PRÍSTUP K PROJEKTU

(Verzia dokumentu v1.01/07_2021)

Identifikovanie požiadaviek na technickú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 2

1.1        História zmien.. 2

1. ÚČEL DOKUMENTU.. 3
2. POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA.. 3
3. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU.. 4

4.1        Aktuálny stav biznis architektúry. 6

4.2        Budúci stav biznis architektúry. 7

4.2.1    Návrh procesu poskytovania informácií pre LIS.. 9

4.2.2    Návrh biznis architektúry pre U-Space.. 11

4.3        Aplikačná vrstva.. 11

4.3.2    Rozsah informačných systémov.. 14

4.3.3    Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS)  17

4.3.4    Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS). 18

4.3.5    Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly   18

4.3.6    Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov  (IS CSRÚ). 18

4.3.7    Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ.. 19

4.3.8    Konzumovanie údajov z IS CSRU.. 19

4.4        Dátova vrstva.. 19

4.4.1    Údaje v správe organizácie.. 19

4.4.2    Dátový rozsah projektu.. 20

4.4.3    Kvalita a čistenie údajov.. 21

4.5        Referenčné údaje. 22

4.5.1    Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné.. 22

4.5.2    Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CSRU.. 22

4.6        Otvorené údaje. 22

4.7        Analytické údaje. 23

4.8        Moje údaje. 23

4.9        Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 23

4.10     Technologická vrstva.. 24

4.10.1 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky.. 24

4.10.2 Návrh riešenia technologickej architektúry.. 25

4.10.3 Využívanie služieb z katalógu  služieb vládneho cloudu.. 26

4.10.4 Jazyková lokalizácia.. 26

4.11     Bezpečnostná architektúra.. 26

1. ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY.. 27
2. ZDROJOVÉ KÓDY.. 28
3. PREVÁDZKA A ÚDRŽBA.. 28

7.1        Úrovne podpory používateľov. 28

7.2        Požadovaná dostupnosť IS:. 30

1. POŽIADAVKY NA PERSONÁL. 31
2. IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU.. 31
3. PRÍLOHY.. 31

1.    POPIS ZMIEN DOKUMENTU

1.1      História zmien

2.    ÚČEL DOKUMENTU

V súlade s vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov je dokument Prístup k projektu pre prípravnú fázu určený na rozpracovanie informácií k projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, alokovaní rozpočtu, ľudských zdrojov a prechode do iniciačnej fázy.

Dokument popisuje nasledovné oblasti:

3.    POPIS NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

Navrhované riešením je vybudovanie Národného systému informácií pre používateľov vzdušného priest;oru Slovenskej republiky ako Integrovaného informačného systému na poskytovanie leteckých informácií (ďalej len „IIS PLI“), ktorý má zabezpečiť integrované poskytovanie leteckých údajov[1] a leteckých informácií[2] v súlade s požiadavkami príslušných právne záväzných aktov Európskej únie spolu s ďalšími informáciami v oblasti bezpilotných lietadiel[3] a bezpilotných leteckých systémov[4] (ďalej spoločne len „UAS“), príslušných vzdušných priestorov, vyhlásených zákazov alebo obmedzení[5], alebo iných informácií súvisiacich s civilným letectvom a prevádzkou štátnych lietadiel[6] v reálnom čase a v tam, kde je to vhodné aj v mapovom podklade.

Systém zároveň umožní integrované poskytovanie príslušných údajov a informácií pri zachovaní požadovanej kvality prispeje k dosahovaniu vysokej úrovne bezpečnosti, zjednodušeniu niektorých procesov nielen v rámci civilného letectva, ale aj v rámci prevádzky štátnych lietadiel.

IIS PLI umožní v rámci jednotného systému zabezpečiť proces dodávania údajov od rôzneho spektra, nielen osôb činných v civilnom letectve, ale aj od iných pôvodcov, ktorých zoznam bude vedený príslušným orgánom štátnej správy, bude určený zodpovedný subjekt za spracovanie, odsúhlasenie a následné schválenie publikovania alebo zverejnenia príslušných údajov a informácií.

