I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

1

(% class="wikigeneratedid" id="HOriginE1lnydokumentsriadnymformE1tovanEDmaobrE1zkamijenahratFDakoWORDsFAbor22I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_projekt_3542_HMSRBA_250806_v1.0.docx22" %)

2

**PROJEKTOVÝ ZÁMER**

**Manažérsky výstup I-02**

8

9

**~ podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. (účinnosť od 1.4.2025)**

10

11

12

|Povinná osoba|Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

13

|Názov projektu|Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava

14

|Zodpovedná osoba za projekt|Mgr. Ing. Martina Kubalová (projektový manažér)

15

|Realizátor projektu|Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

16

|Vlastník projektu|Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

17

18

**Schvaľovanie dokumentu**

Podpis

(alebo elektronický súhlas)

)))

= HISTÓRIA DOKUMENTU =

29

30

|Verzia|Dátum|Zmeny|Meno a priezvisko

31

|0.1|14.12.2024|Pracovný návrh 0.1|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

32

|0.2|31.1.2025|Pracovný návrh 0.2|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

33

|0.3|24.2.2025|Pracovný návrh 0.3|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

34

|0.4|24.3.2025|Pracovný návrh 0.4|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

35

|0.5|19.5.2025|Pracovný návrh 0.5|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

36

|0.6|15.7.2025|Pracovný návrh 0.6 na zlúčenie s pôvodným dokumentom I-03.|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

37

|1.0|1.8.2025|Verzia na predloženie orgánu vedenia.|Mgr. Ing. Martina Kubalová, SSÚC HLMSR Bratislava

38

|1.1|4.9.2025|Zapracovanie pripomienok MIRRI SR.|Ing. Juraj Zaťko

39

|1.2|12.9.2025|Zapracovanie pripomienok MIRRI SR.|Ing. Juraj Zaťko

40

|1.3|18.9.2025|Zapracovanie pripomienok MIRRI SR.|Ing, Juraj Zaťko

41

42

= ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE =

43

44

V súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z.z. v znení neskorších predpisov je tento výstup I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravnej a iniciačnej fázy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

45

46

47

Dokument Projektový zámer v zmysle uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, návrh merateľných ukazovateľov a obsahuje aj

48

49

~1. detailný opis požadovaných projektových výstupov,

50

51

2. detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu,

52

53

3. detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov,

54

55

4. harmonogram projektu,

56

57

5. vyhodnotenie rizík a závislostí,

58

59

6. architektúru riešenia projektu na úrovni biznis vrstvy, aplikačnej vrstvy, dátovej vrstvy, technologickej vrstvy a bezpečnostnej architektúry,

60

61

7. vyhodnotenie alternatív riešenia projektu pre každú vrstvu architektúry riešenia,

62

63

8. špecifikáciu a klasifikáciu údajov spracovaných v projekte,

64

65

9. požiadavky na prevádzku a údržbu výstupov projektu,

66

67

10. požiadavky na technologickú infraštruktúru a posúdenie alternatív prevádzky infraštruktúry cloud computingom,

68

69

~11. požiadavky na zdrojové kódy,

70

71

12. opis implementácie projektu a preberania výstupov projektu.

72

73

Súbežne sa vyhotovujú dokumenty I-04 Katalóg požiadaviek, M-05 Analýza nákladov a prínosov a M-06 Evidencia komponentov v MetaIS.

Obsah dokumentu vychádza z predloženého projektového zámeru integrovanej územnej investície pre UMR Bratislava s totožným názvom „Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava“, ktorý bol schválený uznesením Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja Bratislava dňa 6.2.2025 a v zmysle Metodického usmernenia k podpore integrovaného územného rozvoja bol zaregistrovaný v neverejnej časti ITMS dňa 14.02.2025.

78

79

== Použité skratky a pojmy ==

80

81

|SKRATKA/POJEM|POPIS

82

|4G/5G|Bezdrôtová bunková rádiová sieť

83

|APN|//Access Point Name//. Sieťová konfigurácia a nastavenie, ktorá určuje prístupové body v mobilných sieťach, čím umožňuje bezpečné a oddelené prepojenie zariadení (napr. senzorov či vozidiel) s cloudovým systémom.

84

|ASD|//Automatické snímače dopravy.// Technické zariadenia, ktoré kontinuálne snímajú dopravný prúd, zvyčajne sčítaním a klasifikáciou vozidiel, čo umožňuje získať detailné informácie o intenzite a zložení dopravy. Tieto dáta sa následne využívajú na dopravno-inžinierske analýzy a plánovanie.

85

|CBA|//Cost-Benefit Analysis//. Metodika na hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektu, porovnáva očakávané prínosy (benefity) s nákladmi (costs).

86

|CSRÚ|//Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov//. Centrálna platforma štátnej správy pre správu a poskytovanie referenčných údajov.

87

|Edge|SW alebo HW komponent umiestnený v teréne

88

|FR|Funkčná požiadavka

89

|GIS|//Geographic Information System//. Softvérové riešenie určené na ukladanie, spracovanie, analýzu a vizualizáciu geografických (priestorových) údajov.

90

|GNSS|Globálny satelitný navigačný systém

91

|HLMSR BA|Hlavné mesto SR Bratislava

92

|IaaS|Infrastructure-as-a-Service (spôsob využívania cloudových služieb)

93

|IAM|//Identity and Access Management//. Systém alebo riešenie určené na správu digitálnych identít používateľov a kontrolu ich prístupových práv k systémovým zdrojom.

94

|IDS|//Intrusion Detection System//. Bezpečnostný softvér alebo zariadenie určené na detekciu neoprávnených prienikov, útokov alebo iných nežiaducich aktivít v sieti.

95

|IoT|Internet of Things / Internet vecí

96

|IPS|//Intrusion Prevention System//. Nástroj podobný IDS, ktorý však okrem detekcie dokáže automaticky blokovať alebo obmedziť útočné či inak nebezpečné aktivity.

97

|IS|Informačný systém

98

|**IS SÚC**|**Informačný systém správy a údržby ciest**

99

|**ISVS**|//Informačný systém verejnej správy//. Systém, ktorý zabezpečuje spracovanie a poskytovanie dát a služieb pre orgány verejnej moci a iné subjekty verejnej správy v súlade s legislatívou SR.

100

|ITIL|//Information Technology Infrastructure Library//. Súbor best practices pre riadenie IT služieb a procesov, zameraný na efektivitu, kvalitu a hodnotu pre koncových používateľov.

101

|KAV|//Konsolidovaná analytická vrstva//. Centrálna platforma na spracovanie a analýzu údajov (prevádzkovaná MIRRI SR), určená pre vybrané inštitúcie verejnej správy.

102

|LAN|Local Area Network. Lokálna počítačová sieť, ktorá prepája zariadenia v obmedzenom priestore (napr. v jednej budove, areáli alebo miestnosti).

103

|MCA|//Multikriteriálna analýza//. Metóda hodnotenia viacerých variantov alebo alternatív na základe rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií.

104

|MD SR|Ministerstvo dopravy SR

105

|MIRRI|//Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za informatizáciu verejnej správy, regionálny rozvoj a eurofondy.//

106

|MOS|//Metropolitná optická sieť. //Optická sieť vo vlastníctve mesta umožňujúca vysokorýchlostnú dátovú komunikáciu medzi vybranými lokalitami v rámci mesta.

107

|NIST|//National Institute of Standards and Technology//. Americká federálna agentúra, ktorá vyvíja normy, odporúčania a best practices pre oblasť kybernetickej bezpečnosti a IT.

108

|NR|Nefunkčná požiadavka

109

|OVM|//Orgán verejnej moci. //Štátne inštitúcie, samosprávy a ostatné organizácie vykonávajúce verejnú moc v zmysle platnej legislatívy SR.

110

|PaaS|Platform-as-a-Service (spôsob využívania cloudových služieb)

111

|PK|Pozemné komunikácie

112

|RBAC|//Role-Based Access Control//. Model riadenia prístupu k systémovým zdrojom a funkciám na základe definovaných rolí používateľov.

113

|RPO|//Recovery Point Objective//. Maximálne akceptovateľné množstvo dát, ktoré môže organizácia stratiť pri obnove systému, vyjadrené časovým odstupom od poslednej zálohy.

114

|RTO|//Recovery Time Objective//. Maximálna akceptovateľná doba obnovy po výpadku, teda za ako dlho musí byť systém opäť funkčný.

115

|SaaS|//Software as a Service//. Model poskytovania softvéru formou služby prevádzkovanej v cloude, vďaka čomu zákazník nepotrebuje prevádzkovať vlastnú infraštruktúru ani vykonávať žiadne aktivity týkajúce sa prevádzky, údržby a aktualizácie softvérových ani hardvérových komponentov systému.

116

|SLA|//Service Level Agreement//. Zmluva o úrovni poskytovaných služieb, v ktorej sú definované parametre ako dostupnosť, reakčné časy či doba na odstránenie incidentov.

117

|SR|Slovenská republika

118

|SSO|//Single Sign-On//. Autentifikačný systém, ktorý umožňuje používateľovi prihlásiť sa jednorazovo a pristupovať k viacerým aplikáciám alebo službám bez opätovného zadávania údajov.

119

|SSÚC|Sekcia správy a údržby ciest HLMSR BA

120

|SÚC|Správa a údržba ciest

121

|SV|Sekcia výstavby HLMSR BA

122

|SX|Sekcia digitalizácie HLMSR BA

123

|SŽP|Sekcia životného prostredia HLMSR BA

124

|TP|Technické podmienky MD SR

125

|ÚMSaA|Útvar mestských stratégií a analýz HLMSR BA

126

|VPN|//Virtual Private Network//. Virtuálna privátna sieť, ktorá vďaka šifrovaniu umožňuje bezpečnú komunikáciu medzi oddelenými sieťovými lokalitami či zariadeniami.

127

128

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

1.

11. (((

== Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) ==

133

)))

134

135

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek rozdeľujeme na funkčné a nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:

136

137

**Funkcionálne (používateľské) požiadavky **majú nasledovnú konvenciu:

**FRxx**

U – používateľská požiadavka

142

143

R – označenie požiadavky

144

145

xx – číslo požiadavky

146

147

**Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky** majú nasledovnú konvenciu:

**NRxx**

N – nefukčná požiadavka (NFR)

152

153

R – označenie požiadavky

154

155

xx – číslo požiadavky

156

157

158

= DEFINOVANIE PROJEKTU =

159

160

== Manažérske zhrnutie ==

161

162

Projekt „Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava“ je vypracovaný v súlade s:

163

164

* Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;

165

* Výzvou č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR na predkladanie Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na „Podporu rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.

166

167

Projekt reaguje na potrebu zvýšenia efektivity správy a údržby cestnej infraštruktúry v Bratislave prostredníctvom digitalizácie a inteligentných technológií. V súčasnosti je plánovanie a výkon údržby a opráv cestnej infraštruktúry závislé vo veľkej miere na manuálnom monitorovaní a čiastkových údajoch, čo môže za istých okolností viesť k oneskoreným zásahom a neoptimálnemu využívaniu zdrojov. Cieľom projektu je automatizovaný a dátovo riadený systém, ktorý umožní presnejšie rozhodovanie a predikciu údržby a plánovanie opráv aj väčších investičných zásahov na cestách a vo verejnom priestore na základe reálnych meraní a získavania dát v teréne.

168

169

Projekt je v súlade so špecifickým cieľom RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy priority 1P1. Veda, výskum a inovácie Programu Slovensko a v súlade s povinnými aktivitami v rámci výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR.

170

171

Projekt napĺňa strategické ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky z roku 2021 (NKVIS 2021) primárne:

172

173

* v prioritnej osi 2 Digitálna a dátová transformácia a jej cieľmi 2.1 Odstrániť bariéry digitálnej transformácie verejnej správy, 2.2 Zefektívniť implementáciu služieb využívaním cloud natívnych služieb a 2.3 Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy,

174

* v prioritnej osi 3 Efektívne IT a jej cieľmi 3.1 Zvýšiť úžitkovú hodnotu informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu a 3.2 : Skrátiť čas na prípravu a doručenie služieb a výsledkov informačných systémov verejnej správy.

175

176

Ciele a aktivity projektu sú navrhované tak, aby prispeli k naplneniu:

177

178

* účelu výzvy, ktorý je zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verenej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta,

179

* strategického dokumentu Bratislava 2030 – Program rozvoja obce 2022 – 2030, strategický cieľ C.3.2. Moderné a efektívne mesto, C.3.2.2. Digitálne sebavedomé mesto,

180

* interných potrieb a cieľov sekcie správy a údržby ciest a Magistrátu ako celku.

181

182

Predmetom projektu je dodávka zariadení, ich montáž, oživenie, vrátane jednoduchých stavebných úprav v teréne a nehnuteľnostiach mesta, udelenie licencie pre softvérové prvky a prevádzka informačného systému správy a údržby pozemných komunikácií ako služby.

183

184

185

**Časový harmonogram:**

186

187

Projekt je naplánovaný na obdobie 13 mesiacov, pričom jeho začiatok je stanovený na 12/2025 a ukončenie na 12/2026. Podporné aktivity budú prebiehať súbežné s hlavnou aktivitou projektu.

188

189

Harmonogram pre hlavnú aktivitu je rozpísaný v časti 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda jeho riadenia.

190

191

**Predpokladaný rozpočet:**

192

193

Predpokladaný rozpočet projektu je v sume 3 940 000,00 EUR s DPH, z toho oprávnené výdavky tvoria 3 450 000,00 EUR s DPH. Projekt bude financovaný z Programu Slovensko v rámci výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR. Projekt bude spolufinancovaný z vlastných zdrojov žiadateľa vo výške 15% z celkových oprávnených výdavkov projektu.

194

195

196

Žiadateľ zároveň deklaruje, že na aktivity projektu nečerpal finančné prostriedky z iných opatrení Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti a iných nástrojov podpory.

197

198

**Hlavná aktivita projektu **(v zmysle výzvy na predkladanie ŽoNFP): IoT, dáta a platformy - Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu). Hlavná aktivita projektu je zameraná na dodávku komplexného a integrovaného riešenia pre efektívnu správu a údržbu ciest, ktoré pozostáva z dodávky jednotného systému v podobe informačného systému s potrebnými IoT hardvérovými technologickými prvkami realizujúcimi dátové vstupy pre analytické a rozhodovacie činnosti. Súčasne je riešenie integrované na informačné systémy HLMSR BA, ako je riadenie identít, manažérsky informačný systém, GIS a IoT platforma mesta.

**Cieľová skupina:**

* pracovníci zapojení do správy a údržby ciest v rámci štruktúry magistrátu a mestských organizácií

203

* ostatní pracovníci mesta podieľajúci sa na tvorbe koncepčných a strategických materiálov s využitím dát o stave cestnej infraštruktúry, parametrov dopravných prúdov a kvality ovzdušia

204

* občania – primárne používateľa cestnej infraštruktúry (vodiči, pasažieri, chodci, cyklisti a ďalší) a sekundárne celá verejnosť (beneficienti realizovaných zmien vyplývajúcich z koncepčných a strategických materiálov mesta vytvorených aj na základe údajov z predmetného projektu).

205

206

**Miesto realizácie projektu:**

207

208

Projekt bude realizovaný na území mesta Bratislava, mestských častiach Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.

209

210

211

**Merateľné ukazovatele projektu:**

212

213

V rámci projektu bude naplnený merateľný ukazovateľ výstupu ku koncu realizácie hlavnej aktivity projektu a ukazovateľ výsledku v rámci udržateľnosti projektu. Udržateľnosť projektu je 5 rokov.

214

215

PO081 PSKPRCO76 – Integrované projekty pre územný rozvoj: Počet: 1

216

217

PR092 PSKPSRI40 – Používatelia nových a vylepšených verejných inovatívnych služieb, produktov a procesov: Počet: 100 000

218

219

220

**Očakávané prínosy projektu:**

221

222

1. Zvýšenie bezpečnosti premávky

223

224

Projekt zavádza inteligentné zariadenia pre zber údajov a nástroje pre analytiku a digitalizáciu procesov správy a údržby, ktoré dokážu identifikovať a predpovedať rizikové a nebezpečné situácie na úsekoch ciest a verejných priestranstvách. Tieto informácie umožnia plánovať cielené zásahy na kritických miestach, čím sa výrazne zníži riziko dopravných nehôd a iných kolízií. Zameranie na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov podporuje rozvoj udržateľných a bezpečných foriem mobility, ktoré sú kľúčové pre mestské prostredie, avšak neopomína ani účastníkov IAD.

225

226

227

2. Zabezpečenie dostupnej, spoľahlivej a kvalitnej cestnej siete

228

229

Prostredníctvom implementácie systémov pre monitoring a nástrojov digitálnej správy a údržby ciest projekt zvyšuje dostupnosť a prináša vyššiu kvalitu cestnej infraštruktúry. Intenzívny zber dát o stave vozoviek a cestného vybavenia umožní plánovať údržbu efektívnejšie a s menšími nákladmi.

230

231

Implementácia projektu zároveň zabezpečí plynulú premávku a zvýši celkový komfort cestovania pre obyvateľov i návštevníkov Bratislavy. Týmto sa posilní atraktivita mesta ako moderného a efektívne spravovaného centra regiónu.

232

233

234

3. Poskytovanie dát pre kvalifikované rozhodovanie

235

236

Projekt bude generovať bohatý súbor dát o doprave, stave ciest a environmentálnych podmienkach, ktorý bude využívaný na strategické rozhodovanie. Niektoré dáta budú publikované ako open data a prostredníctvom verejnej časti informačného systému v reálnom čase, čím sa zvýši ich dostupnosť pre odbornú i laickú verejnosť. Verejne dostupné dáta umožnia transparentné plánovanie ďalších mestských projektov a zapojenie komunity do riešenia problémov.

237

238

Strategická analýza dát podporí mestské rozhodovanie v oblastiach znižovania emisií, optimalizácie dopravy a zlepšovania kvality života. Získané informácie umožnia efektívne plánovať zásahy v oblasti mobility a životného prostredia.

239

240

241

4. Optimalizácia finančných nákladov na údržbu ciest

242

243

Informačný systém umožní automatizovať niektoré procesy údržby, systematizovať ju a realizovať rozhodnutia na základe objektívnych dát. Moderné technológie znížia administratívnu a operačnú náročnosť správy ciest, čím sa efektívnejšie využijú zdroje na iné potrebné oblasti. Optimalizácia zdrojov bude dosiahnutá aj vďaka digitálnym nástrojom, ktoré zefektívnia plánovanie údržby a umožnia okrem iného racionalizovať chemické posypy a výkony údržby.

244

245

246

5. Zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie:

247

248

Projekt podporí ekologickejšie postupy pri správe a údržbe ciest, vrátane optimalizácie používania chemických zmesí na zimnú údržbu a monitorovania environmentálnych parametrov, ako sú emisie, prachové častice a kontamináciu pôdy. Tieto opatrenia výrazne prispejú k zlepšeniu kvality životného prostredia a zníženiu environmentálnej záťaže. Nasadenie inteligentných technológií pre zber a analýzu údajov umožní prijímať opatrenia na zmiernenie dopadov klimatických zmien, čím sa Bratislava stane ekologicky udržateľnejším mestom.

249

250

251

Vzhľadom na zameranie projektu, ktorým je podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu, sa pre financovanie projektu predpokladá z EFRR ako dopytový projekt programu Program Slovensko 2021 – 2027, v rámci priority 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifického cieľa RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy pre VRR – viac rozvinutý región a pre opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

252

253

254

== Motivácia a rozsah projektu ==

255

256

Súčasný procesno-systémový rámec správy a údržby ciest v Bratislave **nemá dostatočne presné, aktuálne a automatizované dáta** o stave cestnej infraštruktúre, intenzite dopravy a environmentálnych podmienkach a nedisponuje dostatočne komplexnou podporou kľúčových procesov pri správe, údržbe a opravách cestného infraštruktúrneho majetku. To vedie k suboptimálnemu riadeniu údržby, opráv a rekonštrukcií tohto majetku, čo môže spôsobovať:

257

258

* **Zvýšené riziko dopravných nehôd**, kde absencia včasnej detekcie nebezpečných miest a úsekov (zlý stavebno-technický stav vozoviek, poškodenia cestného vybavenia, okamžitý stav povrchu vozoviek pri nedostatočnej adhézii spôsobenej nepriaznivými zimných podmienkami) môže ohroziť bezpečnosť vodičov, chodcov aj cyklistov.

259

* **Neefektívne plánovanie údržby, opráv a rekonštrukcií**, pretože rozhodovacie činnosti sú založené na čiastkových alebo oneskorených informáciách, čo vedie k vyšším nákladom a neoptimálnemu načasovaniu akcií.

260

* **Nižšiu dostupnosť informácií**, keďže občania a podniky nemajú prístup k aktuálnym údajom o stave ciest a plánovaných akciách údržby a opráv, čo komplikuje plánovanie dopravy.

261

* **Zvýšenú environmentálnu záťaž**, pretože neoptimalizované dávkovanie posypových materiálov a údržbové postupy vedú k nadbytočnému zaťaženiu životného prostredia.

262

263

Projekt má za cieľ **odstrániť tieto problémy** zavedením inteligentného systému na zber, analýzu a využitie dát, ktorý umožní **prediktívnu údržbu, optimalizáciu nákladov a zvýšenie bezpečnosti premávky**.

264

265

266

Projekt sa venuje odbornej agende na úseku správy a údržby pozemných komunikácií s presahom publikácie vybraných údajov vo forme otvorených dát. Projekt nerieši žiadne oblasti alebo agendy klasických životných situácií (ŽS1 až ŽS16).

267

268

269

V rámci projektu sa riešia tieto kľúčové oblasti biznis procesov:

270

271

1. monitorovanie stavu ciest a vybraného cestného vybavenia

272

1. optimalizácia zimnej údržby ciest

273

1. manažment cestného majetku

274

1. publikovanie otvorených dát.

275

276

== Zainteresované strany (Stakeholderi) ==

277

278

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam subjektov/osôb, ktorí sa zúčastňujú projektu a akú rolu zastávajú:

279

280

281

|ID|AKTÉR / STAKEHOLDER|(((

SUBJEKT

(názov / skratka)

)))|ROLA

|1.|Hlavné mesto SR Bratislava|HLMSR BA|vlastník procesov, vlastník dát, prevádzkovateľ ISVS isvs_15196

287

|2.|Hlavné mesto SR Bratislava|HLMSR BA|prevádzkovateľ ISVS isvs_14915

288

|3.|Občan|-|Beneficient zlepšených služieb poskytovaných mestom primárne v oblasti kvalitnejšej a bezpečnejšej dopravy na PK. Konzument vybraných otvorených dát.

289

|4.|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR| |Poskytovateľ služieb Konsolidovaná analytická vrstva

290

291

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

== Ciele projektu ==

V tabuľke nižšie sa nachádza zoznam cieľov, ich mapovanie na strategické ciele a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI - key performance indicators). Ciele napĺňajú charakteristiky tzv. S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

297

298

299

|ID|Názov cieľa|Názov strategického cieľa|Spôsob realizácie strategického cieľa

300

|G1|Zvýšiť bezpečnosť premávky na cestách s dôrazom na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov|Zvýšiť bezpečnosť premávky na cestách s dôrazom na verejnú osobnú dopravu, chodcov a cyklistov|(((

301

Implementácia senzorických zariadení na monitorovanie stavu vozoviek a dopravných podmienok v reálnom čase.

