I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

|**Zodpovedná osoba za projekt**|//Meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá predloží dokumenty pre prípravnú/ iniciačnú fázu projektu –zamestnanec /Projektový manažér//

20

|**Realizátor projektu**|//MIRRI SR//

21

|**Vlastník projektu**|//Meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za projekt a schvaľuje predložené dokumenty//

22

23

24

**Schvaľovanie dokumentu**

**Podpis**

(alebo elektronický súhlas)

)))

**Obsah**

[[POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3>>path:#_Toc193056183]]

41

42

[[.1. História zmien.. 3>>path:#_Toc193056184]]

43

44

[[ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3>>path:#_Toc193056185]]

45

46

[[.1. Použité skratky (príklady). 3>>path:#_Toc193056186]]

47

48

[[DEFINOVANIE PROJEKTU.. 4>>path:#_Toc193056187]]

49

50

[[.1. Manažérske zhrnutie. 4>>path:#_Toc193056188]]

51

52

[[.2. Motivácia a rozsah projektu.. 5>>path:#_Toc193056189]]

53

54

[[3.2.1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený. 5>>path:#_Toc193056190]]

55

56

[[3.2.2. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu. 10>>path:#_Toc193056191]]

57

58

[[3.2.3. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje. 10>>path:#_Toc193056192]]

59

60

[[3.2.4. ROZSAH PROJEKTU.. 10>>path:#_Toc193056193]]

61

62

[[3.2.5. MOTIVÁCIA PROJEKTU. 10>>path:#_Toc193056194]]

63

64

[[Zainteresované strany/Stakeholderi. 12>>path:#_Toc193056195]]

65

66

[[.1. Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 13>>path:#_Toc193056196]]

67

68

[[Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 13>>path:#_Toc193056197]]

69

70

[[.1. Riziká a závislosti. 13>>path:#_Toc193056198]]

71

72

[[.2. Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 14>>path:#_Toc193056199]]

73

74

[[Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 14>>path:#_Toc193056200]]

75

76

[[.1.1. Multikriteriálna analýza. 15>>path:#_Toc193056201]]

77

78

[[.1.2. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 16>>path:#_Toc193056202]]

79

80

[[.1.3. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 17>>path:#_Toc193056203]]

81

82

[[POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU). 17>>path:#_Toc193056204]]

83

84

[[.1.1. Etapa 1 – Analýza a dizajn. 19>>path:#_Toc193056205]]

85

86

[[.1.2. Etapa 2 – Implementácia a testovanie. 20>>path:#_Toc193056206]]

87

88

[[Bezpečnosť. 20>>path:#_Toc193056207]]

89

90

[[.1.3. Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia. 21>>path:#_Toc193056208]]

91

92

[[.1.4. Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry. 22>>path:#_Toc193056209]]

93

94

[[NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 23>>path:#_Toc193056210]]

95

96

[[.1. Business Architektúra. 23>>path:#_Toc193056211]]

97

98

[[.2. Aplikačná architektúra. 28>>path:#_Toc193056212]]

99

100

[[.3. technologická architektúra. 31>>path:#_Toc193056213]]

101

102

[[LEGISLATÍVA. 32>>path:#_Toc193056214]]

103

104

[[ROZPOČET A PRÍNOSY. 32>>path:#_Toc193056215]]

105

106

[[Sumarizácia nákladov a prínosov. 32>>path:#_Toc193056216]]

107

108

[[Nákladová štruktúra projektu: 32>>path:#_Toc193056217]]

109

110

[[PRÍNOSY Projektu. 32>>path:#_Toc193056218]]

111

112

[[Vyhodnotenie CBA. 33>>path:#_Toc193056219]]

113

114

[[HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA. 35>>path:#_Toc193056220]]

115

116

[[PROJEKTOVÝ TÍM.. 36>>path:#_Toc193056221]]

117

118

[[PRACOVNÉ NÁPLNE. 36>>path:#_Toc193056222]]

119

120

[[ODKAZY. 44>>path:#_Toc193056223]]

121

122

[[PRÍLOHY. 44>>path:#_Toc193056224]]

* POPIS ZMIEN DOKUMENTU

137

*1. História zmien

138

139

|Verzia|Dátum|Zmeny|Meno

140

|1.0.|XX.2.2025|Prvá verzia dokumentu|

| | | |

| | | |

| | | |

* ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

148

149

150

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

151

152

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, nahľaď architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

153

154

Tento dokument sa zameriava na odôvodnenie výstavby Informačného systému „Atlas pasívnej infraštruktúry“.

155

156

Poskytuje prehľad možných alternatívnych riešení projektu s dôrazom na optimálne financovanie a očakávanú funkcionalitu systému. Obsahuje ukážky z realizácie podobných projektov v rôznych krajinách a analyzuje aktuálny stav dostupnosti vysokorýchlostného a ultrarýchleho internetu v členských štátoch EÚ. Taktiež sa venuje legislatívnej podpore a hodnotí aktuálny systém zhromažďovania údajov o fyzickej infraštruktúre.

157

158

159

Pod pojmom fyzická infraštruktúra, ako ju definuje Zákon o elektronických komunikáciách (Zákon č. 452/2021 Z.z.). Fyzická infraštruktúra je akýkoľvek prvok siete alebo prvok siete určenej na poskytovanie iných služieb ([[§ 25 ods. 1 písm. a)>>url:https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/452/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-a]], do ktorej alebo na ktorú je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä chráničky, mikrotrubičky, rúry, multirúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb. Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona.

160

161

162

Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry bude pod pojmom fyzická infraštruktúra evidovať následovné objekty budov a stavieb, technologických zariadení, energetickej infraštruktúry a dopravnej infraštruktúry.

163

164

Pre prevádzkovateľov sietí, okrem telekomunikačných prevádzkovateľov:

* Elektroenergetika

* Plynárenstvo

* Tepelná energetika

* Vodné hospodárstvo

V ďalšej časti dokumentu sú detailne rozpracované architektonické návrhy systému, rozpočet projektu a predpokladané benefity, ktoré jeho realizácia prinesie.

1.

11. Použité skratky

|**ID**|**SKRATKA**|**POPIS**

180

|1.|API|Application Program Interface

181

|2.|AoPI|Atlas pasívnej infraštruktúry

182

|3.|BCO|Broadband Competence Office

183

|4.|BEREC|Body of European Regulators of Electronic Communications

184

|5.|CBA|Cost benefit analysis (Nákladovo-výnosová analýza)

185

|6.|CEPT|European Conference of Postal and Telecommunications Administrations

186

|7.|COTS|Commercial off the shelf (tzv.krabicový softvér)

187

|8.|CPD|Centrálne pracovisko dohľadu

188

|9.|DFŠ|Detailná funkčná špecifikácia

189

|10.|DPH|Daň z pridanej hodnoty

190

|11.|eGov|eGovernement

191

|12.|EK|Európska komisia

192

|13.|ENISA|European Network and Information Security Agency

193

|14.|ENPV|Čistá súčasná ekonomická hodnota

194

|15.|EP|Európsky parlament

195

|16.|ESPUS|Reformný zámer Efektívna správa priestorových údajov a služieb

196

|17.|ETL|Extract, Transform, Load (Extrahovať, transformovať, načítať)

197

|18.|ETRS89|European Terrestrial Reference System 1989

198

|19.|EÚ|Európska únia

199

|20.|EZD|Elektronický zber dát

200

|21.|HW|Hardvér

201

|22.|IaaS|Infrastructure as a Service

202

|23.|IKT|Informačné a komunikačné technológie

203

|24.|IRG|Independent Regulators Group

204

|25.|IS|Informačný systém

205

|26.|IT|Informačné technológie

206

|27.|JIM|Jednotné informačné miesto

207

|28.|KPI|Key Performance Indicator

208

|29.|KúaOÚ|Kancelária úradu a Osobný Úrad

209

|30.|MIRRI|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

210

|31.|MS|Microsoft

211

|32.|NIPI|Národná infraštruktúra priestorových informácií

212

|33.|NIS|Network and Information Security

213

|34.|PaaS|Platform as a service

214

|35.|OVM|Orgán verejnej moci

215

|36.|QA|Quality assurance

216

|37.|RPO|Recovery point objective

217

|39.|RPI|Register priestorových informácií

218

|40.|RTO|Recovery time objective

219

|41.|S-JTSK|Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej

220

|42.|SLA|Service Level Agreement

221

|43.|SW|Softvér

222

|44.|ŠC|Špecifický cieľ

223

|45.|SR|Slovenská republika

224

|46.|ÚGKK|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

225

|47.|ÚPREKAPS|Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

226

|48.|ÚPVS|Ústredný portál verejnej správy

227

|49.|URSO|Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

228

|50.|VÚVH|Výskumný ústav vodného hospodárstva

229

|51.|VS|Verejná správa

230

|52.|ZBGIS|Základná báza údajov pre geografický informačný systém

231

|53.|ZEK|Zákon o elektronických komunikáciách

* DEFINOVANIE PROJEKTU

236

*1. Manažérske zhrnutie

237

238

239

Európska únia považuje rozvoj vysokorýchlostného internetu za kľúčový faktor rastu digitálnej ekonomiky. Z tohto dôvodu zaviedla pravidlá na zníženie nákladov pri výstavbe širokopásmového pripojenia, čo je súčasťou realizácie jednotného trhu elektronických komunikácií a budovania prepojeného kontinentu. Európska komisia určila svoje ciele pre jednotný digitálny trh v rámci Digitálnej agendy pre Európu a neskôr aj v Stratégii pre jednotný digitálny trh. Tieto ciele sa následne implementovali do rôznych smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré sa pretransformovali do národnej legislatívy.

240

241

242

Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ bolo do konca roka 2020 nevyhnutné zabezpečiť prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou nad 30 Mbit/s pre všetkých občanov EÚ, pričom aspoň 50 % domácností malo mať zriadenú zmluvu o pripojení s rýchlosťou 100 Mbit/s. Tento cieľ sa však na Slovensku nepodarilo splniť. Aby sa tento cieľ mohol dosiahnuť, je nevyhnutné vybudovanie informačného systému spoločnej fyzickej infraštruktúry, známeho ako **Atlas pasívnej infraštruktúry**.

243

244

245

Cieľom tohto projektu je vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model nadrezortného systému geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. Tento systém bude pripravený zahŕňať dáta od približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov, vrátane elektronických komunikačných sietí, ktorých dáta bude čerpať z IS MSRŠD, tiež prevádzkovateľov tepelného hospodárstva, energetiky, vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry a ďalších oblastí. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami, číselníkmi a databázovým priestorom podporovať aj dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí a v rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.

246

247

248

Samotný projekt Atlas pasívnej infraštruktúry bude nadrezortným systémom, ktorý nemôže zdieľať GIS architektúru s už existujúcou architektúrou v projekte IS MSRŠD (a jeho rozvoja) z dôvodu jeho primárneho zamerania na funkčnosti pre meranie a mapovanie pokrytie, je štrukturálne iný a každá sieť fyzickej infraštruktúry (energetická, vodné hospodárstvo, tepelná energetika, plynárenská, sieť budov a výstavby) bude potrebovať vlastnú vrstvu so špecifickými požiadavkami a analytickými nástrojmi. Zároveň bude potrebné splniť všetky bezpečnostné predpoklady a zabezpečenie takéhoto systému, ktorý bude obsahovať dáta o zbieranej FI vyššou úrovňou ako je zabezpečenie v pripravovanom rozvoji projektu IS MSRŠD.

249

250

251

Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry tvorí spoločný program spolu s projektom GigaOffice, nakoľko IS MSRŠD ako ISVS projektu GigaOffice je prvým zdrojom dát pre spustenie ISVS Atlas pasívnej infraštruktúry. IS MSRŠD je určený a zameraný úsek verejnej správy telekomunikácií. Jeho hlavnou úlohou je zber informácií a vyhodnocovanie informácií o telekomunikačnom pokrytí a pasívnej telekomunikačnej infraštruktúre, ktorá samotné pokrytie zabezpečuje. Atlas pasívnej infraštruktúry je prijímateľom dát a v synergii s ostatnými dátami o infraštruktúre (elektrická, vodovodná, plynová a podobne) tvorí ucelený a komplexný pohľad na infraštruktúru ako celok. V súčasnosti IS MSRŠD obsahuje informácie a dáta o telekomunikáciách zo zberu vykonaného v roku 2024 odovzdaných jednotlivými poskytovateľmi elektronických a komunikačných služieb a sietí a prevádzkovateľmi telekomunikačnej infraštruktúry.

252

253

Systém bude chránený a prístup k citlivým obchodným údajom budú mať iba oprávnení prevádzkovatelia sietí a verejné a štátne subjekty, ktoré budú mať podľa národnej legislatívy právo na prístup k týmto údajom. Tento systém bude vytvorený v súlade s medzinárodným štandardom INSPIRE a špecifikáciou pre Utility a Governmental services.

254

255

256

Cieľom je znížiť náklady na výstavbu infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri výstavbe sietí. Prínosy projektu sa prejavia nielen pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ale aj pre ostatných prevádzkovateľov sietí, ktorí môžu profitovať z prenájmu existujúcej infraštruktúry (za predpokladu súhlasu so zdieľaním), ako aj z úspor pri spoločnej výstavbe nových sietí. Tieto úspory budú vyplývať zo spolupráce pri navrhovaní, plánovaní a realizácii stavebných prác.

257

258

Systém bude napomáhať rýchlejšiemu vybavovaniu stavebných povolení a výstavbe, lepšiemu plánovaniu a rozvoju územia, efektívnejšej energetike a utility (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), inteligentnej doprave a verejnej mobility, bezpečnosti a krízovému manažmentu, digitalizácii a zdieľaniu dát, inteligentnej správe majetku. Predpokladá sa lepšia koordinácia výstavy a modernizácia infraštruktúry, menej byrokracie, efektívnejšie využitie štátnych pozemkov, úspora nákladov na budovanie duplicít a lepšie plánovanie investícií do verejných služieb.

259

260

261

Z hľadiska subjektu sa projekt týka MIRRI SR. MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

262

263

a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie,

264

265

b) oblasť investícií v rozsahu strategického plánovania a strategického projektového riadenia, ako aj koordináciu investičných projektov a vypracovanie národného strategického investičného rámca v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, a vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,

266

267

c) regionálny rozvoj vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja,

268

269

d) centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

270

271

272

Projekt Atlas pasívnej infraštruktúry tak odpovedá na požiadavky Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS), kde prispieva k skvalitneniu digitálnych a dátových služieb, a zároveň napĺňa ciele Národného plánu širokopásmového pripojenia, ktoré sa zameriavajú na dostupnú a stabilnú konektivitu naprieč celou Slovenskou republikou. Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021, konkrétne:

273

274

* Prioritná os 1 - Lepšie služby

275

** Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami

276

** Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.

277

* Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia

278

** Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy

279

** Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

280

281

282

**Projekt bude realizovaný v rámci Programu Slovensko:**

283

284

* Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie 

285

286

* Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy 

287

288

* Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie 

289

290

* Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb 

291

292

293

Projekt bude realizovaný prostredníctvom nasledovnej hlavnej aktivity: Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby „moje dáta“ vo verejnej správe. Spôsob realizácie hlavnej aktivity: Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:

294

295

**Hlavné etapy projektu:**

296

297

* Analýza a dizajn

298

* Implementácia a testovanie

* Nasadenie.

**Dĺžka projektu:** je plánovaná na 24 mesiacov.

303

304

305

Celkové indikatívne náklady projektu sú vo výške 8 909 250 EUR a skladajú sa z 3 hlavných skupín výdavkov a to 521 Mzdové výdavky (633 030 EUR), 518 ostatné služby ( 4 332 492 EUR), 022 Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a 013 Softvér (spolu 3 360 880 EUR). Výška výdavkov bola stanovená na základe uzatvorenej stanovených limitov MIRRI SR uvedených v CBA. Podporné aktivity sú v celkovej výške 582 848 EUR, čo predstavuje 7% z celkových oprávnených priamych výdavkov.

1.

11. Motivácia a rozsah projektu

=== **3.2.1. Problém, ktorý bude realizáciou projektu odstránený** ===

314

315

Cieľom tohto projektu je vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model nadrezortného systému geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku, ktorý tu doteraz chýbal. Tento systém bude pripravený zahŕňať dáta od približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov, vrátane elektronických komunikačných sietí.

316

317

Cieľom je znížiť náklady na výstavbu infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri výstavbe fyzickej infraštruktúry.

318

319

320

Prínosy projektu sa prejavia nielen pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ale aj pre ostatných prevádzkovateľov sietí, ktorí môžu profitovať z prenájmu existujúcej infraštruktúry (za predpokladu súhlasu so zdieľaním), ako aj z úspor pri spoločnej výstavbe nových sietí. Tieto úspory budú vyplývať zo spolupráce pri navrhovaní, plánovaní a realizácii stavebných prác.

Vláda Slovenskej republiky považuje koordináciu výstavby širokopásmových sietí za kľúčovú investičnú prioritu, aby bolo zabezpečené dosiahnutie národného a európskeho cieľa, ktorý spočíva v poskytovaní vysokorýchlostného a ultrarýchleho internetu pre všetky domácnosti na Slovensku. Na základe odporúčaní EÚ pre Slovensko je nevyhnutné investovať do rozvoja digitálnej infraštruktúry, využívania širokopásmového pripojenia a pokrytia 5G sieťami. Súčasne je potrebné zlepšiť kvalitu verejných služieb, zjednodušiť administratívne procesy a zaviesť jednotné kontaktné miesta pre štátne služby. Zefektívnenie verejných inštitúcií môže byť podporené ďalšou digitalizáciou, lepšou koordináciou a plánovaním digitálnej infraštruktúry, ako aj rozvojom softvérových riešení. Okrem toho je potrebné posilniť inovačný potenciál podnikov, najmä malých a stredných podnikov, čo si vyžaduje riešenie problémov spojených s neefektívnym riadením výskumného a inovačného ekosystému.

325

\\Budovanie širokopásmového pripojenia, ktorého nevyhnutným predpokladom je vytvorenie Atlasu pasívnej infraštruktúry, je podporované nasledujúcou legislatívou a národnými dokumentmi:

**Legislatíva:**

**Zákon o regulácii v sieťových odvetviach**

332

333

Zákon č. 250/2012 Z.z. upravuje okrem iného i reguláciu v sieťových odvetviach, pričom sieťovými odvetviami pre účely zákona sú:

* Elektroenergetika

* Plynárenstvo

* Tepelná energetika

* Vodné hospodárstvo

MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy a jeho kompetencie, ktoré sú bližšie popísané v predošlej kapitole, ho predurčujú ako realizátora projektu.

342

343

Pôvodnou motiváciou ÚPREKAPs bola spolupráca s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako partnera projektu z dôvodu zlepšenia regulácie v sieťových odvetviach. V súčasnosti úrad disponuje množstvom papierových podkladov (máp so zakreslenými sieťami a ich prvkami) v ťažko čitateľných mierkach, čo komplikuje prácu zamestnancom úradu.

344

345

Digitalizácia a celkovo zlepšenie regulácie je podporované Plánom obnovy ako Podpora plnenia strategických cieľov RIA 2020 - Stratégia lepšej regulácie, v gescii Ministerstva hospodárstva SR, za účelom uľahčovania podnikania odbúravaním neopodstatnených regulačných bariér a byrokracie, ktoré spôsobujú dodatočné finančné náklady či časové zaťaženie.

346

347

348

Vzhľadom na to, že ÚRSO nie je ústredným orgánom štátnej správy, nepatrí medzi povinné osoby podľa ZEK, a preto sa na neho povinnosť zasielať informácie JIMu nevzťahuje a že sa v predloženej novele ZEKu rozširuje okruh subjektov, ktoré sú povinné poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre na prevádzkovateľov sietí, partnerstvo s ÚRSO bolo JIMom vyhodnotené ako nie potrebné.

