PROJEKTOVÝ ZÁMER

(Verzia dokumentu v1.82/09_2021)

Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3

1.1.    História zmien.. 3

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3

2.1.    Použité skratky (príklady) 3

2.1.1. Konvencie – pravidlá názvoslovia, číslovania a verzionovania - požiadaviek (príklady) 3

2.1.2. Použité skratky (príklady) 4

2.1.3. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 4

1. DEFINOVANIE PROJEKTU. 5

3.1.    Manažérske zhrnutie. 5

3.2.    Motivácia a rozsah projektu. 5

3.3.    Zainteresované strany/Stakeholderi 5

3.4.    Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 6

3.5.    Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 6

3.6.    Riziká a závislosti 7

3.7.    Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 7

3.7.1. Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 7

3.7.2. Multikriteriálna analýza. 8

3.7.3. Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 8

3.7.4. Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 9

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU). 10
2. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 10
3. LEGISLATÍVA.. 10
4. ROZPOČET A PRÍNOSY. 10
5. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA.. 13
6. PROJEKTOVÝ TÍM.. 15
7. PRACOVNÉ NÁPLNE. 15
8. ODKAZY. 16
9. PRÍLOHY. 16

1.     POPIS ZMIEN DOKUMENTU

1.1.          História zmien

2.     ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 85/2020 Z.z. o riadení projektov predstavuje dokument Projektový zámer v rámci iniciačnej fázy rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu “Moderné technológie v TSK”.

2.1.         Použité skratky (príklady)

2.1.1.      Konvencie – pravidlá názvoslovia, číslovania a verzionovania - požiadaviek (príklady)

2.1.2.      Použité skratky (príklady)

2.1.3.      Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné, nefunkčné a technické. Podskupiny v hlavných kategóriách  je možné rozšíriť v závislosti od potrieb projektu, napríklad:

Užívateľské požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

U_nn_Rxx

• U – užívateľská požiadavka
• nn – typ používateľa
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky

Procesné požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

P_ABXY_Rxx

• P – procesná požiadavka
• AB – označenie procesu
• XY – číslo podprocesu
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky

Reportingové požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

R_nn_Rxx

• R – reportingová požiadavka
• nn – číslo reportu
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3.     DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1.          Manažérske zhrnutie

Predkladaný projekt je zameraný na využitie smart technológií v prostredí TSK. Cieľom projektu je vybudovanie integračnej platformy, získavanie údajov z externých senzorov a zariadení, ich vzájomné prepojenie, analýza údajov a podpora rozhodovania pre tvorbu a/alebo reguláciu politík TSK vrátane poskytovania údajov koncovým používateľom s cieľom efektívneho nakladania s verejnými zdrojmi.

Predkladaný projekt je možné rozdeliť do troch tematických blokov:

1. Energetický manažment budov v správe TSK
2. Monitoring mostov v správe TSK
3. Telemedicína

Z pohľadu navrhovaného projektu ide o realizáciu politík a rozhodovania o veciach verejných v pôsobnosti TSK v nasledovných oblastiach:

• Energetická a prevádzková efektívnosť

V súčasnosti z pohľadu správy budov TSK je ich ekosystém tvorený rôznorodými technickými zariadeniami (vykurovacie, vetracie, klimatizačné a osvetľovacie) s rôznou úrovňou autonómnej regulácie a vysokým stupňom heterogernity.

Informácie správcov budov a v prenesenom význame TSK sú neaktuálne v čase a dostupné na rôznych miestach. Ich vzájomné prepojenie, ktoré by prinášalo synergický efekt v úsporách energie, z hľadiska údržby a celkového facility manažmentu nie je v súčasnosti možné. Množstvo rôznorodých zariadení od rôznych výrobcov zneprehľadňuje a znemožňuje efektívnu údržbu a servis. Náklady na udržiavanie zariadení v prevádzke, ktorá zodpovedá optimálnej spotrebe energie, sú vysoké resp. servis a údržba sa zanedbávajú, čo má dopad na zvýšenú spotrebu energie. V tejto oblasti sa vykonávajú len legislatívou nariadené činnosti, pravidelný výrobcom predpísaný prevádzkový servis sa vykonáva sporadicky.

Pozitívne efekty v úsporách energie prináša využívanie riadiacich systémov a regulácie. Zariadenia sú častokrát riadené v ručnom režime, regulácia zariadení je nefunkčná alebo obsluha zariadení nevie možnosti regulácie využívať.

