I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,

1. 1. Použité skratky a pojmy

1. 1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FRxx

1. U            – užívateľská požiadavka
2. R             – označenie požiadavky
3. xx            – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

1. N            – nefukčná požiadavka (NFR)
2. R             – označenie požiadavky
3. xx            – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované PM.

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 1. Manažérske zhrnutie

Projekt „Implementačný nástroj podpory gigabitových infraštruktúr v zmysle Digitálneho kompasu 2030“ (ďalej len “GigaOffice”) predstavuje strategický impulz na posilnenie rozvoja širokopásmových sietí a budovanie trhového prostredia, ktoré podporuje zdravú konkurenciu medzi poskytovateľmi infraštruktúry. Jeho hlavným cieľom je prekonať doterajšie limity v informačnom systéme Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad (ďalej len “MSRŠD”), ktorý dokáže údaje o bielych adresách, projektoch a investíciách síce evidovať, no neponúka ucelenú analytickú vrstvu či automatizované riadenie intervenčných procesov.

Projekt GigaOffice zaistí prepojenie a automatizáciu kľúčových úkonov: vďaka pokročilému modulu pre priestorové údaje sa zefektívni identifikácia bielych adries a analýza potencionálnych lokalít vhodných na podporu budovania infraštruktúry. Interným používateľom (zamestnanci BCO) poskytne nástroje na intuitívne vyhľadávanie dát, nastaviteľné notifikácie, či detailnejšiu kontrolu pri schvaľovaní a monitorovaní pridelených finančných príspevkov. Externí stakeholderi (poskytovatelia telekomunikačných služieb, samosprávy, podnikatelia) budú zároveň profitovať z novej funkcionality, ktorá im umožní definovať „záujmové oblasti“ a získať včasné upozornenia, ak sa v daných oblastiach otvára verejná konzultácia či štátna intervencia.

V súčasnosti prebieha delimitácia IS MSRŠD z ÚPREKAPS na MIRRI, čím by sa malo zabezpečiť kontinuálne rozvíjanie IS MSRŠD. Súčasný IS MSRŠD obsahuje niekoľko softvérových komponentov, ktoré tvoria jadro systému, pričom väčšina funkcionalít poskytovaných v rámci IS MSRŠD je určená pre BCO MIRRI.

Zároveň projekt GigaOffice tvorí spoločný program spolu s projektom Atlasu pasívnej infraštruktúry, nakoľko IS MSRŠD ako ISVS projektu GigaOffice je prvým zdrojom dát pre spustenie ISVS Atlas pasívnej infraštruktúry. IS MSRŠD je určený a zameraný úsek verejnej správy telekomunikácií. Jeho hlavnou úlohou je zber informácií a vyhodnocovanie informácií o telekomunikačnom pokrytí a pasívnej telekomunikačnej infraštruktúre, ktorá samotné pokrytie zabezpečuje. Atlas je prijímateľom dát a v synergii s ostatnými dátami o infraštruktúre (elektrická, vodovodná, plynová a podobne) tvorí ucelený a komplexný pohľad na infraštruktúru ako celok. V súčasnosti IS MSRŠD obsahuje informácie a dáta o telekomunikáciách zo zberu vykonaného v roku 2024 odovzdaných jednotlivými poskytovateľmi elektronických a komunikačných služieb a sietí a prevádzkovateľmi telekomunikačnej infrastruktúry.

Projekt GigaOffice tak odpovedá na požiadavky Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS), kde prispieva k skvalitneniu digitálnych a dátových služieb, a zároveň napĺňa ciele Národného plánu širokopásmového pripojenia, ktoré sa zameriavajú na dostupnú a stabilnú konektivitu naprieč celou Slovenskou republikou. Implementáciou nových integračných funkcií sa podstatne zníži potreba manuálneho spracovávania dát a zjednodušia sa administračné kontroly (napr. pri overovaní nedoplatkov cez národné referenčné registre), čo zvýši transparentnosť a urýchli rozhodovanie o prideľovaní dotácií.

Rozsiahle analytické možnosti v rozšírení MSRŠD, vrátane flexibilnej práce s priestorovými údajmi a zjednodušeného nahrávania či exportovania dát, vytvoria predpoklad pre presnejšie a operatívnejšie plánovanie budovania gigabitových sietí. Celková investícia do projektu sa odhaduje na  5 938 213 EUR, pričom financovanie zabezpečí Program Slovensko. Týmto spôsobom projekt priamo podporuje digitálnu a dátovú transformáciu Slovenska, s dôrazom na konkrétne zlepšenia v oblasti širokopásmového pripojenia a vo vytváraní efektívnych verejných digitálnych služieb.

Projekt GigaOffice nadväzuje na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy (NKIVS), Národný plán širokopásmového pripojenia a celkové ciele digitálnej transformácie, ktoré vychádzajú aj z Usmernení BEREC a Digitálneho kompasu EÚ. Zavedením pokročilých technológií a vytvorením moderného rozšírenia informačného systému MSRŠD sa v praxi napĺňajú princípy poskytovania efektívnych digitálnych služieb a dátovej spolupráce naprieč sektormi.

Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021, konkrétne:

• Prioritná os 1 - Lepšie služby
  • Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami
  • Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
• Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia
  • Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
  • Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

Kľúčovou motiváciou je eliminovať a vyriešiť limity pôvodného MSRŠD, ktorý síce umožňuje evidenciu dát, no postráda analytickú a automatizačnú vrstvu. Projekt GigaOffice tak prinesie vyšší stupeň integrácie a využitie externých zdrojov (napr. finančná správa, Sociálna a zdravotné poisťovne) na verifikáciu žiadateľov o dotácie, čím sa skracuje manuálny proces kontroly a zvyšuje transparentnosť. Navyše systém zabezpečí aj mapovanie subjektov verejnej správy a geografických dát Slovenska na účely lepšieho projektového plánovania.

Z hľadiska eGovernmentu projekt GigaOffice posilní konkurencieschopnosť pri výstavbe širokopásmovej infraštruktúry, čím nepriamo prispieva k vyššej dostupnosti služieb pre občanov a sociálno-ekonomické zariadenia. Rovnako zlepší komunikáciu s verejnosťou zavedením elektronických prieskumov či zisťovaním záujmových oblastí, ktoré umožnia adresnejšie zapojenie stakeholderov do plánovania a realizácie projektov. Nadviazanie na národné referenčné registre súčasne zrýchli a zjednoduší administratívne procesy pri prideľovaní zdrojov, čo podporuje myšlienku efektívnej digitálnej transformácie Slovenska.

Tento projekt je vypracovaný v súlade s:

• Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.

Projekt GigaOffice je naplánovaný od 1.1.2026 do 31.12.2027, pričom hlavné fázy vývoja a nasadenia pokryjú automatizáciu, procesné zlepšenia a rozšírenie integrácií. Po ukončení realizácie (od 1.1.2028 do 31.12.2032) je plánovaná podpora prevádzky, ktorá zaistí dlhodobú udržateľnosť a priebežný rozvoj systému v meniacom sa prostredí elektronických komunikácií.