349

350

351

**Zákon o elektronických komunikáciách**

352

353

354

Zákon č. 452/2021 Z.z., ktorý novelizuje zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v zmení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

355

356

357

**Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030**

358

359

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou, ktorá definuje politiku a definuje konkrétne priority našej krajiny, víziu digitálnej transformácie Slovenska, predpoklady jej realizácie a prioritné sektory jej implementácie. Jej súčasťou je i Národný plán širokopásmového pripojenia na Slovensku.

360

361

Národný plán širokopásmového pripojenia definuje strategický prístup Slovenska pri budovaní elektronických komunikačných sietí s veľmi vysokou kapacitou pre účel zavádzania ultra-rýchleho širokopásmového pripojenia tak, aby došlo k naplneniu cieľov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre gigabitovú spoločnosť EÚ a strategických zámerov Slovenska v oblasti ďalšieho rozvoja komunikačnej infraštruktúry.

362

363

V oblasti výstavby infraštruktúry ultrarýchleho pripojenia si Slovensko stanovilo za cieľ pripojiť všetky domácností o rýchlosti stiahnutia dát minimálne 100 Mbit/s s možnosťou rozšírenia na 1 Gbit/s do roku 2030 a subjektov sociálno-ekonomickej interakcie pripojením o rýchlosti aspoň 1 Gbit/s.

364

365

Slovensko plánuje podporiť výstavbu pasívnej optickej infraštruktúry s plne optickým riešením optických prístupových sietí až do budov FTTP (FTTB alebo FTTH) s topológiou bod-bod (P2P) alebo s topológiou bod-multibod (P2MP).

366

367

368

V súlade s vyhláškou 401/2023 § 8 bol spravený používateľský prieskum formou best practices na základe podobných projektov realizovaných v zahraničí, ktoré sú spomenuté nižšie.

369

370

371

Niekoľko príkladov existujúcich informačných systémov v Európskej únii:

372

373

374

**Informačný systém o existujúcej infraštruktúre v Nemecku (Infrastrukturatlas)** – systém umožňuje online prehľad o existujúcej infraštruktúre v GIS databáze. Systém bol implementovaný v roku 2009, ako dobrovoľný pre prevádzkovateľov sietí, ktorí chceli zdieľať informácie o svojej infraštruktúre. Povinným sa stal v roku 2012. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí sú povinní zdieľať informácie o ich fyzickej infraštruktúre raz ročne. Informácie o existujúcej infraštruktúre sú zaznamenávané v Atlase pasívnej infraštruktúry a sú dostupné vybraným užívateľom na základe požiadavky. Po posúdení informácie má užívateľ právo priamo komunikovať s vlastníkom infraštruktúry a vyjednávať o možnosti zdieľania infraštruktúry. Každý z účastníkov, ktorý si prezerá informácie musí mať odsúhlasené autorizácie a systém je otvorený iba pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Tento systém umožnil jednoduchšiu komunikáciu medzi prevádzkovateľmi sietí a od roku 2012, kedy bolo v systéme iba 35 žiadostí, vzrástol ich počet v roku 2017 na 2195. [[~[1~]>>path:#_ftn1]]

375

376

377

**Informačný systém v Portugalsku**

378

379

Informačný systém zbiera dáta, ktoré sú využiteľné pre elektronickú komunikáciu. Zaujímavým aspektom tohto systému je rozsah detailov, ktoré má systém poskytovať (vrátane postupov, cenotvorby a informáciách o dostupnej kapacite potrubia priamo od prevádzkovateľa). Systém sa tiež zameriava na začlenenie informácií o plánoch infraštruktúry. Systém bol spustený do prevádzky 14.1.2016 pod názvom SIIA (Informačný systém vhodných infraštruktúr). Informačný systém by mal poskytovať tieto informácie:

380

381

*

382

** Postupy a podmienky sprístupnenia práv k sieťam

383

** Oznámenia o plánovanej výstavbe sietí – všetky projekty, ktoré môžu byť použiteľné pre infraštruktúru na elektronickú komunikáciu musia byť oznámené jednotnému informačnému miestu minimálne 20 dní pred začatím prác, aby sa komunikačné spoločnosti mohli pripojiť k projektu.

384

** Geo-referenčné údaje, ktoré integrujú informácie o umiestnení všetkých infraštruktúr, ktoré sú vhodné pre elektronickú komunikačnú infraštruktúru

385

** Postupy a podmienky používania prístupu

386

387

Systém by mal do budúcnosti obsahovať i informácie o dostupnej kapacite, cenových podmienkach ...

388

389

Dáta do systému sú zdieľané prostredníctvom Jednotného informačného miesta, sú dohodnuté určité termíny na aktualizáciu údajov, ako i sankcie v prípade nesplnenia povinnosti. [[~[2~]>>path:#_ftn2]]

390

391

392

**Informačný systém v Belgicku**

393

394

395

Belgicko je krajina, ktorá má najviac regulácií pri výstavbe . Každý vlastník sietí má vlastnú databázu sietí a informácií o zamýšľaných stavebných prácach. Dáta o infraštruktúre sú synchronizované hlavne cez dva webové portály, ktoré sú prevádzkované vládnymi organizáciami jednotlivých regiónov.

396

397

398

//Obrázok 1 ukážka informačného systému v Belgicku//

399

400

401

[[image:1742893882463-139.jpeg]]

402

403

404

* GIPOD webový portál zbiera informácie o stavebných prácach vo Flámsku. Existuje podobný portál pre Valónsky región s názvom Osiris. Informácie sprístupnené prostredníctvom tohto portálu posilňujú spoluprácu medzi jednotlivými účastníkmi prevádzkujúcimi siete (infraštruktúrne a cestné).

405

* Flámska vládna databáza prevádzkuje portál "KLIP". Ten má za cieľ vyhnúť sa poškodeniu káblov a rúr prostredníctvom lepšieho prístupu k informáciám o kábloch a informáciách o potrubiach zúčastneným stranám počas "zemných prác". Podobný portál bol vyvinutý pre región Valónsko a Brusel, ktorý sa nazýva KLIM CICC.

406

407

408

Potenciálni žiadatelia o prístup dostávajú notifikáciu vo vyššie uvedených systémoch o zamýšľaných stavebných prácach a majú 6 týždňov na vyjadrenie svojho záujmu spolupodieľať sa na stavebných prácach. [[~[3~]>>path:#_ftn3]]

**Informačný systém vo Švédsku Ledningskollen**

414

415

416

Systém je určený na vyhľadávanie informácií na podporu spoločnej výstavby sietí ako i zabráneniu poškodenia existujúcich potrubí. Ukazuje, kde prevádzkovatelia sietí plánujú budovať siete, alebo kde majú fyzickú infraštruktúru, avšak nezahŕňa údaje o umiestnení káblov. Za aktualizáciu systému sú zodpovední vlastníci sietí. Systém je prístupný všetkým prevádzkovateľom sietí, ktorí sú pripojení k systému. Informácie sú žiadané na dotaz cez výber danej oblasti, ako je zobrazené na obrázku nižšie.

417

418

419

//Obrázok 2 Ukážka informačného systému vo Švédsku//[[//**~[4~]**//>>path:#_ftn4]]

420

421

[[image:1742893882467-232.emf]]

422

423

424

V nižšie uvedenom grafickom vyjadrení uvádzame nákladovosť jednotlivých riešení

425

426

427

//Graf 3 Nákladovosť jednotlivých riešení //[[~[5~]>>path:#_ftn5]]

428

429

430

[[image:1742893882475-565.png]]

431

432

433

**Spoločné budovanie infraštruktúry a rozdelenie nákladov**

434

435

436

Pri spoločnom budovaní sietí je evidovaná jednoznačná úspora nákladov. Otázne je ich rozdelenie. Nakoľko sa pri budovaní nových sietí môžu zúčastňovať účastníci z rôznych segmentov, nie je jednoznačné rozdelenie nákladov podľa ich počtu. Niektorí účastníci majú požiadavky na hlbšie kopanie (kanalizácie, potrubia), ako sú potrebné pre elektronické komunikácie. Riešenie prepočtu nákladov podľa hĺbky výkopu uplatnil napríklad región Flámsko v Belgicku, kde energetická spoločnosť Eandis ponúka sieťové riešenia pre elektrickú energiu, plyn, teplo a verejné osvetlenie. Spoločnosť Eandis spolupracuje s inými spoločnosťami, aby maximalizovali synergiu (Synductis) pri kladení káblov. Spoločnosť Vlaamse Raad Nutsbedrijven (VRN) vytvorila súbor koeficientov pre zdieľanie výkopových nákladov medzi sieťovými odvetviami. Pre kombináciu spoločností Silno prúdová / Telekomunikačná ide o zdieľanie nákladov približne v pomere 62,5% / 37,5%. [[~[6~]>>path:#_ftn6]]

**Príklady spolupráce**

441

442

443

**Zdieľanie kanalizácie Paríž**

444

445

Sprístupnenie sietí, vrátane kanalizácie v oblasti Paríža a stožiarov vo vidieckych oblastiach Francúzska a Portugalska bolo jedným z faktorov, ktoré prispeli k skorému nasadeniu FTTH / B a zvýšeniu konkurencie v oblasti infraštruktúry v mestských oblastiach.

446

447

448

Parížska kanalizácia sa rozširovala na 2300 km, z ktorých viac ako 1500 km bolo možné použiť na inštaláciu komunikačných sietí. Využívanie kanalizácie bolo podporené proaktívnym úsilím regionálnych úradov o zníženie poplatkov za prístup do kanalizácie. V skutočnosti na lokálnu prípojku (koncových 100 až 400 metrov do budovy) mesto navrhlo stanoviť cenu 0,65 EUR za meter, čo bolo značne menej ako poplatok za 1 meter, ktorý stanovila francúzska vláda vo vyhláške. V septembri 2016 mesto uviedlo, že v parížskej oblasti bolo už takto nainštalovaných 1800 km optických vláken. [[~[7~]>>path:#_ftn7]]

**Nemecko**

Spoločnosť Fast Opticom, ktorá pôsobí v Nemecku a v susedných krajinách, poskytuje ďalší príklad synergií zavádzania technológií s využitím prístupu do kanalizácie. Spoločnosť vznikla v roku 2003 ako konzorcium spoločností zameraných na oblasť telekomunikácií, plánovania sietí, robotizácie a sanácie kanalizácie. Špecializuje sa na ekologické kladenie optických vlákien v existujúcej kanalizácii a ich pripojenie priamo do jednotlivých domov. Spolupráca vedie k výhodným spoluprácam pre všetky zúčastnené strany. Obyvatelia sú spokojní s budovaním sietí iným spôsobom, ktorý redukuje zemné práce. Stavebné práce sú potrebné iba na to, aby sa na trase prepojili krátke medzery, ako aj na pripojenie rozvodných skriniek a budov s vonkajšími prístupovými bodmi. Priemyselné a obchodné budovy, ako aj väčšie viacbytové budovy môžu byť bežne pripojené priamo cez kanalizáciu, pretože kanalizačné potrubie je dostatočne dimenzované. Majitelia odpadových vôd na jednej strane získavajú zo spolupráce vo forme dodatočných výnosov, zároveň nie sú zbytočne zaťažovaní dodatočnými nákladmi spojenými s prevádzkou potrubia pre optické siete. Doteraz bolo realizovaných približne 250 projektov v dobrovoľnej spolupráci s vlastníkmi odpadových vôd.

454

455

Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí získavajú rýchlejší prístup na trh, ako v situácii keby budovali vlastnú infraštruktúru. Technológia umožňuje denne vybudovať až 250 metrov infraštruktúry. Keďže je kanalizácia budovaná dostatočne hlboko, nehrozí poškodenie sietí. Náklady na budovanie optických sietí sú výrazne nižšie v porovnaní s klasickými inžinierskymi prácami. Výstupom bolo položenie 900 km optiky do 300 000 domácností.

456

457

Nasledujúci obrázok znázorňuje priemernú investíciu na meter potrubia pre inžinierske práce (žlté) a technológiu FAST (modrá), ktorá bola využitá pri budovaní sietí v kanalizácii. Na ľavej strane je zobrazená žltou investícia do inžinierskych prác s rôznymi povrchmi (asfalt, betónové dosky, dlažba z prírodného kameňa). V strede je investícia do dvoch rôznych prístupných a neprístupných kanalizačných potrubí zobrazené modrou farbou, rovnako ako (staršie ako 20 rokov) zľavnené poplatky za prístup do odpadových vôd v šedej. Vpravo je vypočítaná vážená priemerná investícia na meter potrubia, pričom priemerná investícia do potrubia na meter je približne 100 € pre novobudovanú kanalizáciu a približne 60 € pre technológiu FAST. [[~[8~]>>path:#_ftn8]]

458

459

460

//Graf 4 priemerná investícia na meter potrubia inžinierskych prác //[[~[9~]>>path:#_ftn9]]

461

462

463

[[image:1742893882476-308.png]]

**Železnice**

Existujú rôzne príklady spolupráce medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a železničnými spoločnosťami v Európe. V niektorých prípadoch železničné spoločnosti inštalovali telekomunikačnú infraštruktúru popri tratiach, ktoré boli neskôr predané poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Napríklad britská železnica predala svoju telekomunikačnú jednotku poskytovateľovi Racal v roku 1996. Následne ale v roku 2002 priviedla svoju firmu späť do podnikania v telekomunikáciách.

**Spolupráca s energetickými spoločnosti**

475

476

Príkladom je spolupráca Tirolskej vlády a spoločnosti TIWAG

477

478

V roku 2014 vláda Tirolska podpísala zmluvu na používanie prázdnych potrubí so spoločnosťou TIWAG (miestny dodávateľ energií). Právo na používanie je prevoditeľné na obce, ktoré chcú budovať širokopásmové pripojenie v týchto potrubiach. Vo všeobecnosti, ak chce obec budovať optickú sieť, vypracuje celkový plán požadovanej topológie siete, vrátane budúcich stavebných prác a zohľadní využitie existujúcej infraštruktúry. Ako ďalší krok koordinujú s TIWAG, či konkrétne potrubia sú použiteľné alebo nie. Proces môže trvať niekoľko rokov, ale môže dosiahnuť pri investíciách značné úspory. Akonáhle sú k dispozícii potrubia, obce vkladajú optické vlákno a budujú pasívnu optickú sieť, ktorú neskôr prevádzkuje jedna alebo viac telekomunikačných spoločností. TIWAG obciam nemôže účtovať poplatok za prístup, dostáva však protihodnotu vo forme práva využívať optické vlákno.

479

480

Sieť pasívnych vlákien postavených obcami ponúka nediskriminačný prístup prevádzkovateľom telekomunikačným sietí. Siete prevádzkuje obec, na údržbu a opravy si najíma zvyčajne tretie strany.

481

482

Hlavnou motiváciou Tirolskej vlády bol nezáujem trhu o pokrývanie týchto oblastí širokopásmovým internetom. Vďaka dohode o výmene práv došlo k výraznému zníženiu nákladov pri budovaní týchto sietí priamo vládou. TIWAG získal právo prístupu približne v 150 komunitách. Na základe i týchto projektov do roku 2024 bude mať 240 000 ľudí prístup k širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.

**Luxemburg**

Spoločnosť LuxConnect je súkromná spoločnosť, ktorá prevádzkuje nenasvietené optické vlákna a dátové centrá v Luxemburgu. Luxemburská vláda ako jej akcionár investovala 30 mil. EUR do rozvoja optických sietí, aby bolo možné priamo v Luxemburgu budovať dátové centrá a riešiť náročné dátové operácie. Hlavnými zákazníkmi spoločnosti LuxConnect sú dopravcovia, telekomunikačné spoločnosti a dátové centrá. Spoločnosť sa pri budovaní optických sietí rozhodla pre spoluprácu so spoločnosťou Creos, hlavným distribútorom plynu a elektriny. Táto spoločnosť vlastní potrubný systém. Podstatou spolupráce bola dohoda o vzájomnom prenajímaní sietí – LuxConnect potrubia, Creos optická sieť, pričom pomer bol nasledovný:

488

489

1 km potrubia za 6 km optických vlákien.

490

491

Východiskom pri uzavretí dohody bolo rýchlejšie a menej nákladné budovanie optických sietí. Spoločnosť Creos mala záujem o inteligentné meranie svojich stredno-napäťových staníc, na čo by potreboval 150 mil. EUR pre vybudovanie 1300 km optiky.

492

493

Pri takomto budovaní sietí spoločnosť LuxConnect ušetrila 90% nákladov oproti nákladom za budovanie sietí v roku 2015 bežnými stavebnými prácami. Creos by štandardne pri budovaní optiky potrebnej pre svoje účely investoval 150 mil., pri spolupráci boli jeho náklady iba 35 mil. EUR a to investovaním do prepojenia všetkých svojich staníc do last mile. [[~[10~]>>path:#_ftn10]]

494

495

496

=== **3.2.2. Biznis procesy, ktoré sú predmetom projektu** ===

497

498

Predmetom projektu sú nasledovné biznis procesy:

499

500

* Zber údajov o pasívnej infraštruktúre (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS)

501

* Poskytovanie informácií o pasívnej infraštruktúre

502

503

504

=== **3.2.3. Informácie o oblasti (OBSAH / AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje** ===

505

506

Z pohľadu životných situácií projekt podporuje výkon verejnej správy v rámci nasledovných životných situácií:

507

508

|**Kód v číselníku (MetaIS)**|**Názov**

509

|156|Inžinierske siete

510

511

Tabuľka č. 1 - Zoznam projektom zlepšovaných životných situácií

512

513

514

Výnos MF SR č. 478/2010 Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy nedefinoval pre samotného žiadateľa žiaden úsek. Avšak pre tento projekt sú relevantné nasledovné úseky:

515

516

|**Kód v číselníku (MetaIS)**|**Názov úseku**

517

|U00077|Regionálny rozvoj okrem koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie

518

|U00029|Informatizácia spoločnosti

519

|U00062|Koordinovanie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie

520

521

Tabuľka č. 2 - Zoznam projektom zlepšovaných úsekov

522

523

524

=== **3.2.4. ROZSAH PROJEKTU** ===

525

526

527

Z hľadiska subjektu sa projekt týka MIRRI SR. MIRRI SR je ústredným orgánom štátnej správy pre

528

529

a) riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie,

530

531

b) oblasť investícií v rozsahu strategického plánovania a strategického projektového riadenia, ako aj koordináciu investičných projektov a vypracovanie národného strategického investičného rámca v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, a vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,

532

533

c) regionálny rozvoj vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja,

534

535

d) centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

536

537

538

Predmetom projektu je vybudovanie informačného systému spoločnej fyzickej infraštruktúry, známeho ako **Atlas pasívnej infraštruktúry**.

539

540

541

=== **3.2.5. MOTIVÁCIA PROJEKTU** ===

542

543

Motiváciou projektu je vytvorenie podmienok pre efektívny manažment a plánovanie sietí, kde bude možné vidieť jednotlivé prvky súčasnej a plánovanej infraštruktúry a optimalizovať tak investičné rozhodnutia. Motiváciou je zároveň podľa princípu „jedenkrát a dosť“ poskytovať informácie o fyzickej infraštruktúre všetkým subjektom štátnej a verejnej správy, ktoré majú v legislatíve ustanovenú povinnosť spracovávať informácie o fyzickej infraštruktúre v rámci svojich aktivít.

544

545

546

Strategické dokumenty na úrovni EÚ definujú, že na budovanie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia je nevyhnutné dôsledné plánovanie, koordinácia stavebných aktivít a znižovanie administratívneho zaťaženia, ktoré umožní znížiť veľkú časť nákladov pri budovaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, ako i pomôže chrániť životné prostredie vo forme eliminácie zbytočných duplicitných rozkopávok.

547

548

549

Ako predpoklad pre splnenie cieľa navrhuje vybudovanie spoločnej fyzickej infraštruktúry. Za fyzickú infraštruktúru považuje akýkoľvek prvok siete, ktorý má slúžiť na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom. Sú to najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén, veže a stĺpy. Tieto ustanovenia sú upravené v zákone č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (viac v časti legislatíva).

