I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

manažérsky výstup I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

Obsah

1.   História DOKUMENTU.. 1

2.   ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE. 3

2.1        Použité skratky a pojmy. 3

2.2        Konvencie pre typy požiadaviek. 5

3.   DEFINOVANIE PROJEKTU.. 6

3.1        Manažérske zhrnutie. 6

3.2        Motivácia a rozsah projektu. 7

3.3        Zainteresované strany/Stakeholderi 8

3.4        Ciele projektu. 9

3.5        Merateľné ukazovatele (KPI). 12

3.6        Špecifikácia potrieb koncového používateľa. 12

3.7        Riziká a závislosti 17

3.8        Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry. 17

3.9        Multikriteriálna analýza. 18

3.10       Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry. 20

3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry. 22

4.   POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU). 25

5.   NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY. 26

5.1        Biznis architektúra. 26

5.2        Aplikačná architektúra. 26

5.3        Technologická architektúra. 33

5.4        Prehľad e-Government komponentov. 34

6.   LEGISLATÍVA. 35

7.   ROZPOČET A PRÍNOSY. 39

7.1        Sumarizácia nákladov a prínosov. 39

7.2 Prínosy projektu. 40

7.3 Vyhodnotenie CBA. 41

8.   HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA. 44

9.   PROJEKTOVÝ TÍM.. 47

9. 1 Pracovná náplň projektového tímu. 47

10. PRÍLOHY. 50

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Účelom dokumentu je rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu Centrálna integračná platforma MZ SR, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov v súlade s vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy. Dokument obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

2. 1 Použité skratky a pojmy

2. 2 Konvencie pre typy požiadaviek

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny požiadaviek sú kategorizované podľa oblastí označených v samostatnom stĺpci „Oblasť požiadavky“ pre každú požiadavku v nasledujúcich kategóriách:

1. Procesné,
2. Legislatívne,
3. Dátové,
4. Požiadavky na službu,
5. Architektonické,
6. Bezpečnostné,
7. Integračné,
8. Požiadavky na UI/UX,
9. Implementačné požiadavky.

Požiadavky sú uvedené v prílohe tohto dokumentu: I-04_Príloha pre spracovanie Katalógu požiadaviek_vyhláška_MIRRI_401_2023

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3. 1 Manažérske zhrnutie

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) plánuje vytvorenie integračnej platformy, ktorá budú slúžiť na efektívne centrálne zbieranie a transfer dát z organizácií v pôsobnosti MZ SR v rámci projektu Integračná platforma (ďalej len „IP“). MZ SR má v súčasnosti v pôsobnosti takmer 104 podriadených organizácií. V zmysle Plánu obnovy a odolnosti (ďalej len “POO”) je predmetom projektu Centrálnej integračnej platformy MZ SR (ďalej len “CIP”) zber dát od 19 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ďalej len “PZS”) v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti MZ SR s právnou formou príspevkových organizácií a akciových spoločností (viď. tabuľka nižšie, kapitola 3.3), ktoré sú zapojené do centralizácie riadenia. V budúcnosti je možné rozšírenie uplatnenia výstupov tohto projektu na všetky podriadené organizácie MZ SR.

Ide o integračnú platformu, ktorej cieľovým stavom implementácie riešenia tzv. „Master data management“ je zjednotenie údajov zdieľaných viacerými informačnými systémami v organizácií do databázy kmeňových údajov, ktoré sú presné, kompletné, jednoznačné, aktuálne, konzistentné a správne. Zavedenie systematického manažmentu údajov ponúka možnosť konsolidácie všetkých kmeňových údajov v organizácii. Kumuluje funkčnosti modulov pre dátovú integráciu, dátovú kvalitu a tvorbu integrácií aplikácií pre komplexné prepojenie dátových zdrojov a prostredníctvom funkčností dátového manažmentu vytvorenie kmeňových údajov, ktorá v ekosystéme funguje ako jednotný bod pravdy. Riešenie ponúka možnosť implementovať všetky najpoužívanejšie štýly riadenia kmeňových údajov v organizácii. Projekt CIP vytvára technologický a dátový základ pre cieľový stav implementácie riešenia tzv. „Master data management“ s dôrazom na naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti pre centrálne riadenie vybraných 19 nemocníc, podľa Reformy 3 a Investície 3. CIP možné postupne prostredníctvom ďalších aktivít a plánovaných projektov rozvíjať.

Prostredníctvom konsolidácie kmeňových údajov je možné alokovať nadbytočné systémy a úložiská, ako aj zabezpečiť jednotné, presné a hlavne zdieľané dáta tam, kde sú potrebné, čo vedie k značnému znižovaniu prevádzkových nákladov a zvyšovaniu úžitkovej hodnoty z dát. Tento systém za istých okolností môžu využívať podriadené organizácie (napr. Nemocnice) ako už spomínaný zdroj jednotný zdroj pravdy, keďže CIP bude zabezpečovať aj dátovú integráciu, a to konkrétne konzumovaním referenčných registrov prostredníctvom integrácie na Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov (ďalej ako IS CPDI), ktorý je v zmysle zákona č. 305/2013. Z. z. o e-Governmente súčasťou Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorý zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy a inými informačnými systémami. Správcom modulu je MIRRI. Nemocnice v súčasnosti pôsobia do veľkej miery ako samostatné zariadenia s rôznou úrovňou systémov riadenia, ekonomického vykazovania a plánovania.

Cieľom projektu CIP je implementácia systému IP ako súčasť nosných prostriedkov pre zjednotenie a optimalizáciu dát PZS, ktoré umožní MZ SR ich centrálne riadiť, usmerňovať a zefektívňovať ich výkon. MZ SR bude tieto dáta využívať v rámci kontrolingových činností, benchmarkingu, ale aj k získaniu nových súvislostí a informácií, o ktoré sa bude možné oprieť pri operatívnych a strategických rozhodnutiach.

Podporné podmienky a predpoklady realizácie CIP MZ SR:

1. Zabezpečenie odborných kapacít pre dátový manažment a realizáciu projektu: Predpokladom realizácie navrhovaných zmien v rámci MZ SR je zabezpečiť a posilniť príslušné odborné kapacity v oblasti riadenia dát, a to najmä v oblastiach metodiky, nastavení pravidiel, dátovej kvality, ktoré by boli jednotné v rámci rezortu MZ SR. Organizačným predpokladom na strane MZ SR je vytvorenie dostatočných odborných kapacít pre metodickú správu údajov a dátovej kvality v rezorte zdravotníctva a organizačné nastavenie pravidiel dátového manažmentu.
2. Realizácia externých projektov: úspešná migrácia nemocníc do CES a realizácia projektu IS OPE (NCZI) – realizácia integrácií.

Z technického pohľadu je potrebné pre úspešnú realizáciu riešenia CIP vykonať integráciu CIP na ERP nemocníc, čo bude v danom čase CES  (v rámci projektu CES MF SR), a prípadne existujúce ERP nemocníc, kde budú zachované čiastkové funkcionality implementované v minulosti, ktoré nebudú migrované do CES v rozsahu:

• Migrácia dát ERP 19 PZS v zriaďovateľskej/zakladateľskej pôsobnosti MZ SR do IS CES v rámci projektu Zapojenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR do CES (pre dáta, ktoré sú potrebné pre výkon pôsobnosti Sekcie centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií, najmä v oblasti kontrolingu a benchmarkingu) Uvedená migrácia dát bude prebiehať paralelne s implementáciou projektu CIP.

