Version 22.1 by Peter Ďuriš on 2025/03/24 12:54

Show last authors
1
2
3 **PROJEKTOVÝ ZÁMER**
4
5 (Verzia dokumentu 1.0)
6
7
8
9
10
11
12 Identifikovanie požiadaviek **na funkčnú časť riešenia**
13
14
15 **Identifikácia projektu**
16
17 |**Povinná osoba**|//MIRRI SR//
18 |**Názov projektu**|//Atlas pasívnej infraštruktúry//
19 |**Zodpovedná osoba za projekt**|//Meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá predloží dokumenty pre prípravnú/ iniciačnú fázu projektu –zamestnanec /Projektový manažér//
20 |**Realizátor projektu**|//MIRRI SR//
21 |**Vlastník projektu**|//Meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za projekt a schvaľuje predložené dokumenty//
22
23 **Schvaľovanie dokumentu**
24
25 |**Položka**|**Meno a priezvisko**|**Organizácia**|**Pracovná pozícia**|**Dátum**|(((
26 **Podpis**
27
28 (alebo elektronický súhlas)
29 )))
30 |Vypracoval| | | | |
31
32
33
34
35
36 **Obsah**
37
38 [[POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3>>path:#_Toc193056183]]
39
40 [[.1.    História zmien.. 3>>path:#_Toc193056184]]
41
42 [[ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3>>path:#_Toc193056185]]
43
44 [[.1.    Použité skratky (príklady). 3>>path:#_Toc193056186]]
45
46 [[DEFINOVANIE PROJEKTU.. 4>>path:#_Toc193056187]]
47
48 [[.1.    Manažérske zhrnutie. 4>>path:#_Toc193056188]]
49
50 [[.2.    Motivácia a rozsah projektu.. 5>>path:#_Toc193056189]]
51
52 [[3.2.1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený. 5>>path:#_Toc193056190]]
53
54 [[3.2.2. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu. 10>>path:#_Toc193056191]]
55
56 [[3.2.3. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje. 10>>path:#_Toc193056192]]
57
58 [[3.2.4. ROZSAH PROJEKTU.. 10>>path:#_Toc193056193]]
59
60 [[3.2.5. MOTIVÁCIA PROJEKTU. 10>>path:#_Toc193056194]]
61
62 [[Zainteresované strany/Stakeholderi. 12>>path:#_Toc193056195]]
63
64 [[.1.    Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 13>>path:#_Toc193056196]]
65
66 [[Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 13>>path:#_Toc193056197]]
67
68 [[.1.    Riziká a závislosti. 13>>path:#_Toc193056198]]
69
70 [[.2.    Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 14>>path:#_Toc193056199]]
71
72 [[Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 14>>path:#_Toc193056200]]
73
74 [[.1.1.  Multikriteriálna analýza. 15>>path:#_Toc193056201]]
75
76 [[.1.2.  Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 16>>path:#_Toc193056202]]
77
78 [[.1.3.  Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 17>>path:#_Toc193056203]]
79
80 [[POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU). 17>>path:#_Toc193056204]]
81
82 [[.1.1.       Etapa 1 – Analýza a dizajn. 19>>path:#_Toc193056205]]
83
84 [[.1.2.       Etapa 2 – Implementácia a testovanie. 20>>path:#_Toc193056206]]
85
86 [[Bezpečnosť. 20>>path:#_Toc193056207]]
87
88 [[.1.3.       Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia. 21>>path:#_Toc193056208]]
89
90 [[.1.4.       Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry. 22>>path:#_Toc193056209]]
91
92 [[NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 23>>path:#_Toc193056210]]
93
94 [[.1.    Business Architektúra. 23>>path:#_Toc193056211]]
95
96 [[.2.    Aplikačná architektúra. 28>>path:#_Toc193056212]]
97
98 [[.3.    technologická architektúra. 31>>path:#_Toc193056213]]
99
100 [[LEGISLATÍVA. 32>>path:#_Toc193056214]]
101
102 [[ROZPOČET A PRÍNOSY. 32>>path:#_Toc193056215]]
103
104 [[Sumarizácia nákladov a prínosov. 32>>path:#_Toc193056216]]
105
106 [[Nákladová štruktúra projektu: 32>>path:#_Toc193056217]]
107
108 [[PRÍNOSY Projektu. 32>>path:#_Toc193056218]]
109
110 [[Vyhodnotenie CBA. 33>>path:#_Toc193056219]]
111
112 [[HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA. 35>>path:#_Toc193056220]]
113
114 [[PROJEKTOVÝ TÍM.. 36>>path:#_Toc193056221]]
115
116 [[PRACOVNÉ NÁPLNE. 36>>path:#_Toc193056222]]
117
118 [[ODKAZY. 44>>path:#_Toc193056223]]
119
120 [[PRÍLOHY. 44>>path:#_Toc193056224]]
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134 * POPIS ZMIEN DOKUMENTU
135 *1. História zmien
136
137 |Verzia|Dátum|Zmeny|Meno
138 |1.0.|XX.2.2025|Prvá verzia dokumentu|
139 | | | |
140 | | | |
141 | | | |
142
143
144 * ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE
145
146 V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
147
148 Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, nahľaď architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.
149
150 Tento dokument sa zameriava na odôvodnenie výstavby Informačného systému „Atlas pasívnej infraštruktúry“.
151
152 Poskytuje prehľad možných alternatívnych riešení projektu s dôrazom na optimálne financovanie a očakávanú funkcionalitu systému. Obsahuje ukážky z realizácie podobných projektov v rôznych krajinách a analyzuje aktuálny stav dostupnosti vysokorýchlostného a ultrarýchleho internetu v členských štátoch EÚ. Taktiež sa venuje legislatívnej podpore a hodnotí aktuálny systém zhromažďovania údajov o fyzickej infraštruktúre.
153
154
155 Pod pojmom fyzická infraštruktúra, ako ju definuje Zákon o elektronických komunikáciách (Zákon č. 452/2021 Z.z.). Fyzická infraštruktúra je akýkoľvek prvok siete alebo prvok siete určenej na poskytovanie iných služieb ([[§ 25 ods. 1 písm. a)>>url:https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/452/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-a]], do ktorej alebo na ktorú je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä chráničky, mikrotrubičky, rúry, multirúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb. Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona.
156
157
158 Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry bude pod pojmom fyzická infraštruktúra evidovať následovné objekty budov a stavieb, technologických zariadení, energetickej infraštruktúry a dopravnej infraštruktúry.
159
160 Pre prevádzkovateľov sietí, okrem telekomunikačných prevádzkovateľov:
161
162 * Elektroenergetika
163 * Plynárenstvo
164 * Tepelná energetika
165 * Vodné hospodárstvo
166
167 V ďalšej časti dokumentu sú detailne rozpracované architektonické návrhy systému, rozpočet projektu a predpokladané benefity, ktoré jeho realizácia prinesie.
168
169
170 1.
171 11. Použité skratky
172
173 |**ID**|**SKRATKA**|**POPIS**
174 |1.|API|Application Program Interface
175 |2.|AoPI|Atlas pasívnej infraštruktúry
176 |3.|BCO|Broadband Competence Office
177 |4.|BEREC|Body of European Regulators of Electronic Communications
178 |5.|CBA|Cost benefit analysis (Nákladovo-výnosová analýza)
179 |6.|CEPT|European Conference of Postal and Telecommunications Administrations
180 |7.|COTS|Commercial off the shelf (tzv.krabicový softvér)
181 |8.|CPD|Centrálne pracovisko dohľadu
182 |9.|DFŠ|Detailná funkčná špecifikácia
183 |10.|DPH|Daň z pridanej hodnoty
184 |11.|eGov|eGovernement
185 |12.|EK|Európska komisia
186 |13.|ENISA|European Network and Information Security Agency
187 |14.|ENPV|Čistá súčasná ekonomická hodnota
188 |15.|EP|Európsky parlament
189 |16.|ESPUS|Reformný zámer Efektívna správa priestorových údajov a služieb
190 |17.|ETL|Extract, Transform, Load (Extrahovať, transformovať, načítať)
191 |18.|ETRS89|European Terrestrial Reference System 1989
192 |19.|EÚ|Európska únia
193 |20.|EZD|Elektronický zber dát
194 |21.|HW|Hardvér
195 |22.|IaaS|Infrastructure as a Service
196 |23.|IKT|Informačné a komunikačné technológie
197 |24.|IRG|Independent Regulators Group
198 |25.|IS|Informačný systém
199 |26.|IT|Informačné technológie
200 |27.|JIM|Jednotné informačné miesto
201 |28.|KPI|Key Performance Indicator
202 |29.|KúaOÚ|Kancelária úradu a Osobný Úrad
203 |30.|MIRRI|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
204 |31.|MS|Microsoft
205 |32.|NIPI|Národná infraštruktúra priestorových informácií
206 |33.|NIS|Network and Information Security
207 |34.|PaaS|Platform as a service
208 |35.|OVM|Orgán verejnej moci
209 |36.|QA|Quality assurance
210 |37.|RPO|Recovery point objective
211 |39.|RPI|Register priestorových informácií
212 |40.|RTO|Recovery time objective
213 |41.|S-JTSK|Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej
214 |42.|SLA|Service Level Agreement
215 |43.|SW|Softvér
216 |44.|ŠC|Špecifický cieľ
217 |45.|SR|Slovenská republika
218 |46.|ÚGKK|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
219 |47.|ÚPREKAPS|Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
220 |48.|ÚPVS|Ústredný portál verejnej správy
221 |49.|URSO|Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
222 |50.|VÚVH|Výskumný ústav vodného hospodárstva
223 |51.|VS|Verejná správa
224 |52.|ZBGIS|Základná báza údajov pre geografický informačný systém
225 |53.|ZEK|Zákon o elektronických komunikáciách
226
227
228 * DEFINOVANIE PROJEKTU
229 *1. Manažérske zhrnutie
230
231 Európska únia považuje rozvoj vysokorýchlostného internetu za kľúčový faktor rastu digitálnej ekonomiky. Z tohto dôvodu zaviedla pravidlá na zníženie nákladov pri výstavbe širokopásmového pripojenia, čo je súčasťou realizácie jednotného trhu elektronických komunikácií a budovania prepojeného kontinentu. Európska komisia určila svoje ciele pre jednotný digitálny trh v rámci Digitálnej agendy pre Európu a neskôr aj v Stratégii pre jednotný digitálny trh. Tieto ciele sa následne implementovali do rôznych smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré sa pretransformovali do národnej legislatívy.
232
233
234 Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ bolo do konca roka 2020 nevyhnutné zabezpečiť prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou nad 30 Mbit/s pre všetkých občanov EÚ, pričom aspoň 50 % domácností malo mať zriadenú zmluvu o pripojení s rýchlosťou 100 Mbit/s. Tento cieľ sa však na Slovensku nepodarilo splniť. Aby sa tento cieľ mohol dosiahnuť, je nevyhnutné vybudovanie informačného systému spoločnej fyzickej infraštruktúry, známeho ako **Atlas pasívnej infraštruktúry**.
235
236
237 Cieľom tohto projektu je vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model nadrezortného systému geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. Tento systém bude pripravený zahŕňať dáta od približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov, vrátane elektronických komunikačných sietí, ktorých dáta bude čerpať z IS MSRŠD, tiež prevádzkovateľov tepelného hospodárstva, energetiky, vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry a ďalších oblastí. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami,  číselníkmi a databázovým priestorom podporovať aj dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí a v rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.
238
239
240 Samotný projekt Atlas pasívnej infraštruktúry bude nadrezortným systémom, ktorý nemôže zdieľať GIS architektúru s už existujúcou architektúrou v projekte IS MSRŠD (a jeho rozvoja) z dôvodu jeho primárneho zamerania na funkčnosti pre meranie a mapovanie pokrytie, je štrukturálne iný a každá sieť fyzickej infraštruktúry (energetická, vodné hospodárstvo, tepelná energetika, plynárenská, sieť budov a výstavby) bude potrebovať vlastnú vrstvu so špecifickými požiadavkami a analytickými nástrojmi. Zároveň bude potrebné splniť všetky bezpečnostné predpoklady a zabezpečenie takéhoto systému, ktorý bude obsahovať dáta o zbieranej FI vyššou úrovňou ako je zabezpečenie v pripravovanom rozvoji projektu IS MSRŠD.
241
242 Z hľadiska subjektu sa projekt týka MIRRI SR. MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy pre
243
244 a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie,
245
246 b) oblasť investícií v rozsahu strategického plánovania a strategického projektového riadenia, ako aj koordináciu investičných projektov a vypracovanie národného strategického investičného rámca v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, a vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,
247
248 c) regionálny rozvoj vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja,
249
250 d) centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.
251
252
253 Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry tak odpovedá na požiadavky Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS), kde prispieva k skvalitneniu digitálnych a dátových služieb, a zároveň napĺňa ciele Národného plánu širokopásmového pripojenia, ktoré sa zameriavajú na dostupnú a stabilnú konektivitu naprieč celou Slovenskou republikou. Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021, konkrétne:
254
255 * Prioritná os 1 - Lepšie služby
256 ** Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami
257 ** Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
258 * Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia
259 ** Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
260 ** Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe
261
262 **Projekt bude realizovaný v rámci Programu Slovensko:**
263
264 * Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie 
265
266 * Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy 
267
268 Projekt bude realizovaný prostredníctvom nasledovnej hlavnej aktivity: Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe. Spôsob realizácie hlavnej aktivity: Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:
269
270 **Hlavné etapy projektu:**
271
272 * Analýza a dizajn
273 * Implementácia a testovanie
274 * Nasadenie.
275
276 **Dĺžka projektu:** je plánovaná na 24 mesiacov.
277
278
279 Celkové indikatívne náklady projektu sú vo výške 8 993 131 EUR a skladajú sa z 3 hlavných skupín výdavkov a to 521 Mzdové výdavky (686 448 EUR), 518 ostatné služby ( 4 357 467 EUR), 022  Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a 013 Softvér (spolu 3 360 880 EUR). Výška výdavkov bola stanovená na základe uzatvorenej stanovených limitov MIRRI SR uvedených v CBA. Podporné aktivity sú v celkovej výške 588 336 EUR, čo predstavuje 7% z celkových oprávnených priamych výdavkov.
280
281
282 1.
283 11. Motivácia a rozsah projektu
284
285
286 === **3.2.1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený** ===
287
288 Cieľom tohto projektu je vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model nadrezortného systému geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku, ktorý tu doteraz chýbal. Tento systém bude pripravený zahŕňať dáta od približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov, vrátane elektronických komunikačných sietí.
289
290 Cieľom je znížiť náklady na výstavbu infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri výstavbe fyzickej infraštruktúry.
291
292
293 Prínosy projektu sa prejavia nielen pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ale aj pre ostatných prevádzkovateľov sietí, ktorí môžu profitovať z prenájmu existujúcej infraštruktúry (za predpokladu súhlasu so zdieľaním), ako aj z úspor pri spoločnej výstavbe nových sietí. Tieto úspory budú vyplývať zo spolupráce pri navrhovaní, plánovaní a realizácii stavebných prác.
294
295
296
297 Vláda Slovenskej republiky považuje koordináciu výstavby širokopásmových sietí za kľúčovú investičnú prioritu, aby bolo zabezpečené dosiahnutie národného a európskeho cieľa, ktorý spočíva v poskytovaní vysokorýchlostného a ultrarýchleho internetu pre všetky domácnosti na Slovensku. Na základe odporúčaní EÚ pre Slovensko je nevyhnutné investovať do rozvoja digitálnej infraštruktúry, využívania širokopásmového pripojenia a pokrytia 5G sieťami. Súčasne je potrebné zlepšiť kvalitu verejných služieb, zjednodušiť administratívne procesy a zaviesť jednotné kontaktné miesta pre štátne služby. Zefektívnenie verejných inštitúcií môže byť podporené ďalšou digitalizáciou, lepšou koordináciou a plánovaním digitálnej infraštruktúry, ako aj rozvojom softvérových riešení. Okrem toho je potrebné posilniť inovačný potenciál podnikov, najmä malých a stredných podnikov, čo si vyžaduje riešenie problémov spojených s neefektívnym riadením výskumného a inovačného ekosystému.
298 \\Budovanie širokopásmového pripojenia, ktorého nevyhnutným predpokladom je vytvorenie Atlasu pasívnej infraštruktúry, je podporované nasledujúcou legislatívou a národnými dokumentmi:
299
300
301 **Legislatíva:**
302
303
304 **Zákon o regulácii v sieťových odvetviach**
305
306 Zákon č. 250/2012 Z.z. upravuje okrem iného i reguláciu v sieťových odvetviach, pričom sieťovými odvetviami pre účely zákona sú:
307
308 * Elektroenergetika
309 * Plynárenstvo
310 * Tepelná energetika
311 * Vodné hospodárstvo
312
313 Pôvodnou motiváciou ÚPREKAPs bola spolupráca s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako partnera projektu z dôvodu zlepšenia regulácie v sieťových odvetviach. V súčasnosti úrad disponuje množstvom papierových podkladov (máp so zakreslenými sieťami a ich prvkami) v ťažko čitateľných mierkach, čo komplikuje prácu zamestnancom úradu.
314
315 Digitalizácia a celkovo zlepšenie regulácie je podporované Plánom obnovy ako Podpora plnenia strategických cieľov RIA 2020 - Stratégia lepšej regulácie, v gescii Ministerstva hospodárstva SR, za účelom uľahčovania podnikania odbúravaním neopodstatnených regulačných bariér a byrokracie, ktoré spôsobujú dodatočné finančné náklady či časové zaťaženie.
316
317
318 Vzhľadom na to, že ÚRSO nie je ústredným orgánom štátnej správy, nepatrí medzi povinné osoby podľa ZEK, a preto sa na neho povinnosť zasielať informácie JIMu nevzťahuje a že sa v predloženej novele ZEKu rozširuje okruh subjektov, ktoré sú povinné poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre na prevádzkovateľov sietí, partnerstvo s ÚRSO bolo JIMom vyhodnotené ako nie potrebné.
319
320
321 **Zákon o elektronických komunikáciách**
322
323
324 Zákon č. 452/2021 Z.z., ktorý novelizuje zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v zmení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
325
326
327 **Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030**
328
329 Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou, ktorá definuje politiku a definuje konkrétne priority našej krajiny, víziu digitálnej transformácie Slovenska, predpoklady jej realizácie a prioritné sektory jej implementácie. Jej súčasťou je i Národný plán širokopásmového pripojenia na Slovensku.
330
331 Národný plán širokopásmového pripojenia definuje strategický prístup Slovenska pri budovaní elektronických komunikačných sietí s veľmi vysokou kapacitou pre účel zavádzania ultra-rýchleho širokopásmového pripojenia tak, aby došlo k naplneniu cieľov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre gigabitovú spoločnosť EÚ a strategických zámerov Slovenska v oblasti ďalšieho rozvoja komunikačnej infraštruktúry.