Projekt bude financovaný z Programu Slovensko:

Cieľ: 1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT

Špecifický cieľ: RSO1.5. Posilňovanie digitálnej pripojiteľnosti

Projekt prispieva k opatreniam Programu Slovensko:

• Opatrenie 1.5.1 Podpora digitálnej pripojiteľnosti
  • Aktivita: rozvoj infraštruktúry – zavádzanie vysokokapacitných širokopásmových sietí (najmenej 1 Gbps v oboch smeroch) v miestach zlyhania trhu. Na základe mapovania aktuálneho pokrytia a komerčných plánov operátorov budú spolufinancované náklady na pasívnu časť infraštruktúry elektronických komunikačných sietí;

1. 1. Motivácia a rozsah projektu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“) je zodpovedné za digitalizáciu a národný plán širokopásmového pripojenia Slovenska (https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/policies/broadband-slovakia). V rámci tohto plánu sa do roku 2030 predpokladá:

• pokrytie všetkých domácností rýchlosťou najmenej 100 Mbps, ktorú možno zvýšiť na 1 Gbps,
• pokrytie sociálno-ekonomických aktérov gigabitovým pripojením,
• čo spolu vytvára dôležitý základ pre digitálnu transformáciu verejnej správy, rozvoj inovatívneho podnikateľského prostredia a zlepšenie kvality života občanov v SR.

MIRRI SR, v súlade s cieľmi Národného plánu širokopásmového pripojenia SR a stratégiami Európskej únie, pripravuje a realizuje systematický dátový program zameraný na manažment údajov verejnej správy a na podporu budovania spoľahlivej širokopásmovej infraštruktúry. Tento program sa opiera aj o povinnosti a odporúčania vyplývajúce z:

• Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2021 – 2024,
• Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy,
• Iniciatívy pre otvorené vládnutie,
• Európskej dátovej stratégie (European Data Strategy),
• právne záväzných aktov EÚ (GDPR, PSI, DGA, EDA),
• slovenskej legislatívy, najmä zákonov o e-Governmente, proti byrokracii, o informačných technológiách vo verejnej správe a pripravovaného zákona o údajoch.

Súčasťou Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy je od roku 2017 aj strategická priorita Manažment údajov vo verejnej správe, ktorú Slovenská republika začala implementovať pod gesciou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR). Projekt GigaOffice priamo nadväzuje na tieto snahy a prináša ďalší rozvoj digitálnych služieb postavených na princípoch „jeden-krát a dosť“, bezpečného zdieľania údajov medzi inštitúciami, ako aj ochrany súkromia občanov.

Broadband Competence Office (BCO) je odborný útvar zriadený pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) v súlade so zverenými kompetenciami na strategickú koordináciu a podporu pri budovaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Jeho pôsobnosť a kompetencie vychádzajú najmä z vnútornej organizačnej smernice MIRRI SR, ako aj z príslušných právnych predpisov (napr. zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách) a ďalších strategických dokumentov vlády SR, ktoré určujú rozsah úloh MIRRI SR v oblasti rozvoja širokopásmového pripojenia.

Broadband Competence Office (BCO) pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) dlhodobo podporuje a koordinuje rozvoj širokopásmového pripojenia na Slovensku. V rámci tejto činnosti zbiera a spravuje dôležité údaje o pokrytí, tzv. bielych adresách, záujmových oblastiach a projektoch, ktoré súvisia s budovaním telekomunikačnej infraštruktúry. V súčasnom stave však dochádza k opakovanému zberu a manuálnemu spracovaniu údajov, pričom chýbajú nástroje na efektívne automatizované prepojenie týchto údajov v rámci aktuálneho IS MSRŠD.

Projekt GigaOffice nadväzuje na existujúce procesy MSRŠD a prináša riešenie, ktoré zabezpečí plynulé a efektívne využívanie dát pri výkone agendy BCO, v súlade s princípmi „jeden-krát a dosť“. Primárnym cieľom projektu je podpora národného plánu budovania širokopásmového pripojenia, a to sprístupnením a zapojením relevantných údajov z iných verejných inštitúcií a rezortných registrov. Impulzom na realizáciu projektu je nutnosť zvýšiť mieru automatizácie a zefektívniť prepojenie procesov, akými sú tvorba verejných konzultácií, identifikácia bielych adries či príprava štátnych intervencií.

Práve nedostatok automatizácie prináša zvýšené personálne nároky a riziko nekvalitných či neaktuálnych údajov. Nie je efektívne, aby jednotlivé informačné podsystémy pracovali s duplicitnými dátami alebo aby zamestnanci ručne vytvárali klastre bielych adries či opakovane vyhodnocovali tie isté informácie. Tento stav spôsobuje vysoké náklady na vývoj, údržbu softvérového vybavenia, a najmä obmedzuje transparentnosť a rýchlosť rozhodovania o investíciách do telekomunikačných sietí.

V zmysle národných priorít a legislatívnych rámcov sa očakáva, že verejné inštitúcie si navzájom sprístupnia údaje, ktoré evidujú, a tie budú ďalej poskytované iba raz. To znižuje administratívnu záťaž a zlepšuje konzistentnosť dát. BCO plánuje vďaka projektu GigaOffice aplikovať tento princíp aj v oblasti prideľovania finančných prostriedkov v rámci štátnych intervencií, aby sme napomohli k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu rozhodovaniu o budovaní infraštruktúry.

Projekt GigaOffice súčasne kladie dôraz na transparentnosť a zníženie administratívnej záťaže. Automatizácia, využívanie referenčných údajov a prepojenie s relevantnými údajmi v rámci systému prinesie omnoho rýchlejšie zverejňovanie verejných konzultácií a efektívnejšie vyhodnocovanie projektov. Tým sa predíde duplicite, administratívnym chybám a oneskoreniam, ktoré dnes obmedzujú dynamický rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry na Slovensku.

Zavedením digitálnych nástrojov projektu GigaOffice v IS MSRŠD a vytvorením prostredia, v ktorom môžu byť údaje spravované a zdieľané BCO systematicky a otvorene, bude možné získať robustné analýzy a kvalitné podklady pre ďalšie investičné rozhodovanie. Výsledkom bude zlepšenie pokrytia širokopásmovým pripojením, zvýšenie dostupnosti digitálnych služieb a posilnenie konkurencieschopnosti slovenských regiónov v súlade s dlhodobými cieľmi MIRRI SR.