Paralelné podporné podmienky môžu mať negatívny dopad na časové trvanie, predpokladané náklady a dosiahnite cieľov projektu CIP.

3. 2 Motivácia a rozsah projektu

V oblasti použitia a správy dát v rámci útvarov MZ SR boli identifikované nasledujúce riziká a problémy, pre ktoré v súčasnosti nie je definovaný jednotný prístup ani zodpovedajúca systémová platforma:

• v organizačných jednotkách MZ SR existuje vysoký počet neprepojených dátových zdrojov (databázy, súbory, systémy) žijúcich „vlastným životom“,
• systémy obsahujú rovnaké dáta, no v odlišných štruktúrach a kvalite,
• vznikajú nadbytočné náklady pre udržiavanie zdrojov s duplicitnými a nekvalitnými dátami,
• pre nejednoznačnosť dát môžu vznikať potenciálne škody v oblasti chybného plánovania mzdových a finančných prostriedkov, ako aj nesprávnych podkladov pre strategické rozhodovanie,
• dátové zdroje začínajú byť neprehľadné a nemožno vyradiť nadbytočné systémy pre udržiavanie len skutočne potrebnej množiny dát,
• úprava dát je komplikovaná pre ich nesúrodosť a nemožnosť identifikácie následkov zmeny,
• neexistujú pracovné postupy pre riadenie prístupu k dátam a manažovanie práce s nimi,
• každá zmena predstavuje značné sekundárne náklady na dodatočné úpravy pridružených systémov,
• nie je implementovaná jednotná príprava dát ani jednoznačná právna úprava pri poskytovaní objektov evidencie pre  informačné systémy v rámci, ale aj mimo rezortu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,
• zbieranie údajov prebieha nekoordinovane, vo väčšine prípadoch pomocou Excel súborov, ktoré sú často manuálne vypĺňané organizáciami,
• často nie sú dostupné aktuálne dáta, ktoré sa často vyžadujú aj ako „ad hoc“ požiadavky pre rôzne operatívne alebo strategické rozhodnutia MZ SR,
• nedostupnosť dát vzhľadom na komplexnosť získavania požadovaných údajov, ktoré sú prepojené z rôznych informačných systémov.

3. 2 Zainteresované strany/Stakeholderi

Tabuľka 1 Zainteresované strany/Stakeholders

3. 4 Ciele projektu

Na základe zistených problémov boli definované ciele projektu, princípy a základné oblasti požiadaviek na riešenie, ktoré by mali identifikovať problémy súčasného stavu.

Nasledujúca schéma popisuje vzťahy motivačnej vrstvy medzi aktérmi, cieľmi, princípmi a požiadavkami. Na základe analýzy motivácie bola navrhnutá technická platforma, ktorá poskytne technické prostriedky pre naplnenie cieľov.

Obrázok 1: Motivačná vrstva

Ciele:

• Komplexné prepojenie dátových zdrojov a vytvorenie kmeňových údajov, ktoré funguje ako jednotný zdroj pravdy,
• Minimalizácia manuálneho a duplicitného zberu dát a ad hoc požiadaviek, ktoré sú v súčasnosti vypĺňané organizáciami,
• Získavanie referenčných a ďalších dát z Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov pre zabezpečenie dátovej kvality, prípadné poskytovanie dát do Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov pre ich využitie ďalšími orgánmi verejnej moci v súlade s ich pôsobnosťou,
• Zvýšenie dostupnosti dát prepojením dátových zdrojov,
• Jednoduchšia správa dát a zmien,
• Zavedenie jednotného systému pre integráciu údajov pri centralizovanom riadení nemocníc, ako cieľ MZ SR v rámci Plánu obnovy,
• Odstránenie duplicitných dát a systémov.

Princípy vychádzajú z cieľov projektu a definujú vlastnosti systému v širšom rozsahu a určenom kontexte a sú prepojené na požiadavky, ktoré špecifickejšie popisujú architektúru systému.

Princípy sú použité aj ako základné kritéria na výber alternatívy riešenia:

• Lepšia kontrola hospodárenia a plánovania podriadených organizácií MZ SR,
• Zníženie administratívy na strane nemocníc,
• Zvýšená efektivita pracovníkov MZ SR, podporená vybudovaním systému pre jednotnú správu dát,
• Splnenie časového harmonogramu POO pre financovanie.

Požiadavky na riešenie sú previazané na princípy v nasledovných oblastiach.

• Procesné,
• Legislatívne,
• Dátové,
• Požiadavky na službu,
• Architektonické,
• Bezpečnostné,
• Integračné,
• Požiadavky na UI/UX/UCD,
• Implementačné požiadavky

Detailnejší popis požiadaviek z pohľadu zadávateľa je uvedený v prílohe tohto dokumentu: I-04_Príloha pre spracovanie Katalógu požiadaviek_vyhláška_MIRRI_401_2023.

Ciele projektu vyplývajú z cieľov investície Investícia 3.1. Zavedenie jednotného systému pre centralizáciu riadenia nemocníc a reformy RRP - Reforma 3: Centralizácia riadenia štátnych nemocníc.

V súčasnej dobe nie sú jednotlivé softvéry a aplikácie integrované, resp. komunikujú iba cez rozhrania, ktoré neumožňujú plnú integráciu. Plánovaný stav je vytvorenie integračnej platformy, na ktorej vznikne úložisko dát, s ktorými budú vedieť pracovať aplikácie a softvéry a ktorá bude slúžiť aj ako zásobník big data pre ďalšiu analytickú činnosť. Takisto sa na ňu môže napojiť CES. Z tohto dôvodu je potrebné dosiahnuť cieľ napojenia aplikácií, SW a IS na integračnú platformu.

Tento cieľ podporuje aj ďalší cieľ Plánu obnovy, Centrálny ERP systém - v rámci investície 3: Digitalizácia v zdravotníctve. Centrálna integračná platforma je čiastkovým, resp. podporným riešením pre dosiahnutie centrálneho riadenia najväčších nemocníc pomocou pripojenia týchto nemocníc, pričom táto bude napojená aj na CES ako centrálny ERP systém.

Tabuľka 2: Cieľ projektu podľa Plánu obnovy

3 5 Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 3: Merateľné ukazovatele

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Potreby pre návrh budúceho riešenia sú zamerané predovšetkým na zlepšenie riadenia a hospodárenia štátnych nemocníc z pohľadu ich zriaďovateľa alebo zakladateľa, ktorým je MZ SR prostredníctvom zlepšenia správy dát, ich centralizácie, odstránením duplicít zberu a zabezpečením poskytnutia relevantných dát pre účely riadenia a rozhodovania. Potreby budúceho riešenia boli popísané v kapitolách Motivácia a Ciele projektu.

Na základe dotazníkového zberu dát, ktorý sa uskutočnil vo februári 2024 medzi organizačnými útvarmi MZ SR, boli identifikovaní nasledujúci koncoví používatelia Centrálnej integračnej platformy, ďalej aj „konzumenti dát“:

• Oddelenie kontrolingu a reportingu podriadených organizácii, Sekcia centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácii,
• Sekcia financovania, Odbor poisťovníctva,
• Odbor strategických investícií, Sekcie správy majetku štátu, zakladateľských práv a strategických investícií,
• Inštitút zdravotných analýz,
• Odbor klasifikácie a cenotvorby ústavnej starostlivosti, Inštitútu zdravotných analýz,
• Odbor krízového riadenia a krízového manažmentu,
• Oddelenie pre kategorizáciu a cenotvorbu liekov, Sekcie farmácie a liekovej politiky,
• Odbor špecifikácií a cenových máp, Sekcie verejného obstarávania.