Meranie spotrieb energie, meranie prevádzkových parametrov zariadení i meranie pomocných veličín musí vyhovovať kritériám výberu takých meračov a snímačov, ktoré je možné integrovať do systému centrálneho riadenia. 

• Efektívna správa mostných telies a predchádzanie havarijným stavom

Mosty predstavujú kľúčový prvok cestnej infraštruktúry. Podľa údajov z roku 2020 je v správe TSK na cestách II. a III. triedy spolu 639 mostov, ktorých stav je hodnotený na 8 stupňovej stupnici (bezchybný, veľmi dobrý, dobrý, uspokojivý, zlý, veľmi zlý, havarijný, neurčený). Úlohou vlastníkov mostov je nastaviť systém prehliadok, diagnostiky a následných opráv tak, aby opravy a rekonštrukcie mostov boli vykonávané priebežne a preventívne najmä vtedy, keď sú mosty v lepších stupňoch stavebno-technického stavu. Minimalizovali by sa tak prípady finančne náročných rekonštrukcií a prestavieb mostov, ako aj zatvárania mostov pre hroziacu katastrofu. Navrhované riešenie vychádza z premisy Správy NKÚ o rekonštrukcii, oprave a údržbe mostov na cestách I., II. a III. triedy, nakoľko implementované IoT senzory počas bežnej prevádzky budú poskytovať aktuálne informácie o prevádzke s cieľom efektívne riadiť správu mostných telies, ich opráv a predchádzanie havarijným stavom. Tým sa zvýši zároveň bezpečnosť dopravy a ušetrí čas pri prípadných obchádzkach a dopravných uzáverách. 

• Telemedicína

Dlhodobý trend na všetkých úrovniach poskytovania zdravotnej starostlivosti je okrem iného poddimenzovanosť ľudských zdrojov. Situácia sa príchodom pandémie COVID-19 ešte vyostrila a regionálni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú problém so starnúcim zdravotníckym personálom a jeho preťaženosťou. Je preto potrebné hľadať riešenia, ktoré odbremenia zdravotnícky personál od jednoduchších či repetitných činností. Medzi takéto aktivity je možné zaradiť napr. meranie teploty, tepu, tlaku pacientom, ktoré je v súčasnosti možné robiť bez ľudskej interakcie, bez obmedzovania pacienta, hromadne, so štatistickým spracovaním a vyhodnocovaním vývoja. Pri použití relevantného nástroja pre zber údajov, ktorým bude certifikovaná zdravotncíka pomôcka, to povedie nie len k zníženiu vyťaženosti zdravotníckeho personálu, ale aj k zvýšeniu komfortu pacientov a skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti, nakoľko sa personál bude môcť viac venovať odbornejším činnostiam či individuálnej starostlivosti. Pre oblasť telemedicíny bolo vytipované interné oddelenie Nemocnice v Bojniciach.

• Tvorba, resp. manažment verejných politík prostredníctvom analýzy zozbieraných dát

Základným predpokladom správnych rozhodnutí sú údaje a ich správna interpretácia.

Zo zberu údajov by sa mala stať uvedomelá dlhodobá činnosť so stanovenými pravidlami. Je dôležitá i z hľadiska budúceho využitia údajov ako referenčného základu pre vyhodnotenie pokroku v dosahovaných výsledkoch.

Údaje a na nich postavené analýzy predstavujú silný argument pri zdôvodňovaní výberu toho-ktorého riešenia. Vedenie regiónu a odborný tím sa majú o čo oprieť pri vysvetľovaní svojich rozhodnutí. Sú demokratizačným prvkom v procese riadenia regiónu. Obmedzenie prvkov intuitívnosti v riadení prináša stabilitu a pokoj do prevádzky regionálnych úradov.

Nastavenie rozsahu a dôležitosti zbieraných údajov je základnou povinnosťou tímu odborníkov a tento proces vyžaduje dôkladnú prípravu. Zbytočná redundancia pozbieraných údajov kladie ľudské, časové i finančné nároky na proces koordinovaného zberu údajov.

Pre ukladanie, archiváciu a analýzy údajov sa často v súčasnosti využívajú sofistikované informačné systémy. Excelovské tabuľky neposkytujú primeraný komfort, sú častokrát neprehľadné pri spracovaní väčšieho množstva údajov. V nich sa často stráca pochopenie súvisu medzi dvomi alebo viacerými procesmi.