Hlavné ciele projektu:

1. Zvýšenie digitalizácie a automatizácie agendy BCO
   • Cieľom je prejsť od manuálnych, často duplici­tne vykonávaných činností (napr. identifikácia bielych adries, tvorba verejných konzultácií) ku komplexnej automatizácii procesov. Táto zmena prinesie rýchlejšiu a spoľahlivejšiu evidenciu, zníži administratívnu náročnosť a pomôže pri efektívnom spracovaní veľkého objemu dát.
2. Optimalizácia a zjednodušenie procesov v oblasti činnosti BCO
   • Projekt sa zameriava na prehodnotenie a redizajn kľúčových postupov (napr. schvaľovanie intervencií, tvorba projektovej dokumentácie, plánovanie rozvoja sietí) tak, aby boli prehľadnejšie a ľahšie koordinovateľné. Dôraz sa kladie na elimináciu duplicít, jasné definovanie zodpovedností a dôsledné monitorovanie priebehu s vyššou dynamikou pri vyhlasovaní verejných konzultácií a štátnych intervencií.
3. Efektívnejšie využívanie dostupných dát štátu
   • Prepojením informačných systémov verejnej správy a zdieľaním referenčných údajov sa zabezpečí, že BCO bude mať v reálnom čase prístup k presným a aktuálnym informáciám (napr. hranice krajov, aktualizované zoznamy adresných bodov, evidencie neplatičov, register subjektov verejnej správy). Tým sa zlepší kvalita rozhodovania o investíciách do širokopásmovej infraštruktúry a minimalizuje sa riziko nekonzistencie dát.
4. Podpora budovania širokopásmového pripojenia a telekomunikačnej infraštruktúry
   • Hlavným účelom projektu je uľahčiť a zefektívniť realizáciu národných cieľov v oblasti broadbandu. Hoci sa pravidelné zbery dát o aktuálnom stave sietí už vykonávajú, tieto údaje sa väčšinou len prehliadajú a následne ručne analyzujú, čo spomaľuje proces rozhodovania. Projekt GigaOffice preto kladie dôraz na automatizované spracovanie existujúcich dát, čím sa dosiahne presnejšie plánovanie a kontrola projektov rozvoja širokopásmovej infraštruktúry. Zároveň umožní lepšie zapojenie telekomunikačných operátorov, samospráv a ďalších relevantných subjektov, vďaka čomu bude investovanie do infraštruktúry efektívnejšie a transparentnejšie.
5. Zvýšenie miery transparentnosti a zlepšenie komunikácie s verejnosťou
   • Projekt GigaOffice prinesie prehľadné a ľahko dostupné informácie o krokoch BCO, stave projektov či výsledkoch verejných konzultácií. Zapojenie občanov, podnikateľov a samospráv do konzultačných procesov pomocou elektronických dotazníkov zvýši dôveru v štátne inštitúcie a umožní lepšie pochopiť potreby jednotlivých regiónov.

Dotknuté IS VS:

• IS MSRŠD
• IS ESRÚ
• IS AoPI

Dotknuté úseky VS:

• U00051 - Telekomunikácie

Dotknuté životné situácie:

• C01 - Občan a štát
• C10 - Bývanie
• A01 – Podpora podnikania

Dotknuté strategické ciele v zmysle NKIVS:

Prioritná os 1 - Lepšie služby

• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami
• Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.

Prioritná os 2 - Digitálna a dátová transformácia

• Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
• Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

Projekt GigaOffice priamo nadväzuje na hlavné princípy a ciele definované v Európskom rámci pre interoperabilitu (EIF) a Európskej dátovej stratégii (EU Data Strategy), ktoré vyžadujú systematické zdieľanie a efektívne spracovanie údajov vo verejnej správe. Zavedením vzájomne prepojených informačných systémov a jednotných štandardov projekt prispieva k posilneniu interoperabilných riešení, ktoré sú pilierom moderného eGovernmentu na úrovni EÚ.

V súlade s princípom „jeden-krát a dosť“ projekt GigaOffice minimalizuje nutnosť opakovaného zberu rovnakých údajov od občanov, podnikateľov a inštitúcií. Tým napĺňa požiadavky Európskeho akčného plánu pre eGovernment, ako aj slovenskú legislatívu (napr. zákon č. 177/2018 Z. z. – tzv. zákon proti byrokracii) a Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy.

Zavádzané opatrenia a technologické riešenia v projekte GigaOffice tak podporujú digitálnu transformáciu, zvyšujú kvalitu poskytovaných verejných služieb a znižujú administratívnu záťaž. Tým priamo prispievajú k napĺňaniu národných priorít v oblasti eGovernmentu a k dosahovaniu cieľov EU Data Strategy, EIF a ďalších strategických dokumentov EÚ týkajúcich sa modernizácie a interoperability verejnej správy.

Zainteresované osoby:

• Fyzické osoby
  • Zamestnanci MIRRI kancelárie BCO
  • Občan
• Právnické osoby
  • Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
  • Orgány verejnej moci
  • Podnikatelia
  • Poskytovatelia telekomunikačných služieb a sietí
  • Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
  • Sociálno-ekonomický aktéri

Hlavný cieľ projektu GigaOffice

Primárnym cieľom projektu GigaOffice je uľahčiť a zefektívniť rozvoj širokopásmovej infraštruktúry na Slovensku prostredníctvom automatizácie kľúčových procesov, prepojenia dostupných údajov a zosúladenia postupov medzi relevantnými inštitúciami (BCO, telekomunikační operátori, samosprávy, rezortné orgány). Projekt reflektuje potreby moderného eGovernmentu, minimalizuje administratívne zaťaženie a vytvára predpoklady na transparentné a cielené investovanie do rozvoja digitálnej konektivity v súlade s národnými a európskymi stratégiami.

Podciele projektu GigaOffice:

• Zjednodušená identifikácia bielych adries: Zavedením centrálnej evidencie a automatizovaného spracovania dát sa znižuje riziko chýb a duplicít, urýchľuje sa vyhlasovanie verejných konzultácií a zlepšuje sa plánovanie intervencií.
• Efektívne zdieľanie a využitie dostupných údajov: Uplatnením princípu „jeden-krát a dosť“ sa minimalizuje opakované zadávanie dát, čím sa šetrí čas a zvyšuje kvalita a aktuálnosť rozhodovacích podkladov.
• Uľahčenie participácie a spolupráce: Online nástroje pre verejné konzultácie a elektronickú komunikáciu zlepšujú zapojenie firiem a samospráv, posilňujú transparentnosť a pomáhajú reagovať na reálne potreby konkrétnych lokalít.
• Rýchlejšie a flexibilnejšie projektové riadenie: Jednotná platforma na monitorovanie rozvojových projektov prispieva k efektívnemu čerpaniu verejných zdrojov, zrýchľuje realizáciu investícií a poskytuje lepší prehľad o stave a výsledkoch projektov.
• Komplexný prehľad a strategické rozhodovanie: Vďaka prepojeným systémom a dostupným dátam získavajú kompetentné orgány ucelený obraz o pokrytí, potrebách a prioritách, čo umožňuje adresné a transparentné plánovanie ďalšieho rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

Súčasný stav

V súčasnosti kompetencie BCO v oblasti určovania tzv. bielych adries, vyhlasovania verejných konzultácií a plánovania štátnych intervencií pokrýva IS MSRŠD. Tento informačný systém umožňuje:

• Základnú evidenciu bielych adries a ich zoskupenie do „klastrov“,
• Vytváranie a evidenciu verejných konzultácií (VK) v konkrétnych geografických oblastiach,
• Založenie a záznam štátnej intervencie pre podporu budovania telekomunikačnej infraštruktúry vo vybraných lokalitách,
• Pridanie projektov do intervencie a nahrávanie základných údajov o plánovanej realizácii.