302

303

Využitie analytických nástrojov na identifikáciu a predikciu rizikových miest.

304

305

Využitie komplexného informačného systému pre optimalizáciu údržby a opráv cestného majetku.

306

)))

307

|G2|Zabezpečiť dostupnú, spoľahlivú a kvalitnú cestnú sieť pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta.|Zabezpečiť dostupnú, spoľahlivú a kvalitnú cestnú sieť pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta.|(((

308

Zber a vyhodnocovanie dát o stave vozoviek a cestného vybavenia pomocou inteligentných technológií.

309

310

Prediktívne plánovanie zimnej údržby PK na základe reálnych dát.

311

312

Zavedenie digitálneho informačného systému na koordinovaný manažment cestného majetku.

313

)))

314

|G3|Poskytnúť dáta pre kvalifikované strategické plánovanie a rozhodovanie v oblasti dopravy a životného prostredia|Zavádzať rozhodovanie na základe objektívnych dát|(((

315

Zber a integrácia technicko-prevádzkových údajov o vozovkách a cestnom majetku, dopravných a environmentálnych údajov do centralizovaného informačného systému.

316

317

Sprístupnenie vybraných dát ako dátovej rezervy pre budúce analytiky v rámci IS KAV.

318

)))

319

|G4|Publikovať vybrané údajov pre verejnosť vo forme open data.|Zvýšiť transparentnosť pri správe vecí verejných a umožniť verejnosti využívania dát v správe mesta|Sprístupnenie vybraných dát pre verejnosť prostredníctvom open data platformy.

320

|G5|Optimalizovať finančné náklady na údržbu ciest a znížiť negatívne dopady na životné prostredie pri údržbe ciest.|Zvyšovať efektivitu prevádzky pri dosahovaní stanovených environmentálnych cieľov|(((

321

Implementácia dátovo riadeného plánovania údržby na minimalizáciu nadbytočných zásahov.

322

323

Optimalizácia využitia posypových materiálov a zimnej údržby s ohľadom na environmentálne dopady.

324

325

Zavedenie inteligentných nástrojov na monitorovanie znečistenia pôdy chemickými posypmi.

326

)))

327

|GG6|Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (ďalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia v rámci podpory rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, využívania priestorových a otvorených dát a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta/regiónu, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a podnikateľom, vrátane získavania poznatkov o aktuálnom stave dostupnosti a využívania dát v rámci verejnej správy, budovania špecifických kapacít a infraštruktúry.|Rozvoj obcí, miest a regíonov|Zavedenie moderných inteligentných prvkov, ktorých dodávka je predmetom tohto projektu – stacionárne a vozidlové IoT zariadenia a informačný systém SÚC – zabezpečia rozvoj hl. mesta SR BA – v podobe zavedenia nových dátových platforiem s využívaním priestorových a otvorených údajov a nástrojov s vysokou pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie a správu mesta/regiónu, proaktívnych elektronických služieb, ako aj poskytovanie služieb občanom a poskytovanie služieb občanom a podnikateľom.

328

329

Tabuľka 3 Ciele projektu

330

331

332

== Merateľné ukazovatele (KPI) ==

333

334

|ID|ID/Názov cieľa|Názov

335

ukazovateľa (KPI)|Popis

336

ukazovateľa|Merná jednotka

|AS IS

merateľné hodnoty

(aktuálne)|TO BE

Merateľné hodnoty

(cieľové hodnoty)|Spôsob ich merania a Pozn.

342

|KPI1|GC6 / Opatrenie: 1.2.2. Podpora budovania inteligentných miest a regiónov|PSKPRCO76 Integrované projekty pre územný rozvoj|(definovaný vo výzve PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR)|projekty|0|1|Subjekty verejnej správy zapísané v štatistickom registri organizácii vedenom Štatistickým úradom SR, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy.

343

344

|KPI3|G1 , G2, G6|Počet IoT/smart technologických zariadení|Počet prevádzkovaných IoT zariadení prispievajúcich k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky a dostupnejšej, spoľahlivejšej a kvalitnejšej cestnej sieti|počet|0|30|Protokol o prebratí a vyhlásenie o uvedení zariadení do prevádzky

345

|KPI4|G3,G6|Počet novo poskytnutých datasetov|Počet novo poskytnutých na rozhodovanie na základe objektívnych dát a ďalšie analýzy|počet|0|11|Protokol o prebratí a vyhlásenie o zabezpečení tvorby vymenovaných datasetov

346

|KPI5|G3, G4|Počet zverejnených datasetov|Počet datasetov publikovaných verejnosti ako open data|počet|0|5|Protokol o prebratí a vyhlásenie o zabezpečení zverejňovaní vymenovaných datasetov

347

|KPI6|G5|Dĺžka cestnej siete manažovaná systémom optimalizácie údržby|Celková dĺžka cestnej siete v správe HLMSR BA, na ktorej prebieha pravidelne zber údajov smart technológiami a ktoré sú manažované systémom optimalizácie v rámci IS SÚC|dĺžka|0|400|Protokol o prebratí a vyhlásenie o začatí zberu údajov a manažovaní cestnej siete v správe HLMSR BA v IS SÚC

348

|KPI7|G5|Počet monitorovaných bodov kontaminácie pôdy|Počet bodov, na ktorých prebieha kontinuálne monitorovanie kontaminácie pôdy v nespevnenej krajnici vplyvom chemických posypov vykonávaných v rámci zimnej údržby ciest|počet|0|7|Protokol o prebratí a vyhlásenie o monitorovaní kontaminácie pôdy na vymenovaných miestach

349

350

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

== Špecifikácia potrieb koncového používateľa ==

355

356

Cieľovými skupinami koncových používateľov systému sú

357

358

* Manažment HLMSR BA

359

* Dispečeri SSÚC HLMSR BA

360

* Správcovia SSÚC HLMSR BA

361

* Pracovníci iných agend HLMSR BA

362

* Vykonávatelia údržby a opráv cestnej infraštruktúry

363

* Občania

364

365

Používateľský prieskum na zistenie potrieb a cieľov bol realizovaný formou štruktúrovaných rozhovorov s vybranými zástupcami cieľových skupín koncových používateľov, na základe ktorých boli identifikované nasledovné požiadavky a ciele:

366

367

|Cieľová skupina|Identifikované požiadavky a ciele

368

|Manažment HLMSR BA|(((

369

* Zabezpečenie dostupnej, spoľahlivej a kvalitnej cestnej siete

370

* Zvýšenie bezpečnosti premávky

371

* Optimalizácia finančných nákladov na údržbu ciest

372

* Zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie

373

* Prístup k aktuálnym sumárnym údajov o stave a plánoch údržby ciest na strategickej úrovni agregácie

374

* Kontrola práce a nariadených zásahov výkonných organizačných zložiek SSÚC HMLSR BA

375

* Sledovanie čerpania a zostatku rozpočtu na skupiny činností údržby a opráv

376

* Zrýchlenie, zefektívnenie a digitalizácia procesov vo výkonných organizačných zložkách HMLSR BA

377

* „Jeden systém na všetko“

378

)))

379

|Dispečer SSÚC HLMSR BA|(((

380

* Znalosť okamžitého stavu ciest v reálnom čase na čo najväčšom území mesta z pohľadu výkonu zimnej údržby

381

* Sledovanie budúceho vývoja stavu povrchu ciest a poveternostných podmienok na území mesta

382

* Podpora pri rozhodovaní o nariadení výkonov zimnej údržby

383

* Sledovanie stavu cestnej infraštruktúry z pohľadu výkonu nestavebnej údržby, čo najviac automatizované

384

* Záznam opatrení vykonaných v teréne pri zistení závady

385

* Kontrola kvality a stavu vykonaných prác nestavebnej údržby cestnej infraštruktúry

386

* Všetky potrebné funkcie sú v jednom informačnom systéme

387

)))

388

|Správca SSÚC HLMSR BA|(((

389

* Sledovanie stavu cestnej infraštruktúry z pohľadu výkonu stavebnej údržby a opráv, čo najviac automatizované

390

* Sledovanie umiestnenia a pohybu majetku dočasne umiestneného v teréne

391

* Záznam opatrení vykonaných v teréne pri zistení závady

392

* Zostavenie plánu údržby, opráv, rekonštrukcií a výmeny cestného infraštruktúrneho majetku

393

* Kontrola kvality a stavu vykonaných prác stavebnej údržby a opráv cestnej infraštruktúry

394

* Jednotné riešenie bez potreby prepínania sa medzi rôznymi aplikáciami

395

)))

396

|Pracovník iných agend HLMSR BA|(((

397

* Prístup k spoľahlivým a presným údajom o

398

** kvalite vzduchu

399

** kvalite pôdy

400

** poveternostných podmienkach

401

** intenzite slnečného žiarenia

402

* Dostupnosť údajov o intenzite a zložení dopravného prúdu vo vybraných lokalitách

403

)))

404

|Vykonávateľ údržby a opráv cestnej infraštruktúry|(((

405

* Prehľad zadaných prác vrátane lokalizácie

406

)))

407

|Občan|(((

408

* Jednoduchý prístup k údajom o stave ciest v zime

409

* Prehľad o plánovaných a realizovaných opravách a rekonštrukciách ciest

410

)))

411

412

== Detailný opis obmedzení a predpokladov ==

413

414

Projekt sa zameriava výlučne na agendu správy a údržby pozemných komunikácií na území hl. mesta SR Bratislava, vrátane vybraných prvkov cestného vybavenia, environmentálnych parametrov a dopravno‑inžinierskych údajov. Projekt nerieši iné mestské agendy, stavebné investície mimo cestnej infraštruktúry, ani oblasti životných situácií. Predmetom dodávky je nový IS SÚC, doplnený o stacionárne a vozidlové IoT zariadenia, s integráciou na mestskú IoT platformu a IS KAV.

415

416

Rozsah je vymedzený s cieľom zabezpečiť koncentráciu finančných, personálnych a časových zdrojov na oblasť s najvyšším prínosom pre bezpečnosť, kvalitu a udržateľnosť cestnej infraštruktúry. Zvolený rozsah umožňuje dosiahnuť požadované merateľné ukazovatele definované vo výzve PSK‑MIRRI‑619‑2024‑ITI‑EFRR a naplniť strategické ciele mesta v oblasti digitálnej správy a smart city riešení a súčasne rešpektuje pravidlá oprávnenosti výdavkov určené v danej výzve.

417

418

419

**Predpoklady úspešnej realizácie projektu**

420

421

* Schválenie a zabezpečenie financovania projektu z EFRR a štátneho rozpočtu a spolufinancovania zo zdrojov HLMSR BA.

422

* Včasná príprava a úspešné ukončenie procesov verejného obstarávania.

423

* Dostupnosť a technická pripravenosť lokalít na inštaláciu stacionárnych zariadení (napájanie, konektivita, prístup).

424

* Funkčná a bezpečná integrácia na IoT platformu mesta a IS KAV.

425

* Dostupnosť kvalifikovaného personálu na strane HLMSR BA aj dodávateľa pre implementáciu, testovanie, prevádzku a údržbu.

426

* Včasná dodávka a oživenie hardvérových a softvérových komponentov dodávateľom.

427

* Účasť kľúčových používateľov v procese analýzy, testovania a overovania funkčnosti systému.

428

* Zabezpečenie školení pre všetkých relevantných používateľov a prevádzkový personál.

429

* Dodržanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť, ochranu osobných údajov a legislatívny súlad.

430

* Stabilná prevádzka komunikačnej infraštruktúry (mobilné siete, MOS) počas životného cyklu projektu.

431

432

== Vyhodnotenie rizík a závislostí ==

433

434

Realizácia projektu je spojená s viacerými rizikami a závislosťami, ktoré môžu ovplyvniť jeho úspešnú implementáciu, časový harmonogram a očakávané prínosy. Táto kapitola identifikuje hlavné faktory, ktoré môžu predstavovať prekážky pri zavedení riešenia, a analyzuje ich dopad na jednotlivé fázy projektu.

435

436

Riziká môžu vyplývať z technických, organizačných, finančných alebo legislatívnych faktorov. Medzi kľúčové oblasti patrí technologická pripravenosť infraštruktúry, financovanie a udržateľnosť riešenia, legislatívne obmedzenia, ako aj koordinácia medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

437

438

Nasledujúci zoznam sumarizuje identifikované riziká a závislosti s návrhom ich mitigačných opatrení. Výsledok celej analýzy rizík v rámci iniciačnej a prípravnej fázy je zhrnutý v samostatnej prílohe č. 1.

439

440

441

* **Zlyhanie hardvérových komponentov**

442

443

* Zlyhanie hardvéru môže spôsobiť výpadok dát, čím môže následne ovplyvniť kvalitu údržby a manažment rozhodovania o zásahoch.

444

* //Opatrenia~:// Na zaistenie spoľahlivej prevádzky systému je potrebné zaviesť pravidelnú údržbu a kontrolu hardvérových komponentov, používať odolné zariadenia vhodné do náročných podmienok a zároveň zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov spolu s možnosťou promptnej výmeny poruchových súčastí.

445

446

* **Výpadok prevádzkovej infraštruktúry IS SÚC (cloudu)**

447

448

* Nefunkčnosť cloudových služieb môže nepriaznivo zasiahnuť do prevádzky systému a znížiť jej kvalitu.

449

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie nepretržitej prevádzky je potrebné používať služby prevádzkovej infraštruktúry s vysokou dostupnosťou a zároveň implementovať záložné mechanizmy vrátane redundancie dátových centier.

450

451

* **Zlyhanie komunikačných technológií**

452

453

* Výpadky mobilných sietí alebo IoT komunikácie a prenosu dát môžu viesť k nedostatku údajov nevyhnutných na včasnú údržbu a jej riadenie.

454

* //Opatrenia~:// Na zaistenie spoľahlivej konektivity je potrebné zaviesť robustné komunikačné technológie s komerčnou SLA, napríklad celulárne siete podľa 3GPP štandardu, a zároveň zabezpečiť lokálne ukladanie údajov v prípade dočasného výpadku spojenia.

455

456

* **Nedostatok odborného personálu**

457

458

* Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre správu a údržbu systému môže negatívne ovplyvniť kvalitu údržby a proces jej riadenia.

459

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie odbornej prípravy zamestnancov a plynulého chodu systému je potrebné organizovať pravidelné školenia a zároveň uzatvoriť zmluvu s dodávateľom, ktorá určí aj podmienky prevádzky používateľskej podpory (hotline).

460

461

* **Nedostatočná akceptácia systému používateľmi**

462

463

* Používatelia systému môžu mať problémy s jeho ovládaním alebo môžu uprednostniť pôvodné manuálne procesy.

464

* //Opatrenia~:// Na dosiahnutie hladkého nábehu projektu a úspešného prijatia medzi používateľmi je potrebné zapojiť kľúčových používateľov do jeho realizácie už v ranom štádiu, pričom zároveň treba zabezpečiť intuitívne používateľské rozhranie a kvalitnú sprievodnú dokumentáciu.

465

466

* **Prekročenie rozpočtu**

467

468

* V dôsledku nepredvídaných okolností môže dôjsť k prekročeniu plánovaného rozpočtu na implementáciu.

469

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie finančnej stability projektu je potrebné vypracovať podrobnú finančnú analýzu a vyhradiť prostriedky na neočakávané výdavky, pričom je zároveň nutné pravidelne monitorovať náklady počas celej realizácie projektu.

470

471

* **Nedostatočné financovanie prevádzky**

472

473

* Finančné problémy pri zabezpečení dlhodobej prevádzky systému môžu znížiť jeho efektívnosť a následne negatívne ovplyvniť samotnú údržbu.

474

* //Opatrenia~:// Na zabezpečenie dlhodobo udržateľnej prevádzky systému je nevyhnutné vypracovať realistický plán prevádzkových nákladov a zároveň zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na prevádzku zo strany HLMSR BA.

475

476

* **Kybernetické útoky**

477

478

* Systém sa môže stať terčom kybernetických útokov, ktoré by mohli ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov.

479

* //Opatrenia~:// Na zaručenie vysokej úrovne zabezpečenia systému je potrebné zaviesť moderné bezpečnostné opatrenia, ako napríklad šifrovanie údajov, firewall, IDS/IPS a ďalšie všeobecne uznávané priemyselné bezpečnostné praktiky (OWASP, princípy Zero Trust a pod.), pričom je rovnako nevyhnutné vykonávať pravidelné bezpečnostné aktualizácie, audity a testovanie systému na zraniteľnosti.

480

481

* **Strata alebo únik údajov**

482

483

* Únik neverejných údajov môže vyústiť do právnych komplikácií a poškodenia reputácie.

484

* //Opatrenia~:// Na minimalizáciu rizika narušenia bezpečnosti je potrebné zaviesť prísne prístupové politiky a logovať všetky operácie, pričom je zároveň nevyhnutné zaistiť automatizované zálohovanie údajov a šifrovanie na určených úrovniach systému.

485

486

* **Zmena legislatívy alebo regulačných požiadaviek**

487

488

* Nové legislatívne alebo regulačné požiadavky môžu vyvolať potrebu dodatočných úprav systému.

489

* //Opatrenia~:// Na zaistenie súladu s platnou legislatívou a regulačnými normami je nevyhnutné priebežne sledovať ich zmeny a súčasne disponovať flexibilným návrhom systému, ktorý umožňuje jednoduchú implementáciu príslušných úprav.

490

491

* **Oneskorenie pri procesoch verejného obstarávania**

492

493

* V prípade oneskorenia procesov pri verejnom obstarávaní hrozí nesplnenie harmonogramu a zmeškanie kľúčových míľnikov z hľadiska prevádzky IS a zariadení pred nadchádzajúcou zimnou sezónou.

494

* //Opatrenia~:// Prípravu podkladov pre VO je potrebné zabezpečiť v dostatočnom časovom predstihu. Súčasťou procesu VO musí byť pravidelná komunikácia s pracovníkmi zodpovednými za VO.

495

496

* **Omeškanie implementácie projektu**

497

498

* Ak dôjde k omeškaniu projektu, môže to priniesť finančné dôsledky vo vzťahu k prínosom a nákladom a zároveň oddialiť zavedenie efektívnej údržby do prevádzky.

499

* //Opatrenia~:// Na zaistenie úspešného priebehu projektu je potrebné vykonávať jeho priebežné sledovanie v pravidelných intervaloch, vyhodnocovať stav plnenia voči stanovenému plánu a podľa potreby priebežne korigovať práce, aby sa zachovala súladnosť s plánovanými cieľmi.

500

501

* **Nedosiahnutie plánovaných hodnôt stanovených KPI**

502

503

* Ak nebudú dosiahnuté plánované hodnoty merateľných ukazovateľov, ktoré sú pevne stanované v rámci predmetnej výzvy, nebudú preplatené projektované oprávnené výdavky projektu..

504

* //Opatrenia~:// Dôsledná príprava projektu s určením reálnych merateľných ukazovateľov a následne riadenie projektu v súlade s princípmi projektového riadenia. Priebežné sledovanie výstupov a ukazovateľov projektu.

505

506

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam //len najzávažnejších rizík// (všetky identifikované riziká sú uvedené v prílohe č. 1).

|3|(((

Nedosiahnutie plánovaných hodnôt stanovených KPI

)))|C1|(((

Nedosiahnutie plánovanej hodnoty merateľných ukazovateľov, ktoré sú pevne stanované v rámci predmetnej výzvy, spôsobí nepreplatenia projetovaných oprávnených výdavkov projektu.

516

517

518

)))|• Dôsledná príprava projektu s určením reálnych merateľných ukazovateľov a následne riadenie projektu v súlade s princípmi projektového riadenia.

519

• Priebežné sledovanie výstupov a ukazovateľov projektu.

520

|10|(((

521

Zmena legislatívy alebo regulačných požiadaviek

)))|A3|(((

Nové legislatívne alebo regulačné požiadavky môžu vyžadovať dodatočné úpravy systému

526

527

528

)))|• Priebežné sledovanie zmien v legislatíve a regulačných normách.

529

• Flexibilný návrh systému umožňujúci jednoduché implementovanie zmien.

530

|11|(((

531

Oneskorenie pri procesoch verejného obstarávania

532

533

534

)))|B2|V prípade oneskorenia procesov pri verejnom obstarávaní hrozí nedodržanie harmonogramu a nestihnutie dôležitých míľnikov z hľadiska prevádzky IS a zariadení počas nadchádzajúcej zimnej sezóny.|• Zabezpečiť prípravu podkladov pre VO v dostatočnom časovom predstihu a pravidelnú komunikáciu s pracovníkmi zodpovednými za VO.

535

|12|(((

536

Omeškanie implementácie projektu

537

538

539

)))|B2|Omeškanie projektu môže mať finančné dopady na prínosy a náklady ako aj oneskorenie zavedenia efektívnej údržby do prevádzky|• Priebežné sledovanie projektu na pravidelnej časovej báze

540

• odpočet plnenia voči plánu

541

• priebežné korekcie prác na dorovnanie k plánu

542

543

Tabuľka 5 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí

544

545

546

== Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov ==

547

548

Rozpočet a prínosy sú stanované detailne v samostatne vypracovanom dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov.

