PROJEKTOVÝ ZÁMER

(Verzia dokumentu v1.82/09_2021)

Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3

1.1.       História zmien.. 3

1.2.       ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3

1. Použité skratky. 4

2.1.       Použité skratky. 4

2.2.       Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 4

1. DEFINOVANIE PROJEKTU.. 5

3.1.       Manažérske zhrnutie. 5

3.2.       Motivácia a rozsah projektu.. 8

3.2.1.         Ciele projektu. 8

3.2.2.         Dotknuté agendy. 9

3.2.3.         Životné situácie. 9

3.2.4.         Schéma motivácie. 10

3.3.       Zainteresované strany/Stakeholderi 10

3.4.       Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 11

3.5.       Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 13

3.6.       Riziká a závislosti 13

3.7.       Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 14

3.7.1.         Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 16

3.7.2.         Multikriteriálna analýza. 17

3.7.3.         Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 21

3.7.4.         Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 23

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) 24
2. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 32

5.1.       Náhľad aktuálnej architektúry riešenia AS IS: 32

5.2.       Biznis architektúra navrhovaného riešenia. 32

5.2.1.         Rámcový popis biznis architektúry. 34

5.3.       Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia. 34

1. LEGISLATÍVA.. 36
2. ROZPOČET A PRÍNOSY. 39

7.1.       Rozpočet projektu.. 39

7.2.       Prínosy projektu.. 40

7.2.1.         Znižovanie administratívnej náročnosti procesov: 40

7.2.2.         Prínosy modulu U-space. 43

7.2.3.         Vyhodnotenie prínosov a nákladov riešenia. 46

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA.. 46
2. PROJEKTOVÝ TÍM... 47
3. PRACOVNÉ NÁPLNE. 48
4. ODKAZY. 48
5. PRÍLOHY. 48

1.   POPIS ZMIEN DOKUMENTU

1.1.        História zmien

1.2.        ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov je dokument „Projektový zámer“ pre iniciačnú fázu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu.

2.   Použité skratky

2.1.        Použité skratky

2.2.        Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Požiadavky v rámci projektu boli rozdelené na:

• Funkčné
• Nefunkčné
• Technické

Číslovanie je vzostupné od čísla 1 až po konečné číslo vyjadrujúci požiadavku. Pre číslo je zaradená skratka ID. Požiadavky sú definované v katalógu požiadaviek, ktorý je prílohou tohto dokumentu.

3.   DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1.        Manažérske zhrnutie

MD SR podľa má pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy v civilnom letectve a podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä:

1. riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach civilného letectva a vykonáva štátny odborný dozor,
2. pripravuje v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy vo veciach civilného letectva a zodpovedá za ich vykonávanie,
3. zastupuje Slovenskú republiku vo veciach civilného letectva pri styku s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami civilného letectva,
4. zodpovedá v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky za vytvorenie systému spolupráce civilných a vojenských zložiek pri využívaní vzdušného priestoru a za organizovanie a zabezpečovanie letových prevádzkových služieb,
5. zodpovedá za vytvorenie systému spolupráce civilných, vojenských a bezpečnostných orgánov pri pátraní po lietadlách a záchrane ľudských životov, za zabezpečenie leteckej informačnej služby, za vytvorenie systému opatrení na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, za vytvorenie systému odborného vyšetrovania leteckých nehôd a incidentov,
6. vyhlasuje po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky zákaz alebo obmedzenie letov v určenej časti vzdušného priestoru, ktorých trvanie presahuje tri mesiace,
7. zabezpečuje požiadavky na vymedzenie frekvencií pre letecké telekomunikačné služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra,
8. poveruje právnické osoby a fyzické osoby vykonávaním letových prevádzkových služieb a leteckej informačnej služby,
9. povoľuje vykonávanie leteckých telekomunikačných služieb a spojových služieb pre leteckú meteorológiu a vykonávanie leteckej meteorologickej služby a výnimočný zápis do registra lietadiel,
10. dáva súhlas na zriadenie letísk, ich podstatnú zmenu alebo zrušenie a súhlas na zriadenie stavieb na prenajatých pozemkoch verejného letiska,
11. rozhoduje o zavedení koordinácie prideľovania časových intervalov na použitie letísk a určuje koordinátora na výkon koordinačnej činnosti,
12. vykonáva kontrolu dodržiavania pravidiel na určovanie výšky a vyberanie odplát za použitie verejných letísk a leteckých navigačných služieb pri medzinárodných letoch,
13. udeľuje licencie a vydáva povolenia na vykonávanie leteckej dopravy,
14. zabezpečuje po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky postupy a prostriedky koordinácie pri uplatňovaní pasových, colných, zdravotných a iných predpisov na uľahčovanie medzinárodnej leteckej dopravy,
15. zhromažďuje a vyhodnocuje štatistické a iné údaje predkladané na základe zákona ustanovenými osobami,
16. ukladá pokuty právnickým osobám a fyzickým osobám oprávneným na podnikanie,
17. zabezpečuje činnosť odbornej vyšetrovacej komisie.

Medzi hlavné dôvody vytvorenia Informačného systému na poskytovanie leteckej informačnej služby, služieb CIS a služieb U-space ako Integrovaného informačného systému na poskytovanie leteckých informácií a služieb (ďalej len „systém IIS PLI“) je potrebné uviesť vybudovanie jednotného informačného systému, ktorý bude obsahovať letecké údaje a letecké informácie, informácie o zemepisných oblastiach UAS, ako aj ďalšie informácie týkajúce sa civilného letectva, ako aj prevádzky štátnych lietadiel, splnenie požiadaviek príslušných právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti civilného letectva a zároveň sa stanú informácie v digitálnej podobe viac dostupné nielen osobám činným v civilnom letectve, ale aj prevádzkovateľom a členom leteckého personálu štátnych lietadiel a príslušným orgánom štátnej správy. Jedným z kľúčových modulov systému IIS PLI je modul U-space, ktorý bude základným prostriedkom UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky.

Vzhľadom na rozsah problematiky, ktorú systém IIS PIL pokrýva, bude systém IIS PIL modulárnym systémom, ktorý sa bude skladať z dvoch základných modulov, a to:

1. Modul LIS pokrývajúci problematiku leteckých údajov a leteckých informácií a
2. Modul U-space pokrývajúci komplexnú problematiku UTM, pričom tento bude v 1. kroku vybudovaný ako minimálne pilotné riešenie a následne budú dobudované ďalšie potrebné funkcionality. Predpokladá sa, že pilotné riešenie by malo byť dodané v rámci operačného programu OPII.