550

551

552

Ďalším motivačným faktorom pre realizáciu projektu je potreba informácií o fyzickej infraštruktúre z dôvodu budovania nových sietí resp. rekonštrukcií už existujúcich sietí, pri ktorých je potrebné zohľadniť ochranné pásmo sietí už vybudovaných. V súčasnosti absencia informácií spôsobuje škody vzniknuté rozkopávkami, pri ktorých dochádza k poškodeniu už prevádzkovanej technológie.

553

554

555

**Dotknuté strategické ciele v zmysle NKIVS:**

556

557

Prioritná os 1 - Lepšie služby

558

559

* Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami

560

* Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.

561

562

Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia

563

564

* Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy

565

* Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

|**Aktér**|**Cieľ**|**Požiadavka**|**Obmedzenie**

|(((

MIRRI SR

)))|(((

Zefektívniť, centralizovať a automatizovať postupy zberu informácií o fyzickej infraštruktúre na území SR

576

577

578

Podporiť rozširovanie širokopásmového pripojenia pre znevýhodnené oblasti - efektívna alokácia štátnej pomoci

579

580

581

Poskytovať informácie o existujúcej a plánovanej pasívnej infraštruktúre

582

583

oprávneným subjektom

584

)))|Implementovať systém pre správu priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky

|ÚPREKAPS|(((

Zvýšiť úroveň zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry a znížiť náklady pri budovaní širokopásmových sietí.

589

590

591

Poskytovať informácie o existujúcej a plánovanej pasívnej infraštruktúre

592

593

oprávneným subjektom.

594

595

596

)))|Implementovať systém pre správu priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky

597

|OVM|Skvalitniť prípravu vstupov pre rozhodovanie úradov zlepšením analýzy informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre|Implementovať systém pre správu priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky

598

|Telekomunikačný operátori|(((

599

Zvýšiť úroveň zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry a znížiť náklady pri budovaní širokopásmových sietí

600

601

602

Zjednodušiť a urýchliť procesy stavebného konania a znížiť čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre, vrátane ostatných odvetví pri stavebnom konaní

)))|Implementovať systém pre správu priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky

607

|Prevádzkovatelia sietí|(((

608

Zjednodušiť a urýchliť procesy stavebného konania a znížiť čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre pri stavebnom konaní

609

610

611

)))|Implementovať systém pre správu priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky

612

|Verejnosť|Zvýšenie dostupnosti informácií o pasívnej infraštruktúre|Implementovať systém pre správu priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre, metodické vedenie.|Chýbajúci informačný systém napĺňajúci požiadavky

613

614

615

[[image:1742893882477-332.png]]

616

617

**V súlade s hlavnými princípmi informatizácie verejnej správy** (podľa NKIVS):

618

619

* **P1 – Orientácia na používateľa**

620

** • Jednoduchá prístupnosť služieb

621

** • Personalizácia a Proaktívnosť

622

* **P2 – Prirodzene digitálna verejná správa**

623

** Kontinuálne administratívne zjednodušovanie - optimalizácia procesov a legislatívy

624

** Prednostné využívanie digitálnych služieb a dát pre rozhodovanie

625

** Efektívnosť a pridaná hodnota – najvyššia hodnota za peniaze

626

* **P3 – Údaje sú aktíva**

627

** Maximalizácia zdieľania a spoločného využívania údajov (obmedzené len legitímnosťou) pre lepšie rozhodovanie

628

* **P6 – Bezpečnosť**

629

** Optimálna úroveň bezpečnosti

630

** Včasné riešenie bezpečnosti

631

** Dostupnosť – odolnosť voči výpadkom

632

633

Systém bude napomáhať rýchlejšiemu vybavovaniu stavebných povolení a výstavbe, lepšiemu plánovaniu a rozvoju územia, efektívnejšej energetike a utility (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), inteligentnej doprave a verejnej mobility, bezpečnosti a krízovému manažmentu, digitalizácii a zdieľaniu dát, inteligentnej správe majetku. Predpokladá sa lepšia koordinácia výstavy a modernizácia infraštruktúry, menej byrokracie, efektívnejšie využitie štátnych pozemkov, úspora nákladov na budovanie duplicít a lepšie plánovanie investícií do verejných služieb.

634

635

* Zainteresované strany/Stakeholderi

|**ID**|(((

**AKTÉR / STAKEHOLDER**

)))|(((

**SUBJEKT**

(názov / skratka)

)))|(((

**ROLA**

(vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.)

651

)))|(((

652

**Informačný systém**

653

654

(názov ISVS a MetaIS kód)

)))

|3.|Európska komisia (EK)|EK|Používateľ/vlastník dát|(((

)))

|4.|Telekomunikačný operátori| |Používateľ|(((

)))

|5.|Prevádzkovateľ siete (okrem Telekomunikačných operátorov)| |Používateľ/vlastník dát|(((

)))

|6.|OVM| |Používateľ/vlastník dát|

674

|7.|Oprávnení prijímatelia| |Používateľ|(((

)))

|8.|Verejnosť občania| |Používateľ|(((

)))

~1. Ciele projektu a merateľné ukazovatele

// //

**Ciele/Merateľné ukazovatele**

|**ID**|(((

**CIEĽ**

)))|**NÁZOV

MERATEĽNÉHO A VÝKONNOSTNÉHO UKAZOVATEĽA (KPI)**|**POPIS

701

UKAZOVATEĽA**|**MERNÁ JEDNOTKA**

702

(v čom sa meria ukazovateľ)|**AS IS

703

MERATEĽNÉ VÝKONNOSTNÉ HODNTOY**

704

(aktuálne hodnoty)|**TO BE

705

MERATEĽNÉ VÝKONNOSTNÉ HODNTOY**

706

(cieľové hodnoty projektu)|(((

707

**SPÔSOB ICH MERANIA/**

**OVERENIA

PO NASADENÍ**

(overenie naplnenie cieľa)

712

)))|**POZNÁMKA**

713

|ID 1|Posilňovanie digitálnej pripojiteľnosti|Počet km zdokumentovanej pasívnej infraštruktúry|Ukazovateľ vyjadruje km fyzickej infraštruktúry zmapovanej a zdokumentovanej vo forme priestorových dát|km|0|8 500 km|ITMS21+|V čase T+10 dosiahne hodnota 45 500 KM

714

|ID 2|Posilňovanie digitálnej pripojiteľnosti|Verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych služieb, produktov a procesov|Podporená verejná inštitúcia. Medzi verejné inštitúcie patria miestne orgány verejnej správy, orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni alebo iné typy orgánov verejnej moci. Ukazovateľ sa nevzťahuje na obecné podniky a verejné univerzity alebo výskumné ústavy.|verejné inštitúcie|0|1|ITMS21+|

715

716

717

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené aj iné výsledkové ciele projektu, ktoré vychádzajú z povahy projektu:

718

719

|Cieľ|Súčasná hodnota|Cieľová hodnota

720

|Dĺžka vybudovanej optickej siete ako náhrady xDSL a rádiových typov pripojení za rok|0 KM|500 – 1000 km

721

|Dĺžka vybudovanej optickej siete s preukázateľnými úsporami|0 KM|50 – 60% z celkovej výstavby

722

|Celková suma úspor pri budovaní infraštruktúry|0 €|Cca 18 500 000 €

* Špecifikácia potrieb koncového používateľa

728

729

730

MIRRI SR – IS Atlas pasívnej infraštruktúry vytvorí priestor pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre oprávneným subjektom.

731

732

ÚPREKAPS - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne vyzbierané podklady o fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov sietí a tým podporí znižovanie nákladov pri budovaní širokopásmového internetu. Zároveň do IS Atlas pasívnej infraštruktúry bude prostredníctvom zberu a integrácie na IS MSRŠD vkladať údaje o infraštruktúre telekomunikačných sietí, ktorých je vlastníkom.

733

734

OVM – OVM môžu čerpať z IS Atlas pasívnej infraštruktúry informácie o fyzickej infraštruktúre, čím podporia rozhodovanie vo svojich procesoch. Atlas fyzickej infraštruktúry podporí aj proces zníženia nákladov na výstavbu a plánovanie infraštruktúry, a to nielen redukciou administratívnej záťaže, ale aj optimalizovaním nákladov pri budovaní a zdieľaní fyzickej infraštruktúry. (Stavebné úrady, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenský pozemkový fond, Regionálne samosprávy a magistráty, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), Ministerstvo hospodárstva, Štatistický úrad, ÚRSO, Vodárenské spoločnosti, distribučné spoločnosti, SPP, NDS, ŽSR, HaZZ, PZ SR Ministerstvo obrany, atď..

735

736

Prevádzkovatelia sietí - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne podklady pre procesy stavebného konania a tým bude znižovať čas potrebný na zber informácií o fyzickej infraštruktúre pri stavebnom konaní.

737

738

Verejnosť - IS Atlas pasívnej infraštruktúry poskytne podklady pre procesy stavebného konania, na základe ktorého zjednoduší proces stavebného konania a skráti čas potrebný na vybavenie.

739

740

Telekomunikačný operátori – Vkladajú dáta do IS Atlas pasívnej infraštruktúry (cez plánovaný rozvoj IS MSRŠD) a sú poskytovateľmi dát do tohto informačného systému.

1.

11. Riziká a závislosti

|R_1|Kvalita dát|Stredné riziko|Extrémny

749

dosah|Vytvorenie metodických postupov pre odovzdávanie dát v rámci zberov verejných konzultácií

750

751

752

|R_4|Bezpečnostné riziko|Stredné riziko|Stredný dosah|Quality assurance pri implementácii riešenia, vykonanie penetračných testov a testov zraniteľnosti a vypracovanie protokol o výsledkoch z bezpečnostného testovania

753

754

|R_6|Riešenie požiadaviek|Stredné riziko|Stredný dosah|Priebežné validovanie – zaviesť pravidelné stretnutia (workshopy, review) s cieľom kontrolovať, či požiadavky odzrkadľujú potreby užívateľov a sú v súlade s platnou legislatívou a projektovými cieľmi.

755

|R_7|Riziko nedostatku interných zdrojov pre požadovanú dodávku prác pridelených

756

na interných zamestnancov úradu|Stredné riziko|Stredný dosah|Prijímanie zamestnancov s časovou rezervou pred začiatkom prác

757

|R_8|(((

758

Nepridelené finančné prostriedky

759

760

761

)))|Stredné riziko|Extrémny dosah|Hľadanie iných zdrojov financií z iných programov, presunutie financií z iných projektov alebo financovanie zo štátneho rozpočtu a následne refinancovanie spätne

|R_9|(((

Neúplné požiadavky

)))|Stredné riziko|Stredný dosah|Priebežné validovanie – zaviesť pravidelné stretnutia (workshopy, review) s cieľom kontrolovať, či požiadavky odzrkadľujú potreby užívateľov a sú v súlade s platnou legislatívou a projektovými cieľmi.

767

|R_10|(((

768

Komplikácie s verejným obstarávaním

769

770

771

)))|Stredné riziko|Stredný dosah|Dôsledná príprava obstarávacích podkladov: Zabezpečiť odbornú oponentúru a kontrolu súťažných podmienok a zmluvných klauzúl, aby spĺňali legislatívne požiadavky a boli formálne i vecne správne.

772

|R_11|(((

773

Projekt nebude realizovaný a nasadený podľa plánu.

774

775

776

)))|Stredné riziko|Stredný dosah|(((

777

Podrobné rozdelenie aktivít a míľnikov: Vytvoriť prehľadný harmonogram s jasne definovanými etapami, míľnikmi a výstupmi. Pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie pokroku pomôže včas odhaliť potenciálne meškania a zaviesť nápravné opatrenia.

778

\\Riadenie zmien a priebežné monitorovanie rizík: Riadiaci výbor bude schvaľovať a kontrolovať všetky zmeny v projekte. Tým sa minimalizuje riziko nepredvídaných úprav, ktoré by mohli ohroziť harmonogram.

)))

|R_12|(((

Nerealizácia projektu rozvoja IS MSRŠD

784

785

786

)))|Stredné riziko|Nízky dosah|(((

787

Projekt rozvoja MSRŠD je poskytovateľom dát, teda závislosť projektov je orientovaná smerom do AoPI ku GigaOffice a preto dosah rizika je nízky, funkcionalita AoPI nebude ohrozená

)))

|R_13|(((

Ohrozenie prevádzky a dostupnosti systému

793

794

795

)))|Stredné riziko|Nízky dosah|(((

796

Monitoring prevádzky: Implementovať nonstop monitoring kľúčových ukazovateľov (výkon, stav služieb, sieťové spojenia) s možnosťou včasného varovania (alertov) pri prekročení kritických hodnôt. Tým sa minimalizuje doba odhalenia problému a skracuje reakčný čas.

)))

|R_14|(((

Zmena požiadaviek na základe pilotnej prevádzky

802

803

804

)))|Stredné riziko|Nízky dosah|(((

805

Proces riadenia zmien (Change Management): Zaviesť formálny postup, cez riadiaci výbor, na posudzovanie nových či upravených požiadaviek, vrátane vyčíslenia dopadu na čas, rozpočet a ďalšie zdroje. Tým sa zachová kontrola nad rozširovaním rozsahu (scope creep).

)))

|R_15|(((

Riziko nedostatku financií

811

812

813

)))|Nízke riziko|Vysoký dosah|(((

814

Manažment nákladov a priebežné sledovanie rozpočtu: Už v úvodnej fáze projektu zaviesť detailné sledovanie rozpočtu a nákladov (Cost Management Plan). Pravidelné vyhodnocovanie nákladov a porovnanie so schváleným rozpočtom pomôže včas odhaliť potenciálne prekročenia limitov.

)))

|R_16|(((

Riziko technických problémov

820

821

822

)))|Nízke riziko|Vysoký dosah|(((

823

Zaviesť podrobný plán technických testov (zahŕňajúci integračné, výkonnostné a pilotné testovanie) a súčasne využiť pilotné prostredie na odhalenie možných nedostatkov ešte pred ostrým nasadením. Tým sa minimalizuje riziko, že nekompatibility či výkonnostné problémy zistíme až v produkčnej prevádzke, kde by spôsobili neočakávané výpadky alebo zlyhania.

)))

|R_17|(((

Nesúčinnosť a nespoľahlivosť dodávateľa

829

830

831

)))|Stredné riziko|Vysoký dosah|(((

832

V zmluvných podmienkach verejného obstarávania detailne upraviť mechanizmy kontroly a zodpovednosti (napr. zaviesť výkonnostné ukazovatele, sankcie pri nedodržaní míľnikov, eskalačný postup). Pravidelné statusy a kontrolné body s dodávateľom umožnia včas zachytiť potenciálne problémy a poskytnú priestor na rýchle nápravné opatrenia.

)))

|R_18|(((

Nemožnosť využitia MIRRI cloudu

838

839

840

)))|Stredné riziko|Žiaden dosah|(((

841

V rámci projektu sa počíta s nasadením IS MSRŠD do prostredia MIRRI cloudu, ktorý v súčasnosti nie je k dispozícii. Ako alternatíva v rámci technologickej vrstvy projektu je navrhnuté riešenie využitia Vládneho cloudu, čo eliminuje riziko. Rozhodnutie o nasadení je potrebné vykonať vo fáze Analýza a dizajn.

)))

1.

11. Alternatívy a Multikriteriálna analýza

850

851

852

* Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

853

854

855

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené 3 rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.

856

857

858

[[image:1742893882482-260.png]]

859

860

Cieľom projektu je vyriešenie problému definovaného vo vyššie uvedených kapitolách a teda vytvoriť centralizovaný a konsolidovaný model geopriestorových údajov o fyzickej infraštruktúre na Slovensku. V nadväznosti na takto definovaný problém je možné stanoviť 3 biznis alternatívy, pričom každá z nich v určitom rozsahu daný problém rieši.

861

862

863

|**Alternatíva**|**Stručný popis**

864

|Alternatíva 1|Prvou alternatívou je ponechanie existujúceho stavu. Nebude vytvorený nástroj pre efektívny manažment a plánovanie sietí, kde by bolo možné vidieť jednotlivé prvky súčasnej a plánovanej infraštruktúry a optimalizovať tak investičné rozhodnutia. Nebude zavedený systém poskytujúci informácie o fyzickej infraštruktúre všetkým subjektom verejnej správy, ktoré majú v legislatíve ustanovenú povinnosť spracovávať informácie o fyzickej infraštruktúre v rámci svojich aktivít.

865

|Alternatíva 2|Druhá alternatíva predstavuje vytvorenie prezentačného portálu a úložiska priestorových informácií o celkovej fyzickej infraštruktúre štátu prepojením a integráciou existujúcich GIS systémov prevádzkovaných jednotlivými povinnými osobami a prevádzkovateľmi sietí. Systém bude vytvárať prevádzkovú štruktúru podľa princípov plne decentralizovanej internetovej GIS architektúry (P2P Spatial Access Method). Navrhovaná architektúra by čiastočne odstránila potrebu centrálnych komponentov využitím dynamických priestorových indexovacích algoritmov (napr. QuadTree) a úplne decentralizovaných P2P sietí (napr. Distribuované Hash Tabuľky). Biznis organizácia celého riešenia by naopak predpokladala komplexnejšie riadiace a rozhodovacie štruktúry, hlavne z dôvodov aspoň minimálnej štandardizácie rozhraní a definícií datasetov.

866

|Alternatíva 3|(((

867

Tretia alternatíva predstavuje využitie centralizovaného riešenia pre zber, spracovanie, konsolidáciu a poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre SR. Informácie budú zberané vo vektorovom tvare a budú popisovať líniové stavby a technické prvky fyzickej infraštruktúry. Systém bude prevádzkovaný prednostne v cloudovom prostredí štátnej správy SR. Systém bude pre prácu s priestorovými informáciami využívať štandardy pre geografické informácie vychádzajúce zo smernice INSPIRE.

)))

*

1.

11.

111. Multikriteriálna analýza

881

882

883

| |**KRITÉRIUM**|**ZDÔVODNENIE KRIÉRIA**|(((

**STAKEHOLDER**

**1 (MIRRI)**

)))|(((

**STAKEHOLDER**

**2 (OVM)**

)))|(((

**STAKEHOLDER**

**3 (Vlastníci údajov)**

895

)))

896

|(% rowspan="5" %)(((

BIZNIS VRSTVA

)))|Kritérium A Zber informácií o fyzickej infraštruktúre štandardizovaným spôsobom (KO)|Kritérium hodnotí do akej miery bude zabezpečená dostupnosť údajov o infraštruktúre od všetkých približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov a v požadovanej štruktúre|//X//|//X//|//X//

901

|Kritérium B Správa priestorových informácií (KO)|(((

902

Kritérium hodnotí do akej miery bude zabezpečená správa údajov o infraštruktúre od všetkých približne 2000 prevádzkovateľov sietí z rôznych sektorov a v požadovanej štruktúre

903

904

905

)))|//X//|//X//|//X//

906

|(((

907

Kritérium C Zdieľanie a znovu použiteľnosť údajov pre štátne orgány

908

909

(KO)

910

)))|Kritérium hodnotí do akej miery bude umožnené zdieľanie a znovupoužiteľnosť údajov pre ostatné orgány štátnej správy|//X//|//X//|

911

|Kritérium D Umožnenie využitia udajov na analytické účely (KO)|Kritérium hodnotí do akej miery bude umožnené využívanie údajov na pokročilé analytické účely|//X//|//X//|//X//

912

|Kritérium E Poskytovanie informácií relevantným subjektom trhu|Kritérium hodnotí do akej miery riešenie umožní poskytovanie informácií trhovým subjektom a podporu zdieľania existujúcej fyzickej infraštruktúry|//X//|//X//|//X//

913

914

915

Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA

916

917

|**Zoznam kritérií**|(((

**Alt**

**1**

)))|(((

**Spôsob**

**dosiahnutia**

)))|**Alt 2**|(((

**Spôsob**

**dosiahnutia**

)))|**Alternatíva 3**|(((

**Spôsob**

**dosiahnutia**

)))

|Kritérium A| nie| |Áno s rizikom| by boli dostupné , riziková je ale štandardizácia dátových štruktúr|áno|Konsolidácia údajov do jedného systému umožní ich štandardizáciu a poskytovanie a zároveň umožní poskytovať údaje aj prevádzkovateľom bez vlastného riešenia

935

|Kritérium B| nie| |Áno s rizikom|Decentralizované riešenie by bolo cez prezentačný portál schopné priebežne zobrazovať priestorové údaje o fyzickej infraštruktúre dostupné v systémoch zapojených prevádzkovateľov sietí, avšak s rizikovou kvalitou, dostupnosťou a bez využívanej štandardizovanej štruktúry|áno|Prostredníctvom centralizovaného riešenia implementovaného v súlade s legislatívnymi požiadavkami

936

|Kritérium C| nie| |nie| |áno|Prostredníctvom integrácie na IS CPDI/KAV

937

|Kritérium D| nie| |nie| |áno|(((

938

Prostredníctvom integrácie na KAV

)))

|Kritérium E|nie| |áno|Riešenie umožní zobrazovať údaje o infraštruktúre dostupné v systémoch zapojených prevádzkovateľov sietí|áno|Riešenie umožní zobrazovať údaje o infraštruktúre dostupné v API

1.