332
333 V oblasti výstavby infraštruktúry ultrarýchleho pripojenia si Slovensko stanovilo za cieľ pripojiť všetky domácností o rýchlosti stiahnutia dát minimálne 100 Mbit/s s možnosťou rozšírenia na 1 Gbit/s do roku 2030 a subjektov sociálno-ekonomickej interakcie pripojením o rýchlosti aspoň 1 Gbit/s.
334
335 Slovensko plánuje podporiť výstavbu pasívnej optickej infraštruktúry s plne optickým riešením optických prístupových sietí až do budov FTTP (FTTB alebo FTTH) s topológiou bod-bod (P2P) alebo s topológiou bod-multibod (P2MP).
336
337
338 Niekoľko príkladov existujúcich informačných systémov v Európskej únii:
339
340
341 **Informačný systém o existujúcej infraštruktúre v Nemecku (Infrastrukturatlas)** – systém umožňuje online prehľad o existujúcej infraštruktúre v GIS databáze. Systém bol implementovaný v roku 2009, ako dobrovoľný pre prevádzkovateľov sietí, ktorí chceli zdieľať informácie o svojej infraštruktúre. Povinným sa stal v roku 2012. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí sú povinní zdieľať informácie o ich fyzickej infraštruktúre raz ročne. Informácie o existujúcej infraštruktúre sú zaznamenávané v Atlase pasívnej infraštruktúry a sú dostupné vybraným užívateľom na základe požiadavky. Po posúdení informácie má užívateľ právo priamo komunikovať s vlastníkom infraštruktúry a vyjednávať o možnosti zdieľania infraštruktúry. Každý z účastníkov, ktorý si prezerá informácie musí mať odsúhlasené autorizácie a systém je otvorený iba pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí.  Tento systém umožnil jednoduchšiu komunikáciu medzi prevádzkovateľmi sietí a od roku 2012, kedy bolo v systéme iba 35 žiadostí, vzrástol ich počet v roku 2017 na 2195. [[~[1~]>>path:#_ftn1]]
342
343
344 **Informačný systém v Portugalsku**
345
346 Informačný systém zbiera dáta, ktoré sú využiteľné pre elektronickú komunikáciu. Zaujímavým aspektom tohto systému je rozsah detailov, ktoré má systém poskytovať (vrátane postupov, cenotvorby a informáciách o dostupnej kapacite potrubia priamo od prevádzkovateľa). Systém sa tiež zameriava na začlenenie informácií o plánoch infraštruktúry. Systém bol spustený do prevádzky 14.1.2016 pod názvom SIIA (Informačný systém vhodných infraštruktúr). Informačný systém by mal poskytovať tieto informácie:
347
348 *
349 ** Postupy a podmienky sprístupnenia práv k sieťam
350 ** Oznámenia o plánovanej výstavbe sietí – všetky projekty, ktoré môžu byť použiteľné pre infraštruktúru na elektronickú komunikáciu  musia byť oznámené jednotnému informačnému miestu minimálne 20 dní pred začatím prác, aby sa komunikačné spoločnosti mohli pripojiť k projektu.
351 ** Geo-referenčné údaje, ktoré integrujú informácie o umiestnení všetkých infraštruktúr, ktoré sú vhodné pre elektronickú komunikačnú infraštruktúru
352 ** Postupy a podmienky  používania prístupu
353
354 Systém by mal do budúcnosti obsahovať i informácie o dostupnej kapacite, cenových podmienkach ...
355
356 Dáta do systému sú zdieľané prostredníctvom Jednotného informačného miesta, sú dohodnuté určité termíny na aktualizáciu údajov, ako i sankcie v prípade nesplnenia povinnosti. [[~[2~]>>path:#_ftn2]]
357
358
359 **Informačný systém v Belgicku**
360
361
362 Belgicko je krajina, ktorá má najviac regulácií pri výstavbe . Každý vlastník sietí má vlastnú databázu sietí a informácií o zamýšľaných stavebných prácach. Dáta o infraštruktúre sú synchronizované hlavne cez dva webové portály, ktoré sú prevádzkované  vládnymi organizáciami jednotlivých regiónov.
363
364
365 //Obrázok 1 ukážka informačného systému v Belgicku//
366
367
368 [[image:1742574656908-852.jpeg]]
369
370
371 * GIPOD webový portál zbiera informácie o stavebných prácach vo Flámsku. Existuje podobný portál pre Valónsky región s názvom Osiris. Informácie sprístupnené prostredníctvom tohto portálu posilňujú spoluprácu medzi jednotlivými účastníkmi prevádzkujúcimi siete (infraštruktúrne a cestné).
372 * Flámska vládna databáza prevádzkuje portál "KLIP". Ten má za cieľ vyhnúť sa poškodeniu káblov a rúr prostredníctvom lepšieho prístupu k informáciám o kábloch a informáciách o potrubiach zúčastneným stranám počas "zemných prác". Podobný portál bol vyvinutý pre región Valónsko a Brusel, ktorý sa nazýva KLIM CICC.
373
374 Potenciálni žiadatelia o prístup dostávajú notifikáciu vo vyššie uvedených systémoch o zamýšľaných stavebných prácach a majú 6 týždňov na vyjadrenie svojho záujmu spolupodieľať sa na stavebných prácach.  [[~[3~]>>path:#_ftn3]]
375
376
377
378
379 **Informačný systém vo Švédsku Ledningskollen**
380
381
382 Systém je určený na vyhľadávanie informácií na podporu spoločnej výstavby sietí  ako i zabráneniu poškodenia existujúcich potrubí. Ukazuje, kde prevádzkovatelia sietí plánujú budovať siete, alebo kde majú fyzickú infraštruktúru, avšak nezahŕňa údaje o umiestnení káblov. Za aktualizáciu systému sú zodpovední vlastníci sietí. Systém je prístupný všetkým prevádzkovateľom sietí, ktorí sú pripojení k systému. Informácie sú žiadané na dotaz cez výber danej oblasti, ako je zobrazené na obrázku nižšie.
383
384
385 //Obrázok 2 Ukážka informačného systému vo Švédsku//[[(% class="wikiinternallink" %)//**~[4~]**//>>path:#_ftn4]]
386
387 [[image:1742574656911-624.emf]]
388
389
390 V nižšie uvedenom grafickom vyjadrení uvádzame nákladovosť jednotlivých riešení
391
392
393 //Graf 3 Nákladovosť jednotlivých riešení  //[[~[5~]>>path:#_ftn5]]
394
395
396 [[image:1742574656918-589.png]]
397
398
399 **Spoločné budovanie infraštruktúry a rozdelenie nákladov**
400
401
402 Pri spoločnom budovaní sietí je evidovaná jednoznačná úspora nákladov. Otázne je ich rozdelenie. Nakoľko sa pri budovaní nových sietí môžu zúčastňovať účastníci z rôznych segmentov, nie je jednoznačné rozdelenie nákladov podľa ich počtu. Niektorí účastníci majú požiadavky na hlbšie kopanie (kanalizácie, potrubia), ako sú potrebné pre elektronické komunikácie. Riešenie prepočtu nákladov podľa hĺbky výkopu uplatnil napríklad región Flámsko v Belgicku, kde energetická spoločnosť Eandis ponúka sieťové riešenia pre elektrickú energiu, plyn, teplo a verejné osvetlenie. Spoločnosť Eandis spolupracuje s inými spoločnosťami, aby maximalizovali synergiu (Synductis) pri kladení káblov. Spoločnosť Vlaamse Raad Nutsbedrijven (VRN) vytvorila súbor koeficientov pre zdieľanie výkopových nákladov medzi  sieťovými odvetviami. Pre kombináciu spoločností Silno prúdová / Telekomunikačná ide o zdieľanie nákladov približne v pomere 62,5% / 37,5%. [[~[6~]>>path:#_ftn6]]
403
404
405
406 **Príklady spolupráce**
407
408
409 **Zdieľanie kanalizácie Paríž**
410
411 Sprístupnenie sietí, vrátane kanalizácie v oblasti Paríža a stožiarov vo vidieckych oblastiach Francúzska a Portugalska bolo jedným z faktorov, ktoré prispeli k skorému nasadeniu FTTH / B a zvýšeniu konkurencie v oblasti infraštruktúry v mestských oblastiach.
412
413
414 Parížska kanalizácia sa rozširovala na 2300 km, z ktorých viac ako 1500 km bolo možné použiť na inštaláciu komunikačných sietí. Využívanie kanalizácie bolo podporené proaktívnym úsilím regionálnych úradov o zníženie poplatkov za prístup do kanalizácie. V skutočnosti na lokálnu prípojku (koncových 100 až 400 metrov do budovy) mesto navrhlo stanoviť cenu 0,65 EUR za meter, čo bolo značne menej ako poplatok za 1 meter, ktorý stanovila francúzska vláda vo vyhláške. V septembri 2016 mesto uviedlo, že v parížskej oblasti bolo už takto nainštalovaných 1800 km optických vláken. [[~[7~]>>path:#_ftn7]]
415
416
417 **Nemecko**
418
419 Spoločnosť Fast Opticom, ktorá pôsobí v Nemecku a v susedných krajinách, poskytuje ďalší príklad synergií zavádzania technológií s využitím prístupu do kanalizácie.  Spoločnosť vznikla v roku 2003 ako konzorcium spoločností zameraných na oblasť telekomunikácií, plánovania sietí, robotizácie a sanácie kanalizácie. Špecializuje sa na ekologické kladenie optických vlákien v existujúcej kanalizácii a ich pripojenie priamo do jednotlivých domov. Spolupráca vedie k výhodným spoluprácam pre všetky zúčastnené strany. Obyvatelia sú spokojní s budovaním sietí iným spôsobom, ktorý redukuje zemné práce. Stavebné práce sú potrebné iba na to, aby sa na trase prepojili krátke medzery, ako aj na pripojenie rozvodných skriniek a budov s vonkajšími prístupovými bodmi. Priemyselné a obchodné budovy, ako aj väčšie viacbytové budovy môžu byť bežne pripojené priamo cez kanalizáciu, pretože kanalizačné potrubie je dostatočne dimenzované. Majitelia odpadových vôd na jednej strane získavajú zo spolupráce vo forme dodatočných výnosov, zároveň nie sú zbytočne zaťažovaní dodatočnými nákladmi spojenými s prevádzkou potrubia pre optické siete. Doteraz bolo realizovaných približne 250 projektov v dobrovoľnej spolupráci s vlastníkmi odpadových vôd.
420
421 Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí získavajú rýchlejší prístup na trh, ako v situácii keby budovali vlastnú infraštruktúru. Technológia umožňuje denne vybudovať až 250 metrov infraštruktúry. Keďže je kanalizácia budovaná dostatočne hlboko, nehrozí poškodenie sietí. Náklady na budovanie optických sietí sú výrazne nižšie v porovnaní s klasickými inžinierskymi prácami. Výstupom bolo položenie 900 km optiky do 300 000 domácností.
422
423 Nasledujúci obrázok znázorňuje priemernú investíciu na meter potrubia pre inžinierske práce (žlté) a technológiu FAST (modrá), ktorá bola využitá pri budovaní sietí v kanalizácii. Na ľavej strane je zobrazená žltou investícia do inžinierskych prác s rôznymi povrchmi (asfalt, betónové dosky, dlažba z prírodného kameňa). V strede je investícia do dvoch rôznych prístupných a neprístupných kanalizačných potrubí zobrazené modrou farbou, rovnako ako (staršie ako 20 rokov) zľavnené poplatky za prístup do odpadových vôd v šedej. Vpravo je vypočítaná vážená priemerná investícia na meter potrubia, pričom priemerná investícia do potrubia na meter je približne 100 € pre novobudovanú kanalizáciu a približne 60 € pre technológiu FAST. [[~[8~]>>path:#_ftn8]]
424
425
426 //Graf 4 priemerná investícia na meter potrubia inžinierskych prác //[[~[9~]>>path:#_ftn9]]
427
428
429 [[image:1742574656919-956.png]]
430
431
432
433
434 **Železnice**
435
436 Existujú rôzne príklady spolupráce medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a železničnými spoločnosťami v Európe. V niektorých prípadoch železničné spoločnosti inštalovali telekomunikačnú infraštruktúru popri tratiach, ktoré boli neskôr predané poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Napríklad britská železnica predala svoju telekomunikačnú jednotku poskytovateľovi Racal v roku 1996. Následne ale  v roku 2002 priviedla svoju firmu späť do podnikania v telekomunikáciách.
437
438
439
440 **Spolupráca s energetickými spoločnosti**
441
442 Príkladom je spolupráca Tirolskej vlády a spoločnosti TIWAG
443
444 V roku 2014 vláda Tirolska podpísala zmluvu na používanie prázdnych potrubí so spoločnosťou TIWAG (miestny dodávateľ energií). Právo na používanie je prevoditeľné na obce, ktoré chcú budovať širokopásmové pripojenie v týchto potrubiach. Vo všeobecnosti, ak chce obec budovať optickú sieť, vypracuje celkový plán požadovanej topológie siete, vrátane budúcich stavebných prác a zohľadní využitie existujúcej infraštruktúry. Ako ďalší krok koordinujú s TIWAG, či konkrétne potrubia sú použiteľné alebo nie. Proces môže trvať niekoľko rokov, ale môže dosiahnuť pri investíciách značné úspory. Akonáhle sú k dispozícii potrubia, obce vkladajú optické vlákno a budujú pasívnu optickú sieť, ktorú neskôr prevádzkuje jedna alebo viac telekomunikačných spoločností. TIWAG obciam nemôže účtovať poplatok za prístup, dostáva však protihodnotu vo forme práva využívať optické vlákno.
445
446 Sieť pasívnych vlákien postavených obcami ponúka nediskriminačný prístup prevádzkovateľom telekomunikačným sietí. Siete prevádzkuje obec, na údržbu a opravy si najíma zvyčajne tretie strany.
447
448 Hlavnou motiváciou Tirolskej vlády bol nezáujem trhu o pokrývanie týchto oblastí širokopásmovým internetom. Vďaka dohode o výmene práv došlo k výraznému zníženiu nákladov pri budovaní týchto sietí priamo vládou. TIWAG získal právo prístupu približne v 150 komunitách. Na základe i týchto projektov do roku 2024  bude mať 240 000 ľudí prístup k širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.
449
450
451 **Luxemburg**
452
453 Spoločnosť LuxConnect je súkromná spoločnosť, ktorá prevádzkuje nenasvietené optické vlákna a dátové centrá v Luxemburgu. Luxemburská vláda ako jej akcionár investovala 30 mil. EUR do rozvoja optických sietí, aby bolo možné priamo v Luxemburgu budovať dátové centrá a riešiť náročné dátové operácie. Hlavnými zákazníkmi spoločnosti LuxConnect sú dopravcovia, telekomunikačné spoločnosti a dátové centrá. Spoločnosť sa pri budovaní optických sietí rozhodla pre spoluprácu so spoločnosťou Creos, hlavným distribútorom plynu a elektriny. Táto spoločnosť vlastní potrubný systém. Podstatou spolupráce bola dohoda o vzájomnom prenajímaní sietí – LuxConnect potrubia, Creos optická sieť, pričom pomer bol nasledovný:
454
455 1 km potrubia za 6 km optických vlákien.         
456
457 Východiskom pri uzavretí dohody bolo rýchlejšie a menej nákladné budovanie optických sietí. Spoločnosť Creos mala záujem o inteligentné meranie svojich stredno-napäťových staníc, na čo by potreboval 150 mil. EUR pre vybudovanie  1300 km optiky.
458
459 Pri takomto budovaní sietí spoločnosť LuxConnect ušetrila 90% nákladov oproti nákladom za budovanie sietí v roku 2015 bežnými stavebnými prácami. Creos by štandardne pri budovaní optiky potrebnej pre svoje účely investoval 150 mil., pri spolupráci boli jeho náklady iba 35 mil. EUR a to investovaním do prepojenia všetkých svojich staníc do last mile. [[~[10~]>>path:#_ftn10]]
460
461
462 === **3.2.2. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu** ===
463
464 Predmetom projektu sú nasledovné biznis procesy:
465
466 * Zber údajov o pasívnej infraštruktúre (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS)
467 * Poskytovanie informácií o pasívnej infraštruktúre
468
469 === **3.2.3. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje** ===
470
471 Z pohľadu životných situácií projekt podporuje výkon verejnej správy v rámci nasledovných životných situácií:
472
473 |**Kód v číselníku (MetaIS)**|**Názov**
474 |156|Inžinierske siete
475
476 Tabuľka č. 1 - Zoznam projektom zlepšovaných životných situácií
477
478
479 Výnos MF SR č. 478/2010 Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy nedefinoval pre samotného žiadateľa žiaden úsek. Avšak pre tento projekt sú relevantné nasledovné úseky:
480
481 |**Kód v číselníku (MetaIS)**|**Názov úseku**
482 |U00077|Regionálny rozvoj okrem koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie
483 |U00029|Informatizácia spoločnosti
484 |U00062|Koordinovanie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie
485
486 Tabuľka č. 2 - Zoznam projektom zlepšovaných úsekov
487
488
489 === **3.2.4. ROZSAH PROJEKTU** ===
490
491
492 Z hľadiska subjektu sa projekt týka MIRRI SR. MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy pre
493
494 a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie,
495
496 b) oblasť investícií v rozsahu strategického plánovania a strategického projektového riadenia, ako aj koordináciu investičných projektov a vypracovanie národného strategického investičného rámca v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, a vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,
497
498 c) regionálny rozvoj vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja,
499
500 d) centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.
501
502
503 Predmetom projektu je vybudovanie informačného systému spoločnej fyzickej infraštruktúry, známeho ako **Atlas pasívnej infraštruktúry**.
504
505
506 === **3.2.5. MOTIVÁCIA PROJEKTU** ===
507
508 Motiváciou projektu je vytvorenie podmienok pre efektívny manažment a plánovanie sietí, kde bude možné vidieť jednotlivé prvky súčasnej a plánovanej infraštruktúry a optimalizovať tak investičné rozhodnutia. Motiváciou je zároveň podľa princípu „jedenkrát a dosť“ poskytovať informácie o fyzickej infraštruktúre všetkým  subjektom štátnej a verejnej správy, ktoré majú v legislatíve ustanovenú povinnosť spracovávať informácie o fyzickej infraštruktúre v rámci svojich aktivít.
509
510
511 Strategické dokumenty na úrovni EÚ definujú, že na budovanie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia je nevyhnutné dôsledné plánovanie, koordinácia stavebných aktivít a znižovanie administratívneho zaťaženia, ktoré umožní znížiť veľkú časť nákladov pri budovaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, ako i pomôže chrániť životné prostredie vo forme eliminácie zbytočných duplicitných rozkopávok.