Tabuľka 4: Popis informačných potrieb konzumentov dát

Zber dát v súčasnosti prebieha väčšinou elektronickou formou prostredníctvom výmeny súborov vo formáte .xslx, .pdf, resp. v iných formátoch. Súčasne na viacerých organizačných útvaroch MZ SR (napr.  na odbore strategických investícií) prebieha zber dát zasielaním listinnej podoby ako aj prostredníctvom emailov prípadne cez registratúru, kedy zamestnanci MZ SR musia odčítavať hodnoty zo zaslaných dokumentov a následne ich prácne manuálne prepisovať do .xlsx súborov.

Zber dát od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre odbor finančného kontrolingu podriadených organizácií má byť od apríla 2024 dočasne zabezpečený prostredníctvom samostatného modulu v systéme EMA.EVO, po ukončení prevádzky systému MyGide. Zber týchto dát má byť v cieľovom stave pokrytý v rámci Centrálnej integračnej platformy MZ SR.

Vyššie identifikovaní konzumenti dát sú predpokladanými skupinami používateľov CIP, ktorí momentálne využívajú údaje z nemocníc pre výkon svojich aktivít. Po uvedení do prevádzky bude možné rozšíriť CIP, resp. ďalej prispôsobovať aj pre ďalšie relevantné útvary MZ SR v záujme dosiahnutia vyššie definovaného cieľového stavu – komplexného riadenia rezortu prostredníctvom dát - “data-driven government”. Predmetom návrhu Centrálnej integračnej platformy MZ SR nebudú používatelia z nasledujúcich organizačných útvarov MZ SR, ktoré v rámci dotazníkového zberu údajov potvrdili, že nezbierajú informácie od podriadených organizácií, resp. ich informačné potreby sú pokryté agendovými informačnými systémami a nepožadujú dátové služby v rámci Centrálnej integračnej platformy MZ SR. Týmito organizačnými útvarmi MZ SR sú:

• Kancelária ministra,
• Odbor medzinárodných vzťahov a záležitostí EÚ,
• Komunikačný odbor,
• Útvar kontroly, dozoru a sťažností,
• Útvar vnútorného auditu,
• Inšpektorát kúpeľov žriediel,
• Sekcia implementácie plánu obnovy a odolnosti a reforiem,
• Sekcia zdravia,
• Odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie,
• Odbor zdravotníckeho vzdelávania,
• Odbor farmácie, Sekcie farmácie a liekovej politiky,
• Oddelenie pre zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, Sekcie farmácie a liekovej politiky,
• Oddelenie pre omamné látky a psychotropné látky, Sekcie farmácie a liekovej politiky,
• Odbor kategorizácie, cenotvorby a hodnotenia zdravotníckych pomôcok a diabetických potravín, Sekcie farmácie a liekovej politiky,
• Odbor liekovej legislatívy a MEA, Sekcie farmácie a liekovej politiky,
• Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog,
• Sekcia výskumu, vývoja a programov,
• Kancelária generálneho tajomníka služobného úradu,
• Odbor projektov a reforiem,
• Osobný úrad,
• Odbor zadávania zákaziek, Sekcie verejného obstarávania,
• Odbor posudzovania zákaziek, Sekcie verejného obstarávania,
• Sekcia  informatiky a digitalizácie,
• Odbor správy majetku štátu, zakladateľských a akcionárskych práv, Sekcie správy majetku štátu, zakladateľských práv a strategických investícií,
• Sekcia európskych programov a projektov,
• Sekcia legislatívy a  práva.

Informačné potreby konzumentov dát sú v súčasnosti pokryté najmä prostredníctvom nasledujúcich poskytovateľov dát:

• Poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR (viď. tabuľka nižšie),
• Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI),
• Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL),
• Zdravotné poisťovne,
• Dáta z medzinárodných a európskych inštitúcií (napr. Svetová banka, OECD, Eurostat, ILOSTAT, databázy EMA, WHO, Unicef a iné).

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR, ktorí budú primárnymi poskytovateľmi dát pre CIP:

Tabuľka 5: Zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR

Uvedení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR v súčasnosti poskytujú dáta jednotlivým útvarom MZ SR priamo, resp. prostredníctvom NCZI, ako aj ostatným orgánom verejnej moci (napr. iným ministerstvám, zdravotným poisťovniam, daňovým a colným orgánom, miestnej samospráve a pod.).

Detailný popis súčasných dátových zdrojov pre informačné potreby konzumentov dát sú uvedené v dokumente „Prístup k projektu“.

V podmienkach rezortu MZ SR v súčasnosti nie je zmapovaná detailná analýza dátových potrieb v rezorte zdravotníctva, a to v dôslednom rozdelení na poskytovateľov a konzumentov dát. Uvedená analýza by mala byť zrealizovaná v úvode realizačnej fázy projektu Centrálnej integračnej platformy MZ SR a jedným z jej výsledkov by malo byť vytvorenie dátového modelu. Následné udržiavanie a aktualizácia dátového modelu rezortu MZ SR je dôležitým aspektom z hľadiska udržateľnosti projektu. NCZI spravuje údajovú základňu a zdravotnícky informačný systém v zmysle zákona č. 153/2013 Z. z.  o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a kontraktami uzatvorenými medzi MZ SR a NCZI[2]. V rámci organizačnej štruktúry MZ SR, ako zriaďovateľa, bol prijatím Dodatku č. 1 k Organizačnému poriadku MZ SR s účinnosťou od 1. októbra 2024 založený organizačný útvar, ktorý metodicky riadi a koordinuje zber, spracovanie údajov od podriadených organizácií, definuje kontroly dátovej kvality, zabezpečuje dátovú governance v rámci celého rezortu zdravotníctva, pod názvom Sekcia centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií. Zriadenie takéhoto útvaru bolo nevyhnutným predpokladom pre realizáciu projektu Centrálnej integračnej platformy MZ SR. Metodika a správa údajov CIP by mala byť zabezpečená špecializovanými pracovníkmi pre dátový manažment na strane MZ SR, ktorí momentálne nie sú zastúpení v organizačnej štruktúre MZ SR, napr. dátový architekt, dátový kurátor, alebo dátový právnik.

3.7 Riziká a závislosti

Riziká a závislosti predkladaného projektu sú uvedené v samostatnom dokumente s označením „P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_XY“, ktorý je prílohou predkladaných dokumentov v prípravnej fáze projektu.

3. 8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému sú v projektovom zámere navrhnuté rôzne riešenia zabezpečenia chodu biznis procesov a funkcií.

Alternatívy pokrývajú procesy a funkcie, ktoré vedú k zlepšeniu kontroly nákladov a plánovania podriadených organizácií a zahŕňajú všetkých stakeholderov (zainteresované strany). Na úrovni alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, alternatíva, ktorá splní kritéria výberu bude vstupom do CBA.

Obrázok 2: Stanovenie biznis alternatív

3.9 Multikriteriálna analýza

Výber alternatív je uskutočnený na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe výstupov kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

V rámci motivácie boli identifikované Princípy, ktoré boli kritériami pre výber vhodného variantu. Kritéria označené ako “KO” vyplynuli s kľúčových biznis požiadaviek zo zadania na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a projektu. Naplnenie všetkých KO kritérií indikuje preferovaný variant riešenia a naopak, nesplnenie KO kritéria vylučuje identifikovaný variant.

