I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

1

(% class="wikigeneratedid" id="HOriginE1lnydokumentsriadnymformE1tovanEDmaobrE1zkamijenahratFDakoWORDsFAbor22I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_projekt_3542_HMSRBA_250806_v1.0.docx22" %)

2

**PROJEKTOVÝ ZÁMER**

**Manažérsky výstup I-02**

8

9

**~ podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. (účinnosť od 1.4.2025)**

10

11

12

|Povinná osoba|Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

13

|Názov projektu|Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava

14

|Zodpovedná osoba za projekt|Mgr. Ing. Martina Kubalová (projektový manažér)

15

|Realizátor projektu|Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

16

|Vlastník projektu|Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

17

18

**Schvaľovanie dokumentu**

Podpis

(alebo elektronický súhlas)

)))

= HISTÓRIA DOKUMENTU =

29

30

|Verzia|Dátum|Zmeny|Meno a priezvisko

31

|0.1|14.12.2024|Pracovný návrh 0.1|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

32

|0.2|31.1.2025|Pracovný návrh 0.2|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

33

|0.3|24.2.2025|Pracovný návrh 0.3|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

34

|0.4|24.3.2025|Pracovný návrh 0.4|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

35

|0.5|19.5.2025|Pracovný návrh 0.5|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

36

|0.6|15.7.2025|Pracovný návrh 0.6 na zlúčenie s pôvodným dokumentom I-03.|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

37

|1.0|1.8.2025|Verzia na predloženie orgánu vedenia.|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

38

|1.1|4.9.2025|Zapracovanie pripomienok MIRRI SR.|Ing. Juraj Zaťko

39

|1.2|12.9.2025|Zapracovanie pripomienok MIRRI SR.|Ing. Juraj Zaťko

40

41

= ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE =

42

43

V súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z.z. v znení neskorších predpisov je tento výstup I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravnej a iniciačnej fázy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

44

45

46

Dokument Projektový zámer v zmysle uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, návrh merateľných ukazovateľov a obsahuje aj

47

48

~1. detailný opis požadovaných projektových výstupov,

49

50

2. detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu,

51

52

3. detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov,

53

54

4. harmonogram projektu,

55

56

5. vyhodnotenie rizík a závislostí,

57

58

6. architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy a bezpečnostnej architektúry,

59

60

7. vyhodnotenie alternatív riešenia projektu pre každú vrstvu architektúry riešenia,

61

62

8. špecifikáciu a klasifikáciu údajov spracovaných v projekte,

63

64

9. požiadavky na prevádzku a údržbu výstupov projektu,

65

66

10. požiadavky na technologickú infraštruktúru a posúdenie alternatív prevádzky infraštruktúry cloud computingom,

67

68

~11. požiadavky na zdrojové kódy,

69

70

12. opis implementácie projektu a preberania výstupov projektu.

71

72

Súbežne sa vyhotovujú dokumenty I-04 Katalóg požiadaviek, M-05 Analýza nákladov a prínosov a M-06 Evidencia komponentov v MetaIS.

Obsah dokumentu vychádza z predloženého projektového zámeru integrovanej územnej investície pre UMR Bratislava s totožným názvom „Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava“, ktorý bol schválený uznesením Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja Bratislava dňa 6.2.2025 a v zmysle Metodického usmernenia k podpore integrovaného územného rozvoja bol zaregistrovaný v neverejnej časti ITMS dňa 14.02.2025.

77

78

== Použité skratky a pojmy ==

79

80

|SKRATKA/POJEM|POPIS

81

|4G/5G|Bezdrôtová bunková rádiová sieť

82

|APN|//Access Point Name//. Sieťová konfigurácia a nastavenie, ktorá určuje prístupové body v mobilných sieťach, čím umožňuje bezpečné a oddelené prepojenie zariadení (napr. senzorov či vozidiel) s cloudovým systémom.

83

|ASD|//Automatické snímače dopravy.// Technické zariadenia, ktoré kontinuálne snímajú dopravný prúd, zvyčajne sčítaním a klasifikáciou vozidiel, čo umožňuje získať detailné informácie o intenzite a zložení dopravy. Tieto dáta sa následne využívajú na dopravno-inžinierske analýzy a plánovanie.

84

|CBA|//Cost-Benefit Analysis//. Metodika na hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektu, porovnáva očakávané prínosy (benefity) s nákladmi (costs).

85

|CSRÚ|//Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov//. Centrálna platforma štátnej správy pre správu a poskytovanie referenčných údajov.

86

|Edge|SW alebo HW komponent umiestnený v teréne

87

|FR|Funkčná požiadavka

88

|GIS|//Geographic Information System//. Softvérové riešenie určené na ukladanie, spracovanie, analýzu a vizualizáciu geografických (priestorových) údajov.

89

|GNSS|Globálny satelitný navigačný systém

90

|HLMSR BA|Hlavné mesto SR Bratislava

91

|IaaS|Infrastructure-as-a-Service (spôsob využívania cloudových služieb)

92

|IAM|//Identity and Access Management//. Systém alebo riešenie určené na správu digitálnych identít používateľov a kontrolu ich prístupových práv k systémovým zdrojom.

93

|IDS|//Intrusion Detection System//. Bezpečnostný softvér alebo zariadenie určené na detekciu neoprávnených prienikov, útokov alebo iných nežiaducich aktivít v sieti.

94

|IoT|Internet of Things / Internet vecí

95

|IPS|//Intrusion Prevention System//. Nástroj podobný IDS, ktorý však okrem detekcie dokáže automaticky blokovať alebo obmedziť útočné či inak nebezpečné aktivity.

96

|IS|Informačný systém

97

|**IS SÚC**|**Informačný systém správy a údržby ciest**

98

|**ISVS**|//Informačný systém verejnej správy//. Systém, ktorý zabezpečuje spracovanie a poskytovanie dát a služieb pre orgány verejnej moci a iné subjekty verejnej správy v súlade s legislatívou SR.

99

|ITIL|//Information Technology Infrastructure Library//. Súbor best practices pre riadenie IT služieb a procesov, zameraný na efektivitu, kvalitu a hodnotu pre koncových používateľov.

100

|KAV|//Konsolidovaná analytická vrstva//. Centrálna platforma na spracovanie a analýzu údajov (prevádzkovaná MIRRI SR), určená pre vybrané inštitúcie verejnej správy.

101

|LAN|Local Area Network. Lokálna počítačová sieť, ktorá prepája zariadenia v obmedzenom priestore (napr. v jednej budove, areáli alebo miestnosti).

102

|MCA|//Multikriteriálna analýza//. Metóda hodnotenia viacerých variantov alebo alternatív na základe rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií.

103

|MD SR|Ministerstvo dopravy SR

104

|MIRRI|//Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za informatizáciu verejnej správy, regionálny rozvoj a eurofondy.//

105

|MOS|//Metropolitná optická sieť. //Optická sieť vo vlastníctve mesta umožňujúca vysokorýchlostnú dátovú komunikáciu medzi vybranými lokalitami v rámci mesta.

106

|NIST|//National Institute of Standards and Technology//. Americká federálna agentúra, ktorá vyvíja normy, odporúčania a best practices pre oblasť kybernetickej bezpečnosti a IT.

107

|NR|Nefunkčná požiadavka

108

|OVM|//Orgán verejnej moci. //Štátne inštitúcie, samosprávy a ostatné organizácie vykonávajúce verejnú moc v zmysle platnej legislatívy SR.

109

|PaaS|Platform-as-a-Service (spôsob využívania cloudových služieb)

110

|PK|Pozemné komunikácie

111

|RBAC|//Role-Based Access Control//. Model riadenia prístupu k systémovým zdrojom a funkciám na základe definovaných rolí používateľov.

112

|RPO|//Recovery Point Objective//. Maximálne akceptovateľné množstvo dát, ktoré môže organizácia stratiť pri obnove systému, vyjadrené časovým odstupom od poslednej zálohy.

113

|RTO|//Recovery Time Objective//. Maximálna akceptovateľná doba obnovy po výpadku, teda za ako dlho musí byť systém opäť funkčný.

114

|SaaS|//Software as a Service//. Model poskytovania softvéru formou služby prevádzkovanej v cloude, vďaka čomu zákazník nepotrebuje prevádzkovať vlastnú infraštruktúru ani vykonávať žiadne aktivity týkajúce sa prevádzky, údržby a aktualizácie softvérových ani hardvérových komponentov systému.

115

|SLA|//Service Level Agreement//. Zmluva o úrovni poskytovaných služieb, v ktorej sú definované parametre ako dostupnosť, reakčné časy či doba na odstránenie incidentov.

116

|SR|Slovenská republika

117

|SSO|//Single Sign-On//. Autentifikačný systém, ktorý umožňuje používateľovi prihlásiť sa jednorazovo a pristupovať k viacerým aplikáciám alebo službám bez opätovného zadávania údajov.

118

|SSÚC|Sekcia správy a údržby ciest HLMSR BA

119

|SÚC|Správa a údržba ciest

120

|SV|Sekcia výstavby HLMSR BA

121

|SX|Sekcia digitalizácie HLMSR BA

122

|SŽP|Sekcia životného prostredia HLMSR BA

123

|TP|Technické podmienky MD SR

124

|ÚMSaA|Útvar mestských stratégií a analýz HLMSR BA

125

|VPN|//Virtual Private Network//. Virtuálna privátna sieť, ktorá vďaka šifrovaniu umožňuje bezpečnú komunikáciu medzi oddelenými sieťovými lokalitami či zariadeniami.

126

127

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

1.

11. (((

== Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) ==

132

)))

133

134

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek rozdeľujeme na funkčné a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:

135

136

**Funkcionálne (používateľské) požiadavky **majú nasledovnú konvenciu:

**FRxx**

U – používateľská požiadavka

141

142

R – označenie požiadavky

143

144

xx – číslo požiadavky

145

146

**Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky** majú nasledovnú konvenciu:

**NRxx**

N – nefukčná požiadavka (NFR)

151

152

R – označenie požiadavky

153

154

xx – číslo požiadavky

155

156

157

= DEFINOVANIE PROJEKTU =

158

159

== Manažérske zhrnutie ==

160

161

Projekt „Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava“ je vypracovaný v súlade s:

162

163

* Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;

164

* Výzvou č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR na predkladanie Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Podporu rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.

165

166

Projekt reaguje na potrebu zvýšenia efektivity správy a údržby cestnej infraštruktúry v Bratislave prostredníctvom digitalizácie a inteligentných technológií. V súčasnosti je plánovanie a výkon údržby a opráv cestnej infraštruktúry závislé vo veľkej miere na manuálnom monitorovaní a čiastkových údajoch, čo môže za istých okolností viesť k oneskoreným zásahom a neoptimálnemu využívaniu zdrojov. Cieľom projektu je automatizovaný a dátovo riadený systém, ktorý umožní presnejšie rozhodovanie a predikciu údržby a plánovanie opráv aj väčších investičných zásahov na cestách a vo verejnom priestore na základe reálnych meraní a získavania dát v teréne.

167

168

Projekt je v súlade so špecifickým cieľom RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy priority 1P1. Veda, výskum a inovácie Programu Slovensko a v súlade s povinnými aktivitami v rámci výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR.

169

170

Projekt napĺňa strategické ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky z roku 2021 (NKVIS 2021) primárne:

171

172

* v prioritnej osi 2 Digitálna a dátová transformácia a jej cieľmi 2.1 Odstrániť bariéry digitálnej transformácie verejnej správy, 2.2 Zefektívniť implementáciu služieb využívaním cloud natívnych služieb a 2.3 Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy,

173

* v prioritnej osi 3 Efektívne IT a jej cieľmi 3.1 Zvýšiť úžitkovú hodnotu informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu a 3.2 : Skrátiť čas na prípravu a doručenie služieb a výsledkov informačných systémov verejnej správy.

174

175

Ciele a aktivity projektu sú navrhované tak, aby prispeli k naplneniu:

176

177

* účelu výzvy, ktorý je zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verenej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta,

178

* strategického dokumentu Bratislava 2030 – Program rozvoja obce 2022 – 2030, strategický cieľ C.3.2. Moderné a efektívne mesto, C.3.2.2. Digitálne sebavedomé mesto,

179

* interných potrieb a cieľov sekcie správy a údržby ciest a Magistrátu ako celku.

180

181

Predmetom projektu je dodávka zariadení, ich montáž, oživenie, vrátane jednoduchých stavebných úprav v teréne a nehnuteľnostiach mesta, udelenie licencie pre softvérové prvky a prevádzka informačného systému správy a údržby pozemných komunikácií ako služby.

182

183

184

**Časový harmonogram:**

185

186

Projekt je naplánovaný na obdobie 13 mesiacov, pričom jeho začiatok je stanovený na 12/2025 a ukončenie na 12/2026. Podporné aktivity budú prebiehať súbežné s hlavnou aktivitou projektu.

187

188

Harmonogram pre hlavnú aktivitu je rozpísaný v časti 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda jeho riadenia.

189

190

**Predpokladaný rozpočet:**

191

192

Predpokladaný rozpočet projektu je v sume 3 940 000,00 EUR s DPH, z toho oprávnené výdavky tvoria 3 450 000,00 EUR s DPH. Projekt bude financovaný z Programu Slovensko v rámci výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR. Projekt bude spolufinancovaný z vlastných zdrojov žiadateľa vo výške 15% z celkových oprávnených výdavkov projektu.

193

194

195

Žiadateľ zároveň deklaruje, že na aktivity projektu nečerpal finančné prostriedky z iných opatrení Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti a iných nástrojov podpory.

196

197

**Hlavná aktivita projektu **(v zmysle výzvy na predkladanie ŽoNFP): IoT, dáta a platformy - Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu). Hlavná aktivita projektu je zameraná na dodávku komplexného a integrovaného riešenia pre efektívnu správu a údržbu ciest, ktoré pozostáva z dodávky jednotného systému v podobe informačného systému s potrebnými IoT hardvérovými technologickými prvkami realizujúcimi dátové vstupy pre analytické a rozhodovacie činnosti. Súčasne je riešenie integrované na informačné systémy HLMSR BA, ako je riadenie identít, manažérsky informačný systém, GIS a IoT platforma mesta.

**Cieľová skupina:**

* pracovníci zapojení do správy a údržby ciest v rámci štruktúry magistrátu a mestských organizácií

202

* ostatní pracovníci mesta podieľajúci sa na tvorbe koncepčných a strategických materiálov s využitím dát o stave cestnej infraštruktúry, parametrov dopravných prúdov a kvality ovzdušia

203

* občania – primárne používateľa cestnej infraštruktúry (vodiči, pasažieri, chodci, cyklisti a ďalší) a sekundárne celá verejnosť (beneficienti realizovaných zmien vyplývajúcich z koncepčných a strategických materiálov mesta vytvorených aj na základe údajov z predmetného projektu).

204

205

**Miesto realizácie projektu:**

206

207

Projekt bude realizovaný na území mesta Bratislava, mestských častiach Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.

208

209

210

**Merateľné ukazovatele projektu:**

211

212

V rámci projektu bude naplnený merateľný ukazovateľ výstupu ku koncu realizácie hlavnej aktivity projektu a ukazovateľ výsledku v rámci udržateľnosti projektu. Udržateľnosť projektu je 5 rokov.

213

214

PO081 PSKPRCO76 – Integrované projekty pre územný rozvoj: Počet: 1

215

216

PR092 PSKPSRI40 – Používatelia nových a vylepšených verejných inovatívnych služieb, produktov a procesov: Počet: 100 000

217

218

219

**Očakávané prínosy projektu:**

220

221

1. Zvýšenie bezpečnosti premávky

222

223

Projekt zavádza inteligentné zariadenia pre zber údajov a nástroje pre analytiku a digitalizáciu procesov správy a údržby, ktoré dokážu identifikovať a predpovedať rizikové a nebezpečné situácie na úsekoch ciest a verejných priestranstvách. Tieto informácie umožnia plánovať cielené zásahy na kritických miestach, čím sa výrazne zníži riziko dopravných nehôd a iných kolízií. Zameranie na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov podporuje rozvoj udržateľných a bezpečných foriem mobility, ktoré sú kľúčové pre mestské prostredie, avšak neopomína ani účastníkov IAD.

224

225

226

2. Zabezpečenie dostupnej, spoľahlivej a kvalitnej cestnej siete

227

228

Prostredníctvom implementácie systémov pre monitoring a nástrojov digitálnej správy a údržby ciest projekt zvyšuje dostupnosť a prináša vyššiu kvalitu cestnej infraštruktúry. Intenzívny zber dát o stave vozoviek a cestného vybavenia umožní plánovať údržbu efektívnejšie a s menšími nákladmi.

229

230

Implementácia projektu zároveň zabezpečí plynulú premávku a zvýši celkový komfort cestovania pre obyvateľov i návštevníkov Bratislavy. Týmto sa posilní atraktivita mesta ako moderného a efektívne spravovaného centra regiónu.

231

232

233

3. Poskytovanie dát pre kvalifikované rozhodovanie

234

235

Projekt bude generovať bohatý súbor dát o doprave, stave ciest a environmentálnych podmienkach, ktorý bude využívaný na strategické rozhodovanie. Niektoré dáta budú publikované ako open data a prostredníctvom verejnej časti informačného systému v reálnom čase, čím sa zvýši ich dostupnosť pre odbornú i laickú verejnosť. Verejne dostupné dáta umožnia transparentné plánovanie ďalších mestských projektov a zapojenie komunity do riešenia problémov.

236

237

Strategická analýza dát podporí mestské rozhodovanie v oblastiach znižovania emisií, optimalizácie dopravy a zlepšovania kvality života. Získané informácie umožnia efektívne plánovať zásahy v oblasti mobility a životného prostredia.

238

239

240

4. Optimalizácia finančných nákladov na údržbu ciest

241

242

Informačný systém umožní automatizovať niektoré procesy údržby, systematizovať ju a realizovať rozhodnutia na základe objektívnych dát. Moderné technológie znížia administratívnu a operačnú náročnosť správy ciest, čím sa efektívnejšie využijú zdroje na iné potrebné oblasti. Optimalizácia zdrojov bude dosiahnutá aj vďaka digitálnym nástrojom, ktoré zefektívnia plánovanie údržby a umožnia okrem iného racionalizovať chemické posypy a výkony údržby.

243

244

245

5. Zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie:

246

247

Projekt podporí ekologickejšie postupy pri správe a údržbe ciest, vrátane optimalizácie používania chemických zmesí na zimnú údržbu a monitorovania environmentálnych parametrov, ako sú emisie, prachové častice a kontamináciu pôdy. Tieto opatrenia výrazne prispejú k zlepšeniu kvality životného prostredia a zníženiu environmentálnej záťaže. Nasadenie inteligentných technológií pre zber a analýzu údajov umožní prijímať opatrenia na zmiernenie dopadov klimatických zmien, čím sa Bratislava stane ekologicky udržateľnejším mestom.

248

249

250

Vzhľadom na zameranie projektu, ktorým je podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu, sa pre financovanie projektu predpokladá z EFRR ako dopytový projekt programu Program Slovensko 2021 – 2027, v rámci priority 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifického cieľa RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy pre VRR – viac rozvinutý región a pre opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

251

252

253

== Motivácia a rozsah projektu ==

254

255

Súčasný procesno-systémový rámec správy a údržby ciest v Bratislave **nemá dostatočne presné, aktuálne a automatizované dáta** o stave cestnej infraštruktúre, intenzite dopravy a environmentálnych podmienkach a nedisponuje dostatočne komplexnou podporou kľúčových procesov pri správe, údržbe a opravách cestného infraštruktúrneho majetku. To vedie k suboptimálnemu riadeniu údržby, opráv a rekonštrukcií tohto majetku, čo môže spôsobovať:

256

257

* **Zvýšené riziko dopravných nehôd**, kde absencia včasnej detekcie nebezpečných miest a úsekov (zlý stavebno-technický stav vozoviek, poškodenia cestného vybavenia, okamžitý stav povrchu vozoviek pri nedostatočnej adhézii spôsobenej nepriaznivými zimných podmienkami) môže ohroziť bezpečnosť vodičov, chodcov aj cyklistov.

258

* **Neefektívne plánovanie údržby, opráv a rekonštrukcií**, pretože rozhodovacie činnosti sú založené na čiastkových alebo oneskorených informáciách, čo vedie k vyšším nákladom a neoptimálnemu načasovaniu akcií.

259

* **Nižšiu dostupnosť informácií**, keďže občania a podniky nemajú prístup k aktuálnym údajom o stave ciest a plánovaných akciách údržby a opráv, čo komplikuje plánovanie dopravy.

260

* **Zvýšenú environmentálnu záťaž**, pretože neoptimalizované dávkovanie posypových materiálov a údržbové postupy vedú k nadbytočnému zaťaženiu životného prostredia.

261

262

Projekt má za cieľ **odstrániť tieto problémy** zavedením inteligentného systému na zber, analýzu a využitie dát, ktorý umožní **prediktívnu údržbu, optimalizáciu nákladov a zvýšenie bezpečnosti premávky**.

263

264

265

Projekt sa venuje odbornej agende na úseku správy a údržby pozemných komunikácií s presahom publikácie vybraných údajov vo forme otvorených dát. Projekt nerieši žiadne oblasti alebo agendy klasických životných situácií (ŽS1 až ŽS16).

266

267

268

V rámci projektu sa riešia tieto kľúčové oblasti biznis procesov:

269

270

1. monitorovanie stavu ciest a vybraného cestného vybavenia

271

1. optimalizácia zimnej údržby ciest

272

1. manažment cestného majetku

273

1. publikovanie otvorených dát.

274

275

== Zainteresované strany (Stakeholderi) ==

276

277

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam subjektov/osôb, ktorí sa zúčastňujú projektu a akú rolu zastávajú:

278

279

280

|ID|AKTÉR / STAKEHOLDER|(((

SUBJEKT

(názov / skratka)

)))|ROLA

|1.|Hlavné mesto SR Bratislava|HLMSR BA|vlastník procesov, vlastník dát, prevádzkovateľ ISVS isvs_15196

286

|2.|Hlavné mesto SR Bratislava|HLMSR BA|prevádzkovateľ ISVS isvs_14915

287

|3.|Občan|-|Beneficient zlepšených služieb poskytovaných mestom primárne v oblasti kvalitnejšej a bezpečnejšej dopravy na PK. Konzument vybraných otvorených dát.

288

|4.|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR| |Poskytovateľ služieb Konsolidovaná analytická vrstva

289

290

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

== Ciele projektu ==

V tabuľke nižšie sa nachádza zoznam cieľov, ich mapovanie na strategické ciele a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI - key performance indicators). Ciele napĺňajú charakteristiky tzv. S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

296

297

298

|ID|Názov cieľa|Názov strategického cieľa|Spôsob realizácie strategického cieľa

299

|G1|Zvýšiť bezpečnosť premávky na cestách s dôrazom na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov|Zvýšiť bezpečnosť premávky na cestách s dôrazom na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov|(((

300

Implementácia senzorických zariadení na monitorovanie stavu vozoviek a dopravných podmienok v reálnom čase.