Ďalším synergickým efektom zberu údajov je ich poskytnutie verejnosti vo forme OPEN dát - datasetov. Hlavným cieľom ponuky údajov pre verejné využitie je zlepšovanie vládnutia a spravovania vecí verejných prostredníctvom zvyšovania transparentnosti, efektivity a zodpovednosti. Posilňuje sa tým tiež participácia verejnosti na riadení regiónu. Katalógy údajov obsahujú rôzne užitočné informácie využiteľné pre tvorbu aplikácii zlepšujúcich život občanov v meste a regióne, znižovanie nákladov na prevádzku budov a optimalizáciu ich správy.

Prínosy kvalitatívne i kvantitatívne v rámci navrhovaného projektu spočívajú v nasledovnom:

• Zníženie nákladov na prevádzku a zvýšenie energetickej hospodárnosti budov v správe TSK vzhľadom na detailnú analýzu dát;
• Efektívna správa mostov v správe TSK a predchádzanie havarijným stavom;
• „Otvorenie“ rozhodovacích procesov voči obyvateľom TSK sprístupnením zbieraných dát v oblasti energetického manažmentu.

• Zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Časový horizont samotnej realizácie projektu je obdobie 06.2022-09.2023 a pozostáva z hlavných aktivít, ktoré predpisuje príručka žiadateľa pre dopytové projekty v rámci OPII.

Inteligentné riešenia nepredstavujú iba hromadné nasadenie komunikačných a počítačových technológií, ale hlavne vytváranie ucelených systémov fungovania mestských a regionálnych úradov k lepšej budúcnosti. Od vytvárania zmysluplných procesov riadenia po budovanie kvalitných rozvojových tímov s jasnou predstavou a kompetenciami.

Tieto inteligentné alebo smart riešenia nie sú iba unikátne technológie a nasadenie umelej inteligencie, ale hlavne zaužívané inteligentné postupy v bežnej práci mestských a regionálnych úradov s úspešnými a overiteľnými výsledkami.

V takomto smart prostredí budú zohrávať údaje, ich zber, uchovávanie a analyzovanie veľmi dôležitú úlohu. Údaje, ktoré zmapujú stav vecí v reálnom čase, ale aj údaje, ktoré zdokumentujú stav pokroku. Bez porovnania stavu pred a po nebudeme vedieť, či sme sa posunuli smerom k definovanému cieľu.

A tak význam smart city riešení v mestách a regiónoch vidíme hlavne v prepojení digitalizácie, údajov, ekonomických, sociálnych a klimatických politík v bežnej praxi mestských a regionálnych úradov za asistencie participácie občanov.     

Na hľadanie najlepších projektov práve v oblasti zberu údajov, ale aj iných problémov, sa zameriava koncept Smart City. Zber údajov prostredníctvom senzorov poprepájaných špecializovanými komunikačnými sieťami sa stáva cenovo dostupnejší a vzhľadom na rastúce náklady na energie a inú prevádzku aj efektívnejší. Štruktúrované uloženie údajov v relačných databázach podobne. Správa údajov s možnosťou ich analýzy je vlastná špecializovaným softvérom. Prispôsobenie reportov konečným užívateľom je jednou z vlastností prezentačných programov.

Indikatívna výška finančných prostriedkov určených na realizáciu projektu je: 4 055 854,50 €.

3.2.          Motivácia a rozsah projektu

Projekt a jeho jednotlivé aktivity sú predkladané s cieľom dosiahnutia úspor prevádzkových a investičných nákladov v oblasti energetického manažmentu vzhľadom na rastúce ceny energií a cieľ znižovať spotrebu vo verejných budovách, oblasti správy mostov ako na opravu nákladných prvkov cestnej infraštruktúry a telemedicíny s cieľom skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a odbremeniť obmedzené ľudské zdroje zdravotníckeho personálu.

Projekt zohľadňuje multiúrovňové rozvojové stratégie a akčné plány reagujúce na zmeny klímy. Už samotné zníženie spotreby bez zmeny prevádzkových technológií sa prejavia v prevádzkových nákladoch a energetickej efektivite s priamym dopadom na rozpočet samospráv. Tento proces bude vyžadovať odborných pracovníkov s novými vedomosťami, dátovými zdrojmi a spoluprácu s externými expertmi.