Tabuľka 7: Spracovanie MCA pre CIP MZ SR

Tabuľka 8: Vyhodnotenie MCA pre návrh CIP MZ SR

3. 10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú a nadväzujú na výstupy architektúry biznis vrstvy. Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je v zmysle pravidiel prípravy Projektového zámeru potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov,
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR).

1. Biznis alternatíva 1 - integrácia ERP nemocníc do CIP
   1. Nutné moduly: Integračná platforma – Modul integračný komponent, Modul kvality a čistenia dát, Modul prístupy a administrácia, Používateľské rozhranie, Modul Biznis intelligence / analytika, Modul rozhrania nemocníc
   2. Preferované moduly: Integrácia na IS OPE

1. Biznis alternatíva 2 – migrácia ERP do CES [3] a integrácia s CIP
   1. Nutné moduly: Integračná platforma – Modul integračný komponent, Modul kvality a čistenia dát, Modul prístupy a administrácia, Používateľské rozhranie, Modul Biznis intelligence / analytika, Modul rozhrania nemocníc
   2. Preferované moduly: Integrácia na IS OPE

Podrobnejšie zdôvodnenie spôsobu výberu alternatív:

Základné potreby v oblasti riadenia nemocníc je možné naplniť Biznis alternatívou 1 a Biznis alternatívou 2, avšak rozdielovým kritériom  je riziko spojené s dlhším časovým harmonogramom implementácie pri Biznis alternatíve č. 2 a potenciálna duplicitná implementácia funkcionalít funkcií a teda aj opakovanom vynakladaní prostriedkov pri implementácií Biznis alternatívy č.1.

Biznis alternatíva 1 (bez migrácie CES - s integráciou súčasných ERP nemocníc):

• z pohľadu architektúry poskytne Biznis alternatíva 1 prepojenie rôznych údajov pre riadenie na strane MZ SR, avšak bez zjednotenia dátových zdrojov v oblasti ERP v nemocniciach,
• predstavuje väčšie riziko z pohľadu náročnosti a času, realizuje sa integrácia niekoľkých rôznych súčasných ERP systémov nemocníc, ktoré majú rôzne rozhrania a dátové štruktúry,
• nie je potrebné navrhnúť nové procesy pre ERP,
• nie je potrebné migrovať súčasné ekonomické a mzdové systémy nemocníc do CES (MF SR),
• nie je potrebné integrovať ERP so všetkými ostávajúcimi IS nemocníc, keďže sú už čiastočne integrované,
• nepredstavuje dlhodobé riešenie z dôvodu rozdielnosti ERP systémov u PZS a tým aj množstva integrácií s CIP, ktoré by bolo potrebné udržovať a aktualizovať.
• nenapĺňa povinnosť integrovať nemocnice typu príspevkové organizácie do CES.

Biznis alternatíva 2 (po migrácii na CES - CES ako ERP pre nemocnice):

• z pohľadu architektúry predpokladá Biznis alternatíva 2 zjednotenie dátových zdrojov, ako aj procesov v oblasti ERP v nemocniciach pre účely riadenia na strane MZ SR,
• nutným predpokladom implementácie tejto alternatívy je migrácia súčasných ERP systémov 19 nemocníc do nového systému CES v správe MF SR (prebiehajúci projekt) a prispôsobenie biznis procesov pre oblasť ERP a zároveň vyradenie súčasných ERP systémov nemocníc,
• v prípade zvolenia tejto alternatívy je potrebné realizovať časovo náročnú fázu migrácie každej z 19 nemocníc do CES, ktorá bude v réžii projektu CES,
• potrebné rozšíriť súčasný rozsah zazmluvneného projektu CES s dodávateľom, keďže nezahŕňa migráciu 5-ich štátnych nemocníc typu akciová spoločnosť. Momentálne sa v pláne realizácie CES nachádza 14 nemocníc typu príspevková organizácia. Zoznam príspevkových a rozpočtových organizácií, ktoré majú byť migrované do CES sa nachádza na: https://crz.gov.sk/data/att/4177714.pdf
• Integrácia údajov nevyhnutných pre centrálne riadenie nemocníc z NIS a iných IS do CIP /dáta mimo CES,
• Zoznam nemocníc, podľa typu organizácie je uvedený v tabuľke č. 4 tohto dokumentu: Zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR.

Tabuľka 9: Podrobnejšie porovnanie biznis alternatív z pohľadu závislosti projektov CIP (MZ SR) a CES (MF SR)

Biznis alternatíva 2 realizácie CIP je z pohľadu naplnenia identifikovaných požiadaviek MZ SR a existujúcich plánov POO pre CIP ako aj CES realizovateľná za predpokladu mitigácie popísaných projektových rizík. Doterajšie posuny v harmonograme projektu CES však predstavujú významné riziko pre implementáciu systémov v rozmedzí predpokladaných časových rámcov.

Pre vyhodnotenie realizovateľnosti Biznis alternatívy 2 je potrebné zhotoviť analýzu začlenenia identifikovaných požiadaviek CIP (MZ SR) do projektu CES (MF SR), dohodnúť a komunikovať záväzný plán migrácie v rámci MZ SR ako aj s dotknutými nemocnicami a zabezpečiť financovanie stanovených rozhraní IS na strane nemocníc zo strany MZ SR.

3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

V rámci technologickej vrstvy sú navrhované pre obe alternatívy možnosti riešenia infraštruktúry:

1. Technologická infraštruktúra MZ SR,
2. Technologická infraštruktúra dátového centra NCZI,
3. Technologická infraštruktúra CIP, spoločná s CES v dátovom centre MFSR,
4. Technologická infraštruktúra Vládneho cloudu - služby privátneho cloudu SR,
5. Technologická infraštruktúra Vládneho cloudu - certifikované služby verejného, resp. hybridného cloudu SR.

Tabuľka 10: Porovnanie alternatív technologickej architektúry

Na základe analýzy porovnania alternatív technologickej architektúry je preferovaným variantom Infraštruktúra CIP v MZ SR (on-premise).

.

4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

V rámci projektu budú požadované nasledovné výstupy projektu:

• Projektové výstupy podľa vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov) pre fázy podľa: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2023/401/20231115_5583266-2.pdf minimálne v rozsahu:
  • Výstupy vytvárané PRIEBEŽNE počas celého projektu,
  • Realizačná fáza - Analýza a dizajn /vrátane dôslednej dátovej analýzy/, nákup HW, technických prostriedkov programových prostriedkov a služieb, implementácia a testovania, nasadenie a post-implementačná podpora (PIP).
• Výstupy bezpečnostných požiadaviek podľa:
  • § 20 a § 21 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
  • Vyhlášky č. 79/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy, Príloha č. 3
• Koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu CIP - dodanie modulov architektúry vrátane funkcií služieb, procesov,
• Biznis objekty: fyzický dátový model, “end-to-end” integrácia dát zo zdrojových systémov, aplikačné rozhrania, transformačné procedúry a skripty pre extrakciu, transformáciu a nahratie údajov, prvky používateľského rozhrania - objekty dashboardu: tabuľky, grafy a výstupné reporty.

Predpokladom realizácie projektu CIP je zakotvenie zodpovednosti dodávateľa realizácie za všetky návrhy výstupov projektu CIP. Dodávateľ bude známy po vyhodnotení verejného obstarávania. Zodpovednosť za schvaľovanie výstupov bude mať vlastník projektu CIP, ktorý bude nominovaný vedením MZ SR, resp. nim poverená relevantná osoba, resp. projektová rola, podľa typu a obsahu projektového výstupu.

