I-03 Prístup k projektu (pristup_k_projektu)

RÍSTUP K PROJEKTU

Vzor pre manažérsky výstup I-03

podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

Schvaľovanie dokumentu

1. História dokumentu

Obsah

1.     História dokumentu.. 1

2.     Účel dokumentu. 4

2.1      Použité skratky a pojmy. 4

2.2      Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 6

3.     Popis navrhovaného riešenia. 8

3.1      Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie. 8

3.2      Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MZ SR. 8

3.3      Manažérske zhrnutie. 8

3.3.1       Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy: 10

3.4      Zameranie projektu: 11

4.     Architektúra riešenia projektu.. 12

4.1      Biznis vrstva. 15

4.1.1       Prehľad koncových služieb – budúci stav. 16

4.2      Aplikačná vrstva. 16

4.2.1       Rozsah informačných systémov – AS IS. 17

4.2.2       Rozsah informačných systémov – TO BE. 18

4.2.3       Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS. 18

4.2.4       Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE   18

4.2.5       Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE. 18

4.2.6       Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE. 19

4.2.7       Aplikačné služby na integráciu – TO BE. 19

4.2.8       Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE. 21

4.2.9       Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE. 21

4.3      Dátová vrstva. 23

4.3.1       Údaje v správe organizácie. 23

4.3.2       Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE. 25

4.3.3       Referenčné údaje. 26

4.3.4       Kvalita a čistenie údajov. 26

4.3.5       Otvorené údaje. 32

4.3.6       Analytické údaje. 32

4.3.7       Moje údaje. 32

4.3.8       Legislatíva. 43

4.3.9       Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 48

4.4      Technologická vrstva. 48

4.4.1       Stratégia budovania robustného IT systému pre Ministerstvo zdravotníctva SR. 49

4.4.3       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE. 53

4.4.5       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Analytická platfroma. 54

4.5      Bezpečnostná architektúra. 56

4.5.2       Metodika pre DPIA. 60

6.     Zdrojové kódy. 63

7.1      Úrovne podpory používateľov. 64

7.1.2       Riešenie incidentov – SLA parametre. 65

7.2      Požadovaná dostupnosť IS. 68

7.2.1       Dostupnosť (Availability) 68

7.2.2       RTO (Recovery Time Objective) 69

7.2.3       RPO (Recovery Point Objective) 69

8.     Požiadavky na personál. 70

8.1      Riadiaci výbor a projektový tím.. 70

8.2      Pracovné náplne 70

8.2.1       Pôsobnosť a  úlohy Riadiaceho výboru. 70

8.2.2       Pracovná náplň projektového tímu. 70

9.     Implementácia a preberanie výstupov projektu.. 70

9.1      Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov. 70

9.2      Pravidlá pre riadenie zmien. 70

10.      Prílohy. 72

Tabuľka 1: Realizácia aktivít v projekt v zmysle výzvy. 11

Tabuľka 2: Zoznam plánovaných služieb. 20

Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov. 35

2. Účel dokumentu

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-03 Prístup ku projektu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

2.1 Použité skratky a pojmy

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:

• funkčné,
• nefunkčné

Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:

• Bezpečnostná požiadavka
• Bezpečnostný projekt
• Centrálna evidencia o prístupe ku informáciám o údajoch
• Dátová požiadavka
• Implementačná požiadavka
• Integračná požiadavka
• Kvalita a čistenie údajov
• Legislatívna požiadavka
• Podpora a prevádzka
• Projektová dokumentácia
• Rezortná Integračná Platforma
• Správa technických účtov
• Súlad ISVS s GDPR
• Systematický manažment údajov

Funkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo

Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo

Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).

3. Popis navrhovaného riešenia

3.1 Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie

Táto kapitola je detailnejšie popísaná v Projektovom zámere

3.2 Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MZ SR

Táto kapitola je detailnejšie popísaná v Projektovom zámere

3.3 Manažérske zhrnutie

V rámci rezortu zdravotníctva sú spracované kľúčové údaje, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne a transparentné riadenie procesov v oblasti zdravotníctva. Medzi najdôležitejšie patrí správa osobných údajov pacientov, ktorá zahŕňa identifikačné údaje ako meno, priezvisko, rodné číslo, adresa a tiež osobitné kategórie údajov o zdravotnom stave, liečbe, predpisoch liekov a výsledkoch vyšetrení. Tieto údaje umožňujú zabezpečiť správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a monitorovať zdravotný stav populácie. Okrem toho MZ SR spravuje údaje o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré zahŕňajú informácie o zdravotníckych zariadeniach, ich povoleniach na poskytovanie služieb a odborných garanciách.

Súčasťou evidencie sú aj údaje o zdravotníckych pracovníkoch, vrátane ich kvalifikácií, odborných spôsobilostí, špecializácií a licencií. Správa licencií zdravotníckych pracovníkov je významná aj pre stavovské komory, ktoré majú povinnosť viesť registre licencií. Stavovské organizácie, ako Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora zubných technikov, Slovenská komora ortopedických technikov, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora psychológov, Slovenská komora zdravotníckych záchranárov, sú zodpovedné za vydávanie licencií na výkon zdravotníckeho povolania a zabezpečujú registráciu a kontrolu odbornosti pracovníkov.

Prvým cieľom predkladaného projektu je integrácia údajov pre IS MOU, konkrétne Registra licencií, ktorý spravujú jednotlivé profesijné komory v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tieto údaje sú v súčasnosti integrované do systému Národného registra zdravotníckych pracovníkov (ISVS_8795), ktorý je prevádzkovaný NCZI. Prístup k údajom a ich získavanie bude zabezpečené prostredníctvom priamej systémovej integrácie na uvedený register v súlade s platnými štandardmi pre informačné systémy verejnej správy (ISVS). Táto integrácia umožní automatizovaný a bezpečný prenos údajov, čím sa zabezpečí aktuálnosť, integrita a ochrana spracúvaných informácií v súlade s legislatívou o ochrane osobných údajov a zákonom o e-Governmente.

Rozsah atribútov evidovaných v  tomto registri je detailne rozpísaný v  dokumente prístup ku projektu.

Ďalším cieľom je zabezpečiť rozšírenie funkčnosti najmä o typy notifikácií ako:

a) notifikácia o spracovaní osobných údajov;
b) notifikácia zabezpečujúca distribúciu a poskytovanie údajov zmenových dávok;
c) notifikácia o zmene (osobných) údajov (log) a funkcionalita pre podnety na opravu údajov; pre zabezpečenie komplexnej funkčnosti IS MOU pre jeho registrovaného používateľa.

Projekt sa zameriava aj na rozvoj systematického manažmentu údajov, ktorý pozostáva z viacerých aktivít definovaných vo výzve. Vzhľadom na súčasný stav má MZ SR ambíciu rozvíjať platformu na manažment údajov MZ SR a vybudovať dátový sklad nad Centrálnou integračnou platformou Ministerstva zdravotníctva (CIP MZ). V súčasnej dobe je transparentnosť v organizáciách kľúčovým faktorom pre budovanie dôvery verejnosti a efektívne riadenie procesov.

Kľúčovým prvkom je tiež čistenie údajov, ktoré vedie k dosiahnutiu vyššej kvality údajov a ich interoperability (aktivita A2 Čistenie údajov a dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita). Tieto aktivity sú zásadné pre zlepšenie integrity a použiteľnosti údajov v organizácii.

Dôležitým aspektom je aj realizácia dátovej integrácie, konkrétne na Centrálnu platformu dátovej integrácie (IS CPDI) na účel poskytovania údajov zo strany MZSR (aktivita A3.1 Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie). Okrem toho sa projekt bude zameriavať aj na konzumovanie údajov prostredníctvom tejto platformy, čím zabezpečí efektívny prístup k údajom od ostatných inštitúcii verejnej správy (aktivita A4 Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov).

Zároveň sa zavedie systematický manažment údajov v podobe vybudovania inštitucionálnej dátovej kancelárie MZ (aktivita A7), ktorý zabezpečuje konzistentnosť a správnosť údajov v celej organizácii MZ SR.

Výstupom projektu bude aj metodický dokument, ktorý bude zameraný na zavedenie systematického manažmentu údajov, kedže v súčastnosti neexistuje dátová kancelária na Ministerstve. Metodika bude prispôsobená na mieru MZ SR s ohľadom na jeho veľkosť, charakter a kompetencie. Súčasťou výstupu bude vytvorenie špecifického modelu Dátovej kancelárie MZ SR a definovanie procesov pre jej správne fungovanie.

Predpokladá sa, že Dátová kancelária bude mať vysokú organizačnú a rozhodovaciu autonómiu v rámci štruktúry verejnej správy. Môže mať podobu kompetenčného centra s prvkami produktovej organizácie. Okrem zodpovednosti za stratégiu a plánovanie bude kancelária dohliadať na implementáciu riešení dátovo orientovaných projektov, presadzovať súlad so štandardmi a vykonávať monitoring, dohľad a riadenie správy dát.

Z pohľadu bezpečnosti a ochrany údajov sa projekt sústreďuje na rozvoj informačného systému CIP MZ SR, aby bol v súlade s nariadením GDPR. Táto aktivita (A10) je kľúčová pre zabezpečenie ochrany osobných údajov, zvýšenie dôveryhodnosti systému a dodržiavanie platného právneho rámca v oblasti spracovania a správy údajov.

Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy poskytne základ pre dodržiavanie legislatívnych požiadaviek a zabezpečí súlad s platnými predpismi (vytvorí sa komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie ako jeden zo základných pracovných nástrojov inštitucionálnej dátovej kancelárie).

Celkovo projekt predstavuje komplexný prístup k systematickému manažmentu údajov, ktorý podporí zlepšenie kvality údajov, ich dostupnosť čo posliní aj transparentnosť v organizácii z pohľadu procesov. Implementácia týchto aktivít bude kľúčová pre dosiahnutie dlhodobého úspechu a efektívnosti vo fungovaní organizácie (aktivita A7).

Všetky definované aktivity budú sprevádzané aktivitami v legislatívno-právnej oblasti zabezpečujúcimi súlad s aktuálne platnými právnymi predpismi a zároveň vytvárajúcimi právny základ pre úspešnú realizáciu navrhovaných aktivít (aktivita A11).

Predkladaný projekt je v súlade s Operačným programom Slovensko.

Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie

Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie

Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb

Projekt je predkladaný v nadväznosti na výzvu Lepšie využívanie údajov (PSK-MIRRI-617-2024)

3.3.1 Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy:

Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:

Tabuľka 1: Realizácia aktivít v projekt v zmysle výzvy

3.4 Zameranie projektu:

Projekt bude zameraný na rozvoj informačného systému “Centrálna integračná platforma MZSR” (CIP MZ SR), kód metaIS isvs_14191, o FP:

1. Notifikácia o spracovaní osobných údajov: Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
2. Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok: Napr. informácia o zmene osobných údajov
3. Notifikácia o zmene osobných údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o zmene osobných údajov, súčasne vývoj funkcionality pre podnety na opravu údajov
4. Notifikácia o vzniku/zápisu osobných údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
5. Notifikácia o ukončení platnosti osobných údajov (log): Informovanie o ukončení platnosti údajov.
6. Notifikácia o vymazaní osobných údajov (log): Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
7. Notifikácia o zmene stavu procesu (log): Informovanie o stave spracovania údajov.

V súčasnosti neexistuje žiadna integrácia akéhokoľvek systému MZ SR na centrálny komponent IS CPDI v správe MIRRI.

4. Architektúra riešenia projektu

MZ SR má ambíciu rozvíjať integračný komponent a platformu pre správu kmeňových údajov (MDM v podobe CIP MZ SR), ktorá bude na MZ implementovaná na prelome rokov 2025/2026. Platforma bude primárne slúžiť na efektívne spravovanie a zdieľanie údajov medzi rôznymi informačnými systémami v rezorte, ale aj mimo neho.

Ide o integračnú platformu, ktorej cieľovým stavom implementácie je vytvorenie technického riešenia  (HW a SW) tzv. „Master data management“ pre zjednotenie údajov zdieľaných viacerými informačnými systémami v organizácii do databázy kmeňových údajov, ktoré sú presné, kompletné, jednoznačné, aktuálne, konzistentné a správne.

Zavedenie systematického manažmentu údajov ponúka možnosť konsolidácie všetkých kmeňových údajov v organizácii. Kumuluje funkčnosti modulov pre  dátovú integráciu a služby pre základnú dátovú kvalitu a tvorbu integrácií aplikácií pre komplexné prepojenie dátových zdrojov a prostredníctvom funkčností dátového manažmentu vytvorenie kmeňových údajov, ktorá v ekosystéme funguje ako jednotný bod pravdy. Riešenie ponúka možnosť implementovať všetky najpoužívanejšie štýly riadenia kmeňových údajov v organizácii. Prostredníctvom konsolidácie kmeňových údajov je možné alokovať nadbytočné systémy a úložiská, ako aj zabezpečiť jednotné, presné a hlavne zdieľané dáta tam, kde sú potrebné, čo vedie k značnému znižovaniu prevádzkových nákladov a zvyšovaniu úžitkovej hodnoty z dát. Tento systém za istých okolností môžu využívať podriadené organizácie (napr. Nemocnice) ako už spomínaný jednotný zdroj pravdy, keďže CIP MZ SR bude zabezpečovať aj dátovú integráciu, a to konkrétne konzumovaním referenčných registrov prostredníctvom integrácie na IS CPDI v zmysle zákona č. 305/2013. Z. z. o e-Governmente. IS CPDI (pôvodne IS CSRÚ) je súčasťou Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorý zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy a inými informačnými systémami. Správcom modulu je MIRRI.

Podporovaným cieľom výzvy je zaviesť, rozvíjať a podporiť systematický manažment údajov prostredníctvom rozvoja rezortnej platformy v organizácii. Tento proces je komplexný, zahŕňajúci personálne, metodické a technické zabezpečenie. Tieto tri aspekty sú vzájomne doplňujúce sa a spolupracujú na efektívnom riadení a využívaní údajov v rámci organizácie. V rámci aktivity A9 výzvy plánuje MZ SR dobudovať dátový sklad (Data warehouse) ako nadstavbu na Centrálnu integračnú platformu MZ SR. Projekt je zameraný na podporu rozvoja technologického zabezpečenia a môžeme ho vnímať ako rozvoj troch komplementárnych častí (zabezpečujúcich efektívne riadenie a využívanie údajov v organizácii):

• Integračná platforma
• Master Data Management (MDM)
• Data Warehouse (Dátový sklad)

Rozdiely medzi integračnou platformou, dátovým skladom (Data Warehouse) a správou referenčných údajov (Master Data Management, MDM) sú zásadné, pretože každé z týchto riešení plní odlišné úlohy v rámci správy údajov a integrácie dátových tokov v organizáciách. Tu je odborný prehľad:

Integračná platforma

• Účel: Integračná platforma je softvérová infraštruktúra, ktorá umožňuje prepojenie rôznych systémov, aplikácií a služieb v rámci organizácie. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby rôzne IT systémy mohli efektívne komunikovať a vymieňať si dáta, bez ohľadu na technológiu alebo formát, v ktorom sú dáta uchovávané.
• Architektúra: Integračná platforma funguje ako sprostredkovateľ, ktorý transformuje, routuje a obohacuje údaje medzi systémami. Používa rôzne komunikačné protokoly (napr. SOAP, REST, JMS) a technológie (napr. ESB - Enterprise Service Bus, API gateway). Môže zahŕňať aj nástroje na monitorovanie a správu integračných tokov.
• Spracovanie údajov: Integračná platforma nezachováva trvalé údaje; jej hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby údaje plynulo pretekali medzi systémami. Môže zahŕňať transformačné pravidlá, validáciu a zabezpečenie údajov počas prenosu, ale nepoužíva sa na dlhodobú analýzu alebo ukladanie údajov.
• Funkcie
  • Transformácia údajov medzi rôznymi formátmi a štandardmi.
  • Orchestrácia procesov, kde sú dáta spracovávané cez viaceré systémy.
  • Synchronizácia údajov medzi systémami v reálnom čase alebo v plánovaných intervaloch.
  • Podpora rôznych komunikačných protokolov a API, čo umožňuje prepojenie s rôznymi externými alebo internými systémami.
• Použitie
  • Integračné platformy sú kľúčové pri nasadzovaní služieb SOA (Service-Oriented Architecture), ESB (Enterprise Service Bus) alebo pri integrácii rôznych SaaS aplikácií.

