PROJEKTOVÝ ZÁMER

Manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.  (účinnosť od 1.4.2025)

Schvaľovanie dokumentu

HISTÓRIA DOKUMENTU

ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z.z. v znení neskorších predpisov je tento výstup I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravnej a iniciačnej fázy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

Dokument Projektový zámer v zmysle uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, návrh merateľných ukazovateľov a obsahuje aj

            1. detailný opis požadovaných projektových výstupov,

            2. detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu,

            3. detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov,

            4. harmonogram projektu,

            5. vyhodnotenie rizík a závislostí,

            6. architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy a bezpečnostnej architektúry,

            7. vyhodnotenie alternatív riešenia projektu pre každú vrstvu architektúry riešenia,

            8. špecifikáciu a klasifikáciu údajov spracovaných v projekte,

            9. požiadavky na prevádzku a údržbu výstupov projektu,

            10. požiadavky na technologickú infraštruktúru a posúdenie alternatív prevádzky infraštruktúry cloud computingom,

            11. požiadavky na zdrojové kódy,

            12. opis implementácie projektu a preberania výstupov projektu.

Súbežne sa vyhotovujú dokumenty I-04 Katalóg požiadaviek, M-05 Analýza nákladov a prínosov a M-06 Evidencia komponentov v MetaIS.

Obsah dokumentu vychádza z predloženého projektového zámeru integrovanej územnej investície pre UMR Bratislava s totožným názvom „Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava“, ktorý bol schválený uznesením Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja Bratislava dňa 6.2.2025 a v zmysle Metodického usmernenia k podpore integrovaného územného rozvoja bol zaregistrovaný v neverejnej časti ITMS dňa 14.02.2025.

Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

1. 
   

   1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek rozdeľujeme na funkčné a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách  je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FRxx

U          – používateľská požiadavka

R          – označenie požiadavky

xx         – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

N          – nefukčná požiadavka (NFR)

R          – označenie požiadavky

xx         – číslo požiadavky

DEFINOVANIE PROJEKTU

Manažérske zhrnutie

Projekt „Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava“ je vypracovaný v súlade s:

• Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Výzvou č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR na predkladanie Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Podporu rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.

Projekt reaguje na potrebu zvýšenia efektivity správy a údržby cestnej infraštruktúry v Bratislave prostredníctvom digitalizácie a inteligentných technológií. V súčasnosti je plánovanie a výkon údržby a opráv cestnej infraštruktúry závislé vo veľkej miere na manuálnom monitorovaní a čiastkových údajoch, čo môže za istých okolností viesť k oneskoreným zásahom a neoptimálnemu využívaniu zdrojov. Cieľom projektu je automatizovaný a dátovo riadený systém, ktorý umožní presnejšie rozhodovanie a predikciu údržby a plánovanie opráv aj väčších investičných zásahov na cestách a vo verejnom priestore na základe reálnych meraní a získavania dát v teréne.

Projekt je v súlade so špecifickým cieľom RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy priority 1P1. Veda, výskum a inovácie Programu Slovensko a v súlade s povinnými aktivitami v rámci výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR.

Projekt napĺňa strategické ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky z roku 2021 (NKVIS 2021) primárne:

• v prioritnej osi 2 Digitálna a dátová transformácia a jej cieľmi 2.1 Odstrániť bariéry digitálnej transformácie verejnej správy, 2.2 Zefektívniť implementáciu služieb využívaním cloud natívnych služieb a 2.3 Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy,
• v prioritnej osi 3 Efektívne IT a jej cieľmi 3.1 Zvýšiť úžitkovú hodnotu informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu a 3.2 : Skrátiť čas na prípravu a doručenie služieb a výsledkov informačných systémov verejnej správy.     

Ciele a aktivity projektu sú navrhované tak, aby prispeli k naplneniu:

• účelu výzvy, ktorý je zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verenej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta,
• strategického dokumentu Bratislava 2030 – Program rozvoja obce 2022 – 2030, strategický cieľ C.3.2. Moderné a efektívne mesto, C.3.2.2. Digitálne sebavedomé mesto,
• interných potrieb a cieľov sekcie správy a údržby ciest a Magistrátu ako celku.

Predmetom projektu je dodávka zariadení, ich montáž, oživenie, vrátane jednoduchých stavebných úprav v teréne a nehnuteľnostiach mesta, udelenie licencie pre softvérové prvky a prevádzka informačného systému správy a údržby pozemných komunikácií ako služby.

Časový harmonogram:

Projekt je naplánovaný na obdobie 13 mesiacov, pričom jeho začiatok je stanovený  na 12/2025 a ukončenie na 12/2026. Podporné aktivity budú prebiehať súbežné s hlavnou aktivitou projektu.

Harmonogram pre hlavnú aktivitu je rozpísaný v časti 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda jeho riadenia.

Predpokladaný rozpočet:

Predpokladaný rozpočet projektu je v sume 3 940 000,00 EUR s DPH, z toho oprávnené výdavky tvoria 3 450 000,00 EUR s DPH. Projekt bude financovaný z Programu Slovensko v rámci výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR. Projekt bude spolufinancovaný z vlastných zdrojov žiadateľa vo výške 15% z celkových oprávnených výdavkov projektu.

Žiadateľ zároveň deklaruje, že na aktivity projektu nečerpal finančné prostriedky z iných opatrení Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti a  iných nástrojov podpory.

Hlavná aktivita projektu (v zmysle výzvy na predkladanie ŽoNFP):  IoT, dáta a platformy - Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu). Hlavná aktivita projektu je zameraná na dodávku komplexného a integrovaného riešenia pre efektívnu správu a údržbu ciest, ktoré pozostáva z dodávky jednotného systému v podobe informačného systému s potrebnými IoT hardvérovými technologickými prvkami realizujúcimi dátové vstupy pre analytické a rozhodovacie činnosti. Súčasne je riešenie integrované na informačné systémy HLMSR BA, ako je riadenie identít, manažérsky informačný systém, GIS a IoT platforma mesta.

Cieľová skupina:

• pracovníci zapojení do správy a údržby ciest v rámci štruktúry magistrátu a mestských organizácií
• ostatní pracovníci mesta podieľajúci sa na tvorbe koncepčných a strategických materiálov s využitím dát o stave cestnej infraštruktúry, parametrov dopravných prúdov a kvality ovzdušia
• občania – primárne používateľa cestnej infraštruktúry (vodiči, pasažieri, chodci, cyklisti a ďalší) a sekundárne celá verejnosť (beneficienti realizovaných zmien vyplývajúcich z koncepčných a strategických materiálov mesta vytvorených aj na základe údajov z predmetného projektu).

Miesto realizácie projektu:

Projekt bude realizovaný na území mesta Bratislava, mestských častiach Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.

Merateľné ukazovatele projektu:

V rámci projektu bude naplnený merateľný ukazovateľ výstupu ku koncu realizácie hlavnej aktivity projektu a ukazovateľ výsledku v rámci udržateľnosti projektu. Udržateľnosť projektu je 5 rokov.

PO081 PSKPRCO76 – Integrované projekty pre územný rozvoj: Počet: 1

PR092 PSKPSRI40 – Používatelia nových a vylepšených verejných inovatívnych služieb, produktov a procesov: Počet: 100 000

Očakávané prínosy projektu:

1.         Zvýšenie bezpečnosti premávky

Projekt zavádza inteligentné zariadenia pre zber údajov a nástroje pre analytiku a digitalizáciu procesov správy a údržby, ktoré dokážu identifikovať a predpovedať rizikové a nebezpečné situácie na úsekoch ciest a verejných priestranstvách. Tieto informácie umožnia plánovať cielené zásahy na kritických miestach, čím sa výrazne zníži riziko dopravných nehôd a iných kolízií. Zameranie na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov podporuje rozvoj udržateľných a bezpečných foriem mobility, ktoré sú kľúčové pre mestské prostredie, avšak neopomína ani účastníkov IAD.

2.         Zabezpečenie dostupnej, spoľahlivej a kvalitnej cestnej siete

Prostredníctvom implementácie systémov pre monitoring a nástrojov digitálnej správy a údržby ciest projekt zvyšuje dostupnosť a prináša vyššiu kvalitu cestnej infraštruktúry. Intenzívny zber dát o stave vozoviek a cestného vybavenia umožní plánovať údržbu efektívnejšie a s menšími nákladmi.

Implementácia projektu zároveň zabezpečí plynulú premávku a zvýši celkový komfort cestovania pre obyvateľov i návštevníkov Bratislavy. Týmto sa posilní atraktivita mesta ako moderného a efektívne spravovaného centra regiónu.

3.         Poskytovanie dát pre kvalifikované rozhodovanie

Projekt bude generovať bohatý súbor dát o doprave, stave ciest a environmentálnych podmienkach, ktorý bude využívaný na strategické rozhodovanie. Niektoré dáta budú publikované ako open data a prostredníctvom verejnej časti informačného systému v reálnom čase, čím sa zvýši ich dostupnosť pre odbornú i laickú verejnosť. Verejne dostupné dáta umožnia transparentné plánovanie ďalších mestských projektov a zapojenie komunity do riešenia problémov.

Strategická analýza dát podporí mestské rozhodovanie v oblastiach znižovania emisií, optimalizácie dopravy a zlepšovania kvality života. Získané informácie umožnia efektívne plánovať zásahy v oblasti mobility a životného prostredia.

4.         Optimalizácia finančných nákladov na údržbu ciest

Informačný systém umožní automatizovať niektoré procesy údržby, systematizovať ju a realizovať rozhodnutia na základe objektívnych dát. Moderné technológie znížia administratívnu a operačnú náročnosť správy ciest, čím sa efektívnejšie využijú zdroje na iné potrebné oblasti. Optimalizácia zdrojov bude dosiahnutá aj vďaka digitálnym nástrojom, ktoré zefektívnia plánovanie údržby a umožnia okrem iného racionalizovať chemické posypy a výkony údržby.

5.         Zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie:

Projekt podporí ekologickejšie postupy pri správe a údržbe ciest, vrátane optimalizácie používania chemických zmesí na zimnú údržbu a monitorovania environmentálnych parametrov, ako sú emisie, prachové častice a kontamináciu pôdy. Tieto opatrenia výrazne prispejú k zlepšeniu kvality životného prostredia a zníženiu environmentálnej záťaže. Nasadenie inteligentných technológií pre zber a analýzu údajov umožní prijímať opatrenia na zmiernenie dopadov klimatických zmien, čím sa Bratislava stane ekologicky udržateľnejším mestom.

Vzhľadom na zameranie projektu, ktorým je podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu, sa pre financovanie projektu predpokladá z EFRR ako dopytový projekt programu Program Slovensko 2021 – 2027, v rámci priority 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifického cieľa RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy pre VRR – viac rozvinutý región a pre opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov. 

Motivácia a rozsah projektu

Súčasný procesno-systémový rámec správy a údržby ciest v Bratislave nemá dostatočne presné, aktuálne a automatizované dáta o stave cestnej infraštruktúre, intenzite dopravy a environmentálnych podmienkach a nedisponuje dostatočne komplexnou podporou kľúčových procesov pri správe, údržbe a opravách cestného infraštruktúrneho majetku. To vedie k suboptimálnemu riadeniu údržby, opráv a rekonštrukcií tohto majetku, čo môže spôsobovať:

• Zvýšené riziko dopravných nehôd, kde absencia včasnej detekcie nebezpečných miest a úsekov (zlý stavebno-technický stav vozoviek, poškodenia cestného vybavenia, okamžitý stav povrchu vozoviek pri nedostatočnej adhézii spôsobenej nepriaznivými zimných podmienkami) môže ohroziť bezpečnosť vodičov, chodcov aj cyklistov.
• Neefektívne plánovanie údržby, opráv a rekonštrukcií, pretože rozhodovacie činnosti sú založené na čiastkových alebo oneskorených informáciách, čo vedie k vyšším nákladom a neoptimálnemu načasovaniu akcií.
• Nižšiu dostupnosť informácií, keďže občania a podniky nemajú prístup k aktuálnym údajom o stave ciest a plánovaných akciách údržby a opráv, čo komplikuje plánovanie dopravy.
• Zvýšenú environmentálnu záťaž, pretože neoptimalizované dávkovanie posypových materiálov a údržbové postupy vedú k nadbytočnému zaťaženiu životného prostredia.

Projekt má za cieľ odstrániť tieto problémy zavedením inteligentného systému na zber, analýzu a využitie dát, ktorý umožní prediktívnu údržbu, optimalizáciu nákladov a zvýšenie bezpečnosti premávky.

Projekt sa venuje odbornej agende na úseku správy a údržby pozemných komunikácií s presahom publikácie vybraných údajov vo forme otvorených dát. Projekt nerieši žiadne oblasti alebo agendy klasických životných situácií (ŽS1 až ŽS16).

V rámci projektu sa riešia tieto kľúčové oblasti biznis procesov:

1. monitorovanie stavu ciest a vybraného cestného vybavenia
2. optimalizácia zimnej údržby ciest
3. manažment cestného majetku
4. publikovanie otvorených dát.

Zainteresované strany (Stakeholderi)

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam subjektov/osôb, ktorí sa zúčastňujú projektu a akú rolu zastávajú:

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

Ciele projektu

V tabuľke nižšie sa nachádza zoznam cieľov, ich mapovanie na strategické ciele a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI - key performance indicators). Ciele napĺňajú charakteristiky tzv. S.M.A.R.T. -  konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

Tabuľka 3 Ciele projektu

Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Cieľovými skupinami koncových používateľov systému sú

• Manažment HLMSR BA
• Dispečeri SSÚC HLMSR BA
• Správcovia SSÚC HLMSR BA
• Pracovníci iných agend HLMSR BA
• Vykonávatelia údržby a opráv cestnej infraštruktúry
• Občania

Používateľský prieskum na zistenie potrieb a cieľov bol realizovaný formou štruktúrovaných rozhovorov s vybranými zástupcami cieľových skupín koncových používateľov, na základe ktorých boli identifikované nasledovné požiadavky a ciele:

Detailný opis obmedzení a predpokladov

Projekt sa zameriava výlučne na agendu správy a údržby pozemných komunikácií na území hl. mesta SR Bratislava, vrátane vybraných prvkov cestného vybavenia, environmentálnych parametrov a dopravno‑inžinierskych údajov. Projekt nerieši iné mestské agendy, stavebné investície mimo cestnej infraštruktúry, ani oblasti životných situácií. Predmetom dodávky je nový IS SÚC, doplnený o stacionárne a vozidlové IoT zariadenia, s integráciou na mestskú IoT platformu a IS KAV.

Rozsah je vymedzený s cieľom zabezpečiť koncentráciu finančných, personálnych a časových zdrojov na oblasť s najvyšším prínosom pre bezpečnosť, kvalitu a udržateľnosť cestnej infraštruktúry. Zvolený rozsah umožňuje dosiahnuť požadované merateľné ukazovatele definované vo výzve PSK‑MIRRI‑619‑2024‑ITI‑EFRR a naplniť strategické ciele mesta v oblasti digitálnej správy a smart city riešení a súčasne rešpektuje pravidlá oprávnenosti výdavkov určené v danej výzve.

Predpoklady úspešnej realizácie projektu

• Schválenie a zabezpečenie financovania projektu z EFRR a štátneho rozpočtu a spolufinancovania zo zdrojov HLMSR BA.
• Včasná príprava a úspešné ukončenie procesov verejného obstarávania.
• Dostupnosť a technická pripravenosť lokalít na inštaláciu stacionárnych zariadení (napájanie, konektivita, prístup).
• Funkčná a bezpečná integrácia na IoT platformu mesta a IS KAV.
• Dostupnosť kvalifikovaného personálu na strane HLMSR BA aj dodávateľa pre implementáciu, testovanie, prevádzku a údržbu.
• Včasná dodávka a oživenie hardvérových a softvérových komponentov dodávateľom.
• Účasť kľúčových používateľov v procese analýzy, testovania a overovania funkčnosti systému.
• Zabezpečenie školení pre všetkých relevantných používateľov a prevádzkový personál.
• Dodržanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť, ochranu osobných údajov a legislatívny súlad.
• Stabilná prevádzka komunikačnej infraštruktúry (mobilné siete, MOS) počas životného cyklu projektu.