Definícia zodpovedností bude záväzne zadefinovaná v zmluve o dielo, resp. realizačnej zmluve projektu CIP a súvisiacej projektovej dokumentácii.

5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Návrh zvolenej architektúry budúceho riešenia vyplýva z výsledku analýzy, preferovanej alternatívy, ako aj identifikovaných funkčných, nefunkčných požiadaviek. Náhľad obsahuje popis budúceho cieľového riešenia projektu a súčastí, ktoré je potrebné dodať pre zvolenú alternatívu riešenia. Požiadavky sa nachádzajú v prílohe I_02_BC_CBA_PRILOHA_Projekt_CIP_MZSR, ktorá obsahuje Katalóg požiadaviek.

5.1 Biznis architektúra

Biznis architektúra obsahuje nasledovné skupiny a aktérov, ktorí sú užívateľmi navrhovaného systému:

Aktéri - používatelia CIP:

1. Konzumenti údajov – vybrané útvary MZ SR a nemocnice, ktorí zároveň poskytujú zdrojové údaje, primárne SCRaKPO.
2. Správcovia – dátoví a IT špecialisti, ktorí budú spravovať rôzne aspekty CIP pre zabezpečenie správy, prevádzky, podpory a bezpečnosti systému. Na strane MZ SR dátoví experti a vecní odborníci zo SCRaKPO, Odbor informatiky.

Koncové služby:

1. Služby dátovej analýzy - služby zamerané na koncového používateľa, ktoré zabezpečujú ciele projektu pre podporu centrálneho riadenia nemocníc, a to monitorovaním a vyhodnocovaním údajov, ktoré sú pripravované automatizovane a zobrazované nástrojmi “Biznis intelligence” v prehľadnej forme tzv. “dashboardov”, a to grafov, tabuliek a predefinovaných pohľadov.
2. Služby riadenia a správy dát - služby riadenia dát sú skupinou služieb pre nastavenie pravidiel spracovania dát, napr. transformácie, dátového slovníka, dátovej kvality pre zabezpečenie konzistencie, zamedzenia duplicít. Primárnymi používateľmi sú dátoví špecialisti - dátoví analytici, kurátori, architekti a špecialisti kontrolingu.

Biznis procesy – predstavujú postupnosť aktivít, ktoré dosahujú požadovaný výsledok, ako napr. definovaný súbor výstupov alebo biznis služieb. V prípade navrhovanej architektúry poskytujú sú to:

1. Procesy dátovej analýzy – procesy automatizovaného získavania - extrakcie, transformácie, analýza a vizualizácie dát
2. Procesy riadenia dátovej kvality – procesy pre definované sekvencie pre identifikáciu - validáciu spracovávaných dát, definíciu a tvorbu pravidiel, vyhodnotenie dátovej kvality v zmysle pravidiel, monitorovanie a vyhodnotenie spracovania dát.

5.2 Aplikačná architektúra

Aplikačná architektúra obsahuje prvky aplikačnej vrstvy, ktorá popisuje štruktúru, správanie a interakciu navrhovaných aplikácií. Aplikácie sú zoskupené na základe funkčných celkov a poskytujú funkcionalitu pre prevádzku aplikačných služieb. Aplikačné služby budú realizované softvérom s cieľom prevádzky biznis procesov a služieb pre používateľov CIP.

Navrhovaná aplikačná architektúra je rámcová a dodávateľsky neutrálna, a preto je možné namapovať prípadné softvérové riešenia rôznych dodávateľov, tak aby naplnila požiadavky a ciele. Aplikačná architektúra pomôže sledovať pokrytie navrhovaných funkcií modulov a služieb pri výbere a návrhu konkrétneho riešenia implementácie a tým odsledovať kompletnosť návrhu a realizácie systému.

Navrhovaná aplikačná architektúra CIP sa skladá z nového informačného systému - Integračná platforma MZ SR, ktorý má moduly, ktoré budú reprezentované softvérovým systémom, a to:

• Používateľské rozhranie – prístup používateľa do IS CIP MZ SR a využitie jeho funkcie.
• Modul kvalita a čistenie údajov – funkcie riadenia dát - dátový slovník správa štandardov, nástroje dátovej kvality, formuláre a validácia. Modul bude poskytovať nasledujúce služby dátovej kvality:
  • Základná analýza dátovej kvality:
  • Validácia voči objektu evidencie (OE):
  • Asistované čistenie:
  • Automatické stotožnenie:
  • Vlastná služba dátovej kvality podľa špecifických potrieb MZSR.

• Modul Biznis intelligence / analytika – spracovanie a vizualizácia výstupov dátovej analýzy a reportov, úložisko spracovávaných dát.
• Modul prístupy a administrácia – konfigurácia, monitorovanie, auditovanie, nastavenie prístupov,

• Modul integračný komponent- rozhrania pre získavanie údajov zo zdrojových externých systémov - nemocnice, registre a pod.
• Modul Rozhrania nemocníc – rozhrania na strane  IS (napr. NIS, LIS) nemocníc, ktoré sú potrebné pre CIP.

Na obrázku náhľadu aplikačnej architektúry sú zobrazené komponenty aplikácií, aplikačných služieb a funkcií v notácii Archimate. Oranžovou je zvýraznená integrácia na IS OPE, ktorá bude závisieť od harmonogramu realizácie projektu IS OPE (NZCI). Prostredníctvom tejto integrácie bude možne integrovať údaje z ďalších dátových zdrojov v rezorte zdravotníctva (ISZI, JÚRZ, ÚZDS) ako aj IS CPDI.

Obrázok 4: Náhľad aplikačnej architektúry CIP

Na zabezpečenie a udržanie požadovanej kvality dát bude súčasťou architektúry Centrálnej Integračnej Platformy modul Kvality a čistenia údajov. Tento modul bude obsahovať kontroly, ktoré budú výsledkom detailnej analýzy existujúcich a požadovaných dátových kontrol počas implementačnej časti projektu. Modul bude zodpovedný za automatické vykonávanie zadefinovaných kontrol a za vyhodnocovanie kvality dát vo forme reportu pre koncového používateľa alebo systém.

Všetky kontroly budú zdokumentované a každá kontrola bude mať prideleného vlastníka, ktorý bude za danú kontrolu zodpovedný. V prípade, že kontrolou sa identifikuje problém, dostane vlastník informáciu o probléme, ktorý bude riešiť.

Vykonávanie kontrol:

• Po extrakcii dát zo zdrojových systémov
  • Kontroly budú aplikované ihneď po extrakcii dát a existujúce chyby budú identifikované a odchytené na začiatku procesu
• Po transformácii dát
  •  Kontroly budú aplikované na dáta, ktoré boli zmenené transformačným procesom (ak budú definované)
• Počas importu dát z dokumentov
  •  počas importu dát z dokumentov dostane používateľ informáciu o chybných dátach a požiadavku na úpravu a opakovaný import správnych dát.
• Súčasť formulára
  •  v prípade importu dát pomocou formulára bude tento formulár obsahovať kontroly nad jednotlivými hodnotami a používateľ bude na chybu upozornený v reálnom čase.

Dátové kontroly budú rozdelené do kategórií:

• Informačné
  • Poskytnú len informáciu o neočakávanej resp. podozrivej hodnote. Tieto kontroly neovplyvnia ďalšie spracovanie dát, alebo procesy
• Kritické kontroly
  • Kontroly, ktoré pri identifikácií chyby informujú používateľa a zároveň zastavia ďalšie spracovanie dát, resp. nasledujúce procesy.

