Wiki zdrojový kód pre I-01 Ideový zámer (Ideovy_zamer)
Naposledy upravil Peter Ďuriš 2025/02/21 13:46
Show last authors
| author | version | line-number | content |
|---|---|---|---|
| 1 | |||
| 2 | |||
| 3 | IDEOVÝ ZÁMER | ||
| 4 | |||
| 5 | |||
| 6 | Manažérsky výstup I-01 | ||
| 7 | |||
| 8 | podľa vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. | ||
| 9 | |||
| 10 | verzia 1.2 | ||
| 11 | |||
| 12 | |||
| 13 | |||
| 14 | Pre rýchlejšiu prípravu projektu a vyššiu spokojnosť používateľov. | ||
| 15 | |||
| 16 | |||
| 17 | |||
| 18 | |||
| 19 | Identifikácia projektu | ||
| 20 | |||
| 21 | |((( | ||
| 22 | Názov: | ||
| 23 | )))|((( | ||
| 24 | Vybudovanie informačného systému na podporu činnosti Broadband Competence (ďalej len „GigaOffice“) | ||
| 25 | ))) | ||
| 26 | |((( | ||
| 27 | Realizátor: | ||
| 28 | )))|((( | ||
| 29 | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie | ||
| 30 | ))) | ||
| 31 | |((( | ||
| 32 | Kontaktná osoba: | ||
| 33 | )))|((( | ||
| 34 | TBD | ||
| 35 | ))) | ||
| 36 | |((( | ||
| 37 | Dátum: | ||
| 38 | )))|((( | ||
| 39 | 10.2.2025 | ||
| 40 | ))) | ||
| 41 | |((( | ||
| 42 | Predpokladaný začiatok: | ||
| 43 | )))|((( | ||
| 44 | Q2 2025 | ||
| 45 | ))) | ||
| 46 | |((( | ||
| 47 | Dátum schválenia projektovou komisiou: | ||
| 48 | )))|((( | ||
| 49 | TBD | ||
| 50 | ))) | ||
| 51 | |||
| 52 | |||
| 53 | |||
| 54 | |||
| 55 | 1. POPIS PROJEKTU | ||
| 56 | |||
| 57 | Tento dokument popisuje projektový rámec pre projekt rozvoja Vybudovanie informačného systému na podporu činnosti Broadband Competence Office. Dokument prináša ucelený ideový pohľad na pripravovaný projekt tak, aby bolo možné spustiť ďalšie fázy projektu. | ||
| 58 | |||
| 59 | 1. Stručný popis východiskovej situácie | ||
| 60 | |||
| 61 | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“) je zodpovedné za digitalizáciu a národný plán širokopásmového pripojenia Slovenska ([[https:~~/~~/digital-strategy.ec.europa.eu/sk/policies/broadband-slovakia>>url:https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/policies/broadband-slovakia]]). V rámci tohto plánu sa do roku 2030 predpokladá: | ||
| 62 | |||
| 63 | * pokrytie všetkých domácností rýchlosťou najmenej 100 Mbps, ktorú možno zvýšiť na 1 Gbps, | ||
| 64 | |||
| 65 | * pokrytie sociálno-ekonomických aktérov gigabitovým pripojením, | ||
| 66 | |||
| 67 | čo spolu vytvára dôležitý základ pre digitálnu transformáciu verejnej správy, rozvoj inovatívneho podnikateľského prostredia a zlepšenie kvality života občanov v SR. | ||
| 68 | |||
| 69 | Po delimitácii Monitorovacieho systému pre reguláciu a štátny dohľad (MSRŠD) na MIRRI vznikla potreba optimalizácie IT podpory v oblasti broadbandu. Existujúci systém nepostačuje pre efektívnu správu a monitorovanie intervencií. GigaOffice integruje kľúčové funkcionality a zabezpečí moderné riešenie pre potreby BCO. | ||
| 70 | |||
| 71 | Súčasný stav | ||
| 72 | |||