Nepriamy a dlhodobý prínos budú mať analýzy údajov s dopadom na plánovanie investícií do rekonštrukcií a obnovy budov či mostov. Prísna energetická legislatíva ovplyvňuje vo veľkej miere investičné správanie a preto dôsledné analýzy neustále aktualizovaných údajov o efektivite prevádzky budú mať veľký význam v hospodárení TSK. Investičné plány budú zamerané na výber a poradie rekonštrukcií, ktorých výsledkom bude zlepšenie vnútorného prostredia budov a zníženie spotreby energie. Energetické plánovanie sa dostane na vyššiu úroveň a bez dôsledných analýz by to nebolo možné. Ako aspekt do prioritizácie projektov vstúpia overiteľné argumenty napr. o hospodárnosti investície, blížiacom sa termíne obnovy a pod. Prirodzene, vzhľadom na prostredie verejnej správy aj naďalej budú potrebné aj iné aspekty prioritizácie na inom ako tvrdo ekonomickom základe. Projekt predstavuje aj prínos v oblasti energetickej bezpečnosti vzhľadom na poskytovanie reálnych údajov o energetickej efektivite a rezervách.

Projekt je realizovaný v rámci dopytovo orientovanej výzvy Moderné technológie II  OPII_2021_7_17_DOP.  Projekt je v súlade s požiadavkami Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorej ciele sú reflektované v multikriteriálnej analýze a celkových požiadavkách a nárokoch na výstupy projektu. V rámci prípravy projektovej dokumentácie boli vytipované nasledovné aktivity.

Špecifické ciele:

7.4 Zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti eGovernment služieb pre občanov

Typ aktivity:   E. Podpora budovania inteligentných miest a regiónov

Podaktivita:   E.1 Inteligentné systémy riadenia, monitorovania, prediktívnej údržby a prevencie

• inteligentné systémy na monitorovanie a manažment budov / smart energetický management budov,
•  IoT monitorovacie zariadenia mostných objektov, diagnostika mostných objektov
• tvorba, resp. manažment verejných politík

7.5. Zlepšenie celkovej dostupnosti dát vo verejnej správe s dôrazom na otvorené údaje

Typ aktivity: H. Implementácia nástrojov pre zdieľanie, integráciu a riadenia kvality dát s dôrazom na otvorené dáta

Podaktivita: H.1: Identifikácia zdrojov otvorených dát a ich kvality (vrátane následného zverejnenia výstupných údajov spracovaných v užívateľskom formáte na internete/prostredníctvom emailu)

Podaktivita: H.2: Automatizácia procesov tvorby, zdieľania, integrácie a riadenia kvality dát s dôrazom na otvorené dáta

7.6  Zlepšenie digitálnych zručností a inklúzie znevýhodnených jednotlivcov do digitálneho trhu

Typ aktivity:   J. Zavedenie nástrojov pre podporu asistovaného života a telemedicíny

Podaktivita:   vo výzve nie je špecifická podaktivita definovaná

V aktuálnom stave TSK neráta so zapojením jednotlivých miest a obcí do projektu, avšak plánovaná integračná platforma bude budovaná škálovateľne a modulárne, ponúkne možnosti a rozhrania na zapojenie týchto subjektov v budúcnosti.

Strategické dokumenty v korelácii s predkladaným projektom:

Na nadregionálnej úrovni projekt vychádza z viacerých strategických dokumentov, ktoré priebežne od prelomu milénia priorizujú energetickú efektivitu ako napr. Agenda 21, Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014-2016 s výhľadom do roku 2020.  

Na regionálnej úrovni vychádza z posledného Akčného plánu udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky 2013-2020 a rozvíja záväzky Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky 2013-2023. Ten vo svojej programovej časti uvádza: 

PO4 Kvalita verejných služieb - energetika uvádza
Opatrenie 5.4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch.
Aktivita 5.4.4.: Podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane verejných budov a v sektore bývania

PO2 Rozvoj udržateľnej infraštruktúry - Doprava a infraštruktúra
V časti Akčný plán je uvedených viacero potrebných rekonštrukcií mostov z dôvodu zlého alebo veľmi zlého stavu telies. No zároveň je uvádzaná potreba v súlade s dobrým riadením plán rekonštrukcií každý rok aktualizovať a pripraviť s priamou väzbou na rozpočet.