Nedostatky súčasného stavu

• Manuálna tvorba klastrov bielych adries: Systém nevytvára klastre automaticky. V praxi musí administrátor po vyhlásení verejnej konzultácie vyhodnotiť príslušné adresy ručne, čo je časovo náročné a zvyšuje riziko chýb.
• Slabé využívanie dostupných dát: Štát síce disponuje množstvom údajov (napr. hranice krajov, okresov, adresné body, informácie o pokrytí), avšak v MSRŠD sa s nimi pracuje len obmedzene a nedochádza k systematickému prepojeniu týchto dát a vytvoreniu prostredia pre automatizáciu.
• Nedostatočná automatizácia procesov: Jednotlivé úkony (napr. výber oblastí pre VK, vyhodnotenie predložených projektov) prebiehajú prevažne manuálne. To predlžuje proces a vyžaduje zvýšenú administratívnu kapacitu.
• Obmedzená podpora projektového cyklu: MSRŠD poskytuje základnú evidenciu projektov, v praxi chýbajú komplexné funkcionality na monitorovanie a riadenie ich životného cyklu, napr. dynamické notifikácie, definovanie špecifických pravidiel pre požadovanú dokumentáciu, flexibilné schvaľovanie míľnikov či generovanie prehľadných reportov. V dôsledku toho majú používatelia obmedzené možnosti na efektívne plánovanie, sledovanie a vyhodnocovanie realizovaných projektov.
• Riziko duplicitných a neaktuálnych informácií: Kým z rôznych verejných zdrojov dochádza k zberu rovnakých dát, MSRŠD ich nepreberá automaticky. Musia sa manuálne prenášať alebo opäť zadávať, čo zvyšuje pravdepodobnosť nekonzistencie a komplikácií pri zbere dát.
• Statická prezentácia geografických údajov: Aktuálne GIS riešenie poskytuje len vopred definované mapové vrstvy a neumožňuje používateľom dynamicky selektovať či kombinovať rôzne dátové sady podľa ich potrieb, čo obmedzuje zamestnancov BCO pri prehľadávaní dát.
• Nepružné exporty a zdieľanie dát: Formáty exportu sú striktne preddefinované, a teda nie je možné jednoducho získať podrobnejšie výstupy alebo ich previesť do iných nástrojov na pokročilú analýzu do ďalších nástrojov pre prognózy a pokročilejšie analytické predpovede.
• Chýbajúca analytická vrstva: Systém neponúka nástroje na priestorové filtrovanie, agregáciu či porovnávacie analýzy, čím sa znižuje využiteľnosť geografických dát pri plánovaní a hodnotení projektov.
• Slabé prepojenie priestorových dát s adresnými bodmi: Obmedzená integrácia lokalizačných údajov s databázou adresných bodov brzdí dynamický výber lokalít a analýzu ich pokrytia, čím sa sťažuje efektívne plánovanie rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.
• Chýbajúce procesy na zlepšovanie kvality a konzistencie dát: Systém pracuje so staticky zaznamenanými údajmi o adresných bodoch a ich pripojení, ktoré nie sú dostatočne prepojené v čase. Nedostatok nástrojov na verziovanie či historické porovnanie pôvodného a nového stavu obmedzuje možnosť pozorovať vývoj budovania infraštruktúry a hodnotiť jeho efektívnosť.
• Obmedzené možnosti napojenia externých aplikácií (OpenAPI štandardy): MSRŠD podporuje len prísne definované XML/XSD štruktúry, čo síce zvyšuje formálnu kvalitu dát, avšak náročnosť prípravy týchto súborov sa pri prvých zberoch údajov (napr. pre ÚPREKAPS) ukázala ako problematická a časovo náročná, niektoré nahrávania údajov od podnikov sa museli opakovať. Chýba otvorenejší a flexibilnejší prístup (napr. REST API) pre ľahšiu integráciu rôznorodých externých systémov.

Obrázok 1 - Diagram motivácie

Projekt GigaOffice reflektuje najmä potrebu:

• Automatizovať manuálne procesy, čím sa zrýchli a spresní realizácia verejných konzultácií.
• Spracúvať dáta dynamicky v reálnom čase s neustálym prístupom k aktuálnym údajom.
• Zlepšiť kvalitu a konzistenciu dát prostredníctvom verziovania, historického porovnávania a procesov na ich kontinuálne zlepšovanie.
• Zaviesť robustnú analytickú vrstvu, umožňujúcu priestorové filtrovanie, agregáciu či mapovanie súvislostí na presnejšie plánovanie.
• Podporiť interoperabilitu a otvorené štandardy pre ľahšiu integráciu externých systémov a flexibilné dátové formáty.
• Minimalizovať duplicitu v zbere dát aplikáciou princípu „jeden-krát a dosť“.
• Integrovať GIS do kľúčových procesov pre efektívne vyhodnocovanie adries, dynamické určovanie lokalít záujmu a predvídanie potrieb rozvoja sietí.
• Spriehľadniť projektové riadenie poskytovaním nástrojov na evidenciu a schvaľovanie projektov, vrátane notifikácií a monitorovania plnenia milníkov.
• Zjednodušiť komunikáciu s verejnosťou zavedením online konzultácií, dotazníkov a participatívnych nástrojov.
• Zlepšiť transparentnosť a dôveryhodnosť sprístupňovaním prehľadných informácií o projektoch, alokácii zdrojov a výsledkoch verejných konzultácií.

V súlade s hlavnými princípmi informatizácie verejnej správy (podľa NKIVS):

• P1 – Orientácia na používateľa
  • • Jednoduchá prístupnosť služieb
  • • Personalizácia a Proaktívnosť
• P2 – Prirodzene digitálna verejná správa
  • Kontinuálne administratívne zjednodušovanie - optimalizácia procesov a legislatívy
  • Prednostné využívanie digitálnych služieb a dát pre rozhodovanie
  • Efektívnosť a pridaná hodnota – najvyššia hodnota za peniaze
• P3 – Údaje sú aktíva
  • Maximalizácia zdieľania a spoločného využívania údajov (obmedzené len legitímnosťou) pre lepšie rozhodovanie
  • sú pripravované otvorené API a modulárna architektúra, ktorá umožňuje škálovateľné rozširovanie funkcionalít.
• P6 – Bezpečnosť
  • Optimálna úroveň bezpečnosti
  • Včasné riešenie bezpečnosti
  • Dostupnosť – odolnosť voči výpadkom

1. 1. Zainteresované strany/Stakeholderi

1. 1. Ciele projektu

1. 1. Merateľné ukazovatele (KPI)

1.  
   1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Východiskový systém MSRŠD v súčasnosti disponuje základným používateľským rozhraním, ktoré bolo vytvorené v súlade s princípmi dizajn manuálu ID-SK, teda metodického rámca pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb. Týmto je zabezpečená konzistentná interakcia s externými používateľmi (napr. telekomunikační operátori) pri zadávaní či úprave údajov.

Primárnym cieľom projektu GigaOffice je zlepšiť spracovanie dát a odstrániť problémy, ktoré sa v MSRŠD prejavujú pri práci s údajmi a v doterajších procesoch. Nové elektronické služby, ktoré v rámci projektu vzniknú, budú mať grafické rozhranie rešpektujúce ID-SK, tak ako je aktuálne navrhnuté pre IS MSRŠD. Dôležitým východiskom zostáva zachovanie súčasnej logiky fungovania systému vo vzťahu k externým používateľom a rešpektovanie ID-SK princípov v tých častiach, ktoré už MSRŠD poskytuje.