3.1.1.     Dodávka Modulu LIS

Vytvorením Modulu LIS  budú príslušné informácie poskytované prostredníctvom jedného systému, čím sa zabezpečí ich integrita pri zachovaní požadovanej úrovne kvality informácií. Medzi základné vlastnosti, ktoré bude systém spĺňať môžeme zaradiť:

• Systém IIS PLI bude určený pre všetky osoby, ktoré sa podieľajú najmä na tvorbe, spracovaní a distribúcii leteckých údajov a leteckých informácií. Samotný prístup do systému IIS PLI budú mať pôvodcovia leteckých údajov a leteckých informácií, poskytovatelia príslušných služieb a ostatné osoby, ktoré vstupujú do procesu odsúhlasovania alebo schvaľovania leteckých údajov a leteckých informácií nahratých do systému.
• Systém IIS PLI bude schopný implementovať procesy definované v dohodách medzi pôvodcami leteckých údajov a leteckých informácií a povereným poskytovateľom leteckej informačnej služby.
• Pôvodca údajov bude schopný vytvoriť digitálne letecké údaje a letecké informácie, ktorých kvalita bude v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov a katalógom leteckých údajov.
• IIS PLI zabezpečí užívateľsky jednoduchý a intuitívny proces tvorby digitálnych leteckých údajov a leteckých informácií pri splnení všetkých požiadaviek na riadenie kvality údajov. Rovnako zabezpečí nastavenie potrebných procesov (workflow managment) medzi dotknutými osobami (kontrola, verifikácia, odsúhlasenie, korektúra, schválenie, zaradenie, uloženie, distribúcia, atď.). Digitálne letecké údaje a letecké informácie budú vytvorené a distribuované vo formáte AIXM 5.x, ktorý spĺňa už aj budúce legislatívne požiadavky definované v kontexte SWIM.
• Poverený poskytovateľ leteckej informačnej služby zozbiera digitálne letecké údaje a letecké informácie od pôvodcov leteckých údajov a letecké informácie a tieto údaje použije na tvorbu súboru digitálnych údajov, generovanie dotknutých častí leteckej informačnej príručky (vrátane leteckých máp), digitálnych oznámení NOTAM, distribuuje ich do európskej databázy leteckých informačných služieb (EAD) a používateľom vzdušného priestoru.
• Systém IIS PLI bude mať niekoľko úrovní prístupu. Všetci používatelia vzdušného priestoru budú mať prístup k základne úrovni (poskytovanie povinných leteckých údajov, leteckých informácií a ďalších informácií) bezodplatne. Ostatné úrovne, ktoré budú presne zadefinované, umožnia prístup používateľom vzdušného priestoru na základe odplatného prístupu.

3.1.2.     Dodávka Modulu U-Space

Vytvorením modulu U-space sa zabezpečí aktuálne absentujúce systémové riešenia na UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, a to najmä v rozsahu určenie, vytvárania a publikovanie zemepisných oblastí UAS, poskytovania služieb CIS prostredníctvom jednotného poskytovateľa týchto služieb a zabezpečenie poskytovania služieb USS na úrovni služieb špecifikovaných vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/664 z 22. apríla 2021 o regulačnom rámci pre priestor U-space (Ú. v. EÚ L 139, 23.4.2021), zohľadňujúc požiadavky vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/665 z 22. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/373, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na iné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky vo vzdušnom priestore U-space určenom v riadenom vzdušnom priestore (Ú. v. EÚ L 139, 23.4.2021) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/666 z 22. apríla 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 923/2012, pokiaľ ide o požiadavky na prevádzku letov s posádkou vo vzdušnom priestore U-space. Medzi základné motivácie integrácie a vlastnosti, ktoré bude systémové riešenie spĺňať môžeme zaradiť:

• Modul U-space vyrieši vzrastajúce riziká spojené s exponenciálnym nárastom nekontrolovanej prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky a zároveň umožní rozvoj tejto dynamickej oblasti v národnom prostredí.
• Okrem naplnenia požiadaviek legislatívneho rámca EÚ pre danú oblasť, toto riešenie pokrýva aj medzirezortné požiadavky na UTM za účelom dosiahnutia rozvoju predmetnej oblasti a súbežne zamedzení bezpečnostných hrozieb, ktorých nositeľom je nekoordinovaná a nekontrolovateľná prevádzka UAS.
• Modul U-space bude mať niekoľko úrovní prístupu a rozhraní. Samostatný modul sa bude skladať z troch kompatibilných a prepojených modulov, ktoré zabezpečia (I) užívateľsky jednoduchý a intuitívny proces tvorby a publikácie zemepisných oblastí UAS v jedinečnom digitálnom formáte podľa čl. 15 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2019) v platom znení, (II) zabezpečenie poskytovanie služieb CIS jednotným poskytovateľom týchto služieb v určených vzdušných priestoroch U-space, ako aj v zemepisných oblastiach UAS iných ako vzdušný priestor U-space a (III) poskytovanie všetkých alebo Slovenskou republikou určených služieb USS v určenom vzdušnom priestore U-space, ako aj zemepisných oblastiach UAS iných ako vzdušný priestor U-space.

3.1.3.     Sumárne informácie o projekte rozvoja

Projekt rozvoja doručí modul LIS na integrované poskytovanie leteckých údajov a leteckých informácií, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky definované v rámci vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/373 z 1. marca 2017, ktorým sa stanovujú spoločné požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na ostatné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 482/2008, vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 1034/2011, (EÚ) č. 1035/2011 a (EÚ) 2016/1377 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 677/2011 (Ú. v. EÚ L 62, 8.3.2017) v platnom znení.

Projekt rozvoja zároveň doručí modul U-space, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovanie bezpečnej a efektívne prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Predmetný modul bude spĺňať všetky požiadavky definované vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/664, vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/665 a vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/666 ako aj pripravovanej národnej legislatívy.[1])

Riešenie bude prevádzkované vybudované ako cloud ready, prípadne kombinácia on premise a cloud ready, pričom správcom a prevádzkovateľom systému IIS PLI bude MD SR a predpokladá sa, že  používateľom systému IIS PLI bude LPS SR. Detailný návrh technologického riešenia bude predmetom technickej špecifikácie vytvorenej pred vyhlásením VO.

V rámci posudzovanie alternatív boli posudzované 3 základné prístupy:

Na základe realizovanej MCA sa javí ako najefektívnejšia realizácie riešenia podľa alternatívy č. 2, pričom toto riešenie by malo byť zabezpečené prostredníctvom 2 verejných obstarávaní a to pre:

• Modul LIS
• Modul U-Space

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné premenné parametre projektu:

3.2.        Motivácia a rozsah projektu

Úvodnou analýzou, ktorá bola vykonaná s jednotlivými zainteresovanými stranami, bol braný zreteľ na prijímanú legislatívu a boli identifikované základné problémy, ktoré budú riešené predkladaným projektom:

Identifikované problémy riešené modulom LIS:

• V súčasnosti nedostatočné spracovanie informácií o teréne a prekážkach. Ich spracovanie závisí od dostupnosti základných údajov z leteckého laserového skenovania, ktoré nie je v pôsobnosti ani v súčasnosti povereného poskytovateľa leteckej informačnej služby a ani Dopravného úradu.
• Ďalším z problémov je neexistencia jednotného systému, ktorý by v reálnom čase integrovane zobrazoval a umožnil využívať veľké množstvo údajov a informácií významných pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky a príslušné orgány verejnej správy, najmä orgány zodpovedá za ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky a verejný poriadok.
• Od januára 2022 v súlade s bodom AIS.OR.335 prílohy VI vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/373 v platnom znení ak existujú digitálne údaje, poskytovateľ leteckých informačných služieb zabezpečí, že budú mať formu týchto súborov údajov:
  • súbor údajov AIP;
  • súbor údajov o teréne;
  • súbory údajov o prekážkach;
  • súbory letiskových kartografických údajov;
  • súbory údajov o postupe pre let podľa prístrojov;
  • Ak sa sprístupnia údaje o teréne, poskytujú sa formou súborov údajov o teréne.
• Systém IIS PLI bude potrebné riešiť ako „otvorený systém“, do ktorého bude možné časom pridávať ďalšie funkcionality zohľadňujúce vývoj v oblasti civilného letectva, či už na národnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni, ale aj požiadavky príslušných orgánov štátnej správy.