Zdroje ERP dát:

Zdrojovými ERP dátami pre CIP budú údaje z oblastí účtovníctvo, rozpočet, ľudské zdroje, správa majetku, zmluvy a pod.  v nasledujúcich moduloch CES^[4], :

• M01 Personalistika,
• M02 Mzdy,
• M03 Organizačný manažment,
• M04 Časový manažment,
• M05 Talent manažment,
• M07 Správa služobných ciest,
• M08 Manažment vozového parku,
• M09 Materiálový manažment,
• M10 Predaj služieb,
• M14 ZFK - Riadenie interného workflow,
• M15 Rozpočet,
• M16 Správa nehnuteľností,
• M17 Konsolidácia,
• M18 Finančné účtovníctvo,
• M19 Nákladové účtovníctvo,
• M20 Riadenie projektov,
• M21 Evidencia zmlúv a zverejňovanie do CEZ,
• M22 Evidencia majetku,
• M23 Zmluvné účty,
• M27 Reporting,
• M28 Centrálne kmeňové dáta a číselníky,
• M30 Údržba a opravy.

Predmetom návrhu CIP MZSR nie je návrh ERP, ani návrh migrácie organizácií do CES. Rozsah údajov, spôsob a plán migrácie sú v rozsahu a kompetencii projektu CES MFSR.

Na základe požiadaviek MZ SR pre CIP sú okrem údajov z ERP potrebné vybrané medicínske dáta od PÚZS, ktoré sú určené pre podporu riadenia a kontrolingu. V tabuľke nižšie sú uvedené objekty evidencie, ktoré budú predmetom implementácie CIP.

Zdroje medicínskych dát:

Tabuľka 12: Predpokladané dátové objekty evidencie – medicínske dáta

Údaje z tabuľky vyššie sú predmetom Katalógu požiadaviek na CIP a pre účely prípravnej dokumentácie sú definované rámcovo. Podrobnejšia analýza a detailný dátový model budú predmetom implementačnej fázy projektu po výbere dodávateľa.

Dátové výstupy pre koncového používateľa:

Spracované dáta budú poskytované používateľom v rôznych formách. ERP dáta budú spracovávané v CES, ktorý bude poskytovať štandardizované výkazy aj pre účely MZ SR. Ďalšími sledovanými údajmi budú medicínske dáta, ktoré budú vizualizované pomocou obrazoviek prezentačnej vrstvy prostredníctvom rôznych typov tzv. dashboardov.

CES momentálne neposkytuje funkcionalitu pre zobrazovanie a kontroling údajov, ktoré nepochádzajú zo zdrojových ERP dát v CES, na základe týchto dôvodov bude potrebné v rámci CIP implementovať služby pre spoločné zobrazovanie medicínskych, ako aj vybraných ERP dát.

Pre zapojené nemocnice vznikne možnosť automatizovaného poskytovania údajov pre vybrané výkazy (napr. E, M, L) na základe dostupných údajov z CES. V súčasnosti tieto údaje zbiera NCZI z nemocníc prostredníctvom zberu cez ISZI.

Spôsob zobrazovania výstupných údajov pre koncového používateľa:

1. ERP dáta: Dátové výstupy budú poskytnuté štandardne prostredníctvom reportingového modulu CES v rozsahu podľa prílohy č. 2: Katalóg výkazov CES.

2. Spoločné zobrazovanie ERP a medicínskych dát: transformované dátové výstupy budú zobrazované koncovému používateľovi prezentačnou vrstvou CIP ako:

• Štandardizovaný dashboard
• Individualizovaný dashboard napr. pre Kontroling
• Zobrazenie dát v tabuľkovej forme
• Export dát

Z pohľadu koncového používateľa je potrebné, aby zobrazovanie ERP dát ako aj medicínskych dát prebiehalo obdobným spôsobom bez potreby preklikávania medzi CES a CIP a tým je preferované zjednotenie používateľského prostredia a analytických funkcií pre CES a CIP.

5.3 Technologická architektúra

Na základe analýzy porovnania alternatív technologickej architektúry je preferovanou variantou Infraštruktúra CIP v MZ SR (on-premise). Tento záver vychádza z nasledujúcich dôvodov:

1. Plná kontrola a kompetencia MZ SR:
   • Táto možnosť umožňuje Ministerstvu zdravotníctva SR úplnú kontrolu nad infraštruktúrou a bezpečnosťou systému.
   • Správa hardvéru aj softvéru ostáva v priamej kompetencii MZ SR, čím sa eliminuje závislosť na externých subjektoch, ako sú NCZI, MV SR alebo certifikovaní poskytovatelia služieb vládneho cloudu.
2. Bezpečnosť citlivých údajov:
   • Infraštruktúra v MZ SR je najvhodnejšia pre spracovanie citlivých údajov (napr. údaje o pacientoch, diagnózach, zdravotných záznamoch), keďže verejné cloudové služby v súčasnosti nie sú plne certifikované na spracovanie všetkých zdravotníckych informácií.
   • Táto možnosť umožňuje lepšie zabezpečenie údajov a znižuje riziko únikov alebo neoprávneného prístupu.
3. Znižovanie závislosti od externých poskytovateľov:
   • Alternatívy zahŕňajúce NCZI, MF SR alebo vládny cloud (privátny a verejný) by znamenali závislosť na externých organizáciách. To by mohlo znížiť flexibilitu a schopnosť MZ SR reagovať na nepredvídané situácie alebo potrebu okamžitých zmien v infraštruktúre.
4. Technologická nezávislosť:
   • On-premise riešenie v MZ SR podporuje strategickú nezávislosť ministerstva, čo je dôležité pri správe zdravotníckych systémov a údajov, ktoré sú kľúčové pre riadenie zdravotnej politiky.
5. Dlhodobá kompatibilita a rozšíriteľnosť:
   • V prípade dostatočnej kapacity dátového centra MZ SR umožňuje toto riešenie rozšírenie infraštruktúry podľa budúcich potrieb (napríklad implementácia zdravotníckeho cloudu alebo pridanie analytických a BI vrstiev). Táto flexibilita chýba pri závislosti na externých poskytovateľoch cloudových služieb.

5.4 Prehľad e-Government komponentov

V rámci projektu sa realizuje aj výstup I-03 Prístup k projektu, v ktorom je uvedený náhľad architektúry ako aj prehľad e-Government komponentov, ktoré slúžia na plnenie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIS).

6 LEGISLATÍVA

Pre implementáciu alternatívy 2 (Použitie dát z centralizovaného ERP – CES) je potrebné vykonať nasledovné legislatívne zmeny:

• Úprava § 7 (5) zákona č. 215/2019 Z.z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov, štandardným spôsobom na základe prípadných potrieb projektu
• Úprava zákona č. 153/2013 Z.z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Rozsah a návrh konkrétnych zmien zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude predmetom fázy Analýzy a dizajn projektu. Je pravdepodobné, že z uvedenej fázy projektu vyplynie aj nevyhnutosť úpravy ďalších zákonov/prípadne ich vykonávacích predpisov/ v gescii MZ SR
• Doplnenie vyhlášky MZ SR č. 107/2015 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy zdravotníckej informatiky a lehoty poskytovania údajov s účelom zohľadnenia parametrov riešenia
• Úprava § 1 vyhlášky MZ SR č. 10/2014, ktorou sa ustanovuje zoznam štatistických výkazov v zdravotníctve, podrobnosti o postupe, metódach, okruhu spravodajských jednotiek a lehotách hlásení v rámci štatistického zisťovania v zdravotníctve a ich charakteristiky, s účelom odstránenia duplicít s riešením

Ak nepríde k realizácií vyššie uvedených zmien, sú ciele projektu ohrozené, keďže môže prísť k duplikácii so systémom CES, vedúc k dvojitému financovaniu a neefektívnosti. Ďalším rizikom je, že ak nepríde k úprave vzťahu medzi NCZI a MZ SR nad rámec každoročného kontraktu, bude naďalej pretrvávať neuspokojivý vzťah a s ním spojené procesy pre ťaženie údajov z NCZI pre účely MZ SR (napr. Kategorizácia nemocníc), vrátane možného nedostatočného zabezpečenia údajov, keďže ich spracovanie a rozsah nie je legislatívne upravený.

