PROJEKTOVÝ ZÁMER

(Verzia dokumentu v1.82/09_2021)

Identifikovanie požiadaviek na funkčnú časť riešenia

Identifikácia projektu

Schvaľovanie dokumentu

Obsah

1. POPIS ZMIEN DOKUMENTU.. 3

1.1.       História zmien. 3

1.2.       ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3

1. Použité skratky. 4

2.1.       Použité skratky. 4

2.2.       Konvencie pre typy požiadaviek (príklady). 4

1. DEFINOVANIE PROJEKTU.. 5

3.1.       Manažérske zhrnutie. 5

3.2.       Motivácia a rozsah projektu. 8

3.2.1.        Ciele projektu. 8

3.2.2.        Dotknuté agendy. 9

3.2.3.        Životné situácie. 9

3.2.4.        Schéma motivácie. 10

3.3.       Zainteresované strany/Stakeholderi 10

3.4.       Ciele projektu a merateľné ukazovatele. 11

3.5.       Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 13

3.6.       Riziká a závislosti 13

3.7.       Alternatívy a Multikriteriálna analýza. 14

3.7.1.        Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry. 16

3.7.2.        Multikriteriálna analýza. 17

3.7.3.        Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry. 21

3.7.4.        Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry. 23

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) 24
2. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 32

5.1.       Náhľad aktuálnej architektúry riešenia AS IS: 32

5.2.       Biznis architektúra navrhovaného riešenia. 32

5.2.1.        Rámcový popis biznis architektúry. 34

5.3.       Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia. 34

1. LEGISLATÍVA. 36
2. ROZPOČET A PRÍNOSY. 39

7.1.       Rozpočet projektu. 39

7.2.       Prínosy projektu. 40

7.2.1.        Znižovanie administratívnej náročnosti procesov: 40

7.2.2.        Prínosy modulu U-space. 43

7.2.3.        Vyhodnotenie prínosov a nákladov riešenia. 46

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA. 46
2. PROJEKTOVÝ TÍM... 47
3. PRACOVNÉ NÁPLNE. 48
4. ODKAZY. 48
5. PRÍLOHY. 48

1.    POPIS ZMIEN DOKUMENTU

1.1.         História zmien

1.2.         ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s – vyhláškou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov je dokument Projektový zámer pre iniciačnú fázu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu.

2.    Použité skratky

2.1.         Použité skratky

2.2.         Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Požiadavky v rámci projektu boli rozdelené na:

• Funkčné
• Nefunkčné
• Technické

Číslovanie je vzostupné od čísla 1 až po konečné číslo vyjadrujúci požiadavku. Pre číslo je zaradená skratka ID. Požiadavky sú definované v katalógu požiadaviek, ktorý je prílohou tohto dokumentu.

3.    DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1.         Manažérske zhrnutie

MDaV SR podľa má pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy v civilnom letectve a podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä:

1. riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach civilného letectva a vykonáva štátny odborný dozor,
2. pripravuje v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy vo veciach civilného letectva a zodpovedá za ich vykonávanie,
3. zastupuje Slovenskú republiku vo veciach civilného letectva pri styku s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami civilného letectva,
4. zodpovedá v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky za vytvorenie systému spolupráce civilných a vojenských zložiek pri využívaní vzdušného priestoru a za organizovanie a zabezpečovanie letových prevádzkových služieb,
5. zodpovedá za vytvorenie systému spolupráce civilných, vojenských a bezpečnostných orgánov pri pátraní po lietadlách a záchrane ľudských životov, za zabezpečenie leteckej informačnej služby, za vytvorenie systému opatrení na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, za vytvorenie systému odborného vyšetrovania leteckých nehôd a incidentov,
6. vyhlasuje po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky zákaz alebo obmedzenie letov v určenej časti vzdušného priestoru, ktorých trvanie presahuje tri mesiace,
7. zabezpečuje požiadavky na vymedzenie frekvencií pre letecké telekomunikačné služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra,
8. poveruje právnické osoby a fyzické osoby vykonávaním letových prevádzkových služieb a leteckej informačnej služby,
9. povoľuje vykonávanie leteckých telekomunikačných služieb a spojových služieb pre leteckú meteorológiu a vykonávanie leteckej meteorologickej služby a výnimočný zápis do registra lietadiel,
10. dáva súhlas na zriadenie letísk, ich podstatnú zmenu alebo zrušenie a súhlas na zriadenie stavieb na prenajatých pozemkoch verejného letiska,
11. rozhoduje o zavedení koordinácie prideľovania časových intervalov na použitie letísk a určuje koordinátora na výkon koordinačnej činnosti,
12. vykonáva kontrolu dodržiavania pravidiel na určovanie výšky a vyberanie odplát za použitie verejných letísk a leteckých navigačných služieb pri medzinárodných letoch,
13. udeľuje licencie a vydáva povolenia na vykonávanie leteckej dopravy,
14. zabezpečuje po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky postupy a prostriedky koordinácie pri uplatňovaní pasových, colných, zdravotných a iných predpisov na uľahčovanie medzinárodnej leteckej dopravy,
15. zhromažďuje a vyhodnocuje štatistické a iné údaje predkladané na základe zákona ustanovenými osobami,
16. ukladá pokuty právnickým osobám a fyzickým osobám oprávneným na podnikanie,
17. zabezpečuje činnosť odbornej vyšetrovacej komisie.

Medzi hlavné dôvody vytvorenia Národného systému informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky ako Integrovaného informačného systému na poskytovanie leteckých informácií (ďalej len „IIS PLI“) je potrebné uviesť vybudovanie jednotného informačného systému, ktorý bude obsahovať letecké údaje a letecké informácie, informácie o zemepisných oblastiach UAS, ako aj ďalšie informácie týkajúce sa civilného letectva, ako aj prevádzky štátnych lietadiel, splnenie požiadaviek príslušných právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti civilného letectva a zároveň sa stanú informácie v digitálnej podobe viac dostupné nielen osobám činným v civilnom letectve, ale aj prevádzkovateľom a členom leteckého personálu štátnych lietadiel a príslušným orgánom štátnej správy. Jedným z kľúčových modulov IIS PLI je modul U-Space, ktorý bude základným prostriedkom UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky.