11.

111. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

949

950

951

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

952

953

954

[[image:1742893882485-145.png]]

1.

11.

111. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

959

960

961

Alternatíva na úrovni technologickej architektúry reflektuje alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití hybridného cloudu.

* POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

970

971

972

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky 401/2023 Z.z. pozostávať z uvedených etáp:

* Analýza a dizajn,

* Implementácia a testovanie,

* Nasadenie.

|**ID**|**Prehľad projektových výstupov**

981

|** **|**Výstupy vytvárané PRIEBEŽNE počas celého projektu**

982

|M-01|**Plán etapy/Plán fázy**

983

|M-02|**Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania a požiadavky:**

984

| |(1) Zoznam otvorených otázok

985

| |(2) Zoznam funkčných zdrojových kódov

986

| |(3) Zoznam licencií

987

| |(4) Správa o stave projektu (Status report)

988

| |(5) Požiadavka na zmenu (CR)

989

|M-03|**Akceptačný protokol**

990

|M-06|**Evidencia e-Government komponentov v MetaIS, vrátane architektonických modelov***

991

| |**PRÍPRAVNÁ A INICIAČNÁ FÁZA**

992

|I-02|Projektový zámer

993

|I-04|Katalóg požiadaviek

994

| |**REALIZAČNÁ FÁZA**

995

|**R1**|**ANALÝZA A DIZAJN**

996

|R-01|**Akceptačné kritériá**

997

|R1-1|**Detailný návrh riešenia (DNR)**

998

(1) Zámer riešenia, analýza požiadaviek, používateľský prieskum a motivačná architektúra

999

(2) Popis postupu analýzy a návrhu riešenia

1000

(3) Biznis architektúra*

1001

a. Existujúca a cieľová biznis architektúra

1002

b. Procesy podporované navrhovaným riešením

1003

c. Vytvorenie informačnej architektúry a mapovanie používateľskej cesty

1004

d. Vytvorenie grafického návrhu a prototypu používate používateľského rozhrania (UX, UI)

1005

e. Prípady použitia (use case model)

1006

(4) Dátová architektúra

1007

(5) Aplikačná architektúra*

1008

a. Existujúca a budúca aplikačná architektúra

1009

b. Aplikačné komponenty a ich vzťah k biznis komponentom a funkčným požiadavkám

1010

c. Integrácie – Komunikácia medzi komponentami (OpenAPI)

1011

(6) Technologická architektúra*

1012

a. Existujúca a budúca technologická architektúra

1013

b. Technologické komponenty riešenia a ich vzťah k aplikačným komponentom

1014

(7) Softvérové licencie a zdrojové kódy

1015

(8) Požiadavky na úrovne služieb

1016

(SLA) a výkonnosť

1017

(9) Zabezpečenie dostupnosti, zálohovanie a obnova riešenia

1018

(10 Bezpečnosť – riešenie požiadaviek na bezpečnosť

1019

(11) Migrácia dát

1020

(12) Harmonogram realizácie a nasadenia, závislosti

1021

|R1-2|**Plán a stratégia testovania**

1022

| |(1) Testovacie prípady (UC/TC)

1023

(2) Testovacie prostredia

1024

(3) Testovacie dáta

1025

(4) Defekt manažment, monitoring a reporting testov

1026

|**R3**|**IMPLEMENTÁCIA A TESTOVANIE**

1027

|R3-1|**Vývoj, migrácia údajov a integrácia**

1028

|(% rowspan="7" %)R3-2|**Testovanie**

1029

|(1) Funkčné testovanie (FAT)

1030

|(2) Systémové a integračné testovanie (SIT)

1031

|(3) Záťažové a výkonnostné testovanie

1032

|(4) Bezpečnostné testovanie (SW/HW a kybernetická bezpečnosť)

1033

|(5) Používateľské testy funkčného používateľského rozhrania (UX)

1034

|(6) Používateľské akceptačné testovanie (UAT)

1035

|R3-3|**Školenia personálu**

1036

|(% rowspan="10" %)R3-4|**Dokumentácia**

1037

|1) Aplikačná príručka, vrátane aktualizovanej dokumentácie architektúry v rozsahu podľa položiek 3 až 10 Detailného návrhu riešenia R1-1

1038

|(2) Integračná príručka

1039

|(3) Používateľská príručka (vo forme kontextovej príručky - z aplikácie, bude priamo dostupný kontextový návod prostredníctvom jedného kliku. Technológia bude určená v rámci realizácie zmenového konania pre ŽS6)

1040

|(4) Zdrojové kódy a licencie

1041

|(5) Inštalačná a konfiguračná príručka

1042

|(6) Prevádzkový opis a pokyny pre diagnostiku, servis a údržbu

1043

|(7) Pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán)

1044

|(8) Bezpečnostný projekt

1045

|(9) Údaje o monitorovaní úrovne poskytovaných služieb (SLA) aktív IT

1046

|**R4**|**NASADENIE a POSTIMPLEMENTAČNÁ PODPORA (PIP)**

1047

|R4-1|**Nasadenie do produkčnej prevádzky (vyhodnotenie)**

1048

|R4-2|**Akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky (vyhodnotenie)**

1049

| |**DOKONČOVACIA FÁZA**

1050

|M-02|**Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania **

1051

**a požiadavky:**

1052

| |**Manažérske správy, plány, reporty, zoznamy, odporúčania a požiadavky:**

1053

| |(1) Správa o dokončení projektu (etapy/fázy)

1054

1055

1056

Vecné výstupy projektu sú definované v nasledujúcich podkapitolách:

1.

11.

111. Etapa 1 – Analýza a dizajn

1062

1063

V rámci Etapy1 budú zostavený komplex procesno-analytických a metodických postupov, hodnotení, validácie a návrhu procesov a postupov konsolidácie údajov, finalizácia architektúry riešenia a aplikovanie princípu API First. Špecifikácia vystavených služieb bude navrhnutá v rámci fázy Analýza a dizajn.

1064

1065

Hlavným prínosom je nastavenie metodického postupu pre vstup a spracovanie a konverziu údajov z rôznych zdrojov. Práve pestrosť a nejednotnosť poskytovaných údajov vedie k potrebe zostavenia jednotnej metodiky, metodického postupu, pre konverzie a spracovanie priestorových údajov, tak aby ich bolo možné plnohodnotne využívať v rámci komplexného riešenia. Na návrhu metodického postupu by sa mali zúčastniť experti pre priestorové informácie spolu s expertami pre geodetické merania, expertami pre agendu INSPIRE a s odbojnými expertmi pre líniové stavby. Výsledkom tohto procesu by malo byť nastavenie spoločného metodického postupu, neskôr kodifikovaného aj samostatným predpisom, ktorý by obsiahol pomerne širokú množinu zdrojových formátov a popisných sprievodných údajov.

1066

1067

Rovnako metodicky je potrebné pristúpiť aj k hodnoteniu a optimalizácii jednotlivých plánovaných líniových trás infraštruktúry a ich stretom s legislatívnymi a inými obmedzeniami s ohľadom na nastavenie optimálnych procesov do budúcnosti. V tomto prípade aj pre poloautomatický, resp. automatický schvaľovací proces pri realizácii líniových stavebných prác, spojených s budovaním trás novej infraštruktúry. Pri návrhu metodického postupu by mali spolupracovať experti pre krajinné plánovane, územné plánovanie, s expertami pre agendu INSPIRE a experti pre posudzovanie líniových stavieb v procese EIA, tak aby z metodického návrhu postupu vznikol tematický obsah pre budovanie nových línií, ako parciálna časť Atlasu pasívnej infraštruktúry.

1068

1069

Medzi inžinierske siete patrí fyzická infraštruktúra na prepravu úžitkových výrobkov - potrubia na prepravu ropy, plynu, chemikálií, vody, kanalizačných a tepelných produktov - a káble na prenos elektriny, káblové distribučné systémy atď. Každá organizácia má rozdielne zodpovednosti, čo ovplyvní druh údajov, ktoré zhromažďuje, spravuje a používa. Niektoré organizácie budú používať jednoduché, zatiaľ čo iné budú mať zložitejšie dátové modely. Aj v tomto prípade bude nutné metodicky spracovať rôznu povahu a úroveň spracovania priestorových údajov a popisných informácií a navrhnúť metodický postup, ako sa táto skutočnosť premietne do návrhu budúceho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.

1070

1071

Podstatnou časťou Detailného návrhu riešenia je implementácia a zohľadnenie navrhovaných metodických postupov tak, aby zodpovedali plánovaným infraštruktúrnym procesom do budúcnosti. Súčasťou DNR bude aj návrh nového aplikačného riešenia pre Atlas pasívnej infraštruktúry.

1072

1073

1074

V Detailnom návrhu riešenia sa očakávajú, okrem metodického návrhu jednotlivých procesov aj detailné rozpracovanie:

1075

1076

* základný popis využívaných údajov

1077

1078

* zjednotenie odbornej terminológie

1079

1080

* aplikačnej architektúry riešenia

1081

1082

* integračnej platformy riešenia

1083

1084

* komunikačnej platformy riešenia

1085

1086

* technologickej architektúry riešenia

1087

1088

* bezpečnosti riešenia

1089

1090

* prevádzky a podpory riešenia

1091

1092

1093

Výsledkom Etapy1 je Analýza a Detailný návrh riešenia (DNR), ktorý priamo zohľadňuje navrhované metodické postupy a procesy, no najmä definuje vstupy pre nasledujúce etapy postupu budovania Atlasu pasívnej infraštruktúry.

1.

11.

111. Etapa 2 – Implementácia a testovanie

1099

1100

1101

Na základe výstupov definovaných v Detailnom návrhu riešenia bude v Etape 2 nastavená a implementovaná aplikačná architektúra prostredí pre celkové riešenie, vrátane funkčných, integračných, systémových a nesystémových požiadaviek na ďalšie systémy.

1102

1103

V rámci Etapy 2 bude kladený celkový dôraz na development aplikačného prostredia

* aplikačné služby

* aplikačné komponenty riešenia

1108

1109

* integračné väzby a popis údajov

* metadáta

Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok UPVS prípadne na registrované mailové adresy.

1115

1116

Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy.

1117

1118

Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí.

1119

1120

Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu.

1121

1122

Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy.

1123

1124

Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia. Za obzvlášť dôležitú sa považuje integrácia s IS MSRŠD, ktorý zbiera dáta o FI telekomunikačných sietí, ktoré budú do systému integrované.

1125

1126

Úlohu ServiceDesku bude plniť ServiceDesk NASES, bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému.

1127

1128

Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlas pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby, primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách.

1129

1130

Výstupom z Etapy 2 je funkčné aplikačné riešenie pre zabezpečenie funkcionalít modulárneho riešenia Atlasu pasívnej infraštruktúry.

Bezpečnosť

Základnými východiskami pre rozvíjané riešenie bezpečnosti systému sú relevantné právne predpisy ako zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, zákon 78/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, zákon 179/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

1136

1137

Riešenie bude v oblasti bezpečnosti a ochrany dát aplikovať relevantné centrálne nastavené bezpečnostné politiky a pravidlá. Na technologickej úrovni budú implementované systémy v čo najvyššej možnej miere využívať komponenty, platformy a technológie hybridného vládneho a MIRRI cloudu v nasledujúcich oblastiach:

1138

1139

* bezpečnosť aplikácií s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, autentickosť a dostupnosť dát vytváraných, spracovávaných, uchovávaných alebo prenášaných prostredníctvom riešenia, a to v súlade so štandardom ISO/IEC 15408,

1140

* bezpečnosť platformy a bezpečnosť dátových úložísk v cloudovom prostredí, v rámci ktorej sa definujú aktualizácie a udržiavanie štandardov pre jednotlivé operačné a databázové systémy, riadenie servisných a bezpečnostných záplat, riadenie zraniteľností a prístupov k virtualizačnej platforme, logovanie prístupov a zmien pre audit, ochrana pred škodlivým kódom,

1141

* bezpečnosť sietí s monitoringom sieťových prístupov, DNS bezpečnosť, bezpečnosť vzdialenej práce a práce externistov, emailových sieťových brán, dôveryhodných sieťových a internetových spojení,

1142

* riadenie prístupov a autentifikačný a autorizačný koncept bude využívať centrálny komponent pre správu identít a prístupov , ktorého implementácia bude súčasťou projektu

1143

* riadenie kontinuity prevádzky bude budované na využití datacentra cloudu, replikácie dát a virtuálnych serverov budú v kompetencií prevádzky cloudu,

1144

* validácia vstupných a výstupných dát – vzhľadom na zvýšené toky dát z externého prostredia bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť validáciám štruktúr a povoleného obsahu dát pred ich spracovaním a importom do interných databáz. Výstupné dáta bude potrebné špecificky kontrolovať a chrániť pred zverejnením vyhradených údajov,

1145

* riadenie prostredí pre vývoj, migrácie dát a testovanie – pre štandardný prístup implementácie a testovania zmien a datasetov pred ich nasadením do produkčného prostredia,

1146

* nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru,

1147

* analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti,

1148

* nástroje pre testovanie a overovanie zraniteľnosti a odolnosti systémy voči hrozbám.

1149

1150

1151

Vzhľadom na to, že v rámci systému budú zhromažďované a spracovávané údaje, ktoré môžu mať povahu vyhradených informácií, systém bude musieť byť zabezpečený spôsobom ktorým poskytne adekvátnu ochranu týchto údajov.

1152

1153

Na úrovni riešenia postupov a politiky bezpečnosti bude preto potrebné počas implementácie vypracovať bezpečnostný projekt v súlade so zákonom č. 179/2020 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy a doplnení niektorých zákonov a v súlade s č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Rovnako bude nevyhnutné v súlade so zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijať bezpečnostné opatrenia - úlohy, procesy, roly a technológie v organizačnej, personálnej a technickej oblasti, ktorých cieľom je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti počas životného cyklu citlivých údajov a informačných systémov.

1.

11.

111. Etapa 3 – Nasadenie - Digitalizácia a migrácia

1160

1161

V kontexte výstupov Detailného návrhu riešenia je predmetom Etapy 3 naplnenie produkčného prostredia údajmi o existujúcej infraštruktúre, pričom budú uplatnené požiadavky a metodické postupy z Etapy 1 na :

* konverziu údajov

* synchronizáciu údajov

1166

* validáciu údajov

1167

* migráciu údajov

1168

* prepojenie metainformácií

1169

1170

1171

V rámci Etapy 3 bude prebiehať postupné naplnenie Atlasu pasívnej infraštruktúry priestorovými údajmi, ktoré budú predspracované a konsolidované podľa metodického postupu z DNR. V rámci migrácie dát sa počíta s dátami od prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ktoré budú tvoriť primárny zdroj dát. Systém však bude funkčnosťou, mapovými vrstvami, číselníkmi a DB priestorom pripravený aj na dáta od prevádzkovateľov ostatných sietí. V rámci ďalšieho rozvoja bude možné postupne plniť systém dátami od iných prevádzkovateľov sietí. Dáta z IS MSRŠD ktorých vlastníkom je ÚPREKaPS, budú prístupné len na čítanie, ich správa zostane v IS MSRŠD.

1172

1173

1174

Migrácia existujúcich údajov do aplikačného prostredia bude prebiehať primárne z dát IS MSRŠD, v ďalšom rozvoji aj z iných zdrojov. Migrácia môže prebiehať viacerými kanálmi:

1175

1176

* migrácia existujúcich digitálnych vstupov jednorazovo od jednotlivých poskytovateľov

1177

* vstup existujúcich digitálnych podkladov cez pripravené vstupné rozhranie od jednotlivých poskytovateľov

1178

* vstup digitálnych podkladov z procesu schvaľovania nových navrhovaných trás s vyriešenými stretmi a legislatívnymi a inými obmedzeniami

1179

* vstup digitalizovaných archívnych údajov

1180

* vstup popisných údajov a metainformácií do katalógu Atlasu pasívnej infraštruktúry

1181

1182

**Uvažované migrácie do ďalšieho rozvoja (mimo rozsah projektu)**

1183

1184

Prvým zdrojom dát je IS MSRŠD ale postupné doplnenie dát z iných zdrojov je nevyhnutné pre celkový obraz infraštruktúry a dosahovaniu nových prísnejších cieľov. Migrácia dát z IS MSRŠD prebehne inicializačnou dávkou dát.

1185

1186

Podmienkou reálnej využiteľnosti projektu v ďalšom rozvoji je zber a konsolidácia existujúcich a historických podkladov od prevádzkovateľov sietí. Databáza priestorových údajov bude primárne konsolidovať existujúce dáta ÚRSO, ktoré prejdú digitalizáciou a prípadnými upresňujúcimi zameraniami. Podklady sú v súčasnosti v rôznych formátoch často len v papierovej a mapovej podobe. Za týmto účelom bude treba vytvoriť samostatný projektový stream na digitalizáciu a integráciu geodát do Atlasu pasívnej infraštruktúry.

1187

1188

1189

Digitalizácia a integrácia podkladov o pasívnej infraštruktúre sa bude týkať:

1190

1191

1. prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí - infraštruktúry staršej ako 10 rokov. (tieto údaje bude Atlas pasívnej infraštruktúry konzumovať z rozvoja projektu IS MSRŠD – „GigaOffice“)

1192

1. elektroenergetických spoločností

1193

1. plynárenských spoločností

1194

1. teplárenských spoločností

1195

1. vodárenských spoločností

1196

1197

1198

Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí majú gro svojich mapových podkladov o optickej infraštruktúre už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné hlavne mapové podklady s infraštruktúrou metalických vedení. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.

1199

1200

Elektroenergetické spoločnosti majú svoju VN a VVN časť už v digitálnej podobe. Digitalizovať bude nutné NN časť vhodnú pre využitie projektu Atlas pasívnej infraštruktúry. Jej rozsah a miera detailu bude upresnená.

1201

1202

Plynárenské spoločnosti prevádzkujú 26 993 km nízkotlakových a strednotlakových vedení vhodných pre projekt Atlasu pasívnej infraštruktúry. Z nich asi 70% nie je zakreslených v digitálnom formáte. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 18 900 km.

1203

1204

Teplárenské spoločnosti väčšinu svojich podkladov nemá v digitálnej podobe. 340 registrovaných spoločností prevádzkuje približne 1 876 km potrubí vhodných na vektorizáciu a digitalizáciu pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry.

1205

1206

Vodárenské spoločnosti zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou ako aj odvedenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Za týmto účelom prevádzkujú infraštruktúru verejných vodovodov a kanalizácií. Dokumentácia o týchto vedenie jej vedené v mierke 1:50000. Úroveň existujúcich sietí je minimálna. Na území SR je 13 731 km kanalizačných vedení. Z nich približne 90% nie je zakreslených vo formáte vhodnom pre účely Atlas pasívnej infraštruktúry. Nutné bude preto prekresliť a vektorizovať cca 12 350 km.