301

302

Využitie analytických nástrojov na identifikáciu a predikciu rizikových miest.

303

304

Využitie komplexného informačného systému pre optimalizáciu údržby a opráv cestného majetku.

305

)))

306

|G2|Zabezpečiť dostupnú, spoľahlivú a kvalitnú cestnú sieť pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta.|Zabezpečiť dostupnú, spoľahlivú a kvalitnú cestnú sieť pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta.|(((

307

Zber a vyhodnocovanie dát o stave vozoviek a cestného vybavenia pomocou inteligentných technológií.

308

309

Prediktívne plánovanie zimnej údržby PK na základe reálnych dát.

310

311

Zavedenie digitálneho informačného systému na koordinovaný manažment cestného majetku.

312

)))

313

|G3|Poskytnúť dáta pre kvalifikované strategické plánovanie a rozhodovanie v oblasti dopravy a životného prostredia|Zavádzať rozhodovanie na základe objektívnych dát|(((

314

Zber a integrácia technicko-prevádzkových údajov o vozovkách a cestnom majetku, dopravných a environmentálnych údajov do centralizovaného informačného systému.

315

316

Sprístupnenie vybraných dát ako dátovej rezervy pre budúce analytiky v rámci IS KAV.

317

)))

318

|G4|Publikovať vybrané údajov pre verejnosť vo forme open data.|Zvýšiť transparentnosť pri správe vecí verejných a umožniť verejnosti využívania dát v správe mesta|Sprístupnenie vybraných dát pre verejnosť prostredníctvom open data platformy.

319

|G5|Optimalizovať finančné náklady na údržbu ciest a znížiť negatívne dopady na životné prostredie pri údržbe ciest.|Zvyšovať efektivitu prevádzky pri dosahovaní stanovených environmentálnych cieľov|(((

320

Implementácia dátovo riadeného plánovania údržby na minimalizáciu nadbytočných zásahov.

321

322

Optimalizácia využitia posypových materiálov a zimnej údržby s ohľadom na environmentálne dopady.

323

324

Zavedenie inteligentných nástrojov na monitorovanie znečistenia pôdy chemickými posypmi.

325

)))

326

|GG6|Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (ďalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta/regiónu, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a podnikateľom, vrátane získavania poznatkov o aktuálnom stave dostupnosti a využívania dát v rámci verejnej správy, budovania špecifických kapacít a infraštruktúry.|Rozvoj obcí, miest a regíonov|Zavedenie moderných inteligentných prvkov, ktorých dodávka je predmetom tohto projektu – stacionárne a vozidlové IoT zariadenia a informačný systém SÚC – zabezpečia rozvoj hl. mesta SR BA – v podobe zavedenia nových dátových platforiem s využívaním priestorových a otvorených údajov a nástrojov s vysokou pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta/regiónu, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a poskytovanie služieb občanom a podnikateľom.

327

328

Tabuľka 3 Ciele projektu

329

330

331

== Merateľné ukazovatele (KPI) ==

332

333

|ID|ID/Názov cieľa|Názov

334

ukazovateľa (KPI)|Popis

335

ukazovateľa|Merná jednotka

|AS IS

merateľné hodnoty

(aktuálne)|TO BE

Merateľné hodnoty

(cieľové hodnoty)|Spôsob ich merania a Pozn.

341

|KPI1|GC6 / Opatrenie: 1.2.2. Podpora budovania inteligentných miest a regiónov|PSKPRCO76 Integrované projekty pre územný rozvoj|(definovaný vo výzve PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR)|projekty|0|1|Subjekty verejnej správy zapísané v štatistickom registri organizácii vedenom Štatistickým úradom SR, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy.

342

343

|KPI3|G1 , G2, G6|Počet IoT/smart technologických zariadení|Počet prevádzkovaných IoT zariadení prispievajúcich k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky a dostupnejšej, spoľahlivejšej a kvalitnejšej cestnej sieti|počet|0|30|Protokol o prebratí a vyhlásenie o uvedení zariadení do prevádzky

344

|KPI4|G3,G6|Počet novo poskytnutých datasetov|Počet novo poskytnutých na rozhodovanie na základe objektívnych dát a ďalšie analýzy|počet|0|11|Protokol o prebratí a vyhlásenie o zabezpečení tvorby vymenovaných datasetov

345

|KPI5|G3, G4|Počet zverejnených datasetov|Počet datasetov publikovaných verejnosti ako open data|počet|0|5|Protokol o prebratí a vyhlásenie o zabezpečení zverejňovaní vymenovaných datasetov

346

|KPI6|G5|Dĺžka cestnej siete manažovaná systémom optimalizácie údržby|Celková dĺžka cestnej siete v správe HLMSR BA, na ktorej prebieha pravidelne zber údajov smart technológiami a ktoré sú manažované systémom optimalizácie v rámci IS SÚC|dĺžka|0|400|Protokol o prebratí a vyhlásenie o začatí zberu údajov a manažovaní cestnej siete v správe HLMSR BA v IS SÚC

347

|KPI7|G5|Počet monitorovaných bodov kontaminácie pôdy|Počet bodov, na ktorých prebieha kontinuálne monitorovanie kontaminácie pôdy v nespevnenej krajnici vplyvom chemických posypov vykonávaných v rámci zimnej údržby ciest|počet|0|7|Protokol o prebratí a vyhlásenie o monitorovaní kontaminácie pôdy na vymenovaných miestach

348

349

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

== Špecifikácia potrieb koncového používateľa ==

354

355

Cieľovými skupinami koncových používateľov systému sú

356

357

* Manažment HLMSR BA

358

* Dispečeri SSÚC HLMSR BA

359

* Správcovia SSÚC HLMSR BA

360

* Pracovníci iných agend HLMSR BA

361

* Vykonávatelia údržby a opráv cestnej infraštruktúry

362

* Občania

363

364

Používateľský prieskum na zistenie potrieb a cieľov bol realizovaný formou štruktúrovaných rozhovorov s vybranými zástupcami cieľových skupín koncových používateľov, na základe ktorých boli identifikované nasledovné požiadavky a ciele:

365

366

|Cieľová skupina|Identifikované požiadavky a ciele

367

|Manažment HLMSR BA|(((

368

* Zabezpečenie dostupnej, spoľahlivej a kvalitnej cestnej siete

369

* Zvýšenie bezpečnosti premávky

370

* Optimalizácia finančných nákladov na údržbu ciest

371

* Zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie

372

* Prístup k aktuálnym sumárnym údajov o stave a plánoch údržby ciest na strategickej úrovni agregácie

373

* Kontrola práce a nariadených zásahov výkonných organizačných zložiek SSÚC HMLSR BA

374

* Sledovanie čerpania a zostatku rozpočtu na skupiny činností údržby a opráv

375

* Zrýchlenie, zefektívnenie a digitalizácia procesov vo výkonných organizačných zložkách HMLSR BA

376

* „Jeden systém na všetko“

377

)))

378

|Dispečer SSÚC HLMSR BA|(((

379

* Znalosť okamžitého stavu ciest v reálnom čase na čo najväčšom území mesta z pohľadu výkonu zimnej údržby

380

* Sledovanie budúceho vývoja stavu povrchu ciest a poveternostných podmienok na území mesta

381

* Podpora pri rozhodovaní o nariadení výkonov zimnej údržby

382

* Sledovanie stavu cestnej infraštruktúry z pohľadu výkonu nestavebnej údržby, čo najviac automatizované

383

* Záznam opatrení vykonaných v teréne pri zistení závady

384

* Kontrola kvality a stavu vykonaných prác nestavebnej údržby cestnej infraštruktúry

385

* Všetky potrebné funkcie sú v jednom informačnom systéme

386

)))

387

|Správca SSÚC HLMSR BA|(((

388

* Sledovanie stavu cestnej infraštruktúry z pohľadu výkonu stavebnej údržby a opráv, čo najviac automatizované

389

* Sledovanie umiestnenia a pohybu majetku dočasne umiestneného v teréne

390

* Záznam opatrení vykonaných v teréne pri zistení závady

391

* Zostavenie plánu údržby, opráv, rekonštrukcií a výmeny cestného infraštruktúrneho majetku

392

* Kontrola kvality a stavu vykonaných prác stavebnej údržby a opráv cestnej infraštruktúry

393

* Jednotné riešenie bez potreby prepínania sa medzi rôznymi aplikáciami

394

)))

395

|Pracovník iných agend HLMSR BA|(((

396

* Prístup k spoľahlivým a presným údajom o

397

** kvalite vzduchu

398

** kvalite pôdy

399

** poveternostných podmienkach

400

** intenzite slnečného žiarenia

401

* Dostupnosť údajov o intenzite a zložení dopravného prúdu vo vybraných lokalitách

402

)))

403

|Vykonávateľ údržby a opráv cestnej infraštruktúry|(((

404

* Prehľad zadaných prác vrátane lokalizácie

405

)))

406

|Občan|(((

407

* Jednoduchý prístup k údajom o stave ciest v zime

408

* Prehľad o plánovaných a realizovaných opravách a rekonštrukciách ciest

409

)))

410

411

== Detailný opis obmedzení a predpokladov ==

412

413

Projekt sa zameriava výlučne na agendu správy a údržby pozemných komunikácií na území hl. mesta SR Bratislava, vrátane vybraných prvkov cestného vybavenia, environmentálnych parametrov a dopravno‑inžinierskych údajov. Projekt nerieši iné mestské agendy, stavebné investície mimo cestnej infraštruktúry, ani oblasti životných situácií. Predmetom dodávky je nový IS SÚC, doplnený o stacionárne a vozidlové IoT zariadenia, s integráciou na mestskú IoT platformu a IS KAV.

414

415

Rozsah je vymedzený s cieľom zabezpečiť koncentráciu finančných, personálnych a časových zdrojov na oblasť s najvyšším prínosom pre bezpečnosť, kvalitu a udržateľnosť cestnej infraštruktúry. Zvolený rozsah umožňuje dosiahnuť požadované merateľné ukazovatele definované vo výzve PSK‑MIRRI‑619‑2024‑ITI‑EFRR a naplniť strategické ciele mesta v oblasti digitálnej správy a smart city riešení a súčasne rešpektuje pravidlá oprávnenosti výdavkov určené v danej výzve.

416

417

418

**Predpoklady úspešnej realizácie projektu**

419

420

* Schválenie a zabezpečenie financovania projektu z EFRR a štátneho rozpočtu a spolufinancovania zo zdrojov HLMSR BA.

421

* Včasná príprava a úspešné ukončenie procesov verejného obstarávania.

422

* Dostupnosť a technická pripravenosť lokalít na inštaláciu stacionárnych zariadení (napájanie, konektivita, prístup).

423

* Funkčná a bezpečná integrácia na IoT platformu mesta a IS KAV.

424

* Dostupnosť kvalifikovaného personálu na strane HLMSR BA aj dodávateľa pre implementáciu, testovanie, prevádzku a údržbu.

425

* Včasná dodávka a oživenie hardvérových a softvérových komponentov dodávateľom.

426

* Účasť kľúčových používateľov v procese analýzy, testovania a overovania funkčnosti systému.

427

* Zabezpečenie školení pre všetkých relevantných používateľov a prevádzkový personál.

428

* Dodržanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť, ochranu osobných údajov a legislatívny súlad.

429

* Stabilná prevádzka komunikačnej infraštruktúry (mobilné siete, MOS) počas životného cyklu projektu.

430

431

== Vyhodnotenie rizík a závislostí ==

432

433

Realizácia projektu je spojená s viacerými rizikami a závislosťami, ktoré môžu ovplyvniť jeho úspešnú implementáciu, časový harmonogram a očakávané prínosy. Táto kapitola identifikuje hlavné faktory, ktoré môžu predstavovať prekážky pri zavedení riešenia, a analyzuje ich dopad na jednotlivé fázy projektu.

434

435

Riziká môžu vyplývať z technických, organizačných, finančných alebo legislatívnych faktorov. Medzi kľúčové oblasti patrí technologická pripravenosť infraštruktúry, financovanie a udržateľnosť riešenia, legislatívne obmedzenia, ako aj koordinácia medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

436

437

Nasledujúci zoznam sumarizuje identifikované riziká a závislosti s návrhom ich mitigačných opatrení. Výsledok celej analýzy rizík v rámci iniciačnej a prípravnej fázy je zhrnutý v samostatnej prílohe č. 1.

438

439

440

* **Zlyhanie hardvérových komponentov**

441

442

* Zlyhanie hardvéru môže spôsobiť výpadok dát, čím môže následne ovplyvniť kvalitu údržby a manažment rozhodovania o zásahoch.

443

* //Opatrenia~:// Na zaistenie spoľahlivej prevádzky systému je potrebné zaviesť pravidelnú údržbu a kontrolu hardvérových komponentov, používať odolné zariadenia vhodné do náročných podmienok a zároveň zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov spolu s možnosťou promptnej výmeny poruchových súčastí.

444

445

* **Výpadok prevádzkovej infraštruktúry IS SÚC (cloudu)**

446

447

* Nefunkčnosť cloudových služieb môže nepriaznivo zasiahnuť do prevádzky systému a znížiť jej kvalitu.

448

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie nepretržitej prevádzky je potrebné používať služby prevádzkovej infraštruktúry s vysokou dostupnosťou a zároveň implementovať záložné mechanizmy vrátane redundancie dátových centier.

449

450

* **Zlyhanie komunikačných technológií**

451

452

* Výpadky mobilných sietí alebo IoT komunikácie a prenosu dát môžu viesť k nedostatku údajov nevyhnutných na včasnú údržbu a jej riadenie.

453

* //Opatrenia~:// Na zaistenie spoľahlivej konektivity je potrebné zaviesť robustné komunikačné technológie s komerčnou SLA, napríklad celulárne siete podľa 3GPP štandardu, a zároveň zabezpečiť lokálne ukladanie údajov v prípade dočasného výpadku spojenia.

454

455

* **Nedostatok odborného personálu**

456

457

* Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre správu a údržbu systému môže negatívne ovplyvniť kvalitu údržby a proces jej riadenia.

458

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie odbornej prípravy zamestnancov a plynulého chodu systému je potrebné organizovať pravidelné školenia a zároveň uzatvoriť zmluvu s dodávateľom, ktorá určí aj podmienky prevádzky používateľskej podpory (hotline).

459

460

* **Nedostatočná akceptácia systému používateľmi**

461

462

* Používatelia systému môžu mať problémy s jeho ovládaním alebo môžu uprednostniť pôvodné manuálne procesy.

463

* //Opatrenia~:// Na dosiahnutie hladkého nábehu projektu a úspešného prijatia medzi používateľmi je potrebné zapojiť kľúčových používateľov do jeho realizácie už v ranom štádiu, pričom zároveň treba zabezpečiť intuitívne používateľské rozhranie a kvalitnú sprievodnú dokumentáciu.

464

465

* **Prekročenie rozpočtu**

466

467

* V dôsledku nepredvídaných okolností môže dôjsť k prekročeniu plánovaného rozpočtu na implementáciu.

468

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie finančnej stability projektu je potrebné vypracovať podrobnú finančnú analýzu a vyhradiť prostriedky na neočakávané výdavky, pričom je zároveň nutné pravidelne monitorovať náklady počas celej realizácie projektu.

469

470

* **Nedostatočné financovanie prevádzky**

471

472

* Finančné problémy pri zabezpečení dlhodobej prevádzky systému môžu znížiť jeho efektívnosť a následne negatívne ovplyvniť samotnú údržbu.

473

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie dlhodobo udržateľnej prevádzky systému je nevyhnutné vypracovať realistický plán prevádzkových nákladov a zároveň zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na prevádzku zo strany HLMSR BA.

474

475

* **Kybernetické útoky**

476

477

* Systém sa môže stať terčom kybernetických útokov, ktoré by mohli ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov.

478

* //Opatrenia~:// Na zaručenie vysokej úrovne zabezpečenia systému je potrebné zaviesť moderné bezpečnostné opatrenia, ako napríklad šifrovanie údajov, firewall, IDS/IPS a ďalšie všeobecne uznávané priemyselné bezpečnostné praktiky (OWASP, princípy Zero Trust a pod.), pričom je rovnako nevyhnutné vykonávať pravidelné bezpečnostné aktualizácie, audity a testovanie systému na zraniteľnosti.

479

480

* **Strata alebo únik údajov**

481

482

* Únik neverejných údajov môže vyústiť do právnych komplikácií a poškodenia reputácie.

483

* //Opatrenia~:// Na minimalizáciu rizika narušenia bezpečnosti je potrebné zaviesť prísne prístupové politiky a logovať všetky operácie, pričom je zároveň nevyhnutné zaistiť automatizované zálohovanie údajov a šifrovanie na určených úrovniach systému.

484

485

* **Zmena legislatívy alebo regulačných požiadaviek**

486

487

* Nové legislatívne alebo regulačné požiadavky môžu vyvolať potrebu dodatočných úprav systému.

488

* //Opatrenia~:// Na zaistenie súladu s platnou legislatívou a regulačnými normami je nevyhnutné priebežne sledovať ich zmeny a súčasne disponovať flexibilným návrhom systému, ktorý umožňuje jednoduchú implementáciu príslušných úprav.

489

490

* **Oneskorenie pri procesoch verejného obstarávania**

491

492

* V prípade oneskorenia procesov pri verejnom obstarávaní hrozí nesplnenie harmonogramu a zmeškanie kľúčových míľnikov z hľadiska prevádzky IS a zariadení pred nadchádzajúcou zimnou sezónou.

493

* //Opatrenia~:// Prípravu podkladov pre VO je potrebné zabezpečiť v dostatočnom časovom predstihu. Súčasťou procesu VO musí byť pravidelná komunikácia s pracovníkmi zodpovednými za VO.

494

495

* **Omeškanie implementácie projektu**

496

497

* Ak dôjde k omeškaniu projektu, môže to priniesť finančné dôsledky vo vzťahu k prínosom a nákladom a zároveň oddialiť zavedenie efektívnej údržby do prevádzky.

498

* //Opatrenia~:// Na zaistenie úspešného priebehu projektu je potrebné vykonávať jeho priebežné sledovanie v pravidelných intervaloch, vyhodnocovať stav plnenia voči stanovenému plánu a podľa potreby priebežne korigovať práce, aby sa zachovala súladnosť s plánovanými cieľmi.

499

500

* **Nedosiahnutie plánovaných hodnôt stanovených KPI**

501

502

* Ak nebudú dosiahnuté plánované hodnoty merateľných ukazovateľov, ktoré sú pevne stanované v rámci predmetnej výzvy, nebudú preplatené projektované oprávnené výdavky projektu..

503

* //Opatrenia~:// Dôsledná príprava projektu s určením reálnych merateľných ukazovateľov a následne riadenie projektu v súlade s princípmi projektového riadenia. Priebežné sledovanie výstupov a ukazovateľov projektu.

504

505

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam //len najzávažnejších rizík// (všetky identifikované riziká sú uvedené v prílohe č. 1).

|3|(((

Nedosiahnutie plánovaných hodnôt stanovených KPI

)))|C1|(((

Nedosiahnutie plánovanej hodnoty merateľných ukazovateľov, ktoré sú pevne stanované v rámci predmetnej výzvy, spôsobí nepreplatenia projetovaných oprávnených výdavkov projektu.

515

516

517

)))|• Dôsledná príprava projektu s určením reálnych merateľných ukazovateľov a následne riadenie projektu v súlade s princípmi projektového riadenia.

518

• Priebežné sledovanie výstupov a ukazovateľov projektu.

519

|10|(((

520

Zmena legislatívy alebo regulačných požiadaviek

)))|A3|(((

Nové legislatívne alebo regulačné požiadavky môžu vyžadovať dodatočné úpravy systému

525

526

527

)))|• Priebežné sledovanie zmien v legislatíve a regulačných normách.

528

• Flexibilný návrh systému umožňujúci jednoduché implementovanie zmien.

529

|11|(((

530

Oneskorenie pri procesoch verejného obstarávania

531

532

533

)))|B2|V prípade oneskorenia procesov pri verejnom obstarávaní hrozí nedodržanie harmonogramu a nestihnutie dôležitých míľnikov z hľadiska prevádzky IS a zariadení počas nadchádzajúcej zimnej sezóny.|• Zabezpečiť prípravu podkladov pre VO v dostatočnom časovom predstihu a pravidelnú komunikáciu s pracovníkmi zodpovednými za VO.

534

|12|(((

535

Omeškanie implementácie projektu

536

537

538

)))|B2|Omeškanie projektu môže mať finančné dopady na prínosy a náklady ako aj oneskorenie zavedenia efektívnej údržby do prevádzky|• Priebežné sledovanie projektu na pravidelnej časovej báze

539

• odpočet plnenia voči plánu

540

• priebežné korekcie prác na dorovnanie k plánu

541

542

Tabuľka 5 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí

543

544

545

== Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov ==

546

547

Rozpočet a prínosy sú stanované detailne v samostatne vypracovanom dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov.