Identifikované problémy riešené modulom U-space:

• Vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky je v posledných rokoch zaznamenaný enormný nárast počtu prevádzky UAS, ktorú je prípade nekontrolovania a absencie mechanizmov koordinácie potrebné považovať za bezpečnostnú hrozbu, a to ako pre ostatných používateľov vzdušného priestoru, tak aj pre osoby a majetok nachádzajúci sa na zemi.
• V prostredí Slovenskej republiky aktuálne úplne absentuje systémové riešenie na UTM. Vzhľadom na exponenciálny rast prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, obrovské benefity a zároveň potenciálne riziká plynúce z tejto prevádzky, ako aj požiadavky právne záväzných aktov európskej únie pre oblasť integrácie UAS do vzdušného priestoru Slovenskej republiky, je tento nežiaduci stav naďalej neudržateľný a neakceptovateľný.
• Modul U-space komplexne zastreší kľúčové problematické oblasti UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, a to vytváranie a publikovanie zemepisných oblastí UAS, poskytovania služieb CIS prostredníctvom jednotného poskytovateľa týchto služieb a zabezpečenie poskytovania služieb USS na úrovni služieb špecifikovaných vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/664, zohľadňujúc požiadavky vykonávacieho nariadenia(EÚ) 2021/665 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/666.

3.2.1.     Ciele projektu

3.2.1.1.         Ciele pre modul LIS

Jedným z hlavných cieľov modulu LIS je zabezpečiť integrované poskytovanie leteckých údajov a leteckých informácií v súlade s požiadavkami príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, príslušných vzdušných priestorov, vyhlásených zákazov alebo obmedzení, alebo iných informácií súvisiacich s civilným letectvom a prevádzkou štátnych lietadiel v reálnom čase a tam, kde je to vhodné aj v mapovom podklade.

Rovnako dôležité sú aj pod-ciele projektu ako:

• Integrované poskytovanie príslušných leteckých údajov a leteckých informácií pri zachovaní požadovanej kvality prispeje k dosahovaniu vysokej úrovne bezpečnosti, zjednodušeniu niektorých procesov nielen v rámci civilného letectva, ale aj v rámci prevádzky štátnych lietadiel.
• Systém IIS PLI umožní v rámci jednotného systému zabezpečiť proces dodávania údajov od rôzneho spektra nielen osôb činných v civilnom letectve, ale aj od iných dodávateľov, ktorých zoznam bude vedený príslušným orgánom štátnej správy, bude určený zodpovedný subjekt za spracovanie, odsúhlasenie a následné schválenie publikovania alebo zverejnenia príslušných leteckých údajov a leteckých informácií.

Zároveň treba doplniť, že realizáciou projektu dôjde k posilneniu elektronizácie/automatizácie základných procesov v oblasti civilného letectva akými sú:

• Zaevidovanie leteckých informácií;
• Schvaľovanie leteckých informácií;
• Poskytovanie leteckých informácií;
• Zverejnenie leteckých informácií;
• Manažment prevádzky UAS.

3.2.1.2.         Ciele pre modul U-Space

Hlavným cieľom modulu U-space je vytvorenie základného prostriedku UTM v prostredí Slovenskej republiky s cieľom dosiahnutia bezpečnej a efektívnej integrácie UAS do vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

Vytvorením tohto modulu vznikne systémové riešenie vo vlastníctve štátu, ktoré umožní komplexné zabezpečenie riadenie prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky zohľadňujúc potreby jednotlivých orgánov štátu. Slovenská republika tak získa možnosť vytvárať zemepisné oblasti UAS na účely bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, ochrany súkromia alebo životného prostredia, v rámci ktorých môže prevádzku UAS obmedziť, zakázať, podrobiť určitým požiadavkám na ochranu životného prostredia, umožniť prístup len určitým triedam UAS, určovať vzdušný priestor U-space, a to spôsobom vyžadovaným príslušnými právne záväznými aktmi Európskej únie.

Nasadením tohto modulu do prevádzky získa Slovenská republika komplexný prehľad o spolupracujúcej prevádzke UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Modul U-space zároveň počíta so zabezpečením poskytovania služieb CIS prostredníctvom jednotného poskytovateľa týchto služieb a poskytovania služieb USS. Vrcholová architektúra pro-futuro počíta taktiež  so spoluprácou modulu U-space s tzv. antidronovými systémami (C-UAS), ktoré slúžia na identifikáciu, sledovanie a elimináciu nespolupracujúcej prevádzky vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky.

Aplikovaním vyššie uvedeného Slovenská republika získa prostriedok, ktorý zabezpečí moderné a dynamické prostredie na poskytovanie rôznorodých služieb prostredníctvom UAS a zároveň eliminuje problémy spojené s nekoordinovanou/neriadenou prevádzkou UAS, t. j. ohrozenie vzdušného priestoru Slovenskej republiky a jednotlivých hodnôt umiestnených na zemskom povrchu.

3.2.2.     Dotknuté agendy

Projektom budú realizované nasledujúce agendy a úseky verejnej správy:

3.2.3.     Životné situácie

Projekt bude prispievať k riešeniu okruhu životných situácií C04 – Doprava a životnej situácie  086 - Letecká doprava.

3.2.4.     Schéma motivácie

Na nasledujúcej schéme je znázornená architektúra motivácie projektu pre Modul LIS:

Na nasledujúcej schéme je znázornená architektúra motivácie projektu pre Modul U-Space:

3.3.        Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4.        Ciele projektu a merateľné ukazovatele

V nasledujúcej tabuľke sú definované základné ciele a merateľné ukazovatele projektu Modul LIS:

V nasledujúcej tabuľke sú definované základné ciele a merateľné ukazovatele modulu U-Space:

3.5.        Špecifikácia potrieb koncového používateľa

3.5.1.     Modul LIS

Špecifiká potrieb konečného užívateľa sú definované v katalógu požiadaviek a boli definované s garantami procesov získavania a sprístupňovania leteckých informácií.

Na základe spolupráce s používateľmi systému, ktorí budú pristupovať k práci so systémom bolo identifikované, že súčasné používateľské rozhranie nevykazuje vysokú mieru nespokojnosti, a teda je možné považovať aktuálne používateľské rozhranie ako predlohu pre implementáciu systému, ktoré bude plne v súlade s IDSK. 

3.5.2.     Modul U-space

Skutočnosti uvedené pri module LIS neplatia pre modul U-Space, t. j. modul na zabezpečenie UTM aktuálne v prostredí Slovenskej republiky absentuje. Ide o nové riešenie, ktorého požiadavky boli zadefinované v súlade s požiadavkami stanovenými právne záväznými aktmi Európskej únie a prostriedkami preukázania zhody a poradenským materiálom Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA), vrátane zohľadnenia národných špecifík.

3.5.3.     Užívateľský prieskum

Súčasťou katalógu požiadaviek je aj požiadavka na realizáciu užívateľského prieskumu vo fáze analýzy a dizajnu projektu a rovnako aj požiadavka na užívateľské testovanie a vytvorenie reálnych scenárov používania:

• ID 298 - V rámci analytickej fázy projektu bude realizovaný používateľský prieskum podľa vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy, pričom závery prieskumu budú premietnuté aj do grafických návrhov a otestované v rámci pilotného overenia navrhovaných postupov.
• ID 299 – V rámci testovania bude zabezpečená ako koordinácia testovania jednotlivými používateľmi systému za účelom popísania jednotlivých reálnych scenárov používania.

3.6.        Riziká a závislosti

Riziká a závislostí v rámci projektu zodpovedajú typickým rizikám pre IT projekty. Hlavné riziká vyplývajú zo špecifík prostredia obstarávateľa ako aj potrieb výzvy subjektu, pre ktorú je tento systém budovaný. Harmonogram projektu je preto nastavený tak, aby umožnil riešiť prípadné problémy pri nasadení riešenia. Riziká projektu je možné pomenovať nasledovne.

