PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU,

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje:

• manažérske zhrnutie,
• rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu,
• zainteresované strany,
• alternatívy,
• návrh merateľných ukazovateľov,
• opis požadovaných projektových výstupov,
• opis obmedzení, predpokladov, tolerancií
• návrh organizačného zabezpečenia projektu,
• opis rozpočtu projektu a jeho prínosov,
• náhľad architektúry
• harmonogram projektu
• zoznamom rizík a závislostí.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Požiadavky majú určené ID, kategóriu (funkčné, nefunkčné), oblasť, názov, popis, modul, release.

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

Zoznam požiadaviek je uvedený v Príloha č.3 Katalóg požiadaviek.

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Účelom projektu je realizácia informačného systému pre „Vybudovanie inteligentného dopravného monitorovacieho systému pre integrovanú dopravu regiónu Vysokých Tatier - Vybudovanie digitálneho dvojčaťa v regióne Vysokých Tatier“ ako súčasť integrovanej územnej investície Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a v súlade s výzvou PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR, typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Dôvodom realizácie projektu je dlhodobo neudržateľná situácia dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry v kontexte kvality života rezidentov a rozvoja služieb cestovného ruchu, hlavného ekonomického nositeľa v regióne.

Hlavným cieľom projektu je poskytovanie služieb vedúcich k zlepšeniu dopravnej situácie v regióne Vysokých Tatier, k vytvoreniu podmienok pre ekonomicky, ekologicky a sociálne udržateľnú mobilitu v prospech zvýšenia kvality života obyvateľov a návštevníkov regiónu, skvalitňovania služieb cestovného ruchu a celkového hospodárskeho rozmachu regiónu.

Projekt prislúcha k Operačnému programu Slovensko v nasledovných oblastiach:

• Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie
• Špecifický cieľ: RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
• Kategória regiónu: MRR - menej rozvinutý región
• Opatrenie: 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov

Špecifické ciele projektu sú definované nadobudnutím služieb pre

1. zber a bezpečný prenos údajov o doprave, mobilite a ďalších údajov súvisiacich environmentálnym pôsobením dopravy a mobility na prostredie regiónu.
2. prístup k údajom určeným aktérom projektu pôsobiacim v RVT, návštevníkom RVT, profesionálom a akademickému sektoru, podnikateľom, inštitúciám verejnej správy a širšej verejnosti.
3. nadobudnutie dopravného modelu o stave dopravnej infraštruktúry, pohybe, počte a vlastnostiach vozidiel v hlavných cestných uzloch a ťahoch RVT.
4. dopravno-analytických výstupov určených na operatívne riadenie cestnej dopravy v RVT s cieľom upokojovať cestnú dopravu a odstraňovať dopravné obmedzenia.
5. integráciu poskytovateľov a konzumentov údajov a služieb spojených s dopravou a mobilitou, cestovného ruchu a ďalších služieb, minimálne

• služieb inteligentných parkovacích systémov,
• informačných a podporných služieb VOD a mobility,
• služieb inteligentného premenlivého dopravného značenia a informovania,
• služieb regulácie dopravy a vymožiteľnosti dopravných nariadení.

Navrhovaným riešením pre realizáciu projektu je zavedenie informačného systému pre online zber údajov, ich zdieľanie, analytické vyhodnocovanie, modelovanie a tvorbu situačných scenárov pre potreby dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry (RVT).

Projekt MSD RVT pozostáva z dopravných zariadení na zber údajov o doprave, licencie pre web aplikáciu, hlavným prístupovým bodom k službám MSD RVT, licencie pre mobilnú aplikáciu určenej širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a profesionálom pôsobiacim v RVT a služieb súvisiacich s návrhom a implementáciou diela.

Výsledkom projektu bude dielo „Monitorovací systém dopravy v regióne Vysoké Tatry, ďalej MSD RVT, pozostávajúce z

•    dopravných zariadení na báze senzorov IoT a ďalších zariadení, nástrojov, služieb a prác určených na automatizovaný zber, spracovávanie, vyhodnocovanie a zdieľanie údajov v regióne,

•    web aplikácie určenej pre poskytovanie expertných, profesijných a obslužných služieb MSD RVT predovšetkým pracoviskám zodpovedným za dopravu, mobilitu a cestovný ruch v regióne a ďalšiu odbornú verejnosť.

Pre širšiu verejnosť bude dostupný vybraný zoznam informačných a ďalších služieb na podporu kvality života obyvateľov Tatier, dostupnosť mobility a turistických centier a na celkové zvýšenie kvality služieb cestovného ruchu v Tatrách.

•    Mobilnej aplikácie určenej predovšetkým širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a ďalším aktérom pôsobiacim v službách, doprave a iných segmentoch dôležitých pre RVT.

Implementácia MSD RVT umožní nadobudnúť verný, v čase sa meniaci (dynamický) virtuálny model, digitálne dvojča mobility RVT, ktorý bude automaticky mapovať a kopírovať aktuálny stav dopravnej infraštruktúry a pohybu vozidiel v dotknutom regióne Vysokých Tatier. Využitie údajov na algoritmické modely pre simulácie, overovanie, predikciu a riadenie celého dopravného ekosystému umožní popisovať intenzitu individuálnej, nákladnej i verejnej dopravy, vyťaženie dôležitých bodov záujmu vrátane súvisiacich environmentálnych dopadov dopravy. Uvedením diela do prevádzky sa vytvoria podmienky pre efektívnejšie riadenie a plánovanie dopravy v Tatrách s pozitívnym efektom na zlepšenie kvality života, podmienok pre rozvoj cestovného ruchu a celkového rozmachu RVT.

Harmonogram aktivít projektu:

• Začiatok realizácie: 01.04.2026
• Koniec realizácie hlavných aktivít projektu: 31.03.2028

Kód MetaIS

isvs_15322 – IS Monitorovací systém dopravy regiónu Vysoké Tatry (MSD RVT)

Celková suma finančných prostriedkov na projekt s DPH: 1,816,774 € (slovom jeden milión osemstošesťnásťtisíc sedemstosedemdesiatštyri eur)

z toho,

• Zdroj Program Slovensko s DPH: 1 544 257,90 € (jeden milión päťstoštyridsaťštyritisíc dvestopäťdesiatsedem eur a deväťdesiat eurocentov)
• Zdroj Štátny rozpočet s DPH: 127 174,18 € € (jednostodvadsaťsedemtisíc jednostosedemdesiatštyri eur a osemnásť eurocentov)
• Zdroj PSK s DPH: 145 341,92 € (jednostoštyridsaťpäťtisíc tristoštyridsaťjeden eur a deväťdesiatdva eurocentov)

3.2Motivácia a rozsah projektu

Situácia dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry (RVT) je dlhodobo v centre pozornosti širokej verejnosti, návštevníkov turistických centier a zároveň aj zástupcov samospráv, ktorí na dopravné obmedzenia a kvalitu dopravy ako takej reagujú opatreniami s cieľom situáciu zlepšiť. Na dopravu zároveň vplýva požiadavka ochrany hodnôt TANAP, hlavného zdroja služieb CR, ktorá predpokladá minimalizovať negatívne účinky dopravy. To je v protiklade ďalšieho nárastu IAD a zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy.