Vyhodnotenie rizík a závislostí

Realizácia projektu je spojená s viacerými rizikami a závislosťami, ktoré môžu ovplyvniť jeho úspešnú implementáciu, časový harmonogram a očakávané prínosy. Táto kapitola identifikuje hlavné faktory, ktoré môžu predstavovať prekážky pri zavedení riešenia, a analyzuje ich dopad na jednotlivé fázy projektu.

Riziká môžu vyplývať z technických, organizačných, finančných alebo legislatívnych faktorov. Medzi kľúčové oblasti patrí technologická pripravenosť infraštruktúry, financovanie a udržateľnosť riešenia, legislatívne obmedzenia, ako aj koordinácia medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

Nasledujúci zoznam sumarizuje identifikované riziká a závislosti s návrhom ich mitigačných opatrení. Výsledok celej analýzy rizík v rámci iniciačnej a prípravnej fázy je zhrnutý v samostatnej prílohe č. 1.

• Zlyhanie hardvérových komponentov

• Zlyhanie hardvéru môže spôsobiť výpadok dát, čím môže následne ovplyvniť kvalitu údržby a manažment rozhodovania o zásahoch.
• Opatrenia: Na zaistenie spoľahlivej prevádzky systému je potrebné zaviesť pravidelnú údržbu a kontrolu hardvérových komponentov, používať odolné zariadenia vhodné do náročných podmienok a zároveň zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov spolu s možnosťou promptnej výmeny poruchových súčastí.

• Výpadok prevádzkovej infraštruktúry IS SÚC (cloudu)

• Nefunkčnosť cloudových služieb môže nepriaznivo zasiahnuť do prevádzky systému a znížiť jej kvalitu.
• Opatrenia: Na zabezpečenie nepretržitej prevádzky je potrebné používať služby prevádzkovej infraštruktúry s vysokou dostupnosťou a zároveň implementovať záložné mechanizmy vrátane redundancie dátových centier.

• Zlyhanie komunikačných technológií

• Výpadky mobilných sietí alebo IoT komunikácie a prenosu dát môžu viesť k nedostatku údajov nevyhnutných na včasnú údržbu a jej riadenie.
• Opatrenia: Na zaistenie spoľahlivej konektivity je potrebné zaviesť robustné komunikačné technológie s komerčnou SLA, napríklad celulárne siete podľa 3GPP štandardu, a zároveň zabezpečiť lokálne ukladanie údajov v prípade dočasného výpadku spojenia.

• Nedostatok odborného personálu

• Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre správu a údržbu systému môže negatívne ovplyvniť kvalitu údržby a proces jej riadenia.
• Opatrenia: Na zabezpečenie odbornej prípravy zamestnancov a plynulého chodu systému je potrebné organizovať pravidelné školenia a zároveň uzatvoriť zmluvu s dodávateľom, ktorá určí aj podmienky prevádzky používateľskej podpory (hotline).

• Nedostatočná akceptácia systému používateľmi

• Používatelia systému môžu mať problémy s jeho ovládaním alebo môžu uprednostniť pôvodné manuálne procesy.
• Opatrenia: Na dosiahnutie hladkého nábehu projektu a úspešného prijatia medzi používateľmi je potrebné zapojiť kľúčových používateľov do jeho realizácie už v ranom štádiu, pričom zároveň treba zabezpečiť intuitívne používateľské rozhranie a kvalitnú sprievodnú dokumentáciu.

• Prekročenie rozpočtu

• V dôsledku nepredvídaných okolností môže dôjsť k prekročeniu plánovaného rozpočtu na implementáciu.
• Opatrenia: Na zabezpečenie finančnej stability projektu je potrebné vypracovať podrobnú finančnú analýzu a vyhradiť prostriedky na neočakávané výdavky, pričom je zároveň nutné pravidelne monitorovať náklady počas celej realizácie projektu.

• Nedostatočné financovanie prevádzky

• Finančné problémy pri zabezpečení dlhodobej prevádzky systému môžu znížiť jeho efektívnosť a následne negatívne ovplyvniť samotnú údržbu.
• Opatrenia: Na zabezpečenie dlhodobo udržateľnej prevádzky systému je nevyhnutné vypracovať realistický plán prevádzkových nákladov a zároveň zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na prevádzku zo strany HLMSR BA.

• Kybernetické útoky

• Systém sa môže stať terčom kybernetických útokov, ktoré by mohli ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov.
• Opatrenia: Na zaručenie vysokej úrovne zabezpečenia systému je potrebné zaviesť moderné bezpečnostné opatrenia, ako napríklad šifrovanie údajov, firewall, IDS/IPS a ďalšie všeobecne uznávané priemyselné bezpečnostné praktiky (OWASP, princípy Zero Trust a pod.), pričom je rovnako nevyhnutné vykonávať pravidelné bezpečnostné aktualizácie, audity a testovanie systému na zraniteľnosti.

• Strata alebo únik údajov

• Únik neverejných údajov môže vyústiť do právnych komplikácií a poškodenia reputácie.
• Opatrenia: Na minimalizáciu rizika narušenia bezpečnosti je potrebné zaviesť prísne prístupové politiky a logovať všetky operácie, pričom je zároveň nevyhnutné zaistiť automatizované zálohovanie údajov a šifrovanie na určených úrovniach systému.

• Zmena legislatívy alebo regulačných požiadaviek

• Nové legislatívne alebo regulačné požiadavky môžu vyvolať potrebu dodatočných úprav systému.
• Opatrenia: Na zaistenie súladu s platnou legislatívou a regulačnými normami je nevyhnutné priebežne sledovať ich zmeny a súčasne disponovať flexibilným návrhom systému, ktorý umožňuje jednoduchú implementáciu príslušných úprav.

• Oneskorenie pri procesoch verejného obstarávania

• V prípade oneskorenia procesov pri verejnom obstarávaní hrozí nesplnenie harmonogramu a zmeškanie kľúčových míľnikov z hľadiska prevádzky IS a zariadení pred nadchádzajúcou zimnou sezónou.
• Opatrenia: Prípravu podkladov pre VO je potrebné zabezpečiť v dostatočnom časovom predstihu. Súčasťou procesu VO musí byť pravidelná komunikácia s pracovníkmi zodpovednými za VO.

• Omeškanie implementácie projektu

• Ak dôjde k omeškaniu projektu, môže to priniesť finančné dôsledky vo vzťahu k prínosom a nákladom a zároveň oddialiť zavedenie efektívnej údržby do prevádzky.
• Opatrenia: Na zaistenie úspešného priebehu projektu je potrebné vykonávať jeho priebežné sledovanie v pravidelných intervaloch, vyhodnocovať stav plnenia voči stanovenému plánu a podľa potreby priebežne korigovať práce, aby sa zachovala súladnosť s plánovanými cieľmi.

• Nedosiahnutie plánovaných hodnôt stanovených KPI

•  Ak nebudú dosiahnuté plánované hodnoty merateľných ukazovateľov, ktoré sú pevne stanované v rámci predmetnej výzvy, nebudú preplatené projektované oprávnené výdavky projektu..
• Opatrenia: Dôsledná príprava projektu s určením reálnych merateľných ukazovateľov a následne riadenie projektu v súlade s princípmi projektového riadenia. Priebežné sledovanie výstupov a ukazovateľov projektu.

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam len najzávažnejších rizík (všetky identifikované riziká sú uvedené v prílohe č. 1).

Tabuľka 5 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí

Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

Rozpočet a prínosy sú stanované detailne v samostatne vypracovanom dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov.

Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka uvádza prehľad nákladov a prínosov vychádzajúci z dokumentu M-05 Analýza nákladov a prínosov

Tabuľka 6 Sumarizácia nákladov a prínosov

Finančne vyčíslené kvalitatívne prínosy boli alokované k jednotlivým modulom podľa nákladovej štruktúry výlučne z dôvodu dodržania šablóny dokumentu. Samotný mechanizmus vzniku týchto prínosov je výsledkom integrovaného pôsobenia všetkých funkčných celkov riešenia. Synergia medzi jednotlivými komponentmi systému, najmä v oblasti dátovej prepojenosti, procesnej nadväznosti a jednotného riadiaceho rámca, spôsobuje, že prínosy vznikajú v podobe celkovej systémovej hodnoty, ktorá presahuje čiastkové efekty jednotlivých modulov. Vzhľadom na túto vzájomnú previazanosť je opodstatnené pristupovať k hodnoteniu prínosov ako k agregovanému efektu riešenia ako celku.

Kvantifikované kvalitatívne prínosy uvedené v tabuľke boli stanovené na základe prieskumu obdobných riešení realizovaných v zahraničí. Pri ich určovaní boli zohľadnené konzervatívne odhady, resp. hodnoty na spodnej hranici rozpätí dosiahnutých prínosov.

Pri zimnej údržbe ciest správcovi vznikajú priame náklady primárne v zabezpečení samotných výkonov (náklady na pracovnú silu, pohonné hmoty, amortizácia mechanizácie, údržba strojov a zariadení a iné) a nákladov na posypový materiál. Navrhované riešenie v oblasti zimnej údržby má ambíciu optimalizovať náklady v oboch týchto zložkách. Ako základ pre kvantifikáciu prínosov bola vybratá referenčná štúdia optimalizácie zimnej údržby ciest v Utahu (USA), kde bol nasadený obdobný systém optimalizácie zimnej údržby ciest so senzorickými zariadeniami. Po jeho implementácii došlo podľa najkonzervatívnejších odhadov k zníženiu priamych nákladov na zabezpečenie výkonov o 11 % a nákladov na posypový materiál o 4 %.

Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo za uplynulých 5 rokov na zimnú údržbu pozemných komunikácií v jeho správe po prepočtoch 12 509 251 € na výkony a 6 735 751 € na materiál. Pri uplatnení konzervatívnych odhadov to predstavuje predpokladanú ročnú úsporu 275 204 € na výkonoch a 53 886 € na posypovom materiáli, teda spolu približne 330 000 € ročne. Táto úspora bola formálne rozpočítaná medzi modul Technologické zariadenia a modul IS SÚC alikvotne podľa ich predpokladaných nákladov na základe textu uvedené vyššie, v pomere 49 % a 51 %, čo predstavuje prínos 161 700 €, resp. 168 300 € ročne.

Ďalší kvantifikovaný prínos sa týka hospodárenia s vozovkami v oblasti ich bežnej údržby a rehabilitácií stavebného charakteru. Ako východisko bola použitá referenčná štúdia kolektívu pod vedením emeritného profesora W. Ronalda Hudsona z Univerzity v Texase o merateľných prínosoch systémového hospodárenia s vozovkami. Optimalizovaný systém, založený na pravidelnej diagnostike, zbere porúch prostredníctvom senzorických zariadení a následnom spracovaní dát pre návrh údržby, umožňuje predĺžiť životnosť vozoviek v priemere o 11,05 %. Predĺženie životnosti predstavuje priamu finančnú úsporu.

Pri aplikácii uvedeného koeficientu na sumu, ktorú Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo v posledných 5 rokoch na údržbu a rehabilitácie vozoviek, vychádza ročná úspora vo výške 1 290 690,07 €. Po formálnom rozdelení medzi moduly podľa ich nákladov to predstavuje prínos približne 660 000 € pre modul Technologické zariadenia a 630 000 € pre modul IS SÚC ročne.

V nákladovo-výnosovej analýze boli tieto prínosy uvažované od 3. roku realizácie projektu, pri horizonte hodnotenia 10 rokov.

Zároveň neboli kvantifikované viaceré ďalšie identifikované prínosy, ktoré sú popísané v tabuľke prínosov vyššie a v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov. Ak by boli zahrnuté aj tieto prínosy, celková hodnota prínosov by sa výrazne navýšila. Napríklad len pri úvahách o spoločenských efektoch spojených so zavedením funkcií hospodárenia s vozovkami sa podľa konzervatívnych odhadov Svetovej banky dosahujú pomery prínosov a nákladov (BCR) vo výške 200 : 1 a viac. Navyše, kvantifikované prínosy sa týkajú len obmedzeného okruhu predmetu projektu – konkrétne funkčných oblastí hospodárenia s vozovkami a zimnej údržby. Ak by sa kalkulácia rozšírila aj na ostatné funkčné oblasti, dosiahnuté prínosy by boli ešte rádovo vyššie.

Sumarizácia ekonomickej a finančnej efektívnosti projektu:

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,79 =>  viac ako 1,00 ✔️
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 42,8 % => viac ako 5,0 % ✔️
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 7 415 199 € bez DPH => viac ako 0 ✔️

Zdroj financovania

Zdroje financovania projektu sú nasledovné: Európske štrukturálne a investičné fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja) – Program Slovensko, výzva PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR, spolufinancovanie štátny rozpočet a vlastné zdroje prijímateľa.

Harmonogram projektu

V zmysle § 15 ods. 4 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy je správca povinný zabezpečiť, aby veľký projekt bol rozdelený na čiastkové plnenia (inkrementy). Zároveň však § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z. ustanovuje, že ak realizačná fáza veľkého projektu pozostáva z dodania jedného funkčného celku alebo dodania výlučne technických prostriedkov, objednávateľ posúdi a vyhodnotí aj alternatívy rozdelenia projektu na inkrementy na preukázanie ekonomickej nevýhodnosti alebo technických obmedzení.

Projekt je navrhnutý ako dodanie jedného funkčného celku, ktorého jednotlivé kľúčové časti (informačný systém, stacionárne zariadenia a vozidlové zariadenia) sú navzájom funkčne a technicky previazané a samostatne by neprinášali deklarované prínosy. Implementácia len čiastkových častí by nevytvorila ucelené a využiteľné riešenie, čím by sa nenaplnil účel projektu. Informačný systém nie je možné plnohodnotne využívať bez dát zo zariadení, pretože by neobsahoval žiadne reálne vstupy pre plánovanie, analýzy ani rozhodovanie. Naopak, ani samotné zariadenia bez existencie informačného systému neposkytujú využiteľnú pridanú hodnotu, keďže by neexistovala možnosť zberu, integrácie a sprístupnenia dát odborným pracovníkom objednávateľa zodpovedným za správu a údržbu pozemných komunikácií a ďalším koncovým používateľom. Projekt tak môže naplniť účel len vtedy, keď budú všetky komponenty dodané súčasne a integrované do jednotného funkčného celku.

Z časového hľadiska je potrebné zdôrazniť, že projekt má relatívne krátky harmonogram realizácie – dodanie je založené na licencii hotového informačného systému s relatívne malou zložkou integrácie do prostredia objednávateľa a na nákupe a montáži technologických zariadení, pričom všetky činnosti sa majú uskutočniť v horizonte niekoľkých mesiacov. Sekvenčné rozdelenie na inkrementy by v takto úzkom časovom rámci nepovažujeme za zmysluplné, pretože by nebolo možné samostatne dosiahnuť žiadny relevantný prínos, a zároveň by vznikla zbytočná administratívna a procesná záťaž, čím by sa znížila hospodárnosť a efektívnosť projektu bez pridanej hodnoty pre objednávateľa. Vzhľadom na to, že projektom zabezpečujeme potreby elektronizácie kľúčových jadrových činností správy a údržby ciest, nepredpokladáme za pravdepodobnú ani potrebu predčasného ukončenia projektu z dôvodu straty svojho pôvodného opodstanenia.