| 73 | V súčasnosti kompetencie BCO v oblasti určovania tzv. bielych adries, vyhlasovania verejných konzultácií a plánovania štátnych intervencií pokrýva Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad (MSRŠD). Tento informačný systém umožňuje: | ||
| 74 | |||
| 75 | * Základnú evidenciu bielych adries a ich zoskupenie do „klastrov“, | ||
| 76 | |||
| 77 | * Vytváranie a evidenciu verejných konzultácií (VK) v konkrétnych geografických oblastiach, | ||
| 78 | |||
| 79 | * Založenie a záznam štátnej intervencie pre podporu budovania telekomunikačnej infraštruktúry vo vybraných lokalitách, | ||
| 80 | |||
| 81 | * Pridanie projektov do intervencie a nahrávanie základných údajov o plánovanej realizácii. | ||
| 82 | |||
| 83 | Nedostatky súčasného stavu | ||
| 84 | |||
| 85 | * Manuálna tvorba klastrov bielych adries: Systém nevytvára klastre automaticky. V praxi musí administrátor po vyhlásení verejnej konzultácie vyhodnotiť príslušné adresy ručne, čo je časovo náročné a zvyšuje riziko chýb. | ||
| 86 | |||
| 87 | * Slabé využívanie dostupných dát: Štát síce disponuje množstvom údajov (napr. hranice krajov, okresov, adresné body, informácie o pokrytí), avšak v MSRŠD sa s nimi pracuje len obmedzene a nedochádza k systematickému prepojeniu týchto dát a vytvoreniu prostredia pre automatizáciu. | ||
| 88 | |||
| 89 | * Nedostatočná automatizácia procesov: Jednotlivé úkony (napr. výber oblastí pre VK, vyhodnotenie predložených projektov) prebiehajú prevažne manuálne. To predlžuje proces a vyžaduje zvýšenú administratívnu kapacitu. | ||
| 90 | |||
| 91 | * Obmedzená podpora projektového cyklu: MSRŠD poskytuje základnú evidenciu projektov, v praxi chýbajú komplexné funkcionality na monitorovanie a riadenie ich životného cyklu, napr. dynamické notifikácie, definovanie špecifických pravidiel pre požadovanú dokumentáciu, flexibilné schvaľovanie míľnikov či generovanie prehľadných reportov. V dôsledku toho majú používatelia obmedzené možnosti na efektívne plánovanie, sledovanie a vyhodnocovanie realizovaných projektov. | ||
| 92 | |||
| 93 | * Riziko duplicitných a neaktuálnych informácií: Kým z rôznych verejných zdrojov dochádza k zberu rovnakých dát, MSRŠD ich nepreberá automaticky. Musia sa manuálne prenášať alebo opäť zadávať, čo zvyšuje pravdepodobnosť nekonzistencie a komplikácií pri zbere dát. | ||
| 94 | |||
| 95 | * Statická prezentácia geografických údajov: Aktuálne GIS riešenie poskytuje len vopred definované mapové vrstvy a neumožňuje používateľom dynamicky selektovať či kombinovať rôzne dátové sady podľa ich potrieb, čo obmedzuje zamestnancov BCO pri prehľadávaní dát. | ||
| 96 | |||
| 97 | * Nepružné exporty a zdieľanie dát: Formáty exportu sú striktne preddefinované, a teda nie je možné jednoducho získať podrobnejšie výstupy alebo ich previesť do iných nástrojov na pokročilú analýzu do ďalších nástrojov pre prognózy a pokročilejšie analytické predpovede. | ||
| 98 | |||