548

549

550

=== Sumarizácia nákladov a prínosov ===

551

552

Tabuľka uvádza prehľad nákladov a prínosov vychádzajúci z dokumentu M-05 Analýza nákladov a prínosov

553

554

|Náklady|Technologické zariadenia|IS SÚC

555

|**Všeobecný materiál**| |

556

|**IT - CAPEX**| |

557

|Aplikácie|//0 €//|//0 €//

558

|SW|//0 €//|//1 195 314 €//

559

|HW|//1 464 375 €//|//0 €//

560

|**IT - OPEX- prevádzka**| |

561

|Aplikácie|//0 €//|//0 €//

562

|SW|//0 €//|//481 331 €//

563

|HW|//717 400 €//|//0 €//

564

|**Prínosy**| |

565

|**Finančné prínosy**| |

566

|Administratívne poplatky|//-//|//-//

567

|Ostatné daňové a nedaňové príjmy|//-//|//-//

568

|**Ekonomické prínosy**| |

569

|Občania (€)|//-//|//-//

570

|Úradníci (€)|//-//|//-//

571

|Úradníci (FTE)|//-//|//-//

572

|**Kvalitatívne prínosy**| |

573

|Zníženie nákladov na rehabilitáciu prvkov cestnej infraštruktúry zavedením integrovaných funkcií riadenia majetku a bežnej údržby.|//5 280 000 €//|//5 040 000 €//

574

|Zníženie nákladov na výkony a spotrebu materiálu zavedením integrovaných funkcií optimalizácie zimnej údržby ciest.|//1 293 600 €//|//1 346 400 €//

575

|Zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky prostredníctvom efektívnejšej identifikácie, monitorovania a odstraňovania rizikových miest a závad na cestnej infraštruktúre a zvýšením úrovne poskytovanej služby počas zimného obdobia.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

576

|Zníženie spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel všetkých účastníkov cestnej premávky v dôsledku plynulejšej dopravy vďaka zlepšenému technickému stavu komunikácií a vozidiel zimnej údržby vďaka jej optimalizácii.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

577

|Zníženie miery poškodenia a mechanického opotrebovania vozidiel v dôsledku zlepšeného technického stavu komunikácií.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

578

|Zrýchlenie dopravy a zníženie meškaní prostredníctvom lepšej zvýšenia kvality poskytovanej služby v zimnom období a zlepšenému technickému stavu komunikácií.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

579

|Zmiernenie negatívnych vplyvov cestnej dopravy na životné prostredie a obyvateľstvo vďaka zlepšenej kvalite povrchov vozoviek.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

580

|Zvýšenie používateľskej spokojnosti a pohodlia pri cestovaní v dôsledku lepšie udržiavaných a bezpečnejších komunikácií|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

581

|Podpora sociálnej a ekonomickej dostupnosti regiónov prostredníctvom zvýšenej prepravnej spoľahlivosti a prepojenosti územia.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

582

|Zníženie negatívnych dopadov dopravy z hľadiska emisií CO,,2,, a kvality ovzdušia (NO,,X,,, CO, PM a iné) vďaka plynulejšiemu prietoku dopravy, optimalizovaným zásahom a zníženiu potreby opakovaných jázd údržbovej techniky.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

583

|Zníženie negatívnych vplyvov chemických posypových materiálov na pôdu a okolité životné prostredie optimalizáciou posypových dávok vďaka monitorovaniu kontaminácie pôdy vedľa vozoviek a optimalizáciou zimnej údržby.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

584

|Poskytnutie relevantných, aktuálnych a konzistentných dát pre verejnú správu s cieľom podporiť kvalifikované rozhodovanie, dlhodobé plánovanie investícií a zvyšovanie efektívnosti intervencií.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

585

|Publikovanie vybraných dát v režime open data s cieľom podporiť verejnú kontrolu, odborné analýzy a inovačné využitie údajov tretími stranami.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

586

587

Tabuľka 6 Sumarizácia nákladov a prínosov

588

589

590

Finančne vyčíslené kvalitatívne prínosy boli alokované k jednotlivým modulom podľa nákladovej štruktúry výlučne z dôvodu dodržania šablóny dokumentu. Samotný mechanizmus vzniku týchto prínosov je výsledkom integrovaného pôsobenia všetkých funkčných celkov riešenia. Synergia medzi jednotlivými komponentmi systému, najmä v oblasti dátovej prepojenosti, procesnej nadväznosti a jednotného riadiaceho rámca, spôsobuje, že prínosy vznikajú v podobe celkovej systémovej hodnoty, ktorá presahuje čiastkové efekty jednotlivých modulov. Vzhľadom na túto vzájomnú previazanosť je opodstatnené pristupovať k hodnoteniu prínosov ako k agregovanému efektu riešenia ako celku.

591

592

Kvantifikované kvalitatívne prínosy uvedené v tabuľke boli stanovené na základe prieskumu obdobných riešení realizovaných v zahraničí. Pri ich určovaní boli zohľadnené konzervatívne odhady, resp. hodnoty na spodnej hranici rozpätí dosiahnutých prínosov.

593

594

Pri zimnej údržbe ciest správcovi vznikajú priame náklady primárne v zabezpečení samotných výkonov (náklady na pracovnú silu, pohonné hmoty, amortizácia mechanizácie, údržba strojov a zariadení a iné) a nákladov na posypový materiál. Navrhované riešenie v oblasti zimnej údržby má ambíciu optimalizovať náklady v oboch týchto zložkách. Ako základ pre kvantifikáciu prínosov bola vybratá referenčná štúdia optimalizácie zimnej údržby ciest v Utahu (USA), kde bol nasadený obdobný systém optimalizácie zimnej údržby ciest so senzorickými zariadeniami. Po jeho implementácii došlo podľa najkonzervatívnejších odhadov k zníženiu priamych nákladov na zabezpečenie výkonov o 11 % a nákladov na posypový materiál o 4 %.

595

596

Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo za uplynulých 5 rokov na zimnú údržbu pozemných komunikácií v jeho správe po prepočtoch 12 509 251 € na výkony a 6 735 751 € na materiál. Pri uplatnení konzervatívnych odhadov to predstavuje predpokladanú ročnú úsporu 275 204 € na výkonoch a 53 886 € na posypovom materiáli, teda spolu približne 330 000 € ročne. Táto úspora bola formálne rozpočítaná medzi modul Technologické zariadenia a modul IS SÚC alikvotne podľa ich predpokladaných nákladov na základe textu uvedené vyššie, v pomere 49 % a 51 %, čo predstavuje prínos 161 700 €, resp. 168 300 € ročne.

597

598

Ďalší kvantifikovaný prínos sa týka hospodárenia s vozovkami v oblasti ich bežnej údržby a rehabilitácií stavebného charakteru. Ako východisko bola použitá referenčná štúdia kolektívu pod vedením emeritného profesora W. Ronalda Hudsona z Univerzity v Texase o merateľných prínosoch systémového hospodárenia s vozovkami. Optimalizovaný systém, založený na pravidelnej diagnostike, zbere porúch prostredníctvom senzorických zariadení a následnom spracovaní dát pre návrh údržby, umožňuje predĺžiť životnosť vozoviek v priemere o 11,05 %. Predĺženie životnosti predstavuje priamu finančnú úsporu.

599

600

Pri aplikácii uvedeného koeficientu na sumu, ktorú Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo v posledných 5 rokoch na údržbu a rehabilitácie vozoviek, vychádza ročná úspora vo výške 1 290 690,07 €. Po formálnom rozdelení medzi moduly podľa ich nákladov to predstavuje prínos približne 660 000 € pre modul Technologické zariadenia a 630 000 € pre modul IS SÚC ročne.

601

602

V nákladovo-výnosovej analýze boli tieto prínosy uvažované od 3. roku realizácie projektu, pri horizonte hodnotenia 10 rokov.

603

604

Zároveň neboli kvantifikované viaceré ďalšie identifikované prínosy, ktoré sú popísané v tabuľke prínosov vyššie a v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov. Ak by boli zahrnuté aj tieto prínosy, celková hodnota prínosov by sa výrazne navýšila. Napríklad len pri úvahách o spoločenských efektoch spojených so zavedením funkcií hospodárenia s vozovkami sa podľa konzervatívnych odhadov Svetovej banky dosahujú pomery prínosov a nákladov (BCR) vo výške 200 : 1 a viac. Navyše, kvantifikované prínosy sa týkajú len obmedzeného okruhu predmetu projektu – konkrétne funkčných oblastí hospodárenia s vozovkami a zimnej údržby. Ak by sa kalkulácia rozšírila aj na ostatné funkčné oblasti, dosiahnuté prínosy by boli ešte rádovo vyššie.

605

606

607

Sumarizácia ekonomickej a finančnej efektívnosti projektu:

608

609

* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,79 => viac ako 1,00 ✔️

610

* Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 42,8 % => viac ako 5,0 % ✔️

611

* Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 7 415 199 € bez DPH => viac ako 0 ✔️

612

613

=== Zdroj financovania ===

614

615

Zdroje financovania projektu sú nasledovné: Európske štrukturálne a investičné fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja) – Program Slovensko, výzva PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR, spolufinancovanie štátny rozpočet a vlastné zdroje prijímateľa.

616

617

618

== Harmonogram projektu ==

619

620

|ID|FÁZA/AKTIVITA|(((

ZAČIATOK

(odhad termínu)

)))|(((

KONIEC

(odhad termínu)

)))|POZNÁMKA

|1a.|Prípravná a iniciačná fáza|11/2024|08/2025|Schválenie produktov podľa vyhlášky č. 401/2023 Z.z.

630

|1b|Príprava podkladov na VO|06/2025|08/2025|

631

|.1c|Verejné obstarávanie|10/2025|11/2025|

632

|1d|Míľnik – ukončenie VO a podpis zmluvy s úspešným uchádzačom|12/2025|12/2025|

633

|2|Realizačná fáza| | |

634

|2a|Analýza a Dizajn|12/2025|02/2026|

635

|2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|12/2025|01/2026|

636

|2c|Implementácia a testovanie|01/2026|02/2027|

637

|2d|Školenie používateľov|03/2027|03/2027|

638

|2e|Nasadenie a PIP (celé riešenie)|03/2027|04/2027|

639

|3.|Dokončovacia fáza|04/2027|04/2027|

640

|4.|Prevádzka riešenia|01/2027|04/2032|Fakturačný míľnik každý rok prevádzky.

641

642

V zmysle § 15 ods. 4 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy je správca povinný zabezpečiť, aby veľký projekt bol rozdelený na čiastkové plnenia (inkrementy). Zároveň však § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z. ustanovuje, že ak realizačná fáza veľkého projektu pozostáva z dodania jedného funkčného celku alebo dodania výlučne technických prostriedkov, objednávateľ posúdi a vyhodnotí aj alternatívy rozdelenia projektu na inkrementy na preukázanie ekonomickej nevýhodnosti alebo technických obmedzení.

643

644

Projekt je navrhnutý ako dodanie jedného funkčného celku, ktorého jednotlivé kľúčové časti (informačný systém, stacionárne zariadenia a vozidlové zariadenia) sú navzájom funkčne a technicky previazané a samostatne by neprinášali deklarované prínosy. Implementácia len čiastkových častí by nevytvorila ucelené a využiteľné riešenie, čím by sa nenaplnil účel projektu. Informačný systém nie je možné plnohodnotne využívať bez dát zo zariadení, pretože by neobsahoval žiadne reálne vstupy pre plánovanie, analýzy ani rozhodovanie. Naopak, ani samotné zariadenia bez existencie informačného systému neposkytujú využiteľnú pridanú hodnotu, keďže by neexistovala možnosť zberu, integrácie a sprístupnenia dát odborným pracovníkom objednávateľa zodpovedným za správu a údržbu pozemných komunikácií a ďalším koncovým používateľom. Projekt tak môže naplniť účel len vtedy, keď budú všetky komponenty dodané súčasne a integrované do jednotného funkčného celku.

645

646

Z časového hľadiska je potrebné zdôrazniť, že projekt má relatívne krátky harmonogram realizácie – dodanie je založené na licencii hotového informačného systému s relatívne malou zložkou integrácie do prostredia objednávateľa a na nákupe a montáži technologických zariadení, pričom všetky činnosti sa majú uskutočniť v horizonte niekoľkých mesiacov. Sekvenčné rozdelenie na inkrementy by v takto úzkom časovom rámci nepovažujeme za zmysluplné, pretože by nebolo možné samostatne dosiahnuť žiadny relevantný prínos, a zároveň by vznikla zbytočná administratívna a procesná záťaž, čím by sa znížila hospodárnosť a efektívnosť projektu bez pridanej hodnoty pre objednávateľa. Vzhľadom na to, že projektom zabezpečujeme potreby elektronizácie kľúčových jadrových činností správy a údržby ciest, nepredpokladáme za pravdepodobnú ani potrebu predčasného ukončenia projektu z dôvodu straty svojho pôvodného opodstanenia.

647

648

Na základe uvedeného je projekt realizovaný ako jeden inkrement, pričom postupuje v súlade s § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z., keďže ide o dodanie jedného funkčného celku a delenie na inkrementy je technicky a ekonomicky nevhodné.

649

650

651

== Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím) ==

652

653

Projektový tím bude v koordinovanej činnosti zabezpečovať celý priebeh dodávky projektu od jeho inicializačnej fázy až po postimplementačnú podporu. Jednotliví členovia tímu budú mať zodpovednosti podľa ich popisu špecializácie a vzájomných vertikálnych reportovacích povinností. Projektový tím bude intenzívne komunikovať navzájom v pravidelných formátoch stretnutí ako aj ad-hoc meetingoch podľa požiadaviek priebehu implementácie a situácií, ktoré sa v projekte môžu neplánovane vyskytnúť (riziká). Tieto situácie bude tím riešiť podľa mitigačných aktivít rizík. Členovia projektového tímu budú dodržiavať zásady efektívnej komunikácie podľa komunikačnej matice a nastavených komunikačných kanálov projektu. Všetky činnosti tímu budú koordinované a delegované podľa špecializácie členov a ich kompetencií. Každý člen tímu musí spĺňať kritériá na svoju rolu a príslušné pracovné skúsenosti.

654

655

656

Pre projekt sa zriadi //Riadiaci výbor projektu (RV)//, ktorý predstavuje vrcholový orgán riadenia projektu, a to v zložení:

657

658

1. predseda RV,

659

1. zástupca prevádzky,

660

1. biznis vlastník,

661

1. projektový manažér objednávateľa (PM).

662

663

Projektový tím sa vymenuje v nasledovnom zložení:

664

665

1. 2 × kľúčový používateľ

1. biznis analytik,

1. IT architekt,

1. biznis vlastník

1. manažér kvality.

|6.|Biznis analytik|Bude určený neskôr|N/A|N/A

678

|7.|IT architekt|Bude určený neskôr|N/A|N/A

679

|8.|Manažér kvality|Bude určený neskôr|N/A|N/A

680

|9.|Zástupca prevádzky|Bude určený neskôr|N/A|N/A

681

682

Tabuľka 7 Projektový tím

**Predseda riadiaceho výboru (RV**) je zodpovedný za zvolanie na zasadnutie RV minimálne 1 krát za kalendárny kvartál. Určuje vhodných kandidátov na pozície riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra objednávateľa. Vymenúva členov riadiaceho výboru s hlasovacím právom a bez hlasovacieho práva. Na návrh určeného projektového manažéra vymenuje cez RV projektový tím buď doručením menovacích dekrétov alebo vytvorením komunikačnej matice. Zabezpečuje určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu. Môže zlúčiť zodpovednosť za rôzne role projektu podľa vhodnosti a veľkosti projektu. Zabezpečuje schvaľovanie manažérskych alebo špecializovaných výstupov na RV.

687

688

Predseda RV zabezpečuje úlohy a činnosti, ktoré zabezpečujú úspešné riadenie projektu:

689

690

* zastupovanie záujmov objednávateľa - je zodpovedný za súlad so strategickými cieľmi objednávateľa a že jeho záujmy v projekte náležite plnené,

691

692

* kontrola súladu projektu a projektových cieľov so strategickými cieľmi - dohliada na projektové ciele v súlade so strategickými cieľmi organizácie a hodnotový prínos pre objednávateľa,

693

694

* zabezpečenie a udržanie finančného krytia realizácie projektu - je zodpovedný za dostatočné finančné prostriedky na úspešnú realizáciu a za efektívne spravovaný rozpočet,

695

696

* zabezpečenie nákladovo prijateľného prístupu v projekte - dbá na to, aby boli náklady projektu efektívne riadené a aby sa minimalizovali zbytočné výdavky,

697

* v prípade rozporov eskalovaných na RV alebo nerozhodného hlasovania vydáva rozhodujúce stanovisko.

698

699

**Biznis vlastník **zodpovedá za biznis proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Je to kľúčová rola na strane objednávateľa, ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na používateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaraďované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS. Zodpovedá za:

700

701

* za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu

702

703

* definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť

704

705

* definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov

706

707

* schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

708

709

* realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami koncových používateľov

710

711

* spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky a riziká projektu

712

713

* posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti (v biznis procese) po vecnej stránke (najmä procesnej a legislatívnej)

714

715

* riešenie problémov a požiadaviek v spolupráci s odbornými garantmi

716

717

* spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek

718

719

* schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu

720

721

* definovanie očakávaní na kvalitu projektu, kritérií kvality projektových produktov, prínosov pre koncových používateľov a požiadaviek na bezpečnosť

722

723

* definovanie merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov

724

725

* sledovanie a odsúhlasovanie nákladovosti, efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov a priebežné monitorovanie a kontrolu odôvodnenia projektu (BC/CBA)

726

727

* schválenie akceptačných kritérií

728

729

* riešenie problémov používateľov

730

731

* akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov

732

733

* vykonanie UX a UAT testovania

734

735

* odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky

736

737

* dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

738

739

* vykonávanie monitorovania a hodnotenia procesov v plánovaných intervaloch

740

741

* poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii

742

743

* zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd

744

745

* zvažovaní rizík prevádzkových alebo podporných procesov a okrem toho súčasne vlastník napomáha pri identifikovať príležitosti na zlepšovanie a optimalizáciu procesov v spolupráci s ďalšími prepojenými vlastníkmi procesov a manažérom kvality

746

747

* odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní

748

749

**Kľúčový používateľ objednávateľa** je zodpovedný za definovanie funkčných a technických požiadaviek, ktoré zabezpečia, že systém bude plne vyhovovať potrebám koncových používateľov. Jeho úloha zahŕňa špecifikáciu akceptačných kritérií, vykonanie akceptačného testovania (UAT) a finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania. Aktívne sa podieľa na hodnotení projektových výstupov a ich uvedení do produkčnej prevádzky. Kľúčový používateľ tiež predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít, spolupracuje s projektovými tímami a zabezpečuje, že všetky výstupy sú v súlade s procesnými a legislatívnymi požiadavkami. Konkrétne je zodpovedný za:

750

751

* návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu

752

* definovanie požiadaviek koncových používateľov na systém a v nadväznosti na to definovanie akceptačných kritérií

753

754

* je zodpovedný za samotné akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky

755

756

* predloženie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov

757

758

* jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na jednotlivé projektové výstupy (špecializované produkty a výstupy) z pohľadu vecno-procesného a legislatívy

759

760

* samotné vykonanie používateľského akceptačného testovanie (UAT)

761

762

* finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania

763

764

* finálny návrh na spustenie do produkčnej prevádzky

765

766

**Biznis analytik** zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek objednávateľa a ďalej zodpovedá za:

767

768

* analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie

769

770

* návrh riešenia v biznis pohľadu, vrátane návrhu zmien procesov objednávateľa v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení

771

772

* analýzu požiadaviek na informačný systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti a procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom

773

774

* prípravu špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu

775

776

* mapovanie a analýzu existujúceho prostredia, analýzu biznis požiadaviek na informačný systém, špecifikáciu požiadavky na informačnú podporu procesov

777

778

* návrh konceptu riešenia a prípravu podkladov pre architektov a vývojárov riešenia

779

780

* spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení

781

782

* sprostredkovanie komunikácie medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad)

783

784

* mapovanie požiadaviek do návrhu funkčných riešení

785

786

* návrh a správu katalógu požiadaviek – registra požiadaviek riešenia

787

788

* analýzu funkčných a nefunkčných požiadaviek

789

790

* návrh fyzického a logického modelu

791

792

* návrh testovacích scenárov

793

794

* dohľad nad zhodou výstupov s pôvodným analytickým zadaním

795

796

* dodržovanie správnej metodiky pri postupe analýzy, definovanie akceptačných kritérií v projekte, odsúhlasenie opisu produktov, ktoré predstavujú vstupy alebo výstupy (priebežné alebo konečné) úloh dodávateľov, alebo ktoré ich priamo ovplyvňujú

797

798

* za zabezpečovanie a akceptáciu produktov po ich dokončení

799

800

**IT Architekt **je osoba zodpovedá za návrh architektúry riešenia informačných systémov a zodpovedá za:

801

802

* implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov

803

804

* riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu informačného systému

805

806

* súlad s architektonickými princípmi

807

808

* návrh základnej architektúry informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb

809

810

* zabezpečenie projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia

811

812

* za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Poskytuje tiež konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie

813

814

**Manažér kvality** je zodpovedný za zabezpečenie prác napr. v zmysle partnerskej zmluvy v oblasti riadenia kvality. Konkrétne zodpovedá za:

815

816

* za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov

817

818

* sledovanie a hodnotenie kvalitatívnych ukazovateľov projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ

819

820

* zabezpečenie zhody kvality projektových výstupov s požiadavkami počas celého projektu

821

822

* realizáciu postupov riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa

823

824

* kontrolu, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami

825

826

* za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu

827

828

* plánovanie, koordináciu, riadenie a kontrolu systému manažérstva kvality

829

830

* zabezpečenie tvorby cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom

831

832

* realizáciu postupov riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa

833

834

**Projektový manažér objednávateľa** zodpovedá za koordináciu a riadenie projektu v rámci dodávania diela a jednotlivých výstupov v rámci etáp projekt počas celého životného cyklu projektu. Zodpovedá za:

835

836

* riadenie projektových (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektového tímu dodávateľa

837

838

* dodanie produktov (výstupov) projektu v dohodnutom čase, rozpočte a kvalite

839

* spoluprácu s projektovým manažérom dodávateľa

840

* spracovanie a korigovanie harmonogramu prác a rozpočtu projektu

841

* koordináciu členov projektového tímu

842

* hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík

843

* vedenie projektovej dokumentácie a jej predkladanie RV a ďalších orgánom podľa interných predpisov a legislatívy

844

845

* zodpovedá za efektívnu komunikáciu medzi objednávateľom a dodávateľom

846

847

* vonkajšiu komunikáciu v prípade externých kontaktov

848

* identifikovanie kritických miest projektu a navrhovanie ciest k ich eliminácii

849

850

* predkladanie návrhov na zlepšenia na rokovanie Riadiaceho výboru (RV)

851

* vypracovanie požiadaviek na zmenu, návrh ich prioritizácie a predkladanie zmenových požiadaviek na rokovanie RV

852

* riadenie zmeny (CR) a prípadné požadované riadenie konfigurácií a ich zmien

853

* kontrolu dodržiavania a plnenia míľnikov v zmysle zmluvy medzi dodávateľom a objednávateľom

854

* dodržiavanie metodík projektového riadenia

855

* predkladanie požiadaviek dodávateľa na rokovanie Riadiaceho výboru

856

* vecnú a procesnú administráciu zúčtovania dodávateľských faktúr

857

858

**Zástupca prevádzky** projektu je člen riadiaceho výboru (RV) projektu a zodpovedá za:

859

860

* zastupovanie záujmov prevádzky - dohliada na to,  že projekt zohľadňuje požiadavky a potreby prevádzky a že výstupy projektu budú v súlade s požiadavkami na prevádzku,

861

862

* kontrolu súladu projektu s požiadavkami na prevádzku - projektové ciele a výstupy musia byť v súlade s požiadavkami na prevádzku, aby projekt prinášal hodnotu pre prevádzku.