IIS PLI zároveň vyrieši problematiku spojenú s rapídnym nárastom nekontrolovanej prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, a to prostredníctvom modulu U-space, ktorého úlohou je zabezpečenie manažmentu prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Okrem naplnenia požiadaviek legislatívneho rámca EÚ[7] pre túto oblasť, toto riešenie pokrýva aj medzirezortné požiadavky manažmentu prevádzky UAS za účelom dosiahnutia rozvoju predmetnej oblasti pri dodržaní m. i. zásady bezpečnosti civilného letectva.

4.    ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené všetky eGov komponenty ako sú ISVS, AS, KS, ktoré sú výstupom projektu (sú budované). eGovernment komponenty z tejto tabuľky korešpondujú s architektúrou TO BE a sú evidované v METAIS, ktoré sú realizované projektom rozvoja projekt_1808 Vybudovanie integrovaného informačného systému na poskytovanie leteckých informácií

4.1      Aktuálny stav biznis architektúry

Aktuálny stav biznis architektúry pre oblasť leteckých údajov alebo informácií poskytuje základné funkčnosti systému, ktoré sú poskytované ako služby prevádzkovateľom systému. V súčasnosti sa práca vykonáva prostredníctvom dvoch systémov, čo je z pohľadu používateľa veľmi nekomfortné a sťažuje to každodennú prácu pri procesoch tvorby a spracovania údajov ako aj samotného sprístupňovania údajov.

Proces vytvorenia alebo zmeny leteckého údaja alebo informácie, ktorý je nosným procesom v danej agende a bude optimalizovaný realizáciou projektu:

Grafické znázornenie predstavuje proces vytvorenia a zmeny leteckého údaja, ktorý prebieha v nasledujúcich krokoch:

1. Dodávateľ leteckých informácií identifikuje potrebné údaje na zaevidovanie;
2. Tieto údaje v spolupráci so zodpovedným útvarom pripraví v požadovanej podobe a identifikuje všetky potrebné kvalitatívne požiadavky na dané údaje;
3. Následne je možné údaje pripraviť do návrhu v úzkej spolupráci medzi jednotlivými stranami (či už internými kapacitami alebo využitím externých kapacít);
4. Takto spracovaný návrh je následne validovaný a verifikovaný voči požiadavkám, ktoré boli definované na začiatku procesu tvorby resp. sú záväzne stanovené postupmi rovnako internými kapacitami alebo využitím externých;
5. Validovaný a verifikovaný návrh je následne pripravený v štruktúre, ktoré je požadovaná systémom PAIS;
6. Zodpovedná osoba prejde do systému PAIS, kde validovaný a verifikovaný návrh zaeviduje, čo sa odohráva v separátnom systéme.

Obrázok č. 2 Model biznis architektúry

Vyššie uvedená vizualizácia predstavuje súčasný stav biznis architektúry.

Súčasná biznis architektúra pre U-SPACE neexistuje vzhľadom na fakt, že systém na Slovenskej republike nie je vybudovaný.

4.2      Budúci stav biznis architektúry

Biznis architektúra budúceho stavu reflektuje legislatívny zámer postavenia MDaV SR a LPS SR, š. p., ktorý by mal byť gestorom leteckých údajov a informácií a spĺňať tak požiadavky ako národnej tak aj nadnárodnej legislatívnej úpravy. Nakoľko sú súčasné funkcionality nakupované zo strany poskytovateľa týchto služieb, je potrebné tieto funkcionality nanovo vybudovať a teda z pohľadu naplnenia biznis požiadaviek sú brané za novovzniknuté. Túto skutočnosť reflektuje aplikačná architektúra budúceho stavu, ktorá je následne popísaná.

Z „biznis“ hľadiska dôjde k zmene agend resp. biznis funkcionalít týkajúcich sa procesných úkonov spracovania samotných leteckých informácií ako aj ich následne poskytovanie zainteresovaným subjektom na základe špecifických prístupových oprávnení.