PO4 Kvalita verejných služieb - zdravotníctvo
Opatrenie 4.3 Lepší prístup k efektívnejším zdravotníckym službám
Aktivita 4.3.1 Modernizovať zdravotnícku infraštruktúru
Aktivita s účelom zvýšenia produktivity a efektívnosti v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Z analýz PHSR vyplynulo, že zariadenia sú v mnohých nemocniciach a ambulanciách zastaralé, preťažené a neumožňujú vykonávanie efektívnej zdravotnej starostlivosti.

V oblasti monitoringu mostov je projekt v súlade so závermi a odporúčaniami Správy o výsledku kontroly rekonštrukcie, údržby a opravy mostov na cestách I., II. a III. triedy z roku 2021, podľa ktorej kraj aktívne využíval všetky formy dotácií a nenávratných finančných príspevkov na cestnú infraštruktúru. Bol jedným z krajov, ktorý žiadal rezorty dopravy a financií o vytvorenie fondu na financovanie rekonštrukcií regionálnych ciest a mostov z dôvodu, že potreba ich financovania presahuje možnosti rozpočtu samosprávneho kraja. Zároveň však je potrebné priznať, že zdroje na údržbu a opravy mostov v rámci bežnej činnosti správcov sú nedostatočné. Informácie o stave mostov nie sú aktuálne v čase, nie sú správne alebo úplné. Dôsledkom tohto stavu je skreslené plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií mostov. Systém rekonštrukcií, opráv a údržby mostov je z hľadiska intenzity procesov a dosahovaných výsledkov neúčinný, je zanedbávaná diagnostika a prehliadky mostov. Cieľom tejto časti projektu je preto optimalizovať a priorizovať mimoriadne prehliadky a technické diagnostiky, na základe zvýšeného množstva dát stanovovať poradia naliehavosti údržby, opráv, rekonštrukcií a prestavieb mostov. 

3.3.          Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4.          Ciele projektu a merateľné ukazovatele

Doplniť vstupy v  PRÍPRAVNEJ FÁZE:

• Do tabuľky nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU a súvisiace merateľné ukazovatele. Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené
• Nie je správne uvádzať všeobecné ciele OPII alebo NKIVS, prípadne princípy NKIVS.

Ciele/Merateľné ukazovatele

3.5.          Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Súčasťou predmetného projektu je vývoj softvérového riešenia, avšak bez používateľského rozhrania, biznis funkcií alebo koncových služieb pre občana/podnikateľa. V danom zmysle sekundárnou koncovou službou bude publikovanie open dát dostupných na data.gov.sk. Tieto sú však publikované prostredníctvom rezortnej integrácie na Integračný komponent isvs_11174.

3.6.          Riziká a závislosti

Riziká a závislosti sú uvedené v prílohe 1 P_01 a I_01_Príioha 1: ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI.

3.7.          Alternatívy a Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebehol na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe identifikovaných príležitostí na zlepšenie. Z rozsahu zvolených kritérií nie všetky boli definované ako KO kritériá. Tie označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné biznis alternatívy ich tak musia naplniť.

3.7.1.      Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA, konkrétne.

3.7.2.      Multikriteriálna analýza

Alternatíva AB1 – ponechanie súčasného stavu

Za výhodu tejto alternatívy je možné považovať uskutočňovanie politík v súlade s doterajšími postupmi bez zvýšeného nároku na zmenu pracovných metód alebo repriorizáciu dlhodobých plánov.

Za nevýhodu tejto alternatívy je možné považovať neobjektívne uskutočňovanie rozhodovania bez dostatočnej dátovej znalosti. Nepoznané je nemožné riadiť. Pri pokračovaní touto alternatívou dochádza k neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov, subjektívnemu určovaniu priorít, politizácii a na volebnom cykle závislej konzistencii v realizácii politík a v neposlednom rade k lineárnemu narastaniu výskytu tzv. havarijných situácií.

Na základe vyššie uvedeného neodporúčame prijať túto alternatívu.

Alternatíva AB2 – Energetický manažment

Za výhodu tejto alternatívy je možné považovať zvýšenie efektivity nakladania s verejnými zdrojmi a objektivizáciu určovania investičných priorít vďaka čiastočnej overiteľnej dátovej znalosti prostredia.