| 99 | * Chýbajúca analytická vrstva: Systém neponúka nástroje na priestorové filtrovanie, agregáciu či porovnávacie analýzy, čím sa znižuje využiteľnosť geografických dát pri plánovaní a hodnotení projektov. | ||
| 100 | |||
| 101 | * Slabé prepojenie priestorových dát s adresnými bodmi: Obmedzená integrácia lokalizačných údajov s databázou adresných bodov brzdí dynamický výber lokalít a analýzu ich pokrytia, čím sa sťažuje efektívne plánovanie rozvoja širokopásmovej infraštruktúry. | ||
| 102 | |||
| 103 | * Chýbajúce procesy na zlepšovanie kvality a konzistencie dát: Systém pracuje so staticky zaznamenanými údajmi o adresných bodoch a ich pripojení, ktoré nie sú dostatočne prepojené v čase. Nedostatok nástrojov na verziovanie či historické porovnanie pôvodného a nového stavu obmedzuje možnosť pozorovať vývoj budovania infraštruktúry a hodnotiť jeho efektívnosť. | ||
| 104 | |||
| 105 | * Obmedzené možnosti napojenia externých aplikácií (OpenAPI štandardy): MSRŠD podporuje len prísne definované XML/XSD štruktúry, čo síce zvyšuje formálnu kvalitu dát, avšak náročnosť prípravy týchto súborov sa pri prvých zberoch údajov (napr. pre ÚPREKAPS) ukázala ako problematická a časovo náročná, niektoré nahrávania údajov od podnikov sa museli opakovať. Chýba otvorenejší a flexibilnejší prístup (napr. REST API) pre ľahšiu integráciu rôznorodých externých systémov. | ||
| 106 | |||
| 107 | Projekt bude realizovaný v rámci Programu Slovensko: | ||
| 108 | |||
| 109 | * Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie | ||
| 110 | |||
| 111 | * Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy | ||
| 112 | |||
| 113 | * Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie | ||
| 114 | |||
| 115 | * Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb | ||
| 116 | |||
| 117 | * Aktivita: Rozvoj dátovej interoperability informačných systémov vrátane plnenia Európskeho rámca pre interoperabilitu (EIF), EU Data Strategy a zavedenie pravidiel používania „mojich údajov” | ||
| 118 | |||
| 119 | 1. Situácia po realizácii projektu | ||
| 120 | |||
| 121 | Výsledky projektu GigaOffice sú primárne určené pre Broadband Competence Office (BCO), ktoré bude mať moderný nástroj na efektívnu správu a monitoring intervencií v oblasti broadbandu. Sekundárnymi príjemcami budú štátna správa, regulačné orgány, poskytovatelia telekomunikačných služieb a verejnosť, ktorá získa lepší prehľad o dostupnosti širokopásmového internetu a možnostiach jeho rozšírenia. | ||
| 122 | |||
| 123 | Primárnym cieľom projektu GigaOffice je uľahčiť a zefektívniť rozvoj širokopásmovej infraštruktúry na Slovensku prostredníctvom automatizácie kľúčových procesov, prepojenia dostupných údajov a zosúladenia postupov medzi relevantnými inštitúciami (BCO, telekomunikační operátori, samosprávy, rezortné orgány). Projekt reflektuje potreby moderného eGovernmentu, minimalizuje administratívne zaťaženie a vytvára predpoklady na transparentné a cielené investovanie do rozvoja digitálnej konektivity v súlade s národnými a európskymi stratégiami. | ||