V rámci prvého roku prevádzky IS MSRŠD vykonal UPREKAPS komplexný zber údajov o širokopásmovom pokrytí, mobilnom pokrytí a telekomunikačnej infraštruktúre na území celého Slovenska.  V rámci vykonávania zberov dát boli zbierané aj podnety používateľov externého BCO portálu a interného BCO Backoffice rozhrania. Tieto podnety boli konzultované v spolupráci so zástupcami UPREKAPS, pričom na základe nich boli stanovené niektoré funkčné požiadavky, ktoré optimalizujú zbery dát v rámci IS MSRŠD. Zber dát v rámci IS MSRŠD je harmonizovaný a pre činnosti UPREKAPS aj BCO, preto podnety vyzbierané v rámci celoštátneho zberu dát vykonaného v rámci UPREKAPS pomôžu používateľom v rámci BCO kancelárie.

Riešenie preto vychádza z funkčných a nefunkčných požiadaviek, ktoré určujú minimálne kritériá pre oblasť dátovej integrácie, bezpečnosti a výkonu. Špecifické potreby externých používateľov sa v tejto fáze budú rozširovať minimálne o nové front-endové služby, no zároveň sa nezmení ich prístup k existujúcim funkciám vybudovaným v línii ID-SK. Projekt GigaOffice tak rieši predovšetkým interné dátové procesy, pričom zachováva existujúce princípy používania systému z pohľadu koncových osôb a inštitúcií, ktoré s IS MSRŠD pracujú, no zároveň v rámci funkčných zmien dôjde k zlepšeniu používateľského zážitku.

1. 1. Riziká a závislosti

1. 1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

V rámci biznisovej architektúry sme porovnávali 3 alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené tri rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, ktorá napĺňa procesné a funkčné požiadavky všetkých stakeholderov.

Obrázok 2 - Diagram alternatív

Alternatíva 1 – Zachovanie súčasného stavu

Pri alternatíve zachovania súčasného stavu by nedošlo k implementácii nového systému ani k rozšíreniu existujúceho riešenia. Hoci by si tento prístup nevyžadoval dodatočné investície ani zmeny v súčasnej infraštruktúre, nepriniesol by žiadne zlepšenia ani riešenia na splnenie nových povinností a potrieb.

Zachovanie súčasného stavu by znamenalo, že mnohé špecifické požiadavky by museli byť naďalej riešené manuálne, čo by viedlo k vysokej pracnosti a nízkej efektivite procesov. Tento prístup by navyše nezohľadňoval rastúce nároky na digitalizáciu a automatizáciu, čo by mohlo v budúcnosti viesť k ďalším prevádzkovým komplikáciám a vyšším nákladom na riešenie individuálnych požiadaviek.

Alternatíva 2 – Vytvorenie nového informačného systému

Alternatíva vytvorenia nového, samostatného systému predpokladá návrh a vývoj riešenia s vlastnou infraštruktúrou a architektúrou, nezávislého od existujúcich systémov. Tento prístup zabezpečuje vyššiu flexibilitu a umožňuje optimalizáciu systému pre špecifické potreby BCO bez obmedzení vyplývajúcich z existujúcich riešení. Nezávislosť nového systému umožňuje jednoduchšiu implementáciu budúcich funkcionalít a prispôsobenie sa meniacim požiadavkám.

Na druhej strane, táto alternatíva prináša aj významné nevýhody. Vzhľadom na nutnosť vybudovania novej infraštruktúry a vývoja systému od základu sú s týmto riešením spojené vyššie náklady a dlhší čas potrebný na vývoj a nasadenie. Zároveň vzniká riziko duplicity niektorých funkcionalít, ktoré už existujú v iných systémoch, a je potrebné zabezpečiť ich integráciu, čo môže predstavovať ďalšie technické výzvy a zvýšené náklady na údržbu a prevádzku.

Alternatíva 3 – Využitie existujúceho riešenia a jeho rozšírenie

Rozšírenie existujúceho Monitorovacieho systému pre reguláciu a štátny dohľad (MSRŠD) o nové funkcionality  predstavuje efektívne riešenie, ktoré umožňuje využitie existujúcej infraštruktúry a overených technologických komponentov. Tento prístup prináša významnú úsporu nákladov na implementáciu, keďže eliminuje potrebu budovania nového systému a umožňuje zachovať existujúce integrácie s inými systémami.

Ďalšou výhodou je, že prevádzkový tím už disponuje znalosťami systému, čo znižuje požiadavky na školenia a urýchľuje adaptáciu na nové funkcionality. Správa jedného centralizovaného systému je zároveň jednoduchšia a efektívnejšia, pričom zostávajú zachované existujúce bezpečnostné mechanizmy, čím sa eliminuje potreba dodatočných bezpečnostných opatrení.

Implementácia nových funkcionalít v rámci IS MSRŠD zároveň umožňuje skrátiť čas potrebný na implementáciu riešenia, zabezpečuje jednotné používateľské rozhranie a centralizovanú správu dát, čím sa zjednodušuje riadenie a ukladanie informácií. Zachovanie existujúcich procesov prevádzky a podpory navyše minimalizuje potrebu rozsiahlych zmien v operačných a podporných postupoch, čím sa zabezpečí plynulý prechod na nové funkcionality bez narušenia súčasných procesov.

1. 1. Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Vyhodnotenie MCA

Na základe vyhodnotenia MCA analýzy vychádza Alternatíva 3 ako jediná, ktorá spĺňa všetky požiadavky.

1. 1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry. Cieľom je v čo najvyššej možnej miere zabezpečiť, aby jednotlivé moduly IS boli vyvinuté formou open source (EUPL licenčný model) - bližšie informácie k EUPL sú uvedené v Prístupe k projektu, kapitola 6.

1. 1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Projekt počíta s rozšírením existujúcej technologickej vrstvy, kde bude toto riešenie implementované. Z tohto dôvodu je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve architektúry.

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny, bezpečný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb,
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

MIRRI bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
   1. Biznis architektúra

Aktuálny stav biznis architektúry - AS IS

Súčasný stav biznis architektúry ukazuje, ako sú v rámci procesu rozvoja širokopásmového pripojenia prepojení hlavní aktéri (MIRRI BCO, ÚPREKAPS, telekomunikační operátori, poskytovatelia informácií JIM, občania), aké kľúčové biznis služby a procesy využívajú, a akými kanálmi (BCO BackOffice, Portál, CDNMT, API) prebieha ich interakcia. V rovine štátneho dohľadu zahŕňa súčasné činnosti meranie technických parametrov, spracovanie priestorových údajov či spracovanie dát z meracej techniky. Ďalšou nosnou oblasťou je agenda BCO, ktorá pokrýva verejné konzultácie, štátne intervencie, identifikáciu bielych adries a zber dát o elektronických komunikáciách. Poslednú hlavnú časť tvorí Poskytovanie informácií, ktoré je rozdelené na poskytovanie informácií verejnosti z výsledkov zberov a poskytovanie informácií od operátorov.