Projektom budú vytvorené dve nové koncové služby, ktoré budú slúžiť na:

• Služby LIS
  • Poskytovanie leteckých informácií - prostredníctvom služby bude možné na základe špecifických oprávnení pristupovať k leteckým informáciám
  • Nahlasovanie chýb a nedostatkov v leteckých informáciách - prostredníctvom služby bude umožnené nahlásenie chýb zo strany konzumentov ale rovnako aj dodávateľom leteckých informácií
• Služby U-Space:
  • Poskytovanie spoločných informačných služieb – jedná sa o poskytovanie služieb v zmysle platnej legislatívy
  • Poskytovanie služieb U-Space – jedná sa o poskytovanie koordinačných služieb pre U-Space
  • Poskytovanie služieb analýzy, vyhodnocovania, distribúcie informácií a dát od C-UAS poskytovateľov – jedná sa o poskytovanie služby analýzy, vyhodnocovanie a distribúcie dát od jednotlivých prevádzkovateľov C-UAS

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné identifikačné údaje o koncových službách:

Tabuľka č. 1 Prehľad koncových služieb, ktoré budú výstupom projektu

4.2.1     Návrh procesu poskytovania informácií pre LIS

Grafické znázornenie predstavuje proces vytvorenia a zmeny leteckého údaja, ktorý bude po realizácii projektu prebiehať vo väčšej miere automatizovane s tým, že už samotné odosielanie správ do PAIS bude prebiehať automatizovane a rovnako aj ostatné činnosti spojené s reportovaním leteckých informácií. Proces prebieha v nasledujúcich krokoch:

1. Dodávateľ leteckých informácií identifikuje potrebné údaje na zaevidovanie
2. Tieto údaje v spolupráci so zodpovedným útvarom pripraví v požadovanej podobe a identifikuje všetky potrebné kvalitatívne požiadavky na dané údaje
3. Následne je možné údaje pripraviť do návrhu v úzkej spolupráci medzi jednotlivými stranami (či už internými kapacitami alebo využitím externých kapacít)
4. Takto spracovaný návrh je následne validovaný a verifikovaný voči požiadavkám, ktoré boli definované na začiatku procesu tvorby resp. sú záväzne stanovené postupmi rovnako internými kapacitami alebo využitím externých
5. Validovaný a verifikovaný návrh je následne pripravený v štruktúre, ktoré je požadovaná systémom PAIS.
6. Zodpovedná osoba v rámci systému LIS validovaný a verifikovaný návrh odošle do systému PAIS

Vyššie uvedená vizualizácia predstavuje budúci stav biznis architektúry pre poskytovanie LIS, ktorý je rozšírený o prístupové kanály a rovnako o nové koncové služby, ktoré vzniknú realizáciou projektu.

4.2.2     Návrh biznis architektúry pre U-Space

Nasledujúca schéma definuje biznis architektúru pre zabezpečenie procesov U-SPACE:

4.3      Aplikačná vrstva

Aplikačná vrstva kopíruje biznis procesy a poskytuje im dostatočnú podporu na ich realizáciu. Na nasledujúcej schéme je znázornený koncept aplikačnej architektúry:

Obrázok č. 3 Model aplikačnej architektúry navrhovaného riešenia

4.3.1.1      Popis aplikačnej architektúry z pohľadu poskytovanie LIS:

V rámci aplikačnej architektúry sú navrhované nižšie uvedené komponenty, ktoré budú tvoriť systém IIS PLI:

• Portál LIS verejná časť – prostredníctvom tohto portálu sú poskytované jednotlivé údaje v rámci LIS s tým, že sú dostupné pre kohokoľvek. Údaje je možné získavať priamo na portály alebo si ich exportovať do podporovaných formátov.
• Portál LIS neverejná časť – jedná sa o portál, kde je potrebné prihlásenie sa, s tým, že tento portál slúži ako na tvorbu údajov, ich schvaľovanie ako aj následné získavanie. Do portálu vstupujú subjekty na základe prístupových oprávaní vydaných relevantným subjektom.
• CORE LIS – jedná sa o modul prostredníctvom ktorého je poskytovaná služba LIS.