863

864

* spolupráca s projektovým manažérom - úzko spolupracuje s projektovým manažérom a poskytuje mu podporu a poradenstvo v oblasti prevádzky,

865

866

* posudzovanie projektových dokumentov - zástupca prevádzky posudzuje projektové dokumenty z pohľadu prevádzky a zabezpečuje ich súlad s prevádzkou,

867

868

* účasť na zasadnutiach riadiaceho výboru projektu - pravidelne sa zúčastňuje na zasadnutiach RV, kde prezentuje svoje stanoviská a návrhy týkajúce sa prevádzky,

869

870

* informovanie o rizikách a problémoch - informuje RV o všetkých rizikách a problémoch, ktoré by mohli ohroziť úspešnú realizáciu projektu z hľadiska prevádzky,

871

* navrhovanie opatrení - navrhuje opatrenia na minimalizovanie rizík a riešenie problémov, ktoré sa týkajú prevádzky.

*

= LEGISLATÍVA =

V rámci predkladaného projektu a ani po jeho ukončení počas obdobia udržateľnosti sa neočakáva úprava alebo priama zmena zákona vyplývajúca z aktivít projektu a teda úspešná realizácia projektu nie je ovplyvnená žiadnymi vyžadovanými zmenami v legislatíve.

877

878

Pri návrhu a implementácii riešenia budeme postupovať, dodržiavať a riadiť podľa relevantných predpisov:

879

880

* Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

881

* Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

882

* Vyhláška 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,

883

* Vyhláška 78/2020 Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,

884

* Vyhláška 547/2021 MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy.

885

886

= ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU =

887

888

Nasledujúce kapitoly popisujú architektúru riešenia z pohľadu biznisovej, aplikačnej, dátovej a technologickej vrstvy. Ich súčasťou je popis aktuálneho (AS-IS) a budúceho (TO-BE) stavu jednotlivých vrstiev architektúry.

889

890

891

== Stanovenie alternatív architektúry riešenia ==

892

893

Na základe identifikovaného rozsahu problému boli navrhnuté rôzne riešenia biznis procesov. Alternatívy pokrývajú vybrané procesy zainteresovaných strán a sú hodnotené na základe kritérií vychádzajúcich z cieľov stakeholderov a identifikovaných obmedzení.

894

895

V procese stanovenie alternatív na biznisovej vrstve architektúry a následnej MCA sa uvažovalo s týmito oblasťami biznis procesov:

896

897

1. monitorovanie stavu cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev pre účely zimnej a stavebnej i nestavebnej bežnej údržby a opráv a strategického plánovania

898

1. riadenie zimnej údržby cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev s plánovaním a koordináciou výkonu zimnej údržby

899

1. riadenie stavebnej aj nestavebnej bežnej údržby cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev s evidenciou hlásení z rôznych zdrojov, digitálnej podpory odstraňovania závad a iných problémov a sledovania práce výkonných zložiek SSÚC HLMSR BA

900

1. riadenie cestného majetku s technickou evidenciou majetku a plánovaním jeho údržby a opráv

901

1. sprístupnenie a publikácia vybraných údajov verejnosti.

902

903

Analyzované boli tieto alternatívy:

904

905

|**Názov**|**Popis**

906

|A1: Ponechanie súčasného stavu|(((

907

Zachovanie informačného systému pre správu a údržbu ciest v jeho súčasnom rozsahu, za predpokladu ďalšieho obnovenia jeho prevádzky. Sieť stacionárnych zariadení sa nebude rozširovať, ani sa nebudú obstarávať nové zariadenia do vozidiel. Nebudú k dispozícii ani nové údaje o kvalite životného prostredia na cestnej infraštruktúre a údaje o charakteristikách dopravného prúdu.

Výhody:

* nízke náklady

* nízke riziko implementácie

Nevýhody a riziká:

* limitovaná funkcionalita – súčasne prevádzkový systém neobsahuje podporu pre komplexné agendy riadenia zimnej údržby ciest, bežnej údržby ciest a riadenia cestného majetku

917

* nedostatok dát – nedostatočná priestorová a časová hustota kritických dát o stave cestnej infraštruktúry pre kvalitné rozhodovanie

918

* absencia dát – žiadne údaje o kvalite životného prostredia pre rozhodovacie procesy a strategické analýzy

919

* riziko udržateľnosti – prevádzka súčasného informačného systému je zabezpečená zmluvne aj finančne len do roku 2025

920

* nižší zabezpečený prevádzkový štandard pozemných komunikácií – nevyužitý potenciál pre zabezpečenie adekvátneho prevádzkového stavu zjazdnosti a schodnosti spravovaných ciest a verejných priestranstiev

921

* vyššie náklady na údržbu a opravy cestného majetku – nevyužitie automatizovaných procesov pre včasnú detekciu závad na cestnom majetku a plánovanie jeho údržby a opráv generuje celkové vyššie náklady

922

* žiadne publikované dáta pre verejnosť

923

)))

924

|A2: Zavedenie nového IS SÚC bez rozšírenia hardvérových prvkov (stacionárne a vozidlové zariadenia)|(((

925

Dodanie a prevádzka nového informačného systému pre správu a údržbu ciest v rozsahu pokrývajúcom vylepšené riadenie zimnej údržby ciest, riadenie bežnej údržby a riadenie cestného infraštruktúrneho majetku, avšak bez rozšírenia stacionárnych zariadení a obstarania nových vozidlových zariadení.

Výhody:

* nižšie celkové náklady voči realizácii A3

930

* stredné riziko implementácie

931

* zvýšenie efektivity práce voči A1 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku

932

* zlepšenie rozhodovacích procesov voči A1 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku

933

* zabezpečenie kontinuálnej prevádzky informačným systémom základné agendy na úseku správy a údržby aj po ukončení súčasnej prevádzky informačného systému

934

* verejnosť má prístup k vybraným údajom zo systému

Nevýhody a riziká:

* vyššie náklady voči realizácii A1

939

* nedostatok dát – nedostatočná priestorová a časová hustota kritických dát o stave cestnej infraštruktúry pre kvalitné rozhodovanie

940

* absencia dát – žiadne údaje o kvalite životného prostredia pre rozhodovacie procesy a strategické analýzy

941

* nižší zabezpečený prevádzkový štandard pozemných komunikácií – nevyužitý potenciál pre zabezpečenie adekvátneho prevádzkového stavu zjazdnosti a schodnosti spravovaných ciest a verejných priestranstiev

942

* vyššie náklady na údržbu a opravy cestného majetku – nevyužitie automatizovaných procesov pre včasnú detekciu závad na cestnom majetku a plánovanie jeho údržby a opráv generuje celkové vyššie náklady

943

* potenciálna potreba ďalších investícií v krátkej budúcnosti – s vysokou pravdepodobnosťou sa prevádzkou rozšíreného informačného systému SÚC ukáže ako nevyhnutné zabezpečiť pre jeho plnohodnotné využitie potrebné zdroje dát v dostatočnej časovej a priestorovej hustote vo forme ďalších stacionárnych a vozidlových zariadení nutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedení nových procesov a informačného systému

944

* vyššie implementačné riziko voči A1 (nevyhnutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedením nových procesov a informačného systému)

945

)))

946

|A3: Realizácia v celom predkladanom rozsahu (nový IS SÚC a hardvérové prvky)|(((

947

Dodanie a prevádzka nového informačného systému pre správu a údržbu ciest v rozsahu pokrývajúcom vylepšené riadenie zimnej údržby ciest, riadenie bežnej údržby a riadenie cestného infraštruktúrneho majetku, spolu s rozšírením siete stacionárnych zariadení a vybavením vozidiel novými zariadeniami, ktorých merania v teréne budú slúžiť ako dátové vstupy pre informačný systém.

Výhody:

* výrazné zvýšenie efektivity voči A1 aj A2 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku s podporou dát nových zariadení

952

* zlepšenie rozhodovacích procesov voči A1 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku s podporou dát nových zariadení

953

* zabezpečenie kontinuálnej prevádzky informačným systémom základné agendy na úseku správy a údržby aj po ukončení súčasnej prevádzky informačného systému

954

* verejnosť má prístup k vybraným údajom zo systému, ktorých rozsah a pridaná hodnota sú výrazne vyššie ako pri realizácii A2

Nevýhody a riziká:

* vyššie náklady voči realizácii A1 a A2

959

* vzhľadom na rozsah projektu vyššie implementačné riziko voči A1 a A2 nutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedením nových procesov a informačného systému

960

)))

961

962

=== Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry ===

963

964

Jednotlivé alternatívy boli hodnotené v rámci multikriteriálnej analýzy (MCA), ktorá bola spracovaná na základe motivačného rámca projektu a identifikovaných biznis procesov na hrubej úrovni vo vzťahu k požiadavkám stakeholderov a obmedzeniam potrebných pre dosiahnutie deklarovaných cieľov projektu.

965

966

Niektoré kritériá boli vyhodnotené ako tzv. KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, tak boli vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá (nevyhnutné požiadavky) nesmú byť technologicky podmienené, ale musia odrážať nevyhnutné biznis požiadavky pre úspešné riešenie problému.

967

968

969

Do MCA boli vybrané nasledovné konkrétne kritériá:

970

971

972

|Kritérium A (KO): Tvorba predpovedí a výstrah|Predpovede počasia a tvorba výstrah sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho výkonu zimnej údržby ciest.| |X| | |X| |

973

|Kritérium B (KO): Dostupnosť údajov o stave ciest|Dáta o aktuálnom stave cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev sú nevyhnutné pre efektívne riadenie procesov ich údržby a opráv.|X|X|X| | | |

974

|Kritérium C (KO): Optimalizácia nákladov na výkon údržby a opráv|Riešenie musí umožniť efektívne riadenie zdrojov, minimalizovať nadbytočné zásahy, predlžovať životnosť cestnej infraštruktúry, šetriť finančné prostriedky v dlhodobom horizonte pri zachovaní stanoveného a adekvátneho prevádzkového štandardu infraštruktúry.|X| |X| |X| |

975

|Kritérium D (KO): Znižovanie neg. dopadov na životné prostredie|Systém musí podporovať udržateľnú údržbu ciest a dátami podporiť strategickú tvorbu dopravno-inžinierských opatrení s ohľadom na minimalizáciu ekologickej záťaže. Optimalizácia využívania posypových materiálov a zníženie zbytočných zásahov vedie k menšej spotrebe chemických posypových látok.|X| | |X| |X|

976

|Kritérium E: Publikovanie údajov verejnosti|Sprístupnenie relevantných vybraných údajov o stave ciest, plánovaných a realizovaných akcií údržby a opráv a environmentálnych podmienkach zvyšuje transparentnosť a umožňuje občanom aj odborníkom lepšie plánovať dopravu a využitie verejných priestorov. Open data podporuje spoluprácu s výskumnými inštitúciami a inováciami v oblasti dopravy a smart city riešení. Bez publikovania údajov by bol obmedzený prístup verejnosti k dôležitým informáciám a znížená možnosť verejnej kontroly.| | | | | |X|

977

|Kritérium F: Prepojenie s existujúcimi mestskými systémami a inými analytickými platformami|Integrácia s IoT platformou mesta je žiaduca pre jednotný manažment dát v rámci dátového ekosystému HLMSR BA. Integrácia na IS KAV je vhodná pre budúce analýzy v rámci celej verejnej správy.|X| | |X| | |X

978

979

Vyhodnotenie MCA prezentuje nasledovná tabuľka:

980

981

982

|Zoznam kritérií|Alternat.

983

A1|Spôsob

984

dosiahnutia|Alternat. A2|Spôsob

985

dosiahnutia|Alternat. A3|Spôsob dosiahnutia

986

|Kritérium A|čiastočne|Základná tvorba predpovedí a výstrah je v súčasnom IS, ale jeho prevádzka nie je ďalej zabezpečená. Predpovede nezohľadňujú vykonanú údržbu. Súčasne predpovede sú tvorené len na súčasných stacionárnych zariadeniach v nedostatočnom počte.|čiastočne|Predpovede a výstrahy budú tvorené len na súčasných stacionárnych zariadeniach v nedostatočnom počte.|áno|Predpovede a výstrahy budú zohľadňovať vykonanú údržbu a budú tvorené z dát rozšírenej siete stacionárnych zariadení.

987

|Kritérium B|veľmi obmedzene|Len v nedostatočnom rozsahu súčasných stacionárnych zariadení (8 ks).|veľmi obmedzene|Len v nedostatočnom rozsahu súčasných stacionárnych zariadení (8 ks).|áno|Rozšírenie zdrojov dát o stave cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev o nové zariadenia (stacionárne a vozidlové) s bohatou sadou výstupných údajov potrebných riadenie údržby a opráv.

988

|Kritérium C|nie|Funkčnosť absentuje.|čiastočne|Pokročilá funkčnosť pre riadenie bežnej údržby a cestného majetku bude dodaná, avšak bez rozšírenia stacionárnych zariadení a vozidlových zariadení bude veľmi limitujúca a ďaleko pred využitím jej plného potenciálu.|áno|Používatelia dostanú pokročilé funkcie pre riadenie zimnej a bežnej údržby a riadenia cestného majetku spolu s výrazným rozšírením stacionárnych zariadení a dodávky vozidlových zariadení, ktoré umožnia realizáciu nákladovo efektívnej správy a údržby ciest a verejných priestranstiev.

989

|Kritérium D|veľmi obmedzene|Riešenie umožňuje v obmedzenej miere riadiť zásahy zimnej údržby a tak eliminovať negatívne vplyvy na ŽP.|veľmi obmedzene|Riešenie umožňuje v obmedzenej miere riadiť zásahy zimnej údržby a tak eliminovať negatívne vplyvy na ŽP.|áno|Nové funkcie riadenia zimnej údržby a dodávka nových stacionárnych zariadení spolu s prislúchajúcou funkčnosťou umožní lepšie plánovanie šetrnejších zásahov zimnej údržbe a súčasne umožní priamo monitorovať a vyhodnocovať ich vplyv.

990

|Kritérium E|nie|Funkčnosť absentuje.|obmedzene|Funkcie umožnia publikovanie vybraných dát, ale len zo súčasných stacionárnych zariadení, ktoré sú v nedostatočnom množstve pre zmysluplné využitie občanov (napr. plánovanie cesty v zime).|áno|Funkcie umožnia publikovanie vybraných dát, ktoré majú aj pre občanov priamu pridanú hodnotu (napr. pre plánovanie cesty v zime alebo sledovanie stavu kvality ovzdušia).

991

|Kritérium F|nie|Funkčnosť absentuje.|áno|Systém bude integrovaný na mestskú IoT platformu a IS KAV.|áno|Systém bude integrovaný na mestskú IoT platformu a IS KAV.

992

993

Na základe vyhodnotenia je **Alternatíva A3 **najkomplexnejším a dlhodobo udržateľným riešením, hoci si vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu. **Alternatíva A2** predstavuje parciálne zlepšenie oproti súčasnému stavu, ale bez dodatočných senzorických vstupov neumožní efektívne riadenie komplexných procesov na úseku správy a údržby pozemných komunikácií, pričom prináša veľké riziko nutnosti finančne nekrytého obstarania hardvérových prvkov pre dátové vstupy v krátkej budúcnosti pre maximálne plnohodnotné využitie digitálnych procesov zlepšujúcich kvalitu cestnej infraštruktúry a jej zjazdnosti a schodnosti. Oddialením tejto investície sa zároveň stratia výhody prediktívnej analytiky a plánovania zásahov, údržby a opráv, ktoré by mohli okamžite prispieť k efektívnejšej údržbe a zníženiu nákladov a zvýšeniu prevádzkového štandardu pozemných komunikácií na území HLMSR BA. **Alternatíva 1 (Ponechanie súčasného stavu)** je najmenej vhodná vzhľadom na nesplnenie viacerých základných KO kritérií.

994

995

996

=== Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry ===

997

998

V prípade biznis alternatívy **A2** má v aplikačnej vrstve architektúry zmysel uvažovať o redukovanej skladbe aplikačných modulov, ktoré budú podporovať len súčasné stacionárne zariadenia v počte 8 ks. Preferovanou alternatívou pre biznis alternatívu **A2** je rozšírená sada modulov na podporu všetkých relevantných biznis služieb a s predpokladom ich plného zapojenia a využitia v krátkom časovom horizonte.

999

1000

V prípade biznis alternatívy **A3** je v aplikačnej architektúre zmysluplné alternovať len modul Portál pre verejnosť, nakoľko ostatné aplikačné moduly sú nevyhnutné na realizáciu všetkých relevantných biznis služieb.

1001

1002

[[image:1756999870494-470.png]]

1003

1004

=== Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry ===

1005

1006

Pred výberom alternatív v technologickej vrstve sme klasifikovali informačné systémy a samostatne nasadzovaných modulov, ktoré budú predmetom riešenia podľa výsledku analýzy alternatív v aplikačnej vrstve:

1007

1008

|ISVS/Modul|Ux|Cx|Ix|Ax|Pozn

1009

|isvs_15196 IS SÚC|2|2|2|2|

1010

|isvs_15307 Agendová mobilná aplikácia IS SÚC|2|2|2|2|

1011

1012

Tabuľka 10 Klasifikácia budovaných informačných systémov

1013

1014

V technologickej vrstve architektúry je možné uvažovať v alternatívnych riešeniach len pri spôsobe prevádzky IS SÚC. HLMSR BA vzhľadom na jeho kapacitné a prevádzkové možnosti požaduje prevádzku IS SÚC formou služby na obdobie 5 rokov s využitím licencií, dodávka ktorých je takisto súčasťou predmetu projektu. Konkrétny technický spôsob prevádzky IS SÚC bude v kompetencii návrhu a rozhodnutia úspešného uchádzača verejného obstarávania.

1015

1016

1017

== Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu ==

1018

1019

Technické riešenie projektu //Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava// je navrhnuté ako komplexné digitálne riešenie na podporu kľúčových procesov a agend Sekcie správy a údržby ciest a pre ďalšie útvary HLMSR BA primárne v roli konzumentov spracovaných a analyzovaných dát, ako je Sekcia dopravy, Útvar mestských stratégií a analýz, Sekcia životného prostredia a ďalšie. S riešením budú v rámci limitovaných funkcií pracovať aj dodávatelia prác údržby a opráv cestného majetku a občania – verejnosť.

1020

1021

Navrhované riešenie projektu je postavené na využití moderných technológií a postupov s cieľom zabezpečiť efektívnu a škálovateľnú podporu správy a údržby pozemných komunikácií a nadstavbových súvisiacich agend. Projekt zohľadňuje potrebu optimalizácie procesov a maximálneho využitia dostupných zdrojov, pričom kladie dôraz na transparentnosť a udržateľnosť. Hlavnými piliermi riešenia sú:

1022

1023

1. Digitalizácia a automatizácia

1024

1. Zlepšenie kvality rozhodovania

1025

1. Efektívne využívanie zdrojov

1026

1. Udržateľnosť

1027

1028

Model architektúry riešenia popisuje:

1029

1030

* biznis vrstvu, ktorá definuje hlavné biznis služby poskytované systémom,

1031

* aplikačnú vrstvu realizujúcu a podporujúcu tieto biznis služby vo forme aplikačných komponentov a

1032

* technologickú vrstvu, ktorá prostredníctvom hardvérových a softvérových komponentov umožňuje výkon komponentov aplikačnej vrstvy.

1033

1034

Zjednodušený náhľad architektúry je uvedený na diagrame nižšie:

1035

1036

1037

[[image:1757685689950-899.png]]

1038

1039

Obrázok 1 Zjednodušený náhľad architektúry budúceho stavu

1040

1041

1042

=== Hlavné biznis služby systému ===

1043

1044

Biznis vrstva riešenia poskytuje služby, ktoré sú priamo orientované na podporu procesov správy a údržby ciest, monitoringu infraštruktúry a okolia a súvisiace agendy. Na najvyššej úrovni ide o tieto oblasti biznis služieb:

1045

1046

* Riadenie zimnej údržby

1047

1048

Táto oblasť služieb zabezpečuje inteligentnú podporu pri plánovaní a výkone zimnej údržby pozemných komunikácií. Zabezpečuje komplexný monitoring údajov priamo v teréne prostredníctvom stacionárnych zariadení, ako aj merania zariadeniami inštalovanými vo vozidlách. Na základe analýzy týchto a ďalších údajov zabezpečovaných v ostatných biznis službách, ako sú aktuálne poveternostné podmienky a stav vozoviek, intenzita dopravy, lokálna konfigurácia terénu a ďalšie, systém vytvára špecializované predpovede počasia, teploty a stavu povrchu vozoviek, generuje výstrahy pre riadenie zimnej údržby ciest a zabezpečuje návrh optimalizovaných zásahov nasadenia techniky a posypových materiálov.

1049

1050

* Riadenie bežnej údržby ciest

1051

1052

V rámci tejto oblasti biznis služieb systém zabezpečuje procesné činnosti evidencie podnetov odstrániteľných v rámci bežnej údržby PK, elektronické postupy pracovných príkazov na riešenie podnetov, vedenie digitálnych služobných záznamov pracovných zmien dispečingu, elektronické sledovanie plnenia bežných prehliadok PK.

1053

1054

* Riadenie cestného majetku

1055

1056

Biznis služby tejto oblasti realizujú komplexné procesy hospodárenia s cestným infraštruktúrnym majetkom nad rámec bežnej údržby. Ide predovšetkým o zabezpečenie technickej evidencie správcu na základe zákona o pozemných komunikáciách s funkciami tvorby údržbových plánov pre cestné vybavenie a evidenciu programov súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov.

1057

1058

* Riadenie dopravno-inžinierskych údajov

1059

1060

Biznis služby manažmentu dopravno-inžinierskych údajov zabezpečujú zber, analýzu a správu údajov o dopravnom prúde (intenzita dopravy a klasifikácia dopravného prúdu) . Tieto údaje sú kľúčové pre plánovanie dopravných opatrení, rozvoj dopravnej infraštruktúry ako aj pre riadenie zimnej údržby.

1061

1062

* Riadenie údajov o životnom prostredí

1063

1064

Služby zabezpečujú sledovanie environmentálnych parametrov kvality ovzdušia a pôdy, zber týchto údajov, ich archiváciu a prezentáciu. Poskytujú tak údaje, ktoré môžu byť využité na hodnotenie vplyvu dopravy na životné prostredie a plánovanie zmierňujúcich opatrení v rámci riadenia kvality životného prostredia.

* Publikácia dát

Vybrané údaje zo systému sú publikované pre ostatné entity, a to priamo pre širokú verejnosť prostredníctvom verejnej časti systému a systémovou integráciou. Verejná časť systému publikuje aktuálne merané údaje o stave vozoviek a poveternostných podmienkach v zimnom období pre operatívne rozhodovanie verejnosti a údaje o plánovaných akciách súvislej údržby, opravách a rekonštrukciách (investičné akcie) z modulu pre riadenie cestného majetku. Systémová integrácia realizuje odosielanie informácií z IS SÚC do IoT platformy HLMSR BA a následne do IS KAV.