| 124 | |||
| 125 | Výsledkové ciele projektu: | ||
| 126 | |||
| 127 | 1. Zvýšenie digitalizácie a automatizácie agendy BCO - Cieľom je prejsť od manuálnych, často duplicitne vykonávaných činností (napr. identifikácia bielych adries, tvorba verejných konzultácií) ku komplexnej automatizácii procesov. Táto zmena prinesie rýchlejšiu a spoľahlivejšiu evidenciu, zníži administratívnu náročnosť a pomôže pri efektívnom spracovaní veľkého objemu dát. | ||
| 128 | |||
| 129 | 1. Optimalizácia a zjednodušenie procesov v oblasti činnosti BCO - Projekt sa zameriava na prehodnotenie a redizajn kľúčových postupov (napr. schvaľovanie intervencií, tvorba projektovej dokumentácie, plánovanie rozvoja sietí) tak, aby boli prehľadnejšie a ľahšie koordinovateľné. Dôraz sa kladie na elimináciu duplicít, jasné definovanie zodpovedností a dôsledné monitorovanie priebehu s vyššou dynamikou pri vyhlasovaní verejných konzultácií a štátnych intervencií. | ||
| 130 | |||
| 131 | 1. Efektívnejšie využívanie dostupných dát štátu - Prepojením informačných systémov verejnej správy a zdieľaním referenčných údajov sa zabezpečí, že BCO bude mať v reálnom čase prístup k presným a aktuálnym informáciám (napr. hranice krajov, aktualizované zoznamy adresných bodov, evidencie neplatičov, register subjektov verejnej správy). Tým sa zlepší kvalita rozhodovania o investíciách do širokopásmovej infraštruktúry a minimalizuje sa riziko nekonzistencie dát. | ||
| 132 | |||
| 133 | 1. Podpora budovania širokopásmového pripojenia a telekomunikačnej infraštruktúry - Hlavným účelom projektu je uľahčiť a zefektívniť realizáciu národných cieľov v oblasti broadbandu. Hoci sa pravidelné zbery dát o aktuálnom stave sietí už vykonávajú, tieto údaje sa väčšinou len prehliadajú a následne ručne analyzujú, čo spomaľuje proces rozhodovania. Projekt GigaOffice preto kladie dôraz na automatizované spracovanie existujúcich dát, čím sa dosiahne presnejšie plánovanie a kontrola projektov rozvoja širokopásmovej infraštruktúry. Zároveň umožní lepšie zapojenie telekomunikačných operátorov, samospráv a ďalších relevantných subjektov, vďaka čomu bude investovanie do infraštruktúry efektívnejšie a transparentnejšie. | ||
| 134 | |||
| 135 | 1. Zvýšenie miery transparentnosti a zlepšenie komunikácie s verejnosťou - Projekt GigaOffice prinesie prehľadné a ľahko dostupné informácie o krokoch BCO, stave projektov či výsledkoch verejných konzultácií. Zapojenie občanov, podnikateľov a samospráv do konzultačných procesov pomocou elektronických dotazníkov zvýši dôveru v štátne inštitúcie a umožní lepšie pochopiť potreby jednotlivých regiónov. | ||
| 136 | |||
| 137 | 1. Úprava procesov | ||
| 138 | |||
| 139 | Projekt GigaOffice je navrhnutý tak, aby zlepšil viaceré kľúčové procesy súvisiace so správou širokopásmového pripojenia na Slovensku. Tu sú hlavné procesy, ktoré tento projekt vylepší: | ||
| 140 | |||
| 141 | |((( | ||
| 142 | Oblasť | ||
| 143 | )))|((( | ||