Úpravy vo vyhláškach č. 107/2015 Z.z. a č. 10/2014 Z.z., sú nevyhnutné pre zabezpečenie kompatibility riešenia, ako aj odstránení duplicít súčasného výkazníctva s funkcionalitami CIP (napr. mesačný výkaz o ekonomike vybraných organizácií v zdravotníctve). Zároveň je potrebné vykonať legislatívnu úpravu a to buď rozšírením vyhlášky č. 10/2014 Z. z. o zbere medicínskych dát (uvedené v tabuľke 10 tohto dokumentu) v požadovanej frekvencii alebo vytvorením nového predpisu, ktorý by PÚZS zavádzal túto povinnosť.

Uvedené zmeny je odporúčané realizovať v dostatočnom časovom predstihu, pri zahrnutí všetkých potrebných pripomienkových mechanizmov, tak, aby projekt dodržal časové limity stanovené pre financovanie z Plánu obnovy a odolnosti SR, pre úspešné spustenie platformy do Q4 2025.

Zároveň, pre dosiahnutie úspešnej implementácie projektu je potrebné zriadenie orgánu (napr. vo forme odboru) zameraného na dátové riadenie, v rámci rezortu MZ SR. Kompetencie a úlohy daného orgánu by mali byť určené pomocou vykonávacieho predpisu.

Potreby navrhovaného riešenia z pohľadu legislatívy

Riešenie predstavuje integračnú platformu a softvér pre potreby verejnej správy a preto je dôležité postupovať v zmysle platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov a právne záväzných aktov Európskej únie, so zohľadnením všetkých súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä: zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov, zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spolu s vykonávacími predpismi daných zákonov, najmä vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „Vyhláška o riadení projektov“), vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o štandardoch“), vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy v znení neskorších predpisov.

Pri vypracovaní projektovej dokumentácie je nevyhnutné zohľadniť zároveň aktuálne prebiehajúci projekt Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) implementácie centrálneho ekonomického systému SR (ďalej len „CES“), ktorého hlavným cieľom je implementácia CES pre subjekty štátnej správy. V harmonograme projektu MF SR sa nachádza aj MZ SR s jeho podriadenými organizáciami, s predpokladaným integrovaním a zapojením do Q4 2025.

V tabuľke nižšie sú špecifikované predpisy, ktoré majú na ciele projektu vplyv a sú identifikované riziká, ktoré súčasná právna úprava predstavuje pre úspešné splnenie projektu.

Relevantná legislatíva pre úlohy projektu

Z pohľadu právnej úpravy v rozsahu predmetného projektu ďalej rozlišujeme 2 typy PÚZS, ktoré spadajú pod zakladateľskú/zriaďovateľskú pôsobnosť MZ SR:

Riziká súčasnej právnej úpravy sú nasledovné:

• Nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR sú súčasťou CES a sú závislé od progresu daného projektu, čo predstavuje výrazné časové riziko pre plnenie cieľov tohto projektu.
• Nemocnice nemajú formálnu povinnosť zbierať a reportovať vybrané medicínske dáta (viď. Tabuľka 11: Predpokladané dátové objekty evidencie – medicínske dáta) voči MZ SR

Zdieľanie údajov medzi MZ SR a NCZI je realizované na základe každoročne uzatváraných kontraktov, čo môže byť rizikom pre kontinuitu prúdenia údajov (napr. oneskorenie podpisu zmluvy), zároveň je táto úprava administratívne a časovo náročná.

7. ROZPOČET A PRÍNOSY

Rozpočet bol stanovený na základe UCP analýzy a prieskumu trhu v prípade potrebného HW a systémového SW.

Prínosy boli kalkulované predovšetkým ako úspora času na strane používateľa, t.j. 19 nemocníc, ktorý bude mať zjednodušenú prácu pri analýzach a exportoch dát o hospitalizovaných pacientoch.

7.1 Sumarizácia nákladov a prínosov

Z pohľadu výzvy sa jedná o nasledovnú nákladovú štruktúru:

Hlavné aktivity:

• Vývoj aplikácií – 4 338 318 € z toho:
• 013 Softvér - 4 205 077 €
• 521 Mzdové výdavky – 65 261 €
• HW a licencie – 6 317 391 €

Podporné aktivity:

• 907 paušálna sadzba – 296 503 €

Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 10 522 468 €

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené náklady projektu v horizonte 10 rokov:

7.2 Prínosy projektu

Prínosy projektu boli kalkulované ako úspora času na strane 19 nemocníc pri analýzach, exportoch a iných činnostiach s dátami o hospitalizovaných pacientoch, ktoré je potrebné spracovať pre interné potreby, ako aj pre účely reportingu analytickým zložkám a podriadeným organizáciám MZ SR. Počty hospitalizovaných pacientov boli stanovené na základe verejne publikovaných dát Národným centrom zdravotníckych informácií.

Z pohľadu dĺžky trvania AS IS bol do úvahy braný priemerný čas práce u používateľa a budúci čas na vykonanie práce.

V nasledujúcej tabuľke je uvedená priemerná predpokladaná časová úspora:

Následne bolo TO BE trvania vybavenia počítané ako vážený priemer hodnoty AS IS trvania a TO BE trvania.

Časová úspora na strane používateľa je kalkulovaná na základe zníženia priemernej dĺžky trvania úkonov pri práci s údajmi o hospitalizovaných pacientoch.

Východiskový stav („BE“) predstavuje odhad minimálneho trvania, pričom zohľadňuje časové úspory plynúce zo zjednodušenia a zefektívnenia práce používateľov, ktoré sa očakávajú po implementácii projektu. Tento odhad je založený na konzervatívnom prístupe a predpokladá postupné skracovanie lehôt prostredníctvom automatizácie a digitalizácie procesov spracovania údajov o hospitalizovaných pacientoch. 

Časová úspora zohľadňuje aj postupný nábeh automatizácie počas plánovaného desaťročného obdobia trvania projektu. Medzi kľúčové faktory, ktoré prispievajú k tejto úspore, :

Zníženie administratívnej záťaže: Skrátenie času potrebného na vykonávanie úkonov  na základe optimalizácie práce s dátami. 

Automatizácia procesov: Implementácia technologických riešení eliminuje manuálne kroky a uzefektívňuje prácu a analýzu dá. 

Manažment údajov: komplexné prepojenie dátových zdrojov a vytvorenie kmeňových údajov ako jednotného zdroja údajov.

V dlhodobom horizonte sa očakáva, že tieto opatrenia prispejú k významnému zlepšeniu používateľskej skúsenosti, zníženiu administratívnych nákladov a celkovému zvýšeniu kvality manažmentu údajov, čo vytvára reálny predpoklad pre kvalitnejšie rozhodovanie pri manažovaní procesov.