Na základe uvedeného je projekt realizovaný ako jeden inkrement, pričom postupuje v súlade s § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z., keďže ide o dodanie jedného funkčného celku a delenie na inkrementy je technicky a ekonomicky nevhodné.

Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Projektový tím bude v koordinovanej činnosti zabezpečovať celý priebeh dodávky projektu od jeho inicializačnej fázy až po postimplementačnú podporu. Jednotliví členovia tímu budú mať zodpovednosti podľa ich popisu špecializácie a vzájomných vertikálnych reportovacích povinností. Projektový tím bude intenzívne komunikovať navzájom v pravidelných formátoch stretnutí ako aj ad-hoc meetingoch podľa požiadaviek priebehu implementácie a situácií, ktoré sa v projekte môžu neplánovane vyskytnúť (riziká). Tieto situácie bude tím riešiť podľa mitigačných aktivít rizík. Členovia projektového tímu budú dodržiavať zásady efektívnej komunikácie podľa komunikačnej matice a nastavených komunikačných kanálov projektu. Všetky činnosti tímu budú koordinované a delegované podľa špecializácie členov a ich kompetencií. Každý člen tímu musí spĺňať kritériá na svoju rolu a príslušné pracovné skúsenosti.

Pre projekt sa zriadi Riadiaci výbor projektu (RV), ktorý predstavuje vrcholový orgán riadenia projektu, a to v zložení:

1. predseda RV,
2. zástupca prevádzky,
3. biznis vlastník,
4. projektový manažér objednávateľa (PM).

Projektový tím sa vymenuje v nasledovnom zložení:

1. 2 × kľúčový používateľ
2. biznis analytik,
3. IT architekt,
4. biznis vlastník
5. manažér kvality.

Tabuľka 7 Projektový tím

Predseda riadiaceho výboru (RV) je zodpovedný za zvolanie na zasadnutie RV minimálne 1 krát za kalendárny kvartál. Určuje vhodných kandidátov na pozície riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra objednávateľa. Vymenúva členov riadiaceho výboru s hlasovacím právom a bez hlasovacieho práva. Na návrh určeného projektového manažéra vymenuje cez RV projektový tím buď doručením menovacích dekrétov alebo vytvorením komunikačnej matice. Zabezpečuje určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu. Môže zlúčiť zodpovednosť za rôzne role projektu podľa vhodnosti a veľkosti projektu. Zabezpečuje  schvaľovanie manažérskych alebo špecializovaných výstupov na RV. 

Predseda RV zabezpečuje úlohy a činnosti, ktoré zabezpečujú úspešné riadenie projektu: 

• zastupovanie záujmov objednávateľa - je zodpovedný za súlad so strategickými cieľmi objednávateľa a že jeho záujmy v projekte náležite plnené,

• kontrola súladu projektu a projektových cieľov so strategickými cieľmi - dohliada na projektové ciele v súlade so strategickými cieľmi organizácie a hodnotový prínos pre objednávateľa,

• zabezpečenie a udržanie finančného krytia realizácie projektu - je zodpovedný za dostatočné finančné prostriedky na úspešnú realizáciu a za efektívne spravovaný rozpočet,

• zabezpečenie nákladovo prijateľného prístupu v projekte - dbá na to, aby boli náklady projektu efektívne riadené a aby sa minimalizovali zbytočné výdavky,
• v prípade rozporov eskalovaných na RV alebo nerozhodného hlasovania vydáva rozhodujúce stanovisko.

Biznis vlastník zodpovedá za biznis proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Je to kľúčová rola na strane objednávateľa, ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na používateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaraďované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS. Zodpovedá za: 

• za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu 

• definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť 

• definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov 

• schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu 

• realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami koncových používateľov 

• spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky a riziká projektu 

• posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti (v biznis procese) po vecnej stránke (najmä procesnej a legislatívnej) 

• riešenie problémov a požiadaviek v spolupráci s odbornými garantmi 

• spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek 

• schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu 

• definovanie očakávaní na kvalitu projektu, kritérií kvality projektových produktov, prínosov pre koncových používateľov a požiadaviek na bezpečnosť 

• definovanie merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov 

• sledovanie a odsúhlasovanie nákladovosti, efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov a priebežné monitorovanie a kontrolu odôvodnenia projektu (BC/CBA) 

• schválenie akceptačných kritérií 

• riešenie problémov používateľov 

• akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov 

• vykonanie UX a UAT testovania 

• odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky 

• dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu 

• vykonávanie monitorovania a hodnotenia procesov v plánovaných intervaloch 

• poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii 

• zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd 

• zvažovaní rizík prevádzkových alebo podporných procesov a okrem toho súčasne vlastník napomáha pri identifikovať príležitosti na zlepšovanie a optimalizáciu procesov v spolupráci s ďalšími prepojenými vlastníkmi procesov a manažérom kvality 

• odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní 

Kľúčový používateľ objednávateľa je zodpovedný za definovanie funkčných a technických požiadaviek, ktoré zabezpečia, že systém bude plne vyhovovať potrebám koncových používateľov. Jeho úloha zahŕňa špecifikáciu akceptačných kritérií, vykonanie akceptačného testovania (UAT) a finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania. Aktívne sa podieľa na hodnotení projektových výstupov a ich uvedení do produkčnej prevádzky. Kľúčový používateľ tiež predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít, spolupracuje s projektovými tímami a zabezpečuje, že všetky výstupy sú v súlade s procesnými a legislatívnymi požiadavkami. Konkrétne je zodpovedný za:

• návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu
• definovanie požiadaviek koncových používateľov na systém a v nadväznosti na to definovanie akceptačných kritérií

• je zodpovedný za samotné akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky 

• predloženie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov 

• jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na jednotlivé projektové výstupy (špecializované produkty a výstupy) z pohľadu vecno-procesného a legislatívy 

• samotné vykonanie používateľského akceptačného testovanie (UAT)

• finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania 

• finálny návrh na spustenie do produkčnej prevádzky 

Biznis analytik zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek objednávateľa a ďalej zodpovedá za: 

• analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie 

• návrh riešenia v biznis pohľadu, vrátane návrhu zmien procesov objednávateľa v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení 

• analýzu požiadaviek na informačný systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti a procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom 

• prípravu špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu 

• mapovanie a analýzu existujúceho prostredia, analýzu biznis požiadaviek na informačný systém, špecifikáciu požiadavky na informačnú podporu procesov 

• návrh konceptu riešenia a prípravu podkladov pre architektov a vývojárov riešenia

• spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení 

• sprostredkovanie komunikácie medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad) 

• mapovanie požiadaviek do návrhu funkčných riešení 

• návrh a správu katalógu požiadaviek – registra požiadaviek riešenia 

• analýzu funkčných a nefunkčných požiadaviek 

• návrh fyzického a logického modelu 

• návrh testovacích scenárov 

• dohľad nad zhodou výstupov s pôvodným analytickým zadaním 

• dodržovanie správnej metodiky pri postupe analýzy, definovanie akceptačných kritérií v projekte, odsúhlasenie opisu produktov, ktoré predstavujú vstupy alebo výstupy (priebežné alebo konečné) úloh dodávateľov, alebo ktoré ich priamo ovplyvňujú 

• za zabezpečovanie a akceptáciu produktov po ich dokončení 

IT Architekt je osoba zodpovedá za návrh architektúry riešenia informačných systémov a zodpovedá za: 

• implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov 

• riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu informačného systému

• súlad s architektonickými princípmi 

• návrh základnej architektúry informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb 

• zabezpečenie projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia 

• za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Poskytuje tiež konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie 

Manažér kvality je zodpovedný za zabezpečenie prác napr. v zmysle partnerskej zmluvy v oblasti riadenia kvality. Konkrétne zodpovedá za: 

• za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov 

• sledovanie a hodnotenie kvalitatívnych ukazovateľov projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ 

• zabezpečenie zhody kvality projektových výstupov s požiadavkami počas celého projektu

• realizáciu postupov riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa 

• kontrolu, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami 

• za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu 

• plánovanie, koordináciu, riadenie a kontrolu systému manažérstva kvality

• zabezpečenie tvorby cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom 

• realizáciu postupov riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa 

Projektový manažér objednávateľa zodpovedá za koordináciu a riadenie projektu v rámci dodávania diela a jednotlivých výstupov v rámci etáp projekt počas celého životného cyklu projektu. Zodpovedá za:

• riadenie projektových (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektového tímu dodávateľa 

• dodanie produktov (výstupov) projektu v dohodnutom čase, rozpočte a kvalite
• spoluprácu s projektovým manažérom dodávateľa
• spracovanie a korigovanie harmonogramu prác a rozpočtu projektu
• koordináciu členov projektového tímu 
• hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík  
• vedenie projektovej dokumentácie a jej predkladanie RV a ďalších orgánom podľa interných predpisov a legislatívy

• zodpovedá za efektívnu komunikáciu medzi objednávateľom a dodávateľom 

• vonkajšiu komunikáciu v prípade externých kontaktov
• identifikovanie kritických miest projektu a navrhovanie ciest k ich eliminácii 

• predkladanie návrhov na zlepšenia na rokovanie Riadiaceho výboru (RV) 
• vypracovanie požiadaviek na zmenu, návrh ich prioritizácie a predkladanie zmenových požiadaviek na rokovanie RV 
• riadenie zmeny (CR) a prípadné požadované riadenie konfigurácií a ich zmien 
• kontrolu dodržiavania a plnenia míľnikov v zmysle zmluvy medzi  dodávateľom a objednávateľom 
• dodržiavanie metodík projektového riadenia 
• predkladanie požiadaviek dodávateľa na rokovanie Riadiaceho výboru 
• vecnú a procesnú administráciu zúčtovania dodávateľských faktúr 

Zástupca prevádzky projektu je člen riadiaceho výboru (RV) projektu a zodpovedá za: 

• zastupovanie záujmov prevádzky - dohliada na to,  že projekt zohľadňuje požiadavky a potreby prevádzky a že výstupy projektu budú v súlade s požiadavkami na prevádzku,

• kontrolu súladu projektu s požiadavkami na prevádzku - projektové ciele a výstupy musia byť v súlade s požiadavkami na prevádzku, aby projekt prinášal hodnotu pre prevádzku. 

• spolupráca s projektovým manažérom - úzko spolupracuje s projektovým manažérom a poskytuje mu podporu a poradenstvo v oblasti prevádzky,

• posudzovanie projektových dokumentov - zástupca prevádzky posudzuje projektové dokumenty z pohľadu prevádzky a zabezpečuje ich súlad s prevádzkou,

• účasť na zasadnutiach riadiaceho výboru projektu - pravidelne sa zúčastňuje na zasadnutiach RV, kde prezentuje svoje stanoviská a návrhy týkajúce sa prevádzky, 

• informovanie o rizikách a problémoch - informuje RV o všetkých rizikách a problémoch, ktoré by mohli ohroziť úspešnú realizáciu projektu z hľadiska prevádzky,
• navrhovanie opatrení - navrhuje opatrenia na minimalizovanie rizík a riešenie problémov, ktoré sa týkajú prevádzky. 
•  

LEGISLATÍVA

V rámci predkladaného projektu a ani po jeho ukončení počas obdobia udržateľnosti sa neočakáva úprava alebo priama zmena zákona vyplývajúca z aktivít projektu a teda úspešná realizácia projektu nie je ovplyvnená žiadnymi vyžadovanými zmenami v legislatíve.

Pri návrhu a implementácii riešenia budeme postupovať, dodržiavať a riadiť podľa relevantných predpisov:

• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
• Vyhláška 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,
• Vyhláška 78/2020 Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
• Vyhláška 547/2021 MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy.

ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Nasledujúce kapitoly popisujú architektúru riešenia z pohľadu biznisovej, aplikačnej, dátovej a technologickej vrstvy. Ich súčasťou je popis aktuálneho (AS-IS) a budúceho (TO-BE) stavu jednotlivých vrstiev architektúry.

Stanovenie alternatív architektúry riešenia

Na základe identifikovaného rozsahu problému boli navrhnuté rôzne riešenia biznis procesov. Alternatívy pokrývajú vybrané procesy zainteresovaných strán a sú hodnotené na základe kritérií vychádzajúcich z cieľov stakeholderov a identifikovaných obmedzení.

V procese stanovenie alternatív na biznisovej vrstve architektúry a následnej MCA sa uvažovalo s týmito oblasťami biznis procesov:

1. monitorovanie stavu cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev pre účely zimnej a stavebnej i nestavebnej bežnej údržby a opráv a strategického plánovania
2. riadenie zimnej údržby cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev s plánovaním a koordináciou výkonu zimnej údržby
3. riadenie stavebnej aj nestavebnej bežnej údržby cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev s evidenciou hlásení z rôznych zdrojov, digitálnej podpory odstraňovania závad a iných problémov a sledovania práce výkonných zložiek SSÚC HLMSR BA
4. riadenie cestného majetku s technickou evidenciou majetku a plánovaním jeho údržby a opráv
5. sprístupnenie a publikácia vybraných údajov verejnosti.

Analyzované boli tieto alternatívy:

Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Jednotlivé alternatívy boli hodnotené v rámci multikriteriálnej analýzy (MCA), ktorá bola spracovaná na základe motivačného rámca projektu a identifikovaných biznis procesov na hrubej úrovni vo vzťahu k požiadavkám stakeholderov a obmedzeniam potrebných pre dosiahnutie deklarovaných cieľov projektu.

Niektoré kritériá boli vyhodnotené ako tzv. KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, tak boli vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá (nevyhnutné požiadavky) nesmú byť technologicky podmienené, ale musia odrážať nevyhnutné biznis požiadavky pre úspešné riešenie problému.

Do MCA boli vybrané nasledovné konkrétne kritériá:

Vyhodnotenie MCA prezentuje nasledovná tabuľka:

Na základe vyhodnotenia je Alternatíva A3 najkomplexnejším a dlhodobo udržateľným riešením, hoci si vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu. Alternatíva  A2 predstavuje parciálne zlepšenie oproti súčasnému stavu, ale bez dodatočných senzorických vstupov neumožní efektívne riadenie komplexných procesov na úseku správy a údržby pozemných komunikácií, pričom prináša veľké riziko nutnosti finančne nekrytého obstarania hardvérových prvkov pre dátové vstupy v krátkej budúcnosti pre maximálne plnohodnotné využitie digitálnych procesov zlepšujúcich kvalitu cestnej infraštruktúry a jej zjazdnosti a schodnosti. Oddialením tejto investície sa zároveň stratia výhody prediktívnej analytiky a plánovania zásahov, údržby a opráv, ktoré by mohli okamžite prispieť k efektívnejšej údržbe a zníženiu nákladov a zvýšeniu prevádzkového štandardu pozemných komunikácií na území HLMSR BA. Alternatíva 1 (Ponechanie súčasného stavu) je najmenej vhodná vzhľadom na nesplnenie viacerých základných KO kritérií.

Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

V prípade biznis alternatívy A2 má v aplikačnej vrstve architektúry zmysel uvažovať o redukovanej skladbe aplikačných modulov, ktoré budú podporovať len súčasné stacionárne zariadenia v počte 8 ks. Preferovanou alternatívou pre biznis alternatívu A2 je rozšírená sada modulov na podporu všetkých relevantných biznis služieb a s predpokladom ich plného zapojenia a využitia v krátkom časovom horizonte.

V prípade biznis alternatívy A3 je v aplikačnej architektúre zmysluplné alternovať len modul Portál pre verejnosť, nakoľko ostatné aplikačné moduly sú nevyhnutné na realizáciu všetkých relevantných biznis služieb.

Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

V technologickej vrstve architektúry je možné uvažovať v alternatívnych riešeniach len pri spôsobe prevádzky IS SÚC. HLMSR BA vzhľadom na jeho kapacitné a prevádzkové možnosti požaduje prevádzku IS SÚC formou služby na obdobie 5 rokov s využitím licencií, dodávka ktorých je takisto súčasťou predmetu projektu. Konkrétny technický spôsob prevádzky IS SÚC bude v kompetencii návrhu a rozhodnutia úspešného uchádzača verejného obstarávania.

Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Technické riešenie projektu Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava je navrhnuté ako komplexné digitálne riešenie na podporu kľúčových procesov a agend Sekcie správy a údržby ciest a pre ďalšie útvary HLMSR BA primárne v roli konzumentov spracovaných a analyzovaných dát, ako je Sekcia dopravy, Útvar mestských stratégií a analýz, Sekcia životného prostredia a ďalšie. S riešením budú v rámci limitovaných funkcií pracovať aj dodávatelia prác údržby a opráv cestného majetku a občania – verejnosť.

Navrhované riešenie projektu je postavené na využití moderných technológií a postupov s cieľom zabezpečiť efektívnu a škálovateľnú podporu správy a údržby pozemných komunikácií a nadstavbových súvisiacich agend. Projekt zohľadňuje potrebu optimalizácie procesov a maximálneho využitia dostupných zdrojov, pričom kladie dôraz na transparentnosť a udržateľnosť. Hlavnými piliermi riešenia sú:

1. Digitalizácia a automatizácia
2. Zlepšenie kvality rozhodovania
3. Efektívne využívanie zdrojov
4. Udržateľnosť

Model architektúry riešenia popisuje:

• biznis vrstvu, ktorá definuje hlavné biznis služby poskytované systémom,
• aplikačnú vrstvu realizujúcu a podporujúcu tieto biznis služby vo forme aplikačných komponentov a
• technologickú vrstvu, ktorá prostredníctvom hardvérových a softvérových komponentov umožňuje výkon komponentov aplikačnej vrstvy.

Zjednodušený náhľad architektúry je uvedený na diagrame nižšie:

Obrázok 1 Zjednodušený náhľad architektúry budúceho stavu

Hlavné biznis služby systému

Biznis vrstva riešenia poskytuje služby, ktoré sú priamo orientované na podporu procesov správy a údržby ciest, monitoringu infraštruktúry a okolia a súvisiace agendy. Na najvyššej úrovni ide o tieto oblasti biznis služieb:

• Riadenie zimnej údržby

Táto oblasť služieb zabezpečuje inteligentnú podporu pri plánovaní a výkone zimnej údržby pozemných komunikácií. Zabezpečuje komplexný monitoring údajov priamo v teréne prostredníctvom stacionárnych zariadení, ako aj merania zariadeniami inštalovanými vo vozidlách. Na základe analýzy týchto a ďalších údajov zabezpečovaných v ostatných biznis službách, ako sú aktuálne poveternostné podmienky a stav vozoviek, intenzita dopravy, lokálna konfigurácia terénu a ďalšie, systém vytvára špecializované predpovede počasia, teploty a stavu povrchu vozoviek, generuje výstrahy pre riadenie zimnej údržby ciest a zabezpečuje návrh optimalizovaných zásahov nasadenia techniky a posypových materiálov.

• Riadenie bežnej údržby ciest

V rámci tejto oblasti biznis služieb systém zabezpečuje procesné činnosti evidencie podnetov odstrániteľných v rámci bežnej údržby PK, elektronické postupy pracovných príkazov na riešenie podnetov, vedenie digitálnych služobných záznamov pracovných zmien dispečingu, elektronické sledovanie plnenia bežných prehliadok PK.

• Riadenie cestného majetku

Biznis služby tejto oblasti realizujú komplexné procesy hospodárenia s cestným infraštruktúrnym majetkom nad rámec bežnej údržby. Ide predovšetkým o zabezpečenie technickej evidencie správcu na základe zákona o pozemných komunikáciách s funkciami tvorby údržbových plánov pre cestné vybavenie a evidenciu programov súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov.

• Riadenie dopravno-inžinierskych údajov

Biznis služby manažmentu dopravno-inžinierskych údajov zabezpečujú zber, analýzu a správu údajov o dopravnom prúde (intenzita dopravy a klasifikácia dopravného prúdu) . Tieto údaje sú kľúčové pre plánovanie dopravných opatrení, rozvoj dopravnej infraštruktúry ako aj pre riadenie zimnej údržby.

• Riadenie údajov o životnom prostredí

Služby zabezpečujú sledovanie environmentálnych parametrov kvality ovzdušia a pôdy, zber týchto údajov, ich archiváciu a prezentáciu. Poskytujú tak údaje, ktoré môžu byť využité na hodnotenie vplyvu dopravy na životné prostredie a plánovanie zmierňujúcich opatrení v rámci riadenia kvality životného prostredia.

• Publikácia dát

Vybrané údaje zo systému sú publikované pre ostatné entity, a to priamo pre širokú verejnosť prostredníctvom verejnej časti systému a systémovou integráciou. Verejná časť systému publikuje aktuálne merané údaje o stave vozoviek a poveternostných podmienkach v zimnom období pre operatívne rozhodovanie verejnosti a údaje o plánovaných akciách súvislej údržby, opravách a rekonštrukciách (investičné akcie) z modulu pre riadenie cestného majetku. Systémová integrácia realizuje odosielanie informácií z IS SÚC do IoT platformy HLMSR BA a následne do IS KAV.

Všetky vyššie uvedené služby sú podporené robustnou aplikačnou funkcionalitou informačného systému, ktorý zabezpečuje:

• Zber údajov z hardvérových komponentov (stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia).
• Manažment údajov vrátane ich správy, ukladania a integrácie.
• Vyťaženie údajov pomocou analytických nástrojov a algoritmov.
• Vizualizáciu údajov prostredníctvom prehľadných dashboardov, tabuliek, grafov a máp.

V nasledujúcich častiach kapitoly sa rozpracujú technické detaily hardvérových a softvérových komponentov, ktoré zabezpečujú implementáciu týchto služieb.

Podpora pre ďalšie organizačné útvary

Okrem SSÚC projekt prinesie pridanú hodnotu aj ďalším organizačným útvarom HLMSR BA prostredníctvom sprístupnenia špecifických biznis služieb a údajov:

• Sekcia dopravy

• Získa prístup k údajom z automatických sčítačov dopravy, ktoré budú inštalované na stacionárnych zariadeniach.
• Tieto údaje budú využívané na analýzy dopravných tokov, plánovanie dopravy a identifikáciu preťažených úsekov.

• Sekcia životného prostredia

• Bude využívať údaje zo senzorov kvality ovzdušia a pôdy, ktoré budú inštalované na určených stacionárnych zariadeniach.
• Údaje umožnia sledovanie environmentálnych dopadov dopravy, výkonu údržby a ďalších faktorov a plánovanie opatrení na ich zmiernenie.

• Sekcia výstavby

• Bude konzumovať dopravno-inžinierske a environmentálne údaje, ktoré podporia plánovanie novej výstavby a modernizácie infraštruktúry.
• Tieto údaje umožnia efektívnu koordináciu stavebných aktivít s existujúcou a plánovanou cestnou sieťou.

• Sekcia digitalizácie

• Rozšíri portfólio digitalizovaných procesov mesta.
• Zabezpečí interoperabilitu medzi jednotlivými IT systémami.

• Útvar mestských stratégií a analýz

• Bude využívať dáta o stave cestnej infraštruktúry, dopravno-inžinierskych charakteristikách dopravných prúdov a kvalite ovzdušia a pôdy na monitorovaných lokalitách.

• Komunálny podnik Bratislavy (vykonávateľ údržby a opráv cestnej infraštruktúry)

• Získa prístup k funkciám elektronizovaných požiadaviek na riešenie hlásených podnetov.

• Verejnosť

• Bude mať možnosť sledovať informácie o stave vozoviek, poveternostných podmienkach v zime a plány investičných programov.

 Obrázok 2 Relevantní biznis aktéri

Hardvérová časť

Stacionárne zariadenia

Stacionárne zariadenie sú jednou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich úlohou je zabezpečiť kontinuálny zber údajov potrebných pre správu, údržbu a analýzu cestnej infraštruktúry a životného prostredia. Tieto zariadenia budú strategicky umiestnené na vybraných miestach pozemných komunikácií, aby pokryli najdôležitejšie lokality z hľadiska potrieb optimalizácie zimnej údržby ciest a riadenia kvality životného prostredia.

Stacionárne zariadenia budú plniť nasledujúce funkcie:

• Monitorovanie teplotných charakteristík vozovky a stavu povrchu vozovky
• Zber atmosféricko-meteorologických údajov
• Zber dopravno-inžinierskych údajov
• Environmentálne monitorovanie

Stacionárne zariadenia budú vybavené modernými technologickými zariadeniami, ktoré zabezpečia vysokú presnosť údajov a spoľahlivosť meraní:

• Senzory

• Kontaktné a bezkontaktné senzory na detekciu stavu a teplotných charakteristík vozovky.
• Meteorologické senzory na zber atmosféricko-meteorologických údajov.
• Sčítanie a klasifikácia dopravného prúdu.
• Vizuálny monitoring stavu povrchu vozovky pre potreby zimnej údržby ciest.

• Komunikačné moduly

• Moduly na bezdrôtový prenos údajov (4G/5G).
• Možnosť pripojenia cez optickú sieť v oblastiach s dostupnou infraštruktúrou (MOS).

• Napájanie a energetická nezávislosť

• Primárne napájanie z elektrickej siete prostredníctvom rozvodníc verejného osvetlenia.
• Záložné batérie na zabezpečenie prevádzky v prípade krátkodobých výpadkov elektriny.
• V prípade nedostupnosti vhodného rozvodu vo verejnom osvetlení napájanie výlučne z akumulátorov nabíjateľných cez solárne panely.

• Umiestnenie a montáž

• Zariadenia budú umiestňované na existujúce stĺpy verejného osvetlenia (VO) vo vlastníctve a správe mesta alebo na nové samostatné stožiare v prípade lokalít bez zavedeného verejného osvetlenia.

Vozidlové zariadenia

Vozidlové zariadenia sú ďalšou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich implementácia do vozidiel umožní dynamický zber údajov počas bežného výkonu činností týchto vozidiel v teréne. Táto časť riešenia je zameraná na poskytovanie aktuálnych informácií o stave povrchu vozoviek a vybraného cestného vybavenia pre účely bežnej a zimnej údržby ciest, čo prispieva k efektívnemu riadeniu a údržbe cestnej siete.

Vozidlové zariadenia budú plniť nasledujúce funkcie:

• Monitoring stavu ciest

• Detekcia a zber vybraných povrchových porúch vozovky a poškodení cestného vybavenia.
• Meranie kvantitatívnych parametrov a stavu povrchu vozoviek pre potreby výkonu zimnej údržby ciest.

• Geolokácia

• Zaznamenávanie polohy využitím satelitných systémov pre presné lokalizovanie miest, kde sú údaje zberané.

• Synchronizácia údajov

• Údaje pre optimalizáciu riadenia zimnej údržby ciest budú odosielané v reálnom čase do IS SÚC.
• Ostatné údaje môžu byť automaticky synchronizované dávkovým prenosom po jeho príchode na stále parkovacie miesto.

Každé vozidlo vybavené vozidlovými zariadeniami bude obsahovať nasledovné technologické prvky:

• Senzory

•  Atmosféricko-meteorologické senzory.
•  Bezkontaktné senzory stavu povrchu vozovky.
•  Senzory na detekciu vybraných porúch vozovky a cestného vybavenia.
•  Mikrofón pre hlasové zadávanie podnetov.

• Dotykový ovládací panel

•  Zobrazuje operátorovi vozidla stav komponentov vozidlových zariadení.
•  Umožňuje operátorovi vozidla aktivovať, deaktivovať a konfigurovať komponenty vozidlových zariadení.

• Geolokačné moduly

• GNSS moduly s vysokou presnosťou na lokalizovanie meraných veličín.

• Komunikačné zariadenia

• Moduly pre prenos údajov v reálnom čase (4G/5G).
• Moduly pre prenos údajov v dávkovom režime (802.11).
• Interné úložiská pre zálohovanie údajov v prípade výpadku siete a pre ukladanie dát synchronizovaných v dávkovom režime.

• Riadiaca jednotka

•  Ovláda senzory a koordinuje ich činnosť s ostatnými technologickými prvkami.
•  Riadi spoľahlivé odosielanie údajov do IS SÚC.

• Napájanie a energetická nezávislosť

• Napájanie cez elektrický systém vozidla.
• Záložné batérie pre zabezpečenie kontinuity prevádzky zariadení pri vypnutom zapaľovaní.

Všetky zozbierané údaje budú cez zabezpečené kanály automaticky prenášané do IS SÚC pre ďalšie pokročilé spracovanie, analýzu, vyhodnotenie a prezentáciu.

Vozidlové zariadenia sa plánujú umiestniť do vybraných vozidiel dispečingu SSÚC a do skenovacích vozidiel mestského parkovacieho systému.

Komunikačné technológie

Komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia IS SÚC. Primárne zabezpečujú spoľahlivý prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových meracích zariadení do IS SÚC. Pri návrhu komunikačnej infraštruktúry sa kladie dôraz na spoľahlivosť, bezpečnosť a v prípade vozidlových zariadení aj prispôsobivosť meniacim sa podmienkam.

Komunikačné moduly a technológie budú zabezpečovať nasledovné funkcie:

• Prenos údajov zo senzorov od IS SÚC.
• Vzdialené riadenie a konfiguráciu senzorov.
• Vzdialenú aktualizáciu firmvéru senzorov.

Základné požiadavky na komunikačné technológie sú nasledovné

• Spoľahlivý prenos údajov

• Zabezpečenie kontinuálneho prenosu údajov v reálnom čase alebo v plánovaných intervaloch.
• Prevádzka aj v podmienkach obmedzeného pokrytia alebo v nepriaznivom počasí.

• Bezpečnosť údajov

• Šifrovanie údajov počas prenosu a ich ochrana pred neoprávneným prístupom.
• Autentifikácia zariadení a používateľov.

• Škálovateľnosť a flexibilita

• Možnosť rozšírenia systému o ďalšie stacionárne zariadenia alebo vozidlové zariadenia bez potreby zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.
• Podpora nových technológií a štandardov.

Na splnenie týchto požiadaviek budú využité nasledovné komunikačné technológie:

• Mobilné siete prevádzkované domácimi telekomunikačnými operátormi.
• Optické siete v správe HLMSR BA.
• Lokálne bezdrôtové siete (802.11 / Wi-Fi) v blízkosti stálych parkovacích miest vozidiel vybavených vozidlovými zariadeniami. 

Softvérová časť

Funkcie IS SÚC

Informačný systém správy a údržby ciest (IS SÚC) je softvérové riešenie navrhnuté na podporu kľúčových procesov spojených so správou, údržbou a plánovaním rozvoja cestnej infraštruktúry. Jeho funkcionalita pokrýva širokú škálu činností, od evidencie cestných objektov a zberu údajov, až po analýzy, plánovanie a reportovanie. Tento systém je jadrom celkového riešenia, ktoré súčasne prepája hardvérové časti riešenia a extenzívne využíva nimi zberané dáta z terénu pre potreby efektívnej správy a údržby ciest a súvisiace agendy.

Hlavné funkcionality IS SÚC sú nasledovné:

• Technická evidencia prvkov cestnej infraštruktúry

• Digitalizovaná evidencia prvkov cestnej infraštruktúry (dopravné značenie, bezpečnostné cestné vybavenie a pod.)
• Ukladanie údajov o technickom stave objektov a ich pravidelných kontrolách.

• Monitoring stavu cestnej siete a atmosféricko-meteorologických veličín

• Zber a prezentácia atmosféricko-meteorologických údajov a údajov o stave ciest na základe údajov zo senzorov a meracích zariadení.
• Identifikácia kritických úsekov ciest na základe automatizovanej detekcie porúch.