3.7.        Alternatívy a Multikriteriálna analýza

Na základe identifikovaných problémových oblastí, ktoré je potrebné realizáciou projektu odstrániť boli stanovené možné alternatívy riešenia pre všetky aspekty. Alternatívy pokrývajú procesy všetkých stakeholderov a teda jedná sa o zabezpečenie nasledovných biznis procesov:

3.7.1.     Modul LIS

Aktuálne procesy, ktoré budú projektom optimalizované/automatizované:

• Kontrolovanie konzistencie spracovaných údajov
• Poskytovanie informácií na základe požiadaviek
• Poskytovanie leteckých informácií a služieb v elektronickej forme
• Príjem, spracovanie, kontrola a evidovanie informácií mimo leteckú informačnú príručku
• Prijímanie, spracovanie a údržba zahraničných oznámení NOTAM
• Príprava podkladov na vydávanie leteckých informácií
• Príprava podkladov pre oznámenia NOTAM
• Pripravovanie údajových súborov
• Publikovanie a aktualizácia príslušných informácií v Leteckej informačnej príručky Slovenskej republiky
• Spracovanie prijatých informácií a ich evidencia v databázach - externé zdroje
• Spracovanie prijatých informácií a ich evidencia v databázach - interné zdroje
• Spracovávanie a vydávanie slovenských oznámení NOTAM
• Vyhodnocovanie správ oznámení a ich evidencia v databáze útvaru
• Zabezpečenie kontroly priestorových údajov
• Zabezpečenie príjmu, validácie a kontroly leteckých údajov a leteckých informácií - externé zdroje
• Zabezpečenie príjmu, validácie a kontroly leteckých údajov a leteckých informácií - interné zdroje
• Zabezpečenie spätnej väzby pri zle zadaných údajoch

Návrh nových procesov, ktoré by mohli nahradiť/doplniť aktuálne procesy. Uvedené procesy budú detailnejšie analyzované počas realizácie projektu počas etapy projektu Analýza a dizajn.

Procesy MD SR:

• Validácia/verifikácia/schvaľovanie údajov osobou/útvarom MD SR
• Vytváranie podkladov pre poskytovateľa leteckej informačnej služby osobou/útvarom MD SR
• Výmena údajov
• Definovanie leteckých informácií/údajov/metadát
• Vedenie katalógu leteckých informácií/údajov/metadát
• Spracovanie leteckých informácií/údajov
• Zverejňovanie/publikovanie/zdieľanie údajov
• Vytváranie a odosielanie správ/oznámení (napr. RCR+SNOWTAM, DIGITAL NOTAM a NOTAM a iné)
• Notifikácie o vytvorení/zmene/aktualizácii údajov
• Správa komunikačného priestoru

Procesy dodávateľov dát:

• Vytvorenie nových údajových položiek
• Aktualizácia údajových položiek
• Výmena údajov
• Nahlasovanie chybných/duplicitných/nekvalitných leteckých informácií/údajov

Procesy konzumentov dát:

• Získavanie leteckých informácií/údajov
• Nahlasovanie chybných/duplicitných/nekvalitných leteckých informácií/údajov

Procesy externých subjektov:

• Validácia/verifikácia/schvaľovanie údajov externým subjektom
• Vytváranie podkladov pre poskytovateľa leteckej informačnej služby externým subjektom

3.7.2.     Modul U-space

Vzhľadom na absenciu systémového riešenia na zabezpečenie UTM v prostredí Slovenskej republiky táto časť popisuje najmä procesy, ktoré vzhľadom na absenciu UTM systému nie sú vykonávané.

Aktuálne procesy, ktoré budú projektom optimalizované/automatizované:

• Žiadosť o koordináciu v riadenom vzdušnom priestore podľa čl. 9 rozhodnutia Dopravného úradu č. 2/2019 zo 14.11. 2019,ktorým sa určujú podmienky vykonania letu bezpilotným lietadlom a vyhlasuje zákaz vykonania letu určených kategórií lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky
• Vzájomná komunikácia medzi pilotom UAS a subjektom poskytujúcim koordináciu v riadenom vzdušnom priestore podľa čl. 9 rozhodnutia Dopravného úradu č. 2/2019

Nové procesy, ktoré nie je možné vykonávať z dôvodu nedostupnosti systémového riešenia:

Procesy modulu U-space/Zemepisné oblasti UAS:

• Podávanie žiadosti o vydanie a publikovanie trvalých a dočasných zemepisných oblastí UAS
• Vydávanie a publikovanie trvalých a dočasných zemepisných oblastí UAS v jednotnom jedinečnom digitálnom formáte
• Škálovateľný prístup k údajom týkajúcich sa zemepisných oblastí UAS

Procesy modulu U-space/CIS:

• Zabezpečenie poskytovania služieb CIS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky prostredníctvom jednotného poskytovateľa služieb CIS
• Škálovateľný prístup k údajom poskytovaných prostredníctvom služieb CIS zainteresovaným subjektom

Procesy modulu U-space/USSP, najmä:

• Podávanie, schvaľovanie, zamietanie, zmena letových plánov UAS prostredníctvom používateľského rozhrania modulu USS
• Zabezpečenie poskytovania sieťovej identifikačnej služby podľa čl. 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/664
• Zabezpečenie poskytovania georeferenčnej výstražnej služby podľa čl. 9 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/664
• Zabezpečenie poskytovania letovej autorizačnej služby UAS podľa čl. 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/664
• Zabezpečenie poskytovania informačnej služby o letovej prevádzke podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/664
• Zabezpečenie poskytovania poveternostnej informačnej služby podľa čl. 12 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/664
• Zabezpečenie poskytovania služby monitorovania súladu podľa čl. 13 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/664

V nasledujúcej časti sú popísané prístupy k možnému riešeniu celé projektu z pohľadu:

• Biznis architektúry
• Využitých technológií
• Aplikačných komponentov
• Multikriteriálnej analýzy

3.7.3.     Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému boli navrhnuté rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému), ako alternatívy popísané v tabuľke nižšie. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA, konkrétne:

3.7.4.     Multikriteriálna analýza

3.7.4.1.         Modul LIS

Vyhodnotenie MCA Modulu LIS

3.7.4.2.         Modul U-space

Príklad šablóny na vyhodnotenie MCA Modulu U-space

3.7.5.     Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

Na architektúru sa dá pozrieť aj z pohľadu procesov, ktoré sú podporované celkovým riešením, pričom sa jedná o nasledovné moduly:

3.7.5.1.         Modul U-space:

Vyhodnotenie alternatív sa nachádza v nasledujúcej tabuľke:

3.7.5.2.         Modul LIS:

Vyhodnotenie alternatív sa nachádza v nasledujúcej tabuľke:

3.7.6.     Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití vládneho cloudu, cloudu MD SR, cloudu samotného poskytovateľa služieb, s možnosťou umiestnenia niektorých kritických služieb on premise, prípadne kombináciou jednotlivých alternatív.

3.7.6.1.         Modul LIS

Vzhľadom na predpoklad, že MD SR plánuje vybudovanie vlastného cloudového riešenie, je preto preferovanou alternatívou využitie práve týchto služieb. Preto alternatívou, ktorá je preferovaná, je č. 2 vytvorenie nového systému LIS, keďže stávajúce systémy v ostatných alternatívach č. 1 a č. 3 je využitie existujúceho riešenia, ktoré nie je nasadené v prostredí MD SR, ale u samotného poskytovateľa služieb.