549

550

551

=== Sumarizácia nákladov a prínosov ===

552

553

Tabuľka uvádza prehľad nákladov a prínosov vychádzajúci z dokumentu M-05 Analýza nákladov a prínosov

554

555

|Náklady|Technologické zariadenia|IS SÚC

556

|**Všeobecný materiál**| |

557

|**IT - CAPEX**| |

558

|Aplikácie|//0 €//|//0 €//

559

|SW|//0 €//|//1 195 314 €//

560

|HW|//1 464 375 €//|//0 €//

561

|**IT - OPEX- prevádzka**| |

562

|Aplikácie|//0 €//|//0 €//

563

|SW|//0 €//|//481 331 €//

564

|HW|//717 400 €//|//0 €//

565

|**Prínosy**| |

566

|**Finančné prínosy**| |

567

|Administratívne poplatky|//-//|//-//

568

|Ostatné daňové a nedaňové príjmy|//-//|//-//

569

|**Ekonomické prínosy**| |

570

|Občania (€)|//-//|//-//

571

|Úradníci (€)|//-//|//-//

572

|Úradníci (FTE)|//-//|//-//

573

|**Kvalitatívne prínosy**| |

574

|Zníženie nákladov na rehabilitáciu prvkov cestnej infraštruktúry zavedením integrovaných funkcií riadenia majetku a bežnej údržby.|//5 280 000 €//|//5 040 000 €//

575

|Zníženie nákladov na výkony a spotrebu materiálu zavedením integrovaných funkcií optimalizácie zimnej údržby ciest.|//1 293 600 €//|//1 346 400 €//

576

|Zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky prostredníctvom efektívnejšej identifikácie, monitorovania a odstraňovania rizikových miest a závad na cestnej infraštruktúre a zvýšením úrovne poskytovanej služby počas zimného obdobia.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

577

|Zníženie spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel všetkých účastníkov cestnej premávky v dôsledku plynulejšej dopravy vďaka zlepšenému technickému stavu komunikácií a vozidiel zimnej údržby vďaka jej optimalizácii.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

578

|Zníženie miery poškodenia a mechanického opotrebovania vozidiel v dôsledku zlepšeného technického stavu komunikácií.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

579

|Zrýchlenie dopravy a zníženie meškaní prostredníctvom lepšej zvýšenia kvality poskytovanej služby v zimnom období a zlepšenému technickému stavu komunikácií.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

580

|Zmiernenie negatívnych vplyvov cestnej dopravy na životné prostredie a obyvateľstvo vďaka zlepšenej kvalite povrchov vozoviek.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

581

|Zvýšenie používateľskej spokojnosti a pohodlia pri cestovaní v dôsledku lepšie udržiavaných a bezpečnejších komunikácií|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

582

|Podpora sociálnej a ekonomickej dostupnosti regiónov prostredníctvom zvýšenej prepravnej spoľahlivosti a prepojenosti územia.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

583

|Zníženie negatívnych dopadov dopravy z hľadiska emisií CO,,2,, a kvality ovzdušia (NO,,X,,, CO, PM a iné) vďaka plynulejšiemu prietoku dopravy, optimalizovaným zásahom a zníženiu potreby opakovaných jázd údržbovej techniky.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

584

|Zníženie negatívnych vplyvov chemických posypových materiálov na pôdu a okolité životné prostredie optimalizáciou posypových dávok vďaka monitorovaniu kontaminácie pôdy vedľa vozoviek a optimalizáciou zimnej údržby.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

585

|Poskytnutie relevantných, aktuálnych a konzistentných dát pre verejnú správu s cieľom podporiť kvalifikované rozhodovanie, dlhodobé plánovanie investícií a zvyšovanie efektívnosti intervencií.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

586

|Publikovanie vybraných dát v režime open data s cieľom podporiť verejnú kontrolu, odborné analýzy a inovačné využitie údajov tretími stranami.|//(nevyčísľované)//|//(nevyčísľované)//

587

588

Tabuľka 6 Sumarizácia nákladov a prínosov

589

590

591

Finančne vyčíslené kvalitatívne prínosy boli alokované k jednotlivým modulom podľa nákladovej štruktúry výlučne z dôvodu dodržania šablóny dokumentu. Samotný mechanizmus vzniku týchto prínosov je výsledkom integrovaného pôsobenia všetkých funkčných celkov riešenia. Synergia medzi jednotlivými komponentmi systému, najmä v oblasti dátovej prepojenosti, procesnej nadväznosti a jednotného riadiaceho rámca, spôsobuje, že prínosy vznikajú v podobe celkovej systémovej hodnoty, ktorá presahuje čiastkové efekty jednotlivých modulov. Vzhľadom na túto vzájomnú previazanosť je opodstatnené pristupovať k hodnoteniu prínosov ako k agregovanému efektu riešenia ako celku.

592

593

Kvantifikované kvalitatívne prínosy uvedené v tabuľke boli stanovené na základe prieskumu obdobných riešení realizovaných v zahraničí. Pri ich určovaní boli zohľadnené konzervatívne odhady, resp. hodnoty na spodnej hranici rozpätí dosiahnutých prínosov.

594

595

Pri zimnej údržbe ciest správcovi vznikajú priame náklady primárne v zabezpečení samotných výkonov (náklady na pracovnú silu, pohonné hmoty, amortizácia mechanizácie, údržba strojov a zariadení a iné) a nákladov na posypový materiál. Navrhované riešenie v oblasti zimnej údržby má ambíciu optimalizovať náklady v oboch týchto zložkách. Ako základ pre kvantifikáciu prínosov bola vybratá referenčná štúdia optimalizácie zimnej údržby ciest v Utahu (USA), kde bol nasadený obdobný systém optimalizácie zimnej údržby ciest so senzorickými zariadeniami. Po jeho implementácii došlo podľa najkonzervatívnejších odhadov k zníženiu priamych nákladov na zabezpečenie výkonov o 11 % a nákladov na posypový materiál o 4 %.

596

597

Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo za uplynulých 5 rokov na zimnú údržbu pozemných komunikácií v jeho správe po prepočtoch 12 509 251 € na výkony a 6 735 751 € na materiál. Pri uplatnení konzervatívnych odhadov to predstavuje predpokladanú ročnú úsporu 275 204 € na výkonoch a 53 886 € na posypovom materiáli, teda spolu približne 330 000 € ročne. Táto úspora bola formálne rozpočítaná medzi modul Technologické zariadenia a modul IS SÚC alikvotne podľa ich predpokladaných nákladov na základe textu uvedené vyššie, v pomere 49 % a 51 %, čo predstavuje prínos 161 700 €, resp. 168 300 € ročne.

598

599

Ďalší kvantifikovaný prínos sa týka hospodárenia s vozovkami v oblasti ich bežnej údržby a rehabilitácií stavebného charakteru. Ako východisko bola použitá referenčná štúdia kolektívu pod vedením emeritného profesora W. Ronalda Hudsona z Univerzity v Texase o merateľných prínosoch systémového hospodárenia s vozovkami. Optimalizovaný systém, založený na pravidelnej diagnostike, zbere porúch prostredníctvom senzorických zariadení a následnom spracovaní dát pre návrh údržby, umožňuje predĺžiť životnosť vozoviek v priemere o 11,05 %. Predĺženie životnosti predstavuje priamu finančnú úsporu.

600

601

Pri aplikácii uvedeného koeficientu na sumu, ktorú Hlavné mesto SR Bratislava vynaložilo v posledných 5 rokoch na údržbu a rehabilitácie vozoviek, vychádza ročná úspora vo výške 1 290 690,07 €. Po formálnom rozdelení medzi moduly podľa ich nákladov to predstavuje prínos približne 660 000 € pre modul Technologické zariadenia a 630 000 € pre modul IS SÚC ročne.

602

603

V nákladovo-výnosovej analýze boli tieto prínosy uvažované od 3. roku realizácie projektu, pri horizonte hodnotenia 10 rokov.

604

605

Zároveň neboli kvantifikované viaceré ďalšie identifikované prínosy, ktoré sú popísané v tabuľke prínosov vyššie a v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov. Ak by boli zahrnuté aj tieto prínosy, celková hodnota prínosov by sa výrazne navýšila. Napríklad len pri úvahách o spoločenských efektoch spojených so zavedením funkcií hospodárenia s vozovkami sa podľa konzervatívnych odhadov Svetovej banky dosahujú pomery prínosov a nákladov (BCR) vo výške 200 : 1 a viac. Navyše, kvantifikované prínosy sa týkajú len obmedzeného okruhu predmetu projektu – konkrétne funkčných oblastí hospodárenia s vozovkami a zimnej údržby. Ak by sa kalkulácia rozšírila aj na ostatné funkčné oblasti, dosiahnuté prínosy by boli ešte rádovo vyššie.

606

607

608

Sumarizácia ekonomickej a finančnej efektívnosti projektu:

609

610

* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,79 => viac ako 1,00 ✔️

611

* Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): 42,8 % => viac ako 5,0 % ✔️

612

* Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): 7 415 199 € bez DPH => viac ako 0 ✔️

613

614

=== Zdroj financovania ===

615

616

Zdroje financovania projektu sú nasledovné: Európske štrukturálne a investičné fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja) – Program Slovensko, výzva PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR, spolufinancovanie štátny rozpočet a vlastné zdroje prijímateľa.

617

618

619

== Harmonogram projektu ==

620

621

|ID|FÁZA/AKTIVITA|(((

ZAČIATOK

(odhad termínu)

)))|(((

KONIEC

(odhad termínu)

)))|POZNÁMKA

|1a.|Prípravná a iniciačná fáza|11/2024|08/2025|Schválenie produktov podľa vyhlášky č. 401/2023 Z.z.

631

|1b|Príprava podkladov na VO|06/2025|08/2025|

632

|.1c|Verejné obstarávanie|10/2025|11/2025|

633

|1d|Míľnik – ukončenie VO a podpis zmluvy s úspešným uchádzačom|12/2025|12/2025|

634

|2|Realizačná fáza| | |

635

|2a|Analýza a Dizajn|12/2025|02/2026|

636

|2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|12/2025|01/2026|

637

|2c|Implementácia a testovanie|01/2026|02/2027|

638

|2d|Školenie používateľov|03/2027|03/2027|

639

|2e|Nasadenie a PIP (celé riešenie)|03/2027|04/2027|

640

|3.|Dokončovacia fáza|04/2027|04/2027|

641

|4.|Prevádzka riešenia|05/2027|04/2032|Fakturačný míľnik každý rok prevádzky.

642

643

V zmysle § 15 ods. 4 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy je správca povinný zabezpečiť, aby veľký projekt bol rozdelený na čiastkové plnenia (inkrementy). Zároveň však § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z. ustanovuje, že ak realizačná fáza veľkého projektu pozostáva z dodania jedného funkčného celku alebo dodania výlučne technických prostriedkov, objednávateľ posúdi a vyhodnotí aj alternatívy rozdelenia projektu na inkrementy na preukázanie ekonomickej nevýhodnosti alebo technických obmedzení.

644

645

Projekt je navrhnutý ako dodanie jedného funkčného celku, ktorého jednotlivé kľúčové časti (informačný systém, stacionárne zariadenia a vozidlové zariadenia) sú navzájom funkčne a technicky previazané a samostatne by neprinášali deklarované prínosy. Implementácia len čiastkových častí by nevytvorila ucelené a využiteľné riešenie, čím by sa nenaplnil účel projektu. Informačný systém nie je možné plnohodnotne využívať bez dát zo zariadení, pretože by neobsahoval žiadne reálne vstupy pre plánovanie, analýzy ani rozhodovanie. Naopak, ani samotné zariadenia bez existencie informačného systému neposkytujú využiteľnú pridanú hodnotu, keďže by neexistovala možnosť zberu, integrácie a sprístupnenia dát odborným pracovníkom objednávateľa zodpovedným za správu a údržbu pozemných komunikácií a ďalším koncovým používateľom. Projekt tak môže naplniť účel len vtedy, keď budú všetky komponenty dodané súčasne a integrované do jednotného funkčného celku.

646

647

Z časového hľadiska je potrebné zdôrazniť, že projekt má relatívne krátky harmonogram realizácie – dodanie je založené na licencii hotového informačného systému s relatívne malou zložkou integrácie do prostredia objednávateľa a na nákupe a montáži technologických zariadení, pričom všetky činnosti sa majú uskutočniť v horizonte niekoľkých mesiacov. Sekvenčné rozdelenie na inkrementy by v takto úzkom časovom rámci nepovažujeme za zmysluplné, pretože by nebolo možné samostatne dosiahnuť žiadny relevantný prínos, a zároveň by vznikla zbytočná administratívna a procesná záťaž, čím by sa znížila hospodárnosť a efektívnosť projektu bez pridanej hodnoty pre objednávateľa. Vzhľadom na to, že projektom zabezpečujeme potreby elektronizácie kľúčových jadrových činností správy a údržby ciest, nepredpokladáme za pravdepodobnú ani potrebu predčasného ukončenia projektu z dôvodu straty svojho pôvodného opodstanenia.

648

649

Na základe uvedeného je projekt realizovaný ako jeden inkrement, pričom postupuje v súlade s § 4 ods. 8 vyhlášky č. 401/2023 Z. z., keďže ide o dodanie jedného funkčného celku a delenie na inkrementy je technicky a ekonomicky nevhodné.

650

651

652

== Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím) ==

653

654

Projektový tím bude v koordinovanej činnosti zabezpečovať celý priebeh dodávky projektu od jeho inicializačnej fázy až po postimplementačnú podporu. Jednotliví členovia tímu budú mať zodpovednosti podľa ich popisu špecializácie a vzájomných vertikálnych reportovacích povinností. Projektový tím bude intenzívne komunikovať navzájom v pravidelných formátoch stretnutí ako aj ad-hoc meetingoch podľa požiadaviek priebehu implementácie a situácií, ktoré sa v projekte môžu neplánovane vyskytnúť (riziká). Tieto situácie bude tím riešiť podľa mitigačných aktivít rizík. Členovia projektového tímu budú dodržiavať zásady efektívnej komunikácie podľa komunikačnej matice a nastavených komunikačných kanálov projektu. Všetky činnosti tímu budú koordinované a delegované podľa špecializácie členov a ich kompetencií. Každý člen tímu musí spĺňať kritériá na svoju rolu a príslušné pracovné skúsenosti.

655

656

657

Pre projekt sa zriadi //Riadiaci výbor projektu (RV)//, ktorý predstavuje vrcholový orgán riadenia projektu, a to v zložení:

658

659

1. predseda RV,

660

1. zástupca prevádzky,

661

1. biznis vlastník,

662

1. projektový manažér objednávateľa (PM).

663

664

Projektový tím sa vymenuje v nasledovnom zložení:

665

666

1. 2 × kľúčový používateľ

1. biznis analytik,

1. IT architekt,

1. biznis vlastník

1. manažér kvality.

|6.|Biznis analytik|Bude určený neskôr|N/A|N/A

679

|7.|IT architekt|Bude určený neskôr|N/A|N/A

680

|8.|Manažér kvality|Bude určený neskôr|N/A|N/A

681

|9.|Zástupca prevádzky|Bude určený neskôr|N/A|N/A

682

683

Tabuľka 7 Projektový tím

**Predseda riadiaceho výboru (RV**) je zodpovedný za zvolanie na zasadnutie RV minimálne 1 krát za kalendárny kvartál. Určuje vhodných kandidátov na pozície riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra objednávateľa. Vymenúva členov riadiaceho výboru s hlasovacím právom a bez hlasovacieho práva. Na návrh určeného projektového manažéra vymenuje cez RV projektový tím buď doručením menovacích dekrétov alebo vytvorením komunikačnej matice. Zabezpečuje určenie rozsahu úloh všetkých členov projektového tímu. Môže zlúčiť zodpovednosť za rôzne role projektu podľa vhodnosti a veľkosti projektu. Zabezpečuje schvaľovanie manažérskych alebo špecializovaných výstupov na RV.

688

689

Predseda RV zabezpečuje úlohy a činnosti, ktoré zabezpečujú úspešné riadenie projektu:

690

691

* zastupovanie záujmov objednávateľa - je zodpovedný za súlad so strategickými cieľmi objednávateľa a že jeho záujmy v projekte náležite plnené,

692

693

* kontrola súladu projektu a projektových cieľov so strategickými cieľmi - dohliada na projektové ciele v súlade so strategickými cieľmi organizácie a hodnotový prínos pre objednávateľa,

694

695

* zabezpečenie a udržanie finančného krytia realizácie projektu - je zodpovedný za dostatočné finančné prostriedky na úspešnú realizáciu a za efektívne spravovaný rozpočet,

696

697

* zabezpečenie nákladovo prijateľného prístupu v projekte - dbá na to, aby boli náklady projektu efektívne riadené a aby sa minimalizovali zbytočné výdavky,

698

* v prípade rozporov eskalovaných na RV alebo nerozhodného hlasovania vydáva rozhodujúce stanovisko.

699

700

**Biznis vlastník **zodpovedá za biznis proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Je to kľúčová rola na strane objednávateľa, ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na používateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaraďované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS. Zodpovedá za:

701

702

* za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu

703

704

* definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť

705

706

* definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov

707

708

* schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

709

710

* realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami koncových používateľov

711

712

* spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky a riziká projektu

713

714

* posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti (v biznis procese) po vecnej stránke (najmä procesnej a legislatívnej)

715

716

* riešenie problémov a požiadaviek v spolupráci s odbornými garantmi

717

718

* spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek

719

720

* schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu

721

722

* definovanie očakávaní na kvalitu projektu, kritérií kvality projektových produktov, prínosov pre koncových používateľov a požiadaviek na bezpečnosť

723

724

* definovanie merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov

725

726

* sledovanie a odsúhlasovanie nákladovosti, efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov a priebežné monitorovanie a kontrolu odôvodnenia projektu (BC/CBA)

727

728

* schválenie akceptačných kritérií

729

730

* riešenie problémov používateľov

731

732

* akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov

733

734

* vykonanie UX a UAT testovania

735

736

* odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky

737

738

* dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

739

740

* vykonávanie monitorovania a hodnotenia procesov v plánovaných intervaloch

741

742

* poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii

743

744

* zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd

745

746

* zvažovaní rizík prevádzkových alebo podporných procesov a okrem toho súčasne vlastník napomáha pri identifikovať príležitosti na zlepšovanie a optimalizáciu procesov v spolupráci s ďalšími prepojenými vlastníkmi procesov a manažérom kvality

747

748

* odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní

749

750

**Kľúčový používateľ objednávateľa** je zodpovedný za definovanie funkčných a technických požiadaviek, ktoré zabezpečia, že systém bude plne vyhovovať potrebám koncových používateľov. Jeho úloha zahŕňa špecifikáciu akceptačných kritérií, vykonanie akceptačného testovania (UAT) a finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania. Aktívne sa podieľa na hodnotení projektových výstupov a ich uvedení do produkčnej prevádzky. Kľúčový používateľ tiež predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít, spolupracuje s projektovými tímami a zabezpečuje, že všetky výstupy sú v súlade s procesnými a legislatívnymi požiadavkami. Konkrétne je zodpovedný za:

751

752

* návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu

753

* definovanie požiadaviek koncových používateľov na systém a v nadväznosti na to definovanie akceptačných kritérií

754

755

* je zodpovedný za samotné akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky

756

757

* predloženie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov

758

759

* jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na jednotlivé projektové výstupy (špecializované produkty a výstupy) z pohľadu vecno-procesného a legislatívy

760

761

* samotné vykonanie používateľského akceptačného testovanie (UAT)

762

763

* finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania

764

765

* finálny návrh na spustenie do produkčnej prevádzky

766

767

**Biznis analytik** zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek objednávateľa a ďalej zodpovedá za:

768

769

* analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie

770

771

* návrh riešenia v biznis pohľadu, vrátane návrhu zmien procesov objednávateľa v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení

772

773

* analýzu požiadaviek na informačný systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti a procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom

774

775

* prípravu špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu

776

777

* mapovanie a analýzu existujúceho prostredia, analýzu biznis požiadaviek na informačný systém, špecifikáciu požiadavky na informačnú podporu procesov

778

779

* návrh konceptu riešenia a prípravu podkladov pre architektov a vývojárov riešenia

780

781

* spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení

782

783

* sprostredkovanie komunikácie medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad)

784

785

* mapovanie požiadaviek do návrhu funkčných riešení

786

787

* návrh a správu katalógu požiadaviek – registra požiadaviek riešenia

788

789

* analýzu funkčných a nefunkčných požiadaviek

790

791

* návrh fyzického a logického modelu

792

793

* návrh testovacích scenárov

794

795

* dohľad nad zhodou výstupov s pôvodným analytickým zadaním

796

797

* dodržovanie správnej metodiky pri postupe analýzy, definovanie akceptačných kritérií v projekte, odsúhlasenie opisu produktov, ktoré predstavujú vstupy alebo výstupy (priebežné alebo konečné) úloh dodávateľov, alebo ktoré ich priamo ovplyvňujú

798

799

* za zabezpečovanie a akceptáciu produktov po ich dokončení

800

801

**IT Architekt **je osoba zodpovedá za návrh architektúry riešenia informačných systémov a zodpovedá za:

802

803

* implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov

804

805

* riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu informačného systému

806

807

* súlad s architektonickými princípmi

808

809

* návrh základnej architektúry informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb

810

811

* zabezpečenie projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia

812

813

* za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Poskytuje tiež konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie

814

815

**Manažér kvality** je zodpovedný za zabezpečenie prác napr. v zmysle partnerskej zmluvy v oblasti riadenia kvality. Konkrétne zodpovedá za:

816

817

* za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov

818

819

* sledovanie a hodnotenie kvalitatívnych ukazovateľov projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ

820

821

* zabezpečenie zhody kvality projektových výstupov s požiadavkami počas celého projektu

822

823

* realizáciu postupov riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa

824

825

* kontrolu, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami

826

827

* za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu

828

829

* plánovanie, koordináciu, riadenie a kontrolu systému manažérstva kvality

830

831

* zabezpečenie tvorby cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom

832

833

* realizáciu postupov riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa

834

835

**Projektový manažér objednávateľa** zodpovedá za koordináciu a riadenie projektu v rámci dodávania diela a jednotlivých výstupov v rámci etáp projekt počas celého životného cyklu projektu. Zodpovedá za:

836

837

* riadenie projektových (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektového tímu dodávateľa

838

839

* dodanie produktov (výstupov) projektu v dohodnutom čase, rozpočte a kvalite

840

* spoluprácu s projektovým manažérom dodávateľa

841

* spracovanie a korigovanie harmonogramu prác a rozpočtu projektu

842

* koordináciu členov projektového tímu

843

* hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík

844

* vedenie projektovej dokumentácie a jej predkladanie RV a ďalších orgánom podľa interných predpisov a legislatívy

845

846

* zodpovedá za efektívnu komunikáciu medzi objednávateľom a dodávateľom

847

848

* vonkajšiu komunikáciu v prípade externých kontaktov

849

* identifikovanie kritických miest projektu a navrhovanie ciest k ich eliminácii

850

851

* predkladanie návrhov na zlepšenia na rokovanie Riadiaceho výboru (RV)

852

* vypracovanie požiadaviek na zmenu, návrh ich prioritizácie a predkladanie zmenových požiadaviek na rokovanie RV

853

* riadenie zmeny (CR) a prípadné požadované riadenie konfigurácií a ich zmien

854

* kontrolu dodržiavania a plnenia míľnikov v zmysle zmluvy medzi dodávateľom a objednávateľom

855

* dodržiavanie metodík projektového riadenia

856

* predkladanie požiadaviek dodávateľa na rokovanie Riadiaceho výboru

857

* vecnú a procesnú administráciu zúčtovania dodávateľských faktúr

858

859

**Zástupca prevádzky** projektu je člen riadiaceho výboru (RV) projektu a zodpovedá za:

860

861

* zastupovanie záujmov prevádzky - dohliada na to,  že projekt zohľadňuje požiadavky a potreby prevádzky a že výstupy projektu budú v súlade s požiadavkami na prevádzku,

862

863

* kontrolu súladu projektu s požiadavkami na prevádzku - projektové ciele a výstupy musia byť v súlade s požiadavkami na prevádzku, aby projekt prinášal hodnotu pre prevádzku.