Vytvorením IIS PLI ako národného systému, budú príslušné informácie poskytované prostredníctvom jedného systému, čím sa zabezpečí ich integrita pri zachovaní požadovanej úrovne kvality informácií. Medzi základné vlastnosti, ktoré bude systém spĺňať môžeme zaradiť:

• Systém bude určený pre všetky osoby, ktoré sa podieľajú najmä na tvorbe, spracovaní a distribúcii leteckých údajov a leteckých informácií. Samotný prístup do národného systému informácií budú mať pôvodcovia leteckých údajov a leteckých informácií, poskytovatelia príslušných služieb a ostatné osoby, ktoré vstupujú do procesu odsúhlasovania alebo schvaľovania leteckých údajov a leteckých informácií nahratých do systému.
• Národný systém informácií bude schopný implementovať procesy definované v dohodách medzi pôvodcami leteckých údajov a leteckých informácií a povereným poskytovateľom leteckej informačnej služby.
• Pôvodca údajov bude schopný vytvoriť digitálne letecké údaje a letecké informácie, ktorých kvalita bude v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov a katalógom leteckých údajov.
• Národný systém informácií zabezpečí užívateľsky jednoduchý a intuitívny proces tvorby digitálnych leteckých údajov a leteckých informácií pri splnení všetkých požiadaviek na riadenie kvality údajov. Rovnako zabezpečí nastavenie potrebných procesov (workflow managment) medzi dotknutými osobami (kontrola, verifikácia, odsúhlasenie, korektúra, schválenie, zaradenie, uloženie, distribúcia,atď.). Digitálne letecké údaje a letecké informácie budú vytvorené a distribuované vo formáte AIXM 5.x, ktorý spĺňa už aj budúce legislatívne požiadavky definované v kontexte SWIM, čo sa týka časti LIS. Moduly CIS / U-Space vedia prijímať informácie vo formáte AIXM 5.x, avšak ich konvertujú do formátu ED-269 a tak ich distribuujú externým systémom.
• Poverený poskytovateľ leteckej informačnej služby zozbiera digitálne letecké údaje a letecké informácie od pôvodcov leteckých údajov a letecké informácie a tieto údaje použije na tvorbu súboru digitálnych údajov, generovanie dotknutých častí AIP (vrátane leteckých máp), digitálnych oznámení NOTAM, distribuuje ich do európskej databázy leteckých informačných služieb (EAD) a používateľom vzdušného priestoru.
• Národný systém informácií vyrieši vzrastajúce riziká spojenú s exponenciálnym nárastom nekontrolovanej prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Okrem naplnenia požiadaviek legislatívneho rámca EÚ pre túto oblasť, toto riešenie pokrýva aj medzirezortné požiadavky na UTM za účelom dosiahnutia rozvoju predmetnej oblasti a súbežne zamedzení bezpečnostných hrozieb, ktorých sú UAS nositeľom.
• Národný systém informácií bude mať niekoľko úrovní prístupu. Všetci používatelia vzdušného priestoru budú mať prístup k základne úrovni (poskytovanie povinných leteckých údajov, leteckých informácií a ďalších informácií) bezodplatne. Ostatné úrovne, ktoré budú presne zadefinované, umožnia prístup používateľom vzdušného priestoru na základe odplatného prístupu,
• Vzhľadom na dynamický rozvoj U-space bude potrebné systémy CIS a USSP dopĺňať o nové služby, ktoré sú už dnes v procese štandardizovania, napr. služby U2/U3 a budúce služby U4. Tieto služby budú predmetom významnej regulácie (nariadenia komisie (EÚ)), ktorú budú musieť ČS dodržať.
• Predmetný informačný systém musí zabezpečiť garanciu integrity dát a umožniť verifikáciu ich integrity vrátane automatickej dohľadateľnosti pôvodu vstupných dát a to pri minimalizácií možnosti zásahu ľudského faktora. Systém musí zabezpečiť schopnosť automaticky preukazovať, že neprišlo k náhodnému alebo myslenému pozmeneniu dát od vstupu IS, počas ich spracovávania v IS a externými prvkami a zariadeniami pomocou vhodných prostriedkov kryptografie

Sumárne informácie o projekte rozvoja

Projekt rozvoja doručí IS na integrované poskytovanie leteckých údajov, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky definované v rámci vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/373 z 1. marca 2017, ktorým sa stanovujú spoločné požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na ostatné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 482/2008, vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 1034/2011, (EÚ) č. 1035/2011 a (EÚ) 2016/1377 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 677/2011 (Ú. v. EÚ L 62, 8. 3. 2017) v platnom znení.

Projekt rozvoja zároveň doručí IS/modul U-Space, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovanie UTM vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Predmetný modul bude spĺňať všetky požiadavky definované Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/664, Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/665 a Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/666 ako aj pripravovanej národnej legislatívy.

Riešenie bude prevádzkované vybudované ako cloud ready, pričom vlastníkom systému bude MDaV a prevádzkovateľom bude LPS SR. Detailný návrh technologického riešenia bude predmetom technickej špecifikácie vytvorenej pred vyhlásením VO.

V rámci posudzovanie alternatív boli posudzované 3 základné prístupy:

Na základe realizovanej MCA sa javí ako najefektívnejšia realizácie riešenia podľapodľa alternatívy č. 2.