Systémovým výstupom riešiacim dopravu a mobilitu v Tatrách je Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry (PUM RVT), ktorý vznikol z iniciatívy lokálnych samospráv RVT za podpory PSK. PUM RVT je plánom s radom opatrení zameraných na systematické riešenie dopravy a mobilitu s členením od krátkodobých až po opatrenia s výhľadom na roky 2040-2050. Realizácia opatrení vyžaduje dôkladnú prípravu projektov, ktorých kľúčovou podmienkou je argumentačné nastavenie potrieb a cieľov zdôvodnené dátami.

Hlavnou motiváciou prečo realizovať tento projekt v Tatrách je zlepšenie znalosti o stave dopravy a kvality životného prostredia v najexponovanejšom centre turizmu s cieľom priniesť opatrenia a plány v prospech rozvoja cestovného ruchu, kvality života rezidentov a návštevníkov Tatier s pozitívnymi dopadmi na ekonomiku a zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt regiónu.

V dlhodobom trende potreby znižovania produkcie emisií a prechodu na emisno-neutrálne spôsoby dopravy má región Tatier veľkú príležitosť byť lídrom vo využití moderných inovácií ako hlavného nástroja rastu a kvality života v podmienkach rozvoja cestovného ruchu, hlavnou zložkou ekonomiky regiónu. Pre samotné PSK je realizácia projektu v Tatrách prejavom podpory data-driven decision-making princípov v riadení a plánovaní rozvoja, resp. konkrétnym príkladom uplatňovania SMART politík PSK v reálnej praxi regionálneho rozvoja.

Motivátory projektu vychádzajú z potrieb širokej verejnosti, konzumentov a poskytovateľov služieb cestovného ruchu RVT:

• Minimalizovať alebo až odstrániť dopravné kongescie[1] na vstupoch do turistických centier,
• Zlepšiť  dostupnosť parkovania,
• Zvýšiť kvalitu verejnej osobnej dopravy (VOD),
• Zlepšiť informovanosť o dopravnej situácii.

Rozsah realizácie projektu MSD RVT

Projekt MSD RVT pozostáva z

• dopravných zariadení na zber údajov o doprave, mobilite (mobility údaje) a súvisiacich environmentálnych údajov (enviro údaje) vo vymedzenom regióne Vysokých Tatier (RVT),
• licencie pre web aplikáciu, prístupového rozhrania k službám integračnej platformy, hlavnej backend zložky pre služby webovej aplikácie,
• licencie pre mobilnú aplikáciu určenej širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a profesionálom pôsobiacim v RVT,
• služieb súvisiacich s návrhom a implementáciou diela.

Dopravné zariadenia na zber údajov a jeho komponenty zahŕňa:

• zariadenia na zber údajov dopravy a mobility
• zariadenia na snímanie veličín a udalostí o životnom prostredí
• zariadenia na energetické a komunikačné zabezpečenie snímačov dát
• zariadenia na inštaláciu snímačov dát
• služby spojené s inštaláciou snímačov dát a ich uvedením do prevádzky

Webová aplikácia a jej moduly pozostáva z:

• frontend, hlavné používateľské rozhranie pre prístup k službám MSD RVT
• backend – integračná platforma IoT a jej komponenty
  • modul pre automatický zber údajov
  • modul validácie a klasifikácie údajov
  • modul analýz a modelov mobility
  • modul vizualizácie
  • modul služieb interaktívneho dashboardu
  • modul výstupov pre plánovania procesov a riadenia dopravy
  • modul integrácie a dátových konverzii

Mobilná aplikácia obsahuje:

• klientske rozhranie na mobilných zariadeniach IOS a Android,
• backend moduly pre
  • služby integračnej platformy IoT
  • rezervačné a platobné služby
  • správu užívateľov
  • správu priradených zariadeniach
  • podporu zobrazovania turistických informácií z regiónu a ďalšie

Návrhové a implementačné služby:

• návrh a dizajn riešenia,
• obstaranie zariadení a služieb projektu
• nasadenie a testovanie MSD RVT
• školenia a uvedenie projektu do ostrej prevádzky

Účel a očakávané prínosy projektu MSD RVT

Účelom projektu je nadobudnúť schopnosť automatizovaného zberu a vyhodnocovania dopravných a environmentálnych dát, čo umožní znížiť cestné kongescie, prijímať opatrenia na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy, návštevníkom Tatier priniesť prehľady o lepších a časovo výhodnejších spôsobov ako sa dostať do zvolených destinácií.

Dostupnosť dát umožní zaviesť cielené opatrenia a nastaviť investičné plány do nových projektov pre vybudovanie účinných systémov parkovania, zavedenie lepších a spoľahlivejších služieb VOD s vyšším taktom ich dostupnosti. Pomocou inteligentného dopravného značenia a informovania sa vytvoria podmienky pre rovnomerný rozptyl motoristov a návštevníkov v jednotlivých častiach Vysokých Tatier, znížia sa environmentálne záťaže spôsobené cestovným ruchom, zvýši sa kvalita služieb a tým aj dlhodobá udržateľnosť ekonomiky v regióne.

Hlavné prínosy projektu MSD RVT:

• Zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier
• Zníženie nedostatku parkovania
• Zvýšenie využiteľnosti a kvality VOD
• Zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii
• Zníženie negatívnych účinkov dopravy na TANAP
• Zníženie zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy
• Skvalitňovanie služieb cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier
• Nadobudnutie údajov a nástrojov pre rozhodovanie a plánovanie dopravy a mobility v RVT

[1] dopravné zápchy, spomalená premávka, jazdné časy sú predĺžené a vytvárajú sa kolóny vozidiel

.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

 q

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Hlavným zdrojom dopravného dopytu je široká verejnosť, konzumenti služieb cestovného ruchu (CR) RVT. Dlhodobo známe situácie dopravných obmedzení a kvality dopravných služieb je možno zhrnúť do niekoľkých hlavných bodov:

• Dopravné kongescie na vstupoch do turistických centier
• Nedostatok parkovania
• Kvalita VOD
• Nízka informovanosť

Dátami podložené požiadavky na riešenie dopravnej situácie sú dostupné aj na základe výsledkov ankety, ktorá prebehla v období jún-júl 2025. Anketa oslovila najmä pracovníkov samospráv, zástupcov VOD, služieb mobility, verejných služieb, služieb CR ale aj ďalšie relevantné skupiny pôsobiace v RVT s otázkami zameranými na dopravnú situáciu v Tatrách a na najdôležitejšie potreby a opatrenia pre Vysoké Tatry.