Master Data Management (MDM)

• Účel: MDM je súbor technológií, procesov a nástrojov, ktoré organizácia využíva na vytváranie, správu a distribúciu jednotného a konzistentného zdroja základných (hlavných) údajov, ako sú údaje o zákazníkoch, produktoch, dodávateľoch a pod. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby boli tieto základné údaje konzistentné, presné a prístupné v rámci celej organizácie.
• Architektúra: MDM systém zvyčajne zahŕňa centralizované úložisko (master data repository) a nástroje na spravovanie kvality údajov, verzionovanie, konsolidáciu a distribúciu master data. MDM tiež často poskytuje rozhrania na synchronizáciu a zdieľanie týchto údajov medzi rôznymi systémami v organizácii.
• Spracovanie údajov: MDM sa zameriava na identifikáciu a odstránenie duplicít, zabezpečenie integrity a správu hierarchie údajov. Má silný dôraz na správu údajov v reálnom čase, synchronizáciu a governance (riadenie) údajov, čo pomáha organizáciám udržiavať konzistentné a spoľahlivé referenčné údaje.
• Funkcie
  • Centralizovaná správa základných údajov, ktoré sú kľúčové pre viaceré systémy a procesy v organizácii.
  • Čistenie a obohacovanie údajov na zabezpečenie ich kvality.
  • Distribúcia a synchronizácia hlavných údajov do ostatných systémov, ktoré tieto údaje používajú.
  • Zavedenie pravidiel na správu údajov, vrátane správy metadát a zabezpečenia integrity údajov.
• Použitie
  • MDM sa využíva na zabezpečenie toho, že všetky systémy v organizácii pracujú s rovnakou verziou kľúčových údajov, čím sa eliminuje nepresnosť a redundancia údajov.

Data Warehouse (Dátový sklad)

• Účel: Data Warehouse je centralizované úložisko, ktoré zhromažďuje, ukladá a spracúva údaje z rôznych zdrojov s cieľom podporiť analýzu, reportovanie a rozhodovanie v rámci organizácie. Slúži primárne na analýzu historických údajov a podporu Business Intelligence (BI).
• Architektúra: DWH je navrhnuté na efektívne ukladanie veľkých objemov štruktúrovaných údajov. Používa špecifické databázové techniky ako denormalizáciu, star-schema a snowflake-schema na optimalizáciu dotazov a rýchlosť prístupu k údajom. Často sa implementuje s nástrojmi ETL (Extract, Transform, Load) na získavanie a transformáciu údajov z rôznych zdrojových systémov.
• Spracovanie údajov: Údaje sú v DWH zvyčajne optimalizované pre čítanie a agregáciu, čo umožňuje efektívne generovanie reportov a analýz. DWH uchováva údaje historicky, často s cieľom analýzy trendov, čo ho robí kritickým pre strategické rozhodovanie.
• Funkcie
  • Konsolidácia údajov z rôznych zdrojov, čo zahŕňa extrakciu, transformáciu a nahranie (ETL) údajov do jednotného formátu.
  • Ukladanie historických údajov, ktoré sú štruktúrované a optimalizované pre dotazovanie.
  • Podpora analytických nástrojov, ktoré umožňujú vytváranie reportov, dashboardov a analýz nad veľkými objemami údajov.
• Použitie
  • Dátové sklady sa používajú na analytické spracovanie údajov, tvorbu historických reportov, business intelligence (BI) a na podporu rozhodovacích procesov na základe analýz veľkých dát.

Zhrnutie rozdielov:

• Integračná platforma sa zameriava na prepojenie a synchronizáciu rôznych systémov a umožňuje ich vzájomnú komunikáciu. Hlavným cieľom je efektívne spracovanie a výmena dát medzi rôznymi aplikáciami.
• Dátový sklad sa zameriava na uchovávanie a analýzu veľkého množstva dát, ktoré sú získavané z rôznych zdrojov. Hlavným cieľom je podpora rozhodovacích procesov prostredníctvom analytických nástrojov napr. pre potreby reportovania a BI.
• Master Data Management je proces a nástroje na centralizovanú správu kľúčových referenčných údajov organizácie, zabezpečujúci ich konzistenciu a kvalitu naprieč systémami.
• Tieto systémy môžu byť v organizácii prepojené a často spolupracujú, pričom každý z nich plní inú úlohu v rámci komplexnej architektúry správy a spracovania údajov. Na diagrame uvedenom nižšie je zobrazený budúci stav rozvoja CIP MZ SR o komplementárny modul dátového skladu a súčasne nastavenie pravidiel manažment a riadenia údajov v organizácii

4.1 Biznis vrstva

Projekt zabezpečí pre koncept Mojich údajov a IS MOU ako informačnú technológiu prinášajúcu koncept MyData do reálneho života, nové OE a atribúty doposiaľ občanom a podnikateľom v štruktúrovanej elektronickej podobe neposkytované (s výnimkou úradných výpisov z elektronickej matriky).

Dáta integrované do IS MOU v zmysle projektu sú považované za najžiadanejšie datasety v koncepte Mojich údajov. Majú veľký potenciál ich ďalšieho využívania občanom a podnikateľom ako registrovaným používateľom IS MOU pre zdieľanie s tretími/spoliehajúcimi sa stranami pri využívaní ich digitálnych služieb.

Proces pre riadenie kvality údajov bude navrhnutý tak, aby zlepšil kvalitu spracovávaných údajov a zabezpečil efektívne spracovanie a využitie dát v celej organizácii. Hlavnou úlohou tohto projektu je zabezpečiť kvalitu, integritu a dostupnosť údajov pre interných aj externých konzumentov. Údaje sú zhromažďované z rôznych zdrojov, analyzované a pripravované na ďalšie využitie. Kľúčové procesy ako referencovanie, mapovanie a obohacovanie zabezpečujú, že údaje sú použiteľné v rámci organizácie, ale aj mimo nej spĺňajú všetky požiadavky na kvalitu. Služby na úrovni monitorovania a reporting umožňujú sledovať stav údajov, čo je kľúčové pre efektívne rozhodovanie na všetkých úrovniach organizácie. Odbor informatiky a dátová kancelária zabezpečujú technickú a správnu podporu, pričom dohliadajú na dodržiavanie štandardov a na to, aby údaje boli dostupné v požadovanej kvalite a formáte. Celkový systém je navrhnutý tak, aby umožňoval integráciu rôznych typov údajov a zabezpečoval ich správnosť a spoľahlivosť, čo je nevyhnutné pre efektívne riadenie a rozhodovanie v rámci verejnej správy a ďalších prepojených inštitúcií. Na základe analýzy architektonického obrázku poskytujem podrobný biznisový popis s dôrazom na jednotlivé časti riešenia a jeho štruktúru. Tento popis sa zameriava na funkčné časti z pohľadu podnikovej architektúry so zameraním na biznis a procesné aspekty.

Obrázok 1: Prehľad biznisových služieb

4.1.1 Prehľad koncových služieb – budúci stav

V rámci predkladaného projektu sa neplánujú budovať nové koncové služby.

4.2 Aplikačná vrstva

V rámci predkladaného projektu plánuje MZ SR vybudovať / rozvíjať niekoľko modulov:

• Modul MyData slúži na správu osobných údajov jednotlivca, pričom občan/podnikateľ má kontrolu nad tým, ktoré údaje poskytuje, komu ich poskytuje a na aké účely. Tento modul podporuje koncept transparentnosti, pričom umožňuje občanom mať prehľad o prístupe k ich dátam v digitálnych systémoch.
• Transformačný modul zabezpečuje prevod údajov z jedného formátu do iného, aby boli kompatibilné s cieľovými systémami. Umožňuje úpravu a štandardizáciu dát, čím zlepšuje ich interoperabilitu medzi rôznymi systémami a platformami.
• Rozvoj modulu kvality a čistenia údajov: Tento modul sa zameriava na identifikáciu a opravu nekvalitných alebo nekonzistentných údajov v databázach. Zabezpečuje validáciu, štandardizáciu, deduplikáciu a aktualizáciu údajov, čím zvyšuje ich spoľahlivosť a presnosť. Je nevyhnutný pre zlepšenie rozhodovacích procesov a analytických operácií.
• Modul riadenia údajov: Modul riadenia údajov poskytuje metodiku na správu životného cyklu dát v organizácii, od ich vytvárania a ukladania až po ich používanie a archiváciu. Zahŕňa politiky a procesy na zabezpečenie integrity, bezpečnosti a dostupnosti údajov. Tento modul podporuje efektívne riadenie údajov v organizácii a zaisťuje súlad s regulačnými požiadavkami.
• Integračný komponent: Integračný komponent slúžiaci ako centrálna zbernica údajov v rámci MZ SR plní kľúčovú úlohu pri integrácii rôznych informačných systémov rezortu, pričom jeho hlavnou úlohou je zjednodušiť a efektívne zabezpečiť výmenu údajov medzi týmito systémami. Tento komponent umožňuje prepojenie a synchronizáciu rôznych databáz a aplikácií používaných v rámci MZ, čo má priamy dopad na zlepšenie procesov vnútornej komunikácie a správy údajov.

Obrázok 2: Aplikačná architektúra budúceho stavu Rozvoj CIP MZ

4.2.1. Rozsah informačných systémov – AS IS

4.2.2 Rozsah informačných systémov – TO BE

4.2.3 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

MZ SR v súčasnosti momentálne nevyužíva žiadne nadrezortné ani spoločné moduly v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente.

4.2.4 Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE

V predkladanom projekte bude MZ SR realizovať integráciu na Modul procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle zákona o e-Governmente, konkrétne na konkrétne na IS CPDI (isvs_5836).

4.2.5 Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE

V projekte sa neplánuje integrácia na iný ISVS.

4.2.6 Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené budované aplikačné služby, realizáciu koncových služieb aplikačnou službou, koncová služba by mala byť realizovaná aspoň jednou aplikačnou službou (KS môžu realizovať aj viaceré aplikačné služby).

4.2.7 Aplikačné služby na integráciu – TO BE

V rámci budovania Rezortnej platformy manažmentu údajov MZ SR budú vybudované služby, ktoré budú zastrešovať nasledovné oblasti:

Služby pre zabezpečenie požiadaviek IS MOÚ:

• Poskytnutie údajov pre  IS MOU – služba, ktorá poskytne odpoveď na základe požiadavky MOÚ (požiadavky IS MOÚ môžu byť typu overenie alebo zaslanie požiadavky na opravu údajov).
• Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ posielať zmenové dávky.
• Poskytnutie notifikácií pre IS MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ zasielať jednotlivé typy notifikácií.

Služby zabezpečujúce komunikáciu s Externými ISVS alebo subjektami.

Služby pre Interné IS MZ SR:

• Publikovanie údajov – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi jednotlivými agendovými IS a modulmi Rezortnej integračnej platformy.
• Poskytnutie základných a štatistických číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu alebo získanie údajov ZČ a ŠČ.

Poskytnutie číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu rezortných číselníkov, číselníky agendových systémov využívaných viac ako jedným systémom, push metódou alebo na vyžiadanie podľa integračného zámeru.

Publikovanie údajov do IS MOU – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi agendovým IS a modulom MyData; rieši orchestráciu zasielania údajov a notifikácií do IS MOU.

Transformácia vstupu do štandardu 5* – služba zabezpečujúca transformáciu vstupu, vo formáte xml, alebo iného požadovaného formátu (XML RDF, JSON-LD, TTL (Turtle), ...)

Stotožňovanie a dátová kvalita – služba zabezpečujúca stotožnenie datasetov voči referenčným registrom, sledovanie dátovej kvality údajov, poskytnutie reportu o dátovej kvalite.

Služby poskytované Dátovej kancelárii:

• Správa číselníkov – služba zabezpečujúca správu rezortných číselníkov (založenie, úprava, zneplatnenie číselníka resp. položky číselníka).
• Správa metadát – služba zabezpečujúca správu metadát datasetov v DCAT-SK formáte.

V nasledujúcej tabuľke je zoznam aplikačných služieb, ktoré budú budované alebo rozvíjané v rámci výzvy:

Tabuľka 2: Zoznam plánovaných služieb

V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené interné budované aplikačné služby.

4.2.8 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE

V nižšie uvedenej tabuľke je zobrazený budúci stav integračných väzieb na IS CPDI a tiež realizácia úprav informačných systémov minimálne v rozsahu podľa bodu 4 aktivity A1, a to v rozsahu:

4.2.9 Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE

V tabuľke uvedenej nižšie je prehľadná tabuľka integračných väzieb pre informačný systém CIP MZ (Isvs_14191), ktoré sa majú realizovať v rámci predkladaného projektu (referenčné údaje sa budú integrovať v rámci samostatného projektu MZSR). V zmysle integračného manuálu IS CPDI je Typ OVM (integračnej väzby) definovaný ako „Nový konzument“. Predmetom integrácie budú dáta relevantné pre výkon pôsobnosti MZ SR stanovenej pre Útvar centrálneho riadenia (Sekciu centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií), konkrétne pre výkon centrálnej koordinácie procesov riadenia držiteľov povolenia na prevádzkovanie nemocnice v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti MZSR. Počet integračných väzieb: 15

4.3 Dátová vrstva

4.3.1 Údaje v správe organizácie

Každá inštitúcia musí mať zavedený systematický manažment údajov vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne inštitúcia musí byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblasti dátovej vedy. S takýmto prístupom sa MZ SR stotožňuje, a preto je cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie internej dátových kancelárie MZ SR.

Údaje v organizácii MZ SR sa posledné roky nemanažujú systematicky. Chýbajú jasné pravidlá a metodiky pre jednotlivé úrovne, ako sú používanie údajov, riadenie údajov a samotná správa údajov. Neexistuje ani konzistentné modelovanie týchto oblastí v príslušných vrstvách architektúry, najmä dátová architektúra. Pravidlá a metodiky nezahŕňajú potrebné definície dátových prvkov, ich použitie, spôsob odvodzovania údajov ani spôsob interpretácie. Tento nedostatok vedie k absencii vysokoúrovňového prístupu k manažmentu údajov v rámci inštitúcie.

V súčasnosti je dátová kancelária MZ SR personálne nedostatočne obsadená, najmä v oblasti odborníkov na správu údajov, interoperabilitu dát, procesy čistenia údajov a tvorbu metodík pre riadenie a správu údajov v rámci organizácie. Bez týchto expertov nie je možné adekvátne rozvíjať oblasť dátovej vedy, ktorá vyžaduje široké spektrum odborných znalostí a skúseností. Navyše, legislatívne pokrytie pre oblasť dátovej správy a dátovej vedy v súčasnosti chýba, čo sťažuje zavádzanie systematických a právne ukotvených postupov pre správu a ochranu údajov. Jedinou pozíciou, ktorá je v súčasnosti obsadená, je dátový kurátor, avšak jeho rola nedokáže pokryť všetky aspekty dátovej vedy. Ide o veľmi rôznorodú a širokú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializované odborné znalosti v oblastiach ako analýza dát, prediktívne modelovanie, prevencia údajov na vstupe, monitoring dátovej kvality, správa dátových tokov, bezpečnosť a právne aspekty dát a v neposlednom rade neustále zvyšovanie kvality údajov.