3.7.6.2.         Modul U-space

Z pohľadu technologickej vrstvy architektúry je vzhľadom na absenciu systémového riešenia na UTM uvedená alternatíva č. 2. Vzhľadom na predpoklad vybudovania cloudového riešenie MD SR, je preto preferovanou alternatívou využitie práve týchto služieb. Ďalšími alternatívami je využitie vládneho cloudu, cloudu poskytovateľa služieb, umiestnenie on premise, prípadne kombinácia týchto alternatív.

Popis požiadaviek na technologickú vrstvu je v prístupe k projektu.

4.   POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Projekt je postavený ako vybudovanie samostatného systému rozdeleného na 2 základné moduly, a to modul ktorý bude zabezpečovať podporu procesov pri evidencii a sprístupňovaní leteckých informácií a zároveň modul, ktorý bude slúžiť ako UTM v prostredí Slovenskej republiky.

Z pohľadu výstupov, vzhľadom na predmet projektu a plánovanú časovú realizáciu, bude projekt implementovaný v rámci 3 inkrementov:

Výstupom bude funkčný IS dodaný podľa naplnenia všetkých funkčných a nefunkčných požiadaviek. Z pohľadu realizácie projektu bude prechádzať štandardnými etapami riadenia IT projektov.

Projekt bude realizovaný podľa etapizácie projektu, ktorá zahŕňa nasledovné fázy:

• Analýza a dizajn
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb,
• Implementácia a testovanie
• Nasadenie a post-implementačná podpora
• Riadenie projektu

Pre tieto etapy sú definované jasné výstupy, ktoré majú byť dodané a budú predmetom akceptačných kritérií.

Výsledným produktom bude dodaný systém IIS PLI so všetkými definovanými komponentmi akcentujúcimi všetky požiadavky definované v rámci DFŠ, ktorá bude detailizovať navrhované požiadavky podľa prílohy Katalóg požiadaviek.

Dodávka služieb pre hlavné aktivity bude realizovaná formou projektu v súlade s metodikou, ktorá vychádza z:

• štandardu PRINCE2,
• vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov,
• vykonávacieho predpisu vydaného podľa § 31 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bude dodržovať internú metodiku integrácií,
• vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Všetky výstupy projektu musia byť vypracované v súlade s metodikou riadenia QA projektov informatizácie verejnej správy.

Realizácia projektu začne schválením iniciačných dokumentov (PID), ktorý bude vypracovaný dodávateľom. Predpokladané trvanie jednotlivých fáz a hlavných aktivít sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Pod etapami je potrebné rozumieť jednotlivé časti, ktoré môžu byť realizovateľné samostatne oddelenými vývojovými tímami.

V nasledujúcej tabuľke sú definované jednotlivé výstupy po fázach projektu pre každú etapu:

V nasledujúcej tabuľke sú jednotlivé výstupy aktivít podľa fáz projektu:

5.   NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

V nasledujúcej časti je definovaný náhľad biznis architektúry riešenia ako aj aplikačnej architektúry riešenia.

5.1.        Náhľad aktuálnej architektúry riešenia AS IS:

Súčasné riešenie má vytvorené prostredie na zadávanie informácií priamo prostredníctvom AIS portálu (eWIZARD), pričom je možné zadávať len informácie pre potreby leteckej informačnej príručky. Ostatné produkty LIS sú tvorené inými spôsobmi, ako napr. zadávanie oznámení NOTAM prostredníctvom leteckej pevnej telekomunikačnej siete AFTN, pričom následne tieto údaje zverejňuje LPS SR prostredníctvom AIS portálu.

Systémové riešenie na zabezpečenie UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky úplne absentuje.

5.2.        Biznis architektúra navrhovaného riešenia

Na nasledujúcich schémach je definovaný grafický návrh biznis riešenia IS rozdelený na dva základe moduly, a to:

• Modul LIS
• Modul U-SPACE

Popis biznis architektúry LIS:

Popis biznis architektúry U-SPACE:

Detailný popis procesov biznis architektúry sú v Prístupe k projektu.

5.2.1.     Rámcový popis biznis architektúry

Architektúra je založená na vybudovaní komplexného systému, ktorý bude rozdelený na 2 základné moduly, a to modul LIS, ktorý bude poskytovať nástroje na tvorbu leteckých údajov a leteckých informácií, ich validáciu a spracovanie, ako aj zverejňovanie. Ide o systém, ktorý tieto údaje bude produkovať nie len pre súčasné nastavenie leteckej informačnej služby, ale aj pre potreby rozšírenia funkcionalít podľa požiadaviek platných právnych predpisov.

Druhým modulom je modul U-Space, ktorý zabezpečí aktuálne absentujúce systémové riešenia na UTM vo vzdušnom prostredí Slovenskej republiky, a to najmä v rozsahu vytvárania a publikovanie zemepisných oblastí UAS, poskytovania služieb CIS prostredníctvom jednotného poskytovateľa týchto služieb a zabezpečenie poskytovania služieb USS na úrovni služieb, špecifikovaných vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/664, zohľadňujúc požiadavky vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/665 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/666.

Tento biznis koncept bude podporený aj aplikačnou architektúrou.

5.3.        Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia

Na nasledujúcej schéme je definovaný návrh aplikačnej architektúry riešenia:

Detailný popis architektonických komponentov a služieb je definovaný v dokumente Prístup k projektu.

5.4.      Pilotný projekt riešenia pre U-SPACE

Pilotný projekt modulu U-space bude realizovaný minimálne v nasledovnom rozsahu:

Teritoriálne vymedzenie: Bratislava + okolie 50 km od vzťažného bodu Letiska M. R. Štefánika Bratislava.

Vzdušný priestor:

• 2 vzdušné priestory U-space v rámci riadeného vzdušného priestoru;
• 1 vzdušný priestor U-space v rámci neriadeného vzdušného priestoru;
• 3 zemepisné oblasti UAS (riadený/neriadený vzdušný priestor);
• Vertikálny limit VLL, tzn. 120 m nad úrovňou zeme (AGL); toto neplatí pre vzdušný priestor, v rámci riadeného vzdušného priestoru v prípade, ak poskytovateľ letových prevádzkových služieb povolí let aj vyššie ako 120 m nad úrovňou zeme (AGL) s výnimkou oblietavania prekážky/alternatíva vzdušný priestor určený prevádzkovateľom systému.

Prevádzka UAS:

• Počet UAS v jedom okamihu: do 500 prevádzkovaných UAS v jednom okamihu;
• Počet celkovo zaregistrovateľných prevádzkovateľov UAS do 30 000 prevádzkovateľov UAS.

5.4.1.     Funkčné požiadavky na systém:

5.4.1.1.         Pod-modul U-space/Zemepisné oblasti UAS

• Možnosť vytvárania a publikovania zemepisných oblastí UAS v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/947 v platnom znení a príslušnými prostriedkami preukázania zhody a poradenským materiálom Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA);
• Funkčné požiadavky 131-140;

5.4.1.2.         Pod-modul U-space/CIS

• Možnosť poskytovania služieb CIS v rozsahu služieb zadefinovaných vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/664, vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/665, vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/666 a príslušnými prostriedkami preukázania zhody a poradenským materiálom Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA);
• Funkčné požiadavky v rozsahu požiadaviek 141-161, 165-167 a 180-187;

5.4.1.3.         Pod-modul U-space/USSP

• Možnosť poskytovania služieb USS v rozsahu služieb zadefinovaných vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/664, vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/666 a príslušnými prostriedkami preukázania zhody a poradenským materiálom Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA);
• Funkčné požiadavky v rozsahu požiadaviek 188-251;

Detailná špecifikácia bude predmetom prípravy VO a pilotný projekt bude predmetom konzultácií s trhom v priebehu prípravy VO.