1069

1070

1071

Všetky vyššie uvedené služby sú podporené robustnou aplikačnou funkcionalitou informačného systému, ktorý zabezpečuje:

1072

1073

* **Zber údajov** z hardvérových komponentov (stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia).

1074

* **Manažment údajov** vrátane ich správy, ukladania a integrácie.

1075

* **Vyťaženie údajov** pomocou analytických nástrojov a algoritmov.

1076

* **Vizualizáciu údajov** prostredníctvom prehľadných dashboardov, tabuliek, grafov a máp.

1077

1078

V nasledujúcich častiach kapitoly sa rozpracujú technické detaily hardvérových a softvérových komponentov, ktoré zabezpečujú implementáciu týchto služieb.

1079

1080

1081

=== **Podpora pre ďalšie organizačné útvary** ===

1082

1083

Okrem SSÚC projekt prinesie pridanú hodnotu aj ďalším organizačným útvarom HLMSR BA prostredníctvom sprístupnenia špecifických biznis služieb a údajov:

* **Sekcia dopravy**

* Získa prístup k údajom z automatických sčítačov dopravy, ktoré budú inštalované na stacionárnych zariadeniach.

1088

* Tieto údaje budú využívané na analýzy dopravných tokov, plánovanie dopravy a identifikáciu preťažených úsekov.

1089

1090

* **Sekcia životného prostredia**

1091

1092

* Bude využívať údaje zo senzorov kvality ovzdušia a pôdy, ktoré budú inštalované na určených stacionárnych zariadeniach.

1093

* Údaje umožnia sledovanie environmentálnych dopadov dopravy, výkonu údržby a ďalších faktorov a plánovanie opatrení na ich zmiernenie.

1094

1095

* **Sekcia výstavby**

1096

1097

* Bude konzumovať dopravno-inžinierske a environmentálne údaje, ktoré podporia plánovanie novej výstavby a modernizácie infraštruktúry.

1098

* Tieto údaje umožnia efektívnu koordináciu stavebných aktivít s existujúcou a plánovanou cestnou sieťou.

1099

1100

* **Sekcia digitalizácie**

1101

1102

* Rozšíri portfólio digitalizovaných procesov mesta.

1103

* Zabezpečí interoperabilitu medzi jednotlivými IT systémami.

1104

1105

* Útvar mestských stratégií a analýz

1106

1107

* Bude využívať dáta o stave cestnej infraštruktúry, dopravno-inžinierskych charakteristikách dopravných prúdov a kvalite ovzdušia a pôdy na monitorovaných lokalitách.

1108

1109

* Komunálny podnik Bratislavy (vykonávateľ údržby a opráv cestnej infraštruktúry)

1110

1111

* Získa prístup k funkciám elektronizovaných požiadaviek na riešenie hlásených podnetov.

* Verejnosť

* Bude mať možnosť sledovať informácie o stave vozoviek, poveternostných podmienkach v zime a plány investičných programov.

1116

1117

[[image:1756999954584-349.png]] Obrázok 2 Relevantní biznis aktéri

1118

1119

=== **Hardvérová časť** ===

1120

1121

==== **Stacionárne zariadenia** ====

1122

1123

Stacionárne zariadenie sú jednou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich úlohou je zabezpečiť kontinuálny zber údajov potrebných pre správu, údržbu a analýzu cestnej infraštruktúry a životného prostredia. Tieto zariadenia budú strategicky umiestnené na vybraných miestach pozemných komunikácií, aby pokryli najdôležitejšie lokality z hľadiska potrieb optimalizácie zimnej údržby ciest a riadenia kvality životného prostredia.

1124

1125

1126

Stacionárne zariadenia budú plniť nasledujúce funkcie:

1127

1128

* Monitorovanie teplotných charakteristík vozovky a stavu povrchu vozovky

1129

* Zber atmosféricko-meteorologických údajov

1130

* Zber dopravno-inžinierskych údajov

1131

* Environmentálne monitorovanie

1132

1133

Stacionárne zariadenia budú vybavené modernými technologickými zariadeniami, ktoré zabezpečia vysokú presnosť údajov a spoľahlivosť meraní:

* Senzory

* Kontaktné a bezkontaktné senzory na detekciu stavu a teplotných charakteristík vozovky.

1138

* Meteorologické senzory na zber atmosféricko-meteorologických údajov.

1139

* Sčítanie a klasifikácia dopravného prúdu.

1140

* Vizuálny monitoring stavu povrchu vozovky pre potreby zimnej údržby ciest.

* Komunikačné moduly

* Moduly na bezdrôtový prenos údajov (4G/5G).

1145

* Možnosť pripojenia cez optickú sieť v oblastiach s dostupnou infraštruktúrou (MOS).

1146

1147

* Napájanie a energetická nezávislosť

1148

1149

* Primárne napájanie z elektrickej siete prostredníctvom rozvodníc verejného osvetlenia.

1150

* Záložné batérie na zabezpečenie prevádzky v prípade krátkodobých výpadkov elektriny.

1151

* V prípade nedostupnosti vhodného rozvodu vo verejnom osvetlení napájanie výlučne z akumulátorov nabíjateľných cez solárne panely.

1152

1153

* Umiestnenie a montáž

1154

1155

* Zariadenia budú umiestňované na existujúce stĺpy verejného osvetlenia (VO) vo vlastníctve a správe mesta alebo na nové samostatné stožiare v prípade lokalít bez zavedeného verejného osvetlenia.

1156

1157

==== **Vozidlové zariadenia** ====

1158

1159

Vozidlové zariadenia sú ďalšou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich implementácia do vozidiel umožní dynamický zber údajov počas bežného výkonu činností týchto vozidiel v teréne. Táto časť riešenia je zameraná na poskytovanie aktuálnych informácií o stave povrchu vozoviek a vybraného cestného vybavenia pre účely bežnej a zimnej údržby ciest, čo prispieva k efektívnemu riadeniu a údržbe cestnej siete.

1160

1161

Vozidlové zariadenia budú plniť nasledujúce funkcie:

1162

1163

* Monitoring stavu ciest

1164

1165

* Detekcia a zber vybraných povrchových porúch vozovky a poškodení cestného vybavenia.

1166

* Meranie kvantitatívnych parametrov a stavu povrchu vozoviek pre potreby výkonu zimnej údržby ciest.

* Geolokácia

* Zaznamenávanie polohy využitím satelitných systémov pre presné lokalizovanie miest, kde sú údaje zberané.

1171

1172

* Synchronizácia údajov

1173

1174

* Údaje pre optimalizáciu riadenia zimnej údržby ciest budú odosielané v reálnom čase do IS SÚC.

1175

* Ostatné údaje môžu byť automaticky synchronizované dávkovým prenosom po jeho príchode na stále parkovacie miesto.

1176

1177

Každé vozidlo vybavené vozidlovými zariadeniami bude obsahovať nasledovné technologické prvky:

* Senzory

* Atmosféricko-meteorologické senzory.

1182

* Bezkontaktné senzory stavu povrchu vozovky.

1183

* Senzory na detekciu vybraných porúch vozovky a cestného vybavenia.

1184

* Mikrofón pre hlasové zadávanie podnetov.

1185

1186

* Dotykový ovládací panel

1187

1188

* Zobrazuje operátorovi vozidla stav komponentov vozidlových zariadení.

1189

* Umožňuje operátorovi vozidla aktivovať, deaktivovať a konfigurovať komponenty vozidlových zariadení.

* Geolokačné moduly

* GNSS moduly s vysokou presnosťou na lokalizovanie meraných veličín.

1194

1195

* Komunikačné zariadenia

1196

1197

* Moduly pre prenos údajov v reálnom čase (4G/5G).

1198

* Moduly pre prenos údajov v dávkovom režime (802.11).

1199

* Interné úložiská pre zálohovanie údajov v prípade výpadku siete a pre ukladanie dát synchronizovaných v dávkovom režime.

* Riadiaca jednotka

* Ovláda senzory a koordinuje ich činnosť s ostatnými technologickými prvkami.

1204

* Riadi spoľahlivé odosielanie údajov do IS SÚC.

1205

1206

* Napájanie a energetická nezávislosť

1207

1208

* Napájanie cez elektrický systém vozidla.

1209

* Záložné batérie pre zabezpečenie kontinuity prevádzky zariadení pri vypnutom zapaľovaní.

1210

1211

Všetky zozbierané údaje budú cez zabezpečené kanály automaticky prenášané do IS SÚC pre ďalšie pokročilé spracovanie, analýzu, vyhodnotenie a prezentáciu.

1212

1213

Vozidlové zariadenia sa plánujú umiestniť do vybraných vozidiel dispečingu SSÚC a do skenovacích vozidiel mestského parkovacieho systému.

1214

1215

1216

==== **Komunikačné technológie** ====

1217

1218

Komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia IS SÚC. Primárne zabezpečujú spoľahlivý prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových meracích zariadení do IS SÚC. Pri návrhu komunikačnej infraštruktúry sa kladie dôraz na spoľahlivosť, bezpečnosť a v prípade vozidlových zariadení aj prispôsobivosť meniacim sa podmienkam.

1219

1220

Komunikačné moduly a technológie budú zabezpečovať nasledovné funkcie:

1221

1222

* Prenos údajov zo senzorov od IS SÚC.

1223

* Vzdialené riadenie a konfiguráciu senzorov.

1224

* Vzdialenú aktualizáciu firmvéru senzorov.

1225

1226

Základné požiadavky na komunikačné technológie sú nasledovné

1227

1228

* Spoľahlivý prenos údajov

1229

1230

* Zabezpečenie kontinuálneho prenosu údajov v reálnom čase alebo v plánovaných intervaloch.

1231

* Prevádzka aj v podmienkach obmedzeného pokrytia alebo v nepriaznivom počasí.

* Bezpečnosť údajov

* Šifrovanie údajov počas prenosu a ich ochrana pred neoprávneným prístupom.

1236

* Autentifikácia zariadení a používateľov.

1237

1238

* Škálovateľnosť a flexibilita

1239

1240

* Možnosť rozšírenia systému o ďalšie stacionárne zariadenia alebo vozidlové zariadenia bez potreby zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.

1241

* Podpora nových technológií a štandardov.

1242

1243

Na splnenie týchto požiadaviek budú využité nasledovné komunikačné technológie:

1244

1245

* Mobilné siete prevádzkované domácimi telekomunikačnými operátormi.

1246

* Optické siete v správe HLMSR BA.

1247

* Lokálne bezdrôtové siete (802.11 / Wi-Fi) v blízkosti stálych parkovacích miest vozidiel vybavených vozidlovými zariadeniami.

1248

1249

=== **Softvérová časť** ===

1250

1251

==== **Funkcie IS SÚC** ====

1252

1253

Informačný systém správy a údržby ciest (IS SÚC) je softvérové riešenie navrhnuté na podporu kľúčových procesov spojených so správou, údržbou a plánovaním rozvoja cestnej infraštruktúry. Jeho funkcionalita pokrýva širokú škálu činností, od evidencie cestných objektov a zberu údajov, až po analýzy, plánovanie a reportovanie. Tento systém je jadrom celkového riešenia, ktoré súčasne prepája hardvérové časti riešenia a extenzívne využíva nimi zberané dáta z terénu pre potreby efektívnej správy a údržby ciest a súvisiace agendy.

1254

1255

Hlavné funkcionality IS SÚC sú nasledovné:

1256

1257

* Technická evidencia prvkov cestnej infraštruktúry

1258

1259

* Digitalizovaná evidencia prvkov cestnej infraštruktúry (dopravné značenie, bezpečnostné cestné vybavenie a pod.)

1260

* Ukladanie údajov o technickom stave objektov a ich pravidelných kontrolách.

1261

1262

* Monitoring stavu cestnej siete a atmosféricko-meteorologických veličín

1263

1264

* Zber a prezentácia atmosféricko-meteorologických údajov a údajov o stave ciest na základe údajov zo senzorov a meracích zariadení.

1265

* Identifikácia kritických úsekov ciest na základe automatizovanej detekcie porúch.

1266

1267

* Zber a analýza dopravných údajov

1268

1269

* Integrovaný zber údajov o intenzite dopravy, štruktúre dopravného prúdu a rýchlosti vozidiel.

1270

* Využitie údajov o aktuálnej intenzite dopravy v ostatných častiach riešenia (napr. predpovede modulu optimalizácie zimnej údržby ciest).

1271

1272

* Podpora zimnej údržby

1273

1274

* Inteligentné riadenie zimnej údržby cestnej infraštruktúry.

1275

* Sledovanie poveternostných podmienok a stavu ciest z hľadiska ich zjazdnosti v zimných podmienkach, ich predikcia a návrh potreby zásahov.

1276

1277

* Environmentálny monitoring

1278

1279

* Sledovanie parametrov kvality ovzdušia a pôdy na základe údajov zo senzorov stacionárnych zariadení.

1280

* Generovanie prehľadov o environmentálnych ukazovateľoch.

1281

1282

* Plánovanie údržby a investícií

1283

1284

* Nástroje na plánovanie pravidelnej a reaktívnej údržby na základe technického stavu objektov, typizovaných plánov a historických údajov.

1285

* Podpora plánovania investičných projektov a ich prioritizácie podľa potreby a dostupných finančných zdrojov.

1286

* Sledovanie rozpočtu a výdavkov na údržbu a opravy.

1287

1288

* Vizualizácia údajov

1289

1290

* Grafické zobrazenie cestnej infraštruktúry, jej stavu, dopravných údajov a environmentálnych dát na mapových podkladoch.

1291

* Interaktívne dashboardy pre zobrazenie aktuálneho stavu a trendov.

1292

* Možnosť prispôsobenia vizualizácií podľa potrieb jednotlivých sekcií zadávateľa.

1293

1294

* Export a reportovanie

1295

1296

* Export vybraných údajov do rôznych formátov (PDF, Excel) pre ďalšie spracovanie.

1297

* Tvorba ad-hoc reportov z vybraných dát systému.

1298

1299

* Integrácia s externými systémami

1300

1301

* Publikácia dát s geografickým informačným systémom (GIS) HLMSR BA.

1302

* Publikácia dát do IoT Platformy HLMSR BA.

1303

1304

* Priame zverejňovanie údajov pre verejnosť.

1305

1306

==== **Technické charakteristiky IS SÚC** ====

1307

1308

IS SÚC je modulárny systém, ktorý umožňuje rozšírenie funkcionality podľa potrieb zadávateľa. Modulárna architektúra zabezpečuje technickú a biznisovú nezávislosť jednotlivých častí systému, ale zároveň sú jednotlivé moduly plne integrované, čím vytvárajú pre koncového používateľa jednotný a efektívny informačný systém.

1309

1310

Základné technické charakteristiky systému sú:

* Flexibilita

* Každý modul je samostatnou jednotkou, ktorú je možné implementovať, aktualizovať alebo nahradiť bez zásadného ovplyvnenia ostatných častí systému.

1315

* Systém je pripravený na pridanie nových modulov v prípade budúcich požiadaviek.

* Škálovateľnosť

* Architektúra umožňuje rozšírenie počtu modulov a zvýšenie kapacity systému podľa rastúcich potrieb.

1320

* Podporuje kontinuálne zmeny cestnej siete bez potreby zásahov do zdrojového kódu systému.

* Interoperabilita

* Moduly sú navrhnuté tak, aby spolupracovali na základe štandardizovaných rozhraní (API).

1325

* Umožňujú prepojenie s externými systémami, ako sú GIS, ekonomické systémy alebo databázy tretích strán.

* Bezpečnosť

* Každý modul disponuje mechanizmami na ochranu údajov a manažmentom prístupových práv, čím sa zvyšuje celková bezpečnosť systému.

1330

1331

==== Prevádzka IS SÚC ====

1332

1333

Informačný systém správy a údržby ciest je prevádzkovaný v režime služby. Tento režim využíva infraštruktúru a služby poskytovateľa cloudovej infraštruktúry, čo eliminuje potrebu prevádzkovať a spravovať lokálne servery, sprievodnú hardvérovú infraštruktúru, sieťovú konektivitu a štandardnú a rutinnú údržbu operačných systémov, databáz, aplikačných serverov, firmvéru serverov a sieťových prvkov a ďalších zariadení. Takisto odpadá nutnosť riešiť zálohovanie a celú bezpečnosť systému na úrovni infraštruktúry a aplikačného softvéru.

1334

1335

Cloudová infraštruktúra zohráva kľúčovú úlohu pri prevádzke riešenia a poskytuje technologický základ na zabezpečenie jeho škálovateľnosti, dostupnosti a bezpečnosti. Cloudové prostredie umožňuje efektívnu správu zdrojov, zjednodušuje údržbu systému a zaručuje vysoký výkon aj pri narastajúcom objeme dát.

1336

1337

Charakteristika cloudového prostredia je nasledovná:

1338

1339

* Používateľom je systém dostupný s prístupom z ľubovoľného zariadenia (počítač, tablet, mobil) a bez obmedzenia miesta.

1340

1341

* Systém je nasadený v cloude s certifikáciou pre bezpečnosť a súlad s legislatívou (ISO/IEC 27001, NIS, EU Cloud Code of Conduct/GDPR).

1342

* Poskytovatelia cloudu zabezpečujú vysokú úroveň dostupnosti (SLA 99,9 % a vyššie) a geografickú redundanciu dátových centier, zabezpečujúcu ochranu dát aj v prípade výpadku na úrovni celých dátových centier alebo regiónov.

1343

* Cloudová infraštruktúra umožňuje dynamicky prispôsobovať kapacitu podľa aktuálnych potrieb systému, ako je zvýšený objem dát zo senzorov alebo počet pripojených používateľov. HLMSR BA ako obstarávateľ stanoví iniciálne podmienky počtu používateľov a ukladaných dát v rámci IS SÚC, ktoré bude požadovať v rámci doprednej fixnej ceny prevádzky riešenia, pričom bude môcť objednať ďalšiu kapacitu na základe dohodnutého jednotkového cenníka.

1344

1345

Hlavné komponenty cloudovej infraštruktúry, ktoré bude IS SÚC využívať, sú:

* Výpočtová kapacita

* Virtuálne servery hostujú aplikácie a databázy IS SÚC (IaaS).

1350

* Doplnkovo k virtuálnym serverom budú využívané platformové manažované cloudové služby (PaaS), ktoré oproti IaaS režimu ešte viac zjednodušujú prevádzku aplikácií tým, že presúvajú zodpovednosť za infraštruktúru na stranu poskytovateľa cloudových služieb.

1351

* Automatická alokácia výpočtových zdrojov na základe záťaže systému.

* Úložisko dát

* Štruktúrované a neštruktúrované údaje sú uložené v cloudových úložiskách.

1356

* Podpora ukladania veľkých objemov údajov s možnosťou dlhodobej archivácie.

* Databázové služby

* Cloudové databázy zabezpečujú rýchly prístup k údajom a ich spoľahlivé spracovanie.

1361

* Podpora relačných a nerelačných databáz podľa typu údajov, prednostne v režime PaaS.

1362

1363

* Služby pre zber a spracovanie údajov z inteligentných zariadení

1364

1365

* brány (Gateway) a špecializované služby zabezpečujú príjem a spracovanie údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení.

1366

* Podpora streamovania údajov v reálnom čase a spracovania veľkých objemov dát.

1367

1368

* Bezpečnostné služby

1369

1370

* Integrované nástroje na šifrovanie údajov, autentifikáciu a ochranu pred kybernetickými hrozbami.

1371

* Mechanizmy detekcie a prevencie útokov (napr. DDoS ochrana).

1372

1373

==== **Integrácia s inými systémami** ====

1374

1375

* Integrácia na iné IS zadávateľa

1376

1377

* Napojenie na IoT platformu HLMSR BA na sprístupnenie údajov odbornej verejnosti alebo export do KAV (Konsolidovaná analytická vrstva).

1378

1379

* ISVS a ISVS iných OVM

1380

1381

* Komponenty riešenia nevyžadujú prepojenie na žiadny existujúci alebo plánovaný informačný systém verejnej správy.

1382

* Systém je autonómny a všetky údaje potrebné na jeho prevádzku sa získavajú z vlastných zdrojov (stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia).

* IS CSRÚ

* Riešenie nebude poskytovať žiadne údaje do Informačného systému centrálnej správy referenčných údajov (IS CSRÚ).

1387

* Údaje spracovávané v IS SÚC sú špecifické pre správu a údržbu cestnej infraštruktúry a nie sú určené na zdieľanie v rámci referenčných registrov.

1388

* Riešenie nevyžaduje prístup k údajom z IS CSRÚ ani ich využívanie na svoje účely.

1389

* Autonómnosť systému umožňuje jeho prevádzku bez potreby integrácie s centrálnymi informačnými službami.

* IS tretích strán

* Riešenie nebude integrované so žiadnymi externými systémami tretích strán, ktoré by mohli poskytovať alebo konzumovať údaje.

1394

1395

=== Bezpečnostné aspekty ===

1396

1397

Bezpečnosť IS SÚC je dôležitým faktorom jeho úspešnej implementácie a prevádzky. Systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil ochranu údajov, infraštruktúry a používateľov pred kybernetickými hrozbami, neoprávneným prístupom a stratou dát. Bezpečnostné opatrenia pokrývajú všetky vrstvy systému.

1398

1399

Hlavné bezpečnostné požiadavky sú nasledovné:

1400

1401

* Ochrana citlivých údajov

1402

1403

* Zabezpečenie integrity, dôvernosti a dostupnosti všetkých údajov, vrátane údajov o cestnej infraštruktúre, dopravných a environmentálnych údajov.

1404

1405

* Prevencia neoprávneného prístupu

1406

1407

* Implementácia mechanizmov na autentifikáciu a autorizáciu používateľov a zariadení.

1408

1409

* Odolnosť voči kybernetickým hrozbám

1410

1411

* Ochrana pred útokmi, ako sú DDoS alebo neautorizované modifikácie systému.

1412

1413

* Zabezpečenie nepretržitej prevádzky

1414

1415

* Zavedenie záložných mechanizmov na minimalizáciu dopadov výpadkov a zlyhaní.

1416

1417

Budú použité nasledovné bezpečnostné mechanizmy

1418

1419

* Všetky údaje prenášané medzi zariadeniami (stacionárnymi aj vozidlovými) a IS SÚC sú šifrované pomocou protokolov TLS (Transport Layer Security).

1420

* Autentifikácia a autorizácia

1421

1422

* Autentifikácia používateľov na báze OIDC

1423

* Role-based access control (RBAC):

1424

** Prístup k údajom a funkcionalitám systému je riadený na základe pridelených rolí a oprávnení jednotlivých používateľov.

1425

1426

* Detekcia a prevencia hrozieb

1427

1428

* Implementácia firewallov a mechanizmov na detekciu a zmiernenie distribuovaných útokov na systém.