Vyššie uvedené moduly sú podporované nasledovnými aplikačnými službami:

• Tvorba údajov pre LIS
• Konzumovanie údajov zo systémov pôvodcov
• Konzumovanie údajov z IS CSR
• Schvaľovanie a verifikácia údajov pre LIS
• Tvorba produktov pre LIS
• Zverejňovanie a poskytovanie údajov

Tieto služby napĺňajú procesný model tvorby údajov pre LIS.

V rámci aplikačnej architektúry sú zamýšľané aj integrácie na nasledovné systémy:

• EAD (cez modul PAMS) – je centralizovaná referenčná databáza leteckých informácií so zaručenou kvalitou pre používateľov vzdušného priestoru a integrované riešenie AIS pre poskytovateľov služieb, ktoré poskytujú členské štáty EUROCONTROL.
• IBAF (Pre-Flight briefing) – jedná sa o systém na predletový brífing
• Systémy pôvodcov informácií – jedná sa o systémy pôvodcov údajov, ktoré budú integrované pre potreby importu podkladových materiálov pre LIS
• Systémy konzumentov informácií – jedná sa o systémy konzumentov, ktoré budú integrovateľné na odoberanie a konzumovanie údajov z IIS PLI
• LARA – je online systém na vytváranie reportov na úrovni EU
• IS CSRU – jedná sa o integráciu pre potreby konzumovania údajov o PO a FO

4.3.1.2      Popis aplikačnej architektúry z pohľadu U-SPACE

V tejto časti sú popísané základné komponenty pre modul U-Space, ktorý je súčasťou celého IS PLI.

Poskytovateľ spoločnej informačnej služby (CIS) je určený zodpovedným orgánom ako jediný poskytovateľ spoločných informačných služieb na výlučnom základe vo všetkých alebo niektorých vzdušných priestoroch U-space. Zodpovednosťou CIS je vytvoriť technickú platformu a otvoriť jej rozhrania pre USSP a iné zainteresované strany tak, aby bola zabezpečená výmena informácií. Súčasťou budúcej biznis architektúry sú aj prevádzkovatelia systémov proti nelegálnemu lietaniu s UAS, ktorí môžu byť súkromné alebo verejné organizácie a inštitúcie s potrebou chrániť určité oblasti, alebo infraštruktúru, pred nelegálnymi letmi UAS. Pre dosiahnutie komplexného a bezpečného systému manažmentu riadenia UAS je nutná implementácia platforiem Counter-UAS (C-UAS) do novej biznis architektúry.

Poskytovateľ služieb U-space (USSP) poskytuje U-space služby prevádzkovateľom UAS poskytovaním rozhraní, prostredníctvom ktorých prevádzkovatelia UAS pristupujú aspoň k minimálnemu súboru služieb U-space. USSP sú  prepojení s ďalšími účastníkmi (napr. poskytovateľov doplnkových dátových služieb pre prevádzkovateľov UAS) a zdieľajú letové zámery svojich príslušných prevádzkovateľov a koordinujú sa pri riešení svojich potenciálne konfliktných prevádzkach prostredníctvom CIS.

Poskytovatelia doplnkových dátových služieb sú organizácie a spoločnosti, ktoré poskytujú údaje a služby s pridanou hodnotou pre USSP na prípravu a prevádzku UAS. Jedná sa napr. o poskytovateľov meteorologických informácií , tepelných máp hustoty obyvateľstva, informácií o polohe pozemnej infraštruktúry, mobilných alebo poisťovacích služieb.