Náklady na projekt boli kalkulované prostredníctvom UCP analýzy, pričom tento fakt nemá vplyv na to, že budúce riešenie môže byť postavané aj na dodávke licencií resp. hotového riešenia alebo kombinácie hotových riešení, ktoré budú následne kustomizované tak aby spĺňali všetky požiadavky identifikované v rámci funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné premenné parametre projektu:

3.2.         Motivácia a rozsah projektu

Úvodnou analýzou, ktorá bola vykonaná s jednotlivými zainteresovanými stranami a zároveň bol braný zreteľ na prijímanú legislatívu boli identifikované základné problémy, ktoré budú riešené predkladaným projektom:

Identifikované problémy:

• V súčasnosti nedostatočné spracovanie informácií o teréne a prekážkach. Ich spracovanie závisí od dostupnosti základných údajov z leteckého laserového skenovania, ktoré nie je v pôsobnosti ani v súčasnosti povereného poskytovateľa leteckej informačnej služby a ani Dopravného úradu.
• Ďalším z problémov je neexistencia jednotného systému, ktorý by v reálnom čase integrovane zobrazoval a umožnil využívať veľké množstvo údajov a informácií významných pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky a príslušné orgány verejnej správy, najmä orgány zodpovedá za ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky a verejný poriadok.
• Od januára 2022 v súlade s bodom AIS.OR.335 prílohy VI vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/373 v platnom znení ak existujú digitálne údaje, poskytovateľ leteckých informačných služieb zabezpečí, že budú mať formu týchto súborov údajov:
  • súbor údajov AIP;
  • súbor údajov o teréne;
  • súbory údajov o prekážkach;
  • súbory letiskových kartografických údajov;
  • súbory údajov o postupe pre let podľa prístrojov;
  • ak sa sprístupnia údaje o teréne, poskytujú sa formou súborov údajov o teréne, pričom uvedené sa týka poskytovania LIS.
• Národný systém informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky bude potrebné riešiť ako „otvorený systém“, do ktorého bude možné časom pridávať ďalšie funkcionality zohľadňujúce vývoj v oblasti civilného letectva či už na národnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni, ale aj požiadavky príslušných orgánov štátnej správy.
• V prostredí Slovenskej republiky aktuálne úplne absentuje systémové riešenie na UTM. Vzhľadom na exponenciálny rast prevádzky UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, obrovské benefity a zároveň potenciálne riziká plynúce z tejto prevádzky, ako aj požiadavky regulačného rámca EÚ pre oblasť integrácie UAS do vzdušného priestoru SR, je tento nežiaduci stav naďalej neudržateľný a neakceptovateľný.

3.2.1.    Ciele projektu

Jedným z hlavných cieľov národného systému informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky je zabezpečiť integrované poskytovanie leteckých údajov a leteckých informácií v súlade s požiadavkami príslušných právne záväzných aktov Európskej únie spolu s ďalšími informáciami v oblasti UAS, príslušných vzdušných priestorov, vyhlásených zákazov alebo obmedzení, alebo iných informácií súvisiacich s civilným letectvom a prevádzkou štátnych lietadiel v reálnom čase a v tam, kde je to vhodné aj v mapovom podklade. Ďalším z hlavných cieľov je integrácia modulu U-Space, ako prostriedku UTM v prostredí Slovenskej republiky za účelom bezpečnej a efektívnej integrácie UAS do vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

Rovnako dôležité sú aj podciele projektu ako:

• Integrované poskytovanie príslušných údajov a informácií pri zachovaní požadovanej kvality prispeje k dosahovaniu vysokej úrovne bezpečnosti, zjednodušeniu niektorých procesov nielen v rámci civilného letectva, ale aj v rámci prevádzky štátnych lietadiel.
• Národný systém informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky umožní v rámci jednotného systému zabezpečiť proces dodávania údajov od rôzneho spektra nielen osôb činných v civilnom letectve, ale aj od iných dodávateľov, ktorých zoznam bude vedený príslušným orgánom štátnej správy, bude určený zodpovedný subjekt za spracovanie, odsúhlasenie a následné schválenie publikovania alebo zverejnenia príslušných údajov a informácií.

Zároveň treba doplniť, že realizáciou projektu dôjde k posilneniu elektronizácie/automatizácie základných procesov v oblasti civilného letectva akými sú:

• Zaevidovanie leteckých informácií;
• Schvaľovanie leteckých informácií;
• Poskytovanie leteckých informácií;
• Zverejnenie leteckých informácií;
• Manažment prevádzky UAS.

3.2.2.    Dotknuté agendy

Projektom budú realizované nasledujúce agendy a úseky verejnej správy:

3.2.3.    Životné situácie

Projekt bude prispievať k riešeniu okruhu životných situácií C04 – Doprava a životnej situácie  086 - Letecká doprava.

3.2.4.    Schéma motivácie

Na nasledujúcej schéme je znázornená architektúra motivácie projektu:

3.3.         Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4.         Ciele projektu a merateľné ukazovatele

V nasledujúcej tabuľke sú definované základné ciele a merateľné ukazovatele projektu IS LIS:

V nasledujúcej tabuľke sú definované základné ciele a merateľné ukazovatele modulu U-Space:

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené merateľné ukazovatele z pohľadu Operačného programu Integrovaná infraštruktúra prioritná os 07:

Z pohľadu naplnenia týchto merateľných ukazovateľov sa jedná o nasledovné konkrétne premenné:

3.5.         Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Špecifiká potrieb konečného užívateľa sú definované v katalógu požiadaviek a boli definované s garantami procesov získavania a sprístupňovania leteckých informácií.

Na základe spolupráce s používateľmi systému, ktorí budú pristupovať k práci so systémom bolo identifikované, že súčasné používateľské rozhranie nevykazuje vysokú mieru nespokojnosti a teda je možné považovať aktuálne používateľské rozhranie ako predlohu pre implementáciu systému, ktoré bude plne v súlade s IDSK. 

Vyššie uvedené neplatí pre modul U-Space, t. j. modul na zabezpečenie UTM, ktorý sa aktuálne v prostredí Slovenskej republiky neaplikuje. Jedná sa o nové riešenie, ktorého požiadavky boli zadefinované v súlade s požiadavkami stanovenými legislatívnym rámcom EÚ a výkladovými pravidlami EASA, vrátane zohľadnenia národných špecifík.