512
513
514 Ako predpoklad pre splnenie cieľa navrhuje vybudovanie spoločnej fyzickej infraštruktúry. Za fyzickú infraštruktúru považuje akýkoľvek prvok siete, ktorý má slúžiť na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom. Sú to najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén, veže a stĺpy. Tieto ustanovenia sú upravené v zákone č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (viac v časti legislatíva).
515
516
517 Ďalším motivačným faktorom pre realizáciu projektu je potreba informácií o fyzickej infraštruktúre z dôvodu budovania nových sietí resp. rekonštrukcií už existujúcich sietí, pri ktorých je potrebné zohľadniť ochranné pásmo sietí už vybudovaných. V súčasnosti absencia informácií spôsobuje škody vzniknuté rozkopávkami, pri ktorých dochádza k poškodeniu už prevádzkovanej technológie.
518
519
520 **Dotknuté strategické ciele v zmysle NKIVS:**
521
522 Prioritná os 1 - Lepšie služby
523
524 * Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami
525 * Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
526
527 Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia
528
529 * Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
530 * Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe
531
532
533 |**Aktér**|**Cieľ**|**Požiadavka**|**Obmedzenie**
534 |(((
535 MIRRI SR
536
537
538 )))|(((
539 Zefektívniť, centralizovať  a automatizovať postupy zberu informácií o fyzickej infraštruktúre na území SR
540
541
542 Podporiť rozširovanie širokopásmového pripojenia pre znevýhodnené oblasti - efektívna alokácia štátnej pomoci
543
544
545 Poskytovať informácie o existujúcej a plánovanej pasívnej infraštruktúre
546
547 oprávneným subjektom
548 )))|Implementovať systém pre správu  priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky
549 |ÚPREKAPS|(((
550
551
552 Zvýšiť úroveň zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry a znížiť náklady pri budovaní širokopásmových sietí.
553
554
555 Poskytovať informácie o existujúcej a plánovanej  pasívnej infraštruktúre
556
557 oprávneným subjektom.
558
559
560 )))|Implementovať systém pre správu  priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky
561 |OVM|Skvalitniť prípravu vstupov pre rozhodovanie úradov  zlepšením analýzy informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre|Implementovať systém pre správu  priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky
562 |Telekomunikačný operátori|(((
563 Zvýšiť úroveň zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry a znížiť náklady pri budovaní širokopásmových sietí
564
565
566 Zjednodušiť a urýchliť procesy stavebného konania a znížiť čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre, vrátane ostatných odvetví  pri stavebnom konaní
567
568
569
570 )))|Implementovať systém pre správu  priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky
571 |Prevádzkovatelia sietí|(((
572 Zjednodušiť a urýchliť procesy stavebného konania a znížiť čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre  pri stavebnom konaní
573
574
575 )))|Implementovať systém pre správu  priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky
576 |Verejnosť|Zvýšenie dostupnosti informácií o pasívnej infraštruktúre|Implementovať systém pre správu  priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky
577
578 [[image:1742574656920-284.png]]
579
580
581 **V súlade s hlavnými princípmi informatizácie verejnej správy** (podľa NKIVS):
582
583 * **P1 – Orientácia na používateľa**
584 ** • Jednoduchá prístupnosť služieb
585 ** • Personalizácia a Proaktívnosť
586 * **P2 – Prirodzene digitálna verejná správa**
587 ** Kontinuálne administratívne zjednodušovanie - optimalizácia procesov a legislatívy
588 ** Prednostné využívanie digitálnych služieb a dát pre rozhodovanie
589 ** Efektívnosť a pridaná hodnota – najvyššia hodnota za peniaze
590 * **P3 – Údaje sú aktíva**
591 ** Maximalizácia zdieľania a spoločného využívania údajov (obmedzené len legitímnosťou) pre lepšie rozhodovanie
592 * **P6 – Bezpečnosť**
593 ** Optimálna úroveň bezpečnosti
594 ** Včasné riešenie bezpečnosti
595 ** Dostupnosť – odolnosť voči výpadkom
596
597 Systém bude napomáhať rýchlejšiemu vybavovaniu stavebných povolení a výstavbe, lepšiemu plánovaniu a rozvoju územia, efektívnejšej energetike a utility (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), inteligentnej doprave a verejnej mobility, bezpečnosti a krízovému manažmentu, digitalizácii a zdieľaniu dát, inteligentnej správe majetku. Predpokladá sa lepšia koordinácia výstavy a modernizácia infraštruktúry, menej byrokracie, efektívnejšie využitie štátnych pozemkov, úspora nákladov na budovanie duplicít a lepšie plánovanie investícií do verejných služieb.
598
599 * Zainteresované strany/Stakeholderi
600
601
602 |**ID**|(((
603 **AKTÉR / STAKEHOLDER**
604
605
606 )))|(((
607 **SUBJEKT**
608
609 (názov / skratka)
610 )))|(((
611 **ROLA**
612
613 (vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.)
614 )))|(((
615 **Informačný systém**
616
617 (názov ISVS a MetaIS kód)
618 )))
619 |1.|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR|MIRRI|Vlastník IS/používateľ|
620 |2.|Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb|ÚPREKAPS|Používateľ/vlastník dát|
621 |3.|Európska komisia (EK)|EK|Používateľ/vlastník dát|(((
622
623
624
625 )))
626 |4.|Telekomunikačný operátori| |Používateľ|(((
627
628
629
630 )))
631 |5.|Prevádzkovateľ siete (okrem Telekomunikačných operátorov)| |Používateľ/vlastník dát|(((
632
633
634
635 )))
636 |6.|OVM| |Používateľ/vlastník dát|
637 |7.|Oprávnení prijímatelia| |Používateľ|(((
638
639
640
641 )))
642 |8.|Verejnosť občania| |Používateľ|(((
643
644
645
646 )))
647
648 ~1. Ciele projektu a merateľné ukazovatele
649
650
651 // //
652
653 **Ciele/Merateľné ukazovatele**
654
655
656 |**ID**|(((
657
658
659
660 **CIEĽ**
661 )))|**NÁZOV
662 MERATEĽNÉHO A VÝKONNOSTNÉHO UKAZOVATEĽA (KPI)**|**POPIS
663 UKAZOVATEĽA**|**MERNÁ JEDNOTKA**
664 (v čom sa meria ukazovateľ)|**AS IS
665 MERATEĽNÉ VÝKONNOSTNÉ HODNTOY**
666 (aktuálne hodnoty)|**TO BE
667 MERATEĽNÉ VÝKONNOSTNÉ HODNTOY**
668 (cieľové hodnoty projektu)|(((
669 **SPÔSOB ICH MERANIA/**
670
671 **OVERENIA
672 PO NASADENÍ**
673 (overenie naplnenie cieľa)
674 )))|**POZNÁMKA**
675 |ID 1|Posilňovanie digitálnej pripojiteľnosti|Počet km zdokumentovanej pasívnej infraštruktúry|Ukazovateľ vyjadruje km fyzickej infraštruktúry zmapovanej a zdokumentovanej vo forme priestorových dát|km|0|8 500 km|ITMS21+|V čase T+10 dosiahne hodnota 45 500 KM
676 |ID 2|Posilňovanie digitálnej pripojiteľnosti|Verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych služieb, produktov a procesov|Podporená verejná inštitúcia. Medzi verejné inštitúcie patria miestne orgány verejnej správy, orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni alebo iné typy orgánov verejnej moci. Ukazovateľ sa nevzťahuje na obecné podniky a verejné univerzity alebo výskumné ústavy.|verejné inštitúcie|0|1|ITMS21+|
677
678 V nasledujúcej tabuľke sú uvedené aj iné ciele projektu, ktoré vychádzajú z povahy projektu:
679
680 |**Cieľ**|**Súčasná hodnota**|**Cieľová hodnota**
681 |Dĺžka vybudovanej optickej siete ako náhrady xDSL a rádiových typov pripojení za rok|0 KM|(((
682
683
684 500 – 1000 km
685 )))
686 |Dĺžka vybudovanej optickej siete s preukázateľnými úsporami|0 %|50 – 60% z celkovej výstavby
687 |Celková suma úspor pri budovaní infraštruktúry|0 €|Cca 18 500 000 €
688
689 *
690 * Špecifikácia potrieb koncového používateľa
691
692 MIRRI SR – IS Atlas pasívnej infraštruktúry vytvorí priestor pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre oprávneným subjektom.
693
694 ÚPREKAPS - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne vyzbierané podklady o fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov sietí a tým podporí znižovanie nákladov pri budovaní širokopásmového internetu. Zároveň do IS Atlas pasívnej infraštruktúry bude prostredníctvom zberu a integrácie na IS MSRŠD vkladať údaje o infraštruktúre telekomunikačných sietí, ktorých je vlastníkom.
695
696 OVM – OVM môžu čerpať z IS Atlas pasívnej infraštruktúry informácie o fyzickej infraštruktúre, čím podporia rozhodovanie vo svojich procesoch. Atlas fyzickej infraštruktúry podporí aj proces zníženia nákladov na výstavbu a plánovanie infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri budovaní a zdieľaní fyzickej infraštruktúry. (Stavebné úrady, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenský pozemkový fond, Regionálne samosprávy a magistráty, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), Ministerstvo hospodárstva, Štatistický úrad, ÚRSO, Vodárenské spoločnosti, distribučné spoločnosti, SPP, NDS, ŽSR, HaZZ, PZ SR Ministerstvo obrany, atď..
697
698 Prevádzkovatelia sietí - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne podklady pre procesy stavebného konania a tým bude znižovať čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre pri stavebnom konaní.
699
700 Verejnosť - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne podklady pre procesy stavebného konania, na základe ktorého zjednoduší proces stavebného konania a skráti čas potrebný na vybavenie.
701
702 Telekomunikačný operátori – Vkladajú dáta do IS Atlas pasívnej infraštruktúry (cez plánovaný rozvoj IS MSRŠD) a sú poskytovateľmi dát do tohto informačného systému.
703
704
705 1.
706 11. Riziká a závislosti
707
708 |**ID**|**Názov rizika**|**Pravdepodobnosť**|**Dosah**|**Návrh mitigácie**
709 |R_1|Kvalita dát|Stredné riziko|Extrémny
710 dosah|Vytvorenie metodických postupov pre odovzdávanie dát v rámci zberov verejných konzultácií
711 |R_2|Komplikácie pri migrácii starých údajov|Pravdepodobné riziko|Stredný dosah|Vypracovanie migračného plánu, v ktorom bude vytvorené mapovanie existujúcich údajov do nových dátových štruktúr
712 |R_3|Nedostatočné skúsenosti a kvalifikácia|Stredné riziko|Stredný dosah|Zadefinovanie kvalifikačných kritérií potrebných pre plnenie realizácie projektu
713 |R_4|Bezpečnostné riziko|Stredné riziko|Stredný dosah|Quality assurance pri implementácii riešenia, vykonanie penetračných testov a testov zraniteľnosti a vypracovanie protokol o výsledkoch z bezpečnostného testovania
714 |R_5|Kvalita služieb|Stredné riziko|Stredný dosah|Quality assurance pri implementácii riešenia
715 |R_6|Riešenie požiadaviek|Stredné riziko|Stredný dosah|Priebežné validovanie – zaviesť pravidelné stretnutia (workshopy, review) s cieľom kontrolovať, či požiadavky odzrkadľujú potreby užívateľov a sú v súlade s platnou legislatívou a projektovými cieľmi.
716 |R_7|Riziko nedostatku interných zdrojov pre požadovanú dodávku prác pridelených
717 na interných zamestnancov úradu|Stredné riziko|Stredný dosah|Prijímanie zamestnancov s časovou rezervou pred začiatkom prác
718 |R_8|(((
719 Nepridelené finančné prostriedky
720
721
722
723 )))|Stredné riziko|Stredný dosah|Priebežné validovanie – zaviesť pravidelné stretnutia (workshopy, review) s cieľom kontrolovať, či požiadavky odzrkadľujú potreby užívateľov a sú v súlade s platnou legislatívou a projektovými cieľmi.
724 |R_10|(((
725 Komplikácie s verejným obstarávaním
726
727 1.
728 11. Alternatívy a Multikriteriálna analýza
729
730 * Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry
731
732 V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené 3 rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.
733
734
735 [[image:1742574656923-828.png]]
736
737 Cieľom projektu je vyriešenie problému definovaného vo vyššie uvedených kapitolách a teda vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. V nadväznosti na takto definovaný problém je možné stanoviť 3 biznis alternatívy, pričom každá z nich v určitom rozsahu daný problém rieši.
738
739
740 |**Alternatíva**|**Stručný popis**
741 |Alternatíva 1|Prvou alternatívou je ponechanie existujúceho stavu. Nebude vytvorený nástroj pre efektívny manažment a plánovanie sietí, kde by bolo možné vidieť jednotlivé prvky súčasnej a plánovanej infraštruktúry a optimalizovať tak investičné rozhodnutia. Nebude zavedený systém poskytujúci informácie o fyzickej infraštruktúre všetkým subjektom verejnej správy, ktoré majú v legislatíve ustanovenú povinnosť spracovávať informácie o fyzickej infraštruktúre v rámci svojich aktivít.
742 |Alternatíva 2|Druhá alternatíva predstavuje vytvorenie prezentačného portálu a úložiska priestorových informácií o celkovej fyzickej infraštruktúre štátu prepojením a integráciou existujúcich GIS systémov prevádzkovaných jednotlivými povinnými osobami a prevádzkovateľmi sietí. Systém bude vytvárať  prevádzkovú štruktúru podľa princípov plne decentralizovanej internetovej GIS architektúry (P2P Spatial Access Method). Navrhovaná architektúra by čiastočne odstránila potrebu centrálnych komponentov využitím dynamických priestorových indexovacích algoritmov (napr. QuadTree) a úplne decentralizovaných P2P sietí (napr. Distribuované Hash Tabuľky).  Biznis organizácia celého riešenia by naopak predpokladala komplexnejšie riadiace a rozhodovacie štruktúry, hlavne z dôvodov aspoň minimálnej štandardizácie rozhraní a definícií datasetov.
743 |Alternatíva 3|(((
744 Tretia alternatíva predstavuje využitie centralizovaného riešenia pre zber, spracovanie, konsolidáciu a poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre SR. Informácie budú zberané vo vektorovom tvare a budú popisovať líniové stavby a technické prvky fyzickej infraštruktúry. Systém bude prevádzkovaný prednostne v cloudovom prostredí štátnej správy SR. Systém bude pre prácu s priestorovými informáciami využívať štandardy pre geografické informácie vychádzajúce zo smernice INSPIRE.
745
746
747 )))
748
749 *
750
751
752
753
754 1.
755 11.
756 111. Multikriteriálna analýza
757
758 | |**KRITÉRIUM**|**ZDÔVODNENIE KRIÉRIA**|(((
759 **STAKEHOLDER**
760
761 **1 (MIRRI)**
762 )))|(((
763 **STAKEHOLDER**
764
765 **2 (OVM)**
766 )))|(((
767 **STAKEHOLDER**
768
769 **3 (Vlastníci údajov)**
770 )))
771 |(% rowspan="5" %)(((
772 BIZNIS VRSTVA
773
774
775 )))|Kritérium A Zber informácií o fyzickej infraštruktúre štandardizovaným spôsobom (KO)|Kritérium hodnotí do akej miery bude zabezpečená dostupnosť údajov o infraštruktúre od všetkých približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov a v požadovanej štruktúre|//X//|//X//|//X//
776 |Kritérium B Správa priestorových informácií (KO)|(((
777 Kritérium hodnotí do akej miery bude zabezpečená správa údajov o infraštruktúre od všetkých približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov a v požadovanej štruktúre
778
779
780 )))|//X//|//X//|//X//
781 |(((
782 Kritérium C Zdieľanie a znovu použiteľnosť údajov pre štátne orgány
783
784 (KO)
785 )))|Kritérium hodnotí do akej miery bude umožnené zdieľanie a znovupoužiteľnosť údajov pre ostatné orgány štátnej správy|//X//|//X//|
786 |Kritérium D Umožnenie využitia udajov na analytické účely (KO)|Kritérium hodnotí do akej miery bude umožnené využívanie údajov na pokročilé analytické účely|//X//|//X//|//X//
787 |Kritérium E Poskytovanie informácií relevantným subjektom trhu|Kritérium hodnotí do akej miery riešenie umožní poskytovanie informácií trhovým subjektom a podporu zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry|//X//|//X//|//X//
788
789 Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA
790
791 |**Zoznam kritérií**|(((
792 **Alt**
793
794 **1**
795 )))|(((
796 **Spôsob**
797
798 **dosiahnutia**
799 )))|**Alt 2**|(((
800 **Spôsob**
801
802 **dosiahnutia**
803 )))|**Alternatíva 3**|(((
804 **Spôsob**
805
806 **dosiahnutia**
807 )))
808 |Kritérium A| nie| |Áno s rizikom| by boli dostupné , riziková je ale štandardizácia dátových štruktúr|áno|Konsolidácia údajov do jedného systému umožní ich štandardizáciu a poskytovanie a zároveň umožní poskytovať údaje aj prevádzkovateľom bez vlastného riešenia
809 |Kritérium B| nie| |Áno s rizikom|Decentralizované riešenie by bolo cez prezentačný portál schopné priebežne zobrazovať priestorové údaje o fyzickej infraštruktúre dostupné v systémoch zapojených prevádzkovateľov sietí, avšak s rizikovou kvalitou, dostupnosťou a bez využívanej štandardizovanej štruktúry|áno|Prostredníctvom centralizovaného riešenia implementovaného v súlade s legislatívnymi požiadavkami
810 |Kritérium C| nie| |nie| |áno|Prostredníctvom integrácie na IS CPDI/KAV
811 |Kritérium D| nie| |nie| |áno|(((
812 Prostredníctvom integrácie na KAV
813
814
815 )))
816 |Kritérium E|nie| |áno|Riešenie umožní zobrazovať údaje o infraštruktúre dostupné v systémoch zapojených prevádzkovateľov sietí|áno|Riešenie umožní zobrazovať údaje o infraštruktúre dostupné v API
817
818
819 1.
820 11.
821 111. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry
822
823 Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
824
825
826 [[image:1742574656926-599.png]]
827
828 1.
829 11.
830 111. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry
831
832 Alternatíva na úrovni technologickej architektúry reflektuje alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití hybridného cloudu.
833
834
835
836
837
838
839
840 * POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)
841
842 Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:
843
844
845 * Analýza a dizajn,
846 * Implementácia a testovanie,
847 * Nasadenie.