6.   LEGISLATÍVA

Vytvorenie predmetného systému  IIS PL si vyžaduje právnu úpravu pôsobnosti príslušných orgánov štátnej správy a iných osôb, ktorá je v procese prípravy.

Súčasná pôsobnosť MD SR

1. MD SR je podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 143/1998 Z. z. v spojení s § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy v civilnom letectve.
2. MD SR vykonáva pôsobnosť najmä podľa § 47 zákona č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nová pôsobnosť MD SR

1. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z rôznych právne záväzných aktov Európskej únie, najmä v oblasti civilného letectva, rôzna úroveň pripravenosti jednotlivých subjektov na plnenie legislatívnych požiadaviek, „rozdrobenosť“ pôvodcov príslušných informácií a poskytovateľov informácií, ako aj uvedené prínosy systému IIS PLI má mať MD SR zodpovednosť a jedinečnú pozíciu, ako ústredný orgán štátnej správy v civilnom letectve, na realizáciu predmetného systému IIS PLI.
2. MD SR pripravilo návrh právnej úpravy, na základe ktorej bude
   1. správcom a prevádzkovateľom IIS PLI,
   2. oprávnené určiť osobu, ktorá bude ako používateľ systému IIS PLI zodpovedná za publikáciu informácií,
   3. oprávnené určiť osobu, ktorá bude ako používateľ systému IIS PLI poskytovať služby CIS a USS,
   4. oprávnené určiť podmienky a povinnosti príslušných osôb.

Z pohľadu konzistentnosti diela s exitujúcou legislatívnou musia byť naplnené požiadavky najmä týchto právnych predpisov:

• zákon č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. nový zákon o civilnom letectve, ktorý je v legislatívnom procese (LP/2022/505),
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/373 v platnom znení,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/947 v platnom znení,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/664,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/665,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/666,
• Stratégia ochrany pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel v oblasti kritickej infraštruktúry, ochrany súkromia, neoprávneného monitorovania objektov štátneho záujmu, ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo narušenia obmedzených a zakázaných vzdušných priestorov na území Slovenskej republiky schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 48 z 19. januára 2022.

Zároveň bude potrebné dodržať nasledovné predpisy pri implementácií:

• zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 95/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016),
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 275/2014 Z. z. o zaručenej konverzii,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov.

7.   ROZPOČET A PRÍNOSY

V tejto časti projektového zámeru je posúdená nákladová a prínosová efektívnosť zamýšľaného projektu.

7.1.        Rozpočet projektu

Rozpočet projektu bol kalkulovaný na základe Use Case Point analýzy, kedy boli identifikované náklady na jednotlivé funkcionality. Každá funkcionalita bola priradená k identifikovaným modulom, ktorými sú:

• LIS - Tvorba údajov
• LIS - Schvaľovanie
• LIS - Produkcia
• LIS - Zverejňovanie
• CIS Rozvoj
• PILOT - Zemepisne oblasti UAS
• PILOT - CIS
• PILOT - USSP

Okrem externých nákladov boli kalkulované aj interné náklady, predovšetkým na pozície:

• Kľúčový používateľ
• Vlastník procesov
• Dátový špecialista

V nasledujúcej tabuľke sú identifikované náklady na pripravované riešenie:

Z pohľadu investičných a prevádzkovaných nákladov ide o nasledovné náklady:

Prevádzkové výdavky budú hradené z finančných prostriedkov, ktoré si bude MD SR uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky. Náklady na rozvoj boli počítané ako 15% obstarávacích nákladov aj vzhľadom na nepredvídateľnosť legislatívy a rozvoja v sektore U-space.

7.1.1.     Porovnanie nákladov so zahraničím

Z pohľadu porovnania navrhovaného riešenia s existujúcimi riešeniami v oblasti U-Space uvádzame z dostupných zdrojov nasledovné:

• Rakúsko - porovnateľný rámcový rozsah funkčných požiadaviek s predpokladanou hodnotou zákazky 4 685 201,48 € bez DPH

https://pirkimai.eviesiejipirkimai.lt/app/rfq/publicpurchase_docs.asp?PID=648654

• Litva - porovnateľný rámcový rozsah s predpokladanou hodnotou zákazky 4 600 000,00 € bez DPH

https://shmp.vergabeportal.at/Detail/110413#tab1

Na základe týchto informácií je možné konštatovať, že navrhovaný rozsah kalkulovaný cez UCP analýzu nie je neporovnateľný s existujúcimi riešeniami s predpokladom, že v rámci procesu VO môže byť táto hodnota ešte redukovaná.

7.1.2.     Predpoklad nákladov vyplývajúci z prípravných trhových konzultácií

V rámci prípravných trhových konzultácií bolo niekoľko uchádzačov, ktorí boli schopní identifikovať sumu, za ktorú by sa dalo riešenie vybudovať. Ide predovšetkým o sumy týkajúce sa riešenia pre modul U-space. V nasledujúcej tabuľke je prehľad predpokladaných nákladov na navrhované riešenie, ktorým je vybudovanie pilotného riešenia pre U-space tak, aby bolo možné aplikovať podmienky OP II.

Na základe prípravných trhových konzultácií boli požiadavky upravené a rozdelené na moduly LIS a U-SPACE, pričom samotný modul U-SPACE bol rozdelený na PILOT a doplnenie budúcich funkcionalít. Cenový návrh rovnako vychádza z UCP analýzy aj vzhľadom na skutočnosť, že uchádzači prípravných trhových konzultácií neboli schopní pristúpiť k detailnému identifikovaniu ceny z existujúcich nadefinovaných požiadaviek.

7.2.        Prínosy projektu

Prínosy celého projektu sú postavené na 2 základných aspektoch:

• znižovanie administratívnej náročnosti v prípade procesov zabezpečujúcich poskytovanie leteckej informačnej služby a
• využitie potenciálu trhu UAS prostredníctvom zavedenia modulu U-Space ako národného UTM a eliminácia potenciálnych bezpečnostných hrozieb vznikajúcich prostredníctvom neriadenej a nekoordinovanej prevádzky UAS.

7.2.1.     Znižovanie administratívnej náročnosti procesov:

Prínosy projektu sú predovšetkým v oblasti znižovania kapacitných potrieb v oblasti poskytovania leteckej informačnej služby. V roku 2019 bol v LPS SR realizovaný projekt Procesný audit, ktorého cieľom bolo aj kapacitné posúdenie jednotlivých procesov.

Z pohľadu kontextu tohto projektového zámeru a procesného auditu je relevantnou predovšetkým procesná oblasť Letecké informačné služby, ktorú realizujú najme na Divízií leteckých informácií. Ide o nasledovné organizačné útvary:

• Odbor systémov AIM (SYS)
• Odbor medzinárodnej kancelárie NOTAM (NOF)
• Odbor leteckých informácií a publikácií (AIP)

V nasledujúcej tabuľke je identifikovaná kapacita pre vyššie uvedené organizačné útvary procesnej oblasti:

V rámci procesnej oblasti boli pre každý identifikovaný proces učené, či bude proces dotknutý realizáciou projektu. K dotknutým procesom bol identifikovaný potenciál úspor pre daný proces danej organizačnej jednotky.

V rámci Odboru medzinárodnej kancelárie NOTAM ide o 8,2 FTE pričom projektom je dotknutá kapacita 7,34 FTE. Po zohľadnení procesov a optimalizačných váh je potenciál optimalizácie na úrovni 4,09 FTE.