MZ SR nvníma príležitosť rozvoja dátovej kancelárie v rámci organizácie ako riadený subjekt, ktorý sa komplexne zaoberá správou dát, kvalitou, právnymi aspektami a bezpečnosťou. Tento orgán vytvára rámec pre správu  dát a manipuláciu s nimi, ktorý zahŕňa politiky a postupy na zabezpečenie, že dáta sú zhromažďované, spravované a chránené v súlade s internými a externými regulačnými normami. Cieľom dátových kancelárií je optimalizovať procesy týkajúce sa správy dát, aby organizácie mohli efektívne využívať dáta a zlepšovať služby poskytované inštitúciou v rámci verejnej správy.

Cieľom realizácie aktivity A7 je vytvorenie alebo posilnenie dátovej kancelárie, ktorá bude zabezpečovať dôveryhodnú správu údajov, zavedie rôzne prístupy k rozhodovaniu o tom, kto by mal mať prístup k údajom, na aké účely a v čí prospech, a uľahčí ich zdieľanie a využívanie pre nové technológie. Kľúčové prínosy a výsledky projektu sú:

• Koordinácia a udržateľnosť procesov životného cyklu dát.
• Jasne definované pravidlá pre zdieľanie dát a ich využívanie na MZ SR.
• Centralizácia know-how a jeho využitie pre podporu vývoja a implementácie nových technológií.
• Implementácia nástrojov na čistenie a správu a dát.

Spôsob realizácie aktivity

Problematika manažmentu kvality a dostupnosti údajov z nových zdrojov dát si vyžaduje odbornú koordináciu procesov životného cyklu dát ako zberu, čistenia a spracovania dát, a zároveň technickú prevádzku dátových skladov a odbornú asistenciu pri využívaní moderných analytických nástrojov. Takéto úlohy je vhodné riešiť profesionálne prostredníctvom Rezortnej dátovej kancelárie verejnej správy, ktorá bude mať na starosti bázu dát príslušného rezortu a poskytovanie podpory a asistencie ostatným v rezorte pôsobiacim dátovým expertom. Vzhľadom na nedostatočný počet expertov, je v hodným riešením zabezpečenie externých kapacít v podobe dátových expertov ako dočasná pomoc počas dĺžky realizácie projektu, ktorí budú v súčinnosti s interným expertami, riešiť aktivity súvisiace  úpravou interných procesov v organizácií, aby podporili aplikáciu postupov dátovej vedy pri rozhodovaní („evidence-based policy“, „spending reviews“, „impact assessment“) a implementovali princípy štátu fungujúceho na základe využívania znalostí („Data-driven state“) a princípu hodnoty za verejné peniaze.

Rezortná dátová kancelária má možnosť spolupracovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI, ktorá sa dlhodobo zaoberá komplexným manažmentom údajov verejnej správy.

Rezortná dátová kancelária by mala pomáhať organizáciám v pôsobnosti rezortu kategorizovať a sprístupňovať údaje pri zachovaní kvality v dôveryhodnom prostredí spôsobom, ktorý umožní rozdeľovať vzniknutú hodnotu. Správcovia dátového trustu majú právne záväznú zodpovednosť za zohľadnenie záujmov držiteľov údajov, používateľov údajov, občanov a iných zainteresovaných strán. Prevzatím úloh a činností v oblasti správy údajov možno dôveryhodnosť údajov použiť na zníženie nákladov a zručností potrebných na správu a zdieľanie údajov.

Držitelia údajov z verejného sektora sa často zameriavajú na poskytovanie konkrétnych verejných služieb, no napriek tomu majú údaje, ktoré by mohli mať širšiu sociálnu a ekonomickú hodnotu. Rezortná dátová kancelária by mohla preskúmať túto širšiu hodnotu spôsobom, ktorý zastupuje záujmy všetkých zainteresovaných strán. Teda, ako potenciálny zdroj údajov, môže rezortná dátová kancelária vytvoriť nové príležitosti pre začínajúce podniky a iné podniky na inovácie s údajmi. Na makroúrovni by prijatie dátového trustu mohlo podporiť vývoj nových technológií ako je AI, ktoré pomáhajú ľuďom robiť informovanejšie rozhodnutia, vytvárať pracovné miesta a stimulovať ekonomický rast.

MZ SR zavedie manažment údajov vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne MZ SR musí schopné evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblastí dátovej vedy. Cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie inštitucionálnych dátových kancelárií.

Realizáciou aktivity A7 bude zabezpečený komplexná analýza čím si inštitúcia zabezpečí komplexne zmapovanie jej dátového manažmentu. Súčasné kapacity neumožňujú pokryť všetky kľúčové oblasti potrebné na efektívne riadenie a správu údajov, čo brzdí nielen inovácie, ale aj udržateľný rast a rozvoj v oblasti dátového manažmentu a interoperability. Kombinácia interných a externých odborník v oblasti dátovej vedu bude viesť ku nasledovných výstupom:

1. Bude vytvorený dátový katalóg: Popíšu sa všetky objekty evidencie až na úroveň atribútov, ktoré MZ SR:
   1. Bude originálne vytvárať a evidovať v zdrojových registroch (agendové informačné systémy verejnej správy) v rámci rozsahu projektu.
   2. Bude spracúvať za účelom výkonu príslušnej agendy MZ SR.
2. Budú definované a popísané plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov:
   1. Budú zrozumiteľne zdokumentované dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
   2. Bude definovaný proces riadenia pre manažment údajov v inštitúcii MZ SR a primárne pre systémy, ktoré budú obsahovať objekty evidencie riešené v projekte.
3. Bude podporovaná a rozvíjaná inštitucionálna dátová kancelária MZ SR.
   1. Kancelária bude slúžiť ako špecializovaný útvar pre dáta v rámci inštitúcie, súčasne bude zodpovedná za riadenie systematického manažmentu údajov.
   2. Budú definované zodpovednosti za jednotlivé aspekty manažmentu údajov. V prípade potreby budú rozdelené údaje do jednotlivých segmentov podľa typu/druhu údajov.

Prehlaď interných pozícií pre realizáciu systematického manažmentu v rámci projektu (vrátane aktivity A7) je uvedený v kapitole č. 9 v Projektovom zámere

4.3.2 Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE

V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené objekty evidencie, pre ktoré bude počas realizačnej fáze projektu vytvorený doménový model, ktorý definuje návrh dátových prvkov. 

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam objektov evidencie, ktoré budú poskytované do IS MOU v zmysle aktivity A1. Doménový model pri týchto objektoch evidencie nepopisujeme, keďže ten je súčasťou zdrojových IS. 

Súčasťou projektu je aj rozvoj Rezortnej platformy manažmentu údajov v zmysle aktivity A9, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie správy centrálnych číselníkov. Nižšie je popísaný doménový model správy centrálnych číselníkov. 

4.3.3 Referenčné údaje

Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ sa prednostne zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve sú prioritne určené na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“. Zadefinovanie novo-integrovaných údajov ako údajov referenčných nie je v realizačnej fáze projektu vylúčené.

4.3.4 Kvalita a čistenie údajov

Počas realizačnej fázy projektu bude Ministerstvo realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:

1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov;
2. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia vzniku nekvality);
3. Zavádzanie dátovej interoperability;
4. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu).

4.3.4.1 Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov

Riadenie dátovej kvality predstavuje pre MZ SR strategicky dôležitý faktor pre efektívnu správu údajov a zabezpečenie optimálnej prevádzky agend. Ministerstvo by rado využívalo nástroj na čistenie a zvyšovanie kvality údajov, aby zabezpečilo systematický manažovanie prác nad údajmi v organizácii. Cieľom takéhoto nástroja je pomáhať udržiavať integritu, dostupnosť a dôvernosť údajov, pričom by sa výrazne zlepšila efektivita práce dátovej kancelárie, ktorá má na vo svojej kompetencii a agende zaoberať sa komplexným manažment údajov a procesným riadením dátovej kvality.

Cieľom procesného zabezpečenia riadenia dátovej kvality bude, aby proaktívne riadenie dátovej kvality bolo súčasťou každodenných procesov organizácie. Každý OVM v prvom rade musí poznať údaje, ktoré sú súčasťou jeho ISVS. Za týmto účelom je potrebné určiť aké dáta, z akého zdroja a za akým účelom zbiera.

Preto bude organizácia aktualizovať, resp. v niektorých prípadoch vytvárať informácie minimálne v rozsahu:

• používaného dátového modelu,
• zdroja dát,
• používaného dátového slovníka,
• používaných referenčných dát,
• používaných objektov evidencie.

Takáto dokumentácia musí byť dostupná za všetky ISVS organizácie a vždy musí byť prístupná vlastníkovi kvality údajov, pretože tieto informácie sú podmienkou pre riadne vykonávanie procesov súvisiacich s celým životným cyklom údajov vrátane riadenia kvality údajov. Pre vytvorenie potrebnej dokumentácie sa bude organizácia riadiť dostupnou metodikou vydanou MIRRI s názovom „Metodika merania dátovej kvality vo verejnej správe“. Informácie v metodike sú totiž významným vstupom pre riadenie dátovej kvality.

4.3.4.2 Požiadavky metódy čistenia a zvyšovania kvality údajov

Na riešenie takých problémov, akými sú chyby, duplicity, odľahlé hodnoty pri snahe o dodržanie parametrov strojovej spracovateľnosti, konzistencie, aktuálnosti a jedinečnosti, správnosti, presnosti a komplexnosti, bude dodržaný pracovný postup čistenia dát, ktorý zahŕňa niekoľko krokov:

• Strojová spracovateľnosť: Údaje musia byť vo formáte, ktorý môžu stroje ľahko spracovať a analyzovať.
• Konzistencia: Zaisťuje, že dátové prvky majú rovnaký význam a formát v celom súbore údajov.
• Aktuálnosť a jedinečnosť: Aktuálnosť sa vzťahuje na aktuálnosť údajov a jedinečnosť zaisťuje, že každý záznam je odlišný.
• Správnosť: Zahŕňa zabezpečenie toho, aby údaje presne reprezentovali entity alebo udalosti skutočného sveta.
• Presnosť a komplexnosť: Úzko súvisí so správnosťou a vzťahuje sa na to, ako dobre údaje predstavujú skutočné hodnoty alebo stavy. Metódy na zlepšenie presnosti zahŕňajú:
  • Profilovanie údajov
  • Odstránenie odľahlých hodnôt
  • Zjednodušenie dátových štruktúr

Za účelom zvýšenia kvality vstupných datasetov bude integrácia rozšírená aj o funkcionalitu stotožňovania a referencovania voči číselníkom a referenčným registrom. V tomto prípade je možné z číselníka dotiahnuť relevantné atribúty, ktoré sú súčasťou prenášaného pojmu. Ak v číselníku nebude nájdená prenášaná hodnota, bude vystavená správa pre poskytovateľa dát o danom zistení. Funkcionalita bude implementovaná architektúrou mikroslužieb s REST API. Budú udržiavané v repozitári služieb a môžu byť použité aj inými aplikáciami.

4.3.4.3 Prevencia vzniku nekvality

Dôležitou oblasťou je riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia). To by umožňovalo eliminovať chyby alebo nekonzistencie v údajoch už v počiatočných fázach spracovania, čím by sa znížila potreba neskorších korekcií a zvýšila celková efektivita správy dát. Takýto nástroj by poskytoval mechanizmy na identifikáciu potenciálnych chýb už pri samotnom vstupe údajov, čím by sa zabezpečilo, že do ďalších fáz spracovania prechádzajú iba údaje vysokej kvality.

Okrem toho by nástroj umožnil evidovať všetky údajové objekty až na úroveň jednotlivých atribútov. Táto funkcionalita by ministerstvu poskytla komplexný prehľad o všetkých údajoch, ktoré sú v rámci organizácie vytvárané a spracovávané, čo by uľahčilo ich správu a umožnilo presnejšie a rýchlejšie rozhodovanie na základe kvalitných údajov. Tento aspekt by bol obzvlášť dôležitý pri tvorbe a správe dátového katalógu, ktorý je základným prvkom efektívneho dátového manažmentu.

Pre riadenie dátovej kvality na vstupe bude MZ SR postupovať podľa nasledovných krokov:

1. Organizácia nebude zbierať dáta, ktoré budú referenčnými dátami.

Organizácia najprv vyhodnotí, či údaje, ktoré bude potrebovať, nebudú referenčnými údajmi. Zoznam vyhlásených referenčných registrov je verejne dostupný, spolu s uvedením údajov, ktoré sú vyhlásené za referenčné dáta. Ak budú požadované údaje referenčnými údajmi, organizácia ich nebude zbierať ani vytvárať, ale použije hodnoty z referenčného registra (stotožňovanie).

1. Organizácia bude používať definované základné číselníky

Pred získaním údajov organizácia určí, ktoré číselníky sa budú vzťahovať na dané údaje. Pre zachovanie interoperability údajov sa budú v zdrojových ISVS používať zverejnené základné číselníky. Ak číselník nebude súčasťou zoznamu základných číselníkov alebo bude potrebné existujúci číselník upraviť, organizácia ho definuje a požiada o zaradenie do zoznamu v súlade s usmernením pre základné číselníky.

1. Organizácia zosúladí dátové prvky s Centrálnym modelom údajov.

Organizácia zosúladí svoj dátový model s Centrálnym modelom údajov verejnej správy. Ak centrálny model nebude poskytovať relevantný dátový prvok, ktorý bude potrebný, OVM požiada MIRRI o štandardizáciu a evidenciu nového dátového prvku do centrálneho modelu.

1. Organizácia definuje biznis pravidlá pre jednotlivé atribúty.

Pri riadení dátovej kvality organizácia určí biznis pravidlá, ktoré budú predstavovať formalizované požiadavky pre hodnoty údajov v jednotlivých atribútoch databázy. Pri tvorbe biznis pravidiel sa zapoja aj vecní vlastníci údajov, ktorí reálne databázu využívajú. Organizácia zohľadní už existujúce biznis pravidlá v centrálnom zozname a ak bude zbierať údaje, ktoré budú zdrojovými údajmi referenčného registra, prevezme pravidlá referenčného registra.

1. Organizácia zavedie automatické kontroly údajov na vstupe.

Automatické kontroly údajov na vstupe umožnia odchytenie prvotných nedostatkov údajov, čím sa zníži potreba následných opráv. Konkrétny ISVS budú mať nastavené automatické kontroly voči biznis pravidlám a ukazovateľom dátovej kvality, pri ktorých sa bude dať definovať vzorec pre systémovú kontrolu.

4.3.4.4 Zavádzanie dátovej interoperability

IS MOU je založený na projekte s otvoreným zdrojovým kódom Solid. Solid je skratkou pre sociálne prelinkované údaje („Social Linked Data“), teda ide o Linked Data, ktoré vychádzajú zo štandardov W3C ako RDF, len môžu obsahovať aj osobné údaje o dotknutej osobe. Preto údaje, ktoré sa ukladajú v IS MOU sú plne v súlade s Centrálnym modelom údajov a sú v štandarde RDF. Údaje zo zdrojových informačných systémov verejnej správy preto treba pred ich nahratím do IS MOU transformovať v súlade s princípom interoperability údajov.