| 144 | Ako je to dnes | ||
| 145 | )))|((( | ||
| 146 | Zlepšenie vďaka GigaOffice | ||
| 147 | ))) | ||
| 148 | |((( | ||
| 149 | Automatizácia a digitalizácia procesov BCO | ||
| 150 | )))|((( | ||
| 151 | * Procesy sú vykonávané prevažne manuálne, čo zvyšuje administratívnu náročnosť. | ||
| 152 | |||
| 153 | Existujúci systém neumožňuje efektívne riadenie a monitorovanie intervencií. | ||
| 154 | )))|((( | ||
| 155 | * Automatizované generovanie klastrov bielych adries, čo znižuje chybovosť a čas potrebný na analýzu. | ||
| 156 | |||
| 157 | * Digitalizované vyhodnocovanie verejných konzultácií, čím sa zrýchli rozhodovanie. | ||
| 158 | |||
| 159 | * Zlepšené monitorovanie vývoja a výsledkov intervencií v real-time režime. | ||
| 160 | ))) | ||
| 161 | |((( | ||
| 162 | Efektívnejšie využívanie dát a integrácia IS | ||
| 163 | )))|((( | ||
| 164 | * Štát síce disponuje množstvom dát (hranice krajov, adresné body, infraštruktúrne informácie), ale tieto údaje nie sú systematicky prepojené. | ||
| 165 | |||
| 166 | * Dochádza k duplicitnému zberu údajov a ich manuálnemu prenášaniu medzi systémami. | ||
| 167 | )))|((( | ||
| 168 | * Integrácia s existujúcimi IS (IS MSRŠD, IS ESRÚ) a využitie princípu „jeden-krát a dosť“. | ||
| 169 | |||
| 170 | * Dynamické aktualizácie údajov, čím sa minimalizuje riziko zastaraných informácií. | ||
| 171 | |||
| 172 | * Geografické informačné systémy (GIS) na presnejšiu analýzu a vizualizáciu dát. | ||
| 173 | ))) | ||
| 174 | |((( | ||
| 175 | Transparentnejšie a rýchlejšie rozhodovanie | ||
| 176 | |||
| 177 | |||
| 178 | )))|((( | ||
| 179 | * Procesy prideľovania štátnej podpory na broadband sú zdĺhavé a neprehľadné. | ||
| 180 | |||
| 181 | * Nie je jasne zadefinovaný mechanizmus spätnej väzby pre občanov a operátorov. | ||
| 182 | )))|((( | ||
| 183 | * Lepší reporting a analytika – systém poskytne podrobné prehľady o pokroku projektov. | ||
| 184 | |||
| 185 | * Notifikácie a sledovanie míľnikov – zníži sa riziko oneskorenia projektov. | ||
| 186 | |||
| 187 | * Zlepšená komunikácia s verejnosťou – elektronické dotazníky a interaktívne portály umožnia lepšiu spätnú väzbu. | ||
| 188 | |||
| 189 | * | ||
| 190 | ))) | ||
| 191 | |((( | ||
| 192 | Optimalizácia štátnej podpory a intervencií | ||
| 193 | )))|((( | ||
| 194 | * Identifikácia oblastí pre intervencie trvá dlho a je často založená na manuálnych analýzach. | ||
| 195 | |||
| 196 | * Chýba systematická metodika pre prideľovanie financií a monitorovanie využitia zdrojov. | ||
| 197 | )))|((( | ||
| 198 | * Automatizované výpočty pre štátne intervencie – presnejšie identifikovanie potrieb financovania. | ||
| 199 | |||
| 200 | * Zjednodušenie vyhlasovania a vyhodnocovania konzultácií – rýchlejšie rozhodovanie a prideľovanie dotácií. | ||
| 201 | |||
| 202 | * Prepojenie dát o pokrytí s reálnymi potrebami operátorov – efektívnejšie plánovanie investícií. | ||
| 203 | ))) | ||
| 204 | |((( | ||