Na nasledujúcej schéme je grafické znázornenie celého ekosystému poskytovania služieb U-Space:

4.3.2     Rozsah informačných systémov

Tabuľka č. 2 Prehľad dotknutých informačných systémov v projekte – súčasný stav

Tabuľka č. 3 Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav

Tabuľka č. 4 Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav

4.3.3     Využívanie nadrezortných centrálnych blokov a podporných spoločných blokov (SaaS)

Tabuľka č. 5 Prehľad integrácii ISVS na nadrezortné centrálne bloky – súčasný stav

4.3.4     Prehľad plánovaného využívania podporných spoločných blokov (SaaS)

Irelevantné

Tabuľka č. 6 Prehľad integrácii ISVS na podporné spoločné bloky (SaaS) – budúci stav

4.3.5     Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky – spoločné moduly

Irelevantné

Tabuľka č. 7 Prehľad integrácii ISVS na spoločné moduly – budúci stav

4.3.6     Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné centrálne bloky - modul procesnej integrácie a integrácie údajov  (IS CSRÚ)

Tabuľka č. 8 Prehľad integračných väzieb medzi ISVS a IS CSRÚ – budúci stav

4.3.7     Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Nebudú poskytované údaje

Tabuľka č. 9 Prehľad ISVS a objektov evidencie poskytovaných do IS CSRÚ – budúci stav

4.3.8     Konzumovanie údajov z IS CSRU

Tabuľka č. 10 Prehľad ISVS a objektov evidencie konzumovaných z IS CSRÚ – budúci stav

4.4      Dátová vrstva

Projekt bude budovaný v zmysle nárokov na budovanie manažmentu údajov vo verejnej správy. Budú implementované procesy, aby bola zabezpečená dostatočná kvalita údajov.

4.4.1     Údaje v správe organizácie

Na nasledujúcej schéme sú identifikované údaje, ktoré sú predmetom projektu:

4.4.2     Dátový rozsah projektu

V nasledujúcej tabuľke sú identifikované jednotlivé objekty evidencie a ich popis

Tabuľka č. 11 Prehľad objektov evidencie v jednotlivých ISVS/registroch  súvisiace s projektom – budúci stav

4.4.3     Kvalita a čistenie údajov

4.4.3.1      Zhodnotenie objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality

Tabuľka č. 12 Kategorizácia objektov evidencie z pohľadu dátovej kvality – budúci stav

4.4.3.2      Role a predbežné personálne zabezpečenie pri riadení dátovej kvality

Tabuľka č. 13 Prehľad rolí a personálneho zabezpečenia pre riadenie dátovej kvality

4.5      Referenčné údaje

Projekt negeneruje referenčné údaje

4.5.1     Objekty evidencie z pohľadu procesu ich vyhlásenia za referenčné

Projektom nebudú vytvorené údaje, ktoré by bolo možné vyhlásiť za referenčné.

4.5.2     Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov  do/z CSRU

Tabuľka č. 15 Prehľad konzumovaných/poskytovaných referenčných údajov – budúci stav

4.6      Otvorené údaje

Projekt sám o sebe generuje údaje ktoré sú verejne dostupné. Všetky údaje, ktoré sú v súčasnosti produkované sú zverejnené na nasledujúcom portály - https://aim.lps.sk/web/

Pre získanie prehľadu o všetkých informáciách je potrebné prihlásenie sa do portálu. Kvality údajov sa riadi osobitnými predpismi, pričom údaje nebudú publikované v zmysle otvorených údajov, ktoré sú definované v strategických prioritách v oblasti údajov.

Tabuľka č. 16 Prehľad otvorených údajov – budúci stav

4.7      Analytické údaje

Projekt negeneruje analytické údaje

Tabuľka č. 17 Prehľad sprístupnených dátových zdrojov určených na analytické účely – budúci stav

4.8      Moje údaje

Projekt negeneruje údaje pre službu Moje údaje

Tabuľka č. 18 Prehľad údajov identifikovaných pre službu „moje údaje“ – budúci stav

4.9      Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Z pohľadu prehľadu údajov je postačujúca tabuľka č. 11, vzhľadom na fakt, že nie sú kategorizované podľa nižšie uvedených princípov.