Hlavným cieľom dátovej transformácie inštitúcie bude zvýšenie interoperability medzi systémami verejnej správy, priblíženie sa odporúčaniam a štandardom EÚ pre interoperabilitu verejnej správy medzi krajinami EÚ a zjednodušenie prístupu k údajom pre konzumentov. Pre službu „Moje dáta“ je stanovená úroveň kvality údajov podľa formátov RDF / XML, JSON-LD API (kvalita úrovne 5★). Za týmto účelom vznikne transformačný modulu v infraštruktúre MZ SR, ktorý zabezpečí transformáciu dát z aktuálneho XML formátu do RDF formátu v 5★ kvalite prelinkovaných údajov („Linked Data“). Ide o preferovaný scenár, kedy sú údaje upravené priamo na zdrojovom systém pod správou OVM. Vybudovanie modulu bude súvisieť s úpravou kľúčových  IS VS poskytujúcich údaje, aj keď ide o technicky a časovo náročnú alternatívu, ale dôveryhodnosť údajov vtedy garantuje samotný zdrojový systém rovnako, ako v prípade pôvodných údajov.

Konzumentami transformovaných údajov môžu byť, rovnako ako v prípade netransformovaných údajov, informačné systémy v správe OVM, ale najmä IS MOU. V rámci IS MOU sa počíta s využitím údajov aj na právne záväzné úkony. Preto je základnou požiadavkou, aby údaje po transformácii mali minimálne rovnakú dôveryhodnosť ako pred transformáciou. Presnejšie, aby procesom transformácie, pri ktorom dochádza k zmene štruktúry, formátu aj objemu pôvodných dát, nedošlo k zníženiu ich dôveryhodnosti.

V procese transformácie údajov MZ SR, ktoré sú na úroveň atribútu popísané v kapitole č. 4.4.7 tohto dokumentu, sa predpokladá teda aj obohatenie a doplnenie pôvodných údajov tak, aby spĺňali požiadavku na kvalitu výstupu na úrovni 5★ RDF a aby boli v súlade s CMÚ.

4.3.4.5 Vybudovanie transformačného modulu

Cieľom riešenia je zabezpečenie poskytovania kvalitných dát vo formátoch, ktoré vyhovujú moderným štandardom pre zdieľanie údajov. Medzi preferované formáty spĺňajúce kritériá štandardov, ktoré majú veľký potenciál použitia aj v budúcnosti, je formát RDF, v našom prípade realizovaný vo forme formátu JSON-LD.

Potreba pre navrhované riešenie vznikla na základe potrieb systému IS MOU, ktorý požaduje, aby všetky konzumované údaje boli poskytované vo forme JSON-LD. Vzhľadom na fakt, že poskytovatelia (až na ojedinelé výnimky) neposkytujú svoje údaje v tomto formáte (ale väčšinou vo formáte XML), navrhujeme vývoj a nasadenie Transformačného modulu na zdroji, ktorý výrazne uľahčí prípravu vstupov a samotná transformácia vstupného datasetu (XML) do požadovaného výstupného formátu (JSON-LD) už prebehne automaticky. Transformačný modul nájde využitie okrem IS MOU aj pre ďalšie potenciálne projekty a systémy, vyžadujúce transformáciu dát do dátových formátov pre sémantickú interoperabilitu (napr. OOTS, EUDIW). 

Implementácia transformačného modulu pre spracovanie datasetov MZ SR je nevyhnutná pre zabezpečenie efektívnej správy a interoperability údajov v rámci verejnej správy. 

Transformačný modul MZ SR umožní transformáciu vstupných datasetov podľa XSD schém zdrojového dátového modelu do požadovaných datasetov. Tento modul bude navrhnutý na báze mikroslužieb (microservices) architektúry, čo zabezpečí jeho vysokú výkonnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Transformačný modul bude integrovaný v rámci infraštruktúry MZ SR do existujúcej infraštruktúry. 

Microservices budú slúžiť pre obohacovanie, transformovanie a postprocessing po transformácii, verifikovaní, aby to ako celok tvorilo kompletné funkčné riešenie. Predpokladom a kľúčovým faktom je vytvorenie manuálne vytvorenej definície transformácie pomocou jazyka xslt a iných technológií pre definíciu transformačných a validačných technológií. 

Jednotlivé služby v module budú zodpovedné za spracovanie špecifických častí transformačného procesu, vrátane obohacovania, validácie, transformácie (predstavuje “runtime” využitia transformačného modulu formou služby (REST služba) a postprocessingu. 

Pre pokrytie funkcionality transformačného modulu je potrebné vytvoriť centrálny katalóg dát, ktorý bude obsahovať atribúty (metadáta) jednotlivých datasetov (OE). Ako všeobecný dátový model sa využije existujúci Centrálny Model Údajov (CMU). 

Súčasťou dátovej integrácie je aj jednoznačná interpretácia jednotlivých atribútov prenášaného datasetu (tzv. Objektu Evidencie). V rámci integračných manuálov sú atribúty popísané, aby konzumujúca organizácia dokázala správne atribúty spracovať. Spoločný dátový model (CDM) obsahuje jednotný súbor metadát, čo umožňuje zdieľanie dát a ich významu medzi aplikáciami. 

Vytvorí sa tým prostredie (reprezentované vhodným GUI) pre efektívne mapovanie atribútov vstupného datasetu na prvky CMU. Za účelom zvýšenia miery automatizácie sa plánuje pre prvotné mapovanie aplikovať aj algoritmy strojového učenia. Výsledné mapovania budú udržiavané v Dátovom katalógu (repository).  

Pre samotnú transformáciu datasetu do JSON-LD bude vytvorený transformačný program (bude založený na využití Apache Jena RDF), ktorý bude generický a bude konfigurovateľný pomocou vstupných parametrov a konfiguračných údajov. 

Vstupmi pre každú transformáciu budú: 

• Vstupný dataset (XML formát) 

• Konfiguračné údaje 

• Sada mapovaní atribútov datasetu na prvky CMU (v repository Dátového katalógu) 

• Pravidlá pre mapovanie uzlov JSON-LD 

• Súvisiace ontológie (ontológie súvisiace s výstupným datasetom) 

Výhody riešenia: 

• Výraznou mierou sa urýchli proces tvorby transformácií do RDF. Práca s dodanou aplikáciou nebude vyžadovať “high skilled knowledge” (tvorba XSLT transformácií, transformačné jazyky, programovanie), ale len určitú formu zaškolenia. 

• Riešenie bude založené na centrálnom dátovom katalógu (mapovania), ontológiách a službách/mikroslužbách. Nebude sa pracovať so súbormi, ETL, a pod. 

• V Dátovom katalógu bude zriadený centrálny repozitár atribútov datasetov s ich popisom. 

• Mapovaním atribútov datasetov na prvky CMU a ich centrálnym udržiavaním v rámci Dátového katalógu, bude zavedený proces využitia kanonického/všeobecného dátového modelu. 

• Špecifikáciou a udržiavaním pravidiel pre mapovanie uzlov JSON-LD bude usmerňovaná štruktúra výstupných JSON-LD. 

Obrázok 3: Schéma riešenia transformačného modulu 

4.3.4.6 Monitoring dátovej kvality (zavedenie monitoringu)

Riadenie zmien nekončí po implementácii. Je dôležité monitorovať a hodnotiť účinnosť zmien a dátovej kvality v dlhodobom horizonte. To umožňuje identifikovať prípadné nedostatky alebo oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenie. Monitorovanie a hodnotenie pokroku sa teda neobmedzuje na obdobie realizácie akčného plánu ale zahŕňa aj obdobie po zavedení zmeny do rutinnej praxe. 

Cieľom tejto podaktivity je vypracovať automatizované alebo poloautomatizované riešenia merania DQ. 

Ministerstvo zavedie monitoring dátovej kvality, do ktorého vstupom budú pravidelné správy o stave dátovej kvality v podobe súhrnnej správy. 

Výstupom monitoringu v podobe je súhrnnej správy, ktorá obsahuje najmä: 

• zhodnotenie stavu úloh a ich zmien oproti poslednej správe z monitoringu, 

• identifikovanie úloh, ktoré neboli vyriešené v termíne stanovenom pre riešenie úloh, 

• informácia o dôvodoch nesplnenia úloh a o ďalšom postupe 

Správu z monitoringu bude Ministerstvo koordinovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI a výsledky zverejňovať na svojom webovom sídle, resp. na dohodnutom verejne dostupnom priestore dedikovanom pre oblasť dátovej kvality vo verejnej správe. 

Z pohľadu definovania významu kvality údajov pre biznis procesy (možné riziká v dôsledku dátovej nekvality), t.j. ak bude údaj nepresný, bude mať nesprávnu hodnotu, formát, nebude vyplnený, alebo stotožnený voči referenčnému registru, ako významne to ovplyvní príslušnú agendu je v tabuľke uvedenej nižšie zhodnotenie jednotlivých oblastí nasledovne: 

4.3.5 Otvorené údaje

Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ a v súlade s ňou aj predkladaný projekt sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve je prioritne určený na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“. 

4.3.6 Analytické údaje

Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt vo vzťahu k rozvoju centrálneho komponentu Informačný systém Konsolidovaná vrstva (IS KAV) relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ a v súlade s ňou aj predkladaný projekt sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve je prioritne určený na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.

CIP MZ SR má byť technologickým prostriedkom pre MZ SR pre Centrálne riadenie nemocníc v zakladateľskej/zriaďovateľskej kompetencii MZ SR s cieľom rozvoja myšlienky “data-driven” governance pre oblasť zdravotníctva, a teda konceptu rozvíjaného a podporovaného aj Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI. V realizačnej fáze projektu, alebo aj v neskoršej fáze, nie je vylúčené prepojenie/integrácia, či vzájomná koordinácia aktivít/ medzi CIP MZ SR a IS KAV.

4.3.7. Moje údaje

4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU

Funkčná úprava dotknutých systémov MZ SR bude nadväzovať na Modul logovania prístupov v IS MOU, ktorý primárne zabezpečuje pre registrovaného používateľa informovanie o prístupe k jeho údajom.

Informácie o prístupe k údajom delíme na tieto základné kategórie:

• Spracovanie osobných údajov – napríklad, úradník si pozrie osobné údaje na karte dotknutej osoby. Ďalším príkladom môže byť spracovanie osobných údajov dotknutej osoby pri vybavovaní žiadosti. Cieľom tohto modulu nie je obmedzovať spracovávanie osobných údajov, naopak IS MOU podporuje budovanie služieb založených na efektívnom využívaní osobných údajov, ale cieľom je zabezpečiť, aby dotknutá osoba bola o spracovaní osobných údajov informovaná, v prípade že si takúto službu vyberie.
• Zmena osobných údajov – typickým príkladom je zmena adresy. Pod zmenu údajov sa zahŕňa aj vznik a vymazanie osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou modulu Logovanie prístupov nie je prenos samotných zmenených údajov (ten zabezpečuje modul Správa osobných údajov), ale iba získanie informácie o tejto zmene. To znamená, že aj informačný systém, ktorý nepodporuje zasielanie zmien údajov, môže podporiť zasielanie informácie o zmene údajov.
• Prenos osobných údajov – prenos medzi OVM, prenos zo zdrojového OVM do osobného úložiska dotknutej osoby a poskytnutie osobných údajov z osobného úložiska tretej strane na základe súhlasu.

Obrázok 4: Komunikácia s externými entitami

Projekt primárne navrhuje vybudovanie technologického riešenia a zabezpečenie zbierania informácií o prístupe k (osobným) údajom ako údajom registrovaného používateľa. Projekt realizuje len vybranú časť z celkového programu Manažment údajov a počíta, že mimo projektu sa realizuje vybudovanie kapacít na strane IS VS, ktoré budú zdrojom informácií o prístupe k údajom.

Vysvetlenie súvisiacich pojmov.

Odlišnosti medzi pojmami notifikácia, informácia, záznam, log nie sú veľké a možno ich do istej miery považovať za synonymá, zväčša je z kontextu zrejmé, v akom význame sú myslené. V texte sa ďalej používajú takto:

• Informácia o udalosti v zmysle informácie o akcii, či udalosti, ktorá niekde nastala a dotknutá osoba sa o nej má dozvedieť. Napríklad informácia o zmene údajov v registri. S aktuálnymi poznatkami sa plánuje zmena označenia modulu Logovanie prístupov na modul Informovanie o prístupe k údajom.
• Notifikácia ako mechanizmus, pomocou ktorého sa občan o informácii dozvie. Napríklad, občan/podnikateľ dostal push notifikáciu na mobil obsahujúcu informáciu o zmene údajov.
• Záznam alebo log – uložená informácia, hlavne o činnosti používateľa. Napríklad pri udelení súhlasu vznikne záznam/log v systéme. Alebo do logu bola uložená informácia o zmene údajov.

To znamená, že keď nastane udalosť týkajúca sa údajov, zdroj informácií pošle do IS MOU informáciu o tejto udalosti. Informácia sa zaznamená v osobnom úložisku dotknutej osoby/registrovaného používateľa IS MOU a dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU dostane notifikáciu o tejto udalosti.

• Žiadaným stavom je, aby ISVS_14191 spracovávajúci údaje, umožňoval poskytovanie údajov a zároveň poskytoval informácie o prístupe k údajom. Vtedy má registrovaný používateľ možnosť získať svoje údaje a poskytovať ich tretím stranám a zároveň je informovaná o každom prístupe k týmto  údajom.
• Súčasný stav IS VS je, že vedia poskytovať osobné údaje cez IS CPDI, prípadne priamo do IS MOU v závislosti od charakteru údajov (napr. citlivé údaje o zdraví osoby, alebo údaje v „režime“), ale nevedia poskytovať informácie o prístupe k údajom. V prostredí VS správy je častým javom, že niektorý IS nevie poskytovať osobné údaje (napríklad kvôli bezpečnosti), ale vie poskytovať informácie o prístupe k údajom.

Z pohľadu stratégie rozvoja konceptu Moje údaje je okrem iného cieľom dostávať informácie o prístupe k údajom dotknutej osoby, napríklad o zmene údajov, ich spracovaní, či prenose. Registrovaný používateľ sa môže rozhodnúť, ktoré z týchto informácií chce dostávať a prihlási sa k ich odoberaniu. Informácie o prístupe k údajom delíme na:

• Informácia o spracovaní údajov (napr. použitie údajov v IS OVM alebo IS tretej strany, typický príklad je, že príslušný zamestnanec orgánu verejnej moci si za účelom výkonu pozrie kartu občana). Zdrojom takejto informácie je spracovávateľ informácie, to znamená IS VS alebo IS tretej strany.
• Informácia o zmene (osobných) údajov. Zdrojom takejto informácie je IS VS, ktorý tieto údaje spravuje (napr. referenčný register).
• Informácia o vzniku (osobných) údajov
• Informácia o zmene v (osobných) údajoch
• Informácia o ukončení platnosti (osobných) údajov
• Informácia o vymazaní (osobných) údajov
• Informácia o zmene stavu procesu
• Informácia o prenose (osobných) údajov – nie sú predmetom projektu, lebo tieto informácie zabezpečuje centrálny komponent IS CPDI, prípadne samotné IS MOU.
• Informácia o prenose údajov medzi IS VS – zdrojom informácie je IS CPDI, cez ktorý sa informácie prenášajú.
• Informácia o prenose údajov do osobného úložiska – zdrojom informácie je zdrojová služba IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa zabezpečí prenos údajov zo zdroja do osobného úložiska.
• Informácia o prenose údajov k tretej strane – zdrojom informácie je konzumentská služba IS MOU v IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa, zabezpečila prenos údajov z osobného úložiska tretej strane.

Všetky vyššie popísané typy informácií o prístupe k (osobným údajom) budú zaznamenané (zalogované) priamo v osobnom úložisku (PODe) registrovaného používateľa (technológia IS MOU).