7.3 Vyhodnotenie CBA

8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Z dôvodu závislostí na iných projektoch by mala byť implementácia projektu realizovaná do viacerých inkrementov:

1. Inkrement č. 1 – – Analýza a Dizajn, Implementácia a Testovanie a Nasadenie základných modulov CIP:
   • Modul integračný komponent,
   • Modul kvality a čistenia údajov,
   • Modul Biznis intelligence / analytika,
   • Modul prístupy a administrácia
   • Rozhrania (bez IS OPE rozhrania)
   • Rozhrania nemocníc (plánované pre CIP): integrácia nemocníc môže prebiehať v skupinách podľa súčasných dodávateľov NIS a LIS t.j. v 3 – 5 iteráciách.

1. Inkrement č. 2 – Analýza a Dizajn, Implementácia a Testovanie a Nasadenie integrácie IS OPE a súvisiacich integrácií:
   • Rozhranie a Integrácia s IS OPE s cieľom integrácie údajov z JÚRZ, ISZI, RPO (cez CPDI).

Každý inkrement má alokovaný odhadovaný rozpočet implementácie pričom Inkrement č.1 je kľúčový pre dosiahnutie funkcionality a prínosu riešenia. Inkrement č. 2 obsahuje integrácie, ktoré sú však závislé na prebiehajúcom projekte IS OPE, ktorý realizuje NCZI a MZ SR. Do IS OPE je potrebné začleniť integráciu s IS CIP MZ SR, čo má dopad na rozšírenie IS OPE ako aj časový harmonogram realizácie.

Inkrement č. 2 (Integrácia CIP MZ SR - IS OPE) je závislý od realizácie projektu IS OPE a preto nie je momentálne známy plán realizácie integrácie IS OPE / CIP MZ SR.

V projekte by mala byť využitá kombinácia metód waterfall a Agile s cieľom priebežnej realizácie integrácie a ukončovania míľnikov. V rozsahu projektu je pomerne veľa aktérov a integrácie môžu byť analyzované a odovzdávané priebežne podľa pripravenosti nemocníc, ich technických prostriedkov ako aj rôznej potreby času na realizáciu zmien v lokálnych rozhraniach.

• Výber nemocníc pre iteráciu by mal byť na základe ich organizačnej, technickej pripravenosti na realizáciu.
• Jednotlivé iterácie obsahujú prelínanie fáz Analýza a Dizajn, Implementácia a testovanie a Nasadenie. Z dôvodu dodatočného dopĺňania špecifikácií rozhraní nebude potrebné uzatvárať fázu Analýza a Dizajn a až následne Implementovať, ale tieto aktivity môžu bežať súbežne v ďalších iteráciách.

Vzhľadom na vzájomnú závislosť projektov CES (migrácia ERP), súvisiacej integrácie NIS, realizácie CIP, ako aj ďalších aktivít na úrovni 19 PZS, je odporúčané zvážiť v rámci MZ SR jednotné riešenie aktivít centralizácie riadenia nemocníc spôsobom programového riadenia, ktorý by pozostával nielen z riešenia paralelných IT projektov, ale aj zosúladenia organizačného-procesného nastavenia, ktoré pozostáva z viacero úrovní. Tieto úrovne by mali byť riešené postupne, keďže na seba nadväzujú. Vyriešenie nastavení organizácie, pravidiel a procesov pre budúci stav znižuje riziko pri realizácií technologických projektov.

Odporúčané poradie realizácie jednotlivých úrovní v rámci programového riadenia je nasledovné:

1. Organizačná úroveň: vytvorenie resp. definícia organizačných zložiek a rolí zodpovedných za centrálne riadenie hospodárenia nemocníc, vrátane dátovej časti a architektúry. (nastavenie organizačnej štruktúry a obsadenie pozícií – nad rámec CIP)
2. Procesná a dátová úroveň: nastavenie procesov, metodík, pravidiel, sledovaných indikátorov, dátového manažmentu, ktoré sú potrebné pre analytické spracovanie údajov ako aj riadenie dátovej kvality, bezpečnosti a súvisiacich oblastí. (napr. aktivity tvorby metodík a predpisov pre riadenie dát)
3. Technologická úroveň: realizácia súvisiacich IT projektov a zmien (napr. CES, CIP, zmeny v IS PZS, upgrade infraštruktúry, IS OPE, IS RISEZ a pod.). Navrhovaný projekt CIP je v tomto jedným z projektov, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa centrálneho riadenia hospodárenia nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR.

Nastavenie programového riadenia bude závisieť od rozhodnutia o spôsobe realizácie projektov spravidla na úrovni MZ SR,  MF SR a NZCI, v zmysle zodpovedností za jednotlivé projekty a ciele.

9. PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení 6 členov, vrátane predsedu RV.

RV projektu tvoria:

1. Členovia RV s hlasovacím právom

• Predseda RV,
• Biznis vlastník,
• Zástupca kľúčového používateľa,
• Zástupca prevádzky.

1. Členovia RV bez hlasovacieho práva

• Zástupca NCZI,
• Zástupca dodávateľa (v realizačnej fáze projektu).

Predsedu RV menuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

Členov RV menuje predseda RV. Predseda RV odovzdá každému členovi RV menovací dekrét.

RV určí a vymenuje rolu:

• Projektový manažér za objednávateľa (PM)

Predseda RV odovzdá projektovému manažérovi menovací dekrét.

Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa, v predpokladanom zložení:

• Projektový manažér
• Kľúčový používateľ
• IT analytik,
• IT architekt,
• Manažér kvality,
• Manažér IT prevádzky,
• IT Tester
• Biznis vlastník
• Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Projektový tím je vymenovaní doručením menovacích dekrétov alebo vytvorením komunikačnej matice.

Nominácie osôb a obsadenie projektového tímu za:

• objednávateľa môžu byť definované postupne pre relevantné roly pred každou fázou,  
• dodávateľa budú záväzne definované pri výbere dodávateľa a nominované na začiatku realizácie projektu.

Ďalšie ustanovenia sú popísané vo Vyhláške MIRRI č. 401/2023 o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.

9. 1 Pracovná náplň projektového tímu

Tabuľka 12 Prehľadná tabuľka popisu práce a zodpovedností jednotlivých projektových rolí

10. PRÍLOHY

Príloha č.1: I_02_BC_CBA_PRILOHA_Projekt_CIP_MZSR_240415_NAVRH_v_1.5.xlsx  (CBA  a KATALÓG POŽIADAVIEK)

Príloha č. 2: Katalóg výkazov CES

Tabuľka nižšie obsahuje zoznam dostupných štandardných výkazov CES v zmysle publikovaného dokumentu MF SR - DSR2_CES_M27_Reportig.docx, zdroj:

https://ces.mfsr.sk/ces/specifikacia-modulov/m27-reporting.html

V tejto prílohe je uvedený sumárny prehľad výkazov. Tabuľka je zhrnutím výkazov identifikovaných a používaných v jednotlivých modulových a procesných dokumentoch v rámci Detailnej špecifikácie riešenia (DŠR).

Koniec dokumentu

[1] Zdroj: Organizačný poriadok MZ SR v znení neskorších zmien a doplnkov.

[2] https://www.health.gov.sk/?kontrakty

[3] Zákon č. 215/2019 Z. z., o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov. https://www.zakonypreludi.sk/zz/2019-215

[4] Špecifikácia modulov CES: https://ces.mfsr.sk/ces/specifikacia-modulov/