• Zber a analýza dopravných údajov

• Integrovaný zber údajov o intenzite dopravy, štruktúre dopravného prúdu a rýchlosti vozidiel.
• Využitie údajov o aktuálnej intenzite dopravy v ostatných častiach riešenia (napr. predpovede modulu optimalizácie zimnej údržby ciest).

• Podpora zimnej údržby

• Inteligentné riadenie zimnej údržby cestnej infraštruktúry.
• Sledovanie poveternostných podmienok a stavu ciest z hľadiska ich zjazdnosti v zimných podmienkach, ich predikcia a návrh potreby zásahov.

• Environmentálny monitoring

• Sledovanie parametrov kvality ovzdušia a pôdy na základe údajov zo senzorov stacionárnych zariadení.
• Generovanie prehľadov o environmentálnych ukazovateľoch.

• Plánovanie údržby a investícií

• Nástroje na plánovanie pravidelnej a reaktívnej údržby na základe technického stavu objektov, typizovaných plánov a historických údajov.
• Podpora plánovania investičných projektov a ich prioritizácie podľa potreby a dostupných finančných zdrojov.
• Sledovanie rozpočtu a výdavkov na údržbu a opravy.

• Vizualizácia údajov

• Grafické zobrazenie cestnej infraštruktúry, jej stavu, dopravných údajov a environmentálnych dát na mapových podkladoch.
• Interaktívne dashboardy pre zobrazenie aktuálneho stavu a trendov.
• Možnosť prispôsobenia vizualizácií podľa potrieb jednotlivých sekcií zadávateľa.

• Export a reportovanie

• Export vybraných údajov do rôznych formátov (PDF, Excel) pre ďalšie spracovanie.
• Tvorba ad-hoc reportov z vybraných dát systému.

• Integrácia s externými systémami

• Publikácia dát s geografickým informačným systémom (GIS) HLMSR BA.
• Publikácia dát do IoT Platformy HLMSR BA.

• Priame zverejňovanie údajov pre verejnosť.

Technické charakteristiky IS SÚC

IS SÚC je modulárny systém, ktorý umožňuje rozšírenie funkcionality podľa potrieb zadávateľa. Modulárna architektúra zabezpečuje technickú a biznisovú nezávislosť jednotlivých častí systému, ale zároveň sú jednotlivé moduly plne integrované, čím vytvárajú pre koncového používateľa jednotný a efektívny informačný systém.

Základné technické charakteristiky systému sú:

• Flexibilita

• Každý modul je samostatnou jednotkou, ktorú je možné implementovať, aktualizovať alebo nahradiť bez zásadného ovplyvnenia ostatných častí systému.
• Systém je pripravený na pridanie nových modulov v prípade budúcich požiadaviek.

• Škálovateľnosť

• Architektúra umožňuje rozšírenie počtu modulov a zvýšenie kapacity systému podľa rastúcich potrieb.
•  Podporuje kontinuálne zmeny cestnej siete bez potreby zásahov do zdrojového kódu systému.

• Interoperabilita

• Moduly sú navrhnuté tak, aby spolupracovali na základe štandardizovaných rozhraní (API).
• Umožňujú prepojenie s externými systémami, ako sú GIS, ekonomické systémy alebo databázy tretích strán.

• Bezpečnosť

• Každý modul disponuje mechanizmami na ochranu údajov a manažmentom prístupových práv, čím sa zvyšuje celková bezpečnosť systému.

Prevádzka IS SÚC

Informačný systém správy a údržby ciest je prevádzkovaný v režime služby. Tento režim využíva infraštruktúru a služby poskytovateľa cloudovej infraštruktúry, čo eliminuje potrebu prevádzkovať a spravovať lokálne servery, sprievodnú hardvérovú infraštruktúru, sieťovú konektivitu a štandardnú a rutinnú údržbu operačných systémov, databáz, aplikačných serverov, firmvéru serverov a sieťových prvkov a ďalších zariadení. Takisto odpadá nutnosť riešiť zálohovanie a celú bezpečnosť systému na úrovni infraštruktúry a aplikačného softvéru.

Cloudová infraštruktúra zohráva kľúčovú úlohu pri prevádzke riešenia a poskytuje technologický základ na zabezpečenie jeho škálovateľnosti, dostupnosti a bezpečnosti. Cloudové prostredie umožňuje efektívnu správu zdrojov, zjednodušuje údržbu systému a zaručuje vysoký výkon aj pri narastajúcom objeme dát.

Charakteristika cloudového prostredia je nasledovná:

• Používateľom je systém dostupný s prístupom z ľubovoľného zariadenia (počítač, tablet, mobil) a bez obmedzenia miesta.

• Systém je nasadený v cloude s certifikáciou pre bezpečnosť a súlad s legislatívou (ISO/IEC 27001, NIS, EU Cloud Code of Conduct/GDPR).
• Poskytovatelia cloudu zabezpečujú vysokú úroveň dostupnosti (SLA 99,9 % a vyššie) a geografickú redundanciu dátových centier, zabezpečujúcu ochranu dát aj v prípade výpadku na úrovni celých dátových centier alebo regiónov.
• Cloudová infraštruktúra umožňuje dynamicky prispôsobovať kapacitu podľa aktuálnych potrieb systému, ako je zvýšený objem dát zo senzorov alebo počet pripojených používateľov. HLMSR BA ako obstarávateľ stanoví iniciálne podmienky počtu používateľov a ukladaných dát v rámci IS SÚC, ktoré bude požadovať v rámci doprednej fixnej ceny prevádzky riešenia, pričom bude môcť objednať ďalšiu kapacitu na základe dohodnutého jednotkového cenníka.

Hlavné komponenty cloudovej infraštruktúry, ktoré bude IS SÚC využívať, sú:

• Výpočtová kapacita

• Virtuálne servery hostujú aplikácie a databázy IS SÚC (IaaS).
• Doplnkovo k virtuálnym serverom budú využívané platformové manažované cloudové služby (PaaS), ktoré oproti IaaS režimu ešte viac zjednodušujú prevádzku aplikácií tým, že presúvajú zodpovednosť za infraštruktúru na stranu poskytovateľa cloudových služieb.
• Automatická alokácia výpočtových zdrojov na základe záťaže systému.

• Úložisko dát

• Štruktúrované a neštruktúrované údaje sú uložené v cloudových úložiskách.
• Podpora ukladania veľkých objemov údajov s možnosťou dlhodobej archivácie.

• Databázové služby

• Cloudové databázy zabezpečujú rýchly prístup k údajom a ich spoľahlivé spracovanie.
• Podpora relačných a nerelačných databáz podľa typu údajov, prednostne v režime PaaS.

• Služby pre zber a spracovanie údajov z inteligentných zariadení

• brány (Gateway) a špecializované služby zabezpečujú príjem a spracovanie údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení.
• Podpora streamovania údajov v reálnom čase a spracovania veľkých objemov dát.

• Bezpečnostné služby

• Integrované nástroje na šifrovanie údajov, autentifikáciu a ochranu pred kybernetickými hrozbami.
• Mechanizmy detekcie a prevencie útokov (napr. DDoS ochrana).

Integrácia s inými systémami

• Integrácia na iné IS zadávateľa

• Napojenie na IoT platformu HLMSR BA na sprístupnenie údajov odbornej verejnosti alebo export do KAV (Konsolidovaná analytická vrstva).

• ISVS a ISVS iných OVM

• Komponenty riešenia nevyžadujú prepojenie na žiadny existujúci alebo plánovaný informačný systém verejnej správy.
• Systém je autonómny a všetky údaje potrebné na jeho prevádzku sa získavajú z vlastných zdrojov (stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia).

• IS CSRÚ

• Riešenie nebude poskytovať žiadne údaje do Informačného systému centrálnej správy referenčných údajov (IS CSRÚ).
• Údaje spracovávané v IS SÚC sú špecifické pre správu a údržbu cestnej infraštruktúry a nie sú určené na zdieľanie v rámci referenčných registrov.
• Riešenie nevyžaduje prístup k údajom z IS CSRÚ ani ich využívanie na svoje účely.
• Autonómnosť systému umožňuje jeho prevádzku bez potreby integrácie s centrálnymi informačnými službami.

• IS tretích strán

• Riešenie nebude integrované so žiadnymi externými systémami tretích strán, ktoré by mohli poskytovať alebo konzumovať údaje.

Bezpečnostné aspekty

Bezpečnosť IS SÚC je dôležitým faktorom jeho úspešnej implementácie a prevádzky. Systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil ochranu údajov, infraštruktúry a používateľov pred kybernetickými hrozbami, neoprávneným prístupom a stratou dát. Bezpečnostné opatrenia pokrývajú všetky vrstvy systému.

Hlavné bezpečnostné požiadavky sú nasledovné:

• Ochrana citlivých údajov

• Zabezpečenie integrity, dôvernosti a dostupnosti všetkých údajov, vrátane údajov o cestnej infraštruktúre, dopravných a environmentálnych údajov.

• Prevencia neoprávneného prístupu

• Implementácia mechanizmov na autentifikáciu a autorizáciu používateľov a zariadení.

• Odolnosť voči kybernetickým hrozbám

• Ochrana pred útokmi, ako sú DDoS alebo neautorizované modifikácie systému.

• Zabezpečenie nepretržitej prevádzky

• Zavedenie záložných mechanizmov na minimalizáciu dopadov výpadkov a zlyhaní.

Budú použité nasledovné bezpečnostné mechanizmy

• Všetky údaje prenášané medzi zariadeniami (stacionárnymi aj vozidlovými) a IS SÚC sú šifrované pomocou protokolov TLS (Transport Layer Security).
• Autentifikácia a autorizácia

• Autentifikácia používateľov na báze OIDC
• Role-based access control (RBAC):
  • Prístup k údajom a funkcionalitám systému je riadený na základe pridelených rolí a oprávnení jednotlivých používateľov.

• Detekcia a prevencia hrozieb

• Implementácia firewallov a mechanizmov na detekciu a zmiernenie distribuovaných útokov na systém.

• Záložné mechanizmy a obnova po havárii

• Pravidelné zálohovanie:
  • Automatizované zálohovanie údajov do redundantných dátových centier.
• Obnova po havárii (Disaster Recovery):

• Zavedený plán obnovy po havárii s cieľom minimalizovať prestoje a obnoviť funkčnosť systému do určeného času (Recovery Time Objective, RTO) a maximálnou povolenou stratou údajov (Recovery Point Objective, RPO)

• Bezpečnosť zariadení

• Firmvérové aktualizácie a šifrovaná komunikácia medzi zariadeniami a centrálnym systémom.
  • Fyzická ochrana zariadení na mieste (uzamykateľné rozvádzače, montáž zariadení v bežne nedosiahnuteľnej výške, demontovateľné vonkajšie vozidlové zariadenia).

Je potrebné zabezpečiť legislatívnu a regulačnú zhodu riešenia:

• GDPR (General Data Protection Regulation) - ochrana osobných údajov používateľov a zaistenie súladu s európskou legislatívou.
• NIS Directive (Network and Information Systems) - súlad so smernicou EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov.
• ISO/IEC 27001 - implementácia bezpečnostných štandardov na zabezpečenie riadenia informačnej bezpečnosti.

Je potrebné zabezpečiť monitorovanie a audit:

• Logovanie a sledovanie udalostí
• Zaznamenávanie všetkých prístupov a operácií v systéme do bezpečnostných logov na účely auditu a analýzy.

Bezpečnostné opatrenia v IS SÚC zabezpečujú nielen ochranu údajov, ale aj dôveru používateľov a prevádzkovateľov systému. Tento komplexný prístup k bezpečnosti vytvára spoľahlivý základ pre dlhodobú a bezproblémovú prevádzku systému.

Biznis vrstva

Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

Nasledujúci diagram zobrazuje súčasný stav biznis vrstvy architektúry (AS-IS):

Obrázok 1 Diagram náhľadu na model biznisovej vrstvy (AS-IS)

Súčasne prevádzkovaný systém podporuje nasledovné oblasti biznis služieb:

Riadenie zimnej údržby

HLMSR BA v súčasnosti disponuje údajmi len z 8 stacionárnych staníc cestnej meteorológie. Tento počet je nedostatočný, nakoľko nepokrýva reprezentatívne celú spravovanú sieť komunikácií. Úplná absencia vozidlových zariadení v súčasnom stave spôsobuje neexistenciu spoľahlivých a aktuálnych údajov o zjazdnosti ciest. V súčasnom procese zimnej údržby chýba systémová podpora na optimalizáciu scenárov zimnej údržby, ktorá by umožnila zlepšiť kvalitu riadenia zimnej údržby z ekonomického aj environmentálneho pohľadu. V súčasnosti systém tak poskytuje údaje o predpovediach počasia a stavu a teploty povrchu vozoviek len z daných 8 meteostaníc a nepodporuje procesy návrhu scenárov zimnej údržby ciest.

Riadenie bežnej údržby ciest a cestného majetku
 

Systém v súčasnosti umožňuje zber hlásení a nadväzujúcich závad prostredníctvom webovej a špecializovanej mobilnej aplikácie určenej primárne pre ODaPS, OSÚC, OSIO a ODZ SSÚC HLMSR BA. Následne zodpovedná organizačná jednotka môže vytvoriť žiadosť o riešenie hlásenia, resp. odstránenie závady. Systém tiež umožňuje pracovníkom ODaPS viesť elektronické záznamy o priebehu pracovnej zmeny.
 

Riadenie dopravno-inžinierskych údajov
 

V súčasnom stave nie sú k dispozícii zariadenia ani súvisiace technológie na automatizovaný zber a klasifikáciu údajov o dopravnom prúde, ktoré by boli súčasťou systémy a využiteľné v rámci optimalizácie zimnej údržby ciest.
 

Riadenie údajov o životnom prostredí
 

HLMSR BA v súčasnom stave nedisponuje žiadnymi vlastnými špecializovanými zariadeniami a systémami pre zber, analýzu a vyhodnotenie dát o kvalite ovzdušia a pôdy na spravovanom území a v kritických lokalitách.
 

Publikácia dát
 

Momentálne nie sú údaje získavané zo zariadení v teréne a ani ďalšie údaje produkované súčasným systémom na správu a údržbu pozemných komunikácií poskytované na ďalšie spracovanie iným konzumentom, či už interným útvarom HLMSR BA, iným OVM alebo verejnosti. Navrhované riešenie umožňuje sprístupnenie vybraných konsolidovaných štruktúrovaných údajov pre rôzne účely.

Nasledujúci diagram zobrazuje budúci (TO-BE) stav biznis vrstvy architektúry:

Obrázok 2 Diagram náhľadu na model biznisovej vrstvy (TO-BE)

Navrhované riešenie (TO-BE) cieli na tieto kľúčové biznis služby a procesy:

Riadenie zimnej údržby

Táto oblasť služieb poskytuje inteligentnú podporu pri plánovaní a realizácii zimnej údržby pozemných komunikácií. Zabezpečuje komplexný monitoring údajov priamo v teréne prostredníctvom stacionárnych zariadení a meraní uskutočňovaných zariadeniami inštalovanými vo vozidlách (vozidlové zariadenia). Na základe analýzy týchto a ďalších údajov, získavaných z ostatných biznis služieb (napríklad aktuálne poveternostné podmienky, konštrukcia vozoviek, intenzita dopravy, lokálna konfigurácia terénu a podobne), systém vytvára špecializované predpovede počasia, teploty a stavu povrchu vozoviek, generuje výstrahy pre riadenie zimnej údržby ciest a zabezpečuje návrh optimalizovaných zásahov nasadenia techniky a posypových materiálov.