848
849 |**ID**|**Prehľad projektových výstupov**
850 |** **|**Výstupy vytvárané PRIEBEŽNE počas celého projektu**
851 |M-01|**Plán etapy/Plán fázy**
852 |M-02|**Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania a požiadavky:**
853 | |(1) Zoznam otvorených otázok
854 | |(2) Zoznam funkčných zdrojových kódov
855 | |(3) Zoznam licencií
856 | |(4) Správa o stave projektu (Status report)
857 | |(5) Požiadavka na zmenu (CR)
858 |M-03|**Akceptačný protokol**
859 |M-06|**Evidencia e-Government komponentov v MetaIS, vrátane architektonických modelov***
860 | |**PRÍPRAVNÁ A INICIAČNÁ FÁZA**
861 |I-02|Projektový zámer
862 |I-04|Katalóg požiadaviek
863 | |**REALIZAČNÁ FÁZA**
864 |**R1**|**ANALÝZA A DIZAJN**
865 |R-01|**Akceptačné kritériá**
866 |R1-1|**Detailný návrh riešenia (DNR)**
867 (1) Zámer riešenia, analýza požiadaviek, používateľský prieskum a motivačná architektúra
868 (2) Popis postupu analýzy a návrhu riešenia
869 (3) Biznis architektúra*
870 a. Existujúca a cieľová biznis architektúra
871 b. Procesy podporované navrhovaným riešením
872 c. Vytvorenie informačnej architektúry a mapovanie používateľskej cesty
873 d. Vytvorenie grafického návrhu a prototypu používate používateľského rozhrania (UX, UI)
874 e. Prípady použitia (use case model)
875 (4) Dátová architektúra
876 (5) Aplikačná architektúra*
877 a. Existujúca a budúca aplikačná architektúra
878 b. Aplikačné komponenty a ich vzťah k biznis komponentom a funkčným požiadavkám
879 c. Integrácie – Komunikácia medzi komponentami (OpenAPI)
880 (6) Technologická architektúra*
881 a. Existujúca a budúca technologická architektúra
882 b. Technologické komponenty riešenia a ich vzťah k aplikačným komponentom
883 (7) Softvérové licencie a zdrojové kódy
884 (8) Požiadavky na úrovne služieb
885 (SLA) a výkonnosť
886 (9) Zabezpečenie dostupnosti, zálohovanie a obnova riešenia
887 (10 Bezpečnosť – riešenie požiadaviek na bezpečnosť
888 (11) Migrácia dát
889 (12) Harmonogram realizácie a nasadenia, závislosti
890 |R1-2|**Plán a stratégia testovania**
891 | |(1) Testovacie prípady (UC/TC)
892 (2) Testovacie prostredia
893 (3) Testovacie dáta
894 (4) Defekt manažment, monitoring a reporting testov
895 |**R3**|**IMPLEMENTÁCIA A TESTOVANIE**
896 |R3-1|**Vývoj, migrácia údajov a integrácia**
897 |(% rowspan="7" %)R3-2|**Testovanie**
898 |(1) Funkčné testovanie (FAT)
899 |(2) Systémové a integračné testovanie (SIT)
900 |(3) Záťažové a výkonnostné testovanie
901 |(4) Bezpečnostné testovanie (SW/HW a kybernetická bezpečnosť)
902 |(5) Používateľské testy funkčného používateľského rozhrania (UX)
903 |(6) Používateľské akceptačné testovanie (UAT)
904 |R3-3|**Školenia personálu**
905 |(% rowspan="10" %)R3-4|**Dokumentácia**
906 |1) Aplikačná príručka, vrátane aktualizovanej dokumentácie architektúry v rozsahu podľa položiek 3 až 10 Detailného návrhu riešenia R1-1
907 |(2) Integračná príručka
908 |(3) Používateľská príručka (vo forme kontextovej príručky - z aplikácie, bude priamo dostupný kontextový návod prostredníctvom jedného kliku. Technológia bude určená v rámci realizácie zmenového konania pre ŽS6)
909 |(4) Zdrojové kódy a licencie
910 |(5) Inštalačná a konfiguračná príručka
911 |(6) Prevádzkový opis a pokyny pre diagnostiku, servis a údržbu
912 |(7) Pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán)
913 |(8) Bezpečnostný projekt
914 |(9) Údaje o monitorovaní úrovne poskytovaných služieb (SLA) aktív IT
915 |**R4**|**NASADENIE a POSTIMPLEMENTAČNÁ PODPORA (PIP)**
916 |R4-1|**Nasadenie do produkčnej prevádzky (vyhodnotenie)**
917 |R4-2|**Akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky (vyhodnotenie)**
918 | |**DOKONČOVACIA FÁZA**
919 |M-02|**Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania **
920 **a požiadavky:**
921 | |**Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania a požiadavky:**
922 | |(1) Správa o dokončení projektu (etapy/fázy)
923
924 Vecné výstupy projektu sú definované v nasledujúcich podkapitolách:
925
926
927 1.
928 11.
929 111. Etapa 1 – Analýza a dizajn
930
931 V rámci Etapy1 budú zostavený komplex procesno-analytických a metodických postupov, hodnotení, validácie a návrhu procesov a postupov konsolidácie údajov, finalizácia architektúry riešenia a aplikovanie princípu API First. Špecifikácia vystavených služieb bude navrhnutá v rámci fázy Analýza a dizajn.
932
933 Hlavným prínosom je nastavenie metodického postupu pre vstup a spracovanie a konverziu údajov z rôznych zdrojov. Práve pestrosť a nejednotnosť poskytovaných údajov vedie k potrebe zostavenia jednotnej metodiky, metodického postupu, pre konverzie a spracovanie priestorových údajov, tak aby ich bolo možné plnohodnotne využívať v rámci komplexného riešenia. Na návrhu metodického postupu by sa mali zúčastniť experti pre priestorové informácie spolu s expertami pre geodetické merania, expertami pre agendu INSPIRE a s odbojnými expertmi pre líniové stavby. Výsledkom tohto procesu by malo byť nastavenie spoločného metodického postupu, neskôr kodifikovaného aj samostatným predpisom, ktorý by obsiahol pomerne širokú množinu zdrojových formátov a popisných sprievodných údajov.
934
935 Rovnako metodicky je potrebné pristúpiť aj k hodnoteniu a optimalizácii jednotlivých plánovaných líniových trás infraštruktúry a ich stretom s legislatívnymi a inými obmedzeniami s ohľadom na nastavenie optimálnych procesov do budúcnosti. V tomto prípade aj pre poloautomatický, resp. automatický schvaľovací proces pri realizácii líniových stavebných prác, spojených s budovaním trás novej infraštruktúry. Pri návrhu metodického postupu by mali spolupracovať experti pre krajinné plánovane, územné plánovanie, s expertami pre agendu INSPIRE a experti pre posudzovanie líniových stavieb v procese EIA, tak aby z metodického návrhu postupu vznikol tematický obsah pre budovanie nových línií, ako parciálna časť Atlasu pasívnej infraštruktúry.
936
937 Medzi inžinierske siete patrí fyzická infraštruktúra na prepravu úžitkových výrobkov - potrubia na prepravu ropy, plynu, chemikálií, vody, kanalizačných a tepelných produktov - a káble na prenos elektriny, káblové distribučné systémy atď. Každá organizácia má rozdielne zodpovednosti, čo ovplyvní druh údajov, ktoré zhromažďuje, spravuje a používa. Niektoré organizácie budú používať jednoduché, zatiaľ čo iné budú mať zložitejšie dátové modely. Aj v tomto prípade bude nutné metodicky spracovať rôznu povahu a úroveň spracovania priestorových údajov a popisných informácií a navrhnúť metodický postup, ako sa táto skutočnosť premietne do návrhu budúceho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.
938
939 Podstatnou časťou Detailného návrhu riešenia je implementácia a zohľadnenie navrhovaných metodických postupov tak, aby zodpovedali plánovaným infraštruktúrnym procesom do budúcnosti. Súčasťou DNR bude aj návrh nového aplikačného riešenia pre Atlas pasívnej infraštruktúry.
940
941
942 V Detailnom návrhu riešenia sa očakávajú, okrem metodického návrhu jednotlivých procesov aj detailné rozpracovanie:
943
944 * základný popis využívaných údajov
945
946 * zjednotenie odbornej terminológie
947
948 * aplikačnej architektúry riešenia
949
950 * integračnej platformy riešenia
951
952 * komunikačnej platformy riešenia
953
954 * technologickej architektúry riešenia
955
956 * bezpečnosti riešenia
957
958 * prevádzky a podpory riešenia
959
960 Výsledkom Etapy1 je Analýza a Detailný návrh riešenia (DNR), ktorý priamo zohľadňuje navrhované metodické postupy a procesy, no najmä definuje vstupy pre nasledujúce etapy postupu budovania Atlasu pasívnej infraštruktúry.
961
962
963 1.
964 11.
965 111. Etapa 2 – Implementácia a testovanie
966
967 Na základe výstupov definovaných v Detailnom návrhu riešenia bude v Etape 2 nastavená a implementovaná aplikačná architektúra prostredí pre celkové riešenie, vrátane funkčných, integračných, systémových a nesystémových  požiadaviek na ďalšie systémy.
968
969 V rámci Etapy 2 bude kladený celkový dôraz na development aplikačného prostredia 
970
971 * aplikačné služby
972
973 * aplikačné komponenty riešenia
974
975 * integračné väzby a popis údajov
976
977 * metadáta
978
979 Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok UPVS prípadne na registrované mailové adresy.
980
981 Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy.
982
983 Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí.
984
985 Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu.
986
987 Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy.
988
989 Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia. Za obzvlášť dôležitú sa považuje integrácia s IS MSRŠD, ktorý zbiera dáta o FI telekomunikačných sietí, ktoré budú do systému integrované.
990
991 Úlohu ServiceDesku bude plniť ServiceDesk NASES, bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému.
992
993 Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlas pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby, primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách.
994
995 Výstupom z Etapy 2 je funkčné aplikačné riešenie pre zabezpečenie funkcionalít modulárneho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.
996
997
998 Bezpečnosť
999
1000 Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti systému sú relevantné právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, zákon 78/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, zákon 179/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.
1001
1002 Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie hybridného vládneho a MIRRI cloudu v nasledujúcich oblastiach:
1003
1004 * bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408,
1005 * bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom,
1006 * bezpečnosť sietí s monitoringom sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení,
1007 * riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov , ktorého implementácia bude súčasťou projektu
1008 * riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití datacentra cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu,
1009 * validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do interných databáz. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením vyhradených údajov,
1010 * riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia,
1011 * nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru,
1012 * analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti,
1013 * nástroje pre testovanie a overovanie zraniteľnosti a odolnosti systémy voči hrozbám.
1014
1015 Vzhľadom na to, že v rámci systému budú  zhromažďované a spracovávané údaje, ktoré môžu mať povahu vyhradených informácií, systém bude musieť byť zabezpečený spôsobom ktorým poskytne adekvátnu ochranu týchto údajov.
1016
1017 Na úrovni riešenia postupov a politiky bezpečnosti bude preto potrebné počas implementácie vypracovať bezpečnostný projekt v súlade so zákonom č. 179/2020 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy a doplnení niektorých zákonov a v súlade s č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Rovnako bude nevyhnutné v súlade so zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijať bezpečnostné opatrenia - úlohy, procesy, roly a technológie v organizačnej, personálnej a technickej oblasti, ktorých cieľom je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti počas životného cyklu citlivých údajov a informačných systémov.
1018
1019
1020
1021 1.
1022 11.
1023 111. Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia
1024
1025 V kontexte výstupov Detailného návrhu riešenia je predmetom Etapy 3 naplnenie produkčného prostredia údajmi o existujúcej infraštruktúre, pričom budú uplatnené požiadavky a metodické postupy z Etapy 1 na :
1026
1027
1028 * konverziu údajov
1029 * synchronizáciu údajov
1030 * validáciu údajov
1031 * migráciu údajov
1032 * prepojenie metainformácií
1033
1034 V rámci Etapy 3 bude prebiehať postupné naplnenie Atlasu pasívnej infraštruktúry priestorovými údajmi, ktoré budú predspracované a konsolidované podľa metodického postupu z DNR. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ktoré budú tvoriť primárny zdroj dát. Systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami,  číselníkmi a DB priestorom pripravený aj na dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí. V rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS, budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.
1035
1036
1037 Migrácia existujúcich údajov do aplikačného prostredia bude prebiehať primárne z dát IS MSRŠD, v ďalšom rozvoji aj z iných zdrojov. Migrácia môže prebiehať viacerými kanálmi:
1038
1039 * migrácia existujúcich digitálnych vstupov jednorazovo od jednotlivých poskytovateľov
1040 * vstup existujúcich digitálnych podkladov cez pripravené vstupné rozhranie od jednotlivých poskytovateľov
1041 * vstup digitálnych podkladov z procesu schvaľovania nových navrhovaných trás s vyriešenými stretmi a legislatívnymi a inými obmedzeniami
1042 * vstup digitalizovaných archívnych údajov
1043 * vstup popisných údajov a metainformácií do katalógu Atlasu pasívnej infraštruktúry
1044
1045 **Uvažované migrácie do ďalšieho rozvoja (mimo rozsah projektu)**
1046
1047 Prvým zdrojom dát je IS MSRŠD ale postupné doplnenie dát z iných zdrojov je nevyhnutné pre celkový obraz infraštruktúry a dosahovaniu nových prísnejších cieľov. Migrácia dát z IS MSRŠD prebehne inicializačnou dávkou dát.
1048
1049 Podmienkou reálnej využiteľnosti projektu v ďalšom rozvoji je zber a konsolidácia existujúcich a historických podkladov od prevádzkovateľov sietí. Databáza priestorových údajov bude primárne konsolidovať existujúce dáta ÚRSO, ktoré prejdú digitalizáciou a prípadnými upresňujúcimi zameraniami. Podklady sú v súčasnosti v rôznych formátoch často len v papierovej a mapovej podobe. Za týmto účelom bude treba vytvoriť samostatný projektový stream na digitalizáciu a integráciu geodát do Atlasu pasívnej infraštruktúry.
1050
1051 Digitalizácia a integrácia podkladov o pasívnej infraštruktúre sa bude týkať:
1052
1053 1. prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí - infraštruktúry staršej ako 10 rokov. (tieto údaje bude Atlas pasívnej infraštruktúry konzumovať z rozvoja projektu IS MSRŠD – „GigaOffice“)
1054 1. elektroenergetických spoločností
1055 1. plynárenských spoločností
1056 1. teplárenských spoločností
1057 1. vodárenských spoločností
1058
1059 Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí majú gro svojich mapových podkladov o optickej infraštruktúre už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné hlavne mapové podklady s infraštruktúrou metalických vedení. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.
1060
1061 Elektroenergetické spoločnosti majú svoju VN a VVN časť už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné NN časť vhodnú pre využitie projektu Atlas pasívnej infraštruktúry. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.
1062
1063 Plynárenské spoločnosti prevádzkujú 26 993 km nízkotlakových a strednotlakových vedení vhodných pre projekt Atlasu pasívnej infraštruktúry. Z nich asi 70% nie je zakreslených v digitálnom formáte. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 18 900 km.
1064
1065 Teplárenské spoločnosti väčšinu svojich podkladov nemá v digitálnej podobe. 340 registrovaných spoločností prevádzkuje približne 1 876 km potrubí vhodných na vektorizáciu a digitalizáciu pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry.
1066
1067 Vodárenské spoločnosti zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou ako aj odvedenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Za týmto účelom prevádzkujú infraštruktúru verejných vodovodov a kanalizácií. Dokumentácia o týchto vedenie jej vedené v mierke 1:50000. Úroveň existujúcich sietí je minimálna. Na území SR je 13 731 km kanalizačných vedení. Z nich približne 90% nie je zakreslených vo formáte vhodnom pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 12 350 km.
1068
1069 Dopravné spoločnosti zabezpečujú leteckú, železničnú a automobilovú dopravu obyvateľstva a tovaru ako aj vnútrozemskú plavbu. Letecká doprava ako aj vnútrozemská plavba neprevádzkujú infraštruktúru vhodnú pre účely Atlasu pasívnej infraštruktúry. Pre účely zdieľania v Atlase pasívnej infraštruktúry je vhodná infraštruktúra železníc a diaľnic.
1070
1071 Železničnú sieť pre Slovensko zabezpečuje a prevádzkuje spoločnosť Železnice Slovenskej republiky. Prevádzku dátovej a optickej infraštruktúry zabezpečuje organizačná zložka Železničné telekomunikácie Bratislava. V digitálnej forme je aktuálne dostupná len sieť uzlových prípojných bodov. Integrovať a digitalizovať do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude nutné jej sieť v dĺžke 3 330 km.
1072
1073 Na Slovensku je v prevádzke 484 km diaľnic a 229 km rýchlostných ciest. Diaľničnú sieť a rýchlostné cesty prevádzkuje spoločnosť Národná Diaľničná Spoločnosť, a.s. Pre účelu tohto projektu sú vhodné svojim profilom a topológiou hlavne diaľničné komunikácie. Odhadovaná dĺžka fyzickej infraštruktúry vhodnej na zapracovanie do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude preto 484 km.
1074
1075
1076 Rozsah špecifikácie produktu INSPIRE Utility Networks Data obsahuje šesť rôznych tém nástrojov:
1077
1078 * Vodná sieť
1079 * Kanalizačná sieť
1080 * Elektrická sieť
1081 * Siete ropy, plynu a chemikálií
1082 * Tepelná sieť
1083 * Telekomunikácie
1084 *1.
1085 *11.
1086 Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry
1087
1088 Súčasťou analytických a metodických prác v Etape 1 bude tiež príprava budúceho prevádzkového modelu systému, ktorý bude popísaný v Detailnom návrhu riešenia.
1089
1090 Model bude obsahovať rozdelenie zodpovednosti medzi partnerov projektu za jednotlivé oblasti prevádzky, organizačnú štruktúru, potrebné ľudské zdroje a procesy potrebné k prevádzke riešenia ako aj kompetencie v oblasti rozvoja systému.
1091
1092 Cieľový prevádzkový model bude implementovaný zároveň s implementáciou systému.
1093
1094 Detailný cieľový prevádzkový model, bude pokrývať:
1095
1096 * Procesy a funkčnosť - Hlavné zásady jednoznačne stanovia ako bude Business Vízia & Stratégia definovaná, prevádzkovaná a implementovaná
1097 * Business proces model - Funkcie budú mapované na detailnej úrovni procesov s ovládacími prvkami vloženými do procesov a potom sú zakotvené v procedurálnom dokumente
1098 * Organizácia - Ľudské zdroje, ktoré budú potrebné na prevádzku a vykonávanie procesov alebo poskytovanie funkčnosti systému Atlas pasívnej infraštruktúry. Úlohy a zodpovednosti budú definované v rámci jednoznačnej organizačnej štruktúry.