Na pokrytie týchto funkcií sa v súčasnosti využíva Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad (MSRŠD). Ten ponúka aspoň základnú podporu v rámci činností BCO pre:

• Evidenciu a tvorbu verejných konzultácií
• Spracovanie bielych adries a ich zoskupovanie do klastrov
• Správu štátnych intervencií (t. j. financovanie projektov infraštruktúry v nedostatočne pokrytých lokalitách)
• Zber a vyhodnocovanie vstupných dát (napr. informácie z ÚPREKAPS či od telekomunikačných operátorov)
• Správu projektov rozvoja širokopásmového pripojenia

Tieto služby a procesy sú však často zaťažené manuálnymi krokmi, chýba im automatizácia pri zbere a zdieľaní údajov, a málo využívajú prepojenie medzi dátami či pokročilé GIS analýzy. Súčasný stav tak síce poskytuje východisko pre zber kľúčových dát a realizáciu verejných konzultácií, avšak nemá dostatočné nástroje na efektívne plánovanie a monitorovanie rozvoja širokopásmovej siete v reálnom čase. Východiskom pre zmenu je pripravovaný projekt GigaOffice, ktorý cieli na prepojenie existujúcich systémov, rozšírenie automatizovaných funkcií a vytvorenie komplexnejšieho, transparentnejšieho riešenia pre digitálnu agendu BCO v rámci IS MSRŠD.

Obrázok 3 - Bizins architektúra AS IS stavu

Budúci stav biznis architektúry - TO BE

Biznis architektúra budúceho stavu popisuje, akým spôsobom sa v rámci projektu GigaOffice rozšíria a upravia súčasné procesy a služby IS MSRŠD  tak, aby bolo možné efektívnejšie a automatizovanejšie riadiť agendu širokopásmového pripojenia. Primárnou snahou je odstrániť doterajšie nedostatky, zaviesť pokročilé funkcionality (napr. dynamické reportovanie, notifikácie, manažment záujmových oblastí) a využiť pritom už existujúce dáta či procesy na strane BCO. Tým sa umožní nielen rýchlejšie spracovanie nových údajov, ale aj transparentnejšia koordinácia medzi telekomunikačnými operátormi, sociálno-ekonomickými subjektmi a samotnou verejnou správou.

Obrázok 4 - Bizins architektúra TO BE stavu

V rámci budúceho stavu biznis architektúry dochádza k presnejšiemu rozlíšeniu viacerých skupín aktérov, ktorí v rôznej miere využívajú alebo potrebujú údaje o širokopásmovom pripojení:

1. OVM (Orgány verejnej správy): Doposiaľ sa OVM nelíšili od bežných právnických osôb, avšak v novom riešení sa evidujú osobitne. Budú sa podľa potreby synchronizovať s registrom subjektov verejnej správy a s údajmi z ÚPVS, aby systém vždy obsahoval aktuálny prehľad o inštitúciách verejnej správy.
2. Podnikatelia: Pôjde o všeobecnú množinu právnických osôb, ktorá zahŕňa subjekty so záujmom o podnikanie v oblasti telekomunikácií. V budúcom stave ich systém dokáže identifikovať a využiť napr. pri verejných konzultáciách alebo projektoch na rozvoj infraštruktúry.
3. Sociálno-ekonomickí aktéri: Špecifická skupina OVM, ktorá bola doteraz evidovaná medzi bežnými právnickými osobami. V novom modeli sú vyčlenení do samostatného zoznamu, aby bolo možné detailnejšie identifikovať tie inštitúcie verejnej správy (napr. zdravotnícke, vzdelávacie, sociálne), ktoré potrebujú prioritnú pozornosť pri zlepšovaní pripojenia alebo majú iný dôvod na intenzívnejšiu komunikáciu s BCO.

Toto nové rozčlenenie aktérov prispeje k adresnejšej spolupráci a umožní systému GigaOffice pružne poskytovať cielené informácie či notifikácie rôznym typom subjektov podľa ich špecifických potrieb.

V budúcom stave sa zavádza integrácia GigaOffice s eDesk, čo umožní:

• Automatické zasielanie notifikácií (napr. o spustení verejnej konzultácie či zmene stavu projektu) priamo do elektronických schránok zainteresovaných subjektov,
• Sledovanie stavu správ (doručená, prečítaná a pod.), čím sa zníži riziko, že dôležité informácie zostanú nepovšimnuté.

Táto nová integrácia prinesie vyššiu efektivitu a transparentnosť komunikácie, keďže subjekty (telekomunikační operátori, samosprávy a iní) budú môcť v oficiálnej forme prijímať správy bez potreby alternatívnych kanálov (e-mail, pošta). Zároveň sa zjednoduší preukázanie doručenia v zmysle platných právnych predpisov. Týmto spôsobom budú osoby (napríklad operátori či samosprávy), ktoré si nastavili záujmové územie, včas a oficiálne informované o plánovaných konzultáciách alebo projektoch v danej oblasti, čím sa zvýši ich zapojenie a rozšíri konkurenčný priestor pre ponuky či partnerstvá v prospech rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.

Detailný opis biznis architektúry je súčasťou dokumentu Prístup k projektu.

1. 1. Aplikačná architektúra

Aktuálny stav aplikačnej architektúry - AS IS

Aplikačná architektúra projektu MSRŠD bola postavená modulárne postavená na princípoch SOA. Projekt bol rozdelený do niekoľkých aplikačných komponentov, ktoré sú usporiadané do 3 hlavných celkov združujúcich aplikačné moduly podľa zamerania ich činnosti. MSRŠD pozostáva z nasledujúcich modulov:

1. Centrálny dohľad nad meracou technikou
2. Monitoring stavu pokrytia Broadband
3. Spracovávanie mapových a priestorových podkladov (zakresľovanie infraštruktúry)
4. Mobilná analytika (Spracovanie dát z meracej techniky)
5. Zber dát pre potreby BCO
6. Plánovanie a riadenie investícií do Broadband
7. Správa štátnych intervencií pre oblasť Broadband
8. Správa a riadenie verejných konzultácií
9. BCO BackOffice
10. BCO Portál
11. Integračná platforma
12. DMS
13. SmartAnalytics/CFMS

Hlavnými celkami súčasnej aplikačnej architektúry, ktoré združujú funkcionalitu MSRŠD a zabezpečujú hlavný chod systému sú:

• BCO Backoffice
• BCO portál
• CDNMT

Obrázok 5 - Aplikačná architektúra AS IS stavu

Budúci stav aplikačnej architektúry - TO BE

V budúcom stave aplikačnej architektúry sa predpokladá rozšírenie existujúceho systému o nové aplikačné moduly, ktoré budú primárne zamerané na podporu kancelárie BCO, ako aj o doplnkové riešenia pre vyššiu flexibilitu a dynamiku celého prostredia. Tieto moduly budú využívať ďalšie dátové zdroje, aby sa kľúčové procesy BCO opierali o presnejšie a aktuálnejšie informácie.