Riadenie bežnej údržby ciest

V rámci tejto oblasti biznis služieb systém zaisťuje procesné činnosti týkajúce sa evidencie hlásení a závad odstrániteľných v rámci bežnej údržby PK, elektronické postupy pri vydávaní pracovných príkazov (činností) na riešenie týchto hlásení a súvisiacich závad, vedenie digitálnych služobných záznamov pracovných zmien dispečingu a elektronické sledovanie plnenia bežných prehliadok PK podľa technických podmienok MD SR.

Riadenie cestného majetku

Biznis služby v tejto oblasti realizujú komplexné procesy hospodárenia s cestným infraštruktúrnym majetkom nad rámec bežnej údržby. Zahŕňa to predovšetkým zabezpečenie technickej evidencie správcu vybraných prvkov cestného majetku (podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) s funkciami tvorby údržbových plánov pre cestné vybavenie, ako aj evidenciu programov súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov.

Riadenie dopravno-inžinierskych údajov

Biznis služby manažmentu dopravno-inžinierskych údajov sa zameriavajú na zber, analýzu a dlhodobú správu dôležitých dát o dopravnom prúde, predovšetkým ide o intenzitu dopravy (napríklad priemernú či maximálnu intenzitu vozidiel) a klasifikáciu jednotlivých prvkov dopravného prúdu (napríklad rozlíšenie medzi osobnými, nákladnými vozidlami alebo autobusmi).

Tieto informácie sú mimoriadne dôležité nielen pre plánovanie dopravných opatrení, vyhodnocovanie potenciálne rizikových úsekov ciest a navrhovanie vhodných dopravných inžinierskych riešení, ale aj na podporu ďalších agend. Keďže intenzita dopravy výrazne ovplyvňuje spôsoby a načasovanie zimnej údržby, rovnako ako rozsah bežných opráv alebo strategických rekonštrukcií, dáta z tejto časti systému poslúžia priamo aj modulom riadenia zimnej údržby a cestného majetku. Takto centralizovaná a dôsledná analýza dopravných údajov má potenciál prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie a vyššej plynulosti premávky na všetkých dôležitých ťahoch mesta.

Riadenie údajov o životnom prostredí

Tieto služby sa sústreďujú na monitorovanie environmentálnych parametrov týkajúcich sa najmä kvality ovzdušia a kvality pôdy, čím poskytujú ucelený prehľad o tom, aké dopady má doprava a údržba ciest na okolité prostredie. Vybrané stacionárne zariadenia preto sledujú koncentrácie rôznych látok (napríklad prachových častíc a plynných látok znečisťujúcich ovzdušiu), ako aj potenciálnu kontamináciu pôdy chemickými posypovými zmesami.

Zozbierané dáta sú v systéme archivované a sú k dispozícii na ďalšie spracovanie, modelovanie a vyhodnocovanie. Vďaka tomu je možné identifikovať trendy v znečistení životného prostredia, reagovať na ne vhodnými opatreniami a zapájať odborníkov z oblastí ekológie a urbanistiky do návrhu nových koncepčných riešení. Ide teda o významný príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju mesta, keďže podrobné poznatky o stave ovzdušia a pôdy pomáhajú prispôsobiť údržbové postupy tak, aby sa minimalizovalo narúšanie ekosystémov a zbytočná environmentálna záťaž.

Publikácia dát

Vybrané údaje zo systému sú určené na voľné sprístupnenie pre ostatné entity a verejnosť, aby mohli slúžiť rôznym účelom – od vedeckého výskumu a analýz zo strany univerzít a inštitúcií až po praktické využitie obyčajnými obyvateľmi, ktorí chcú mať prehľad o stave vozoviek počas zimy alebo o plánovaných opravách. Verejná časť systému zverejňuje aktuálne merané údaje vrátane poveternostných ukazovateľov a stavu povrchu ciest, vďaka čomu si môže verejnosť operatívne naplánovať cestovanie a pripraviť sa na potenciálne riziká na komunikáciách.

Okrem toho sú ľahko dostupné aj informácie o pripravovaných akciách súvislej údržby, opravách či rekonštrukciách, čo prináša vyšší stupeň transparentnosti a lepšiu spoluprácu s lokálnymi komunitami. Samotná systémová integrácia sa stará o to, aby boli tieto dáta preposielané do IoT platformy HLMSR BA a následne do IS KAV, čím sa vytvára koherentný ekosystém pre zdieľanie informácií. V konečnom dôsledku to podporuje dátovo orientovaný prístup k spravovaniu a plánovaniu nielen v oblasti cestnej infraštruktúry, ale aj v iných strategických projektoch mesta.
 

Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Nerelevantné.

Projekt nerealizuje žiadne koncové služby, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje komunikácia koncového používateľa - občana alebo podnikateľa, s orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky alebo prostredníctvom ktorých sa tiež uskutočňuje komunikácia orgánu verejnej moci s iným orgánom verejnej moci, ak sú v postavení aplikácie práva a účastníka konania. HLMSR BA ako žiadateľ v rámci elektronizácie procesov v predmetnom projekte nie je v postavení orgánu verejnej moci.

Tabuľka 11Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Realizácia projektu prinesie zmeny v organizácii práce Sekcie správy a údržby ciest HLMSR BA (SSÚC) a vybraných spriaznených organizačných útvarov magistrátu. Zavedením nového IS SÚC a IoT prvkov dôjde k:

• Presunu časti zodpovedností z manuálneho zberu dát a spracovania podkladov na automatizované systémy, čím sa uvoľní kapacita zamestnancov pre analytické a rozhodovacie činnosti.
• Zlúčeniu vybraných evidenčných a reportovacích činností z viacerých čiastkových nástrojov do jednotného IS SÚC.
• Zapojeniu ďalších organizačných jednotiek (Sekcia dopravy, Sekcia životného prostredia, Sekcia výstavby, Sekcia digitalizácie, ÚMSaA) do využívania dát a analytických výstupov z projektu.
• Rozšíreniu kompetencií dispečingu SSÚC o správu a monitoring IoT zariadení a priamu prácu s analytickými dashboardmi.
• Preškoleniu vykonávateľov údržby na používanie mobilnej agendovej aplikácie a elektronické potvrdzovanie pracovných úkonov.

Stručný prehľad dotknutých procesov

V projekte sa neriešia žiadne životné situácie občanov ani podnikateľov.

Jazyková podpora lokalizácia

Používateľské rozhranie (UI) systému musí byť dostupné minimálne v nasledujúcich jazykoch a súvisiacich regionálnych nastaveniach:

• slovenský jazyk (primárny jazyk systému).
• anglický jazyk (pre potreby zahraničných používateľov alebo partnerov).

V záujme zvýšenia prístupnosti a komfortu koncových používateľov s prácou systému a z hľadiska uľahčenia prístupu potenciálnych zamestnancov z iných krajín EÚ alebo z tretích krajín na miesta, ktoré nie je možné dlhodobo obsadiť občanmi EÚ, sa požaduje, aby bolo možné flexibilne pridať podporu pre ďalší jazyk do IS v prípade potreby.

Systém musí umožňovať výber jazyka a regionálneho nastavenia používateľom priamo v používateľskom rozhraní. Preferovaný jazyk môže byť nastavený na úrovni individuálneho používateľa.

Aplikačná vrstva

Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Nasledujúci diagram zobrazuje aplikačnú architektúru súčasného systému na správu a údržbu ciest:

Obrázok 3 Diagram náhľadu modelu aplikačnej architektúry (AS-IS)

Moduly Zber a prezentácia terénnych dát

Moduly na zber a prezentáciu terénnych dát poskytujú zber údajov z existujúcich stacionárnych zariadení a ich prezentáciu vo forme tabuliek, grafov či máp. Moduly v súčasnom stave neumožňujú integrovať a prezentovať environmentálne údaje a ani údaje z automatických sčítačov dopravy. Taktiež neobsahujú komponenty na zber a prezentáciu údajov z vozidlových zariadení.

Modul Zimná údržba

Modul na riadenie zimnej údržby sa zameriava na procesy súvisiace so sledovaním zjazdnosti ciest a podpory procesov dispečingu zimnej údržby. V súčasnom stave modul disponuje len základnými meteorologickými údajmi z existujúcich staníc a regionálnymi meteorologickými údajmi. Na základe máp, grafov a tabuliek poskytuje prehľad o aktuálnych a predpovedaných cestných a poveternostných podmienkach, pričom automaticky generuje výstrahy potenciálneho zhoršenia zjazdnosti. Modul aktuálne nenavrhuje možné scenáre zásahov zimnej údržby.

Modul Bežná údržba

Modul riadenia bežnej údržby umožňuje manuálne cez webové rozhranie alebo mobilnú aplikáciu zadávať hlásenia o závadách. Systém uchováva elektronické záznamy o pracovnej činnosti ODaPS SSÚC.

Agendová mobilná aplikácia (neverejná)

Aplikácia dostupná na mobilných zariadeniach (tablet, mobilný telefón) slúži na rýchle zaevidovanie hlásenia o závade na ceste, cestnom majetku alebo verejnom priestranstve a poskytuje prehľad o už zaevidovaných hláseniach a stave ich riešenia.

Nasledujúci diagram zobrazuje aplikačnú architektúru budúceho (TO-BE) stavu riešenia:

Obrázok 3 Diagram náhľadu modelu aplikačnej architektúry (TO-BE)

Vyššie uvedené hlavné biznis služby systému (v predchádzajúcej kapitole) budú v TO-BE stave realizované dvomi skupinami aplikačných komponentov.

Prvou skupinou sú aplikačné komponenty (moduly) cloudového informačného systému IS SÚC.

Moduly Zber a prezentácia terénnych dát

Moduly na zber a prezentáciu terénnych dát poskytujú konsolidáciu a čistenie prijatých údajov zo stacionárnych aj vozidlových zariadení, pričom výsledky sa následne prezentujú vo forme tabuliek, grafov či máp. Zároveň je zabezpečené špecializované spracovanie a zobrazovanie environmentálnych údajov (napríklad kvality ovzdušia či pôdy), ako aj dopravno-inžinierskych informácií (intenzita dopravy a klasifikácia vozidiel), čo umožňuje prehľadné a efektívne vyhodnocovanie stavu komunikácií a okolia.

Modul Zimná údržba

Modul na riadenie zimnej údržby sa zameriava na procesy súvisiace so sledovaním zjazdnosti ciest a riadením zimnej údržby. Na základe máp, grafov a tabuliek poskytuje prehľad o aktuálnych a predpovedaných cestných a poveternostných podmienkach, pričom automaticky generuje výstrahy potenciálneho zhoršenia zjazdnosti. Modul takisto pravidelne vytvára predpovede počasia a stavu ciest a navrhuje možné scenáre zásahov zimnej údržby.

Modul Bežná údržba

Modul na riadenie bežnej údržby umožňuje plánovať a riadiť vykonávanie bežnej údržby ciest a ich okolia. Závady možno zadávať manuálne cez webové rozhranie alebo mobilnú aplikáciu a tiež automatizovane pomocou hlasových pokynov z vozidiel alebo z obrazových senzorov vozidlových zariadení. Systém uchováva elektronické záznamy o pracovnej činnosti ODaPS SSÚC, pričom elektronicky riadi celý proces plánovania, objednávania aj výkonu údržby a opráv. Pracovníci v teréne majú vďaka mobilnej aplikácii neustály prístup k aktuálnym informáciám a pokynom.

Modul Riadenie majetku

Modul riadenia majetku zabezpečuje technickú evidenciu vybraných prvkov cestného majetku a napomáha pri tvorbe finančného a vecného plánu údržby, opráv a rekonštrukcií majetku. Umožňuje tak komplexné sledovanie a plánovanie investícií do cestnej infraštruktúry v súlade s reálnymi technickými potrebami.

Integračné a podporné moduly a rozhrania

Tieto moduly sa starajú o komunikáciu so zariadeniami v exteriéri prostredníctvom špecializovaných rozhraní. Okrem toho poskytujú rozhrania na publikovanie údajov pre interné informačné systémy a na prepojenie s IoT platformou HLMSR BA. Pre interných pracovníkov HLMSR BA bude možné realizovať autentifikáciu do IS SÚC cez existujúce IAM riešenie HLMSR BA (Single Sign On cez Active Directory). Medzi ďalšie integrácie patrí poskytovanie vybraných mapových podkladov pre Geografický informačný systém (GIS) HLMSR BA (Esri ArcGIS), či poskytnutie údajov pre potreby ad-hoc reportingu v existujúcom manažérskom informačnom systéme (MIS) HLMSR BA (platforma Microsoft Power BI).

Agendová mobilná aplikácia (neverejná)

Aplikácia dostupná na mobilných zariadeniach (tablet, mobilný telefón) slúži na rýchle zaevidovanie hlásenia o závade na ceste, cestnom majetku alebo verejnom priestranstve a poskytuje prehľad o už zaevidovaných hláseniach a stave ich riešenia. Aplikácia bude tiež podporovať sledovanie výkonu pracovníkov ODaPS pri výkone prehliadok a tiež aktivity elektronického procesu riešenia závad.

Druhá skupina aplikačných komponentov realizuje funkcie stacionárnych a vozidlových zariadení:

Stacionárne zariadenia

Stacionárne zariadenia sú vybavené senzormi na zber údajov cestnej meteorológie, údajov o životnom prostredí a dopravno-inžinierskych údajov. Obsahujú aplikačné vybavenie na komunikáciu so senzormi a na spoľahlivé a bezpečné odoslanie údajov do IS SÚC cez mobilné alebo optické siete.

Vozidlové zariadenia

Vozidlové zariadenia sú vybavené senzormi na zber údajov nutných pre riadenie zimnej údržby ciest a hlásení o závadách na cestnom majetku a verejných priestranstvách. Obsahujú aplikačné vybavenie na komunikáciu so senzormi a na spoľahlivé a bezpečné odoslanie údajov do IS SÚC cez mobilné siete.

Funkčné a nefunkčné požiadavky na jednotlivé aplikačné komponenty sú uvedené v samostatnom dokumente (M-05 Analýza nákladov a prínosov).

Uvedená aplikačná architektúra je len konceptuálnou aplikačnou architektúrou riešenia. Nakoľko zadávateľ požaduje dodanie systému v režime Software-as-a-Service (SaaS) prevádzkovaného v cloudovom prostredí, aplikačná architektúra riešenia v kompetencii budúceho dodávateľa.

Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Informácie o dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:

Tabuľka 12 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

Nerelevantné.

Nie sú využívané žiadne nadrezortné a spoločné ISVS.

Tabuľka 13 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)

Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

Nerelevantné.

Nie je plánovaná žiadna integrácia na nadrezortné ISVS.

Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Nasledujúca tabuľka uvádza rehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb inf. systémov tretích strán v TO BE stave.

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Nerelevantné.

Nebudú implementované žiadne aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje komunikácia koncového používateľa - občana alebo podnikateľa, s orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky alebo prostredníctvom ktorých sa tiež uskutočňuje komunikácia orgánu verejnej moci s iným orgánom verejnej moci, ak sú v postavení aplikácie práva a účastníka konania.

Tabuľka 16 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Nebudú budované žiadne služby na integráciu na iné moduly ISVS.

Tabuľka 17 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

1. Dátová architektúra

V súčasnosti disponuje organizácia údajmi podľa nasledovného doménového modelu:

Objekty evidencie

Nasledujúci diagram zachytáva doménový model v stave TO BE po realizácii projektu:

Referenčné údaje

Nerelevantné.

Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Nerelevantné.

Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Nerelevantné.

Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

Nerelevantné.

Kvalita a čistenie údajov

Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

Kvalita údajov predstavuje jeden z kľúčových aspektov úspešného fungovania informačného systému na správu a údržbu pozemných komunikácií. V navrhovanom systéme je dôraz kladený na to, aby všetky údaje, ktoré sú spracovávané a evidované, boli presné, konzistentné, aktuálne a dôveryhodné. Tento prístup umožňuje efektívne rozhodovanie, plánovanie a vykonávanie procesov v rámci správy cestnej infraštruktúry.