1099 * Fyzické aktíva - priestory, infraštruktúra a ďalšie aktíva a zdroje potrebné v rámci zabezpečenia prevádzky systému Atlas pasívnej infraštruktúry na podporu procesov a schopností;
1100 * IT aktíva – detailná architektúra riešenia, popis pre informačné systémy, integračné väzby a komunikačné prepojenia potrebné na podporu prevádzky systémov.
1101 * Dodávatelia a obchodní partneri - externé subjekty spolupracujúce pri implementácií a prevádzke riešenia, definície SLA a zmlúv o podpore.
1102 * Systémy riadenia a postupy na vypracovanie stratégie, plánovanie, stanovenie cieľov, riadenie výkonnosti a kontinuálne zlepšovanie.
1103
1104 Celková prevádzka systému bude pokrývať minimálne aktivity v oblastiach:
1105
1106 * Riadenie stratégie riešenia
1107 * Dizajn služieb
1108 * Riadenie zmien
1109 * Prevádzka služieb
1110
1111 Celkový návrh štruktúr a procesov bude v rámci projektu detailne vypracovaný v Detailnom návrhu riešenia DNR – Etapa 1.
1112
1113 **Metodická a aplikačná podpora:**
1114
1115 V rámci Detailné návrhu riešenia bude požadované využitie trojvrstvovej úrovne podpory:
1116
1117 * podpora prvej úrovne (L1) bude zabezpečovaná gestorom riešenia – dedikovaným oddelením JIM v gescii Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
1118 * aplikačná podpora druhej úrovne (L2) bude poskytovaná špecializovanými používateľmi rôznych oddelení, na ktorých budú smerované hlásenia spracované prvou úrovňou,
1119 * tretia úroveň podpory (L3), bude pokrývaná pracovníkmi externej podpory dodávateľa,
1120 * v rámci prvej úrovne podpory bude realizovaný príjem a identifikácia požiadaviek s následným smerovaním na konkrétneho riešiteľa. Druhá úroveň podpory bude rozdelená na viac oblastí podľa funkcie systému.
1121 * prevádzkovanie podpory druhej a tretej úrovne bude personálne zabezpečené dostatočným počtom riešiteľov, ktorých počet bude upravované v závislosti od nárastu potrieb systému.
1122 * v rámci metodickej podpory bude tím podpory realizovať:
1123 ** zabezpečovanie a poskytovanie odbornej prípravy a školení užívateľov služieb Atlas pasívnej infraštruktúry,
1124 ** tvorbu záväzných metodík a poskytovanie odborných rád a usmernení a publikovanie tzv. best practice postupov pre používateľov,
1125 ** evidenciu poskytovanej podpory a na základe analýzy jej obsahu a štruktúry návrh realizácie úsporných, optimalizačných a racionalizačných opatrení.
1126
1127 Podporované prostredia pre implementáciu a prevádzku jednotlivých skupín aktivít budú, v súlade s Detailným návrhom riešenia, vytvorené , zálohované a obnovované podľa SLA.
1128
1129
1130
1131 * NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
1132 *1. Business Architektúra
1133
1134 Architektúra z biznis pohľadu riešenia sa bude koncentrovať na zber a poskytovanie údajov o existujúcej aj plánovanej fyzickej infraštruktúre identifikovanej na území Slovenskej republiky.
1135
1136
1137 Modulárne zostavenie riešenia bude schopné poskytovať služby pre oblasti:
1138
1139 * Zberu dát (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS)
1140 * Vstup archívnych materiálov
1141 * Plánovanie a budovanie nových trás infraštruktúry (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS)
1142 * Poskytovanie informácií
1143 * Zobrazovanie informácií v agregátoch
1144
1145 Riešenie bude pracovať primárne s priestorovými informáciami vo vektorovom tvare, doplnenými rozširujúcou údajovou štruktúrou popisujúcou kvalitatívne parametre jednotlivých objektov.
1146
1147 Riešenie bude oprávneným používateľom umožňovať využitie pokročilej priestorovej analytiky za účelom podpory rozhodovania a plánovania výstavby – štatistiky o využiteľnej fyzickej infraštruktúre, prípadne pokrytie územia a % obyvateľstva fyzickou infraštruktúrou orgánom štátnej a verejnej správy lepšie plánovanie budúceho rozvoja infraštruktúry.
1148
1149 Riešenie zároveň umožní kontrolu navrhovaných trás infraštruktúry voči stretom záujmov s priestorom legislatívnej ochrany, alebo inak chránenej lokality.
1150
1151
1152 Riešenie umožní kontrolu súladu plánovej trasy s obmedzeniami:
1153
1154 * Legislatívne obmedzenia
1155 * Ochranné pásma a chránené územia (podľa aktuálneho delenia)
1156 * Prírodné rizikové oblasti
1157 * Rizikové oblasti industriálne, vrátane environmentálnych záťaží
1158 * Stret s líniou existujúcej infraštruktúry
1159
1160 Podporená bude hlavne :
1161
1162 *
1163 * Výstavba ďalšej generácie telekomunikačných sietí, šírenie prístupu k širokopásmovému internetu jeho rýchlejším a cenovo efektívnejším budovaním.
1164 * Regulačné rozhodnutia príslušných regulačných úradov podporené analýzami konsolidovaných priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre SR.
1165
1166 Publikovanie informácií o plánovaných výstavbách povinne pri prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov a voliteľne pri aktivitách pripravovaných zo súkromných zdrojov pre efektívnejšiu koordináciu a zdieľanie nákladov stavebných prác.
1167
1168
1169 Aktéri v roliach poskytovateľov a žiadateľov informácií budú vytvárať základné dátové toky centralizovaného riešenia.
1170
1171
1172 Hlavnými aktérmi systému budú:
1173
1174 * Povinné osoby - ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce
1175 * Prevádzkovatelia sietí - podniky alebo osoby ktoré prevádzkujú alebo uskutočňujú výstavbu siete alebo siete určenej na poskytovanie služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry.
1176 * Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí - primárni žiadatelia o informácie o pasívnej infraštruktúre, zároveň aj poskytovatelia údajov.
1177
1178 V špecifickom postavení budú partneri projektu:
1179
1180 * JIM - zo zákona realizuje zber priestorových a technických informácií o telekomunikačnej FI a vystupuje v pozícii správcu údajov a prístupov k nim. Zdrojom dát je IS MSRŠD.
1181 * MŽP - garant NIPI a správca štruktúry priestorových údajov zodpovedný za implementáciu INSPIRE, zároveň podľa princípu jedenkrát a dosť využíva priestorové informácie o verejných vodovodoch a kanalizáciách ktoré je povinný zhromažďovať a vyhodnocovať.
1182
1183 [[image:1742574656929-282.jpeg]]
1184
1185 Obrázok 1 - Business architektúra navrhovaného riešenia
1186
1187 V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých služieb, ktoré budú realizované v rozhraní navrhovaného riešenia:
1188
1189
1190 |**Názov služby**|**Popis služby**|**Kód prislúchajúcej koncovej služby v MetaIS**
1191 |Spravovanie nahraných geopriestorových súborov používateľa fyzickej infraštruktúry|Služba umožní poskytovateľom dát spravovať, aktualizovať a zneplatňovať súbory o fyzickej infraštruktúre , ktoré nahral do systému. (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS)|ks_336769
1192 |Aktualizovanie a rozširovanie údajov o spôsobe využitia existujúcej fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje prevádzkovateľovi aktualizovať a doplniť technické informácie relevantné pri analýze využiteľnosti fyzickej infraštruktúry, ako napríklad využiteľnosť alebo aktuálne zaťaženie prvku. (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS)|ks_336766
1193 |Aktualizovanie a rozširovanie údajov existujúceho prípojného bodu fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje aktualizáciu spôsobu pripojenia budovy na fyzickú infraštruktúru. Prevádzkovateľovi siete umožňuje aktualizovať stav prístupového bodu a doplniť rozširujúce údaje.|ks_336765
1194 |Nahranie existujúceho stavu siete fyzickej infraštruktúry|Povinné osoby v súvislosti s výkonom svojej pôsobnosti sú povinné poskytnúť informácie o existujúcom stave fyzickej infraštruktúry elektronickými prostriedkami. Služba umožní nahrať priestorové a technické informácie o existujúcej infraštruktúre.|ks_336764
1195 |Zakresľovanie priestorovej informácie o fyzickej infraštruktúre|Služba sprístupní poskytovateľom informácií webové rozhranie so základnou funkcionalitou, v ktorom si budú môcť vytvoriť a editovať vektorové zákresy líniových stavieb existujúcej a plánovanej fyzickej infraštruktúry. Systém umožní povinným osobám zakreslenie líniových stavieb územných plánov, keďže územný plán obsahuje a poskytuje dôležité informácie pre všetkých aktérov plánovanou výstavbou vstupujúcich do územia.|ks_336773
1196 |Vybavovanie žiadosti o informáciu o dostupnej fyzickej infraštruktúre v definovanovanom území|Služba umožňuje správcovi dát automatizované vytvorenie reportu na požiadavku oprávneného subjektu. Report bude obsahovať priestorové a technické informácie o fyzickej infraštruktúre v definovanom území vo zvolenom formáte.|ks_336768
1197 |Poskytovanie analytických údajov o fyzickej infraštruktúre|Služba umožní oprávneným používateľom – povinným osobám využívanie relevantných analytických reportov pre hodnotenie, plánovanie a rozhodovanie v oblasti tvorby, údržby a analýzy fyzickej infraštruktúry. Tieto reporty budú založené na konsolidovaných, aktualizovaných a agregovaných údajoch získaných z rôznych zdrojov.|ks_336771
1198 |Informovanie prihláseného účastníka trhu o plánovanej výstavbe fyzickej infraštruktúry|Služba umožní zasielanie notifikácie o plánovanej výstavbe vo vyznačenom území, napríklad pri výstavbe plynovodu, registrovanému subjektu, napríklad telekomunikačnému operátorovi, do elektronickej schránky ÚPVS, prípadne na inú komunikačnú adresu.|ks_336772
1199 |Spravovanie služieb Atlasu pasívnej infraštruktúry a podporovanie prevádzky|Služba umožní používateľom systému riešiť v digitálnej forme prevádzkové požiadavky, incidenty a komunikáciu s prevádzkovateľom systému Atlasu pasívnej infraštruktúry.|ks_336770
1200 |Registrovanie plánovanej výstavby fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje zaregistrovanému poskytovateľovi údajov, podľa platného zákona, splniť povinnosť poskytnúť informáciu o plánovanej výstavbe FI, , bezodkladne po získaní informácie, vo forme požadovanej správcom údajov.|ks_336763
1201 |Prihlasovanie na notifikáciu o plánovanej výstavbe do fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje registrovanému žiadateľovi označiť územia, v ktorých plánuje rozvoj a prihlásiť sa do zoznamu notifikovaných subjektov v prípade že v označenom území dôjde k zaregistrovaniu plánovanej výstavby.|ks_336767
1202 |Registrácia žiadateľa údajov o fyzickej infraštruktúre|Služba umožňuje prevádzkovateľovi siete registráciu v systéme pokiaľ im nebol prístup zriadený rozhodnutím správcu dát.|ks_336761
1203 |Registrácia poskytovateľa údajov o fyzickej infraštruktúre|Služba umožňuje prevádzkovateľovi siete registráciu v systéme, pokiaľ im nebol prístup zriadený rozhodnutím správcu dát, za účelom prístupu k informáciám o fyzickej infraštruktúre.|ks_336762
1204
1205 Tabuľka mapovania stakeholderov na biznis role
1206
1207 |**Aktér/Stakeholder**|**Biznis rola**
1208 |Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR|Administrátor
1209 |Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb|Žiadateľ informácií, Poskytovateľ údajov, Správca údajov
1210 |Európska komisia (EK)|Žiadateľ informácií
1211 |Telekomunikačný operátori|Žiadateľ informácií
1212 |Prevádzkovateľ siete (okrem Telekomunikačných operátorov)|Žiadateľ informácií, Poskytovateľ údajov,  Správca údajov
1213 |OVM|Žiadateľ informácií
1214 |Oprávnení prijímatelia |Žiadateľ informácií
1215 |Verejnosť občania |Žiadateľ informácií
1216
1217 Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace s poskytovaním informácií o FI. Základnými udalosťami spúšťajúcimi poskytovanie informácie o FI sú zaregistrovanie žiadosti o informáciu o FI a zaregistrovanie informácie o plánovanej výstavbe FI. Obe sú iniciované prevádzkovateľmi sietí.
1218
1219
1220
1221 [[image:1742574656931-575.jpeg]]
1222
1223 Obrázok 2 - Popis služieb a funkčných blokov pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre
1224
1225 V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú poskytovanie informácií o FI:
1226
1227
1228 |**Názov**|**Popis**
1229 |Registrácia a kontrola žiadosti|Oprávnení používatelia môžu požiadať o informácie týkajúce sa existujúcej infraštruktúry a plánovaných výstavbe v určenom území.
1230 |Zaregistrovanie žiadosti o informácie o FI|Udalosť, ktorá aktivuje daný proces.
1231 |(((
1232 Zaregistrovanie notifikácie plánovanej výstavby
1233
1234
1235 )))|Udalosť, ktorá iniciuje ďalšie spracovanie v systéme k odberu notifikácií.
1236 |Spracovanie správy|Systém vygeneruje a uloží správu obsahujúcu údaje o infraštruktúre v definovanej lokalite na základe podanej žiadosti.
1237 |Registrácia vyznačeného územia|Používateľ môže v systéme označiť územie vo vektorovom formáte a nastaviť upozornenia na nové plánované výstavby v danej lokalite.
1238 |Registratúrne spracovanie a odoslanie správy o infraštruktúre|Systém zaeviduje a pripraví správu o infraštruktúre na odoslanie v súlade s registratúrnymi pravidlami.
1239 |Analýza prekrytia vyznačených území|Systém skontroluje, či plánovaná výstavba zasahuje do vyznačených území registrovaných používateľmi.
1240 |Vytvorenie zoznamu notifikovaných používateľov|Systém analyzuje prekrytie plánovanej výstavby s evidovanými vyznačenými územiami, overí oprávnenia používateľov a pripraví zoznam subjektov na zaslanie notifikácie.
1241 |Vytvorenie notifikačnej správy|Oprávneným používateľom bude zaslaná personalizovaná notifikácia o pripravovanej plánovanej výstavbe.
1242 |Komplexné hodnotenie plánovanej trasy|Systém vygeneruje komplexné informácie o plánovanej trase na základe dostupných priestorových informácií v prehľadnej infografike pre účely rozhodovania sa.
1243 |Analýza súladu s regulačnými a environmentálnymi obmedzeniami|(((
1244 Systém vygeneruje zoznam regulačných a environmentálnych obmedzení vztiahnutých na plánovanú trasu s dôrazom na identifikáciu legislatívnych obmedzení, ochranných pásiem a chránených území, prírodných rizikových oblastí, rizikových industriálnych oblastí a
1245
1246 stretov s líniou existujúcej infraštruktúry.
1247 )))
1248 |Kategorizácia a klasifikácia údajov|Systém zabezpečí systematické rozdelenie a označenie údajov o FI podľa definovaných kritérií, čím umožní ich efektívne vyhľadávanie, filtrovanie a využitie v analytických procesoch.
1249 |Agregácia a sumarizácia údajov|Systém umožní zhromažďovanie detailných údajov z rôznych zdrojov a ich konsolidáciu do zrozumiteľných výstupov, ktoré budú využiteľné na strategické plánovanie a rozhodovanie. Táto funkcia umožní získavať prehľadné štatistiky a analýzy, napríklad o hustote infraštruktúrnych sietí v jednotlivých regiónoch alebo priemernom veku infraštruktúry na vybranom území. V rámci agregácie sa dáta spájajú, filtrujú a transformujú, pričom výsledné výstupy budú prezentované vo forme sumárnych tabuliek, grafov, GIS vrstiev alebo interaktívnych dashboardov.
1250 |Generovanie analytických reportov priestorovej infraštruktúry|Systém generuje analytické reporty o špecifických parametroch FI pre potreby štátnych orgánov a regulátorov.
1251
1252 Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace so zberom údajov o FI.
1253
1254 [[image:1742574656933-953.jpeg]]
1255 Obrázok 3 - Popis služieb a funkčných blokov pre zber údajov o FI
1256
1257 V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú zber údajov o FI:
1258
1259
1260 |**Názov**|**Popis**
1261 |Doplnenie / aktualizácia údajov o možnom využití siete|Systém umožní oprávneným používateľom aktualizovať a doplniť informácie o využití a možnostiach zdieľania technickej infraštruktúry.
1262 |Zobrazenie zoznamu nahratých súborov|Systém zobrazí oprávneným používateľom prehľad všetkých súborov, ktoré do systému nahrali.
1263 |Aktualizácia vybratého súboru|Systém umožní oprávneným používateľom upraviť existujúci súbor a nahrať jeho novú verziu.
1264 |Zneplatnenie vybratého súboru|Systém umožní oprávneným používateľom označiť súbor ako neplatný, čím sa ukončí jeho životný cyklus.
1265 |Nahratie súboru|Systém umožní oprávneným používateľom nahrať súbor v dohodnutom formáte prostredníctvom dostupných kanálov.
1266 |Editovanie rozširujúcich údajov FI|Systém umožní oprávneným používateľom pridávať a upravovať doplňujúce informácie o fyzickej infraštruktúre.
1267 |Kontrola štruktúry a formálnej správnosti údajov|Systém overí správnosť štruktúry, rozsahov a formátov nahratých údajov, vyhodnotí ich kvalitu a v prípade potreby vykoná štandardizačnú transformáciu do interného formátu.
1268 |Spracovanie vyhodnotenia súboru a vytvorenie správy|Systém vygeneruje správu o kvalite údajov a priebehu ich spracovania, vrátane zoznamu zistených chýb a vykonaných konverzií.
1269 |Identifikácia poskytovateľa informácie|Systém na základe prihlasovacích údajov identifikuje fyzickú osobu a prevádzkovateľa, v mene ktorého koná.
1270 |Registrácia priestorových informácií o plánovanej výstavbe|Systém umožní oprávneným používateľom nahrať informácie o plánovanej výstavbe, primárne vo vektorovom formáte.
1271 |Registrácia doplňujúcich informácií o plánovanej výstavbe|Systém umožní oprávneným používateľom pridať doplňujúce informácie k plánovanej výstavbe.
1272 |Vloženie / zmena info o FI|Udalosť, ktorá iniciuje proces aktualizácie alebo pridania informácií o FI.
1273
1274
1275 1.
1276 11. Aplikačná architektúra
1277
1278 Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok ÚPVS prípadne na registrované mailové adresy.
1279
1280
1281 Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy. Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí.
1282
1283 Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu.
1284
1285 Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy.
1286
1287 Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia.