864

865

* spolupráca s projektovým manažérom - úzko spolupracuje s projektovým manažérom a poskytuje mu podporu a poradenstvo v oblasti prevádzky,

866

867

* posudzovanie projektových dokumentov - zástupca prevádzky posudzuje projektové dokumenty z pohľadu prevádzky a zabezpečuje ich súlad s prevádzkou,

868

869

* účasť na zasadnutiach riadiaceho výboru projektu - pravidelne sa zúčastňuje na zasadnutiach RV, kde prezentuje svoje stanoviská a návrhy týkajúce sa prevádzky,

870

871

* informovanie o rizikách a problémoch - informuje RV o všetkých rizikách a problémoch, ktoré by mohli ohroziť úspešnú realizáciu projektu z hľadiska prevádzky,

872

* navrhovanie opatrení - navrhuje opatrenia na minimalizovanie rizík a riešenie problémov, ktoré sa týkajú prevádzky.

*

= LEGISLATÍVA =

V rámci predkladaného projektu a ani po jeho ukončení počas obdobia udržateľnosti sa neočakáva úprava alebo priama zmena zákona vyplývajúca z aktivít projektu a teda úspešná realizácia projektu nie je ovplyvnená žiadnymi vyžadovanými zmenami v legislatíve.

878

879

Pri návrhu a implementácii riešenia budeme postupovať, dodržiavať a riadiť podľa relevantných predpisov:

880

881

* Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

882

* Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

883

* Vyhláška 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,

884

* Vyhláška 78/2020 Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,

885

* Vyhláška 547/2021 MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy.

886

887

= ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU =

888

889

Nasledujúce kapitoly popisujú architektúru riešenia z pohľadu biznisovej, aplikačnej, dátovej a technologickej vrstvy. Ich súčasťou je popis aktuálneho (AS-IS) a budúceho (TO-BE) stavu jednotlivých vrstiev architektúry.

890

891

892

== Stanovenie alternatív architektúry riešenia ==

893

894

Na základe identifikovaného rozsahu problému boli navrhnuté rôzne riešenia biznis procesov. Alternatívy pokrývajú vybrané procesy zainteresovaných strán a sú hodnotené na základe kritérií vychádzajúcich z cieľov stakeholderov a identifikovaných obmedzení.

895

896

V procese stanovenie alternatív na biznisovej vrstve architektúry a následnej MCA sa uvažovalo s týmito oblasťami biznis procesov:

897

898

1. monitorovanie stavu cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev pre účely zimnej a stavebnej i nestavebnej bežnej údržby a opráv a strategického plánovania

899

1. riadenie zimnej údržby cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev s plánovaním a koordináciou výkonu zimnej údržby

900

1. riadenie stavebnej aj nestavebnej bežnej údržby cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev s evidenciou hlásení z rôznych zdrojov, digitálnej podpory odstraňovania závad a iných problémov a sledovania práce výkonných zložiek SSÚC HLMSR BA

901

1. riadenie cestného majetku s technickou evidenciou majetku a plánovaním jeho údržby a opráv

902

1. sprístupnenie a publikácia vybraných údajov verejnosti.

903

904

Analyzované boli tieto alternatívy:

905

906

|**Názov**|**Popis**

907

|A1: Ponechanie súčasného stavu|(((

908

Zachovanie informačného systému pre správu a údržbu ciest v jeho súčasnom rozsahu, za predpokladu ďalšieho obnovenia jeho prevádzky. Sieť stacionárnych zariadení sa nebude rozširovať, ani sa nebudú obstarávať nové zariadenia do vozidiel. Nebudú k dispozícii ani nové údaje o kvalite životného prostredia na cestnej infraštruktúre a údaje o charakteristikách dopravného prúdu.

Výhody:

* nízke náklady

* nízke riziko implementácie

Nevýhody a riziká:

* limitovaná funkcionalita – súčasne prevádzkový systém neobsahuje podporu pre komplexné agendy riadenia zimnej údržby ciest, bežnej údržby ciest a riadenia cestného majetku

918

* nedostatok dát – nedostatočná priestorová a časová hustota kritických dát o stave cestnej infraštruktúry pre kvalitné rozhodovanie

919

* absencia dát – žiadne údaje o kvalite životného prostredia pre rozhodovacie procesy a strategické analýzy

920

* riziko udržateľnosti – prevádzka súčasného informačného systému je zabezpečená zmluvne aj finančne len do roku 2025

921

* nižší zabezpečený prevádzkový štandard pozemných komunikácií – nevyužitý potenciál pre zabezpečenie adekvátneho prevádzkového stavu zjazdnosti a schodnosti spravovaných ciest a verejných priestranstiev

922

* vyššie náklady na údržbu a opravy cestného majetku – nevyužitie automatizovaných procesov pre včasnú detekciu závad na cestnom majetku a plánovanie jeho údržby a opráv generuje celkové vyššie náklady

923

* žiadne publikované dáta pre verejnosť

924

)))

925

|A2: Zavedenie nového IS SÚC bez rozšírenia hardvérových prvkov (stacionárne a vozidlové zariadenia)|(((

926

Dodanie a prevádzka nového informačného systému pre správu a údržbu ciest v rozsahu pokrývajúcom vylepšené riadenie zimnej údržby ciest, riadenie bežnej údržby a riadenie cestného infraštruktúrneho majetku, avšak bez rozšírenia stacionárnych zariadení a obstarania nových vozidlových zariadení.

Výhody:

* nižšie celkové náklady voči realizácii A3

931

* stredné riziko implementácie

932

* zvýšenie efektivity práce voči A1 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku

933

* zlepšenie rozhodovacích procesov voči A1 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku

934

* zabezpečenie kontinuálnej prevádzky informačným systémom základné agendy na úseku správy a údržby aj po ukončení súčasnej prevádzky informačného systému

935

* verejnosť má prístup k vybraným údajom zo systému

Nevýhody a riziká:

* vyššie náklady voči realizácii A1

940

* nedostatok dát – nedostatočná priestorová a časová hustota kritických dát o stave cestnej infraštruktúry pre kvalitné rozhodovanie

941

* absencia dát – žiadne údaje o kvalite životného prostredia pre rozhodovacie procesy a strategické analýzy

942

* nižší zabezpečený prevádzkový štandard pozemných komunikácií – nevyužitý potenciál pre zabezpečenie adekvátneho prevádzkového stavu zjazdnosti a schodnosti spravovaných ciest a verejných priestranstiev

943

* vyššie náklady na údržbu a opravy cestného majetku – nevyužitie automatizovaných procesov pre včasnú detekciu závad na cestnom majetku a plánovanie jeho údržby a opráv generuje celkové vyššie náklady

944

* potenciálna potreba ďalších investícií v krátkej budúcnosti – s vysokou pravdepodobnosťou sa prevádzkou rozšíreného informačného systému SÚC ukáže ako nevyhnutné zabezpečiť pre jeho plnohodnotné využitie potrebné zdroje dát v dostatočnej časovej a priestorovej hustote vo forme ďalších stacionárnych a vozidlových zariadení nutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedení nových procesov a informačného systému

945

* vyššie implementačné riziko voči A1 (nevyhnutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedením nových procesov a informačného systému)

946

)))

947

|A3: Realizácia v celom predkladanom rozsahu (nový IS SÚC a hardvérové prvky)|(((

948

Dodanie a prevádzka nového informačného systému pre správu a údržbu ciest v rozsahu pokrývajúcom vylepšené riadenie zimnej údržby ciest, riadenie bežnej údržby a riadenie cestného infraštruktúrneho majetku, spolu s rozšírením siete stacionárnych zariadení a vybavením vozidiel novými zariadeniami, ktorých merania v teréne budú slúžiť ako dátové vstupy pre informačný systém.

Výhody:

* výrazné zvýšenie efektivity voči A1 aj A2 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku s podporou dát nových zariadení

953

* zlepšenie rozhodovacích procesov voči A1 digitálnou podporou nových biznis procesov v riadení zimnej údržby, bežnej údržby a riadenia majetku s podporou dát nových zariadení

954

* zabezpečenie kontinuálnej prevádzky informačným systémom základné agendy na úseku správy a údržby aj po ukončení súčasnej prevádzky informačného systému

955

* verejnosť má prístup k vybraným údajom zo systému, ktorých rozsah a pridaná hodnota sú výrazne vyššie ako pri realizácii A2

Nevýhody a riziká:

* vyššie náklady voči realizácii A1 a A2

960

* vzhľadom na rozsah projektu vyššie implementačné riziko voči A1 a A2 nutné nové školenia a ďalšie úkony spojené so zavedením nových procesov a informačného systému

961

)))

962

963

=== Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry ===

964

965

Jednotlivé alternatívy boli hodnotené v rámci multikriteriálnej analýzy (MCA), ktorá bola spracovaná na základe motivačného rámca projektu a identifikovaných biznis procesov na hrubej úrovni vo vzťahu k požiadavkám stakeholderov a obmedzeniam potrebných pre dosiahnutie deklarovaných cieľov projektu.

966

967

Niektoré kritériá boli vyhodnotené ako tzv. KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, tak boli vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá (nevyhnutné požiadavky) nesmú byť technologicky podmienené, ale musia odrážať nevyhnutné biznis požiadavky pre úspešné riešenie problému.

968

969

970

Do MCA boli vybrané nasledovné konkrétne kritériá:

971

972

973

|Kritérium A (KO): Tvorba predpovedí a výstrah|Predpovede počasia a tvorba výstrah sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho výkonu zimnej údržby ciest.| |X| | |X| |

974

|Kritérium B (KO): Dostupnosť údajov o stave ciest|Dáta o aktuálnom stave cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev sú nevyhnutné pre efektívne riadenie procesov ich údržby a opráv.|X|X|X| | | |

975

|Kritérium C (KO): Optimalizácia nákladov na výkon údržby a opráv|Riešenie musí umožniť efektívne riadenie zdrojov, minimalizovať nadbytočné zásahy, predlžovať životnosť cestnej infraštruktúry, šetriť finančné prostriedky v dlhodobom horizonte pri zachovaní stanoveného a adekvátneho prevádzkového štandardu infraštruktúry.|X| |X| |X| |

976

|Kritérium D (KO): Znižovanie neg. dopadov na životné prostredie|Systém musí podporovať udržateľnú údržbu ciest a dátami podporiť strategickú tvorbu dopravno-inžinierských opatrení s ohľadom na minimalizáciu ekologickej záťaže. Optimalizácia využívania posypových materiálov a zníženie zbytočných zásahov vedie k menšej spotrebe chemických posypových látok.|X| | |X| |X|

977

|Kritérium E: Publikovanie údajov verejnosti|Sprístupnenie relevantných vybraných údajov o stave ciest, plánovaných a realizovaných akcií údržby a opráv a environmentálnych podmienkach zvyšuje transparentnosť a umožňuje občanom aj odborníkom lepšie plánovať dopravu a využitie verejných priestorov. Open data podporuje spoluprácu s výskumnými inštitúciami a inováciami v oblasti dopravy a smart city riešení. Bez publikovania údajov by bol obmedzený prístup verejnosti k dôležitým informáciám a znížená možnosť verejnej kontroly.| | | | | |X|

978

|Kritérium F: Prepojenie s existujúcimi mestskými systémami a inými analytickými platformami|Integrácia s IoT platformou mesta je žiaduca pre jednotný manažment dát v rámci dátového ekosystému HLMSR BA. Integrácia na IS KAV je vhodná pre budúce analýzy v rámci celej verejnej správy.|X| | |X| | |X

979

980

Vyhodnotenie MCA prezentuje nasledovná tabuľka:

981

982

983

|Zoznam kritérií|Alternat.

984

A1|Spôsob

985

dosiahnutia|Alternat. A2|Spôsob

986

dosiahnutia|Alternat. A3|Spôsob dosiahnutia

987

|Kritérium A|čiastočne|Základná tvorba predpovedí a výstrah je v súčasnom IS, ale jeho prevádzka nie je ďalej zabezpečená. Predpovede nezohľadňujú vykonanú údržbu. Súčasne predpovede sú tvorené len na súčasných stacionárnych zariadeniach v nedostatočnom počte.|čiastočne|Predpovede a výstrahy budú tvorené len na súčasných stacionárnych zariadeniach v nedostatočnom počte.|áno|Predpovede a výstrahy budú zohľadňovať vykonanú údržbu a budú tvorené z dát rozšírenej siete stacionárnych zariadení.

988

|Kritérium B|veľmi obmedzene|Len v nedostatočnom rozsahu súčasných stacionárnych zariadení (8 ks).|veľmi obmedzene|Len v nedostatočnom rozsahu súčasných stacionárnych zariadení (8 ks).|áno|Rozšírenie zdrojov dát o stave cestnej infraštruktúry a verejných priestranstiev o nové zariadenia (stacionárne a vozidlové) s bohatou sadou výstupných údajov potrebných riadenie údržby a opráv.

989

|Kritérium C|nie|Funkčnosť absentuje.|čiastočne|Pokročilá funkčnosť pre riadenie bežnej údržby a cestného majetku bude dodaná, avšak bez rozšírenia stacionárnych zariadení a vozidlových zariadení bude veľmi limitujúca a ďaleko pred využitím jej plného potenciálu.|áno|Používatelia dostanú pokročilé funkcie pre riadenie zimnej a bežnej údržby a riadenia cestného majetku spolu s výrazným rozšírením stacionárnych zariadení a dodávky vozidlových zariadení, ktoré umožnia realizáciu nákladovo efektívnej správy a údržby ciest a verejných priestranstiev.

990

|Kritérium D|veľmi obmedzene|Riešenie umožňuje v obmedzenej miere riadiť zásahy zimnej údržby a tak eliminovať negatívne vplyvy na ŽP.|veľmi obmedzene|Riešenie umožňuje v obmedzenej miere riadiť zásahy zimnej údržby a tak eliminovať negatívne vplyvy na ŽP.|áno|Nové funkcie riadenia zimnej údržby a dodávka nových stacionárnych zariadení spolu s prislúchajúcou funkčnosťou umožní lepšie plánovanie šetrnejších zásahov zimnej údržbe a súčasne umožní priamo monitorovať a vyhodnocovať ich vplyv.

991

|Kritérium E|nie|Funkčnosť absentuje.|obmedzene|Funkcie umožnia publikovanie vybraných dát, ale len zo súčasných stacionárnych zariadení, ktoré sú v nedostatočnom množstve pre zmysluplné využitie občanov (napr. plánovanie cesty v zime).|áno|Funkcie umožnia publikovanie vybraných dát, ktoré majú aj pre občanov priamu pridanú hodnotu (napr. pre plánovanie cesty v zime alebo sledovanie stavu kvality ovzdušia).

992

|Kritérium F|nie|Funkčnosť absentuje.|áno|Systém bude integrovaný na mestskú IoT platformu a IS KAV.|áno|Systém bude integrovaný na mestskú IoT platformu a IS KAV.

993

994

Na základe vyhodnotenia je **Alternatíva A3 **najkomplexnejším a dlhodobo udržateľným riešením, hoci si vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu. **Alternatíva A2** predstavuje parciálne zlepšenie oproti súčasnému stavu, ale bez dodatočných senzorických vstupov neumožní efektívne riadenie komplexných procesov na úseku správy a údržby pozemných komunikácií, pričom prináša veľké riziko nutnosti finančne nekrytého obstarania hardvérových prvkov pre dátové vstupy v krátkej budúcnosti pre maximálne plnohodnotné využitie digitálnych procesov zlepšujúcich kvalitu cestnej infraštruktúry a jej zjazdnosti a schodnosti. Oddialením tejto investície sa zároveň stratia výhody prediktívnej analytiky a plánovania zásahov, údržby a opráv, ktoré by mohli okamžite prispieť k efektívnejšej údržbe a zníženiu nákladov a zvýšeniu prevádzkového štandardu pozemných komunikácií na území HLMSR BA. Obe alternatívy, Alternatíva A2 aj Alternatíva A3, počítajú s odovzdaním novovybudovaného informačného systému do majetku HLM SR BA s umožnením jeho plnohodnotného rozvoja a trvalého užívania v súlade s potrebami realizátora projektu.

995

996

**Alternatíva 1 (Ponechanie súčasného stavu)** je najmenej vhodná vzhľadom na nesplnenie viacerých základných KO kritérií a súčasne platná zmluva, pod ktorou má HLM SR BA prevádzkovaný súčasný systém, neumožňuje objednávateľ úpravy systému a podľa vyjadrenie dodávateľa ani nie je technicky možné predmetný systém v rozsahu predplatenej verzie podľa platnej zmluvy rozšíriť tak, aby spĺňať požadované funkcionality. Taktiež platná zmluva na súčasný systém nerieši právo na trvalé užívanie existujúceho systému.

997

998

=== Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry ===

999

1000

V prípade biznis alternatívy **A2** má v aplikačnej vrstve architektúry zmysel uvažovať o redukovanej skladbe aplikačných modulov, ktoré budú podporovať len súčasné stacionárne zariadenia v počte 8 ks. Preferovanou alternatívou pre biznis alternatívu **A2** je rozšírená sada modulov na podporu všetkých relevantných biznis služieb a s predpokladom ich plného zapojenia a využitia v krátkom časovom horizonte.

1001

1002

V prípade biznis alternatívy **A3** je v aplikačnej architektúre zmysluplné alternovať len modul Portál pre verejnosť, nakoľko ostatné aplikačné moduly sú nevyhnutné na realizáciu všetkých relevantných biznis služieb.

1003

1004

[[image:1756999870494-470.png]]

1005

1006

=== Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry ===

1007

1008

Pred výberom alternatív v technologickej vrstve sme klasifikovali informačné systémy a samostatne nasadzovaných modulov, ktoré budú predmetom riešenia podľa výsledku analýzy alternatív v aplikačnej vrstve:

1009

1010

|ISVS/Modul|Ux|Cx|Ix|Ax|Pozn

1011

|isvs_15196 IS SÚC|2|2|2|2|

1012

|isvs_15307 Agendová mobilná aplikácia IS SÚC|2|2|2|2|

1013

1014

Tabuľka 10 Klasifikácia budovaných informačných systémov

1015

1016

V technologickej vrstve architektúry je možné uvažovať v alternatívnych riešeniach len pri spôsobe prevádzky IS SÚC. HLMSR BA vzhľadom na jeho kapacitné a prevádzkové možnosti požaduje prevádzku IS SÚC formou služby na obdobie 5 rokov s využitím licencií, dodávka ktorých je takisto súčasťou predmetu projektu. Konkrétny technický spôsob prevádzky IS SÚC bude v kompetencii návrhu a rozhodnutia úspešného uchádzača verejného obstarávania.

1017

1018

1019

== Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu ==

1020

1021

Technické riešenie projektu //Inteligentná správa a údržba ciest na území hl. mesta SR Bratislava// je navrhnuté ako komplexné digitálne riešenie na podporu kľúčových procesov a agend Sekcie správy a údržby ciest a pre ďalšie útvary HLMSR BA primárne v roli konzumentov spracovaných a analyzovaných dát, ako je Sekcia dopravy, Útvar mestských stratégií a analýz, Sekcia životného prostredia a ďalšie. S riešením budú v rámci limitovaných funkcií pracovať aj dodávatelia prác údržby a opráv cestného majetku a občania – verejnosť.

1022

1023

Navrhované riešenie projektu je postavené na využití moderných technológií a postupov s cieľom zabezpečiť efektívnu a škálovateľnú podporu správy a údržby pozemných komunikácií a nadstavbových súvisiacich agend. Projekt zohľadňuje potrebu optimalizácie procesov a maximálneho využitia dostupných zdrojov, pričom kladie dôraz na transparentnosť a udržateľnosť. Hlavnými piliermi riešenia sú:

1024

1025

1. Digitalizácia a automatizácia

1026

1. Zlepšenie kvality rozhodovania

1027

1. Efektívne využívanie zdrojov

1028

1. Udržateľnosť

1029

1030

Model architektúry riešenia popisuje:

1031

1032

* biznis vrstvu, ktorá definuje hlavné biznis služby poskytované systémom,

1033

* aplikačnú vrstvu realizujúcu a podporujúcu tieto biznis služby vo forme aplikačných komponentov a

1034

* technologickú vrstvu, ktorá prostredníctvom hardvérových a softvérových komponentov umožňuje výkon komponentov aplikačnej vrstvy.

1035

1036

Zjednodušený náhľad architektúry je uvedený na diagrame nižšie:

1037

1038

1039

[[image:1757685689950-899.png]]

1040

1041

Obrázok 1 Zjednodušený náhľad architektúry budúceho stavu

1042

1043

1044

=== Hlavné biznis služby systému ===

1045

1046

Biznis vrstva riešenia poskytuje služby, ktoré sú priamo orientované na podporu procesov správy a údržby ciest, monitoringu infraštruktúry a okolia a súvisiace agendy. Na najvyššej úrovni ide o tieto oblasti biznis služieb:

1047

1048

* Riadenie zimnej údržby

1049

1050

Táto oblasť služieb zabezpečuje inteligentnú podporu pri plánovaní a výkone zimnej údržby pozemných komunikácií. Zabezpečuje komplexný monitoring údajov priamo v teréne prostredníctvom stacionárnych zariadení, ako aj merania zariadeniami inštalovanými vo vozidlách. Na základe analýzy týchto a ďalších údajov zabezpečovaných v ostatných biznis službách, ako sú aktuálne poveternostné podmienky a stav vozoviek, intenzita dopravy, lokálna konfigurácia terénu a ďalšie, systém vytvára špecializované predpovede počasia, teploty a stavu povrchu vozoviek, generuje výstrahy pre riadenie zimnej údržby ciest a zabezpečuje návrh optimalizovaných zásahov nasadenia techniky a posypových materiálov.

1051

1052

* Riadenie bežnej údržby ciest

1053

1054

V rámci tejto oblasti biznis služieb systém zabezpečuje procesné činnosti evidencie podnetov odstrániteľných v rámci bežnej údržby PK, elektronické postupy pracovných príkazov na riešenie podnetov, vedenie digitálnych služobných záznamov pracovných zmien dispečingu, elektronické sledovanie plnenia bežných prehliadok PK.

1055

1056

* Riadenie cestného majetku

1057

1058

Biznis služby tejto oblasti realizujú komplexné procesy hospodárenia s cestným infraštruktúrnym majetkom nad rámec bežnej údržby. Ide predovšetkým o zabezpečenie technickej evidencie správcu na základe zákona o pozemných komunikáciách s funkciami tvorby údržbových plánov pre cestné vybavenie a evidenciu programov súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov.

1059

1060

* Riadenie dopravno-inžinierskych údajov

1061

1062

Biznis služby manažmentu dopravno-inžinierskych údajov zabezpečujú zber, analýzu a správu údajov o dopravnom prúde (intenzita dopravy a klasifikácia dopravného prúdu) . Tieto údaje sú kľúčové pre plánovanie dopravných opatrení, rozvoj dopravnej infraštruktúry ako aj pre riadenie zimnej údržby.

1063

1064

* Riadenie údajov o životnom prostredí

1065

1066

Služby zabezpečujú sledovanie environmentálnych parametrov kvality ovzdušia a pôdy, zber týchto údajov, ich archiváciu a prezentáciu. Poskytujú tak údaje, ktoré môžu byť využité na hodnotenie vplyvu dopravy na životné prostredie a plánovanie zmierňujúcich opatrení v rámci riadenia kvality životného prostredia.