V diagrame budúceho stavu sú znázornené aplikačné komponenty, do ktorých bude potrebné zasiahnuť z hľadiska logiky a funkcionality, a taktiež novovzniknuté moduly, ktoré rozšíria pôvodnú architektúru MSRŠD. Tento prístup umožní plynulú modernizáciu aplikácie pri zachovaní kontinuity s existujúcimi službami a procesmi, zároveň však poskytne priestor na nasadenie pokročilejších analytických či integračných funkcií potrebných pre efektívnu agendu BCO.

Obrázok 6 - Aplikačná architektúra TO BE stavu

Detailný opis aplikačnej architektúry je súčasťou dokumentu Prístup k projektu.

1. 1. Technologická architektúra

Aktuálny stav technologickej architektúry - AS IS

Aktuálny stav technologickej vrstvy vychádza z projektu MSRŠD a jeho realizácie. Súčasná technologická vrstva je postavená na dvoch základných prostrediach. Prvým je datacentrum, ktoré predstavuje vlastnú infraštruktúru ÚPREKAPS. Druhé prostredie je vo vládnom cloude. Dôvodom rozdelenia bol hlavne komponent GIS, ktorý nebolo možné v danom čase prevádzkovať vo vládnom cloude, preto evidenčná časť bez priestorových dát bola uložená do vládneho cloudu, nakoľko nevyžadovala náročné HW prostriedky. Do datacentra boli uložené komponenty, ktoré boli náročné na HW prostriedky, ako GIS, komponenty pre zber a spracovanie dát z meracích vozidiel, DMS server a Integračná platforma.

Vo vládnom cloude sa nachádzajú 3 hlavné evidenčné moduly a to BCO Backoffice, BCO portál a CDNMT, pričom BCO zdieľa jednu databázu, nakoľko portál je publikovaná časť pre verejnosť a vychádza z dát evidovaných cez BCO Backoffice. BCO Backoffice vytvára záznamy, ku ktorým sa následne viažu dáta zadané na portáli externými používateľmi.

Ostatné komponenty tvoria podporné funkcionality na spracovanie dát z ÚPVS, o evidovaných telekomunikačných podnikoch a validácia vstupných importovaných súborov do GIS na zistenie, či dáta spĺňajú požadované náležitosti ohľadom štruktúry.

Technológie použité na prevádzkovanie jednotlivých komponentov sú rôzne, pre Backend aplikácie sa používa framework Spring a .Net, pre Frontend aplikácie zase Angular. Samotný GIS je vytvorený pomocou PHP. Samotné servery ako OS používajú Linux distribúcie a v prípade CDNMT je použitý Windows server. Pre databázy sú použité distribúcie PostgreSQL, MySQL a MS SQL. Pre DMS server bol použitý opensource OpenKM s modifikáciou kódu, ktorá opravuje niektoré chyby. Integračná platforma je tvorená vlastnou implementáciou pomocou Spring Integration.

Obrázok 7 - Technologická architektúra AS IS stavu

Budúci stav technologickej architektúry - TO BE

Detailný opis technologickej architektúry je súčasťou dokumentu Prístup k projektu.

1. LEGISLATÍVA

Realizácia projektu predpokladá komplexné zanalyzovanie osobitných právnych predpisov podľa ktorých BCO postupuje. V rámci analýzy sa identifikujú a pripravia konkrétne legislatívne návrhy na nevyhnutnú zmenu súvisiacej právnej úpravy obsiahnutej v osobitných právnych predpisoch.

Právna analýza bude zameraná najmä na:

• identifikáciu konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu a pre každú realizovanú aktivitu v projekte v rozsahu konkrétnych objektov evidencie obsiahnutých v realizovanom projekte podľa dotknutých informačných systémov verejnej správy;
• identifikáciu potreby novej legislatívy za účelom bezproblémovej realizácie projektu v rámci “to be” stavu spoločne s vypracovaním konkrétneho návrhu noviel

Na základe tejto právnej analýzy budú zapracované legislatívne zmeny do praxe. Základnými legislatívnymi normami upravujúcimi oblasť  implementáciu tohto projektu sú:

• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy
• Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií)
• Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov 
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  predpisov – úplné znenie
• Vyhláška č. 481/2023 Z. z. zo dňa 12. 12. 2023, ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov
• Vyhláška č. 73/2022 Z. z. zo dňa 14. 3. 2022, ktorou sa ustanovujú obsahové náležitosti dotazníka na zápis do zoznamu elektronických prostriedkov na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní
• Vyhláška č. 171/2019 Z. z. zo dňa 11. 6. 2019, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 157/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty
• Vyhláška č. 41/2019 Z. z. zo dňa 11. 02. 2019, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických a funkčných požiadavkách pre nástroje a zariadenia používané na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní
• Vyhláška č. 157/2016 Z. z. zo dňa 23. 03. 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného  inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty
• Vyhláška č. 155/2016 Z. z. zo dňa 23. 03. 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom európskom dokumente a jeho obsahu
• Vyhláška č. 132/2016 Z. z. zo dňa 23. 03. 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe certifikácie systémov na uskutočnenie elektronickej aukcie
• Zákon č. 214/2021 Z. z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Agenda Broadband Competence Office (BCO) sa v Slovenskej republike opiera o viaceré zákony, strategické materiály a európske predpisy, ktoré tvoria základný rámec pre rozvoj širokopásmového pripojenia a infraštruktúry. Dôležitými legislatívnymi normami sú najmä:

• Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
  Upravuje podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb. Zakotvuje právne nástroje na podporu hospodárskej súťaže, ochranu používateľov a rozvoj vysokorýchlostných sietí.
• Zákon č. 25/2025 Z. z.  o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) a Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a výstavbe
  Upravujú procesy výstavby, povoľovania a územného plánovania, čo je kľúčové pri budovaní nových elektronických komunikačných sietí či infraštruktúry.
• Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z.
  Rieši environmentálne aspekty, ktoré môžu vstupovať do procesu prípravy a realizácie stavebných činností súvisiacich s pokládkou alebo modernizáciou telekomunikačných sietí.
• Národný plán širokopásmového pripojenia (NPŠP)
  Strategický dokument, ktorý definuje ciele a kroky Slovenskej republiky pri budovaní vysokorýchlostného internetu. BCO tu hrá dôležitú úlohu koordinátora a metodického centra.
• Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. O-1/2018
  Stanovuje niektoré špecifické požiadavky na poskytovanie a zverejňovanie údajov v oblasti elektronických komunikácií, čo priamo ovplyvňuje adresnú identifikáciu „bielych miest“ a budovanie infraštruktúry.

Z hľadiska európskeho práva a strategických materiálov sú kľúčové najmä:

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/61/EÚ („Smernica EÚ o znížení nákladov“)
  Uľahčuje a zlacňuje budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí najmä zjednodušením prístupu k fyzickej infraštruktúre a koordináciou stavebných prác.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972
  Zavádza Európsky kódex elektronických komunikácií, ktorý zjednocuje a aktualizuje pravidlá na podporu konkurencie, investícií a inovácie v sektore telekomunikačných sietí.
• Nariadenie (EÚ) 2018/1971
  Vytvára právny základ pre spoluprácu a koordináciu činností v oblasti elektronických komunikácií na úrovni EÚ, napr. prostredníctvom siete regulačných orgánov (BEREC).
• Usmernenia BEREC (Body of European Regulators for Electronic Communications)
  Poskytujú metodickú podporu a výklad k vykonávaniu smerníc a nariadení EÚ, s cieľom harmonizovať regulačné prístupy v oblasti širokopásmových sietí.
• Digitálny kompas EÚ
  Stanovuje ciele pre digitálnu transformáciu Európy do roku 2030 vrátane rozvoja gigabitových sietí a digitálnych zručností.