1288
1289
1290 Samostatným komponentom bude ServiceDesk, ktorého úlohou bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému.
1291
1292 Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlasu pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách.
1293
1294 [[image:1742574656935-342.jpeg]]
1295
1296
1297 Obrázok 4 - Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia
1298
1299
1300 V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných služieb:
1301
1302
1303 |**Názov aplikačnej služby**|**Popis**
1304 | Validácia a kontrola vstupných súborov dát|Overuje, či nahrané súbory s priestorovými údajmi spĺňajú definované formátové a štrukturálne požiadavky podľa validačných pravidiel.
1305 |Transformácia údajov|Umožňuje konverziu nahraných priestorových údajov zo skupiny podporovaných formátov na štandardizovaný formát určený pre GIS systémy.
1306 |Kontrola konzistencie|Overuje správnosť a úplnosť technických parametrov fyzickej infraštruktúry v súlade s doplňujúcimi údajmi a validačnými pravidlami.
1307 |Konsolidácia údajov|Umožňuje import validovaných a transformovaných údajov do priestorovej databázy a ich zlúčenie do príslušných vrstiev dát.
1308 |Nahranie súborov|Poskytuje možnosť nahrania súborov obsahujúcich informácie o fyzickej infraštruktúre od prevádzkovateľov sietí.
1309 |Správa nahraných údajov|Umožňuje riadenie a správu údajov nahraných jednotlivými prevádzkovateľmi sietí.
1310 |Podpora prevádzky|Zabezpečuje riešenie požiadaviek, správu incidentov a ostatné aktivity spojené s prevádzkou a údržbou IT systému.
1311 |Zakreslenie FI|Umožňuje autorizovaným poskytovateľom údajov zakresliť priestorovú informáciu o infraštruktúre, mimo telekomunikačnej FI, ktorej dáta sú spravované v IS MSRŠD.
1312 |Správa a vyhodnotenie požiadaviek|Umožňuje správcovi údajov posudzovať a v prípade potreby zamietať žiadosti o poskytnutie informácií, ak nespĺňajú pravidlá využívania systému.
1313 |Generovanie reportu|Generuje report obsahujúci priestorové údaje o fyzickej infraštruktúre a súvisiace technické informácie pre vybranú geografické územie a typy infraštruktúry.
1314 |Logovanie požiadaviek|Zaznamenáva časové priebehy a históriu požiadaviek jednotlivých žiadateľov o údaje.
1315 |Odoslanie odpovede vo zvolenom formáte|Distribuuje vygenerované reporty cez integračnú platformu do elektronickej schránky alebo na alternatívnu adresu.
1316 |Správa a autorizácia používateľov|Poskytuje správu používateľských účtov, definovanie oprávnení a riadenie prístupu k funkcionalitám a údajom v systéme.
1317 |Vytvorenie notifikácie pre registrovaných žiadateľov|Vyhodnocuje nové plánované výstavby a porovnáva ich s evidovanými vyznačenými územiami žiadateľov. Pri zistení zhody notifikáciu automaticky generuje.
1318 |Odoslanie notifikácie|Zabezpečuje distribúciu notifikácií cez integračnú platformu do elektronickej schránky alebo na zvolenú sekundárnu adresu.
1319
1320 V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných rozhraní:
1321
1322
1323 |**Názov aplikačného rozhrania**|**Popis**
1324 |Web Portál|Hlavný komponent pre webový prístup, poskytujúci jednotné rozhranie pre všetky webové aplikácie a služby systému dostupné z internetu.
1325 |Webový editor priestorových informácií|GIS aplikácia umiestnená v samostatnej sieťovej oblasti s prístupom z externého prostredia. Umožňuje správu a úpravu digitalizovaných vektorových opisov fyzickej infraštruktúry pre oprávnených používateľov bez vlastného GIS riešenia.
1326 |Webové rozhranie na nahranie a správu údajov|Aplikácia s webovým rozhraním na správu datasetov poskytnutých prevádzkovateľmi infraštruktúry. Umožňuje aktualizáciu, verziovanie a riadenie životného cyklu údajov v systéme.
1327 |Web aplikácia pre podávanie žiadosti|Webová aplikácia určená pre oprávnených používateľov na podávanie a správu žiadostí o informácie o existujúcej a plánovanej fyzickej infraštruktúre vo vyznačenom území, vrátane spracovania odpovedí.
1328
1329 V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných komponentov:
1330
1331
1332 |**Názov aplikačného komponentu**|**Popis**
1333 |GIS modul|Špecializovaný komponent webového prístupu k priestorovým údajom o FI. Zabezpečuje vizualizáciu, správu a analýzu priestorových údajov vrátane tvorby špecializovaných reportov s dôrazom na poskytovanie komplexných informácií, informácií o plánovaných a budovaných trasách a agregovaných informácií.
1334 |CMS|Komponent umožňuje uverejňovanie neštruktúrovaných informácií a dokumentov v rámci webového portálu.
1335 |Modul správy žiadostí|Zabezpečuje riadenie celého životného cyklu žiadostí o informácie o fyzickej infraštruktúre, vrátane ich podávania, vyhodnocovania a poskytovania odpovedí oprávneným používateľom.
1336 |Mapový komponent pre editáciu|Poskytuje nástroje na vizuálnu úpravu a správu priestorových údajov fyzickej infraštruktúry, umožňujúce editáciu vektorových vrstiev oprávnenými používateľmi.
1337 |Modul správy výmeny údajov|Riadi proces nahrávania, validácie, transformácie a synchronizácie datasetov poskytovaných prevádzkovateľmi infraštruktúry a zabezpečuje ich integráciu do systému.
1338 |Transformačný modul|Zabezpečuje transformáciu a overenie správnosti importovaných datasetov od prevádzkovateľov sietí. Podporuje širokú škálu dátových formátov a pracuje s nenulovou chybovosťou pri identifikácii referenčných bodov a vektorových prvkov.
1339 |ServiceDesk|Zabezpečuje správu incidentov, riešenie problémov a spracovanie požiadaviek používateľov. Podporuje publish/subscribe mechanizmus pre aktívne notifikácie v rámci systému.
1340 |Modul pre spracovanie notifikácií|Riadi tvorbu, plánovanie a distribúciu notifikácií oprávneným používateľom na základe definovaných pravidiel a zmien v infraštruktúrnych údajoch.
1341 |IAM|(((
1342 Zodpovedá za správu používateľských identít a prístupových práv všetkých oprávnených subjektov, vrátane prevádzkovateľov elektronických komunikačných služieb, sietí a ďalších povinných osôb so schváleným prístupom do systému. Podpora pre WebSSO a
1343
1344 podpora prihlásenia používateľov pomocou eID a mID.
1345
1346
1347 )))
1348 |Priestorová databáza|Spravuje a eviduje jednotlivé verzie dátových objektov z domény priestorového popisu objektov a líniových stavieb fyzickej infraštruktúry.
1349 |Mapový server|Zabezpečuje kľúčové funkcionality potrebné pre spracovanie, správu a analýzu priestorových údajov v rámci systému.
1350 |Interná integračná rozhranie|Rozhranie pre integráciu s externým prostredím, poskytuje funkcionalitu pre routovanie volaní služieb, transformáciu štruktúr vymieňaných údajov a logickú separáciu externého (DMZ) a interného prostredia.
1351 |Externé integračné rozhrania|Externé rozhrania zabezpečujúce integráciu na externé „eGOV“ systémy, ktorých údaje sú využívané v systéme, resp. sú poskytované týmto externým systémom.
1352 |Externé integračné rozhrania – 3rd party|Externé rozhrania zabezpečujúce integráciu na externé systémy prevádzkovateľov sietí, ktorých údaje sú využívané v systéme.
1353
1354 * Okrem integrácie s informačnými systémami štátnej správy bude možné prepojiť Atlas pasívnej infraštruktúry aj so systémami prevádzkovateľov sietí. Integračné rozhranie zabezpečí webové služby na automatizované odovzdávanie údajov o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách. Systém bude integrovaný aj s RPI (//Register priestorových informácií (RPI) je v zmysle [[zákona č.3/2010 Z.z.>>url:https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/3/20160501#paragraf-2.pismeno-m@new_tab]] o Národnej infraštruktúre priestorových informácií (NIPI) v znení neskorších predpisov, informačný systém verejnej správy, ktorý zabezpečuje jednotný prístup k zdrojom súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov, vrátane ich metaúdajov. Informačný systém zároveň za Slovenskú republiku poskytuje Národnú vyhľadávaciu službu, prostredníctvom ktorej sprístupňuj metaúdaje o geozdrojoch pre [[INSPIRE Geoportál Európskej Komisie>>url:https://inspire-geoportal.ec.europa.eu/results.html?country=sk&view=details&theme=none]].//
1355
1356 //RPI umožňuje tvorbu, import, vyťažovanie (harvesting), správu a publikáciu metaúdajov.//) na účely publikácie otvorených údajov o fyzickej infraštruktúre, v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (NIPI) č. 3/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
1357
1358 1.
1359 11. technologická architektúra
1360
1361 Technologická architektúra riešenia bude postavená na hybridnom cloudovom riešení MIRRI cloudu a virtualizačnej platforme vládneho cloudu, prevádzkovaného Ministerstvom vnútra SR, a využije služby IaaS na hosťovanie sady virtuálnych serverov aj kontajnerizačné platformy.
1362
1363 Tieto servery budú rozdelené podľa aplikačných vrstiev na:
1364
1365 * Front office – zabezpečujúci komunikáciu s používateľmi,
1366 * Middle office – sprostredkovávajúci aplikačnú logiku a integrácie,
1367 * Back office – určený na spracovanie a ukladanie dát.
1368
1369 Architektúru doplnia obslužné komponenty, ako sú load balancery a reverzné proxy servery, ktoré budú riadiť vyvažovanie záťaže a smerovanie komunikácie.
1370
1371 Na rozhraní s internetom bude nasadené API Gateway appliance, preferovane fyzického typu, ktoré zabezpečí bezpečnú komunikáciu a kontrolu prístupu k API rozhraniam. Komunikačné toky budú riadené medzi izolovanými subdoménami, čím sa zvýši bezpečnosť a modularita systému. Bude aplikovaný princíp API First.
1372
1373 Kvôli vyššej bezpečnosti budú komponenty GIS modul, Mapový server a Priestorová DB umiestnené vo Vládnom cloude.
1374
1375 Virtuálne dátové úložiská budú optimalizované pre vysokú rýchlosť čítania a zápisu, aby sa zabezpečila plynulá práca s veľkým objemom priestorových dát.
1376
1377 Vzhľadom na to, že hybridné cloudové riešenie vo forme PaaS momentálne nedokáže pokryť požiadavky navrhovaného systému, architektúra bude doplnená o špecifické komponenty na mieru, ktoré zabezpečia:
1378
1379 * Riadenie dátových tokov,
1380 * Konsolidáciu integrácií,
1381 * Vysokovýkonné úložiská prispôsobené na prácu s rozsiahlymi datasetmi.
1382
1383 **Požadované funkcionality datacentra**
1384
1385
1386 * Backup & Restore – zálohovanie konfigurácií, snapshoty serverov, zálohy a obnovy databáz.
1387 * Clustering – eliminácia jednotlivých bodov zlyhania (SPOF) prostredníctvom clustrov aplikačných serverov.
1388 * Load balancing – dynamické rozdelenie záťaže medzi jednotlivé clustery.
1389 * SDN (Software Defined Networking) – softvérovo definovaná sieťová infraštruktúra.
1390 * Virtual storage – virtualizované úložiská s vysokou kapacitou a rýchlosťou.
1391 * Network partitioning – izolácia siete do samostatných subnetov.
1392 * Data replication – replikácia dát na úrovni dátových storageov pre zabezpečenie dostupnosti a redundancie.
1393
1394 [[image:1742574656938-562.jpeg]]
1395
1396 Obrázok 5 - Technologická architektúra navrhovaného riešenia
1397
1398 V prípade nedostatčne pripraveného MIRRI cloud riešenie bude jeho pripravovaná časť presunutá do a prevádzkovaná vo vládnom cloude.
1399
1400
1401
1402 **Prístup z externého prostredia**
1403
1404
1405 Pomocou VPN bude zabezpečené prepojenie oprávnených povinných osôb so serverovou infraštruktúrou, pričom bude možné bezpečne pristupovať k jednotlivým serverom.
1406
1407
1408
1409 * LEGISLATÍVA
1410
1411
1412 * Architektonický vstup nevyžaduje zmenu legislatívy.
1413
1414
1415 * ROZPOČET A PRÍNOSY
1416
1417 Rozpočet sa zakladá na UCP analýze a prieskume trhu v prípade systémového SW pre projekt.
1418
1419 Prínosy boli kalkulované ako úspora nákladov na klasické zemné práce pri nahradení xDSL pripojení a pevného rádiového pripojenia optickou technológiou využitím existujúcej infraštruktúry alebo budovaním novej siete aj s inými sieťami.
1420
1421 * Sumarizácia nákladov a prínosov
1422
1423 = Nákladová štruktúra projektu: =
1424
1425 Hlavné aktivity:
1426
1427 * Vývoj aplikácií – 5 043 915 € z toho:
1428 * 013 Softvér – 4 357 467 €
1429 * 521 Mzdové výdavky – 686 448 €
1430 * Nákup HW a SW – 3 360 880
1431
1432 Podporné aktivity:
1433
1434 * 907 paušálna sadzba – 6 588 336 €
1435
1436 **Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 8 993 131 €**
1437
1438 |(% rowspan="2" %)**Typ aktivity**|(% rowspan="2" %)**Oblasť výdavku**|(% rowspan="2" %)**Suma**|(% rowspan="2" %)**OPEX / CAPEX**|(% colspan="2" rowspan="2" %)**Int / ext**|(% rowspan="2" %)**Suma**|
1439 |
1440 |(% rowspan="6" %)Hlavné etapy|(% rowspan="3" %)Vývoj aplikácií|(% rowspan="3" %)5,043,915 €|OPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|
1441 |CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|4,357,467 €|
1442 |OPEX|(% colspan="2" %)Interné|686,448 €|
1443 |(% rowspan="3" %)Nákup HW a SW|(% rowspan="3" %)3,360,880 €|OPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|
1444 |CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|3,360,880 €|
1445 |OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|
1446 |(% rowspan="6" %)Prevádzka|(% rowspan="3" %)Aplikácie|(% rowspan="3" %)1,960,860 €|OPEX|(% colspan="2" %)Externé|1,960,860 €|
1447 |CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|
1448 |OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|
1449 |(% rowspan="3" %)HW a SW|(% rowspan="3" %)3,024,792 €|OPEX|(% colspan="2" %)Externé|3,024,792 €|
1450 |CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|
1451 |OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|
1452 |(% rowspan="5" %)Podporné oblasti|(% rowspan="2" %)Projekový manažment|(% rowspan="2" %)54,916 €|OPEX|(% colspan="2" %)Externé|0 €|
1453 |OPEX|(% colspan="2" %)Interné|54,916 €|
1454 |(% rowspan="2" %)Publicita|(% rowspan="2" %)533,420 €|OPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|
1455 |OPEX|(% colspan="2" %)Interné|9,806 €|
1456 |Ostatné výdavky| |(% colspan="2" %)Ostatné zmiešané výdavky| |523,613 €|
1457 |(% colspan="2" rowspan="2" %)Výstupné náklady|(% rowspan="2" %)0 €| |Externé| |- €|
1458 | |Interné| |- €|
1459 |(% colspan="2" %)SPOLU|13,978,783 €| |-| |** 13,978,783 €**|
1460
1461 Projekt je navrhnutý tak, že nepredpokladá s rozvojom nad rámec definoného v projekte, pričom prípadný rozvoj v budúcnosti bude predmetom samotného projektu.
1462
1463
1464
1465
1466
1467
1468 * PRÍNOSY Projektu
1469
1470 Prínosy projektu boli kalkulované na základe úspory nákladov v súvislosti s budovaním infraštruktúry pri rozširovaní optickej siete, ktorá nahradí xDSL a rádiové pripojenie. Kalkulácia je založená na prepočte úspory nákladov na realizačné práce pre využití existujúcich elektrických vedení.
1471
1472
1473 Podľa zverejnených štatistík ÚRSO boli v roku 2022 nasledovné počty odberných miest a dĺžky nadzemného vedenia s nízkym napätím pre celú SR použiteľného pre účel projektu:
1474
1475
1476 |**Distribučné spoločnosti**|**Počet odberných miest**|**NN N (km)**
1477 |Východoslovenská distribučná, a.s.| 663 503  | 8 582 
1478 |Stredoslovenská distribučná, a.s.| 774 524  | 17 610 
1479 |Západoslovenská distribučná, a.s.| 1 203 656  | 15 401 
1480 |**Spolu**|** 2 641 683  **|** 41 593  **
1481
1482 Ďalej podľa štatistiky zverejnenej na webe Ministerstva dopravy boli pripojenia v roku 2022 v týchto počtoch:
1483
1484
1485 |**Typ pripojenia**|**Počet**
1486 |Internetové pripojenie xDSL|406 970
1487 |Internetové pripojenie s pevným rádiovým prístupom|282 799
1488
1489
1490 Pri kalkulácii celkových prínosov projektu bol uplatnený predpoklad úspory nákladov v objeme 25% vychádzajúci zo Štúdie SMART 2015/0066 spracovanej spoločnosťami WIK-Consult GmbH  a Valdani Vicari & Associati S.r.l.  vypracovanej pre Európsku komisiu. Priemerná cena 20 000 EUR za km vybudovaného pripojenia bola použitá zo Štúdie uskutočniteľnosti- Národného plánu širokopásmového pripojenia. Pri budovaní sietí ako náhrade xDSL alebo rádiového pripojenia sa uvažuje s 50% využitím existujúcej infraštruktúry alebo spoločným budovaním s inými sieťami.
1491
1492
1493 Na základe vyššie uvedených informácii bola vypočítaná dĺžka optickej siete ako náhrady oboch typov pripojenia a následne prepočítaná cena vybodovania tohto pripojenia pri predpokladanej miere využitia existujúcej infraštruktúry (50%) a úspore (25%) pri využití elektrických vedení.
1494
1495
1496 |**Pripojenie**|**Úspora (EUR)**
1497 |Internetové pripojenie xDSL|16 019 347
1498 |Internetové pripojenie s pevným rádiovým prístupom|11 131 669
1499 |**Spolu**|**27 151 017**
1500
1501 Vyššie vypočítané prínosy boli vo výpočte CBA uvedené ako kvalitatívne prínosy aplikované od tretieho roku (1 696 939 EUR) a potom vo všetkých nasledujúcich rokoch (3 636 297 EUR). 