Tabuľka uvedená nižšie poskytuje prehľad rôznych typov informácií súvisiacich so spracovaním (osobnýc)h údajov v informačných systémoch verejnej správy (IS VS). Zameriava sa na zdroje týchto informácií, ich kategorizáciu a špecifiká jednotlivých procesov. Vysvetľuje, ako informačné systémy generujú a spracúvajú údaje týkajúce sa zmien (osobných) údajov, prenosu údajov v rámci verejnej správy, ako aj prenosu údajov do osobných úložísk a tretím stranám na základe súhlasu registrovaných používateľov. Tabuľka tiež zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia zdieľania informácií prostredníctvom štandardizovaných API rozhraní a budúce zlepšenia v oblasti logovania a poskytovania informácií o prístupoch k (osobným) údajom. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetné funkcionality sa per analógiám uplatnia aj pre právnickú osobu v pozícii registrovaného používateľa IS MOU.

Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov

4.3.7.2 Popis dátových entít pre informácie ku údajom

Kapitola poskytuje detailný prehľad o spôsobe a forme realizovania požadovaných typov informácií z pohľadu funkčného rozvoja IS, poskytujúceho predmetné údaje.

Definícia jednotlivých entít vychádza z návrhu NotificationApi v MyData.org a OpenTelemetry.io, pričom bola rozšírená pre potreby IS MOU.

4.3.7.3 Definícia typov informácií o prístupe k (osobným) údajom

Typ informácie umožňuje zoskupovanie a filtrovanie informácií. Využívame ho:

• Pri prihlasovaní sa k odoberaniu informácií, aby dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU mohla zúžiť množstvo informácií, ktoré chce odoberať.
• Pri rozhodovaní, či zdroj informácie takúto informáciu dotknutej osobe/registrovanému používateľovi MOU pošle alebo nie.

Pri prezeraní a zobrazovaní informácií (historický log) pre vyhľadávanie alebo filtrovanie informácií.

Tabuľka poskytuje prehľad rôznych typov informácií týkajúcich sa spracovania osobných údajov, v súlade s nariadením GDPR, v prípade, že ide o údaje fyzickej osoby. Každý typ informácie je stručne popísaný, pričom sú uvedené konkrétne príklady. Tento prehľad slúži ako rýchly orientačný nástroj na pochopenie jednotlivých typov spracovania údajov a je tiež kľúčový pre zabezpečenie transparentnosti, ako aj pre riadenie prístupu k osobným údajom v rámci verejnej správy, čo je nevyhnutné pre zaistenie súladu so zákonnými požiadavkami na ochranu osobných údajov. Legislatívne zakotvenie v danom prípade tvoria najmä čl. 15, 19 a 20 GDPR.

Tabuľka 4: Typy informácií týkajúcich sa notifikácií

4.3.7.4 Definícia zdrojov informácií o prístupe k (osobným) údajom

Zdroj informácie je kľúčový pri prihlasovaní sa k odberu informácií.

Zoznam zdrojov informácií sa nachádza v Registri zdrojov informácií, ktorý je spravovaný správcom IS MOU (podobne ako register služieb).

V registri zdrojov informácií sa automaticky registrujú zdrojové a konzumentské služby. Zároveň je zaregistrovaný ako zdroj informácií CIP/IS CPDI ako poskytovateľ informácií o prenose údajov medzi OVM.

4.3.7.5 Definícia prihlasovania sa k správam

Prihlásenie sa k informáciám je nutný krok pre odoberanie informácií. Dotknutá osoba ako registrovaný používateľ IS MOU ním prejaví záujem o informácie a príslušný zdroj informácií sa dozvie, že má tieto informácie dotknutej osobe poskytovať.

Pri registrácii zdroja informácií je povinné zadať adresu, na ktorej má vystavenú službu pre prihlasovanie k informáciám. Požiadavku na prihlásenie vytvára IS MOU, následne je preposlaná zdroju informácií na zadanú adresu.

Obrázok 5: Schéma prihlásenia sa k informáciám

Tabuľka 5: Popis  požiadavky na odber informácií o prístupe k údajom

4.3.7.6 Definícia Správy

Informácia je záznam o akcii týkajúcej sa údajov registrovaného používateľa, posiela ju zdroj informácií do IS MOU. Informácia má hlavnú časť (Message) a obsah správy (MessagePayload), ktorý sa mení podľa typu informácie.

Obrázok 6: Schéma informácie o prístupe k (osobným) údajom

Tabuľka 6: Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom

V tejto časti sú uvedené  informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie Mojich údajov, z pohľadu budúceho TO BE stavu projektu. V podkapitole je uvedený presný rozsah objektov evidencie s rozpadom na atribúty (údajov) pre budúce poskytovanie údajov zo zdrojových informačných systémov pre informačný systém IS MOU:

4.3.7.7 Atribúty obsiahnuté v Registri licencií MZ

Výstupný formát v budúcom stave: JSON-LD

4.3.8 Legislatíva

4.3.8.1 Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov

V národnom právnom systéme sa základná právna úprava konceptu Mojich údajov a sprístupňovania údajov fyzickým osobám nachádza v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. a zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z.. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z., konkrétne § 12 ods. 1 písm. k) s účinnosťou od 1.8. 2023 doplnil pre Orgány riadenia povinnosť „sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (ktorého súčasťou je aj IS CSRÚ a IS MOU) údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich“;

Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. s účinnosťou od 1.8. 2023 rozšíril funkcionalitu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v § 10 ods. 11 písm. j) o sprístupňovanie údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktoré sa takejto osoby týkajú, a správu týchto údajov takouto osobou, a to aj prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva investícií; správa údajov zahŕňa najmä ich získavanie, ukladanie, zobrazovanie alebo podávanie žiadosti o ich opravu elektronicky, pričom údaje takto poskytované fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa považujú za úplné, zodpovedajúce skutočnosti a použiteľné na právne účely, ak sa zobrazujú prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inej informačnej technológie verejnej správy určenej na správu údajov fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby a ktorej správcom je ministerstvo investícií.

Predmetný zákon obsahuje aj nové samostatné ustanovenie o sprístupňovaní údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe (§ 10a):

• „(1) Fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa elektronicky automatizovaným spôsobom podľa § 10 ods. 11 písm. j) a v rozsahu podľa odseku 2 sprístupňujú údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy, notifikácie o zmenách a opravách takýchto údajov a notifikácie o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, ak sprístupňovanie takýchto údajov a súvisiacich notifikácií nevylučuje osobitný predpis.
• (2) Ministerstvo investícií je na účely sprístupňovania údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe podľa odseku 1 a na účely správy týchto údajov oprávnené určiť rozsah takto sprístupňovaných údajov. Orgán verejnej moci je povinný údaje určené v rozsahu podľa prvej vety ministerstvu investícií poskytovať, a to vždy v ich aktuálnej podobe.
• (3) Na účely notifikácie osoby o zmenách v jej údajoch sprístupňovaných podľa § 10 ods. 11 písm. j) a o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k týmto údajom pristupoval, je orgán verejnej moci povinný poskytovať ministerstvu investícií notifikácie o zmenách takýchto údajov a notifikácie obsahujúce údaje o tom, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, a to bezodkladne potom, čo k zmenám takýchto údajov alebo k pristúpeniu k takýmto údajom došlo.“

Daná právna úprava znamená ideový posun MyData konceptu v tom zmysle, že právo na sprístupňovanie údajov priznáva nielen fyzickým osobám ako dotknutým osobám v zmysle GDPR a národného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám s cieľom nielen umožniť im kontrolu nad spracúvaním ich údajov, ale aj ich praktické a zmysluplné využívanie bezpečným spôsobom ich vydieľaním s konkrétnou treťou/tzv.

Spoliehajúcou sa stranou, ktorú predstavuje najčastejšie subjekt z podnikateľského sektora ponúkajúci konkrétnu digitálnu službu (výnimočne sa v danom prípade môže jednať aj o subjekt verejnej správy, napr. Policajné orgány pri kontrole údajov obsiahnutých v dokladoch), ktorej využitím si fyzická, alebo právnická osoba vyrieši konkrétnu životnú situáciu. K sprístupňovaniu údajov má pritom dochádzať v štátom garantovanom bezpečnom  digitálnom prostredí prostredníctvom štátom prevádzkovanej informačnej technológie IS MOU ako garanciu spoľahlivosti technického riešenia, v ktorom sa spracúvajú citlivé osobné údaje (či dokonca osobitné kategórie osobných údajov v zmysle čl. 9 GDPR) a zároveň garanciou dôveryhodnosti údajov zdieľaných registrovaným používateľom IS MOU tretej strane.

Vyššie uvedená právna úprava predstavuje generálnu právnu úpravu horizontálneho charakteru. V danej súvislosti je opäť potrebné poukázať na vzťah “lex generalis” a “lex specialis”, ktorý je podstatou dôvodu legislatívno-právnej činnosti uvedenej v písmene A1.

4.3.8.2 Právna analýza procesu opravy chybných / neaktuálnych údajov a návrh úpravy pre úpravu údajov

V projekte bude realizovaná právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov uvedených v 4.3.8.3, pre prípad že by vytvárali zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu 1. Legislatívno-právne činnosti zahŕňajú aj vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona.

Per analógiám je uvedený vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy dôvodom legislatívno-právnej aktivity uvedenej v písmene A2. Pre komplexné fungovanie funkcionalít IS MOU je potrebné zanalyzovať, či v danom kontexte existuje v konkrétnej právnej úprave špecifický proces opravy chybných/neaktuálnych údajov, či dokonca proces ich výmazu (najčastejšie konkrétne návrhové konanie), či je ho potrebné zachovať, alebo upraviť, či dokonca navrhnúť úplne nový proces opravy/výmazu údajov alebo je možné použiť generálne vyvíjaný technický proces IS MOU bez nutnosti podávania osobitnej žiadosti na zdrojový orgán verejnej moci.

V danom kontexte je nutné zohľadniť Európsku dátovú stratégiu a z nej vyplývajúce právne záväzné akty Európskej únie vytvárajúce právny rámec pre aktívne, ale aj bezpečné využívanie údajov vznikajúcich v každodennom živote v digitálnom priestore širokým spektrom subjektov, avšak pri dôslednom rešpektovaní a zachovávaní práv dotknutej osoby na ochranu jej osobných údajov, ale aj vysokých požiadavkách na kyberbezpečnosť súvisiacich technológií a na druhej strane na pozitívnu používateľskú skúsenosť súvisiacich aktérov.

Ide najmä o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity, a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia, z ktorých vyplynula nevyhnutnosť dynamicky akcelerovať vývoj v oblasti sprístupňovania údajov fyzickým osobám. Nariadenie predpokladá vytvorenie tzv. Európskej digitálnej identity pre občanov členských štátov v podobe EUDIWu – EU Digital Identity Walletu. Každý členský štát je povinný do konca roka 2026 poskytnúť svojim občanom minimálne jedno štátom garantované technické riešenie pre Európsku digitálnu peňaženku identity, ktorá bude obsahovať súbor atomizovaných štátom garantovaných, dôveryhodných a vždy aktuálnych atribútov zo spoľahlivého zdroja pre vytvorenie podmienok pre jej používateľa na aktívne využívanie digitálnych služieb spoliehajúcich sa strán. V danom kontexte vzniká v národnom právnom režime koncept digitálnych dokladov rešpektujúci dizajnové požiadavky EUDIWu a umožňujúci aktívne využívanie atomizovaných datasetov dokladov prostredníctvom štátom dodaných mobilných aplikácií.

Ďalším európske právne záväzným aktom, ktorý predpokladá aktívne riadenie údajov dotknutou osobou je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a naň nadväzujúce vykonávacie predpisy (nariadenia).

Uvedený právny predpis vo svojej podstatnej časti predpisuje v cezhraničnom kontexte implementáciu funkcionality výmeny údajov medzi orgánmi verejnej moci, čiže realizáciu princípu „1 x a dosť“, prostredníctvom tzv. OOTS = Once only technical system. Aktívna spolupráca dotknutej osoby sa v danom kontexte predpokladá (okrem možnosti prístupu k elektronickým službám členského štátu prostredníctvom autentifikácie cez EUDIW) pri “prehliadaní a schvaľovaní” sprístupňovania jej údajov získaných z informačných systémov verejnej správy členských štátov príslušným orgánom verejnej moci iného členského štátu prostredníctvom tzv. “preview space”, v súlade s ideami Mydata.

4.3.8.3 Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov

Predmetom Legislatívno-právnych aktivít v tejto časti počas realizačnej fázy projektu bude právna analýza konkrétnych ustanovení rezortných predpisov uvedených v kapitole 4.3.8.3 pre prípad, že by potenciálne mohli vytvárať zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivity uvedené nižšie.

Aktivita A3 Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie – 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom poskytovania údajov – 3.2: Vyhlásenie referenčných údajov

Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.

Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie.

Aktivita A4 Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov

Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI/IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov.

Konzumovanie údajov, a teda získavanie a spracúvanie údajov nevyhnutných pre výkon verejnej moci a prípadne aj ďalšiu úradnú činnosť príslušného orgánu verejnej moci je základným predpokladom realizácie princípu 1x a dosť a odbúravania byrokracie na strane fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú s OVM do kontaktu. Právnymi inštitútmi pre realizáciu princípu 1x a dosť v národnom právnom systéme sú referencovanie a stopbyrokracii.

Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.

Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie.

V rámci uvedenej aktivity je v súalde s cieľmi projektu zabezpečiť pre CIP MZ SR všetky dáta, ktoré sú už dostupné z IS VS a nie je nutné (a ani žiaduce), aby ich fyzické alebo právnické osoby orgánom verejnej moci predkladali. Preto budú realizovať nové konzumentské integrácie na IS CPDI a súvisiaca analýza tých osobitných predpisov aj mimo rezortu, ktoré by potenciálne mohli vytvárať právne prekážky pri výmene údajov definovaných pre konzumovanie zo strany MZ SR.

4.3.8.4 Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu

V realizačnej fáze projektu bude vypracovaný komplexný dátovo-právny manažment primárne v rozsahu zákonov v tejto kapitole, t. j. právna analýza rezortných právnych predpisov upravujúcich spracúvanie, získavanie alebo poskytovanie údajov. Cieľom aktivity je identifikácia právnych základov a právnych účelov (v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou minimalizácie GDPR) pre:

• konzumáciu údajov od iných inštitúcií verejnej správy (identifikácia právneho základu a právneho účelu pre spracúvanie údaja na konkrétnu spracovateľskú operáciu),
• poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy
• orgánom verejnej moci na účely výkonu úradnej činnosti,
• iným subjektom mimo verejnej správy na iné účely,
• poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy na účely analytického spracúvania údajov
• poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy v podobe otvorených údajov.

Právno-dátový manažment vytvára základný právny nástroj pre činnosť Rezortnej dátovej kancelárie v rámci aktivity A7-Zavedenie systematického manažmentu údajov. Komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie bude základným zdrojom pre napĺňanie Registra oprávnení a povinností v rámci Centrálneho metainformačného systému.