1429

1430

* Záložné mechanizmy a obnova po havárii

1431

1432

* Pravidelné zálohovanie:

1433

** Automatizované zálohovanie údajov do redundantných dátových centier.

1434

* Obnova po havárii (Disaster Recovery):

1435

1436

* Zavedený plán obnovy po havárii s cieľom minimalizovať prestoje a obnoviť funkčnosť systému do určeného času (Recovery Time Objective, RTO) a maximálnou povolenou stratou údajov (Recovery Point Objective, RPO)

1437

1438

* Bezpečnosť zariadení

1439

1440

* Firmvérové aktualizácie a šifrovaná komunikácia medzi zariadeniami a centrálnym systémom.

1441

** Fyzická ochrana zariadení na mieste (uzamykateľné rozvádzače, montáž zariadení v bežne nedosiahnuteľnej výške, demontovateľné vonkajšie vozidlové zariadenia).

1442

1443

Je potrebné zabezpečiť legislatívnu a regulačnú zhodu riešenia:

1444

1445

* GDPR (General Data Protection Regulation) - ochrana osobných údajov používateľov a zaistenie súladu s európskou legislatívou.

1446

* NIS Directive (Network and Information Systems) - súlad so smernicou EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov.

1447

* ISO/IEC 27001 - implementácia bezpečnostných štandardov na zabezpečenie riadenia informačnej bezpečnosti.

1448

1449

Je potrebné zabezpečiť monitorovanie a audit:

1450

1451

* Logovanie a sledovanie udalostí

1452

* Zaznamenávanie všetkých prístupov a operácií v systéme do bezpečnostných logov na účely auditu a analýzy.

1453

1454

Bezpečnostné opatrenia v IS SÚC zabezpečujú nielen ochranu údajov, ale aj dôveru používateľov a prevádzkovateľov systému. Tento komplexný prístup k bezpečnosti vytvára spoľahlivý základ pre dlhodobú a bezproblémovú prevádzku systému.

== Biznis vrstva ==

=== Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry ===

1460

1461

Nasledujúci diagram zobrazuje **súčasný stav biznis vrstvy architektúry (AS-IS):**

1462

1463

1464

[[image:1757000127881-309.png]]

1465

1466

Obrázok 1 Diagram náhľadu na model biznisovej vrstvy (AS-IS)

1467

1468

1469

Súčasne prevádzkovaný systém podporuje nasledovné oblasti biznis služieb:

1470

1471

1472

**Riadenie zimnej údržby**

1473

1474

1475

HLMSR BA v súčasnosti disponuje údajmi len z 8 stacionárnych staníc cestnej meteorológie. Tento počet je nedostatočný, nakoľko nepokrýva reprezentatívne celú spravovanú sieť komunikácií. Úplná absencia vozidlových zariadení v súčasnom stave spôsobuje neexistenciu spoľahlivých a aktuálnych údajov o zjazdnosti ciest. V súčasnom procese zimnej údržby chýba systémová podpora na optimalizáciu scenárov zimnej údržby, ktorá by umožnila zlepšiť kvalitu riadenia zimnej údržby z ekonomického aj environmentálneho pohľadu. V súčasnosti systém tak poskytuje údaje o predpovediach počasia a stavu a teploty povrchu vozoviek len z daných 8 meteostaníc a nepodporuje procesy návrhu scenárov zimnej údržby ciest.

1476

1477

1478

**Riadenie bežnej údržby ciest a cestného majetku**

1479

1480

1481

Systém v súčasnosti umožňuje zber hlásení a nadväzujúcich závad prostredníctvom webovej a špecializovanej mobilnej aplikácie určenej primárne pre ODaPS, OSÚC, OSIO a ODZ SSÚC HLMSR BA. Následne zodpovedná organizačná jednotka môže vytvoriť žiadosť o riešenie hlásenia, resp. odstránenie závady. Systém tiež umožňuje pracovníkom ODaPS viesť elektronické záznamy o priebehu pracovnej zmeny.

1482

1483

1484

**Riadenie dopravno-inžinierskych údajov**

1485

1486

1487

V súčasnom stave nie sú k dispozícii zariadenia ani súvisiace technológie na automatizovaný zber a klasifikáciu údajov o dopravnom prúde, ktoré by boli súčasťou systémy a využiteľné v rámci optimalizácie zimnej údržby ciest.

1488

1489

1490

**Riadenie údajov o životnom prostredí**

1491

1492

1493

HLMSR BA v súčasnom stave nedisponuje žiadnymi vlastnými špecializovanými zariadeniami a systémami pre zber, analýzu a vyhodnotenie dát o kvalite ovzdušia a pôdy na spravovanom území a v kritických lokalitách.

**Publikácia dát**

Momentálne nie sú údaje získavané zo zariadení v teréne a ani ďalšie údaje produkované súčasným systémom na správu a údržbu pozemných komunikácií poskytované na ďalšie spracovanie iným konzumentom, či už interným útvarom HLMSR BA, iným OVM alebo verejnosti. Navrhované riešenie umožňuje sprístupnenie vybraných konsolidovaných štruktúrovaných údajov pre rôzne účely.

Nasledujúci diagram zobrazuje **budúci (TO-BE) stav biznis vrstvy architektúry**:

1504

1505

[[image:1757000147808-767.png]]

1506

1507

1508

Obrázok 2 Diagram náhľadu na model biznisovej vrstvy (TO-BE)

1509

1510

1511

Navrhované riešenie (TO-BE) cieli na tieto kľúčové biznis služby a procesy:

1512

1513

1514

Riadenie zimnej údržby

1515

1516

Táto oblasť služieb poskytuje inteligentnú podporu pri plánovaní a realizácii zimnej údržby pozemných komunikácií. Zabezpečuje komplexný monitoring údajov priamo v teréne prostredníctvom stacionárnych zariadení a meraní uskutočňovaných zariadeniami inštalovanými vo vozidlách (vozidlové zariadenia). Na základe analýzy týchto a ďalších údajov, získavaných z ostatných biznis služieb (napríklad aktuálne poveternostné podmienky, konštrukcia vozoviek, intenzita dopravy, lokálna konfigurácia terénu a podobne), systém vytvára špecializované predpovede počasia, teploty a stavu povrchu vozoviek, generuje výstrahy pre riadenie zimnej údržby ciest a zabezpečuje návrh optimalizovaných zásahov nasadenia techniky a posypových materiálov.

1517

1518

1519

**Riadenie bežnej údržby ciest**

1520

1521

1522

V rámci tejto oblasti biznis služieb systém zaisťuje procesné činnosti týkajúce sa evidencie hlásení a závad odstrániteľných v rámci bežnej údržby PK, elektronické postupy pri vydávaní pracovných príkazov (činností) na riešenie týchto hlásení a súvisiacich závad, vedenie digitálnych služobných záznamov pracovných zmien dispečingu a elektronické sledovanie plnenia bežných prehliadok PK podľa technických podmienok MD SR.

1523

1524

1525

Riadenie cestného majetku

1526

1527

Biznis služby v tejto oblasti realizujú komplexné procesy hospodárenia s cestným infraštruktúrnym majetkom nad rámec bežnej údržby. Zahŕňa to predovšetkým zabezpečenie technickej evidencie správcu vybraných prvkov cestného majetku (podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) s funkciami tvorby údržbových plánov pre cestné vybavenie, ako aj evidenciu programov súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov.

1528

1529

1530

Riadenie dopravno-inžinierskych údajov

1531

1532

1533

Biznis služby manažmentu dopravno-inžinierskych údajov sa zameriavajú na zber, analýzu a dlhodobú správu dôležitých dát o dopravnom prúde, predovšetkým ide o intenzitu dopravy (napríklad priemernú či maximálnu intenzitu vozidiel) a klasifikáciu jednotlivých prvkov dopravného prúdu (napríklad rozlíšenie medzi osobnými, nákladnými vozidlami alebo autobusmi).

1534

1535

Tieto informácie sú mimoriadne dôležité nielen pre plánovanie dopravných opatrení, vyhodnocovanie potenciálne rizikových úsekov ciest a navrhovanie vhodných dopravných inžinierskych riešení, ale aj na podporu ďalších agend. Keďže intenzita dopravy výrazne ovplyvňuje spôsoby a načasovanie zimnej údržby, rovnako ako rozsah bežných opráv alebo strategických rekonštrukcií, dáta z tejto časti systému poslúžia priamo aj modulom riadenia zimnej údržby a cestného majetku. Takto centralizovaná a dôsledná analýza dopravných údajov má potenciál prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie a vyššej plynulosti premávky na všetkých dôležitých ťahoch mesta.

1536

1537

1538

Riadenie údajov o životnom prostredí

1539

1540

Tieto služby sa sústreďujú na monitorovanie environmentálnych parametrov týkajúcich sa najmä kvality ovzdušia a kvality pôdy, čím poskytujú ucelený prehľad o tom, aké dopady má doprava a údržba ciest na okolité prostredie. Vybrané stacionárne zariadenia preto sledujú koncentrácie rôznych látok (napríklad prachových častíc a plynných látok znečisťujúcich ovzdušiu), ako aj potenciálnu kontamináciu pôdy chemickými posypovými zmesami.

1541

1542

Zozbierané dáta sú v systéme archivované a sú k dispozícii na ďalšie spracovanie, modelovanie a vyhodnocovanie. Vďaka tomu je možné identifikovať trendy v znečistení životného prostredia, reagovať na ne vhodnými opatreniami a zapájať odborníkov z oblastí ekológie a urbanistiky do návrhu nových koncepčných riešení. Ide teda o významný príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju mesta, keďže podrobné poznatky o stave ovzdušia a pôdy pomáhajú prispôsobiť údržbové postupy tak, aby sa minimalizovalo narúšanie ekosystémov a zbytočná environmentálna záťaž.

Publikácia dát

Vybrané údaje zo systému sú určené na voľné sprístupnenie pre ostatné entity a verejnosť, aby mohli slúžiť rôznym účelom – od vedeckého výskumu a analýz zo strany univerzít a inštitúcií až po praktické využitie obyčajnými obyvateľmi, ktorí chcú mať prehľad o stave vozoviek počas zimy alebo o plánovaných opravách. Verejná časť systému zverejňuje aktuálne merané údaje vrátane poveternostných ukazovateľov a stavu povrchu ciest, vďaka čomu si môže verejnosť operatívne naplánovať cestovanie a pripraviť sa na potenciálne riziká na komunikáciách.

1548

1549

Okrem toho sú ľahko dostupné aj informácie o pripravovaných akciách súvislej údržby, opravách či rekonštrukciách, čo prináša vyšší stupeň transparentnosti a lepšiu spoluprácu s lokálnymi komunitami. Samotná systémová integrácia sa stará o to, aby boli tieto dáta preposielané do IoT platformy HLMSR BA a následne do IS KAV, čím sa vytvára koherentný ekosystém pre zdieľanie informácií. V konečnom dôsledku to podporuje dátovo orientovaný prístup k spravovaniu a plánovaniu nielen v oblasti cestnej infraštruktúry, ale aj v iných strategických projektoch mesta.

=== Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE): ===

1555

1556

Bola identifikovaná jediná koncová služba pre občanov:

|(((

Kód KS

(z MetaIS)

)))|Názov KS|Používateľ KS (G2C/G2B/G2G/G2A)|(((

Životná situácia

(+ kód z MetaIS)

)))|Úroveň elektronizácie KS

1568

1569

1570

Tabuľka 11Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

1571

1572

1573

=== Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením ===

1574

1575

Realizácia projektu prinesie zmeny v organizácii práce Sekcie správy a údržby ciest HLMSR BA (SSÚC) a vybraných spriaznených organizačných útvarov magistrátu. Zavedením nového IS SÚC a IoT prvkov dôjde k:

1576

1577

* **Presunu časti zodpovedností** z manuálneho zberu dát a spracovania podkladov na automatizované systémy, čím sa uvoľní kapacita zamestnancov pre analytické a rozhodovacie činnosti.

1578

* **Zlúčeniu vybraných evidenčných a reportovacích činností** z viacerých čiastkových nástrojov do jednotného IS SÚC.

1579

* **Zapojeniu ďalších organizačných jednotiek** (Sekcia dopravy, Sekcia životného prostredia, Sekcia výstavby, Sekcia digitalizácie, ÚMSaA) do využívania dát a analytických výstupov z projektu.

1580

* **Rozšíreniu kompetencií dispečingu SSÚC** o správu a monitoring IoT zariadení a priamu prácu s analytickými dashboardmi.

1581

* **Preškoleniu vykonávateľov údržby** na používanie mobilnej agendovej aplikácie a elektronické potvrdzovanie pracovných úkonov.

1582

1583

**Stručný prehľad dotknutých procesov**

1584

1585

1586

|P1|Monitoring stavu ciest a cestného vybavenia|Optimalizácia a digitalizácia|Prechod z manuálnych prehliadok na kombináciu automatizovaného zberu údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení a vizuálnej verifikácie|SSÚC – ODaPS, OSÚC, ODZ, OSaÚTO

SSÚC – OSÚC,

Sekundárne: Sekcia výstavby

)))

SSÚC – ODaPS a OSÚC,

Sekcia životného prostredia, ÚMSaA

1598

)))

1599

1600

SSÚC – ODaPS, OSÚC, ODZ, OSaÚTO

1601

1602

Sekcia dopravy, ÚMSaA

)))

V projekte sa neriešia žiadne životné situácie občanov ani podnikateľov.

1608

1609

1610

=== Jazyková podpora lokalizácia ===

1611

1612

Používateľské rozhranie (UI) systému musí byť dostupné minimálne v nasledujúcich jazykoch a súvisiacich regionálnych nastaveniach:

1613

1614

* slovenský jazyk (primárny jazyk systému).

1615

* anglický jazyk (pre potreby zahraničných používateľov alebo partnerov).

1616

1617

V záujme zvýšenia prístupnosti a komfortu koncových používateľov s prácou systému a z hľadiska uľahčenia prístupu potenciálnych zamestnancov z iných krajín EÚ alebo z tretích krajín na miesta, ktoré nie je možné dlhodobo obsadiť občanmi EÚ, sa požaduje, aby bolo možné flexibilne pridať podporu pre ďalší jazyk do IS v prípade potreby.

1618

1619

1620

Systém musí umožňovať výber jazyka a regionálneho nastavenia používateľom priamo v používateľskom rozhraní. Preferovaný jazyk môže byť nastavený na úrovni individuálneho používateľa.

1621

1622

1623

== Aplikačná vrstva ==

1624

1625

=== Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry ===

1626

1627

Nasledujúci diagram zobrazuje aplikačnú architektúru **súčasného** systému na správu a údržbu ciest:

1628

1629

1630

[[image:1757000225428-567.png]]

1631

1632

Obrázok 3 Diagram náhľadu modelu aplikačnej architektúry (AS-IS)

1633

1634

1635

**Moduly Zber a prezentácia terénnych dát**

1636

1637

Moduly na zber a prezentáciu terénnych dát poskytujú zber údajov z existujúcich stacionárnych zariadení a ich prezentáciu vo forme tabuliek, grafov či máp. Moduly v súčasnom stave neumožňujú integrovať a prezentovať environmentálne údaje a ani údaje z automatických sčítačov dopravy. Taktiež neobsahujú komponenty na zber a prezentáciu údajov z vozidlových zariadení.

1638

1639

1640

**Modul Zimná údržba**

1641

1642

Modul na riadenie zimnej údržby sa zameriava na procesy súvisiace so sledovaním zjazdnosti ciest a podpory procesov dispečingu zimnej údržby. V súčasnom stave modul disponuje len základnými meteorologickými údajmi z existujúcich staníc a regionálnymi meteorologickými údajmi. Na základe máp, grafov a tabuliek poskytuje prehľad o aktuálnych a predpovedaných cestných a poveternostných podmienkach, pričom automaticky generuje výstrahy potenciálneho zhoršenia zjazdnosti. Modul aktuálne nenavrhuje možné scenáre zásahov zimnej údržby.

1643

1644

1645

**Modul Bežná údržba**

1646

1647

Modul riadenia bežnej údržby umožňuje manuálne cez webové rozhranie alebo mobilnú aplikáciu zadávať hlásenia o závadách. Systém uchováva elektronické záznamy o pracovnej činnosti ODaPS SSÚC.

1648

1649

1650

**Agendová mobilná aplikácia (neverejná)**

1651

1652

Aplikácia dostupná na mobilných zariadeniach (tablet, mobilný telefón) slúži na rýchle zaevidovanie hlásenia o závade na ceste, cestnom majetku alebo verejnom priestranstve a poskytuje prehľad o už zaevidovaných hláseniach a stave ich riešenia.

1653

1654

1655

Nasledujúci diagram zobrazuje aplikačnú architektúru **budúceho** (TO-BE) stavu riešenia:

1656

1657

1658

[[image:1757685824584-141.png]]

// //

Obrázok 3 Diagram náhľadu modelu aplikačnej architektúry (TO-BE)

1663

1664

1665

Vyššie uvedené hlavné biznis služby systému (v predchádzajúcej kapitole) budú v TO-BE stave realizované dvomi skupinami aplikačných komponentov.

1666

1667

1668

Prvou skupinou sú aplikačné komponenty (moduly) cloudového informačného systému IS SÚC.

1669

1670

1671

**Moduly Zber a prezentácia terénnych dát**

1672

1673

Moduly na zber a prezentáciu terénnych dát poskytujú konsolidáciu a čistenie prijatých údajov zo stacionárnych aj vozidlových zariadení, pričom výsledky sa následne prezentujú vo forme tabuliek, grafov či máp. Zároveň je zabezpečené špecializované spracovanie a zobrazovanie environmentálnych údajov (napríklad kvality ovzdušia či pôdy), ako aj dopravno-inžinierskych informácií (intenzita dopravy a klasifikácia vozidiel), čo umožňuje prehľadné a efektívne vyhodnocovanie stavu komunikácií a okolia.

1674

1675

1676

**Modul Zimná údržba**

1677

1678

Modul na riadenie zimnej údržby sa zameriava na procesy súvisiace so sledovaním zjazdnosti ciest a riadením zimnej údržby. Na základe máp, grafov a tabuliek poskytuje prehľad o aktuálnych a predpovedaných cestných a poveternostných podmienkach, pričom automaticky generuje výstrahy potenciálneho zhoršenia zjazdnosti. Modul takisto pravidelne vytvára predpovede počasia a stavu ciest a navrhuje možné scenáre zásahov zimnej údržby.

1679

1680

1681

**Modul Bežná údržba**

1682

1683

Modul na riadenie bežnej údržby umožňuje plánovať a riadiť vykonávanie bežnej údržby ciest a ich okolia. Závady možno zadávať manuálne cez webové rozhranie alebo mobilnú aplikáciu a tiež automatizovane pomocou hlasových pokynov z vozidiel alebo z obrazových senzorov vozidlových zariadení. Systém uchováva elektronické záznamy o pracovnej činnosti ODaPS SSÚC, pričom elektronicky riadi celý proces plánovania, objednávania aj výkonu údržby a opráv. Pracovníci v teréne majú vďaka mobilnej aplikácii neustály prístup k aktuálnym informáciám a pokynom.

1684

1685

1686

**Modul Riadenie majetku**

1687

1688

Modul riadenia majetku zabezpečuje technickú evidenciu vybraných prvkov cestného majetku a napomáha pri tvorbe finančného a vecného plánu údržby, opráv a rekonštrukcií majetku. Umožňuje tak komplexné sledovanie a plánovanie investícií do cestnej infraštruktúry v súlade s reálnymi technickými potrebami.

1689

1690

1691

**Integračné a podporné moduly a rozhrania**

1692

1693

Tieto moduly sa starajú o komunikáciu so zariadeniami v exteriéri prostredníctvom špecializovaných rozhraní. Okrem toho poskytujú rozhrania na publikovanie údajov pre interné informačné systémy a na prepojenie s IoT platformou HLMSR BA. Pre interných pracovníkov HLMSR BA bude možné realizovať autentifikáciu do IS SÚC cez existujúce IAM riešenie HLMSR BA (Single Sign On cez Active Directory). Medzi ďalšie integrácie patrí poskytovanie vybraných mapových podkladov pre Geografický informačný systém (GIS) HLMSR BA (Esri ArcGIS), či poskytnutie údajov pre potreby ad-hoc reportingu v existujúcom manažérskom informačnom systéme (MIS) HLMSR BA (platforma Microsoft Power BI).

1694

1695

1696

**Agendová mobilná aplikácia (neverejná) (isvs_15307)**

1697

1698

Aplikácia dostupná na mobilných zariadeniach (tablet, mobilný telefón) slúži na rýchle zaevidovanie hlásenia o závade na ceste, cestnom majetku alebo verejnom priestranstve a poskytuje prehľad o už zaevidovaných hláseniach a stave ich riešenia. Aplikácia bude tiež podporovať sledovanie výkonu pracovníkov ODaPS pri výkone prehliadok a tiež aktivity elektronického procesu riešenia závad.

1699

1700

1701

Druhá skupina aplikačných komponentov realizuje funkcie stacionárnych a vozidlových zariadení:

1702

1703

1704

**Stacionárne zariadenia**

1705

1706

Stacionárne zariadenia sú vybavené senzormi na zber údajov cestnej meteorológie, údajov o životnom prostredí a dopravno-inžinierskych údajov. Obsahujú aplikačné vybavenie na komunikáciu so senzormi a na spoľahlivé a bezpečné odoslanie údajov do IS SÚC cez mobilné alebo optické siete.

1707

1708

**Vozidlové zariadenia**

1709

1710

Vozidlové zariadenia sú vybavené senzormi na zber údajov nutných pre riadenie zimnej údržby ciest a hlásení o závadách na cestnom majetku a verejných priestranstvách. Obsahujú aplikačné vybavenie na komunikáciu so senzormi a na spoľahlivé a bezpečné odoslanie údajov do IS SÚC cez mobilné siete.

1711

1712

Funkčné a nefunkčné požiadavky na jednotlivé aplikačné komponenty sú uvedené v samostatnom dokumente (M-05 Analýza nákladov a prínosov).

1713

1714

Uvedená aplikačná architektúra je len konceptuálnou aplikačnou architektúrou riešenia. Nakoľko zadávateľ požaduje dodanie systému v režime Software-as-a-Service (SaaS) prevádzkovaného v cloudovom prostredí, aplikačná architektúra riešenia v kompetencii budúceho dodávateľa.

1715

1716

1717

=== Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE) ===

1718

1719

Informácie o dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:

|(((

Kód ISVS

(z MetaIS)

)))|Názov ISVS|(((

Modul ISVS

(zaškrtnite, ak ISVS je modulom)

1729

)))|Stav IS VS|Typ IS VS|(((

1730

Kód nadradeného ISVS

1731

1732

(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)

)))

| | | | | |

Tabuľka 12 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

1740

1741

1742

=== Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS ===

Nerelevantné.