* Publikácia dát

Vybrané údaje zo systému sú publikované pre ostatné entity, a to priamo pre širokú verejnosť prostredníctvom verejnej časti systému a systémovou integráciou. Verejná časť systému publikuje aktuálne merané údaje o stave vozoviek a poveternostných podmienkach v zimnom období pre operatívne rozhodovanie verejnosti a údaje o plánovaných akciách súvislej údržby, opravách a rekonštrukciách (investičné akcie) z modulu pre riadenie cestného majetku. Systémová integrácia realizuje odosielanie informácií z IS SÚC do IoT platformy HLMSR BA a následne do IS KAV.

1071

1072

1073

Všetky vyššie uvedené služby sú podporené robustnou aplikačnou funkcionalitou informačného systému, ktorý zabezpečuje:

1074

1075

* **Zber údajov** z hardvérových komponentov (stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia).

1076

* **Manažment údajov** vrátane ich správy, ukladania a integrácie.

1077

* **Vyťaženie údajov** pomocou analytických nástrojov a algoritmov.

1078

* **Vizualizáciu údajov** prostredníctvom prehľadných dashboardov, tabuliek, grafov a máp.

1079

1080

V nasledujúcich častiach kapitoly sa rozpracujú technické detaily hardvérových a softvérových komponentov, ktoré zabezpečujú implementáciu týchto služieb.

1081

1082

1083

=== **Podpora pre ďalšie organizačné útvary** ===

1084

1085

Okrem SSÚC projekt prinesie pridanú hodnotu aj ďalším organizačným útvarom HLMSR BA prostredníctvom sprístupnenia špecifických biznis služieb a údajov:

* **Sekcia dopravy**

* Získa prístup k údajom z automatických sčítačov dopravy, ktoré budú inštalované na stacionárnych zariadeniach.

1090

* Tieto údaje budú využívané na analýzy dopravných tokov, plánovanie dopravy a identifikáciu preťažených úsekov.

1091

1092

* **Sekcia životného prostredia**

1093

1094

* Bude využívať údaje zo senzorov kvality ovzdušia a pôdy, ktoré budú inštalované na určených stacionárnych zariadeniach.

1095

* Údaje umožnia sledovanie environmentálnych dopadov dopravy, výkonu údržby a ďalších faktorov a plánovanie opatrení na ich zmiernenie.

1096

1097

* **Sekcia výstavby**

1098

1099

* Bude konzumovať dopravno-inžinierske a environmentálne údaje, ktoré podporia plánovanie novej výstavby a modernizácie infraštruktúry.

1100

* Tieto údaje umožnia efektívnu koordináciu stavebných aktivít s existujúcou a plánovanou cestnou sieťou.

1101

1102

* **Sekcia digitalizácie**

1103

1104

* Rozšíri portfólio digitalizovaných procesov mesta.

1105

* Zabezpečí interoperabilitu medzi jednotlivými IT systémami.

1106

1107

* Útvar mestských stratégií a analýz

1108

1109

* Bude využívať dáta o stave cestnej infraštruktúry, dopravno-inžinierskych charakteristikách dopravných prúdov a kvalite ovzdušia a pôdy na monitorovaných lokalitách.

1110

1111

* Komunálny podnik Bratislavy (vykonávateľ údržby a opráv cestnej infraštruktúry)

1112

1113

* Získa prístup k funkciám elektronizovaných požiadaviek na riešenie hlásených podnetov.

* Verejnosť

* Bude mať možnosť sledovať informácie o stave vozoviek, poveternostných podmienkach v zime a plány investičných programov.

1118

1119

[[image:1756999954584-349.png]] Obrázok 2 Relevantní biznis aktéri

1120

1121

=== **Hardvérová časť** ===

1122

1123

==== **Stacionárne zariadenia** ====

1124

1125

Stacionárne zariadenie sú jednou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich úlohou je zabezpečiť kontinuálny zber údajov potrebných pre správu, údržbu a analýzu cestnej infraštruktúry a životného prostredia. Tieto zariadenia budú strategicky umiestnené na vybraných miestach pozemných komunikácií, aby pokryli najdôležitejšie lokality z hľadiska potrieb optimalizácie zimnej údržby ciest a riadenia kvality životného prostredia.

1126

1127

1128

Stacionárne zariadenia budú plniť nasledujúce funkcie:

1129

1130

* Monitorovanie teplotných charakteristík vozovky a stavu povrchu vozovky

1131

* Zber atmosféricko-meteorologických údajov

1132

* Zber dopravno-inžinierskych údajov

1133

* Environmentálne monitorovanie

1134

1135

Stacionárne zariadenia budú vybavené modernými technologickými zariadeniami, ktoré zabezpečia vysokú presnosť údajov a spoľahlivosť meraní:

* Senzory

* Kontaktné a bezkontaktné senzory na detekciu stavu a teplotných charakteristík vozovky.

1140

* Meteorologické senzory na zber atmosféricko-meteorologických údajov.

1141

* Sčítanie a klasifikácia dopravného prúdu.

1142

* Vizuálny monitoring stavu povrchu vozovky pre potreby zimnej údržby ciest.

* Komunikačné moduly

* Moduly na bezdrôtový prenos údajov (4G/5G).

1147

* Možnosť pripojenia cez optickú sieť v oblastiach s dostupnou infraštruktúrou (MOS).

1148

1149

* Napájanie a energetická nezávislosť

1150

1151

* Primárne napájanie z elektrickej siete prostredníctvom rozvodníc verejného osvetlenia.

1152

* Záložné batérie na zabezpečenie prevádzky v prípade krátkodobých výpadkov elektriny.

1153

* V prípade nedostupnosti vhodného rozvodu vo verejnom osvetlení napájanie výlučne z akumulátorov nabíjateľných cez solárne panely.

1154

1155

* Umiestnenie a montáž

1156

1157

* Zariadenia budú umiestňované na existujúce stĺpy verejného osvetlenia (VO) vo vlastníctve a správe mesta alebo na nové samostatné stožiare v prípade lokalít bez zavedeného verejného osvetlenia.

1158

1159

==== **Vozidlové zariadenia** ====

1160

1161

Vozidlové zariadenia sú ďalšou z kľúčových súčastí hardvérovej časti riešenia. Ich implementácia do vozidiel umožní dynamický zber údajov počas bežného výkonu činností týchto vozidiel v teréne. Táto časť riešenia je zameraná na poskytovanie aktuálnych informácií o stave povrchu vozoviek a vybraného cestného vybavenia pre účely bežnej a zimnej údržby ciest, čo prispieva k efektívnemu riadeniu a údržbe cestnej siete.

1162

1163

Vozidlové zariadenia budú plniť nasledujúce funkcie:

1164

1165

* Monitoring stavu ciest

1166

1167

* Detekcia a zber vybraných povrchových porúch vozovky a poškodení cestného vybavenia.

1168

* Meranie kvantitatívnych parametrov a stavu povrchu vozoviek pre potreby výkonu zimnej údržby ciest.

* Geolokácia

* Zaznamenávanie polohy využitím satelitných systémov pre presné lokalizovanie miest, kde sú údaje zberané.

1173

1174

* Synchronizácia údajov

1175

1176

* Údaje pre optimalizáciu riadenia zimnej údržby ciest budú odosielané v reálnom čase do IS SÚC.

1177

* Ostatné údaje môžu byť automaticky synchronizované dávkovým prenosom po jeho príchode na stále parkovacie miesto.

1178

1179

Každé vozidlo vybavené vozidlovými zariadeniami bude obsahovať nasledovné technologické prvky:

* Senzory

* Atmosféricko-meteorologické senzory.

1184

* Bezkontaktné senzory stavu povrchu vozovky.

1185

* Senzory na detekciu vybraných porúch vozovky a cestného vybavenia.

1186

* Mikrofón pre hlasové zadávanie podnetov.

1187

1188

* Dotykový ovládací panel

1189

1190

* Zobrazuje operátorovi vozidla stav komponentov vozidlových zariadení.

1191

* Umožňuje operátorovi vozidla aktivovať, deaktivovať a konfigurovať komponenty vozidlových zariadení.

* Geolokačné moduly

* GNSS moduly s vysokou presnosťou na lokalizovanie meraných veličín.

1196

1197

* Komunikačné zariadenia

1198

1199

* Moduly pre prenos údajov v reálnom čase (4G/5G).

1200

* Moduly pre prenos údajov v dávkovom režime (802.11).

1201

* Interné úložiská pre zálohovanie údajov v prípade výpadku siete a pre ukladanie dát synchronizovaných v dávkovom režime.

* Riadiaca jednotka

* Ovláda senzory a koordinuje ich činnosť s ostatnými technologickými prvkami.

1206

* Riadi spoľahlivé odosielanie údajov do IS SÚC.

1207

1208

* Napájanie a energetická nezávislosť

1209

1210

* Napájanie cez elektrický systém vozidla.

1211

* Záložné batérie pre zabezpečenie kontinuity prevádzky zariadení pri vypnutom zapaľovaní.

1212

1213

Všetky zozbierané údaje budú cez zabezpečené kanály automaticky prenášané do IS SÚC pre ďalšie pokročilé spracovanie, analýzu, vyhodnotenie a prezentáciu.

1214

1215

Vozidlové zariadenia sa plánujú umiestniť do vybraných vozidiel dispečingu SSÚC a do skenovacích vozidiel mestského parkovacieho systému.

1216

1217

1218

==== **Komunikačné technológie** ====

1219

1220

Komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia IS SÚC. Primárne zabezpečujú spoľahlivý prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových meracích zariadení do IS SÚC. Pri návrhu komunikačnej infraštruktúry sa kladie dôraz na spoľahlivosť, bezpečnosť a v prípade vozidlových zariadení aj prispôsobivosť meniacim sa podmienkam.

1221

1222

Komunikačné moduly a technológie budú zabezpečovať nasledovné funkcie:

1223

1224

* Prenos údajov zo senzorov od IS SÚC.

1225

* Vzdialené riadenie a konfiguráciu senzorov.

1226

* Vzdialenú aktualizáciu firmvéru senzorov.

1227

1228

Základné požiadavky na komunikačné technológie sú nasledovné

1229

1230

* Spoľahlivý prenos údajov

1231

1232

* Zabezpečenie kontinuálneho prenosu údajov v reálnom čase alebo v plánovaných intervaloch.

1233

* Prevádzka aj v podmienkach obmedzeného pokrytia alebo v nepriaznivom počasí.

* Bezpečnosť údajov

* Šifrovanie údajov počas prenosu a ich ochrana pred neoprávneným prístupom.

1238

* Autentifikácia zariadení a používateľov.

1239

1240

* Škálovateľnosť a flexibilita

1241

1242

* Možnosť rozšírenia systému o ďalšie stacionárne zariadenia alebo vozidlové zariadenia bez potreby zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.

1243

* Podpora nových technológií a štandardov.

1244

1245

Na splnenie týchto požiadaviek budú využité nasledovné komunikačné technológie:

1246

1247

* Mobilné siete prevádzkované domácimi telekomunikačnými operátormi.

1248

* Optické siete v správe HLMSR BA.

1249

* Lokálne bezdrôtové siete (802.11 / Wi-Fi) v blízkosti stálych parkovacích miest vozidiel vybavených vozidlovými zariadeniami.

1250

1251

=== **Softvérová časť** ===

1252

1253

==== **Funkcie IS SÚC** ====

1254

1255

Informačný systém správy a údržby ciest (IS SÚC) je softvérové riešenie navrhnuté na podporu kľúčových procesov spojených so správou, údržbou a plánovaním rozvoja cestnej infraštruktúry. Jeho funkcionalita pokrýva širokú škálu činností, od evidencie cestných objektov a zberu údajov, až po analýzy, plánovanie a reportovanie. Tento systém je jadrom celkového riešenia, ktoré súčasne prepája hardvérové časti riešenia a extenzívne využíva nimi zberané dáta z terénu pre potreby efektívnej správy a údržby ciest a súvisiace agendy.

1256

1257

Hlavné funkcionality IS SÚC sú nasledovné:

1258

1259

* Technická evidencia prvkov cestnej infraštruktúry

1260

1261

* Digitalizovaná evidencia prvkov cestnej infraštruktúry (dopravné značenie, bezpečnostné cestné vybavenie a pod.)

1262

* Ukladanie údajov o technickom stave objektov a ich pravidelných kontrolách.

1263

1264

* Monitoring stavu cestnej siete a atmosféricko-meteorologických veličín

1265

1266

* Zber a prezentácia atmosféricko-meteorologických údajov a údajov o stave ciest na základe údajov zo senzorov a meracích zariadení.

1267

* Identifikácia kritických úsekov ciest na základe automatizovanej detekcie porúch.

1268

1269

* Zber a analýza dopravných údajov

1270

1271

* Integrovaný zber údajov o intenzite dopravy, štruktúre dopravného prúdu a rýchlosti vozidiel.

1272

* Využitie údajov o aktuálnej intenzite dopravy v ostatných častiach riešenia (napr. predpovede modulu optimalizácie zimnej údržby ciest).

1273

1274

* Podpora zimnej údržby

1275

1276

* Inteligentné riadenie zimnej údržby cestnej infraštruktúry.

1277

* Sledovanie poveternostných podmienok a stavu ciest z hľadiska ich zjazdnosti v zimných podmienkach, ich predikcia a návrh potreby zásahov.

1278

1279

* Environmentálny monitoring

1280

1281

* Sledovanie parametrov kvality ovzdušia a pôdy na základe údajov zo senzorov stacionárnych zariadení.

1282

* Generovanie prehľadov o environmentálnych ukazovateľoch.

1283

1284

* Plánovanie údržby a investícií

1285

1286

* Nástroje na plánovanie pravidelnej a reaktívnej údržby na základe technického stavu objektov, typizovaných plánov a historických údajov.

1287

* Podpora plánovania investičných projektov a ich prioritizácie podľa potreby a dostupných finančných zdrojov.

1288

* Sledovanie rozpočtu a výdavkov na údržbu a opravy.

1289

1290

* Vizualizácia údajov

1291

1292

* Grafické zobrazenie cestnej infraštruktúry, jej stavu, dopravných údajov a environmentálnych dát na mapových podkladoch.

1293

* Interaktívne dashboardy pre zobrazenie aktuálneho stavu a trendov.

1294

* Možnosť prispôsobenia vizualizácií podľa potrieb jednotlivých sekcií zadávateľa.

1295

1296

* Export a reportovanie

1297

1298

* Export vybraných údajov do rôznych formátov (PDF, Excel) pre ďalšie spracovanie.

1299

* Tvorba ad-hoc reportov z vybraných dát systému.

1300

1301

* Integrácia s externými systémami

1302

1303

* Publikácia dát s geografickým informačným systémom (GIS) HLMSR BA.

1304

* Publikácia dát do IoT Platformy HLMSR BA.

1305

1306

* Priame zverejňovanie údajov pre verejnosť.

1307

1308

==== **Technické charakteristiky IS SÚC** ====

1309

1310

IS SÚC je modulárny systém, ktorý umožňuje rozšírenie funkcionality podľa potrieb zadávateľa. Modulárna architektúra zabezpečuje technickú a biznisovú nezávislosť jednotlivých častí systému, ale zároveň sú jednotlivé moduly plne integrované, čím vytvárajú pre koncového používateľa jednotný a efektívny informačný systém.

1311

1312

Základné technické charakteristiky systému sú:

* Flexibilita

* Každý modul je samostatnou jednotkou, ktorú je možné implementovať, aktualizovať alebo nahradiť bez zásadného ovplyvnenia ostatných častí systému.

1317

* Systém je pripravený na pridanie nových modulov v prípade budúcich požiadaviek.

* Škálovateľnosť

* Architektúra umožňuje rozšírenie počtu modulov a zvýšenie kapacity systému podľa rastúcich potrieb.

1322

* Podporuje kontinuálne zmeny cestnej siete bez potreby zásahov do zdrojového kódu systému.

* Interoperabilita

* Moduly sú navrhnuté tak, aby spolupracovali na základe štandardizovaných rozhraní (API).

1327

* Umožňujú prepojenie s externými systémami, ako sú GIS, ekonomické systémy alebo databázy tretích strán.

* Bezpečnosť

* Každý modul disponuje mechanizmami na ochranu údajov a manažmentom prístupových práv, čím sa zvyšuje celková bezpečnosť systému.

1332

1333

==== Prevádzka IS SÚC ====

1334

1335

Informačný systém správy a údržby ciest je prevádzkovaný v režime služby. Tento režim využíva infraštruktúru a služby poskytovateľa cloudovej infraštruktúry, čo eliminuje potrebu prevádzkovať a spravovať lokálne servery, sprievodnú hardvérovú infraštruktúru, sieťovú konektivitu a štandardnú a rutinnú údržbu operačných systémov, databáz, aplikačných serverov, firmvéru serverov a sieťových prvkov a ďalších zariadení. Takisto odpadá nutnosť riešiť zálohovanie a celú bezpečnosť systému na úrovni infraštruktúry a aplikačného softvéru.

1336

1337

Cloudová infraštruktúra zohráva kľúčovú úlohu pri prevádzke riešenia a poskytuje technologický základ na zabezpečenie jeho škálovateľnosti, dostupnosti a bezpečnosti. Cloudové prostredie umožňuje efektívnu správu zdrojov, zjednodušuje údržbu systému a zaručuje vysoký výkon aj pri narastajúcom objeme dát.

1338

1339

Charakteristika cloudového prostredia je nasledovná:

1340

1341

* Používateľom je systém dostupný s prístupom z ľubovoľného zariadenia (počítač, tablet, mobil) a bez obmedzenia miesta.

1342

1343

* Systém je nasadený v cloude s certifikáciou pre bezpečnosť a súlad s legislatívou (ISO/IEC 27001, NIS, EU Cloud Code of Conduct/GDPR).

1344

* Poskytovatelia cloudu zabezpečujú vysokú úroveň dostupnosti (SLA 99,9 % a vyššie) a geografickú redundanciu dátových centier, zabezpečujúcu ochranu dát aj v prípade výpadku na úrovni celých dátových centier alebo regiónov.

1345

* Cloudová infraštruktúra umožňuje dynamicky prispôsobovať kapacitu podľa aktuálnych potrieb systému, ako je zvýšený objem dát zo senzorov alebo počet pripojených používateľov. HLMSR BA ako obstarávateľ stanoví iniciálne podmienky počtu používateľov a ukladaných dát v rámci IS SÚC, ktoré bude požadovať v rámci doprednej fixnej ceny prevádzky riešenia, pričom bude môcť objednať ďalšiu kapacitu na základe dohodnutého jednotkového cenníka.

1346

1347

Hlavné komponenty cloudovej infraštruktúry, ktoré bude IS SÚC využívať, sú:

* Výpočtová kapacita

* Virtuálne servery hostujú aplikácie a databázy IS SÚC (IaaS).

1352

* Doplnkovo k virtuálnym serverom budú využívané platformové manažované cloudové služby (PaaS), ktoré oproti IaaS režimu ešte viac zjednodušujú prevádzku aplikácií tým, že presúvajú zodpovednosť za infraštruktúru na stranu poskytovateľa cloudových služieb.

1353

* Automatická alokácia výpočtových zdrojov na základe záťaže systému.

* Úložisko dát

* Štruktúrované a neštruktúrované údaje sú uložené v cloudových úložiskách.

1358

* Podpora ukladania veľkých objemov údajov s možnosťou dlhodobej archivácie.

* Databázové služby

* Cloudové databázy zabezpečujú rýchly prístup k údajom a ich spoľahlivé spracovanie.

1363

* Podpora relačných a nerelačných databáz podľa typu údajov, prednostne v režime PaaS.

1364

1365

* Služby pre zber a spracovanie údajov z inteligentných zariadení

1366

1367

* brány (Gateway) a špecializované služby zabezpečujú príjem a spracovanie údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení.

1368

* Podpora streamovania údajov v reálnom čase a spracovania veľkých objemov dát.

1369

1370

* Bezpečnostné služby

1371

1372

* Integrované nástroje na šifrovanie údajov, autentifikáciu a ochranu pred kybernetickými hrozbami.

1373

* Mechanizmy detekcie a prevencie útokov (napr. DDoS ochrana).

1374

1375

==== **Integrácia s inými systémami** ====

1376

1377

* Integrácia na iné IS zadávateľa

1378

1379

* Napojenie na IoT platformu HLMSR BA na sprístupnenie údajov odbornej verejnosti alebo export do KAV (Konsolidovaná analytická vrstva).

1380

1381

* ISVS a ISVS iných OVM

1382

1383

* Komponenty riešenia nevyžadujú prepojenie na žiadny existujúci alebo plánovaný informačný systém verejnej správy.

1384

* Systém je autonómny a všetky údaje potrebné na jeho prevádzku sa získavajú z vlastných zdrojov (stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia).

* IS CSRÚ

* Riešenie nebude poskytovať žiadne údaje do Informačného systému centrálnej správy referenčných údajov (IS CSRÚ).

1389

* Údaje spracovávané v IS SÚC sú špecifické pre správu a údržbu cestnej infraštruktúry a nie sú určené na zdieľanie v rámci referenčných registrov.

1390

* Riešenie nevyžaduje prístup k údajom z IS CSRÚ ani ich využívanie na svoje účely.

1391

* Autonómnosť systému umožňuje jeho prevádzku bez potreby integrácie s centrálnymi informačnými službami.

* IS tretích strán

* Riešenie nebude integrované so žiadnymi externými systémami tretích strán, ktoré by mohli poskytovať alebo konzumovať údaje.

1396

1397

=== Bezpečnostné aspekty ===

1398

1399

Bezpečnosť IS SÚC je dôležitým faktorom jeho úspešnej implementácie a prevádzky. Systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil ochranu údajov, infraštruktúry a používateľov pred kybernetickými hrozbami, neoprávneným prístupom a stratou dát. Bezpečnostné opatrenia pokrývajú všetky vrstvy systému.

1400

1401

Hlavné bezpečnostné požiadavky sú nasledovné:

1402

1403

* Ochrana citlivých údajov

1404

1405

* Zabezpečenie integrity, dôvernosti a dostupnosti všetkých údajov, vrátane údajov o cestnej infraštruktúre, dopravných a environmentálnych údajov.

1406

1407

* Prevencia neoprávneného prístupu

1408

1409

* Implementácia mechanizmov na autentifikáciu a autorizáciu používateľov a zariadení.

1410

1411

* Odolnosť voči kybernetickým hrozbám

1412

1413

* Ochrana pred útokmi, ako sú DDoS alebo neautorizované modifikácie systému.

1414

1415

* Zabezpečenie nepretržitej prevádzky

1416

1417

* Zavedenie záložných mechanizmov na minimalizáciu dopadov výpadkov a zlyhaní.

1418

1419

Budú použité nasledovné bezpečnostné mechanizmy

1420

1421

* Všetky údaje prenášané medzi zariadeniami (stacionárnymi aj vozidlovými) a IS SÚC sú šifrované pomocou protokolov TLS (Transport Layer Security).

1422

* Autentifikácia a autorizácia

1423

1424

* Autentifikácia používateľov na báze OIDC

1425

* Role-based access control (RBAC):

1426

** Prístup k údajom a funkcionalitám systému je riadený na základe pridelených rolí a oprávnení jednotlivých používateľov.