Aktivity v legislatívno-právnej oblasti sa budú primárne týkať týchto zákonov a na ne nadväzujúcich vykonávacích predpisov (prípadne aj interných právnych aktov MZ SR):

• Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tabuľka uvedená nižšie zobrazuje súhrnný pohľad pre realizáciu aktivitu A11 v legislatívno-právnej oblasti počas realizačnej fázy projektu:

Tabuľka 7: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu

4.3.9 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

4.4.Technologická vrstva

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) sa na základe analýzy dostupných alternatív technologickej architektúry rozhodlo nevyužívať cloudové prostredie poskytované Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) ani Ministerstvom vnútra SR (MV SR) a uprednostniť vybudovanie vlastnej technologickej infraštruktúry. Toto rozhodnutie je podložené nasledujúcimi dôvodmi:

• Ministerstvo zdravotníctva považuje za kľúčové mať plnú kontrolu nad správou infraštruktúry a bezpečnostnými opatreniami, čo je možné len pri vlastnom (on-premise) riešení.
• Ochrana údajov (údaje o pacientoch, diagnózach a zrdravotných výkonoch) je pre MZ SR prioritou. Súčasné cloudové riešenia vo verejnej časti Vládneho cloudu nemajú certifikáciu pre spracovanie všetkých typov zdravotníckych informácií.
• Hoci NCZI je primárnym správcom zdravotníckej infraštruktúry (eZdravie, ISZI, JRUZ) a v prípade dostatočných kapacít by bolo preferovaným riešením, v súčasnosti nie sú splnené podmienky na rozšírenie dátového centra.
• MZ SR preferuje vybudovanie špecializovaného „zdravotníckeho cloudu”, ktorý bude plne pod kontrolou rezortu zdravotníctva a bude reflektovať špecifické požiadavky na ochranu zdravotníckych údajov.
• Zdieľaná infraštruktúra s MV SR alebo MF SR (napr. v rámci CES – Centrálna ekonomická správa) by znamenala závislosť na správcovi cudzej infraštruktúry, čím by sa znížila flexibilita a rýchlosť reakcie na zmeny v oblasti zdravotníckych informačných systémov.
• Integrácia do vládneho cloudu v správe MV SR alebo MF SR by vyžadovala komplexné úpravy bezpečnostných štandardov, čo by predĺžilo implementáciu projektu.
• MZ SR má záujem o budovanie vlastnej infraštruktúry ako strategického aktíva, ktoré umožní:
  • Lepšiu kontrolu nad nákladmi v dlhodobom horizonte.
  • Flexibilné rozširovanie kapacít podľa potrieb zdravotníckeho sektora.
  • Prispôsobenie bezpečnostných opatrení špecifikám zdravotníckych údajov.

Ministerstvo zdravotníctva SR sa rozhodlo pre vlastné on-premise riešenie, pretože:
 - Zaručuje plnú kontrolu nad bezpečnosťou a citlivými údajmi.
 - Odstraňuje závislosť od externých poskytovateľov cloudových služieb.
 - Podporuje dlhodobú strategickú víziu digitalizácie zdravotníctva.
 - Rieši problém nedostatočných certifikácií verejného cloudu pre zdravotnícke údaje.

Ministerstvo zdravotníctva zároveň nevylučuje budúcu integráciu zdravotníckeho cloudu pod gesciou NCZI, avšak až po zabezpečení dostatočných kapacít a certifikovaných služieb pre spracovanie citlivých údajov.

MZ SR je naklonené v budúcnosti využívať služby vládneho cloudu, či už pre čiastočné alebo celkové riešenia.

4.4.1 Stratégia budovania robustného IT systému pre Ministerstvo zdravotníctva SR

Vzhľadom na narastajúce požiadavky na bezpečnosť, výkon a samostatnú správu IT infraštruktúry MZ SR je nevyhnutné vypracovať dvojfázový plán na vybudovanie moderného, spoľahlivého a výkonného IT riešenia. Tento plán sa skladá z dvoch hlavných etáp:

Prvá etapa: Vybudovanie onsite riešenia v správe MZ SR v rámci projektu CIP MZ (Centrálna integračná platforma MZ SR)

V prvej etape je prioritou vytvorenie robustného IT systému, ktorý bude plne v kompetencii a správe MMZ SR, bez nutnosti využívania cloudových služieb poskytovaných externými organizáciami, ako sú Ministerstvo vnútra SR (MV SR) alebo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Tento prístup zahŕňa:

• Budovanie nezávislosti: Kompletné onsite riešenie eliminuje závislosť od externých cloudových služieb, čím sa zvyšuje kontrola nad dátami, zabezpečením a správou infraštruktúry.
• Zameranie na bezpečnosť: Onsite riešenie umožňuje implementovať pokročilé bezpečnostné opatrenia a ochranu údajov, ktoré sú nevyhnutné pre citlivé  zdravotnícke dáta.
• Efektívna správa: Riešenie bude optimalizované pre potreby MZ SR, pričom sa zníži riziko výpadkov spôsobených koordináciou medzi viacerými externými subjektmi. 
• Flexibilita: Onsite riešenie poskytuje lepšie možnosti škálovania výkonu a kapacity podľa potrieb ministerstva.

Cieľom tejto etapy je vytvoriť základnú infraštruktúru, ktorá zabezpečí stabilnú a bezpečnú prevádzku systémov ministerstva.

Druhá etapa: Rozšírenie infraštruktúry prostredníctvom dopytového projektu

Druhá etapa sa plánuje realizovať v rámci dopytového projektu zameraného na zlepšenie využívania údajov Ministerstva zdravotníctva SR. Tento projekt bude riešiť rozšírenie IT infraštruktúry na základe analýzy počas 1. etapy projektu o nutný dodatočný výkon a kapacity, aby sa zabezpečila pripravenosť na rastúce nároky na spracovanie dát a poskytovanie nových digitálnych služieb.

Kľúčové kroky druhej etapy zahŕňajú:

• Rozšírenie hardvérových kapacít (výpočtový výkon, úložisko):
  • Navýšenie výpočtového výkonu prostredníctvom dodatočných serverov, ktoré budú optimalizované na spracovanie veľkých objemov údajov.
  • Zavedenie nových úložísk s dostatočnou kapacitou a rýchlosťou pre ukladanie zdravotníckych dát.
• Rozšírenie softvérových riešení:
  • Nasadenie pokročilých nástrojov pre analýzu a spracovanie údajov, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie dostupných dát.
  • Implementácia softvérových riešení pre riadenie a monitorovanie infraštruktúry v reálnom čase.
  • Zavedenie technológií na podporu interoperability dátových systémov MZ SR a ďalších zdravotníckych inštitúcií.
• Optimalizácia procesov:
  • Automatizácia rutinných úloh a procesov, čím sa zníži záťaž na administratívny personál IT oddelení.
  • Integrácia analytických nástrojov, ktoré podporia strategické rozhodovanie ministerstva na základe presných a aktuálnych dát.

Očakávané prínosy navrhovaného riešenia

• Nezávislosť a kontrola: MZ SR bude plne kontrolovať všetky aspekty IT infraštruktúry, čím sa minimalizuje riziko závislosti od tretích strán.
• Zvýšenie bezpečnosti: Onsite riešenie poskytne maximálnu úroveň ochrany citlivých zdravotníckych údajov.
• Zvýšený výkon a kapacita: Rozšírenie infraštruktúry zabezpečí pripravenosť na spracovanie veľkého množstva údajov a podporí ďalší rozvoj digitálnych služieb.
• Efektívne využívanie údajov: Nasadenie moderných nástrojov na analýzu a správu dát podporí lepšie rozhodovanie a optimalizáciu procesov.
• Škálovateľnosť a budúca pripravenosť: Riešenie bude navrhnuté tak, aby umožnilo jednoduché rozšírenie kapacít a funkcií podľa budúcich potrieb.

Tento dvojfázový plán vytvára silné základy pre modernizáciu IT infraštruktúry MZ SR a zabezpečuje, že ministerstvo bude schopné efektívne reagovať na budúce technologické výzvy a potreby v oblasti zdravotníctva.

4.4.2 Prehľad technologického stavu - AS IS

Ministerstvo v rámci aktivity 9 výzvy plánuje rozvíjať komplementárne rozvíjať projekt_2605 t.j.  integračnú platformu MZ SR (CIP MZ SR) aj y pohľadu potrebných HW zdrojov pre zabezpečenie optimálneho výkonu v budúcom stave. Projekt je kľúčovou súčasťou modernizácie informačných technológií MZ SR, ktorá sa zameriava na rozvoj a konsolidáciu IT infraštruktúry. Tento projekt nadväzuje na sériu predchádzajúcich aktivít, ktoré MZ SR realizovalo v oblasti digitalizácie a modernizácie interných systémov, s cieľom zvýšiť efektivitu a bezpečnosť prevádzkových aplikácií a služieb.

Na základe analýzy cieľovej infraštruktúry MZ SR a zohľadnenia doterajších skúseností z prevádzky v iných projektoch MZ SR, boli identifikované nasledovné kľúčové poznatky:

• Význam kontajnerizácie pre budúce aplikácie: Kontajnerizácia ponúka výrazné výhody, vrátane flexibilného nasadzovania, škálovania a zvýšenej efektivity prevádzky. Umožňuje rýchlejší vývoj a nasadzovanie nových aplikácií (mobilných aj webových) a ich bezpečný prechod z vývoja do produkcie.
• Dočasná hybridná prevádzka ako prechodný model: Vzhľadom na komplexnosť súčasných systémov je dôležité zachovať hybridnú prevádzku, ktorá umožní plynulý prechod z tradičných virtualizovaných systémov na moderné kontajnerové riešenia.
• Automatizácia a DevSecOps: Automatizácia nasadzovania aplikácií prostredníctvom DevSecOps znižuje operačné náklady a skracuje čas potrebný na nasadenie zmien. DevSecOps prístup zároveň podporuje konzistenciu, opakovateľnosť a bezpečnosť procesov, čo vedie k zlepšeniu kvality softvérového vývoja a k zvýšeniu bezpečnosti softvérových riešení.
• Zelené dátové centrá a energetická účinnosť: Pokračovanie v optimalizácii dátových centier prostredníctvom energeticky efektívnych riešení prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy a prevádzkových nákladov.

Tieto kľúčové princípy budú implementované do modernizovania infraštruktúry MZ SR. Predkladaný projekt vybuduje modernú IT infraštruktúrú MZ SR, ktorá podporí bezpečnú, flexibilnú a energeticky efektívnu prevádzku aplikácií.

Cieľom tejto stratégie je zabezpečiť, aby IT infraštruktúra bola dostatočne flexibilná, škálovateľná a bezpečná, pričom musí umožniť efektívnu správu rastúceho objemu dát a aplikácií. Zároveň sa v rámci tejto stratégie kladie dôraz na postupné znižovanie nákladov a zvyšovanie udržateľnosti IT prevádzky, čím sa MZ SR aktívne zapája do širších iniciatív v oblasti „zelených dátových centier“ a energetickej efektívnosti.

V rámci cieľového návrhu architektúry je plánované vybudovanie kontajnerovej platformy, ktorá poskytne moderné prostredie pre beh kontajnerových aplikácií. Táto platforma bude súčasťou hybridnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa:

• Nezávislé vývojové, testovacie, predprodukčné, produkčné prostredia – prostredia budú oddelené, čím sa zabezpečí testovanie, nasadzovanie a škálovanie aplikácií bez vplyvu na prevádzkovú stabilitu. V projekte je zabezpečený dostatočný počet procesorov na efektívne rozdelenie prostredia na jednotlivé fázy: vývojové, testovacie, predprodukčné a produkčné. Presné požiadavky na reálny workload budú definované až počas fázy analýzy a návrhu systému. Hlavnou výhodou implementovaného riešenia je využitie funkcionality dynamického prideľovania zdrojov. Táto funkcionalita poskytuje vysokú úroveň flexibility pri správe IT infraštruktúry, umožňujúc prerozdelenie výpočtových kapacít medzi jednotlivými prostrediami podľa aktuálnych potrieb. To znamená, že zdroje sa môžu operatívne alokovať tam, kde sú v danom čase najviac potrebné, čím sa optimalizuje výkon a znižuje celková záťaž systému. V prípade, že by sa počas etapy analýzy a dizajnu identifikovali špecifické potreby, riešenie bude možné upraviť tak, aby zohľadnilo nové požiadavky bez nutnosti zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.
• Prevádzka v dvoch lokalitách – zabezpečenie vysoko dostupného riešenia s redundanciou dát a aplikačných služieb.

Nasadenie kontajnerovej platformy je dôležitým krokom k zavádzaniu DevSecOps prístupu, ktorý umožní automatizáciu procesov, zrýchlenie nasadzovania aplikácií a flexibilnejšiu správu IT prostredia, s ohľadom na bezpečnosť infraštruktúry a aplikácií.

Hardvérovým základom cieľovej architektúry bude platforma, ktorá poskytuje spoľahlivé a výkonné riešenie pre virtualizované prostredie, aj pre kontajnerové aplikácie. MZ SR plánuje naďalej a využívanie virtualizácie serverov, čím sa umožní prevádzka kritických aplikácií na stabilných a osvedčených technológiách.

Kľúčové prvky cieľovej infraštruktúry:

• Hyperkonvergovaná infraštruktúra: Hlavná platforma pre virtualizáciu a kontajnerizáciu.
• Cloud Native platforma: Moderná kontajnerová platforma pre nové a modernizované aplikácie, ktoré budú prevádzkované primárne v prostredí MZ SR. Cloud Native platforma, v prípade potreby enormného nárastu požiadaviek na dostupný výpočtový výkon alebo úložný priestor, umožňuje transparentný prechod medzi onsite prostredím MZ SR a poskytovateľmi cloudových služieb.
• Hybridný prístup: Umožnenie prevádzky existujúcich aplikácií na VM a postupná migrácia na kontajnerové riešenia.
• Zvýšenie flexibility a bezpečnosti: Prostredie musí podporovať bezpečnú a efektívnu správu aplikácií s možnosťou rýchlej relokácie zdrojov.

V rámci projektu sa kladie veľký dôraz na energetickú efektívnosť a znižovanie uhlíkovej stopy v súlade so stratégiou „zelených dátových centier“. Hyperkonvergovaná infraštruktúra a kontajnerizačné technológie umožňujú výrazne efektívnejšie využitie infraštruktúry prostredníctvom zdieľania zdrojov, čo vedie k zníženiu energetických nárokov a prevádzkových nákladov. Medzi konkrétne aktivity, ktoré podporujú tento cieľ, patria:

• Optimalizácia úložných riešení: Prechod na hybridné (SSD + HDD) alebo plne SSD
• Hyperkonvergovaná infraštruktúra: Vysoká miera využitia spoločných zdrojov cez virtualizované a kontajnerové prostredie znižuje potrebu ďalšieho hardvéru, čím sa znižujú aj prevádzkové náklady a uhlíková stopa.
• Zavádzanie moderných workloadov: Podpora nových typov aplikácií, vrátane systémov s umelou inteligenciou (AI), ktoré môžu vyžadovať hyperkonvergovanú infraštruktúru s vysokým výkonom.

V rámci budovania infraštruktúry bude kľúčové sústrediť sa na:

• Optimalizáciu zdrojov: Postupná relokácia zdrojov medzi virtualizovaným a kontajnerovým prostredím na základe rastúceho dopytu po modernizovaných aplikáciách.
• Podporu pre nové workloady: Nasadenie systémov s umelou inteligenciou (AI) a ďalšie pokročilé aplikácie, ktoré vyžadujú špecifické typy infraštruktúry.
• Ekologické prístupy a znižovanie nákladov: Ďalšie znižovanie energetických nárokov prostredníctvom inovatívnych HW/SW infraštruktúrnych riešení.

Nasadenie kontajnerovej platformy a jej integrácia s existujúcimi virtualizovanými prostrediami s využitím hyperkonvergovanej infraštruktúry umožní postupný prechod na moderné kontajnerované (cloud native) riešenia, čím sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť a zníženie prevádzkových nákladov rôznorodých aplikácii MZ SR.

V súčasnom stave je technologická infraštruktúra zabezpečená štandardnými prostriedkami a informačno-technickými zariadeniami MZ SR, akými sú pracovné stanice, notebooky, zdieľané serverové úložiská, počítačová sieť MZ SR a pod. Pre centralizované spracovanie veľkého počtu dát – integráciu, extrakciu, transformáciu a analýzu však nie je súčasná infraštruktúra postačujúca a je potrebné zabezpečiť rozvoj technickej infraštruktúry pre navrhované moduly CIP akými sú hlavne výpočtový výkon a úložiská.  