Navrhovaný systém implementuje viaceré opatrenia na zabezpečenie vysokej kvality údajov. Všetky údaje sú pri ich zadávaní kontrolované pomocou automatických validačných mechanizmov, ktoré overujú ich správnosť, úplnosť a konzistenciu. Pri zadávaní údajov systém využíva číselníky, preddefinované hodnoty, povinné polia a dynamické formuláre, ktoré minimalizujú riziko nepresností alebo chybných záznamov. Okrem toho je zabezpečená integrácia systému s referenčnými registrami, čo umožňuje stotožnenie údajov a ich verifikáciu voči oficiálnym zdrojom.

Špecifickou časťou údajov v tomto systéme sú dáta, ktoré sú získavané pomocou stacionárnych a vozidlových technologických zariadení. Tieto dáta, vrátane meraných údajov o poveternostných podmienkach, stave ciest a dopravných parametroch, sú automaticky spracovávané a validované priamo pri ich prijatí. Technologické zariadenia budú naprogramované tak, aby zabezpečili vysokú presnosť a konzistenciu údajov, pričom sú súčasťou širšieho rámca zabezpečenia dátovej integrity.

1. Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

Nasledujúca tabuľka definujte potrebné kapacity pre zabezpečenie riadenia dátovej kvality.

Otvorené údaje

V rámci projektu budú publikované nad rámec súčasného stavu otvorené dáta:

• cestná sieť a aktuálnym stavom – forma úsekov cestnej siete, atribúty: ID úseku, správca, ulica (ak prebieha úsekom), dĺžka úseku, trieda pozemnej komunikácie, číslo pozemnej komunikácie, technický stav vozovky (klasifikácia 1 až 5), geometrický priebeh úseku
• aktuálne hodnoty nameraných údajov poveternostných podmienok a stavu vozoviek počas zimného obdobia, atribúty: ID merania, dátum/čas merania, lokalizácia merania (WGS84), parameter merania, hodnota merania,
• aktuálne hodnoty nameraných údajov stacionárnych zariadení kvality životného prostredia, atribúty: ID merania, dátum/čas merania, lokalizácia merania (WGS84), parameter merania, hodnota merania,
• plány opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov, atribúty: názov plánu, referenčné obdobie, ID položky plánu, typ objektu (vozovka, most, priepust), identifikácia objektu (pre mosty a priepusty ich evidenčné číslo, pre vozovky ID úsekov), geometrické vyjadrenie lokalizácie objektu (WGS84), dátum realizácie od, dátum realizácie do, odhadované finančné náklady, skutočné finančné náklady, stav položky (plánovaná, v obstarávaní, v realizácii, ukončená, zrušená, odložená), popis stavebných prác.

Tabuľka 25 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

1. 
   
   1. 
      
      1. Analytické údaje

Nasledujúca tabuľka uvádza objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené na analytické účely a sprístupňované pre analytické jednotky prostredníctvom IoT platformy mesta a následne KAV:

Tabuľka 26 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

1. 
   
   1. 
      
      1. Moje údaje

Nerelevantné.

V projekte sa neuvažuje zbierať, evidovať alebo analyzovať informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie „mojich údajov“, najmä  množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby; množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom; množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Nižšie je uvedená súhrnná tabuľka pre kategorizáciu údajov dotknutých projektom z pohľadu využiteľnosti týchto údajov. 

Tabuľka 28 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Technologická architektúra

Návrh riešenia technologickej architektúry

Nasledujúci diagram zobrazuje aktuálny stav technologickej vrstvy architektúry súčasného riešenia:

Obrázok 5 Model technickej architektúry (AS-IS)

Údaje z existujúcich stacionárnych staníc sú odosielané bezdrôtovými mobilnými 4G sieťami cez internet do súčasného cloudového informačného systému na správu a údržbu ciest.

Diagram nižšie zobrazuje konceptuálny návrh technickej architektúry systému IS SÚC, ktorý pozostáva z troch hlavných častí: Cloud infraštruktúra, Edge infraštruktúra a On-Prem infraštruktúra. Tieto vrstvy sú prepojené pomocou zabezpečených komunikačných technológií, ktoré zabezpečujú plynulý prenos údajov, ich spracovanie a ukladanie.

Obrázok 5 Model technickej architektúry (TO-BE)

Cloudová infraštruktúra je kľúčovým prvkom technickej architektúry, ktorý poskytuje prostredie pre prevádzku centrálneho informačného systému IS SÚC. Vytvára optimálne technické zázemie pre prevádzku všetkých kľúčových komponentov IS SÚC, zabezpečujúc pritom dostatočné zdroje na spracovanie dát, stabilnú dostupnosť a škálovateľnosť celého systému. Vďaka tejto infraštruktúre je možné dlhodobo a spoľahlivo prevádzkovať aj tie najnáročnejšie operácie, a zároveň je pre dodávateľov a správcov systému jednoduché rozširovať jednotlivé kapacity podľa toho, ako rastú požiadavky na výkon a objem dát.

Táto vrstva má nasledovné súčasti:

Výpočtové zdroje

Táto časť infraštruktúry sa stará o spracovanie rôznorodých údajov, ktoré prichádzajú z rozličných okrajových (edge) zariadení, či už ide o stacionárne zariadenia alebo vozidlá vybavené špeciálnymi snímačmi. Vďaka automatickému škálovaniu, ktoré dokáže rozpoznať zvýšenú záťaž systému a prispôsobiť dostupné výpočtové zdroje tomu, ako sa menia nároky v reálnom čase, možno pružne reagovať na výkyvy v dátovom toku bez ohrozenia plynulého chodu. Prípadné navýšenie hardvérových kapacít tak nevyžaduje zložité manuálne zásahy, ale prebieha dynamicky, čím sa zaisťuje nepretržitá funkčnosť informačného systému a minimalizujú sa akékoľvek výpadky služieb.

Úložisko údajov

Pre komplexný a efektívny chod systému je nevyhnutné disponovať variabilným priestorom na ukladanie rôznych typov dát, a to od štruktúrovaných až po neštruktúrované. V časti vyhradenej štruktúrovaným údajom sa ukladajú kľúčové informácie ako záznamy o dopravno-inžinierskych charakteristikách, relevantné environmentálne parametre a meteorologické pozorovania, ktoré sa často využívajú v analytických nástrojoch a pri tvorbe strategických rozhodnutí. V samostatnej sekcii úložiska sa zase uchovávajú neštruktúrované dáta, ktoré sú spojené s rôznymi typmi hlásení z mobilných zariadení alebo vozidlových zariadení, pričom zahŕňajú doplňujúce digitálne assety, ako sú fotografie dokumentujúce závady na cestnej infraštruktúre a audiozáznamy s popisom situácie z terénu. Takto navrhnutá štruktúra úložiska umožňuje prehľadne rozdeľovať dáta podľa ich charakteru a zaručuje, že k nim bude možné rýchlo a jednoducho pristupovať.

Monitoring a logovanie

V cloudovej infraštruktúre je implementovaný systém nepretržitého sledovania a vyhodnocovania všetkých komponentov, od samotných výpočtových modulov až po dátové úložiská. Znamená to, že vďaka podrobnému monitorovaniu môže prevádzkový tím okamžite reagovať na akékoľvek zmeny vo výkone, nárasty záťaže alebo prípadné technické anomálie, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť prevádzku IS SÚC. Navyše, všetky dôležité udalosti a akcie, ktoré sa v systéme udejú, sa zaznamenávajú vo forme logov. Tieto záznamy potom slúžia ako dôležitý zdroj informácií pri riešení incidentov, pri overovaní auditov alebo pri spätnej analýze funkčnosti a stabilnosti riešenia. Takýto komplexný prístup zvyšuje transparentnosť a spoľahlivosť systému, pretože umožňuje detailne identifikovať, kde presne vznikol problém, a následne nasadiť najvhodnejšie opatrenie.

Zabezpečenie a vysoká dostupnosť (HA)

Bezpečnostná politika v cloude je založená na moderných prístupoch ochrany dát a sieťovej komunikácie. Využívajú sa prvky šifrovania prenosov, nástroje na detekciu prípadných útokov a sieťové prvky povoľujúce len prestupy medzi určenými vrstvami. Dôležitou vlastnosťou cloudového prostredia je aj redundancia – implementované riešenie zabezpečí vysokú dostupnosť, keďže pri výpadku jedného uzla dokáže prevziať jeho činnosť druhý, čím sa eliminuje akékoľvek výrazné prerušenie poskytovaných služieb. Systém je teda navrhnutý tak, aby bol odolný voči viacerým druhom porúch, od hardvérových cez softvérové až po regionálne výpadky napájania, ktoré by mohli postihnúť jedno konkrétne dátové centrum.

Zálohovanie

Ďalšou významnou funkciou, ktorá dopĺňa bezpečnostné opatrenia a stabilitu prevádzky, je automatizované zálohovanie dát. Tým, že sa kópie dát ukladajú vo viacerých oddelených lokalitách, sa minimalizuje riziko ich straty alebo poškodenia, a to aj v prípade rozsiahlych incidentov, ako sú napríklad prírodné katastrofy či zlyhanie hardvéru. Zálohovanie prebieha v pravidelných intervaloch, pričom celý proces je navrhnutý úplne automatizovaným spôsobom bez ľudského zásahu. V prípade akýchkoľvek problémov je možné jednoducho a rýchlo obnoviť dáta z najaktuálnejších záložných súborov. Touto cestou sa zaisťuje, že základné údaje a kľúčové záznamy zostanú neporušené a budú prístupné aj pri neočakávaných udalostiach.

Edge infraštruktúra obsahuje zariadenia umiestnené v teréne, ktoré zabezpečujú zber údajov a ich predspracovanie pred odoslaním do cloudu.

Táto vrstva zahŕňa:

Stacionárne zariadenia

Stacionárne zariadenia sú vybavené pokročilými senzormi schopnými nepretržite monitorovať rôzne aspekty cestnej infraštruktúry a okolia. Senzory cestnej meteorológie detailne zachytávajú teplotu a stav povrchu vozovky, teplotu a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, čo sú nevyhnutné veličiny na včasné a optimálne nariadenie výkonov zimnej údržby. Zároveň dokážu zaznamenávať dopravno-inžinierske charakteristiky, ako intenzitu dopravného prúdu vozidiel či presné rozlíšenie typov vozidiel, a tak poskytujú kvalitné dáta pre strategické dopravné plánovanie, ako aj vnútorne pre ostatné systémové komponenty (napr. pre predpovede stavu vozoviek). Ďalším rozšírením je monitorovanie environmentálnych ukazovateľov, kde senzory sledujú kvalitu ovzdušia (koncentráciu jemných pevných častíc a plynných polutantov) a možnú kontamináciu pôdy v okolí komunikácií. Tieto údaje umožňujú priamo reagovať na zhoršujúce sa podmienky a zavádzať účinné opatrenia na ochranu verejného zdravia a životného prostredia.

Softvérové vybavenie stacionárnych zariadení (tzv. firmvér) má za úlohu koordinovať fungovanie všetkých senzorov, periodicky zbierať namerané hodnoty a pripravovať ich na prenos do centrálneho systému IS SÚC. V rámci tohto procesu sa stará o kontrolu a prevádzku jednotlivých komponentov, aby boli odosielané údaje čo najpresnejšie a zodpovedali reálnemu stavu na mieste. Samotný firmvér je zároveň navrhnutý tak, aby zaručoval spoľahlivé šifrovanie a bezpečnú komunikáciu, čím chráni dôležité dáta pred neoprávneným prístupom. Súčasťou jeho funkčnosti je aj schopnosť diagnostikovať a prípadne hlásiť poruchy či neštandardné javy v hardvérových častiach stanice, čo zvyšuje celkovú odolnosť a stabilitu riešenia.

Vozidlové zariadenia

Tieto zariadenia sú koncipované tak, aby pri každodennej jazde či už na zimnú údržbu, odstraňovanie porúch alebo iné servisné činnosti, dokázali nepretržite zhromažďovať prakticky využiteľné dáta. Tým sa zabezpečí, že každá cesta a každá trasa bude prispievať k naplneniu databázy aktuálnych informácií o stave komunikácií.

Vozidlové zariadenia sú vybavené senzormi schopnými dynamicky zaznamenávať teplotu a stav vozoviek s detekciou rôznych porúch cestného infraštruktúrneho majetku presne v momente, keď vozidlo prechádza daným úsekom. Údaje kľúčové pre rozhodovacie činnosti zimnej údržby ciest sa budú prenášať priamo do IS SÚC na dispečing zimnej údržby.

Vozidlový firmvér zodpovedá za kompletnú koordináciu všetkých nameraných údajov a kontrolu ich kvality. Dokáže prvotne filtrovať nekorektné dáta spôsobené napríklad poruchami senzorov, vďaka čomu sa minimalizujú chyby v centrálnom systéme. Keďže vozidlá sú často v pohybe, firmvér sa spolieha aj na vlastné kapacity na dočasné ukladanie údajov, ktoré dokáže bezpečne a efektívne synchronizovať až vtedy, keď je k dispozícii kvalitné sieťové pripojenie. Výsledkom je, že zamestnanci prevádzky a dispečeri majú k dispozícii detailné údaje prakticky z každej jazdy.

Komunikačné rozhrania

Hlavným komunikačným kanálom medzi terénnymi zariadeniami a centrálnym systémom je moderná mobilná sieť založená na bunkovej topológia, ktorá ponúka dostatočnú šírku pásma, stabilitu signálu a energeticky optimalizovaný dátový prenos. Toto riešenie je ideálne aj pre oblasti, kde nie je dostupná optická infraštruktúra, a umožňuje plynulé prenášanie dát v reálnom čase. Senzory a vozidlové zariadenia teda môžu priebežne odosielať veľké množstvo nameraných hodnôt, vrátane vizuálnych alebo audiozáznamov, bez toho, aby bola ohrozená ich aktuálnosť či kvalita. Súčasťou tohto prenosového riešenia je tiež adekvátne zabezpečenie, ako je šifrovanie a autentifikácia, aby sa predišlo neoprávneným zásahom do procesu alebo možnému úniku citlivých dát.

Tam, kde je mestská optická sieť (MOS) k dispozícii, budú stacionárne meracie zariadenie napojené priamo na vysokorýchlostnú optickú linku vo vlastníctve mesta, čím sa zabezpečí rýchlejší a robustnejší prenos dát. Optické prepojenie prináša výhodu veľmi nízkej latencie a výrazne znižuje riziko vonkajších rušení signálu, čo prispieva k ešte väčšej spoľahlivosti systému. V rámci projektu sa neplánujú budovať nové optické trasy, ale plánujú sa využívať len existujúce linky. Takýmto využitím MOS sa ušetria náklady na dátovú prevádzku a súčasne sa môže zvýšiť kvalita poskytovanej služby (vyššie rýchlosti, nižšia latencia).

On-Prem infraštruktúra slúži ako komunikačná vrstva, ktorá preberá a spracováva údaje prostredníctvom Metropolitnej optickej siete (MOS) a sprostredkúva ich ďalší prenos do cloudovej platformy IS SÚC. Táto časť infraštruktúry je preto navrhnutá tak, aby umožňovala čo najstabilnejšie a najspoľahlivejšie spojenie, pričom je výhodou, že vďaka prepojeniu prostredníctvom Site-to-Site VPN sa môžu dáta prenášať v zašifrovanom a uzavretom prostredí. Týmto spôsobom sa dosiahne vyvážený kompromis medzi maximálnou bezpečnosťou údajov a flexibilitou, s akou je možné integrovať rôzne typy hardvérových a softvérových komponentov. Dodatočnou devízou je aj jednoduchšia škálovateľnosť – v prípade potreby je možné zvyšovať kapacitu alebo pridávať ďalšie uzly bez nutnosti zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.