1207

1208

Dopravné spoločnosti zabezpečujú leteckú, železničnú a automobilovú dopravu obyvateľstva a tovaru ako aj vnútrozemskú plavbu. Letecká doprava ako aj vnútrozemská plavba neprevádzkujú infraštruktúru vhodnú pre účely Atlasu pasívnej infraštruktúry. Pre účely zdieľania v Atlase pasívnej infraštruktúry je vhodná infraštruktúra železníc a diaľnic.

1209

1210

Železničnú sieť pre Slovensko zabezpečuje a prevádzkuje spoločnosť Železnice Slovenskej republiky. Prevádzku dátovej a optickej infraštruktúry zabezpečuje organizačná zložka Železničné telekomunikácie Bratislava. V digitálnej forme je aktuálne dostupná len sieť uzlových prípojných bodov. Integrovať a digitalizovať do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude nutné jej sieť v dĺžke 3 330 km.

1211

1212

Na Slovensku je v prevádzke 484 km diaľnic a 229 km rýchlostných ciest. Diaľničnú sieť a rýchlostné cesty prevádzkuje spoločnosť Národná Diaľničná Spoločnosť, a.s. Pre účelu tohto projektu sú vhodné svojim profilom a topológiou hlavne diaľničné komunikácie. Odhadovaná dĺžka fyzickej infraštruktúry vhodnej na zapracovanie do Atlasu pasívnej infraštruktúry bude preto 484 km.

1213

1214

1215

Rozsah špecifikácie produktu INSPIRE Utility Networks Data obsahuje šesť rôznych tém nástrojov:

* Vodná sieť

* Kanalizačná sieť

* Elektrická sieť

* Siete ropy, plynu a chemikálií

* Tepelná sieť

* Telekomunikácie

*1.

*11.

Etapa 4 – Prevádzka a podpora Atlasu pasívnej infraštruktúry

1226

1227

Súčasťou analytických a metodických prác v Etape 1 bude tiež príprava budúceho prevádzkového modelu systému, ktorý bude popísaný v Detailnom návrhu riešenia.

1228

1229

Model bude obsahovať rozdelenie zodpovednosti medzi partnerov projektu za jednotlivé oblasti prevádzky, organizačnú štruktúru, potrebné ľudské zdroje a procesy potrebné k prevádzke riešenia ako aj kompetencie v oblasti rozvoja systému.

1230

1231

Cieľový prevádzkový model bude implementovaný zároveň s implementáciou systému.

1232

1233

Detailný cieľový prevádzkový model, bude pokrývať:

1234

1235

* Procesy a funkčnosť - Hlavné zásady jednoznačne stanovia ako bude Business Vízia & Stratégia definovaná, prevádzkovaná a implementovaná

1236

* Business proces model - Funkcie budú mapované na detailnej úrovni procesov s ovládacími prvkami vloženými do procesov a potom sú zakotvené v procedurálnom dokumente

1237

* Organizácia - Ľudské zdroje, ktoré budú potrebné na prevádzku a vykonávanie procesov alebo poskytovanie funkčnosti systému Atlas pasívnej infraštruktúry. Úlohy a zodpovednosti budú definované v rámci jednoznačnej organizačnej štruktúry.

1238

* Fyzické aktíva - priestory, infraštruktúra a ďalšie aktíva a zdroje potrebné v rámci zabezpečenia prevádzky systému Atlas pasívnej infraštruktúry na podporu procesov a schopností;

1239

* IT aktíva – detailná architektúra riešenia, popis pre informačné systémy, integračné väzby a komunikačné prepojenia potrebné na podporu prevádzky systémov.

1240

* Dodávatelia a obchodní partneri - externé subjekty spolupracujúce pri implementácií a prevádzke riešenia, definície SLA a zmlúv o podpore.

1241

* Systémy riadenia a postupy na vypracovanie stratégie, plánovanie, stanovenie cieľov, riadenie výkonnosti a kontinuálne zlepšovanie.

1242

1243

Celková prevádzka systému bude pokrývať minimálne aktivity v oblastiach:

1244

1245

* Riadenie stratégie riešenia

* Dizajn služieb

* Riadenie zmien

* Prevádzka služieb

Celkový návrh štruktúr a procesov bude v rámci projektu detailne vypracovaný v Detailnom návrhu riešenia DNR – Etapa 1.

1251

1252

**Metodická a aplikačná podpora:**

1253

1254

V rámci Detailné návrhu riešenia bude požadované využitie trojvrstvovej úrovne podpory:

1255

1256

* podpora prvej úrovne (L1) bude zabezpečovaná gestorom riešenia – dedikovaným oddelením JIM v gescii Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

1257

* aplikačná podpora druhej úrovne (L2) bude poskytovaná špecializovanými používateľmi rôznych oddelení, na ktorých budú smerované hlásenia spracované prvou úrovňou,

1258

* tretia úroveň podpory (L3), bude pokrývaná pracovníkmi externej podpory dodávateľa,

1259

* v rámci prvej úrovne podpory bude realizovaný príjem a identifikácia požiadaviek s následným smerovaním na konkrétneho riešiteľa. Druhá úroveň podpory bude rozdelená na viac oblastí podľa funkcie systému.

1260

* prevádzkovanie podpory druhej a tretej úrovne bude personálne zabezpečené dostatočným počtom riešiteľov, ktorých počet bude upravované v závislosti od nárastu potrieb systému.

1261

* v rámci metodickej podpory bude tím podpory realizovať:

1262

** zabezpečovanie a poskytovanie odbornej prípravy a školení užívateľov služieb Atlas pasívnej infraštruktúry,

1263

** tvorbu záväzných metodík a poskytovanie odborných rád a usmernení a publikovanie tzv. best practice postupov pre používateľov,

1264

** evidenciu poskytovanej podpory a na základe analýzy jej obsahu a štruktúry návrh realizácie úsporných, optimalizačných a racionalizačných opatrení.

1265

1266

Podporované prostredia pre implementáciu a prevádzku jednotlivých skupín aktivít budú, v súlade s Detailným návrhom riešenia, vytvorené , zálohované a obnovované podľa SLA.

* NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

1271

*1. Business Architektúra

1272

1273

1274

Architektúra z biznis pohľadu riešenia sa bude koncentrovať na zber a poskytovanie údajov o existujúcej aj plánovanej fyzickej infraštruktúre identifikovanej na území Slovenskej republiky.

1275

1276

1277

Modulárne zostavenie riešenia bude schopné poskytovať služby pre oblasti:

1278

1279

* Zberu dát (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, kde zber pokrýva IS MSRŠD a vlastníkom dát je ÚPREKaPS)

1280

* Vstup archívnych materiálov

1281

* Plánovanie a budovanie nových trás infraštruktúry (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS)

1282

* Poskytovanie informácií

1283

* Zobrazovanie informácií v agregátoch

1284

1285

Riešenie bude pracovať primárne s priestorovými informáciami vo vektorovom tvare, doplnenými rozširujúcou údajovou štruktúrou popisujúcou kvalitatívne parametre jednotlivých objektov.

1286

1287

Riešenie bude oprávneným používateľom umožňovať využitie pokročilej priestorovej analytiky za účelom podpory rozhodovania a plánovania výstavby – štatistiky o využiteľnej fyzickej infraštruktúre, prípadne pokrytie územia a % obyvateľstva fyzickou infraštruktúrou orgánom štátnej a verejnej správy lepšie plánovanie budúceho rozvoja infraštruktúry.

1288

1289

Riešenie zároveň umožní kontrolu navrhovaných trás infraštruktúry voči stretom záujmov s priestorom legislatívnej ochrany, alebo inak chránenej lokality.

1290

1291

1292

Riešenie umožní kontrolu súladu plánovej trasy s obmedzeniami:

1293

1294

* Legislatívne obmedzenia

1295

* Ochranné pásma a chránené územia (podľa aktuálneho delenia)

1296

* Prírodné rizikové oblasti

1297

* Rizikové oblasti industriálne, vrátane environmentálnych záťaží

1298

* Stret s líniou existujúcej infraštruktúry

1299

1300

1301

Podporená bude hlavne :

1302

1303

*

1304

* Výstavba ďalšej generácie telekomunikačných sietí, šírenie prístupu k širokopásmovému internetu jeho rýchlejším a cenovo efektívnejším budovaním.

1305

* Regulačné rozhodnutia príslušných regulačných úradov podporené analýzami konsolidovaných priestorových informácií o fyzickej infraštruktúre SR.

1306

1307

1308

Publikovanie informácií o plánovaných výstavbách povinne pri prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov a voliteľne pri aktivitách pripravovaných zo súkromných zdrojov pre efektívnejšiu koordináciu a zdieľanie nákladov stavebných prác.

1309

1310

1311

Aktéri v roliach poskytovateľov a žiadateľov informácií budú vytvárať základné dátové toky centralizovaného riešenia.

1312

1313

1314

Hlavnými aktérmi systému budú:

1315

1316

* Povinné osoby - ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce

1317

* Prevádzkovatelia sietí - podniky alebo osoby ktoré prevádzkujú alebo uskutočňujú výstavbu siete alebo siete určenej na poskytovanie služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry.

1318

* Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí - primárni žiadatelia o informácie o pasívnej infraštruktúre, zároveň aj poskytovatelia údajov.

1319

1320

1321

V špecifickom postavení budú partneri projektu:

1322

1323

* JIM - zo zákona realizuje zber priestorových a technických informácií o telekomunikačnej FI a vystupuje v pozícii správcu údajov a prístupov k nim. Zdrojom dát je IS MSRŠD.

1324

* MŽP - garant NIPI a správca štruktúry priestorových údajov zodpovedný za implementáciu INSPIRE, zároveň podľa princípu jedenkrát a dosť využíva priestorové informácie o verejných vodovodoch a kanalizáciách ktoré je povinný zhromažďovať a vyhodnocovať.

1325

1326

[[image:1742893882487-803.jpeg]]

1327

1328

Obrázok 1 - Business architektúra navrhovaného riešenia

1329

1330

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých služieb, ktoré budú realizované v rozhraní navrhovaného riešenia:

1331

1332

1333

|**Názov služby**|**Popis služby**|**Kód prislúchajúcej koncovej služby v MetaIS**

1334

|Spravovanie nahraných geopriestorových súborov používateľa fyzickej infraštruktúry|Služba umožní poskytovateľom dát spravovať, aktualizovať a zneplatňovať súbory o fyzickej infraštruktúre , ktoré nahral do systému. (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS)|ks_336769

1335

|Aktualizovanie a rozširovanie údajov o spôsobe využitia existujúcej fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje prevádzkovateľovi aktualizovať a doplniť technické informácie relevantné pri analýze využiteľnosti fyzickej infraštruktúry, ako napríklad využiteľnosť alebo aktuálne zaťaženie prvku. (mimo telekomunikačnej infraštruktúry, ktorú pokrýva IS MSRŠD a ich vlastníkom je ÚPREKaPS)|ks_336766

1336

|Aktualizovanie a rozširovanie údajov existujúceho prípojného bodu fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje aktualizáciu spôsobu pripojenia budovy na fyzickú infraštruktúru. Prevádzkovateľovi siete umožňuje aktualizovať stav prístupového bodu a doplniť rozširujúce údaje.|ks_336765

1337

|Nahranie existujúceho stavu siete fyzickej infraštruktúry|Povinné osoby v súvislosti s výkonom svojej pôsobnosti sú povinné poskytnúť informácie o existujúcom stave fyzickej infraštruktúry elektronickými prostriedkami. Služba umožní nahrať priestorové a technické informácie o existujúcej infraštruktúre.|ks_336764

1338

|Zakresľovanie priestorovej informácie o fyzickej infraštruktúre|Služba sprístupní poskytovateľom informácií webové rozhranie so základnou funkcionalitou, v ktorom si budú môcť vytvoriť a editovať vektorové zákresy líniových stavieb existujúcej a plánovanej fyzickej infraštruktúry. Systém umožní povinným osobám zakreslenie líniových stavieb územných plánov, keďže územný plán obsahuje a poskytuje dôležité informácie pre všetkých aktérov plánovanou výstavbou vstupujúcich do územia.|ks_336773

1339

|Vybavovanie žiadosti o informáciu o dostupnej fyzickej infraštruktúre v definovanovanom území|Služba umožňuje správcovi dát automatizované vytvorenie reportu na požiadavku oprávneného subjektu. Report bude obsahovať priestorové a technické informácie o fyzickej infraštruktúre v definovanom území vo zvolenom formáte.|ks_336768

1340

|Poskytovanie analytických údajov o fyzickej infraštruktúre|Služba umožní oprávneným používateľom – povinným osobám využívanie relevantných analytických reportov pre hodnotenie, plánovanie a rozhodovanie v oblasti tvorby, údržby a analýzy fyzickej infraštruktúry. Tieto reporty budú založené na konsolidovaných, aktualizovaných a agregovaných údajoch získaných z rôznych zdrojov.|ks_336771

1341

|Informovanie prihláseného účastníka trhu o plánovanej výstavbe fyzickej infraštruktúry|Služba umožní zasielanie notifikácie o plánovanej výstavbe vo vyznačenom území, napríklad pri výstavbe plynovodu, registrovanému subjektu, napríklad telekomunikačnému operátorovi, do elektronickej schránky ÚPVS, prípadne na inú komunikačnú adresu.|ks_336772

1342

|Spravovanie služieb Atlasu pasívnej infraštruktúry a podporovanie prevádzky|Služba umožní používateľom systému riešiť v digitálnej forme prevádzkové požiadavky, incidenty a komunikáciu s prevádzkovateľom systému Atlasu pasívnej infraštruktúry.|ks_336770

1343

|Registrovanie plánovanej výstavby fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje zaregistrovanému poskytovateľovi údajov, podľa platného zákona, splniť povinnosť poskytnúť informáciu o plánovanej výstavbe FI, , bezodkladne po získaní informácie, vo forme požadovanej správcom údajov.|ks_336763

1344

|Prihlasovanie na notifikáciu o plánovanej výstavbe do fyzickej infraštruktúry|Služba umožňuje registrovanému žiadateľovi označiť územia, v ktorých plánuje rozvoj a prihlásiť sa do zoznamu notifikovaných subjektov v prípade že v označenom území dôjde k zaregistrovaniu plánovanej výstavby.|ks_336767

1345

|Registrácia žiadateľa údajov o fyzickej infraštruktúre|Služba umožňuje prevádzkovateľovi siete registráciu v systéme pokiaľ im nebol prístup zriadený rozhodnutím správcu dát.|ks_336761

1346

|Registrácia poskytovateľa údajov o fyzickej infraštruktúre|Služba umožňuje prevádzkovateľovi siete registráciu v systéme, pokiaľ im nebol prístup zriadený rozhodnutím správcu dát, za účelom prístupu k informáciám o fyzickej infraštruktúre.|ks_336762

1347

1348

1349

Tabuľka mapovania stakeholderov na biznis role

1350

1351

|**Aktér/Stakeholder**|**Biznis rola**

1352

|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR|Administrátor

1353

|Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb|Žiadateľ informácií, Poskytovateľ údajov, Správca údajov

1354

|Európska komisia (EK)|Žiadateľ informácií

1355

|Telekomunikačný operátori|Žiadateľ informácií

1356

|Prevádzkovateľ siete (okrem Telekomunikačných operátorov)|Žiadateľ informácií, Poskytovateľ údajov, Správca údajov

1357

|OVM|Žiadateľ informácií

1358

|Oprávnení prijímatelia |Žiadateľ informácií

1359

|Verejnosť občania |Žiadateľ informácií

1360

1361

1362

Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace s poskytovaním informácií o FI. Základnými udalosťami spúšťajúcimi poskytovanie informácie o FI sú zaregistrovanie žiadosti o informáciu o FI a zaregistrovanie informácie o plánovanej výstavbe FI. Obe sú iniciované prevádzkovateľmi sietí.

[[image:1742893882489-141.jpeg]]

1367

1368

Obrázok 2 - Popis služieb a funkčných blokov pre poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre

1369

1370

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú poskytovanie informácií o FI:

|**Názov**|**Popis**

|Registrácia a kontrola žiadosti|Oprávnení používatelia môžu požiadať o informácie týkajúce sa existujúcej infraštruktúry a plánovaných výstavbe v určenom území.

1375

|Zaregistrovanie žiadosti o informácie o FI|Udalosť, ktorá aktivuje daný proces.

1376

|(((

1377

Zaregistrovanie notifikácie plánovanej výstavby

1378

1379

1380

)))|Udalosť, ktorá iniciuje ďalšie spracovanie v systéme k odberu notifikácií.

1381

|Spracovanie správy|Systém vygeneruje a uloží správu obsahujúcu údaje o infraštruktúre v definovanej lokalite na základe podanej žiadosti.

1382

|Registrácia vyznačeného územia|Používateľ môže v systéme označiť územie vo vektorovom formáte a nastaviť upozornenia na nové plánované výstavby v danej lokalite.

1383

|Registratúrne spracovanie a odoslanie správy o infraštruktúre|Systém zaeviduje a pripraví správu o infraštruktúre na odoslanie v súlade s registratúrnymi pravidlami.

1384

|Analýza prekrytia vyznačených území|Systém skontroluje, či plánovaná výstavba zasahuje do vyznačených území registrovaných používateľmi.

1385

|Vytvorenie zoznamu notifikovaných používateľov|Systém analyzuje prekrytie plánovanej výstavby s evidovanými vyznačenými územiami, overí oprávnenia používateľov a pripraví zoznam subjektov na zaslanie notifikácie.

1386

|Vytvorenie notifikačnej správy|Oprávneným používateľom bude zaslaná personalizovaná notifikácia o pripravovanej plánovanej výstavbe.

1387

|Komplexné hodnotenie plánovanej trasy|Systém vygeneruje komplexné informácie o plánovanej trase na základe dostupných priestorových informácií v prehľadnej infografike pre účely rozhodovania sa.

1388

|Analýza súladu s regulačnými a environmentálnymi obmedzeniami|(((

1389

Systém vygeneruje zoznam regulačných a environmentálnych obmedzení vztiahnutých na plánovanú trasu s dôrazom na identifikáciu legislatívnych obmedzení, ochranných pásiem a chránených území, prírodných rizikových oblastí, rizikových industriálnych oblastí a

1390

1391

stretov s líniou existujúcej infraštruktúry.

1392

)))

1393

|Kategorizácia a klasifikácia údajov|Systém zabezpečí systematické rozdelenie a označenie údajov o FI podľa definovaných kritérií, čím umožní ich efektívne vyhľadávanie, filtrovanie a využitie v analytických procesoch.

1394

|Agregácia a sumarizácia údajov|Systém umožní zhromažďovanie detailných údajov z rôznych zdrojov a ich konsolidáciu do zrozumiteľných výstupov, ktoré budú využiteľné na strategické plánovanie a rozhodovanie. Táto funkcia umožní získavať prehľadné štatistiky a analýzy, napríklad o hustote infraštruktúrnych sietí v jednotlivých regiónoch alebo priemernom veku infraštruktúry na vybranom území. V rámci agregácie sa dáta spájajú, filtrujú a transformujú, pričom výsledné výstupy budú prezentované vo forme sumárnych tabuliek, grafov, GIS vrstiev alebo interaktívnych dashboardov.

1395

|Generovanie analytických reportov priestorovej infraštruktúry|Systém generuje analytické reporty o špecifických parametroch FI pre potreby štátnych orgánov a regulátorov.

1396

1397

1398

Nasledujúca schéma detailne popisuje služby a procesy súvisiace so zberom údajov o FI.