4.4.3 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

V nasledujúcej tabuľke sú predpokladané požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …). Uvedené predpoklady sú orientačné je potrebné spresniť počas fázy Analýza a Dizajn. 

Celková konfigurácia pre budúcu infraštruktúru MZ SR je rozdelená na dve etapy nasledovne:

Prvá etapa je vybudovanie robustného systému v správe a prevádzke MZ SR, bez nutnosti využívania cloudových riešení či už od MV SR , alebo NCZI. Ide o vybudovanie Onsite riešenie vyslovene v kompetencii MZ SR, táto časť nie je súčasťou tohto projektu, ale je realizovaná v projekte evidovanom v Metainformačnom systéme projekt_2605.

V  druhej etape v podobe dopytového projektu na Lepšie využívanie údajov MZ SR dopytového projektu bude riešené rozšírenie HW a  SW časti o relevantný výkon a dodatočný počet serverov a úložnej kapacity.

4.4.4 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Server

Pre plánovanú HCI implementáciu infraštruktúry systému sa odporúča zabezpečiť vysokovýkonný server, ktorý splní náročné požiadavky na škálovateľnosť, spoľahlivosť a efektívne spracovanie veľkých objemov údajov. Navrhované preferované parametre pre budúci stav infraštruktúry sú nasledovné:

Odporúča sa vybrať server s hyperkonvergovanou architektúrou, čo zabezpečí vysokú škálovateľnosť a flexibilitu v prevádzke virtualizovaných a kontajnerových aplikácií. Umiestnenie servera v rackovej skrini bude štandardným riešením pre dátové centrum. Zároveň by mal server disponovať redundantným napájaním, čím sa zabezpečí nepretržitá prevádzka a minimalizuje riziko výpadkov.

Odporúča sa, aby server disponoval minimálne 512 GB pamäte  pričom by mala byť dostupná možnosť rozšírenia až na 2 TB, aby bolo možné flexibilne reagovať na rastúce potreby systému.

Z dôvodu integrácie rôznych systémov  a nárastu objemu dát v čase s prihliadnutím na budúci prírastok bude potrebné vybudovať HCI infraštruktúru s minimálnou úložnou kapacitou 34 TB pre samotné dáta a 1,6 TB pre operačný systém a aplikácie.

Na zabezpečenie vysokej rýchlosti komunikácie s inými servermi sa odporúča vybaviť server minimálne štyrmi 10/25 Gbps Ethernet portami pre stabilnú a rýchlu komunikáciu s externými systémami. 

Preferovaný operačný systém pre server je Linux, ktorý by mal efektívne využívať celý dostupný výkon. Správa servera by mala byť možná na diaľku prostredníctvom vzdialenej pracovnej stanice, čo umožní efektívny monitoring a správu bez potreby fyzického prístupu.

Odporúča sa, aby server mal minimálnu záruku 3 roky, čím sa zabezpečí dlhodobá podpora a možnosť riešenia prípadných hardvérových problémov.

Navrhované parametre pre budúci stav servera zabezpečia výkonnú, škálovateľnú a flexibilnú infraštruktúru pre efektívnu prevádzku navrhovaného riešenia. Výkonná pamäť, vysokorýchlostná konektivita, podpora virtualizácie a kontajnerizácie ponúknu potrebnú prispôsobivosť na rastúce požiadavky a zaistia dlhodobú udržateľnosť a efektívne fungovanie podnikových procesov s pomocou hyperkonvergovanej infraštruktúry.

Rozšírenie serverovej infraštruktúry

Plánovaný upgrade zahŕňa rozšírenie HCI infraštruktúry o dodatočné komponenty, čo vedie k zvýšeniu celkového výkonu na požadovanú úroveň. Tento krok je nevyhnutný na zabezpečenie optimálnej prevádzky systému a zároveň zahŕňa potrebné licencovanie pre operačný systém a virtualizačné prostredie. Rozśírenie infraštruktúry bude zadefinované na základe analýz počas úvodnej prevádzky etapy 1.

4.4.5 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Analytická platfroma

 Architektúra riešenia bude integrovaná do navrhnutej arch. MZ SR a bude jej komplementárnym rozšírením o HW a SW, pre potreby dodatočných modulov na pre kvalitu údajov a my data komponent. Architektúra riešenia musí byť navrhnutá tak, aby oddeľovala vykonávací mechanizmus SQL od dátového skladu, čím sa zabezpečí nezávislosť týchto dvoch komponentov. Toto oddelenie umožní podporu viacerých typov vykonávacích engines SQL podľa typu spracovávanej úlohy, pričom príslušný vykonávací engine SQL sa bude môcť pripojiť k príslušnej databáze údajov. Riešenie musí umožňovať prístup k databáze prostredníctvom otvoreného tabuľkového formátu, pričom bude podporovaný distribuovaný SQL engine.

Riešenie musí tiež poskytovať konektory na pripojenie k existujúcim zdrojom údajov, vrátane relačných databáz a NoSQL databáz, prostredníctvom distribuovaného SQL engine. Zároveň musí ponúkať jednotný prístupový bod ku všetkým pripojeným zdrojom, čo zjednoduší prístup k rôznym typom údajov pre analytické platformy. V rámci správy prístupov musí systém umožniť používateľom prístup na základe pridelených rolí, pričom bude možné definovať prístupové pravidlá na úrovni vykonávacích engines a dátových spojení. Ďalej musí byť možné definovať politiky až na úroveň položiek tabuľky.

Riešenie musí obsahovať aj funkcionalitu na sledovanie historického prehľadu všetkých SQL operácií, pričom bude možné analyzovať plány vykonávania SQL s cieľom ich optimalizácie. Nasadenie riešenia musí byť možné na kontajnerovej platforme pre samostatnú inštaláciu spravovanú zákazníkom, ako aj na všetkých verejných cloudových platformách, musí sa jednať o cloud native riešenie. Riešenie musí podporovať prevádzku ako dodatočný komponent k existujúcemu systému. Okrem toho musí byť dostupná bezplatná edícia (napr. developer edition, community edition, free edition) pre vývojové a testovacie účely, ktorá umožní testovanie väčšiny funkcionalít produktu.

4.4.6 Využívanie služieb z katalógu vládneho cloudu

Uvedené riešenie nebude využívať služby vládneho cloudu.

4.5 Bezpečnostná architektúra

V rámci predkladaného projektu bude realizovaná aktivita A10 výzvy, ktorej hlavným účelom bude rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).

Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu.

V rámci predkladaného projektu bude SP realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu.

• Vytvorenie alebo aktualizácia bezpečnostného projektu projekt pre:

  •  

  informačný systém isvs_14191

• Vytvorenie alebo aktualizácia posúdenia vplyvu na ochranu údajov (DPIA) pre:

  •  

  Informačný systém isvs_14191

Tabuľka 8: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA

4.5.1 Postupy pre vytvorenie resp. revíziu bezpečnostného zámeru a DPIA

4.5.1.1 Metodika pre bezpečnostný projekt

Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu, prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe. Táto vyhláška predpokladá vykonávanie revízie analýzy rizík minimálne raz za 12 mesiacov.

Revízia bezpečnostného zámeru a analýzy rizík sa vykoná aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.

Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.

4.5.1.2 Ohraničenia bezpečnostného projektu

Bezpečnostný projekt bude vypracovaný pre špecifikované integrované informačné systémy MZ SR podľa príslušných kompetencií, ktoré stanovuje legislatíva. Tento projekt nebude riešiť komplexné bezpečnostné požiadavky všetkých informačných systémov v pôsobnosti MZ SR, ale bude sa sústrediť na potreby konkrétnych systémov - konkrétne isvs_14191.

Projekt „ISVS“ má viacero externých integrácií, ktoré nepredstavujú základný rozsah projektu a preto tieto systémy ako externé aktívum pravdepodobne nebudú súčasťou bezpečnostného projektu. Viac informácii ohľadne ohraničenia projektu bude detailne rozpracované v realizačnej fáze projektu.

Z hľadiska legislatívnych a vecných požiadaviek budú pre bezpečnostný projekt isvs_14191 relevantné najmä nasledovné východiská a vstupy, ktorých bezpečnostné požiadavky bude potrebné vyhodnotiť a zabezpečiť praktický súlad v požadovanej miere.

4.5.1.3 Zoznam právnych predpisov

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení v znení vyhlášky č. 264/2023 Z. z.
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• Zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane Cor. 1: 2014 a Cor. 2: 2015).
• ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti.
• ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti
• ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analýza voči dotknutým osobám )
• CSIRT - Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti

Informačným systémom v zmysle zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ISVS“) je funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov, pričom informačnou činnosťou je získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zhromažďovanie, spracúvanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov .

Informačným systémom verejnej správy je IS v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu, ktorý slúži na výkon verejnej správy a ktorého prevádzkovanie vyplýva z osobitného predpisu alebo z právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Zákon o ISVS upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti ISVS a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku a základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti ISVS.

4.5.1.4 Opatrenia technické, organizačné a personálne a ich hodnotenie

Pre účely zmierňovania rizík budú v projekte použité nasledovné zdroje opatrení:

• CSIRT – Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti (Verzia dokumentu 2.1),
• CHECK LIST – Základných bezpečnostných zásad a opatrení pre projektované ISVS (Vyhláška NBÚ SR č. 362/2018 Z. z. a Príloha č. 2 k vyhláške č. 179/2020 Z. z.),
• Maturity model hodnotenia SPICE: ISO/IEC 15504, pre proces vývoja softvéru a súvisiace funkcie podnikového manažmentu,
• Odporučené hodnotenie NIST v systéme CSF a lokálne podľa Metodiky KCCKB - Štandard na výkon auditu kybernetickej bezpečnosti.
• Metodika analýzy rizík

Analýza bezpečnosti bude zameraná nasledovne:

• Cieľom bude presne špecifikovať požadovanú úroveň bezpečnosti a identifikovať okolnosti, ktoré môžu narušiť bezpečnosť ISVS (hrozby).
• Analýza bude metodicky zameraná podľa normy STN ISO/IEC 27002:2013 s dôrazom na riziká špecifické pre ISVS.
• Vykoná sa sumarizácia a popis hrozieb a ich dopadov na aktíva ISVS.
• Vyhodnotí sa  závažnosť dopadov pri realizácii jednotlivých hrozieb kvalitatívnou formou.
• Podrobnosť analýzy bezpečnosti bude dostatočná na to, aby (pri zohľadnení súčasných poznatkov o informačnej bezpečnosti) bolo možné považovať všetky riziká, ktoré nebudú uvedené po implementácii navrhovaných bezpečnostných opatrení, za akceptovateľné zostatkové riziká.
• Pre každé riziko popísané v analýze bezpečnosti sa popíše spôsob jeho minimalizácie pomocou navrhovaných bezpečnostných opatrení.
• Cieľom bude navrhnúť systém bezpečnostných opatrení takým spôsobom, aby boli všetky riziká identifikované v rámci analýzy bezpečnosti minimalizované na úroveň zodpovedajúcu zostatkovým rizikám vymedzeným v tomto bezpečnostnom zámere.
• Pre jednotlivé riziká sa uvedie mieru zostatkového rizika kvalitatívnou formou, po zohľadnení konkrétnych implementovaných, resp. navrhovaných bezpečnostných opatrení.
• Technické opatrenia týkajúce sa priamo ISVS, popísané v tomto dokumente, musia byť implementované počas jeho vývoja a zavádzania do prevádzky.
• Technické opatrenia týkajúce sa okolia ISVS, personálne a organizačné opatrenia budú mať odporúčací charakter a ich zavedenie do praxe zabezpečí prevádzkovateľ systému.

Použitá metodika analýzy rizík IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) bude mať kvalitatívno/kvantitatívny  charakter. Obsahová štruktúra analýzy bezpečnosti a návrhu opatrení bude vychádzať z nasledovných okruhov bezpečnosti stanovených štandardami:

• STN ISO/IEC 27005: 2013 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane),
• ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti,
• ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analyza voci dotknutym osobam ).

Pri realizácii analýzy bezpečnosti a návrhu bezpečnostných opatrení budú zohľadnené všetky aspekty implementácie a prevádzky ISVS, rovnako ako aj všetky relevantné požiadavky na opatrenia pri ochrane IS stanovené v záväzných predpisoch.

4.5.1.5 Vymedzenie a popis okolia informačného systému

Okolím ISVS pre účely tohto bezpečnostného projektu bude každý bod, z ktorého bude možný priamy prístup k aktívam ISVS alebo ktorý bude ovplyvňovať jeho prevádzku, jej podmienky alebo bezpečnosť. Okolie ISVS budú tvoriť najmä nasledovné typy štruktúr:

• Organizačné prostredie prevádzkovateľa a relevantné vnútorné predpisy.
• Legislatíva upravujúca účel ISVS, podmienky jeho prevádzky a rozsah spracúvaných údajov.
• Miestnosti a objekty, v ktorých sa budú nachádzať zariadenia používané systémom alebo kde budú uložené jeho údaje.
• Osoby nezastávajúce žiadnu rolu pri prevádzke a správe IS, ale ktoré budú mať možnosť prístupu do priestorov uvedených vyššie.
• Systémy zabezpečujúce prijateľné podmienky prostredia (napr. teplota, vlhkosť, prašnosť, vibrácie) v týchto priestoroch.
• Systémy zabezpečujúce fyzickú bezpečnosť týchto priestorov (napr. ochrana pred neoprávneným vstupom, narušením integrity priestorov, monitorovaním činností vykonávaných v priestoroch).
• Komunikačné linky, po ktorých budú prenášané údaje ISVS.
• Infraštruktúra počítačovej siete, v ktorej bude systém prevádzkovaný a zariadenia do nej pripojené.
• Systém napájania elektrickou energiou.
• Aplikácie, od ktorých bude závisieť prevádzka ISVS.
• Aplikácie poskytujúce dátové vstupy do ISVS.
• Ostatné aplikácie, ktoré budú prevádzkované na zariadeniach využívaných ISVS.
• Prenosné nosiče údajov používané pri práci s ISVS alebo nachádzajúce sa v jeho blízkosti, alebo zariadenia, ktoré môžu byť použité ako nosiče údajov.
• Ostatný materiál potrebný na prevádzku ISVS.
• Osoby využívajúce služby ISVS.
• Osoby podieľajúce sa na prevádzke a správe ISVS, vrátane pracovníkov externých zmluvných partnerov.

Z hľadiska budovania a implementácie systému IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) sú štruktúry tvoriace okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) považované za priamo neovplyvniteľné (pre dodávateľa systému v nich nie je možné priamo zavádzať bezpečnostné opatrenia).

V rámci tohto bezpečnostného projektu je však možné na okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) klásť požiadavky alebo predpoklady za účelom dosiahnutia požadovanej bezpečnosti IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) takým spôsobom, aby predpoklady boli v súlade s realitou a požiadavky boli dosiahnuteľné za akceptovateľných podmienok.

Požiadavky na okolie budú uvedené vo forme návrhu bezpečnostných opatrení, ktoré majú odporúčací charakter – vyhodnotenie zostatkových rizík bude realizované na základe reálneho predpokladu efektívneho nasadenia daného opatrenia do praxe v okamihu, od kedy je to pre bezpečnosť IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) relevantné.

4.5.2 Metodika pre DPIA

4.5.2.1 Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

Okrem štandardu ISO 27005 používame tzv. Privacy Framework založený na štandardoch ISO 29100, ISO 29134 a ISO 29151. Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.

Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení sa zníži riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z.z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Na posúdenie vplyvu DPIA (Data Protection Impact Assessment) v súlade s článkom 35 GDPR sa aplikuje nasledovná metodika a aktivity:

• Popis činnosti spracúvania:
  • Jednoznačne definujeme účel, rozsah a kontext činnosti spracúvania. DPIA bude obsahovať dokumentáciu o tom, aké osobné údaje budú spracúvané, kategórie subjektov údajov a zapojené spracovateľské operácie.
• Hodnotenie nutnosti a proporcionality:
  • Zhodnotíme, či bude spracúvanie nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného účelu a či bude proporcionálne k cieľom. Zvážime alternatívy, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaké ciele s menšími rizikami pre súkromie.
• Identifikácia a hodnotenie rizík:
  • Identifikujeme potenciálne riziká pre práva a slobody subjektov údajov. Zvážime riziká týkajúce sa bezpečnosti údajov, presnosti, dôvernosti, transparentnosti a ďalších relevantných faktorov. Tento krok bude zahŕňať hodnotenie pravdepodobnosti a potenciálneho dopadu každého rizika.
• Hodnotenie právnych a regulačných požiadaviek:
  • Posúdime, či činnosť spracúvania bude spĺňať relevantné právne a regulačné požiadavky. Zvážime príslušné zákony o ochrane údajov a ostatné špecifické predpisy.
• Konzultácie s zainteresovanými stranami:
  • Zahrnieme príslušné zainteresované strany, vrátane ÚOOÚ SR a všetky ďalšie relevantné strany, aby sme získali pohľady a perspektívy týkajúce sa potenciálnych rizík a opatrení na ich zmierňovanie.
• Znižovanie rizík:
  • Odporučíme zavedenie opatrení na zmiernenie identifikovaných rizík. To môže zahŕňať úpravu postupov, zavedenie technických zabezpečení alebo zavedenie ďalších kontrol na zmiernenie rizík.
• Hodnotenie, dokumentácia a monitoring:
  • Odporučíme pravidelné prehodnotenie a aktualizovanie DPIA, aby bola zabezpečená presnosť a aktuálnosť údajov, a udržiavanie kontinuálneho monitoringu vplyvu spracúvania na ochranu súkromia.
• Zahrnutie DPIA do rozhodovacieho procesu:
  • Odporučíme použitie zistení z DPIA na usmernenie rozhodnutí týkajúcich sa činnosti spracúvania.
• Transparentnosť:
  • Odporučíme udržiavanie komplexných záznamov o procese DPIA, vrátane hodnotení, zistení, prijatých opatrení a výsledkov. Zabezpečíme transparentnosť tým, že relevantné informácie o DPIA budú dostupné subjektom a úradom, ak to bude potrebné.

5. Závislosti na ostatných ISVS / projektoch

Projekt je závislý na iných IT projektoch, ktoré sú realizované v rámci MZ SR.

6. Zdrojové kódy

Navrhované riešenie je v súlade so zákonom  95/2019 Z.z. o o informačných technológiách vo verejnej správe, § 15, odsek (2) bod d)  EUPL a zabránenie vendor – lock a vyhláškou 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, § 31 Centrálny repozitár zdrojových kódov 

Zdrojové kódy vytvorené počas projektu sa budú zverejňovať v zmysle § 31 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. d) prvý bod zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov buď  pre verejnosť bez obmedzenia (podľa § 31 ods. 4 písm. a) vyhlášky) alebo s obmedzenou dostupnosťou iba pre orgán vedenia a orgány riadenia (podľa § 31 ods. 4 písm. b) vyhlášky) spolu s odôvodnením v závislosti od jeho charakteru a posúdenia z hľadiska bezpečnosti a súvisiacich okolností.

Konkrétne v zmysle § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. informačných technológiách vo verejnej správe: 
Vo fáze prípravy a obstarania projektu je správca povinný akceptovať také zmluvné podmienky, podľa ktorých: 
1.    zdrojový kód vytvorený počas projektu bude otvorený v súlade s licenčnými podmienkami verejnej softvérovej licencie Európskej únie podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, v akom zverejnenie tohto kódu nemôže byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo k zničeniu informačného systému verejnej správy,
2.    je jediným a výhradným disponentom so všetkými informáciami zhromaždenými alebo získanými počas projektu a prevádzky projektom vytvoreného riešenia vrátane jeho zmien a servisu a
3.    pri zmene dodávateľa pôvodný dodávateľ poskytne správcovi úplnú súčinnosť pri prechode na nového dodávateľa, najmä v oblasti architektúry a integrácie informačných systémov.

7. Prevádzka a údržba

7.1 Úrovne podpory používateľov

Systém Help Desk vo verejnej správe je organizovaný cez tri úrovne podpory, pričom všetky úrovne budú zabezpečené dodávateľsky. Cieľom tohto systému je efektívne riešiť problémy a požiadavky koncových užívateľov, ktorí pracujú s informačnými systémami a aplikáciami správy. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti, ktoré sú kľúčové pre zaisťovanie kvalitných a efektívnych služieb v oblasti verejnej správy.

L1 predstavuje počiatočnú vrstvu podpory zameranú na riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov informačných systémov vo verejnej správe.

Hlavné funkcie:

• Zhromažďovanie informácií: Rýchle a efektívne zhromažďovanie relevantných údajov o problémoch od užívateľov, vrátane informácií o používaných systémoch a prostrediach.

• Základná analýza: Posúdenie hlásených problémov a ich klasifikácia na základe vopred definovaných kritérií, ako sú priorita, typ problému a kategória.

• Riešenie bežných problémov: Riešenie jednoduchých a priamych problémov, ako sú:

  •  

  Zabudnuté heslá a základné používateľské problémy (napr. prístup k systémom).

  •  

  Overenie dostupnosti infraštruktúry (napr. sieťové pripojenie, funkčnosť aplikácií).

  •  

  Základné diagnostické postupy na identifikáciu technických problémov a overenie nastavení softvéru a hardvéru.

Komunikácia:

Úroveň L1 zabezpečuje priamu interakciu s koncovými užívateľmi prostredníctvom telefónu, e-mailu a online chatov, pričom sa zameriava na efektívne a rýchle riešenie problémov.

Úroveň L2 je zložená z riešiteľských tímov s hlbšími technologickými znalosťami v oblasti informačných systémov vo verejnej správe, ktorí sa zaoberajú problémami, ktoré boli eskalované z úrovne L1.

Hlavné funkcie:

• Spolupráca s L1: Riešitelia L2 úzko spolupracujú s tímom L1 pri analýze a riešení eskalovaných hlásení, pričom poskytujú technickú asistenciu a poradenstvo.

• Hĺbková analýza: Vykonávanie podrobnejších analýz a identifikácia príčin zložitých problémov, ktoré neboli vyriešené na L1, vrátane analýzy logov a systémových správ.

• Validácia a klasifikácia: Spätná kontrola a podrobné overenie údajov z hlásení od L1, pričom sa potvrzuje, upresňuje alebo prehodnocuje problém v súlade s požiadavkami a normami verejnej správy.

• Eskalácia: V prípade, že problém nie je možné vyriešiť na úrovni L2, je možné ho eskalovať na L3, pričom sa zabezpečuje kompletná dokumentácia predchádzajúcich krokov.

Komunikácia:

Riešitelia L2 nekomunikujú priamo s koncovými užívateľmi, ale poskytujú podporu tímu L1 a prispievajú k riešeniu problémov na pozadí.

Úroveň L3 predstavuje najvyššiu vrstvu podpory, ktorá sa zameriava na riešenie najzložitejších a najnáročnejších problémov v oblasti informačných systémov vo verejnej správe.

Hlavné funkcie:

• Riešenie komplexných problémov: Riešitelia L3 sa zaoberajú technicky náročnými problémami, ktoré vyžadujú pokročilé znalosti a odborné skúsenosti v oblasti informačných technológií a správy.
• Hĺbkové analýzy a investigácie: Vykonávanie detailných analýz a diagnostiky na identifikáciu základných príčin problémov, ktoré nie je možné vyriešiť na nižších úrovniach, vrátane preverovania architektúry systémov a databáz.
• Vypracovanie odporúčaní: Na základe analýz a zistení tím L3 navrhuje riešenia a zlepšenia procesov, ktoré môžu predchádzať opakovaniu problémov a zvyšovať efektivitu a bezpečnosť systémov.
• Spolupráca s vývojovým a technickým tímom: Úroveň L3 úzko spolupracuje s vývojovými a technickými tímami na implementácii zmien a vylepšení, ktoré zvyšujú stabilitu a funkčnosť systémov v rámci verejnej správy.

Komunikácia: Riešitelia L3 nemajú priamy kontakt s koncovými užívateľmi, ale poskytujú technickú podporu tímom L1 a L2 a zabezpečujú, že zložitý problém je správne riešený a zdokumentovaný.

7.1.1 SLA (Service Level Agreement)

Pre všetky úrovne podpory sú definované nasledujúce parametre SLA:

• Dostupnosť: Help Desk je dostupný pre vybrané skupiny užívateľov prostredníctvom telefónu a e-mailu.
• Evidencia incidentov: Všetky incidenty sú zaznamenávané v informačnom systéme (IS) pre zabezpečenie transparentnosti a sledovateľnosti.
• Dostupnosť L2 a L3:
• Čas: Podpora L2 a L3 je dostupná 8 hodín denne, 5 dní v týždni (od 8:00 do 17:00 počas pracovných dní).

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

• Aktuálna prevádzka systému  zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1
• L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS).
• L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).

7.1.2 Riešenie incidentov – SLA parametre

Pre jednotlivé systémy budú definované nasledovné požiadavky závažnosti incidentov, ktoré sa používajú na kategorizáciu a priorizáciu incidentov v informačných systémoch na základe ich dopadu na prevádzku, používateľov a kritickosť služieb. Každý stupeň závažnosti vyžaduje odlišnú úroveň reakcie a má rozdielne požiadavky na čas riešenia:

Označenie naliehavosti incidentu:

Možný dopad:

Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:

Vyžadované reakčné doby:

(počet incidentov za mesiac)
)))

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu

Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

7.2 Požadovaná dostupnosť IS

Požiadavky na dostupnosť informačných systémov, ktoré sú predmetom projektu a zároveň slúžia ako zdrojové systémy pre údaje poskytované prostredníctvom IS CPDI, musia byť zhodné s požiadavkami na systém, pre ktorý sú tieto údaje určené, konkrétne IS MOU. Tieto požiadavky sú definované v rámci nasledujúcich parametrov:

• Maximálna kumulatívna doba plánovaných odstávok za mesiac: 12 hodín / *48 hodín
• Garantovaná doba odozvy (synchrónna / asynchrónna komunikácia): 20 sekúnd / 60 sekúnd

 V prípade plánovanej aktualizácie systému IS CSRÚ na novú verziu softvéru, sa počíta s predĺženou víkendovou odstávkou, pričom maximálna povolená doba odstávok za mesiac môže dosiahnuť 48 hodín.

(**) V prípade incidentu v prostredí gCloud musí byť primárne obnovená vrstva gCloud, následne služba. Prostredie gCloud predstavuje vládny cloud, v ktorom je prevádzkovaný IS CSRÚ.

Poznámka: Uvedené SLA parametre platia pre 99,9 % prípadov. Všetky parametre sú garantované na rozhraní systémov.

7.2.1 Dostupnosť (Availability)

Dostupnosť (Availability) je vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Predpokladá sa dostupnosť na úrovní 98% dostupnosť, čo znamená kumulatívny výpadok 7,30 dňa ročne resp. 14 hodín mesačne.

7.2.2 RTO (Recovery Time Objective)

RTO (Recovery Time Objective) - 4 hodiny + RTO gCloud^[1], hodnota musí byť totožná s hodnotou pre IS MOU. hodín – doba obnovenia systému, t.j. za ako dlho po výpadku musí byť systém funkčný.

7.2.3 RPO (Recovery Point Objective)

RPO (Recovery Point Objective) - 6 hodín - aké množstvo dát môže byť stratené od vymedzeného okamihu.

8. Požiadavky na personál

Táto kapitola je popísaná v projektovom zámere.

8.1 Riadiaci výbor a projektový tím

Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.

8.2 Pracovné náplne

Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.

8.2.1 Pôsobnosť a  úlohy Riadiaceho výboru

Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.

8.2.2 Pracovná náplň projektového tímu

Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.

9. Implementácia a preberanie výstupov projektu

Súčasťou aktivity je odovzdanie riešenia do pilotnej prevádzky. Nasadenie riešenia do produkčného prostredia a odovzdanie diela bude realizované na základe úspešných akceptačných testov za účasti zodpovedných osôb poverených inštitúciou, ktoré preveria funkčnosť všetkých častí dodaného riešenia a taktiež služieb. Výstupom aktivity budú protokoly z testovania, akceptované moduly a jednotlivé požiadavky nachádzajúce sa v katalógu požiadaviek a akceptačný protokol o prevzatí diela, alebo jeho častí.

9.1 Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov

Cieľom riadenia kvality je definovanie prístupu k zabezpečeniu a dosiahnutiu požadovanej kvality výstupov projektu a definovanie akceptačného procesu, v súlade s metodikou PRINCE2, PRINCE2 AGILE a v zmysle vyhlášky MIRRI č. 401/2023 o riadení projektov.

Proces riadenia kvality bude postavený na vzájomnej súčinnosti, transfere znalostí, kontrole, overovaní  a verifikácii výstupov Objednávateľa / Dodávateľa.

V rámci dodávania častí diela budú jednotlivé požiadavky prechádzať svojim životným cyklom, pričom v rámci jednotlivých fáz tohto cyklu budú uskutočňované aktivity zamerané na overovanie kvality.

Predpoklady odovzdania a akceptácie výstupov projektu sa budú realizovať v zmysle Zmluvy o dielo so všetkými prílohami, podľa článku IX Odovzdanie a akceptácia a článku X Zodpovednosť za kvalitu a zodpovednosť za škodu.

9.2 Pravidlá pre riadenie zmien sú definované na základe Zmluvy o dielo - Zmenové konanie.

Návrh na zmenu v projekte bude predložený projektovým manažérom objednávateľa alebo dodávateľa.

Návrh na zmenu musí obsahovať vyjadrenie k potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Návrh na zmenu obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:

• zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
• zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
• zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve.

Návrh na zmenu dohodnutého plnenia predmetu ZoD predloží predkladateľ projektovému manažérovi druhej Zmluvnej strany a vyžiada si od neho stanovisko k predmetnému Návrhu na zmenu. Stanovisko podľa predchádzajúcej vety je povinný príslušný projektový manažér poskytnúť predkladateľovi Návrhu na zmenu najneskôr do 5 pracovných dní od jeho doručenia, pričom stanovisko obsahuje najmä vyjadrenie k vhodnosti, potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Stanovisko obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:

• zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
• zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
• zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
• zmenu neodporúča realizovať s uvedením dôvodov;
• zmenu nie je možné realizovať s uvedením dôvodov;
• zmenu nie je možné realizovať v rámci existujúcej Zmluvy, s prípadným odporúčaním, ako námet pre nový projekt.

Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa predkladá RV na schválenie Požiadavku na zmenu v projekte.

Riadiaci výbor posúdi predložený Návrh na zmenu a stanovisko a následne rozhodne o schválení alebo neschválení návrhu. Schválený Návrh na zmenu je podkladom pre uzatvorenie dodatku ku ZoD, ktorý bude predložený štatutárnym zástupcom Zmluvných strán. Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa zabezpečuje komunikáciu rozhodnutí RV o zmenách na nižšie úrovne riadenia.

Predkladateľ návrhu na zmenu  v projekte (Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa) zabezpečí evidenciu návrhu na zmenu spolu so stanoviskami v nástroji riadenia, najneskôr do 5 kalendárnych dní odo dňa predloženia Návrhu na zmenu.

10. Prílohy

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel)

[1] V prípade incidentu na vrstve gCloud musí byť obnovená najskôr táto vrstva a následne služba. gCloud označuje prostredie vládneho cloudu, v ktorom je prevádzkovaný IS MOU.