Za nevýhodu tejto alternatívy je možné považovať nekomplexnosť riešenia. Energetický manažment je iba úzkym profilom aktuálnych možností a sám o sebe nezodpovedá dnešným technologickým a aplikačným možnostiam. Kombináciou s ďalšími IoT riešeniami je možné priamo efektívne využiť komunikačnú a analyticko-integračnú infraštruktúru aj pre ďalšie oblasti. Táto možnosť taktiež vylučuje manažment v oblasti analýzy dopravy ako jednej z kľúčových oblastí vyžadujúcich posun v inteligentnom riadení založenom na dátových znalostiach a nerieši exponovanú situáciu v oblasti ľudských zdrojov v regionálnom zdravotníctve.

Na základe vyššie uvedeného neodporúčame prijať túto alternatívu.

Alternatíva AB3 – Kombinácia energetického manažmentu, mostnej infraštruktúry a telemedicíny

Za výhodu tejto alternatívy je možné považovať ešte vyššie prínosy v porovnaní predchádzajúcou možnosťou. Tzn. vyššiu efektivitu nakladania s verejnými zdrojmi, ešte vyššiu dátovú znalosť prostredia a objektívnu optimalizáciu na základe celkového pohľadu na správu objektov či základnú funkcionalitu SW riešenia. Vzájomne komunikujúca IoT senzorika prinesie škálovateľnosť a modularitu aj reálnejšie vstupné dáta do viacerých rozhodovacích politík. 

Za nevýhodu tejto alternatívy je možné považovať potrebu vyššej počiatočnej investície v porovnaní s predošlými alternatívami, avšak jednoznačne kompenzovanú identifikovanými prínosmi.

Na základe vyššie uvedeného odporúčame prijať túto alternatívu.

Šablóna pre spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

Zo zvažovaných biznis alternatív spĺňa kritériá MCA iba alternatíva AB2. Súčasný stav znamená iba ďalší rast nákladov a zachovanie nevyhovujúceho status quo. Alternatíva AB1 sa javí ako málo progresívna vzhľadom na ponúkajúce sa príležitosti a synergický efekt. Víťazná alternatíva AB3 prináša okrem priamych prevádzkových úspor aj významné infraštruktúrne príležitosti a priame zlepšenie kvality života obyvateľov TSK.

3.7.3.      Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry. 

Z hľadiska aplikačnej architektúry je podstatnou črtou navrhovaného riešenia otvorenosť platformy. Vytvorenie komplexnej integračnej platformy je základným predpokladom pre kompatibilitu a interoperabilitu jednotlivých senzorických riešení a možnosť ich ďalšieho koncepčného rozvoja. Integračná platforma v zmysle publikovania výsledkov v primeranom rozsahu ráta s použitím OPEN API a OPEN DATA, no zároveň je požadovaná otvorenosť nadstavbovej analytickej SW platformy s možnosťou pridávania nových funkcionalít. Prezentačná vrstva bude dostupná prostredníctvom tenkého klienta a prostredníctvom mobilnej aplikácie.

3.7.4.      Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o cloud ready aplikácii s používateľskými rozhraniami cez tenkého klienta. Zásadnou požiadavkou na technologickej vrstve architektúry je škálovateľnosť riešenia v zmysle dopĺňania ako počtu jednotlivých IoT prvkov, tak aj rozširovanie funkcionality riešenia o nové typy prvkov. smart platforma spracúvajúca dátové vstupy IoT prvkov musí byť koncipovaná modulárne, tzn. umožňovať nezávislé dopracovanie funkcionalít bez kompletnej alebo zásadnej zmeny aplikačného vybavenia.

4.     POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

5.     NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Detailný komentár jednotlivých vrstiev architektúry a ich náhľadu je v dokumente I-03 Prístup k projektu – detailný.

6.     LEGISLATÍVA

• V rámci realizácie projektu nie je predpokladaná potreba legislatívnej zmeny. 

• Dodržané budú východiská platnej legislatívy, a to najmä: 
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy 
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

7.     ROZPOČET A PRÍNOSY

Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia za obdobie 10 rokov:

Rozpočet projektu: 4 055 854,50 €

Rozpočet žiadosti o NFP: 3 853 061,78 €

Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom UCP analýzy.