Nie sú využívané žiadne nadrezortné a spoločné ISVS.

|(((

Kód ISVS

(z MetaIS)

)))|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente

1754

|nerelevantné|nerelevantné|nerelevantné

1755

1756

Tabuľka 13 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)

1757

1758

=== Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente – budúci stav (TO BE) ===

Nerelevantné.

Nie je plánovaná žiadna integrácia na nadrezortné ISVS.

|(((

Kód ISVS

//(z MetaIS)//

)))|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente

1769

|nerelevantné|nerelevantné|nerelevantné

1770

1771

Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

1772

1773

=== Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS – budúci stav (TO BE) ===

1774

1775

Nasledujúca tabuľka uvádza rehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb inf. systémov tretích strán v TO BE stave.

|(((

Kód ISVS

//(z MetaIS)//

)))|(((

Názov ISVS

)))|(((

Kód integrovaného ISVS

1788

1789

//(z MetaIS)//

1790

)))|Názov integrovaného ISVS

1791

|isvs_15196|Informačný systém správy a údržby ciest|isvs_14915|IoT integračná a vizualizačná platforma mesta Bratislava

1792

|isvs_15196|Informačný systém správy a údržby ciest|isvs_9655|Konsolidovaná analytická vrstva

1793

1794

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS – budúci stav (TO BE)

1795

1796

=== Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE) ===

1797

1798

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam koncových služieb s ich realizujúcimi ISVS a aplikačnými službami.

|(((

Kód AS

//(z MetaIS)//

)))|Názov AS|(((

Realizuje ISVS

(kód ISVS, ktorý realizuje AS)

1808

)))|(((

1809

Aplikačná služba slúži KS

1810

1811

//(kód KS z MetaIS)//

1812

)))

1813

|as_67662|Publikácia dát|isvs_15196|ks_381779

1814

1815

1816

Tabuľka 16 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

1817

1818

=== Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE) ===

1819

1820

Nebudú budované žiadne služby na integráciu na iné moduly ISVS.

|(((

AS

(Kód MetaIS)

)))|(((

Názov AS

)))|(((

Realizuje ISVS

(kód ISVS, ktorý realizuje AS)

1834

1835

Integrácia na AS poskytovateľa

(kód MetaIS)

)))

Tabuľka 17 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

1. (((

== Dátová architektúra ==

1846

)))

1847

1848

V súčasnosti disponuje organizácia údajmi podľa nasledovného doménového modelu:

1849

1850

[[image:1757000308918-407.png]]

=== Objekty evidencie ===

1855

1856

Nasledujúci diagram zachytáva doménový model v stave TO BE po realizácii projektu:

1857

1858

[[image:1757000325399-571.png]]

1859

1860

1861

=== Referenčné údaje ===

Nerelevantné.

=== Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE) ===

Nerelevantné.

=== Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE) ===

Nerelevantné.

=== Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ) ===

Nerelevantné.

=== Kvalita a čistenie údajov ===

1882

1883

==== Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality ====

1884

1885

Kvalita údajov predstavuje jeden z kľúčových aspektov úspešného fungovania informačného systému na správu a údržbu pozemných komunikácií. V navrhovanom systéme je dôraz kladený na to, aby všetky údaje, ktoré sú spracovávané a evidované, boli presné, konzistentné, aktuálne a dôveryhodné. Tento prístup umožňuje efektívne rozhodovanie, plánovanie a vykonávanie procesov v rámci správy cestnej infraštruktúry.

1886

1887

Navrhovaný systém implementuje viaceré opatrenia na zabezpečenie vysokej kvality údajov. Všetky údaje sú pri ich zadávaní kontrolované pomocou automatických validačných mechanizmov, ktoré overujú ich správnosť, úplnosť a konzistenciu. Pri zadávaní údajov systém využíva číselníky, preddefinované hodnoty, povinné polia a dynamické formuláre, ktoré minimalizujú riziko nepresností alebo chybných záznamov. Okrem toho je zabezpečená integrácia systému s referenčnými registrami, čo umožňuje stotožnenie údajov a ich verifikáciu voči oficiálnym zdrojom.

1888

1889

Špecifickou časťou údajov v tomto systéme sú dáta, ktoré sú získavané pomocou stacionárnych a vozidlových technologických zariadení. Tieto dáta, vrátane meraných údajov o poveternostných podmienkach, stave ciest a dopravných parametroch, sú automaticky spracovávané a validované priamo pri ich prijatí. Technologické zariadenia budú naprogramované tak, aby zabezpečili vysokú presnosť a konzistenciu údajov, pričom sú súčasťou širšieho rámca zabezpečenia dátovej integrity.

1. (((

==== Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality ====

1894

)))

1895

1896

Nasledujúca tabuľka definujte potrebné kapacity pre zabezpečenie riadenia dátovej kvality.

1897

1898

|Rola|Činnosti|Pozícia zodpovedná za danú činnosť (správca ISVS / dodávateľ)

1899

|**Dátový kurátor**|Evidencia požiadaviek na dátovú kvalitu, monitoring a riadenie procesu|Dátový kurátor správcu IS

1900

|**Databázový špecialista**|Analyzuje požiadavky na dáta, modeluje obsah procedúr|Dodávateľ

1901

1902

=== Otvorené údaje ===

1903

1904

V rámci projektu budú publikované nad rámec súčasného stavu otvorené dáta:

1905

1906

* cestná sieť a aktuálnym stavom – forma úsekov cestnej siete, atribúty: ID úseku, správca, ulica (ak prebieha úsekom), dĺžka úseku, trieda pozemnej komunikácie, číslo pozemnej komunikácie, technický stav vozovky (klasifikácia 1 až 5), geometrický priebeh úseku

1907

* aktuálne hodnoty nameraných údajov poveternostných podmienok a stavu vozoviek počas zimného obdobia, atribúty: ID merania, dátum/čas merania, lokalizácia merania (WGS84), parameter merania, hodnota merania,

1908

* aktuálne hodnoty nameraných údajov stacionárnych zariadení kvality životného prostredia, atribúty: ID merania, dátum/čas merania, lokalizácia merania (WGS84), parameter merania, hodnota merania,

1909

* plány opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov, atribúty: názov plánu, referenčné obdobie, ID položky plánu, typ objektu (vozovka, most, priepust), identifikácia objektu (pre mosty a priepusty ich evidenčné číslo, pre vozovky ID úsekov), geometrické vyjadrenie lokalizácie objektu (WGS84), dátum realizácie od, dátum realizácie do, odhadované finančné náklady, skutočné finančné náklady, stav položky (plánovaná, v obstarávaní, v realizácii, ukončená, zrušená, odložená), popis stavebných prác.

1910

1911

|ID OE|(((

1912

Názov objektu evidencie / datasetu

1913

1914

(uvádzať OE z tabuľky v kap. 5.5.1)

)))|(((

Požadovaná interoperabilita

(3★ - 5★)

)))|(((

Periodicita publikovania

1923

1924

(týždenne, mesačne, polročne, ročne)

1925

)))

1926

|OE1|Cestná sieť|3★|Mesačne

1927

|OE10|Aktuálne hodnoty nameraných údajov poveternostných podmienok a stavu vozoviek počas zimného obdobia|3★|Týždenne

1928

|OE10|aktuálne hodnoty nameraných údajov stacionárnych zariadení kvality životného prostredia,|3★|Týždenne

1929

|OE5|plány opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov|3★|Mesačne

1930

1931

Tabuľka 25 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

1.

11.

111. Analytické údaje

1936

1937

Nasledujúca tabuľka uvádza objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené na analytické účely a sprístupňované pre analytické jednotky prostredníctvom IoT platformy mesta a následne KAV:

1938

1939

|OE ID|Názov objektu evidencie pre analytické účely|Zoznam atribútov objektu evidencie|Popis a špecifiká objektu evidencie

1940

|OE10|Merané dáta (prvky cestnej meteorológie)|ID stanice, lokalizácia stanice, teplota vzduchu, smer a rýchlosť vetra, teplota vozovky|pre stanice podľa ich konfigurácie

1941

|OE10|Merané dáta (prvky kvality ŽP)|ID stanice, lokalizácia stanice, teplota vzduchu, smer a rýchlosť vetra, koncentrácia látok znečisťujúcich ovzdušie|pre stanice podľa ich konfigurácie

1942

1943

Tabuľka 26 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

1.

11.

111. Moje údaje

Nerelevantné.

V projekte sa neuvažuje zbierať, evidovať alebo analyzovať informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie „mojich údajov“, najmä množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby; množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom; množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

1.

11.

111. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

1957

1958

Nižšie je uvedená súhrnná tabuľka pre kategorizáciu údajov dotknutých projektom z pohľadu využiteľnosti týchto údajov.

1959

1960

|ID|(((

1961

Register / Objekt evidencie

1962

1963

(uvádzať OE z tabuľky v kap. 5.5.1)

1964

)))|Referenčné údaje|Moje údaje|Otvorené údaje|Analytické údaje

1965

|OE1|Cestná sieť|☐|☐|☐|☐

1966

|OE2|Majetková položka|☐|☐|☐|☐

1967

|OE3|Pracovná činnosť|☐|☐|☐|☐

1968

|OE4|Merané dáta|☒|☐|☒|☒

1969

|OE5|Plán|☐|☐|☒|☒

1970

|OE6|Položka plánu|☐|☐|☒|☒

|OE7|Projekt|☐|☐|☐|☐

|OE8|Denník|☐|☐|☐|☐

|OE9|Udalosť|☐|☐|☐|☐

|OE10|Aktuálny stav|☐|☐|☐|☐

1975

|OE11|Predpovedaný stav|☐|☐|☐|☐

1976

|OE12|Predpovedané dáta|☐|☐|☐|☐

1977

1978

Tabuľka 28 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

1979

1980

1981

== Technologická architektúra ==

1982

1983

=== Návrh riešenia technologickej architektúry ===

1984

1985

Nasledujúci diagram zobrazuje aktuálny stav technologickej vrstvy architektúry súčasného riešenia:

1986

1987

1988

[[image:1757000741078-675.png]]

1989

1990

Obrázok 5 Model technickej architektúry (AS-IS)

1991

1992

1993

Údaje z existujúcich stacionárnych staníc sú odosielané bezdrôtovými mobilnými 4G sieťami cez internet do súčasného cloudového informačného systému na správu a údržbu ciest.

1994

1995

1996

Diagram nižšie zobrazuje konceptuálny návrh technickej architektúry systému IS SÚC, ktorý pozostáva z troch hlavných častí: Cloud infraštruktúra, Edge infraštruktúra a On-Prem infraštruktúra. Tieto vrstvy sú prepojené pomocou zabezpečených komunikačných technológií, ktoré zabezpečujú plynulý prenos údajov, ich spracovanie a ukladanie.

1997

1998

1999

[[image:1757000763634-281.png]]

2000

2001

Obrázok 5 Model technickej architektúry (TO-BE)

2002

2003

2004

**Cloudová infraštruktúra** je kľúčovým prvkom technickej architektúry, ktorý poskytuje prostredie pre prevádzku centrálneho informačného systému IS SÚC. Vytvára optimálne technické zázemie pre prevádzku všetkých kľúčových komponentov IS SÚC, zabezpečujúc pritom dostatočné zdroje na spracovanie dát, stabilnú dostupnosť a škálovateľnosť celého systému. Vďaka tejto infraštruktúre je možné dlhodobo a spoľahlivo prevádzkovať aj tie najnáročnejšie operácie, a zároveň je pre dodávateľov a správcov systému jednoduché rozširovať jednotlivé kapacity podľa toho, ako rastú požiadavky na výkon a objem dát.

2005

2006

Táto vrstva má nasledovné súčasti:

Výpočtové zdroje

Táto časť infraštruktúry sa stará o spracovanie rôznorodých údajov, ktoré prichádzajú z rozličných okrajových (edge) zariadení, či už ide o stacionárne zariadenia alebo vozidlá vybavené špeciálnymi snímačmi. Vďaka automatickému škálovaniu, ktoré dokáže rozpoznať zvýšenú záťaž systému a prispôsobiť dostupné výpočtové zdroje tomu, ako sa menia nároky v reálnom čase, možno pružne reagovať na výkyvy v dátovom toku bez ohrozenia plynulého chodu. Prípadné navýšenie hardvérových kapacít tak nevyžaduje zložité manuálne zásahy, ale prebieha dynamicky, čím sa zaisťuje nepretržitá funkčnosť informačného systému a minimalizujú sa akékoľvek výpadky služieb.

Úložisko údajov

Pre komplexný a efektívny chod systému je nevyhnutné disponovať variabilným priestorom na ukladanie rôznych typov dát, a to od štruktúrovaných až po neštruktúrované. V časti vyhradenej štruktúrovaným údajom sa ukladajú kľúčové informácie ako záznamy o dopravno-inžinierskych charakteristikách, relevantné environmentálne parametre a meteorologické pozorovania, ktoré sa často využívajú v analytických nástrojoch a pri tvorbe strategických rozhodnutí. V samostatnej sekcii úložiska sa zase uchovávajú neštruktúrované dáta, ktoré sú spojené s rôznymi typmi hlásení z mobilných zariadení alebo vozidlových zariadení, pričom zahŕňajú doplňujúce digitálne assety, ako sú fotografie dokumentujúce závady na cestnej infraštruktúre a audiozáznamy s popisom situácie z terénu. Takto navrhnutá štruktúra úložiska umožňuje prehľadne rozdeľovať dáta podľa ich charakteru a zaručuje, že k nim bude možné rýchlo a jednoducho pristupovať.

2017

2018

2019

Monitoring a logovanie

2020

2021

V cloudovej infraštruktúre je implementovaný systém nepretržitého sledovania a vyhodnocovania všetkých komponentov, od samotných výpočtových modulov až po dátové úložiská. Znamená to, že vďaka podrobnému monitorovaniu môže prevádzkový tím okamžite reagovať na akékoľvek zmeny vo výkone, nárasty záťaže alebo prípadné technické anomálie, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť prevádzku IS SÚC. Navyše, všetky dôležité udalosti a akcie, ktoré sa v systéme udejú, sa zaznamenávajú vo forme logov. Tieto záznamy potom slúžia ako dôležitý zdroj informácií pri riešení incidentov, pri overovaní auditov alebo pri spätnej analýze funkčnosti a stabilnosti riešenia. Takýto komplexný prístup zvyšuje transparentnosť a spoľahlivosť systému, pretože umožňuje detailne identifikovať, kde presne vznikol problém, a následne nasadiť najvhodnejšie opatrenie.

2022

2023

2024

Zabezpečenie a vysoká dostupnosť (HA)

2025

2026

Bezpečnostná politika v cloude je založená na moderných prístupoch ochrany dát a sieťovej komunikácie. Využívajú sa prvky šifrovania prenosov, nástroje na detekciu prípadných útokov a sieťové prvky povoľujúce len prestupy medzi určenými vrstvami. Dôležitou vlastnosťou cloudového prostredia je aj redundancia – implementované riešenie zabezpečí vysokú dostupnosť, keďže pri výpadku jedného uzla dokáže prevziať jeho činnosť druhý, čím sa eliminuje akékoľvek výrazné prerušenie poskytovaných služieb. Systém je teda navrhnutý tak, aby bol odolný voči viacerým druhom porúch, od hardvérových cez softvérové až po regionálne výpadky napájania, ktoré by mohli postihnúť jedno konkrétne dátové centrum.

Zálohovanie

Ďalšou významnou funkciou, ktorá dopĺňa bezpečnostné opatrenia a stabilitu prevádzky, je automatizované zálohovanie dát. Tým, že sa kópie dát ukladajú vo viacerých oddelených lokalitách, sa minimalizuje riziko ich straty alebo poškodenia, a to aj v prípade rozsiahlych incidentov, ako sú napríklad prírodné katastrofy či zlyhanie hardvéru. Zálohovanie prebieha v pravidelných intervaloch, pričom celý proces je navrhnutý úplne automatizovaným spôsobom bez ľudského zásahu. V prípade akýchkoľvek problémov je možné jednoducho a rýchlo obnoviť dáta z najaktuálnejších záložných súborov. Touto cestou sa zaisťuje, že základné údaje a kľúčové záznamy zostanú neporušené a budú prístupné aj pri neočakávaných udalostiach.

2032

2033

2034

**Edge infraštruktúra** obsahuje zariadenia umiestnené v teréne, ktoré zabezpečujú zber údajov a ich predspracovanie pred odoslaním do cloudu.

Táto vrstva zahŕňa:

Stacionárne zariadenia

2040

2041

Stacionárne zariadenia sú vybavené pokročilými senzormi schopnými nepretržite monitorovať rôzne aspekty cestnej infraštruktúry a okolia. Senzory cestnej meteorológie detailne zachytávajú teplotu a stav povrchu vozovky, teplotu a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, čo sú nevyhnutné veličiny na včasné a optimálne nariadenie výkonov zimnej údržby. Zároveň dokážu zaznamenávať dopravno-inžinierske charakteristiky, ako intenzitu dopravného prúdu vozidiel či presné rozlíšenie typov vozidiel, a tak poskytujú kvalitné dáta pre strategické dopravné plánovanie, ako aj vnútorne pre ostatné systémové komponenty (napr. pre predpovede stavu vozoviek). Ďalším rozšírením je monitorovanie environmentálnych ukazovateľov, kde senzory sledujú kvalitu ovzdušia (koncentráciu jemných pevných častíc a plynných polutantov) a možnú kontamináciu pôdy v okolí komunikácií. Tieto údaje umožňujú priamo reagovať na zhoršujúce sa podmienky a zavádzať účinné opatrenia na ochranu verejného zdravia a životného prostredia.

2042

2043

Softvérové vybavenie stacionárnych zariadení (tzv. firmvér) má za úlohu koordinovať fungovanie všetkých senzorov, periodicky zbierať namerané hodnoty a pripravovať ich na prenos do centrálneho systému IS SÚC. V rámci tohto procesu sa stará o kontrolu a prevádzku jednotlivých komponentov, aby boli odosielané údaje čo najpresnejšie a zodpovedali reálnemu stavu na mieste. Samotný firmvér je zároveň navrhnutý tak, aby zaručoval spoľahlivé šifrovanie a bezpečnú komunikáciu, čím chráni dôležité dáta pred neoprávneným prístupom. Súčasťou jeho funkčnosti je aj schopnosť diagnostikovať a prípadne hlásiť poruchy či neštandardné javy v hardvérových častiach stanice, čo zvyšuje celkovú odolnosť a stabilitu riešenia.

Vozidlové zariadenia

Tieto zariadenia sú koncipované tak, aby pri každodennej jazde či už na zimnú údržbu, odstraňovanie porúch alebo iné servisné činnosti, dokázali nepretržite zhromažďovať prakticky využiteľné dáta. Tým sa zabezpečí, že každá cesta a každá trasa bude prispievať k naplneniu databázy aktuálnych informácií o stave komunikácií.

2049

2050

Vozidlové zariadenia sú vybavené senzormi schopnými dynamicky zaznamenávať teplotu a stav vozoviek s detekciou rôznych porúch cestného infraštruktúrneho majetku presne v momente, keď vozidlo prechádza daným úsekom. Údaje kľúčové pre rozhodovacie činnosti zimnej údržby ciest sa budú prenášať priamo do IS SÚC na dispečing zimnej údržby.

2051

2052

Vozidlový firmvér zodpovedá za kompletnú koordináciu všetkých nameraných údajov a kontrolu ich kvality. Dokáže prvotne filtrovať nekorektné dáta spôsobené napríklad poruchami senzorov, vďaka čomu sa minimalizujú chyby v centrálnom systéme. Keďže vozidlá sú často v pohybe, firmvér sa spolieha aj na vlastné kapacity na dočasné ukladanie údajov, ktoré dokáže bezpečne a efektívne synchronizovať až vtedy, keď je k dispozícii kvalitné sieťové pripojenie. Výsledkom je, že zamestnanci prevádzky a dispečeri majú k dispozícii detailné údaje prakticky z každej jazdy.

2053

2054

2055

Komunikačné rozhrania

2056

2057

Hlavným komunikačným kanálom medzi terénnymi zariadeniami a centrálnym systémom je moderná mobilná sieť založená na bunkovej topológia, ktorá ponúka dostatočnú šírku pásma, stabilitu signálu a energeticky optimalizovaný dátový prenos. Toto riešenie je ideálne aj pre oblasti, kde nie je dostupná optická infraštruktúra, a umožňuje plynulé prenášanie dát v reálnom čase. Senzory a vozidlové zariadenia teda môžu priebežne odosielať veľké množstvo nameraných hodnôt, vrátane vizuálnych alebo audiozáznamov, bez toho, aby bola ohrozená ich aktuálnosť či kvalita. Súčasťou tohto prenosového riešenia je tiež adekvátne zabezpečenie, ako je šifrovanie a autentifikácia, aby sa predišlo neoprávneným zásahom do procesu alebo možnému úniku citlivých dát.

2058

2059

Tam, kde je mestská optická sieť (MOS) k dispozícii, budú stacionárne meracie zariadenie napojené priamo na vysokorýchlostnú optickú linku vo vlastníctve mesta, čím sa zabezpečí rýchlejší a robustnejší prenos dát. Optické prepojenie prináša výhodu veľmi nízkej latencie a výrazne znižuje riziko vonkajších rušení signálu, čo prispieva k ešte väčšej spoľahlivosti systému. V rámci projektu sa neplánujú budovať nové optické trasy, ale plánujú sa využívať len existujúce linky. Takýmto využitím MOS sa ušetria náklady na dátovú prevádzku a súčasne sa môže zvýšiť kvalita poskytovanej služby (vyššie rýchlosti, nižšia latencia).

2060

2061

2062

**On-Prem infraštruktúra** slúži ako komunikačná vrstva, ktorá preberá a spracováva údaje prostredníctvom Metropolitnej optickej siete (MOS) a sprostredkúva ich ďalší prenos do cloudovej platformy IS SÚC. Táto časť infraštruktúry je preto navrhnutá tak, aby umožňovala čo najstabilnejšie a najspoľahlivejšie spojenie, pričom je výhodou, že vďaka prepojeniu prostredníctvom Site-to-Site VPN sa môžu dáta prenášať v zašifrovanom a uzavretom prostredí. Týmto spôsobom sa dosiahne vyvážený kompromis medzi maximálnou bezpečnosťou údajov a flexibilitou, s akou je možné integrovať rôzne typy hardvérových a softvérových komponentov. Dodatočnou devízou je aj jednoduchšia škálovateľnosť – v prípade potreby je možné zvyšovať kapacitu alebo pridávať ďalšie uzly bez nutnosti zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.