Zároveň je súčasťou katalógu požiadaviek aj požiadavka na realizáciu užívateľského prieskumu vo fáze analýzy a dizajnu projektu a rovnako aj požiadavka na užívateľské testovanie a vytvorenie reálnych scenárov používania:

• ID 132 - V rámci analytickej fázy projektu bude realizovaný používateľský prieskum podľa vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy, pričom závery prieskumu budú premietnuté aj do grafických návrhov a otestované v rámci pilotného overenia navrhovaných postupov.
• ID 283 – V rámci testovania bude zabezpečená ako koordinácia testovania jednotlivými používateľmi systému za účelom popísania jednotlivých reálnych scenárov používania.

3.6.         Riziká a závislosti

Riziká a závislostí v rámci projektu zodpovedajú typickým rizikám pre IT projekty. Hlavné riziká vyplývajú zo špecifík prostredia obstarávateľa ako aj potrieb výzvy subjektu, pre ktorú je tento IS budovaný. Harmonogram projektu je preto nastavený tak, aby umožnil riešiť prípadné problémy pri nasadení riešenia. Riziká projektu je možné pomenovať nasledovne.

3.7.         Alternatívy a Multikriteriálna analýza

Na základe identifikovaných problémových oblastí, ktoré je potrebné realizáciou projektu odstrániť boli stanovené možné alternatívy riešenia pre všetky aspekty. Alternatívy pokrývajú procesy všetkých stakeholderov a teda jedná sa o zabezpečenie nasledovných biznis procesov:

Aktuálne procesy, ktoré budú projektom optimalizované/automatizované:

• Kontrolovanie konzistencie spracovaných údajov
• Poskytovanie informácií na základe požiadaviek
• Poskytovanie leteckých informácií a služieb v elektronickej forme
• Príjem, spracovanie, kontrola a evidovanie informácií mimo AIP
• Prijímanie, spracovanie a údržba zahraničných správ NOTAM
• Príprava podkladov na vydávanie leteckých informácií
• Príprava podkladov pre NOTAM
• Pripravovanie údajových súborov
• Publikovanie a aktualizácia príslušných informácií v AIP SR
• Spracovanie prijatých informácií a ich evidencia v databázach - externé zdroje
• Spracovanie prijatých informácií a ich evidencia v databázach - interné zdroje
• Spracovávanie a vydávanie slovenských správ NOTAM
• Vyhodnocovanie správ NOTAM a ich evidencia v databáze útvaru
• Zabezpečenie kontroly priestorových údajov
• Zabezpečenie príjmu, validácie a kontroly leteckých údajov a informácií - externé zdroje
• Zabezpečenie príjmu, validácie a kontroly leteckých údajov a informácií - interné zdroje
• Zabezpečenie spätnej väzby pri zle zadaných údajoch
• Žiadosť o koordináciu v riadenom vzdušnom priestore podľa čl. 9 Rozhodnutia DÚ č. 2/2019

Návrh nových procesov, ktoré by mohli nahradiť/doplniť aktuálne procesy. Uvedené procesy budú detailnejšie analyzované počas realizácie projektu počas etapy projektu Analýza a dizajn.

Procesy MDaV SR:

• Validácia/verifikácia/schvaľovanie údajov osobou/útvarom MDaV SR
• Vytváranie podkladov pre PAIS osobou/útvarom MDaV SR
• Výmena údajov
• Definovanie leteckých informácií/údajov/metadát
• Vedenie katalógu leteckých informácií/údajov/metadát
• Spracovanie leteckých informácií/údajov
• Zverejňovanie/publikovanie/zdieľanie údajov
• Vytváranie a odosielanie správ/reportov (napr. RCR+SNOWTAM, DIGITAL NOTAM a NOTAM a iné)
• Notifikácie o vytvorení/zmene/aktualizácii údajov
• Správa komunikačného priestoru

Procesy dodávateľov dát:

• Vytvorenie nových údajových položiek
• Aktualizácia údajových položiek
• Výmena údajov
• Nahlasovanie chybných/duplicitných/nekvalitných leteckých informácií/údajov

Procesy modulu U-Space:

• Poskytovanie CIS prostredníctvom modulu U-Space/ CIS
• Poskytovanie USS prostredníctvom modulu U-Space/USSP
• Výmena informácií, údajov atď. medzi zainteresovanými subjektami
• Vzájomná výmena údajov medzi poskytovateľmi služieb U-Space

Procesy konzumentov dát:

• Získavanie leteckých informácií/údajov
• Získavanie informácií, údajov atď. prostredníctvom modulu U-Space/CIS
• Dostupnosť USS na účely UTM
• Nahlasovanie chybných/duplicitných/nekvalitných leteckých informácií/údajov

Procesy externých subjektov:

• Validácia/verifikácia/schvaľovanie údajov externým subjektom
• Vytváranie podkladov pre PAIS externým subjektom

V nasledujúcej časti sú popísané prístupy k možnému riešeniu celé projektu z pohľadu:

• Biznis architektúry
• Využitých technológií
• Aplikačných komponentov
• Multikriteriálnej analýzy

3.7.1.    Stanovenie alternatív pomocou biznisovej vrstvy architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému boli navrhnuté rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému), ako alternatívy popísané v tabuľke nižšie. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA, konkrétne:

Z pohľadu nutnosti vytvorenia prototypizácie je potrebné podotknúť, že všetky navrhované biznis alterenatívy predstavujú overené inforamčné systémy, ktoré muia prejsť certifikáciou na úrovni nie len Dopravného úradu SR, ale aj na európskej úrovni. Hovoriť teda o potrebe vytvárania prototypu nie je pre tento typ projektu relevantné. Rovnako podporované procesy sú jasne definované a majú svoje metodické postupy, ktoré sú schválené na úrovni Európskej komisie a jej orgánov.

3.7.2.    Multikriteriálna analýza

Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA

3.7.3.    Stanovenie alternatív pomocou aplikačnej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

Na architektúr sa dá pozrieť aj z pohľadu procesov, ktoré sú podporované celkovým riešením, pričom sa jedná o nasledovné moduly:

Vyhodnotenie alternatív sa nachádza v nasledujúcej tabuľke:

3.7.4.    Stanovenie alternatív pomocou technologickej vrstvy architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití vládneho cloudu.