Vypoćítané náklady projektu cez UCP anylýzu môžeme rozdeliť nasledovne:

Hlavné aktivity:   Externé služby     - 923 794,60 € 

Interné kapacity  - 433 081,04 € 

HW a SW              - 2 559 170,25 €

Podporné aktivity:  Zabezpečenie riadenia projektu  - 128 649,60 € 

Publicita a informovanosť - 11 160 €

PRÍNOSY:

Možnosti uplatnenia facility managementu predstavujú významný priestor pre riadenie podporných činností Trenčianskeho samosprávneho kraja. Hlavným prínosom facility managementu je cielené najhospodárnejšie využitie priestoru, nehnuteľností, inventára VUC, zaistenia kvality v rámci pracovného prostredia a zároveň slúži facility managment aj ako rozhodovací nástroj v mnohých operatívnych problémov v rámci podporných činností. 

Výsledkom zavedenia facility managementu predpokladáme úspory režijných nákladov a zároveň zaistenie týchto činností zabezpečí aj vyššiu výkonnosť a hospodárnejšie nakladanie s verejnými zdrojmi.  Predpokladáme využitie facility managmentu na tej najvyššej úrovni a to v stratégii riadenia VUC, v územnoplánovacej politike, správe nehnuteľností, finančnom plánovaní, oceňovaní investícií a v zaobchádzaní s údajmi.

V predloženej projektovej dokumentácii v dokumente BC/CBA sme kvantifikovali úsporu na prevádzkových nákladov budov v správe alebo v majetku TSK. Kvantifikovaná úsporá vychádzka z expertného odhadu percenta úspory nákladov nad projektovanými predpokladanými prevádzkovými nákladmi budúcich období.

Telemedicína predpokladá s úsporou času sestier a zdravotného personálu na oddeleniach z dôvodu zavedenia smart náramkov, ktoré napomôžu k zníženiu časovej náročnosti jednotlivých úkonov ako napríklad meranie srdcového rytmu, teploty a tlaku pacienta.

Pri monitorovaní cestných mostov sa zameriavame na výpočet prínosov z úspory nákladov na prevádzku a opravu mostov. Neustále monitorovanie mostov zaručuje aktuálnosť údajov o stave mostov, poukazuje na potreby opráv in-time a zároveň odbúrava náklady na pravidelné prehliadky. Priemerná životnosť mosta je v intervale od 80 do 100 rokov. Veľká rekonštrukcia sa realizuje raz za 30 - 40 rokov. Priemerný most sa generálne zrekoštruje počas doby svojej životnosti 2,5 krát. Súčasné náklady na rekoštrukciu 1 m2 mosta sú od 800 do 1000,- €/m2. Vybrané mosty v majetku TSK majú plochu 15000m2 x 900,-€/2= 13 500 000,-€. Podľa  konzervatívneho odborného odhadu projektantov a mostmajstrov sa včastnou prediktívnou údržbou dá predlžiť životnosť mostov v priemere o 10-20%. Pri  priemernej životnosti a potrebnej rekoštrukcii v čase životného cyklu mostov by boli celkové odhadované náklady 2,5 x 1350000,-€ = 33 750 000,- €. Pri predlžení životnosti v priemere o 15% docháza za dobu životnosti k šetreniu cca 5 100 000,- €. Pri prepočítaní na 1 rekoštrukciu ide o hodnotu cca 2 000 000,- €. 

Pomer prínosov a nákladov: 

BCR: 1,73

8.     HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou waterfall.

Ak realizujeme projekt metódou Waterfall

Waterfall- vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú špecifikáciu - detailnú a technickú špecifikáciu - rámcovú.

9.     PROJEKTOVÝ TÍM

Určuje sa Projektový manažér objednávateľa (PM)

Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa

• 
  
  • kľúčový používateľ,
  • IT analytik,
  • IT architekt,
  • manažér kvality

• dátový špecialista

• tester

V súčasnosti samospráva ako žiadateľ nemá jednoznačne zadefinované mená zamestnancov, ktorí budú spolupracovať na implementácii projektu. V IT tíme disponujeme pracovníkmi so skúsenosťami na pozícii IT architekt, QA, IT projektový manažér, IT analytik, kľúčový používateľ. Pri implementácii projektu plánujeme vytvoriť nové potrebné pozície.

10.   PRACOVNÉ NÁPLNE

Podrobné pracovné náplne, povinnosti projektového tímu a ich zodpovednosti budú predmetom menovacích dekrétov.