V prípade odboru leteckých informácií ide o kapacitu 6,11 FTE z čoho 4,79 FTE popredstavuje procesy, ktoré budú dotknuté projektom. V rámci týchto procesov bola identifikovaná potenciálna úspora na úrovni 2,45 FTE.

V prípade odboru systémov AIM je skôr zaujímavý proces Správy informačných systémov, ktorý môže byť zavedením nového IS optimalizovaný hlavne v oblasti prevádzky a zabezpečenia incident manažmentu, ktorý bude pokrytý na úrovni dodávateľa.

V rámci ostatných organizačných útvarov predstavovali procesy Leteckej informačnej služby kapacitu na úrovni 1,76 FTE, pričom potenciál úspor je na úrovni 0,71FTE.

Každý optimalizovaný proces bol priradený k modulov a teda je možné pozerať na potenciál úspor aj cez moduly, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

7.2.2.     Prínosy modulu U-space

7.2.2.1.         Základné informácie

Vyspelé technológie, významný posun v oblasti automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie patria medzi základné skutočnosti, ktoré napomáhajú dynamickému rozvoju oblasti UAS. Technologicky vyspelé UAS sa stávajú cenovo čoraz dostupnejšími. Uvedené platí ako pre širokú verejnosť, ktorá využíva UAS s cieľom voľnočasového využitia, tak aj pre podnikateľský sektor na účely vykonávania rôznorodých podnikateľských činností. Tieto skutočnosti spôsobujú významný nárast počtu UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Vzhľadom na povahu predmetnej oblasti, jej obrovský potenciál, ako aj narastajúce riziko negatívnych vplyvov, je potrebné predmetnú oblasť primerane regulovať a prijať inštitucionálny základ na riadenie prevádzky UAS. Európska únia na tieto výzvy reagovala prostredníctvom prijatia legislatívneho rámca, ktorého cieľom je bezpečná a efektívna integrácia veľkého počtu UAS do vzdušného priestoru Európskej únie prostredníctvom špecifickej zemepisnej oblasti UAS, tzv. vzdušného priestoru U-Space a inštitucionálnej a technologickej základe na riadenie prevádzky UAS vo vzdušnom priestore U-space – t. j. služby CIS a USSP.

7.2.2.2.         Štatistické údaje o prevádzke UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky

Zo štatistických údajov o zachytenej prevádzke UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky  je zjavné, že počet prevádzkovaných UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky vykazuje exponenciálny nárast.

Berúc v úvahu aktuálne pravidlá prevádzky UAS vo vzdušnom priestore, ktoré ustanovujú povinnosť koordinácie všetkých letov v riadenom okrsku letiska (CTR) Štefánik nad 30 m nad úrovňou zeme (AGL), do ktorého spadá celá Bratislava, je zjavné, že vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky dochádza k veľkému množstvu porušení aktuálnych pravidiel. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytovateľ služieb koordinuje mesačne v priemere 30-150 predmetných letov v CTR Štefánik, a od 18. 09. 2022 do 18. 10. 10. 20222 bolo vo vzdušnom priestore nad Bratislavou zachytených viac než 2 541 pohybov podliehajúcich koordinácii, je možné vydedukovať, že viac než 94 % prevádzky podliehajúcej koordinácii, koordinovaná nebola. Takáto prevádzka so sebou prináša množstvo bezpečnostných rizík opísaných v podkapitole 7.2.2.4.

Predmetné bezpečnostné riziká sú eliminovateľné revidovaním aktuálnych pravidiel prevádzky UAS, ktoré je potrebné doplniť inštitucionálnou základňou umožňujúcu zabezpečenie UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, tzn. systémovým riešením, ktoré je predmetom projektového zámeru.

7.2.2.3.         Odhadovaný nárast prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republike

Inštitucionálne verejno-súkromné partnerstvo založené Európskou komisiou, Sesar Joint undertaking, v rámci štúdie European drones outlook study predpokladá, že do roku 2050 bude v rámci Európskej únie prevádzkovaných viac než 7 miliónov UAS na voľnočasové účely a viac než 400 000 UAS  v rámci obchodnej prevádzky alebo v záujme štátu.

Z uvedeného počtu UAS v rámci obchodnej prevádzky alebo v záujme štátu má byť prevádzkovaných:

• viac ako 100 000 UAS na rôznorodé činnosti v oblasti poľnohospodárstva s cieľom dosiahnutia maximálnej úrovne produktivity predmetného odvetvia;
• viac ako 100 000 UAS na činnosti v oblasti poskytovania urgentných/pohotovostných služieb ako napr. letecká preprava pohotovostných zdravotníckych materiálov a pomôcok, krvi atď.;
• viac ako 50 000 UAS v rámci strategických zložiek štátnej správy, ako napr. policajný zbor, hasičský a záchranný zbor, a to na účely redukcie rizík a zvýšenia efektívnosti rôznorodých záchranných misií.

Vyššie uvedené služby je možné zaradiť do kategórie tzv. inovatívnych služieb vykonávaných vo vzdušnom priestore prostredníctvom UAS. Nad rámec tejto kategórie je potrebné venovať čoraz väčšiu pozornosť aj dynamicky rozvíjajúcej sa oblasti tzv. inovatívnej vzdušnej mobility, ktorej účelom je letecká preprava osôb prostredníctvom UAS v husto zaľudnených oblastiach.

Štúdia European drones outlook study zároveň uvádza, že rastúci trh UAS predstavuje signifikantný potenciál s medziročným nárastom hodnoty tohto trhu o 10 miliárd € v nominálnom vyjadrení do roku 2035 a viac ako 15 miliárd € ročne do roku 2050. Odhadovaná hodnota odborných prác vykonaných prostredníctvom UAS podľa štúdie predstavuje viac ako 5 miliárd € ročne do roku 2035, čo zdôrazňuje dôležitosť a význam tejto oblasti v rámci aktuálneho trhu.

Z vyššie uvedeného explicitne vyplýva, že UAS sú nositeľom obrovského potenciálu v podobe inovatívnych technológií so signifikantným ekonomickým potenciálom a pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Naplnenie potenciálu, ktorého sú UAS nositeľom, je možné jedine v prípade, ak jednotlivé členské štáty umožnia rozvoj trhu UAS v podobe automatických BVLOS letov (letov za hranicou viditeľnosti) a následne autonómnych BVLOS letov. Takáto prevádzka so sebou okrem benefitov prináša aj potenciálne veľké riziká, ktoré je potrebné minimalizovať na akceptovateľnú úroveň.

7.2.2.4.         Bezpečnostné riziká spojené s narastajúcou prevádzkou UAS

Vzhľadom na povahu prevádzky UAS, najmä letov v režime BVLOS, je potrebné poukázať aj na „odvrátenú stránku“ narastajúceho počtu UAS vo vzdušnom priestore, a to najmä narastajúce riziko kolízie UAS/zlyhania UAS/zlyhania pilotovania UAS a následný vznik škody. Takéto riziko je možné rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to (I) riziko vzájomnej kolízie UAS/kolízie s lietadlom s posádkou na palube vo vzdušnom priestore a (II) riziko vznikajúce na zemi. Riziká vznikajúce na zemi tvoria následky rizík vznikajúcich vo vzdušnom priestore. Takéto riziko v konečnom dôsledku predstavuje ohrozenie osôb a majetku na zemi.