1427

1428

* Detekcia a prevencia hrozieb

1429

1430

* Implementácia firewallov a mechanizmov na detekciu a zmiernenie distribuovaných útokov na systém.

1431

1432

* Záložné mechanizmy a obnova po havárii

1433

1434

* Pravidelné zálohovanie:

1435

** Automatizované zálohovanie údajov do redundantných dátových centier.

1436

* Obnova po havárii (Disaster Recovery):

1437

1438

* Zavedený plán obnovy po havárii s cieľom minimalizovať prestoje a obnoviť funkčnosť systému do určeného času (Recovery Time Objective, RTO) a maximálnou povolenou stratou údajov (Recovery Point Objective, RPO)

1439

1440

* Bezpečnosť zariadení

1441

1442

* Firmvérové aktualizácie a šifrovaná komunikácia medzi zariadeniami a centrálnym systémom.

1443

** Fyzická ochrana zariadení na mieste (uzamykateľné rozvádzače, montáž zariadení v bežne nedosiahnuteľnej výške, demontovateľné vonkajšie vozidlové zariadenia).

1444

1445

Je potrebné zabezpečiť legislatívnu a regulačnú zhodu riešenia:

1446

1447

* GDPR (General Data Protection Regulation) - ochrana osobných údajov používateľov a zaistenie súladu s európskou legislatívou.

1448

* NIS Directive (Network and Information Systems) - súlad so smernicou EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov.

1449

* ISO/IEC 27001 - implementácia bezpečnostných štandardov na zabezpečenie riadenia informačnej bezpečnosti.

1450

1451

Je potrebné zabezpečiť monitorovanie a audit:

1452

1453

* Logovanie a sledovanie udalostí

1454

* Zaznamenávanie všetkých prístupov a operácií v systéme do bezpečnostných logov na účely auditu a analýzy.

1455

1456

Bezpečnostné opatrenia v IS SÚC zabezpečujú nielen ochranu údajov, ale aj dôveru používateľov a prevádzkovateľov systému. Tento komplexný prístup k bezpečnosti vytvára spoľahlivý základ pre dlhodobú a bezproblémovú prevádzku systému.

== Biznis vrstva ==

=== Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry ===

1462

1463

Nasledujúci diagram zobrazuje **súčasný stav biznis vrstvy architektúry (AS-IS):**

1464

1465

1466

[[image:1757000127881-309.png]]

1467

1468

Obrázok 1 Diagram náhľadu na model biznisovej vrstvy (AS-IS)

1469

1470

1471

Súčasne prevádzkovaný systém podporuje nasledovné oblasti biznis služieb:

1472

1473

1474

**Riadenie zimnej údržby**

1475

1476

1477

HLMSR BA v súčasnosti disponuje údajmi len z 8 stacionárnych staníc cestnej meteorológie. Tento počet je nedostatočný, nakoľko nepokrýva reprezentatívne celú spravovanú sieť komunikácií. Úplná absencia vozidlových zariadení v súčasnom stave spôsobuje neexistenciu spoľahlivých a aktuálnych údajov o zjazdnosti ciest. V súčasnom procese zimnej údržby chýba systémová podpora na optimalizáciu scenárov zimnej údržby, ktorá by umožnila zlepšiť kvalitu riadenia zimnej údržby z ekonomického aj environmentálneho pohľadu. V súčasnosti systém tak poskytuje údaje o predpovediach počasia a stavu a teploty povrchu vozoviek len z daných 8 meteostaníc a nepodporuje procesy návrhu scenárov zimnej údržby ciest.

1478

1479

1480

**Riadenie bežnej údržby ciest a cestného majetku**

1481

1482

1483

Systém v súčasnosti umožňuje zber hlásení a nadväzujúcich závad prostredníctvom webovej a špecializovanej mobilnej aplikácie určenej primárne pre ODaPS, OSÚC, OSIO a ODZ SSÚC HLMSR BA. Následne zodpovedná organizačná jednotka môže vytvoriť žiadosť o riešenie hlásenia, resp. odstránenie závady. Systém tiež umožňuje pracovníkom ODaPS viesť elektronické záznamy o priebehu pracovnej zmeny.

1484

1485

1486

**Riadenie dopravno-inžinierskych údajov**

1487

1488

1489

V súčasnom stave nie sú k dispozícii zariadenia ani súvisiace technológie na automatizovaný zber a klasifikáciu údajov o dopravnom prúde, ktoré by boli súčasťou systémy a využiteľné v rámci optimalizácie zimnej údržby ciest.

1490

1491

1492

**Riadenie údajov o životnom prostredí**

1493

1494

1495

HLMSR BA v súčasnom stave nedisponuje žiadnymi vlastnými špecializovanými zariadeniami a systémami pre zber, analýzu a vyhodnotenie dát o kvalite ovzdušia a pôdy na spravovanom území a v kritických lokalitách.

**Publikácia dát**

Momentálne nie sú údaje získavané zo zariadení v teréne a ani ďalšie údaje produkované súčasným systémom na správu a údržbu pozemných komunikácií poskytované na ďalšie spracovanie iným konzumentom, či už interným útvarom HLMSR BA, iným OVM alebo verejnosti. Navrhované riešenie umožňuje sprístupnenie vybraných konsolidovaných štruktúrovaných údajov pre rôzne účely.

Nasledujúci diagram zobrazuje **budúci (TO-BE) stav biznis vrstvy architektúry**:

1506

1507

[[image:1757000147808-767.png]]

1508

1509

1510

Obrázok 2 Diagram náhľadu na model biznisovej vrstvy (TO-BE)

1511

1512

1513

Navrhované riešenie (TO-BE) cieli na tieto kľúčové biznis služby a procesy:

1514

1515

1516

Riadenie zimnej údržby

1517

1518

Táto oblasť služieb poskytuje inteligentnú podporu pri plánovaní a realizácii zimnej údržby pozemných komunikácií. Zabezpečuje komplexný monitoring údajov priamo v teréne prostredníctvom stacionárnych zariadení a meraní uskutočňovaných zariadeniami inštalovanými vo vozidlách (vozidlové zariadenia). Na základe analýzy týchto a ďalších údajov, získavaných z ostatných biznis služieb (napríklad aktuálne poveternostné podmienky, konštrukcia vozoviek, intenzita dopravy, lokálna konfigurácia terénu a podobne), systém vytvára špecializované predpovede počasia, teploty a stavu povrchu vozoviek, generuje výstrahy pre riadenie zimnej údržby ciest a zabezpečuje návrh optimalizovaných zásahov nasadenia techniky a posypových materiálov.

1519

1520

1521

**Riadenie bežnej údržby ciest**

1522

1523

1524

V rámci tejto oblasti biznis služieb systém zaisťuje procesné činnosti týkajúce sa evidencie hlásení a závad odstrániteľných v rámci bežnej údržby PK, elektronické postupy pri vydávaní pracovných príkazov (činností) na riešenie týchto hlásení a súvisiacich závad, vedenie digitálnych služobných záznamov pracovných zmien dispečingu a elektronické sledovanie plnenia bežných prehliadok PK podľa technických podmienok MD SR.

1525

1526

1527

Riadenie cestného majetku

1528

1529

Biznis služby v tejto oblasti realizujú komplexné procesy hospodárenia s cestným infraštruktúrnym majetkom nad rámec bežnej údržby. Zahŕňa to predovšetkým zabezpečenie technickej evidencie správcu vybraných prvkov cestného majetku (podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) s funkciami tvorby údržbových plánov pre cestné vybavenie, ako aj evidenciu programov súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov.

1530

1531

1532

Riadenie dopravno-inžinierskych údajov

1533

1534

1535

Biznis služby manažmentu dopravno-inžinierskych údajov sa zameriavajú na zber, analýzu a dlhodobú správu dôležitých dát o dopravnom prúde, predovšetkým ide o intenzitu dopravy (napríklad priemernú či maximálnu intenzitu vozidiel) a klasifikáciu jednotlivých prvkov dopravného prúdu (napríklad rozlíšenie medzi osobnými, nákladnými vozidlami alebo autobusmi).

1536

1537

Tieto informácie sú mimoriadne dôležité nielen pre plánovanie dopravných opatrení, vyhodnocovanie potenciálne rizikových úsekov ciest a navrhovanie vhodných dopravných inžinierskych riešení, ale aj na podporu ďalších agend. Keďže intenzita dopravy výrazne ovplyvňuje spôsoby a načasovanie zimnej údržby, rovnako ako rozsah bežných opráv alebo strategických rekonštrukcií, dáta z tejto časti systému poslúžia priamo aj modulom riadenia zimnej údržby a cestného majetku. Takto centralizovaná a dôsledná analýza dopravných údajov má potenciál prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie a vyššej plynulosti premávky na všetkých dôležitých ťahoch mesta.

1538

1539

1540

Riadenie údajov o životnom prostredí

1541

1542

Tieto služby sa sústreďujú na monitorovanie environmentálnych parametrov týkajúcich sa najmä kvality ovzdušia a kvality pôdy, čím poskytujú ucelený prehľad o tom, aké dopady má doprava a údržba ciest na okolité prostredie. Vybrané stacionárne zariadenia preto sledujú koncentrácie rôznych látok (napríklad prachových častíc a plynných látok znečisťujúcich ovzdušiu), ako aj potenciálnu kontamináciu pôdy chemickými posypovými zmesami.

1543

1544

Zozbierané dáta sú v systéme archivované a sú k dispozícii na ďalšie spracovanie, modelovanie a vyhodnocovanie. Vďaka tomu je možné identifikovať trendy v znečistení životného prostredia, reagovať na ne vhodnými opatreniami a zapájať odborníkov z oblastí ekológie a urbanistiky do návrhu nových koncepčných riešení. Ide teda o významný príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju mesta, keďže podrobné poznatky o stave ovzdušia a pôdy pomáhajú prispôsobiť údržbové postupy tak, aby sa minimalizovalo narúšanie ekosystémov a zbytočná environmentálna záťaž.

Publikácia dát

Vybrané údaje zo systému sú určené na voľné sprístupnenie pre ostatné entity a verejnosť, aby mohli slúžiť rôznym účelom – od vedeckého výskumu a analýz zo strany univerzít a inštitúcií až po praktické využitie obyčajnými obyvateľmi, ktorí chcú mať prehľad o stave vozoviek počas zimy alebo o plánovaných opravách. Verejná časť systému zverejňuje aktuálne merané údaje vrátane poveternostných ukazovateľov a stavu povrchu ciest, vďaka čomu si môže verejnosť operatívne naplánovať cestovanie a pripraviť sa na potenciálne riziká na komunikáciách.

1550

1551

Okrem toho sú ľahko dostupné aj informácie o pripravovaných akciách súvislej údržby, opravách či rekonštrukciách, čo prináša vyšší stupeň transparentnosti a lepšiu spoluprácu s lokálnymi komunitami. Samotná systémová integrácia sa stará o to, aby boli tieto dáta preposielané do IoT platformy HLMSR BA a následne do IS KAV, čím sa vytvára koherentný ekosystém pre zdieľanie informácií. V konečnom dôsledku to podporuje dátovo orientovaný prístup k spravovaniu a plánovaniu nielen v oblasti cestnej infraštruktúry, ale aj v iných strategických projektoch mesta.

=== Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE): ===

1557

1558

Bola identifikovaná jediná koncová služba pre občanov:

|(((

Kód KS

(z MetaIS)

)))|Názov KS|Používateľ KS (G2C/G2B/G2G/G2A)|(((

Životná situácia

(+ kód z MetaIS)

)))|Úroveň elektronizácie KS

1570

1571

1572

Tabuľka 11Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

1573

1574

1575

=== Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením ===

1576

1577

Realizácia projektu prinesie zmeny v organizácii práce Sekcie správy a údržby ciest HLMSR BA (SSÚC) a vybraných spriaznených organizačných útvarov magistrátu. Zavedením nového IS SÚC a IoT prvkov dôjde k:

1578

1579

* **Presunu časti zodpovedností** z manuálneho zberu dát a spracovania podkladov na automatizované systémy, čím sa uvoľní kapacita zamestnancov pre analytické a rozhodovacie činnosti.

1580

* **Zlúčeniu vybraných evidenčných a reportovacích činností** z viacerých čiastkových nástrojov do jednotného IS SÚC.

1581

* **Zapojeniu ďalších organizačných jednotiek** (Sekcia dopravy, Sekcia životného prostredia, Sekcia výstavby, Sekcia digitalizácie, ÚMSaA) do využívania dát a analytických výstupov z projektu.

1582

* **Rozšíreniu kompetencií dispečingu SSÚC** o správu a monitoring IoT zariadení a priamu prácu s analytickými dashboardmi.

1583

* **Preškoleniu vykonávateľov údržby** na používanie mobilnej agendovej aplikácie a elektronické potvrdzovanie pracovných úkonov.

1584

1585

**Stručný prehľad dotknutých procesov**

1586

1587

1588

|P1|Monitoring stavu ciest a cestného vybavenia|Optimalizácia a digitalizácia|Prechod z manuálnych prehliadok na kombináciu automatizovaného zberu údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení a vizuálnej verifikácie|SSÚC – ODaPS, OSÚC, ODZ, OSaÚTO

SSÚC – OSÚC,

Sekundárne: Sekcia výstavby

)))

SSÚC – ODaPS a OSÚC,

Sekcia životného prostredia, ÚMSaA

1600

)))

1601

1602

SSÚC – ODaPS, OSÚC, ODZ, OSaÚTO

1603

1604

Sekcia dopravy, ÚMSaA

)))

V projekte sa neriešia žiadne životné situácie občanov ani podnikateľov.

1610

1611

1612

=== Jazyková podpora lokalizácia ===

1613

1614

Používateľské rozhranie (UI) systému musí byť dostupné minimálne v nasledujúcich jazykoch a súvisiacich regionálnych nastaveniach:

1615

1616

* slovenský jazyk (primárny jazyk systému).

1617

* anglický jazyk (pre potreby zahraničných používateľov alebo partnerov).

1618

1619

V záujme zvýšenia prístupnosti a komfortu koncových používateľov s prácou systému a z hľadiska uľahčenia prístupu potenciálnych zamestnancov z iných krajín EÚ alebo z tretích krajín na miesta, ktoré nie je možné dlhodobo obsadiť občanmi EÚ, sa požaduje, aby bolo možné flexibilne pridať podporu pre ďalší jazyk do IS v prípade potreby.

1620

1621

1622

Systém musí umožňovať výber jazyka a regionálneho nastavenia používateľom priamo v používateľskom rozhraní. Preferovaný jazyk môže byť nastavený na úrovni individuálneho používateľa.

1623

1624

1625

== Aplikačná vrstva ==

1626

1627

=== Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry ===

1628

1629

Nasledujúci diagram zobrazuje aplikačnú architektúru **súčasného** systému na správu a údržbu ciest:

1630

1631

1632

[[image:1757000225428-567.png]]

1633

1634

Obrázok 3 Diagram náhľadu modelu aplikačnej architektúry (AS-IS)

1635

1636

1637

**Moduly Zber a prezentácia terénnych dát**

1638

1639

Moduly na zber a prezentáciu terénnych dát poskytujú zber údajov z existujúcich stacionárnych zariadení a ich prezentáciu vo forme tabuliek, grafov či máp. Moduly v súčasnom stave neumožňujú integrovať a prezentovať environmentálne údaje a ani údaje z automatických sčítačov dopravy. Taktiež neobsahujú komponenty na zber a prezentáciu údajov z vozidlových zariadení.

1640

1641

1642

**Modul Zimná údržba**

1643

1644

Modul na riadenie zimnej údržby sa zameriava na procesy súvisiace so sledovaním zjazdnosti ciest a podpory procesov dispečingu zimnej údržby. V súčasnom stave modul disponuje len základnými meteorologickými údajmi z existujúcich staníc a regionálnymi meteorologickými údajmi. Na základe máp, grafov a tabuliek poskytuje prehľad o aktuálnych a predpovedaných cestných a poveternostných podmienkach, pričom automaticky generuje výstrahy potenciálneho zhoršenia zjazdnosti. Modul aktuálne nenavrhuje možné scenáre zásahov zimnej údržby.

1645

1646

1647

**Modul Bežná údržba**

1648

1649

Modul riadenia bežnej údržby umožňuje manuálne cez webové rozhranie alebo mobilnú aplikáciu zadávať hlásenia o závadách. Systém uchováva elektronické záznamy o pracovnej činnosti ODaPS SSÚC.

1650

1651

1652

**Agendová mobilná aplikácia (neverejná)**

1653

1654

Aplikácia dostupná na mobilných zariadeniach (tablet, mobilný telefón) slúži na rýchle zaevidovanie hlásenia o závade na ceste, cestnom majetku alebo verejnom priestranstve a poskytuje prehľad o už zaevidovaných hláseniach a stave ich riešenia.

1655

1656

1657

Nasledujúci diagram zobrazuje aplikačnú architektúru **budúceho** (TO-BE) stavu riešenia:

1658

1659

1660

[[image:1757685824584-141.png]]

// //

Obrázok 3 Diagram náhľadu modelu aplikačnej architektúry (TO-BE)

1665

1666

1667

Vyššie uvedené hlavné biznis služby systému (v predchádzajúcej kapitole) budú v TO-BE stave realizované dvomi skupinami aplikačných komponentov.

1668

1669

1670

Prvou skupinou sú aplikačné komponenty (moduly) cloudového informačného systému IS SÚC.

1671

1672

1673

**Moduly Zber a prezentácia terénnych dát**

1674

1675

Moduly na zber a prezentáciu terénnych dát poskytujú konsolidáciu a čistenie prijatých údajov zo stacionárnych aj vozidlových zariadení, pričom výsledky sa následne prezentujú vo forme tabuliek, grafov či máp. Zároveň je zabezpečené špecializované spracovanie a zobrazovanie environmentálnych údajov (napríklad kvality ovzdušia či pôdy), ako aj dopravno-inžinierskych informácií (intenzita dopravy a klasifikácia vozidiel), čo umožňuje prehľadné a efektívne vyhodnocovanie stavu komunikácií a okolia.

1676

1677

1678

**Modul Zimná údržba**

1679

1680

Modul na riadenie zimnej údržby sa zameriava na procesy súvisiace so sledovaním zjazdnosti ciest a riadením zimnej údržby. Na základe máp, grafov a tabuliek poskytuje prehľad o aktuálnych a predpovedaných cestných a poveternostných podmienkach, pričom automaticky generuje výstrahy potenciálneho zhoršenia zjazdnosti. Modul takisto pravidelne vytvára predpovede počasia a stavu ciest a navrhuje možné scenáre zásahov zimnej údržby.

1681

1682

1683

**Modul Bežná údržba**

1684

1685

Modul na riadenie bežnej údržby umožňuje plánovať a riadiť vykonávanie bežnej údržby ciest a ich okolia. Závady možno zadávať manuálne cez webové rozhranie alebo mobilnú aplikáciu a tiež automatizovane pomocou hlasových pokynov z vozidiel alebo z obrazových senzorov vozidlových zariadení. Systém uchováva elektronické záznamy o pracovnej činnosti ODaPS SSÚC, pričom elektronicky riadi celý proces plánovania, objednávania aj výkonu údržby a opráv. Pracovníci v teréne majú vďaka mobilnej aplikácii neustály prístup k aktuálnym informáciám a pokynom.

1686

1687

1688

**Modul Riadenie majetku**

1689

1690

Modul riadenia majetku zabezpečuje technickú evidenciu vybraných prvkov cestného majetku a napomáha pri tvorbe finančného a vecného plánu údržby, opráv a rekonštrukcií majetku. Umožňuje tak komplexné sledovanie a plánovanie investícií do cestnej infraštruktúry v súlade s reálnymi technickými potrebami.

1691

1692

1693

**Integračné a podporné moduly a rozhrania**

1694

1695

Tieto moduly sa starajú o komunikáciu so zariadeniami v exteriéri prostredníctvom špecializovaných rozhraní. Okrem toho poskytujú rozhrania na publikovanie údajov pre interné informačné systémy a na prepojenie s IoT platformou HLMSR BA. Pre interných pracovníkov HLMSR BA bude možné realizovať autentifikáciu do IS SÚC cez existujúce IAM riešenie HLMSR BA (Single Sign On cez Active Directory). Medzi ďalšie integrácie patrí poskytovanie vybraných mapových podkladov pre Geografický informačný systém (GIS) HLMSR BA (Esri ArcGIS), či poskytnutie údajov pre potreby ad-hoc reportingu v existujúcom manažérskom informačnom systéme (MIS) HLMSR BA (platforma Microsoft Power BI).

1696

1697

1698

**Agendová mobilná aplikácia (neverejná) (isvs_15307)**

1699

1700

Aplikácia dostupná na mobilných zariadeniach (tablet, mobilný telefón) slúži na rýchle zaevidovanie hlásenia o závade na ceste, cestnom majetku alebo verejnom priestranstve a poskytuje prehľad o už zaevidovaných hláseniach a stave ich riešenia. Aplikácia bude tiež podporovať sledovanie výkonu pracovníkov ODaPS pri výkone prehliadok a tiež aktivity elektronického procesu riešenia závad.

1701

1702

1703

Druhá skupina aplikačných komponentov realizuje funkcie stacionárnych a vozidlových zariadení:

1704

1705

1706

**Stacionárne zariadenia**

1707

1708

Stacionárne zariadenia sú vybavené senzormi na zber údajov cestnej meteorológie, údajov o životnom prostredí a dopravno-inžinierskych údajov. Obsahujú aplikačné vybavenie na komunikáciu so senzormi a na spoľahlivé a bezpečné odoslanie údajov do IS SÚC cez mobilné alebo optické siete.

1709

1710

**Vozidlové zariadenia**

1711

1712

Vozidlové zariadenia sú vybavené senzormi na zber údajov nutných pre riadenie zimnej údržby ciest a hlásení o závadách na cestnom majetku a verejných priestranstvách. Obsahujú aplikačné vybavenie na komunikáciu so senzormi a na spoľahlivé a bezpečné odoslanie údajov do IS SÚC cez mobilné siete.

1713

1714

Funkčné a nefunkčné požiadavky na jednotlivé aplikačné komponenty sú uvedené v samostatnom dokumente (M-05 Analýza nákladov a prínosov).

1715

1716

Uvedená aplikačná architektúra je len konceptuálnou aplikačnou architektúrou riešenia. Nakoľko zadávateľ požaduje dodanie systému v režime Software-as-a-Service (SaaS) prevádzkovaného v cloudovom prostredí, aplikačná architektúra riešenia v kompetencii budúceho dodávateľa.

1717

1718

1719

=== Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE) ===

1720

1721

Informácie o dotknutých ISVS z pohľadu ich ďalšej prevádzky po realizácii projektu – TO BE stav:

|(((

Kód ISVS

(z MetaIS)

)))|Názov ISVS|(((

Modul ISVS

(zaškrtnite, ak ISVS je modulom)

1731

)))|Stav IS VS|Typ IS VS|(((

1732

Kód nadradeného ISVS

1733

1734

(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)

)))

| | | | | |

Tabuľka 12 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

1742

1743

1744

=== Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS ===

Nerelevantné.