Výsledky ankety potvrdzujú, že najdôležitejšou úlohou v Tatrách je riešenie dopravy, konkrétne potreba znížiť dopravné kongescie (dopravné zápchy) a vytvoriť zóny s minimálnym alebo nulovým vstupom áut, čo potvrdzuje aj priložený graf:

Zdroj: Anketa PSK Dáta pre Tatry.

Ďalším zdrojom požiadaviek na potrebu údajov boli stretnutia a rozhovory so zástupcami samospráv RVT, pracovníkmi ÚPSK, IDS Východ, SÚC a ďalšími, ktoré potvrdili potrebu údajov najmä pre

• Nastavenie dopravných politík
• Plánovanie dopravy a mobility a územných plánov
• Riešenie operatívnych potrieb pri sezónnom a nárazovom navýšení návštevnosti RVT
• Nastavenie flexibilných opatrení dopravnej obslužnosti pre RVT
• Tvorba bezemisných zón
• Údržba dopravnej infraštruktúry
• Realizácia projektov na rozvoj dopravy a cestovného ruchu a ďalšie

Potreby koncových užívateľov projektu sumarizuje tabuľka:

Tabuľka 5 Potreby koncových užívateľov

V prílohe č.1 a č.2 tohto dokumentu je priložený detailný dotazník prieskumu v sumár odpovedí respondentov.

.

3.7Riziká a závislosti

Úspešná realizácia projektu prinesie nasledujúce výstupy, znalosti a vstupy pre budúci rozvoj a plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry:

1. Poznať aktuálny stav pohybu a počtu vozidiel v hlavných cestných uzloch a ťahoch RVT,
2. Nadobudnúť nástroje na operatívne riadenie cestnej dopravy v RVT,
3. Nadobudnúť nástroje na upokojovanie cestnej dopravy a odstránenie dopravných kongescií v RVT,
4. Nadobudnúť podmienky pre postupné vytvorenie inteligentnej infraštruktúry a nástrojov pre možnosť integrácie rôznych poskytovateľov služieb spojených s dopravou a mobilitou vrátane doplnkových služieb podporujúcich cestovný ruch. Minimálne požadovaný rozsah integrácie predpokladá zdieľanie dát pre:

• služby inteligentných parkovacích systémov,
• informačné a podporné služby VOD a mobility,
• inteligentné dopravné značenie a automatizovanú vymožiteľnosť regulácie dopravy,
• služby dostupnosti dát pre zapojených aktérov cestovania v RVT a pre širšiu verejnosť,

1. Možnosť využitia nadobudnutej infraštruktúry a nástrojov na budúcu vymožiteľnú reguláciu dopravy v špecifických oblastiach alebo v celom regióne Vysokých Tatier,
2. Nadobudnúť analyticko-riadiace pracovisko s personálnym a technickým zázemím schopným manažérsky a odborne zabezpečovať chod a prevádzku IS MSD RVT ako aj dlhodobú udržateľnosť a rozvoj inteligentnej mobility v rámci implementácií opatrení PUM RVT.

Tabuľka č.6 popisuje pohľad na ciele projektu, ciele jednotlivých aktérov a zároveň mapuje súlad cieľov s projektom MSD RVT a obmedzení, na ktorých bude potrebné pracovať, aby boli výstupy projektu MSD RVT synergicky využité v plnej miere.

Tabuľka 6 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí Ciele aktérov v regióne a obmedzenia

3.8Vyhodnotenie rizík a závislostí

V rámci projektu boli v  identifikované RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI, ktoré sú uvedené v dokumente Príloha č.4 Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI.

Obsahujú povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s :

• Realizáciou verejného obstarávania,
• Legislatívou,
• Časovým priebehom / plánom projektu.

Vyhodnotenie rizík:

3.9Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

Celkové predpokladané výdavky predstavujú 1,816,774 € s DPH, z čoho paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU (907) je vyčíslená vo výške 7,00% z celkových oprávnených priamych výdavkov projektu na sumu   122 952 € . Výška výdavkov bola stanovená na základe predbežného zisťovania cien na trhu a na základe alokácie v zásobníku prioritných PZ.

Za účelom preukázania hospodárnosti výdavkov rozpočtu na realizáciu projektu má žiadateľ spracovanú projektovú dokumentáciu s podrobným rozpočtom a realizovaná PHZ. PHZ bude dostupná v prípade potreby na vyžiadanie.

Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu.

Zároveň je do finančných príjmov zahrnutá zostatková hodnota investície po odpočítaní odpisov.

Do nákladov v prvom a druhom roku bolo zahrnuté obstaranie aplikácií a technológie, vrátane súvisiacej dokumentácie. Náklady boli kalkulované v celej dobe modelu projektu na 10 rokov.

Pre potreby finančnej analýzy na základe porovnania alternatív bolo možné stanoviť ziskovosť projektu, ktorá je meraná troma kľúčovými indikátormi:

a)         Čistá finančná súčasná hodnota (Financial net present value, FNPV),

b)         Finančná miera návratnosti (Financial rate of return, FIRR),

c)         Návratnosť investície (Return on Investment, RoI).

3.9.1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka 7 Sumarizácia nákladov a prínosov

Interpretácia výsledkov:

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu

Finančná čistá súčasná hodnota projektu (FNPV) je po 10 rokov záporná vo výške:  --3,156,004.98 €.

Zároveň je možné na základe nákladov a prínosov jednotlivých alternatív projektu kvantifikovať a vypočítať aj ekonomickú návratnosť projektu na základe nasledujúcich ukazovateľov:

a)         Ekonomická čistá súčasná hodnota (Economic net present value, ENPV)           3,038,192 €

b)         Ekonomická miera návratnosti (Economic Rate of Return, EIRR)                        45,7%

c)         Pomer prínosov a nákladov (Benefits to Costs Ratio, BCR)                                1,80

Kumulovaná ekonomická čistá súčasná hodnota pri dobe investície 10 rokov je 3,038,192 € (ENPV).

Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je BCR = 1,80 €, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 45,70 %.

Návratnosť projektu je vypočítaná v t5, čiže po dvoch rokoch prevádzky systému MSD RVT.

Náklady projektu

Náklady projektu sú po položkách vyčíslené v Prílohe č.6 tohto dokumentu – PHZ projektu MSD RVT.

Prínosy projektu

Všetky prínosy projektu sú zhrnuté v týchto predpokladoch:

Ušetrený čas návštevníkov RVT

Po zavedení systému do prevádzky môžu návštevníci upraviť svoju trasu dopravy tak, aby sa vyhli veľkým dopravným kongesciám pri nehodách, údržbe ciest alebo preplnených cestách v najväčšej sezóne.