Jednotlivé komponenty – ako sú stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia či centrálny informačný systém IS SÚC – vďaka tomu komunikujú prostredníctvom robustných zabezpečených sietí, ktorých cieľom je zaistiť efektívny a bezpečný prenos údajov aj v podmienkach vysokej prevádzkovej záťaže:

• Site-to-Site virtuálne privátne siete (VPN):

Virtuálna privátna sieť zabezpečujúca bezpečnú komunikáciu medzi cloudovou infraštruktúrou a On-Prem infraštruktúrou

Virtuálna privátna sieť zabezpečujúca bezpečnú komunikáciu medzi cloudovou infraštruktúrou a infraštruktúrou mobilného operátora.

• Bezdrôtové a optické siete:

Bezdrôtové siete na prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení. Bezpečnosť sa zvýši zriadením privátneho APN, ktorý v kombinácii so Site-to-Site VPN medzi infraštruktúrou mobilného operátora a cloudovou infraštruktúrou IS SÚC zabezpečí bezpečný prenos dát zo zariadení do IS SÚC s vylúčením prenosu dát cez verejný internet.

V prípade fyzickej dostupnosti a realizovateľnosti pripojenia v danej lokalite sa využije na prenos údajov zo stacionárnych zariadení aj Metropolitná optická sieť (MOS).

Táto technická architektúra zabezpečuje efektívne fungovanie IS SÚC s dôrazom na výkon, bezpečnosť a dostupnosť. Architektúra je navrhnutá tak, aby umožňovala budúce rozšírenie a prispôsobenie.

• Flexibilita a škálovateľnosť:

Cloudová infraštruktúra umožňuje dynamicky prispôsobovať kapacitu podľa potrieb systému.

• Spoľahlivosť:

Redundantné mechanizmy a vysoká dostupnosť zabezpečujú kontinuitu prevádzky.

• Integrácia s existujúcimi systémami:

Bezpečné prepojenie s On-Prem infraštruktúrou zabezpečí možnosť integrácie IS SÚC s existujúcimi systémami zadávateľa.

Rovnako ako v prípade aplikačnej architektúry, aj v prípade technologickej architektúry sa v súlade s princípmi Software-as-a-Service dáva budúcemu dodávateľovi čiastočná voľnosť pri jej tvorbe, pokiaľ budú realizované a naplnené všetky funkčné a nefunkčné požiadavky na systém.

Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

Pre TO BE stav sú uvedené v nasledujúcej tabuľke požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …).

Tabuľka 29 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Informačný systém je požadovaný v režime Software-as-a-Service (SaaS), bez akejkoľvek technickej a prevádzkovej súčinnosti HLMSR BA s dodávateľom. Cloudovú prevádzku bude zabezpečovať dodávateľ IS SÚC.

Bezpečnostná architektúra

Návrh riešenia bezpečnosti

Bezpečnostná architektúra systému IS SÚC je navrhnutá s cieľom zabezpečiť ochranu údajov, dostupnosť služieb a integritu systému vo všetkých jeho vrstvách. Bezpečnostné mechanizmy pokrývajú cloudovú, edge a on-prem infraštruktúru, pričom zabezpečujú aj komunikáciu medzi jednotlivými komponentmi. Architektúra implementuje štandardy a najlepšie postupy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Zároveň bude bezpečnostná architektúra obsahovať nasledujúce prvky:

Cloud infraštruktúra:

• Sieťová bezpečnosť:
  • Údaje prenášané medzi jednotlivými komponentami riešenia sú chránené pomocou protokolu TLS (Transport Layer Security).
  • Firewall blokuje neoprávnené pokusy o prístup.
  • Použitie špecializovaných nástrojov na detekciu a zmiernenie distribuovaných útokov (DDoS), ktoré by mohli narušiť dostupnosť systému.
• Prístupová bezpečnosť:
  • Autentifikácia na báze OIDC pre všetkých používateľov s prístupom k cloudovej infraštruktúre.
  • Role-based access control (RBAC) na riadenie prístupových práv.
• Záložné mechanizmy:
  • Automatické zálohovanie údajov do redundantných dátových centier.
  • Rýchla obnova dát v prípade zlyhania alebo incidentu.
• Monitoring a detekcia hrozieb:
  • Použitie systémov detekcie narušenia (IDS) a prevencie (IPS) na identifikáciu a elimináciu kybernetických útokov.
  • Logovanie a analýza udalostí pomocou pokročilých analytických nástrojov.

Edge infraštruktúra:

• IoT zariadenia (stacionárne aj vozidlové) sú vybavené firmvérom, ktorý obsahuje mechanizmy na detekciu neoprávnených zásahov.
• Fyzická ochrana stacionárnych zariadení (zabezpečenie proti otvoreniu).

Komunikačná bezpečnosť:

• Virtuálna privátna sieť (VPN):

Zriadenie virtuálnych privátnych sietí medzi lokalitami (cloud, on-prem, mobilný operátor) eliminuje riziko odpočúvania alebo neoprávneného prístupu.

• Bezdrôtové siete:

Prenos údajov z vozidlových zariadení cez 4G/5G siete využíva šifrované protokoly a privátne APN.

• Optické siete:

Prenos údajov cez optické siete je zabezpečený šifrovaním na úrovni sieťovej vrstvy.

Určenie obsahu bezpečnostných opatrení

Nasledujúca tabuľka uvádza obsah minimálnych bezpečnostných opatrení identifikovaných na základe legislatívy v podobe zákona č. 95/2019 Z.z. a vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z.

Tabuľka 33 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky,

Bezpečnostná architektúra bude v súlade s:

• zákonom č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe 

• zákonom č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti 

• zákonom č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre 

• vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy 

• vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy 

• vyhláškou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov  

• nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 

• zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Prevádzkou IS SÚC v certifikovanom cloude bude zabezpečený súlad s technickými normami:

ISO/IEC 27001 – Systém riadenia informačnej bezpečnosti

• Implementované sú procesy na identifikáciu, riadenie a mitigáciu bezpečnostných rizík.
• Systém logovania a monitorovania zabezpečuje auditovateľnosť procesov.

ISO/IEC 27017 – Bezpečnosť cloudu

• Systém cloudovej infraštruktúry spĺňa bezpečnostné požiadavky špecifické pre cloudové prostredie.
• Mechanizmy na ochranu údajov zahŕňajú šifrovanie, zálohovanie a kontrolu prístupu.

ISO/IEC 27018 – Ochrana osobných údajov v cloude

• Cloudová infraštruktúra je navrhnutá na ochranu osobných údajov pred neoprávneným prístupom a spracovaním.

NIST Cybersecurity Framework

• Systém je navrhnutý podľa kľúčových oblastí rámca NIST: identifikácia, ochrana, detekcia, reakcia a obnova.
• Pravidelné testovanie a monitoring zabezpečujú pripravenosť na kybernetické incidenty.

Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov

Riešenie predpokladá autentifikáciu používateľov primárne systém jednotného prihlasovanie (single sign-on) realizovaného na báze Active Directory SSO. Takýto prístup je možné využiť v prípade práce s webovým klientom IS SÚC. Pre ostatné prípady, ako je napríklad prihlasovanie do vozidlových zariadení, IS SÚC poskytne aj záložný mechanizmus v podobe vlastného páru login/heslo na účte, ktorý bude viazaný s IAM HLMSR BA.

V rámci bezpečnostnej architektúry informačného systému bude implementovaný prístupový model RBAC (Role-Based Access Control) v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 401/2023 Z. z. Tento model pridelí používateľov do definovaných rolí, pričom každá rola bude mať jasne stanovené oprávnenia k dátam a funkcionalitám systému. Takto sa zjednoduší správa prístupov a zníži riziko chýb pri individuálnom prideľovaní oprávnení, čo významne prispeje k udržaniu požadovanej úrovne kybernetickej bezpečnosti.

Systém vďaka RBAC zabezpečí, že oprávnenia sú prideľované len na základe skutočnej pracovnej pozície, úlohy alebo zodpovednosti konkrétneho používateľa. Týmto spôsobom sa ľahšie sleduje a overuje, kto má prístup k citlivým informáciám a komu je povolené vykonávať určité operácie. Prípadné zmeny v obsadení pracovných pozícií sa tak dajú riešiť priradením (alebo odňatím) zodpovedajúcej roly namiesto potreby meniť jednotlivé povolenia, čo šetrí čas a zlepšuje celkovú prehľadnosť v oblasti riadenia prístupových práv.

PREVÁDZKA A ÚDRŽBA VÝSTUPOV PROJEKTU

Návrh riešenia prevádzky a údržby

Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.

Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.

Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky

Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.

Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.

Efektívna podpora informačného systému je kľúčová pre jeho bezproblémový chod a spokojnosť používateľov. Trojúrovňový model podpory (L1, L2, L3) je bežne používaný prístup, ktorý zabezpečuje efektívne riešenie problémov a požiadaviek. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti.

Centralizácia a sledovanie riešenia jednotlivých požiadaviek koncových používateľov bude riešená cez špecializovaný informačný systém, ktorý bude prevádzkovať dodávateľ (tzv. ticketing system).

Jednotlivé úrovne používateľskej podpory pri riešení prevádzkových požiadaviek sú nasledovné:

L1 - Prvá úroveň podpory (first line helpdesk)

• Úloha: Prvá línia kontaktu pre používateľov. Riešenie bežných a jednoduchých problémov, odpovedanie na otázky a poskytovanie základných informácií. Túto úroveň podpory budú zabezpečovať vyškolení zamestnanci HLMSR BA.
• Činnosti:
  • Príjem a evidencia požiadaviek (telefonicky, e-mailom, cez webové rozhranie ticketing systému).
  • Identifikácia a kategorizácia problémov.
  • Riešenie známych problémov pomocou vopred pripravených postupov a znalostnej bázy.
  • Poskytovanie základnej podpory (napr. resetovanie hesiel, inštalácia softvéru).
  • Eskalácia komplexnejších problémov na L2.
• Ciele:
  • Vyriešiť čo najviac požiadaviek už na prvej úrovni.
  • Zabezpečiť rýchlu a efektívnu komunikáciu s používateľmi.
  • Znížiť zaťaženie L2 a L3.

L2 - Druhá úroveň podpory (Technická podpora)

• Úloha: Riešenie komplexnejších technických problémov, ktoré neboli vyriešené na L1. Túto úroveň podpory bude vykonávať dodávateľ. Úroveň L2 nikdy nekontaktujú koncoví používatelia priamo, ale vždy len nepriamo eskaláciou požiadavky (tiketu) z úrovne L1.
• Činnosti:
  • Diagnostika a analýza problémov.
  • Riešenie problémov s konfiguráciou, inštaláciou a funkčnosťou systému.
  • Poskytovanie odbornej pomoci používateľom.
  • Spolupráca s L3 pri riešení najzložitejších problémov.
  • Vývoj a aktualizácia dokumentácie a znalostnej bázy.
• Ciele:
  • Vyriešiť väčšinu technických problémov.
  • Poskytnúť používateľom odbornú pomoc a poradenstvo.
  • Minimalizovať dopad problémov na chod systému.

L3 - Tretia úroveň podpory (Expertná podpora)

• Úloha: Riešenie najzložitejších a najkritickejších problémov, ktoré vyžadujú hlboké technické znalosti a skúsenosti. Túto úroveň podpory bude vykonávať dodávateľ. Úroveň L3 nikdy nekontaktujú koncoví používatelia priamo, ale vždy len nepriamo eskaláciou požiadavky (tiketu) z úrovne L2.
• Činnosti:
  • Analýza a riešenie problémov na úrovni kódu a infraštruktúry.
  • Vývoj a implementácia riešení.
  • Spolupráca s dodávateľmi systému.
  • Monitorovanie a optimalizácia výkonnosti systému.
  • Prevencia a proaktívne riešenie potenciálnych problémov.
• Ciele:
  • Vyriešiť všetky kritické problémy.
  • Zabezpečiť stabilný a bezpečný chod systému.
  • Navrhovať a implementovať vylepšenia systému.

Dostupnosť L1, L2 a L3 podpory pre predmetný systém bude požadovaná v režime 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00 h do 16:00 h počas pracovných dní).

Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby

Za incident sa považuje chyba v dodanom informačnom systéme v rámci tohto projektu, ktorá spôsobuje jeho správanie v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou. Chyby mimo informačného systému, ako napríklad metropolitnej optickej siete alebo inej infraštruktúry, ktorá nebola predmetom dodávky tohto projektu, sa za incident nepovažujú.

Označenie naliehavosti incidentu:

možný dopad:

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi eskaláciou incidentu na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie počas prevádzkovej doby helpdesku L3.

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu a vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)

Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

Požadovaná dostupnosť informačného systému:

Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa uvažuje 97 % dostupnosť znamená úplný výpadok systému 10,95 dňa ročne.

RTO (Recovery Time Objective)

RTO pre súčasti systému sa stanoví nasledovne:

RPO (Recovery Point Objective)

RPO sa stanovuje pre údaje, ktoré sú uložené v cloudovej časti IS SÚC, na maximálny čas 60 minút pred haváriou.

Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky

V rámci prevádzky informačného systému sú potrebné nasledovné ľudské kapacity pokryté zo strany HLMSR BA:

• pracovník používateľskej podpory úrovne L1 – zamestnanec SSÚC dostupný vždy počas deklarovanej doby používateľskej podpory úrovne L1; predpokladaný počet: 2,
• dohľadový pracovník technologických zariadení – zodpovedá za kontrolu a prvotnú diagnostiku technologických zariadení dodaných v rámci projektu a následne prevádzkovaných (stacionárne a vozidlové zariadenia), vykonáva bežných dohľad a profylaktiku v súlade s prevádzkovými manuálmi technologických zariadení –´zamestnanec SSÚC alebo SX; predpokladaný počet: 2
• zástupca prevádzky – dohliada na plnenie požiadaviek zo strany prevádzky a kontroluje ich; predpokladaný počet: 1
• projektový manažér – riadi celkovo procesy samotnej prevádzky systému a poskytuje oficiálny kontakt medzi HLMSR BA a dodávateľom systému, počet: 1.

Požiadavky na zdrojové kódy

Zdrojové kódy vytvorené počas projektu budú odovzdané HLMSR BA ako objednávateľovi pod licenciou umožňujúcou ich prípadnú úpravu a ďalšie nakladanie aj po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom. Na preexistentný softvér, vrátane produktov, proprietárneho softvéru a iného softvéru, ktorý nebol vyvinutý pre objednávateľa podľa jeho špecifických požiadaviek a ku ktorému nebudú dodané zdrojové kódy, bude požadovať objednávateľ v súťažných podkladoch a zmluve s dodávateľom udelenie licencie v takom rozsahu, ktorý bude nevyhnutný na funkčné používanie systému ako celku v súlade so všetkými biznisovými a technickými požiadavkami opísanými v tejto projektovej dokumentácii a v súťažných podkladoch po celú dobu udržateľnosti projektu.

Pri obstarávaní predmetu projektu HLMSR BA plánuje postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo, čo sa týka ustanovení o zdrojových kódov a takisto sa plánuje postupovať v zmysle  Metodického usmernenia č. 024077/2023 – o kvalite zdrojových kódov a balíkov softvéru.

Zdrojové kódy, ktoré budú vytvorené počas projektu a priamo na základe požiadaviek projektu zo strany HLMSR BA budú odovzdané v ucelenej forme, vrátane všetkých závislostí tak, aby ich bolo možné pri preberaní skompilovať a vytvorili funkčne rovnakú verziu ako zodpovedajú verziu nasadenú v produkčnej prevádzke.

OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU

Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

ODKAZY

Nerelevantné

PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

Koniec dokumentu