Projektový manažér

• zodpovedá za riadenie projektu počas celého životného cyklu projektu. Riadi projektové (ľudské a finančné) zdroje, zabezpečuje tvorbu obsahu, neustále odôvodňovanie projektu (aktualizuje BC/CBA) a predkladá vstupy na rokovanie Riadiaceho výboru. Zodpovedá za riadenie všetkých (ľudských a finančných) zdrojov, členov projektovému tím objednávateľa a za efektívnu komunikáciu s dodávateľom alebo stanovených zástupcom dodávateľa.
• zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardmi, zásadami a princípmi projektového riadenia.
• zodpovedá za plnenie projektových/programových cieľov v rámci stanovených kvalitatívnych, časových a rozpočtovým plánov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. V prípade externých kontraktov sa vedúci projektu/ projektový manažér obvykle podieľa na ich plánovaní a vyjednávaní a je hlavnou kontaktnou osobou pre zákazníka.

Kľúčový používateľ

• zodpovedný za reprezentáciu záujmov budúcich používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov a za overenie kvality produktu.
• zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.
• Kľúčový používateľ (end user) navrhuje a definuje akceptačné kritériá, je zodpovedný za akceptačné testovanie a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a návrh na spustenie do produkčnej prevádzky. Predkladá požiadavky na zmenu funkcionalít produktov a je súčasťou projektových tímov

IT analytik

• zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
• analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
• Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.
• Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení.
• Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad).

IT architekt

• zodpovedá za návrh architektúry riešenia IS a implementáciu technológií predovšetkým z pohľadu udržateľnosti, kvality a nákladov, za riešenie architektonických cieľov projektu dizajnu IS a súlad s architektonickými princípmi.
• vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.
• zodpovedá za spracovanie a správu projektovej dokumentácie a za kontrolu súladu implementácie s dokumentáciou. Môže tiež poskytovať konzultácie, poradenstvo a vzdelávanie v oblasti svojej špecializácie. IT architekt, projektant analyzuje, vytvára a konzultuje so zákazníkom riešenia na úrovni komplexných IT systémov a IT architektúr, najmä na úrovni aplikačného vybavenia, infraštruktúrnych systémov, sietí a pod. Zaručuje, že návrh architektúry a/alebo riešenia zodpovedá zmluvne dohodnutým požiadavkám zákazníka v zmysle rozsahu, kvality a ceny celej služby/riešenia.

Manažér kvality

• zodpovedá za priebežné vyžadovanie, hodnotenie a kontrolu kvality (vecnej aj formálnej) počas celého projektu. Je zodpovedný za úvodné nastavenie pravidiel riadenia kvality a za následné dodržiavanie a kontrolu kvality jednotlivých projektových výstupov. Sleduje a hodnotí kvalitatívne ukazovatele projektových výstupov a o zisteniach informuje projektového manažéra objednávateľa formou pravidelných alebo nepravidelných správ/záznamov.
• plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.
• Počas celej doby realizácie projektu zabezpečuje zhodu kvality projektových výstupov s požiadavkami. Realizuje postupy riadenia kvality tak, aby výsledkom boli projektové výstupy spĺňajúce požiadavky objednávateľa. Kontroluje, či sa riadenie a proces zabezpečenia kvality vykonáva správnym spôsobom, v správnom čase a správnymi osobami.

Vlastník procesov

• zodpovedá za proces - jeho výstupy i celkový priebeh poskytnutia služby alebo produktu konečnému užívateľovi. Kľúčová rola na strane zákazníka (verejného obstarávateľa), ktorá schvaľuje biznis požiadavky a zodpovedá za výsledné riešenie, prínos požadovanú hodnotu a naplnenie merateľných ukazovateľov. Úlohou tejto roly je definovať na užívateľa orientované položky (user-stories), ktoré budú zaradzované a prioritizované v produktovom zásobníku. Zodpovedá za priebežné posudzovanie vecných výstupov dodávateľa v rámci analýzy, návrhu riešenia vrátane DNR z pohľadu analýzy a návrhu riešenia aplikácii IS.
• zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu.

11.   ODKAZY

Žiadne

12.   PRÍLOHY

• Príloha 1: Katalóg požiadaviek – súčasťou CBA dokumentu
• Príloha 2: Register rizík a závislostí
• Príloha 3: Rozloženie IoT setov

Koniec dokumentu