Predpoklady:

Počet dní sezóny:                                 90 dní

Počet kongescií:                                  90

Počet kongescií denne v sezóne:          1

Počet automobilov v jednej zápche:       200

Priemerný počet osôb v aute:                3 osoby

Priemerný čas rozpustenia zápchy:       90 min

Priemerná spotreba automobilu:           8 l paliva

Priemerná cena paliva:                         1,5 EUR/l

Stratené tržby za 1 osobu a hodinu:      1,5 EUR

Priemerná mesačná hrubá mzda v národnom hospodárstve SR za 2024 podľa ŠÚ SR: 9,60 EUR/hod

Hodinu ušetreného času sme ocenili rovnako, ako je vyčíslená Priemerná mesačná hrubá mzda v národnom hospodárstve SR za 2024 podľa ŠÚ SR.

Úspory sú vypočítané nasledovne:

Ušetrený čas návštevníci

90 min (1,5 hod.) zápchy * 200 automobilov * 3 osoby * 9,60 EUR/hod * 90 dní sezóny * 1 kongescia za deň = 777 600 € za rok

Stratené tržby

90 min (1,5 hod.) zápchy * 200 automobilov * 3 osoby * 1,00 EUR/hod stratených tržieb * 90 dní sezóny =

81 000 € za rok

Ušetrené palivo

90 min (1,5 hod.) zápchy * 200 automobilov * 1,50 EUR/liter paliva * 90 dní sezóny * 1 kongescia za deň = 40 500 € za rok

Pri týchto konzervatívnych predpokladoch spolu projekt prinesie 899 100 € za rok

Kvalitatívne prínosy projektov nevyčíslené:

• Zlepšiť  dostupnosť parkovania,

• Zvýšiť kvalitu verejnej osobnej dopravy (VOD),
• Zlepšiť informovanosť o dopravnej situácii. 

3.9.2. Zdroj financovania

Predložený projekt má predpokladaný zdroj financovania Operačný program Slovensko v rámci dopytovej výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR zameranej na podporu rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.

3.10Harmonogram projektu

Projekt je riadený metodikou Waterfall.

Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. PSK neočakáva zmeny v priebehu realizácie, nakoľko tento projekt má jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, zároveň zabezpečí otestovanie a kompletnú funkčnosť. V rámci akceptačného procesu odovzdá prevádzkovú dokumentáciu a vykoná školenie relevantných používateľov.

V niektorých častiach projektu zabezpečí odovzdanie v dvoch verziách (releasoch).

• Release 1 je podpora kritickej cesty pre potreby Životných situácií,
• Release final je kompletná funkčnosť riešenia.
• Súčasťou dodávky je vždy Postimplementačná podpora minimálne v rozsahu 3 mesiace, počas ktorej bude zabezpečené ladenie systému a intenzívna podpora v rámci rolloutu do produkčnej prevádzky a takisto záručná doba na celé dielo v rozsahu 5 rokov od spustenia diela do ostrej prevádzky.

3.11Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Kapitola popisuje návrh organizačného zabezpečenia projektu, ako je zloženie Riadiaceho výboru a Projektového tímu za realizátora projektu (Objednávateľa, Vlastníka projektu).

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)

Zostavuje sa Projektový tím

• Projektový manažér
• kľúčový používateľ,
• IT analytik / biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality,
• manažér IT prevádzky
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
• UX dizajnér
• expert s potrebnou kvalifikáciou (integrácie, DevOps, sieťový špecialista a pod.)
• dátový expert

Tabuľka 8 Projektový tím

Dátový expert bude súčasťou projektového tímu, ale náklady na jeho aktivity nebudú refundované v rámci tohto projektu, nakoľko PSK rieši projekt „Lepší manažment dát Prešovského samosprávneho kraja II“ (projekt_535).

4. Legisaltíva

Kľúčové legislatívne predpisy ktorými sa momentálne riadi PSK ako zadávateľ tejto štúdie, zahŕňajú hlavne dopravnú legislatívu, legislatívu v súvislosti s ochranou životného prostredia a legislatívu v oblasti rozvoja cestovného ruchu.

Dopravná legislatíva

Dopravná legislatíva popisuje náležitosti prevádzky cestnej infraštruktúry a dopravnej obslužnosti.

Ide najmä o:

• Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Upravuje podmienky prevádzkovania cestnej dopravy, udeľovanie dopravných licencií a ďalšie aspekty spojené s cestnou dopravou.
• Zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave: Stanovuje pravidlá pre poskytovanie verejnej osobnej dopravy, vrátane práv a povinností dopravcov a objednávateľov dopravy.
• Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach: Rieši problematiku dráh, ich prevádzku, údržbu a bezpečnosť.
• Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach: Definuje podmienky pre prevádzkovanie dopravy na dráhach, vrátane práv a povinností prevádzkovateľov.
• Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon): Upravuje správu, údržbu a výstavbu pozemných komunikácií, vrátane ciest II. a III. triedy, ktoré sú v kompetencii PSK.
• Zákon č. 214/2021 Z. z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy: Zaväzuje dopravcov k postupnému zvyšovaniu podielu ekologických vozidiel, čo ovplyvňuje zloženie vozidlového parku v IDS.

Legislatíva ochrany životného prostredia

Odbor životného prostredia Prešovského samosprávneho kraja (PSK) vykonáva svoje činnosti na základe viacerých legislatívnych predpisov Slovenskej republiky. Medzi kľúčové zákony patria:

1. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch): Tento zákon definuje kompetencie a povinnosti samosprávnych krajov v oblasti územného plánovania a ochrany životného prostredia.
2. Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky: Upravuje prechod kompetencií v oblasti územného plánovania a životného prostredia z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje.
3. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon): Stanovuje pravidlá pre územné plánovanie a stavebný poriadok, vrátane ochrany životného prostredia.
4. Vyhláška MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii: Špecifikuje obsah a postupy pri tvorbe územnoplánovacích podkladov a dokumentácie.
5. Zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí: Rieši problematiku hluku v životnom prostredí a stanovuje povinnosti pre jeho monitorovanie a kontrolu.
6. Zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie: Upravuje tvorbu a prevádzkovanie národnej infraštruktúry pre priestorové informácie, čo zahŕňa aj údaje o životnom prostredí.

Tieto legislatívne predpisy určujú rámec pre činnosť oddelenia územného plánovania a životného prostredia PSK, vrátane obstarávania územnoplánovacích podkladov, posudzovania vplyvov na životné prostredie a kontroly hluku. Pre podrobnejšie informácie môžete navštíviť oficiálnu stránku PSK.

Okrem toho, Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, zohráva dôležitú úlohu v posudzovaní vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie v rámci Prešovského kraja. Príkladom je záverečné stanovisko k "Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja 2021 - 2030", ktoré bolo vydané týmto úradom.

Legislatíva v oblasti turizmu

Prešovský samosprávny kraj (PSK) riadi a podporuje rozvoj cestovného ruchu v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Kľúčové legislatívne dokumenty a iniciatívy v tejto oblasti zahŕňajú:

1. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu: Tento zákon ustanovuje podmienky podpory cestovného ruchu na národnej aj regionálnej úrovni. Upravuje zriadenie a fungovanie organizácií cestovného ruchu, ich financovanie a kompetencie.
2. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch): Definuje kompetencie samosprávnych krajov, vrátane podpory a koordinácie rozvoja cestovného ruchu na svojom území.