Nad rámec špecifikovaných rizík je potrebné poukázať na hrozbu úmyselného spôsobenia škôd rôzneho druhu prostredníctvom využitia UAS na protiprávne účely, prípadne možný zásah do oblasti ochrany osobnosti fyzických osôb, najmä osobných údajov. Zabúdať nemožno ani na ohrozenie prvkov kritickej infraštruktúry a chránených záujmov jednotlivých členských štátov.

Uvedené bezpečnostné riziká spojené s narastajúcou prevádzkou UAS môžu navádzať jednotlivé štáty k segregácii prevádzky UAS, v niektorých prípadoch dokonca snahe o elimináciu tejto prevádzky vo vzdušnom priestore, zavádzaniu prísnych represívnych opatrení a systémových riešení na elimináciu UAS v prípade, kedy je tento prevádzkovaný v rozpore s platnými pravidlami – tzv. C-UAS systémov. Segregačný/eliminačný prístup s dôrazom na represívne opatrenia vytvára pre rozvíjajúci sa trh UAS, vrátane výskumu a vývoja v predmetnej oblasti, obzvlášť nepriaznivé prostredie. Takýto prístup zabraňuje naplneniu pozitívnych predpokladov definovaných v predchádzajúcej časti. Podobný efekt vzniká taktiež v prípade, keď integrácia UAS nie je efektívna, tzn. dochádza k formálnej zmene právnej úpravy, ktorá však nie je reflektovaná vytváraním inštitucionálnej a technologickej základne potrebnej pre integráciu UAS, prípadne naopak.

7.2.2.5.         Riešenie uvedených výziev

Zohľadňujúc skutočnosti načrtnuté v predchádzajúcich bodoch je zrejmé, že správnym prístupom k narastajúcej a čoraz rozmanitejšej prevádzke UAS je integrácia tejto prevádzky do vzdušného priestoru, a to s dôrazom na prvky efektivity, maximálnu možnú úroveň bezpečnosti a harmonizáciu v rámci EÚ.

Uvedomujúc si túto potrebu, EÚ v rokoch 2019 až 2021 prijala komplexný regulačný rámec pre integráciu UAS do vzdušného priestoru EÚ.

Momentálne je na jednotlivých členských štátoch Európskej únie, akým spôsobom budú k predmetnej oblasti pristupovať. Je potrebné poukázať na fakt, že prístup jednotlivých členských štátov Európskej únie k predmetnej oblasti ich delí na dve skupiny. Na tie členské štáty Európskej únie, ktoré sa budú podieľať na pozitívnych prínosoch, ktorých sú UAS nositeľom a na členské štáty Európskej únie, ktoré sa z dôvodu neefektívnych reakcií na týchto prínosoch podieľať nebudú. Je možné predpokladať, že členské štáty Európskej únie, ktoré pristupujú k integrácii UAS zdržanlivo, až negatívne, budú do budúcna na mape trhu UAS vytvárať „čierne diery“. Vzhľadom na obrovské benefity, ktorými sú UAS nositeľmi, takýto stav nie je žiadúci.

Realitou dnešných dní v rámci vzdušného priestoru UAS je narastajúci počet UAS na voľnočasové účely, ako aj zvyšujúci sa dopyt po moderných technológiách, ktorých sú USA nositeľom. Tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že Slovenská republika musí reagovať okamžite a spustiť efektívnu a bezpečnú integráciu UAS do jej vzdušného priestoru prostredníctvom vytvorenia vzdušného priestoru U-space, vrátane jeho inštitucionálnej, technologickej a legislatívnej základne v čo najskoršom možnom termíne.

Navrhnuté riešenie modulu U-space komplexne pokrýva požiadavky na umožnenie rozvoja trhu UAS a zároveň elimináciu možných nepriaznivých vplyvov na spoločnosť. Zároveň je nutné podotknúť, že problematika UAS je problematikou medzirezortnou, tzn. že predmetné systémové riešenie je efektívnym riešením pre jedno z najkomplexnejších prierezových odvetví.

V prípade, ak Slovenská republika predmetné systémové riešenie neprijme, zabráni naplneniu vyššie uvedených pozitívnych prínosov oblasti UAS a zároveň nedokáže efektívnym spôsobom riešiť a zabrániť vyššie definovaným rizikám.

7.2.2.6.         Kalkulácia odhadu prínosov pre Slovenskú republiku

Ak by sa aplikoval odhadovaný nárast hodnoty trhu UAS do podmienok Slovenskej republiky prostredníctvom aplikácie podielu HDP Slovenskej republiky na celkovom HDP Európskej únie, bola by Slovenskej republike prisúdená hodnota vo výške 0,673% (HDP SR 115 mld. USD a HDP EU 17 089 mld. USD - https://tradingeconomics.com/country-list/gdp?continent=europe ). Táto predstavuje teda hodnotu 67,3 mil. € ročný nárast.

Táto hodnota predstavuje medziročný nárast do roku 2035. Nedá sa predpokladať, že takýto nárast bude k dispozícií hneď v roku dobudovania systému, čo je koniec roka 2023, a preto je odhad korigovaný na základe koeficientu nárastu trhu, ktorý je odhadovaný konzervatívne a to v nasledovnom percentuálnom vyjadrení:

Hodnota potenciálu trhu je teda v 10 ročnom horizonte na úrovni cca 184,4 mil. €, pričom na dosahovanie tejto hodnoty má priamy vplyv vybudovanie systémového riešenia na UTM, bez ktorého nie je možné tento potenciál dosiahnuť.

7.2.3.     Vyhodnotenie prínosov a nákladov riešenia

Po aplikovaní týchto úspor, existujúcich prevádzkových nákladov ako aj výšku potenciálu ekonomickej hodnoty trhu do CBA, je návratnosť projektu v 5. roku od zrealizovania ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Implementácia systému UTM zohľadňuje požiadavky právne záväzných aktov Európskej únie, pričom navrhovaný systém je porovnateľný s exitujúcimi riešeniami  v rámci Európskej únie a teda jeho dodávka v navrhovanom rozsahu nepredstavuje náklad, ktorý by nezodpovedal realite.

8.   HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

9.   PROJEKTOVÝ TÍM

Interný projektový tím pre fázu vypracovania dokumentov podľa požiadaviek MIRRI SR je zložený z nasledujúcich pracovných pozícií:

• Procesný analytik – 1 pozícia,
• IT špecialita – 1 pozícia.

Zároveň sa zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV,
• Zástupca vlastníkov procesov objednávateľa,
• Zástupca kľúčových používateľov objednávateľa,
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen).

Pre potreby realizácie projektu bude zriadený projektový tím objednávateľa v nasledovnom rozsahu:

• Kľúčový používateľ,
• Vlastník procesov.

Participácia na jednotlivých aktivitách je uvedená v CBA projektu.

10.PRACOVNÉ NÁPLNE

Pracovné náplne rolí na projekte sú nasledovné:

• Kľúčový užívateľ – poskytuje odbornú súčinnosť pri definovaní požiadaviek na systém pre oblasť agendy, ktorú má zverenú,
• Vlastník procesov – poskytuje odbornú súčinnosť pri definovaní požiadaviek na zabezpečenie jednotlivých procesov.

11.ODKAZY

Irelevantné

12.PRÍLOHY

V rámci prípravy projektu sú súčasťou nasledovné dokumenty:

• Príloha 1: Katalóg požiadaviek,
• Príloha 2: CBA projektu,
• Prílohe 3: Časť 3.6 dokumentu Riziká a závislosti,
• Príloha 4: Časť 3.4 dokumentu Ciele projektu a merateľné ukazovatele.

[1]) Návrh zákona o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2022/505).

[2] V rátame DÚ, LPS SR, Letiskových spoločností

[3] V rátame DÚ, LPS SR, Letiskových spoločností