| 205 | Redukcia administratívnej záťaže a lepšia spolupráca medzi subjektmi | ||
| 206 | )))|((( | ||
| 207 | * Úradníci musia manuálne schvaľovať, analyzovať a schvaľovať rôzne dokumenty. | ||
| 208 | |||
| 209 | * Komunikácia medzi BCO, MIRRI, operátormi a samosprávami je zdĺhavá a často prebieha offline. | ||
| 210 | )))|((( | ||
| 211 | * Elektronické spracovanie dokumentov – odstránenie potreby fyzických dokumentov a manuálneho prepisovania údajov. | ||
| 212 | |||
| 213 | * Jednotné pracovné rozhranie pre všetky zapojené subjekty – zlepšená koordinácia a výmena informácií. | ||
| 214 | |||
| 215 | * Online platforma pre operátorov a samosprávy – zefektívnenie spolupráce a zníženie potreby fyzických stretnutí. | ||
| 216 | ))) | ||
| 217 | |((( | ||
| 218 | Zvýšenie bezpečnosti a kvality údajov | ||
| 219 | )))|((( | ||
| 220 | * Nie sú zavedené štandardizované mechanizmy na kontrolu kvality dát. | ||
| 221 | |||
| 222 | * Systém pracuje s neaktuálnymi alebo neúplnými údajmi. | ||
| 223 | )))|((( | ||
| 224 | * Automatická validácia údajov – kontrola konzistencie dát pred ich spracovaním. | ||
| 225 | |||
| 226 | * Audit a bezpečnostné mechanizmy – sledovanie prístupu k údajom a ochrana citlivých informácií. | ||
| 227 | |||
| 228 | * Využitie moderných technologických štandardov (OpenAPI, interoperabilita) – zvýšenie flexibility a škálovateľnosti riešenia. | ||
| 229 | ))) | ||
| 230 | |||
| 231 | 1. Používatelia riešenia | ||
| 232 | |||
| 233 | V tejto časti sú definovaný základný používatelia, ktorí budú projektom dotknutí: | ||
| 234 | |||
| 235 | |((( | ||
| 236 | ID | ||
| 237 | )))|((( | ||
| 238 | AKTÉR / STAKEHOLDER | ||
| 239 | )))|((( | ||
| 240 | ROLA v rámci projektu | ||
| 241 | ))) | ||
| 242 | |((( | ||
| 243 | 1. | ||
| 244 | )))|((( | ||
| 245 | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR | ||
| 246 | )))|((( | ||
| 247 | Vlastník procesu / Koordinátor projektu | ||
| 248 | ))) | ||
| 249 | |((( | ||
| 250 | 2. | ||
| 251 | )))|((( | ||
| 252 | Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb | ||
| 253 | )))|((( | ||
| 254 | Vlastník dát / Regulátor | ||
| 255 | ))) | ||
| 256 | |((( | ||
| 257 | 3. | ||
| 258 | )))|((( | ||
| 259 | Poskytovatelia telekomunikačných služieb | ||
| 260 | )))|((( | ||
| 261 | Používateľ / Stakeholder | ||
| 262 | ))) | ||
| 263 | |((( | ||
| 264 | 4. | ||
| 265 | )))|((( | ||
| 266 | Podnikatelia | ||
| 267 | )))|((( | ||
| 268 | Používateľ / Stakeholder | ||
| 269 | ))) | ||
| 270 | |((( | ||
| 271 | 5. | ||
| 272 | )))|((( | ||
| 273 | Sociálno-ekonomickí aktéri | ||
| 274 | )))|((( | ||
| 275 | Užívateľ | ||
| 276 | ))) | ||
| 277 | |((( | ||
| 278 | 6. | ||
| 279 | )))|((( | ||
| 280 | Občan | ||
| 281 | )))|((( | ||
| 282 | Užívateľ | ||
| 283 | ))) | ||
| 284 | |||
| 285 | 1. Prínosy | ||
| 286 | |||
| 287 | Z pohľadu prínosov možno identifikovať nasledovné: | ||
| 288 | |||
| 289 | * Zvýšenie efektivity práce BCO – automatizácia procesov a lepšia správa dát, vrátane zberu a overovania údajov o pokrytí vysokorýchlostným internetom | ||