V súlade s týmito zákonmi PSK vypracúva strategické dokumenty na podporu cestovného ruchu. Jedným z nich je Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Prešovskom samosprávnom kraji na roky 2024 – 2030, ktorá sa začala pripravovať koncom roka 2023. Tento dokument sa zameriava na analýzu súčasného stavu cestovného ruchu, identifikáciu kľúčových oblastí rozvoja a návrh konkrétnych opatrení na podporu turizmu v kraji. Koncepcia ráta s participatívnymi aktivitami, ktoré budú upriamené na 4 oblasti:

1. súčinnosť pri koordinovaní činnosti aktivít zainteresovaných cieľových skupín v PSK,
2. sieťovanie a budovanie vzájomných vzťahov, tvorbu aktívnej platformy pre dlhodobú spoluprácu samosprávy so svojimi kľúčovými aktérmi pre danú oblasť v tomto kraji,
3. informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách, nadviazanie spolupráce s územím,
4. súčinnosť pri plánovaných stretnutiach so zástupcami kľúčových aktérov v oblasti cestovného ruchu, ďalších prizvaných aktérov v predmetnej téme.

PSK tiež spolupracuje s Krajskou organizáciou cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska a jednotlivými Oblastnými organizáciami cestovného ruchu (OOCR) v kraji – Región Vysoké Tatry. Tieto organizácie boli zriadené v súlade so zákonom o podpore cestovného ruchu a ich úlohou je propagovať región, koordinovať aktivity v oblasti cestovného ruchu a spolupracovať s miestnymi samosprávami a podnikateľskými subjektmi.

Prešovský samosprávny kraj tak prostredníctvom legislatívnych nástrojov a strategických dokumentov aktívne podporuje a riadi rozvoj cestovného ruchu na svojom území, s cieľom zvýšiť atraktivitu regiónu pre návštevníkov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj turizmu.

Legislatíva projektová a IT

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
2. Vyhláška 179/2020 Z. z., Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
3. Vyhláška 401/2023 Z. z., MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy
4. Vyhláška 547/2021 Z. z., MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy
5. Vyhláška 78/2020 Z. z., Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
6. vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
7. Zákon č. 18/2018 Z. z.. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
8. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
9. Zákon č. 278/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu
10. Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)
11. Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
12. Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov
13. Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
14. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Súčasný pohľad na biznis architektúru PSK prezentuje akým spôsobom je v súčasnosti riešená agenda Prešovského samosprávneho kraja z oblasti dopravy, jej manažmentu a plánovania.

V oblasti dopravného manažmentu úrad nevyužíva žiadne pokročilé softvérové nástroje.

Realizácia projektu odstráni dlhodobo neudržateľnú situáciu dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry v kontexte kvality života rezidentov a rozvoja služieb cestovného ruchu, hlavného ekonomického nositeľa v regióne.

V súčasnosti úplne absentuje poskytovanie služieb vedúcich k zlepšeniu dopravnej situácie v regióne Vysokých Tatier, k vytvoreniu podmienok pre ekonomicky, ekologicky a sociálne udržateľnú mobilitu v prospech zvýšenia kvality života obyvateľov a návštevníkov regiónu, skvalitňovania služieb cestovného ruchu a celkového hospodárskeho rozmachu regiónu.

Budúci pohľad

Možnosti uplatnenia dopravného manažmentu predstavujú významný priestor pre riadenie podporných činností PSK.

Monitorovať dopravných kongescií, statickej dopravy, VOD v regióne VT a navrhovať opatrenia na jej zlepšenie využívaním SMART nástrojov prináša rôzne benefity:

• Minimalizuje alebo až odstráni dopravné kongescie[1] na vstupoch do turistických centier,
• Zlepší  dostupnosť parkovania,
• Zvýši kvalitu VOD,
• Zlepší informovanosť o dopravnej situácii,
• Ušetrí čas návštevníkom regiónu VT,
• Ušetrí čas úradníkom PSK pri riešení rôznych situácií, ako sú oprava výtlkov, krízových situácií, zvýšenia úrovne emisií, údržbe komunikácií a podobne.
• Umožní efektívny proces plánovania dopravných investičných celkov
• Skvalitnením dopravných služieb sa zvýši kvalita služieb CR, hnací motor ekonomickému rastu RVT.

Obrázok 1 Súčasný stav architektúry PSK

Obrázok 2 Prehľad súčasného stavu architektúry PSK

[1] dopravné zápchy, spomalená premávka, jazdné časy sú predĺžené a vytvárajú sa kolóny vozidiel

5.1Stanovenie alternatív architektúry riešenia

Cieľovým stavom projektu je dostupnosť a využívanie dopravných modelov, scenárov a dátových výstupov pre operatívne riadenie dopravy a pre účely plánovania.

Pre dosiahnutie cieľového stavu po realizácii projektu samotná dostupnosť zariadení a nástrojov ešte nie je dostatočnou zárukou, že budú aj skutočne plnohodnotne využívané.

K dosiahnutiu cieľové stavu, dostupnosť a využívania výstupov projektu, sú posúdené tri alternatívy:

• BA1 - Ponechanie súčasného stavu,
• BA2 - Implementácia softvéru s existujúcimi sčítačmi,
• BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou.

5.1.1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Výber alternatív prebiehal na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré kritériá sú označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, sú vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nie sú technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Alternatíva BA1 – Ponechanie súčasného stavu

Najnevýhodnejší scenár, investície do projektu neprinesú žiadne očakávané výsledky. Alternatíva je neefektívna, aj keď nepotrebuje žiadne investície.

Výhody:

• Žiadna investícia do implementácie a údržby riešenia.

Nevýhody:

• Žiadne zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier,
• Žiadne zníženie nedostatku parkovania,
• Žiadne zvýšenie využiteľnosti a kvality VOD,
• Žiadne zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii,
• Žiadne zníženie negatívnych účinkov dopravy na TANAP,
• Žiadne zníženie zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy,
• Žiadne skvalitnenie služby cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier,
• Žiadny aktuálny, presný a objektívny zber údajov o návštevnosti,
• Žiadna automatizácia a eliminácia manuálnych procesov,
• Žiadne možnosť analýz, vizualizácie a publikovania údajov cez Geoportál PSK,
• Žiadne podpora transparentného a strategického rozhodovania v oblasti CR, mobility, územného plánovania a regionálneho rozvoja,
• Žiadne udržateľnosť riešenia.

Alternatíva BA2 – Implementácia softvéru s existujúcimi IoT sčítačmi

Implementácia softvérovej platformy na spracovanie údajov s využitím nedostatočného stavu existujúcich fyzických IoT sčítačov, navyše vo vlastníctve tretích strán, by znamenala, že údaje by boli do systému vkladané najmä manuálne s nevyhnutným doplnkom krátkodobých sčítaní, ankiet alebo dotazníkov.