1399

1400

[[image:1742893882491-328.jpeg]]

1401

Obrázok 3 - Popis služieb a funkčných blokov pre zber údajov o FI

1402

1403

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis jednotlivých procesov a funkcií, ktoré zabezpečujú zber údajov o FI:

|**Názov**|**Popis**

|Doplnenie / aktualizácia údajov o možnom využití siete|Systém umožní oprávneným používateľom aktualizovať a doplniť informácie o využití a možnostiach zdieľania technickej infraštruktúry.

1408

|Zobrazenie zoznamu nahratých súborov|Systém zobrazí oprávneným používateľom prehľad všetkých súborov, ktoré do systému nahrali.

1409

|Aktualizácia vybratého súboru|Systém umožní oprávneným používateľom upraviť existujúci súbor a nahrať jeho novú verziu.

1410

|Zneplatnenie vybratého súboru|Systém umožní oprávneným používateľom označiť súbor ako neplatný, čím sa ukončí jeho životný cyklus.

1411

|Nahratie súboru|Systém umožní oprávneným používateľom nahrať súbor v dohodnutom formáte prostredníctvom dostupných kanálov.

1412

|Editovanie rozširujúcich údajov FI|Systém umožní oprávneným používateľom pridávať a upravovať doplňujúce informácie o fyzickej infraštruktúre.

1413

|Kontrola štruktúry a formálnej správnosti údajov|Systém overí správnosť štruktúry, rozsahov a formátov nahratých údajov, vyhodnotí ich kvalitu a v prípade potreby vykoná štandardizačnú transformáciu do interného formátu.

1414

|Spracovanie vyhodnotenia súboru a vytvorenie správy|Systém vygeneruje správu o kvalite údajov a priebehu ich spracovania, vrátane zoznamu zistených chýb a vykonaných konverzií.

1415

|Identifikácia poskytovateľa informácie|Systém na základe prihlasovacích údajov identifikuje fyzickú osobu a prevádzkovateľa, v mene ktorého koná.

1416

|Registrácia priestorových informácií o plánovanej výstavbe|Systém umožní oprávneným používateľom nahrať informácie o plánovanej výstavbe, primárne vo vektorovom formáte.

1417

|Registrácia doplňujúcich informácií o plánovanej výstavbe|Systém umožní oprávneným používateľom pridať doplňujúce informácie k plánovanej výstavbe.

1418

|Vloženie / zmena info o FI|Udalosť, ktorá iniciuje proces aktualizácie alebo pridania informácií o FI.

1.

11. Aplikačná architektúra

1424

1425

1426

Aplikačná architektúra rámcovo predpokladá pre vytvorenie riešenia využitie komponentového modelu. Pre vytvorenie integračných väzieb budú publikované webové služby. Komunikácia s oprávnenými používateľmi riešenia bude prebehať cez verejný webový portál. Správy pre aktívne notifikovanie používateľov systému budú odosielané do e-schránok ÚPVS prípadne na registrované mailové adresy.

1427

1428

1429

Verejný webový portál bude tiež zverejňovať neštruktúrované oznamy. Jadrom aplikačných komponentov budú GIS moduly zabezpečujúce prácu s priestorovými datasetmi prevádzkovateľov sietí.

1430

1431

Doplnia ich zákaznícky vyvinuté komponenty pre komunikáciu s poskytovateľmi a žiadateľmi údajov s webovým rozhraním prístupným v rámci verejného webového portálu.

1432

1433

Riešenie bude doplnené aj o datasety pre funkčné požiadavky riešenia stretu plánovaných trás infraštruktúry s obmedzeniami, resp. prekážkami pri návrhu a optimalizácii budúcej trasy.

1434

1435

Dôležitým komponentom bude integračné rozhranie riešenia, ktorá bude konsolidovať a riadiť všetky integračné väzby riešenia.

1436

1437

1438

Samostatným komponentom bude ServiceDesk, ktorého úlohou bude zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a technickú komunikáciu s používateľmi systému.

1439

1440

Okrem integrácií na IS štátnej správy sa budú môcť na IS Atlasu pasívnej infraštruktúry integrovať aj informačné systémy prevádzkovateľov siete. Integračné rozhranie bude poskytovať webové služby primárne formou REST API, na automatizované odovzdávanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách.

1441

1442

[[image:1742893882493-153.jpeg]]

1443

1444

1445

Obrázok 4 - Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia

1446

1447

1448

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných služieb:

1449

1450

1451

|**Názov aplikačnej služby**|**Popis**

1452

| Validácia a kontrola vstupných súborov dát|Overuje, či nahrané súbory s priestorovými údajmi spĺňajú definované formátové a štrukturálne požiadavky podľa validačných pravidiel.

1453

|Transformácia údajov|Umožňuje konverziu nahraných priestorových údajov zo skupiny podporovaných formátov na štandardizovaný formát určený pre GIS systémy.

1454

|Kontrola konzistencie|Overuje správnosť a úplnosť technických parametrov fyzickej infraštruktúry v súlade s doplňujúcimi údajmi a validačnými pravidlami.

1455

|Konsolidácia údajov|Umožňuje import validovaných a transformovaných údajov do priestorovej databázy a ich zlúčenie do príslušných vrstiev dát.

1456

|Nahranie súborov|Poskytuje možnosť nahrania súborov obsahujúcich informácie o fyzickej infraštruktúre od prevádzkovateľov sietí.

1457

|Správa nahraných údajov|Umožňuje riadenie a správu údajov nahraných jednotlivými prevádzkovateľmi sietí.

1458

|Podpora prevádzky|Zabezpečuje riešenie požiadaviek, správu incidentov a ostatné aktivity spojené s prevádzkou a údržbou IT systému.

1459

|Zakreslenie FI|Umožňuje autorizovaným poskytovateľom údajov zakresliť priestorovú informáciu o infraštruktúre, mimo telekomunikačnej FI, ktorej dáta sú spravované v IS MSRŠD.

1460

|Správa a vyhodnotenie požiadaviek|Umožňuje správcovi údajov posudzovať a v prípade potreby zamietať žiadosti o poskytnutie informácií, ak nespĺňajú pravidlá využívania systému.

1461

|Generovanie reportu|Generuje report obsahujúci priestorové údaje o fyzickej infraštruktúre a súvisiace technické informácie pre vybranú geografické územie a typy infraštruktúry.

1462

|Logovanie požiadaviek|Zaznamenáva časové priebehy a históriu požiadaviek jednotlivých žiadateľov o údaje.

1463

|Odoslanie odpovede vo zvolenom formáte|Distribuuje vygenerované reporty cez integračnú platformu do elektronickej schránky alebo na alternatívnu adresu.

1464

|Správa a autorizácia používateľov|Poskytuje správu používateľských účtov, definovanie oprávnení a riadenie prístupu k funkcionalitám a údajom v systéme.

1465

|Vytvorenie notifikácie pre registrovaných žiadateľov|Vyhodnocuje nové plánované výstavby a porovnáva ich s evidovanými vyznačenými územiami žiadateľov. Pri zistení zhody notifikáciu automaticky generuje.

1466

|Odoslanie notifikácie|Zabezpečuje distribúciu notifikácií cez integračnú platformu do elektronickej schránky alebo na zvolenú sekundárnu adresu.

1467

1468

1469

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných rozhraní:

1470

1471

1472

|**Názov aplikačného rozhrania**|**Popis**

1473

|Web Portál|Hlavný komponent pre webový prístup, poskytujúci jednotné rozhranie pre všetky webové aplikácie a služby systému dostupné z internetu.

1474

|Webový editor priestorových informácií|GIS aplikácia umiestnená v samostatnej sieťovej oblasti s prístupom z externého prostredia. Umožňuje správu a úpravu digitalizovaných vektorových opisov fyzickej infraštruktúry pre oprávnených používateľov bez vlastného GIS riešenia.

1475

|Webové rozhranie na nahranie a správu údajov|Aplikácia s webovým rozhraním na správu datasetov poskytnutých prevádzkovateľmi infraštruktúry. Umožňuje aktualizáciu, verziovanie a riadenie životného cyklu údajov v systéme.

1476

|Web aplikácia pre podávanie žiadosti|Webová aplikácia určená pre oprávnených používateľov na podávanie a správu žiadostí o informácie o existujúcej a plánovanej fyzickej infraštruktúre vo vyznačenom území, vrátane spracovania odpovedí.

1477

1478

1479

V nasledujúcej tabuľke uvádzame popis aplikačných komponentov:

1480

1481

1482

|**Názov aplikačného komponentu**|**Popis**

1483

|GIS modul|Špecializovaný komponent webového prístupu k priestorovým údajom o FI. Zabezpečuje vizualizáciu, správu a analýzu priestorových údajov vrátane tvorby špecializovaných reportov s dôrazom na poskytovanie komplexných informácií, informácií o plánovaných a budovaných trasách a agregovaných informácií.

1484

|CMS|Komponent umožňuje uverejňovanie neštruktúrovaných informácií a dokumentov v rámci webového portálu.

1485

|Modul správy žiadostí|Zabezpečuje riadenie celého životného cyklu žiadostí o informácie o fyzickej infraštruktúre, vrátane ich podávania, vyhodnocovania a poskytovania odpovedí oprávneným používateľom.

1486

|Mapový komponent pre editáciu|Poskytuje nástroje na vizuálnu úpravu a správu priestorových údajov fyzickej infraštruktúry, umožňujúce editáciu vektorových vrstiev oprávnenými používateľmi.

1487

|Modul správy výmeny údajov|Riadi proces nahrávania, validácie, transformácie a synchronizácie datasetov poskytovaných prevádzkovateľmi infraštruktúry a zabezpečuje ich integráciu do systému.

1488

|Transformačný modul|Zabezpečuje transformáciu a overenie správnosti importovaných datasetov od prevádzkovateľov sietí. Podporuje širokú škálu dátových formátov a pracuje s nenulovou chybovosťou pri identifikácii referenčných bodov a vektorových prvkov.

1489

|ServiceDesk|Zabezpečuje správu incidentov, riešenie problémov a spracovanie požiadaviek používateľov. Podporuje publish/subscribe mechanizmus pre aktívne notifikácie v rámci systému.

1490

|Modul pre spracovanie notifikácií|Riadi tvorbu, plánovanie a distribúciu notifikácií oprávneným používateľom na základe definovaných pravidiel a zmien v infraštruktúrnych údajoch.

1491

|IAM|(((

1492

Zodpovedá za správu používateľských identít a prístupových práv všetkých oprávnených subjektov, vrátane prevádzkovateľov elektronických komunikačných služieb, sietí a ďalších povinných osôb so schváleným prístupom do systému. Podpora pre WebSSO a

1493

1494

podpora prihlásenia používateľov pomocou eID a mID.

)))

|Priestorová databáza|Spravuje a eviduje jednotlivé verzie dátových objektov z domény priestorového popisu objektov a líniových stavieb fyzickej infraštruktúry.

1499

|Mapový server|Zabezpečuje kľúčové funkcionality potrebné pre spracovanie, správu a analýzu priestorových údajov v rámci systému.

1500

|Interná integračná rozhranie|Rozhranie pre integráciu s externým prostredím, poskytuje funkcionalitu pre routovanie volaní služieb, transformáciu štruktúr vymieňaných údajov a logickú separáciu externého (DMZ) a interného prostredia.

1501

|Externé integračné rozhrania|Externé rozhrania zabezpečujúce integráciu na externé „eGOV“ systémy, ktorých údaje sú využívané v systéme, resp. sú poskytované týmto externým systémom.

1502

|Externé integračné rozhrania – 3rd party|Externé rozhrania zabezpečujúce integráciu na externé systémy prevádzkovateľov sietí, ktorých údaje sú využívané v systéme.

1503

1504

1505

* Okrem integrácie s informačnými systémami štátnej správy bude možné prepojiť Atlas pasívnej infraštruktúry aj so systémami prevádzkovateľov sietí. Integračné rozhranie zabezpečí webové služby na automatizované odovzdávanie údajov o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných výstavbách. Systém bude integrovaný aj s RPI (//Register priestorových informácií (RPI) je v zmysle [[zákona č.3/2010 Z.z.>>url:https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/3/20160501#paragraf-2.pismeno-m@new_tab]] o Národnej infraštruktúre priestorových informácií (NIPI) v znení neskorších predpisov, informačný systém verejnej správy, ktorý zabezpečuje jednotný prístup k zdrojom súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov, vrátane ich metaúdajov. Informačný systém zároveň za Slovenskú republiku poskytuje Národnú vyhľadávaciu službu, prostredníctvom ktorej sprístupňuj metaúdaje o geozdrojoch pre [[INSPIRE Geoportál Európskej Komisie>>url:https://inspire-geoportal.ec.europa.eu/results.html?country=sk&view=details&theme=none]].//

1506

1507

//RPI umožňuje tvorbu, import, vyťažovanie (harvesting), správu a publikáciu metaúdajov.//) na účely publikácie otvorených údajov o fyzickej infraštruktúre, v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (NIPI) č. 3/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

1508

1509

* Pre zabezpečenie komunikácie s používateľmi bude systém prepojený na ÚPVS, ktorý umožní odovzdávanie notifikácií do elektronických schránok oprávnených subjektov, v prípade spustenia plánovaného projektu Centrálny notifikačný modul (CNM), tak integrácia prebehne na nový CNM, ktorý sa plánuje uviesť do prevádzky.

1510

* Na zobrazovanie podkladových máp s dôrazom na informácie z katastra nehnuteľností bude systém integrovaný s Geoportálom ÚGKK (ZBGIS), čím sa zabezpečí vizualizácia územných údajov v kontexte fyzickej infraštruktúry.

1511

* Systémy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nebudú s IS Atlas pasívnej infraštruktúry technicky prepojené priamo. Prenos dát bude zabezpečený cez Aplikačnú integračnú vrstvu (OpenApi) v plánovanom projekte Implementačný nástroj podpory gigabitových infraštruktúr v zmysle Digitálneho kompasu 2030 - “GigaOffice”. Technická špecifikácia integrácie je uvedená v dokumente Prístup k projektu.

1512

* Integrácia na Centrálnu API Manažment platformu (CAMP). Atlas pasívnej infraštruktúry by sa mal pridať k platforme pre publikovanie služieb štátu cez Open API. Aplikačné rozhrania elektronických služieb sú verejné pre dôveryhodné aplikácie tretích strán a budované spôsobom umožňujúcim ich použitie komukoľvek (po splnení určených podmienok). Všetky služby informačných systémov VS, ktoré sú dostupné pre občanov a podnikateľov grafickým rozhraním, majú byť dostupné aj otvoreným aplikačným rozhraním – cez Open API. Špecifikácia vymieňaných dát s CAMP bude predmetom fázy Analýza a dizajn počas realizácie DNR.

1513

* ServiceDesk NASES – Integrácia zabezpečí správu incidentov, riešenie problémov a spracovanie požiadaviek používateľov.

1.

11. technologická architektúra

1519

1520

1521

Technologická architektúra riešenia bude postavená na hybridnom cloudovom riešení MIRRI cloudu a virtualizačnej platforme vládneho cloudu, prevádzkovaného Ministerstvom vnútra SR, a využije služby IaaS na hosťovanie sady virtuálnych serverov aj kontajnerizačné platformy.

1522

1523

Tieto servery budú rozdelené podľa aplikačných vrstiev na:

1524

1525

* Front office – zabezpečujúci komunikáciu s používateľmi,

1526

* Middle office – sprostredkovávajúci aplikačnú logiku a integrácie,

1527

* Back office – určený na spracovanie a ukladanie dát.

1528

1529

Architektúru doplnia obslužné komponenty, ako sú load balancery a reverzné proxy servery, ktoré budú riadiť vyvažovanie záťaže a smerovanie komunikácie.

1530

1531

Na rozhraní s internetom bude nasadené API Gateway appliance, preferovane fyzického typu, ktoré zabezpečí bezpečnú komunikáciu a kontrolu prístupu k API rozhraniam. Komunikačné toky budú riadené medzi izolovanými subdoménami, čím sa zvýši bezpečnosť a modularita systému. Bude aplikovaný princíp API First.

1532

1533

Kvôli vyššej bezpečnosti budú komponenty GIS modul, Mapový server a Priestorová DB umiestnené vo Vládnom cloude.

1534

1535

Virtuálne dátové úložiská budú optimalizované pre vysokú rýchlosť čítania a zápisu, aby sa zabezpečila plynulá práca s veľkým objemom priestorových dát.

1536

1537

Vzhľadom na to, že hybridné cloudové riešenie vo forme PaaS momentálne nedokáže pokryť požiadavky navrhovaného systému, architektúra bude doplnená o špecifické komponenty na mieru, ktoré zabezpečia:

1538

1539

* Riadenie dátových tokov,

1540

* Konsolidáciu integrácií,

1541

* Vysokovýkonné úložiská prispôsobené na prácu s rozsiahlymi datasetmi.

1542

1543

1544

**Požadované funkcionality datacentra**

1545

1546

1547

* Backup & Restore – zálohovanie konfigurácií, snapshoty serverov, zálohy a obnovy databáz.

1548

* Clustering – eliminácia jednotlivých bodov zlyhania (SPOF) prostredníctvom clustrov aplikačných serverov.

1549

* Load balancing – dynamické rozdelenie záťaže medzi jednotlivé clustery.

1550

* SDN (Software Defined Networking) – softvérovo definovaná sieťová infraštruktúra.

1551

* Virtual storage – virtualizované úložiská s vysokou kapacitou a rýchlosťou.

1552

* Network partitioning – izolácia siete do samostatných subnetov.

1553

* Data replication – replikácia dát na úrovni dátových storageov pre zabezpečenie dostupnosti a redundancie.

[[image:1742893882496-703.jpeg]]

1558

Obrázok 5 - Technologická architektúra navrhovaného riešenia

1559

1560

V prípade nedostatčne pripraveného MIRRI cloud riešenie bude jeho pripravovaná časť presunutá do a prevádzkovaná vo vládnom cloude.

**Prístup z externého prostredia**

1565

1566

1567

Pomocou VPN bude zabezpečené prepojenie oprávnených povinných osôb so serverovou infraštruktúrou, pričom bude možné bezpečne pristupovať k jednotlivým serverom.

* LEGISLATÍVA

* Architektonický vstup nevyžaduje zmenu legislatívy.

* ROZPOČET A PRÍNOSY

Rozpočet sa zakladá na UCP analýze a prieskume trhu v prípade systémového SW pre projekt.

1583

1584

Prínosy boli kalkulované ako úspora nákladov na klasické zemné práce pri nahradení xDSL pripojení a pevného rádiového pripojenia optickou technológiou využitím existujúcej infraštruktúry alebo budovaním novej siete aj s inými sieťami.