Nakoľko MDaV SR plánuje vybudovanie vlastného cloudového riešenie, je preto preferovanou alternatívou využitie práve týchto služieb. Preto alternatívou, ktorá je preferovaná je č.2 vytvorenie nového systému LIS, nakoľko stávajúce systémy v ostatných alternatívach č.1 a č.3 je využitie existujúceho riešenia, ktoré nie je nasadené v prostredí MDaV SR ale u samotného poskytovateľa služieb.

Popis požiadaviek na technologickú vrstvu je v prístupe k projektu.

4.    POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Projekt je postavený ako vybudovanie samostatného IS, ktorý bude zabezpečovať podporu procesov pri evidencii a sprístupňovaní leteckých informácií a zároveň bude slúžiť ako UTM v prostredí Slovenskej republiky.

Z pohľadu výstupov, vzhľadom na predmet projektu a plánovanú časovú realizáciu, bude projekt implementovaný v rámci 1 inkrementu:

Výstupom bude funkčný IS dodaný podľa naplnenia všetkých funkčných a nefunkčných požiadaviek. Z pohľadu realizácie projektu bude prechádzať štandardnými etapami riadenia IT projektov.

Projekt bude realizovaný podľa etapizácie projektu, ktorá zahŕňa nasledovné fázy:

• Analýza a dizajn
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb,
• Implementácia a testovanie
• Nasadenie a post-implementačná podpora
• Riadenie projektu

Pre tieto etapy sú definované jasné výstupy, ktoré majú byť dodané a budú predmetom akceptačných kritérií.

Výsledným produktom bude dodaný IIS PLI so všetkými definovanými komponentmi akcentujúcimi všetky požiadavky definované v rámci DFŠ, ktorá bude detailizovať navrhované požiadavky podľa prílohy Katalóg požiadaviek.

Dodávka služieb pre hlavné aktivity bude realizovaná formou projektu v súlade s metodikou, ktorá vychádza z:

• štandardu PRINCE2,
• vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov,
• vykonávacieho predpisu vydaného podľa § 31 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bude dodržovať internú metodiku integrácií,
• vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Všetky výstupy projektu musia byť vypracované v súlade s metodikou riadenia QA projektov informatizácie verejnej správy.

Realizácia projektu začne schválením iniciačných dokumentov (PID), ktorý bude vypracovaný dodávateľom. Predpokladané trvanie jednotlivých fáz a hlavných aktivít sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Pod etapami je potrebné rozumieť jednotlivé časti, ktoré môžu byť realizovateľné samostatne oddelenými vývojovými tímami.

V nasledujúcej tabuľke sú definované jednotlivé výstupy po fázach projektu pre každú etapu:

V nasledujúcej tabuľke sú jednotlivé výstupy aktivít podľa fáz projektu:

5.    NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

V nasledujúcej časti je definovaný náhľad biznis architektúry riešenia ako aj aplikačnej architektúry riešenia.

5.1.         Náhľad aktuálnej architektúry riešenia AS IS:

Súčasné riešenie má vytvorené prostredie na zadávanie informácií priamo prostredníctvom AIS portálu (eWIZARD), pričom je možné zadávať len informácie pre potreby AIPu. Ostatné produkty LIS sú tvorené inými spôsobmi, ako napr. zadávanie správ NOTAM prostredníctvom AFTN, pričom následne tieto údaje zverejňuje LPS prostredníctvom AIS portálu.

5.2.         Biznis architektúra navrhovaného riešenia

Na nasledujúcich schémach je definovaný grafický návrh biznis riešenia IS rozdelený na dve základe časti a to:

• LIS
• U-SPACE

Popis biznis architektúry LIS:

Popis biznis architektúry U-SPACE:

Detailný popis procesov biznis architektúry sú v Prístupe k projektu.

5.2.1.    Rámcový popis biznis architektúry

Architektúra je založená na vybudovaní komplexného systému, ktorý bude poskytovať nástroje na tvorbu leteckých informácií, ich validáciu a spracovanie ako aj zverejňovanie. Jedná sa o systém, ktorý tieto údaje bude produkovať nie len pre súčasné nastavenie LIS ale aj pre potreby rozšírenia funkcionalít podľa novelizácie vykonávacích nariadenie v oblasti AIM. Systém zároveň obsahuje modul U-Space, ktorý slúži na komplexné poskytovanie služieb UTM v prostredí Slovenskej republiky.

Tento biznis koncept bude podporený aj aplikačnou architektúrou.

5.3.         Aplikačná architektúra navrhovaného riešenia

Na nasledujúcej schéme je definovaný návrh aplikačnej architektúry riešenia:

Detailný popis architektonických komponentov a služieb je definovaný v dokumente Prístup k projektu.

6.    LEGISLATÍVA

Vytvorenie predmetného národného systému informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky si vyžaduje právnu úpravu pôsobnosti príslušných orgánov štátnej správy a iných osôb, ktorá je v procese prípravy.

Súčasná pôsobnosť MDaV SR

1. MDaV SR je podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 143/1998 Z. z. v spojení s § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy v civilnom letectve.
2. MDaV SR vykonáva pôsobnosť najmä podľa § 47 zákona č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nová pôsobnosť MDaV SR

1. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z rôznych právne záväzných aktov Európskej únie najmä v oblasti civilného letectva, rôzna úroveň pripravenosti jednotlivých subjektov na plnenie legislatívnych požiadaviek, „rozdrobenosť“ pôvodcov príslušných informácií a poskytovateľov informácií, ako aj uvedené prínosy národného systému informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky má mať MDaV SR zodpovednosť a jedinečnú pozíciu, ako ústredný orgán štátnej správy v civilnom letectve, na realizáciu predmetného národného systému informácií pre používateľov vzdušného priestoru Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky ako IIS PLI.