2063

2064

Jednotlivé komponenty – ako sú stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia či centrálny informačný systém IS SÚC – vďaka tomu komunikujú prostredníctvom robustných zabezpečených sietí, ktorých cieľom je zaistiť efektívny a bezpečný prenos údajov aj v podmienkach vysokej prevádzkovej záťaže:

2065

2066

2067

* Site-to-Site virtuálne privátne siete (VPN):

2068

2069

Virtuálna privátna sieť zabezpečujúca bezpečnú komunikáciu medzi cloudovou infraštruktúrou a On-Prem infraštruktúrou

2070

2071

Virtuálna privátna sieť zabezpečujúca bezpečnú komunikáciu medzi cloudovou infraštruktúrou a infraštruktúrou mobilného operátora.

2072

2073

* Bezdrôtové a optické siete:

2074

2075

Bezdrôtové siete na prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení. Bezpečnosť sa zvýši zriadením privátneho APN, ktorý v kombinácii so Site-to-Site VPN medzi infraštruktúrou mobilného operátora a cloudovou infraštruktúrou IS SÚC zabezpečí bezpečný prenos dát zo zariadení do IS SÚC s vylúčením prenosu dát cez verejný internet.

2076

2077

V prípade fyzickej dostupnosti a realizovateľnosti pripojenia v danej lokalite sa využije na prenos údajov zo stacionárnych zariadení aj Metropolitná optická sieť (MOS).

2078

2079

2080

Táto technická architektúra zabezpečuje efektívne fungovanie IS SÚC s dôrazom na výkon, bezpečnosť a dostupnosť. Architektúra je navrhnutá tak, aby umožňovala budúce rozšírenie a prispôsobenie.

2081

2082

* Flexibilita a škálovateľnosť:

2083

2084

Cloudová infraštruktúra umožňuje dynamicky prispôsobovať kapacitu podľa potrieb systému.

* Spoľahlivosť:

Redundantné mechanizmy a vysoká dostupnosť zabezpečujú kontinuitu prevádzky.

2089

2090

* Integrácia s existujúcimi systémami:

2091

2092

Bezpečné prepojenie s On-Prem infraštruktúrou zabezpečí možnosť integrácie IS SÚC s existujúcimi systémami zadávateľa.

2093

2094

2095

Rovnako ako v prípade aplikačnej architektúry, aj v prípade technologickej architektúry sa v súlade s princípmi Software-as-a-Service dáva budúcemu dodávateľovi čiastočná voľnosť pri jej tvorbe, pokiaľ budú realizované a naplnené všetky funkčné a nefunkčné požiadavky na systém.

=== Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE) ===

2100

2101

Pre TO BE stav sú uvedené v nasledujúcej tabuľke požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …).

2102

2103

2104

|Parameter|Jednotky|Predpokladaná hodnota|Poznámka

2105

|Počet interných používateľov|vyššie desiatky| |

2106

|Počet súčasne pracujúcich interných používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení|desiatky| |

2107

|Počet externých používateľov (internet)|stovky tisíc| |niektoré dáta sa budú poskytovať cez verejný portál

2108

|Počet súčasne pracujúcich externých používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení|desiatky tisíc| |napr. pri prezeraní aktuálnej situácie na cestách počas kritického zimného obdobia

2109

2110

Tabuľka 29 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

2111

2112

2113

=== Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu ===

2114

2115

Informačný systém je požadovaný v režime Software-as-a-Service (SaaS), bez akejkoľvek technickej a prevádzkovej súčinnosti HLMSR BA s dodávateľom. Cloudovú prevádzku bude zabezpečovať dodávateľ IS SÚC.

2116

2117

2118

== Bezpečnostná architektúra ==

2119

2120

=== Návrh riešenia bezpečnosti ===

2121

2122

Bezpečnostná architektúra systému IS SÚC je navrhnutá s cieľom zabezpečiť ochranu údajov, dostupnosť služieb a integritu systému vo všetkých jeho vrstvách. Bezpečnostné mechanizmy pokrývajú cloudovú, edge a on-prem infraštruktúru, pričom zabezpečujú aj komunikáciu medzi jednotlivými komponentmi. Architektúra implementuje štandardy a najlepšie postupy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2123

2124

Zároveň bude bezpečnostná architektúra obsahovať nasledujúce prvky:

2125

2126

2127

**Cloud infraštruktúra:**

2128

2129

* Sieťová bezpečnosť:

2130

** Údaje prenášané medzi jednotlivými komponentami riešenia sú chránené pomocou protokolu TLS (Transport Layer Security).

2131

** Firewall blokuje neoprávnené pokusy o prístup.

2132

** Použitie špecializovaných nástrojov na detekciu a zmiernenie distribuovaných útokov (DDoS), ktoré by mohli narušiť dostupnosť systému.

2133

* Prístupová bezpečnosť:

2134

** Autentifikácia na báze OIDC pre všetkých používateľov s prístupom k cloudovej infraštruktúre.

2135

** Role-based access control (RBAC) na riadenie prístupových práv.

2136

* Záložné mechanizmy:

2137

** Automatické zálohovanie údajov do redundantných dátových centier.

2138

** Rýchla obnova dát v prípade zlyhania alebo incidentu.

2139

* Monitoring a detekcia hrozieb:

2140

** Použitie systémov detekcie narušenia (IDS) a prevencie (IPS) na identifikáciu a elimináciu kybernetických útokov.

2141

** Logovanie a analýza udalostí pomocou pokročilých analytických nástrojov.

2142

2143

**Edge infraštruktúra:**

2144

2145

* IoT zariadenia (stacionárne aj vozidlové) sú vybavené firmvérom, ktorý obsahuje mechanizmy na detekciu neoprávnených zásahov.

2146

* Fyzická ochrana stacionárnych zariadení (zabezpečenie proti otvoreniu).

2147

2148

**Komunikačná bezpečnosť:**

2149

2150

* Virtuálna privátna sieť (VPN):

2151

2152

Zriadenie virtuálnych privátnych sietí medzi lokalitami (cloud, on-prem, mobilný operátor) eliminuje riziko odpočúvania alebo neoprávneného prístupu.

* Bezdrôtové siete:

Prenos údajov z vozidlových zariadení cez 4G/5G siete využíva šifrované protokoly a privátne APN.

* Optické siete:

Prenos údajov cez optické siete je zabezpečený šifrovaním na úrovni sieťovej vrstvy.

2161

2162

2163

=== Určenie obsahu bezpečnostných opatrení ===

2164

2165

Nasledujúca tabuľka uvádza obsah minimálnych bezpečnostných opatrení identifikovaných na základe legislatívy v podobe zákona č. 95/2019 Z.z. a vyhlášky **Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z.**

2166

2167

|Obsah bezpečnostných opatrení podľa vyhlášky ÚPVII č. 179/2020 Z. z|Aplikované opatrenia|Aplikovaná legislatíva

2168

|Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie I|Áno|ods. 4, písm. a)

2169

|Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie II|Áno|ods. 4, písm. a)

2170

|Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie III|Áno|ods. 4, písm. a)

2171

|Bezpečnostný projekt|Áno|§ 23 ods. 1 a 2 zákona 95/2019 Z.z.

2172

|Bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu|Nie|Doplňte osobitný predpis alebo odkaz na predpisy, podľa ktorých budú aplikované ďalšie bezp. opatrenia

2173

2174

Tabuľka 33 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

2175

2176

2177

=== Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky, ===

2178

2179

Bezpečnostná architektúra bude v súlade s:

2180

2181

* zákonom č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe

2182

2183

* zákonom č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti

2184

2185

* zákonom č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre

2186

2187

* vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy

2188

2189

* vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy

2190

2191

* vyhláškou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov

2192

2193

* nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

2194

2195

* zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2196

2197

Prevádzkou IS SÚC v certifikovanom cloude bude zabezpečený súlad s technickými normami:

2198

2199

2200

ISO/IEC 27001 – Systém riadenia informačnej bezpečnosti

2201

2202

* Implementované sú procesy na identifikáciu, riadenie a mitigáciu bezpečnostných rizík.

2203

* Systém logovania a monitorovania zabezpečuje auditovateľnosť procesov.

2204

2205

ISO/IEC 27017 – Bezpečnosť cloudu

2206

2207

* Systém cloudovej infraštruktúry spĺňa bezpečnostné požiadavky špecifické pre cloudové prostredie.

2208

* Mechanizmy na ochranu údajov zahŕňajú šifrovanie, zálohovanie a kontrolu prístupu.

2209

2210

ISO/IEC 27018 – Ochrana osobných údajov v cloude

2211

2212

* Cloudová infraštruktúra je navrhnutá na ochranu osobných údajov pred neoprávneným prístupom a spracovaním.

2213

2214

NIST Cybersecurity Framework

2215

2216

* Systém je navrhnutý podľa kľúčových oblastí rámca NIST: identifikácia, ochrana, detekcia, reakcia a obnova.

2217

* Pravidelné testovanie a monitoring zabezpečujú pripravenosť na kybernetické incidenty.

2218

2219

=== Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov ===

2220

2221

Riešenie predpokladá autentifikáciu používateľov primárne systém jednotného prihlasovanie (single sign-on) realizovaného na báze Active Directory SSO. Takýto prístup je možné využiť v prípade práce s webovým klientom IS SÚC. Pre ostatné prípady, ako je napríklad prihlasovanie do vozidlových zariadení, IS SÚC poskytne aj záložný mechanizmus v podobe vlastného páru login/heslo na účte, ktorý bude viazaný s IAM HLMSR BA.

2222

2223

V rámci bezpečnostnej architektúry informačného systému bude implementovaný prístupový model RBAC (Role-Based Access Control) v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 401/2023 Z. z. Tento model pridelí používateľov do definovaných rolí, pričom každá rola bude mať jasne stanovené oprávnenia k dátam a funkcionalitám systému. Takto sa zjednoduší správa prístupov a zníži riziko chýb pri individuálnom prideľovaní oprávnení, čo významne prispeje k udržaniu požadovanej úrovne kybernetickej bezpečnosti.

2224

2225

Systém vďaka RBAC zabezpečí, že oprávnenia sú prideľované len na základe skutočnej pracovnej pozície, úlohy alebo zodpovednosti konkrétneho používateľa. Týmto spôsobom sa ľahšie sleduje a overuje, kto má prístup k citlivým informáciám a komu je povolené vykonávať určité operácie. Prípadné zmeny v obsadení pracovných pozícií sa tak dajú riešiť priradením (alebo odňatím) zodpovedajúcej roly namiesto potreby meniť jednotlivé povolenia, čo šetrí čas a zlepšuje celkovú prehľadnosť v oblasti riadenia prístupových práv.

2226

2227

2228

= PREVÁDZKA A ÚDRŽBA VÝSTUPOV PROJEKTU =

2229

2230

== Návrh riešenia prevádzky a údržby ==

2231

2232

Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.

2233

2234

2235

Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.

2236

2237

2238

== Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky ==

2239

2240

Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.

2241

2242

2243

Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.

2244

2245

2246

Efektívna podpora informačného systému je kľúčová pre jeho bezproblémový chod a spokojnosť používateľov. Trojúrovňový model podpory (L1, L2, L3) je bežne používaný prístup, ktorý zabezpečuje efektívne riešenie problémov a požiadaviek. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti.

2247

2248

2249

Centralizácia a sledovanie riešenia jednotlivých požiadaviek koncových používateľov bude riešená cez špecializovaný informačný systém, ktorý bude prevádzkovať dodávateľ (tzv. ticketing system).

2250

2251

2252

Jednotlivé úrovne používateľskej podpory pri riešení prevádzkových požiadaviek sú nasledovné:

2253

2254

2255

**L1 - Prvá úroveň podpory (first line helpdesk)**

2256

2257

* **Úloha**: Prvá línia kontaktu pre používateľov. Riešenie bežných a jednoduchých problémov, odpovedanie na otázky a poskytovanie základných informácií. Túto úroveň podpory budú zabezpečovať vyškolení zamestnanci HLMSR BA.

2258

* **Činnosti**:

2259

** Príjem a evidencia požiadaviek (telefonicky, e-mailom, cez webové rozhranie ticketing systému).

2260

** Identifikácia a kategorizácia problémov.

2261

** Riešenie známych problémov pomocou vopred pripravených postupov a znalostnej bázy.

2262

** Poskytovanie základnej podpory (napr. resetovanie hesiel, inštalácia softvéru).

2263

** Eskalácia komplexnejších problémov na L2.

2264

* **Ciele**:

2265

** Vyriešiť čo najviac požiadaviek už na prvej úrovni.

2266

** Zabezpečiť rýchlu a efektívnu komunikáciu s používateľmi.

2267

** Znížiť zaťaženie L2 a L3.

2268

2269

**L2 - Druhá úroveň podpory (Technická podpora)**

2270

2271

* **Úloha**: Riešenie komplexnejších technických problémov, ktoré neboli vyriešené na L1. Túto úroveň podpory bude vykonávať dodávateľ. Úroveň L2 nikdy nekontaktujú koncoví používatelia priamo, ale vždy len nepriamo eskaláciou požiadavky (tiketu) z úrovne L1.

2272

* **Činnosti**:

2273

** Diagnostika a analýza problémov.

2274

** Riešenie problémov s konfiguráciou, inštaláciou a funkčnosťou systému.

2275

** Poskytovanie odbornej pomoci používateľom.

2276

** Spolupráca s L3 pri riešení najzložitejších problémov.

2277

** Vývoj a aktualizácia dokumentácie a znalostnej bázy.

2278

* **Ciele**:

2279

** Vyriešiť väčšinu technických problémov.

2280

** Poskytnúť používateľom odbornú pomoc a poradenstvo.

2281

** Minimalizovať dopad problémov na chod systému.

2282

2283

**L3 - Tretia úroveň podpory (Expertná podpora)**

2284

2285

* **Úloha**: Riešenie najzložitejších a najkritickejších problémov, ktoré vyžadujú hlboké technické znalosti a skúsenosti. Túto úroveň podpory bude vykonávať dodávateľ. Úroveň L3 nikdy nekontaktujú koncoví používatelia priamo, ale vždy len nepriamo eskaláciou požiadavky (tiketu) z úrovne L2.

2286

* **Činnosti**:

2287

** Analýza a riešenie problémov na úrovni kódu a infraštruktúry.

2288

** Vývoj a implementácia riešení.

2289

** Spolupráca s dodávateľmi systému.

2290

** Monitorovanie a optimalizácia výkonnosti systému.

2291

** Prevencia a proaktívne riešenie potenciálnych problémov.

2292

* **Ciele**:

2293

** Vyriešiť všetky kritické problémy.

2294

** Zabezpečiť stabilný a bezpečný chod systému.

2295

** Navrhovať a implementovať vylepšenia systému.

2296

2297

Dostupnosť L1, L2 a L3 podpory pre predmetný systém bude požadovaná v režime 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00 h do 16:00 h počas pracovných dní).

== Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby ==

2302

2303

Za incident sa považuje chyba v dodanom informačnom systéme v rámci tohto projektu, ktorá spôsobuje jeho správanie v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou. Chyby mimo informačného systému, ako napríklad metropolitnej optickej siete alebo inej infraštruktúry, ktorá nebola predmetom dodávky tohto projektu, sa za incident nepovažujú.

2304

2305

2306

Označenie naliehavosti incidentu:

2307

2308

|Označenie naliehavosti incidentu|Závažnosť incidentu|Popis naliehavosti incidentu

2309

|A|Kritická|Kritické chyby, ktoré spôsobia úplné zlyhanie systému ako celku a nie je možné používať ani jednu jeho časť, nie je možné poskytnúť požadovaný výstup z IS.

2310

|B|Vysoká|Chyby a nedostatky, ktoré zapríčinia čiastočné zlyhanie systému a neumožňuje používať časť systému.

2311

|C|Stredná|Chyby a nedostatky, ktoré spôsobia čiastočné obmedzenia používania systému.

2312

|D|Nízka|Kozmetické a drobné chyby.

možný dopad:

|Označenie závažnosti incidentu|(((

Dopad

)))|Popis dopadu

|1|katastrofický|katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo strata dát

2322

|2|značný|značný dopad alebo strata dát

2323

|3|malý|malý dopad alebo strata dát

2324

2325

Výpočet //priority incidentu// je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

2326

2327

|(% colspan="2" rowspan="2" %)Matica priority incidentov|(% colspan="3" %)Dopad

2328

|Katastrofický - 1|Značný - 2|Malý - 3

2329

|(% rowspan="4" %)**Naliehavosť**|**Kritická - A**|1|2|3

2330

|**Vysoká - B**|2|3|3

2331

|**Stredná - C**|2|3|4

2332

|**Nízka - D**|3|4|4

2333

2334

Vyžadované reakčné doby:

2335

2336

|Označenie priority incidentu|Reakčná doba^^(1)^^ od nahlásenia incidentu po začiatok riešenia incidentu|Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu (DKVI) ^^(2)^^|(((

2337

Spoľahlivosť ^^(3)^^

2338

2339

(počet incidentov za mesiac)

)))

|1|1 h|12 h|1

|2|4 h|24 h|2

|3|8 h|72 h|10

|4|16 h|(% colspan="2" %)Vyriešené a nasadené v rámci plánovaných releasov

2345

2346

Vysvetlivky k tabuľke

2347

2348

(1) Reakčná doba je čas medzi eskaláciou incidentu na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie počas prevádzkovej doby helpdesku L3.

2349

2350

2351

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

2352

2353

2354

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty sú považované ako jeden incident.

2355

2356

2357

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu a vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

2358

2359

2360

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

2361

2362

Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)

2363

2364

Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

2365

2366

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

2367

2368

2369

== Požadovaná dostupnosť informačného systému: ==

2370

2371

|Popis|Parameter|Poznámka

2372

|(% rowspan="2" %)**Prevádzkové hodiny**|24 h|00:00 – 24:00 každý deň (nonstop prevádzka) pre funkcie zimnej údržby a pracovísk ODaPS SSÚC HLMSR BA

2373

|12 h|07:00 – 19:00 pracovné dní pre ostatné funkčnosti

2374

|(% rowspan="2" %)**Servisné okno**|12 h|od 17:00 h. - do 5:00 hod. počas pracovných dní

2375

|24 h|(((

2376

od 00:00 hod. - 23:59 hod. počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov

2377

2378

Servis a údržba sa bude realizovať mimo pracovného času.

2379

)))

2380

|**Dostupnosť produkčného prostredia IS**|97 %|(((

2381

97 % z 24/7/365 t.j. max ročný výpadok je 10,95 dňa.

2382

2383

Maximálny mesačný výpadok je 21,9 h.

2384

2385

Vždy sa za takúto dobu považuje čas od 0.00 h do 23.59 h počas pracovných dní v týždni.

2386

2387

Nedostupnosť IS sa počíta od nahlásenia incidentu Zákazníkom v čase dostupnosti podpory L3 Poskytovateľa. Do dostupnosti IS nie sú započítavané servisné okná a plánované odstávky IS.

2388

2389

V prípade nedodržania dostupnosti IS bude každý ďalší začatý pracovný deň nedostupnosti braný ako deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu.

2390

)))

2391

2392

=== Dostupnosť (Availability) ===

2393

2394

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa uvažuje 97 % dostupnosť znamená úplný výpadok systému 10,95 dňa ročne.

2395

2396

=== RTO (Recovery Time Objective) ===

2397

2398

RTO pre súčasti systému sa stanoví nasledovne:

2399

2400

|stacionárne zariadenia|48 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach pre funkčnosti zimnej údržby počas zimného obdobia, inak 72 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach

2401

|vozidlové zariadenia|48 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach pre funkčnosti zimnej údržby počas zimného obdobia, inak 72 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach

2402

|IS SÚC|8 pracovných hodín

2403

2404

=== RPO (Recovery Point Objective) ===

2405

2406

RPO sa stanovuje pre údaje, ktoré sú uložené v cloudovej časti IS SÚC, na maximálny čas 60 minút pred haváriou.

== Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky ==

2411

2412

V rámci prevádzky informačného systému sú potrebné nasledovné ľudské kapacity pokryté zo strany HLMSR BA:

2413

2414

* pracovník používateľskej podpory úrovne L1 – zamestnanec SSÚC dostupný vždy počas deklarovanej doby používateľskej podpory úrovne L1; predpokladaný počet: 2,

2415

* dohľadový pracovník technologických zariadení – zodpovedá za kontrolu a prvotnú diagnostiku technologických zariadení dodaných v rámci projektu a následne prevádzkovaných (stacionárne a vozidlové zariadenia), vykonáva bežných dohľad a profylaktiku v súlade s prevádzkovými manuálmi technologických zariadení –´zamestnanec SSÚC alebo SX; predpokladaný počet: 2

2416

* zástupca prevádzky – dohliada na plnenie požiadaviek zo strany prevádzky a kontroluje ich; predpokladaný počet: 1

2417

* projektový manažér – riadi celkovo procesy samotnej prevádzky systému a poskytuje oficiálny kontakt medzi HLMSR BA a dodávateľom systému, počet: 1.

2418

2419

== Požiadavky na zdrojové kódy ==

2420

2421

Zdrojové kódy vytvorené počas projektu budú odovzdané HLMSR BA ako objednávateľovi pod licenciou umožňujúcou ich prípadnú úpravu a ďalšie nakladanie aj po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom. Na preexistentný softvér, vrátane produktov, proprietárneho softvéru a iného softvéru, ktorý nebol vyvinutý pre objednávateľa podľa jeho špecifických požiadaviek a ku ktorému nebudú dodané zdrojové kódy, bude požadovať objednávateľ v súťažných podkladoch a zmluve s dodávateľom udelenie licencie v takom rozsahu, ktorý bude nevyhnutný na funkčné používanie systému ako celku v súlade so všetkými biznisovými a technickými požiadavkami opísanými v tejto projektovej dokumentácii a v súťažných podkladoch po celú dobu udržateľnosti projektu.

2422

2423

2424

Pri obstarávaní predmetu projektu HLMSR BA plánuje postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo, čo sa týka ustanovení o zdrojových kódov a takisto sa plánuje postupovať v zmysle Metodického usmernenia č. 024077/2023 – o kvalite zdrojových kódov a balíkov softvéru.

2425

2426

Zdrojové kódy, ktoré budú vytvorené počas projektu a priamo na základe požiadaviek projektu zo strany HLMSR BA budú odovzdané v ucelenej forme, vrátane všetkých závislostí tak, aby ich bolo možné pri preberaní skompilovať a vytvorili funkčne rovnakú verziu ako zodpovedajú verziu nasadenú v produkčnej prevádzke.

2427

2428

= OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU =

2429

2430

Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

= ODKAZY =

Nerelevantné

= PRÍLOHY =

**Príloha 1: **Zoznam rizík a závislostí (Excel): [[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]

// //

Koniec dokumentu

Wiki zdrojový kód pre I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Vitajte

Linky

Navigácia