1585

1586

* Sumarizácia nákladov a prínosov

1587

1588

= Nákladová štruktúra projektu: =

Hlavné aktivity:

* Vývoj aplikácií – 4 965 521 € z toho:

1593

* 013 Softvér – 4 332 492 €

1594

* 521 Mzdové výdavky – 633 030 €

1595

* Nákup HW a SW – 3 360 880

Podporné aktivity:

* 907 paušálna sadzba – 6 582 848 €

1600

1601

**Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 8 909 250 €**

|

|CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|4,332,492 €|

1607

|OPEX|(% colspan="2" %)Interné|633,030 €|

1608

1609

|CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|3,360,880 €|

1610

|OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|

1611

1612

|CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|

1613

|OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|

1614

1615

|CAPEX|(% colspan="2" %)Externé|- €|

1616

|OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|

1617

1618

|OPEX|(% colspan="2" %)Interné|78,298 €|

1619

1620

|OPEX|(% colspan="2" %)Interné|- €|

| |Interné| |- €|

|(% colspan="2" %)SPOLU|13,883,663 €| |-| |** 13,883,663 €**|

1625

1626

1627

Projekt je navrhnutý tak, že nepredpokladá s rozvojom nad rámec definovaného v projekte, pričom prípadný rozvoj v budúcnosti bude predmetom samotného projektu. Ďalej sa v projekte ráta s použitím jedného inkrementu za účelom zjednodušenia plánovania a koordinácie dodávky jednotlivých komponentov projektu. Všetky štyri moduly budú vyvíjané paralelne, pričom ich implementácia bude ukončená v rovnakom čase. Tento prístup minimalizuje riziko nesúladu medzi modulmi, pretože všetky komponenty budú testované a nasadené ako celok. Pri projekte s dĺžkou 24 mesiacov je tento model vhodný na zabezpečenie komplexnej integrácie a funkčnosti systému, pričom umožňuje efektívne riadenie zdrojov. Katalóg požiadaviek obsahuje najviac požiadaviek s najvyššou zložitosťou, ktoré zahŕňajú komplexné užívateľské rozhrania alebo spracovanie dát. Tieto požiadavky reflektujú potrebu vytvoriť robustný systém schopný spracovať veľké množstvo údajov a podporovať pokročilé analytické funkcionality. Vysoký počet takýchto požiadaviek je odrazom náročnosti projektu, ktorý má za cieľ poskytovať sofistikované služby, ako je správa priestorových údajov, notifikácie či integrácia s externými systémami. Ďalej v rámci UCP analýzy boli použité konzervatívne hodnoty pre ECF a TCF, nakoľko projekt je komplexný. Vyššia hodnota ECF reflektuje nároky na skúsenosti tímu a TCF technickú náročnosť projektus ohľadom na potrebu implementácie pokročilých technológií a robustných riešení. UAW bolo stanovené na základe vstupov z biznis architektúry projektu. Faktor produktivity (PF) na úrovni 30 hodín na jeden UCP bol stanovený pre dva moduly vzhľadom na ich vysokú komplexnosť a požiadavku na precíznu implementáciu. Vyšší PF reflektuje potrebu detailného testovania, validácie a optimalizácie kódu, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a bezpečnosť systému.

* PRÍNOSY Projektu

Prínosy projektu boli kalkulované na základe úspory nákladov v súvislosti s budovaním infraštruktúry pri rozširovaní optickej siete, ktorá nahradí xDSL a rádiové pripojenie. Kalkulácia je založená na prepočte úspory nákladov na realizačné práce pre využití existujúcich elektrických vedení.

1637

1638

1639

Podľa zverejnených štatistík ÚRSO boli v roku 2022 nasledovné počty odberných miest a dĺžky nadzemného vedenia s nízkym napätím pre celú SR použiteľného pre účel projektu:

1640

1641

1642

|**Distribučné spoločnosti**|**Počet odberných miest**|**NN N (km)**

1643

|Východoslovenská distribučná, a.s.| 663 503 | 8 582

1644

|Stredoslovenská distribučná, a.s.| 774 524 | 17 610

1645

|Západoslovenská distribučná, a.s.| 1 203 656 | 15 401

1646

|**Spolu**|** 2 641 683 **|** 41 593 **

1647

1648

1649

Ďalej podľa štatistiky zverejnenej na webe Ministerstva dopravy boli pripojenia v roku 2022 v týchto počtoch:

1650

1651

1652

|**Typ pripojenia**|**Počet**

1653

|Internetové pripojenie xDSL|406 970

1654

|Internetové pripojenie s pevným rádiovým prístupom|282 799

Pri kalkulácii celkových prínosov projektu bol uplatnený predpoklad úspory nákladov v objeme 25% vychádzajúci zo Štúdie SMART 2015/0066 spracovanej spoločnosťami WIK-Consult GmbH a Valdani Vicari & Associati S.r.l. vypracovanej pre Európsku komisiu. Priemerná cena 20 000 EUR za km vybudovaného pripojenia bola použitá zo Štúdie uskutočniteľnosti- Národného plánu širokopásmového pripojenia. Pri budovaní sietí ako náhrade xDSL alebo rádiového pripojenia sa uvažuje s 50% využitím existujúcej infraštruktúry alebo spoločným budovaním s inými sieťami.

1659

1660

1661

Na základe vyššie uvedených informácii bola vypočítaná dĺžka optickej siete ako náhrady oboch typov pripojenia a následne prepočítaná cena vybodovania tohto pripojenia pri predpokladanej miere využitia existujúcej infraštruktúry (50%) a úspore (25%) pri využití elektrických vedení.

1662

1663

1664

|**Pripojenie**|**Úspora (EUR)**

1665

|Internetové pripojenie xDSL|16 019 347

1666

|Internetové pripojenie s pevným rádiovým prístupom|11 131 669

1667

|**Spolu**|**27 151 017**

1668

1669

1670

Vyššie vypočítané prínosy boli vo výpočte CBA uvedené ako kvalitatívne prínosy aplikované od tretieho roku (1 696 939 EUR) a potom vo všetkých nasledujúcich rokoch (3 636 297 EUR).

1671

1672

1673

Kvalitatívne prínosy projektu sa prejavia v znížení nákladov na zavádzanie nových širokopásmových sietí, ktoré by mohlo podporiť rozširovanie zavádzania optických sietí do oblastí (vrátane vidieckych), kde by ich ďalšie budovanie bolo inak nerentabilné a umožní dostupnosť širokopásmového vysokorýchlostného pripojenia, ktoré ponúka vyššiu kvalitu pripojenia a väčší výber poskytovateľov internetu pre odberateľov najmä v husto obývaných oblastiach. Štúdia SMART 2015/0066 poukazuje aj pozitívny vplyv zrýchleného budovania optických sietí, ako aj rastúcej rýchlosti pripojenia užívateľov na nárast HDP krajiny.

1674

1675

1676

Prínosy tohto projektu boli kalkulované na základe údajov iba pre tento projekt a nie sú duplikované v komplementárnom projekte Gigaoffice, kde boli prínosy počítané na podobnom metodickom základe, ale zameriavali sa na backhaul nepokrytých obcí.

* Vyhodnotenie CBA

V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:

1683

1684

| |(% colspan="6" %)**Cashflow projektu**|(% colspan="5" %)**Čistá súčasná hodnota z projektu**

1685

1686

1687

|t1|**0.00**|**-543,699.30**|**-543,699.30**|**0.00**|**-453,082.75**|**-453,082.75**|0|**-543,699.30**|**-453,082.75**|**-453,082.75**|**<**

1688

|t2|**0.00**|**-8,918,262.88**|**-8,918,262.88**|**0.00**|**-7,431,885.73**|**-7,431,885.73**|1|**-8,575,252.77**|**-7,077,986.41**|**-7,531,069.16**|**<**

1689

|t3|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**1,236,344.72**|**1,236,344.72**|2|**-511,013.86**|**1,121,401.11**|**-6,409,668.06**|**<**

1690

|t4|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|3|**-491,359.48**|**2,743,291.70**|**-3,666,376.35**|**<**

1691

|t5|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|4|**-472,461.04**|**2,612,658.76**|**-1,053,717.59**|**<**

1692

|t6|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|5|**-454,289.46**|**2,488,246.44**|**1,434,528.86**|**Rok návratu investície**

1693

|t7|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|6|**-436,816.79**|**2,369,758.52**|**3,804,287.37**|**>**

1694

|t8|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|7|**-420,016.14**|**2,256,912.87**|**6,061,200.25**|**>**

1695

|t9|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|8|**-403,861.67**|**2,149,440.83**|**8,210,641.08**|**>**

1696

|t10|**0.00**|**-552,712.59**|**-552,712.59**|**0.00**|**3,175,703.06**|**3,175,703.06**|9|**-388,328.53**|**2,047,086.51**|**10,257,727.58**|**>**

1697

|**SPOLU**|**0.00**|**-13,883,662.87**|**-13,883,662.87**|**0.00**|**15,581,297.64**|**15,581,297.64**|**SPOLU**|**-12,697,099.03**|**10,257,727.58**| |

1698

| | | | | | | | | | | |

1699

| | | | | | | |**Výsledok CBA**| |**//Výsledná hodnota//**|**//Minimálna hodnota//**|

1700

| | | | | | | |**BCR**|pomer prínosov a nákladov|**1.66**|**1.00**|

1701

| | | | | | | |FIRR|finančná vnútorná výnosová miera ~(%)|N/A|-|

1702

| | | | | | | |EIRR|ekonomická vnútorná výnosová miera ~(%)|29.0%|5.0%|

1703

| | | | | | | | | | | |

1704

| | | | | | | |FNPV|finančná čistá súčasná hodnota (eur s DPH)|-12,697,099|-|

1705

| | | | | | | |ENPV|ekonomická čistá súčasná hodnota (eur bez DPH)|10,257,728|0|

* HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

|**ID**|**FÁZA/AKTIVITA**|(((

**ZAČIATOK**

(odhad termínu)

)))|(((

**KONIEC**

(odhad termínu)

)))|**POZNÁMKA**

|1.|Prípravná fáza a Iniciačná fáza|08/2024|09/2025|Vrátane VO

1731

|2.|Realizačná fáza|10/2025|09/2027|

1732

|2a|Analýza a Dizajn|10/2025|07/2026|

1733

|2b|Implementácia a testovanie|07/2026|07/2027|

1734

|2c|Nasadenie a PIP|07/2027|12/2027|(((

1735

Nasadenie (07-09/2027)

1736

1737

PIP - 3 mesiace po nasadení (10-12/2027

1738

)))

1739

|3.|Dokončovacia fáza|09/2027|12/2027|

1740

|4.|Podpora prevádzky (SLA)|01/2028|12/2032|

1741

1742

1743

**Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, čo znamená **vodopádový prístup, ktorý počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

[[image:1742893882499-863.png]]

* PROJEKTOVÝ TÍM

Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu.

1760

1761

Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:

* predseda RV

* podpredseda RV

* zástupca kľúčových používateľov

1766

* Projektový manažér

1767

* zástupca dodávateľa

1768

1769

1770

Zloženie riadiaceho výboru:

|3.|TBC|TBC|MIRRI SR|Zástupca vlastníkov procesov (HP)

1777

|4.|TBC|TBC|MIRRI SR|Zástupca kľúčových používateľov (HP)

1778

1779

|6.|TBC|Zástupca dodávateľa| |Zástupca dodávateľa (HP)

// //

Zloženie projektového tímu:

* PRACOVNÉ NÁPLNE

Zástupca vlastníkov procesov

1811

1812

|**Projektová rola:**|(((

1813

**~ **

1814

1815

**VLASTNÍK PROCESOV **(biznis vlastník)

)))

|**Stručný popis:**|(((

1820

* zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.

1821

* zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.

1822

)))

1823

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

1824

Zodpovedný za:

1825

1826

* Realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami koncových používateľov.

1827

1828

* Spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky a riziká projektu.

1829

1830

* Posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti (v biznis procese) po vecnej stránke (najmä procesnej a legislatívnej)

1831

1832

* Riešenie problémov a požiadaviek v spolupráci s odbornými garantmi,

1833

* Spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek

1834

1835

* Schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu

1836

* Definovanie očakávaní na kvalitu projektu, kritérií kvality projektových produktov, prínosov pre koncových používateľova požiadaviek na bezpečnosť,

1837

* Definovanie merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov,

1838

* Sledovanie a odsúhlasovanie nákladovosti, efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov a priebežné monitorovanie a kontrolu odôvodnenia projektu (BC/CBA)

1839

* Schválenie akceptačných kritérií,

1840

* Riešenie problémov používateľov

1841

* Akceptáciu rozsahu a kvality dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov,

1842

* Vykonanie UX a UAT testovania

1843

* Odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky,

1844

* Dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu,

1845

* Vykonávanie monitorovania a hodnotenia procesov v plánovaných intervaloch.

1846

* Poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii

1847

* Zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd,

1848

* Okrem zvažovaní rizík prevádzkových alebo podporných procesov súčasne vlastník napomáha identifikovať príležitosti,

1849

* Zlepšovanie a optimalizáciu procesov v spolupráci s ďalšími prepojenými vlastníkmi procesov a manažérom kvality,

1850

* Odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní

1851

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/20323 Z.z., Prílohou č.1

1852

* plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

)))

Zástupca kľúčových používateľov

1859

1860

|**Projektová rola:**|(((

1861

**~ **

1862

1863

**KĽUČOVÝ POUŽIVATEĽ **(end user)

)))

|**Stručný popis:**|(((

1868

* zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.

1869

* zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.

1870

* Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov

1871

)))

1872

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

Zodpovedný za:

* Návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek

1878

* Jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na jednotlivé projektové výstupy (špecializované produkty a výstupy) z pohľadu vecno-procesného a legislatívy

1879

* Vytvorenie špecifikácie, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu,

1880

* Špecifikáciu požiadaviek koncových používateľov na prínos systému

1881

* Špecifikáciu požiadaviek na bezpečnosť,

1882

* Návrh a definovanie akceptačných kritérií,

1883

* Vykonanie používateľského testovania funkčného používateľského rozhrania (UX testovania)

1884

* Finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania

1885

* Vykonanie akceptačného testovania (UAT)

1886

* Finálne odsúhlasenie a akceptáciu manažérskych a špecializovaných produktov alebo projektových výstupov

1887

* Finálny návrh na spustenie do produkčnej prevádzky,

1888

* Predkladanie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov

1889

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 Z.z., Prílohou č.1

1890

* Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

)))

**Projektový tím**

|**Projektová rola:**|(((

1899

**~ **

1900

1901

**PROJEKTOVÝ MANAŽÉR**

)))

|**Stručný popis:**|(((

1906

* zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.

1907

* zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.

1908

* zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.

1909

)))

1910

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

1911

Zodpovedný za:

1912

1913

* Riadenie projektu podľa pravidiel stanovených vo Vyhláške 401/2023 Z.z.

1914

* Riadenie prípravy, inicializácie a realizácie projektu

1915

* Identifikovanie kritických miest projektu a navrhovanie ciest k ich eliminácii

1916

* Plánovanie, organizovanie, motivovanie projektového tímu a monitorovanie projektu

1917

* Zabezpečenie efektívneho riadenia všetkých projektových zdrojov s cieľom vytvorenia a dodania obsahu a zabezpečenie naplnenie cieľov projektu

1918

* Určenie pravidiel, spôsobov, metód a nástrojov riadenia projektu a získanie podpory Riadiaceho výboru (RV) pre riadenie, plánovanie a kontrolu projektu a využívanie projektových zdrojov

1919

* Zabezpečenie vypracovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 Z.z.

1920

* Zabezpečenie realizácie projektu podľa štandardov definovaných vo Vyhláške 179/2020 Z.z.

1921

* Zabezpečenie priebežnej aktualizácie a verzionovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie v minimálnom rozsahu Vyhlášky 401/2023 Z.z.Vypracovanie, pravidelné predkladanie a zabezpečovanie prezentácie stavov projektu, reportov, návrhov riešení problémov a odsúhlasovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie v rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 na rokovanie RV

1922

* Riadenie a operatívne riešenie a odstraňovanie strategických / projektových rizík a závislostí

1923

* Predkladanie návrhov na zlepšenia na rokovanie Riadiaceho výboru (RV)

1924

* Celkovú alokáciu a efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov v projekte

1925

* Celkový postup prác v projekte a realizuje nápravné kroky v prípade potreby

1926

* Vypracovanie požiadaviek na zmenu (CR), návrh ich prioritizácie a predkladanie zmenových požiadaviek na rokovanie RV

1927

* Riadenie zmeny (CR) a prípadné požadované riadenie konfigurácií a ich zmien

1928

* Riadenie implementačných a prevádzkových aktivít v rámci projektov.

1929

* Aktívne komunikuje s dodávateľom, zástupcom dodávateľa a projektovým manažérom dodávateľa s cieľom zabezpečiť úspešné dodanie a nasadenie požadovaných projektových výstupov,

1930

* Formálnu administráciu projektu, riadenie centrálneho projektového úložiska, správu a archiváciu projektovej dokumentácie

1931

* Kontrolu dodržiavania a plnenia míľnikov v zmysle zmluvy s dodávateľom,

1932

* Dodržiavanie metodík projektového riadenia,

1933

* Predkladanie požiadaviek dodávateľa na rokovanie Riadiaceho výboru (RV),

1934

* Vecnú a procesnú administráciu zúčtovania dodávateľských faktúr

)))

|**Projektová rola:**|(((

**~ **

**IT ARCHITEKT**

)))

|**Stručný popis:**|(((

1948

* zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.

1949

* vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.

1950

* zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.

1951

)))

1952

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

Zodpovedný za:

* Navrhovanie architektúry IT riešení s cieľom dosiahnuť najlepšiu efektivitu.

1958

* Transformovanie cieľov, prísľubov a zámerov projektu do tvorby reálnych návrhov a riešení.

1959

* Navrhovanie takých riešení, aby poskytovali čo najvyššiu funkčnosť a flexibilitu.

1960

* Posudzovanie vhodnosti navrhnutých riešení s ohľadom na požiadavky projektu.

1961

* Zodpovednosť za technické navrhnutie a realizáciu projektu.

1962

* Zodpovednosť za vytvorenie technickej IT dokumentácie a jej následná kontrola.

1963

* Zodpovednosť za definovanie integračných vzorov, menných konvencií, spôsobov návrhu a spôsobu programovania.

1964

* Definovanie architektúry systému, technických požiadaviek a funkčného modelu (Proof Of Concept.)

1965

* Vytvorenie požiadaviek na HW/SW infraštruktúru IS

1966

* Udržiavanie a rozvoj konzistentnej architektúry s dôrazom na architektúru aplikačnú, dátovú a infraštruktúru

1967

* Analýzu a odhad náročnosti technických požiadaviek na vytvorenie IS alebo vykonanie zmien v IS

1968

* Navrhovanie riešení zohľadňujúce architektonické štandardy, časové a zdrojové obmedzenia,

1969

* Navrhovanie dátových transformácií medzi dátovými skladmi a aplikáciami

1970

* Vyhodnocovanie implementačných alternatív z pohľadu celkovej IT architektúry

1971

* Ladenie dátových štruktúr za účelom dosiahnutia optimálneho výkonu

1972

* Prípravu akceptačných kritérií

1973

* Analýza nových nástrojov, produktov a technológií

1974

* Správa, rozvoj a dohľad nad dodržiavaním integračných štandardov

1975

* Priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane Detailného návrhu riešenia (DNR) z pohľadu analýzy a návrhu riešenia architektúry IS

1976

* Vykonáva posudzovanie a úpravu testovacej stratégie, testovacích scenárov, plánov testov, samotné testovanie a účasť na viacerých druhoch testovania

1977

* Vykonanie záťažových, výkonnostných a integračných testov a navrhnutie následných nápravných

1978

* Nasadenie a otestovanie migrácie, overenie kvality dát a navrhnutie nápravných opatrení

1979

* Participáciu na výkone bezpečnostných testov,

1980

* Participáciu na výkone UAT testov,

1981

* Posúdenie prevádzkovo-infraštruktúrnej dokumentácie pred akceptáciou a prevzatím od dodávateľa

1982

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1

1983

* Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

)))

|**Projektová rola:**|(((

**~ **

**IT ANALYTIK**

)))

|**Stručný popis:**|(((

1997

* zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.

1998

* analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.

1999

* Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.

2000

* Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.

2001

* Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).

2002

)))

2003

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

Zodpovedný za:

* Vykonanie analýzy procesných a ďalších požiadaviek a vytvorenie špecifikácie súčasného alebo budúceho užívateľa softwaru („zákazníka“) a následne navrhuje dizajn a programátorské riešenie.

2009

* Participáciu na vývoji nových, ale i vylepšovaní existujúcich aplikácií v rámci celého vývojového cyklu – systémová analýza, dizajn, kódovanie, užívateľské testovanie, implementácia, podpora, dokumentácia. Úzko spolupracuje aj s IT architektom.

2010

* Analýza potrieb zákazníka vrátane tvorby úplnej analytickej dokumentácie a vstupov do verejného obstarávania (VO).

2011

* Mapovanie požiadaviek do návrhu funkčných riešení.

2012

* Návrh a správa katalóg požiadaviek - registra požiadaviek riešenia

2013

* Analýza funkčných a nefunkčných požiadaviek,

2014

* Návrh fyzického a logického modelu,

2015

* Návrh testovacích scenárov,

2016

* V priebehu implementácie robí dohľad nad zhodou výstupov s pôvodným analytickým zadaním.