Tabuľka č. 19 Kategorizácia údajov z pohľadu ich využiteľnosti (účelu)  - budúci stav

4.10   Technologická vrstva

V tejto časti je popísaný návrh technologického riešenia.

4.10.1   Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky

V nasledujúcej tabuľke je uvedené predpokladané vyťaženie systému:

Tabuľka č. 20 Prehľad vybraných kapacitných a výkonových požiadaviek– budúci stav

4.10.2   Návrh riešenia technologickej architektúry

V rámci technologickej architektúry sa počíta s využitím IaaS služieb komunitného cloudu. Na nasledujúcej schéme je znázornená technologická architektúra potrebná pre navrhované riešenie:

4.10.3   Využívanie služieb z katalógu  služieb vládneho cloudu

Nebudú využívané

Tabuľka č. 21 Prehľad požiadaviek na výpočtové kapacity prevádzkových prostredí vo vládnom cloude – budúci stav

4.10.4   Jazyková lokalizácia

Slovenský jazyk a anglický jazyk

4.11   Bezpečnostná architektúra

Prevádzka riešenia bude realizovaná v rámci komunitného cloudu, ktorý je kontinuálne aktualizovaný proti najnovším bezpečnostným hrozbám. Súčasťou riešenia vládneho cloud je aj viacero bezpečnostných nástrojov zabezpečujúcich zvýšenú ochranu prevádzkovaných systémov. Cloudové prostredie využíva niekoľkoúrovňovú bezpečnostnú ochranu a analýzu zloženú z produktov (napr. Firewall, IPS, IDS, DDoS, SIEM, NBAD a ďalšie.).

Všetky rozhrania si budú vyžadovať pripojenie pomocou SSL. Zabezpečený bude monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti údajov na diskových poliach, logovanie prístupov a zmien, ako aj služba poskytovania bezpečnej prístupovej siete. V rámci samotného IS budú využívané analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti. V rámci IKT vybavenia bude zabezpečené nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru. IKT vybavenie v rámci miest podpory bude využívať VPN prepojenie. Pred spustením IS do prevádzky budú v spolupráci s CSIRT.SK realizované penetračné testy.

Povinnosťou bude preukázať súlad so zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre úspešnú realizáciu projektu je potrebné zabezpečiť dodržanie pravidiel ustanovených vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov. Z hľadiska ochrany osobných údajov bude dátový manažment realizovaný v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Implementácia a prevádzka systému musí v oblasti bezpečnosti brať do úvahy aj zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bude vypracovaný bezpečnostný projekt rešpektujúci tieto pravidlá.

Projekt bude reflektovať aj nasledovnú legislatívu:

• zákon č. 95/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov
• zákon č. 69/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov
• zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú .v. EÚ L 119, 4.5.2016)
• zákon č. 18/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov

5.     ZÁVISLOSTI NA OSTATNÉ ISVS / PROJEKTY

Bez závislosti

Tabuľka č. 23 Prehľad projektov, ktoré sú v štádiu vývoja a v korelácii s pripravovaným projektom

6.     ZDROJOVÉ KÓDY

Súčasťou dodávky budú aj zdrojové kódy k vytvorenému riešeniu, pokiaľ to nevylučujú licenčné podmienky tretích osôb vo vzťahu k štandardným Softvérovým produktom, s komentármi a technickým popisom, a to pre prevádzkové a testovacie verzie počítačových programov, a práva na ich zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. a § 31 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z.

7.     PREVÁDZKA A ÚDRŽBA

Minimálne požiadavky na prevádzku systému:

• Miera dostupnosti - 24x7, dostupnosť 99%, doba odstránenia poruchy do 4 hodín
• Forma podpory: telefonická, email, ServiceDesk, podpora priamo na mieste,
• Riešenie redundancie technických prostriedkov: v závislosti od úrovne poskytovania služieb vládneho cloudu v čase nasadzovania projektu.