Nie sú využívané žiadne nadrezortné a spoločné ISVS.

|(((

Kód ISVS

(z MetaIS)

)))|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente

1756

|nerelevantné|nerelevantné|nerelevantné

1757

1758

Tabuľka 13 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)

1759

1760

=== Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente – budúci stav (TO BE) ===

Nerelevantné.

Nie je plánovaná žiadna integrácia na nadrezortné ISVS.

|(((

Kód ISVS

//(z MetaIS)//

)))|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente

1771

|nerelevantné|nerelevantné|nerelevantné

1772

1773

Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

1774

1775

=== Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS – budúci stav (TO BE) ===

1776

1777

Nasledujúca tabuľka uvádza rehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb inf. systémov tretích strán v TO BE stave.

|(((

Kód ISVS

//(z MetaIS)//

)))|(((

Názov ISVS

)))|(((

Kód integrovaného ISVS

1790

1791

//(z MetaIS)//

1792

)))|Názov integrovaného ISVS

1793

|isvs_15196|Informačný systém správy a údržby ciest|isvs_14915|IoT integračná a vizualizačná platforma mesta Bratislava

1794

|isvs_15196|Informačný systém správy a údržby ciest|isvs_9655|Konsolidovaná analytická vrstva

1795

1796

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS – budúci stav (TO BE)

1797

1798

=== Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE) ===

1799

1800

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam koncových služieb s ich realizujúcimi ISVS a aplikačnými službami.

|(((

Kód AS

//(z MetaIS)//

)))|Názov AS|(((

Realizuje ISVS

(kód ISVS, ktorý realizuje AS)

1810

)))|(((

1811

Aplikačná služba slúži KS

1812

1813

//(kód KS z MetaIS)//

1814

)))

1815

|as_67662|Publikácia dát|isvs_15196|ks_381779

1816

1817

Tabuľka 16 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

1818

1819

=== Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE) ===

1820

1821

Nebudú budované žiadne služby na integráciu na iné moduly ISVS.

|(((

AS

(Kód MetaIS)

)))|(((

Názov AS

)))|(((

Realizuje ISVS

(kód ISVS, ktorý realizuje AS)

1835

1836

Integrácia na AS poskytovateľa

(kód MetaIS)

)))

Tabuľka 17 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

1. (((

== Dátová architektúra ==

1847

)))

1848

1849

V súčasnosti disponuje organizácia údajmi podľa nasledovného doménového modelu:

1850

1851

[[image:1757000308918-407.png]]

=== Objekty evidencie ===

1856

1857

Nasledujúci diagram zachytáva doménový model v stave TO BE po realizácii projektu:

1858

1859

[[image:1757000325399-571.png]]

1860

1861

1862

=== Referenčné údaje ===

Nerelevantné.

=== Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE) ===

Nerelevantné.

=== Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE) ===

Nerelevantné.

=== Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ) ===

Nerelevantné.

=== Kvalita a čistenie údajov ===

1883

1884

==== Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality ====

1885

1886

Kvalita údajov predstavuje jeden z kľúčových aspektov úspešného fungovania informačného systému na správu a údržbu pozemných komunikácií. V navrhovanom systéme je dôraz kladený na to, aby všetky údaje, ktoré sú spracovávané a evidované, boli presné, konzistentné, aktuálne a dôveryhodné. Tento prístup umožňuje efektívne rozhodovanie, plánovanie a vykonávanie procesov v rámci správy cestnej infraštruktúry.

1887

1888

Navrhovaný systém implementuje viaceré opatrenia na zabezpečenie vysokej kvality údajov. Všetky údaje sú pri ich zadávaní kontrolované pomocou automatických validačných mechanizmov, ktoré overujú ich správnosť, úplnosť a konzistenciu. Pri zadávaní údajov systém využíva číselníky, preddefinované hodnoty, povinné polia a dynamické formuláre, ktoré minimalizujú riziko nepresností alebo chybných záznamov. Okrem toho je zabezpečená integrácia systému s referenčnými registrami, čo umožňuje stotožnenie údajov a ich verifikáciu voči oficiálnym zdrojom.

1889

1890

Špecifickou časťou údajov v tomto systéme sú dáta, ktoré sú získavané pomocou stacionárnych a vozidlových technologických zariadení. Tieto dáta, vrátane meraných údajov o poveternostných podmienkach, stave ciest a dopravných parametroch, sú automaticky spracovávané a validované priamo pri ich prijatí. Technologické zariadenia budú naprogramované tak, aby zabezpečili vysokú presnosť a konzistenciu údajov, pričom sú súčasťou širšieho rámca zabezpečenia dátovej integrity.

1. (((

==== Roly a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality ====

1895

)))

1896

1897

Nasledujúca tabuľka definujte potrebné kapacity pre zabezpečenie riadenia dátovej kvality.

1898

1899

|Rola|Činnosti|Pozícia zodpovedná za danú činnosť (správca ISVS / dodávateľ)

1900

|**Dátový kurátor**|Evidencia požiadaviek na dátovú kvalitu, monitoring a riadenie procesu|Dátový kurátor správcu IS

1901

|**Databázový špecialista**|Analyzuje požiadavky na dáta, modeluje obsah procedúr|Dodávateľ

1902

1903

=== Otvorené údaje ===

1904

1905

V rámci projektu budú publikované nad rámec súčasného stavu otvorené dáta:

1906

1907

* cestná sieť a aktuálnym stavom – forma úsekov cestnej siete, atribúty: ID úseku, správca, ulica (ak prebieha úsekom), dĺžka úseku, trieda pozemnej komunikácie, číslo pozemnej komunikácie, technický stav vozovky (klasifikácia 1 až 5), geometrický priebeh úseku

1908

* aktuálne hodnoty nameraných údajov poveternostných podmienok a stavu vozoviek počas zimného obdobia, atribúty: ID merania, dátum/čas merania, lokalizácia merania (WGS84), parameter merania, hodnota merania,

1909

* aktuálne hodnoty nameraných údajov stacionárnych zariadení kvality životného prostredia, atribúty: ID merania, dátum/čas merania, lokalizácia merania (WGS84), parameter merania, hodnota merania,

1910

* plány opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov, atribúty: názov plánu, referenčné obdobie, ID položky plánu, typ objektu (vozovka, most, priepust), identifikácia objektu (pre mosty a priepusty ich evidenčné číslo, pre vozovky ID úsekov), geometrické vyjadrenie lokalizácie objektu (WGS84), dátum realizácie od, dátum realizácie do, odhadované finančné náklady, skutočné finančné náklady, stav položky (plánovaná, v obstarávaní, v realizácii, ukončená, zrušená, odložená), popis stavebných prác.

1911

1912

|ID OE|(((

1913

Názov objektu evidencie / datasetu

1914

1915

(uvádzať OE z tabuľky v kap. 5.5.1)

)))|(((

Požadovaná interoperabilita

(3★ - 5★)

)))|(((

Periodicita publikovania

1924

1925

(týždenne, mesačne, polročne, ročne)

1926

)))

1927

|OE1|Cestná sieť|3★|Mesačne

1928

|OE10|Aktuálne hodnoty nameraných údajov poveternostných podmienok a stavu vozoviek počas zimného obdobia|3★|Týždenne

1929

|OE10|aktuálne hodnoty nameraných údajov stacionárnych zariadení kvality životného prostredia,|3★|Týždenne

1930

|OE5|plány opráv a rekonštrukcií vozoviek a cestných objektov|3★|Mesačne

1931

1932

Tabuľka 25 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

1.

11.

111. Analytické údaje

1937

1938

Nasledujúca tabuľka uvádza objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené na analytické účely a sprístupňované pre analytické jednotky prostredníctvom IoT platformy mesta a následne KAV:

1939

1940

|OE ID|Názov objektu evidencie pre analytické účely|Zoznam atribútov objektu evidencie|Popis a špecifiká objektu evidencie

1941

|OE10|Merané dáta (prvky cestnej meteorológie)|ID stanice, lokalizácia stanice, teplota vzduchu, smer a rýchlosť vetra, teplota vozovky|pre stanice podľa ich konfigurácie

1942

|OE10|Merané dáta (prvky kvality ŽP)|ID stanice, lokalizácia stanice, teplota vzduchu, smer a rýchlosť vetra, koncentrácia látok znečisťujúcich ovzdušie|pre stanice podľa ich konfigurácie

1943

1944

Tabuľka 26 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

1.

11.

111. Moje údaje

Nerelevantné.

V projekte sa neuvažuje zbierať, evidovať alebo analyzovať informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie „mojich údajov“, najmä množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby; množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom; množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

1.

11.

111. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

1958

1959

Nižšie je uvedená súhrnná tabuľka pre kategorizáciu údajov dotknutých projektom z pohľadu využiteľnosti týchto údajov.

1960

1961

|ID|(((

1962

Register / Objekt evidencie

1963

1964

(uvádzať OE z tabuľky v kap. 5.5.1)

1965

)))|Referenčné údaje|Moje údaje|Otvorené údaje|Analytické údaje

1966

|OE1|Cestná sieť|☐|☐|☐|☐

1967

|OE2|Majetková položka|☐|☐|☐|☐

1968

|OE3|Pracovná činnosť|☐|☐|☐|☐

1969

|OE4|Merané dáta|☒|☐|☒|☒

1970

|OE5|Plán|☐|☐|☒|☒

1971

|OE6|Položka plánu|☐|☐|☒|☒

|OE7|Projekt|☐|☐|☐|☐

|OE8|Denník|☐|☐|☐|☐

|OE9|Udalosť|☐|☐|☐|☐

|OE10|Aktuálny stav|☐|☐|☐|☐

1976

|OE11|Predpovedaný stav|☐|☐|☐|☐

1977

|OE12|Predpovedané dáta|☐|☐|☐|☐

1978

1979

Tabuľka 28 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

1980

1981

1982

== Technologická architektúra ==

1983

1984

=== Návrh riešenia technologickej architektúry ===

1985

1986

Nasledujúci diagram zobrazuje aktuálny stav technologickej vrstvy architektúry súčasného riešenia:

1987

1988

1989

[[image:1757000741078-675.png]]

1990

1991

Obrázok 5 Model technickej architektúry (AS-IS)

1992

1993

1994

Údaje z existujúcich stacionárnych staníc sú odosielané bezdrôtovými mobilnými 4G sieťami cez internet do súčasného cloudového informačného systému na správu a údržbu ciest.

1995

1996

1997

Diagram nižšie zobrazuje konceptuálny návrh technickej architektúry systému IS SÚC, ktorý pozostáva z troch hlavných častí: Cloud infraštruktúra, Edge infraštruktúra a On-Prem infraštruktúra. Tieto vrstvy sú prepojené pomocou zabezpečených komunikačných technológií, ktoré zabezpečujú plynulý prenos údajov, ich spracovanie a ukladanie.

1998

1999

2000

[[image:1757000763634-281.png]]

2001

2002

Obrázok 5 Model technickej architektúry (TO-BE)

2003

2004

2005

**Cloudová infraštruktúra** je kľúčovým prvkom technickej architektúry, ktorý poskytuje prostredie pre prevádzku centrálneho informačného systému IS SÚC. Vytvára optimálne technické zázemie pre prevádzku všetkých kľúčových komponentov IS SÚC, zabezpečujúc pritom dostatočné zdroje na spracovanie dát, stabilnú dostupnosť a škálovateľnosť celého systému. Vďaka tejto infraštruktúre je možné dlhodobo a spoľahlivo prevádzkovať aj tie najnáročnejšie operácie, a zároveň je pre dodávateľov a správcov systému jednoduché rozširovať jednotlivé kapacity podľa toho, ako rastú požiadavky na výkon a objem dát.

2006

2007

Táto vrstva má nasledovné súčasti:

Výpočtové zdroje

Táto časť infraštruktúry sa stará o spracovanie rôznorodých údajov, ktoré prichádzajú z rozličných okrajových (edge) zariadení, či už ide o stacionárne zariadenia alebo vozidlá vybavené špeciálnymi snímačmi. Vďaka automatickému škálovaniu, ktoré dokáže rozpoznať zvýšenú záťaž systému a prispôsobiť dostupné výpočtové zdroje tomu, ako sa menia nároky v reálnom čase, možno pružne reagovať na výkyvy v dátovom toku bez ohrozenia plynulého chodu. Prípadné navýšenie hardvérových kapacít tak nevyžaduje zložité manuálne zásahy, ale prebieha dynamicky, čím sa zaisťuje nepretržitá funkčnosť informačného systému a minimalizujú sa akékoľvek výpadky služieb.

Úložisko údajov

Pre komplexný a efektívny chod systému je nevyhnutné disponovať variabilným priestorom na ukladanie rôznych typov dát, a to od štruktúrovaných až po neštruktúrované. V časti vyhradenej štruktúrovaným údajom sa ukladajú kľúčové informácie ako záznamy o dopravno-inžinierskych charakteristikách, relevantné environmentálne parametre a meteorologické pozorovania, ktoré sa často využívajú v analytických nástrojoch a pri tvorbe strategických rozhodnutí. V samostatnej sekcii úložiska sa zase uchovávajú neštruktúrované dáta, ktoré sú spojené s rôznymi typmi hlásení z mobilných zariadení alebo vozidlových zariadení, pričom zahŕňajú doplňujúce digitálne assety, ako sú fotografie dokumentujúce závady na cestnej infraštruktúre a audiozáznamy s popisom situácie z terénu. Takto navrhnutá štruktúra úložiska umožňuje prehľadne rozdeľovať dáta podľa ich charakteru a zaručuje, že k nim bude možné rýchlo a jednoducho pristupovať.

2018

2019

2020

Monitoring a logovanie

2021

2022

V cloudovej infraštruktúre je implementovaný systém nepretržitého sledovania a vyhodnocovania všetkých komponentov, od samotných výpočtových modulov až po dátové úložiská. Znamená to, že vďaka podrobnému monitorovaniu môže prevádzkový tím okamžite reagovať na akékoľvek zmeny vo výkone, nárasty záťaže alebo prípadné technické anomálie, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť prevádzku IS SÚC. Navyše, všetky dôležité udalosti a akcie, ktoré sa v systéme udejú, sa zaznamenávajú vo forme logov. Tieto záznamy potom slúžia ako dôležitý zdroj informácií pri riešení incidentov, pri overovaní auditov alebo pri spätnej analýze funkčnosti a stabilnosti riešenia. Takýto komplexný prístup zvyšuje transparentnosť a spoľahlivosť systému, pretože umožňuje detailne identifikovať, kde presne vznikol problém, a následne nasadiť najvhodnejšie opatrenie.

2023

2024

2025

Zabezpečenie a vysoká dostupnosť (HA)

2026

2027

Bezpečnostná politika v cloude je založená na moderných prístupoch ochrany dát a sieťovej komunikácie. Využívajú sa prvky šifrovania prenosov, nástroje na detekciu prípadných útokov a sieťové prvky povoľujúce len prestupy medzi určenými vrstvami. Dôležitou vlastnosťou cloudového prostredia je aj redundancia – implementované riešenie zabezpečí vysokú dostupnosť, keďže pri výpadku jedného uzla dokáže prevziať jeho činnosť druhý, čím sa eliminuje akékoľvek výrazné prerušenie poskytovaných služieb. Systém je teda navrhnutý tak, aby bol odolný voči viacerým druhom porúch, od hardvérových cez softvérové až po regionálne výpadky napájania, ktoré by mohli postihnúť jedno konkrétne dátové centrum.

Zálohovanie

Ďalšou významnou funkciou, ktorá dopĺňa bezpečnostné opatrenia a stabilitu prevádzky, je automatizované zálohovanie dát. Tým, že sa kópie dát ukladajú vo viacerých oddelených lokalitách, sa minimalizuje riziko ich straty alebo poškodenia, a to aj v prípade rozsiahlych incidentov, ako sú napríklad prírodné katastrofy či zlyhanie hardvéru. Zálohovanie prebieha v pravidelných intervaloch, pričom celý proces je navrhnutý úplne automatizovaným spôsobom bez ľudského zásahu. V prípade akýchkoľvek problémov je možné jednoducho a rýchlo obnoviť dáta z najaktuálnejších záložných súborov. Touto cestou sa zaisťuje, že základné údaje a kľúčové záznamy zostanú neporušené a budú prístupné aj pri neočakávaných udalostiach.

2033

2034

2035

**Edge infraštruktúra** obsahuje zariadenia umiestnené v teréne, ktoré zabezpečujú zber údajov a ich predspracovanie pred odoslaním do cloudu.

Táto vrstva zahŕňa:

Stacionárne zariadenia

2041

2042

Stacionárne zariadenia sú vybavené pokročilými senzormi schopnými nepretržite monitorovať rôzne aspekty cestnej infraštruktúry a okolia. Senzory cestnej meteorológie detailne zachytávajú teplotu a stav povrchu vozovky, teplotu a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, čo sú nevyhnutné veličiny na včasné a optimálne nariadenie výkonov zimnej údržby. Zároveň dokážu zaznamenávať dopravno-inžinierske charakteristiky, ako intenzitu dopravného prúdu vozidiel či presné rozlíšenie typov vozidiel, a tak poskytujú kvalitné dáta pre strategické dopravné plánovanie, ako aj vnútorne pre ostatné systémové komponenty (napr. pre predpovede stavu vozoviek). Ďalším rozšírením je monitorovanie environmentálnych ukazovateľov, kde senzory sledujú kvalitu ovzdušia (koncentráciu jemných pevných častíc a plynných polutantov) a možnú kontamináciu pôdy v okolí komunikácií. Tieto údaje umožňujú priamo reagovať na zhoršujúce sa podmienky a zavádzať účinné opatrenia na ochranu verejného zdravia a životného prostredia.

2043

2044

Softvérové vybavenie stacionárnych zariadení (tzv. firmvér) má za úlohu koordinovať fungovanie všetkých senzorov, periodicky zbierať namerané hodnoty a pripravovať ich na prenos do centrálneho systému IS SÚC. V rámci tohto procesu sa stará o kontrolu a prevádzku jednotlivých komponentov, aby boli odosielané údaje čo najpresnejšie a zodpovedali reálnemu stavu na mieste. Samotný firmvér je zároveň navrhnutý tak, aby zaručoval spoľahlivé šifrovanie a bezpečnú komunikáciu, čím chráni dôležité dáta pred neoprávneným prístupom. Súčasťou jeho funkčnosti je aj schopnosť diagnostikovať a prípadne hlásiť poruchy či neštandardné javy v hardvérových častiach stanice, čo zvyšuje celkovú odolnosť a stabilitu riešenia.

Vozidlové zariadenia

Tieto zariadenia sú koncipované tak, aby pri každodennej jazde či už na zimnú údržbu, odstraňovanie porúch alebo iné servisné činnosti, dokázali nepretržite zhromažďovať prakticky využiteľné dáta. Tým sa zabezpečí, že každá cesta a každá trasa bude prispievať k naplneniu databázy aktuálnych informácií o stave komunikácií.

2050

2051

Vozidlové zariadenia sú vybavené senzormi schopnými dynamicky zaznamenávať teplotu a stav vozoviek s detekciou rôznych porúch cestného infraštruktúrneho majetku presne v momente, keď vozidlo prechádza daným úsekom. Údaje kľúčové pre rozhodovacie činnosti zimnej údržby ciest sa budú prenášať priamo do IS SÚC na dispečing zimnej údržby.

2052

2053

Vozidlový firmvér zodpovedá za kompletnú koordináciu všetkých nameraných údajov a kontrolu ich kvality. Dokáže prvotne filtrovať nekorektné dáta spôsobené napríklad poruchami senzorov, vďaka čomu sa minimalizujú chyby v centrálnom systéme. Keďže vozidlá sú často v pohybe, firmvér sa spolieha aj na vlastné kapacity na dočasné ukladanie údajov, ktoré dokáže bezpečne a efektívne synchronizovať až vtedy, keď je k dispozícii kvalitné sieťové pripojenie. Výsledkom je, že zamestnanci prevádzky a dispečeri majú k dispozícii detailné údaje prakticky z každej jazdy.

2054

2055

2056

Komunikačné rozhrania

2057

2058

Hlavným komunikačným kanálom medzi terénnymi zariadeniami a centrálnym systémom je moderná mobilná sieť založená na bunkovej topológia, ktorá ponúka dostatočnú šírku pásma, stabilitu signálu a energeticky optimalizovaný dátový prenos. Toto riešenie je ideálne aj pre oblasti, kde nie je dostupná optická infraštruktúra, a umožňuje plynulé prenášanie dát v reálnom čase. Senzory a vozidlové zariadenia teda môžu priebežne odosielať veľké množstvo nameraných hodnôt, vrátane vizuálnych alebo audiozáznamov, bez toho, aby bola ohrozená ich aktuálnosť či kvalita. Súčasťou tohto prenosového riešenia je tiež adekvátne zabezpečenie, ako je šifrovanie a autentifikácia, aby sa predišlo neoprávneným zásahom do procesu alebo možnému úniku citlivých dát.

2059

2060

Tam, kde je mestská optická sieť (MOS) k dispozícii, budú stacionárne meracie zariadenie napojené priamo na vysokorýchlostnú optickú linku vo vlastníctve mesta, čím sa zabezpečí rýchlejší a robustnejší prenos dát. Optické prepojenie prináša výhodu veľmi nízkej latencie a výrazne znižuje riziko vonkajších rušení signálu, čo prispieva k ešte väčšej spoľahlivosti systému. V rámci projektu sa neplánujú budovať nové optické trasy, ale plánujú sa využívať len existujúce linky. Takýmto využitím MOS sa ušetria náklady na dátovú prevádzku a súčasne sa môže zvýšiť kvalita poskytovanej služby (vyššie rýchlosti, nižšia latencia).

2061

2062

2063

**On-Prem infraštruktúra** slúži ako komunikačná vrstva, ktorá preberá a spracováva údaje prostredníctvom Metropolitnej optickej siete (MOS) a sprostredkúva ich ďalší prenos do cloudovej platformy IS SÚC. Táto časť infraštruktúry je preto navrhnutá tak, aby umožňovala čo najstabilnejšie a najspoľahlivejšie spojenie, pričom je výhodou, že vďaka prepojeniu prostredníctvom Site-to-Site VPN sa môžu dáta prenášať v zašifrovanom a uzavretom prostredí. Týmto spôsobom sa dosiahne vyvážený kompromis medzi maximálnou bezpečnosťou údajov a flexibilitou, s akou je možné integrovať rôzne typy hardvérových a softvérových komponentov. Dodatočnou devízou je aj jednoduchšia škálovateľnosť – v prípade potreby je možné zvyšovať kapacitu alebo pridávať ďalšie uzly bez nutnosti zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.

2064

2065

Jednotlivé komponenty – ako sú stacionárne zariadenia, vozidlové zariadenia či centrálny informačný systém IS SÚC – vďaka tomu komunikujú prostredníctvom robustných zabezpečených sietí, ktorých cieľom je zaistiť efektívny a bezpečný prenos údajov aj v podmienkach vysokej prevádzkovej záťaže:

2066

2067

2068

* Site-to-Site virtuálne privátne siete (VPN):

2069

2070

Virtuálna privátna sieť zabezpečujúca bezpečnú komunikáciu medzi cloudovou infraštruktúrou a On-Prem infraštruktúrou

2071

2072

Virtuálna privátna sieť zabezpečujúca bezpečnú komunikáciu medzi cloudovou infraštruktúrou a infraštruktúrou mobilného operátora.