2017

* Zodpovednosť za dodržovanie správnej metodiky pri postupe analýzy

2018

* Definovanie akceptačných kritérií v projekte

2019

* Odsúhlasenie opisu produktov, ktoré predstavujú vstupy alebo výstupy (priebežné alebo konečné) úloh dodávateľov, alebo ktoré ich priamo ovplyvňujú a zabezpečovať akceptáciu produktov po ich dokončení

2020

* Priraďuje priority a poskytuje stanoviská používateľov na rozhodnutia Riadiaceho výboru projektu – k realizácii zmenových požiadaviek

2021

* Poskytuje merania aktuálneho stavu pre potreby porovnania s výsledkami projektu vzhľadom na realizáciu prínosov

2022

* Rieši požiadavky používateľov a konflikty iných priorít

2023

* Posúdenie prevádzkovo-infraštruktúrnej dokumentácie pred akceptáciou a prevzatím od dodávateľa

2024

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023

2025

* Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

)))

|**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KVALITY**

2032

|**Stručný popis:**|(((

2033

* zodpovedá za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality,

2034

* kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase

2035

* a správnymi osobami,

2036

* počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje riadenie kvality projektových výstupov a zhodu

2037

* projektových výstupov s požiadavkami definovaním merateľných výkonnostných parametrov na vytváranie, overovanie projektových produktov, definovanie akceptačných kritérií, ktoré sú vhodné na požadovaný účel,

2038

* počas celej doby realizácie projektu zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej), za plánovanie, zabezpečovanie, kontrolu, operatívne riadenie, zlepšovanie a vyhodnocovanie kvality projektu,

2039

* aktívne sa zúčastňuje stretnutí projektového tímu aspolupracuje na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Prílohou č.1 tejto smernice,

2040

* plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu,

2041

* spolupracuje s PM,

2042

* zodpovedá sa PM,

2043

* informuje PM o stave plnenia úloh, o zisteniach a o rizikách,

2044

* sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov,

2045

* zabezpečuje zhodnotenie kvality projektu zamerané na výstupy iniciačnej a realizačnej fázy projektu

2046

* formou auditu na mieste, ktorého výsledky spracuje v produkte M-04 Audit kvality.

2047

)))

2048

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

2049

* návrh a zavádzanie do praxe postupov, techník, nástrojov a pravidiel, ktoré maximalizujú efektivitu práce a kvalitatívne parametre vývoja softwaru/produktu/IS, resp. IT projektu,

2050

* definovanie politiky kvality (stratégie kvality), meranie kvality, analýzu a spracovanie plánov kvality,

2051

2052

* riadenie a monitorovanie dosahovania cieľov kvality,

2053

* špecifikáciu požiadaviek na kvalitu vyvíjaných funkcionalít systému,

2054

* špecifikáciu požiadaviek pre ďalší rozvoj,

2055

* definovanie akceptačných kritérií,

2056

* zabezpečenie súladu so štandardmi, normami, právnymi požiadavkami, požiadavkami užívateľov a prevádzkovateľov systémov,

2057

* posúdenie BC/CBA – odôvodenie projektu s katalógom funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek,

2058

* kontrolu kvality plnenia vecných požiadaviek definovaných v zmluve s dodávateľom alebo v požiadavkách na zmenu,

2059

* akceptáciu splnenia vecných a kvalitatívnych požiadaviek v projekte svojím podpisom na akceptačnom protokole pri odovzdávaní jednotlivých fáz projektu/čiastkových projektov alebo pri odovzdávaní zmien vykonaných v rámci zmenových konaní,

2060

* monitoring a vyhodnocovanie kvality údajov a návrh nápravných opatrení za účelom zabezpečenia správnosti a konzistentnosti údajov,

2061

* definovanie postupov, navrhovanie a vyjadrovanie sa k plánom testov a testovacích scenárov,

2062

* analyzovanie výsledkov testovania,

2063

* kontrolu plnenia projektových úloh a časového harmonogramu projektu,

2064

* 15. kontrolu plnenia finančného plánu projektu,

)))

|**Projektová rola:**|**MANAŽÉR TESTOVANIA**

2069

|**Stručný popis:**|(((

2070

* zodpovedá za vytvorenie a riadenie testovacej stratégie, koordináciu testovacích aktivít a zdrojov, vrátane manuálneho a automatizovaného testovania. Vytvára testovacie plány a metodiky, definuje testovacie prípady a zodpovedá za sledovanie kvality výstupov.

2071

* dohliada na priebeh akceptačných testov a vykonáva kontrolu kvality výstupov v súlade s dohodnutými kritériami. Spolupracuje s kľúčovými používateľmi na definovaní akceptačných kritérií a dohliada na riešenie zistených chýb pred nasadením do produkcie.

2072

)))

2073

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

2074

* vytvára a implementuje testovaciu stratégiu pre projekt, vrátane definovania metodík, nástrojov a postupov testovania.

2075

* riadi koordináciu testovacích aktivít a alokáciu testovacích zdrojov (ľudských, technických).

2076

* vytvára podrobné testovacie plány a definujú testovacie prípady na základe požiadaviek projektu.

2077

* dohliada na správne vykonávanie manuálneho a automatizovaného testovania.

2078

* spolupracuje s kľúčovými používateľmi pri definovaní akceptačných kritérií a zbere spätnej väzby.

2079

* sleduje a vyhodnocuje kvalitu testovacích výstupov počas celého testovacieho procesu.

2080

* zabezpečuje dodržiavanie testovacích kritérií a požiadaviek počas akceptačných testov.

2081

* riadi identifikáciu, riešenie a následné testovanie chýb pred nasadením do produkcie.

2082

* monitoruje a vyhodnocuje efektívnosť testovacích procesov a výsledkov testovania.

2083

* zabezpečuje, že testovanie prebieha v súlade s internými a externými normami, predpismi a požiadavkami.

2084

* poskytuje pravidelné správy o stave testovania, problémoch a rizikách projektovému manažérovi.

2085

* neustále zlepšuje testovacie procesy s cieľom zvýšiť efektivitu a kvalitu testovania.

)))

|**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)**

2090

|**Stručný popis:**|(((

2091

* má neobmedzený aktívny prístup ku všetkým projektovým dokumentom, nástrojom a výstupom projektu, v ktorých sa opisuje predmet projektu z hľadiska jeho architektúry, funkcií, procesov, manažmentu informačnej bezpečnosti a spôsobov spracúvania dát, ako aj dát samotných,

2092

* má sprístupnené všetky informácie o bezpečnostných opatreniach zavádzaných projektom v zmysle § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovení zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

2093

* zodpovedá za posúdenie možných alternatív realizácie projektu za oblasť IB a KB,

2094

* zodpovedá za posúdenie požiadaviek agendy IB a KB na rozhrania a spoločné komponenty, na integrácie a procesy konverzie a migrácie, identifikácia nesúladu a návrh riešenia,

2095

* poskytuje konzultácie a súčinnosť pre problematiku IB a KB,

2096

* poskytuje konzultácie pri tvorbe šablón a vzorov dokumentácie pre oblasť IB a KB,

2097

* poskytuje konzultácie a vykonáva kontrolnú činnosť zameranú na obsah a komplexnosť dokumentácie z hľadiska IB a KB,

2098

* dohliada na zosúladenie projektu s princípmi definovanými v interných riadiacich aktoch DEUS a dokumentoch týkajúcich sa bezpečnosti DEUS,

2099

* zabezpečuje získavanie a spracovanie informácií nutných pre plnenie úloh v oblasti IB a KB,

2100

* aktívne sa zúčastňuje stretnutí projektového tímu a spolupracuje na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Prílohou č.1 tejto smernice,

2101

* plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu.

2102

)))

2103

|**Detailný popis ozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií**|(((

2104

- zodpovedá za špecifikovanie:

2105

2106

2107

* štandardov, princípov a stratégií v oblasti informačnej bezpečnosti („IB“) akybernetickej bezpečnosti („KB“) a ich dodržiavanie,

2108

* funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek na IB a KB a za ich analýzu,

2109

* požiadaviek na IB a KB, kontroluje ich implementáciu v realizovanom projekte,

2110

* požiadaviek na bezpečnosť vývojového, testovacieho a produkčného prostredia,

2111

* požiadaviek na bezpečnosť v rámci bezpečnostnej vrstvy,

2112

* požiadaviek na školenia pre oblasť IB a KB,

2113

* požiadaviek na bezpečnostnú architektúru riešenia a technickú infraštruktúru pre oblasť IB a KB,

2114

* požiadaviek na dostupnosť, zálohovanie, archiváciu a obnovu IS vzťahujúce sa na IB a KB,

2115

* požiadaviek na IB a KB, bezpečnostný projekt a riadenie prístupu,

2116

* požiadaviek na opis vývojového, testovacieho a produkčného prostredia za oblasť IB a KB,

2117

* požiadaviek na testovanie z hľadiska IB a KB, realizáciu kontroly zapracovania a retestu,

2118

* požiadaviek na obsah dokumentácie v zmysle legislatívnych požiadaviek pre oblasť IB a KB, ako aj v zmysle "best practies",

2119

* požiadavieknadodaniepotrebnejdokumentáciesúvisiacejsIBaKBkontrolujeichimplementáciu v realizovanom projekte,

2120

* požiadaviek a konzultácie pri návrhu riešenia za agendu IB a KB v rámci procesu „Mapovanie a analýza technických požiadaviek - detailný návrh riešenia (DNR)“,

2121

* požiadavieknabezpečnosť ITaKB vrámci procesu "akceptácie, odovzdania a správy zdrojových kódov“,

2122

* akceptačných kritérií za oblasť IB a KB,

2123

* pravidiel pre publicitu a informovanosť s ohľadom na IB a KB,

2124

* podmienok na testovanie, reviduje výsledky a výstupy z testovania za oblasť IB a KB,

2125

* požiadaviek na bezpečnostný projekt pre oblasť̌ IB a KB,

2126

\\ zodpovedá za realizáciu kontroly:

2127

2128

* zameranej na naplnenie požiadaviek definovaných v bezpečnostnom projekte za oblasť IB a KB,

2129

* zameranú na správnosť nastavení a konfigurácii bezpečnosti jednotlivých prostredí,

2130

* zameranú na realizáciu procesu posudzovania a komplexnosti bezpečnostných rizík, bezpečnosť a kompletný popis rozhraní, správnu identifikácia závislostí,

2131

* naplnenia definovaných požiadaviek pre oblasť IB a KB,

2132

* zameranú na implementovaný proces v priamom súvise s IB a KB,

2133

* súladu s platnou legislatívou v oblasti IB a KB (obsahuje aj kontrolu legislatívnych požiadaviek),

2134

* zameranú na zabezpečenie procesu, interfejsov, integrácii, kompletného popisu rozhraní a spoločných komponentov a posúdenia z pohľadu bezpečnosti.

)))

|**Projektová rola:**|(((

2139

**~ **

2140

2141

**VLASTNÍK ÚDAJOV / VLASTNÍK DÁT**

)))

|**Stručný popis:**|(((

2146

* zodpovedá za udržiavanie databázy, spravuje používateľské účty/prístupy, zálohuje a optimalizuje chod databázy, identifikuje problémové oblasti a navrhuje riešenia na ich odstránenie. Správca databáz vykonáva, prípadne riadi odborné činnosti v oblasti správy bázy dát a dátových súborov IKT.

2147

* zabezpečuje inštaláciu, testovanie, oživovanie a nastavenie parametrov a následnú správu databázy vrátane prostriedkov a aplikácií na jej využitie. Zabezpečuje migráciu dát, generovanie výstupov, vytváranie relácií a spájanie dát, zálohovanie dát a správu používateľských účtov/prístupov.

2148

* zabezpečuje monitoring prevádzky bázy dát, administratívne a dokumentačné práce súvisiace so správou databázy a riešenie neštandardných situácií. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom databázových systémov

2149

* celý rozsah svojej agendy rieši v súlade s legislatívou o dátových štandardoch – Vyhláškou 78/2020 Zz o dátových štandaroch

2150

)))

2151

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

2152

Zodpovedný za:

2153

2154

* Realizáciu dohľadu nad súladom projektových výstupov s požiadavkami na dátovú kvalitu.

2155

2156

* Spoluprácu pri riešení odpovedí na otvorené otázky a riziká projektu.

2157

2158

* Posudzovanie, pripomienkovanie, testovanie a protokolárne odsúhlasovanie projektových výstupov v príslušnej oblasti – dátových štandardov

2159

2160

* Riešenie problémov a požiadaviek v spolupráci s odbornými garantmi,

2161

* Spoluprácu pri špecifikácii a poskytuje súčinnosť pri riešení zmenových požiadaviek

2162

2163

* Schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu z pohľadu používateľov koncového produktu

2164

* Spolupráca pri definovaní merateľných výkonnostných ukazovateľov projektov a prvkov,

2165

* Konzultovanie akceptačných kritérií,

2166

* Spolupráca na realizácii UAT testovania z pohľadu dodržania dátových štandardov

2167

* Odsúhlasenie spustenia výstupov projektu do produkčnej prevádzky,

2168

* Dostupnosť a efektívne využitie ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu,

2169

* Poskytovanie vyjadrení k zmenovým požiadavkám, k ich opodstatnenosti a prioritizácii

2170

* Zisťovanie efektívneho spôsobu riadenia a optimalizácie zvereného procesu, vrátane analyzovanie všetkých vyskytujúcich sa nezhôd,

2171

* Odsúhlasenie akceptačných protokolov zmenových konaní

2172

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 401/2023 Z.z., Prílohou č.1

2173

* plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

)))

|**Projektová rola:**|(((

2180

**~ **

2181

2182

**INTEGRAČNÝ MANAŽÉR**

**~ **

)))

|**Stručný popis:**|(((

2187

2188

2189

zodpovedá za riadenie integrácií v realizovanom projekte. V rámci projektu** **zabezpečuje podporu pri riadení, kontrole a audite procesu integrácie vyvíjaného SW riešenia s ostatnými IS tak, aby integrácia bola vykonaná podľa projektovej dokumentácie a podľa príslušných štandardov. Dohliada na kvalitu riadenia a kontrolu dokumentácie integračných rozhraní ako aj na testovanie integračných rozhraní vrátane.

)))

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

Zodpovedný za:

* realizáciu aktivít na integračných riešeniach,

2199

* špecifikáciu požiadaviek na integráciu

2200

* posudzovanie Požiadaviek na Zmenu z pohľadu vplyvu na integrované systémy,

2201

* posudzovanie BC/CBA, Analýz dopadov z pohľadu integrovaných systémov,

2202

* návrhy integrácie riešení s existujúcimi systémami/aplikáciami pri navrhovaných zmenách a s novými systémami/aplikáciami,

2203

* participáciu na iniciovaní a príprave nových riešení a na rozvoji ASIS riešenia

2204

* navrhuje a implementuje integračné riešenia,

2205

* pripravuje a aktualizuje integračný manuál,

2206

* aktívnu účasť na integračných testoch

2207

* zabezpečenia podpory pri vytváraní rozhraní výstupov projektu využitím štandardizovaných protokolov a funkcií.

2208

* zabezpečenie podpory pri integrácii na ostatné IS

2209

* indikácie a sledovanie rizík súvisiacich s integráciou dodávaného IS

2210

* aktívnu účasť na pracovných projektových stretnutiach súvisiacich s navrhovanými zmenami,

2211

* aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1

2212

* plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

2213

* komunikáciu so Zhotoviteľmi a Zmluvnými stranami

)))

|**Projektová rola:**|(((

2220

**~ **

2221

2222

**UX DIZAJNÉR **(UX výskumník, Informačný architekt, Interakčný dizajnér)

**~ **

)))

|**Stručný popis:**|zodpovedá za podporu a dohľad nad projektom z pohľadu nastavenia princípov, kritérií a požiadaviek na UX, kontrolu kvality dodržania “user experience” a realácie výstupov. Hlavnou úlohou role je zabezpečiť aplikáciu metodológie UCD (user centered design) pri vývoji SW, pričom vznikajúce koncové služby SW musia byť postavené na reálnych potrebách koncových používateľov.

2227

|**Detailný popis rozsahu zodpovednosti, povinností a kompetencií**|(((

Zodpovedný za:

* Realizáciu kvalitatívneho používateľského výskumu (nastavenie požiadaviek na regrutáciu, návrh scenára, vedenie rozhovoru a vyhodnotenie výskumu).

2233

* Realizáciu kvantitatívneho používateľského výskumu (nastavenie požiadaviek na regrutáciu, návrh scenára, vedenie dotazníku a vyhodnotenie výskumu).

2234

* Syntetizáciu biznis, technických a používateľských požiadaviek.

2235

* Realizáciu formatívnych a sumatívnych testovaní použiteľnosti (nastavenie požiadaviek na regrutáciu, návrh scenára, vedenie rozhovoru a vyhodnotenie výskumu).

2236

* Návrh informačnej architektúry a to najmä metódami triedenia kariet (card sorting), návrhom mapy stránky a screen flow.

2237

* Tvorbu, testovanie a iteráciu prototypov – napr. pomocou Axure, Sketch, Figma alebo Adobe XD

2238

* Mapovanie zákazníckych ciest

2239

* Analýzu a návrh riešenia problematiky prístupnosti webových sídiel,

2240

* Podporu a spoluprácu pri tvorbe Stratégie riadenia kvality (princípy, kritériá kvality),

2241

* Spoluprácu pri vytváraní funkčných požiadaviek na výstupy z pohľadu dohľadu a UX,

2242

* Vedenie a aktualizáciu príslušných projektových výstupov a registrov,

2243

* Hodnotenie jednotlivých verzií výstupov projektu z pohľadu dohľadu, kontroly a UX v jednotlivých etapách,

2244

* Vytváranie hodnotiacich kritérií na dohľad výstupov a príslušných záznamov, o ktorých reportuje projektovému manažérovi objednávateľa,

2245

* Nastavenie a dohľad nad procesom testovania a pripomienkovanie stratégie testovania, plánov a testovacích scenárov,

2246

* Účasť na kontrolných aktivitách počas implementácie výstupov

2247

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1

2248

* Aktívnu účasť v projektových tímoch a spoluprácu na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v minimálnom rozsahu určenom Vyhláškou 85/2020 Z.z., Prílohou č.1

2249

* Plnenie pokynov projektového manažéra a dohôd zo stretnutí projektového tímu

)))

* ODKAZY

* [1] - Štatistický úrad SR –

2262

2263

//https:~/~/slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zCjIjTDIdFRUBADse0bP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh///

* PRÍLOHY

* Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí

2270

* Príloha 2: Prístup k projektu – detailný

2271

* Príloha 3: špecifická BC/CBA

Koniec dokumentu

----

[[~[1~]>>path:#_ftnref1]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

2283

2284

[[~[2~]>>path:#_ftnref2]] Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

2285

2286

[[~[3~]>>path:#_ftnref3]] Zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

2287

2288

[[~[4~]>>path:#_ftnref4]] Štúdia Európskej komisie SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati https:~/~/ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed

2289

2290

[[~[5~]>>path:#_ftnref5]] Štúdia Európskej komisie SMART 2012/0013 Support for the preparation of an impact assessment to accompany an EU initiative on reducing the costs of high‐speed broadband infrastructure deployment

2291

2292

[[~[6~]>>path:#_ftnref6]] Zdroj: Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati https:~/~/ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/support-preparation-impact-assessment-accompany-eu-initiative-reducing-costs-high-speed

2293

2294

[[~[7~]>>path:#_ftnref7]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

2295

2296

[[~[8~]>>path:#_ftnref8]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

2297

2298

[[~[9~]>>path:#_ftnref9]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

[[~[10~]>>path:#_ftnref10]] zdroj Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult a Valdani Vicari & Associati

Wiki zdrojový kód pre I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Aplikácie

Navigácia

Moje posledné úpravy

Need help?