1. MDaV SR pripravilo návrh právnej úpravy, na základe ktorej bude
   1. vlastníkom a správcom IIS PLI,
   2. zodpovedné za zabezpečenie prevádzky IIS PLI ,
   3. oprávnené určiť osobu, ktorá bude ako používateľ IIS PLI zodpovedná za publikáciu informácií v rámci národného systému informácií,
   4. oprávnené určiť podmienky a povinnosti príslušných osôb v rámci národného systému informácií.

Z pohľadu konzistentnosti diela s exitujúcou legislatívnou musia byť naplnené nasledovné predpisy:

• zákon č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov (resp. nový zákon o civilnom letectve, ktorý je v legislatívnom procese),
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/373 v platnom znení,
• vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel (Ú. v. EÚ L 152, 11. 6. 2019) v platnom znení,
• vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/664 z 22. apríla 2021 o regulačnom rámci pre priestor U-space (Ú. v. EÚ L 139, 23. 4. 2021),
• vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/665 z 22. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/373, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na iné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky vo vzdušnom priestore U-space určenom v riadenom vzdušnom priestore (Ú. v. EÚ L 139, 23. 4. 2021),
• vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/666 z 22. apríla 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 923/2012, pokiaľ ide o požiadavky na prevádzku letov s posádkou vo vzdušnom priestore U-space,
• Stratégia ochrany pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel v oblasti kritickej infraštruktúry, ochrany súkromia, neoprávneného monitorovania objektov štátneho záujmu, ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo narušenia obmedzených a zakázaných vzdušných priestorov na území Slovenskej republiky schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 48 z 19. januára 2022.

Zároveň bude potrebné dodržať nasledovné predpisy pri implementácií:

• zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 95/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 85/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 275/2014 Z. z. o zaručenej konverzii,
• vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov.

7.    ROZPOČET A PRÍNOSY

V tejto časti projektového zámeru je posúdená nákladová a prínosová efektívnosť zamýšľaného projektu.

7.1.         Rozpočet projektu

Rozpočet projektu bol kalkulovaný na základe Use Case Point analýzy, kedy boli identifikované náklady na jednotlivé funkcionality. Každá funkcionalita bola priradená k identifikovaným modulom, ktorými sú:

• Modul pre Tvorbu údajov
• Modul pre Schvaľovanie údajov
• Modul pre Produkciu
• Modul pre Zverejňovanie údajov
• Modul U-Space/CIS
• Modul U-Space/USSP

Okrem externých nákladov boli kalkulované aj interné náklady, predovšetkým na pozície:

• Kľúčový používateľ
• Vlastník procesov
• Dátový špecialista

V nasledujúcej tabuľke sú identifikované náklady na pripravované riešenie:

Z pohľadu investičných a prevádzkovaných nákladov sa jedná o nasledovné náklady:

Prevádzkové výdavky budú hradené z rozpočtových prostriedkov kapitoly ministerstva. Prevádzkové náklady na rozvoj hlavne modulov ako CIS a U-SPACE boli z dôvodu novosti riešenia odhadnuté na 7% z investičných výdavkov. Preto sú celkové náklady na prevádzku na úrovni vyššej ako je 10 %.

7.2.         Prínosy projektu

Prínosy celého projektu sú postavené na 2 základných aspektoch:

• znižovanie administratívnej náročnosti v prípade procesov zabezpečujúcich poskytovanie LIS a
• využitie potenciálu trhu UAS prostredníctvom zavedenia modulu U-Space ako národného UTM a eliminácia potenciálnych bezpečnostných hrozieb vznikajúcich počas prevádzky UAS.

7.2.1.    Znižovanie administratívnej náročnosti procesov:

Prínosy projektu sú predovšetkým v oblasti znižovania kapacitných potrieb v oblasti poskytovania leteckej informačnej služby. V roku 2019 bol v LPS SR realizovaný projekt Procesný audit, ktorého cieľom bolo aj kapacitné posúdenie jednotlivých procesov.

Z pohľadu kontextu tohto projektového zámeru a procesného auditu je relevantnou predovšetkým procesná oblasť Letecké informačné služby, ktorú realizujú najme na Divízií leteckých informácií. Jedná sa o nasledovné organizačné útvary:

• Odbor systémov AIM (SYS)
• Odbor medzinárodnej kancelárie NOTAM (NOF)
• Odbor leteckých informácií a publikácií (AIP)

V nasledujúcej tabuľke je identifikovaná kapacita pre vyššie uvedené organizačné útvary procesnej oblasti:

V rámci procesnej oblasti boli pre každý identifikovaný proces učené, či bude proces dotknutý realizáciou projektu. K dotknutým procesom bol identifikovaný potenciál úspor pre daný proces danej organizačnej jednotky.

V rámci Odboru medzinárodnej kancelárie NOTAM sa jedná o 8,2 FTE pričom projektom je dotknutá kapacita 7,34 FTE. Po zohľadnení procesov a optimalizačných váh je potenciál optimalizácie na úrovni 4,09 FTE.

V prípade odboru leteckých informácií sa jedná o kapacitu 6,11 FTE z čoho 4,79 FTE popredstavuje procesy, ktoré budú dotknuté projektom. V rámci týchto procesov bola identifikovaná potenciálna úspora na úrovni 2,45 FTE.

V prípade odboru systémov AIM je skôr zaujímavý proces Správy informačných systémov, ktorý môže byť zavedením nového IS optimalizovaný hlavne v oblasti prevádzky a zabezpečenia incident manažmentu, ktorý bude pokrytý na úrovni dodávateľa.

V rámci ostatných organizačných útvarov predstavovali procesy Leteckej informačnej služby kapacitu na úrovni 1,76 FTE, pričom potenciál úspor je na úrovni 0,71FTE.