1502
1503
1504 Kvalitatívne prínosy projektu sa prejavia v znížení nákladov na zavádzanie nových širokopásmových sietí, ktoré by mohlo podporiť rozširovanie zavádzania optických sietí do oblastí (vrátane vidieckych), kde by ich ďalšie budovanie bolo inak nerentabilné a umožní dostupnosť širokopásmového vysokorýchlostného pripojenia, ktoré ponúka vyššiu kvalitu pripojenia a väčší výber poskytovateľov internetu pre odberateľov najmä v husto obývaných oblastiach. Štúdia SMART 2015/0066 poukazuje aj pozitívny vplyv zrýchleného budovania optických sietí, ako aj rastúcej rýchlosti pripojenia užívateľov na  nárast HDP krajiny.
1505
1506 * Vyhodnotenie CBA
1507
1508 V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:
1509
1510 | |(% colspan="6" %)**Cashflow projektu**|(% colspan="5" %)**Čistá súčasná hodnota z projektu**
1511 | |(% colspan="3" %)**Finančný cashflow (s DPH)**|(% colspan="3" %)**Ekonomický cashflow (bez DPH)**|koeficient obdobia|Finančná (FNPV)|Ekonomická (ENPV)|(% colspan="2" %)Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV
1512 |**Obdobie**|AS IS|TO BE|//rozdiel//|AS IS|TO BE|//rozdiel//| | | |(% colspan="2" %)
1513 |t1|**0.00**|**-560,877.72**|**-560,877.72**|**0.00**|**-467,398.10**|**-467,398.10**|0|**-560,877.72**|**-467,398.10**|**-467,398.10**|**<**
1514 |t2|**0.00**|**-8,986,214.14**|**-8,986,214.14**|**0.00**|**-7,488,511.79**|**-7,488,511.79**|1|**-8,640,590.52**|**-7,131,915.99**|**-7,599,314.09**|**<**
1515 |t3|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**1,235,304.09**|**1,235,304.09**|2|**-512,168.40**|**1,120,457.23**|**-6,478,856.86**|**<**
1516 |t4|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|3|**-492,469.62**|**2,742,392.77**|**-3,736,464.10**|**<**
1517 |t5|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|4|**-473,528.48**|**2,611,802.64**|**-1,124,661.46**|**<**
1518 |t6|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|5|**-455,315.84**|**2,487,431.08**|**1,362,769.62**|**Rok návratu investície**
1519 |t7|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|6|**-437,803.70**|**2,368,981.98**|**3,731,751.60**|**>**
1520 |t8|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|7|**-420,965.09**|**2,256,173.32**|**5,987,924.92**|**>**
1521 |t9|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|8|**-404,774.13**|**2,148,736.49**|**8,136,661.41**|**>**
1522 |t10|**0.00**|**-553,961.34**|**-553,961.34**|**0.00**|**3,174,662.43**|**3,174,662.43**|9|**-389,205.89**|**2,046,415.71**|**10,183,077.11**|**>**
1523 |**SPOLU**|**0.00**|**-13,978,782.62**|**-13,978,782.62**|**0.00**|**15,502,031.19**|**15,502,031.19**|**SPOLU**|**-12,787,699.40**|**10,183,077.11**| |
1524 | | | | | | | | | | | |
1525 | | | | | | | |**Výsledok CBA**| |**//Výsledná hodnota//**|**//Minimálna hodnota//**|
1526 | | | | | | | |**BCR**|pomer prínosov a nákladov|**1.65**|**1.00**|
1527 | | | | | | | |FIRR|finančná vnútorná výnosová miera ~(%)|N/A|-|
1528 | | | | | | | |EIRR|ekonomická vnútorná výnosová miera ~(%)|28.7%|5.0%|
1529 | | | | | | | | | | | |
1530 | | | | | | | |FNPV|finančná čistá súčasná hodnota (eur s DPH)|-12,787,699|-|
1531 | | | | | | | |ENPV|ekonomická čistá súčasná hodnota (eur bez DPH)|10,183,077|0|
1532
1533
1534
1535
1536
1537
1538
1539
1540
1541
1542 * HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA
1543
1544
1545 |**ID**|**FÁZA/AKTIVITA**|(((
1546 **ZAČIATOK**
1547
1548 (odhad termínu)
1549 )))|(((
1550 **KONIEC**
1551
1552 (odhad termínu)
1553 )))|**POZNÁMKA**
1554 |1.|Prípravná fáza a Iniciačná fáza|08/2024|09/2025|Vrátane VO
1555 |2.|Realizačná fáza|10/2025|09/2027|
1556 |2a|Analýza a Dizajn|10/2025|07/2026|
1557 |2b|Implementácia a testovanie|07/2026|07/2027|
1558 |2c|Nasadenie a PIP|07/2027|12/2027|(((
1559 Nasadenie (07-09/2027)
1560
1561 PIP - 3 mesiace po nasadení (10-12/2027
1562 )))
1563 |3.|Dokončovacia fáza|09/2027|12/2027|
1564 |4.|Podpora prevádzky (SLA)|01/2028|12/2032|
1565
1566 **Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, čo znamená **vodopádový prístup, ktorý počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.
1567
1568
1569
1570
1571
1572 [[image:1742574656941-953.png]]
1573
1574
1575
1576
1577
1578
1579 * PROJEKTOVÝ TÍM
1580
1581 Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu.
1582
1583 Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:
1584
1585 * predseda RV
1586 * podpredseda RV
1587 * zástupca kľúčových používateľov
1588 * Projektový manažér
1589 * zástupca dodávateľa
1590
1591 Zloženie riadiaceho výboru:
1592
1593
1594 |**ID**|**MENO A PRIEZVISKO**|**POZÍCIA**|**ORGANIZAČNÝ ÚTVAR**|**ROLA V PROJEKTE S UVEDENÍM HLASOVACIEHO PRÁVA**
1595 |1.|Ivan Ivančin|štátny tajomník|MIRRI SR|Predseda RV (HP)
1596 |2.|TBC|generálny riaditeľ|MIRRI SR|Podpredseda (HP)
1597 |3.|TBC|TBC|MIRRI SR|Zástupca vlastníkov procesov (HP)
1598 |4.|TBC|TBC|MIRRI SR|Zástupca kľúčových používateľov (HP)
1599 |5.|TBC|Projektový manažér|MIRRI SR|Člen bez HP
1600 |6.|TBC|Zástupca dodávateľa| |Zástupca dodávateľa (HP)
1601
1602 // //
1603
1604
1605 Zloženie projektového tímu:
1606
1607 |**ID**|**MENO A PRIEZVISKO**|**POZÍCIA**|**ORGANIZAČNÝ ÚTVAR**|**PROJEKTOVÁ ROLA**
1608 |1.|TBC|Projektový manažér|MIRRI SR|Projektový manažér
1609 |2.|TBC|Vlastník projektu|MIRRI SR|Vlastník projektu
1610 |3.|TBC|Kľúčový používateľ|MIRRI SR|Kľúčový používateľ
1611 |4.|TBC|IT/biznis analytik|MIRRI SR|IT analytik
1612 |5.|TBC|IT architekt|MIRRI SR|IT architekt
1613 |6.|TBC|Dátový analytik/architekt|MIRRI SR|Dátový analytik/architekt
1614 |7.|TBC|Biznis vlastník|MIRRI SR|Biznis vlastník
1615 |8.|TBC|Manažér kvality|MIRRI SR|Manažér kvality
1616 |9.|TBC|Manažér IT prevádzky|MIRRI SR|Manažér IT prevádzky
1617 |10.|TBC|Manažér KIB|MIRRI SR|Manažér KIB
1618 |11.|TBC|UX dizajnér|MIRRI SR|UX dizajnér
1619 |12.|TBC|Integračný manažér|MIRRI SR|Integračný manažér
1620 |13.|TBC|Projektový koordinátor|MIRRI SR|Projektový koordinátor
1621 |14.|TBC|Manažér testovania|MIRRI SR|Manažér testovania
1622 |15.|TBC|Vlastník údajov a legal expert|MIRRI SR|Vlastník údajov a legal expert
1623
1624
1625
1626
1627 * PRACOVNÉ NÁPLNE
1628
1629 Zástupca vlastníkov procesov
1630
1631 |**Projektová rola:**|(((
1632 **~ **
1633
1634 **VLASTNÍK PROCESOV **(biznis vlastník)
1635
1636
1637 )))
1638 |**Stručný popis:**|(((
1639 * zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.
1640 * zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje  akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.
1641 )))
1642 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1643 Zodpovedný za:
1644
1645 * Realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami koncových používateľov.
1646
1647 * Spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky  a riziká projektu.
1648
1649 * Posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti (v biznis procese) po vecnej stránke (najmä procesnej a legislatívnej)
1650
1651 * Riešenie problémov a požiadaviek  v spolupráci s odbornými garantmi,
1652 * Spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek
1653
1654 * Schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu
1655 * Definovanie očakávaní na kvalitu projektu, kritérií kvality projektových produktov, prínosov pre koncových používateľova požiadaviek na bezpečnosť,
1656 * Definovanie merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov,
1657 * Sledovanie a odsúhlasovanie nákladovosti, efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov a priebežné monitorovanie a kontrolu odôvodnenia projektu (BC/CBA)
1658 * Schválenie akceptačných kritérií,
1659 * Riešenie problémov používateľov
1660 * Akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov,
1661 * Vykonanie UX a UAT testovania
1662 * Odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky,
1663 * Dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu,
1664 * Vykonávanie monitorovania a hodnotenia procesov v plánovaných intervaloch.
1665 * Poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii
1666 * Zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd,
1667 * Okrem zvažovaní rizík prevádzkových alebo podporných procesov súčasne vlastník napomáha identifikovať príležitosti,
1668 * Zlepšovanie a optimalizáciu procesov v spolupráci s ďalšími prepojenými vlastníkmi procesov a manažérom kvality,
1669 * Odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní
1670 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/20323 Z.z., Prílohou č.1
1671 * plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
1672
1673
1674 )))
1675
1676 Zástupca kľúčových používateľov
1677
1678 |**Projektová rola:**|(((
1679 **~ **
1680
1681 **KĽUČOVÝ POUŽIVATEĽ **(end user)
1682
1683
1684 )))
1685 |**Stručný popis:**|(((
1686 * zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
1687 * zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
1688 * Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov
1689 )))
1690 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1691
1692
1693 Zodpovedný za:
1694
1695 * Návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek
1696 * Jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na jednotlivé projektové výstupy (špecializované produkty a výstupy) z pohľadu vecno-procesného a legislatívy
1697 * Vytvorenie špecifikácie, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu,
1698 * Špecifikáciu požiadaviek koncových používateľov na prínos systému
1699 * Špecifikáciu požiadaviek na bezpečnosť,
1700 * Návrh a definovanie akceptačných kritérií,
1701 * Vykonanie používateľského testovania funkčného používateľského rozhrania (UX testovania)
1702 * Finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania
1703 * Vykonanie akceptačného testovania (UAT)
1704 * Finálne odsúhlasenie a  akceptáciu manažérskych a špecializovaných produktov alebo projektových výstupov
1705 * Finálny návrh na spustenie do produkčnej prevádzky,
1706 * Predkladanie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov
1707 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 Z.z., Prílohou č.1
1708 * Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
1709
1710
1711 )))
1712
1713 **Projektový tím**
1714
1715 |**Projektová rola:**|(((
1716 **~ **
1717
1718 **PROJEKTOVÝ MANAŽÉR**
1719
1720
1721 )))
1722 |**Stručný popis:**|(((
1723 * zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
1724 * zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.
1725 * zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.
1726 )))
1727 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1728 Zodpovedný za:
1729
1730 * Riadenie projektu podľa pravidiel stanovených vo Vyhláške 401/2023 Z.z.
1731 * Riadenie prípravy, inicializácie a realizácie projektu
1732 * Identifikovanie kritických miest projektu a navrhovanie ciest k ich eliminácii
1733 * Plánovanie, organizovanie, motivovanie projektového tímu a monitorovanie projektu
1734 * Zabezpečenie efektívneho riadenia všetkých projektových zdrojov s cieľom vytvorenia a dodania obsahu a zabezpečenie naplnenie cieľov projektu
1735 * Určenie pravidiel, spôsobov, metód a nástrojov riadenia projektu a získanie podpory Riadiaceho výboru (RV) pre riadenie, plánovanie a kontrolu projektu a využívanie projektových zdrojov
1736 * Zabezpečenie vypracovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 Z.z.
1737 * Zabezpečenie realizácie projektu podľa štandardov definovaných vo Vyhláške 179/2020 Z.z.
1738 * Zabezpečenie priebežnej aktualizácie a verzionovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie v minimálnom rozsahu Vyhlášky 401/2023 Z.z.Vypracovanie, pravidelné predkladanie a zabezpečovanie prezentácie stavov projektu, reportov, návrhov riešení problémov a odsúhlasovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie v rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 na rokovanie RV
1739 * Riadenie a operatívne riešenie a odstraňovanie strategických / projektových rizík a závislostí
1740 * Predkladanie návrhov na zlepšenia na rokovanie Riadiaceho výboru (RV)
1741 * Celkovú alokáciu a efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov v projekte
1742 * Celkový postup prác v projekte a realizuje nápravné kroky v prípade potreby
1743 * Vypracovanie požiadaviek na zmenu (CR), návrh ich prioritizácie a predkladanie zmenových požiadaviek na rokovanie RV
1744 * Riadenie zmeny (CR) a prípadné požadované riadenie konfigurácií a ich zmien
1745 * Riadenie implementačných a prevádzkových aktivít v rámci projektov.
1746 * Aktívne komunikuje s dodávateľom, zástupcom dodávateľa a projektovým manažérom dodávateľa s cieľom zabezpečiť úspešné dodanie a nasadenie požadovaných projektových výstupov,
1747 * Formálnu administráciu projektu, riadenie centrálneho projektového úložiska, správu a archiváciu projektovej dokumentácie
1748 * Kontrolu dodržiavania a plnenia míľnikov v zmysle zmluvy s dodávateľom,
1749 * Dodržiavanie metodík projektového riadenia,
1750 * Predkladanie požiadaviek dodávateľa na rokovanie Riadiaceho výboru (RV),
1751 * Vecnú a procesnú administráciu zúčtovania dodávateľských faktúr
1752
1753
1754 )))
1755
1756 |**Projektová rola:**|(((
1757 **~ **
1758
1759 **IT ARCHITEKT**
1760
1761
1762 )))
1763 |**Stručný popis:**|(((
1764 * zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.
1765 * vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.
1766 * zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.
1767 )))
1768 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1769
1770
1771 Zodpovedný za:
1772
1773 * Navrhovanie architektúry IT riešení s cieľom dosiahnuť najlepšiu efektivitu.
1774 * Transformovanie cieľov, prísľubov a zámerov projektu do tvorby reálnych návrhov a riešení.
1775 * Navrhovanie takých riešení, aby poskytovali čo najvyššiu funkčnosť a flexibilitu.
1776 * Posudzovanie vhodnosti navrhnutých riešení s ohľadom na požiadavky projektu.
1777 * Zodpovednosť za technické navrhnutie a realizáciu projektu.
1778 * Zodpovednosť za vytvorenie technickej IT dokumentácie a jej následná kontrola.
1779 * Zodpovednosť za definovanie integračných vzorov, menných konvencií, spôsobov návrhu a spôsobu programovania.
1780 * Definovanie architektúry systému, technických požiadaviek a funkčného modelu (Proof Of Concept.)
1781 * Vytvorenie požiadaviek na HW/SW infraštruktúru IS
1782 * Udržiavanie a rozvoj konzistentnej architektúry s dôrazom na architektúru aplikačnú, dátovú a infraštruktúru
1783 * Analýzu a odhad náročnosti technických požiadaviek na vytvorenie IS alebo vykonanie zmien v IS
1784 * Navrhovanie riešení zohľadňujúce architektonické štandardy, časové a zdrojové obmedzenia,
1785 * Navrhovanie dátových transformácií medzi dátovými skladmi a aplikáciami
1786 * Vyhodnocovanie implementačných alternatív z pohľadu celkovej IT architektúry
1787 * Ladenie dátových štruktúr za účelom dosiahnutia optimálneho výkonu
1788 * Prípravu akceptačných kritérií
1789 * Analýza nových nástrojov, produktov a technológií
1790 * Správa, rozvoj a dohľad nad dodržiavaním integračných štandardov
1791 * Priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane Detailného návrhu riešenia (DNR) z pohľadu analýzy a návrhu riešenia architektúry IS
1792 * Vykonáva posudzovanie a úpravu testovacej stratégie, testovacích scenárov, plánov testov, samotné testovanie a účasť na viacerých druhoch testovania
1793 * Vykonanie záťažových, výkonnostných a integračných testov a navrhnutie následných nápravných
1794 * Nasadenie a otestovanie migrácie, overenie kvality dát a navrhnutie nápravných opatrení
1795 * Participáciu na výkone bezpečnostných testov,
1796 * Participáciu na výkone UAT testov,
1797 * Posúdenie prevádzkovo-infraštruktúrnej dokumentácie pred akceptáciou a prevzatím od dodávateľa
1798 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1
1799 * Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
1800
1801
1802 )))
1803
1804 |**Projektová rola:**|(((
1805 **~ **
1806
1807 **IT ANALYTIK**
1808
1809
1810 )))
1811 |**Stručný popis:**|(((
1812 * zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
1813 * analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
1814 * Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.
1815 * Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.
1816 * Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).
1817 )))
1818 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1819
1820
1821 Zodpovedný za:
1822
1823 * Vykonanie analýzy procesných a ďalších požiadaviek a vytvorenie špecifikácie súčasného alebo budúceho užívateľa softwaru („zákazníka“) a následne navrhuje dizajn a programátorské riešenie.
1824 * Participáciu na vývoji nových, ale i vylepšovaní existujúcich aplikácií v rámci celého vývojového cyklu – systémová analýza, dizajn, kódovanie, užívateľské testovanie, implementácia, podpora, dokumentácia. Úzko spolupracuje aj s IT architektom.
1825 * Analýza potrieb zákazníka vrátane tvorby úplnej analytickej dokumentácie a vstupov do verejného obstarávania (VO).
1826 * Mapovanie požiadaviek do návrhu funkčných riešení.
1827 * Návrh a správa katalóg požiadaviek  - registra požiadaviek riešenia
1828 * Analýza funkčných a nefunkčných požiadaviek,
1829 * Návrh fyzického a logického modelu,
1830 * Návrh testovacích scenárov,
1831 * V priebehu implementácie robí dohľad nad zhodou výstupov s pôvodným analytickým zadaním.
