z.**
@@ -2249,8 +2249,8 @@
  Tabuľka 33 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky,
  Bezpečnostná architektúra bude v súlade s:
@@ -2293,8 +2293,8 @@
  * Systém je navrhnutý podľa kľúčových oblastí rámca NIST: identifikácia, ochrana, detekcia, reakcia a obnova.
  * Pravidelné testovanie a monitoring zabezpečujú pripravenosť na kybernetické incidenty.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov
  Riešenie predpokladá autentifikáciu používateľov primárne systém jednotného prihlasovanie (single sign-on) realizovaného na báze Active Directory SSO. Takýto prístup je možné využiť v prípade práce s webovým klientom IS SÚC. Pre ostatné prípady, ako je napríklad prihlasovanie do vozidlových zariadení, IS SÚC poskytne aj záložný mechanizmus v podobe vlastného páru login/heslo na účte, ktorý bude viazaný s IAM HLMSR BA.
@@ -2306,7 +2306,7 @@
 . PREVÁDZKA A ÚDRŽBA VÝSTUPOV PROJEKTU
--1.
++1.
 . Návrh riešenia prevádzky a údržby
  Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.
@@ -2315,7 +2315,7 @@
  Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.
--1.
++1.
 . Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky
  Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.
@@ -2379,7 +2379,7 @@
--1.
++1.
 . Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby
  Za incident sa považuje chyba v dodanom informačnom systéme v rámci tohto projektu, ktorá spôsobuje jeho správanie v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou. Chyby mimo informačného systému, ako napríklad metropolitnej optickej siete alebo inej infraštruktúry, ktorá nebola predmetom dodávky tohto projektu, sa za incident nepovažujú.
@@ -2448,7 +2448,7 @@
  Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.
--1.
++1.
 . Požadovaná dostupnosť informačného systému:
  |Popis|Parameter|Poznámka
@@ -2472,14 +2472,14 @@
  V prípade nedodržania dostupnosti IS bude každý ďalší začatý pracovný deň nedostupnosti braný ako deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu.
  )))
--1.
--11.
++1.
++11.
 . Dostupnosť (Availability)
  Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa uvažuje 97 % dostupnosť znamená úplný výpadok systému 10,95 dňa ročne.
--1.
--11.
++1.
++11.
 . RTO (Recovery Time Objective)
  RTO pre súčasti systému sa stanoví nasledovne:
@@ -2488,8 +2488,8 @@
  |vozidlové zariadenia|48 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach pre funkčnosti zimnej údržby počas zimného obdobia, inak 72 pracovných  hodín pri vhodných vonkajších podmienkach
  |IS SÚC|8 pracovných hodín
--1.
--11.
++1.
++11.
 . RPO (Recovery Point Objective)
  RPO sa stanovuje pre údaje, ktoré sú uložené v cloudovej časti IS SÚC, na maximálny čas 60 minút pred haváriou.
@@ -2496,7 +2496,7 @@
--1.
++1.
 . Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky
  V rámci prevádzky informačného systému sú potrebné nasledovné ľudské kapacity pokryté zo strany HLMSR BA:
@@ -2506,7 +2506,7 @@
  * zástupca prevádzky – dohliada na plnenie požiadaviek zo strany prevádzky a kontroluje ich; predpokladaný počet: 1
  * projektový manažér – riadi celkovo procesy samotnej prevádzky systému a poskytuje oficiálny kontakt medzi HLMSR BA a dodávateľom systému, počet: 1.
--1.
++1.
 . Požiadavky na zdrojové kódy
  Zdrojové kódy vytvorené počas projektu budú odovzdané HLMSR BA ako objednávateľovi pod licenciou umožňujúcou ich prípadnú úpravu a ďalšie nakladanie aj po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom. Na preexistentný softvér, vrátane produktov, proprietárneho softvéru a iného softvéru, ktorý nebol vyvinutý pre objednávateľa podľa jeho špecifických požiadaviek a ku ktorému nebudú dodané zdrojové kódy, bude požadovať objednávateľ v súťažných podkladoch a zmluve s dodávateľom udelenie licencie v takom rozsahu, ktorý bude nevyhnutný na funkčné používanie systému ako celku v súlade so všetkými biznisovými a technickými požiadavkami opísanými v tejto projektovej dokumentácii a v súťažných podkladoch po celú dobu udržateľnosti projektu.

1756999870494-470.png

Autor

...	...	@@ -1,0 +1,1 @@
	1	+XWiki.valer\.jurcak@bratislava\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,0 +1,1 @@
	1	+157.9 KB

Obsah

1756999921704-886.png

Autor

...	...	@@ -1,0 +1,1 @@
	1	+XWiki.valer\.jurcak@bratislava\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,0 +1,1 @@
	1	+171.5 KB

Obsah

1756999954584-349.png

Autor

...	...	@@ -1,0 +1,1 @@
	1	+XWiki.valer\.jurcak@bratislava\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,0 +1,1 @@
	1	+119.0 KB

Obsah

Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Súhrn

Podrobnosti

Vitajte

Linky

Navigácia