Každý optimalizovaný proces bol priradený k modulov a teda je možné pozerať na potenciál úspor aj cez moduly, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

7.2.2.    Prínosy modulu U-space

7.2.2.1.         Základné informácie

Vyspelé technológie, významný posun v oblasti automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie patria medzi základné skutočnosti, ktoré napomáhajú dynamickému rozvoju oblasti UAS. Technologicky vyspelé UAS sa stávajú cenovo čoraz dostupnejšími. Uvedené platí ako pre širokú verejnosť, ktorá využíva UAS za účelom voľnočasového využitia, tak aj pre podnikateľský sektor na účely vykonávania rôznorodých podnikateľských činností. Tieto skutočnosti spôsobujú významný nárast počtu UAS vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Vzhľadom na povahu predmetnej oblasti, jej obrovský potenciál ako aj narastajúce riziko negatívnych dopadov je potrebné predmetnú oblasť primerane regulovať a prijať inštitucionálny základ na manažovanie prevádzky UAS. EÚ na tieto výzvy reagovala prostredníctvom prijatia legislatívneho rámca, ktorého účelom je bezpečná a efektívna integrácia veľkého počtu UAS do vzdušného priestoru EÚ prostredníctvom tzv. vzdušného priestoru U-Space a inštitucionálnej a technologickej základe pre manažovanie prevádzky UAS – t. j. CIS a USSP.

7.2.2.2.         Odhadovaný nárast prevádzky UAS

Inštitucionálne verejno-súkromné partnerstvo založené Európskou komisiou, Sesar Joint undertaking, v rámci štúdie European drones outlook study predpokladá, že do roku 2050 bude v rámci EÚ prevádzkovaných viac než 7 miliónov UAS na voľnočasové účely a viac než 400 000 UAS na komerčné a štátne účely.

Z uvedeného počtu UAS na komerčné a štátne účely má operovať:

• viac ako 100 000 UAS na rôznorodé činnosti v oblasti poľnohospodárstva za účelom dosiahnutia maximálnej úrovne produktivity predmetného odvetvia;
• viac ako 100 000 UAS na činnosti v oblasti poskytovania urgentných/pohotovostných služieb ako napr. transport pohotovostných zdravotníckych materiálov a pomôcok, krvi atď.;
• viac ako 50 000 UAS v rámci strategických zložiek štátnej správy, ako napr. policajný zbor, hasičský a záchranný zbor, a to za účelom redukcie rizík a zvýšenia efektívnosti rôznorodých záchranných misií.

Vyššie uvedené služby je možné zaradiť do kategórie tzv. inovatívnych služieb poskytovaných vo vzdušnom priestore prostredníctvom UAS. Nad rámec tejto kategórie je potrebné venovať čoraz väčšiu pozornosť aj dynamicky rozvíjajúcej sa oblasti tzv. inovatívnej vzdušnej mobility, ktorej účelom je preprava osôb prostredníctvom UAS v husto zaľudnených oblastiach.

Štúdia European drones outlook study zároveň uvádza, že rastúci trh UAS predstavuje signifikantný potenciál s medziročným nárastom hodnoty tohto trhu o 10 miliárd EUR v nominálnom vyjadrení do roku 2035 a viac ako 15 miliárd ročne do roku 2050. Odhadovaná hodnota odborných prác vykonaných prostredníctvom UAS podľa u štúdie predstavuje viac ako 5 miliárd EUR ročne do roku 2035, čo zdôrazňuje dôležitosť a význam tejto oblasti v rámci aktuálneho trhu.

Z vyššie uvedeného explicitne vyplýva, že UAS sú nositeľom obrovského potenciálu v podobe inovatívnych technológií so signifikantným ekonomickým potenciálom a pozitívnym dopadom na životné prostredie. Naplnenie potenciálu, ktorého sú UAS nositeľom je možné jedine v prípade, ak jednotlivé členské štáty umožnia rozvoj trhu UAS v podobe automatických BVLOS[2] letov a následne autonómnych BVLOS letov. Takáto prevádzka so sebou okrem benefitov prináša aj potenciálne veľké riziká, ktoré je potrebné minimalizovať na akceptovateľnú úroveň.

7.2.2.3.         Bezpečnostné riziká spojené s narastajúcou prevádzkou UAS

Vzhľadom na povahu prevádzky UAS, najmä letov v režime BVLOS, je potrebné poukázať aj na „odvrátenú stránku“ narastajúceho počtu UAS vo vzdušnom priestore, a to najmä narastajúce riziko kolízie UAS/zlyhania UAS/zlyhania pilotovania UAS a následný vznik škody. Takéto riziko teda možné rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to (I) riziko vzájomnej kolízie UAS/kolízie s lietadlom s posádkou vo vzdušnom priestore a (II) riziko vznikajúce na zemskom povrchu. Riziká vznikajúce na zemi tvoria následky rizík vznikajúcich vo vzdušnom priestore. Takéto riziko v konečnom dôsledku predstavuje ohrozenie života a zdravia fyzických osôb, majetku fyzických a právnických osôb.

Nad rámec špecifikovaných rizík je potrebné poukázať na hrozbu úmyselného spôsobenia škôd rôzneho druhu prostredníctvom využitia UAS na protiprávne účely, prípadne možný zásah do oblasti ochrany osobnosti fyzických osôb, najmä osobných údajov. Zabúdať nemožno ani na ohrozenie prvkov kritickej infraštruktúry a chránených záujmov jednotlivých členských štátov.

Uvedené bezpečnostné riziká spojené s narastajúcou prevádzkou UAS môžu navádzať jednotlivé štáty k segregácii prevádzky UAS, v niektorých prípadoch dokonca snahe o elimináciu tejto prevádzky vo vzdušnom priestore, zavádzaniu prísnych represívnych opatrení a systémových riešení na elimináciu UAS v prípade, kedy je tento prevádzkovaný v rozpore s platnými pravidlami – tzv. C-UAS systémov. Segregačný/eliminačný prístup s dôrazom na represívne opatrenia vytvára pre rozvíjajúci sa trh UAS, vrátane výskumu a vývoja v predmetnej oblasti, obzvlášť nepriaznivé prostredie. Takýto prístup zabraňuje naplneniu pozitívnych predpokladov definovaných v predchádzajúcej časti. Podobný efekt vzniká taktiež v prípade, keď integrácia UAS nie je efektívna, tzn. dochádza k formálnej zmene právnej úpravy, ktorá však nie je reflektovaná vytváraním inštitucionálnej a technologickej základne potrebnej pre integráciu UAS, prípadne naopak.