Spôsob prevádzky bude zabezpečený kombináciou viacerých zdrojov:

• Určený zamestnanci LPS SR, š. p.
• Prevádzku komunitného cloudu zabezpečuje MDaV SR
• Zhotoviteľ diela

7.1      Úrovne podpory používateľov

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

• prvú úroveň podpory (L1) bude zabezpečovať LPS SR, š. p.
• podpora druhej úrovne (L2) bude zabezpečovaná
  • dodávateľom,
  • Prevádzkovateľom komunitného cloudu pre incidenty týkajúce sa služieb vládneho cloudu(predovšetkým infraštruktúrne a technologické požiadavky),
• tretia úroveň podpory (L3), bude zabezpečovaná dodávateľsky,

Definícia podpory používateľov:

• Podpora L1 (podpora 1. stupňa) - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
• Podpora L2 (podpora 2. stupňa) – riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti na potrebách Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
• Podpora L3 (podpora 3. stupňa) - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobtiažnejších hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov.

Pre služby sú definované takéto SLA:

• Help Desk je dostupný cez IS Solution manager a pre vybrané skupiny užívateľov cez telefón a email, incidenty sú evidované v IS Solution manager,
• Dostupnosť L2 a L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní),

7.1.1.1      Riešenie incidentov – SLA parametre

Za incident je považovaná chyba IS, t. j. správanie sa v rozpore s prevádzkovou a používateľskou  dokumentáciou IS. Za incident nie je považovaná chyba, ktorá nastala mimo prostredia IS napr. výpadok poskytovania konkrétnej služby Vládneho cloudu alebo komunikačnej infraštruktúry.

možný dopad:

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

• (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.
• (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.
• (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.
• (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia:
  • Majú prioritu 3 a nižšiu
  • Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia
  • Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)
• Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

7.2      Požadovaná dostupnosť IS:

8.     POŽIADAVKY NA PERSONÁL

Viď. príslušná časť v Projektovom zámere

9.     IMPLEMENTÁCIA A PREBERANIE VÝSTUPOV PROJEKTU

Viď. časť Projektový zámer

10.  PRÍLOHY

Viď. časť Projektový zámer

[1] Podľa bodu 9 prílohy I vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/373 v platnom znení „letecké údaje sú vyjadrenie leteckých faktov, koncepcií alebo pokynov formálnym spôsobom vhodným na komunikáciu, výklad alebo spracovanie“.

[2] Podľa bodu 13 prílohy I vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/373 v platnom znení „letecké informácie sú informácie, ktoré sú výsledkom zhromažďovania, analýzy a formátovania leteckých údajov“.

[3] Podľa čl. 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v platnom znení „bezpilotné lietadlo je akékoľvek lietadlo prevádzkované autonómne alebo určené na samostatnú prevádzku alebo na pilotovanie na diaľku bez pilota na palube“.

[4] Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/947 v platnom znení bezpilotný letecký systém je bezpilotné lietadlo a vybavenie na jeho diaľkové ovládanie.

[5] Podľa čl. 2 ods. 2 psím. c) nariadenia (ES) č. 2150/2005 „obmedzenie vzdušného priestoru znamená vymedzený vzdušný priestor, v ktorom môžu byť v určitých časoch rôznym spôsobom riadené činnosti nebezpečné pre let lietadla („nebezpečná oblasť“); alebo taký vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pevninou alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla obmedzený v súlade s určitými špecifickými podmienkami („obmedzená oblasť“); alebo vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pevninou alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla zakázaný („zakázaná oblasť“).“

[6] Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. „štátny lietadlom je lietadlo vo vojenských službách alebo v policajných službách“.

[7] Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/664 z 22. apríla 2021 o regulačnom rámci pre priestor U-space (ďalej len „Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/664“), Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/665 z 22. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/373, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na iné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky vo vzdušnom priestore U-space určenom v riadenom vzdušnom priestore a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/666 z 22. apríla 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 923/2012, pokiaľ ide o požiadavky na prevádzku letov s posádkou vo vzdušnom priestore U-space.