2073

2074

* Bezdrôtové a optické siete:

2075

2076

Bezdrôtové siete na prenos údajov zo stacionárnych a vozidlových zariadení. Bezpečnosť sa zvýši zriadením privátneho APN, ktorý v kombinácii so Site-to-Site VPN medzi infraštruktúrou mobilného operátora a cloudovou infraštruktúrou IS SÚC zabezpečí bezpečný prenos dát zo zariadení do IS SÚC s vylúčením prenosu dát cez verejný internet.

2077

2078

V prípade fyzickej dostupnosti a realizovateľnosti pripojenia v danej lokalite sa využije na prenos údajov zo stacionárnych zariadení aj Metropolitná optická sieť (MOS).

2079

2080

2081

Táto technická architektúra zabezpečuje efektívne fungovanie IS SÚC s dôrazom na výkon, bezpečnosť a dostupnosť. Architektúra je navrhnutá tak, aby umožňovala budúce rozšírenie a prispôsobenie.

2082

2083

* Flexibilita a škálovateľnosť:

2084

2085

Cloudová infraštruktúra umožňuje dynamicky prispôsobovať kapacitu podľa potrieb systému.

* Spoľahlivosť:

Redundantné mechanizmy a vysoká dostupnosť zabezpečujú kontinuitu prevádzky.

2090

2091

* Integrácia s existujúcimi systémami:

2092

2093

Bezpečné prepojenie s On-Prem infraštruktúrou zabezpečí možnosť integrácie IS SÚC s existujúcimi systémami zadávateľa.

2094

2095

2096

Rovnako ako v prípade aplikačnej architektúry, aj v prípade technologickej architektúry sa v súlade s princípmi Software-as-a-Service dáva budúcemu dodávateľovi čiastočná voľnosť pri jej tvorbe, pokiaľ budú realizované a naplnené všetky funkčné a nefunkčné požiadavky na systém.

=== Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE) ===

2101

2102

Pre TO BE stav sú uvedené v nasledujúcej tabuľke požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …).

2103

2104

2105

|Parameter|Jednotky|Predpokladaná hodnota|Poznámka

2106

|Počet interných používateľov|vyššie desiatky| |

2107

|Počet súčasne pracujúcich interných používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení|desiatky| |

2108

|Počet externých používateľov (internet)|stovky tisíc| |niektoré dáta sa budú poskytovať cez verejný portál

2109

|Počet súčasne pracujúcich externých používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení|desiatky tisíc| |napr. pri prezeraní aktuálnej situácie na cestách počas kritického zimného obdobia

2110

2111

Tabuľka 29 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

2112

2113

2114

=== Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu ===

2115

2116

Informačný systém je požadovaný v režime Software-as-a-Service (SaaS), bez akejkoľvek technickej a prevádzkovej súčinnosti HLMSR BA s dodávateľom. Cloudovú prevádzku bude zabezpečovať dodávateľ IS SÚC.

2117

2118

2119

== Bezpečnostná architektúra ==

2120

2121

=== Návrh riešenia bezpečnosti ===

2122

2123

Bezpečnostná architektúra systému IS SÚC je navrhnutá s cieľom zabezpečiť ochranu údajov, dostupnosť služieb a integritu systému vo všetkých jeho vrstvách. Bezpečnostné mechanizmy pokrývajú cloudovú, edge a on-prem infraštruktúru, pričom zabezpečujú aj komunikáciu medzi jednotlivými komponentmi. Architektúra implementuje štandardy a najlepšie postupy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2124

2125

Zároveň bude bezpečnostná architektúra obsahovať nasledujúce prvky:

2126

2127

2128

**Cloud infraštruktúra:**

2129

2130

* Sieťová bezpečnosť:

2131

** Údaje prenášané medzi jednotlivými komponentami riešenia sú chránené pomocou protokolu TLS (Transport Layer Security).

2132

** Firewall blokuje neoprávnené pokusy o prístup.

2133

** Použitie špecializovaných nástrojov na detekciu a zmiernenie distribuovaných útokov (DDoS), ktoré by mohli narušiť dostupnosť systému.

2134

* Prístupová bezpečnosť:

2135

** Autentifikácia na báze OIDC pre všetkých používateľov s prístupom k cloudovej infraštruktúre.

2136

** Role-based access control (RBAC) na riadenie prístupových práv.

2137

* Záložné mechanizmy:

2138

** Automatické zálohovanie údajov do redundantných dátových centier.

2139

** Rýchla obnova dát v prípade zlyhania alebo incidentu.

2140

* Monitoring a detekcia hrozieb:

2141

** Použitie systémov detekcie narušenia (IDS) a prevencie (IPS) na identifikáciu a elimináciu kybernetických útokov.

2142

** Logovanie a analýza udalostí pomocou pokročilých analytických nástrojov.

2143

2144

**Edge infraštruktúra:**

2145

2146

* IoT zariadenia (stacionárne aj vozidlové) sú vybavené firmvérom, ktorý obsahuje mechanizmy na detekciu neoprávnených zásahov.

2147

* Fyzická ochrana stacionárnych zariadení (zabezpečenie proti otvoreniu).

2148

2149

**Komunikačná bezpečnosť:**

2150

2151

* Virtuálna privátna sieť (VPN):

2152

2153

Zriadenie virtuálnych privátnych sietí medzi lokalitami (cloud, on-prem, mobilný operátor) eliminuje riziko odpočúvania alebo neoprávneného prístupu.

* Bezdrôtové siete:

Prenos údajov z vozidlových zariadení cez 4G/5G siete využíva šifrované protokoly a privátne APN.

* Optické siete:

Prenos údajov cez optické siete je zabezpečený šifrovaním na úrovni sieťovej vrstvy.

2162

2163

2164

=== Určenie obsahu bezpečnostných opatrení ===

2165

2166

Nasledujúca tabuľka uvádza obsah minimálnych bezpečnostných opatrení identifikovaných na základe legislatívy v podobe zákona č. 95/2019 Z.z. a vyhlášky **Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z.**

2167

2168

|Obsah bezpečnostných opatrení podľa vyhlášky ÚPVII č. 179/2020 Z. z|Aplikované opatrenia|Aplikovaná legislatíva

2169

|Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie I|Áno|ods. 4, písm. a)

2170

|Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie II|Áno|ods. 4, písm. a)

2171

|Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie III|Áno|ods. 4, písm. a)

2172

|Bezpečnostný projekt|Áno|§ 23 ods. 1 a 2 zákona 95/2019 Z.z.

2173

|Bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu|Nie|Doplňte osobitný predpis alebo odkaz na predpisy, podľa ktorých budú aplikované ďalšie bezp. opatrenia

2174

2175

Tabuľka 33 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

2176

2177

2178

=== Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky, ===

2179

2180

Bezpečnostná architektúra bude v súlade s:

2181

2182

* zákonom č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe

2183

2184

* zákonom č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti

2185

2186

* zákonom č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre

2187

2188

* vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy

2189

2190

* vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy

2191

2192

* vyhláškou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov

2193

2194

* nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

2195

2196

* zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2197

2198

Prevádzkou IS SÚC v certifikovanom cloude bude zabezpečený súlad s technickými normami:

2199

2200

2201

ISO/IEC 27001 – Systém riadenia informačnej bezpečnosti

2202

2203

* Implementované sú procesy na identifikáciu, riadenie a mitigáciu bezpečnostných rizík.

2204

* Systém logovania a monitorovania zabezpečuje auditovateľnosť procesov.

2205

2206

ISO/IEC 27017 – Bezpečnosť cloudu

2207

2208

* Systém cloudovej infraštruktúry spĺňa bezpečnostné požiadavky špecifické pre cloudové prostredie.

2209

* Mechanizmy na ochranu údajov zahŕňajú šifrovanie, zálohovanie a kontrolu prístupu.

2210

2211

ISO/IEC 27018 – Ochrana osobných údajov v cloude

2212

2213

* Cloudová infraštruktúra je navrhnutá na ochranu osobných údajov pred neoprávneným prístupom a spracovaním.

2214

2215

NIST Cybersecurity Framework

2216

2217

* Systém je navrhnutý podľa kľúčových oblastí rámca NIST: identifikácia, ochrana, detekcia, reakcia a obnova.

2218

* Pravidelné testovanie a monitoring zabezpečujú pripravenosť na kybernetické incidenty.

2219

2220

=== Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov ===

2221

2222

Riešenie predpokladá autentifikáciu používateľov primárne systém jednotného prihlasovanie (single sign-on) realizovaného na báze Active Directory SSO. Takýto prístup je možné využiť v prípade práce s webovým klientom IS SÚC. Pre ostatné prípady, ako je napríklad prihlasovanie do vozidlových zariadení, IS SÚC poskytne aj záložný mechanizmus v podobe vlastného páru login/heslo na účte, ktorý bude viazaný s IAM HLMSR BA.

2223

2224

V rámci bezpečnostnej architektúry informačného systému bude implementovaný prístupový model RBAC (Role-Based Access Control) v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 401/2023 Z. z. Tento model pridelí používateľov do definovaných rolí, pričom každá rola bude mať jasne stanovené oprávnenia k dátam a funkcionalitám systému. Takto sa zjednoduší správa prístupov a zníži riziko chýb pri individuálnom prideľovaní oprávnení, čo významne prispeje k udržaniu požadovanej úrovne kybernetickej bezpečnosti.

2225

2226

Systém vďaka RBAC zabezpečí, že oprávnenia sú prideľované len na základe skutočnej pracovnej pozície, úlohy alebo zodpovednosti konkrétneho používateľa. Týmto spôsobom sa ľahšie sleduje a overuje, kto má prístup k citlivým informáciám a komu je povolené vykonávať určité operácie. Prípadné zmeny v obsadení pracovných pozícií sa tak dajú riešiť priradením (alebo odňatím) zodpovedajúcej roly namiesto potreby meniť jednotlivé povolenia, čo šetrí čas a zlepšuje celkovú prehľadnosť v oblasti riadenia prístupových práv.

2227

2228

2229

= PREVÁDZKA A ÚDRŽBA VÝSTUPOV PROJEKTU =

2230

2231

== Návrh riešenia prevádzky a údržby ==

2232

2233

Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.

2234

2235

2236

Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.

2237

2238

2239

== Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky ==

2240

2241

Prevádzka a údržba predstavujú kľúčové procesy na zaistenie dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a vysokej kvality informačného systému. Po úspešnom nasadení systému do produkčnej prevádzky je nevyhnutné, aby boli jasne definované postupy, zodpovednosti a nástroje na riešenie každodenných potrieb i neočakávaných udalostí. Patria sem všetky činnosti súvisiace so správou infraštruktúry a softvérových komponentov, vrátane pravidelných aktualizácií, riadenia zmien, zálohovania dát či monitorovania výkonu.

2242

2243

2244

Táto kapitola popisuje spôsob zabezpečenia stabilného a bezpečného chodu riešenia, minimalizovania času potrebného na vyriešenie incidentov a zároveň priebežného vylepšovania systému na základe spätnej väzby od používateľov.

2245

2246

2247

Efektívna podpora informačného systému je kľúčová pre jeho bezproblémový chod a spokojnosť používateľov. Trojúrovňový model podpory (L1, L2, L3) je bežne používaný prístup, ktorý zabezpečuje efektívne riešenie problémov a požiadaviek. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti.

2248

2249

2250

Centralizácia a sledovanie riešenia jednotlivých požiadaviek koncových používateľov bude riešená cez špecializovaný informačný systém, ktorý bude prevádzkovať dodávateľ (tzv. ticketing system).

2251

2252

2253

Jednotlivé úrovne používateľskej podpory pri riešení prevádzkových požiadaviek sú nasledovné:

2254

2255

2256

**L1 - Prvá úroveň podpory (first line helpdesk)**

2257

2258

* **Úloha**: Prvá línia kontaktu pre používateľov. Riešenie bežných a jednoduchých problémov, odpovedanie na otázky a poskytovanie základných informácií. Túto úroveň podpory budú zabezpečovať vyškolení zamestnanci HLMSR BA.

2259

* **Činnosti**:

2260

** Príjem a evidencia požiadaviek (telefonicky, e-mailom, cez webové rozhranie ticketing systému).

2261

** Identifikácia a kategorizácia problémov.

2262

** Riešenie známych problémov pomocou vopred pripravených postupov a znalostnej bázy.

2263

** Poskytovanie základnej podpory (napr. resetovanie hesiel, inštalácia softvéru).

2264

** Eskalácia komplexnejších problémov na L2.

2265

* **Ciele**:

2266

** Vyriešiť čo najviac požiadaviek už na prvej úrovni.

2267

** Zabezpečiť rýchlu a efektívnu komunikáciu s používateľmi.

2268

** Znížiť zaťaženie L2 a L3.

2269

2270

**L2 - Druhá úroveň podpory (Technická podpora)**

2271

2272

* **Úloha**: Riešenie komplexnejších technických problémov, ktoré neboli vyriešené na L1. Túto úroveň podpory bude vykonávať dodávateľ. Úroveň L2 nikdy nekontaktujú koncoví používatelia priamo, ale vždy len nepriamo eskaláciou požiadavky (tiketu) z úrovne L1.

2273

* **Činnosti**:

2274

** Diagnostika a analýza problémov.

2275

** Riešenie problémov s konfiguráciou, inštaláciou a funkčnosťou systému.

2276

** Poskytovanie odbornej pomoci používateľom.

2277

** Spolupráca s L3 pri riešení najzložitejších problémov.

2278

** Vývoj a aktualizácia dokumentácie a znalostnej bázy.

2279

* **Ciele**:

2280

** Vyriešiť väčšinu technických problémov.

2281

** Poskytnúť používateľom odbornú pomoc a poradenstvo.

2282

** Minimalizovať dopad problémov na chod systému.

2283

2284

**L3 - Tretia úroveň podpory (Expertná podpora)**

2285

2286

* **Úloha**: Riešenie najzložitejších a najkritickejších problémov, ktoré vyžadujú hlboké technické znalosti a skúsenosti. Túto úroveň podpory bude vykonávať dodávateľ. Úroveň L3 nikdy nekontaktujú koncoví používatelia priamo, ale vždy len nepriamo eskaláciou požiadavky (tiketu) z úrovne L2.

2287

* **Činnosti**:

2288

** Analýza a riešenie problémov na úrovni kódu a infraštruktúry.

2289

** Vývoj a implementácia riešení.

2290

** Spolupráca s dodávateľmi systému.

2291

** Monitorovanie a optimalizácia výkonnosti systému.

2292

** Prevencia a proaktívne riešenie potenciálnych problémov.

2293

* **Ciele**:

2294

** Vyriešiť všetky kritické problémy.

2295

** Zabezpečiť stabilný a bezpečný chod systému.

2296

** Navrhovať a implementovať vylepšenia systému.

2297

2298

Dostupnosť L1, L2 a L3 podpory pre predmetný systém bude požadovaná v režime 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00 h do 16:00 h počas pracovných dní).

== Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby ==

2303

2304

Za incident sa považuje chyba v dodanom informačnom systéme v rámci tohto projektu, ktorá spôsobuje jeho správanie v rozpore s prevádzkovou a používateľskou dokumentáciou. Chyby mimo informačného systému, ako napríklad metropolitnej optickej siete alebo inej infraštruktúry, ktorá nebola predmetom dodávky tohto projektu, sa za incident nepovažujú.

2305

2306

2307

Označenie naliehavosti incidentu:

2308

2309

|Označenie naliehavosti incidentu|Závažnosť incidentu|Popis naliehavosti incidentu

2310

|A|Kritická|Kritické chyby, ktoré spôsobia úplné zlyhanie systému ako celku a nie je možné používať ani jednu jeho časť, nie je možné poskytnúť požadovaný výstup z IS.

2311

|B|Vysoká|Chyby a nedostatky, ktoré zapríčinia čiastočné zlyhanie systému a neumožňuje používať časť systému.

2312

|C|Stredná|Chyby a nedostatky, ktoré spôsobia čiastočné obmedzenia používania systému.

2313

|D|Nízka|Kozmetické a drobné chyby.

možný dopad:

|Označenie závažnosti incidentu|(((

Dopad

)))|Popis dopadu

|1|katastrofický|katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo strata dát

2323

|2|značný|značný dopad alebo strata dát

2324

|3|malý|malý dopad alebo strata dát

2325

2326

Výpočet //priority incidentu// je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

2327

2328

|(% colspan="2" rowspan="2" %)Matica priority incidentov|(% colspan="3" %)Dopad

2329

|Katastrofický - 1|Značný - 2|Malý - 3

2330

|(% rowspan="4" %)**Naliehavosť**|**Kritická - A**|1|2|3

2331

|**Vysoká - B**|2|3|3

2332

|**Stredná - C**|2|3|4

2333

|**Nízka - D**|3|4|4

2334

2335

Vyžadované reakčné doby:

2336

2337

|Označenie priority incidentu|Reakčná doba^^(1)^^ od nahlásenia incidentu po začiatok riešenia incidentu|Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu (DKVI) ^^(2)^^|(((

2338

Spoľahlivosť ^^(3)^^

2339

2340

(počet incidentov za mesiac)

)))

|1|1 h|12 h|1

|2|4 h|24 h|2

|3|8 h|72 h|10

|4|16 h|(% colspan="2" %)Vyriešené a nasadené v rámci plánovaných releasov

2346

2347

Vysvetlivky k tabuľke

2348

2349

(1) Reakčná doba je čas medzi eskaláciou incidentu na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie počas prevádzkovej doby helpdesku L3.

2350

2351

2352

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

2353

2354

2355

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty sú považované ako jeden incident.

2356

2357

2358

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu a vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

2359

2360

2361

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

2362

2363

Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)

2364

2365

Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

2366

2367

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

2368

2369

2370

== Požadovaná dostupnosť informačného systému: ==

2371

2372

|Popis|Parameter|Poznámka

2373

|(% rowspan="2" %)**Prevádzkové hodiny**|24 h|00:00 – 24:00 každý deň (nonstop prevádzka) pre funkcie zimnej údržby a pracovísk ODaPS SSÚC HLMSR BA

2374

|12 h|07:00 – 19:00 pracovné dní pre ostatné funkčnosti

2375

|(% rowspan="2" %)**Servisné okno**|12 h|od 17:00 h. - do 5:00 hod. počas pracovných dní

2376

|24 h|(((

2377

od 00:00 hod. - 23:59 hod. počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov

2378

2379

Servis a údržba sa bude realizovať mimo pracovného času.

2380

)))

2381

|**Dostupnosť produkčného prostredia IS**|97 %|(((

2382

97 % z 24/7/365 t.j. max ročný výpadok je 10,95 dňa.

2383

2384

Maximálny mesačný výpadok je 21,9 h.

2385

2386

Vždy sa za takúto dobu považuje čas od 0.00 h do 23.59 h počas pracovných dní v týždni.

2387

2388

Nedostupnosť IS sa počíta od nahlásenia incidentu Zákazníkom v čase dostupnosti podpory L3 Poskytovateľa. Do dostupnosti IS nie sú započítavané servisné okná a plánované odstávky IS.

2389

2390

V prípade nedodržania dostupnosti IS bude každý ďalší začatý pracovný deň nedostupnosti braný ako deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu.

2391

)))

2392

2393

=== Dostupnosť (Availability) ===

2394

2395

Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. V projekte sa uvažuje 97 % dostupnosť znamená úplný výpadok systému 10,95 dňa ročne.

2396

2397

=== RTO (Recovery Time Objective) ===

2398

2399

RTO pre súčasti systému sa stanoví nasledovne:

2400

2401

|stacionárne zariadenia|48 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach pre funkčnosti zimnej údržby počas zimného obdobia, inak 72 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach

2402

|vozidlové zariadenia|48 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach pre funkčnosti zimnej údržby počas zimného obdobia, inak 72 pracovných hodín pri vhodných vonkajších podmienkach

2403

|IS SÚC|8 pracovných hodín

2404

2405

=== RPO (Recovery Point Objective) ===

2406

2407

RPO sa stanovuje pre údaje, ktoré sú uložené v cloudovej časti IS SÚC, na maximálny čas 60 minút pred haváriou.

== Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky ==

2412

2413

V rámci prevádzky informačného systému sú potrebné nasledovné ľudské kapacity pokryté zo strany HLMSR BA:

2414

2415

* pracovník používateľskej podpory úrovne L1 – zamestnanec SSÚC dostupný vždy počas deklarovanej doby používateľskej podpory úrovne L1; predpokladaný počet: 2,

2416

* dohľadový pracovník technologických zariadení – zodpovedá za kontrolu a prvotnú diagnostiku technologických zariadení dodaných v rámci projektu a následne prevádzkovaných (stacionárne a vozidlové zariadenia), vykonáva bežných dohľad a profylaktiku v súlade s prevádzkovými manuálmi technologických zariadení –´zamestnanec SSÚC alebo SX; predpokladaný počet: 2

2417

* zástupca prevádzky – dohliada na plnenie požiadaviek zo strany prevádzky a kontroluje ich; predpokladaný počet: 1

2418

* projektový manažér – riadi celkovo procesy samotnej prevádzky systému a poskytuje oficiálny kontakt medzi HLMSR BA a dodávateľom systému, počet: 1.

2419

2420

== Požiadavky na zdrojové kódy ==

2421

2422

Zdrojové kódy vytvorené počas projektu budú odovzdané HLMSR BA ako objednávateľovi pod licenciou umožňujúcou ich prípadnú úpravu a ďalšie nakladanie aj po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom. Na preexistentný softvér, vrátane produktov, proprietárneho softvéru a iného softvéru, ktorý nebol vyvinutý pre objednávateľa podľa jeho špecifických požiadaviek a ku ktorému nebudú dodané zdrojové kódy, bude požadovať objednávateľ v súťažných podkladoch a zmluve s dodávateľom udelenie licencie v takom rozsahu, ktorý bude nevyhnutný na funkčné používanie systému ako celku v súlade so všetkými biznisovými a technickými požiadavkami opísanými v tejto projektovej dokumentácii a v súťažných podkladoch po celú dobu udržateľnosti projektu.

2423

2424

2425

Pri obstarávaní predmetu projektu HLMSR BA plánuje postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo, čo sa týka ustanovení o zdrojových kódov a takisto sa plánuje postupovať v zmysle Metodického usmernenia č. 024077/2023 – o kvalite zdrojových kódov a balíkov softvéru.

2426

2427

Zdrojové kódy, ktoré budú vytvorené počas projektu a priamo na základe požiadaviek projektu zo strany HLMSR BA budú odovzdané v ucelenej forme, vrátane všetkých závislostí tak, aby ich bolo možné pri preberaní skompilovať a vytvorili funkčne rovnakú verziu ako zodpovedajú verziu nasadenú v produkčnej prevádzke.

2428

2429

= OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU =

2430

2431

Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

= ODKAZY =

Nerelevantné

= PRÍLOHY =

**Príloha 1: **Zoznam rizík a závislostí (Excel): [[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]

// //

Koniec dokumentu

Wiki zdrojový kód pre I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Vitajte

Linky

Navigácia