7.2.2.4.         Riešenie uvedených výziev

Zohľadňujúc skutočnosti načrtnuté v predchádzajúcich odsekoch je zrejmé, že správnym prístupom k narastajúcej a čoraz rozmanitejšej prevádzke UAS je integrácia tejto prevádzky do vzdušného priestoru, a to s dôrazom na prvky efektivity, maximálnu možnú úroveň bezpečnosti a harmonizáciu v rámci EÚ.

Uvedomujúc si túto potrebu, EÚ v rokoch 2019 až 2021 prijala komplexný regulačný rámec pre integráciu UAS do vzdušného priestoru EÚ.

Momentálne je na jednotlivých členských štátoch, akým spôsobom budú k predmetnej oblasti pristupovať. Máme za to, že je potrebné poukázať na fakt, že prístup jednotlivých členských štátov k predmetnej oblasti delí členské štátny na dve skupiny. Na tie štáty, ktoré sa budú podieľať na pozitívnych prínosoch, ktorých sú UAS nositeľom a na štáty, ktoré sa z dôvodu neefektívnych reakcií na týchto prínosoch podieľať nebudú. Je možné predpokladať, že štáty, ktoré pristupujú k integrácii UAS zdržanlivo, až negatívne, budú do budúcna na mape trhu UAS vytvárať čierne diery. Vzhľadom na obrovské benefity, ktorými sú UAS nositeľmi, takýto stav nie je žiadúci.

Realitou dnešných dní na území SR je narastajúci počet UAS na voľnočasové účely, ako aj zvyšujúci sa dopyt po moderných technológiách, ktorých sú USA nositeľom. Tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že SR musí reagovať okamžite a spustiť efektívnu a bezpečnú integráciu UAS do vzdušného priestoru SR prostredníctvom vytvorenia vzdušného priestoru U-space, vrátane jeho inštitucionálnej, technologickej a legislatívnej základne v čo najskoršom možnom termíne.

Navrhnuté riešenie modulu U-space komplexne pokrýva požiadavky na umožnenie rozvoja trhu UAS a zároveň elimináciu možných nepriaznivých dopadov na spoločnosť. Zároveň je nutné podotknúť, že problematika UAS je problematikou medzirezortnou, tzn. že predmetné systémové riešenie je efektívnym riešením pre jedno z najkomplexnejších prierezových odvetví.

V prípade, ak Slovenská republika predmetné systémové riešenie neprijme, zabráni naplneniu vyššie uvedených pozitívnych prínosov oblasti UAS a zároveň nedokáže efektívnym spôsobom riešiť a zabrániť vyššie definovaným rizikám.

7.2.2.5.         Kalkulácia odhadu prínosov pre SR

Ak by sme aplikovali odhadovaný nárast hodnoty  trhu UAS do podmienok SR prostredníctvom aplikácie podielu HDP SR na celkovom HDP Európskej únie, bola by SR prisúdená hodnota vo výške 0,673% (HDP SR 115 mld. USD a HDP EU 17 089 mld. USD - https://tradingeconomics.com/country-list/gdp?continent=europe). Táto predstavuje teda hodnotu 67,3 mil. EUR ročný nárast.

Táto hodnota predstavuje medziročný nárast do roku 2035. Nedá sa predpokladať, že takýto nárast bude k dispozícií hneď v roku dobudovania systému, čo je koniec roka 2023 a preto je odhad korigovaný na základe koeficientu nárastu trhu, ktorý je odhadovaný konzervatívne a to v nasledovnom percentuálnom vyjadrení:

Hodnota potenciálu trhu je teda v 10 ročnom horizonte na úrovni cca 184,4 mil. EUR. Treba povedať, že na dosahovanie tejto hodnoty má priamy vplyv vybudovanie systémového riešenia na UTM, bez ktorého nie je možné tento potenciál dosiahnuť.

7.2.3.    Vyhodnotenie prínosov a nákladov riešenia

Po aplikovaní týchto úspor, existujúcich prevádzkových nákladov ako aj výšku potenciálu ekonomickej hodnoty trhu do CBA, je návratnosť projektu v 5. roku od zrealizovania ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

8.    HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

9.    PROJEKTOVÝ TÍM

Interný projektový tím pre fázu vypracovania dokumentov podľa požiadaviek MIRRI je zložený z nasledujúcich pracovných pozícií:

• Procesný analytik – 1 pozícia,
• IT špecialita – 1 pozícia.

Zároveň sa zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV,
• Zástupca vlastníkov procesov objednávateľa,
• Zástupca kľúčových používateľov objednávateľa,
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen).

Pre potreby realizácie projektu bude zriadený projektový tím objednávateľa v nasledovnom rozsahu:

• Kľúčový používateľ,
• Vlastník procesov.

Participácia na jednotlivých aktivitách je uvedená v CBA projektu.

10.PRACOVNÉ NÁPLNE

Pracovné náplne rolí na projekte sú nasledovné:

• Kľúčový užívateľ – poskytuje odbornú súčinnosť pri definovaní požiadaviek na systém pre oblasť agendy, ktorú má zverenú,
• Vlastník procesov – poskytuje odbornú súčinnosť pri definovaní požiadaviek na zabezpečenie jednotlivých procesov.

11.ODKAZY

Irelevantné

12.PRÍLOHY

V rámci prípravy projektu sú súčasťou nasledovné dokumenty:

• Príloha 1: Katalóg požiadaviek,
• Príloha 2: CBA projektu,
• Prílohe 3: Časť 3.6 dokumentu Riziká a závislosti,
• Príloha 4: Časť 3.4 dokumentu Ciele projektu a merateľné ukazovatele.

[1] V rátame DÚ, LPS SR, Letiskových spoločností

[2] Beyond visual line of sight - termín označujúci operácie za hranicou viditeľnosti.