Výhody:

• Nižšia počiatočná investícia a zavedenie digitálnych nástrojov do procesov PSK,
• Nižšia investícia do údržby riešenia.

Nevýhody:

• Absencia automatického a kontinuálneho zberu dát,
• Systém nezaručuje aktuálnosť, objektivitu a úplnosť údajov,
• Potreba manuálneho spracovania,
• Nižšia efektivita a zvýšené riziko chýb pri plánovaní,
• Žiadna schopnosť detegovať výkyvy, trendy a sezónne zaťaženie lokalít,
• Žiadne komplexné riešenie,
• Riešenie neumožňuje prechod na inteligentné riadenie založené na dátach.

Alternatíva BA3 – Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou

Implementačná fáza projektu zahŕňa okrem technologických komponentov a aplikácií poskytujúcich služby projektu aj súbor zmien vo vnútri organizácie, ktoré sú dôležité na plné zhodnotenie vynaložených investícii. Ide predovšetkým o procesné zmeny, organizačné zmeny, zabezpečenie odborných a personálnych zdrojov atď.

Výhody:

• Zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier,
• Zníženie nedostatku parkovania,
• Zvýšenie využiteľnosti a kvality VOD,
• Zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii,
• Zníženie negatívnych účinkov dopravy na TANAP,
• Zníženie zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy,
• Skvalitnenie služby cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier,
• Aktuálny, presný a objektívny zber údajov o návštevnosti,
• Automatizácia a eliminácia manuálnych procesov,
• Možnosť analýz, vizualizácie a publikovania údajov cez Geoportál PSK,
• Podpora transparentného a strategického rozhodovania v oblasti CR, mobility, územného plánovania a
• regionálneho rozvoja,
• Udržateľnosť riešenia.

Nevýhody:

• Vyššia počiatočná investícia,
• Vyššia investícia do údržby systému.

Pre vybratie alternatívy sme vyhodnotili iba nasledovné KO kritériá:

1. Zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier,
2. Zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii,
3. Skvalitnenie služby cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier,
4. Udržateľnosť riešenia.

Pre vybratie alternatívy sme vybrali hlavných stakeholderov:

1. Samosprávy RVT
2. Prešovský samosprávny kraj
3. Integrovaný Dopravný Systém  (IDS) Východ

Tabuľka 9 Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA:

• BA1 - Ponechanie súčasného stavu,
• BA2 - Implementácia softvéru bez IoT sčítačov,
• BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou

Tabuľka 10 Vyhodnotenie MCA

Z hľadiska biznis vrstvy bola vyhodnotená ako vybraná alternatíva BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou, ktorá spĺňa všetky KO kritériá.

5.1.2. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

Nutné moduly ISVS MSD RVT:

• Webová aplikácia
• Mobilná aplikácia
• Manažment IoT infraštruktúry

Tabuľka 11 Prepojenie koncových a aplikačných služieb

Z hľadiska aplikačnej vrstvy sme vyhodnotili ako vybranú alternatívu BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou, ktorá spĺňa všetky kritériá a generuje najvyššie prínosy. Vybratá alternatíva kopíruje výber z biznis pohľadu.

5.1.3. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o cloud ready aplikácii / aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa s používateľskými rozhraniami cez tenkého klienta a v budúcnosti sa dané riešenie sa bude môcť premiestniť na vládny cloud. Zásadnou požiadavkou na technologickej vrstve architektúry je:

• škálovateľnosť riešenia v zmysle dopĺňania ako počtu jednotlivých IoT prvkov, tak aj rozširovanie funkcionality
• riešenia o nové typy prvkov. Softvér spracúvajúci dátové vstupy IoT prvkov musí byť koncipovaný modulárne, tzn.
• umožňovať nezávislé dopracovanie funkcionalít bez kompletnej alebo zásadnej zmeny aplikačného vybavenia.

5.2. Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Realizácia projektu MSD RVT sa opiera o tri základné časti/bloky riešenia:

• Zber a zhromažďovanie údajov – časť pozostávajúca zo súborom 40-tich dopravnými zariadení a podpornej sieťovej infraštruktúry v 16tich lokalitách RVT na zber údajov o doprave, mobilite a súvisiacich meteo a environmentálnych údajov,
• Licencia na web aplikáciu - krabicový softvér Digitálne dvojča mobility RVT na využitie cloud služieb integračnej platformy IoT a jej modulov pre spracovávanie a uchovávanie dát a ich ďalšie využívanie na dopravné analýzy a modelovanie pre účely uspokojovania potrieb dopravného dopytu v Tatrách,
• Licencia na mobilnú aplikáciu – mobilná apka TATRY GO určená širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a profesionálom pôsobiacim v RVT.

Odbornú podporu a funkčnosť systému bude zastrešovať operačné pracovisko MSD RVT s úlohou  zabezpečovať kvalitu a dostupnosť služieb monitoringu pre aktérov projektu.

Obr. Koncept riešenia MSD RVT

Popis budúceho cieľového produktu

1. Blok dátových senzorov a rozhraní

Ťažiskom bloku DS je sústava nainštalovanej, bezpečnostne a energeticky zabezpečenej komunikačnej a technologickej infraštruktúry prvkov IoT a ďalších určených na zber, zhromažďovania a konsolidáciu statických a dynamických údajov o pohybe vozidiel ako aj emisných údajov viažucich sa na mobilitu vo vymedzenej oblasti. Dáta o doprave a emisiách vytvárajú základný údajový set MSD RVT určený pre ďalšie spracovanie a vyhodnocovanie dopravnej situácie v Tatrách.

Minimálny rozsah funkcií komponentov bloku zberu údajov:

• Zhromažďovanie dopravných statických a dynamických údajov o pohybe, počte, charaktere a evidencii vozidiel a mikromobility v záujmových oblastiach projektu MSD RVT.
• Zhromažďovanie údajov o aktuálnom stave environmentálnych atribútov prostredia súvisiacich s dopravou a mobilitou.
• Zabezpečená komunikačná a energetická infraštruktúra pre zber a zhromažďovanie dát.
• Poskytnutie rozhraní pre ďalší tok a spracovanie dát.

2. Softvér Digitálne dvojča mobility RVT

Softvér Digitálne dvojča mobility RVT je hlavným prístupovým bodom, frontend-om k službám integračnej platformy IoT a jej modulov, backend-u webovej aplikácie prevádzkovanej u budúceho dodávateľa projektu, u ktorého sa okrem technologického zázemia bude požadovať aj expertíza a služby v oblasti analýz a modelovania dopravy a mobility v podmienkach polycentrického regiónu Vysoké Tatry.