| 290 | |||
| 291 | * Rýchlejší rozvoj broadbandu – vďaka optimalizovanému plánovaniu a riadeniu intervencií bude možné zrýchliť implementáciu širokopásmových sietí | ||
| 292 | |||
| 293 | * Transparentnosť riadenia intervencií – prehľadný a aktualizovaný obraz o pokroku projektov, lepšia evidencia a dohľad nad broadbandovými intervenciami | ||
| 294 | |||
| 295 | * Podpora čerpania EÚ fondov – presné monitorovanie a reporting pre financované projekty, čím sa zlepší využívanie dostupných zdrojov | ||
| 296 | |||
| 297 | * Zvýšená flexibilita – možnosť prispôsobenia systému potrebám BCO, rýchla reakcia na legislatívne a ekonomické zmeny | ||
| 298 | |||
| 299 | * Akcelerácia rozvoja broadbandu – rýchlejšie a efektívnejšie rozširovanie digitálnej infraštruktúry, priaznivý vplyv na konkurencieschopnosť a inovácie v ekonomike Slovenska | ||
| 300 | |||
| 301 | Detailizácia prínosov aj s monetizáciou bude rozpracovaná v projektovej dokumentácii. | ||
| 302 | |||
| 303 | 1. Uvažované technologické alternatívy projektu | ||
| 304 | |||
| 305 | Pre projekt GigaOffice sa javí ako najvhodnejším riešením hybridný cloudový model s využitím Kubernetes/OpenShift, dátovej analytiky (Big Data) a integračnej vrstvy. Využitie Vládneho cloudu SR umožní: | ||
| 306 | |||
| 307 | * Zabezpečenie vysokodostupnosti a bezpečnosti, | ||
| 308 | |||
| 309 | * Efektívnu správu údajov a automatizáciu, | ||
| 310 | |||
| 311 | * Zníženie nákladov na prevádzku vďaka PaaS/IaaS službám. | ||
| 312 | |||
| 313 | Technologická architektúra pre GigaOffice by mala byť viacvrstvová a pozostávať z nasledujúcich kľúčových komponentov: | ||
| 314 | |||
| 315 | |((( | ||
| 316 | Komponent / oblasť | ||
| 317 | )))|((( | ||
| 318 | Popis | ||
| 319 | ))) | ||
| 320 | |((( | ||
| 321 | Infrastruktúrna vrstva (IaaS – Infrastructure as a Service) | ||
| 322 | )))|((( | ||
| 323 | Táto vrstva zabezpečuje výpočtové a úložné kapacity v rámci Vládneho cloudu SR, pričom využíva: | ||
| 324 | |||
| 325 | * Virtuálne servery (VM) / Kontajnerizované prostredie – Kubernetes (K8s) alebo OpenShift ako štandardizovaná platforma v GovCloud SR. | ||
| 326 | |||
| 327 | * Úložisko dát – Šifrované a škálovateľné úložiská kompatibilné s OpenStack Swift alebo S3 API. | ||
| 328 | |||
| 329 | * Zabezpečenie siete a komunikácie – VPN tunely, firewall, IDS/IPS ochrana. | ||
| 330 | |||
| 331 | * Podpora vysokodostupnosti – Load Balancer, replikácia a failover mechanizmy. | ||
| 332 | ))) | ||
| 333 | |((( | ||
| 334 | Aplikačná vrstva (PaaS – Platform as a Service) | ||
| 335 | )))|((( | ||
| 336 | Táto vrstva zahŕňa: | ||
| 337 | |||
| 338 | * Kontajnerizované aplikácie – využitie Docker/Kubernetes na škálovateľnosť. | ||
| 339 | |||
| 340 | * Microservices architektúra – RESTful API pre lepšiu integráciu a modularitu. | ||
| 341 | |||
| 342 | * Serverless Computing (FaaS) – pre vybrané operácie s nízkou latenciou (napr. automatizované analýzy). | ||