1832 * Zodpovednosť za dodržovanie správnej metodiky pri postupe analýzy
1833 * Definovanie akceptačných kritérií v projekte
1834 * Odsúhlasenie opisu produktov, ktoré predstavujú vstupy alebo výstupy (priebežné alebo konečné) úloh dodávateľov, alebo ktoré ich priamo ovplyvňujú a zabezpečovať akceptáciu produktov po ich dokončení
1835 * Priraďuje priority a poskytuje stanoviská používateľov na rozhodnutia Riadiaceho výboru projektu – k realizácii zmenových požiadaviek
1836 * Poskytuje merania aktuálneho stavu pre potreby porovnania s výsledkami projektu vzhľadom na realizáciu prínosov
1837 * Rieši požiadavky používateľov a konflikty iných priorít
1838 * Posúdenie prevádzkovo-infraštruktúrnej dokumentácie pred akceptáciou a prevzatím od dodávateľa
1839 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023
1840 * Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
1841
1842
1843 )))
1844
1845 |**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KVALITY**
1846 |**Stručný popis:**|(((
1847 * zodpovedá za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality,
1848 * kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase
1849 * a správnymi osobami,
1850 * počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje riadenie kvality projektových výstupov a zhodu
1851 * projektových výstupov s požiadavkami definovaním merateľných výkonnostných parametrov na vytváranie, overovanie projektových produktov, definovanie akceptačných kritérií, ktoré sú vhodné na požadovaný účel,
1852 * počas celej doby realizácie projektu zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej), za plánovanie, zabezpečovanie, kontrolu, operatívne riadenie, zlepšovanie a vyhodnocovanie kvality projektu,
1853 * aktívne sa zúčastňuje stretnutí projektového tímu aspolupracuje na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Prílohou č.1 tejto smernice,
1854 * plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu,
1855 * spolupracuje s PM,
1856 * zodpovedá sa PM,
1857 * informuje PM o stave plnenia úloh, o zisteniach a o rizikách,
1858 * sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov,
1859 * zabezpečuje zhodnotenie kvality projektu zamerané na výstupy iniciačnej a realizačnej fázy projektu
1860 * formou auditu na mieste, ktorého výsledky spracuje v produkte M-04 Audit kvality.
1861 )))
1862 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1863 * návrh a zavádzanie do praxe postupov, techník, nástrojov a pravidiel, ktoré maximalizujú efektivitu práce a kvalitatívne parametre vývoja softwaru/produktu/IS, resp. IT projektu,
1864 * definovanie politiky kvality (stratégie kvality), meranie kvality, analýzu a spracovanie plánov kvality,
1865
1866 * riadenie a monitorovanie dosahovania cieľov kvality,
1867 * špecifikáciu požiadaviek na kvalitu vyvíjaných funkcionalít systému,
1868 * špecifikáciu požiadaviek pre ďalší rozvoj,
1869 * definovanie akceptačných kritérií,
1870 * zabezpečenie súladu so štandardmi, normami, právnymi požiadavkami, požiadavkami užívateľov a prevádzkovateľov systémov,
1871 * posúdenie BC/CBA – odôvodenie projektu s katalógom funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek,
1872 * kontrolu kvality plnenia vecných požiadaviek definovaných v zmluve s dodávateľom alebo v požiadavkách na zmenu,
1873 * akceptáciu splnenia vecných a kvalitatívnych požiadaviek v projekte svojím podpisom na akceptačnom protokole pri odovzdávaní jednotlivých fáz projektu/čiastkových projektov alebo pri odovzdávaní zmien vykonaných v rámci zmenových konaní,
1874 * monitoring a vyhodnocovanie kvality údajov a návrh nápravných opatrení za účelom zabezpečenia správnosti a konzistentnosti údajov,
1875 * definovanie postupov, navrhovanie a vyjadrovanie sa k plánom testov a testovacích scenárov,
1876 * analyzovanie výsledkov testovania,
1877 * kontrolu plnenia projektových úloh a časového harmonogramu projektu,
1878 * 15. kontrolu plnenia finančného plánu projektu,
1879 )))
1880
1881 |**Projektová rola:**|**MANAŽÉR TESTOVANIA**
1882 |**Stručný popis:**|(((
1883 * zodpovedá za vytvorenie a riadenie testovacej stratégie, koordináciu testovacích aktivít a zdrojov, vrátane manuálneho a automatizovaného testovania. Vytvára testovacie plány a metodiky, definuje testovacie prípady a zodpovedá za sledovanie kvality výstupov.
1884 * dohliada na priebeh akceptačných testov a vykonáva kontrolu kvality výstupov v súlade s dohodnutými kritériami. Spolupracuje s kľúčovými používateľmi na definovaní akceptačných kritérií a dohliada na riešenie zistených chýb pred nasadením do produkcie.
1885 )))
1886 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1887 * vytvára a implementuje testovaciu stratégiu pre projekt, vrátane definovania metodík, nástrojov a postupov testovania.
1888 * riadi koordináciu testovacích aktivít a alokáciu testovacích zdrojov (ľudských, technických).
1889 * vytvára podrobné testovacie plány a definujú testovacie prípady na základe požiadaviek projektu.
1890 * dohliada na správne vykonávanie manuálneho a automatizovaného testovania.
1891 * spolupracuje s kľúčovými používateľmi pri definovaní akceptačných kritérií a zbere spätnej väzby.
1892 * sleduje a vyhodnocuje kvalitu testovacích výstupov počas celého testovacieho procesu.
1893 * zabezpečuje dodržiavanie testovacích kritérií a požiadaviek počas akceptačných testov.
1894 * riadi identifikáciu, riešenie a následné testovanie chýb pred nasadením do produkcie.
1895 * monitoruje a vyhodnocuje efektívnosť testovacích procesov a výsledkov testovania.
1896 * zabezpečuje, že testovanie prebieha v súlade s internými a externými normami, predpismi a požiadavkami.
1897 * poskytuje pravidelné správy o stave testovania, problémoch a rizikách projektovému manažérovi.
1898 * neustále zlepšuje testovacie procesy s cieľom zvýšiť efektivitu a kvalitu testovania.
1899 )))
1900
1901 |**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)**
1902 |**Stručný popis:**|(((
1903 * má neobmedzený aktívny prístup ku všetkým projektovým dokumentom, nástrojom a výstupom projektu, v ktorých sa opisuje predmet projektu z hľadiska jeho architektúry, funkcií, procesov, manažmentu informačnej bezpečnosti a spôsobov spracúvania dát, ako aj dát samotných,
1904 * má sprístupnené všetky informácie o bezpečnostných opatreniach zavádzaných projektom v zmysle § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovení zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1905 * zodpovedá za posúdenie možných alternatív realizácie projektu za oblasť IB a KB,
1906 * zodpovedá za posúdenie požiadaviek agendy IB a KB na rozhrania a spoločné komponenty, na integrácie a procesy konverzie a migrácie, identifikácia nesúladu a návrh riešenia,
1907 * poskytuje konzultácie a súčinnosť pre problematiku IB a KB,
1908 * poskytuje konzultácie pri tvorbe šablón a vzorov dokumentácie pre oblasť IB a KB,
1909 * poskytuje konzultácie a vykonáva kontrolnú činnosť zameranú na obsah a komplexnosť dokumentácie z hľadiska IB a KB,
1910 * dohliada na zosúladenie projektu s princípmi definovanými v interných riadiacich aktoch DEUS a dokumentoch týkajúcich sa bezpečnosti DEUS,
1911 * zabezpečuje získavanie a spracovanie informácií nutných pre plnenie úloh v oblasti IB a KB,
1912 * aktívne sa zúčastňuje stretnutí projektového tímu a spolupracuje na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Prílohou č.1 tejto smernice,
1913 * plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu.
1914 )))
1915 |**Detailný popis ozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií**|(((
1916 - zodpovedá za špecifikovanie:
1917
1918
1919 * štandardov, princípov a stratégií v oblasti informačnej bezpečnosti („IB“) akybernetickej bezpečnosti („KB“) a ich dodržiavanie,
1920 * funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek na IB a KB a za ich analýzu,
1921 * požiadaviek na IB a KB, kontroluje ich implementáciu v realizovanom projekte,
1922 * požiadaviek na bezpečnosť vývojového, testovacieho a produkčného prostredia,
1923 * požiadaviek na bezpečnosť v rámci bezpečnostnej vrstvy,
1924 * požiadaviek na školenia pre oblasť IB a KB,
1925 * požiadaviek na bezpečnostnú architektúru riešenia a technickú infraštruktúru pre oblasť IB a KB,
1926 * požiadaviek na dostupnosť, zálohovanie, archiváciu a obnovu IS vzťahujúce sa na IB a KB,
1927 * požiadaviek na IB a KB, bezpečnostný projekt a riadenie prístupu,
1928 * požiadaviek na opis vývojového, testovacieho a produkčného prostredia za oblasť IB a KB,
1929 * požiadaviek na testovanie z hľadiska IB a KB, realizáciu kontroly zapracovania a retestu,
1930 * požiadaviek na obsah dokumentácie v zmysle legislatívnych požiadaviek pre oblasť IB a KB, ako aj v zmysle "best practies",
1931 * požiadavieknadodaniepotrebnejdokumentáciesúvisiacejsIBaKBkontrolujeichimplementáciu v realizovanom projekte,
1932 * požiadaviek a konzultácie pri návrhu riešenia za agendu IB a KB v rámci procesu „Mapovanie a analýza technických požiadaviek - detailný návrh riešenia (DNR)“,
1933 * požiadavieknabezpečnosť ITaKB vrámci procesu "akceptácie, odovzdania a správy zdrojových kódov“,
1934 * akceptačných kritérií za oblasť IB a KB,
1935 * pravidiel pre publicitu a informovanosť s ohľadom na IB a KB,
1936 * podmienok na testovanie, reviduje výsledky a výstupy z testovania za oblasť IB a KB,
1937 * požiadaviek na bezpečnostný projekt pre oblasť̌ IB a KB,
1938 \\ zodpovedá za realizáciu kontroly:
1939
1940 * zameranej na naplnenie požiadaviek definovaných v bezpečnostnom projekte za oblasť IB a KB,
1941 * zameranú na správnosť nastavení a konfigurácii bezpečnosti jednotlivých prostredí,
1942 * zameranú na realizáciu procesu posudzovania a komplexnosti bezpečnostných rizík, bezpečnosť a kompletný popis rozhraní, správnu identifikácia závislostí,
1943 * naplnenia definovaných požiadaviek pre oblasť IB a KB,
1944 * zameranú na implementovaný proces v priamom súvise s IB a KB,
1945 * súladu s platnou legislatívou v oblasti IB a KB (obsahuje aj kontrolu legislatívnych požiadaviek),
1946 * zameranú na zabezpečenie procesu, interfejsov, integrácii, kompletného popisu rozhraní a spoločných komponentov a posúdenia z pohľadu bezpečnosti.
1947 )))
1948
1949 |**Projektová rola:**|(((
1950 **~ **
1951
1952 **VLASTNÍK ÚDAJOV / VLASTNÍK DÁT**
1953
1954
1955 )))
1956 |**Stručný popis:**|(((
1957 * zodpovedá za udržiavanie databázy, spravuje používateľské účty/prístupy, zálohuje a optimalizuje chod databázy, identifikuje problémové oblasti a navrhuje riešenia na ich odstránenie. Správca databáz vykonáva, prípadne riadi odborné činnosti v oblasti správy bázy dát a dátových súborov IKT.
1958 * zabezpečuje inštaláciu, testovanie, oživovanie a nastavenie parametrov a následnú správu databázy vrátane prostriedkov a aplikácií na jej využitie. Zabezpečuje migráciu dát, generovanie výstupov, vytváranie relácií a spájanie dát, zálohovanie dát a správu používateľských účtov/prístupov.
1959 * zabezpečuje monitoring prevádzky bázy dát, administratívne a dokumentačné práce súvisiace so správou databázy a riešenie neštandardných situácií. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom databázových systémov
1960 * celý rozsah svojej agendy rieši v súlade s legislatívou o dátových štandardoch – Vyhláškou 78/2020 Zz o dátových štandaroch
1961 )))
1962 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
1963 Zodpovedný za:
1964
1965 * Realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami na dátovú kvalitu.
1966
1967 * Spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky a riziká projektu.
1968
1969 * Posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti – dátových štandardov
1970
1971 * Riešenie problémov a požiadaviek v spolupráci s odbornými garantmi,
1972 * Spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek
1973
1974 * Schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu
1975 * Spolupráca pri definovaní merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov,
1976 * Konzultovanie akceptačných kritérií,
1977 * Spolupráca na realizácii UAT testovania z pohľadu dodržania dátových štandardov
1978 * Odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky,
1979 * Dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu,
1980 * Poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii
1981 * Zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd,
1982 * Odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní
1983 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 Z.z., Prílohou č.1
1984 * plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
1985
1986
1987 )))
1988
1989 |**Projektová rola:**|(((
1990 **~ **
1991
1992 **INTEGRAČNÝ MANAŽÉR**
1993
1994 **~ **
1995 )))
1996 |**Stručný popis:**|(((
1997
1998
1999 zodpovedá za riadenie integrácií v realizovanom projekte. V rámci projektu** **zabezpečuje podporu pri riadení, kontrole a audite procesu integrácie vyvíjaného SW riešenia s ostatnými IS tak, aby integrácia bola vykonaná podľa projektovej dokumentácie a podľa príslušných štandardov. Dohliada na kvalitu riadenia a kontrolu dokumentácie integračných rozhraní ako aj na testovanie integračných rozhraní vrátane.
2000
2001
2002 )))
2003 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
2004
2005
2006 Zodpovedný za:
2007
2008 * realizáciu aktivít na integračných riešeniach,
2009 * špecifikáciu požiadaviek na integráciu
2010 * posudzovanie Požiadaviek na Zmenu z pohľadu vplyvu na integrované systémy,
2011 * posudzovanie BC/CBA, Analýz dopadov z pohľadu integrovaných systémov,
2012 * návrhy integrácie riešení s existujúcimi systémami/aplikáciami pri navrhovaných zmenách a s novými systémami/aplikáciami,
2013 * participáciu na iniciovaní a príprave nových riešení a na rozvoji ASIS riešenia
2014 * navrhuje a implementuje integračné riešenia,
2015 * pripravuje a aktualizuje integračný manuál,
2016 * aktívnu účasť na integračných testoch
2017 * zabezpečenia podpory pri vytváraní rozhraní výstupov projektu využitím štandardizovaných protokolov a funkcií.
2018 * zabezpečenie podpory pri integrácii na ostatné IS
2019 * indikácie a sledovanie rizík súvisiacich s integráciou dodávaného IS
2020 * aktívnu účasť na pracovných projektových stretnutiach súvisiacich s navrhovanými zmenami,
2021 * aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1
2022 * plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
2023 * komunikáciu so Zhotoviteľmi a Zmluvnými stranami
2024
2025
2026 )))
2027
2028 |**Projektová rola:**|(((
2029 **~ **
2030
2031 **UX DIZAJNÉR **(UX výskumník, Informačný architekt, Interakčný dizajnér)
2032
2033 **~ **
2034 )))
2035 |**Stručný popis:**|zodpovedá za podporu a dohľad nad projektom z pohľadu nastavenia princípov, kritérií a požiadaviek na UX, kontrolu kvality dodržania “user experience” a realácie výstupov. Hlavnou úlohou role je zabezpečiť aplikáciu metodológie UCD (user centered design) pri vývoji SW, pričom vznikajúce koncové služby SW musia byť postavené na reálnych potrebách koncových používateľov.
2036 |**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((
2037
2038
2039 Zodpovedný za:
2040
2041 * Realizáciu kvalitatívneho používateľského výskumu (nastavenie požiadaviek na regrutáciu, návrh scenára, vedenie rozhovoru a vyhodnotenie výskumu).
2042 * Realizáciu kvantitatívneho používateľského výskumu (nastavenie požiadaviek na regrutáciu, návrh scenára, vedenie dotazníku a vyhodnotenie výskumu).
2043 * Syntetizáciu biznis, technických a používateľských požiadaviek.
2044 * Realizáciu formatívnych a sumatívnych testovaní použiteľnosti (nastavenie požiadaviek na regrutáciu, návrh scenára, vedenie rozhovoru a vyhodnotenie výskumu).
2045 * Návrh informačnej architektúry a to najmä metódami triedenia kariet (card sorting), návrhom mapy stránky a screen flow.
2046 * Tvorbu, testovanie a iteráciu prototypov – napr. pomocou Axure, Sketch, Figma alebo Adobe XD
2047 * Mapovanie zákazníckych ciest
2048 * Analýzu a návrh riešenia problematiky prístupnosti webových sídiel,
2049 * Podporu a spoluprácu pri tvorbe Stratégie riadenia kvality (princípy, kritériá kvality),
2050 * Spoluprácu pri vytváraní funkčných požiadaviek na výstupy z pohľadu dohľadu a UX,
2051 * Vedenie a aktualizáciu príslušných projektových výstupov a registrov,
2052 * Hodnotenie jednotlivých verzií výstupov projektu z pohľadu dohľadu, kontroly a UX v jednotlivých etapách,
2053 * Vytváranie hodnotiacich kritérií na dohľad výstupov a príslušných záznamov, o ktorých reportuje projektovému manažérovi objednávateľa,
2054 * Nastavenie a dohľad nad procesom testovania a pripomienkovanie stratégie testovania, plánov a testovacích scenárov,
2055 * Účasť na kontrolných aktivitách počas implementácie výstupov
2056 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1
2057 * Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1
2058 * Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu
2059
2060
2061 )))
2062
2063
2064
2065
2066 * ODKAZY
2067
2068 * [1] - Štatistický úrad SR –
2069
2070 //https:~/~/slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zCjIjTDIdFRUBADse0bP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh///
2071
2072
2073 * PRÍLOHY
2074
2075 * Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí
2076 * Príloha 2: Prístup k projektu – detailný
2077 * Príloha 3: špecifická BC/CBA
2078
2079
2080
2081 Koniec dokumentu
2082
2083
2084
2085 ----
2086
2087 [[~[1~]>>path:#_ftnref1]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati
2088
2089 [[~[2~]>>path:#_ftnref2]] Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati
2090
2091 [[~[3~]>>path:#_ftnref3]] Zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati
2092
2093 [[~[4~]>>path:#_ftnref4]] Štúdia Európskej komisie SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  https:~/~/ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed
2094
2095 [[~[5~]>>path:#_ftnref5]] Štúdia Európskej komisie SMART 2012/0013 Support for the preparation of an impact assessment to accompany an EU initiative on reducing the costs of high‐speed broadband infrastructure deployment 
2096
2097 [[~[6~]>>path:#_ftnref6]] Zdroj: Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati  https:~/~/ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed
2098
2099 [[~[7~]>>path:#_ftnref7]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 
2100
2101 [[~[8~]>>path:#_ftnref8]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati
2102
2103 [[~[9~]>>path:#_ftnref9]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati 
2104
2105
2106
2107 [[~[10~]>>path:#_ftnref10]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati
2108 )))