Aplikácia je určená na spracovávanie a uchovávanie dát a ich ďalšie využívanie na dopravné analýzy a modelovanie pre účely uspokojovania potrieb dopravného dopytu v Tatrách, poskytuje súpravu webových služieb a nástrojov určených predovšetkým

• pre profesionálnych pracovníkov dopravy, expertov, zamestnancov samospráv, poskytovateľom služieb a pod. Aplikácia umožní prácu s dátami nadobudnutými z bloku dátových senzorov DS pre
  • rôzne náhľady na aktuálny stav dopravy a mobility v Tatrách,
  • rôzne druhy exportov podľa zvoleného filtra dát,
  • predpripravené výstupy a zostavy dopravných analýz,
  • nástroje na vyhodnocovanie dát, na vytváranie grafov a „what if“ scenárov,
  • nadobudnutie prediktívnych scenárov, modelov pre plánovanie a pod.
  • štatistických výstupov, dátových výstupov pre verejný sektor a podobne.
• Služby webovej aplikácie budú v obmedzenej alebo upravenej miere sprístupnené aj pre širokú verejnosť, najmä rôzne náhľady a výstupy
  • k aktuálnemu stavu priepustnosti a dostupnosti dopravných kapacít,
  • očakávaný vývoj dopravnej situácie v najbližšom období,
  • odporúčania pre voľbu turistických destinácií a pod.

3. Mobilná aplikácia TATRY GO

Aplikácia TATRY GO je hlavným klientskym rozhraním MSD RVT určeným pre širokú verejnosť, predovšetkým pre náhodných alebo pravidelných návštevníkov Tatier ale aj pre pracovníkov verejného a privátneho sektora  pre rýchli prístup k informáciám a službám, napr.

• k aktuálnemu stavu dopravy, informácie o dopravných obmedzeniach, náhľady na dopravné uzly a pod.
• prehľady o lepších a časovo výhodnejších spôsobov ako najrýchlejšie sa dostať do zvolenej destinácie
• očakávaný vývoj dopravnej situácie v najbližšom období,
• odporúčania pre voľbu turistických destinácií a pod.

Backend-om mobilnej aplikácie bude opäť integračná platforma IoT a jej služby poskytované budúcim dodávateľom projektu schopné reagovať na rozšírené požiadavky, napr.

• využite aplikácie vo VOD a ďalších službách dopravy, napr. rezervácia / platba za parkovanie, taxi, zdieľanú mobilitu a pod.,
• možnosť rezervovať / zaplatiť za služby cestovného ruchu, kúpiť si lístok na podujatia a pod..
• pre pracovníkov dopravy, mestskej polície a ďalších sprístupniť služby určené pre profesionálov s cieľom umožniť pomocou mobilu zjednodušiť a skvalitniť výkon ich práce.
• pre účely nadobudnutia nových dát v rozšírenom údajovom sete využiť, za súhlasu používateľa aplikácie, informácie o zámere cestovať do Tatier, polohe vozidla v ktorom cestuje, jeho spätnú väzbu a ďalšie informácie ktoré ešte viac spresnia a skvalitnia služby IS MSD RVT.

Obrázok 3 Náhľad celkovej ToBe Architektúry MSD RVT v notácii ArchiMate

5.3. Business vrstva

Riešenie MSD RVT je postavené na zbere dát, ich zdieľaní a najmä na ich analytickom vyhodnocovaní a ďalšom expertom spracovávaní prostredníctvom služieb webovej a mobilnej aplikácie DDRVT a TATRY GO.

Minimálny rozsah požiadaviek na blok zberu dát:

-           Snímanie veličín a udalostí v doprave a mobilite

Automatizované získavanie dát a informácií z novo inštalovaných inteligentných kamier, radarov, sčítačov pre online monitoring dynamickej a statickej dopravy a mobility vo vybraných lokalitách RVT.

-           Snímanie environmentálnych veličín a udalostí vplyvu dopravy v RVT.

Automatizované získavanie dát a informácií z novo inštalovaných meteorologických staníc, senzorov prostredia a stavu vozovky pre analýzy vplyvu dopravy na okolité prostredie vo vybraných lokalitách RVT.

-           Energetické zabezpečenie staníc zberu dát

Zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie pre snímače dát vo vybraných lokalitách RVT.

-           Komunikačné zabezpečenie staníc zberu dát

Zabezpečenie spoľahlivého prenosu dát pre ďalšie centrálne spracovanie pomocou dátových rozhraní v požadovanej štruktúre dátového modelu.

-           Možnosť využitia relevantných údajov zo zdrojov tretích strán

Vytvorenie rozhraní a procesov pre integráciu relevantných údajov tretích strán.

Snímanie veličín bude realizované nadobudnutými dopravnými senzormi, inštalovanými v celej záujmovoej oblasti regiónu VT. Určujúcim východiskom pre umiestnenie senzorov je splnenie základnej logiky a cieľa projektu – mať prehľad o aktuálnom stave dopravy a mobility v regióne, t.j. v ľudovom vyjadrení vedieť aký je pohyb vozidiel do/z Tatier, koľko vozidiel sa v Tatrách aktuálne nachádza. Zároveň, pre účely služieb rezidentom regiónu je dôležité identifikovať a oddeliť vozidlá rezidentov a návštevníkov regiónu.

Pre zachovanie tejto logiky je po dôkladnej analýze lokálnych podmienok zvolených

• 8 prístupových bodov vo vstupnej zóne RVT
• 8 bodov pohybu vozidiel v centrálnej časti RVT.

Celkovo to znamená osadenie

• 16 kamier so schopnosťou čítať EČV
• 11 pohľadových kamier
• 6 meteo a 3 enviro stanice
• 7 radarov

Všetko s komunikačným a energeickým zabezpečení pre spoľahlivú a bezpečnú prevádzku v podmienkach RVT, 24/7. Bližší popis poskytuje tabuľka lokalít a zariadení a prehľadná mapa ich rozmiestnenia.

Tab. Lokality a senzory MSD RVT

Obr. Mapa lokalít MSD RVT

5.3.1. Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

Obrázok 4 Biznis architektúra ASIS stav

V súčasnosti biznis vrstva PSK pozostáva zo základných IS ako je Portál, Podateľňa a základné integrácie na spoločné moduly ÚPVS.

Z hľadiska služieb rieši súčasný stav základné riadenie agendy PSK, manažment dotácií a publikovanie potrebného obsahu smerom k občanom a podnikateľom.

Popis TOBE stavu biznis vrstvy

Obrázok 5 Biznis architektúra TOBE stav

Žltou farbou sú naznačené ASIS biznis funkcie PSK a zelenou farbou sú naznačené TOBE koncové služby implementované projektom.