| 343 | |||
| 344 | * Notifikačné služby – asynchrónna komunikácia pomocou Kafka/RabbitMQ. | ||
| 345 | ))) | ||
| 346 | |((( | ||
| 347 | Dátová vrstva | ||
| 348 | )))|((( | ||
| 349 | Zodpovedná za správu, ukladanie a analýzu dát: | ||
| 350 | |||
| 351 | * Relačná databáza (PostgreSQL, Oracle, MySQL) – správa štruktúrovaných dát. | ||
| 352 | |||
| 353 | * NoSQL databáza (MongoDB, Elasticsearch, Redis) – pre rýchle vyhľadávanie a indexáciu údajov o pokrytí. | ||
| 354 | |||
| 355 | * Big Data spracovanie (Hadoop, Spark, Apache Flink) – pre hromadné spracovanie údajov zo štátnych IS a telekomunikačných operátorov. | ||
| 356 | |||
| 357 | * GIS riešenia (GeoServer, QGIS, Mapbox) – na vizualizáciu pokrytia internetu a plánovanie intervencií. | ||
| 358 | ))) | ||
| 359 | |((( | ||
| 360 | Integračná vrstva (API Management) | ||
| 361 | )))|((( | ||
| 362 | Jedná sa o zabezpečenie nasledovného: | ||
| 363 | |||
| 364 | * API Gateway (Kong, WSO2, Apigee) – centralizovaná správa API volaní. | ||
| 365 | |||
| 366 | * Zabezpečenie API (OAuth 2.0, OpenID Connect, JWT tokens) – autentifikácia a autorizácia. | ||
| 367 | |||
| 368 | * Integrácia s inými IS (ÚPVS, MetaIS, IS ESRÚ, IS MSRŠD, IS CPDI) – štandardizovaná komunikácia prostredníctvom OpenAPI a SOAP. | ||
| 369 | |||
| 370 | * ETL procesy (Talend, Apache NiFi) – pre migráciu a transformáciu dát. | ||
| 371 | ))) | ||
| 372 | |((( | ||
| 373 | Bezpečnostná vrstva (Security & Compliance) | ||
| 374 | )))|((( | ||
| 375 | Tento komponent zaŕhňa: | ||
| 376 | |||
| 377 | * SIEM (Security Information and Event Management) – logovanie a monitorovanie podozrivej aktivity. | ||
| 378 | |||
| 379 | * IAM (Identity and Access Management) – riadenie prístupu používateľov. | ||
| 380 | |||
| 381 | * DLP (Data Loss Prevention) – ochrana pred únikom dát. | ||
| 382 | |||
| 383 | * Šifrovanie údajov (AES-256, TLS 1.3) – end-to-end bezpečnosť. | ||
| 384 | ))) | ||
| 385 | |||
| 386 | 1. Rozpočet | ||
| 387 | |||
| 388 | Pre predpokladaný projekt rozvoja sa plánuje nasledovný rámcový rozpočet: | ||
| 389 | |||
| 390 | |((( | ||
| 391 | Typ aktivity | ||
| 392 | )))|((( | ||
| 393 | Skupina výdavkov | ||
| 394 | )))|((( | ||
| 395 | Suma | ||
| 396 | ))) | ||
| 397 | |(% colspan="1" rowspan="2" %)((( | ||
| 398 | Hlavné aktivity | ||
| 399 | )))|((( | ||
| 400 | 521 Mzdové výdavky | ||
| 401 | )))|((( | ||
| 402 | 500 000 € | ||
| 403 | ))) | ||
| 404 | |((( | ||
| 405 | 013 Softvér | ||
| 406 | )))|((( | ||
| 407 | 4 950 000 € | ||
| 408 | ))) | ||
| 409 | |((( | ||
| 410 | Podporné aktivity | ||
| 411 | )))|((( | ||
| 412 | 907 Paušálne výdavky | ||
| 413 | )))|((( | ||
| 414 | 350 000 € | ||
| 415 | ))) | ||
| 416 | |(% colspan="2" %)((( | ||
| 417 | Spolu | ||
| 418 | )))|((( | ||
| 419 | 5 800 000 € | ||
| 420 | ))) | ||
| 421 | |||
| 422 | Predpokladané prevádzkové náklady budú na úrovni cca 495 tis. € ročne |