Pre BCO je tak dôležité zosúladiť národné opatrenia (Zákon o elektronických komunikáciách, stavebné predpisy, NPŠP) s európskym kontextom (Smernica 2014/61/EÚ, Kódex elektronických komunikácií) a odporúčaniami regulačných orgánov (BEREC). Tým sa zabezpečí jednotný a efektívny postup pri rozvoji vysokorýchlostnej infraštruktúry na celom území Slovenska.

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

UCP analýza a prieskum trhu v prípade systémového SW pre projekt tvorili základ pre prípravu rozpočtu.

Prínosy boli kalkulované ako úspora nákladov na klasické zemné práce pri nahradení xDSL pripojení a pevného rádiového pripojenia optickou technológiou využitím existujúcej infraštruktúry alebo budovaním novej siete aj s inými sieťami.

1. 1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Nákladová štruktúra projektu:

Hlavné aktivity:

• Vývoj aplikácií –   5 549 732  z toho:
• 013 Softvér –    5 102 696 €
• 521 Mzdové výdavky –   447 036 €

Podporné aktivity:

• 907 paušálna sadzba –   388 481 € 

Celková suma za projekt z pohľadu výzvy je 5 938 213 €

Projekt bude realizovaný v rámci jedného inkrementu, ktorý zahŕňa vývoj a implementáciu štyroch modulov v období 24 mesiacov. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívneho riadenia projektu a minimalizácie rizika nesúladu medzi jednotlivými modulmi. Všetky komponenty budú vyvíjané paralelne, pričom ich dodanie, testovanie a nasadenie bude koordinované tak, aby sa zabezpečila ich funkčná integrácia. Katalóg požiadaviek obsahuje najviac požiadaviek so zložitosťou 10. Tieto požiadavky sú charakteristické komplexným užívateľským rozhraním, spracovaním dát ovplyvňujúcim niekoľko databázových subjektov a procesmi pozostávajúcimi z vyššieho počtu krokov. Ich implementácia je nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov projektu, ktoré zahŕňajú: pokročilé analytické funkcionality, priestorové informácie a integráciu s externými systémami. Pre dva moduly projektu bol stanovený faktor produktivity (PF) na úrovni 30 hodín na jeden UCP (Use Case Point). Tento vyšší faktor bol zvolený vzhľadom na technickú náročnosť a kritickosť týchto modulov, ktorý reflektuje potrebu detailnej implementácie, testovania a optimalizácie kódu, aby sa zabezpečila spoľahlivosť, bezpečnosť a vysoká kvalita systému. Táto hodnota je v súlade s odporúčaniami teórie Karnera, ktorá umožňuje flexibilitu podľa náročnosti projektu. Ďalej v rámci UCP analýzy boli použité konzervatívne hodnoty pre ECF a TCF nakoľko projekt je komplexný. Vyššia hodnota ECF reflektuje nároky na skúsenosti tímu a TCF technickú náročnosť projektus ohľadom na potrebu implementácie pokročilých technológií a robustných riešení. UAW bolo stanovené na základe vstupov z biznis architektúry projektu.

1. 1. Prínosy projektu

Prínosy projektu boli kalkulované na základe 25% úspory nákladov na pokrývanie bielych miest identifikovaných v rámci Štúdie uskutočniteľnosti - Národného plánu širokopásmového pripojenia v porovnaní s budovaním klasickými zemnými prácami. 

Podľa Štúdie uskutočniteľnosti – Národného plánu širokopásmového pripojenia je backhaul nepokrytých obcí 947 a priemerná chýbajúca dĺžka pripojenia je 5km. Priemerná cena za vybudovanie km pripojenia je 20 000 EUR.

Ďalej pri kalkulácii celkových prínosov projektu bol uplatnený predpoklad úspory nákladov v objeme 25% vychádzajúci zo Štúdie SMART 2015/0066 spracovanej spoločnosťami WIK-Consult GmbH  a Valdani Vicari & Associati S.r.l.  vypracovanej pre Európsku komisiu. Pri budovaní sietí na pokrytie bielych miest sa uvažuje so 60% využitím existujúcej infraštruktúry alebo spoločným budovaním s inými sieťami. 

Na základe vyššie uvedených informácii bola vypočítaná dĺžka siete na pokrytie bielych miest a následne prepočítaná cena vybodovania tohto pripojenia pri predpokladanej miere využitia existujúcej infraštruktúry (60%) a úspore (25%) pri využití elektrických vedení.

 Vyššie vypočítané prínosy boli vo výpočte CBA uvedené ako kvalitatívne prínosy aplikované od tretieho roku (887 813 EUR) a potom vo štvrtom roku a všetkých nasledujúcich rokoch (1 902 455 EUR).   

Kvalitatívne prínosy projektu sa prejavia v znížení nákladov na budovanie sietí, ktoré by mohlo podporiť rozširovanie zavádzania optických sietí do oblastí (vrátane vidieckych), kde by ich ďalšie budovanie bolo inak nerentabilné a umožní dostupnosť širokopásmového vysokorýchlostného pripojenia. Štúdia SMART 2015/0066 poukazuje aj pozitívny vplyv zrýchleného budovania optických sietí, ako aj rastúcej rýchlosti pripojenia užívateľov na rast HDP krajiny.

Prínosy projektu boli kalkulované na základe údajov iba pre tento projekt a nie sú duplikované v komplementárnom projekte Atlas pasívnej infraštruktúry, kde boli prínosy počítané na podobnom metodickom základe, ale ich prínosy boli kalkulované na základe rozšírenia internetového pripojenia xDSL a pripojenia s pevným rádiovým prístupom.

1. 1. Vyhodnotenie CBA

V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotená CBA v horizonte 10 rokov:

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall, čo znamená vodopádový prístup, ktorý počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

1. PROJEKTOVÝ TÍM

Projekt sa bude riadiť v súlade s platnou legislatívou v oblasti riadenia projektov IT. Pre potreby riadenia projektu bude vytvorený riadiaci výbor projektu a budú menovaní členovia Riadiaceho výboru projektu (ďalej len „RV“), projektový manažér a členovia projektového tímu.

Najvyššou autoritou projektu je RV, ktorý tvorí:

• predseda RV
• podpredseda RV
• zástupca kľúčových používateľov
• Projektový manažér
• zástupca dodávateľa

Zloženie riadiaceho výboru:

Zloženie projektového tímu:

1. 1.  PRACOVNÉ NÁPLNE

Zástupca vlastníkov projektu

Zástupca kľúčových používateľov

Projektový tím

1. ODKAZY

Bez odkazov.

1. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

Príloha 2: Prístup k projektu – detailný

Príloha 3: Špecifická BC/CBA