Popis TOBE koncových služieb

Manažment a analytika dát dopravy a mobility regiónu Vysoké Tatry

Táto služba poskytuje expertom (analytikom, operátorom, plánovačom) a ostatným organizáciám v regióne komplexný súbor nástrojov na zber, správu, analýzu a modelovanie dopravných dát. Umožňuje nielen monitorovať aktuálny stav, ale aj vykonávať hĺbkové analýzy, simulovať budúci vývoj a vytvárať strategické prognózy. Cieľom služby je transformovať surové dáta na informácie a podklady nevyhnutné pre efektívne operatívne riadenie a strategické rozhodovanie o rozvoji dopravy a mobility v regióne.

Poskytovanie dopravných dát regiónu Vysoké Tatry

Táto služba zabezpečuje cielenú distribúciu spracovaných dopravných informácií a služieb rôznym externým konzumentom – od verejnosti a turistov cez partnerské organizácie až po štátne open data portály. Služba poskytuje aktuálne informácie o stave dopravy, umožňuje plánovanie ciest. Jej hlavným cieľom je zvýšiť informovanosť, komfort a bezpečnosť všetkých účastníkov mobility v regióne a podporiť transparentnosť prostredníctvom otvorených dát.

Tieto dve nové koncové služby pokrývajú všetky nasledovné oblasti:

• Monitorovanie dopravy a mobility
• Pokročilá dopravná analytika
• Správa detekčných oblastí
• Manažment IoT infraštruktúry
• Reportovanie a evidencia udalostí
• Dopravné modelovanie a simulácia
• Prognostika a scenárová analýza
• Poskytovanie dopravných dát a výstupov
• Informácie o doprave a plánovanie ciest
• Integrované platby a rezervácie
• Interakcia a spätná väzba
• Správa súhlasov a osobných údajov

5.3.2. Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Tabuľka 12 Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

Požiadavky na realizáciu a zmenu TOBE Koncových služieb sú zapísané do Katalógu požiadaviek.

5.3.3. Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Obrázok 6 Detailnejšie znázornenia procesov pomocou BPMN notácie

Obrázok 6 znázorňuje organizačné usporiadanie a hlavné procesy dotknuté navrhovaným riešením.

Riešenie je postavené takpovediac na zelenej lúke, preto sú procesy nové, súčasné procesy netreba prispôsobovať.

5.3.4. Jazyková podpora a lokalizácia

Jazyková podpora a lokalizácia používateľského rozhrania a výstupov bude realizovaná v slovenskom a anglickom jazyku.

Lokalizácia bude realizovaná pre ovládanie modulov Webová aplikácia a Mobilná aplikácia a všetky výstupy týchto modulov.

Požiadavky sú uvedené aj v Katalógu požiadaviek.

5.4. Aplikačná vrstva

5.4.1. Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Popis ASIS stavu aplikačnej vrstvy

Obrázok 7 Aplikačná architektúra ASIS stav

Obrázok 8 Jednoduché zobrazenie aplikačná architektúra ASIS stav

V súčasnosti aplikačná vrstva PSK pozostáva zo základných služieb IS ako je Portál, Podateľňa, interných agendových systémov a integrácií na spoločné moduly ÚPVS.

Z hľadiska aplikačných služieb rieši súčasný stav základné riadenie agendy PSK, manažment dotácií a publikovanie potrebného obsahu smerom k občanom a podnikateľom a takisto všetky interné služby pre riadenie organizácie PSK.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Popis TOBE stavu aplikačnej vrstvy

Obrázok 9 Aplikačná architektúra - náhľad na aplikačné služby ToBe stav

IS MSD RVT bude realizovaný ako cloudové riešenie, ktoré bude využívané aktérmi projektu.

Popis TOBE aplikačných služieb

Automatický zber dát

Zabezpečuje automatizované prijímanie dátových tokov z heterogénnych zdrojov, ako sú IoT senzory, kamery, indukčné slučky, GPS zariadenia a environmentálne stanice. Zahŕňa validáciu, štandardizáciu a prvotné ukladanie surových dát.

Spracovanie a kategorizácia dát

Transformuje surové dáta na použiteľné informácie. Zahŕňa čistenie, štruktúrovanie, agregáciu, klasifikáciu udalostí a v prípade potreby aj anonymizáciu alebo pseudonymizáciu osobných údajov.

Pokročilá analytika mobility

Aplikuje algoritmy strojového učenia a umelej inteligencie na identifikáciu skrytých vzorcov, trendov a anomálií v dopravnom správaní. Umožňuje hĺbkovú analýzu príčin a následkov v dopravnom systéme.

Prediktívne modelovanie dopravy a podpora rozhodovania

Využíva historické dáta a analytické modely na generovanie krátkodobých a dlhodobých prognóz vývoja dopravy. Poskytuje podklady pre strategické "čo-ak" analýzy a podporuje rozhodovanie o budúcich investíciách.

Vizualizácia dát a interaktívne prehľady

Transformuje komplexné dáta do zrozumiteľných vizuálnych formátov, ako sú mapové vrstvy, dashboardy, grafy a automatizované reporty, ktoré sú prístupné cez interné rozhrania.

Interaktívne modelovanie a simulácia dát

Poskytuje expertom nástroje na vytváranie, kalibráciu a spúšťanie digitálnych simulácií dopravných modelov. Umožňuje interaktívne testovať dopady plánovaných zmien v infraštruktúre alebo organizácii dopravy.

Riadenie a plánovanie dopravy

Poskytuje operátorom a plánovačom sadu nástrojov pre aktívne riadenie, ako je správa detekčných zón, konfigurácia monitorovacích pravidiel a prístup k operatívnym dátam v reálnom čase.

Publikovanie dát webovým portálom

Zabezpečuje zobrazenie vybraných verejných informácií, máp a analýz prostredníctvom verejného webového portálu.

Publikovanie dát mobilnou aplikáciou

Poskytuje optimalizované rozhranie (API) pre mobilné aplikácie, ktoré distribuuje informácie v reálnom čase, umožňuje plánovanie trás, odosielanie notifikácií a zber spätnej väzby.

Integrácia na open dáta / portál data.gov.sk a ďalšie

Zabezpečuje prípravu a pravidelnú publikáciu vybraných datasetov vo formátoch kompatibilných s národnými a medzinárodnými štandardmi pre otvorené dáta.

Integrácia dát a služieb tretích strán

Umožňuje obojsmernú výmenu dát a služieb s externými partnermi, napríklad napojenie na rezervačné systémy dopravcov, predajcov lístkov alebo poskytovateľov služieb cestovného ruchu.

Integrácia systémov a zariadení na báze štandardov rozhraní a protokolov

Predstavuje základnú technickú schopnosť systému komunikovať s rôznorodými hardvérovými a softvérovými komponentmi pomocou štandardizovaných protokolov, čím zabezpečuje interoperabilitu a rozšíriteľnosť.

Dátová konverzia

Zabezpečuje transformáciu dát medzi rôznymi formátmi, štruktúrami a sémantikou. Táto služba je nevyhnutná na zabezpečenie kompatibility medzi internými systémami a externými zdrojmi alebo konzumentmi dát.

Obrázok 11 Vzťahy medzi koncovými a aplikačnými službami MSD RVT

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf